Zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 368/2021 účinný od 25.04.2022 do 30.04.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024, Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľmi návrhu zákona sú najmä

-systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl, so zámerom jej modernizácie tak, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl ako aj na úrovni fakúlt, pričom prehodnotenie systému riadenia je aj predmetom programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024; mení sa najmä

ospôsob ustanovenia rektora,

ozloženie správnej rady vysokej školy,

ozriaďovanie orgánov fakulty,

opôsobnosti akademického senátu vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy posilnením postavenia správnej rady,

-zadefinovanie jednotných minimálnych kritérií na obsadenie funkčného miesta docenta a profesora so zámerom, aby podmienky, za ktorých budú obsadzované najdôležitejšie funkčné miesta boli rovnaké pre všetky vysoké školy a systémové zrušenie väzby týchto funkčných miest na tituly,

-zvýšenie transparentnosti pri obsadzovaní funkcie dekana, rektora a člena správnej rady verejnej vysokej školy zavedením inštitútu verejného vypočutia, keďže zákon v súčasnosti bližšie spôsob ich ustanovenia neupravuje a úprava spôsobu „voľby kandidáta“ je len vecou štatútu vysokej školy,

-opätovné zavedenie obmedzenia výkonu funkcie rektora na dve po sebe idúce funkčné obdobia,

-profesionalizácia správnej rady verejnej vysokej školy,

-zjednotenie štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v dennej forme a v externej forme (okrem doktorandského štúdia), vzhľadom na to, že aplikácia rozlišovania štandardnej dĺžky štúdia podľa formy sa v praxi ukázala ako neefektívna,

-zavedenie výkonnostných zmlúv uzatváranými medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky (možnosť získania finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie bude podmienené plnením merateľných ukazovateľov vysokými školami),

-rozdelenie akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dva samostatné druhy akreditácií s ponechaním spoločnej žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania,

-systémová zmena vytvárania učiteľských študijných programov,

-úprava zloženia predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja a otvorenia sa občianskym združeniam pôsobiacim v oblasti výskumu a vývoja,

-rozšírenie spôsobov posudzovania projektov výskumu a vývoja zavedením posudzovania medzinárodnými expertnými panelmi a zavedením využívania rýchleho hodnotenia projektov, ktoré už boli vyhodnotené na inej úrovni.

Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 131/2002 Z. z.)

K bodu 1

Cieľom návrhu zmeny § 1 ods. 2 je včleniť do tohto ustanovenia aj súlad s potrebami spoločnosti, aby vysoké školy mali ako integrálnu súčasť svojho poslania aj spoločenský dosah svojich činností.

K bodu 2

Cieľom návrhu zmeny § 1 ods. 3 je rovnako ako v predošlom bode včleniť aj do tohto ustanovenia aj súlad s potrebami spoločnosti, aby vysoké školy mali ako integrálnu súčasť svojho poslania aj spoločenský dosah svojich činností.

K bodu 3

Cieľom návrhu zmeny § 1 ods. 4 je na jednej strane rovnako ako v predošlých dvoch bodoch včleniť aj do tohto ustanovenia aj súlad s potrebami spoločnosti, aby vysoké školy mali ako integrálnu súčasť svojho poslania aj spoločenský dosah svojich činností, a na strane druhej urobiť jednou zo súčastí poslania vysokých škôl aj uplatnenie absolventov v praxi.

K bodu 4

Cieľom návrhu na doplnenie § 1 o nový ods. 5 je, aby vysoké školy podporovali vo svojom poslaní aj činnosti vysokých škôl orientované na študenta a študentskú samosprávu.

K bodu 5

Cieľom návrhu zmeny § 2 ods. 6 je umožniť, aby vysoká škola mohla poskytovať študijné programy druhého stupňa, resp. tretieho stupňa aj bez toho, aby poskytovala aspoň jeden študijný program prvého stupňa. Aj v zahraničí je bežné, že vysoké školy poskytujú len druhý stupeň alebo tretí stupeň. Rozhodujúce budú závery Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“) k vnútornému systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 6

Cieľom návrhu na doplnenie § 2 je, aby vysoké školy explicitne podporovali vo svojom poslaní aj činnosti vysokých škôl orientované na študenta a študentskú samosprávu. V rámci zabezpečovania kvality ide napríklad o účasť zástupcov študentov vo výberovej komisii na vymenovanie dekana, účasť zástupcu študentov v komisii, ktorá schvaľuje návrh na odvolanie dekana, voľba najmenej jedného člena správnej rady, účasť na výberovom konaní na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. V rámci rozhodovania o právach a povinnostiach študentov ide o členstvo v akademickom senáte vysokej školy, členstvo v disciplinárnej komisii vysokej školy a členstvo v samosprávnych kolektívnych orgánoch fakulty. Zároveň sa zabezpečuje účasť študentov prostredníctvom nimi voleného zástupcu aj v správnej rade verejnej vysokej školy.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu štruktúry orgánov verejnej vysokej školy v § 7.

K bodu 8

Cieľom navrhovanej právnej úpravy v § 5 ods. 3 je sprecizovanie právnej úpravy s ohľadom na potrebu systematizácie a sprehľadnenia siete vysokých škôl.

K bodu 9

Technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 23 a uvoľnenie systému riadenia vysokých škôl smerom dovnútra, t. j. smerom k samostatnosti vysokých škôl v rámci ich vnútornej organizácie.

K bodu 10

Delenie orgánov verejnej vysokej školy na orgány akademickej samosprávy a ďalšie orgány v § 7 súvisí so systémovou zmenou postavenia správnej rady verejnej vysokej školy, ktorá je obsahom zmien v § 9, 40 a 41. Z hľadiska systémového usporiadania zákona je vhodné uviesť nielen orgány akademickej samosprávy, ale celú štruktúru orgánov. Systémová zmena štruktúry orgánov verejnej vysokej školy zavádza aj výslovnú možnosť verejnej vysokej školy zriadiť si podľa potreby ďalší orgán, ktorý by sa špecializovane zaoberal zabezpečovaním kvality vysokoškolského vzdelávania.

K bodu 11

Podľa súčasného znenia § 8 ods. 1 „Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.“. Návrhom zákona sa umožňuje iné ako paritné zastúpenie fakúlt vysokej školy v senáte, napr. podľa počtu študentov, zamestnancov alebo vedeckého výkonu. Uvedené ustanovenie je dôležité najmä v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou umožňujúcou vysokej škole si nastaviť vnútorné usporiadanie na úrovni fakulty, ktoré nemusí zahŕňať fakultný senát.

Ďalej sa navrhuje jednoznačné ustanovenie najvyššieho počtu členov akademického senátu vysokej školy, ktorý doposiaľ nebol limitovaný. Navrhovaná hodnota zodpovedá počtu senátorov v súčasnosti v najväčšom senáte v SR (66).

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 23 až 33 v súvislosti s uvoľnením systému riadenia vysokých škôl smerom dovnútra, keďže funkcie na úrovni fakulty už nebude ustanovovať zákon, ale ich zriadenie bude vecou štatútu príslušnej vysokej školy.

K bodom 13 a 15

Navrhovanou zmenou § 8 ods. 5 sa ustanovuje právo vystúpiť na zasadnutí akademického senátu verejnej vysokej školy aj predsedovi správnej rady verejnej vysokej školy. Ďalej sa v § 8 ods. 9 upravuje možnosť dodatočného zvolenia členov akademického senátu verejnej vysokej školy, aj ak by došlo k zrušeniu fakulty, čím by došlo k zániku členstva príslušného člena

akademického senátu verejnej vysokej školy zastupujúceho túto fakultu. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v rámci § 8 ods. 5 a 9 z dôvodu potreby spresnenia terminológie vo vzťahu k pojmu „akademický senát verejnej vysokej školy“.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technickú úpravu v rámci § 8 ods. 8 z dôvodu zosúladenia terminológie pojmov rokovanie a zasadnutie.

K bodu 16 a 17

Návrh zmien § 9 a 10 spolu s navrhovaným novým § 10a predstavuje jeden z prvkov systémovej zmeny riadenia vysokých škôl. Cieľom je posilniť flexibilitu a manažérsky princíp riadenia, keď pre vymedzené rozhodnutia v oblasti rozpočtu a majetku už nebude potrebné dvojkolové schvaľovanie ale bude postačovať schválenie správnou radou. Na druhej strane sa dopĺňa kontrolná činnosť akademického senátu vysokej školy.

S posilnením nezávislého postavenia rektora súvisí aj návrh zmeny výberu kandidáta na rektora, ktorého v súčasnosti volí v tajných voľbách akademický senát a podľa návrhu ho má voliť spoločne so správnou radou vysokej školy.

Zvyšuje sa aj miera transparentnosti výberu kandidáta na rektora, keďže má by volený až po verejnom vypočutí a ustanovuje sa požiadavka na dostatočné zverejnenie procesu voľby rektora z pohľadu lehoty aj webového sídla.

Tá istá osoba bude môcť zastávať funkciu rektora najviac dve funkčné obdobia po sebe.

Z hľadiska systému ustanovení o orgánoch sa navrhuje rozdeliť ustanovenie § 10 na dva samostatné tak, aby § 10 obsahoval úpravu postavenia rektora a § 10a úpravu jeho pôsobností – obdobne ako pri akademickom senáte verejnej vysokej školy, resp. vedeckej rady verejnej vysokej školy.

K bodu 18

Návrhom sa upravuje v § 11 ods. 1 dĺžku funkčného obdobia členov vedeckej rady verejnej vysokej školy, ak si verejná vysoká škola vo svojom štatúte neupraví jej dĺžku inak, čím sa rozširuje autonómia vysokej školy. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú z dôvodu nadbytočnosti vnútorného odkazu aj vzhľadom na to, že tento spôsob uvádzania odkazov sa v súčasnosti už nepoužíva.

K bodu 19

Súčasné znenie § 11 ods. 2 neupravuje bližšie požiadavky na členov vedeckej rady vysokej školy – má ísť o odborníkov. Keďže vedecká rada vysokej školy má interných členov a externých členov, cieľom návrhu úpravy je, aby interným členom mohol byť len taký zamestnanec, ktorý je na funkčnom mieste profesora alebo docenta alebo dostatočne kvalifikovaní vedeckí pracovníci alebo umeleckí pracovníci. Táto úprava má za cieľ zvýšiť kvalitu vedeckej rady vysokej školy.

K bodu 20

Navrhuje sa rozšíriť pôsobnosť vedeckej rady vysokej školy s ohľadom na zvýšenie jej kvality spôsobené zmenou v jej zložení o niektoré kompetencie, ktoré pôvodne „patrili“ do pôsobnosti akademického senátu vysokej školy.

K bodu 21

Navrhovanou právnou úpravou v § 13 ods. 4 sa umožňuje verejným vysokým školám nezriaďovať si „celoškolskú“ disciplinárnu komisiu, ak verejná vysoká škola uskutočňuje študijné programy len na svojich fakultách. V týchto prípadoch je povinná existencia disciplinárnej komisie na úrovni vysokej školy nadbytočná. Pre prípad, že bude mať vysoká škola záujem o jej existenciu napriek tomu, že nemá žiadnych študentov na „celouniverzitných“ študijných programoch, možnosť mať disciplinárnu komisiu aj na úrovni vysokej školy zostáva zachovaná.

V nadväznosti na zavedenie fakultatívneho zriaďovania orgánov fakulty sa navrhuje, aby si verejná vysoká škola disciplinárnu komisiu zriaďovala vždy v tých prípadoch, ak by na fakulte nebol zriadený príslušný orgán na prejednávanie priestupkov.

K bodu 22

Úpravou § 14 ods. 2 sa explicitne ustanovuje zodpovednosť kvestora rektorovi príslušnej vysokej školy.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava v § 15 ods. 1 súvisí s úpravou obsadzovania funkčným miest docentov a profesorov.

K bodu 24

Návrhom sa ustanovuje ďalší vnútorný predpis verejnej vysokej školy v súvislosti s navrhovanou úpravou spôsobu voľby rektora.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava z dôvodu nadbytočnosti vnútorného odkazu aj vzhľadom na to, že tento spôsob uvádzania odkazov sa v súčasnosti už nepoužíva.

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava v § 15 ods. 2 z dôvodu spresnenia terminológie a legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v § 23 a nasl.

K bodu 27

Vypustenie § 15 ods. 2 písm. d) v nadväznosti na skutočnosť, že spôsob voľby kandidáta na rektora bude obsahom samostatného vnútorného predpisu.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie ustanovenia § 23.

K bodu 29

V § 15 ods. 2 sa upravuje ďalšia povinná náležitosť štatútu verejnej vysokej školy s ohľadom na zabezpečenie participácie študentov pri schvaľovaní vnútorného systému kvality príslušnej verejnej vysokej školy.

K bodu 30

V § 16 ods. 1 sa navrhuje spresnenie zostavovania rozpočtu verejnej vysokej školy tak, aby sa netýkal len jej hlavnej činnosti, ale aj jej podnikateľskej činnosti. Je totiž opodstatnené, aby aj podnikateľská činnosti bola riadená rozpočtom, čo prispieva k zvýšeniu zodpovednosti pri jej vykonávaní.

K bodom 31 a 32

Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. a) sa navrhuje rozšíriť na všetky dotácie zo štátneho rozpočtu, pretože vysoké školy môžu byť na základe osobitných predpisov aj prijímateľmi iných dotácií zo štátneho rozpočtu. Preto je opodstatnené, aby aj tieto dotácie (napr. v pôsobnosti iného ministerstva) patrili medzi výnosy verejnej vysokej školy.

V § 16 ods. 3 sa medzi výnosy verejnej vysokej školy navrhuje zároveň doplniť aj výnosy z podnikateľskej činnosti, keďže tá má byť podľa návrhu tiež predmetom rozpočtu verejnej vysokej školy.

K bodu 33

Podľa súčasného znenia § 16 ods. 5 „Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady potrebné na zabezpečenie jej hlavnej činnosti a rozvoja.“, teda ide o náklady na zabezpečenie rozvoja. Návrhom sa spresňuje, že ide priamo o náklady na rozvoj.

K bodu 34

Legislatívno-technické úpravy v § 16 ods. 7 a 9 v nadväznosti na zmenu v § 16 ods. 3 písm. a).

K bodu 35 až 39

Zmeny v § 16a súvisia so skutočnosťou, že v súčasnosti nie je opodstatnené vytvárať fond reprodukcie. Zároveň je relevantné, aby sa fondy vytvárali z aktívnej činnosti vysokej školy (zisk). Dary a dedičstvo sú príležitostnými a skôr pasívnymi príjmami, preto nie je dôvod, aby sa z nich aj naďalej tvorili fondy.

Zároveň úprava § 16a ods. 9 súvisí so zmenou pôsobností jednotlivých orgánov vo vzťahu k schvaľovaniu výročnej správy o hospodárení.

K bodu 40

Úprava § 17 ods. 1 súvisí so zmenou kompetencie akademického senátu verejnej vysokej školy vo vzťahu k rozhodovaniu o nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy v rámci komplexnej zmeny pôsobností správnej rady verejnej vysokej školy v § 41.

K bodu 41

Úprava v § 17 ods. 4 súvisí so skutočnosťou, že v rámci § 89 sa v novom odseku 12 navrhuje doplnenie poskytovania finančných prostriedkov, ktoré nemajú formu dotácie a je ich potrebné zohľadniť pri obstarávaní majetku verejnej vysokej školy.

K bodu 42

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 43

Technická úprava § 18 ods. 3 v nadväznosti na zmenu v § 16 ods. 1.

K bodu 44

Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na potrebu aktualizácie poznámky pod čiarou k odkazu 18, keďže súčasná poznámka pod čiarou k odkazu 18 obsahuje už zrušený právny predpis, ktorý bol medzičasom nahradený novým.

K bodu 45

Zmena periodicity overovania účtovnej závierky audítorom v § 19 ods. 3 súvisí so zmenou schvaľovania rozpočtu správnou radou. Preto už nie je potrebné overovať rozpočet vysokej školy každé tri roky, ale postačujúce je vykonanie overenia účtovnej závierky každé štyri roky.

K bodu 46

Zmena § 20 ods. 1 písm. b) súvisí so skutočnosťou, že ministerstvo potrebuje mať k dispozícií nielen návrh rozpočtu, ale aj schválený rozpočet verejnej vysokej školy na príslušný rozpočtový rok, ktorý slúži na účely kontroly a pre prípadné poskytovanie ďalších finančných prostriedkov.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48

Cieľom navrhovanej právnej úpravy v § 21 je predchádzanie prípadnému triešteniu verejných vysokých škôl, vzhľadom na súčasný počet fakúlt a iných súčastí. Zároveň sa vytvára priestor pre existenciu súčasti, ktoré nie sú výslovne zmienené v súčasnom znení § 21 ods. 1.

K bodom 49 až 52

Vloženie nového odseku 2 a doplnenie odseku 5 v § 21, zmeny v § 22 a vypustenie § 23 a nasl. v nadväznosti na uvoľnenie riadenia vysokých škôl smerom dovnútra. Uvedenými zmenami sa zavádza podstatná zmena riadenia vysokých škôl tak, aby mohlo na jednej strane dôjsť k uvoľneniu štruktúry fakúlt tak, aby si ju mohla každá vysoká škola modifikovať na svoje potreby a na druhej strane tak, aby sa predchádzalo prípadným konfliktom v riadení, ak celá štruktúra a pôsobnosť bude vecou štatútu vysokej školy, vecou rektora a akademického senátu verejnej vysokej školy. V tejto súvislosti nie je opodstatnené, aby zákon naďalej taxatívne

vymenúval povinné vnútorné predpisy fakulty, ale aj ich existencia bude ponechaná na samosprávnu pôsobnosť vysokej školy.

Zároveň sa v odseku 5 zákonom umožňuje, aby štatút vysokej školy mohol ustanoviť fakultu za samostatnú prevádzkovú jednotku na účely verejného obstarávania.

K bodu 53

Legislatívno-technická úprava v § 34 súvisí s systematickou úpravou § 9 až 10a a vypustením § 23 a nasl.

K bodu 54

Cieľom návrhu zmien § 40 a 41 je posilnenie postavenia správnej rady vysokej školy a spružnenie jej rozhodovania.

Spružnenie rozhodovania bude dôsledkom zníženia počtu členov tak, aby polovica členov bola vymenúvaná na návrh vysokej školy, konkrétne akademického senátu vysokej školy a polovicu si bude vyberať minister. Pri členoch vymenúvaných na návrh akademického senátu vysokej školy sa ponecháva, aby časť navrhovali zamestnanci a časť (jedného) študenti. Zároveň sa posilňuje externý prvok tak, aby nešlo (s výnimkou zástupcu študentov) o osoby z prostredia vysokých škôl. Okrem toho sa z členstva vylučujú aj zamestnanci ministerstva školstva (teda ani medzi členmi vymenovanými ministrom nebudú môcť byť zamestnanci ministerstva školstva). Vyvažovacím prvkom bude člen, ktorého si budú voliť a odvolávať ostatní členovia správnej rady. Zároveň sa ustanovuje okruh subjektov, ktoré budú môcť nominovať kandidátov.

Na zabezpečenie transparentnosti sa navrhuje princíp verejných vypočutí a vzájomného vyjadrovania sa akademického senátu a ministra k navrhnutým členom. Počet členov správnej rady sa bude odvíjať od počtu členov akademického senátu vysokej školy, preto môže podľa zmien veľkosti akademického senátu dochádzať paralelne aj zmene počtu členov správnej rady, čo je potrebné vyriešiť dopĺňaním, resp. určovaním členov, ktorí „skončia“. Jednoznačne sa vymedzujú aj spôsoby skončenia členstva a dva taxatívne uvedené dôvody pre odvolanie. Hoci má byť správna rada externým prvkom, vymedzuje sa nezlučiteľnosť vo vzťahu k niektorým funkciám a najmä vo vzťahu k štátnej službe na ministerstvách a ich priamo riadených orgánoch.

Z hľadiska pôsobností patrí medzi najdôležitejšie zmeny zapojenie správnej rady do procesu obsadzovania funkcie rektora, a to uskutočnenie voľby namiesto akademického senátu vysokej školy. Podstatná zmena je aj zjednodušenie prijímania rozpočtu, ktorý bude schvaľovať už len správna rada vysokej školy (doteraz ho schvaľuje až potom, ako ho schválil aj akademický senát vysokej školy). Ďalšou podstatnou zmenou je aj spolurozhodovanie správnej rady spolu s akademickým senátom o štruktúre vysokej školy a dlhodobom zámere vysokej školy (schvaľuje správna rada aj akademický senát). Správna rada schvaľuje aj metodiku rozpisu štátnej dotácie a rozpis štátnej dotácie, pretože je nevyhnutné, aby sa pri rozpise verejných prostriedkov presadzoval verejný záujem pri efektívnom a účelnom používaní týchto prostriedkov. Významnou zmenou je aj odbremenenie akademického senátu od schvaľovania nakladania s majetkom, keďže nejde o akademické záležitosti: aby však zostala zachovaná možnosť kontroly nakladania s majetkom aj zo strany akademickej samosprávy, akademický senát verejnej vysokej školy bude spolu so správnou radou schvaľovať nakladanie s majetkom,

ktorého cena je vyššia ako tristonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu považujú za hmotný majetok (aktuálne 510 000 €).

K bodu 55 až 63

Legislatívno-technické úpravy v § 43 až 45 súvisiace so zmenou legislatívnej skratky prezidenta Slovenskej republiky, zmenami v § 9 a 10 a so zavedením nového § 10a.

K bodu 64

Úprava § 47a ods. 1 súvisí s presunom kompetencii na správnu radu súkromnej vysokej školy. Ide o zmeny obdobnej povahy na posilnenie správnej rady, ako sú pri verejných vysokých školách vo vzťahu k štruktúre vysokej školy a jej rozpočtu.

K bodu 65

Navrhovaná právna úprava § 47b ods. 2 súvisí so zmenou pôsobností akademického senátu súkromnej vysokej školy v nadväznosti na zmeny vykonané aj vo vzťahu k pôsobnostiam akademického senátu verejnej vysokej školy v § 9 tak, aby kompetencie akademického senátu súkromnej vysokej školy primerane zodpovedali kompetenciám akademického senátu verejnej vysokej školy.

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v § 47b ods. 3 súvisiaca so zmenou ustanovenia § 47b ods. 2.

K bodu 66

Legislatívno-technická úprava v § 47c ods. 3 súvisiaca so zmenou vnútorného odkazu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 10 a 10a.

K bodu 67

Navrhovaná právna úprava zavádza v § 47c ods. 4 vo vzťahu k dočasnému povereniu výkonom funkcie rektora obmedzenie tohto výkonu najviac na dva roky (obdobne ako sa navrhuje pri verejnej vysokej škole), pričom sa nemá vyžadovať povinná participácia akademického senátu súkromnej vysokej školy, keďže ide len o dočasné zastupovanie.

K bodu 68

V § 49 ods. 1 sa odstraňuje povinnosť poskytovať údaje, ktoré si ministerstvo môže zabezpečiť z verejne prístupných registrov.

K bodu 69 až 71

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 72

Cieľom úpravy § 51 odsek 2 je jednoznačne zabezpečiť pri zostavovaní študijného programu možnosť akademickej mobility, aby študenti mohli získať kompetencie a vedomosti aj

v medzinárodnom prostredí, respektíve na iných vysokých školách (tzv. „mobilitné okno“) a tým umožniť čo najväčšiemu počtu študentov získať počas štúdia medzinárodnú skúsenosť bez obáv zo sankcií pre nesplnenie očakávaných povinností vyžadovaných vysokou školou. Keďže možnosť mobility nie je relevantná pre všetkých vysoká škola bude zohľadňovať aj alternatívne riešenie (napr. formy virtuálnej mobility, formy COIL - collaborative online international learning a pod.).

K bodu 73 a 74

V § 51 sa navrhuje vypustiť pôsobenie študijných poradcov, keďže z aplikačnej praxe vyplýva obsolétnosť tejto pozície. Ďalej ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu § 51 ods. 2.

K bodu 75 až 78

V § 52 a 53 na navrhuje zjednotenie štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v dennej forme a externej forme na prvom stupni, druhom stupni a študijných programoch spájajúcich prvý stupeň a druhý stupeň, vzhľadom na to, že aplikácia rozlišovania štandardnej dĺžky štúdia podľa formy sa v praxi ukázala ako neefektívna.

K bodu 79

Návrh na doplnenie § 53 ods. 8 vyplýva z potrieb domácej i medzinárodnej praxe, keďže je potrebné už názvoslovím rozlíšiť absolventov architektúry a urbanizmu, tak ako sú rozlišovaní absolventi umeleckých magisterských študijných programov.

K bodom 80

Komplexnou úpravou § 53a sa navrhuje systémová zmena v akreditácii študijných programov pre učiteľské študijné programy a prekladateľské študijné programy.

Rozdeľuje sa súčasná spoločná úprava týchto študijných programov, pričom po novom sa ustanovuje samostatná právna úprava pre učiteľské študijné programy spolu so študijnými programami zameranými na vychovávateľstvo a neformálne vzdelávanie detí a žiakov a úprava prekladateľských kombinačných študijných programov.

Podľa súčasnej právnej úpravy sa oba druhy študijných programov utvárali z kombinácii dvoch častí (učiteľských predmetov alebo jazykov), pričom ak ide o učiteľské študijné programy, profesijne orientované boli iba bakalárske študijné programy.

Podľa navrhovaného znenia sa už učiteľské študijné programy budú utvárať podľa konkrétneho študijného zamerania, pričom každý bude profesijne orientovaný (t.j. aj študijný program druhého stupňa aj študijný program spájajúci prvý a druhý stupeň).

Ak ide o učiteľské kombinačné študijné programy, tieto ako samostatný druh študijného programu už nebude existovať, pričom zmena sa nemá týkať platných akreditácií, ale systému do budúcna.

§ 53a ods. 3 a 4 predpokladajú možnosť uskutočňovania učiteľských študijných programov skladajúcich sa aj z jednej vzdelávacej oblasti, na vyučovanie ktorej bude mať budúci učiteľ

aprobáciu na viacerých stupňoch vzdelania. Cieľom tejto zmeny je zosúladiť zákon so zákonom č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2022 tak, aby bolo možné získať aprobácie aj za vzdelávacie oblasti na všetkých stupňoch vzdelania. Zároveň sa vypúšťa odsek 4, ktorý príliš detailne špecifikuje aj konkrétne predmety študijných programov, pretože tieto špecifikácie sú už uvedené v štandardoch agentúry.

K bodu 81

Vloženie nového § 53b súvisí so zmenou § 53a. Vzhľadom na rozsah zmeny je opodstatnené, aby pre prekladateľské študijné programy bolo vytvorené samostatné ustanovenie. Zároveň sa modifikuje obsah pojmu aprobácia v kontexte zmeny v § 53a.

K bodu 82

Nové znenie § 54 ods. 4 je technickou úpravou nadväzujúcou na vypustenie § 23 a nasl.

K bodu 83

Cieľom zmien § 54 ods. 18 je limitácia obligatórneho poskytovania doktorandského štipendia len v rámci verejných vysokých škôl. Návrhom nie je vylúčené, aby doktorandské štipendium fakultatívne poskytovali aj štátne vysoké školy alebo súkromné vysoké školy. Zároveň sa rozširuje okruh študentov, ktorým ho možno poskytovať bez ohľadu na trvalý pobyt.

K bodu 84

Úprava v § 54b ods. 4 písm. a) súvisí so zmenou v zákone č. 269/2018 Z. z., kde sa navrhuje odčlenenie akreditácií habilitačného konania a akreditácií inauguračného konania.

K bodu 85

Cieľom úpravy § 54b ods. 5 je rozšírenie účelov využívania registra študijných programov.

K bodu 86

Zmena § 62 ods. 3 súvisí so zjednotením štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v dennej forme a externej forme na prvom stupni, druhom stupni a študijných programoch spájajúcich prvý stupeň a druhý stupeň, pričom pre doktorandské štúdium zostáva dlhšia štandardná dĺžka štúdia zachovaná.

K bodom 87 až 89

Úpravy v § 62a súvisia so zavedením § 62b. Je preto potrebné spresniť kritériá kladené na záverečnú, rigoróznu a habilitačnú prácu, ktorá musí byť vždy autentická a musí byť výsledkom vlastnej práce študenta alebo uchádzača o titul. Tieto práce musia byť vypracované študentom alebo uchádzačom samostatne.

K bodu 90

Cieľom vloženia nového § 62b je eliminovanie javu označovaného ako vypracovanie prác na objednávku, kedy záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu vypracuje iná osoba. Zároveň

sa tým nebráni, aby študent alebo uchádzač využíval iné materiály, ich zdroj však musí identifikovať. Akademický podvod spáchaný študentom bude v praxi disciplinárnym priestupkom (ide o zavinené porušenie zákona).

K bodu 91

Legislatívno-technické úpravy v § 63 ods. 3 súvisia so zmenou terminológie (napr. funkcie a funkčné miesta) a spresnením jednotlivých pojmov v nadväznosti na ostatné novelizačné body.

K bodu 92

Legislatívno-technická úpravy v § 63 ods. 4 súvisí so zmenou terminológie pri vysokoškolských učiteľov - funkcie a funkčné miesta.

K bodu 93

Cieľom úpravy § 63 ods. 7 je spresnenie evidencie v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe.

K bodu 94

Cieľom úpravy § 63 ods. 9 je zabrániť prípadnej blokácii zverejnenia práce administratívnymi obštrukciami. Aj pri nečinnosti vysokej školy bude po uplynutí ustanovenej lehoty práca považovaná za obhájenú, čo znamená začatie plynutia lehoty na jej zverejnenie.

K bodu 95

Cieľom zmeny § 63 ods. 10 je zvýšenie transparentnosti zverejňovania záverečných, rigoróznych a habilitačných prác skrátením lehoty na odklad so zverejnením. Zároveň sa transparentnosť zvýši aj tým, že pri odklade sa bude zverejňovať aj dôvod odkladu.

K bodu 96

Navrhovaná právna úprava v § 63 ods. 11 jednoznačne upravuje povinné zasielanie do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác aj tých prác, ktoré boli vydané v rámci periodickej publikácie alebo neperiodickej publikácie. Ide o zvýšenie miery transparentnosti aj vo vzťahu k týmto vysokoškolským prácam, pričom cieľom zmeny je zabezpečenie, aby miera originality bola jednoznačne sledovaná pri všetkých prácach.

K bodu 97

Cieľom zmeny § 63 ods. 12 je vypustenie možnosti autora požiadať o zastavenie sprístupňovania záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej práce, keďže aj v prípade jej publikovania je na autorovi, aby si zabezpečil s príslušným vydavateľom to, aby práca bola naďalej celoštátne sprístupnená. Možnosť zastavenia sprístupňovania ostáva ponechaná len pri porušení práv tretej osoby, obchodného tajomstva, ... – tu sa ale mení subjekt oprávnený požiadať o zneprístupnenie – na toho, kto bol poškodený.

K bodu 98

Zmena § 63 ods. 13 je technickou zmenou v nadväznosti na skutočnosť, že ustanovenia § 76 ods. 3 a 4 sa presúvajú do vykonávacieho právneho predpisu.

K bodu 99

Cieľom návrhu ustanovenia § 63 ods. 14 je explicitná legalizácia využívania informácii z centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, vzhľadom na obsah činnosti Agentúry pre podporu výskumu a vývoja a ministerstva a s ohľadom na potrebu zjednodušenia plnenia úloh týchto orgánov. Cieľom je sprístupnenie potrebných informácii na výkon ich činnosti v záujme podpory tvorby analýz a prognóz vo vzťahu k vývoju vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky.

K bodu 100

Cieľom zmeny § 65 ods. 2 je umožniť študentom študijných programov v externej forme štúdia „predĺžiť“ si štúdium o jeden rok oproti súčasným možnostiam. Súvisí to so skutočnosťou, že štandardná dĺžka štúdia sa pri denných a externých študijných programoch vyrovnáva (okrem doktorandského štúdia) a nie je vylúčené, že pre niektorých externých študentov by bolo problematické dokončiť štúdium v čase štandardnej dĺžky štúdia predĺženej „len“ o dva roky.

K bodu 101

Cieľom je skrátenie lehoty na vydanie diplomu tak, aby sa k nemu vedel študent dostať skôr. Zároveň lehota 30 dní nie je neprimeraná ani pre administratívne kapacity vysokých škôl.

K bodu 102

V § 73 ods. 3 sa adresa elektronickej pošty presúva s fakultatívnych medzi obligatórne údaje zaznamenávané v registri študentov (a následne aj centrálnom registri študentov) s cieľom zlepšenia komunikačných možností vysokej školy (resp. ministerstva) so študentmi.

K bodu 103

Vzhľadom na to, že činnosť agentúry je v rámci zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania prepojená nielen s vysokými školami a ich vedením, ale aj so študentmi, prípadne aj absolventmi, navrhuje sa zavedenie možnosti využívania údajov z centrálneho registra študentov, ktoré pre ňu môžu byť v niektorých typoch rozhodovania a vyjadrovania podstatné. Zároveň sa tým znižuje administratívna náročnosť vo vzťahu ku komunikácii s vysokými školami.

K bodu 104

Doplnenie § 74 súvisí so zavedením akademického podvodu v § 62b a so zavedením zodpovedajúceho priestupku a správneho deliktu v § 108l. Za predpokladu, že sa účasti na akademickom podvode dopustí zamestnanec vysokej školy a bude právoplatne sankcionovaný, navrhuje sa, aby išlo zároveň o dôvod na pracovnoprávny postih.

K bodu 105

Legislatívno-technická úprava v § 75 v nadväznosti na zavedenie funkčných miest docentov a profesorov.

K bodu 106

Cieľom zmeny § 75 ods. 4 (a § 77) je zadefinovanie minimálnych požiadaviek na obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov, ktoré definujú dĺžku praxe (v oblasti pedagogickej činnosti) a minimálne kritériá v oblasti výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti.

V štandardoch, ktoré vydáva agentúra, nie sú definované kritéria na habilitačné konanie a inauguračné konanie. Každá škola si ich určuje sama v nadväznosti na akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania. Ak ale vysoká škola nemá akreditáciu habilitačného konania a inauguračného konania, kritéria na funkčné miesto si má zadefinovať podľa vlastných potrieb.

Cieľom zmien je, aby vysokoškolskí učitelia boli prijímaní na základe definovaných kritérií, ktoré sa naviažu na vedeckú činnosť a publikácie vo WoS, Scopus a iné podľa odboru a jednotlivej úrovne, pričom na pôsobenie na funkčnom mieste docenta sa nebude vyžadovať získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" alebo „profesor" a na pôsobenie na funkčnom mieste profesora sa nebude vyžadovať získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického „profesor". Uvedený postup je štandardom a umožní získať pedagógov z vyspelých krajín, prostredníctvom ktorých bude možné zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania v SR.

Rozdiel medzi minimálnymi kritériami na obsadenie funkčného miesta docenta a profesora a plnením štandardov je nasledovný: minimálne kritéria budú formálnym a taxatívnym objektívnym zoznamom požiadaviek, ktoré bude potrebné splniť, aby sa niekto mohol vôbec uchádzať o obsadenie funkčného miesta docenta alebo profesora. V prípade ich nesplnenia môže byť uchádzač vyradený bez účasti na výberovom konaní, prípadne ich nesplnenie bude znamenať porušenie všeobecne záväzného predpisu. Naproti tomu štandardy určujú obsahové kritériá, ktoré bude posudzovať výberová komisia a ich dodržiavanie v súlade s vnútorným systémom kvality prostredníctvom odbornej expertízy pracovná skupina Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Môže sa teda stať, že niekto splní minimálne celoštátne kritériá, teda môže sa uchádzať o obsadenie funkčného miesta, no daná vysoká škola bude mať nastavené také vlastné kritériá v súlade s vlastným vnútorným systémom kvality, ktoré budú vyššie než minimálne kritériá. Minimálne celoštátne kritériá zaručia plnenie minimálnych podmienok pre obsadenie miesta docenta a profesora, a nastavenie konkrétnych kritérií v súlade so štandardami bude viesť k diferenciácii vysokých škôl podľa kvality.

K bodu 107

Zmena § 75 ods. 5 súvisí s otvorením funkčných miest bez väzby na vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul a následne aj na ďalšiu obsolétnosť mimoriadnych profesorov. Aj pre prípady, že osoba pôsobiaca na príslušnom funkčnom mieste nebude mať zodpovedajúci vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, navrhuje sa, aby mohla používať označenie (nie profesijný titul), ktorý zodpovedá zastávanému funkčnému miestu.

Cieľom zmeny § 75 ods. 6 je spresnenie postavenia odborného asistenta s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa a vymedzenie jeho pracovných povinností tak, aby boli jednoznačne

odlíšené „pedagogické“ povinnosti odborných asistentov podľa toho, či má alebo nemá vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa; zároveň sa navrhuje, aby v oblasti tvorivej činnosti mali obe skupiny odborných asistentov rovnaké pracovné povinnosti.

K bodu 108

Legislatívno-technická úprava v § 75 ods. 7 a 8 v súvislosti so zmenou označenia funkcií na funkčné miesta.

K bodom 109 až 112

Legislatívno-technické úpravy v § 76 nadväzujú na rozdelenie akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na samostatné akreditácie habilitačného konania a akreditácie inauguračného konania. Zároveň zmena v § 76 ods. 8 a 10 súvisí so zmenami v § 23 a nasl.

K bodu 113

Navrhovanými zmenami v § 77 sa z hľadiska potrieb aplikačnej praxe upravujú podmienky na systémové otvorenie funkčných miest profesorov a docentov aj pre osoby bez príslušného vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu. Podstatné sú najmä dve skutočnosti, a to „zákaz“ vyžadovať na obsadenie funkčného miesta docenta alebo profesora príslušný titul a ustanovenie minimálnych celoštátnych kritérií, pričom sa predpokladá, že vysoká škola v záujme zabezpečenia kvality si podmienky pre obsadenie funkčného miesta nastaví vyššie, ako bude celoštátne minimum. Zároveň sa technicky zohľadňuje nová terminológia „funkčné miesto“.

Rozdiel medzi minimálnymi kritériami na obsadenie funkčného miesta docenta a profesora a plnením štandardov je nasledovný: minimálne kritéria budú formálnym a taxatívnym objektívnym zoznamom požiadaviek, ktoré bude potrebné splniť, aby sa niekto mohol vôbec uchádzať o obsadenie funkčného miesta docenta alebo profesora. V prípade ich nesplnenia môže byť uchádzač vyradený bez účasti na výberovom konaní. Naproti tomu štandardy určujú obsahové kritériá, ktoré bude posudzovať výberová komisia a ich dodržiavanie v súlade s vnútorným systémom kvality prostredníctvom odbornej expertízy pracovná skupina Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Môže sa teda stať, že niekto splní minimálne celoštátne kritériá, no daná vysoká škola bude mať nastavené vlastné štandardy v súlade s vlastným vnútorným systémom kvality, ktoré budú vyššie než minimálne kritériá. Minimálne celoštátne kritériá zaručia plnenie minimálnych podmienok pre obsadenie miesta docenta a profesora, a nastavenie konkrétnych štandardov bude viesť k diferenciácii vysokých škôl podľa kvality.

K bodu 114

Vypustenie § 79 súvisí s otvorením funkčných miest bez väzby na vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, čím sa hosťujúci profesor ako samostatný druh funkcie stáva obsolétnym.

K bodu 115

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zavedenie iba fakultatívneho zriaďovania funkcie prodekana na úrovni fakúlt, t. j. už nejde o obligatórne obsadzovanú funkciu v rámci fakúlt vysokých škôl na základe zákona.

K bodu 116

Úpravou sa dopĺňa register zamestnancov vysokej školy o ďalší údaj s ohľadom na aplikačnú prax.

K bodu 117 a čl. III bodu 60

Vzhľadom na to, že hodnotenie tvorivej činnosti vysokej školy patrí systémovo skôr do oblasti vedy, navrhuje sa presun § 88a do zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Zároveň sa v tomto kontexte navrhuje aj rozšírenie okruhu subjektov, ktoré sa môžu zúčastniť periodického hodnotenia, a to o verejné výskumné inštitúcie a držiteľov osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.

K bodu 118

Zavádza sa systémová zmena financovania verejných vysokých škôl tak, že dotačná zmluva bude obsahovať aj merateľné ukazovatele naviazané na dlhodobý zámer ministerstva. Tým sa z doterajšej zmluvy stáva tzv. výkonnostná zmluva, kde časť štátnej dotácie bude poskytovaná na základe plnenia alebo neplnenia dohodnutých merateľných ukazovateľov. Zároveň tým dôjde aj k určitej individualizácii financovania vysokých škôl. Zmluva bude naďalej uzatváraná na jeden rok, ale merateľné ukazovatele budú trojročné, aby išlo o zmluvu so strednodobým horizontom financovania.

K bodu 119

Zmena § 89 ods. 4 sa navrhuje v nadväznosti na zámer financovať len študentov verejnej vysokej školy študujúcich na území Slovenskej republiky. Toto opatrenie môže mať následne vplyv na počet „pobočiek“ verejných vysokých škôl v zahraničí.

K bodu 120

Zmena § 89 ods. 5 je legislatívno-technická v nadväznosti na presun § 88a do zákona č. 172/2005 Z. z.

K bodu 121

Cieľom doplnenia nového odseku do § 89 je umožnenie systémových zmien vo financovaní, ktoré majú napomôcť verejným vysokým školám zvýšiť kvalitu, napr. cez splynutie alebo zlučovanie alebo vytvorenie medzinárodných združení vysokých škôl.

Ak ide o zlúčenie alebo o splynutie verejných vysokých škôl, financovanie môže byť naviazané napr. na pôsobenie verejnej vysokej školy v meste s určitým minimálnym počtom obyvateľov, resp. na určitý minimálny počet študentov. V prípade, že vysoká škola dané kritériá nespĺňa, bude finančne motivovaná k zlúčeniu alebo k splynutiu s inou verejnou vysokou školou.

Zároveň sa ďalším odsekom posilňuje transparentnosť tak, aby aj rozpis dotácie na súčasti verejnej vysokej školy a jeho spôsob (metodika) boli obligatórne zverejňované.

K bodu 122

Navrhovanou právnou úpravou v § 91 ods. 2 sa obdobne ako v rámci návrhu pre verejné vysoké školy sleduje zavedenie možnosti pre súkromné vysoké školy získať finančné prostriedky v dôsledku plnenia „merateľných ukazovateľov“, t. j. pri plnení istých „štandardov“ resp. podmienok získa príslušná súkromná vysoká škola finančné prostriedky ako protihodnotu za vykonávanie svojich činnosti v dohodnutej kvalite.

Cieľom je nahradiť doterajší mechanizmus fakultatívnej dotácie, pri ktorej sa navyše vyžadoval súhlas vlády a vyjadrenie všetkých orgánov reprezentácie vysokých škôl – vyjadrenie zostáva zachované, súhlas vlády sa vypúšťa.

K bodu 123

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v § 91 ods. 4 v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 92 ods. 2, keďže obsahom právnej úpravy v odseku 2 už nie je poskytovanie dotácii.

K bodu 124

Zmena § 92 odsek 6 sa zavádza s cieľom zabránenia vyrubovania plného ročného školného za úkony, ktoré sú v aplikačnej praxi často jednorazové (napríklad časť štátnej skúšky) a ich náklady nie sú adekvátne voči výške školného za celý rok. Preto sa bude školné „za nadštandard“ počítať už len ako pomerné.

K bodu 125

Zmena § 92 ods. 8 sa zavádza s cieľom fakultatívnosti školného za štúdium v cudzom jazyku. Ak vysoká škola nesplní obe kumulatívne podmienky, povinnosť uhradiť školné študentovi nevznikne. Tým sa vysokej škole dáva možnosť rozhodnúť sa, či bude školné za štúdium v cudzom jazyku požadovať – ako ho nechce požadovať, prijatého uchádzača nebude informovať. Zároveň tým, že za uvedených okolností povinnosť uhradiť školné nevznikne, študent sa započítava na účely dotácie.

K bodu 126

Zmena § 92 ods. 9 písm. b) je technickou zmenou v nadväznosti na zmeny v § 23 a nasl. Z dôvodu zrozumiteľnosti textu sa vnútorné odkazy nahrádzajú priamo ich obsahom.

K bodu 127

Zmeny v § 92 ods. 11 sa zavádzajú s cieľom odstrániť vyberanie školného od študentov, ktorí študujú na základe medzinárodných zmlúv a štipendií zo štátneho rozpočtu: tieto štipendiá, ak nie je priamo v zmluvách ustanovené inak, sú určené na úhradu nákladov spojených so štúdium, a úmyslom ich poskytovateľov nie je uhrádzať z nich školné a tým znemožňovať týmto

študentom štúdium, pretože po úhrade školného už nedokážu z týchto štipendií pokryť náklady spojené so štúdiom, čím sa znemožňuje účel týchto štipendií.

K bodu 128

Úprava § 92 ods. 16 súvisí so zmenou platenia školného pri študijných programoch uskutočňovaných v cudzom jazyku tak, aby školné bolo zverejnené na celú štandardnú dĺžku štúdia rovnako ako pri študijných programoch v externej forme štúdia.

K bodu 129

Cieľom zmien a doplnení v §94a je legislatívne umožniť implementáciu komponentu 10 (lákanie a udržanie talentov) z Plánu obnovy a odolnosti.

K bodu 130

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 131 a 132

Legislatívno-technická úprava v § 96a ods. 4 a § 97 ods. 2 v nadväznosti na zrušenie § 33.

K bodu 133

Dôvodom zmeny § 99 a 100 je skutočnosť, že podpora uvedených aktivít je hradená z dotácií zo štátneho rozpočtu, preto je potrebné špecifikovať inštitúcie, ktoré to majú zabezpečovať.

K bodu 134

Navrhuje sa nová pôsobnosť vlády SR, ktorej obsahom má byť schvaľovanie návrhu zmluvy vo vzťahu k súkromným vysokým školám, ktorej predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov podmienené plnením merateľných ukazovateľov na účel napĺňania poslania príslušnej súkromnej vysokej školy na obdobie troch rokov. Merateľné ukazovatele sa zostavujú podľa tematických okruhov, ktoré sú rámcovo určené v dlhodobom zámere ministerstva školstva.

K bodu 135

Legislatívno-technická úprava v § 102 ods. 2 písm. b) súvisí s presunom legislatívnej skratky do § 89 ods. 3 písm. d).

K bodu 136

Legislatívno-technické úpravy v § 102a z dôvodu terminologického spresnenia a v nadväznosti na zmeny v § 23 a nasl.

K bodu 137

Úprava § 102a ods. 3 súvisí s požiadavkou Štatistického úradu SR na spracúvanie rodného čísla na účely zosúladenia so zákonom č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov

a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže register vysokých škôl je zdrojovým registrom.

K bodom 138 a 139

Legislatívno-technická úprava v § 102a v nadväznosti na zmeny vykonané v § 22 a vypustenie § 23 a nasl.

K bodu 140

Navrhovaná zmena § 102a ods. 6 súvisí so zmenami zloženia správnej rady verejnej vysokej školy v rámci § 40.

K bodu 141 a 142

Technické úpravy v súvislosti s požiadavkou Štatistického úradu SR na spresnenie údajov vo vzťahu k súkromným vysokým školám a štátnym vysokým školám.

K bodu 143

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny vykonané v § 22 a vypustenie § 23 a nasl.

K bodom 144 až 146

Zmeny v § 105 predstavujú úpravu s cieľom zefektívnenia prijímania opatrení pri pochybeniach súkromných vysokých škôl. Zároveň v § 105 ods. 6 ide o technickú úpravu súvisiacu s oddelením akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania na dve samostatné akreditácie.

K bodu 147

Dôvodom zmeny § 106 je rozšírenie akademickej mobility aj o internacionalizáciu s cieľom zlepšenia medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti slovenských vysokých škôl.

K bodu 148

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun § 88a do zákona č. 172/2005 Z. z.

K bodu 149

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny vykonané v § 22 a vypustenie § 23 a nasl.

K bodu 150

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 151

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny vykonané v § 22 a vypustenie § 23 a nasl.

K bodu 152

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou označenia funkcií na funkčné miesta.

K bodu 153

V § 108 ods. 14 sa upravujú základné náležitosti verejného vypočutia. Keďže v návrhu sa verejné vypočutie týka viacerých orgánov a je relevantné, aby základné pravidlá boli nastavené rovnako pre všetky – preto sú pravidlá upravené systematicky v spoločných ustanoveniach. Cieľom je najmä jednoznačne zabezpečiť, aby bolo prístupné každému bez rozdielu a zároveň aby bola zabezpečená aj možnosť aktívnej účasti verejnosti kladením otázok.

K bodu 154 a čl. III bodu 63

Vzhľadom na to, že evidencia publikačnej činnosti a evidencia umeleckej činnosti patrí systémovo skôr do oblasti vedy, navrhuje sa presun § 108a až 108c do zákona č. 172/2005 Z. z.

Zároveň sa v tomto kontexte navrhuje aj rozšírenie okruhu subjektov, ktoré zapisujú údaje do centrálneho registra evidencie publikačnej činností, a to obligatórne o verejné výskumné inštitúcie a fakultatívne (na základe výzvy) o „rezortné výskumné ústavy“ a držiteľov osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Vzhľadom na povahu umeleckej činnosti sa navrhuje, aby zapisovanie do centrálneho registra evidencie umeleckej činnosti bolo ponechané len pre vysoké školy.

Zároveň z dôvodu zlepšenia evidencie, výkazníctva a štatistík pri oboch registroch sa navrhuje rozšírenie povinných údajoch o autoroch v rámci oboch registrov.

K bodu 155

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou označenia funkcií na funkčné miesta.

K bodom 156 a 157

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v štruktúre orgánov vysokých škôl a fakúlt.

K bodom 158 až 160

Cieľom je pri „odnímaní“ titulov zohľadniť novozavedený akademický podvod.

K bodom 161 a 162

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny v štruktúre orgánov vysokých škôl a fakúlt.

K bodu 163

Cieľom je pri všetkých dôvodoch na „odňatie titulu“, ktoré nie sú naviazané na právoplatné rozhodnutie súdu, otvoriť možnosť postihu do budúcna bez časového obmedzenia.

K bodu 164

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou označenia funkcií na funkčné miesta.

K bodu 165

V nadväznosti na zavedenie akademického podvodu v § 62b sa v § 108l dopĺňa aj účasť na akademickom podvode – ide o správny delikt, resp. priestupok, ktorý sa netýka samotného študenta, resp. uchádzača v rigoróznom alebo habilitačnom konaní, ale o postihovanie subjektov, ktoré záverečnú prácu za iného vypracujú.

K bodu 166

V rámci prechodných ustanovení je potrebné vysporiadať sa

-so zosúladením vnútorných predpisov vysokých škôl s predpismi účinnými od 1. apríla 2022,

-so zmenami v štruktúre orgánov fakulty,

-so obmedzeniami pri funkčnom období rektora a nezlučiteľnosti,

-so zmenou zloženia správnej rady vysokej školy,

-so zmenou štandardnej dĺžky štúdia študijných programov v externej forme štúdia.

K čl. II (zákon č. 172/2005 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa § 1 ods. 1 v nadväznosti na Komponent 9 Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci „Reformy riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií“, kde sa v pilieri „Silná nadrezortná stratégia a koordinácia“ ustanovuje vypracovanie novej Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií (Štátnej vednej a inovačnej politiky), ktorá určí smerovanie výskumno-vývojovej a inovačnej politiky, jej ciele, nástroje, kľúčové ukazovatele výkonnosti a formy financovania.

Komponent 9 predpokladá, že Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií bude nosným dokumentom vo vzťahu k štátnej vednej a inovačnej politike a preto je nevyhnutné, aby bola uvedená v predmete zákona.

V § 2 ods. 5 ide o zjednodušenie definície inovácie tak, aby išlo o tri základné aspekty – výrobok, služba, proces.

K bodu 3

Upravuje sa § 5 v nadväznosti na Komponent 9 Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci „Reformy riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií“, kde sa v pilieri „Silná nadrezortná stratégia a koordinácia“ ustanovuje vypracovanie novej Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií (Štátnej vednej a inovačnej politiky), ktorá určí smerovanie výskumno-vývojovej a inovačnej politiky, jej ciele, nástroje, kľúčové ukazovatele výkonnosti a formy financovania.

Komponent 9 predpokladá, že Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií bude nosným dokumentom vo vzťahu k štátnej vednej a inovačnej politike a preto je nevyhnutné, aby nahradila Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky aj v rámci § 5.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy § 6 ods. 3 je spresniť taxonómiu odborov vied a techniky ako predpoklad pre harmonizáciu so skupinami študijných odborov. Jemnejšie rozdelenie skupín odborov vytvára predpoklad pre konzistentnejšie využitie uvedených skupín napr. pri hodnotení projektov a tvorivej činnosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 10 z dôvodu, že zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v § 8a ods. 5 v nadväznosti na doplnenie nových odsekov do § 14.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 12c z dôvodu nahradenia nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008) novým nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.

K bodu 9 a 10

Navrhovaná úprava vychádza z komponentu 9 Plánu obnovy a odolnosti SR a v nadväznosti na reformu riadenia, hodnotenia a podpory v oblasti vedy, výskumu a inovácií upravuje úlohy vlády SR vo vzťahu k schvaľovaniu Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií, štatútu Rady vlády pre výskum, vývoj a inovácie, členov Rady vlády pre výskum, vývoj a inovácie ako súčasť plnenia prvého pilieru reformy „Silná nadrezortná stratégia a koordinácia“.

Vzhľadom na pripravovanú jednotnú koordináciu podpory výskumu a vývoja a potrebu zrýchľovania procesov a implementácie boli niektoré právomoci vymedzené v tomto ustanovení presunuté na Radu vlády SR pre výskum, vývoj a inovácie.

V rámci Plánu obnovy a odolnosti je v komponente 9 (Veda a výskum) začlenená reforma 1, ktorá sa zameriava na zmenu právnych predpisov týkajúcich sa výskumu, vývoja a inovácie.

Touto zmenou sa upevní štruktúra riadenia výskumu, vývoja a inovácie a posilní a sprofesionalizuje sa medzirezortná koordinácia politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácie.

Novú štruktúru riadenia bude tvoriť Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, organizačne presunutá na Úrad vlády SR, a vytvorí sa sekretariát pre vedu, techniku a inovácie, ktorý bude organizačne a finančne zabezpečovať jej činnosť.

V rámci úpravy v celom §10 ide o terminologické zjednotenie názvu Rady vlády pre výskum, vývoj a inovácie a v novom písm. c) ide o gramatickú úpravu. Úprava písmena h) vychádza z potreby koordinácie pri budovaní a využívaní informačných a komunikačných systémov pre potreby výskumu a vývoja s cieľom zabezpečiť efektívny, prepojený a prehľadný IT systém ako aj plnenie Investície 7: IT podpora jednotného grantového systému výskumu a vývoja.

K bodu 11

Navrhovaná zmena v § 11 ods. 1 súvisí so zavedením Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií ako strešného dokumentu pre podporu výskumu, vývoja a inovácií vychádzajúceho z komponentu 9 Plánu obnovy a odolnosti SR.

K bodu 12 a 13

Legislatívno-technická úprava v § 11 ods. 2 v nadväznosti na odstránenie štátnych programov zo zákona.

K bodu 14

Zmena sa navrhuje s cieľom, aby sa zapojilo Ministerstvo financií SR do hodnotenia programov a schém podpory výskumu, vývoja a inovácií z hľadiska ich ekonomickej efektívnosti, vzhľadom na potrebu účelného čerpania finančných zdrojov z príslušných rozpočtových kapitol.

K bodu 15

Zavádza sa možnosť vyhlasovania výziev zo strany APVV najmä vo vzťahu k poskytovaniu finančných prostriedkov zo európskych štrukturálnych a investičných fondov. APVV bude môcť vyhlasovať výzvy na základe zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých za podmienky splnenia všetkých podmienok tohto zákona. Uvedenou zmenou sa sleduje možnosť budúcej konsolidácie grantových agentúr v rámci rezortu školstva.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava v § 12 ods. 4 v nadväznosti na nahradenie „dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky“ pojmom „národná stratégia“.

K bodom 17 a 18

Legislatívno-technická úprava v § 12 ods. 7, 10 a 11 v nadväznosti so zavedením Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií ako strešného dokumentu pre podporu výskumu, vývoja a inovácií vychádzajúceho z komponentu 9 Plánu obnovy a odolnosti SR a vytvorením sekretariátu Rady vlády pre výskum, vývoj a inovácie.

K bodu 19

Návrhom sa upravuje ustanovenie § 12 ods. 12 v nadväznosti na potrebu aplikačnej praxe tak, aby mohla APVV spolupracovať s príslušnými subjektmi nielen na účely posudzovania žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na začiatku, ale aj počas celého procesu posudzovania projektov vrátane fázy vyhodnocovania riešenia projektov a ich výsledkov.

Novelizačný bod taktiež súvisí so zavedením Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií ako strešného dokumentu pre podporu výskumu, vývoja a inovácií vychádzajúceho z komponentu 9 Plánu obnovy a odolnosti SR a vytvorením sekretariátu Rady vlády pre výskum, vývoj a inovácie.

K bodu 20

Technická úprava vložením nového písmena e) v § 13 ods. 3 vzhľadom na potrebu doplnenia pôsobnosti riaditeľa APVV v nadväznosti na ustanovenie možnosti zriaďovania medzinárodných expertných panelov.

K bodu 21

Doplnenie pôsobností predsedníctva APVV v § 14 ods. 2 v nadväznosti na zavedenie zriaďovania medzinárodných expertných panelov rád APVV, zavedenie účasti nezávislých pozorovateľov na posudzovaní a hodnotení projektov.

K bodom 22, 23 a 25

Cieľom zmeny v § 14 je spresnenie zloženia predsedníctva APVV a otvorenia sa občianskym združeniam pôsobiacim v oblasti výskumu a vývoja a zvýšenie transparentnosti aj doplnením člena za Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike.

Zároveň sa spresňuje prijímanie záverov predsedníctva APVV pri rovnosti hlasov.

K bodu 24

Návrhom v § 14 ods. 7 písm. c) sa ustanovujú nové dôvody, na základe ktorých obligatórne zaniká členstvo v predsedníctve APVV odvolaním. Ide najmä o odvolanie z dôvodu porušenia mlčanlivosti člena predsedníctva APVV, porušenie zákazu ovplyvňovania ostatných členov predsedníctva APVV pri riešení projektu a odvolanie na návrh ministerstva, ak ide o člena predsedníctva APVV, ktorý bol do funkcie zvolený ako zástupca ministerstva alebo ak ide o člena predsedníctva APVV, ktorý bol do funkcie zvolený ako zástupca Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 15 ods. 1 v nadväznosti na zmeny v § 19 a vloženie nových ustanovení § 19a až 19c súvisiacich so zriaďovaním medzinárodných expertných panelov a rozšírenia možností posudzovania žiadostí.

K bodom 27 a 28

V § 15 ods. 2 sa zavádza možnosť vytvárať jednu odborovú radu, ktorá bude pokrývať viac odborov vedy a techniky. Dôvodom je aby mohli byť na APVV vytvorené odborové rady vzhľadom na potreby aktuálnych verejných výziev a nie len „mechanicky“ vždy podľa aktuálne znenia § 6 ods. 3.

V § 15 ods. 3 sa zavádza možnosť použiť už zriadené odborové rady APVV na hodnotenie programov APVV. Uvedená zmena umožní použiť existujúci hodnotiaci aparát a odborové rady, ktoré pokrývajú širšie jednotlivé odbory vedy a techniky, ako by pokrývala iba jedna programová rada APVV.

K bodu 29

Technická úprava v § 15 ods. 5 písm. c) súvisiaca so zavedením možnosti zriaďovania medzinárodných expertných panelov, vzhľadom na potrebu reflektovania tejto úpravy v ďalších vecne súvisiacich ustanoveniach.

K bodu 30

Novelizačným bodom sa zavádza zvýšenie počtu zahraničných odborníkov pre zabezpečenie vyššej miery objektívneho hodnotenia.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na presun obsahu ustanovenia týkajúceho sa bezúhonnosti ako podmienky na vymenovanie člena predsedníctva APVV.

K bodu 32

Novelizačným bodom sa zavádza podmienka, že člen pracovnej skupiny môže byť aj medzinárodne uznávaný zahraničný odborník.

K bodu 33

Cieľom návrhu je otvorenie nových možností pre radu APVV prostredníctvom zriaďovania expertných orgánov sui generis, prostredníctvom ktorých sa má docieliť zvýšenie kvalitatívnej úrovne posudzovania a hodnotenia žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov v rámci uskutočňovania činností v oblasti výskumu a vývoja.

Návrh, ktorým sa zavádzajú medzinárodné expertné panely vychádza zo zahraničných modelov hodnotenia žiadostí o granty. Podstatou úpravy je, aby žiadosti boli hodnotené zahraničnými odborníkmi, u ktorých bude v čo najväčšej možnej miere eliminovaná existencia aj potencionálnych konfliktov záujmov vo vzťahu k domácim žiadateľom o granty (§27 ods. 1). Navyše v rámci medzinárodných expertných panelov budú hodnotené žiadosti tak individuálne a následne navzájom. Týmto sa odstráni doterajšia situácia, kedy externý posudzovatelia mali k dispozícii iba jednotlivé žiadosti, ktoré posudzovali.