Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov 374/1994 účinný od 01.01.2004 do 31.12.2004

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony

3

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Úvod

Zákonom Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bol v roku 1993 začatý proces, ktorým sa v Slovenskej republike vytvorili predpoklady pre takú správu, aká je obvyklá v krajinách, v ktorých je ekonomika založená na trhových princípoch.

1. Súčasný stav

Súčasne platný zákon rieši práva a povinnosti daňového subjektu vo vzťahu k správcom daní (daňový úrad, colný úrad a obec). Jednotlivými novelami dochá dza postupne k zrovnoprávneniu práv a povinností medzi daňovým subjektom a správcom dane tak, aby sa dosiahol aj v tejto oblasti porovnateľný stav ako v krajinách OECD a EÚ.

2. Návrh novely zákona

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony reaguje predovšetkým na zmeny jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonov, ako aj na poznatky získané z jeho uplatňovania v praxi.

Návrh je 23-ou novelou zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Vzhľ adom na veľký počet noviel sa navrhuje, aby predseda vlády Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona.

Predkladaný návrh novely zákona nadväzuje na:

-pripravovaný nový zákon o dani z príjmov, podľa ktorého sa navrhuje vypustiť osobitný spôsob zdaňovania príjmov – paušálnu daň,

-novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorej došlo od 1.1.2003 k zmene postupu pri vrátení nadmerného odpočtu a k zmene pojmov v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu,

-materiál ”Sankčný systém v oblasti daní a návrh na jeho zmenu ”, podľa ktorého dochádza k podstatnej zmene v tom, že sankčný systém bude upravený v zákone o správe daní a bude pre všetky druhy daní, znižuje sa rozsah sankcií a navrhuje sa sankčný postih aj voči správcovi dane, a to za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu,

-materiál ”Informácia o stratégii riešenia problému pružnosti práce s daňovými a colnými pohľadávkami”, podľa ktoré ho sa jednoznačne upravujú dôvody odpísania

-daňového nedoplatku pre nevymožiteľnosť, odpísania daňovej pohľadávky fyzickej osoby v konkurznom konaní a vyrovnacom konaní, zavádza sa možnosť započítania daňových pohľadávok s pohľadávkami voči štátnym rozpočtovým organizáciám a navrhuje sa postup a podmienky, za ktorých bude môcť daňový úrad alebo colný úrad postúpi ť tretej osobe daňovú pohľadávku daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz,

-harmonizáciu slovenského práva s právom Európskej únie, v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a rady 1999/93/ES o rámci spoloč enstva pre elektronické podpisy a na zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti zaručeného elektronického podpisu a doručované písomností elektronickou po štou,

-novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v dôsledku ktorého sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva pre súdnych exekútorov.

V návrhu novely zákona sa ďalej:

-spresňuje ustanovenie o daňovej kontrole,

-zásadným spôsobom upravuje postup správcu dane v tých prípadoch, ak daňový subjekt bude v omeškaní s platením dane viac ako šesť mesiacov,

-rozširuje sa možnosť vykonávať miestne zisťovanie aj na daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo,

-upravuje sa postup pre zverejňovanie zoznamov daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane (daňového nedoplatku) alebo povolené platenie dane v spl átkach (daňového nedoplatku), zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol čiastočne alebo celkom odpustený daňový nedoplatok,

-rozširuje sa sprístupnenie daňového tajomstva na účely poskytnutia informácií o daňových subjektoch, ktorým bol povolený odklad alebo splá tky, ako aj odpustenie daňového nedoplatku, ďalej sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva medzi správcami dane, a to nielen na účely daňového konania, ale na všetky činnosti vykonávané v rámci spr ávy daní, príslušným orgánom na účely započítania daňových pohľadávok a tretej osobe z dôvodu postúpenia daňových pohľadávok, ako aj splnomocnenému zá stupcovi na zastupovanie ministerstva financií, daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva a správcu dane v konaní pred súdom,

-upravuje poskytovanie údajov daňovým subjektom v tom smere, že správca dane bude povinný poskytovať údaje len o daňových nedoplatkoch nad stanovenú hranicu a ostatné údaje o daňových nedoplatkoch a preplatkoch len vtedy, ak o to daňový subjekt požiada,

-ďalšie úpravy boli vykonané v ustanoveniach súvisiacich s daňovou exekúciou a upresnením niektorých ustanovení súčasne platného zákona.

3. Hospodársky a finančný dosah právnej úpravy

Návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie

predkladaná novela zákona je v súlade s právnymi normami EÚ.

Predkladaný návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺň ajú niektoré ďalšie zákony je procesnou normou a podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve sa nedotýka dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony

38

Osobitná časť

K bodu 1

V tomto ustanovení sa navrhuje upresniť postup pre uplatňovanie hmotnoprávnych daňových zákonov a zákona o správe daní a poplatkov, pokiaľ hmotnoprávne daňové zákony upravujú konanie, prá va a povinnosti daňových subjektov odlišným spôsobom. V takomto prípade budú mať v konaní prednosť príslušné hmotnoprávne daňové zákony pred zákonom o správe daní a poplatkov.

K bodu 2

V poznámke pod čiarou k odkazu 1b sa doplnilo slovo ”napríklad” z dôvodu, že na colné úrady sa bude postupne presúvať správa všetkých spotrebných daní.

K bodu 3

V ustanovení § 1a písm. h) sa navrhuje spresniť pojem daňové exekučné konanie, a to tak, že v daňovom exekučnom konaní správca dane z úradnej moci bude vymáhať nielen daňový nedoplatok, exekučné náklady a hotové výdavky tak ako doteraz, ale aj peňažné plnenie uložené rozhodnutím správcu dane. Ide o prípady, keď v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia zákonných povinností zo strany daňového subjektu správca dane uhradí náklady daňového konania podľa § 28 ods. 2 a prenesie ich úhradu na daňový subjekt. Ak daňový subjekt tieto náklady neuhradí, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.

K bodu 4

V ustanovení § 3 odsek 9 sa navrhuje upraviť súčasné znenie zavedením legislatívnej skratky pre banku.

K bodu 5

V § 3 ods. 12 sa navrhuje zosúladiť pojem ”daň vyrubiť a dodatočne vyrubiť” nadväzne na § 44, v ktorom sa namiesto uvedeného pojmu ustanovil pojem ”vyrubiť daň alebo rozdiel dane”. Zároveň sa doplnením ustanovenia § 3 ods. 12 navrhuje jednoznačne doriešiť, ktorý správca dane ukončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ak u daňové ho subjektu dôjde v čase, keď prebieha daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, k zmene miestnej príslušnosti. V takomto prípade ukončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu vždy ten správca dane, ktorý ju začal.

K bodu 6

Ustanovením § 6 ods. 4 sa navrhuje rozšíriť oprávnenie správcu dane v tom smere, že tento môže požiadať účastníkov daňového konania a tretie osoby o preukázanie svojej totožnosti, a to dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. Totožnosť sa preukazuje napr. občianskym preukazom a u cudzincov pasom.

K bodu 7

Podľa § 73 ods. 8 možno vykonať daňovú exekúciu aj proti osobe, na ktorú prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo na ňu prešli záväzky podľa osobitného predpisu (§ 15 zákona č . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov), alebo od ktorej možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka. Z uvedeného dô vodu sa navrhuje v ustanovení § 6 ods. 5, aby aj takýmto osobám prináležali práva a povinnosti účastníka daňového konania.

K bodu 8

Doplnením § 9 ods. 3 sa navrhuje upraviť, že ak za daňový subjekt koná zástupca, tento koná osobne, pokiaľ z obsahu úradne overeného plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba. Zároveň sa navrhuje upraviť, aby na konanie bola táto iná osoba splnomocnená zástupcom, pričom konanie tejto inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva je považované za konanie zástupcu.

K bodu 9

Ustanovenie § 13 odsek 10 sa upravuje v nadväznosti na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorší ch predpisov, podľa ktorého sa pojem štátny sviatok nahradil širším pojmom deň pracovného pokoja, to znamená, že ak pripadne posledný deň lehoty na deň pracovného pokoja, posledným dň om lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Ustanovenie § 13 ods. 11 sa navrhuje upraviť v nadväznosti na zmenu terminológie v zákone č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, podľa ktorého poštové služby poskytuje poštový podnik (podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia a všeobecného povolenia). Lehota podľa navrhovaného ustanovenia je zachovaná, ak bolo podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronick ými prostriedkami ako elektronický dokument na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podate ľne pre správcu dane, ktorým je obec a ak bude podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

K bodu 10

Podľa doterajšieho znenia § 14 ods. 1 bol správca dane oprávnený vykonať miestne zisťovanie len v súvislosti s daňovým konaním. Vzhľadom k tomu, že daňové konanie je činnosť presne vymedzená, dochádzalo k problémom využiť tento inštitút v širšom rozsahu. Navrhovanou úpravou bude môcť správca dane ustanovenie o miestnom zisťovaní využívať v celom rozsahu spr ávy daní.

K bodu 11

Navrhovanou úpravou § 14 ods. 8 sa priznáva právomoc Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky a ich zamestnancom vykonať podľa potreby miestne zisť ovanie, a to za účelom zistenia alebo overenia skutočností potrebných v súvislosti s výkonom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, prípadne v súvislostí s plnením záväzkov z medzinárodn ých zmlúv.

K bodu 12

Ustanovenie § 14a sa navrhuje upraviť tak, že v odseku 1 sa nahrádza pojem ”daňové konanie” širším pojmom ”správa daní”, z toho dôvodu, že lepšie vystihuje prí pady vyskytujúce sa v praxi.

K bodu 13

Podľa novoupraveného ustanovenia § 46 odsek 9 má mať odvolanie pri riadnych opravných prostriedkoch odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. Nadväzne na uvedené, je potrebné v ustanovení § 14a v odseku 2, podľa ktorého správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie upraviť, aby odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemalo odkladný účinok.

K bodu 14

V ustavení § 14a ods. 11 sa navrhuje slová ”daňovému riaditeľstvu” nahradiť slovami ”orgánu najbližšie nadriadenému správcovi dane”, čím sa doterajšie ustanovenie roz širuje o Colné riaditeľstvo SR ako najbližšie nadriadený orgán colného úradu, ktorý je v súčasnosti taktiež správcom dane.

K bodu 15

V § 15 ods. 1 sa navrhuje vykonať úprava znenia tretej vety, a to nadväzne na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. 1. 2003, podľa ktorej došlo k zmene postupu pri vrátení nadmerného odpočtu a k zmene pojmov v súvislosti s výkonom kontroly oprávnenosti vrátenia dane alebo kontroly na účel zistenia oprávnenosti uplatneného nadmerného odpoč tu, ako aj nadväzne na nový pripravovaný zákon o dani z príjmov, ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. 1. 2004, a podľa ktorého sa navrhuje vypustiť osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prev ádzkujúcich niektoré živnosti – ”paušálna daň”.

K bodu 16

Vzhľadom na zmeny vyplývajúce z nového zákona o účtovníctve navrhuje sa odkaz v poznámke pod čiarou vypustiť.

K bodu 17

Podľa § 15, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6, t.j. podľ a pomôcok. V doterajšom ustanovení nebol jednoznačne riešený postup správcu dane tak, ako je riešený pri vykonávaní daňovej kontroly na základe predložených účtovných dokladov. Vzhľadom na uveden é sa navrhuje v § 15 ods. 2 ustanoviť, že aj v prípade zistenia základu dane a určenia dane podľa pomôcok je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok. Zároveň sa navrhuje upraviť, že aj na tento spôsob určenia dane sa budú primerane vzťahovať ďalšie ustanovenia využívané v daňovej kontrole, a to postup pri doručovaní protokolu, jeho prerokovanie, nále žitosti protokolu, jeho doplnenie, prípadne vypracovanie dodatku k protokolu na základe vyjadrenia sa daňového subjektu. Ïalej sa navrhuje, aby správca dane v tomto prípade uviedol pomôcky, ktoré použil.

K bodu 18

Doterajšie znenie § 15 ods. 3 umožňuje správcovi dane vo vymedzených prípadoch začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia. Vzhľadom k tomu, aby mohla byť daňová kontrola v prí pade, ak o jej vykonanie požiadajú orgány činné v trestnom konaní, vykonaná v čo najkratšom čase, navrhuje sa ustanoviť, že aj v tomto prípade môže správca dane začať daňovú kontrolu bez ozn ámenia. Zároveň sa navrhuje doplniť znenie v tom zmysle, aby bol správca dane oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo inú daň v tom prípade, ak zistí také skutočnosti, ktoré budú odôvodňovať výkon daňovej kontroly.

K bodu 19

Vzhľadom na skutočnosť, že daňové subjekty v čoraz väčšej miere využívajú spracovanie účtovných dokladov na technických nosičoch dát, navrhuje sa doplniť ustanovenie § 15 ods. 6 p ísm. d) v tom smere, aby sa rozšírila možnosť predkladania účtovných a iných dokladov, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov uložený ch správcom dane nielen v písomnej forme, ale aj v technickej forme tak, ako ho upravuje platný zákon o účtovníctve.

K bodu 20

V tomto bode ide o legislatívnotechnickú úpravu v nadväznosti na nový zákon o dani z príjmov.

K bodu 21

Podľa doterajšieho znenia § 15 ods. 10 je kontrolovaný daňový subjekt oprávnený vyjadriť sa písomne k protokolu o daňovej kontrole najneskôr v deň jeho prerokovania. Vzhľadom na to, že takýto postup s prihliadnutím na rozsah predložených pripomienok zo strany daňových subjektov v mnohých prípadoch spôsoboval problémy s vyhodnotením a posúdení m predložených pripomienok v deň jeho prerokovania, navrhuje sa upraviť v § 15 ods. 10 lehotu na vyjadrenie sa k protokolu, ktorý správca dane doručí daňovému subjektu spolu s výzvou, v ktorej zá roveň určí dátum jeho prerokovania. Daňový subjekt je oprávnený k protokolu sa vyjadriť najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Nadväzne na uvedené sa spresňuje, ž e prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty stanovenej na vyjadrenie sa k protokolu. Vzhľadom na to, že pripomienky k protokolu o daňovej kontrole zo strany daňových subjektov môž u byť aj väčšieho rozsahu alebo ich charakter môže byť taký, že si vyžiada väčšie úpravy v protokole, navrhuje sa, aby správca dane mal možnosť protokol nielen opraviť, ale aby v prí pade potreby mohol vyhotoviť aj dodatok k protokolu. Ïalej sa navrhuje, aby v prípade, keď sa daňový subjekt nemôže zúčastniť prerokovania protokolu, bol povinný si určiť zástupcu.

K bodu 22

Z dôvodu, aby bolo jednoznačné, kedy sa daňová kontrola začala a kde sa vykonávala, navrhuje sa v § 15 ods. 11 náležitosti protokolu o tieto skutočnosti rozšíriť.

K bodu 23

V ustanovení § 15 ods. 12 sa navrhuje upraviť postup po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole.

Ïalšia zmena, ktorá sa v § 15 ods. 13 navrhuje, súvisí s vymedzením dňa, kedy je daňová kontrola ukončená, pričom sa navrhuje, aby týmto dňom bol deň prerokovania protokolu. Zároveň sa navrhuje o jeden deň posunúť lehotu na začatie vyrubovacieho konania, čo znamená, že vyrubovacie konanie sa začne až nasledujúci deň po dni prerokovania protokolu.

K bodu 24

Znenie § 15 ods. 15 sa navrhuje terminologicky upraviť, a to nadväzne na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2003.

K bodu 25

Ustanovenie § 15 ods. 17 sa navrhuje upraviť v tom smere, aby správca dane mal možnosť aj v priebehu daňovej kontroly operatívne využiť ustanovenia o súčinnosti tretích osôb, o vyhľadávacej č innosti a o vytýkacom konaní.

K bodu 26

V § 15a odsek 2 sa navrhujú rozšíriť prípady, za ktorých predbežné opatrenie stráca účinnosť. Jednoznačne sa navrhuje, že ak vznikne záložné právo na tú istú vec, na ktorú bolo uložené predbežné opatrenie, toto stráca účinnosť dňom vzniku záložného práva. Zároveň sa ukladá správcovi dane povinnosť o tejto skutočnosti písomne upovedomiť daňový subjekt.

K bodu 27

V § 15b ods. 1 písm. c) sa navrhujú vypustiť slová ”podľa § 48 ods. 1” ako nadbytočné, pretože z ďalších ustanovení zákona je jednoznačné, kto je týmto orgánom (orgá n najbližšie nadriadený správcovi dane, a to Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a jeho pracoviská a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky).

K bodu 28

Nadväzne na nový pripravovaný zákon o dani z príjmov, v ktorom sa navrhuje paušálnu daň zrušiť, navrhuje sa v ustanovení § 15c vypustiť prvú vetu, ktorá súvisí s paušálnou daň ou.

K bodu 29

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 17 ods. 7 v tom zmysle, že za účelom možnosti doručenia písomností určených právnickej osobe aj v prípade, ak nie sú určené osoby oprávnené prijíma ť písomnosti za túto právnickú osobu, sa navrhuje v takýchto prípadoch postupovať podľa odseku 3 tohto ustanovenia, t. j. využiť fikciu doručenia.

K bodu 30

Znenie § 17 ods. 9 sa navrhuje rozšíriť aj na tie daňové subjekty, ktoré podľa § 31 registruje správca dane z úradnej moci alebo podľa osobitného zákona ( zákona o spotrebnej dani z minerá lnych olejov). Ak správca dane vykoná registráciu z úradnej moci a na takto evidovanú adresu nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe alebo fyzickej osobe, považ uje sa takáto písomnosť za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu alebo fyzická osoba oprávnená podnikať, o tom nedozvie.

K bodu 31

Ustanovenie § 17 ods. 10 sa taktiež navrhuje rozšíriť aj na tie daňové subjekty, ktoré podľa § 31 registruje správca dane z úradnej moci.

K bodu 32

Ustanovenie § 17 ods. 12 sa navrhuje vypustiť vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 7 ako nadbytočné, a to z dôvodu, že doručenie predpisovým zoznamom už nie je v osobitn ých (daňových) predpisoch upravené.

K bodu 33

V nadväznosti na zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje doplniť nové ustanovenie § 17a – doručovanie elektronickými prostriedkami.

Podľa tohto ustanovenia v prípade, že adresát písomnosti vo svojom podaní uvedie okrem svojej adresy na doručenie poštou aj elektronickú adresu, môže správca dane písomnosť doručovať elektronicky, a to na túto elektronickú adresu uvedenú adresátom.

Ustanovenie zároveň rieši elektronické doručovanie písomností, ktoré sú určené do vlastných rúk. V takomto prípade sa bude písomnosť považovať za doručenú, ak adresát prevzatie p ísomnosti potvrdí. V prípade, že adresát nepotvrdí do troch pracovných dní prevzatie písomnosti, bude sa táto považovať za nedoručenú a správca dane ju adresátovi doručí na adresu určen ú pre doručovanie poštou.

K bodu 34

V ustanovení § 19 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti vypustiť slovo ”sídlo”, nakoľko v tomto ustanovení sa rieši doručovanie písomností fyzickej osobe, u ktorej je rozhodujú ci pobyt a nie sídlo.

K bodu 35

Ustanovenie § 20 ods. 2 sa navrhuje doplniť o registračnú a oznamovaciu povinnosť daňových subjektov a zároveň uviesť, že pri tejto povinnosti daň ové subjekty postupujú spôsobom upraveným v § 31.

K bodu 36

Ustanovenie § 20 ods. 4 sa navrhuje upraviť v tom zmysle, že ak je podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, je potrebné podanie doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené. Len v prípade, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, nie je potrebné predlož iť podanie v písomnej forme.

K bodu 37

V § 20 ods. 7 sa navrhuje upraviť spôsob prijímania podaní urobených elektronickými prostriedkami (elektronická pošta) podpísané zaručeným elektronickým podpisom nadv äzne na bod 9 tejto novely tak, že v prípade daňových úradov na adresu elektronickej podateľne, ktorá bude spoločná pre všetky daňové úrady a v prípade colných orgá nov na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre všetky colné úrady. Daňové úrady a colné úrady sú povinné zverejniť adresu elektronickej podateľne na mieste obvyklom pre oznamovanie informácií daňov ým subjektom (napr. vývesné informačné tabule na daňovom úrade alebo colnom úrade).

Zároveň sa v odseku 8 tohto ustanovenia navrhuje upraviť, že na podania daňových subjektov urobených elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17a.

K bodu 38

Vzhľadom na to, že v § 23 ods. 5 sa navrhujú viaceré zmeny, z dôvodu prehľadnosti sa v predloženom návrhu zákona uvádza celé znenie tohto ustanovenia.

Z dôvodu, že sa vyskytovali problémy v praxi bolo potrebné v písm. a) prelomiť daňové tajomstvo v tom smere, aby sa informácie poskytovali nielen pre daňové konanie ale aj na účely správy daní.

Taktiež písm. c) a d) bolo potrebné upraviť tak, aby daňové tajomstvo bolo možné sprístupniť Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a colným orgánom z dôvodu, aby mohli plniť všetky ú lohy podľa tohto zákona, zákona o daňových orgánoch alebo podľa colného zákona alebo iného osobitného zákona (napr. zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov).

V ustanovení § 23 ods. 5 písm. f) sa navrhuje rozšíriť sprístupnenie daňového tajomstva orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činností správcu dane alebo jeho nadriadeného orgá nu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona (napr. podľa zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky), a to nielen na účely kontroly, ale aj na ďalšie účely s úvisiace s uplatňovaním pôsobnosti týchto orgánov.

V § 23 ods. 5 písm. g) sa navrhuje prelomiť daňové tajomstvo pre súdne konanie, a preto sa zavádza v poznámke pod čiarou odkaz 7c príkladmo na Občiansky súdny poriadok, zákon o konkurze a vyrovnaní a ustanovenie § 8 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

Ustanovenie § 23 ods. 5 písm. h) sa navrhuje upraviť tak, aby sa za porušenie daňového tajomstva nepovažovalo oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva Ministerstvu financií Slovenskej republiky na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní v súvislosti s týmto zákonom alebo osobitným zákonom (zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov – politika daní a poplatkov).

Podľa doterajšieho znenia §-u 23b zverejňovalo zoznamy daňové riaditeľstvo, a to aj za daňových dlžníkov na spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorú spravujú coln é úrady. Vzhľadom na to, že podľa tejto novely bude zoznamy za daňových dlžníkov na uvedenej dani zverejňovať colné riaditeľstvo, bolo potrebné v § 23 ods. 5 písm. i) reagovať na túto skuto čnosť a rozšíriť sprístupnenie daňového tajomstva aj pre colné riaditeľstvo.

Ustanovenie § 23 ods. 5 písm. o) sa navrhuje upraviť z dôvodu, že doterajšie znenie bolo nejednoznačné. Z upraveného znenia vyplýva, že za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje jeho ozná menie alebo sprístupnenie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania podľa § 75, t.j. osobe, na ktorú sa vzťahuje výrok o zá kaze nakladania s majetkom daňového dlžníka a nie osobe, ktorá je poverená doručením rozhodnutia.

V § 23 ods. 5 písm. p) sa navrhuje rozšíriť súčasné znenie, podľa ktorého sa nebude považovať za porušenie daňového tajomstva sprístupnenie údajov Ministerstvu pôdohospodá rstva Slovenskej republiky na účely konania podľa zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

Novým ustanovením je § 63a, ktorým sa navrhuje riešiť vzájomné započítanie daňových pohľadávok a pohľadávok daňového dlžníka, ktoré má voči štátnej rozpoč tovej organizácii. Z tohto dôvodu bolo potrebné doplniť § 23 ods. 5 o nové písm. x) a sprístupniť daňové tajomstvo Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky a Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

Ïalej novým ustanovením je aj § 65b, ktorým sa navrhuje riešiť problematika postúpenia daňovej pohľadávky tretej osobe a doplnením § 95 ods. 9 sa navrhuje, aby v konkurznom konaní mohla zastupova ť správcu dane aj tretia osoba, a to právnická osoba so 100 % účasťou štátu na základe zmluvy uzatvorenej medzi touto osobou a daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Nadväzne na uvedené bolo potrebné doplniť § 23 ods. 5 o nové písm. y) a týmto osobám sprístupniť daňové tajomstvo.

Vzhľadom k tomu, že v niektorých prípadoch môže na základe zmluvy zastupovať Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo správcu dane v konaní pred súdom splnomocnený zástupca (napr. pri uplatňovaní náhrad škôd spôsobených nesprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym úradný m postupom štátneho orgánu), navrhuje sa o túto skutočnosť doplniť § 23 ods. 5 o písm. z).

Nadväzne na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorší ch predpisov, podľa ktorého sú daňové úrady povinné oznamovať exekútorom na ich písomnú žiadosť identifikačné údaje bankového účtu povinného, ktoré sú im zná me, navrhuje sa doplniť v § 23 ods. 5 nové písm. za), ktorým sa rozširuje sprístupnenie daňového tajomstva aj pre súdnych exekútorov.

K bodu 39

V ustanovení § 23 ods. 6 sa navrhuje explicitne upraviť, čo sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva, pričom ustanovenie sa navrhuje doplniť nadväzne na novelizované znenie § 23b, podľa ktoré ho bude daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňovať zoznam tých daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach, ako aj zoznam tých da ňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového nedoplatku v splátkach alebo ktorým bol celkom alebo sčasti odpustený daňový nedoplatok.

Zároveň sa v ustanovení § 23 písm. h) navrhuje upraviť, že porušením daňového tajomstva tiež nie je, ak správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daň ovom subjekte výšku daňového nedoplatku, povoleného odkladu platenia dane (daňového nedoplatku) alebo výšku platenia dane v splátkach (daňového nedoplatku), ako aj ďalšie údaje uvedené v § 23b odsek 3 písm. a) a b) a odseku 7 písm. a) až c) a e) až g) alebo výšku úľavy na sankčnom úroku a pokute, ktorá bola daňovému dlžníkovi povolená podľa § 103, ako aj ú dajov podľa § 23b ods. 12.

K bodu 40

V ustanovení § 23 sa navrhuje z dôvodu nadbytočnosti vypustiť odseky 7 a 8, ktoré sú presunuté do odseku 6 tohto ustanovenia.

K bodu 41

Podľa § 23 sa povinnosť zachovávať daňové tajomstvo vzťahuje aj na bývalého zamestnanca správcu dane. Aby bolo možné v prípade potreby sprístupniť daňové tajomstvo orgánom činný m v trestnom konaní, súdu, prokuratúre a pod. bývalým zamestnancom (daňových úradov alebo colných úradov), navrhuje sa doplniť o túto skutočnosť ustanovenie § 23a.

K bodu 42

Ustanovenie § 23b ods. 1 sa navrhuje upraviť v tom smere, aby správca dane (daňové úrady a colné úrady) mal povinnosť oznamovať daňovému dlžníkovi daňové nedoplatky podľ a stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka len v tých prípadoch, ak daňový nedoplatok kumulovaný za jednotlivé druhy daní, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať ho a vymáhať presiahne u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000 000 Sk. Obdobne môže postupovať aj správca dane, ktorým je obec, ak daňový nedoplatok presiahol u fyzickej osoby 5 000 Sk a u prá vnickej osoby 50 000 Sk. Doplnil sa však odsek 4, podľa ktorého sa navrhuje, aby správca dane na žiadosť daňového subjektu bol povinný oznamovať daňové preplatky a daňové nedoplatky bez obmedzenia sumy.

Doterajšie ustanovenie § 23b odsek 2 ukladalo daňovému riaditeľstvu zverejniť zo súpisov daňových dlžníkov vypracovaných daňovým riaditeľstvom a colným riaditeľstvom spoločný zoznam da ňových dlžníkov. Vzhľadom k tomu, že dochádzalo k prípadom, keď na základe nesprávnych údajov, či z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky alebo z Colného riaditeľ stva Slovenskej republiky došlo k chybám pri zverejňovaní daňových dlžníkov, navrhuje sa cit. ustanovenie upraviť tak, aby zoznam daňových dlžníkov zverejňovalo osobitne daňové riaditeľstvo a osobitne colné riaditeľstvo.

V ustanovení § 23b sa v nových odsekoch 6 až 15 navrhuje upraviť postup, spôsob a obsah zoznamov, ktorými sa navrhujú zverejniť:

-daňové subjekty, ktor ým bol povolený odklad platenia dane (daňového nedoplatku) alebo povolené platenie dane (daňového nedoplatku) v splátkach podľa § 59,

-daňoví dlžníci, ktorým bol odpusten ý daňový nedoplatok podľa § 64,

-daňoví dlžníci, ktorým bola povolen á úľava podľa § 103.

Zoznamy daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach, a ktoré bude zverejňovať Daňové riaditeľ stvo Slovenskej republiky, Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a správca dane, ktorým je obec sa budú priebežne dopĺňať o nové daňové subjekty tak, aby zoznamy poskytovali úplný prehľ ad subjektov, ktorým bol od 1.1.2004 povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach.

Zároveň sa v ustanovení navrhuje, aby na žiadosť fyzickej a právnickej osoby správca dane oznámil o inom daňovom subjekte údaje, a to meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo a výšku daňového nedoplatku podľa jednotliv ých druhov daní, a to aj v prípade, ak daňový nedoplatok nepresiahne výšku uvedenú v odseku 1.

K bodu 43

Podľa doterajšieho znenia § 24 odsek 5 pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodoval o vylúčení zamestnanca z daňového konania vedúci zamestnanec orgánu najbližšie nadriaden ého správcovi dane. Vzhľadom k tomu, že takýto postup spôsoboval v praktickom uplatňovaní problémy, ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca sprá vcu dane rozhodoval jeho najbližší nadriadený vedúci zamestnanec a až v takom prípade, ak by sa rozhodovalo o námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedú ceho zamestnanca, bude rozhodovať v predmetnej veci orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.

K bodu 44

V ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) je ustanovené, že konanie sa zastaví, ak navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, ak to zákon pripúšťa. Z dôvodu nadbytoč nosti sa navrhuje vypustiť text ”ak to zákon pripúšťa”.

K bodu 45

V ustanovení § 25 ods. 1 sa navrhuje nové znenie písm. f), na základe ktorého sa daňové konanie zastaví. Obdobná úprava je aj v Správnom poriadku a doterajšia prax si vyžiadala doplniť o tento d ôvod zastavenia daňového konania aj príslušné ustanovenie v zákone o správe daní.

K bodu 46

Podľa § 25 ods. 1 sa daňové konanie zastaví aj vtedy, ak navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že ide o dobrovoľný postup navrhovateľ a, nie je opodstatnené, aby sa proti rozhodnutiu správcu dane o zastavení konania z tohto dôvodu bolo možné odvolať. Na základe uvedeného sa upravilo ustanovenie § 25 ods. 3.

K bodu 47

V § 25a ods. 1 sa navrhuje nadväzne na poznatky z praxe ustanovenie doplniť v tom smere, že správca dane môže konanie prerušiť aj v prípade, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujú cej pre vydanie rozhodnutia, napr. uskutočnenie analýzy Colným laboratóriom Slovenskej republiky o predloženej vzorke minerálneho oleja, pri ktorom existuje podozrenie, že ide o označený minerálny olej.

K bodu 48

V § 25a ods. 2 sa navrhuje z dôvodu nepostačujúcej 30 - dňovej lehoty ustanovenie doplniť v tom zmysle, že správca dane môže konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujú cej pre vydanie rozhodnutia prerušiť aj na dlhšiu dobu, najdlhšie však na dobu, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.

K bodu 49

Podľa § 28 ods. 4, ak správca dane uhradí náklady daňového konania (napr. svedkom zúčastneným na daňovom konaní náhradu hotových výdavkov a ušlej mzdy, znalcom, audítorom zúčastnený m na daňovom konaní hotové výdavky a odmeny), ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, môže tieto náklady preniesť na daňový subjekt.

V prípade, ak tieto náklady správca dane na daňový subjekt prenesie a tento ich v lehote splatnosti neuhradí, správca dane je ich oprávnený podľa nového odseku 5 cit. ustanovenia vymáhať v daň ovom exekučnom konaní.

K bodu 50

V ustanovení § 30 ods. 2 písm. c) sa navrhuje bližšie špecifikovať náležitosti, ktoré musí obsahovať rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. V prípade, že ide o fyzickú osobu, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzickej osoby a ak ide o právnickú osobu obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné č íslo organizácie.

K bodu 51

Ustanovenie § 30 ods. 2 písm. f) sa navrhuje doplniť v tom zmysle, že rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva alebo spr ávcu dane s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky. Zároveň sa v tomto ustanovení navrhuje úprava pre prípad doručenia rozhodnutia elektronickými prostriedkami; a to tak, ž e v takomto prípade podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom.

K bodu 52

Ustanovenie § 30 ods. 6 sa navrhuje upraviť z dôvodu, že v pripravovanom novom zákone o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2004 sa navrhuje osobitný spôsob zdaňovania príjmov - paušálna da ň zrušiť.

K bodu 53

V ustanovení § 30a ods. 5 sa navrhuje vypustiť posledná veta z dôvodu, že jej znenie bolo v praxi neaplikovateľné.

K bodu 54

V nadväznosti na zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa navrhuje upraviť ustanovenie § 31 ods. 11 tak, že sa presne vymedzuje, že u fyzickej osoby je daňovým identifikačným čí slom jej rodné číslo alebo iný identifikátor určený správcom dane. Zároveň sa toto ustanovenie navrhuje doplniť v tom zmysle, že daňové identifikačné číslo, ktoré obsahuje rodné čí slo sa zakazuje zverejňovať.

K bodu 55

V prípade, ak si daňový subjekt nesplní svoju oznamovaciu povinnosť o zmenách skutočností, ktoré sú predmetom registračnej povinnosti, je správca dane oprávnený vykonať príslušné zmeny v registrácii alebo registráciu zrušiť, a to hneď, ako zistí rozhodujúce skutočnosti. Ustanovenie § 31 ods. 13 sa nadväzne na uvedené navrhuje doplniť tak, že správca dane je povinný o tejto skutočnosti zaslať daňovému subjektu oznámenie. Zároveň sa daňovému subjektu ukladá povinnosť predložiť správcovi dane osvedčenie o registrácii, a to do 15 dní odo dňa doručenia ozná menia, a to na účel, aby správca dane mohol v osvedčení vyznačiť vykonané zmeny.

K bodu 56

Ustanovenie § 31 ods. 14 sa navrhuje doplniť tak, aby pri poskytovaní akejkoľvek informácie z evidencie o nezaregistrovaných daňových subjektoch a subjektoch o ktorých možno predpokladať, že sa stanú daňovými subjektmi a ktorá slúži výlučne správcovi dane, nebolo dotknuté ustanovenie § 23 ods. 5 písm. l), podľa ktorého sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje jeho oznámenie alebo sprí stupnenie sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a Národnému úradu práce o tých skutočnostiach, ktoré súvisia s splnením ich úloh. V súvislosti s pripravovaným prepojením informačný ch systémov sa zároveň navrhuje umožniť oprávnenému zamestnancovi sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a Národného úradu práce nazrieť do tejto evidencie, a to len v súvislosti s splnení m ich úloh.

K bodu 57

V § 31 sa navrhuje vypustiť ods. 17 z dôvodu, že ustanovenie o predkladaní prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti a funkčných požitkov a daň vyberan ú osobitnou sadzbou dane sa navrhuje presunúť s účinnosťou od 1.1.2004 do pripravovaného nového zákona o dani z príjmov. Nadväzne na túto zmenu sa doterajší odsek 18 označil ako odsek 17.

K bodu 58

V § 32 ods. 2 sa navrhuje upraviť súčasné znenie v tom zmysle, aby štátne kontrolné orgány boli povinné správcovi dane oznamovať výsledky kontrol, ak z týchto kontrol vyplýva, že doš lo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňových povinností.

K bodu 59

Z dôvodu obmedzených informácií a neexistencie systému zabezpečenia dane zamestnancov vyslaných zamestnávateľom na poskytovanie služieb alebo vykonávanie závislej činnosti na území Slovenskej republiky, súčasný systém obtiažne zachytáva nerezidentné osoby, ktoré nedodržiavajú daňové predpisy Slovenskej republiky. Takéto osoby dobrovoľne nepodajú daňové priznanie a daň ová správa takéto prípady nezistí, resp. zistí až v čase, keď daňovník opustí územie Slovenskej republiky.

Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanovenie § 32 ods. 14 upraviť tak, že daňový subjekt so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a zahraničný daňový subjekt, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, na z áklade ktorej môže vzniknúť na území Slovenskej republiky nielen stála prevádzkareň, ale aj daňová povinnosť zamestnancov daňového subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorých na územ í Slovenskej republiky zamestnáva alebo daňová povinnosť osôb pre neho tu pracujúcich.

K bodu 60

Nadväzne na § 31, ktorý upravuje okrem oznamovacej povinnosti aj registračnú povinnosť daňových subjektov, sa navrhuje upraviť aj ustanovenie § 34 odsek 4, a to doplnením registračnej povinnosti.

K bodu 61

Doteraz uplatňovaný sankčný systém v oblasti daní bol v Slovenskej republike zavedený v rámci daňovej reformy uskutočň ovanej v roku 1993. Sankcie za porušenie daňových povinností sú v súčasnosti upravené v zákone o správe daní a poplatkov a v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch. Rôznorodosť sankcií a ich rozptyl v uvedených zákonoch je pre daňové subjekty neprehľadný, a to aj napriek niektorým vykonaným čiastkovým úpravám. K radikálnejším zmenám v sankčnom systéme vš ak od jeho zavedenia nedošlo.

S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje aj z hľadiska čo najefektívnejšieho riešenia upraviť sankčný systém v zákone o správe daní a poplatkov s výnimkou š pecifických prípadov porušenia zákona, predovšetkým v oblasti nepriamych daní, napr. neoznačenie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou páskou.

V návrhu zákona sa navrhujú ustanoviť oproti doterajším sankciám (penále, pokuta, zvýšenie dane) len dva druhy sankcií, a to pokuta (§ 35) a sankčný úrok (§ 35b).

V § 35 sa navrhuje upraviť, v ktorých prípadoch správca dane je povinný uložiť daňovému subjektu pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Ná rodnej banky Slovenska, ktorá sa uplatňuje pri ukladaní pokuty, a kladného rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane alebo dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a sprá vcom dane alebo dane určenej správcom dane podľa pomôcok.

V návrhu tohto ustanovenia zákona sa navrhuje upraviť pokutu ako sankciu za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy, a to naprí klad za nepodanie daňového priznania, za nepredloženie hlásenia alebo prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch, za nesplnenie registračnej a oznamovacej povinnosti alebo za porušenie povinností vyplývaj úcich z používania elektronickej registračnej pokladnice.

Pri jednotlivých prípadoch uloženia pokuty sa navrhuje uplatniť buď násobok základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, alebo sa navrhuje upraviť uloženie pokuty v konkrétnej výške alebo v jednotlivých ustanoveniach rozpätie výšky pokuty.

Zároveň sa v § 35 navrhuje upraviť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolanie, ktoré má odkladný účinok a navrhuje sa, aby pokutu nebolo možné uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo iných hmotnoprávnych daňových zákonov. Právo vybrať a vymáhať pokutu sa podľa návrhu premlčuje po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom pokuta bola uložená.

Ïalej sa navrhuje upraviť, aby pokuta bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Podľa navrhovaného ustanovenia bud ú výnosy z pokút uložených daňovým úradom a colným úradom príjmom štátneho rozpočtu a výnosy z pokút uložených správcom dane, ktorým je obec príjmom obce.

K bodu 62

Úpravou § 35a ods. 1 sa navrhuje rozšíriť možnosť pre správcu dane uložiť blokovú pokutu nielen za nesplnenie niektorej z povinností nepeňaž nej povahy ustanovenej zákonom o správe daní a poplatkov, daňovými predpismi alebo uloženú rozhodnutím správcu dane, ale aj vtedy, ak daňový subjekt zaeviduje tržbu do elektronickej registrač nej pokladnice, ale doklad nevydá.

K bodu 63

V ustanovení § 35b sa navrhuje sankcia, a to sankčný úrok a zároveň sa navrhujú prípady, v ktorých je správca dane povinný tento vyrubiť.

Navrhuje sa, aby správca dane vyrubil sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, a to za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane, pričom sa navrhuje, aby sa sankčný úrok počítal najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa navrhuje odvolanie, ktoré má odkladný účinok.

Ak bola rozhodnutím daň znížená, navrhuje sa znížiť z úradnej moci v pomernej výške aj sankčný úrok. Zároveň sa navrhuje, aby sprá vca dane za obdobie takto neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu zaplatil daňovému subjektu sankčný úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Ná rodnej banky Slovenska platnej v deň, kedy daňový subjekt uhradil správcovi dane pôvodnú nezníženú výšku.

Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne sumu 500 Sk za jednotlivý druh dane, avšak toto neplatí pri dani z nehnuteľností, pri ktorej sa sankčný ú rok nevyrubuje, ak nepresiahne 100 Sk.

Zároveň sa navrhuje upraviť, aby správca dane sankčný úrok nevyrubil, ak zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V ustanovení sa tiež navrhuje, aby vyrubený sankčný úrok bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení sankčného úroku.

K bodu 64

Ustanovenie § 36 ods. 5 sa navrhuje upraviť v tom zmysle, že policajná spolupráca nebude potrebná v prípade, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán, a to z toho dôvodu, že colný orgá n je ozbrojenou zložkou, ktorý má právo nosiť a použiť donucovacie prostriedky.

K bodu 65

V § 37 ods. 6 sa navrhuje zosúladiť pojem ”daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť” s platným ustanovením § 44.

K bodu 66

V nadväznosti na pripravovaný nový zákon o dani z príjmov, ako aj iných hmotnoprávnych daňových zákonov, ktoré prevzali prevažnú časť ustanovení pô vodne upravených v § 38 navrhuje sa, aby v zákone o správe daní a poplatkov bolo riešené len to, kto má povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, na akom tlačive, spôsob podania a prílohy k da ňovému priznaniu.

K bodu 67

V § 39 sa doplneným odsekom 5 obmedzuje možnosť podať dodatočné daňové priznanie v takých prípadoch, keď daň bude určená správcom dane podľa pomôcok alebo dohodou správcu dane s daňovým subjektom alebo daň správca dane vyrubí platobným výmerom napríklad podľa zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

K bodu 68

Úprava ustanovenia § 44 v odsek 5 sa navrhuje z dôvodu, že pripravovaný nový zákon o dani z príjmov navrhuje paušálnu daň zrušiť.

K bodu 69

Úprava ustanovenia § 44 v odsek 6 písm. a) sa navrhuje z dôvodu, že pripravovaný nový zákon o dani z príjmov navrhuje paušálnu daň zrušiť, ako aj z dô vodu nadbytočnosti slova ”oznámenia”.

K bodu 70

V ustanovení § 44 odsek 6 písm. a) sa navrhuje vypustiť slová ”alebo oznámenia” z dôvodu, že tento pojem daňové zákony nepoužívajú.

K bodu 71

V ustanovení § 44 ods. 6 písm. b) sa navrhuje novo upraviť dôvod, kedy správca dane vydá dodatočný platobný výmer, a to nadväzne na pripravovaný nový zákon o dani z príjmov, ktorý navrhuje paušálnu daň zrušiť, ako aj z dôvodu nadbytočnosti slova ”oznámenia”.

K bodu 72

V ods. 8 ustanovenia § 44 sa navrhuje, aby vzory tlačív platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov u daní, ktorých je správcom dane daňový úrad vydá valo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, u daní, ktorých správcom dane je colný úrad Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a u daní, ktorých správcom dane je obec Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K bodu 73

V ustanovení § 46 ods. 7 sa navrhuje, aby odvolávajúci sa mohol údaje svojho odvolania doplňovať a pozmeňovať najneskôr do 15 dní odo dň a podania odvolania.

K bodu 74

Zmenou § 46 ods. 9 sa navrhuje ustanoviť, že odvolanie bude mať odkladný účinok. Túto zmenu si vyžiadala prax, predovšetkým z dôvodu každoroč ného nárastu výšky daňových nedoplatkov, ako aj z dôvodu nárastu uplatňovaných náhrad škôd zo strany daňových subjektov.

Uvedenou zmenou sa očakáva, že bude mať pozitívny vplyv na uvedené skutočnosti.

K bodu 75

Navrhovanou legislatívno-technickou úpravou sa spresňuje ustanovenie § 52 odsek 2.

K bodu 76

Navrhovanou úpravou sa doplňuje § 52 odsek 6 v prípade, ak dôjde v konaní k zmene miestnej príslušnosti. V tomto prípade nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán, ako správca dane, rozhoduje o zmene miestnej príslušnosti alebo ju nariaďuje org án, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.

Zároveň sa ustanovuje, že ak o obnove konania rozhodol odvolací orgán je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom.

K bodu 77

V ustanovení § 53 sa navrhujú zmeny, ktorými sa ustanovuje, že ak Ministerstvo financií Slovenskej republiky právoplatné rozhodnutie, napr. pracovísk Daňového riaditeľ stva Slovenskej republiky, preskúma v mimoodvolacom konaní, nebude možné, aby pracovisko Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky opätovne podalo ďalší podnet v tej istej veci.

Navrhuje sa, aby podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podával tomu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, pričom sa navrhuje zaviesť lehotu na podanie podnetu na preskú manie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a to tak, že tento musí byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. Ïalej sa navrhuje upraviť aj lehotu, po uplynutí ktorej orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania nebude môcť rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť z doterajších troch rokov po nadobudnutí prá voplatnosti rozhodnutia na lehotu, ktorá je určená pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V ustanovení sa ďalej navrhuje upraviť, aby proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie nebolo možné podať odvolanie.

Z dôvodu jednoznačnosti uplatnenia ustanovenia § 54 sa navrhujú úpravy aj v tomto ustanovení.

K bodu 78

Poznámku k odkazu 12a sa navrhuje zmeniť nadväzne na skutočnosť, že zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov sa navrhuje zrušiť.

K bodu 79

Navrhované zmeny v ustanovení § 58 reagujú na nový sankčný systém, spôsoby platenia dane a zmeny sa navrhujú aj v poradí použ itia prijatej platby.

Navrhovaným znením ustanovenia § 59 sa podstatne spresňujú a sprísňujú podmienky pre povolenie odkladu platenia dane (daňové ho nedoplatku) alebo pre povolenie platenia dane (daňového nedoplatku) v splátkach, ako aj dôsledky, ak zabezpečenie dlžnej sumy nebude postačovať na pokrytie dane (daňového nedoplatku) v prí pade povolenia odkladu platby dane (daňového nedoplatku) alebo povolenia splátok.

Ak je daňovému subjektu povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, lehota splatnosti dane sa posudzuje podľa lehoty uvedenej v rozhodnutí o povolení odkladu platenia alebo splátky avš ak len vtedy, ak splní určené podmienky. V prípade, že podmienky daňový subjekt nesplní, správca dane vyrubí sankčný úrok, a to odo dňa pôvodnej splatnosti dane.

K bodu 80

V poznámke pod čiarou k odkazu 12b sa spresňujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K bodu 81

Zmenou v ustanovení § 60 sa odstraňuje nezrovnalosť v doterajšom zákone tým, že sa slovo daňový dlžník nahrádza slovom daň ový subjekt.

K bodu 82

V ustanovení § 60 ods. 2 sa reaguje na § 77 ods. 2 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý namiesto pojmu ” diskontná sadzba Národnej banky Slovenska” zaviedol pojem ”základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska” a zároveň sa určuje výška sankcie.

K bodu 83

Navrhovanou úpravou v § 63 ods. 2 sa umožňuje použiť preplatok na dani aj na úhradu splatného preddavku na daň.

K bodu 84

V § 63 ods. 4 sa navrhuje upraviť postup správcu dane súvisiaci s vrátením daňového preplatku v tom smere, že ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, nebude vydáva ť rozhodnutie ale túto skutočnosť daňovému subjektu oznámi listom.

Ïalej sa navrhuje upraviť lehotu na vrátenie daňového preplatku.

K bodu 85

Zmena v § 63 ods. 6 sa navrhuje nadväzne na zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý namiesto pojmu ”diskontná sadzba Národnej banky Slovenska” zaviedol pojem ”základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska” a zároveň sa určuje výška sankcie.

K bodu 86

Novým ustanovením § 63a sa navrhuje upraviť v zákone o správe daní a poplatkov problematika započítania daňových pohľadávok s pohľadávkami voči štátnym rozpočtov ým organizáciám (napr. správca dane má pohľadávku voči daňovému subjektu a zároveň daňový subjekt voči štátnej rozpočtovej organizácii); navrhovaným postupom sa predpokladá, ž e jeho uplatnením sa zníži stav daňových nedoplatkov.

K bodu 87

Ustanovenie § 64 sa navrhuje upresniť v tom, že správca dane môže odpustiť daňový nedoplatok celkom alebo sčasti na žiadosť daňového dlžníka; splnenie podmienok, za ktorých mô že správca dane takto postupovať je povinný daňový dlžník preukázať.

K bodu 88

S prihliadnutím na doterajšiu prax sa ustanovenie § 65 navrhuje doplniť o nové skutočnosti, za ktorých možno definovať daňový nedoplatok ako nevymožiteľný, a to napr. ak majetok daňového dlžníka nepostačuje na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučn é konanie a ak výška daňového nedoplatku nepresahuje 5 000 Sk. Predpokladom pre zaradenie daňového nedoplatku podľa uvedených skutočností do nevymožiteľných daňových nedoplatkov je, že tieto skutoč nosti trvajú najmenej šesť rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

Ïalej sa navrhuje upraviť podmienky odpísania daňového nedoplatku, ak je nevymožiteľný.

K bodu 89

V ustanovení § 65a sa navrhuje jednoznačne upraviť odpísanie daňovej pohľadávky v tých prípadoch, ak po skončení konkurzného konania zostane pr ávnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je zodpovedná za zaplatenie daňového nedoplatku majetok a to tak, že správca dane odpíše daňovú pohľadávku alebo jej časť až na základe právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia až po skončení likvidácie.

K bodu 90

Novým ustanovením § 65b sa navrhuje upraviť postup a podmienky, za ktorých bude môcť daňový úrad alebo colný úrad postúpiť daňovú pohľadávku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze tretej osobe.

Zároveň sa zavádza nové ustanovenie § 65c, podľa ktorého bude správca dane povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na taký daňový subjekt, ktorý bude v omeškaní s platení m dane viac ako šesť mesiacov a výška dane, s platením ktorej je daňový subjekt v omeškaní presiahne 100 000 Sk.

Správca dane je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu skúmať, či sú splnené podmienky podľa zákona o konkurze a vyrovnaní na podanie ná vrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 91

Ustanovenie § 67, v ktorom sa upravovalo zvýšenie dane v prípade, ak daňové priznanie alebo hlásenie nebolo podané včas, sa navrhuje vypustiť nadvä zne na novoupravený sankčný systém.

K bodu 92

Navrhovanou úpravou v § 69 ods. 2 sa jednoznačne určuje lehota, do ktorej možno najneskoršie vymáhať daňový nedoplatok. Táto lehota – šesť ročná začína plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.

K bodu 93

V nadväznosti na právnu úpravu záložného práva v Občianskom zákonníku sa v ustanovení § 71 vypustili konkrétne predmety záložného pr áva s tým, že sa ponecháva všeobecný odkaz na Občiansky zákonník. Zároveň sa taxatívne vymenúvajú veci, ku ktorý záložné právo nemožno zriadiť.

V odseku 3 sa navrhuje upraviť pri zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru povinnosť správcovi dane zaslať do katastra nehnuteľností rozhodnutie o zriadení takéhoto z áložného práva s vyznačením jeho vykonateľnosti, ako aj povinnosť oznámiť katastru nehnuteľností, kedy toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Nadväzne na novelu Občianskeho zákonníka sa v odseku 7 navrhuje uložiť povinnosť prednostnému záložnému veriteľovi vopred oznámiť správcovi dane výkon záložného práva podľa osobitn ého predpisu. Nakoľko zabezpečenie nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka, v odseku 8 sa navrhuje, aby v prípade, že tieto daňový dlžník neuhradí mohol ich správca dane vymáhať v da ňovom exekučnom konaní.

Znenie ustanovenia § 71a sa navrhuje upraviť nadväzne na predchádzajúce ustanovenie.

K bodu 94

V ustanovení § 73 sa navrhuje vypustiť odsek 1 z dôvodu, že definícia daňového exekučného konania je upravená v § 1a.

K bodu 95

V § 73 ods. 7 písm. a) sa navrhuje legislatívna úprava v tom zmysle, že daňovú exekúciu možno vykonať nielen voči daňovému dlžníkovi ale aj proti iné mu, na koho prešla daňová povinnosť v súlade s osobitným predpisom.

K bodu 96

V prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a správca dane nie je záložným veriteľom, správca dane môže na tento predmet vykona ť exekúciu len so súhlasom záložných veriteľov. V prípade, ak na predmete daňovej exekúcie viazne viac záložných práv a správca dane je jedným so záložných veriteľov, ukladá sa mu povinnos ť písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane, prič om je správca dane povinný postupovať podľa znenia § 75 ods. 4 platného zákona o správe daní a poplatkov. O túto skutočnosť sa dopĺňa § 75 odsek 4.

K bodu 97

V § 75 ods. 2 písm. i) sa navrhuje znenie upraviť v tom smere, že rozhodnutie nemusí obsahovať odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky. To znamená, že obec môže použi ť aj odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce.

K bodu 98

V ustanovení § 75 ods. 4 sa navrhuje upraviť postup správcu dane pri začatí daňového exekučného konania, ak sú záložní veritelia v poradí pred správcom dane.

K bodu 99

V § 76 ods. 2 písm. k) sa navrhuje znenie upraviť v tom smere, že rozhodnutie nemusí obsahovať odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky. To znamená, že obec môže použi ť aj odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce.

K bodu 100

V § 77 ods. 2 písm. g) sa navrhuje znenie upraviť v tom smere, že rozhodnutie nemusí obsahovať odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky. To znamen á, že obec môže použiť aj odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce.

K bodu 101

V § 77 v odseku 3 sa navrhuje znenie ustanovenia doplniť o skutočnosť, že daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj tým záložným veriteľ om, ktorí majú zriadené na majetok daňového dlžníka záložné právo, a to v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.

K bodu 102

Ustanovenie § 78 sa navrhuje novoupraviť v tom zmysle, že v rámci daňovej exekúcie sa vymáha aj zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotov ých výdavkov.

K bodu 103

V platnom znení §-u 79 ods. 4 je ustanovené, že ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal zostanú zachované. Vzhľadom k tomu, že takýto postup v niektorých prí padoch, napr. v prípade povolenia odkladu platenia vymáhaného daňového nedoplatku spôsobovalo problémy (peňažné prostriedky zostávajú zablokované v banke na účte daňového dlžní ka), navrhuje sa ustanovenie § 79 ods. 4 doplniť v tom zmysle, že ak správca dane odloží daňovú exekúciu, tie úkony, ktoré vykonal zostávajú zachované len v tom prípade, ak nie je určené inak v r ozhodnutí o odložení daňovej exekúcie.

K bodu 104

Spôsob výkonu daňovej exekúcie sa v ustanovení § 82 ods. 1 písm. h) navrhuje rozšíriť zo súčasnej exekúcie postihnut ím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na postihnutie majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.

K bodu 105

V ustanovení § 82h ods. 1 sa navrhuje upresniť súčasné znenie a zároveň zosúladiť s platnými právnymi predpismi a z toho dôvodu sa v súlade so Zákonníkom práce vypúšťa pojem ”dohoda o pracovnej činnosti” a pre ”štipendium” sa navrhuje upraviť v poznámke pod čiarou príkladom odkaz na platný zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).

K bodu 106

V § 83a ods. 5 sa navrhuje ustanovenie doplniť z toho dôvodu, aby banka po doručení daňovej exekučnej výzvy na základe príkazu daňového dlžníka mohla so súhlasom správcu dane zo zablokovaný ch peňažných prostriedkov poukázať na účet správcu dane peňažné prostriedky, a to buď v celej výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo len jeho časti.

K bodu 107

V nadväznosti na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom došlo k zmene v systéme vrátenia nadmerného odpočtu sa ustanovenie § 83c ods. 5 navrhuje vypustiť znenie druhej vety.

K bodu 108

V ustanovení § 83c ods. 12 sa navrhuje z dôvodu jednoznačnosti ustanoviť, že ak poddĺžnik nesplní niektorú z podmienok stanovených pri vykonávaní daňovej exekúcie prikázaním iných pe ňažných pohľadávok, stáva sa daňovým dlžníkom správcu dane (obdobne, ako je to upravené v § 83a ods. 7).

K bodu 109

V ustanovení § 84b ods. 1 sa navrhuje doplniť ustanovenie v tom zmysle, aby sa správcovi dane umožnilo vykonať súpis hnuteľných vecí aj opakovane, a to z toho dôvodu, ak už spísané hnuteľné veci nepostačujú na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku alebo, ak daňový dlžník v priebehu daňovej exekúcie získa ďalšie hnuteľné veci.

K bodu 110

V nadväznosti na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom došlo k zmene v systéme vrátenia nadmerného odpočtu sa navrhuje v ustanovení § 84k ods. 9 vypustiť znenie štvrtej vety.

K bodu 111

V nadväznosti na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom došlo k zmene v systéme vrátenia nadmerného odpočtu sa navrhuje vypustiť v ustanovení § 84m ods. 7 znenie štvrtej vety.

K bodu 112

V ustanovení § 84n sa navrhuje z dôvodu zvýšenia efektívnosti daňovej exekúcie vykonávanej priamym predajom hnuteľných vecí zvýšiť minimálnu sumu jednej hnuteľ nej veci z 1 000 Sk na 5 000 Sk.

K bodu 113

Ustanovenie § 84n sa navrhuje doplniť novým odsekom 2, podľa ktorého je správca dane povinný vydať nadobúdateľovi po zaplatení ceny potvrdenie o priamom predaji hnuteľnej veci. Uvedené potvrdenie sa bude na účely odpočtu dane z pridanej hodnoty považovať za doklad vyhotovený platiteľom dane z pridanej hodnoty.

K bodu 114

Doplnením ustanovenia § 85 ods. 1 sa navrhuje ustanoviť, že aj v prípade uschovania spísaných hnuteľných vecí daňový dlžník s nimi nemôže nakladať.

K bodu 115

V nadväznosti na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom došlo k zmene v systéme vrátenia nadmerného odpočtu sa navrhuje v ustanovení § 87g ods. 3 vypustiť znenie štvrtej vety.

K bodu 116

V nadväznosti na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom došlo k zmene v systéme vrátenia nadmerného odpočtu sa navrhuje v ustanovení § 87l ods. 3 vypustiť znenie štvrtej vety.

K bodu 117

V nadväznosti na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v ktorom došlo k zmene v systéme vrátenia nadmerného odpočtu sa navrhuje v ustanovení § 87n ods. 10 vypustiť znenie štvrtej vety.

K bodu 118

V záujme zvýšenia možnosti vymáhania daňových nedoplatkov a z dôvodu rozšírenia v súčasnosti platného znenia ustanovenia § 89 sa novo navrhuje upraviť da ňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom toho spoločníka v obchodnej spoločnosti, ktorý je daňovým dlžníkom. Podľa platného znenia tohto ustanovenia sprá vca dane môže vykonať daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv len voči tomu daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, a to na jeho vyrovnac í podiel, podiel na zisku a podiel na likvidačnom zostatku. Podľa navrhovaného znenia bude mať správca dane možnosť postihnúť daňovou exekúciou aj majetkové práva spojené s obchodným podielom spoločn íka (daňového dlžníka) v ďalších dvoch osobných spoločnostiach, ktorými sú komanditná spoločnosť a verejná obchodná spoločnosť.

K bodu 119

Navrhované znenie ustanovenia § 93 ods. 1 sa upravuje nadväzne na zákon č. 511/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zá kon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

V ustanovení § 93 ods. 2 a 3 sa zjednotil a upresnil postup správcu dane súvisiaci s vrátením dražobných zábezpek a rozdelenia výťažku. Ï alej bol upravený postup v tých prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom a to tak, že správca dane uspokojí záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujú com na uspokojenie záložných práv pred správcom dane a zvyšok výťažku poukáže do notárskej úschovy do 8 dní odo dňa, kedy bola o tomto postupe spísaná zá pisnica. Ak predmet daňovej exekúcie nie je zaťažený záložným právom a ak sú jedným daňovým exekučným príkazom vymáhané nedoplatky z viacerých druhov daní - vtedy sa výťažok použ ije podľa poradia vzniku vymáhaných nedoplatkov.

K bodu 120

V ustanovení § 95 ods. 3 písm. b) sa navrhuje v poznámke pod čiarou odkaz 1 zmeniť z dôvodu, že vstupom do Európskej únie sa navrhujú sankcie z daňových zá konov vypustiť s výnimkou zákonov o spotrebných daniach, kde zostane sankcia – pokuty špecifické pre spotrebné dane (napr. pokuta za neoznačenie cigariet).

K bodu 121

Znenie ustanovenia § 95 ods. 9 sa navrhuje doplniť o Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky z dôvodu, že správcom dane pre spotrebnú daň z minerálnych olejov je colný úrad. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby v mene správcu dane mohla v konkurznom konaní konať aj tretia osoba (právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu) na základe zmluvy uzavretej s Daňovým riaditeľ stvom Slovenskej republiky alebo Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Týmto postupom by došlo k posilneniu veriteľa – štátu.

K bodu 122

Ustanovenie § 95a ods. 8 sa navrhuje doplniť v tom smere, že ak daňový subjekt nesplní vyrovnacie konanie, môže správca dane okrem daňového konania začať aj daňové exekučné konanie.

K bodu 123

Nadväzne na zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa novým ustanovením § 97 ods. 3 navrhuje, aby daňový subjekt na doklade vyhotovenom elektronickou registračnou pokladnicou uvádzal daň ové identifikačné číslo, ktorým je u fyzickej osoby rodné číslo len na požiadanie konečného spotrebiteľa.

Zároveň nadväzne na § 3a Obchodného zákonníka sa navrhuje, aby daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri alebo v inej evidencii bol povinný na pož iadanie na doklade vyhotovenom elektronickou registračnou pokladnicou uvádzať aj označenie registra, ktorý daňový subjekt zapísal a číslo zápisu.

K bodu 124

V nadväznosti na zrušenie prílohy A Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 1. januára 2004 sa v novom ustanovení § 100 navrhuje uviesť rozhodnutia, ktoré budú vylúčené z presk úmavania súdmi.

K bodu 125

Nadväzne na zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa v novom ustanovení § 101a navrhuje ustanoviť, že správca dane je oprávnený spracúvať osobné údaje daňový ch subjektov aj pri registračnej a oznamovacej povinnosti daňových subjektov, v daňovom konaní alebo v daňovom exekučnom konaní.

K bodu 126

Ustanovenie § 103 sa navrhuje upraviť v tom smere, že úľava zo sankcií podľa tohto ustanovenia sa môže povoliť na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je povinný preukázať, ž e podmienky pre povolenie úľavy zo sankcií spĺňa.

Rovnaký postup platí aj v prípade, ak o úľavu žiada dedič z dôvodu, že daňový dlžník zomrel.

Ïalšie úpravy nadväzujú na zmeny vyplývajúce z nového sankčného systému a skutočnosť, že v majetkových daniach (napr. daň z prevodu a prechodu nehnuteľností) nebudú riešené sankcie a z tohto dôvodu bolo potrebné § 103 upraviť tak, aby podľa neho mohol postupovať aj správca dane, ktorým je obec.

K bodu 127

V ustanovení § 109 sa navrhuje vypustiť odsek 3. Ide o použitie tlačív majetkových priznaní, ktoré sú v súčasnosti už neaktuálne.

K bodu 128

V ustanovení § 110a sa navrhujú z dôvodu ich neaktuálnosti vypustiť odseky 6 a 7 nadväzne na vypustenie § 40 – majetkové priznanie.

K bodu 129

V § 110c sa navrhuje upraviť nové prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2004.

V § 110d sa navrhuje upraviť, aby právne akty Európskej únie, ktoré sa týmto zákonom preberajú boli uvedené v prílohe.

K bodu 130

Nadväzne na zrušenie § 40 o majetkovom priznaní sa navrhujú z dôvodu neaktuálnosti vypustiť zo zákona o správe daní a poplatkov prílohy, ktoré sa vzťahovali k tomuto ustanoveniu.

K bodu 131

Nadväzne na nový sankčný systém sa navrhuje pojmy penále a zvýšenie dane upraviť na nový pojem, a to sankčný úrok a pojem “nedoplatok” na “daňový nedoplatok ”.

K čl. II

V čl. II sa navrhuje novelizovať zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov tak, aby správca dane pri postupe podľa § 65c nebol povinný s podaním návrhu na vyhlá senie konkurzu zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu.

K čl. III

Nadväzne na nový zákon o dani z príjmov sa navrhuje vypustiť znenie článku XXV bod 4 z dôvodu, že týmto zákonom v súlade s koncepciou daň ovej reformy sa navrhujú zrušiť všetky daňové zvýhodnenia a daňové úľavy. Uvedená úprava sa vykonáva v návrhu novely zákona o správe daní nadväzne na znenie § 91 zákona o správe daní platného do 31.8.1999 (od 1.9.1999 bolo toto číslo ustanovenia zmenené na § 102).

K čl. IV

Predložený návrh na doplnenie ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách reaguje na úpravu vykonanú v colnom zákone a zákone o správe daní a poplatkov vo vzťahu k nov ému inštitútu započítania daňových a colných pohľadávok s pohľadávkou voči štátnej rozpočtovej organizácii. Po doručení potvrdenia o započítaní ministerstvo financií následne zavia že v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly sumu prostriedkov zodpovedajúcu neuhradenému záväzku, ktorý bol započítaný.

K čl. V

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie úplného znenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finan čných orgánov v znení neskorších predpisov.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004 s výnimkou čl. I bodu 63 § 35b ods. 9, podľa ktorého sa odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskym spoločenstvám a k Európskej únii bude postup pri vyrubovaní sankčného úroku upravený v návrhu tohto zákona vzťahovať na všetky dane.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2003.

Mikuláš D z u r i n d a , v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š , v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu