Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov 371/2004 účinný od 01.01.2015 do 30.04.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

12

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znen í neskorších predpisov na základe Plá nu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Zámerom navrhovaných zmien je vytvoriť podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora – Súdnictvo zavedením systémových opatrení na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia najmä s ohľadom na konania vedené rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú konaním pred št átnymi súdmi. Ide o alternatívne riešenie súdnych sporov, definované ako súkromnoprávne konanie, ktoré sa uskutočňuje pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posú deniu nimi vybranému nezávislému subjektu a v ktorom výsledkom konania je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Výsledkom je rozhodnutie záväzné pre účastníkov a vynútiteľn é zákonnými prostriedkami. V rámci kategorizácie konaní je to konanie pred mimosúdnymi orgánmi. Z toho vyplýva nutnosť kvalitnej právnej úpravy regulácie a dohľadu nad konaním a postupmi konajúcich org ánov.

Významným aspektom urýchľujúcim zmenu predmetného zákona bola aj nutnosť samostatného riešenia úpravy rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, kde za posledné obdobie expandoval výskyt negatí vnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov. Na základe týchto skutočností vyvstala zároveň potreba vykonať zmeny v podobe novelizácie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.

V návrhu novely zákona sa mení okrem iného aj systematika zákona č. 244/2002 Z. z.

Prvá časť – Všeobecné ustanovenia zahàňa ustanovenia novo definovanej arbitrability, pričom sa zavádza jediné kritérium a to, či ide o právny vzťah ohľadne ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. Tým sa nahradilo kritérium majetkového charakteru sporu. Absolútne novým prístupom je obmedzenie resp. nemožnosť rozhodovať podľa tohto zákona spotrebiteľské spory. Taktiež sa v sú lade s modelovým zákonom UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration v znení zmeny z roku 2006 (ďalej len 'Modelový zá kon') spresňuje režim právomoci všeobecných súdov vydávať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Dochádza k legislatívnemu spresneniu nástupníctva strá n rozhodcovskej zmluvy, vrátane potvrdenia skutočnosti, že s postúpením práv alebo povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku dochádza aj k zmene strán rozhodcovskej zmluvy. Pre odstránenie pochybností a v súlade s článkom 2(e) Modelového zákona sa výslovne uvádza, že za súčasť dohody strán v rozhodcovskej zmluve alebo doložke sa považujú rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje bez toho, aby bolo nevyhnutné ich k dohode pripojiť. Zjednocujú sa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v § 40 Občianskeho zákonn íka. Zámerom uvedeného malo byť odstránenie pochybnosti o tom, či sú na písomnú formu rozhodcovskej zmluvy kladené vyššie nároky ako na iné druhy právnych úkonov robených pomocou elektronický ch prostriedkov. Výraznou zmenou oproti pôvodnému zneniu zákona je ustanovenie, že zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodná alebo profesijná komora alebo záujmové združenie právnických osôb, resp. občianske združenie. Iné právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti) nebudú môcť byť zriaďovateľom SRS. Táto zmena má viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov.

V druhej časti - Rozhodcovské konanie je významnou zmenou ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že predbežné opatrenie vydané v rozhodcovskom konaní je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. V otázke určenia rozhodného práva sa kladie dôraz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená . V sporoch z medzinárodného obchodného styku si tak strany budú môcť napríklad dohodnúť uplatnenie určitých konkrétnych pravidiel práva (napr. Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru alebo Princ ípy UNIDROIT) bez toho, že by si zároveň museli zvoliť aj právo konkrétneho štátu, podľa ktorého tieto pravidlá bude potrebné vykladať. Väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody bude aj v č isto tuzemských právnych vzťahoch. Od vstupu SR do EÚ a uplatnenia Nariadení Rím I a II je totiž možné, aby si strany aj v čisto tuzemskom právnom vzťahu zvolili za rozhodujúce právo iného štátu. Tá to možnosť voľby bude obmedzená len tam, kde ju obmedzuje aj samotné Nariadenia Rím I a Rím II. V kontexte zavádzanie elektronického doručovania bolo prijaté v rámci tejto časti návrhu zákona aj opatrenie, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. V rá mci časti predkladaného zákona - o rozhodcovskom konaní pribudol nový dôvod zrušenia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu. Zrušenie pre rozpor s verejný m poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekáž ka rozhodnutej veci. Na druhej strane požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku už nebude možné z dôvodov, pre ktoré by bola v konaní pred všeobecným súdom na mieste obnova konania. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zrušenie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej. Predĺženie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na 60 dn í je kompromisným riešením medzi s ustanoveniami Modelového zákona a pôvodného znenia zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Príslušné vplyvy návrhu zákona sú uvedené v doložke vplyvov.

B. Osobitná časť

K článku I (zákon č. 244/2002 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 2 až 5 (§ 1 ods. 1 až 4))

Novým spôsobom sa definuje arbitrabilita s cieľom jej rozšírenia. Namiesto kritéria majetkové ho charakteru sporu a spôsobilosti o ňom uzatvoriť súdny zmier, ktoré viedli súdy k nedôvodne reštriktívnej interpretácii arbitrability, sa zavádza jediné kritérium, a to či ide o právny vzťah ohľ adom ktorého strany môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní. Na základe takéhoto vymedzenia bude jednoznačné, že spory zo všetkých právnych vzťahov, ktoré spadajú do zmluvnej voľnosti strán, budú arbitrabilné. To zahàňa taktiež určovacie žaloby o platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov (napr. platnosť zmlúv alebo výkonu oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy).

Obmedzuje sa možnosť rozhodovať podľa tohto zákona tzv. spotrebiteľské spory, ktoré môžu byť rozhodované iba podľa osobitn ého zákona. Týmto zúžením na 'nespotrebiteľské' spory je možné právnu úpravu liberalizovať a prispôsobiť najnovším trendom, najmä modelovému zá konu UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration v znení zmeny z roku 2006.

K bodu 6 (§ 2 ods. 2)

V súlade s Modelovým zákonom sa spresňuje režim pr ávomoci všeobecných súdov vydávať predbežné opatrenia v sporoch, kde vo veci samej má rozhodovať rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie začína už podaním žaloby na rozhodcovský sú d. K ustanoveniu rozhodcu alebo rozhodcovského senátu však často dochádza až niekoľko dní alebo týždňov po začatí konania. Podľa súčasnej úpravy sa v tomto medziobdobí účastník už nemô že domáhať nariadenia predbežného opatrenia všeobecným súdom. Zároveň však predbežná ochrana nie je dostupná ani od rozhodcovského súdu, keďže rozhodca alebo rozhodcovia ešte neboli ustanovení . Niektoré stále rozhodcovské súdy túto otázku riešia tak, že právomoc vydávať predbežné opatrenia zverujú do pôsobnosti tajomníka súdu alebo iného orgánu určeného v rokovacom poriadku. V ad hoc konaniach však táto možnosť neexistuje. Preto bolo potrebné túto otázku upraviť. Naďalej však platí, že po ustanovení rozhodcu alebo rozhodcovského senátu už všeobecné súdy právomoc vydávať predbežné opatrenia v spore medzi účastníkmi rozhodcovského konania strácajú v prospech rozhodcovského súdu. Táto právomoc im zostáva zachovaná len v súvislosti s predbežnými opatreniami týkajúcimi sa tretích osôb.

K bodu 7

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 8 a 9 (§ 3 ods. 2 a 3)

Dochádza k legislatívnemu spresneniu nástupníctva str án rozhodcovskej zmluvy, vrátane potvrdenia skutočnosti, že s postúpením práv alebo povinností zo zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku dochádza aj k zmene strán rozhodcovskej zmluvy.

V novom odseku 3 sa pre odstránenie pochybností a v súlade s článkom 2(e) Modelového zákona výslovne uvádza, že za súčasť dohody strán v rozhodcovskej zmluve alebo doložke sa považujú rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje bez toho, aby bolo nevyhnutné ich k dohode pripojiť. Pravidlá stálych rozhodcovských súdov sa aplikuj ú ex lege v zmysle § 26 a nie je na ne potrebné odkázať.

K bodom 10 až 13 (§ 4 ods. 2 až 7)

Úprava týkajúca sa zachovania písomnej formy pôvodne obsiahnutá v odseku 2 je premietnutá do odseku 3.

V novom odseku 3 sa zjednocujú pož iadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v elektronickej podobe so všeobecnými požiadavkami stanovenými v § 40 Občianskeho zákonníka, aby sa odstránila pochybnosť o tom, či sú na písomnú formu rozhodcovskej zmluvy kladené vyššie nároky ako na iné druhy právnych úkonov robených pomocou elektronických prostriedkov.

V novom odseku 4 sa v súlade s čl. 7(6) Modelového zá kona vyslovene uvádza, že rozhodcovská doložka môže byť do zmluvy zahrnutá aj odkazom, jej znenie nemusí byť v zmluve priamo obsiahnuté. Ustanovenie pritom neustanovuje osobitné pravidlo inkorporácie rozhod covskej doložky.

V novom odseku 5 sa umožňuje, aby vnútorné predpisy právnickej osoby (napr. spoločenská alebo zakladateľská zmluva, zakladateľská listina či stanovy) obsahovali rozhodcovskú doložku. Po vzore nemeckej právnej úpravy sa konkretizácia podmie nok platnosti rozhodcovskej doložky a rozsah arbitrabilných vecí v súlade s ustanoveniami tohto zákona prenecháva na judikatúru a právnu vedu.

V odseku 6 sa upravuje vznik rozhodcovskej zmluvy, ak sa žalovaná strana zúčastní konania bez toho, ž e by pri svojom prvom úkone namietala právomoc rozhodcovského súdu. V takom prípade sa rozhodcovská zmluva považuje za uzatvorenú aj keď nebola dodržaná forma písomného právneho úkonu.

K bodu 14

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 15 a 16 ( § 6 ods. 1 a 3)

V odseku 1 sa vypúšťa nejasná požiadavka, aby mal rozhodca skúseností na výkon svojej funkcie. V praxi si strany budú môcť zvoliť akéhokoľvek bezúhonné ho rozhodcu, ktorého považujú za vhodného na riešenie sporu. Keďže rozhodcovské konanie je postavené na dobrovoľnosti a zmluvnej voľnosti strán, nie je dôvod túto voľnosť obmedzovať stanovením dodatočných zákonných kritérií na spôsobilos ť rozhodcu. Strany si dodatočné kritériá budú môcť upraviť priamo v rozhodcovskej doložke alebo zvoliť si rozhodcovské pravidlá, ktoré takéto dodatočné kritériá obsahujú.

V odseku 3 sa rieši situácia, ak medzi uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a začatím konania zanikol stály rozhodcovský súd alebo stratil oprávnenie viesť rozhodcovské konania. Tento istý účel má aj navrhovaná zmena v § 12 ods. 6.

K bodu 17 (§ 6a)

Navrhuje sa spresniť (doplniť) ustanovenie § 6a zá kona o rozhodcovskom konaní tak, aby rozhodcovia pri rozhodcovskom konaní mali jasne a jednoznačne uloženú aj povinnosť pri výkone tejto funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov, čo je dôvodné aj vzh ľadom na poznatky o liknavom postupe pri časti rozhodcovských konaní.

K bodom 18 a 19(§ 8 ods. 1 a ods. 4)

V odseku 1 sa vypúšťajú slová ' v rozhodcovskej zmluve'. Ide o úpravu z dôvodu konzistentnosti, keďže zákon na iných miestach používa termín dohoda zmluvných strán, resp. dohoda účastníkov rozhodcovského konania, bez potreby odkazovať na to, ž e ide o dohodu v rozhodcovskej zmluve.

V odseku 4 dochádza k legislatívnemu spresneniu v tom zmysle, že mlčanlivosti môžu rozhodcu zbaviť len účastníci konania, ktorí konajú spoločne. Rozhodca, aj ke ď bol ustanovený niektorou zo strán sporu, je povinný svoju funkciu vykonávať nestranne a nezávisle a povinnosť mlčanlivosti ho zaväzuje voči všetkým stranám sporu.

K bodom 20 a 21 (§ 9 ods. 2 až 5)

Navrhované úpravy v § 9 majú za cieľ zosúladi ť proces podávania námietok s článkom 13 Modelového zákona. Námietku zaujatosti voči rozhodcovi, ktorého namietajúci účastník vymenoval alebo zúčastnil sa pri jeho menovaní (napr. schválení m zoznamu vhodných kandidátov, z ktorých výber urobila vybraná osoba) bude možné vzniesť len z dôvodov, o ktorých sa dotknutý účastník dozvedel až po vymenovaní rozhodcu.

Proces uplatňovania a rozhodovania o námietkach si mô žu upraviť strany dohodou alebo ich bude upravovať rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu. Rokovací poriadok SRS môže napríklad ustanoviť, že o námietkach bude rozhodovať niektorý z jeho orgánov, alebo priamo zriaďovateľ . Ak taká úprava nebude existovať, o námietkach bude v súlade s ustanoveniami Modelového zákona rozhodovať rozhodcovský súd, t.j. v prípade jedného rozhodcu samotný rozhodca a v prípade viacčlenných senátov ostatní členovia senátu. Ak nebude ná mietke vyhovené, bude sa môcť namietajúca strana obrátiť na všeobecný súd. Ak aj ten odmietne námietke vyhovieť, žiadny ďalší opravný prostriedok nebude prípustný. Naopak, voči rozhodnutiu vš eobecného súdu o vyhovení námietke zaujatosti bude možné podať odvolanie.

K bodom 22 až 24 (§ 10 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4)

Zmeny majú za cieľ zosúladenie s článkom 13 a 14 Modelového zákona. Spresňuje sa, že funkcia rozhodcu zaniká vyhovením námietke zaujatosti (bez oh ľadu na orgán, ktorý o nej rozhodoval). Takisto sa upresňuje, že na základe dohody strán môže o odvolaní rozhodcu pre nespôsobilosť alebo prieťahy v konaní rozhodnúť vybraná osoba. Rovnako sa v odseku 4 ustanovuje, že právo účastníka konania obráti ť sa na súd so žiadosťou o rozhodnutie o zániku funkcie rozhodcu pre nespôsobilosť alebo prieťahy v konaní, nemožno v rokovacom poriadku SRS vylúčiť. Priamou dohodou strán však vylúčenie tohto opravnéh o prostriedku bude možné.

K bodu 25

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 26 (§ 12)

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského s údu bude môcť podľa nových pravidiel byť len obchodná alebo profesijná komora zriadená zákonom, záujmové združenie právnických osôb, národný športový zväz, respektíve Slovenský olympijsk ý výbor. Iné právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti) nebudú môcť byť zriaďovateľom SRS. Táto zmena má viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a pož iadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov. Pokiaľ je SRS zriadený primárne za účelom generovania zisku pre svojho zriaďovateľa, vedie to k nezdravej motivácii rozhodovať čo najväčší počet sporov za účelom účtovania poplatkov za rozhodcovské konanie. To môže následne spôsobiť absenciu nestrannosti pri rozhodovaní sporov, ktorých účastníkmi sú strany, ktoré generujú podstatnú čas ť sporovej agendy konkrétneho rozhodcovského súdu. Obmedzenie voľnosti zriaďovania stálych rozhodcovských súdov a voľba tých subjektov, ktoré môžu byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského sú du, bola predkladateľom starostlivo zvážená, pretože vzhľadom na predmet ich činnosti a prísnu zákonnú reguláciu je hrozba vzniku uvedeného konfliktu záujmov nízka.

Zrušuje sa zbytočný inštitút pobočky stáleho rozhodcovského súdu, keďže pojednávania sa môžu konať podľa dohody strán alebo rozhodnutia rozhodcovského súdu aj kdekoľvek mimo sídla stá leho rozhodcovského súdu. V ods. 6 sa stanovuje, že zánik stranami zvoleného SRS nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky. V takom prípade sa budú rozhodcovské pravidlá zvoleného SRS uplatňovať ako sú časť dohody strán o procesných podmienkach konania podľa § 26 ods. 2.

K bodu 27 (§ 13 písmeno c/)

Vypustenie písmena c) súvisí s vypustením povinnosti, aby stály rozhodcovský súd musel viesť zoznam rozhodcov. Vedenie zoznamu rozhodcov bude fakultatívne. Pozri § 15.

K bodom 28 až 31 (§ 14 ods. 1 a 2)

Ide o legislatívno-technické upresnenia, ktoré maj ú zároveň odstrániť prípadné výkladové nejasnosti.

K bodom 32 až 34 ( § 15 ods. 1 až 3)

Podľa navrhovanej úpravy bude zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu nepovinný . To zodpovedá tak právu strán zvoliť si za rozhodcu osobu nezapísanú do zoznamu príslušného SRS a takisto modernej praxi najvýznamnejších stálych rozhodcovských súdov (napr. RS Medziná rodnej obchodnej komory, RS Štokholmskej obchodnej komory), ktoré od vedenia zoznamu rozhodcov upustili a rozhodcov pre konkrétny spor navrhujú a vyberajú podľa aktuálnych poznatkov a skúseností z praxe.

Zároveň sa výslovne uvádza, že právo strany ustanoviť za rozhodcu osobu nezapísanú v zozname príslušného SRS nemôže by ť rokovacím poriadkom obmedzené. Reaguje sa tým na prax niektorých rozhodcovských súdov, ktoré uvádzali na zozname rozhodcov iba malý počet osôb personálne alebo inak naviazaných na zriaďovateľa a zárove ň nepripúšťali možnosť strany ustanoviť rozhodcu mimo zoznamu.

K bodu 35

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 36 (§ 16 ods. 1)

Identická úprava z dôvodu konzistentnosti ako v § 18 ods. 6, § 24 ods. 1.

K bodu 37 ( § 17a )

Nové ustanovenie preberá č l. 4 UNCITRAL Model law in International Commercial Arbitration v znení zmien z roku 2006, obdobné ustanovenie obsahuje aj čl. 32 UNCITRAL Arbitration Rules v znení zmien z roku 2010. Ustanovenie má zabezpečiť koncentráciu n ámietok v konaní, pričom koncentrácia sa týka námietok vo vzťahu k porušeniu dispozitívnych alebo dohodnutých pravidiel, a to vrátane tých, ktoré by odôvodňovali žalobu o zrušenie rozhodcovské ho rozsudku. Jej účelom je okrem pravidla procesnej ekonómie aj to, aby sa s prípadnými nedostatkami mohol vysporiadať už rozhodcovský súd v čo najskoršom štádiu konania. Účastníci by mali mať obmedzen ú možnosť nechávať si podstatnú časť argumentácie až na prípadne konanie o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Špeciálna úprava tohto pravidla je obsiahnutá aj v § 40 ods. 4 zá kona. Predmetné ustanovenie plní hlavne signalizačnú úlohu a nemá viesť k a contrario záveru o tom, že na iné nedostatky nemuselo byť upozornené v zmysle § 17a. Zároveň ustanovenie § 40 ods. 4 je oproti § 17a širšie, keďže plní aj funkciu doterajšieho časového obmedzenia pre námietky napríklad podľa § 40 ods. 1 písm. f) doterajšieho znenia.

K bodom 38 a 39 (§ 18 ods. 1 písm. f/, ods. 4)

Ide o legislatívne spresnenia.

V odseku 1 písmene f) sa odstraňuje pochybnosť o tom, či žaloba musí byť nevyhnutne podpísaná priamo účastníkom konania, alebo tak ako v konaní pred všeobecnými súdmi postačuje podpis jej zástupcu.

V odseku 4 sa jednoznačne v súlade s praxou ustanovuje, že ak konanie prebieha pred stálym rozhodcovským súdom, žalobná odpoveď sa podáva stálemu rozhodcovskému súdu, a to aj v prípade, ak rozhodcovia ešte neboli ustanovení.

K bodu 40 (§ 18 ods. 6)

Identická úprava z dôvodu konzistentnosti ako v § 16 ods. 1, § 24 ods. 1.

K bodu 41 (§ 19 ods. 2)

Situácie litispendencie medzi rozhodcovských a súdnych konaní sa riešia v rámci novelizácie ustanovení OSP v návrhu zákona. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 42 až 45 (§ 21 ods. 2, 4, 5)

V odseku 2 druhej vete sa dopĺňajú prípady, pre ktor é nebude platiť časové obmedzenie na uplatnenie námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy aj na konanie (rozhodovanie) podľa zákona o 'spotrebiteľskej arbitráži'.

V odseku 4 sa umožňuje stranám vopred dohodnúť sa na tom, či o svojej právomoci musí rozhodcovský súd rozhodnúť rozhodcovsk ým uznesením ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, alebo stačí ak rozhodnutie o právomoci pojme do rozhodcovského rozsudku. V prípade neexistencie dohody strán o tejto otázke bude postup závisieť od rozhodnutia rozhodcovského súdu.

Ak rozhodcovský súd zistí, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona – teda nového zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie zastav í. Ak bola právomoc potvrdená v rozhodcovskom rozsudku, môže sa namietajúca strana domáhať nápravy prostredníctvom ž aloby na jeho zrušenie. Ak bola právomoc potvrdená rozhodcovským uznesením, namietajúca strana má naďalej zachované právo podať návrh na všeobecný súd, aby rozhodol o jej námietke nedostatku právomoci. Po novom, ak všeobecný súd námietke nedostatku prá vomoci vyhovie, bude možné voči tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Táto úprava zodpovedá logickému princípu, že ak všeobecný aj rozhodcovský súd rozhodli o tej istej otázke rovnako, ďalšie opravné prostriedky nie sú prípustné. Naopak, ak prvostupňový všeobecný súd otázku právomoci (ale napr. aj námietok voči rozhodcom) posúdil inak ako rozhodcovský súd, voči takému prvostupňové mi rozhodnutiu bude možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne nadriadený súd. To by malo zabrániť situáciám, kde všeobecné súdy rozhodnutia o procesných otázkach odôvodňovali povrchne, resp. vô bec, uvedomujúc si, že voči ich rozhodnutiu už neexistuje opravný prostriedok.

K bodom 46 a 47 (§ 22, § 22a až 22e)

Výrazné zmeny a doplnenia ustanovení § 22 až 22e s úvisia s implementáciou ustanovení Modelového zákona o predbežných opatreniach, v ich znení po revízii z roku 2006.

Zavádzajú sa dva druhy rozhodcovských predbežných opatrení: 1. Rozhodcovské predbežné opatrenie vydané v konaní za úč asti a s možnosťou vypočutia druhej strany a 2. Rozhodcovské predbežné opatrenie vydané ex parte, teda bez toho, aby sa druhá strana mala možnosť k obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia vopred vyjadriť. Zatiaľ čo prvý druh predbežného opatrenia bude exekučným titulom, ohľadom druhé ho druhu nebude môcť byť vedená exekúcia a jeho vymáhateľnosť bude závislá od dobrovoľného plnenia povinností adresátom predbežného opatrenia.

Expressis verbis sa uvádza možnosť, aby navrhovateľ predbežného opatrenia bol zaviazaný zložiť zábezpeku za náhradu ujmy, ktor á druhej strane môže v dôsledku vydania a plnenia povinností z predbežného opatrenia vzniknúť.

Nový § 22a upravuje právomoc rozhodcovského sú du vydať predbežné opatrenie aj bez vypočutia protistrany. Takéto predbežné opatrenie však nebude exekučným titulom. Prostriedkom nápravy voči predbežnému opatreniu sú námietky, ktoré môže povinn á strana uplatniť pred rozhodcovským súdom v lehote 15 dní od doručenia predbežného opatrenia. O námietkach je rozhodcovský súd povinný rozhodnúť do 30 dní od ich doručenia.]

Ustanovenie § 22b upravuje otázku zániku predbežného opatrenia, pričom vychádza z ú pravy zániku predbežných opatrení vydaných všeobecnými súdmi podľa ustanovení OSP.

Vý slovne sa v § 22c uvádza, že predbežné opatrenie nariadené v rozhodcovskom konaní je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, ak mala druhá strana možnosť vopred sa oboznámiť s návrhom na jeho vydanie. Okrem toho sa stanovujú osobitné dôvody, pre ktoré bude možné podať námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie, ak má byť exekučným titulom rozhodcovské predbežné opatrenie.

Voči právoplatnému rozhodcovskému predbežnému opatreniu bude možné podať na všeobecný súd prostriedok nápravy, ktorý bude označený ako ná mietky. O námietkach bude všeobecný súd povinný rozhodnúť v lehote 30 dní od ich doručenia.

K bodu 48 (§ 24 ods. 1)

V odseku 1 prvej vete sa z dôvodu konzistentnosti vypúšťajú slová 'v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania'. Zákon v ustanoveniach upravuj úcich právne vzťahy pred začatím rozhodcovského konania používa pojem zmluvné strany a v ustanoveniach upravujúcich konanie (§ 16 a nasl.) používa pojem účastníci rozhodcovské ho konania. Tieto pojmy je však potrebné chápať ako ekvivalentné, keďže ide o strany toho istého právneho vzťahu, ktorých formálne označenie sa mení len vstupom do konania. To znamená, že ak zá kon odkazuje na dohodu zmluvných strán, zahàňa tento odkaz (ak to povaha veci pripúšťa) rovnako aj dohodu účastníkov rozhodcovského konania. Tak isto, ak zákon odkazuje na dohodu účastníkov rozhodcovské ho konania, zahàňa tento odkaz taktiež dohodu zmluvných strán uzatvorenú pred začatím rozhodcovského konania.

Zmena v odseku 1 umožní, aby sa strany dohodli alebo rozhodcovský súd svojim rozhodnutím pripustil, že nie všetky dôkazné prostriedky alebo dokumenty musia byť predkladané v jazyku rozhodcovského konania, najmä ak korešpondencia medzi stranami nebola vedená v jazyku rozhodcovského konania.

K bodu 49 (§ 25 ods.3)

V novom odseku 3 sa reaguje na zákon o e-Bovernmente vo vzťahu k doručovaniu zásielok do elektronickej schránky.

K bodu 50 (§ 25 ods. 4)

Uplatní sa všeobecný koncept doručovania, ktorý bol platný aj podľa platného znenia zákona.

K bodom 51 až 53 (§ 26 ods. 1 až 4)

Jednoznačnejšie sa definuje procesná autonó mia rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov v otázkach týkajúcich sa vedenia konania. Táto autonómia môže byť obmedzená len dohodou strán a uplatnením dvoch najdôležitejších procesných práv ú častníkov rozhodcovského konania. Sú nimi právo na rovnaké zaobchádzanie a právo konať pred rozhodcovským súdom. V ostatných otázkach bude na uvážení rozhodcov a stáleho rozhodcovského sú du (v rokovacom poriadku), aké procesné pravidlá budú uplatňovať.

Odstraňuje sa pochybnosť o tom, či sa zmluvné strany rozhodcovskej doložky môžu dohodnúť na tom, že rozhodcovské pojednávanie prebehne len v pí somnej podobe, bez nariadenia ústneho pojednávania. Takáto dohoda bude možná.

K bodu 54 (§ 27 ods. 2, poznámka pod čiarou k odkazu 10)

Nové znenie odseku 2 reflektuje platnú úpravu v OSP ohľadom zachovávania mlčanlivosti pri dokazovan í.

So zmenou znenia odseku 2 súvisí vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 10.

K bodu 55

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodom 56 až 58 (§ 31 ods. 1 až 3)

V otázke určenia rozhodného práva sa kladie dô raz na širšie uplatnenie zmluvnej voľnosti strán, pokiaľ nie je zákonom obmedzená. V sporoch z medzinárodného obchodného styku si tak strany budú môcť napríklad dohodnúť uplatnenie určitých konkrétnych pravidiel práva (napr. Viedenského dohovoru o medzin árodnej kúpe tovaru alebo Princípy UNIDROIT) bez toho, že by si zároveň museli zvoliť aj právo konkrétneho štátu, podľa ktorého tieto pravidlá bude potrebné vykladať.

Väčší priestor na uplatnenie zmluvnej slobody bude aj v č isto tuzemských právnych vzťahoch. Od vstupu SR do EÚ a uplatnenia Nariadení Rím I a II je totiž možné, aby si strany aj v č isto tuzemskom právnom vzťahu zvolili za rozhodujúce právo iného štátu. Táto možnosť voľby bude obmedzená len tam, kde ju obmedzuje aj samotné Nariadenia Rím I a Rím II.

Druhá veta v § 31 ods. 3 sa vypúšťa, nakoľko ot ázky spotrebiteľského rozhodcovského konania už po novele nebudú predmetom ZoRK.

Vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 13 a 13a súvisí so zmenou ustanovenia § 31 ods. 1 a § 31 ods. 3.

K bodom 59 a 60 (§ 32 ods. 3 a 4)

Vypúšťa sa inštitút zápisnice o hlasovaní rozhodcov, ktorý sa v praxi nevyužíval. Zjednocuje sa terminológia aby bolo zrejmé, že proces prijímania rozhodnutia rozhodcami je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o rozhodcovské uznesenie alebo rozhodcovský rozsudok.

K bodu 61 (§ 33 ods. 2)

Odsek 2 bude po novom výslovne umožňovať vydanie čiastkového rozhodcovského rozsudku o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, v súlade s aktuá lnou medzinárodnou praxou a znením Modelového zákona.

Ustanovenia odseku 2, ktoré boli zavedené novelou 71/2009 Z.z. za účelom ochrany spotrebiteľa sa navrhujú vypustiť, keďž e problematiku spotrebiteľských arbitráží bude po novom riešiť samostatný zákon.

K bodom 62 a 63 (§ 34 ods. 1 a 4)

V odseku 1 sa vypúšťajú ustanovenia o podpisovaní rozhodcovského rozsudku, ktoré sú komplexnejšie upravené v § 32. Zároveň sa stanovuje, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu. Elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú formu právneho úkonu.

K bodu 64 (§ 35)

Podľa § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktor ý je primerane aplikovateľný aj na rozhodcovské konanie, nahradzuje právoplatný rozsudok ukladajúci vyhlásenie vôle toto vyhlásenie. Keďže žaloba o splnenie povinnosti vykonať prejav vô le je vo svojej podstate klasickou žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a keďže ohľadom takéhoto sporu možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, ide o arbitrabilné spory. Z povahy veci tak vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok by mal mať identické účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Za účelom prá vnej istoty a vylúčenia problémov v aplikačnej praxi sa ustanovuje výslovná zákonná úprava.

K bodu 65 (§ 36 ods. 1)

Predĺženie lehoty na žiadosť o opravu rozhodcovské ho rozsudku je v súlade s ustanoveniami Modelového zákona.

K bodu 66 (§ 38 ods. 2)

Vypúšťa sa veta o možnosti prieskumu rozhodcovsk ého uznesenia o nariadení predbežného opatrenia iným rozhodcom, keďže táto otázka je po novom riešená priamo v § 22d a to tak, že o zrušení predbežného opatrenia vydaného v rozhodcovskom konaní bude mať vždy právomoc rozhodnúť súd.

K bodu 67

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 68 (§ 40)

Nové znenie § 40 sa pri definovaní dôvodov, na zá klade ktorých je možné požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku, snaží do najvyššej možnej miery reflektovať ustanovenia Modelového zákona a Newyorského dohovoru. Preto vykazuje aj vyšš iu mieru podobnosti s ustanovením § 50, na ktoré sa v ustanovení § 40 odkazuje. Pribudol tak nový dôvod zrušenia, ktorý m je rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Pojem verejný poriadok by sa pritom v súlade s medzinárodnou praxou mal vykladať reštriktívne a s ohľadom na záujem podporovať rozhodcovské konanie, najmä v oblasti medzinárodného obchodu.

Požadovať zrušenie rozhodcovského rozsudku už nebude možné z dôvodov, pre ktoré by bola v konaní pred všeobecným súdom na mieste obnova konania. Zrušenie pre rozpor s verejným poriadkom bude adekvátnym prostriedkom nápravy v prípadoch, keď rozhodcovské rozhodnutie bolo ovplyvnené trestným činom rozhodcu, znalca alebo svedka alebo keď tomu bránila prekážka rozhodnutej veci. Procesné pochybenia rozhodcovského súdu v konaní budú môcť byť dôvodom pre zruš enie, len ak mohli mať vplyv na rozhodnutie o veci samej, čo zodpovedá nemeckej úprave (§ 1059 ZPO).

K bodom 69a 70(§ 41 ods. 1 a 2)

Predĺženie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na 60 dní je v súlade s ustanoveniami Modelového zákona.

K bodu 71 (§ 42)

Vnútorný odkaz na § 40 ods. 1 písm. h) strá ca opodstatenenie vzhľadom na zmeny navrhované v § 40 ods. 1.

K bodu 72 (§ 43 ods. 1)

Zmena súvisí s preformulovaním dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K obsahovej zmene nedochádza.

K bodom 73 a 75

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s č ím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 74 (§ 45)

V nespotrebiteľskej arbitráži sa posilňuje ú loha strán na úkor súdnej ingerencie. Účastníci konanie musia v prvom rade chrániť svoje práva prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naopak, v spotrebiteľskej arbitráži sa právna úprava presúva do osobitného zákona.

K bodu 76 (§ 49 ods. 3)

Paragraf 49 sa dopĺňa novým odsekom 3, ktorý upravuje uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku, ktorý nie je potrebné vykonať, mimo exekučného konania. Pôjde najmä o rozhodcovské rozsudky deklarat órnej povahy (napr. platnosť zmluvy alebo určenie, že účastník neporušil svoje záväzky).

K bodom 77 až 80 (§ 50 ods. 1 až 3)

Zmeny v písmenách a) a b) presnejšie do slovenského jazyka prekladajú formuláciu uvedenú v Newyorskom dohovore.

Zmena v písmene d) zosúlaďuje toto ustanovenie s úpravou v § 40, aby procesné pochybenia v rozhodcovskom konaní mohli byť dô vodom na odmietnutie vykonania cudzieho rozhodcovského rozsudku len vtedy, ak mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V odsekoch 2 a 3 sa výslovne dopĺňa, že v danom prípade ide o súd príslušný nielen na vý kon rozhodnutiam, ale aj na uznanie rozhodnutia.

K bodu 81

Navrhuje sa zmeniť doterajšiu systematiku zákona, s čím je spojená aj zmena nadpisov jednotlivých častí a hláv.

K bodu 82 (§ 51 ods. 3)

V odseku 3 sa mení doterajšie nastavenie vzťahu medzi Ob čianskym súdnym poriadkom a procesnými pravidlami uplatňujúcimi sa v rozhodcovskom konaní. Podľa platnej právnej úpravy museli rozhodcovia procesné otázky neupravené v zákone alebo na jeho základe riešiť výhradne podľa OSP, čo v praxi mohlo viesť ku komplikáciám a obmedzovalo to právomoc rozhodcovských súdov upraviť otázku procesného postupu autonómne, pokiaľ boli zároveň dodržané zá sady rovnosti strán a poskytnutá možnosť každej strane byť vypočutá. Podľa navrhovanej výslovnej úpravy sa proces pred rozhodcami bude riadiť ustanoveniami OSP primerane, v prípadoch, ak to povaha veci bude pripúšťať.

K bodu 83 ( § 54b)

Navrhuje sa nasledovný mechanizmus v rámci prechodných ustanovení:

Odsek 1: 1. januára 2015 nadobúda nová právna úprava účinnosť, všetky nové stále rozhodcovské súdy musia byť zriadené podľa nových predpisov. Prechodné ustanovenia sa majú aplikovať primerane aj na novú právnu úpravu (prebiehajúce spory a podobne).

Odsek 2: inštitucionálny reštart doterajších stá lych rozhodcovských súdov. Zriaďovatelia, ktorí nespĺňajú podmienky stanovené týmto zákonom pre zriadenie stálych rozhodcovských súdov ich musia splniť v priebehu šiestich mesiacov (napríklad sa stať členmi združenia). V prípade márneho uplynutia lehoty sa rozhodcovské zmluvy nestávajú neplatnými, iba sa inštitucionálna arbitráž mení na ad hoc arbitráž.

Odsek 3: Pretrvanie účinkov doterajších rozhodcovský ch zmlúv v prípade, ak ich zriaďovateľ prestáva spĺňať podmienky novej právnej úpravy. Predpokladá sa, že doterajší zriaďovateľ sa môže združiť napríklad do záujmového zoskupenia prá vnických osôb a rozhodcovská zmluva odkazujúca na pôvodný stály rozhodcovský súd sa bude považovať za odkazujúcu na tento nový stály rozhodcovský súd. Nie je pritom nevyhnutné, aby bolo jeho označ enie totožné, keďže aj doterajšia prax pripúšťa možnosť zmeny názvu stáleho rozhodcovského súdu.

K článku II (Zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorší ch predpisov)

V súlade s Programovým vyhlásení m vlády Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť, aby kvalitná právna úprava rozhodcovského konania bola podporená predvídateľnou a kvalitnou rozhodovacou praxou súdov. Za týmto účelom navrhujeme založi ť za účelom špecializácie súdov vo vysoko komplexnej oblasti nespotrebiteľskej arbitráže tzv. kauzálnu príslušnosť troch prvostupňových súdov. Tento inštitút prispeje spolu s novelizovanou právnou úpravou k vytvoreniu predvídateľnej a modernej judikatúry, ktorá je kľúčovou podmienkou pre aplikačnú prax a rozvoj mimosúdneho riešenia sporov.

K článku III (Účinnosť)

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti novej právnej úpravy.

V Bratislave, 20. augusta 2014

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

13

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 715/2003 z 16. júla 2003 bola ministerstvu spravodlivosti uložená úloha predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdnej sústavy. Na základe uvedeného uznesenia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Optimalizácie súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.

Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:

-veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,

-veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,

-veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR.

V rámci trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva budú súčasne na prvom stupni vytvorené prvostupňové všeobecné súdy s osobitnou pôsobnosťou. Tieto súdy budú okrem vybavovania vecí, ktoré budú v pôsobnosti všetkých súdov daného stupňa vybavovať špecializovanú agendu.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie v nasledovnom rozsahu

Kvantifikácia realizácie optimalizácie súdnej sústavy

Návrh zákona je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v našich podmienkach je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva, t.j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré predpoklady pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere.

Navrhovaným zlúčením súdov vzniknú obvodné súdy s vyšším počtom sudcov, ktorí sa budú môcť špecializovať na jednotlivé druhy súdnych agend v rámci všeobecného súdnictva. Súčasne sa vytvárajú súdy, ktoré budú špecializované na jednotlivé špeciálne agendy (konkurzná agenda, zmenkové a šekové súdy, súd s celoslovenskou pôsobnosťou s agendou priemyselnej ochrany, súdy s agendou burzových obchodov a súdy s azylovou agendou).

Predložený návrh zákona je postavený na využití doterajších finančných zdrojov.

Z hľadiska stanovenia finančnej náročnosti realizácie dopadu tohto návrhu zákona sa použili údaje schváleného rozpočtu na rok 2003 pre civilnú časť kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.

Základná dispozícia pre stanovenie týchto údajov bola :

-prechod výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd Nitra

a z Krajského súdu v Trenčíne na Vyšší súd Žilina,

-Okresného súdu Malacky na Obvodný súd Bratislava IV,

-Okresného súdu Pezinok na Obvodný súd Bratislava III,

-Okresného súdu Piešťany na Obvodný súd Trnava,

-Okresného súdu Senica na Obvodný súd Skalica,

-Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Obvodný súd Trenčín,

-Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Obvodný súd Trenčín,

-Okresného súdu Partizánske na Obvodný súd Topoľčany,

-Okresného súdu Šaľa na Obvodný súd Galanta,

-Okresného súdu Námestovo na Obvodný súd Dolný Kubín,

-Okresného súdu Ružomberok na Obvodný súd Liptovský Mikuláš,

-Okresného súdu Kežmarok na Obvodný súd Poprad,

-Okresného súdu Svidník na Obvodný súd Bardejov,

-Okresný súd Revúca na Obvodný súd Rožňava.

Ku dňu účinnosti tohto návrhu zákona prechádza výkon súdnictva, práva a povinnosti, vrátane práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov, rozpočtového hospodárenia a majetku štátu formou delimitačných protokolov na uvedené vyššie a obvodné súdy.

Ekonomický dopad realizácie tohto návrhu zákona je potrebné stanoviť v týchto kategóriách :

1. Bežné výdavky

Delimitované rozpočtové prostriedky z krajských a okresných súdov budú použité na zabezpečenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní pre sudcov, zamestnancov štátnej a verejnej služby, vrátane odvodov poistného, príspevkov zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce.

Výdavky v kategórii Tovary a ďalšie služby sa súčasne použijú na úhradu materiálno-technického zabezpečenia a prevádzkových nákladov vyššieho, príp. obvodného súdu vzhľadom na nárast personálneho obsadenia týchto súdov, ako aj potreby výkonu súdnej moci.

Zamestnancom v štátnej a verejnej službe, ktorí neprejdú na uvedené vyššie a obvodné súdy, sa vyplatí odstupné, príp. odchodné v súlade s platnými predpismi. Výška tohto odstupného (príp. odchodného) bude závislá od termínu účinnosti navrhovaného zákona.

Medzi ďalšie bežné výdavky je potrebné zahrnúť aj :

-udržiavanie opustených súdnych budov (stráženie, temperovanie) vo výške 7,2 mil. Sk,

-presťahovanie zrušených krajských a okresných súdov vo výške 2,6 mil. Sk.

2. Kapitálové výdavky

Ťažisko finančného zabezpečenia realizácie tohto návrhu zákona je vo vytvorení optimálnych priestorových a materiálových podmienok.

Pre zabezpečenie tohto cieľa je potrebné :

rok 2004

v tis. Sk

a) Projektová príprava realizácie stavebných prác

- prechod Krajského súdu v Trnave na Vyšší súd do Nitry 6,000

prechod Okresného súdu Malacky

na Okresný súd Bratislava IV 4,500

- prechod Okresného súdu Námestovo

na Okresný súd Dolný Kubín 2,500

- prechod Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov 2,500

- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 2,500

S P O L U : 18,000

V rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR na rok 2004 je na optimalizáciu súdnej sústavy rozpočtovaný objem 25 mil. Sk Zostatok finančných prostriedkov bude použitý na realizáciu stavebných prác v rámci optimalizácie súdnej sústavy.

b) Realizácia stavebných úprav- priame dopady vyvolané optimalizáciou

súdnej sústavy 2005 – 2006 – 2007

- prechod Krajského súdu v Trnave na Krajský súd Nitra 25,0 25,0

- prechod Okresného súdu Malacky

na Okresný súd Bratislava IV 14,0 13,5

- prechod Okresného súdu Námestovo

na Okresný súd Dolný Kubín 5,0 4,5

- prechod Okresného súdu Svidník

na Okresný súd Bardejov 5,0 4,5

- prechod Okresného súdu Senica na Okresný súd Skalica 20,0 30,0 10,0

S P O L U : 69,0 77,5 10,0

Sumárne na tieto účely je potrebné zabezpečiť v rozpočte kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR 156 mil. Sk.

Časové rozlíšenie týchto objemov kapitálových výdavkov je nasledovné :

2005 ......................... 69,0 mil. Sk

2006 ........................ 77,5 mil. Sk

2007 ........................ 10,0 mil. Sk

Uvedené objemy kapitálových výdavkov v rokoch 2005, 2006 a 2007 si bude rezort uplatňovať v návrhoch rozpočtu pre roky 2005, 2006. a 2007.

V priebehu roku 2005 v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy dôjde k zníženiu počtu spravovaných budov v civilnej časti rezortu. Ide o následovné justičné objekty, ktoré budú v súlade so zákonom číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ponúknuté štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s nimi :

A. Prebytočný nehnuteľný majetok

1.) Okresný súd Bánovce nad Bebravou

2.) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom

3.) Okresný súd Partizánske

4.) Okresný súd Svidník

5.)Okresný súd Senica

6.) Okresný súd Piešťany

B. Ukončenie nájomných zmlúv nebytových priestorov

1.) Okresný súd Šaľa

2.) Okresný súd Námestovo

3.) Okresný súd Revúca

V prípade neúspešného ponukového konania je rezort povinný vykonať osobitné ponukové konanie v súlade s cit. zákonom, t.j. predaj budov.

Znížením množstva spravovaných budov rezort predpokladá úsporu prevádzkových nákladov na horeuvedených súdoch cca 14,7 mil Sk ročne. V prípade predaja objektov získané finančné prostriedky bude rezort uplatňovať v súlade s platnými predpismi na úseku rozpočtového hospodárenia.

Rezort bude pri svojich požiadavkách v návrhu rozpočtu na rok 2006 prihliadať na tieto úspory.

Realizácia návrhu zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie a z hľadiska zamestnanosti dôjde k zníženiu stavu zamestnancov na súdoch v Slovenskej republike.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B.Osobitná časťK Čl. I:K § 1:

Účelom zákona je určiť sídla a obvody všetkých súdov Slovenskej republiky a vytvoriť tak jednotný a prehľadný právny predpis, ktorý v jednotlivých ustanoveniach presne vymedzí územné obvody súdov. V súvislosti s vytváraním súdov so špeciálnou agendou (napr. zmenkové a šekové súdy, konkurzné súdy, súdy s azylovou agendou) je tiež nevyhnutné určiť ich pôsobnosť a ustanoviť špeciálnu miestnu príslušnosť v rámci konania na prvom a druhom stupni.

K § 2:Vytváranie trojstupňovej sústavy súdnictva sa najvýznamnejšie dotkne prvostupňových súdov. Na prvostupňové súdy prejde nová agenda. To vyžaduje, aby na jednotlivých prvostupňových súdoch bol dostatočný počet sudcov a odborných zamestnancov súdov schopných novú agendu zvládnuť. Potreba sudcov na jednotlivých prvostupňových súdoch nie je daná len pomerom nápadu vecí k počtu sudcov na každom jednotlivom prvostupňovom súde, ale aj požiadavkou na nevyhnutnú mieru špecializácie jednotlivých sudcov, čo je v súčasnosti podmienka kompetentného rozhodovania sudcov.

Presun agendy na prvostupňové súdy si preto vyžiadal vytvorenie prvostupňových súdov s takým počtom sudcov a odborných zamestnancov súdu, ktorý umožní zvládnutie nápadu vecí a súčasne nevyhnutnú mieru špecializácie sudcov. Ich vytvorenie bolo možné realizovať zásadne dvoma spôsobmi:

a)doplnenie existujúcich súdov novými sudcovskými miestami zvýšením celkového počtu sudcov a zvýšením počtu odborných zamestnancov súdov,

b)zlúčením niektorých súdov a prerozdelením existujúcich sudcovských miest na zostávajúce súdy.

Plošným zvýšením počtu sudcov na všetkých v súčasnosti existujúcich prvostupňových súdoch by sa však iba prehĺbila, už dnes existujúca, nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide o zaťaženosť jednotlivých sudcov. Toto riešenie preto nie je efektívne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky preto v rámci vládou Slovenskej republiky schválenej optimalizácie súdnej sústavy navrhlo riešenie spočívajúce v zlúčení malých súdov tak, aby mohli byť vytvorené prvostupňové súdy personálne schopné zvládnuť novú agendu. Toto riešenie je z hľadiska cieľa, ktorým je vytvorenie podmienok pre presun agendy na prvostupňové súdy, efektívnejšie. Na základe uvedenej zmeny sa navrhuje v rámci Slovenskej republiky 42 obvodových súdov, ako súdov prvého stupňa.

K § 3:

Nerovnováha medzi jednotlivými súdmi, pokiaľ ide nápad vecí a o zaťaženosť jednotlivých sudcov existuje v súčasnosti aj na úrovni krajských súdov. Presun prvostupňovej agendy z krajských súdov na súdy prvého stupňa (obvodné súdy) v budúcnosti zmenší nápad vecí na krajských súdoch. Prevádzkovanie krajských súdov s malým nápadom vecí pri požiadavke nevyhnutnej miery špecializácie sudcov je rovnako ako v prípade prvostupňových súdov neefektívnym riešením. Ministerstvo spravodlivosti preto navrhuje zlúčenie dvoch krajských súdov, ktoré majú už dnes v porovnaní s ostatnými krajskými súdmi najmenší nápad vecí a z ostatných krajských súdov vytvoriť 6 vyšších súdov. Aj na úrovni súdov druhého stupňa potom budú existovať súdy s porovnateľným nápadom vecí (pri zohľadnení špecifík dnešných krajských súdov v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici, ktoré sú v súčasnosti konkurznými súdmi).

K § 4:

V súlade s čl. 143 Ústavy Slovenskej republiky sa zachováva sa doterajšie postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného článku tvoria sústavu súdov Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy, pričom pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bude aj naďalej sídliť v Bratislave a jeho územný obvod bude tvoriť celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom na presun agendy z krajských súdov na súdy okresné však dôjde k vytvoreniu modelu, v rámci ktorého bude Najvyšší súd SR vybavovať veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť.

K § 5:

Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach.

Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania

a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda

- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,

- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,

- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,

b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,

c) obzvlášť závažných trestných činov

1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda

- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

2. spáchaných zločineckou skupinou, teda

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],

3. spáchaných teroristickou skupinou, teda

- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],

d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),

e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,

f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

K § 6:Reformy v rámci optimalizácie súdnej sústavy sa čiastočne dotýkajú aj vojenských súdov. Zmenou počtu krajských súdov a presunom agendy dôjde k zníženiu počtu agendy na Vojenskom obvodovom súde v Bratislave. Aj naďalej sa však zachováva doterajšia štruktúra vojenských súdov, ktorá pozostáva z vyššieho vojenského súdu a troch vojenských obvodových súdov. Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa pokiaľ trestný poriadok neustanovuje inak a vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa.

S takouto sústavou vojenských súdov sa uvažuje aj v rámci rekodifikácie trestného práva.

K § 7:

Doterajší systém registrových súdov sa osvedčil, preto zostáva v navrhovanej štruktúre súdoch zachovaný ich rovnaký počet a sídlo. Z hľadiska výšky agendy, ktoré sa vybavuje na registrových súdoch je aj naďalej opodstatnené zachovať doterajšiu štruktúru.

Na rozdiel od platného právneho stavu, keď obchodný register viedol okresný súd v sídle krajského súdu, nezostane však vzhľadom na zlúčenie niektorých krajských súdov táto štruktúra zachovaná. Preto bolo v rámci návrhu zákona potrebné jednoznačne vyriešiť aj otázku, kto bude odvolacím súdom pre rozhodovanie súdov obvodných. Zároveň v súvislosti s novým zákonom o registrácii údajov v obchodnom registri sa väčšia časť agendy sústredí u vyšších súdnych úradníkov a sudcovia sa budú môcť venovať skutkovo zložitejším veciam.

K § 8:

V súvislosti so zámerom presunu agendy z druhostupňových súdov na súdy prvého stupňa sa navrhuje, aby v vo veciach konkurzov a vyrovnania rozhodovali obvodné súdy ako súdy prvého stupňa. Podľa platnej právnej úpravy rozhodujú v týchto veciach krajské súdy ako súdy prvostupňové. V nadväznosti na zmenu vecnej príslušnosti sa v príslušných ustanoveniach mení aj občiansky súdny poriadok v rámci čl. II.

Vo veciach konkurzov a vyrovnania bude na prvom stupni rozhodovať 6 obvodných súdov v sídle kraja a na druhom stupni 3 vyššie súdy. Ako odvolacie súdy budú pôsobiť Vyššie súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ktoré podľa platného stavu rozhodujú v rámci prvého stupňa.

K § 9:

Uvedeným návrhom sa sleduje vytvorenie špecializovaných súdov, ktoré budú mať dostatočnú odbornú kapacitu, na rozhodovanie v agende, ktorá je náročná a špecifická. V súčasnosti nie je vysoký počet týchto sporov, ale v budúcnosti sa predpokladá jeho zvyšovanie.

V súčasnosti o sporoch týkajúcich sa zmeniek a šekov rozhodujú krajské súdy ako súdy prvého stupňa, v súlade so zámerom presuny agendy na prvostupňové súdy sa navrhuje, aby na spory zo zmeniek a šekov boli príslušné tri obvodové súdy. Odvolacím súdom v týchto prípadoch budú vyššie súdy v Nitre, Prešove a Žiline. navrhované riešenie tak nadväzuje aj na vytvorenie troch odvolacích konkurzných súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

K § 10:

Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré tvoria prílohu Dohody. Jedným z mimoriadne dôležitých medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti je i Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda TRIPS“) .

Prijatím Dohody TRIPS v rámci WTO vznikol pre Slovenskú republiku záväzok harmonizovať svoje právne predpisy v oblasti komerčného uplatnenia a využitia predmetov duševného vlastníctva. Dohoda TRIPS určuje minimálny štandard ochrany predmetom práv priemyselného vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium ich ďalšej ochrany prostredníctvom ochrany na hraniciach pred napodobňovanými a falšovanými výrobkami a ochrany súdnej, vzťahujúce sa vo všeobecnosti na prípady porušovania práv k predmetom práv priemyselného vlastníctva.

Základnou koncepciou predkladaného materiálu je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo konkurzných súdov na Slovensku) týkajúcej sa ochrany priemyselného vlastníctva na jeden súd s vytvorením senátu zloženého z vysoko špecializovaných a jazykovo vybavených sudcov v oblasti priemyselných práv. Týmto postupom je možné zabezpečiť rozhodovanie o právach v tejto špecifickej oblasti v reálnom čase, pričom práve čas, potrebný na prijatie meritórneho rozhodnutia predstavuje jeden z najväčších problémov súčasného slovenského súdnictva. Zároveň by bolo možné zabezpečiť i vysokú kvalifikovanosť rozhodnutí, čo pri súčasnom rozptýlení agendy v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku na všetky krajské, resp. okresné súdy nie je možné.

Základným a nevyhnutným predpokladom pre výber súdu boli najmä predchádzajúce skúsenosti s touto agendou. Umiestnenie súdu do Banskej Bystrice bolo ovplyvnené tiež tou skutočnosťou, že je tu situovaný Úrad priemyselného vlastníctva SR. Preto sa navrhované riešenie javí ako racionálne, najmenej nákladne a optimálne riešenie. Úrad priemyselného vlastníctva SR má možnosti a prostriedky na zabezpečenie sústavného vzdelávania sudcov, je priamo pri príprave a realizácii všetkých významných zmien na poli priemyselných práv v medzinárodnej sfére a v súčasnej dobe má i možnosť zabezpečiť prvotné rozsiahle zaškolenie sudcov, ktorého materiálnu i profesionálnu podporu môže Úrad priemyselného vlastníctva SR zabezpečiť prostredníctvom vlastných zdrojov. Súčasne uvedený senát bude v budúcnosti predstavovať vysokokoncentrovaný zdroj legislatívnych podnetov de lege ferendae pre činnosť Úradu priemyselného vlastníctva SR, čo v súčasnosti v Slovenskej republike absentuje.

K § 11:

Obdobne ako pri predchádzajúcich špeciálnych súdoch, aj súd s burzovou agendou bude mať špecifickú a náročnú agendu, ktorá je v nadväznosti na Burzu cenných papierov koncentrovaná predovšetkým v Bratislave. z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby bol prvostupňovým súdom v týchto veciach Obvodný súd Bratislava V. a odvolacím súdom Vyšší súd Bratislava.

K § 12:Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v azylovom konaní sa v novele Občianskeho súdneho poriadku zverilo do vecnej príslušnosti krajských súdov. Vzhľadom na špecifický charakter azylovej problematiky a v súlade s požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania sa navrhuje koncentrácia azylovej agendy na dva krajské súdy v Slovenskej republike s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Pri výbere súdov z hľadiska ich sídla sa prihliadalo i na možnosti disponovania vlastnými zdrojmi informácií o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl a ďalších skutočnostiach dôležitých pre rozhodovanie.

K § 13 až 17:

V rámci prechodných ustanovení je nevyhnutné vyriešiť usporiadanie vzťahov medzi zlučovanými súdmi, ktoré sa týkajú predovšetkým prechodu doterajšej agendy, majetku a práv a povinností, pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov.

V súvislosti s zmenou počtu druhostupňových súdov bolo potrebné vyriešiť zároveň otázku príslušnosti druhostupňových súdov vo veciach odvolaní, ktoré boli podané napr. na okresnom súde v Senici, ktorý patrí podľa platného stavu do územného obvodu Krajského súdu v Trnave a ktoré ešte neboli zaslané nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Po nadobudnutí účinnosti zákona sa druhostupňovým súdom pre Obvodný súd v Senici stane Vyšší súd Bratislava.

V rámci § 15 sa rieši postavenie prísediacich, ktorí boli zvolení do funkcie podľa štvrtej časti zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov. Keďže prísediacich volia obecné zastupiteľstvá v obvode príslušného súdu z kandidátov z radov občanov, ktorí majú trvalý pobyt alebo pracujú v obvode súdu, bolo nevyhnutné v súvislosti so zlučovaním súdov upraviť ich status.

K § 18:

Generálnou novelizačnou klauzulou sa zavádza jednotné označenie súdov vo všetkých právnych predpisov.

K § 19:

Zrušuje sa doterajšia právna úprava.

K Čl. II:

K bodu 1:

Ide iba o legislatívno – technickú zmenu súvisiacu so zmenou terminológie v rámci sústavy súdov.

K bodom 2 až 4:

V nadväznosti na presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy bolo potrebné zmeniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

K Čl. III:

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legislvakančnú lehotu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. marca 2005. Presun agendy z druhostupňových na prvostupňové súdy je potrebné spraviť postupne, aby sa jednotlivé súdy mali možnosť dostatočne pripraviť, preto je nevyhnutné aby bol vytvorený časový priestor na uvedenú zmenu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby ustanovenia týkajúce sa konkurzných súdov, zmenkových a šekových súdov a súdov s agendou burzových obchodov nadobudli účinnosť až 01.03.2005. V súvislosti s postupným presunom agendy z krajských na okresné súdy sa v rámci návrhu zákona navrhlo, aby agenda konkurzov a vyrovnaní prešla na obvodné súdy s účinnosťou od 01.003.2005. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné zachovať na prechodné obdobie doterajší právny stav. Účinnosť paragrafu 18 je však obmedzená a od 01.03.2005 sa nepoužije.

Bratislava 14. januára 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu