Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov 371/2004 účinný od 01.01.2016 do 17.04.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zá kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'návrh zákona').

Účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadoch. Základným zámerom návrhu z ákona je zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilnenia zodpovednosti za podnikanie. Na tento účel návrh zákona zvádza register diskvalifikácií a prí sne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Ïalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovaniu firiem (zákaz vrátanie vkladov) a zavádza inštitút krízy obchodnej spoločnosti. Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych, či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu, či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov. V stave, kedy má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk, či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude š tatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom. Do procesu reštrukturalizácie bude môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili. Nová právna úprava ako následok reštrukturalizácie stanoví, ž e ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná firma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpe čeným veriteľom aspoň do tejto výšky. V konkurze a aj v reštrukturalizácia sa zavádzajú prísnejšie predpoklady na to, aby správca mohol poprieť len tak prihlásenú pohľadávku veriteľ a. Tento proces bude viac pod súdnou kontrolou a súd bude môcť veľmi rýchlo napraviť prípadné pochybenie správcu pri popieraní pohľadávok veriteľov. Zamestnanci firmy budú môcť dosiahnuť vyhlá senie konkurzu na majetok firmy v prípade jej úpadku oveľa jednoduchšie. Na otvorenie konkurzu v stave, kedy nemajú niekoľko mesiacov zaplatené výplaty už nebudú musieť skladať vysoké finančné č iastky ako preddavok. Zamedzí sa tým prípadom, aké sa stali v minulom roku na východnom Slovensku, kde zahraničný podnikateľ jednoducho odišiel a zamestnanci ostali v patovej situácie a bez výplat.

Spolu s návrhom zákona sa predkladá aj ná vrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá vplyv na ž ivotné prostredie. Materiál má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a pozitívne sociálne vplyvy.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vládny návrh zákona

2.Názov návrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èlánok 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. má ja 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú . v. ES L 160, 30.06.2000) v platnom znení

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadá vania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejný ch zákaziek na služby (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004) v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

C - 116/11, rozsudok z 22. 11. 2012, Bank Handlowy

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vz ťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

neaplikovateľné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

neaplikovateľné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

neaplikovateľné

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

neaplikovateľné

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny n ávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B.Osobitná časť

K Èl. I (Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 13a)

Ustanovenie zavádza základný predpoklad pre zavedenie tzv. registra diskvalifikácií. Podľa navrhovanej právnej úpravy môžu byť rozhodnutím o diskvalifikácii (vylúčení) dva typy súdneho rozhodnutia – právoplatné rozhodnutie, ktorým sa uložil trest zákazu činnosti (čl. II, § 61 ods. 10), alebo rozhodnutie, pri ktorom sa bude mať za to, že ide o rozhodnutie o diskvalifikácii (porušenie povinnosti podať n ávrh na vyhlásenie konkurzu včas v súvislosti s uložením zmluvnej pokuty, čl. VIII, § 74a ods. 5). Rozhodnutím o vylúčení je teda iba také rozhodnutie, ktoré zaň výslovne označí zákon. Individuá lne žaloby na vylúčenie nie sú prípustné.

Doba diskvalifikácie (vylúčenia) bude uvedená priamo v rozhodnutí (rozhodnutie súdu v trestnom konaní), inak bude doba diskvalifikácie (vylúčenia) 3 roky (oneskorené podanie návrhu na vyhlá senie konkurzu). Diskvalifikácia bude spočívať výlučne v zákaze možnosti vystupovať ako člen štatutárneho alebo dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve, ako aj v zákaze pôsobiť ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista. Zakázané bude vystupovať ako vylúčený zástupca priamo (osobne), alebo nepriamo (prostredníctvom iných osôb).

Účinky právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení budú mať ihneď dôsledky aj na právny vzťah medzi spoločnosťou a vylúčeným zástupcom. Vylúčeného zástupcu to však nebude zbavovať povinnosti upozorniť spoločnosť na hrozbu vzniku škody a potrebné opatrenia na jej odvrátenie. Tú okolnosť, že rozhodnutie o vylúčení nadobudlo právoplatnosť oznámi súd, ktorý rozhodnutie o diskvalifik ácii vydal súdu, ktorý vedie register diskvalifikácií.

Samotný verejnoprávny zákaz pôsobiť ako vylúčený zástupca na dosiahnutie účelu právnej úpravy nepostačuje, platnosť právnych úkonov vylúčeného zástupcu by nemala byť z dô vodu potreby ochrany tretích osôb dotknutá. Predkladateľ však navrhuje, aby ten, kto koná ako vylúčený zástupca zároveň ručil za záväzky z obchodov, ktoré v čase vylúčenia dojednal (sá m, alebo ako tieňový zástupca spoločnosti). Ak ako ručiteľ plní, nevznikne mu právo na regres.

V prípade, že po vylúčení ostane spoločnosť alebo družstvo bez riadne vymenovaného štatutárneho orgánu, postupuje sa primerane podľa § 66 ods. 1.

K bodom 2 a 3 (§ 59a)

Regulácia transakcií s konfliktom záujmov v spoločnosti s ručením obmedzeným predstavuje neprimeranú administratívnu záťaž. Každá transakcia s konfliktom záujmov nad sumu (spravidla 500 euro), na úč ely zamedzenia skrytým nepeňažným vkladom, je z hľadiska spoločnosti administratívne a nákladovo značne náročná. Pravidlá pre transakcie s konfliktom záujmov je potrebné ponechať len pre akciové spoloč nosti, kde majú vecné opodstatnenie. Spoločnosť s ručením obmedzeným bude pred skrytými nepeňažnými vkladmi chránená prepracovanými ustanoveniami o zákaze vrátenia vkladu.

Upravujú sa jednoznačne následky plnenia podľa neúčinnej zmluvy. Takéto plnenie musí byť spoločnosti vrátené, rovnako ako by išlo o prípad bezdôvodného obohatenia. Navrhuje sa zavedenie ručenia členov štatutárneho orgánu za vrátenie tohto plnenia. Toto ručenie nevznikne tým, ktorí ani pri vynaložení odbornej starostlivosti o existencii takéhoto plnenia nemohli vedieť.

K bodom 4 a 5 (§ 60)

Nová komplexná úprava udržiavania základného imania, prepracovanej zodpovednosti štatutárnych orgánov za transakcie poškodzujúce spoločnosti umožňuje zníženie administratívnej záťaže pri zakladan í spoločností bez ohrozenia pravidiel kapitálovej primeranosti kapitálových obchodných spoločností.

K bodu 6 (§ 66)

Vzdanie sa funkcie člen štatutárneho orgánu je z hľadiska právneho významnou právnou skutočnosťou. V niektorých situáciách je potrebné vedieť presne, kedy bol prejav vôle smerujú ci k vzdaniu sa funkcie uskutočnený (aj keď účinky nadobudne doručením spoločnosti). Navrhuje sa preto, aby vzdanie sa funkcie bolo písomné a podpis osvedčený v prítomnosti notára alebo ním poverené ho zamestnanca.

K bodu 7 (§ 67a)

Upravuje sa kríza dotknutej spoločnosti, ktorá sa vymedzuje stavom úpadku alebo hroziaceho úpadku. Hroziaci úpadok sa vymedzuje ako nízky pomer vlastných a cudzích zdrojov. Skutočnosť hroziaceho úpadku sa bude odvíja ť od účtovníctva dotknutej spoločnosti.

Navrhovaný pomer sa použije po prvýkrát v roku 2018, dovtedy sa použijú pomery upravené v prechodných ustanoveniach.

Určenie, či spoločnosť je alebo nie je v kríze je kľúčové pre posúdenie charakteru plnení poskytnutých spoločnosti. Zámerom predkladateľa je, aby sa určité plnenia, ktoré sa poskytnú spoloč nosti v kríze prostredníctvom použitia právnej fikcie považovali z pohľadu spoločnosti za plnenia, ktorých uspokojenie sa podriadi uspokojeniu nárokov iných veriteľov.

K bodu 7 (§ 67b)

Štatutárne orgány spoločnosti v kríze majú mať v zmysle predkladaného návrhu osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z charakteru samotnej krízy a majú smerovať k jej prekonaniu, ako aj k sledovaniu, č i opatrenia na jej prekonanie sú účinné.

K bodu 7 (§ 67c)

(K ods. 1)

Základná skutková podstata vymedzuje pre potreby dotknutých spoločností pojem 'plnenie nahradzujúce vlastné zdroje'. Situácia vo financovaní kapitálových obchodných spoločností zväčša navodzuje ten stav, že vlastné zdroje krytia majetku spoločnosti sú na veľmi nízkej úrovni a ak spoločnosť potrebuje ďalší kapitá l na rozvoj, nie je jej poskytovaný cez ekvitu (ďalšími vkladmi), ale dlh ('spriaznené' cudzie zdroje) cez úvery (pôžičky) resp. cez právne formy, ktoré sa týmto formám približujú. Zámerom predkladate ľa nie je takémuto financovaniu brániť, avšak v prípade, ak rozvoj podnikateľských aktivít v dôsledku neunesenia podnikateľského rizika nebude úspešný, prekvalifikovať takéto cudzie zdroje na ' de facto' podriadené záväzky spoločnosti. Aj keď to z právnej úpravy neplynie výslovne, vklady spoločníkov do spoločnosti sú vo svojej povahe podriadené budúce pohľadávky na likvidač nom zostatku. Niet dôvodu, aby sa rovnakým režimom nespravovali úvery a pôžičky spoločníkov spoločnosti, ktorí z dôvodu fiduciárneho vzťahu so spoločnosťou majú oproti iným veriteľ om bezpochyby informačnú výhodu.

(K ods. 2)

Navrhuje sa vymedziť okruh osôb, ktorých poskytnutie prostriedkov spoločnosti možno považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje v dotknutej spoločnosti. Mal by tak byť dotknutý nielen spoločník spoločnosti, ktorý je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri (má priamy vplyv), ale aj iná osoba, ktorá je v stave uplatňovať na spoločnosť nepriamy vplyv, a to prostredníctvom iných osôb, ktoré ovláda.

Obdobne sa posúdia aj plnenia poskytnuté na základe dohody osoby podľa písmena a) so spriaznenými osobami a taktiež tichých spoločníkov.

Plnenie sa tak bude považovať za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spoločnosti len vtedy, ak bolo poskytnuté osobami v zmysle odseku 2.

(K ods. 3)

Poskytnutie plnenia veriteľmi, ktorí majú podiel na spoločnosti a ich podnikanie upravujú osobitné predpisy nebude dotknuté ustanoveniami o kríze spolo čnosti.

(K ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť obrátené dôkazné bremeno v prípade poskytovania krízového financovania schránkovými spoločnosťami.

K bodu 7 (§ 67d)

Skutočnosť, že spoločnosť sa nachádza v kríze, sa odvíja od účtovníctva spoločnosti. Ak účtovníctvo nebolo riadne vedené, vychádza sa z predpokladaného stavu, ktorý by tu bol, ak by účtovní ctvo bolo vedené riadne.

K bodu 7 (§ 67e)

Ustanoveniami o plnení nahradzujúcom vlastné zdroje by nemali byť dotknuté pravidlá pre riešenie krízových situácií vo formálnom procese reštrukturalizácie. Predpisy o reštrukturalizácii obsahujú vlastn é pravidlá priority pre nové financovanie počas úpadku resp. hroziaceho úpadku.

Rovnako sa navrhuje zaviesť výnimky pre krátkodobé financovanie a pre poskytnutie bezodplatných plnení.

K bodu 7 (§ 67f)

Ustanovenie upravuje zákaz vrátenia plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje spolu s prípadným príslušenstvom alebo zmluvnými pokutami počas krízy (do jej prekonania). To platí rovnako aj vtedy, ak by sa v dôsledku vr átenia nahradzujúceho vlastné zdroje spoločnosť ocitla (opätovne) v kríze. Ak by napriek tomuto zákazu došlo k vráteniu, zavádza sa ručenie členov štatutárneho orgánu za záväzok na vrátenie také hoto plnenia. Uplatňovanie nárokov na vrátenie plnenia bude spravidla prichádzať do úvahy v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok dotknutej spoločnosti. Spoločnosť v kríze sa pre vrátenie plnenia nahradzuj úceho vlastné zdroje nedostane do omeškania.

K bodu 7 (§ 67g)

Rovnako ako poskytnutie priameho plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje treba posudzovať poskytnutie ručenia, zálohu alebo inej zábezpeky, keďže splnením cudzieho dlhu vzniká osobe, ktorá zabezpečenie poskytla 'ná hradová pohľadávka' voči spoločnosti. Navrhuje sa preto zaviesť taký režim, že veriteľ v prípade zabezpečenia záväzkov spoločníkmi plnením nahrádzajúcom vlastný kapitál by mal pri oritne uplatňovať svoje nároky vo vzťahu k tomuto zabezpečeniu.

K bodu 7 (§ 67h)

Ak v čase vzniku záväzku spoločnosti je veriteľ v stave poznať z poslednej zverejnenej účtovnej závierky jej krízu a požaduje od osoby podľa § 67g poskytnutie zabezpečenia, tak kauzálne platí, ž e vo svojej podstate poskytuje úver spoločníkovi (nie spoločnosti), aj keď právne obligačným dlžníkom bude spoločnosť. Preto svoj nárok na majetku spoločnosti zabezpečený podľa § 67g bude môcť uspokojiť z majetku spoločnosti iba v rozsahu, ktorý pripadá na rozdiel, medzi výškou pohľadávky a hodnotou spoločníkom poskytnutej zábezpeky.

K bodu 7 (§ 67i)

Odsek 1 vymedzuje kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých sa budú dotýkať ustanovenia o kríze. Výnimkou sú spoločnosti uvedené v odseku 2, ktoré podliehajú osobitným pravidlám pre vlastné zdroje a doh ľad.

K bodu 7 (§ 67j)

Ustanovenie je prepracovaním a podrobnejším vyjadrením už súčasných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu pre kapitálové obchodné spoločnosti a družstvo (pre družstvo s niektorými výnimkami).

Bez zamyslenia sa nad pravidlami kapitálovej primeranosti, jednoduchosť vyjadrenia dnešných pravidiel o zákaze vrátenia vkladu, môže navádzať k zjednodušenému výkladu. Vrátením vkladu však nie je len taká transakcia, pri ktorej sa spoločníkovi vracia konkrétna majetková hodnota, ktorú do spoločnosti vložil. Vrátením vkladu 'de facto' je každá transakcia, ktorú spoločnosť uskutočňuje so spoloční kom, alebo na účet spoločníka, bez primeraného protiplnenia. Niet dôvodu, aby niektorý zo spoločníkov takýmto spôsobom ohrozoval záujem iných spoločníkov, alebo veriteľov na uspokojení ich nárokov vo či spoločnosti. Vrátením vkladu je (aj v súčasnosti) akákoľvek transakcia, ktorá ide v prospech spoločníka na úkor spoločnosti (kúpa vozidla spoločnosťou pre potreby manželky spoloční ka a jej bezodplatné užívanie takéhoto vozidla). V opačnom garde ide spravidla na druhej strane o skrytý vklad spoločníka do spoločnosti. Je preto dôležité, aby každá takáto transakcia bola uskutočnená za podmienok a v cenách bežných v obchodnom styku.

Zákaz vrátenia vkladu sa dotýka transakcií (bez ohľadu na ich právnu formu – dar, kúpa, nájom, výpožička,...) uzatvorených medzi spoločnosťou a ich spoločníkmi. Spoločníci na účely uplat ňovania tohto zákazu budú vymedzení širšie a to aj bývalí, alebo budúci spoločníci a taktiež aj nepriami spoločníci, osoby konajúce na účet spoločníkov a blízke osoby spoločníkov.

K bodu 7 (§ 67k)

Následkom porušenia zákazu vrátenia vkladu bude povinnosť osoby, ktorá sa na úkor spoločnosti bezdôvodne obohatila, toto obohatenie vydať späť spoločnosti. Za splnenie tejto povinnosti vzniká ručenie členom štatutárneho orgánu spoločnosti, obdobné ručeniu správcu vkladu, keďže vrátený vklad je potrebné považovať za nesplatený.

Upravuje sa taktiež opačné dôkazné bremeno, pri transakciách so schránkovými spoločnosťami.

K bodu 8 (§ 93 ods. 3)

Upresňuje sa výslovne, že zákaz vrátenia vkladu sa týka komanditistov.

K bodu 9 (§ 105a)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia odsekov 2 a 3, nakoľko sa v praxi ukázali ako neefektívne a stali sa obsolétnymi. Obsah týchto ustanovení je v sprísnenej podobe nahradený ustanoveniami o vylúčených zástupcoch.

Body 10 a 11 (§ 121)

Popri príplatkovej povinnosti sa výslovne upravuje možnosť dlhového financovania ('debt financing') spoločnosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu.

K bodu 12 (§ 123)

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k po škodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 13 (§ 123)

Upresňuje sa pravidlo o zákaze vrátenia vkladu. Spoločník môže formálne požadovať od spoločnosti vrátenie vkladu, tomu sa ani nedá efektívne zabrániť. Dôležité je, aby spoločnosť vklad spolo čníkovi nevrátila.

K bodu 14 (§ 127a)

Navrhuje sa, aby pri vzdaní sa funkcie členom orgánu spoločnosti na zasadnutí valného zhromaždenia musela byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia osvedčená.

K bodu 15 (§135a)

Výslovne sa vyjadruje, že konatelia nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať návrh na vyhlá senie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 16 (§ 148 ods. 1)

Výslovne sa upravuje nemožnosť pre jediného spoločníka efektívne sa domáhať zrušenia účasti vo spoločnosti.

K bodu 17 (§ 148 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri spoločnostiach s jediným spoločníkom vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlá senie konkurzu pre nedostatok jeho majetku nemalo účinky zrušenia jeho účasti v spoločnosti súdom. V prípade vyhlásenia konkurzu obchodný podiel pripadne do konkurznej podstaty a bude ho možné speňažiť sprá vcom. Takáto úprava umožní, aby sa spoločnosť zachovala ako 'going concern'.

K bodu 18 (§ 148 ods. 3)

V súvislosti s vedením exekúcie na majetok spoločníka sa upresňuje okamih, kedy nastanú účinky rovnaké ako zrušenie účasti v spoločnosti súdom a zároveň sa vyjadruje, že v prípade spoločností s jedným spoločníkom doručenie exekučného príkazu nemá účinky zrušenia účasti v spoločnosti. Umožňuje to, aby sa spoločnosť zachovala ako 'going concern'.

K bodu 19 (§ 152a)

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu sa bude vyžadovať aj vtedy, ak aspoň jedna zo spoločností bude v kríze.

K bodu 20 (§179 ods. 4)

Ustanovenie ukladá pri vyplácaní zisku alebo rozdeľovaní iných vlastných zdrojov robiť test platobnej schopnosti ako aj test predlženia. Spoločnosť síce na súvahe môže mať historicky nerozdelený zisk z minulých období, avšak v čase jeho vyplatenia (rozdelenia vlastných zdrojov) v prospech spoločníkov je často situácia v spoločnosti už diametrálne odlišná a takýmto úkonom by mohlo dôjsť k po škodeniu veriteľov spoločnosti, ktorí majú absolútnu prioritu na splnenie ich pohľadávok, ktoré majú voči spoločnosti.

K bodu 21 (§ 194)

Výslovne sa vyjadruje, že členovia predstavenstva nemôžu byť vo vzťahu k možnému vylúčeniu ich zodpovednosti viazaní uznesením valného zhromaždenia, ktoré by ich zaväzovalo nepodávať ná vrh na vyhlásenie konkurzu, ak im takáto povinnosť vznikne.

K bodu 22 (§223 ods. 8)

Podobne ako obchodné spoločnosti, ani družstvo nemôže svojim členom za trvania vrátiť ich členské vklady. Pri obchodných spoloč nostiach tento zákaz platí absolútne, avšak pri družstve sú upravené aj výnimky; porovnaj napr. § 234.

K bodu 23 (§ 768m)

Výslovne sa upravujú prechodné ustanovenia navrhovanej úpravy vo vzťahu k zavádzanému ručeniu členov štatutárnych orgánov.

K bodu 23 (§ 768n)

V prechodných ustanoveniach sa tiež upravuje postupné zvyšovanie pomeru vlastných a cudzích zdrojov ktorý znamená, že spoločnosť je v kríze.

K Èl. II (Trestný zákon)

Právoplatný rozsudok ukladajúci trest zákazu činnosti vykonávať funkciu či už člena štatutárneho orgánu, dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahranič nej osoby alebo prokuristu bude (na dobu uvedenú v rozhodnutí) zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva. Právoplatný rozsudok, ktorý sa takýto trest uložil sa spolu s vyplnení m diskvalifikačným listom zašle súdu s agendou registra diskvalifikácií.

K Èl. III (Zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov)

Navrhuje sa, aby vydanie výpisu z registra diskvalifikácií podliehalo poplatkovej povinnosti. Vecne ide o potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov.

K Èl. IV (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti s možnosťou použitia Garančného fondu na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.

K Èl. V (zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 ( § 5a ods. 1)

V súvislosti s migráciou ústredného portálu verejnej správy predkladateľ vykonáva legislatívno-technickú úpravu s cieľom zabezpečenia, aby sa návrhy do obchodného registra mohli podávať tak cez portá l právnych predpisov v starej konfigurácii ako cez špecializovaný portál v zmysle zákona o e-Governmente, ako aj prostredníctvom nového portálu verejnej správy.

K bodu 2 (§ 7 ods. 15)

Navrhuje sa, aby registrový súd z úradnej povinnosti preveril, či voči zanikajúcej spoločnosti a spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti nebolo začaté konkurzné konanie alebo reš trukturalizačné konanie, vyhlásený konkurz alebo povolená reštrukturalizácia.

K bodu 3 (§7 ods. 17)

Súd pred vykonaním zápisu do obchodného registra ex offo preverí či osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako člen štatutárneho orgánu, člen dozorného orgánu, vedúci organizačnej zložky podniku, vedú ci podniku zahraničnej osoby alebo prokurista nie je z výkonu tejto funkcie vylúčený.

Zámerom predkladateľa nie je zavedením registra diskvalifikácií zvýšiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Z tohto dôvodu nebude potvrdenie o zápise, resp. neexistujúcom zápise o osobe v registri diskvalifikácií povinnou prílohou návrhu na zápis do obchodného registra.

V prípade, že navrhovaná osoba je vylúčená z výkonu funkcie, súd návrh na zápis v zmysle § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri nevykoná.

K bodu 4 (§ 8b)

Právoplatnosťou rozhodnutia o vylúčení zaniká funkcia vylúčeného zástupcu vo všetkých spoločnostiach, v ktorých je daná osoba zapísaná. Za účelom efektívneho výmazu osôb z obchodné ho registra a s cieľom predchádzania tomu, aby osoby, ktoré boli z výkonu funkcie vylúčené vykonávali túto funkciu naďalej, nakoľko nie každá obchodná spoločnosť sa musí o vylúčení tejto osoby dozvedieť, napriek tomu, že zákonodarca ustanovuje povinnosť vylúčeného zástupcu túto skutočnosť dotknutej spoločnosti oznámiť, predkladateľ navrhuje, aby mohli registrové súdy na zá klade výpisu z registra diskvalifikácií okamžite vylúčeného zástupcu z obchodného registra vymazať.

O takomto postupe bude následne informovaná spoločnosť, v ktorej vylúčený zástupca pôsobil a z ktorej zápisu v obchodnom registri bol vymazaný, aby táto spoločnosť mohla ďalej riadne zabezpečiť svoj chod.

K bodu 5 (§10 ods. 2)

V súvislosti so zabezpečením hlavnej idey prepojenia registra účtovných závierok a zbierky listín, a to odbremenenia podnikateľských subjektov od predkladania účtovných závierok viacerým subjektom a sú visiacim odbremenením registrových súdov, považuje predkladateľ za potrebné upraviť, aby zverejnenie uloženia dokumentov, ktoré sú do zbierky listín uložené zo registra účtovných závierok, zabezpeč ovalo Ministerstvo spravodlivosti. Uvedené predstavuje technicky jednoduché riešenie, ktoré odbremení registrové súdy a zabezpečí súlad s prvou publikačnou smernicou.

K bodom 6 a 7 (§ 15 ods. 4, názov prílohy)

Novelizačné body sledujú legislatívno-technickú úpravu ustanovenia a názvu prílohy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z prijatia Lisabonskej zmluvy.

K Èl. VI (zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)

Navrhuje sa, aby Okresný súd Žilina bol súdom príslušným na vedenie registra diskvalifikácií.

K Èl. VII (zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K § 82i

Register diskvalifikácií predstavuje neverejný register, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému súdnictva a v ktorom sa evidujú údaje o osobách vylúčených z výkonu funkcií podľ a Obchodného zákonníka.

Súd na základe žiadosti vydá žiadateľovi potvrdenie o tom, či o jeho osobe v registri záznam je alebo nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že zavedením registra predkladateľ nechce zvyšovať administratívne za ťaženie podnikateľov, výpis z registra nebude povinnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra a nepredpokladá sa jeho potreba ani v iných prípadoch. Na základe uvedeného si bude môcť žiadateľ vyžiadať potvrdenie o zápise v registri o svojej osobe, ak bude potrebovať preukázať svoju spôsobilosť vykonávať funkciu, napr. obchodným partnerom.

K § 82j

Ustanovenie upravuje zdroj údajov v registri ako aj dobu, počas ktorej sa budú informácie v registri uchovávať.

K § 82k

Diskvalifikačný list predstavuje zdroj údajov o vylúčenej osobe pre súd, ktorý vedie register diskvalifikácií. Predmetné ustanovenie hovorí, čo je jeho obsahom.

Navrhované ustanovenie popisuje tok informácií o vylúčení na súdoch. Súd, na základe ktorého rozhodnutia bola osoba vylúčená, zašle diskvalifikačný list (obsahujúci údaje o vylúčenej osobe) sú du, ktorý vedie register diskvalifikácií. Ten následne vykoná lustráciu toho, v obchodnom registri ktorého súdu, resp. ktorých súdov je vylúčená osoba zapísaná a prostredníctvom vý pisu z registra informuje tento súd, resp. súdy o vylúčení osoby. Uvedený krok je nevyhnutý vzhľadom na naviazanie vylúčenia osoby s jej vymazaním z obchodného registra (pozri čl. VII návrhu zákona). Uvedené nevylučuje komunikáciu súdov prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K Èl. VIII (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

K bodu 1 (§ 3 ods. 1)

V praxi nie je jednotne nahliadané na to, či zákonodarca použitím slov 'rozumie sa tým' pri návrhu samotného dlžníka na vyhlásenie konkurzu mienil vyjadriť, že ide o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátite ľnú domnienku. Navrhovanou zmenou sa tieto aplikačné problémy odstraňujú a predkladateľ mieni použitím slov 'predpokladá sa' vyjadriť, že ide o domnienku vyvrátiteľnú. Predkladateľ sa domnieva, ž e tú okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku, je možné dovodiť aj v súčasnosti s poukazom na § 102 ods. 2, ktorý vyjadruje, že súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení konkurzu, ak zistí, ž e tu nie sú predpoklady na konkurz. 'A simili', pokiaľ ide o dokazovanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či sú, alebo nie sú dané predpoklady na vyhlásenie konkurzu (rovnako ako zrušenie) sa uplatní vy šetrovacia zásada, nie prejednacia zásada (a to aj v konaniach iniciovaných veriteľom).

Tá okolnosť, že ide o vyvrátiteľnú domnienku je dôležitá aj z toho aspektu, že pri návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na jeho vyhlásení (keďže ná vrh na vyhlásenie konkurzu je v podstate návrh na určenie stavu úpadku dlžníka).Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa vyhlásením konkurzu sledujú iné ciele napr. vyradenie konkurenta pri verejnom obstará vaní.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

V ustanovení sa výslovne vyjadrujú vyvrátiteľné domnienky platobnej neschopnosti dlžníka. Existencia vyvrátiteľných domnienok uľahčí procesnú situáciu navrhovateľa. Ak je na majetok dlžníka veden á exekúcia pre nesplnenie peňažnej pohľadávky, a ak zo súpisu majetku resp. vyhlásenia o majetku nemožno zistiť žiaden majetok postihnuteľný exekúciou, bude sa mať za to, že dlžník je platobne neschopn ý. Ïalšou domnienkou, ktorú z právnej úpravy je možné dovodiť už v súčasnosti, je domnienka platobnej neschopnosti pri nesplnení povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a).

K bodu 3 (§ 4 ods. 1)

Exemplifikatívne sa upravuje, že dôvodom hroziaceho úpadku dlžníka je kríza podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)

Podľa predpisov obchodného práva (§66 ods. 3 Obchodného zákonníka) sú vzťahy medzi členmi štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti a obchodnou spoločnosťou vzťahmi mandátnymi. V mandátnych zmluv ách (zmluvách o výkone funkcie) sú medzi stranami spravidla dojednávané, okrem podstatných, aj rôzne vedľajšie zložky zmluvy. Jednou z dôležitých zložiek takejto zmluvy by malo byť dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti podať návrh včas. Tejto povinnosti nemôže člena štatutárneho orgánu zbaviť ani uznesenie najvyššieho orgánu spoločnosti. Ak takáto zmluvná pokuta nebola dojednaná, zavádza sa právna fikcia jej dojednania v rovnakej výške ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť t. j. 12 500 euro. Povinnosť vznikne individuálne ka ždej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bez ohľadu na to, či koná za dlžníka spoločne s inými osobami.

Zavedením právnej fikcie dochádza k zasadeniu predchádzajúcej právnej úpravy, týkajúcej sa porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas do predvídateľného právneho rámca. Povinnos ť osoby zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaná na porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník, na ktorého majetok bol konkurz vyhlásený je len prá vnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Pre niektoré otázky s týmto inštitútom súvisiace (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie) sa uplatnia všeobecné predpisy obchodného prá va.

Dohody, ktoré vylučujú alebo obmedzujú vznik zmluvnej pokuty sú absolútne neplatné. Vzdanie sa nároku na jej zaplatenie alebo uzavretie dohody o urovnaní nie je možné.

Predkladateľ taktiež na podklade druhej vety § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravil vzťah zmluvnej pokuty k ustanoveniam § 135a a 194 Obchodného zákonníka.

K bodu 5 (§11 ods. 4)

Ustanovenie je potrebné vypustiť vzhľadom na odlišnú konštrukciu následkov porušenia povinnosti včasného iniciovania konkurzného konania.

K bodom 6 a 7 (§ 12 ods. 2 písm. c) a d))

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s doplnením ustanovenia.

K bodu 8 (§ 12 ods. 2 písm. e))

Predkladateľ v praxi zaznamenal prípady, keď zamestnanci neboli v stave úpadku zamestnávateľa v stave iniciovať konkurzné konanie. Napriek tomu, že najväčšou prekážkou pre takýto ich postup sa môže javi ť povinnosť zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, v skutočnosti je najväčšou prekážkou potreba 'judikovanej pohľadávky'. Predkladateľ túto prekážku odstraň uje, pričom na doloženie pohľadávky bude postačovať vyhlásenie aspoň piatich zamestnancov dlžníka s úradne osvedčenými podpismi, ak zamestnancov bude zastupovať v konaní odborová organizá cia. Zamestnanci nemusia byť jej členmi.

K bodu 9 (§ 13 ods. 3)

Zavádza sa výnimka z povinnosti platiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu v prípade zamestnaneckých návrhov. Odmenu a výdavky predbežného správcu budú buď pohľadá vkou proti podstate, alebo ich bude platiť Sociálna poisťovňa.

V iných prípadoch treba posudzovať výdavky a odmenu predbežného správcu obdobne ako trovy konania.

K bodu 10 (§ 14 ods. 5)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v sú vislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu 'imanie' je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí, že pre dlžníka v súvislosti so začatím konkurzn ého konania má platiť pravidlo 'stand still' a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladový ch nejasností v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodn ého registra.

K bodu 11 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s možnosťou podávania zamestnaneckých návrhov aj bez zaplatenia preddavku na odmenu a výdavky predbežného správcu sa upravuje priorita tejto pohľadávky predbežného správcu.

K bodom 12 a 13 (§ 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 29)

Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné riešiť v pomeroch vedenia konkurzného konania, je presadenie princípu absolútnej priority (Rule of Absolute Priority). Vlastnícke právo je právnym inštitú tom zakladajúcim v zásade vždy absolútnu prioritu. Z tohto dôvodu vznikli v hmotnom práve inštitúty, ktoré túto absolútnu prioritu vlastníckeho práva využívajú -výhrada vlastníctva, finančný l ízing. Spoločnou črtou v postavení veriteľov uplatňujúcich výhradu vlastníctva resp. lízingových prenajímateľov pri finančnom lízingu je to, že nejde o veriteľov, ktorým prináleží prá vo na oddelené uspokojenie (nejde o veriteľov zabezpečených), ale ide štandardne o veriteľov nezabezpečených, s právom vylučovacím.

Predkladateľ má za to, že je dôvodné aj takýmto veriteľom poskytnúť možnosť prihlásiť sa do konkurzu rovnako, akoby si uplatňovali k veciam pod výhradou vlastníctva resp. prenajatým veciam zabezpeč ovacie právo. Takáto úprava rozšíri ich možnosti najmä v prípadoch, ak by vylúčenie a vydanie vecí pod výhradou vlastníctva resp. prenajatých bolo spojené s dodatočnými nákladmi.

K bodu 15 (§ 32)

Navrhuje sa vypustenie ustanovenia vzhľadom na zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovacích práv.

K bodu 16 (§ 32a)

Predkladateľ má za to, že prehľadnosť právnej úpravy vyžaduje zavedenie samostatného ustanovenia o priznávaní hlasovací práv. Z vecného hľadiska predkladateľ reaguje na rozhodnutie vo veci III. Ú S 333/2012-22 z 1. augusta 2012. Rozhodovanie súdu o priznávaní hlasovacích práv je svojou povahou obdobné ako rozhodovanie o predbežnom opatrení v 'štandardnom občianskom súdnom konaní'. Konkurzný súd v z ásade bez nariadenia pojednávania najmä na základe predložených listín (prejudiciálne) ustáli, či existuje predpoklad existencie práv popretého veriteľa. Rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv prichá dza do úvahy v troch prípadoch:

1. ide o pohľadávku, ktorá bola účinne popretá iným veriteľom, bez ohľadu na to, či bola zároveň popretá aj správcom.

V tomto prípade sa odstraňuje doterajšia výkladová nejasnosť, či v prípade popretia pohľadávky aj veriteľom, aj správcom majú byť použité pravidlá o priznávaní hlasovacích práv.

2. prihlásená pohľadávka (už) bola priznaná rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého by inak bolo možné nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu.

V starších konkurzných poriadkoch sa uplatňovalo pravidlo, že žalovať veriteľa s vykonateľnou pohľadávkou musel ten, kto takúto pohľadávku popieral (porovnaj napr. § 112 ods. 3 z č. 64 Sb. z. a n., který m se vydávají øády konkursní, vyrovnací a odpùrčí). Predkladateľ nepovažuje nateraz za dôvodné žalobnú pozíciu v incidenčnom spore meniť, avšak okolnosť, že sa popiera inak vykonateľná pohľadávka, by mala byť zohľadnená v povinnosti správcu popretie takejto pohľadávky (bez ohľadu na to, či ju poprel on, alebo veriteľ) indikovať súdu a súd by mal v takýchto prípadoch rozhodovať o priznaní hlasovacích práv.

3. ide o prihlášku pohľadávky, v ktorej bolo uplatnené zabezpečovacie právo registrované v registri záložných práv, registrované v osobitnom registri, alebo zapísané v katastri nehnuteľnosti.

Predkladateľ vychádza z toho, že verejné registre ako kataster nehnuteľnosti by nemali plniť len funkciu informačnú, ale mali by byť s nimi spojené aj niektoré právne následky, súvisiace s ich formá lnou a materiálnou publicitou. Ak sa popiera (bez ohľadu na to, či správca, alebo veriteľ) pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom zapísaným vo verejnom registri, mal by súd rozhodnúť o priznaní hlasovacích práv.

K bodu 17 (§ 45a)

Upravujú sa podrobnejšie pravidlá pre vyporiadanie vzťahov s osobami uplatňujúcimi výhradu vlastníctva a lízingovými prenajímateľmi. Správca sa oprávňuje, aby takýmto osobám mohol po vyhlásení konkurzu (mimo rozvrh) plniť, ak takéto plnenie prinesie konkurznej podstate prospech. Esenciálnym predpokladom pre splnenie povinností správcom v týchto prípadoch je však okolnosť, že vec, ktorá bola úpadcovi odovzdan á pred vyhlásením konkurzu sa v konkurznej podstate ešte nachádza. Ak sa odovzdaná vec v konkurznej podstate nenachádza, konkurzná podstata sa na úkor takejto osoby neobohatila a nárok súvisiaci s odovzdaním veci ú padcovi pred vyhlásením konkurzu, ktorá sa u úpadcu nenachádza, možno zväčša uplatniť len ako nezabezpečenú pohľadávku (na náhradu škody).

K bodu 18 (§ 47)

Navrhuje sa, aby sa neprerušovalo konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2 v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, voči ktorej sa zmluvná pokuta uplatňuje. Účastní kom konania v takomto prípade zostane dlžník.

K bodu 19 (§ 56)

Precizovanie povinnosti správcu podľa osobitného predpisu.

K bodu 20 (§56a)

Navrhuje sa, aby po vyhlásení konkurzu zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo projekt rozdelenia úpadcu podliehala súhlasu správcu a návrh na zápis do obchodného registra bolo možné podať efektí vne len po súhlase správcu.

K bodu 21 (§ 72)

Dlžníci - fyzické osoby, ktorí usilujú dosiahnuť oddlženie, sa po vyhlásení konkurzu dostávajú často ešte do horšej situácie, v akej by boli, keby na ich majetok boli vedené exekučné konania. Navrhuje sa preto, aby 'druhá tretina' čistej mzdy podliehala konkurzu len v rozsahu a len vtedy, ak sa z konkurznej podstaty uhrádza výživné na maloleté deti.

K bodu 22 (§74a)

Navrhuje v podstatnom rozsahu prevziať súčasnú koncepciu vyvodzovania zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (pre predĺženie) včas. Zmluvná pokuta je vo svojej podstate paušalizovanou náhradou š kody. Zodpovednosť za nepodanie návrhu včas vznikne len v prípadoch, v ktorých nebudú existovať dôvody vylučujúce zodpovednosť uvedené v odseku 2. V konaní bude síce existovať 'obrátené dôkazné bremeno' pokiaľ ide o skutočnosti vylučujúce zodpovednosť, žalobcu to však nezbaví povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie podstaty uplatňovaného nároku. Keďž e nejde o konanie podľa ZKR v zmysle § 196, v tejto veci súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Pri rozhodovaní sa výslovne vylučuje moderačné právo súdu. Právoplatný rozsudok, ktorý m sa povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu právoplatne uložila, je rozhodnutím o vylúčení podľa predpisov obchodného práva.

K bodu 23 (§ 87)

Upravuje sa priorita nároku predbežného správcu na odmenu a výdavky. Maximálny rozsah upravuje vykonávací predpis.

K bodu 24 (§ 95 ods. 3)

Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia spriaznenosti.

K bodu 25 (§ 95 ods. 4)

Spriazneným veriteľom nemôže byť veriteľ, ktorý nevedel a pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Ustanovenie tiež zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že veriteľ pohľadávky z dlhopisu alebo iného finančného nástroja na základe obchodu na regulovanom trhu, mnohostrannom obchodnom systé me alebo obdobnom zahraničnom organizovanom trhu, o spriaznenosti pohľadávky nevedel.

K bodu 26 (§105)

Upresňuje sa, aká listina je v skutočnosti exekučným titulom. Správne ide o výpis zo zoznamu pohľadávok (potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdnych spisov).

K bodu 27 (§ 109 ods. 3)

Riadne vedenie účtovníctva by malo byť predpokladom na to, že správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. Reštrukturalizácia by mala byť efektívne dostupná len pre dlžníkov, ktorí vedú riadne účtovníctvo a ich účtovníctvo je priehľadné (nem. durchschaubar). Reštrukturalizácie by taktiež nemali byť reťazené.

K bodu 28 (§ 110 ods. 1)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizačný posudok obsahoval aj:

- podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami,

- označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku.

Podrobné vyjadrenie týchto skutočností v posudku bude slúžiť nielen súdu, ale najmä veriteľom, aby vedeli zvážiť ponúkanú mieru uspokojenia ich pohľadávok v reštrukturalizácii, oproti inej mož nosti riešenia úpadku - konkurzu. Je potrebné poukázať na to, že rozsah majetku, ktorého sa týka reštrukturalizácia a konkurz sú zásadne odlišné, keďže v reštrukturalizácii sa nerieš i napr. majetok, ktorý dlžníkovi 'ušiel' v dôsledku odporovateľných právnych úkonov.

K bodu 29 (§ 110 ods. 2)

Ak správca vypracoval posudok, v ktorom odporučil reštrukturalizáciu, navrhuje sa, aby obsahoval aj vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či (a do akej miery) posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžn íka, alebo mimoriadna individuálna účtovná závierka, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, ktorá bude pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizá cie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka. Táto okolnosť by mala predchádzať situáciám, kedy účinky začatia reš trukturalizácie sú dostupné aj pre takých dlžníkov, ktorí nevedú riadne účtovníctvo.

V posudku odporúčajúcom reštrukturalizáciu je taktiež potrebné uviesť údaj o tom, v akom rozsahu si spoločníci (členovia) dlžníka rozdelili zisky alebo iné vlastné zdroje v posledných dvoch rokoch.

K bodu 30 (§ 112 ods. 2)

K návrhu na povolenie reštrukturalizácie je potrebné pripojiť aj zoznam všetkých právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami nad určenú hranicu. Zoznam takýchto spriaznených transakcií by mal byť vypracovaný tak konkrétne, aby veriteľom dlžníka umožnil posúdiť, či v dôsledku transakcií so spriaznenými osobami počas obdobia bezprostredne predchádzajúceho reštrukturalizácii dlžník prostredn íctvom spriaznených osôb nevyviedol z dlžníka podstatnú časť majetku.

K bodu 31 (§ 114)

Splynutie, zlúčenie a rozdelenie sú postupy, pri ktorých sa uskutočňujú zmeny súvisiace s imaním dlžníka. Imanie je pritom súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v sú vislosti s podnikaním (§6 ods. 2 Obchodného zákonníka). Keďže súčasťou obsahu pojmu 'imanie' je aj majetok dlžníka, aj v súčasnosti platí pre dlžníka v súvislosti so začatím reš trukturalizačného konania 'stand still' a teda obmedzenie nakladania s majetkom dlžníka len na bežné právne úkony, medzi ktoré takéto dispozície nepatria. Za účelom odstránenia výkladových nejasnost í v týchto situáciách sa však ako opodstatnené javí, aby sa výslovne ustanovil zákaz rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a takéto rozhodnutie zapísať do obchodné ho registra.

K bodu 32 (§ 116)

Upresňuje sa obvod sídla kancelárie správcu, ktorý je oprávnený na vypracovanie posudku.

K bodu 33 (§ 120)

V súčasnosti nie je v praxi jednotne vykladaná otázka právneho postavenia takých veriteľov, ktorí síce majú splatné pohľadávky voči dlžníkovi, avšak z dôvodu účinkov začatia reštrukturaliza čného konania nemôžu efektívne vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Ide najmä o lízingových prenajímateľov. Navrhuje sa, aby takíto veritelia svoje nároky mohli uplatniť v celom rozsahu a na predmet lí zingu sa nahliadalo ako na ich zabezpečenie. V reštrukturalizácii by mali byť uspokojení minimálne v rozsahu, v ktorom ich pohľadávky kryje hodnota predmetu lízingu.

K bodu 34 (§ 124 ods. 1)

Keďže sa sprísňujú predpoklady na vstup do reštrukturalizácie dlžníkom vo vzťahu k vedeniu riadneho účtovníctva, upresňujú sa predpoklady na popretie prihlásených pohľadávok správcom (ktoré ho si vyberá spravidla sám dlžník). Dôvodom na popretie pohľadávky nemôžu byť len nedostatky vo vedení účtovníctva dlžníkom.

K bodu 35 (§ 124 ods. 2)

Navrhuje sa, aby v prípade popretia pohľadávky správca oznámil túto skutočnosť popretému veriteľovi.

K bodu 36 (§ 125)

Navrhuje sa zavedenie rozhodovania súdu o priznávaní hlasovacích práv v niektorých prípadoch aj v reštrukturalizácii. Po navrhovanom vzore v konkurze pôjde o veriteľov 'judikovaných pohľadávok' a veriteľ ov pohľadávok zabezpečených, ak zabezpečovacie právo je rozpoznateľné z verejného registra.

K bodom 37 až 42

Upresňujú sa pravidlá pre hlasovanie veriteľov.

K bodom 43 a 44 (§ 152)

Navrhuje sa, aby 'cram down' nebol možný, ak by bez súhlasu nezabezpečených veriteľov im mali byť podľa plánu poskytované plnenia dlhšie ako 5 rokov. Ustanovenie slúži na ochranu nezabezpečených verite ľov, ktorí sa mohli dostať do veľmi nevýhodnej situácie v porovnaní so zabezpečenými veriteľmi.

K bodu 45 (§ 154)

Navrhuje sa, aby reštrukturalizácia dlžníka musela vždy spočívať v tom, že dlžníkovi sa podľa plánu dostane nový vlastný kapitál aspoň v hodnote v minulosti vyplatených ziskov a rozdelených vlastn ých zdrojov. V opačnom prípade musí byť uskutočnený 'debt eqiuty swap' pre veriteľov, ktorý nie sú s dlžníkom spriaznení. Nenaplnenie takéhoto alternatívneho predpokladu bude viesť k zamietnutiu plá nu. Ide o zásadné opatrenie na boj proti podvodným reštrukturalizáciám, pred ktorými si spoločníci rozdelili zisk na úkor nezabezpečených veriteľov.

Plán musí byť spravodlivý naprieč skupinami. Zavádza sa pravidlo o zrovnoprávnení medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi v podmienkach plnenia plánu. Plán musí byť voči nezabezpečený m veriteľom v týchto otázkach spravodlivo nastavený.

K bodu 46 (§155)

Právo odporovať právnym úkonom dlžníka podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ktoré sa uplatňuje voči osobám, ktoré mali z tohto úkonu prospech nemôže byť reštrukturalizáciou dlž níka dotknuté. Za vykonateľnú pohľadávkou na účely odporovania treba považovať každú zistenú pohľadávku.

K bodu 47 (§ 155a)

Dlžník nemôže profitovať z krátenia pohľadávok svojich veriteľov a musí sa podieľať zo svojho budúceho zisku na ich minimálnom zákonnom uspokojení. Dlžník alebo preberajúca osoba a ich právni n ástupcovia nebudú môcť začať medzi spoločníkov (majiteľov) začať rozdeľovať zisk skôr ako budú nezabezpečení veriteľmi uspokojení v zákonom stanovenej výške. Pôvodná pohľadá vka veriteľa sa síce neobnoví (oproti účinkom plánu), avšak plnenie do zákonnej kvóty nebude bezdôvodným obohatením nezabezpečeného veriteľa.

K bodom 48 a 49 (§ 157)

Navrhuje sa, aby veriteľ, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci mohol uplatňovať neúčinnosť plánu voči nemu, aj keď nehlasoval proti prijatiu plánu a neuplatnil do zápisnice zo schvaľ ovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu.

K bodu 50 (§ 159a a 159b)

Ak by dlžník porušil povinnosť rozdelenia zisku alebo iných vlastných zdrojov pred naplnením zákonnej kvóty na uspokojenie nezabezpečených veriteľov, bude to mať za následok neúčinnosť plánu. Toho, že došlo k porušeniu povinnosti sa veriteľ môže na súde, ktorý potvrdil plán. Úspech jedného veriteľa v súdnom konaní bude mať dôsledky na všetkých dotknutých veriteľov.

Účelom reštrukturalizačného plánu je zachovanie podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti. Ak sa dlžníkovi po reštrukturalizácii bude dariť lepšie ako očakával, je spravodlivé, aby sa s týmto ' úspechom' podelil aj s veriteľmi, ktorí odpustením ich pohľadávok tento úspech dlžníka umožnili. Navrhuje sa preto zaviesť právo nezabezpečených veriteľov domáhať sa žalobou voči dlžník ovi, aby im do zákonnej kvóty pomerne prioritne rozdelil vytvorený zisk.

K bodom 51 až 53 (§ 161)

Dopĺňa sa nový exekučný titul v prípade neúčinnosti plánu.

K bodu 54 (§ 172a)

Upresňuje sa pravidlo o uplatňovaní zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

K bodu 55 (§ 198 ods. 4)

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o priznávaní hlasovacích práv sa navrhuje vypustenie odkazu na konkrétne ustanovenia.

K bodu 56 (§ 206b)

S prihliadnutím na to, že zákon má z časti nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k tomuto momentu. Podľa návrhu sa doterajš ie konania, ktoré nie sú ukončené ku dňu účinnosti zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. výnimku ustanovuje odsek 2, podľa ktorého sa budú okamžite aplikovať ustanovenia podľa ktorý ch právna úprava ako následok reštrukturalizácie ustanovuje, že ak v reštrukturalizačnom pláne bude pre nezabezpečených veriteľov nižšia miera uspokojenia ako 40%, reštrukturalizovaná f irma nebude svojim majiteľom vyplatiť zisky skôr ako uspokoja podlžnosti voči nezabezpečeným veriteľom aspoň do tejto výšky.

K bodu 56 (§ 206c)

Navrhuje sa štandardné prechodné ustanovenie, a to k tým ustanoveniam, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2016.

K Èl. IX (zákon č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Navrhovaná zmena zákona o správcoch má za cieľ dosiahnuť stav, kedy veľké reštrukturalizácie (okrem reštrukturalizácií malých a stredných podnikov) mohli vykonávať správcovia, ktorí majú dostato čné praktické skúsenosti.

K Èl. X (zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstará vaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Účelom doplnenia zákona o verejnom obstarávaní je zamedziť účasti vo verejnom obstarávaní vo vzťahu k tým subjektom, u ktorých bola povolená reštrukturalizácia. To znamená, že v č ase od povolenia reštrukturalizácie do jej skončenia sa nebude môcť subjekt zúčastniť verejného obstarávania.

K Èl. XI (zákon č . 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje účel použitia uhradeného osobitného odvodu, ktorý je štátnym finančným aktívom aj na posilnenie vlastn ých zdrojov financovania právnických osôb založených na podporu podnikateľského prostredia Slovenskej republiky.

K Èl. XII (účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť okamžite, t.j. dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom účinnosť je odložená vo vzťahu k tým ustanoveniam, u ktorých je namieste vytvoriť dostatočný časový priestor, aby sa podnikatelia s touto úpravou oboznámili a pripravili na ňu.

V Bratislave, 14. apríla 2015

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec, v.r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

32

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Všeobecná časť dôvodovej správy vychádza principiálne z obsahu koncepčného materiálu 'Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike', ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 880/2008 zo dňa 03. 12. 2008. Preto niektoré pasáže všeobecnej časti, ale aj osobitnej časti dôvodovej správy, sú nevyhnutne toto žné s obsahom koncepčného materiálu a na niektorých miestach sa dôvodová správa priamo odvoláva na vyššie spomenutý koncepčný materiál.

Ako každá ľudská činnosť spočívajúca vo využívaní technických a technologických celkov, ani prevádzka jadrových zariadení sa nevyhne existujúcemu riziku možných negatívnych následkov z takejto činnosti na životy, zdravie, majetok a životné prostredie. Aj tvorc ovia pôvodných myšlienok potreby novej osobitnej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu si uvedomovali, ž e negatívne následky prípadnej jadrovej udalosti môžu postihnúť vysoký počet obyvateľov, resp. veľké územné celky, ba dokonca môžu presiahnuť hranice jednotlivých štátov. Škody z takejto jadrovej udalosti, ako z každého negatívneho zásahu do životov a zdravia ľudí alebo ich majetku, sú právne vyčísliteľné v peniazoch, i keď z morálneho a ľudského hľadiska je cena ľudského života a ľudského zdravia otázkou na dlh ú diskusiu, ak o nej ako o cene alebo skôr hodnote možno vôbec hovoriť.

Na druhej strane však bolo treba v čase tvorby prvý ch dohovorov citlivo pristupovať k vyváženej rovnováhe medzi právom obetí na prípadné odškodnenie a podporou rozvoja jadrového priemyslu. Výsledkom týchto snáh bolo na začiatku 60. rokov 20. storočia vypracovanie a podpísanie dvoch medzinárodných dohovorov na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len 'OECD') a na pôde Organizácie spojených národov/Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len 'OSN/MAAE').

Na pôde OECD bol 29. 07. 1960 prijatý Parížsky dohovor o zodpovednosti voči tretej strane v jadrovej energetike (ďalej len 'Parížsky dohovor'), ktorý bol novelizovaný Protokolmi z 28. 01. 1964, 16. 11. 1982 a 12. 02. 2004. (Posledný protokol ešte nevstúpil do platnosti, nakoľko signatári ešte neuložili ratifikačné nástroje u depozitára). Parížsky dohovor má v súčasnosti 16 zmluvných štátov.

Na pôde OSN/MAAE bol prijatý dňa 21. 05. 1963 Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalos ťou (ďalej len 'Viedenský dohovor z 1963'), ktorý vstúpil do platnosti 12. 11. 1977 a v súčasnosti má 40 zmluvných štátov. Pôvodne bolo zmluvným štátom Viedenského dohovoru z 1963 aj Slovinsko, ale neskôr Viedenský dohovor z 1963 vypovedalo a pristúpilo k Parížskemu dohovoru. Slovinsko prestalo byť zmluvným štátom Viedenského dohovoru k 12. 11. 2002.

Viedenský dohovor z 1963 bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenský dohovor z 12. 09. 1997 (ďalej len ,,Protokol z 1997'), ktorý má v súčasnosti 12 zmluvných štátov a vstúpil do platnosti 4. 10. 2003.

Ako 'spojovací most' medzi Viedenským dohovorom z 1963 a Parížskym dohovorom bol 21. septembra 1988 na pôde OSN/MAAE prijatý Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru z 1963 a Parížskeho dohovoru, ktorý vstú pil do platnosti 27. 04. 1992 a v súčasnosti má 27 zmluvných št átov. Ide v zásade o procedurálny kolíznoprávny dokument medzi dvoma dohovormi.

Po udalosti na jadrovej elektrárni Fukushima Dai-iichi sa na pôde Európskej únie (ďalej len ,,EÚ') začalo presadzovať viacero názorov č i už na neobmedzenú zodpovednosť ako aj na zjednotenie limitov zodpovednosti vo všetkých členských štátoch.

Na pôde EÚ bolo prijaté Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprá vnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú . v. EÚ L 220, 17. 8. 2013) (ďalej len ,,rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ'). Podľa rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ by Protokol z 1997 mali v záujme EÚ ratifikovať alebo k nemu pristúpiť len tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti zmluvnými stranami Viedenské ho dohovoru z 1963. Pod ľa ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, resp. Protokolu z 1997 ako multilaterálnych dohovorov uzavretých na pô de OSN (MAAE), môže byť ich zmluvnou stranou len suverénny štát, nie medzinárodná organizácia, čo vylučuje možnosť ratifikácie Protokolu z 1997 zo strany EÚ ako celku. Za týchto okolností, (výlučn á) vonkajšia právomoc môže byť vykonaná prostredníctvom činnosti členských štátov potom, čo ich na to Rada splnomocní.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnou stranou Viedensk ého dohovoru z 1963 nie sú všetky členské štáty EÚ, je potrebné, aby EÚ vykonávala svoje právomoci v tejto oblasti len prostredníctvom tých členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru z 1963, pričom je potrebné , aby tieto urobili pri ratifikácii vyhlásenie v zmysle čl. 2 rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ, čím sa zabezpečí uplatňovanie príslušných pravidiel EÚ.

Na základe týchto skutočností ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 712/2013 k Návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie sa Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚJD SR') rozhodol v roku 2014 predložiť na rokovanie vlády nelegislatívny materiál – 'Analýza súčasného stavu a možných dôsledkov pristúpenia Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963 vo vzťahu k rozhodnutiu Rady 2013/434/EÚ'. Analýza opisovala súčasný stav a možné dô sledky pristúpenia Slovenskej republiky (ďalej len 'SR') k Protokolu z 1997. Analýza precíznym spôsobom zohľadňovala právne, ekonomick é a politické východiská, možnosti a dôsledky, ktoré sprev ádzajú pristúpenie alebo nepristúpenie SR k Protokolu z 1997, zvýrazňovala doterajší stav na úrovni EÚ, prebiehaj úce aktivity a postoje jednotlivých subjektov zainteresovaných do tvorby názoru a stanoviska k tejto problematike. Analýza ako aj ďalšie konzekvencie pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014.

Prehľad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne je uvedený v tabuľke zmluvných štátov (členských štátov EÚ).

Prehľ ad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne podľa zmluvných štátov – členských štátov EÚ. ȊŠJPVDVDRPDPDRCSCSPBSCBSCR1.Belgicko***p**2.D ánsko*p**p3.F ínsko******4.Francúzsko***p**5.Gr écko**6.Holandsko******7.Í rsko8.Luxemburskop9.Nemecko******10.Portugalsko*p11.Rak úsko12.Š panielsko*P**p**13.Š védsko****** 14.Talianskop*pp**p15.Ve ľká Británia*p**p** 16.Cyprus17.È eská republika**pp*18.Est ónsko**19.Litva**pp*20.Lotyšsko** *21.Maďarsko**p*22.Malta23.Slovensko***24.Slovinsko****** 25.Po ľsko***26.Bulharsko***27.Rumunsko*****28.Chorvátsko*p

Zdroj: www.iaea.org, časopis NEA News , 2013 - No.31.2

Použité skratky:

Ȋ – členský štát E Ú

ŠJP – štát s jadrovým programom (najmä prevádzka jadrových zariadení)

VD – Viedenský dohovor z 1963

VDR – Protokol z 1997 (Viedenský dohovor revidovaný z roku 1997)

PD – Parížsky dohovor z 1960 (po poslednej platnej revízii v roku 1982)

PDR – Protokol z 2004 (Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti))

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR - Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti )

p – podpísané, ale neratifikované

Základné princípy zodpovednosti za jadrovú škodu v medzinárodnoprávnej rovine

Napriek tomu, že na medzinárodnej úrovni existuje dualita režimov, založená dvoma nezávislými medzinárodnými multilaterálnymi dohovormi, obidva dohovory vychádzajú z rovnakých postulátov.

Základné princípy medzinárodnej úpravy občianskoprá vnej zodpovednosti za jadrové škody sú:

a)výlučná zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené každou jednotlivou jadrovou udalosťou tretím osobám (nezodpovedá však za škody na samotnom jadrovom zariadení alebo za škody na majetku v areáli jadrového zariadenia),

b)objektívna zodpovednosť prevádzkovateľ a spojená s minimom liberačných dôvodov na jeho zbavenie sa zodpovednosti za jadrovú škodu,

c)objektívny charakter zodpovednosti (t. j. zodpovednosti za výsledok, pri ktorej sa neskú ma zavinenie škodcu),

d)ustanoven ý finančný limit zodpovednosti,

e)zodpovednosť prevádzkovateľa je limitovaná v čase,

f)povinnosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia kryť svoju zodpovednosť do výš ky stanoveného limitu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky, ak toto poistenie alebo iná finančná zábezpeka nie je dostatočná, štát zariadenia je povinný garantovať krytie až do výš ky stanoveného limitu,

g)výlučná súdna právomoc na riešenie žalôb je daná sú dom tej zmluvnej strany, kde prišlo k jadrovej udalosti,

h)nediskriminácia obetí na základe národnosti, pobytu a usídlenia.

Základné východiská predkladaného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómov ý zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. predtým zákona č. 130/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na vykonané 2 analýzy, uvádzané na iných miestach tohto materiálu, predkladaný zákon sa opiera o nasledujúce východiská:

Doterajšia úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrov ú škodu a jej finančnom krytí v režime atómového zákona, ako výsostne administratívno-prá vneho predpisu, teda predpisu spadajúceho do oblasti verejného práva, sa ukázala ako nevhodná. Atómový zákon má verejnoprávny charakter s klasickými prvkami administratívnych inštitútov prevažne preventí vneho charakteru a obsahovo zameranými najmä na vzťah dozorného štátneho orgánu a držiteľa povolenia. Rieši najmä otázky práv a povinností držiteľov povolení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, získavaniu, zmenám alebo zániku jednotlivých druhov povolení, sériu evidenčných, oznamovacích a nahlasovacích povinností a iných preventívnych povinností, licenčnú dokumentáciu, inšpekčnú činnos ť za účelom kontroly plnenia požiadaviek, vrátane medzinárodných inšpekcií a podobné prvky verejného práva.

Navrhovaná nová právna úprava má prevažne civilnopr ávny charakter, je riešená vo sfére súkromného práva len s nevyhnutnými administratívno-prá vnymi prvkami, podľa možnosti riešenými odkazmi na relevantné administratívno-právne predpisy.

Vzhľadom na niektoré poznatky a názory z vedeckej prá vnickej obce nie je vhodné uvedenú problematiku rozpracovávať ani v osobitnej časti pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka, resp. celého občianskeho práva hmotného, nakoľko pri občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody ide o špecifický druh objektívnej zodpovednosti s viacerými prvkami vymykajú cimi sa klasickým inštitútom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Z dôvodu komplexnosti zákon rieši aj niektoré súvzťažné otázky poistenia, resp. iné ho finančného krytia a niektoré civilnoprávne procesné ustanovenia. Z pohľadu pôsobnosti ÚJD SR neprichádza k žiadnej zmene, pretože dokumentácia o krytí zodpovednosti za jadrové škody zostáva súčasťou licenčnej dokumentácie podľa atómového zákona, ale je v ňom odkaz na osobitný predkladaný sú kromnoprávny zákon. Aj prípadné sankcionovanie zostáva v pôsobnosti ÚJD SR tak ako tomu je za súčasnej ú pravy.

Ïalším problematickým aspektom pri súčasnom včlenení civilnoprávnej problematiky do administratívneho predpisu je, že sa objavujú tendencie pri vynútených zá sahoch do atómového zákona v jeho administratívnej časti vyvolaných najmä transpozíciou smerníc (2009/71/Euratom a 2011/70/Euratom) zasahovať aj do občianskoprávnej časti, hoci nesúvisí s primárnym cie ľom smerníc. Platí to prirodzene aj naopak. V prípade oddelených zákonov ak by bolo treba meniť administratívnu časť v atómovom zákone, nebude potrebné zasahovať do zodpovednostného zákona a naopak v pr ípade ďalšieho vývoja v oblasti zodpovednosti za jadrové škody sa bude pracovať s osobitným zákonom bez nutnosti zasahovať do atómového zákona.

Nezanedbateľným faktom je tiež skutočnosť, že vn ímanie laickej, ale žiaľ aj odbornej verejnosti, je poznačené mylným predpokladom, že vo všetkom čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu má ingerenciu ÚJD SR v celom rozsahu, pretože problematika je obsiahnutá v atómovom zákone. Ako už bolo ukázané v analýze z roku 2008 a ako je uvedené aj v tomto materiáli, riešia sa v ňom ot ázky ďaleko prevyšujúce pôsobnosť ÚJD SR (ako napríklad rozsah ekonomickej škody, rôzne procesné ustanovenia uplatňovania práva, poškodenie životného prostredia, celá plejáda otázok poistenia a sp ôsobilosti poisťovateľov kryť jadrové riziká, potenciálne použitie verejných finančných zdrojov, príslušnosť jedného súdu a podobne).

Z uvedených dôvodov už od roku 2007 rezonuje myšlienka samostatného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou a o jej finančnom krytí, ktorý by bol vyňatý z rež imu atómového zákona.

Pri tvorbe nového zákona sa priamo v zákone fixujú kogentn é ustanovenia nerevidovaného Viedenského dohovoru z 1963.

Vzhľadom na bezvýhradne najnižší limit zodpovednosti v SR pred rokom 2014 spomedzi krajín V4, boli limity zodpovednosti výrazne zvýšené, a to zákonom č. 143/2013 Z. z., ktorý je novelou atómového zákona. Nové zvýšené limity sú v účinnosti od 1. januára 2014. Nové limity rešpektujú Viedenský dohovor z 1963. Pri určovaní nových limitov zodpovednosti boli zohľadnené miery rizika vzniku jadrovej škody v závislosti od technologick ých činností v jednotlivých jadrových zariadeniach v jednotlivých etapách ich existencie. Pri stúpajúcej tendencii vývoja ceny zlata vyjadrenej v americkom dolári a zároveň pri kurze USD:EUR na svetových trhoch, je potrebné v legislatíve určiť primeraný a vhodný limit zodpovednosti za jadrovú škodu tak, aby to bolo v záujme Slovenskej republiky a tak aby daný limit ani pri stúpajúcej tendencii ceny zlata neklesol pod minimálnu hranicu stanovenú Viedenským dohovorom z 1963.

,,Podstata koncepcie objektívnej zodpovednosti vychádza z tézy, že pokiaľ je určený subjekt angažovaný do aktiví t nebezpečného charakteru, v tomto prípade prevádzka (vyraďovanie) jadrových zariadení, platí za splnenia objektívnych predpokladov prezumpcia zodpovednosti tohto subjektu za spôsobené nebezpečenstvo. Š pecifický charakter nebezpečenstva spojený s využívaním jadrovej energie sa ukazuje najmä nedostatočnou ovládateľnos ťou prírodných síl a látok využívaných v jadrovej oblasti, ktoré i pri zachovaní primeranej opatrnosti predstavujú pomerne vysokú pravdepodobnosť vzniku nepriaznivých následkov. Jedným z motí vov preferovania striktnej (prísnej) objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa bola aj okolnosť, že v procese využí vania jadrovej energie je ujma spravidla spôsobená zložitým technickým zariadení m, často za komplikovaných situácií, preto by zistenie pravej príčiny vzniku škody alebo zistenie zavineného protiprávneho úkonu určitej osoby bolo veľmi ťažké. Za tohto stavu by sa poškodený ocitol vo väčšine prípadov v dôkaznej núdzi, pretože by bolo veľmi ťažké zistiť a stanoviť zavinenie konkrétnej osoby. Poškodený by sa dostal do situácie, kedy by súd pre nedostatok dôkazov o zavinení, od preukázania ktorého by zá viselo uznanie jeho nároku, nepriznal jeho subjektívne právo na náhradu škody. Požiadavka zabrániť vzniku dôkaznej núdze poškodeného, a tým mu poskytnúť zvýšenú ochranu, ako aj ľahší prí stup ku kompenzácii ohrozených a porušených hodnôt (život, zdravie, majetok) chránených objektívnym právom, bola jedným z východísk zakotvenia princípu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa.') Novotná, M, Handrlica, J.:Zodpovednosť za jadrové škody. Veda, 2011, s. 213.

)

Vnútroštátna rovina vývoja pr ávnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu

1.Viedenský dohovor z 1963 bol prvý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 07. 1998 v atómovom zákone č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 2 mld. Sk. V jú li 1998 bola cena zlata cca 280 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že k 01. 07. 1998 cena zlata vzrástla oproti 29. 04. 1963 8 násobne. Koeficientom 8 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti teda bol v júli 1998 cca vtedajších 40 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 01. 07. 1998 1:35,413 a následne 40 mil. USD x 35,413= 1 416 520 000,- SKK. To znamená k 01. 07. 1998 bola slovenská právna úprava plne v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná a limit 2 mld. Sk bol dokonca o cca 500 mil. Sk vyšší ako požadovaný limit.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 07. 1998

USD:SKK = 1: 35,413

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 7. 1998 Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 130/1998 Z. z. Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD40 000 000 USD56 476 435 USD(+) 16 476 435 USD1 416 520 000SKK2 000 000 000 SKK(+) 583 480 000 SKK

2.Viedenský dohovor z 1963 bol druhý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 12. 2004 v atómovom zákone č. 541/2004 Z. z., ktorý zrušil predo šlý zákon č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 75 mil. eur pre jadrové zariadenia na energetické účely a 50 mil. eur pre jadrové zariadenia na neenergetické účely a pre prepravy rádioaktívnych materiálov. V decembri 2004 bola cena zlata cca 425 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že cena zlata vzrástla oproti 29. 4. 1963 cca 12 - násobne. Koeficientom 12 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti bol v decembri 2004 cca vtedajších 60 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 1. 12. 2004 1:29,579 a následne kurzu EUR voči SKK k 01. 12. 2004 1:39 a následne 60 mil. USD x 29,579 = 1 774 740 000,- SKK čo sa rovná 45 506 154 EUR. To znamená k 01. 12. 2004 bola slovenská právna úprava plne v súlade s Viedenským dohovorom z 1963, ktorým je viazaná a limit 75 mil. eur resp. 50 mil. eur bol dokonca o cca 30 mil. eur resp. o 5 mil. eur vyšší ako požadovaný limit vo Viedenskom dohovore z 1963.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 12. 2004

EUR:SKK = 1:39

USD:SKK = 1:29,579

EUR:USD = 1:1,329

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004 Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD99 675 000 USD(+)39 675 000 USD45 146 726 EUR75 000 000 EUR(+)29 853 274 EUR1 760 722 314 SKK2 925 000 000 SKK(+)1 164 277 686 SKK

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD60 000 000 USD66 450 000 USD(+) 6 450 000 USD45 146 726 EUR50 000 000 EUR(+) 4 853 274 EUR1 760 722 314 SKK1 950 000 000 SKK(+) 189 277 686 SKK

3. V roku 2007 a 2008 začala cena zlata prudko stúpať.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k februáru 2009

EUR:SKK (konverzný kurz) = 1:30,126

USD:SKK = 1:23,547

EUR:USD = 1:1,2794

Limit zodpovednosti vo VD v k februáru 2009Limit zodpovednosti podľ a zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD95 955 000 USD(-)38 595 000 USD105 166 484 EUR75 000 000 EUR(-)30 166 484 EUR3 168 248 850 SKK2 259 452 385 SKK(-)908 796 465 SKK

Limit zodpovednosti vo VD k februáru 2009Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD134 550 000 USD63 970 000 USD(-)71 580 000 USD105 166 484 EUR50 000 000 EUR(-)55 166 484 EUR3 168 248 850 SKK1 506 300 000 SKK(-)1 661 948 850 SKK

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nárast ceny zlata až na úroveň z roku 2009 cca 950 USD/trójsku uncu čistého zlata bol badateľný najmä v rokoch 2007 až 2008. V čase tvorby oboch atómových zákonov boli však limity zodpovednosti stanovené v rámci limitu ustanoveného Viedenský m dohovorom z 1963, ba dokonca ho vysoko prevyšovali. Tak dlhodobo vopred (pri tvorbe posledného atómového zákona v r. 2003) nebolo možné predpovedať vývoj ceny zlata.

ÚJD SR reagoval na vzniknutú situáciu a v novembri 2008 predložil na rokovanie vlády SR komplexný materiál Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike, ktorý bol dňa 03. 12. 2008 schválen ý uznesením vlády SR č. 880/2008. ÚJD SR na základe koncepčného materiálu vypracoval samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finanč nom krytí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, dňa 02. 11. 2010 Legislatívna rada vlády SR avšak odmietla samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a navrhla jeho včlenenie do atómového zákona. Aj napriek enormnému úsiliu, včleniť tak rozsiahlu problematiku akou je občianskoprávna zodpovednosť do atómového zákona v takej podobe, v akej sa nach ádza dnes, je v súčasnej dobe nereálne. Navyše potreba novelizácie atómového zákona bola poznačená nutnosťou transpozície Smernice 2009/71/Euratom (zákon č . 350/2011 Z. z.) a Smernice 2011/70/Euratom (zákon č. 143/2013 Z. z.), ktoré majú diametrá lne odlišný obsah a vôbec s občianskoprávnou zodpovednosťou za jadrovú škodu nesúvisia.

Napriek tomu, že uznesenie vlády SR č. 61 z 02. 02. 2011 zrušilo úlohu z bodu C.1 uznesenia vlády SR č. 880 z 03. 12. 2008 ustanovenú predsedníčke ÚJD SR, t. j. predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a o jej finančnom krytí, v súlade so schválenou koncepciou, predložil ÚJD SR návrh zá kona na rokovanie vlády SR, a to aj z dôvodu tlaku, ktorý vyvíjajú mimovládne organizá cie podporujúce ochranu životného prostredia, ako aj tlaku obcí v okolí jadrových elektrární, presadzujú prijatie zákona o ob čianskoprávnej zodpovednosti. Zrušenie tejto úlohy bolo prekryté explicitnou úlohou v bode B. 1. uznesenia vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014 a uznesením vlády č. 696/2013 zo 04. 12. 2013, ktorým bol schválený Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014.

K s účasnom období je cena zlata približne v rovine 1198,0 USD/ jednu trójsku uncu čistého zlata a kurz eura voči doláru je nasledovný: 1 EUR = 1,248 USD (stav k 28. 11. 2014).

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zákona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR(+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č . 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD (+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Takto ustanovené limity čiastočne odzrkadľujú limity určené v revízii Viedenského dohovoru z 1963 – Protokol z 1997 a zároveň zmierňujú nepomer medzi stavom pred 01. 01. 2014 (75 mil. eur/ resp. 50 mil. eur) a možnou nutnosťou pristúpiť k limitom uvedeným v revidovanom Parížskom dohovore (700 mil. eur). Taktiež odzrkadľuje vývoj občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu na úrovni Európskej ú nie a zavedením týchto limitov sa snaží predísť prílišnému skoku v prípade, že by Slovenská republika ratifikovala Parížsky dohovor, prípadne by sa zavie dol Smernicou EÚ ešte vyšší limit zodpovednosti. Zároveň ide o vhodný politický signál, že SR ako plnoprávny člen Európskej únie, člen Schengenské ho priestoru a člen Eurozóny má záujem byť v tejto otázke porovnateľný s ostatnými štátmi spĺňajúcimi obdobné kritériá. Takto zvýšené limity zodpovednosti zároveň eliminujú možn é nežiaduce dôsledky neplnenia limitu ustanoveného mnohostranným medzinárodným dohovorom v národnej legislatíve z titulu pohyblivej ceny zlata na svetových trhoch a budú rezistentnejšie voči týmto pohybom. Vo veci zv ýšenia limitov zodpovednosti bol rozhodujúci krok vykonaný zákonom č. 143/2013 Z. z.

Otázkami poistenia a prá vnych predpokladov poskytovania poistenia sa pomerne detailne zaoberala samotná Analýza stavu a koncepcie budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike.

V rámci Viedenského dohovoru z 1963, ale aj v rámci Paríž skeho dohovoru, existuje oprávnenie, že určité činnosti vzhľadom na malé množstvá jadrových materiálov a z toho vyplývajúce nízke riziko jadrovej škody, je možné vyňať spod zodpovednosti za jadrové škody. Takéto činnosti musia v šak byť v limitoch množstiev jadrových materiálov takto určených a musia byť vyhlásené Radou guvernérov MAAE. Tento dokument má podobu tabuľky s množstvom čísel rádionuklidov a raz za čas je revidovaný rezolúciou Rady guverné rov MAAE (naposledy 20. 11. 2014). MAAE je medzinárodná špecializovaná štruktúra Organizácie spojených národov so s ídlom vo Viedni. Vzhľadom na charakter a postavenie tejto organizácie, dokumenty Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nemo žno považovať za právne akty, ktoré by priamo zakladali účinky, resp. práva a povinnosti na území Slovenskej republiky. Z legislatívno-technického hľadiska je teda nevyhnutné rezolúcie Rady guvernérov MAAE naďalej rozpracovávať vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na to oprávneným orgá nom verejnej moci Slovenskej republiky, t. j. vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ÚJD SR. Preto je aj v navrhovanom zá kone splnomocňovacie ustanovenie pre ÚJD SR vydať vykonávací predpis upravujúci vy ňatie malých množstiev jadrových materiálov spod pôsobnosti zákona, tak, ako to bolo doteraz v § 30 ods. 4 atómového zákona a vykonávací m predpisom bola vyhláška ÚJD SR č. 47/2006 Z. z. o podrobnostiach o maximálnych limitách množstiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorý ch sa nepredpokladá vznik jadrovej udalosti.

Porovnanie zákonných limitov zodpovednosti (prípadne limitov poistenia) za jadrové škody vo vybraných štátochŠTÁT

ZMLUVNÁ STRANA DOHOVORULIMIT ZODPOVEDNOSTI V NÁRODNEJ LEGISLATÍVE (v EUR, SDR alebo USD)FINANÈNÉ ZABEZPEÈ ENIE LIMITU (v EUR, SDR alebo USD)AustráliaNemá špecifickú legislatí vuNie je definovanéRakúskoBez limituJadrové zariadenia:

Skúšobné a výskumné reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia kde sa nakladá s rádionuklidmi do 370 gigabecquerelov:406 mil. EUR + 40,6 mil. EUR na úroky a náklady

40,6 mil. EUR + 4,06 mil. EUR na úroky a náklady

4,06 mil. EURBelgicko

PD, BSC297,4 mil. EUR

74,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia s nízkou mierou rizika (výskumné zariadenia):297,4 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 324 mil. EUR

74,3 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 97,6 mil. EURKanada48,6 mil. EUR

(75 mil. CAD)Jadrové zariadenia a preprava rá dioaktívnych materiálov:48,6 mil EUR (75 mil. CAD)Èeská republikaVD,SP302,7 mil. EUR

(8 mld. CZK)

75,7 mil. EUR

(2 mld. CZK)Jadrové zariadenia:

Nízkorizikové reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:302,7 mil. EUR (8 mld. CZK)= 2 mld. CZK (prevádzkovateľ) + 6 mld. CZK (štát)

75,7 mil. EUR (2 mld. CZK)= 300 mil. CZK (prevádzkovateľ) + 1,7 mld. CZK (štát)DánskoPD, BSC, SP65,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EURFínskoPD, BSC, SP190,7 mil. EURJadrové zariadenia190,7 mil. EUR

Francúzsko PD, BSC91,5 mil. EUR

22,9 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Ní zkorizikové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:91.5 mil. EUR

22.9 mil. EURNemeckoPD , BSC, SPBez limituJadrové elektráreň:

Ostatné jadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov: 2,5 mld. EUR

max. 2,5 mld. EUR pre reaktory maximálny limit záleží od tepelného výkonu a pre ostatné zariadenia maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látok

Do 70 mil EUR maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látokGréckoPD, SP16,3 mil. EURNie je definovanéMaďarskoVD, SP109 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava a skladovanie jadrového paliva:109 mil. EUR

5,4 mil. EURIslandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéÍrskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéTalianskoPD, BSC, SP5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov:5,4 mil. EUR

16,3 mil. EURJaponskoBez limituJadrové zariadenia nad 10 000 kW a zariadenia na prepracovanie vyhoretého paliva

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú vysokorizikové materiály:

In é jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahàňajú nízkorizikové materiály920,3 mil. EUR (120 mld. YEN)

184,1 mil. EUR (24 mld. YEN)

30,7 mil. EUR (4 mld. YEN)

Južná Kórea326,9 mil. EURJadrové reaktory nad 10000 kW:

Výskumné reaktory nad 10000 kW:

Reaktory pod 10000 kW:

Zariadenia palivového cyklu:

Manipulácia a preprava:

Medzi sklad vyhoretého paliva:29,8 mil. EUR (50 mld. KRW)

3,6 mil. EUR (6 mld. KRW)

11 908-595 379 EUR záleží na veľ kosti (20 mil-1 mld. KRW)

5 953 – 1,2 mil. EUR (10 mil – 2 mld. KRW) v závislosti od ich uskutoč nenia

11 907 – 119 075 EUR (20 mil- 200 mil. KRW) v z ávislosti od ich uskutočnenia

1,2 mil. EUR (2 mld. KRW)LitvaVD, SP160 mil. USDJadrové zariadenia a preprava:160 mil. USDLuxemburskoNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéMexikoVD5,4 mil. EUR

(100 mil. MXN)Nie je definovanéHolandskoPD, BSC, SP340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8 – 13,5 mil. EURJadrové elektrárne a skladovacie zariadenia:

Obohacovacie zariadenia a vyraďované jadrové elektrárne :

Výskumné reaktory a preprava ožiareného jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov:340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8-13,5 mil. EUR Nový ZélandNemá špecifickú legislatívuNie je definovanéNórskoPD, BSC, SP65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

V ýnimočné prípady jadrových zariadení a prepravy rádioaktívnych materiálov:65,4 mil. EUR

5,4 mil. EURPoľskoVD, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia iné než výskumné reaktory a reaktory do 30 MW:

Vý skumné a iné reaktory do 30 MW

Jadrový materiál a sklad vyhoretého paliva:

Úložisko rádioaktívneho odpadu:163,5 mil.EUR

435 867 EUR

49 035 EUR

21 793 EURPortugalskoPD16,3 mil. EURJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definovan éRumunskoVD, VDR, SP, CSC163, 5 mil. EUR do 2011

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURJadrové zariadenia:

Vý skumné reaktory, úložiská rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva:

Preprava vyhoretého jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov163,5 mil. EUR

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EURSlovenská republikaVD, SP75 mil. EUR

50 mil. EURJadrové zariadenia (elektrárne):

In é jadrové zariadenia, výskumné reaktory, preprava odpadových rádioaktívnych materiálov, vyhoretého paliva a jadrových materiálov75 mil. EUR

50 mil. EURSlovinskoPD, BSC, SP163,5 mil. EURJadrové zariadenia:

Výskumné reaktory:

Preprava rádioaktívnych materiálov:163,5 mil. EUR

5,4 mil. EUR

21,8 mil. EURŠpanielskoPD, BSC, BSCRPrechodný režim:

700 mil. EUR

+ až do 700 mil. EUR pre škodu na životnom prostredí, ktorá vznikne na štátnom území

Prechodný režim:

min. 30 mil. EUR

+ až do 30 mil. EURJadrové zariadenia

Ní zkorizikové jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálovPrechodný režim: 700 mil. EUR + do 700 mil. EUR

Prechodný režim: min. 30 mil. EUR + až do 30 mil. EURŠvédskoPD, BSC, SP326,9 mil. EUR

(300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR

(10 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Zariadenia na výrobu, spracovanie, nakladanie a skladovanie a preprava radioaktívnych materiálov:326,9 mil. EUR (300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR (10 mil. SDR)

ŠvajčiarskoPD, PDR, BSCRBez limituJadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Tranzit cez Švajčiarsko:

661,3 mil. EUR (1 mld. CHF) + 66,1 mil.EUR (100 mil. CHF) na úroky a náklady

33,1 mil. EUR (50 mil. CHF)+ 3,3 mil. EUR (5 mil. CHF) na úroky a nákladyTureckoPD, SP16,3 mil. EUR

(15 mil. SDR)

Min. 5,4 mil. EUR

(5 mil. SDR)Jadrové zariadenia

Preprava rádioaktívnych materiálov:Nie je definované

Nie je definovanéUkrajinaVD, SP163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Jadrové zariadenia:163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

PD, BSC156,7 mil. EUR

(140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR

(10 mil. GBP)Jadrové zariadenia a preprava rádioaktí vnych materiálov:

Ní zkorizikové zariadenia napr. výskumné zariadenia156,7 mil. EUR (140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR (10 mil. GBP)USACSC8,2 mld. EUR

(11,9 mld. USD)Komerčné jadrové reaktory, ktoré maj ú výkon 100 000 kW(e) a viac:

Komer čné jadrové reaktory pod 100000 kW(e) a preprava rádioaktívnych materiálov:20595 mil. EUR (300 mil. USD) + poistné pozostáva z násobku počtu jadrových reaktorov, ktoré sú v prevádzke v čase jadrovej udalosti v súčasnosti 76,8 mil. EUR (111,9 mil. USD), spolu približne 7, 8 mild. EUR(11,6mld. USD) na reaktor + 5% na náklady právneho zastúpenia

384,4 mil. EUR (560 mil. USD)= 60 mil. USD z poistenia + 500 mil. USD sa poskytuje na základe federálnej n áhrady škodyVD – Viedenský dohovor nerevidovaný z 1963

VDR – Viedenský dohovor revidovaný z 1997

PD – Parížsky dohovor po predposlednej platnej revízii v roku 1982

PDR – Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Paríž skemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

Zdroj: http://www.oecd-nea.org/law/2011-table-liability-coverage-limits.pdf

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú š kodu a o jej finančnom krytí

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PPK od: 11. 08. 2014 do: 26. 08. 2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatí vny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bli žšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie bude nezmenený voči súčasnému stavu, z dôvodu, že limity zodpovednosti boli zvýšen é už novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z. a navrhovaným samostatným zákonom sa nemenia. Limity zodpovednosti, ktoré uvádza aj navrhovaný zákon sú navrhované rovnaké ako je tomu v súčasnosti pod ľa platného zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom vyžívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa vplyv na rozpočet verejnej spr ávy nebude oproti súčasnosti nijako odlišovať.

A.4. Alternatívne riešenie

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Dovoľujeme si upozorniť, že podľa Aktualizovanej jednotnej metodiky sa posudzovanie vybraných vplyvov sa analý za vplyvov vypracuje iba v prípade existencie príslušných vplyvov. Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, je potrebné analýzu sociálnych vplyvov vypustiť.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu Úradu jadrového dozoru SR ,,Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov' odbor hospodárskych analýz, z hľ adiska vplyvov na podnikateľské prostredie, neuplatňuje pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR

Súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR

Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe nemá k predloženej doložke žiadne pripomienky. Keďže z doložky vybran ých vplyvov nevyplýva žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je potrebné v zmysle Aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov predkladať tabuľky analýzy vplyvov.

Odbor legislatívy, štandardov a bezpečnosti informačných systémov: Uvedený materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je potrebné túto skutočnosť uviesť v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno. Zverejňovaním informácií na webovom sídle úradu sa zavádza nov á elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelá vanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraš truktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych únie

- primárnom:

Èl. 98 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu Ú . V. 2012/C 327/01, 26. 10. 2012) – Poistné zmluvy, podľa ktorého členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby uľahčili uzavieranie zmlúv o poistení proti atómovému riziku

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú. v. EÚ L 220, 17. 8. 2013)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

nerelevantné

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

nerelevantné

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

nerelevantné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260

Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

uvedením rozsahu tohto prebratia:

nerelevantné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

Je možné konštatovať ako úplnú zlučiteľnosť len vo všeobecnej rovine vzhľadom na konštatovanie v bode 3a) – primárne prá vo tejto doložky. Sekundárne právo vzhľ adom na charakter Rozhodnutia 2013/434/EÚ bolo osobitne riešené v uznesení vlády SR č. 152/2014.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty

Úrad jadrového dozoru SR

B.Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet zákona, ktorým je vytvoriť nový národn ý právny rámec konštrukcie občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a zároveň ustanoviť povinnosť vytvoriť finančné krytie tejto zodpovednosti. Predmetom zákona je podrobnejšie ustanoviť objekt ívnu zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku limitu tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Zákon si tiež kladie za cieľ ustanoviť základné procesnoprá vne predpoklady a postupy na uplatňovanie náhrady škody, rozsah a pomerné rozdelenie uspokojenia náhrady škody a podmienky poskytovania finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Zákon tiež upravuje niektor é osobitné oprávnenia a povinnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska pri nevyhnutnom vzájomnom pôsobení s ohľadom na získanie istoty v licenčnom procese, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky je skutočne osobou spôsobilou a oprávnenou na výkon týchto činností.

(zdroj: http://www.iaea.org/Publications/Documents/Conventions/liability.html)

K § 2

Vzhľadom na charakter Viedenského dohovoru z 1963 ako medzinárodnej zmluvy zmiešaného druhu, ktorej ustanovenia majú prednosť pred zákonmi zmluvnej strany, bola zvolená met óda, že priamo vykonateľné ustanovenia z Viedenského dohovoru z 1963, na ktoré s a neodkazuje v iných paragrafoch navrhovaného zákona, sú vypísané v § 2. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú právnu ú pravu vo vnútroštátnej legislatíve sú predmetom ostatných ustanovení zákona. Ide v podstate o recepciu ustanovení vo vzťahu k Viedenskému dohovoru z 1963. Týmto ustanovením sa jednoznačne implementuje č l. 154c ods. 2 Ústavy SR s uvedením tých ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, ktoré sú priamo aplikovateľné z medzinárodnej zmluvy. Èlánok 154c ods. 2 ustanovuje, že iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.), sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje z ákon, nakoľko sú tak jednoznačné, že nie je možné aby došlo ku kolízii.

Vzhľadom na osobitný charakter Viedenského dohovoru z 1963, ktorý obsahuje ustanovenia priamo zakladajúce práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám z pohľadu ústavnoprávnej úpravy vymedzenej v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý priznáva taký mto druhom medzinárodných zmlúv, ratifikovaným a vyhláseným, prednosť pred zákonmi. Ústavou predvídanú sekundárnu recepčnú normu, inkorporujúcu Viedenský dohovor z 1963 ako prameň medzinárodného pr áva do vnútroštátneho právneho poriadku, možno identifikovať v § 2.

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným právom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru z 1963 s tý m, že predkladaný zákon sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak resp. ak sama medzinárodná zmluva neobsahuje relevantné ustanovenie alebo priamo prostredníctvom blanketových noriem upravené tie inštitúty, ktoré sa ponechali v právomoci jednotlivých zmluvných štátov.

K § 3

Ide o definičné ustanovenie, ktoré obsahuje definície pojmov nevyhnutn é pre konštrukciu občianskoprávnej zodpovednosti. Nakoľko sa prvý raz v slovenskej legislatíve pristupuje k osobitnej civilno-právnej úprave vyňatej z administratívno-právneho predpisu, je nutné základný definičný aparát zaviesť znovu, avšak nie je možné ho nepreviazať s definičným aparátom v atómovom zákone. Taktiež ho treba previazať aj s Viedenským dohovorom z 1963. Ide najmä o previazanosť so základnými inštitútmi jadrového práva ako pojem prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ktorým je držiteľ povolenia, jadrová udalosť, jadrové zariadenie a podobne. Definičné ustanovenie § 3 dokresľ uje tie ustanovenia Viedenského dohovoru z 1963 tak, aby boli uplatnené na konkrétne podmienky Slovenskej republiky pri zachovaní kogentných ustanovení Viedenského dohovoru z 1963. Definície v odseku 1 až 3 platia pre celý právny poriadok Slovenskej republiky a definície v odseku 4 platia na účely zákona o občianskprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.

K § 4

Občianskoprávna zodpovednosť za jadrovú škodu má charakter objekt ívnej zodpovednosti prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu s možnosťou liberácie za splnenia presne stanovených podmienok. Ide o 'legal chanelling' k prevádzkovateľovi, tak aby poškodené subjekty mali vždy istotu voči komu uplatňovať nárok na náhradu jadrovej škody. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu náhrady jadrovej škody nie je potrebné preukazovať zavinenie zodpovedného subjektu pr íp. tretej osoby. Zodpovednosť prevádzkovateľa je daná kogentným ustanovením Viedenského dohovoru z 1963 – čl. II ods. 1 a čl. IV ods. 1. Preukázanými dôvodmi, ktorými sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti za jadrovú škodu (liberačné dôvody) sú ozbrojený konflikt, akt nepriateľstva, občianska vojna, povstanie, závažná prírodná katastrofa, spoluzavinenie poškodeného a 'on site majetok', t. j. poškodenie jadrového zariadenia samotného. Podľa Viedenského dohovoru z 1963 možno vnútroštátnym právnym poriadkom na základe splnomocňovacieho ustanovenia právnu skutočnosť závažnej prírodnej katastrofy výnimočné ho charakteru vylúčiť z okruhu liberačných dôvodov, v dôsledku čoho by prevádzkovateľ zodpovedal aj za 'vis maior'. V súčasnom návrhu zákona sa ale naďalej považuje ,,vis maior' ako liberačný dôvod.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu sú:

a)jadrová udalosť na jadrovom zariadení, ku ktorému má prevádzkovateľ podľa atómov ého zákona povolenie na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrového zariadenia vydané ÚJD SR,

b)jadrová škoda, ktorá spĺňa definičné znaky podľa čl. I ods. I. písm. k) Viedenského dohovoru z 1963

c)príčinná súvislosť medzi jadrovou udalosťou a vznikom jadrovej škody,

d)neexistencia liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za jadrovú škodu.

Ustanovenie taktiež fixuje zodpovednosť prevádzkovateľa tým, ž e ju nemožno zmluvným spôsobom previesť na inú osobu, okrem prípadu keď je pri preprave rádioaktívnych materiálov namiesto zodpovedného prevádzkovateľa uznaný dopravca v zmysle čl. II ods. 2 Viedenské ho dohovoru z 1963.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Naopak, v súlade s článkom I odsek 1 písmeno j) bod iii Viedenského dohovoru z 1963 je možné viacero jadrových zariadení, buď rô zneho životného cyklu a rôzneho účelu, alebo toho istého účelu alebo toho istého životného cyklu na území jednej lokality, ktoré sú prevádzkované jedným prevádzkovateľom a bol pre ne schvá lený spoločný havarijný plán a majú spoločnú oblasť ohrozenia, považovať za jedno jadrové zariadenie. Takéto ustanovenie je dôležité z pohľadu dojednávania poistenia na každú jadrovú udalos ť na každom jadrovom zariadení. Môže ale nastať situácia, že za jedno jadrové zariadenia sa budú považovať viaceré jadrové zariadenia, ktoré by samostatne mali rôzny limit zodpovednosti. V tomto prí pade bude pre toto jedno jadrové zariadenie stanovený vyšší limit zodpovednosti, podľa najvyššieho limitu zodpovednosti jedného jadrového zariadenia spomedzi viacerých v jednej lokalite jedného prevádzkovateľa.

Odsek 9 dáva možnosť vyvinenia prevádzkovateľa voči poškodenej osobe, ak ide o osobu, ktorá následkom svojej hrubej nedbanlivosti, svojím konaním alebo opomenutím konať s úmyslom spôsobiť jadrovú š kodu, spôsobila jadrovú udalosť resp. utrpela škodu. Prevádzkovateľ v tomto prípade sa zbaví povinnosti nahradiť takúto škodu len osobe zodpovednej za jadrovú udalosť, ale nezbaví sa zodpovednosti voči iný m poškodeným osobám.

K § 5

Obmedzenie zodpovednosti čo do výšky škody, za ktorú prevá dzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá, je špecifickým znakom zodpovednostnej jadrovej legislatívy už od prvopočiatkov jej vzniku. Až na niekoľko výnimiek zakotvujú takmer všetky národné a medzinárodné jadrové zodpovednostné režimy zásadu obmedzenej zodpovednosti prevádzkovateľa, vychádzajúce zo stanovenia maximálnej sumy, do výšky ktorej prevádzkovateľ zodpovedá za spôsobenú jadrovú š kodu. Napriek tomu, že v pofukushimskom období je výrazná snaha na úrovni EÚ zaviesť neobmedzenú zodpovednosť. Táto snaha však doposiaľ nebola jednotne právne zozáväznená na úrovni práva EÚ.

Viedenský dohovor z 1963 vychádza v zmysle čl. V ods. 1 z koncepcie neobmedzenej zodpovednosti, modifikovanej možnosťou zmluvných štátov obmedziť vnútroštátnymi predpismi výšku škody, za ktorú prevá dzkovateľ zodpovedá. Zmluvné štáty sú pri vymedzení maximálnych finančných limitov zodpovednosti za jadrovú škodu povinné rešpektovať Viedenským dohovorom z 1963 ustanovený limit vo výš ke 5 mil. USD za každú jadrovú udalosť, pričom hodnota dolára ako zúčtovacej jednotky vo Viedenskom dohovore z 1963 sa prepočítava v pomere k hodnote zlata k 29. aprílu 1963, t. j. 35 USD za jednu trójsku uncu č istého zlata v dnešnom súčasnom vyjadrení, podľa pohybu ceny zlata na svetových trhoch.

V dnešnom vyjadrení je potrebné urobiť prepočet, ktorý odzrkadľuje nasledovná tabuľka:

Pri zostavovaní tabuľky sa vychádza z ceny zlata a výmenných kurzov medzi EUR a USD ku dňu 28. 11. 2014 podľa e-trendu, čo činí USD 1198,0 za trójsku uncu. Táto cena predstavuje 35,6 násobok pôvodnej ceny zlata v nerevidovanom Viedenskom dohovore z 1963.

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zá kona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti pod ľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIARozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD374 400 000 USD(+)196 400 000 USD142 628 205 EUR300 000 000 EUR (+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍ VNEHO MATERIÁLURozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD178 000 000 USD230 880 000 USD(+)52 880 000 USD142 628 205 EUR185 000 000 EUR(+)42 371 795 EUR

Je veľmi nebezpečné vo vnútroštátnej ú prave oscilovať okolo minimálneho limitu zodpovednosti a preto už v novele atómového zákona č. 143/2013 Z. z. bol zvýšený limit zodpovednosti na úroveň 300 mil. eur pre pozemné jadrové zariadenia určené na energetické účely (principiálne jadrové elektrárne) a limit 185 mil. eur pre ostatné pozemné jadrové zariadenia určené na neenergetické účely a pre prípad prepravy rádioaktívnych materiá lov. Uvedené dve rôzne obmedzenia limitu zodpovednosti za jadrové škody sú dané rozdielnym rizikom vzniku jadrovej škody a možnými následkami, ale zároveň musia obe spĺňať limit ustanovený Viedenský m dohovorom z 1963. Výška limitu bola nastavená s ohľadom na limit uvedený v Protokole z 1997, ktorého síce SR nie je zmluvným štátom, ale naznačuje vôľu medzinárodného spoločenstva ustanoviť vý razne vyšší trend limitovania zodpovednosti a do budúcnosti zvýšiť úroveň ochrany potenciálne poškodených a zohľadniť vyššie nároky na uspokojenie náhrady škody, byť menej ochranársky k rozvoju jadrového priemyslu, ako tomu bolo v polovici 60. rokov 20. storočia, keď vznikali oba svetové systémy medzinárodnoprávneho režimu zodpovednosti za jadrové škody. Limit zodpovednosti bol v zákone č . 143/2013 Z. z. určený tiež s ohľadom na skutočnosť, že medzi jadrovými krajinami s vysokým jadrovým potenciálom energetických, ako aj neenergetických jadrových zariadení, mala Slovenská republika najni žší limit zodpovednosti.

Tretím dôvodom na zvýšenie limitov zodpovednosti bol tlak Európskej únie jednak na pristúpenie k Protokolu z roku 1997 (rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ), ktorého limity sú 300 miliónov SDR, čo sa približuje k 300 miliónov eur ako aj ďalší tlak Európskej komisie vytvoriť v r ámci niektorých členských štátov EÚ jeden systém zodpovednosti za jadrovú škodu, tak potenciálne (prostredníctvom Smernice), alebo aby nové krajiny EÚ (medzi nimi aj Slovensko, Èesko, Maďarsko, Poľ sko) vystúpili z režimu Viedenského dohovoru z 1963 a vstúpili do režimu revidovaného Parížskeho dohovoru, nakoľko v tomto režime je etablovaných väčšina starých krajín EÚ a zároveň č lenov OECD/NEA. Revidovaný Parížsky dohovor ustanovuje limit zodpovednosti vo výške 700 mil. eur. ÚJD SR predpokladá, že tlak EK na prestúpenie SR do systému Parížskeho dohovoru bude v horizonte 10 rokov úspešn ý a aby nenastal pre prevádzkovateľa okamžitý šok z 10 násobného skokového nárastu limitu zodpovednosti, bude môcť predpokladať postupný, len okolo 4 násobný nárast.

Ustanovenie taktiež predpokladá vydanie vykoná vacieho predpisu o množstve a aktivitách rádioaktívnych materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Riziko vzniku jadrovej škody je pri takýchto množstvách a aktivitách jadrového materiá lu minimálne a teda sú aj vyňaté z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Posledné takéto vyňatie v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. I ods. 2 Viedenského dohovoru z 1963 vykonala Rada guvernérov MAAE d ňa 20. novembra 2014 v rezolúcii GOV/2014/57.

K § 6

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť vš etky (eventuálne pomerné) nároky na náhradu jadrovej škody, v závislosti od výšky celkovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevádzkovateľa povinnosť byť poistený alebo ma ť finančnú zábezpeku na krytie svojej zodpovednosti. Ustanovenie určuje, že prevádzkovateľ je povinný v záujme krytia svojej zodpovednosti v limite 300 mil. eur resp. 185 mil. eur mať na tento limit poistenie alebo finan čnú zábezpeku. Uvedený princíp vychádza z čl. VII odsek 1 Viedenského dohovoru z 1963 a bol uplatnený aj v predchádzajúcich právnych úpravách obsiahnutých v zákone č. 130/1998 Z. z. resp. v zá kone č. 541/2004 Z. z. Pokiaľ ide o krytie zodpovednosti poistením, ustanovenie spresňuje podmienky aké musia byť splnené subjektom, ktorý poistenie poskytuje. Uvedené ustanovenie chýbalo v doterajších právnych úpravách.

Klasické komerčné poistenie je najbežnejší, najdostupnejší, finančne najvýhodnejší a v praxi najviac využívaný spôsob zabezpečenia finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody. Návrh zákona počíta najmä s princípom kongruencie, t. j. poistením úplného zákonného limitu zodpovednosti. Nevylučuje však vzájomnú kombiná ciu poistenia a finančnej zábezpeky alebo kombináciu viacerých druhov finančnej zábezpeky medzi sebou, ale vždy za podmienky krytia celého limitu zodpovednosti.

Žiaden z medzinárodných dohovorov explicitne neustanovuje, aká je možná iná finančná zábezpeka krytia zodpovednosti za jadrové škody, preto je možné usudzovať, že do úvahy prichádza napr. banková z áruka, špecializovaný vinkulovaný vklad, jednostranné vyhlásenie banky. Ako iný finančný zdroj ale nemôžu byť použité žiadne verejné prostriedky (ako napríklad štátny rozpočet, verejné ú čelové fondy, rezerva vlády a podobne, s výnimkou už existujúceho použitia Národného jadrového fondu podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov.

Vo vzťahu k štátu je nevyhnutné zdôrazniť, že štátu sam ému o sebe zo žiadneho medzinárodného dohovoru nevyplýva priamo zodpovednosť za jadrovú škodu (len výnimočne, ak štát je prevádzkovateľom jadrového zariadenia) ani povinnosť nijako participovať na finan čnom krytí zodpovednosti (s určitými výnimkami to neplatí pre Bruselský podporný dohovor a Dohovor o dodatkovom kompenzovaní škôd, ktorých však SR zatiaľ nie je zmluvným štátom). Štá t len garantuje uspokojenie nárokov poškodených pokiaľ poistná suma nestačí na uspokojenie nárokov do limitu zodpovednosti, t. j. v tom prípade, ak nie je v národnej legislatíve zachovaný princíp kongruencie, tzn. že limit celkovej zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia je totožný aj s celkovou poistnou sumou resp. sumou iného finančného krytia.

Iné druhy finančného zabezpečenia okrem poistenia sa v bežnej praxi buď nevyskytujú vôbec alebo len ako doplnkový zdroj, ako krytie menšej časti limitu zodpovednosti a rozhodujúca časť finančné ho krytia je ponechaná na klasické komerčné poistenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani svetová odborná literatúra neponúka veľa zdrojov na detailné posúdenie iných druhov finančného zabezpečenia.

V stručnosti je možné uviesť nasledovné príklady do úvahy pripadajúcich iných druhov finančného zabezpečenia:

1.vinkulovaná výplata vkladu v bankovom ústave, t. j. špecializované finan čné prostriedky až do výšky limitu zodpovednosti na špeciálnom účte v banke, ktoré by mohla banka uvoľniť napr. len po rozhodnutí súdu na úhradu jadrovej škody,

2.banková záruka, t. j. vyhlásenie banky, že v prípade vzniku jadrovej škody a na z áklade rozhodnutia súdu splní povinnosť uhradiť škodu za prevádzkovateľa,

3.jednostranným vyhlásením tretej osoby, že splní záväzky prevádzkovateľ a jadrového zariadenia v prípade nutnosti uhradiť jadrovú škodu,

4.krytie zodpovednosti vzájomným združovaním prostriedkov prevádzkovateľov jadrový ch zariadení členstvom v medzinárodných zoskupeniach prevádzkovateľov.

Všetky uvedené formy finančného zabezpeč enia krytia zodpovednosti za jadrové škody vykazujú oproti komerčnému poisteniu niektoré spoločné znaky, ktoré sa ukazujú ako nevýhodné:

a)vyžadujú množstvo hotovostných prostriedkov (špecializovaný fond, vinkulovaný vklad),

b)spravidla sú oveľa drahšie ako komerčné poistenie alebo

c)vzbudzujú pochybnosti o dostatočnosti prostriedkov a ich filozofickom určení pri nutnosti ich využitia na náhradu jadrovej škody u jedného člena združenia a ich vyčerpanie a nemožnosť použitia pri potrebe pre iného člena združenia (vzájomné medzinárodné združenia prevá dzkovateľov jadrových zariadení) a naviac

d)okrem komerčného poistenia žiaden z ďalších druhov finančné ho krytia zodpovednosti za jadrovú škodu nezabezpečuje funkčný systém registrácie a likvidácie výplaty nárokov poškodených osôb.

Vzhľadom na viaceré varianty možného iného finančného krytia zodpovednosti sa ustanovenie snaží o ich príkladmý výpočet, ale zároveň vymedzuje charakter také hoto krytia a podmienku, aby takéto krytie poskytovalo potenciálnym poškodeným rovnocenný rozsah kompenzácie ako klasické komerčné poistenie, čo zvyšuje istotu poškodených, že aj pri inom druhu finančnej z ábezpeky budú ich nároky uspokojené. Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaní m jadrových materiálov alebo počas prepravy rádioaktívnych materiálov. Poistenie zodpovednosti za jadrové škody komerčnými poisťovňami je doteraz najpoužívanejší klasický inštitút finančné ho krytia zodpovednosti za jadrové škody (ale nielen jej, dá sa to o poistení zovšeobecniť na všetky druhy poistenia). Poistenie zodpovednosti za jadrové škody však vykazuje aj svoje špecifiká, ktoré poisťovate ľ zohľadňuje v osobitných poistných podmienkach.

Nakoľko Viedenský dohovor z 1963, ako aj Parížsky dohovor, okrem poistenia umožňuje krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu aj inou finančnou zábezpekou, ale nešpecifikuje akou, v odseku 2 sa dávaj ú možnosti, ktoré je možné považovať za finančnú zábezpeku. Uvedené prostriedky zabezpečenia sa môžu kombinovať navzájom, kombinovať sa s poistením alebo sa vôbec nevyužiť, avšak pri vš etkých variantoch platí zásadné pravidlo, že za každých okolností musí byť krytá zodpovednosť v rámci celého limitu zodpovednosti. Ustanovenie tiež určuje kedy musí poistenie alebo iná finančná zábezpeka existovať a ako dlho musí trvať.

Pri finančnej zábezpeke sa tiež vyžaduje, aby celkové požitky vyplývajúce z náhrady jadrovej škody vo finančnom vyjadrení boli porovnateľné (rovnocenné) ako pri poistení a služby v prospech poistené ho pri zisťovaní škôd, spisovaní, evidencii, vyplácaní a pod. boli porovnateľné ako pri poistení. Zmysel tohto ustanovenia je treba vidieť aj v tom, že zatiaľ čo systém komerčného poistenia pre prí pad krytia akejkoľvek zodpovednosti (nielen za jadrovú škodu) je dlhodobo prepracovaný a najdostupnejší z hľadiska včasnosti a úplnosti uspokojenia práv poškodených na náhradu škody, ostatné podporné resp. iné druhy finančného zabezpečenia sú len doplnkovými, menej prepracovanými a v zásade pokrývajúcimi len finančný aspekt náhrady škody. Z tohto dôvodu komerčné poistenie vyznieva aj v prospech poškodeného aj v prospech prevádzkovateľa ako najvhodnejší produkt krytia zodpovednosti za jadrovú škodu.

Odsek 5 obmedzuje výber právnickej osoby, ktorá poskytne poistenie. Musí ísť o právnickú osobu, ktorá sa nachádza v zozname poisťovní a musí byť oprávnenou na poskytovanie poistenia. Ïalším nemenej podstatným obmedzením je, že prevádzkovateľ nemôže právnickú osobu poskytujúcu poistenie ovládať. Pojem ovládanie právnickej osoby bol odkazom pod čiarou naviazaný na § 66a Obchodného zákonní ka. Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na zá klade dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Tý mto ustanovením sa snaží zabrániť aby poisťovňa poskytujúca poistenie bola ovládaná prevádzkovateľom. V prípade jadrovej udalosti by sa mohlo stať, že poisťovňa s vysokou majetkovou účasťou prevádzkovateľa by mohla stratiť schopnosť vyplatiť poistné plnenie z dôvodu devalvácie svojho imania.

Ustanovenie odseku 7 požaduje aby poistenie krylo zodpovednosť prevádzkovateľa po dobu desať rokov od vzniku jadrovej udalosti. Samotné poistenie nemusí existovať po vzniku jadrovej udalosti, ale musí byť nastavené tak aby krylo zodpovednosť po danú dobu desiatich rokov a boli z neho uspokojené uplatnené nároky aj v zákonnej 10 ročnej prekluzívnej lehote. Naproti tomu finančná záruka musí existovať po dobu desiatich rokov od vzniknutej udalosti a to z dôvodu, že po celý čas dochádza k prerozdeleniu finančných prostriedkov na škody ktoré boli spôsobené jadrovou udalosťou a ktoré boli uplatnené v období desiatich rokov od vzniku danej udalosti.

Odsek 9 ustanovuje kedy prevádzkovateľ nemusí uzatvárať osobitné poistenie alebo ustanovovať osobitnú finančnú zábezpeku na nakladanie s rá dioaktívnymi materiálmi a prepravu rádioaktívnych materiálov. A to vtedy, keď uvádzanie do prevádzky a prevádzka jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom ako aj vyraďovanie v sebe zahàňa aj nakladanie s jadrovými materiálmi, nakladanie s vyhoretým jadrový m palivom alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi ako aj prepravu rádioaktívnych materiálov. Podmienkou je, že tieto činnosti musia byť vykonávané v súlade s platnými povoleniami jedným prevádzkovateľom.

Ustanovenie odseku 10 jasne určuje na čo je možné použiť finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo z finančnej zábezpeky. Finan čné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo finančnej zábezpeky nie je možné použiť na škodu vzniknutú na jadrovom zariadení alebo na akomkoľ vek majetku nachádzajúcom sa na pozemku tohto jadrového zariadenia alebo na škodu vzniknutú na dopravnom prostriedku, ktorý v čase udalosti prepravoval rádioaktívny materiál, ktorý túto udalosť spôsobil.

Ustanovenie odseku 11 určuje čo v prípade ak žiada právnická osoba na to určená (žiadna poisťovňa) nebude schopná alebo ochotná poskytnúť poistenie. Prev ádzkovateľ (držiteľ povolenia na prevádzku resp. príslušnú etapu vyraďovania) bude musieť v tomto prípade zabezpečiť krytie zodpovednosti inak ako poistením a teda finančnou zábezpekou, ktorou môže byť napríklad uloženie peňazí na vinkulovaný vklad alebo iné.

K § 7

Navrhované ustanovenie obsahuje procesné pravidlo, že poškodený resp. jeho dedič v prípade úmrtia poškodeného, pri právnickej osobe môže ísť o právneho nástupcu ak táto právnická osoba zanikla s právnym nástupcom, uplatňuje svoje právo na náhradu š kody u prevádzkovateľa a nie u poskytovateľa poistenia resp. poskytovateľa finančnej zábezpeky. Viedenský dohovor z 1963 v článku II odsek 7 síce ponecháva na členskom štáte možnosť ustanoviť, ž e poškodený môže podať priamu žalobu proti poskytovateľovi finančnej zábezpeky alebo poistenia, ale takéto ustanovenie by pri podávaní žalôb mohlo spôsobiť zmätok a nejednotnosť postupov v prí pade vzniku jadrovej škody a takisto by sa situácia komplikovala pri kombinácii krytia zodpovednosti poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky (osobitne, ak by poskytovateľ zábezpeky bol z územia mimo SR) a mohla by byť nejednotná prax súdov pri rozhodovaní rozličných nárokov. Ustanovenie ďalej novým spôsobom upravuje rozloženie dôkazného bremena medzi poškodeného a škodcu v prospech poškodeného. Navy še pri kombinácii rôznych spôsobov finančného krytia poškodený vôbec nemôže vedieť aký konkrétny subjekt toto krytie poskytuje a teda voči komu uplatňovať nárok.

Zákon dáva oprávnenie prevádzkovateľovi na to, aby sa zbavil zodpovednosti za jadrovú škodu, ktorá je inak konštruovaná ako objektívna zodpovednosť, ak preukáže príčinnú súvislosť, že utrpená škoda, ktorej náhrada je uplatňovaná, vznikla (alebo vysoko pravdepodobne mohla vzniknúť) ako dôsledok iných skutočností, nie ako dôsledok jadrovej udalosti.

Poškodený je povinný pri uplatňovaní práva na náhradu jadrovej škody preukázať vznik a rozsah jadrovej škody a príčinnú sú vislosť medzi jadrovou udalosťou a jadrovou škodou.

Ustanovenie taktiež určuje priorizáciu uspokojovania nárokov poškoden ých. Obdobné ustanovenie sa vyskytovalo aj v zákone č. 130/1998 Z. z. Podstata priorizácie uspokojovania nárokov spočíva v tom, že nároky sa uspokojujú pomerne v časovej závislosti od uplatnenia práva na ná hradu škody. Nakoľko poistné plnenie je obmedzené limitom zodpovednosti, v prípade najmä veľkých škôd, nebude možné uspokojiť poškodených v plnej výške, ale len jej pomernou čiastkou a to až do vyčerpania zodpovednostného (resp. poisteného) limitu.

Navrhované rozdelenie intervalov/období pre nahlásenie škody je výsledkom skúseností poisťovateľov ako aj likvidátorov a vychádza zo skúseností z povodní v roku 2010.

Odseky 7 až 9 jednoznačne precizujú dĺžky premlčacích a prekluzívnych lehôt a začiatok ich plynutia. Lehoty sú ustanovené s ohľadom na čl. VI Viedenského dohovoru z 1963, ktorý ustanovuje objektívnu lehotu ako prekluzívnu desaťročnú lehotu odo dň a jadrovej udalosti. Premlčacia subjektívna lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o jadrovej škode. Podmienkou ale je, aby desaťročná lehota nebola prekročená. Premlčacia subjektívna lehota sa začína počítať dňom kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode. Stanovenie začiatku lehoty je z dôvodu, že nie všetky š kody vzniknuté v príčinnej súvislosti z jadrovou udalosťou sa prejavia hneď po jadrovej udalosti. Najmä škody na zdraví (ako príklad možno uviesť rakovinu štítnej žľazy) sa prejavia až s odstupom č asu, a aj z tohto dôvodu nemôže premlčacia lehota začať plynúť odo dňa jadrovej udalosti.

Naproti tomu objektívna desaťročná lehota v zmysle Viedenské ho dohovoru z 1963 je stanovená odo dňa jadrovej udalosti. Za deň jadrovej udalosti je označený deň, kedy k tejto udalosti prišlo a tento deň je aj vyznačený v oznámení ÚJD SR.

K § 8

Navrhované ustanovenie je súborom administratívno-právnych ustanoven í v civilnoprávnom predpise, ktoré sú nevyhnutné pre výkon dozornej činnosti ÚJD SR a zároveň zabezpečujú aktuálne informácie o trvaní, zmene, zániku poistenia alebo finančnej zábezpeky. Navrhovan é ustanovenie ukladá nezávisle prevádzkovateľovi a poskytovateľovi poistenia, alebo finančnej zábezpeky oznamovať ÚJD SR všetky skutočnosti týkajúce sa krytia zodpovednosti za jadrové škody tak, aby Ú JD SR mohol verejnosti a medzinárodnému spoločenstvu garantovať, že jadrová energia sa v Slovenskej republike využíva z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody v súlade s medzinárodnými pož iadavkami a zároveň je zaručené, že v prípade vzniku jadrovej škody nezostanú poškodení bez primeranej náhrady. Obsahom ustanovenia je taktiež povinnosť ÚJD SR v licenčnom procese pri vydávaní povolenia vyžiadať si informáciu od Národnej banky Slovenska či subjekt, ktorý je uvedený v doklade o poistení alebo inom finančnom krytí zodpovednosti za jadrovú škodu predloženom žiadateľom o povolenie v zmysle atómového zákona, je oprávnený takéto poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať. Nakoľko ÚJD SR je bezpečnostno-technickým orgánom a doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke je len jedn ým z potrebných licenčných dokumentov, je nevyhnutné v tejto otázke spoľahnúť sa na stanovisko na to kompetentného orgánu dohľadu nad finančným trhom, v podmienkach Slovenskej republiky – Ná rodnej banky Slovenska. V prípade negatívneho vyjadrenia NBS o spôsobilosti navrhovaného subjektu poskytovať poistenie alebo finančnú zábezpeku, je toto dôvodom na zamietnutie žiadosti o povolenie na uvádzanie do prev ádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrových zariadení alebo prepravy rádioaktívnych materiálov podľa atómového zákona, z dôvodu neplnenia jednej z licenčných podmienok podľa atómového zá kona. Zákon tiež rieši možnosť, že poskytovateľ poistenia alebo finančnej zábezpeky nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska. V takomto prípade nemôže určovať vnútroštátny predpis SR centr álnej banke iného štátu alebo inému dozornému orgánu, aby v určitom časovom období poskytol vyjadrenie o oprávnenosti daného subjektu na poistenie alebo finančnú zábezpeku. Ak sa teda prevádzkovateľ rozhodne kryť zodpovednosť subjektom, ktorý nie je pod dohľadom Národnej banky Slovenska, bude na prevádzkovateľovi, respektíve žiadateľovi o povolenie, aby si sám zadovážil potvrdenie o oprávnení dané ho subjektu na poskytnutie poistenia alebo finančnej zábezpeky. Potvrdenie o oprávnení takéhoto subjektu poskytovať finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu môže byť vydané napríklad Európskou centr álnou bankou, alebo centrálnou bankou iného štátu, kde má osoba poskytujúca zábezpeku sídlo. Nakoľko pri finančnej zábezpeke prichádza do úvahy viacero možností, nie je možné vyčerpávajúcim sp ôsobom urobiť výpočet oprávnených orgánov na vydanie takéhoto stanoviska. Aj keď sa dá predpokladať, že v rámci EÚ bude takýchto prípadov v praxi minimum.

K § 9

V navrhovanom ustanovení sa určujú oznamovacie povinnosti ÚJD SR a ďalších orgánov miestnej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v záujme toho, aby sa potenciálne poškodení včas a objektívne dozvedeli resp. mohli dozvedieť o vzniku jadrovej udalosti a o tom kto spôsobil jadrovú udalosť, pri ktorej sa dá predpokladať následný vznik jadrovej škody. Oznamovacia a zverejňovacia povinnosť je nevyhnutná na určenie začatia plynutia desaťročnej prekluzí vnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu jadrovej škody. Opäť ide o ustanovenie chrániace potenciálneho poškodeného, ktoré umožňuje poškodenému zavčasu zistiť, že prišlo k vzniku jadrovej udalosti, o skutočnosti, kto túto udalosť spôsobil a zistiť prvotnú informáciu, že v dôsledku tejto udalosti možno predpokladať vznik jadrovej škody a ak vznikne v dôsledku takejto udalosti š koda, v akej lehote je možné ju u zodpovedného subjektu uplatniť. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné z pohľadu preukazovania hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpokladov na uplatnenie náhrady jadrovej škody, najmä vo vzťahu k § 7 ods. 5, ktorý ustanovuje pomerné rozdelenie plnenia na náhradu škody z krytého limitu v závislosti od času, v ktorom bol nárok na náhradu jadrovej škody uplatnený. ÚJD SR preto informuje verejnosť do 24 hodín od času, kedy sa od prevádzkovateľa dozvedel, že bol prev ádzkovateľom vyhlásený 3. stupeň, ktorým je núdzový stav v okolí jadrové ho zariadenia. Práve pri 3. stupni – núdzový stav v okolí jadrového zariadenia sa začína závažnosť udalosti na jadrovom zariadení eskalovať do takej miery, že sa začínajú inicializovať opatrenia z vonkajšieho havarijného plánu. Pri tejto situácii sa dá už predpokladať únik rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia a tý m vznik jadrovej škody. Obdobne sa postupuje aj pri preprave rádioaktívnych materiálov

K § 10

Ustanovenie obsahuje sankčný aparát a jeho uplatňovanie zo strany ÚJD SR. Za najvážnejšie je možné považovať využí vanie jadrovej energie bez krytia zodpovednosti za jadrovú škodu a nesplnenie oznamovacích povinností tých subjektov, ktorým oznamovacie povinnosti ukladá zákon. Oznamovacie povinnosti vo vzťahu k zmenám v krytí zodpovednosti od momentu ich preukázania v licenčnom procese počas celej dĺžky platnosti povolenia sú dôležité z pohľadu nepretržitého plnenia podmienok na vydanie a trvanie povolenia na uvádzanie do prevá dzky, prevádzku, ukončenie prevádzky a vyraďovanie jadrového zariadenia. Ide jednak o prevádzkovateľa a jednak o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky. Pokiaľ ide o prevádzkovateľa je možnosť uloženia finančnej pokuty do výšky od 100 tis. do 1 mil. eur ak poruší zákaz uvedený v § 8 ods. 2. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalš iu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty.

Pri nesplnení oznamovacej povinnosti sa výška pokuty môže rovnať až sume 20 tis. eur. Dolná hranica je stanovená na 5 tis. eur. Uvedená výška pokuty sa odvíja od výšky pokuty uloženej držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 atómového zákona alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v s úhlase a pod. Obdobne ako v atómovom zákone aj tu sú pokuty príjmom Národné ho jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Ak ide o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky, nakoľko tieto subjekty nepatria pod priamu dozornú právomoc ÚJD SR, ale pod dohľad Národnej banky Slovenska, ako dozorného orgá nu nad finančným trhom, spočíva v povinnosti ÚJD SR realizovať podnet smerom k Národnej banke Slovenska na začatie konania podľa sankčného ustanovenia § 67 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Uveden é ustanovenie by malo viesť jednak prevádzkovateľa a jednak poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky k dobrovoľnému a včasnému plneniu tých povinností (najmä oznamovacích), ktoré sú nevyhnutn é na to, aby ÚJD SR mohol s plnou vážnosťou a s čistým svedomím garantovať bezpečné využívanie jadrovej energie z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody. Môže sa ale stať, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska. V tomto prípade ÚJD SR zašle písomný podnet organizácii do kompetencie ktorej patrí poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky (napríklad dozorný orgán iného štátu) a zároveň požiada o súčinnosť Národnú banku Slovenska.

K § 11

Určuje sa osobitná pôsobnosť a právomoc ÚJD SR aj na vykonávanie kontroly dodržiavania tohto zákona, ako doplnok k existujúcej rámcovo vymedzenej pôsobnosti v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12

Vysporiadavajú sa vzťahy navrhovaného právneho predpisu s Občianskym zákonníkom podľa zásad generality a š peciality a to formou osobitného spoločného ustanovenia o výkladovom použití navrhovaného právneho režimu. Podľa Občianskeho zákonní ka sa bude postupovať v tých veciach pri ktorých nie je úprava ani v medzinárodnej zmluve ani v tomto zákone. Napríklad rozsah náhrady š kody za sťaženie spoločenského uplatnenia cez zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťa ženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisť ovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

K § 13

Vo vzťahu k novším požiadavkám v zákone bude vo väčš ine prípadov viesť k podpísaniu nových poistných zmlúv resp. podpísaniu dodatkov k existujúcim poistným zmluvám, čo si vyžiada napr. obdobie rokovaní o rôznych poistných podmienkach. Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť, ktorou je písomné oznámenie prevádzkovateľa voči ÚJD SR, o tom ako prišlo k zosúladeniu s novými požiadavkami (napr. zaslanie novej poistnej zmluvy resp. dodatku) do 15. januára 2016, čo znamená do 15 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a tomu zodpovedajúcu pomerne dlhú legisvaka čnú dobu je možné predpokladať, že uvedené rokovania a zosúladenie s podmienkami nového zákona budú včas vykonané.

K § 14

Ustanovenie zrušuje doteraz platnú vyhlášku o podrobnostiach o maximálnych limitách množ stiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Táto vyhláška č. 47/2006 Z. z. bola vydaná ÚJD SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia v atómovom zákone. Toto ustanovenie sa ale zá konom o občianskoprávnej zodpovednosti ruší a teda by daná vyhláška nemala naďalej právny základ, na základe ktorého by bola v platnosti a účinnosti. K návrhu zákona je preto priložený aj ná vrh vyhlášky, ktorý bude vydaný podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona.

K Èl. II

Nakoľko doterajšia právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody bola obsiahnutá v atómovom zákone, musí prísť aj k novelizá cii daného zákona. Týmto zákonom sa vypúšťajú z atómového zákona dva paragrafy týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti. § 29 atómového zákona obsahuje v doterajšej právnej ú prave zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa v atómovom zákone vypúšťa, nakoľko bude obsiahnutá v zákone o občianskoprávnej zodpovednosti. Rovnako je to aj s § 30, ktorý v terajšej právnej ú prave sa zaoberá finančným krytím zodpovednosti za jadrovú škodu. Podľa predkladaného zákona to bude obsahom úpravy v § 5 návrhu zákona. Týmto zákonom sa dopĺňa aj § 8 atómového zákona a to tak, že myslí na prípady ak prevádzkovateľ síce poskytne doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke, ale tento doklad resp. subjekt poskytujúci poistenie alebo iné finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu nespĺňa podmienky podľa zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody. V tomto prípade sa primerane použijú ustanovenia § 8 ods. 8 a 9 o zastavení konania.

V prílohe č. 1 a 2 atómového zákona, v ktorých sú definovan é dokumenty potrebné k jednotlivým rozhodnutiam, sa novelou predáva pri dokladoch o finančnom krytí slovné spojenie podľa ,,osobitého zákona' s odkazom na nový zákon o občianskoprávnej zodpovednosti, nako ľko atómový zákon sám o sebe vecne a meritórne už nebude túto problematiku riešiť.

Tak ako doteraz, aj nová právna úprava predpokladá zachovanie rozhodujú cich kompetencií ÚJD SR vo vzťahu ku kontrole plnenia povinností okrem atómového zákona aj z predkladaného zákona.

Z formálneho hľadiska sa mení v celom zákone názov ,,Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' na ,,Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi' ako odstránenie formálnej nezhody s aktuálnym zákonným n ázvom NJF podľa zákona č. 238/2006 Z. z.

K Èl. III

Nové ustanovenie 14e do zákona č. 371/2004 Z. z. o s ídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný sú d Nitra, ktorého obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Súd na rozhodovanie o opravných prostriedkoch je určený Krajský súd v Nitre. Ide o vhodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997, ale fixácia jedného súdu je v prospech právnej istoty poškodený ch. Na druhej strane je potrebné zamedziť tzv. 'court shoppingu', špekuláciám s príslušnosťou súdov v záujme potenciálneho iného (nejednotného) rozhodnutia. Ustanovenie ako aj samotné určenie sú du vychádza aj z pripravovaného samostatného správneho súdneho poriadku kde podľa navrhovaného § 15 na konanie o správnej žalobe vo veciach ochrany práv z hospodárskej súťaže a vo veciach jadrový ch udalostí, je jediný príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé ú zemie Slovenskej republiky.

K Èl. IV

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, nutnosť rokovaní o nov ých poistných podmienkach a nutnosť separátneho legislatívneho procesu k návrhu vyhlášky sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2016.

V Bratislave 10. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Návrh

VYHLÁŠKA

Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

z ................. 2015,

ktorou sa ustanovujú množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov, vyhoret ého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov odôvodňujúce nízke riziko vzniku jadrovej škody a ktoré sú vyňaté z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pod ľa § 5 ods. 6 zákona č. .../2015 Z. z. o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje množstvá, fyzikálne a chemické parametre jadrových materiálov,) § 11 ods. 1 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.) vyhoretého jadrového paliva) § 2 písm. s) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2011 Z. z.) a rádioaktívnych odpadov) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z.)

a)pri preprave rádioaktívnych materiálov takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody,

b)pri uvádzaní do prevádzky jadrového zariadenia, pri prev ádzke jadrového zariadenia alebo pri vyraďovaní jadrového zariadenia ak sa v ňom nenachádza čerstvé jadrové palivo alebo vyhoreté jadrové palivo a zároveň ak sa v ňom nachádzajú jadrové materiály alebo rádioaktí vne odpady takého malého množstva alebo takej nízkej aktivity, pri ktorej je nízke riziko jadrovej škody.

§ 2

(1)Z povinnosti kryť zodpovednosť za jadrovú škodu podľa § 4 a § 6 zákona je vyňatý:

a)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje jeden rádionuklid s celkovou aktivitou, ktorá je menšia ako stoná sobok hodnoty A2 pre celý dopravný prostriedok, kde A 2 je hodnota aktivity príslušného rádionuklidu podľa prílohy č. 1,

b)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioaktívny odpad, ktorý obsahuje zmes rádionuklidov, ktorých zloženie a aktivita sú známe, ak výsledná hodnota určen á na základe výpočtu podľa vzorca:

Ói B(i)

100 x A2(i)

kde B(i) je aktivita rádionuklidu i obsiahnuté ho v jadrovom materiáli, vyhoretom jadrovom palive alebo rádioaktívnom odpade a A2(i) je hodnota aktivity A2 príslušného rádionuklidu i podľa prílohy č. 1,

je pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

c)jadrový materiál, vyhoreté jadrové palivo alebo rádioakt ívny odpad, ktorý obsahuje neznámy rádionuklid alebo neznámu zmes rádionuklidov, alebo nie sú o nich dostupné relevantné údaje v prípade, že pri použití vzorca podľa písmena b) s hodnotami A2 podľa prílohy č. 2, je výsledná hodnota výpočtu pre celý dopravný prostriedok menšia ako 1.

d)osobitný štiepny materiál, ktorý sa za podmienok ustanovených v osobitnom predpise) Príloha č. 1 XI. časť bod 12 vyhlášky ÚJD SR č. 57/ 2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov. ) môže prepravovať ako bežná zásielka.

(2)Ustanovenia odseku 1 sa primerane použijú aj pre množstvá a aktivity jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, pokiaľ uvedené množstvá, s ktorými sa nakladá v jadrovom zariadení pri uvádzaní do prevádzky, pri prevádzke alebo pri vyraďovaní, dosahujú hodnoty uvedené v prílohe 1 a 2.

§ 3

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Marta Žiaková v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Hodnoty aktivity rádionuklidov (A2)

RádionuklidA2(atómové číslo)[TBq]12 Aktínium (89) Ac-225 (a) 6 x 10-3 Ac-227 (a) 9 x 10-5 Ac-228 5 x 10-1 Striebro (47) Ag-105 2 x 100 Ag-108m (a) 7 x 10-1 Ag-110m (a) 4 x 10-1 Ag-111 6 x 10-1 Hliník (13) Al-26 1 x 10-1 Amerícium (95) Am-241 1 x 10-3 Am-242m (a) 1 x 10-3 Am-243 (a) 1 x 10-3 Argón (18) Ar-37 4 x 101 Ar-39 2 x 101 Ar-41 3 x 10-1 Arzén (33) As-72 3 x 10-1 As-73 4 x 101 As-74 9 x 10-1 As-76 3 x 10-1 As-77 7 x 10-1 Astát (85) At-211 (a) 5 x 10-1 Zlato (79) Au-193 2 x 100 Au-194 1 x 100 Au-195 6 x 100 Au-198 6 x 10-1 Au-199 6 x 10-1 Bárium (56) Ba-131 (a) 2 x 100 Ba-133 3 x 100 Ba-133m 6 x 10-1 Ba-140 (a) 3 x 10-1 Berýlium (4) Be-7 2 x 101 Be-10 6 x 10-1 Bizmut (83) Bi-205 7 x 10-1 Bi-206 3 x 10-1 Bi-207 7 x 10-1 Bi-210 6 x 10-1 Bi-210m (a) 2 x 10-2 Bi-212 (a) 6 x 10-1 Berkélium (97) Bk-247 8 x 10-4 Bk-249 (a) 3 x 10-1 Bróm (35) Br-76 4 x 10-1 Br-77 3 x 100 Br-82 4 x 10-1 Uhlík (6) C-11 6 x 10-1 C-14 3 x 100 Vápnik (20) Ca-41 Neobmedzená Ca-45 1 x 100 Ca-47 (a) 3 x 10-1 Kadmium (48) Cd-109 2 x 100 Cd-113m 5 x 10-1 Cd-115 (a) 4 x 10-1 Cd-115m 5 x 10-1 Cér (58) Ce-139 2 x 100 Ce-141 6 x 10-1 Ce-143 6 x 10-1 Ce-144 (a) 2 x 10-1 Kalifornium (98) Cf-248 6 x 10-3 Cf-249 8 x 10-4 Cf-250 2 x 10-3 Cf-251 7 x 10-4 Cf-252 3 x 10-3 Cf-253 (a) 4 x 10-2 Cf-254 1 x 10-3 Chlór (17) Cl-36 6 x 10-1 Cl-38 2 x 10-1 Curium (96) Cm-240 2 x 10-2 Cm-241 1 x 100 Cm-242 1 x 10-2 Cm-243 1 x 10-3 Cm-244 2 x 10-3 Cm-245 9 x 10-4 Cm-246 9 x 10-4 Cm-247 (a) 1 x 10-3 Cm-248 3 x 10-4 Kobalt (27) Co-55 5 x 10-1 Co-56 3 x 10-1 Co-57 1 x 101 Co-58 1 x 100 Co-58m 4 x 101 Co-60 4 x 10-1 Chróm (24) Cr-51 3 x 101 Cézium (55) Cs-129 4 x 100 Cs-131 3 x 101 Cs-132 1 x 100 Cs-134 7 x 10-1 Cs-134m 6 x 10-1 Cs-135 1 x 100 Cs-136 5 x 10-1 Cs-137 (a) 6 x 10-1 Meď (29) Cu-64 1 x 100 Cu-67 7 x 10-1 Dysprózium (66) Dy-159 2 x 101 Dy-165 6 x 10-1 Dy-166 (a) 3 x 10-1 Erbium (68) Er-169 1 x 100 Er-171 5 x 10-1 Európium (63) Eu-147 2 x 100 Eu-148 5 x 10-1 Eu-149 2 x 101 Eu-150 7 x 10-1 Eu-152 1 x 100 Eu-152m 8 x 10-1 Eu-154 6 x 10-1 Eu-155 3 x 100 Eu-156 7 x 10-1 Fluór (9) F-18 6 x 10-1 Železo (26) Fe-52 (a) 3 x 10-1 Fe-55 4 x 101 Fe-59 9 x 10-1 Fe-60 (a) 2 x 10-1 Gálium (31) Ga-67 3 x 100 Ga-68 5 x 10-1 Ga-72 4 x 10-1 Gadolínium (64) Gd-146 (a) 5 x 10-1 Gd-148 2 x 10-3 Gd-153 9 x 100 Gd-159 6 x 10-1 Germánium (32) Ge-68 (a) 5 x 10-1 Ge-71 4 x 101 Ge-77 3 x 10-1 Hafnium (72) Hf-172 (a) 6 x 10-1 Hf-175 3 x 100 Hf-181 5 x 10-1 Hf-182 Neobmedzená Ortuť (80) Hg-194 (a) 1 x 100 Hg-195m (a) 7 x 10–1 Hg-197 1 x 101 Hg-197m 4 x 10-1 Hg-203 1 x 100 Holmium (67) Ho-166 4 x 10-1 Ho-166m 5 x 10-1 Jód (53) I-123 3 x 100 I-124 1 x 100 I-125 3 x 100 I-126 1 x 100 I-129 Neobmedzená I-131 7 x 10-1 I-132 4 x 10-1 I-133 6 x 10-1 I-134 3 x 10-1 I-135 (a) 6 x 10-1 Indium (49) In-111 3 x 100 In-113m 2 x 100 In-114m (a) 5 x 10-1 In-115m 1 x 100 Irídium (77) Ir-189 (a) 1 x 101 Ir-190 7 x 10-1 Ir-192 6 x 10-1 Ir-194 3 x 10-1 Draslík (19) K-40 9 x 10-1 K-42 2 x 10-1 K-43 6 x 10-1 Kryptón (36) Kr-81 4 x 101 Kr-85 1 x 101 Kr-85m 3 x 100 Kr-87 2 x 10-1 Lantán (57) La-137 6 x 100 La-140 4 x 10-1 Lutécium (71) Lu-172 6 x 10-1 Lu-173 8 x 100 Lu-174 9 x 100 Lu-174m 1 x 101 Lu-177 7 x 10-1 Horčík (12) Mg-28 (a) 3 x 10-1 Mangán (25) Mn-52 3 x 10-1 Mn-53 Neobmedzená Mn-54 1 x 100 Mn-56 3 x 10-1 Molybdén (42) Mo-93 2 x 101 Mo-99(a) 6 x 10-1 Dusík (7) N-13 6 x 10-1 Sodík (11) Na-22 5 x 10-1 Na-24 2 x 10-1 Niób (41) Nb-93m 3 x 101 Nb-94 7 x 10-1 Nb-95 1 x 100 Nb-97 6 x 10-1 Neodým (60) Nd-147 6 x 10-1 Nd-149 5 x 10-1 Nikel (28) Ni-59 Neobmedzen á Ni-63 3 x 101 Ni-65 4 x 10-1 Neptúnium (93) Np-235 4 x 101 Np-236 (krátkodobý) 2 x 100 Np-236 (dlhodobý) 2 x 10-2 Np-237 2 x 10-3 Np-239 4 x 10-1 Osmium (76) Os-185 1 x 100 Os-191 2 x 100 Os-191m 3 x 101 Os-193 6 x 10-1 Os-194 (a) 3 x 10-1 Fosfor (15) P-32 5 x 10-1 P-33 1 x 100 Protaktínium (91) Pa-230 (a) 7 x 10-2 Pa-231 4 x 10-4 Pa-233 7 x 10-1 Olovo (82) Pb-201 1 x 100 Pb-202 2 x 101 Pb-203 3 x 100 Pb-205 Neobmedzená Pb-210 (a) 5 x 10-2 Pb-212 (a) 2 x 10–1 Paládium (46) Pd-103 (a) 4 x 101 Pd-107 Neobmedzená Pd-109 5 x 10-1 Prométium (61) Pm-143 3 x 100 Pm-144 7 x 10-1 Pm-145 1 x 101 Pm-147 2 x 100 Pm-148m (a) 7 x 10-1 Pm-149 6 x 10-1 Pm-151 6 x 10-1 Polónium (84) Po-210 2 x 10-2 Prazeodým (59) Pr-142 4 x 10-1 Pr-143 6 x 10-1 Platina (78) Pt-188 (a) 8 x 10-1 Pt-191 3 x 100 Pt-193 4 x 101 Pt-193m 5 x 10-1 Pt-195m 5 x 10-1 Pt-197 6 x 10-1 Pt-197m 6 x 10-1 Plutónium (94) Pu-236 3 x 10-3 Pu-237 2 x 101 Pu-238 1 x 10–3 Pu-239 1 x 10-3 Pu-240 1 x 10-3 Pu-241 (a) 6 x 10-2 Pu-242 1 x 10-3 Pu-244 (a) 1 x 10-3 Rádium (88) Ra-223 (a) 7 x 10-3 Ra-224 (a) 2 x 10-2 Ra-225 (a) 4 x 10-3 Ra-226 (a) 3 x 10-3 Ra-228 (a) 2 x 10-2 Rubídium (37) Rb-81 8 x 10-1 Rb-83 (a) 2 x 100 Rb-84 1 x 100 Rb-86 5 x 10-1 Rb-87 Neobmedzená Rb (prírodný) Neobmedzená Rénium (75) Re-184 1 x 100 Re (prírodný) Neobmedzená Re-184m 1 x 100 Re-186 6 x 10-1 Re-187 Neobmedzená Re-188 4 x 10-1 Re-189 (a) 6 x 10-1 Ródium (45) Rh-99 2 x 100 Rh-101 3 x 100 Rh-102 5 x 10-1 Rh-102m 2 x 100 Rh-103m 4 x 101 Rh-105 8 x 10-1 Radón (86) Rn-222 (a) 4 x 10-3 Ruténium (44) Ru-97 5 x 100 Ru-103 (a) 2 x 100 Ru-105 6 x 10-1 Ru-106 (a) 2 x 10-1 Síra (16) S-35 3 x 100 Antimón (51) Sb-122 4 x 10-1 Sb-124 6 x 10-1 Sb-125 1 x 100 Sb-126 4 x 10-1 Skandium (21) Sc-44 5 x 10-1 Sc-46 5 x 10-1 Sc-47 7 x 10-1 Sc-48 3 x 10-1 Selén (34) Se-75 3 x 100 Se-79 2 x 100 Kremík (14) Si-31 6 x 10-1 Si-32 5 x 10-1 Samárium (62) Sm-145 1 x 101 Sm-147 Neobmedzená Sm-151 1 x 101 Sm-153 6 x 10-1 Cín (50) Sn-113 (a) 2 x 100 Sn-117m 4 x 10-1 Sn-119m 3 x 101 Sn-121m (a) 9 x 10-1 Sn-123 6 x 10-1 Sn-125 4 x 10-1 Sn-126 (a) 4 x 10-1 Stroncium (38) Sr-82 (a) 2 x 10-1 Sr-85 2 x 100 Sr-85m 5 x 100 Sr-87m 3 x 100 Sr-89 6 x 10-1 Sr-90 (a) 3 x 10-1 Sr-91 (a) 3 x 10-1 Sr-92 (a) 3 x 10-1 Trícium (1) T (H-3) 4 x 101 Tantal (73) Ta-178 (dlhodobý) 8 x 10-1 Ta-179 3 x 101 Ta-182 5 x 10-1 Terbium (65) Tb-157 4 x 101 Tb-158 1 x 100 Tb-160 6 x 10-1 Technécium (43) Tc-95m (a) 2 x 100 Tc-96 4 x 10-1 Tc-96m (a) 4 x 10-1 Tc-97 Neobmedzená Tc-97m 1 x 100 Tc-98 7 x 10-1 Tc-99 9 x 10-1 Tc-99m 4 x 100 Telúr (52) Te-121 2 x 100 Te-121m 3 x 100 Te-123m 1 x 100 Te-125m 9 x 10-1 Te-127 7 x 10-1 Te-127m (a) 5 x 10-1 Te-129 6 x 10-1 Te-129m (a) 4 x 10-1 Te-131m (a) 5 x 10-1 Te-132 (a) 4 x 10-1 Tórium (90) Th-227 5 x 10-3 Th-228 (a) 1 x 10-3 Th-229 5 x 10-4 Th-230 1 x 10-3 Th-231 2 x 10-2 Th-232 Neobmedzená Th-234 (a) 3 x 10-1 Th (prírodný) Neobmedzená Titán (22) Ti-44 (a) 4 x 10-1 Tálium (81) Tl-200 9 x 10-1 Tl-201 4 x 100 Tl-202 2 x 100 Tl-204 7 x 10-1 Túlium (69) Tm-167 8 x 10-1 Tm-170 6 x 10-1 Tm-171 4 x 101 Urán (92) U-230 (rýchla absorpcia cez pľúca) (a), (d) 1 x 10-1 U-230 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca)

(a), (e) 4 x 10-3 U-230 (pomalá absorpcia cez pľú ca) (a), (f), 3 x 10-3 U-232 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 1 x 10-2 U-232 (stredne rý chla absorpcia cez pľúca) (e) 7 x 10-3 U-232 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 1 x 10-3 U-233 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) 9 x 10-2 U-233 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e) 2 x 10-2 U-233 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-234 (rýchla absorpcia cez pľúca) (d) 9 x 10-2 U-234 (stredne rýchla absorpcia cez pľúca) (e), 2 x 10-2 U-234 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f) 6 x 10-3 U-235 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (a), (d), (e), (f) Neobmedzená U-236 (rýchla absorpcia cez pľú ca) (d) Neobmedzená U-236 (stredne rýchla absorpcia cez pľú ca) (e) 2 x 10-2 U-236 (pomalá absorpcia cez pľúca) (f), 6 x 10-3 U-238 (všetky druhy absorpcií cez pľú ca) (d), (e), (f) Neobmedzená U (prírodný) Neobmedzená U (ochudobnený) Neobmedzená U (obohatený na 20% Neobmedzená alebo menej), (g) Vanád (23) V-48 4 x 10-1 V-49 4 x 101 Volfrám (74) W-178 (a) 5 x 100 W-181 3 x 101 W-185 8 x 10-1 W-187 6 x 10-1 W-188 (a) 3 x 10-1 Xenón (54) Xe-122 (a) 4 x 10-1 Xe-123 7 x 10-1 Xe-127 2 x 100 Xe-131m 4 x 101 Xe-133 1 x 101 Xe-135 2 x 100 Ytrium (39) Y-87 (a) 1 x 100 Y-88 4 x 10-1 Y-90 3 x 10-1 Y-91 6 x 10-1 Y-91m 2 x 100 Y-92 2 x 10-1 Y-93 3 x 10-1 Yterbium (79) Yb-169 1 x 100 Yb-175 9 x 10-1 Zinok (30) Zn-65 2 x 100 Zn-69 6 x 10-1 Zn-69m (a) 6 x 10-1 Zirkón (40) Zr-88 3 x 100 Zr-93 Neobmedzená Zr-95 (a) 8 x 10-1 Zr-97 (a) 4 x 10-1

(a)- v hodnote A2 je zahrnutý príspevok od dcérskych nuklidov s polčasom rozpadu menším ako 10 dní a to:

Mg-28Al-28

Ar-42K-42

Ca-47Sc-47

Ti-44Sc-44

Fe-52Mn-52m

Fe-60Co-60m

Zn-69mZn-69

Ge-68Ga-68

Rb-83Kr-83m

Sr-82Rb-82

Sr-90Y-90

Sr-91Y-91m

Sr-92Y-92

Y-87Sr-87m

Zr-95Nb-95m

Zr-97Nb-97m, Nb-97

Mo-99Tc-99m

Tc-95mTc-95

Tc-96mTc-96

Ru-103Rh-103m

Ru-106Rh-106

Pd-103Rh-103m

Ag-108mAg-108

Ag-110mAg-110

Cd-115In-115m

In-114mIn-114

Sn-113In-113m

Sn-121mSn-121

Sn-126Sb-126m

Te-118Sb-118

Te-127mTe-127

Te-129mTe-129

Te-131mTe-131

Te-132I-132

I-135Xe-135m

Xe-122I-122

Cs-137Ba-137m

Ba-131Cs-131

Ba-140La-140

Ce-144Pr-144m, Pr-144

Pm-148mPm-148

Gd-146Eu-146

Dy-166Ho-166

Hf-172Lu-172

W-178Ta-178

W-188Re-188

Re-189Os-189m

Os-194Ir-194

Ir-189Os-189m

Pt-188Ir-188

Hg-194Au-194

Hg-195mHg-195

Pb-210Bi-210

Pb-212Bi-212, Tl-208, Po-212

Bi-210mTl-206

Bi-212Tl-208, Po-212

At-211Po-211

Rn-222Po-218, Pb-214, At-218, Bi.-214, Po-214

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Po-211, Tl-207

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Po-212, Tl-208

Ra-225Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, At-218, Bi-214, Po-214

Ra-228Ac-228

Ac-225Fr-221, At-217, Bi-213, Tl-209, Po-213, Pb-209

Ac-227Fr-223

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208, Po-212

Th-234Pa-234m, Pa-234

Pa-230Ac-226, Th-226, Fr-222, Rn-218, Po-214

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214

U-235Th-231

Pu-241U-237

Pu-244U-240, Np-240m

Am-242mAm-242, Np-238

Am-243Np-239

Cm-247Pu-243

Bk-249Am-245

Cf-253Cm-249

(b)zoznam materských rádionuklidov a ich produktov rozpadu nachádzajúcich sa v trvalo rovnovážnom stave:

Sr-90Y-90,

Zr-93Nb-93m,

Zr-97Nb-97,

Ru-106Rh-106,

Ag – 108mAg - 108

Cs-137Ba-137m,

Ce-134Pr-144

Ba – 140La-140,

Bi-212Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Pb-210Bi-210, Po-210,

Pb-212Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Rn-222Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214,

Ra-223Rn-219, Po-215, Pb-211, Bi-211, Tl-207,

Ra-224Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Ra-226Rn-222, Po-218, Pb-214, Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Ra-228Ac-228,

Th-228Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-229Ra-225, Ac-225, Fr-221, At-217, Bi-213, Po-213, Pb-209,

Th-prírodnýRa-228, Ac-228, Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212,

Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

Th-234Pa-234m,

U-230Th-226, Ra-222, Rn-218, Po-214,

U-232Th-228, Ra-224, Rn-220, Po-216, Pb-212, Bi-212, Tl-208 (0,36), Po-212 (0,64),

U-235Th-231,

U-238Th-234, Pa-234m,

U-prírodnýTh-234, Pa-234m, U-234, Th-230, Ra-226, Rn-222, Po-218, Pb-214,

Bi-214, Po-214, Pb-210, Bi-210, Po-210,

Np-237Pa-233,

Am-242mAm-242,

Am-243Np-239,

(c) –sa určí na základe merania polč asu rozpadu alebo radiacie v predpísanej vzdialenosti od zdroja

(d) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UF6, UO2F2 a UO2(NO3)2

(e) - hodnoty platia len pre zlúčeniny uránu, ktoré majú chemickú formu UO3, UF4, UCl4 a hexaekvivalentné zlúčeniny

(f) - hodnoty platia pre všetky ostatné zlúčeniny uránu, ktoré nie sú špecifikované v (d) a (e)

(g) hodnoty platia len pre neožiarený urán

Príloha č. 2 k vyhláške č. ..../.... Z. z.

Základné údaje pre neznáme rádionuklidy alebo zmesi rádionuklidov

Rádioaktívny obsah

A2

[TBq]Prítomné sú len beta a gama rá dionuklidy0,02Prítomné sú len alfa rádionuklidy9 x 10-5Nie sú známe žiadne dôležité údaje9 x 10-5

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

13

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 715/2003 z 16. júla 2003 bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdnej sústavy. Na základe uvedeného uznesenia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Optimalizácie súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.

Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:

-veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,

-veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,

-veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR.

V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa vybavovať špecializovanú agendu.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu

Kvantifikácia realizácie optimalizácie súdnej sústavy

Návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v našich podmienkach je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva, t.j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré predpoklady pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.

Navrhovaným zlúčením súdov vzniknú obvodné súdy s vyšším počtom sudcov, ktorí sa budú môcť špecializovať na jednotlivé druhy súdnych agend v rámci všeobecného súdnictva. Súčasne sa vytvárajú súdy, ktoré budú špecializované na jednotlivé špeciálne agendy (konkurzná agenda, zmenkové a šekové súdy, súd s celoslovenskou pôsobnosťou s agendou priemyselnej ochrany, súdy s agendou burzových obchodov a súdy s azylovou agendou).

Predložený návrh zákona je postavený na využití doterajších finančných zdrojov.

Z hľadiska stanovenia finančnej náročnosti realizácie dopadu tohto návrhu zákona sa použili údaje schváleného rozpočtu na rok 2003 pre civilnú časť kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.

Základná dispozícia pre stanovenie týchto údajov bola :

-prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd Nitra

a z Krajského súdu v Trenčíne na Vyšší súd Žilina,

-Okresného súdu Malacky na Obvodný súd Bratislava IV,

-Okresného súdu Pezinok na Obvodný súd Bratislava III,

-Okresného súdu Piešťany na Obvodný súd Trnava,

-Okresného súdu Senica na Obvodný súd Skalica,

-Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Obvodný súd Trenčín,

-Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Obvodný súd Trenčín,

-Okresného súdu Partizánske na Obvodný súd Topoľčany,

-Okresného súdu Šaľa na Obvodný súd Galanta,

-Okresného súdu Námestovo na Obvodný súd Dolný Kubín,

-Okresného súdu Ružomberok na Obvodný súd Liptovský Mikuláš,

-Okresného súdu Kežmarok na Obvodný súd Poprad,

-Okresného súdu Svidník na Obvodný súd Bardejov,

-Okresný súd Revúca na Obvodný súd Rožňava.

Ku dňu účinnosti tohto návrhu zákona prechádza výkon súdnictva, práva a povinnosti, vrátane práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov, rozpočtového hospodárenia a majetku štátu formou delimitačných protokolov na uvedené vyššie a obvodné súdy.

Ekonomický dopad realizácie tohto návrhu zákona je potrebné stanoviť v týchto kategóriách :

1. Bežné výdavky

Delimitované rozpočtové prostriedky z krajských a okresných súdov budú použité na zabezpečenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní pre sudcov, zamestnancov štátnej a verejnej služby, vrátane odvodov poistného, príspevkov zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce.

Výdavky v kategórii Tovary a ďalšie služby sa súčasne použijú na úhradu materiálno-technického zabezpečenia a prevádzkových nákladov vyššieho, príp. obvodného súdu vzhľadom na nárast personálneho obsadenia týchto súdov, ako aj potreby výkonu súdnej moci.

Zamestnancom v štátnej a verejnej službe, ktorí neprejdú na uvedené vyššie a obvodné súdy, sa vyplatí odstupné, príp. odchodné v súlade s platnými predpismi. Výška tohto odstupného (príp. odchodného) bude závislá od termínu účinnosti navrhovaného zákona.

Medzi ďalšie bežné výdavky je potrebné zahrnúť aj :

-udržiavanie opustených súdnych budov (stráženie, temperovanie) vo výške 7,2 mil. Sk,

-presťahovanie zrušených krajských a okresných súdov vo výške 2,6 mil. Sk.

2. Kapitálové výdavky

Ťažisko finančného zabezpečenia realizácie tohto návrhu zákona je vo vytvorení optimálnych priestorových a materiálových podmienok.

Pre zabezpečenie tohto cieľa je potrebné :

rok 2004

v tis. Sk

a) Projektová príprava realizácie stavebných prác

- prechod Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd do Nitry 6,000

prechod Okresného súdu Malacky

na Okresný súd Bratislava IV 4,500

- prechod Okresného súdu Námestovo

na Okresný súd Dolný Kubín 2,500

- prechod Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov 2,500

- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 2,500

S P O L U : 18,000

V rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR na rok 2004 je na optimalizáciu súdnej sústavy rozpočtovaný objem 25 mil. Sk Zostatok finančných prostriedkov bude použitý na realizáciu stavebných prác v rámci optimalizácie súdnej sústavy.

b) Realizácia stavebných úprav- priame dopady vyvolané optimalizáciou

súdnej sústavy 2005 – 2006 – 2007

- prechod Krajského súdu v Trnave na Krajský súd Nitra 25,0 25,0

- prechod Okresného súdu Malacky

na Okresný súd Bratislava IV 14,0 13,5

- prechod Okresného súdu Námestovo

na Okresný súd Dolný Kubín 5,0 4,5

- prechod Okresného súdu Svidník

na Okresný súd Bardejov 5,0 4,5

- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 20,0 30,0 10,0

S P O L U : 69,0 77,5 10,0

Sumárne na tieto účely je potrebné zabezpečiť v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR 156 mil. Sk.

Časové rozlíšenie týchto objemov kapitálových výdavkov je nasledovné :

2005 ......................... 69,0 mil. Sk

2006 ........................ 77,5 mil. Sk

2007 ........................ 10,0 mil. Sk

Uvedené objemy kapitálových výdavkov v rokoch 2005, 2006 a 2007 si bude rezort uplatňovať v návrhoch rozpočtu pre roky 2005, 2006. a 2007.

V priebehu roku 2005 v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy dôjde k zníženiu počtu spravovaných budov v civilnej časti rezortu. Ide o následovné justičné objekty, ktoré budú v súlade so zákonom číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ponúknuté štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s nimi :

A. Prebytočný nehnuteľný majetok

1.) Okresný súd Bánovce nad Bebravou

2.) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

3.) Okresný súd Partizánske

4.) Okresný súd Svidník

5.)Okresný súd Senica

6.) Okresný súd Piešťany

B. Ukončenie nájomných zmlúv nebytových priestorov

1.) Okresný súd Šaľa

2.) Okresný súd Námestovo

3.) Okresný súd Revúca

V prípade neúspešného ponukového konania je rezort povinný vykonať osobitné ponukové konanie v súlade s cit. zákonom, t.j. predaj budov.

Znížením množstva spravovaných budov rezort predpokladá úsporu prevádzkových nákladov na horeuvedených súdoch cca 14,7 mil Sk ročne. V prípade predaja objektov získané finančné prostriedky bude rezort uplatňovať v súlade s platnými predpismi na úseku rozpočtového hospodárenia.

Rezort bude pri svojich požiadavkách v návrhu rozpočtu na rok 2006 prihliadať na tieto úspory.

Realizácia návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie a z hľadiska zamestnanosti dôjde k zníženiu stavu zamestnancov na súdoch v Slovenskej republike.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B.Osobitná časťK Čl. I:K § 1:

Účelom zákona je určiť sídla a obvody všetkých súdov Slovenskej republiky a vytvoriť tak jednotný a prehľadný právny predpis, ktorý v jednotlivých ustanoveniach presne vymedzí územné obvody súdov. V súvislosti s vytváraním súdov so špeciálnou agendou (napr. zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy, súdy s azylovou agendou) je tiež nevyhnutné určiť ich pôsobnosť a ustanoviť špeciálnu miestnu príslušnosť v rámci konania na prvom a druhom stupni.

K § 2:Vytváranie trojstupňovej sústavy súdnictva sa najvýznamnejšie dotkne prvostupňových súdov. Na prvostupňové súdy prejde nová agenda. To vyžaduje, aby na jednotlivých prvostupňových súdoch bol dostatočný počet sudcov a odborných zamestnancov súdov schopných novú agendu zvládnuť. Potreba sudcov na jednotlivých prvostupňových súdoch nie je daná len pomerom nápadu vecí k počtu sudcov na každom jednotlivom prvostupňovom súde, ale aj požiadavkou na nevyhnutnú mieru špecializácie jednotlivých sudcov, čo je v súčasnosti podmienka kompetentného rozhodovania sudcov.

Presun agendy na prvostupňové súdy si preto vyžiadal vytvorenie prvostupňových súdov s takým počtom sudcov a odborných zamestnancov súdu, ktorý umožní zvládnutie nápadu vecí a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie sudcov. Ich vytvorenie bolo možné realizovať zásadne dvoma spôsobmi:

a)doplnenie existujúcich súdov novými sudcovskými miestami zvýšením celkového počtu sudcov a zvýšením počtu odborných zamestnancov súdov,

b)zlúčením niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na zostávajúce súdy.

Plošným zvýšením počtu sudcov na všetkých v súčasnosti existujúcich prvostupňových súdoch by sa však iba prehĺbila, už dnes existujúca, nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide o zaťaženosť jednotlivých sudcov. Toto riešenie preto nie je efektívne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky preto v rámci vládou Slovenskej republiky schválenej optimalizácie súdnej sústavy navrhlo riešenie spočívajúce v zlúčení malých súdov tak, aby mohli byť vytvorené prvostupňové súdy personálne schopné zvládnuť novú agendu. Toto riešenie je z hľadiska cieľa, ktorým je vytvorenie podmienok pre presun agendy na prvostupňové súdy, efektívnejšie. Na základe uvedenej zmeny sa navrhuje v rámci Slovenskej republiky 42 obvodových súdov, ako súdov prvého stupňa.

K § 3:

Nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide nápad vecí a o zaťaženosť jednotlivých sudcov existuje v súčasnosti aj na úrovni krajských súdov. Presun prvostupňovej agendy z krajských súdov na súdy prvého stupňa (obvodné súdy) v budúcnosti zmenší nápad vecí na krajských súdoch. Prevádzkovanie krajských súdov s malým nápadom vecí pri požiadavke nevyhnutnej miery špecializácie sudcov je rovnako ako v prípade prvostupňových súdov neefektívnym riešením. Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zlúčenie dvoch krajských súdov, ktoré majú už dnes v porovnaní s ostatnými krajskými súdmi najmenší nápad vecí a z ostatných krajských súdov vytvoriť 6 vyšších súdov. Aj na úrovni súdov druhého stupňa potom budú existovať súdy s porovnateľným nápadom vecí (pri zohľadnení špecifík dnešných krajských súdov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, ktoré sú v súčasnosti konkurznými súdmi).

K § 4:

V súlade s čl. 143 Ústavy Slovenskej republiky sa zachováva sa doterajšie postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného článku tvoria sústavu súdov Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy, pričom pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bude aj naďalej sídliť v Bratislave a jeho územný obvod bude tvoriť celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na presun agendy z krajských súdov na súdy okresné však dôjde k vytvoreniu modelu, v rámci ktorého bude Najvyšší súd SR vybavovať veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť.

K § 5:

Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach.

Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania

a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda

- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,

- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,

- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,

b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,

c) obzvlášť závažných trestných činov

1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda

- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

2. spáchaných zločineckou skupinou, teda

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],

3. spáchaných teroristickou skupinou, teda

- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],

d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),

e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,

f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

K § 6:Reformy v rámci optimalizácie súdnej sústavy sa čiastočne dotýkajú aj vojenských súdov. Zmenou počtu krajských súdov a presunom agendy dôjde k zníženiu počtu agendy na Vojenskom obvodovom súde v Bratislave. Aj naďalej sa však zachováva doterajšia štruktúra vojenských súdov, ktorá pozostáva z vyššieho vojenského súdu a troch vojenských obvodových súdov. Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa pokiaľ trestný poriadok neustanovuje inak a vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa.

S takouto sústavou vojenských súdov sa uvažuje aj v rámci rekodifikácie trestného práva.

K § 7:

Doterajší systém registrových súdov sa osvedčil, preto zostáva v navrhovanej štruktúre súdoch zachovaný ich rovnaký počet a sídlo. Z hľadiska výšky agendy, ktoré sa vybavuje na registrových súdoch je aj naďalej opodstatnené zachovať doterajšiu štruktúru.

Na rozdiel od platného právneho stavu, keď obchodný register viedol okresný súd v sídle krajského súdu, nezostane však vzhľadom na zlúčenie niektorých krajských súdov táto štruktúra zachovaná. Preto bolo v rámci návrhu zákona potrebné jednoznačne vyriešiť aj otázku, kto bude odvolacím súdom pre rozhodovanie súdov obvodných. Zároveň v súvislosti s novým zákonom o registrácii údajov v obchodnom registri sa väčšia časť agendy sústredí u vyšších súdnych úradníkov a sudcovia sa budú môcť venovať skutkovo zložitejším veciam.

K § 8:

V súvislosti so zámerom presunu agendy z druhostupňových súdov na súdy prvého stupňa sa navrhuje, aby v vo veciach konkurzov a vyrovnania rozhodovali obvodné súdy ako súdy prvého stupňa. Podľa platnej právnej úpravy rozhodujú v týchto veciach krajské súdy ako súdy prvostupňové. V nadväznosti na zmenu vecnej príslušnosti sa v príslušných ustanoveniach mení aj občiansky súdny poriadok v rámci čl. II.

Vo veciach konkurzov a vyrovnania bude na prvom stupni rozhodovať 6 obvodných súdov v sídle kraja a na druhom stupni 3 vyššie súdy. Ako odvolacie súdy budú pôsobiť Vyššie súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré podľa platného stavu rozhodujú v rámci prvého stupňa.

K § 9:

Uvedeným návrhom sa sleduje vytvorenie špecializovaných súdov, ktoré budú mať dostatočnú odbornú kapacitu, na rozhodovanie v agende, ktorá je náročná a špecifická. V súčasnosti nie je vysoký počet týchto sporov, ale v budúcnosti sa predpokladá jeho zvyšovanie.

V súčasnosti o sporoch týkajúcich sa zmeniek a šekov rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa, v súlade so zámerom presuny agendy na prvostupňové súdy sa navrhuje, aby na spory zo zmeniek a šekov boli príslušné tri obvodové súdy. Odvolacím súdom v týchto prípadoch budú vyššie súdy v Nitre, Prešove a Žiline. navrhované riešenie tak nadväzuje aj na vytvorenie troch odvolacích konkurzných súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

K § 10:

Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré tvoria prílohu Dohody. Jedným z mimoriadne dôležitých medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti je i Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda TRIPS“) .

Prijatím Dohody TRIPS v rámci WTO vznikol pre Slovenskú republiku záväzok harmonizovať svoje právne predpisy v oblasti komerčného uplatnenia a využitia predmetov duševného vlastníctva. Dohoda TRIPS určuje minimálny štandard ochrany predmetom práv priemyselného vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium ich ďalšej ochrany prostredníctvom ochrany na hraniciach pred napodobňovanými a falšovanými výrobkami a ochrany súdnej, vzťahujúce sa vo všeobecnosti na prípady porušovania práv k predmetom práv priemyselného vlastníctva.

Základnou koncepciou predkladaného materiálu je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo konkurzných súdov na Slovensku) týkajúcej sa ochrany priemyselného vlastníctva na jeden súd s vytvorením senátu zloženého z vysoko špecializovaných a jazykovo vybavených sudcov v oblasti priemyselných práv. Týmto postupom je možné zabezpečiť rozhodovanie o právach v tejto špecifickej oblasti v reálnom čase, pričom práve čas, potrebný na prijatie meritórneho rozhodnutia predstavuje jeden z najväčších problémov súčasného slovenského súdnictva. Zároveň by bolo možné zabezpečiť i vysokú kvalifikovanosť rozhodnutí, čo pri súčasnom rozptýlení agendy v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku na všetky krajské, resp. okresné súdy nie je možné.

Základným a nevyhnutným predpokladom pre výber súdu boli najmä predchádzajúce skúsenosti s touto agendou. Umiestnenie súdu do Banskej Bystrice bolo ovplyvnené tiež tou skutočnosťou, že je tu situovaný Úrad priemyselného vlastníctva SR. Preto sa navrhované riešenie javí ako racionálne, najmenej nákladne a optimálne riešenie. Úrad priemyselného vlastníctva SR má možnosti a prostriedky na zabezpečenie sústavného vzdelávania sudcov, je priamo pri príprave a realizácii všetkých významných zmien na poli priemyselných práv v medzinárodnej sfére a v súčasnej dobe má i možnosť zabezpečiť prvotné rozsiahle zaškolenie sudcov, ktorého materiálnu i profesionálnu podporu môže Úrad priemyselného vlastníctva SR zabezpečiť prostredníctvom vlastných zdrojov. Súčasne uvedený senát bude v budúcnosti predstavovať vysokokoncentrovaný zdroj legislatívnych podnetov de lege ferendae pre činnosť Úradu priemyselného vlastníctva SR, čo v súčasnosti v Slovenskej republike absentuje.

K § 11:

Obdobne ako pri predchádzajúcich špeciálnych súdoch, aj súd s burzovou agendou bude mať špecifickú a náročnú agendu, ktorá je v nadväznosti na Burzu cenných papierov koncentrovaná predovšetkým v Bratislave. z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol prvostupňovým súdom v týchto veciach Obvodný súd Bratislava V. a odvolacím súdom Vyšší súd Bratislava.

K § 12:Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v azylovom konaní sa v novele Občianskeho súdneho poriadku zverilo do vecnej príslušnosti krajských súdov. Vzhľadom na špecifický charakter azylovej problematiky a v súlade s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania sa navrhuje koncentrácia azylovej agendy na dva krajské súdy v Slovenskej republike s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Pri výbere súdov z hľadiska ich sídla sa prihliadalo i na možnosti disponovania vlastnými zdrojmi informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl a ďalších skutočnostiach dôležitých pre rozhodovanie.

K § 13 až 17:

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť usporiadanie vzťahov medzi zlučovanými súdmi, ktoré sa týkajú predovšetkým prechodu doterajšej agendy, majetku a práv a povinností, pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov.

V súvislosti s zmenou počtu druhostupňových súdov bolo potrebné vyriešiť zároveň otázku príslušnosti druhostupňových súdov vo veciach odvolaní, ktoré boli podané napr. na okresnom súde v Senici, ktorý patrí podľa platného stavu do územného obvodu Krajského súdu v Trnave a ktoré ešte neboli zaslané nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Po nadobudnutí účinnosti zákona sa druhostupňovým súdom pre Obvodný súd v Senici stane Vyšší súd Bratislava.

V rámci § 15 sa rieši postavenie prísediacich, ktorí boli zvolení do funkcie podľa štvrtej časti zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. Keďže prísediacich volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu, bolo nevyhnutné v súvislosti so zlučovaním súdov upraviť ich status.

K § 18:

Generálnou novelizačnou klauzulou sa zavádza jednotné označenie súdov vo všetkých právnych predpisov.

K § 19:

Zrušuje sa doterajšia právna úprava.

K Čl. II:

K bodu 1:

Ide iba o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu so zmenou terminológie v rámci sústavy súdov.

K bodom 2 až 4:

V nadväznosti na presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy bolo potrebné zmeniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

K Čl. III:

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legislvakančnú lehotu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. marca 2005. Presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy je potrebné spraviť postupne, aby sa jednotlivé súdy mali možnosť dostatočne pripraviť, preto je nevyhnutné aby bol vytvorený časový priestor na uvedenú zmenu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby ustanovenia týkajúce sa konkurzných súdov, zmenkových a šekových súdov a súdov s agendou burzových obchodov nadobudli účinnosť až 01.03.2005. V súvislosti s postupným presunom agendy z krajských na okresné súdy sa v rámci návrhu zákona navrhlo, aby agenda konkurzov a vyrovnaní prešla na obvodné súdy s účinnosťou od 01.003.2005. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zachovať na prechodné obdobie doterajší právny stav. Účinnosť paragrafu 18 je však obmedzená a od 01.03.2005 sa nepoužije.

Bratislava 14. januára 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu