Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 374/2014 účinný od 01.01.2019 do 30.12.2021

Platnosť od: 20.12.2014
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 30.12.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne právo, Finančné právo, Občianske právo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST7JUD2DS6EUPP2ČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 374/2014 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 372/2018

Legislatívny proces k zákonu 372/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 372/2018, dátum vydania: 21.12.2018

 

1

Dôvodová správa

A.všeobecná časť

Zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2016 došlo k zefektívneniu systému verejnej vnútornej kontroly a auditu a bolo vytvorené také prostredie, ktoré poskytuje uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Vyše dvojročná aplikačná prax si vyžaduje precizovanie zavedených inštitútov, čo je zohľadnené v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Prijatím návrhu zákona sa do systému finančnej kontroly a auditu zapracujú zmeny súvisiace najmä s podnetmi, ktoré boli od účinnosti zákona Ministerstvu financií SR predkladané zo strany fyzických osôb alebo právnických osôb vykonávajúcich finančnú kontrolu alebo audit, a ktoré vyplynuli zo samotnej činnosti sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR. Návrhy na zmeny a doplnenia majú za cieľ zefektívniť postup výkonu finančnej kontroly a auditu a naďalej podporovať hospodárne, efektívne, účelné a účinné využívanie verejných financií.

V nadväznosti na uvedené, sa v návrhu zákona jednoznačnejšie a zrozumiteľnejšie definujú možnosti vyjadrenia osôb vykonávajúcich základnú finančnú kontrolu, nakoľko uvedené nebolo v súčasnom znení pre zamestnancov orgánov verejnej správy dostatočne zrejmé. Začiatok administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje aj o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe, a to v prípade, ak je potrebné vykonať opätovnú administratívnu finančnú kontrolu z podnetu oprávnenej osoby. Taktiež sa zavádza možnosť zastavenia finančnej kontroly alebo auditu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom v takomto prípade sa nevypracováva správa z finančnej kontroly alebo auditu, ale vyhotoví sa záznam s uvedením dôvodov ich zastavenia. V návrhu zákona sa špecifikuje proces hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu, nakoľko zákon doteraz iba ustanovoval, že Ministerstvo financií SR a Úrad vládneho auditu hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu byť zamerané najmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou.

Upravujú sa kompetencie a zloženie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“). Jeho úloha by nemala mať len formálny charakter, ale mal by byť nápomocný pri riešení závažných, resp. opakovane sa vyskytujúcich problémov identifikovaných počas výkonu auditu, s ktorými sa vnútorní audítori a vládni audítori stretávajú. Z uvedeného dôvodu sa zoznam členov výboru rozširuje aj o zástupcov Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu SR a Úradu vládneho auditu. Členmi výboru aj naďalej ostávajú zástupca Úradu vlády SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a zároveň sa rozširuje počet zástupcov Ministerstva financií SR na troch. Členstvo vo výbore zaniká zástupcovi Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Za predsedu výboru sa navrhuje zástupca Ministerstva financií SR. Výbor bude okrem iného spolupracovať s Ministerstvom financií SR pri zabezpečovaní odborného vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov.

2

V rámci procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu sa upravuje systém následného monitorovania a overovania prijatých opatrení tak, že povinná osoba predloží oprávnenej osobe v určenej lehote písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a následne, na výzvu oprávnenej osoby, povinná osoba predloží dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Uvedený postup sa nastavuje za účelom efektívneho overenia prijatia a splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

Dôležitou zmenou prechádza aj proces oznamovania podozrení zo spáchania trestného činu, priestupku alebo zo spáchania iného správneho deliktu orgánom príslušným podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitných predpisov, pričom tieto podozrenia sa neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo v správe len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, t. j. v prípadoch, kedy zamestnanci oprávnenej osoby vyhodnotia, že uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe by mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu.

Predlžuje sa subjektívna lehota na uloženie pokuty podľa tohto zákona z jedného roka na tri roky, z dôvodu lepšej vymožiteľnosti práva a zabezpečenia dostatočného časového priestoru na riadny priebeh správneho konania.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebol predmetom predbežného pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019, okrem čl. II prvého, druhého, štvrtého a ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020, so zohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Začiatok: 31. 05. 2018

Koniec: 20. 06. 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

september 2018

2.Definovanie problému

Pripravovaná novela zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. (ďalej len „novela zákona“) vznikla v nadväznosti na podnety, ktoré boli od účinnosti zákona Ministerstvu financií SR predkladané zo strany fyzických osôb a právnických osôb vykonávajúcich finančnú kontrolu a audit, a ktoré vyplynuli zo samotnej činnosti sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR. Novela zákona bude na rokovanie vlády predkladaná ako iniciatívny návrh. Návrhy na zmeny a doplnenia vyplývajú z aplikačnej praxe a majú za cieľ zefektívniť postup výkonu finančnej kontroly a auditu a naďalej podporovať hospodárne, efektívne, účelné a účinné využívanie verejných financií.

3.Ciele a výsledný stav

Hlavné zmeny, ktoré by mala novela zákona obsiahnuť, najmä úprava postavenia a kompetencií Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, jednoznačnejšie a zrozumiteľnejšie definovanie možností vyjadrenia osôb vykonávajúcich základnú finančnú kontrolu, upravenie okamihu začiatku administratívnej finančnej kontroly, doplnenie procesu overenia splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku oprávnenou osobou, úprava postavenia prizvanej osoby, zjednotenie terminológie atď.

V novele zákona sa bližšie špecifikujú ustanovenia týkajúce sa hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu zo strany Ministerstva financií SR a Úradu vládneho auditu. Novela zákona ďalej upraví skončenie a zánik výkonu funkcie vládnych audítorov a vnútorných audítorov, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali problémy.

4.Dotknuté subjekty

-orgány verejnej správy

-správcovia kapitol štátneho rozpočtu

-Ministerstvo financií SR, Úrad vládneho auditu, iná právnická osoba poverená Ministerstvom financií SR výkonom vládneho auditu

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné.

4

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V rámci predprípravnej fázy bola v termíne od 20. 02. 2018 do 05. 03. 2018 na portáli Slov Lex zverejnená predbežná informácia o príprave novely zákona, v rámci ktorej boli Ministerstvu financií SR zaslané námety od mesta Žilina. Novela zákona bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dňa 11. 09. 2018 bola prerokovaná Legislatívnou radou vlády SR, ktorej pripomienky boli zapracované do textu novely zákona a na rokovanie vlády SR sa predkladá bez rozporov.

11.Kontakt na spracovateľa

Odbor plánovania a metodiky, Ministerstvo financií SR, 02/5958 3112

12.Zdroje

Podnety od relevantných subjektov vykonávajúcich finančnú kontrolu a audit podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z., informácie a skúsenosti z vykonaných vládnych auditov.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Bezpredmetné.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

-čl. 38 44, 49, 53, 56, 57, 162 164, 174 178, 287, 317, 320 324, 325 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b) v sekundárnom práve

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestor: SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MDV SR, MK SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. L 149, 20.5.2014) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014), gestor: MV SR, MS SR, GP SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. L 150, 20.5.2014), gestor: MV SR, MZVEZ SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014), gestor: MV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného

6

záujmu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. L 158, 27.5.2014), gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. L 72, 12.3.2014), gestor: MPSVR SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. L 347, 20.12.2013), gestor: ÚV SR, MPRV SR, MH SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013), gestor: ÚV SR, MDV SR, MŽP SR, MH SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013), gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MV SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení, gestor: MF SR,

7

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. L 148, 20.5.2014), gestor: MPSVR SR,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. L 138, 13.5.2014) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. L 255, 28.8.2014) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2009 – 2014, Dohody medzi Európskou úniou a Nórskom o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2009 – 2014, dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 a dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 (2010/674/EÚ) (Ú. v. EÚ L 291, 9.11.2010), gestor: ÚV SR, MF SR, MPRV SR,

-nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. L 145, 10.6.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, ŠÚ SR,

8

-nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. L 371, 27.12.2006) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, ÚV SR, MPSVR SR, MDV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. L 210, 31.07.2006) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MS SR, MV SR,

-nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1; Ú. v. ES L 292, 15.11.1996),

-nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1; Ú. v. ES L 312, 23.12.1995).

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 562/12, Liivimaa Lihaveis MTÜ proti Eesti Läti programmi 2007–2013 Seirekomitee, Eesti Vabariigi Siseministeerium, [2014].

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. septembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania)

Výrok rozsudku

1.Článok 263 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že v rámci operačného programu vyplývajúceho z nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce, žaloba proti rozhodnutiu monitorovacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o podporu, nespadá do právomoci Súdneho dvora Európskej únie.

2.Článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že programová príručka prijatá monitorovacím výborom v rámci operačného programu vyplývajúceho z nariadenia č. 1083/2006, ako aj z nariadenia č. 1080/2006, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce medzi dvoma členskými štátmi, o aký ide vo veci samej, nie je akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, a preto Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc posúdiť platnosť ustanovení takejto príručky.

3.Nariadenie č. 1083/2006 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že bráni takému ustanoveniu programovej príručky prijatej monitorovacím výborom v rámci operačného

9

programu uzavretého medzi dvoma členskými štátmi, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce, v rozsahu, v akom toto ustanovenie nestanovuje, že rozhodnutie tohto monitorovacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o podporu, možno napadnúť na súde členského štátu.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 579/11, Grande Área Metropolitana do Porto (GAMP) proti Comissão Directiva do Programa Operacional Potencial Humano, Ministério do Ambiente e do Ordenamento do Território,Ministério do Trabalho e da Solidariedade Social, [2012].

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. decembra 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania)

Výrok rozsudku

Ustanovenia primárneho práva Únie týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, sa majú vykladať tak, že nebránia tomu, aby sa investícia spolufinancovaná Európskou úniou realizovala jednak v prospech lokality mimo územia regiónov, ktoré oprávnené na podporu, a jednak subjektom, ktorý sídlo v tejto lokalite, za podmienky, že táto investícia je realizovaná cielene a adresne smerom k oprávneným regiónom.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebranie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b) Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK a ani konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c) Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

B. osobitná časť

10

K čl. I

K bodu 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)

Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na účinnosť zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil a zrušil zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 2 písm. g))

Doplnená definícia oprávnenej osoby o Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) a Úrad vládneho auditu aj v prípade, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia oprávnenej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu predstavuje samostatný proces, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“).

K bodu 3 (§ 2 písm. h))

Doplnená definícia povinnej osoby o orgán verejnej správy, útvar, resp. osobu, ak sa u nich vykonáva hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia povinnej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality predstavuje samostatný proces auditujúceho orgánu, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 4 (§ 2 písm. i))

Upravená definícia prizvanej osoby v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

K bodu 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6 (§ 2 písm. s))

Doplnená definícia hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu z dôvodu, že do návrhu zákona boli doplnené osobitné ustanovenia o hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu auditujúcim orgánom. Snahy ministerstva financií zefektívniť hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu a z toho dôvodu je potrebné upraviť ho samostatnými ustanoveniami. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu má byť zamerané najmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou.

K bodu 7 (§ 3 písm. k))

11

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva financií vzhľadom na úpravu ustanovení § 4 ods. 4 písm. b) a c) novely zákona. Uvedenou úpravou sa zabezpečiť legislatívny priestor na obzvlášť závažné a komplikované prípady, ktoré vyžadujú, aby bolo správnym orgánom ministerstvo financií, ktoré bude ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 8 (§ 4 ods. 4 písm. b) a c))

Uvedené sa upravuje najmä z dôvodu, aby boli kompetencie Úradu vládneho auditu vo vzťahu k rozhodovaniu, ukladaniu a vymáhaniu sankcií za porušenie finančnej disciplíny obsiahnuté v jednom právnom predpise, nakoľko doteraz bola časť jeho kompetencií obsiahnutá aj v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypustením relevantných ustanovení zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ich zlúčením s už existujúcimi ustanoveniami v zákone č. 357/2015 Z. z. vznikne jednotná úprava správneho konania a ukladania a vymáhania sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 9 (poznámka pod čiarou k odkazu 11)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 (§ 5 ods. 1 písm. i))

Do činností, ktoré je orgán verejnej správy povinný zabezpečiť v súvislosti s riadnym zabezpečením a rozvíjaním finančného riadenia sa dopĺňa aj zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii. Uvedené súvisí najmä so snahami ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky bojovať s korupčným správaním, a taktiež v nadväznosti na odporúčania OECD.

K bodu 11 (§ 5 ods. 1 písm. l))

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodom 12, 13 a 16 (poznámky pod čiarou k odkazom 13, 14 a 16)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3 písm. h))

Medzi ciele finančnej kontroly sa zaraďuje aj overenie postupu orgánu verejnej správy pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii tak, aby zamestnanci orgánu verejnej správy vykonávajúci finančnú kontrolu napomáhali fungovaniu protikorupčným procesom, ktoré má zabezpečiť orgán verejnej správy v rámci finančného riadenia.

K bodu 15 (§ 6 ods. 3 písm. j))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 17 (§ 7 ods. 3)

12

Špecifikácia vyjadrení, ktoré uvádzajú zamestnanci zodpovední za vykonanie základnej finančnej kontroly sa upravuje z dôvodu, že zamestnancom orgánov verejnej správy často nebolo zrejmé, že je potrebné uviesť vždy len jedno vyjadrenie, a že toto vyjadrenie tvorí obligatórnu náležitosť správne vykonanej základnej finančnej kontroly. Pri výkone základnej finančnej kontroly je potrebné uviesť jedno z troch vyjadrení, v závislosti od charakteru finančnej operácie alebo jej časti. Ak je finančná operácia alebo jej časť výsledkom predchádzajúceho procesu (napr. podpísanie zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania) je možné uviesť vyjadrenie finančnú operáciu alebo jej časť je možné vykonať, prípadne nie je možné vykonať, ak sa overovaním zistil nesúlad s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedené vyjadrenie je možné použiť aj na vertikálnej úrovni, keď zamestnanci zodpovední za jednotlivé činnosti orgánu verejnej správy uvedú pri svojom overení, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať a vedúci zamestnanec uvedie vyjadrenie, že finančnú operáciu alebo jej časť je možné/nie je možné vykonať. Ak ide o finančnú operáciu, ktorá stále prebieha (napr. zadanie príkazu na pracovnú cestu), môže sa po overení uviesť vyjadrenie, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať, poprípade nie je možné pokračovať, ak finančná operácia nie je v súlade s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Ak zamestnanci orgánu verejnej správy očakávajú príjem do rozpočtu orgánu verejnej správy (napr. príjem z nájomného, príjem do pokladne) a tento príjem im neprišiel v správnej výške alebo v určenej lehote, môže sa uviesť vyjadrenie, že je potrebné vymáhať poskytnuté plnenie. Vymáhanie v kontexte ustanovenia § 7 ods. 3 nepredstavuje len postup na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ale rozumie sa ním aj napr. uplatnenie nároku, zaslanie žiadosti o vrátenie, uzavretie dodatku o splátkach atď.

K bodu 18 (poznámka pod čiarou k odkazu 17)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (nový odkaz 18a)

Navrhovaná úprava za cieľ zabezpečiť, aby malo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR kompetenciu vykonávať finančnú kontrolu na mieste v prípadoch, ak iný členský štát vyplatí prostriedky subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na povinnosti plynúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

K bodu 20 (§ 10 ods. 2 písm. i))

Medzi ciele auditu sa dopĺňa aj cieľ overovať úroveň predchádzania korupcii, to znamená, ako má orgán verejnej správy nastavené protikorupčné procesy.

K bodu 21 (§ 10 ods. 2 písm. k))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 22 (§ 10a)

13

Do zákona č. 357/2015 Z. z. sa dopĺňa samostatné ustanovenie upravujúce hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Od účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu hodnotili kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu, avšak tento proces v zákone nebol bližšie popísaný.

Cieľom hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu je najmä dohliadať nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z., iných právnych predpisov (napr. zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), príslušných metodických usmernení a iných záväzných dokumentov audítorskou skupinou oprávnenej osoby, vnútorným audítorom, resp. zamestnancami orgánu verejnej správy vykonávajúcimi finančnú kontrolu.

Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu sa môže vykonať na základe podnetu, ale aj na základe ročného plánu, ktorý vychádza z rizikovej analýzy. Impulzom pre hodnotenie kvality vykonávania vnútorného auditu môžu byť aj zaslané ročné správy o vykonaných vnútorných auditoch.

Zavedením ustanovenia vzťahujúceho sa k hodnoteniu kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu nie je dotknutá možnosť vykonania overenia podľa § 19 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., t. j. hodnotenie kvality ako cieľ, resp. jeden z cieľov vládneho auditu. Zamestnanci auditujúceho orgánu, ktorí budú hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu sa budú primerane riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu.

Zároveň je upravený špecifický prístup pri hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu v orgánoch verejnej správy, ktorými Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií vypracuje k hodnoteniu kvality metodické usmernenie, ktoré bude zverejnené na webovej stránke ministerstva financií.

K bodu 23 (§ 11)

V ustanovení sa upravuje zloženie a kompetencie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“), vzhľadom na jeho špecifické postavenie v systéme. S ohľadom na doterajšiu prax a kompetencie výboru, bude mať ministerstvo financií troch zástupcov vrátane predsedu, a to z dôvodu, že v rámci ministerstva financií pôsobia popri útvare vnútorného auditu aj vládni audítori. Ostatní členovia výboru budú mať po jednom zástupcovi. Dopĺňa sa zástupca Úradu vládneho auditu, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a vypúšťa sa zástupca Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Zároveň sa vypúšťa zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR, a to s ohľadom na zachovanie jeho nezávislého postavenia. Napriek tomu, že zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR nebude členom výboru, bude informovaný o zasadnutiach výboru a bude mať možnosť sa ich zúčastniť v pozícii pozorovateľa bez hlasovacieho práva. Zmena zloženia výboru súvisí najmä s kompetenciou vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu, ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu pri ich audítorskej činnosti.

Činnosti výboru sa rozširujú za účelom zefektívnenia vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov, a to aj v nadväznosti na poradenskú a konzultačnú činnosť výboru (navrhovanie odborných tém, spolupráca pri príprave plánu vzdelávania atď.), na základe ktorej

14

môže výbor odborne zhodnotiť oblasti, ktorým je potrebné venovať väčšiu pozornosť a prispieť tak k adresnejšiemu nastaveniu systému vzdelávania. Výbor podľa navrhovanej úpravy spolupracuje pri zabezpečovaní vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov, avšak celková zodpovednosť za zabezpečenie vzdelávania zamestnancov vykonávajúcich nielen audit, ale aj finančnú kontrolu naďalej ostáva v kompetencii ministerstva financií.

Administratívne a technické náležitosti činností výboru bude zabezpečovať sekretariát výboru, ktorý bude pozostávať zo zamestnancov ministerstva financií. Hlavná činnosť výboru, t. j. konzultačná a poradenská činnosť, bude zabezpečovaná výborom ako celkom, pričom v rámci výboru budú zriadené komisie.

Ďalšie úlohy výboru a jednotlivých komisií, a zároveň spôsob rokovania, upraví štatút výboru. Výbor bude na webovom sídle ministerstva financií zverejňovať program svojho plánovaného rokovania, pričom vnútorní audítori a vládni audítori budú mať možnosť požiadať o prizvanie na rokovanie výboru, a to najmä vtedy, ak výbor bude riešiť aktuálne otázky a problémy. Taktiež môžu zaslať na rokovanie výboru vlastné podnety na prerokovanie. Na rokovanie výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní experti z relevantných oblastí.

K bodu 24 (§ 12 ods. 5)

Upravuje sa ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo financií vedie zoznam vnútorných audítorov a zoznam vládnych audítorov. V súčasnosti zoznamy obsahujú aj odvolaných audítorov s uvedením dátumu odvolania, čo za následok, že niektorí audítori sa v zozname nachádzajú aj viackrát, a to pri rôznych oprávnených osobách. Takáto evidencia nie je opodstatnená a v praxi pôsobí zmätočne. Na základe uvedeného, zoznamy budú obsahovať len vymenovaných vnútorných audítorov a vládnych audítorov, ktorí môžu aktuálne vykonávať audit pre danú oprávnenú osobu, t. j. v zoznamoch sa viac nebudú uvádzať vnútorní audítori a vládni audítori, ktorí už boli v danej oprávnenej osobe odvolaní.

K bodu 25 (§ 13 ods. 6)

Uplynutie lehoty šesť mesiacov na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo znížené na obdobie troch mesiacov, keďže prax ukázala, že ustanovená lehota bola neprimerane dlhá, a že neexistuje žiaden dôvod brániaci jej skráteniu. Znížením lehoty by sa mala zabezpečiť vyššia úspešnosť absolvovania kvalifikačnej skúšky, a zároveň zníženie administratívnej záťaže. Dôvodom úpravy je aj to, že neprimerane dlhá lehota na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky pôsobila pre záujemcov o vykonanie kvalifikačnej skúšky odradzujúco.

K bodom 26 a 28 (§ 14 ods. 2 až 4 a ods. 7)

Úprava predmetných ustanovení súvisí s rozšírením kompetencie výboru o kompetenciu spolupracovať pri zabezpečovaní odborného vzdelávania, kompetenciu uznávať iné formy vzdelávania atď. Výbor bude mať na zabezpečenie administratívnych úkonov k dispozícii sekretariát, pričom podrobnosti budú upravené v štatúte výboru.

Zároveň sa upravuje, že rovnakú vzdelávaciu aktivitu možno do odborného vzdelávania započítať len raz za kalendárny rok. V pôvodnom znení zákona č. 357/2015 Z. z. sa mohla vzdelávacia aktivita započítať len raz celkovo, čo bolo obmedzujúce v tom zmysle, že aj keď bolo potrebné pre vnútorného audítora alebo vládneho audítora absolvovať náročnejšiu tému aj viac rokov po sebe, započítaná mu mohla byť len raz.

15

K bodu 27 (poznámka pod čiarou k odkazu 21)

Oslobodenie od povinnosti vzdelávať sa, sa rozšírila aj o služobné voľno štátneho zamestnanca podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

K bodu 29 (§ 15)

Upravuje sa nadpis vzhľadom na navrhované doplnenie tohto ustanovenia.

K bodu 30 (§ 15 ods. 1 až 4)

Niektoré činnosti ministerstva financií sa budú vykonávať prostredníctvom výboru, a to vzhľadom na rozšírenie jeho kompetencií v § 11 zákona č. 357/2015 Z. z. Výbor bude overovať plnenie povinností vnútorných audítorov a vládnych audítorov odborne sa vzdelávať podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. V prípade, ak si vnútorný audítor alebo vládny audítor nesplní túto povinnosť, výbor zašle návrh na jeho odvolanie ministerstvu financií alebo inému správcovi kapitoly štátneho rozpočtu, pričom ministerstvo financií alebo iný správca kapitoly štátneho rozpočtu v takom prípade povinnosť odvolať vládneho audítora alebo vnútorného audítora. K uvedenej zmene dochádza najmä z dôvodu zabezpečenia nezávislého posudzovania iných foriem vzdelávania alebo lektorskej činnosti (nad rámec odborného vzdelávania, ktoré zabezpečuje ministerstvo financií) ako súčasť odborného vzdelávania, ktoré musí audítor absolvovať v rozsahu stanovenom zákonom.

Zároveň dochádza ku gramatickej úprave v tom zmysle, že na odvolanie vládneho audítora a vnútorného audítora ministerstva financií zasiela výboru návrh ministerstvo financií a návrh na odvolanie vnútorného audítora iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu zasiela výboru iný správca kapitoly štátneho rozpočtu (pred uskutočnením zmeny, skončením alebo zánikom ich štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru podľa osobitných predpisov). Postup podľa § 15 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. sa využije len v prípade, ak dôjde k situácii, na základe ktorej je potrebné odvolať vnútorného audítora alebo vládneho audítora, t. j. predmetný postup bude irelevantný napr. v prípade, ak dôjde k zmene dĺžky týždenného pracovného času, pričom takáto zmena nebude mať za následok odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora. Ďalej sa ustanovenie dopĺňa o skutočnosť, že ak dôjde k preloženiu vládneho audítora z ministerstva financií na Úrad vládneho auditu alebo z Úradu vládneho auditu na ministerstvo financií, ministerstvo financií nezasiela návrh na odvolanie vládneho audítora výboru a neodvolá vládneho audítora. Uvedené vyplýva zo vzájomného prepojenia týchto dvoch úradov (Úrad vládneho auditu je rozpočtovou organizáciou ministerstva financií), a zároveň potreby väčšej flexibility v činnosti auditujúceho orgánu. Pri častom presune zamestnancov v auditujúcich orgánoch existovala zbytočná administratívna a časová záťaž spojená s odvolávaním a následným novým vymenovávaním vládnych audítorov. Vo veľa prípadoch išlo len o dočasné preloženie takýchto zamestnancov. Uvedená zmena sa vzťahuje len na pracovné pozície, ktoré zahŕňajú odbor štátnej služby kontrola a audit, teda uvedené neplatí pri preloženiach na irelevantné sekcie a odbory ministerstva financií alebo Úradu vládneho auditu.

K bodu 31 (§ 15 ods. 5 a 6)

Navrhovaná úprava reflektuje na kompetencie výboru, ktorý podľa § 11 ods. 2 písm. b) posudzuje návrh na odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora vypracovaný ministerstvom financií na základe výsledkov hodnotenia kvality a návrh na odvolanie

16

vnútorného audítora alebo vládneho audítora z dôvodu relevantnej zmeny, skončenia alebo zániku štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru.

K bodu 32 (§ 15 ods. 8)

Doplnená úprava zániku výkonu funkcie vnútorného audítora a vládneho audítora aj o skutočnosti, ktoré doteraz platný zákon č. 357/2015 Z. z. neupravoval. Všetky tieto skutočnosti automaticky zakladajú dôvody na zánik výkonu funkcie vymenovaného vnútorného audítora a vládneho audítora.

K bodu 33 (§ 16 ods. 1)

Ustanovenie sa upravuje za účelom zabezpečenia nezávislosti vnútorného auditu aj od výkonu vládneho auditu, pričom uvedené sa týka len vnútorného auditu ministerstva financií.

K bodu 34 (§ 18 ods. 1 písm. a))

Upravuje sa povinnosť zasielať aj zmeny plánov vnútorného auditu, ktoré sa v praxi vykonávajú formou dodatkov k plánom. Uvedené sa upravuje z dôvodu, aby relevantné orgány, t. j. ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad SR, mali prehľad o plánovaných aktivitách jednotlivých útvarov vnútorného auditu, a aby mohli efektívnejšie koordinovať svoje vlastné kontrolné aktivity.

K bodu 35 (§ 18 ods. 1 písm. c))

Rozširuje sa povinnosť uchovávať dokumentáciu vnútorného auditu aj o dokumentáciu preukazujúcu prípravu, tvorbu a zmenu plánov vnútorného auditu. Uvedené súvisí najmä s preukázaním splnenia požiadaviek vyplývajúcich z relevantných ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z. a príslušných metodických usmernení napr. za účelom hodnotenia kvality vykonávania vnútorného auditu.

K bodu 36 (§ 19 ods. 2)

Ustanovenie sa dopĺňa s ohľadom na situáciu, keď je výkon vládneho auditu zabezpečený viacerými oprávnenými osobami. Znamená to, že ak napríklad vykonáva vládny audit spoločne ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu a vedúci audítorskej skupiny, t. j. vymenovaný vládny audítor, pod vedením ktorého sa vykonáva vládny audit je zamestnancom ministerstva financií, poverenie na vykonanie vládneho auditu bude podpísané ministrom financií SR, alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom.

K bodu 37 (poznámka pod čiarou k odkazu 23)

Úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na zmenu zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 361/2014 Z. z.

K bodu 38 (§ 19 ods. 4)

Úprava reflektuje na potrebu zjednotenia terminológie v súvislosti s tým, že oprávnená osoba navrhuje odporúčania, v nadväznosti na ktoré povinná osoba prijíma konkrétne opatrenia.

17

K bodu 39 (§ 20 ods. 1)

V platnej právnej úprave sa administratívna finančná kontrola začína prvým úkonom povinnej osoby voči oprávnenej osobe, čo je napr. zaslanie žiadosti o poskytnutie príspevku/dotácie, zaslanie dokladov a podobne. Začatie administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe. Stane sa to najmä v prípadoch, keď po ukončení prvej administratívnej finančnej kontroly nastanú významné skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly, napr. zistenia iných kontrolných orgánov. V praxi sa viackrát vyskytla potreba začatia administratívnej finančnej kontroly, avšak oprávnená osoba ju nemohla začať bez toho, aby povinná osoba vykonala prvý úkon. Takéto situácie sa riešili vykonaním finančnej kontroly na mieste, čo však predstavovalo zvýšenú administratívnu a časovú záťaž. Zároveň sa upravuje, že opätovnou administratívnou finančnou kontrolou nemusia byť overené všetky skutočnosti, ktoré boli overené predchádzajúcou administratívnou finančnou kontrolou.

K bodu 40 (§ 20 ods. 2 písm. a))

Ustanovenie sa dopĺňa o oprávnenie oprávnenej osoby, podľa ktorého je, okrem vyžadovania predkladania informácií, dokladov alebo iných podkladov súvisiacich s výkonom finančnej kontroly alebo auditu, oprávnená aj vyhotovovať si ich fotokópie a nakladať s nimi za účelom zabezpečenia vyhotovenia spisu z vykonanej finančnej kontroly alebo auditu a preukázania zistených skutočností.

K bodom 41, 42, 53 a 54 (§ 20 ods. 2 písm. c) až f), § 21 ods. 3 písm. e) až h))

Doterajší systém overovania splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku povinnou osobou sa nahrádza novým systémom v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe. Upravuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť oprávnenej osobe v lehote určenej oprávnenou osobou písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „písomný zoznam prijatých opatrení“), resp. ho na požiadanie oprávnenej osoby prepracovať a predložiť písomný zoznam prijatých opatrení v lehote stanovenej oprávnenou osobou, ak oprávnená osoba vyžadovala jeho prepracovanie. Povinná osoba následne, po uplynutí lehoty na splnenie opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „splnenie prijatých opatrení“), povinnosť na vyžiadanie oprávnenej osoby, predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Nepôjde teda o ďalší zoznam alebo správu, ale o samotnú dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení.

Oprávnenej osobe prislúcha právo vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení, a taktiež preukázanie splnenia prijatých opatrení za účelom overenia prijatia a splnenia opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

K bodu 43 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)

Legislatívno-technická úprava.

18

K bodom 44 a 50 (§ 20 ods. 4 písm. b) a c) a § 21 ods. 1 písm. b))

V rámci uvedených ustanovení sa upravuje námietkové konanie. Povinná osoba má oprávnenie oboznámiť sa s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky. Následne je povinná osoba oprávnená podať v lehote určenej oprávnenou osobou písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení. Oprávnená osoba povinnosť preveriť opodstatnenosť predložených námietok, pričom v prípade, ak ich vyhodnotí ako opodstatnené, zohľadní ich v čiastkovej správe alebo správe, a ak ich vyhodnotí ako neopodstatnené, uvedie ich v čiastkovej správe alebo správe spolu s odôvodnením ich neopodstatnenosti. Odôvodnenie by malo byť nápomocné a edukatívne pre povinnú osobu, pričom by nemalo ísť len o strohé konštatovanie toho, že námietka je neopodstatnená.

K bodu 45 (§ 20 ods. 4 písm. e))

Podľa platnej právnej úpravy sa podozrenia zo spáchania trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe. Najmä pri správnych deliktoch uvedené ustanovenie spôsobovalo problémy, nakoľko išlo zväčša o nedostatky formálneho charakteru, ktoré v niektorých prípadoch tvoria podstatnú časť správ z vykonaných finančných kontrol a auditov.

Doplnením, že tieto podozrenia sa v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe neuvádzajú v prípadoch hodných osobitného zreteľa, sa umožňuje zamestnancom oprávnenej osoby posúdiť každý prípad individuálne. Takýmito prípadmi sa rozumejú najmä situácie, kedy by uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu. V praxi pôjde napríklad o podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a pod.

K bodu 46 (§ 20 ods. 5 písm. a))

K zmene dochádza z dôvodu, že v zmysle predchádzajúcej úpravy mala oprávnená osoba povinnosť oznámiť povinnej osobe termín výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu. Pojem „termín“ sa vykladal ako časový úsek od začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu po ich skončenie. Uvedené však v praxi spôsobovalo problémy, nakoľko oprávnená osoba nemusí v čase začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu vedieť odhadnúť termín ich skončenia, keďže tento závisí nielen od cieľov finančnej kontroly na mieste a auditu, ale aj od rozsahu overovanej dokumentácie a viacerých nepredvídateľných skutočností, ktoré sa môžu objaviť v priebehu finančnej kontroly na mieste alebo auditu.

K bodu 47 (§ 20 ods. 5 písm. b))

Úprava zabezpečuje zjednotenie terminológie zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 48 (§ 20 ods. 6)

Precizuje sa fikcia doručenia návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe. Navrhovaná úprava vychádza z ustanovení Civilného sporového poriadku.

19

K bodu 49 (§ 20 ods. 7 a 8)

Upravuje sa inštitút prerokovania návrhu čiastkovej správy/návrhu správy v tom zmysle, že zamestnanci vykonávajúci vnútorný audit alebo vládny audit neprerokujú návrh čiastkovej správy/návrh správy, ale prerokujú s povinnou osobou negatívne a pozitívne skutočnosti zistené počas auditu, a to pred doručením návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe na oboznámenie. Úprava ustanovenia vyplynula z doterajšej praxe.

K bodu 51 (§ 21 ods. 3 písm. a))

Rozširuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť na vyžiadanie oprávnenej osoby aj výsledky vnútorných kontrol a vnútorných auditov. Uvedené sa dopĺňa v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe, a zároveň z dôvodu potreby zabezpečenia komplexnosti informácií o fungovaní finančného riadenia v povinnej osobe.

K bodu 52 (§ 21 ods. 3 písm. b))

Vzhľadom na doplnené oprávnenie oprávnenej osoby vyhotovovať si kópie dokladov a iných podkladov predložených povinnou osobou v rámci výkonu finančnej kontroly a auditu sa dopĺňa povinnosť povinnej osoby umožniť oprávnenej osobe vyhotovovať si tieto kópie.

K bodu 55 (§ 21 ods. 5 a 6)

Uvedené sa upravuje v nadväznosti na aplikačnú prax, nakoľko návrh správy sa pri výkone auditu doručuje povinnej osobe po prerokovaní skutočností zistených počas auditu, pričom prerokovanie byť zamerané nielen na nedostatky, ale aj na pozitívne zistené skutočnosti. Úprava vyplýva taktiež zo skutočnosti, že povinná osoba na prerokovaní ešte nedisponuje návrhom správy, nakoľko s týmto sa oboznámi až po jeho doručení.

K bodu 56 (§ 22 ods. 1)

Špecifikuje sa doterajšia právna úprava a ustanovuje sa, že ak sa vykonáva administratívna finančná kontrola aj finančná kontrola na mieste tej istej finančnej operácie alebo jej časti, môže sa vypracovať jeden spoločný návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a jedna spoločná čiastková správa alebo správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, aby bolo jasné, že spoločná správa bude obsahovať zistenia z vykonanej administratívnej finančnej kontroly a súčasne aj finančnej kontroly na mieste. Spoločná správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste nepredstavuje „nový typ“ správy a na jej náležitosti, resp. obsah sa vzťahujú rovnaké ustanovenia ako pri návrhu čiastkovej správy/návrhu správy alebo čiastkovej správe/správe z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste (§ 22 ods. 3 a 4).

K bodu 57 (§ 22 ods. 2 písm. a))

Rozširuje sa možnosť vypracovať čiastkovú správu aj vtedy, ak je potrebné finančnú kontrolu alebo audit skončiť v časti finančnej kontroly alebo auditu, napr. ak je potrebné samostatne skončiť niektorý z cieľov finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v aplikačnej praxi nebolo možné označiť všetky prípady overovania ako finančné operácie, resp. ich časti. Väčšinou sa tento problém objavoval pri výkone auditu, nakoľko audit overuje komplexnejší rozsah, a teda nielen finančné operácie.

20

K bodu 58 (§ 22 ods. 3 písm. b))

Navrhovaná úprava zjednocuje podmienky výkonu vnútorného auditu a vládneho auditu v prípadoch, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné získať podpisy zamestnancov oprávnenej osoby alebo prizvanej osoby, ktorí vykonávali audit.

K bodu 59 (§ 22 ods. 3 písm. e))

Ako povinná náležitosť návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa neuvádza návrh opatrenia, ale len návrh odporúčania. Uvedené vyplýva zo zjednotenia týchto pojmov, keďže odporúčanie sa ako jediné bude uvádzať k zistenému nedostatku, ako návrh na jeho odstránenie.

K bodu 60 (§ 22 ods. 3 písm. f))

K návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa navrhuje prikladať zoznam podkladov preukazujúcich zistené nedostatky. Ide o precizovanie existujúcich ustanovení. Existujúce podklady povinná osoba v rámci vlastnej dokumentácie a oprávnená osoba disponuje ich kópiami, ktoré sú súčasťou spisu k vykonanej finančnej kontrole alebo auditu.

K bodom 61 až 63 (§ 22 ods. 3 písm. h) až j) a ods. 4 písm. b) až e))

Upravujú sa náležitosti návrhu čiastkovej správy/návrhu správy vzhľadom na nový navrhovaný systém overovania prijatých opatrení a následného overovania splnenia prijatých opatrení.

K bodu 64 (§ 22 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu pojmu „prerokovanie návrhu čiastkovej správy a návrhu správy“ na „prerokovanie skutočností zistených počas auditu“.

K bodu 65 (§ 22 ods. 6)

Novelou zákona sa umožňuje skončiť administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste a audit aj iným spôsobom ako zaslaním správy, konkrétne vyhotovením záznamu s uvedením dôvodov ich zastavenia. Za prípady hodné osobitného zreteľa považované prípady, kedy pokračovanie kontroly neplní svoj účel a je potrebné skončiť finančnú kontrolu alebo audit inak ako zaslaním správy. Takýmito prípadmi sa rozumie napríklad zánik povinnej osoby alebo iná prekážka ktorá znemožňuje výkon finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva okrem iného aj zo skúseností z výkonu administratívnej finančnej kontroly, kedy povinná osoba vzala späť dokumentáciu predloženú k výkonu administratívnej finančnej kontroly, pričom v takomto prípade musela byť administratívna finančná kontrola skončená riadnym spôsobom, t. j. zaslaním správy aj napriek tomu, že stratila svoje opodstatnenie. Zároveň sa oprávnenej osobe ukladá povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe, pričom oprávnená osoba by tak mala urobiť čo najskôr. Povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe sa nevzťahuje na prípady, kedy povinná osoba zanikla.

K bodu 66 (§ 24 ods. 1 až 3)

Inštitút prizvanej osoby sa upravuje v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. K úprave dochádza najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

21

K bodu 67 (poznámka pod čiarou k odkazu 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 68 (§ 26)

Dopĺňa sa povinnosť oznámenia pochybnosti o nepredpojatosti a možnosť namietať predpojatosť aj o osobu, ktorú na vykonanie základnej finančnej kontroly schválilo uznesením obecné zastupiteľstvo. Tieto situácie sa budú týkať najmä malých obcí, ktoré nemajú dostatok zamestnancov na vykonávanie základnej finančnej kontroly.

K bodu 69 (§ 28 ods. 3)

Upravuje spôsob určenia výšky pokuty podľa § 28 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. Spôsob určenia výšky pokuty - najviac do sumy vyššieho čerpania verejných financií predstavoval v aplikačnej praxi problémy vzhľadom na to, že niektoré pochybenia v rámci finančnej kontroly a vládneho auditu medzinárodných zdrojov nie je možné presne vyčísliť, pričom pokuta sa stanovuje ako percentuálny podiel z hodnoty verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité.

K bodom 70 a 71 (§ 28 ods. 4 písm. a) a ods. 5)

Zavádza sa nová možnosť uloženia sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedená úprava vyplýva z požiadaviek legislatívy a má slúžiť na zabezpečenie sankčného mechanizmu vo vzťahu k individuálnym alebo systémovým nezrovnalostiam zisteným oprávnenou osobou v operáciách (napr. projekt) alebo programoch/operačných programoch.

K bodom 72, 73, 74 a 76 (§ 28 ods. 8 až 11, 13, 14 a 15)

Úprava vnútorných odkazov v zákone č. 357/2015 Z. z.

K bodu 75 (§ 28 ods. 11)

Predlžuje sa subjektívna lehota z jedného roka na obdobie troch rokov. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko stanovená lehota sa ukázala ako veľmi krátka pre celý proces správneho konania, čím sa v praxi stávalo uloženie pokuty ťažko realizovateľným.

K bodu 77 (§ 30a)

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré za cieľ upraviť situáciu, ak boli vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií vymenovaní podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neboli odvolaní účinnosťou nového zákona. Aktuálne znenie zákona č. 357/2015 Z. z. neumožňuje odvolanie vládnych audítorov iných ministerstiev ani zo strany ministerstva financií, ani zo strany štatutárneho orgánu iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu, a to napriek skutočnosti, že nevykonávajú vládny audit alebo v prípade, že neplnia podmienky odborného vzdelávania podľa zákona č. 357/2015 Z. z. Príslušní vládni audítori sú uvedení v zozname vládnych audítorov, pričom niektorí z nich uvedení súbežne aj v zozname vnútorných audítorov. Táto skupina vládnych audítorov bola vymenovaná príslušnými štatutárnymi orgánmi orgánov verejnej správy, pričom podľa súčasne platnej právnej úpravy môže odvolávať vládnych audítorov len ministerstvo financií. Nakoľko vzniklo právne vákuum a vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií ani reálne

22

nemôžu podľa platnej legislatívy vykonávať vládny audit, navrhuje sa automatický zánik výkonu ich funkcie od 1. januára 2019, pričom ak vládny audítor splnil podmienku vzdelávania podľa § 14 ods. 5 nezanikajú účinky úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky.

Zároveň sa upravuje zánik a zachovanie členstva doterajších zástupcov výboru, a taktiež vymenovanie nových členov výboru, ktorých vymenuje štatutárny orgán príslušného orgánu verejnej správy. Výbor je povinný upraviť svoj štatút v zmysle platnej legislatívy do 31. marca 2019.

Upravuje sa prechodné ustanovenie na zasielanie ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2018, ktoré sa budú vypracovávať podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2018, a teda podľa vyhlášky MF SR č. 109/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch.

Správne konania o uložení pokuty právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, a teda sa uplatní subjektívna jednoročná lehota na uloženie pokuty. Rovnako aj na finančnú kontrolu a audit začatý pred 31. decembrom 2018 sa bude vzťahovať doterajší predpis.

K čl. II

K bodu 1

Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) napĺňa programové vyhlásenia vlády. Predkladaná právna úprava upravuje spoluprácu správcov jednotlivých kapitol s ministerstvom financií pri revízii výdavkov a aj pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Spolupráca na úrovní kapitol prebieha prostredníctvom odborných stretnutí, zapojenia analytických tímov na jednotlivých orgánoch ústrednej štátnej správy, poskytovania štatistík a informácií k témam revízii výdavkov schválených vládou.

K bodu 2

Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) patrí medzi štandardné nástroje rozhodovania vo verejnej správe využívané v štátoch Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala hodnotiť verejné výdavky vo svojom programovom vyhlásení. Ministerstvo financií navrhuje vláde ciele, organizáciu aj technické parametre jednotlivých revízii. Mandát hodnotenia efektívnosti verejných výdavkov zvyčajne schvaľuje vláda uznesením so strategickými dokumentami, v ktorých uvádza aj odôvodnenie revízie výdavkov a harmonogram hodnotenia vybraných oblastí. Schvaľovanie mandátov hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov nebolo zákonom ustanovené a navrhovaná úprava za cieľ zakotviť hodnotenie väčšiny výdavkov verejnej správy počas mandátu vlády. Vláda počas svojho mandátu určí vybrané oblasti, v ktorých sa vykoná revízia výdavkov, pričom je viazaná minimálnou hodnotou hodnotených verejných výdavkov. Revízia výdavkov sa po vypracovaní zverejní na webovom sídle ministerstva financií a predloží sa spoločne s návrhom rozpočtu verejnej správy. Ministerstvo financií každoročne s rozpočtom verejnej správy predkladá aj hodnotenie plnenia jednotlivých opatrení z revízie výdavkov, pričom môže využívať vstupy iných orgánov verejnej správy.

23

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámok pod čiarou odkazujúcich na zrušený právny predpis.

K bodu 4

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť vybraným subjektom verejnej správy hodnotiť štúdiou uskutočniteľnosti plánované investície a koncesie, a štúdie následne zverejniť na svojom webovom sídle. Z právnej úpravy vyňaté samosprávne územné celky z dôvodu ich autonómneho rozpočtovania a rozhodovania. Vláda v súčasnosti upravuje proces hodnotenia investícií a koncesií prostredníctvom viacerých postupov a metodických rámcov, pričom absentuje právna úprava využívaných pojmov. Predkladaný návrh definuje povinný subjekt a investíciu. Povinnosť vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti sa v zmysle návrhu vzťahuje aj na koncesie, a to najmä z dôvodu, že koncesné vzťahy obvykle zahŕňajú aj povinnosti súvisiace s výstavbou, dostavbou, technickým zhodnotením, údržbou a opravami majetku. Právna úprava prispeje k naplneniu princípu hodnoty za peniaze zavedením povinnosti vykonať štúdiu uskutočniteľnosti investície a koncesie, čo zvýši pravdepodobnosť výberu alternatívy s čo najvyšším prínosom pre občanov. Štúdiou uskutočniteľnosti sa rozumie hodnotenie a analýza potenciálu projektu, jeho nákladov a prínosov s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech. Povinný subjekt vypracuje a zverejní štúdiu najneskôr do okamihu začatia prác na získaní stavebného povolenia. V prípade, ak nejde o stavebné práce, najneskôr pred vznikom takého záväzku, od ktorého je realizácia projektu nezvratná, čo znamená najneskôr do oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenia o koncesii alebo oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov. Ministerstvu financií predkladanou právnou úpravou vznikne povinnosť hodnotiť a zverejniť hodnotenie k štúdii uskutočniteľnosti podľa princípov hodnoty za peniaze z pohľadu splnenia formálnych a odborných požiadaviek kladených na takýto druh štúdie, vrátane overenia vecnej správnosti. Ministerstvo financií bude pri svojom hodnotení vychádzať z ustanoveného Rámca na hodnotenie verejných investičných projektov a investičného pokynu. Predkladaná právna úprava tak ustanovuje povinné subjekty, ktorým ukladá povinnosť pri investíciách a koncesiách brať ohľad na najlepšiu možnosť a formalizuje súčasnú aplikačnú prax. Právna úprava berie do úvahy utajované skutočnosti, ktoré môžu byť obsahom štúdie uskutočniteľnosti. V takom prípade sa štúdia nezverejňuje a zasiela sa ministerstvu financií.

K bodom 5 a 6

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii došlo k zmene metodiky vo vzťahu ku kritériám rozhodujúcich na zaradenie právnických osôb do sektora verejnej správy, pričom došlo k posilneniu kvalitatívnych kritérií. Navrhovanou úpravou sa reflektuje na túto zmenu a upravuje sa definícia príspevkovej organizácie. V nadväznosti na úpravu definície príspevkovej organizácie sa vypúšťa povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu, ktorá nespĺňa kritérium 50%.

K bodu 7

Vzhľadom na to, že v čl. I sa navrhuje komplexne upraviť pôsobnosť Úradu vládneho auditu v zákone č. 357/2015 Z. z. finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa z dôvodu odstránenia duplicity zo zákona č. 523/2004 Z. z. vypúšťa pôsobnosť

24

Úradu vládneho auditu ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny, ktorá je v súčasnosti čiastočne upravená v § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z.

K bodu 8

Hodnotenia plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov nadväzujú na revízie výdavkov, a preto môžu byť predložené s návrhom rozpočtu verejnej správy v roku nasledujúcom po roku, v ktorom boli súčasťou rozpočtu verejnej správy aj revízie výdavkov.

K čl. III

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Potreba zmien súvisí s kompetenciou ministerstva financií a Úradu vládneho auditu vykonávať vládny auditu správy majetku v jednotlivých povinných osobách. Podľa zákona č. 357/2015 Z. z. môže Úrad vládneho auditu vykonávať vládny audit aj v správcoch kapitol štátneho rozpočtu, čo ale podľa osobitných predpisov pri vládnom audite správy majetku štátu (zákon č. 278/1993 Z. z.) nie je možné, nakoľko tieto prispôsobené ešte zneniu predchádzajúceho zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda Úrad vládneho auditu nie je oprávnený vykonávať vládny audit správy majetku štátu v správcoch kapitoly štátneho rozpočtu a ministerstvo financií v ostatných správcoch.

K čl. IV

Novelizuje sa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená zmena súvisí s kompetenciami ministerstva financií a Úradu vládneho auditu podľa zákona č. 357/2015 Z. z.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019, okrem čl. II prvého, druhého, štvrtého a ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Prvé revízie výdavkov podľa čl. II bod 2 sa predložia s návrhom rozpočtu po 1. januári 2020. Revízie výdavkov budú predkladané až vládou, ktorá získa mandát v nasledujúcich parlamentných voľbách. Vláda určuje oblasti, ktoré chce v rámci revízie výdavkov zhodnotiť. Prioritné oblasti vlády by mali byť hodnotené a na základe vykonaných revízii výdavkov vláda prijíma opatrenia. Aplikácia zákona v oblasti revízie výdavkov začne po najbližších parlamentných voľbách, aby mohla vláda, ktorá získa dôveru, určiť svoje priority a v rámci nich vykonať revíziu výdavkov. V prípade, ak vláda svojim rozhodnutím určí povinnosť ministerstvu financií predložiť revíziu výdavkov pred účinnosťou zákona, nebude sa na túto povinnosť vzťahovať ustanovenie o rozsahu revízie podľa § 14 ods. 3. Dôvodom posunutia účinnosti na obdobie po ďalšom programovom vyhlásení vlády je rozsah hodnotených výdavkov, ktorý je v hodnote polovice hodnoty verejných výdavkov verejnej správy. Hodnotenie uvedeného objemu výdavkov nie je možné vykonať v priebehu krátkeho obdobia, a preto je nevyhnutné, aby sa rozsah aplikoval na štvorročné obdobie. Mandát na revíziu výdavkov v rozsahu ustanovenom zákonom bude aplikovať až vláda, ktorá získa dôveru v Národnej rade Slovenskej republike po nasledujúcich

25

parlamentných voľbách. Účinnosť zákona je pri investíciách a koncesiách rovnako 1. januára 2020 z dôvodu prípravy subjektov verejnej správy na nové povinnosti určené zákonom. Legisvakačnú lehotu môžu subjekty verejnej správy využiť na prípravu smerníc a metodických postupov, aby vypracovali a zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti podľa platnej legislatívy.

Bratislava 26. septembra 2018

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 374/2014, dátum vydania: 20.12.2014

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore