Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 365/2004 účinný od 01.04.2008 do 31.08.2008
| Platnosť od: | 24.06.2004 |
| Účinnosť od: | 01.04.2008 |
| Účinnosť do: | 31.08.2008 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Právo sociálneho zabezpečenia, Štátna správa, Štát, Pracovno-právne vzťahy, Územná samospráva, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Živnostenské podnikanie, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Vysoké a vyššie školstvo, Prokuratúra, Trestné právo hmotné, Vojenská služba, Požiarna ochrana, Sociálna pomoc, Zamestnanosť, Právo na súdnu ochranu |
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov
K predpisu 85/2008, dátum vydania: 14.03.200816
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov sa predkladá na schválenie z viacerých dôvodov.
Predovšetkým je to skutočnosť, že podľa článku 17 smernice Rady 2004/113/ES z 13.decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu musia členské štáty transponovať túto smernicu do vnútroštátnych právnych predpisov do 21. decembra 2007.
Cieľom predkladaného návrhu je reagovať aj na ďalšie formálne oznámenie, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev (ďalej len „Komisia“) zaslala Slovenskej republike a ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa článku 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva a následne aj uloženie finančnej sankcie.
Konanie v tomto prípade (č. 2006/2528 zo dňa 27.06.2007) bolo začaté vo veci neúplnej alebo nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 246 z 2. apríla 2003 bolo za gestora smernice Rady 76/207/EHS určené Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ako spolupracujúce subjekty: rezort obrany, vnútra, dopravy, pôšt a telekomunikácií, školstva, spravodlivosti a financií. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 983 zo 14. októbra 2003 sú uvedené rezorty zodpovedné aj za transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa pôvodná smernica.
Komisia však posudzovala aj súlad antidiskriminačného zákona s uvedenými smernicami a opätovne uplatnila pripomienky k pôvodnému zneniu § 2 ods. 1a 5 a § 8 ods.1. Uvedené ustanovenia boli medzičasom novelizované zákonom č. 326/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2007.
Komisia súčasne uplatnila aj nové pripomienky. Namieta najmä, že nie je jasný vzťah medzi antidiskriminačným zákonom a ďalšími zákonmi, ktoré naň odkazujú (napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalšie). Poukazuje aj na absenciu osobitnej definície sexuálneho obťažovania a na to, že ustanovenie § 2 ods. 6 (v súčasnosti ods. 8 – pokyn na diskrimináciu) neumožňuje zákaz diskriminácie aj medzi kolegami, namieta aj niektoré výnimky zo zákazu diskriminácie a ďalšie.
Pri príprave predloženého návrhu zákona – popri uvedených sekundárnych prameňoch práva Európskych spoločenstiev – bolo potrebné vychádzať aj z toho, že rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku. Rovnosť pred zákonom je základnou premisou každého právneho systému, ktorý uznáva ľudské práva a slobody.
Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 3), ktoré zakazujú diskrimináciu vo vzťahu ku všetkým subjektom práva a ich základným právam a slobodám, možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“. „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“.
Zásadu rovnosti všetkých osôb a zákaz diskriminácie ustanovuje aj medzinárodné právo verejné a sú uznané najmä v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovore o právach dieťaťa, v Európskom dohovore na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dôležitá je aj skutočnosť, že tak ako Ústava obsahuje demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, tak je tomu aj v prípade uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Inak povedané, diskrimináciu zakazujú na základe otvoreného počtu dôvodov. Táto skutočnosť je významná preto, lebo umožňuje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že záväznosť týchto medzinárodných dohovorov uznáva tak primárne právo, ako aj sekundárne právo Európskeho spoločenstva.
Osobitne, podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení „Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, zásad, ktoré sú spoločné členským štátom.“ (ods. 1) a „rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ako všeobecných zásad práva Spoločenstva.“ (ods. 2). Podľa čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd „Uznanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“.
O článok 6 Zmluvy o Európskej únii sa opiera aj úvodné ustanovenie (1) Smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu a ďalšie úvodné ustanovenie (2) tejto smernice o viaceré z vyššie uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach.
Zákonom č. 326/2007 Z. z. bol v ustanovení § 2 ods. 1 zakotvený absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. V rámci prípravy predkladanej novely sa však dospelo k záveru, že pri takto široko koncipovanom zákaze by sa v aplikačnej praxi mohli vyskytnúť aj absurdné situácie. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby v tomto ustanovení bol uvedený demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje.
Antidiskriminačný zákon obsahuje osobitnú úpravu zákazu diskriminácie v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní služieb a tovarov, vo vzdelaní (§ 5) a v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch (§ 6). V týchto oblastiach sa však uvádzajú len niektoré taxatívne vymedzené dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, čo má za následok neodôvodnené zúženie ochrany pred diskrimináciou. Komisia tento nedostatok vytýka v prípade viacerých ustanovení antidiskriminačného zákona.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa antidiskriminačný zákon, teda je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou. Preto sa navrhujú aj zmeny v systematike zákona v spojení s úpravou viacerých jeho ustanovení. Navrhované zmeny by mali prispieť aj k zvýšeniu právnej istoty.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti
diskriminácii vyjadrený v článkoch 2, 3, 13, 137, 141 a v Hlave XIII Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva v platnom znení.
V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania
premietnutá najmä v:
-smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01);
-smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04);
-smernici Rady 86/378/EHS z 24. júla 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01) v znení smernice rady 96/97/ES z 20. decembra 1996 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01);
-smernici Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 05/zv. 1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04);
-smernici Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37).
b) je upravená v práve Európskej únie:
V primárnom práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ten vo svojom článku 14 upravuje zákaz diskriminácie.
c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ktorý sa k problematike zákazu diskriminácie a zásade rovnakého zaobchádzania vyjadroval v mnohých svojich rozhodnutiach. Napr. rozsudok vo veci Defrenne v. Sabena č. 2 (43/75), Marshal č. 1 (152/84) alebo Danfoss (109/88), Cadman (C-17/05) alebo Mangold (C-144/04) a mnohé ďalšie.
4. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
b) úplná
5. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Úrad vlády Slovenskej republiky
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,
vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie
1. Odhad dopadov na verejné financie
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať zvýšený dopad na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
3. Odhad dopadov na životné prostredie
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.
4. Odhad dopadov na zamestnanosť
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.
5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie
Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1:
Zákonom č. 326/2007 Z. z. bol v ustanovení § 2 ods. 1 zakotvený absolútny zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. V rámci prípravy predkladanej novely sa však dospelo k záveru, že pri takto široko koncipovanom zákaze by sa v aplikačnej praxi mohli vyskytnúť aj absurdné situácie. Terajšie znenie tohto ustanovenia by v aplikačnej praxi umožnilo veľmi široký výklad a v rozhodovacej praxi súdov nejasnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje, aby v tomto ustanovení boli demonštratívnym výpočtom uvedené konkrétne dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, a to najmä z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ich výpočet vo vyššie uvedených transponovaných smerniciach vzhľadom na ich rôzne zameranie je rôzny. Napríklad v Smernici Rady 2000/43/ES sa uvádza rasa a etnický pôvod, Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/78/ES náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia, Smernici Rady 2002/73/ES, ktorej cieľom je dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami okrem pohlavia sa uvádza manželský stav alebo rodinný stav, Smernici Rady 2004/113/ES ako dôvod zákazu diskriminácie, ako aj pre priaznivejšie zaobchádzanie so ženami sa uvádza tehotenstvo a materstvo. Navrhovaný výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje, znamená snahu o ich syntézu. Inak povedané, zhrnutie výpočtu obsiahnutého v Ústave Slovenskej republiky a v transponovaných smerniciach.
K bodu 2 a 3:
Ustanovenie § 2 má v súčasnosti 11 odsekov. Z dôvodu jednoznačnosti a v záujme uľahčenia aplikácie v praxi sa navrhuje systematická zmena, ktorá spočíva v tom, že v § 2 by sa ponechali len doterajšie odseky 1 až 3, ktoré majú všeobecný charakter a doterajšie odseky 4 až 11 by boli premietnuté do novo navrhovaného § 2a. Takto by sa komplexne a prehľadne upravili definície jednotlivých foriem diskriminácie v jednom ustanovení.
V § 2a ods. 1 sa uvádza výpočet jednotlivých foriem diskriminácie. Oproti terajšiemu ustanoveniu § 2 ods. 4 sa navrhuje aj ďalšia forma, a to sexuálne obťažovanie.
Keďže definícia priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie je v súlade s citovanými smernicami Rady, a preto nevyvoláva problémy, tieto sa premietli do § 2a ods. 2 a 3 návrhu s nezmeneným obsahom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, v čom spočíva rozdiel medzi priamou a nepriamou diskrimináciou.
Priamou diskrimináciou sa rozumie také konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii, a to na základe dôvodov uvedených v § 2 ods. 1 návrhu. Môže ísť napríklad o rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na niektorom z dôvodov podľa uvedeného ustanovenia, ktorého cieľom alebo dôsledkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania, užívania alebo realizácie práv, napr. práva na prácu, na základe rovnosti.
V praxi však môže ísť aj o diskrimináciu z viacerých dôvodov v tom istom prípade, teda o viacnásobnú diskrimináciu. Z dôvodu rozptýlenia niektorých pochybností v tejto veci je potrebné uviesť, že vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania zásadne rozhoduje súd, a to aj v prípade viacnásobnej diskriminácie.
Na rozdiel od priamej diskriminácie, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu (§ 2a ods. 3 návrhu).
Nepriama diskriminácia je také konanie, ktoré síce neznamená nerovnaké zaobchádzanie s osobami na základe dôvodov zakázanej diskriminácie, t.j. neznamená aplikáciu zakázaného kritéria, ktoré jeden účastník a priori nemôže splniť (napr. v prípade priamej diskriminácie na základe rasy je zrejmé, že nikto nemôže svoju rasu zmeniť), ale o aplikáciu takého navonok neutrálneho kritéria (t.j. kritéria, ktoré môže v zásade splniť každý – napr. gramotnosť alebo istý stupeň vzdelania). Takéto navonok neutrálne kritérium však znevýhodňuje istú skupinu (napr. príslušníci istej národnostnej menšiny dosahujú horšie študijné výsledky, a preto ich priemerná vzdelanostná úroveň je nižšia). O nepriamu diskrimináciu pôjde v tom prípade, ak takéto kritérium nemožno vecne ospravedlniť s prihliadnutím na konkrétnu situáciu (napr. v pracovných vzťahoch podmienka, aby nočný strážnik mal vysokoškolské vzdelanie nediskriminuje priamo, keďže každý má možnosť nadobudnúť vysokoškolské vzdelanie, ale vecne nie je odôvodnená a môže znamenať nepriamu diskrimináciu jedinca patriaceho do skupiny obyvateľstva, ktorého členovia dosahujú takéto vzdelanie v menšej miere). Kladenie takejto neutrálnej podmienky je ospravedlniteľné iba vtedy, ak podmienka je objektívne odôvodnená sledovaním legitímneho cieľa, ak ale súčasne tento cieľ sa nedá dosiahnuť rovnako dobre inými prostriedkami a zároveň sa vyhovie požiadavke primeranosti.
Podľa Článku 2 ods. 3 Smernice Rady 2000/43/ES „Obťažovanie sa považuje za diskrimináciu v zmysle odseku 1, pokiaľ dôjde k nežiaducemu chovaniu, súvisiacemu s rasovým alebo etnickým pôvodom, ktoré má za účel alebo za následok narušenie dôstojnosti osoby, a vytvorenie zastrašujúcej, nepriateľskej, zahanbujúcej, ponižujúcej a urážlivej atmosféry. V tejto súvislosti sa môže pojem obťažovania definovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zvyklosťami členských štátov.“.
Podľa Článku 2 ods. 3 Smernice Rady 2000/78/ES „Obťažovanie sa má považovať za formu diskriminácie v zmysle odseku 1, keď k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s niektorým z dôvodov podľa článku 1 dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, pokorujúceho alebo urážajúceho prostredia. V tomto kontexte možno pojem obťažovania definovať v súlade s vnútroštátnymi predpismi a praxou členských štátov.“.
Podľa pôvodného znenia § 2 ods. 5 antidiskriminačného zákona „Obťažovanie je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a
a) ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebob) ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov.“.
Komisia v tomto prípade namietala, že uvedené smernice boli nesprávne transponované. Z tohto dôvodu bola navrhnutá nová definícia obťažovania, ktorá bola premietnutá do novelizácie antidiskriminačného zákona, a ktorá bola zákonom č. 326/2007 Z. z. schválená v tomto znení: „Obťažovanie je také správanie, v ktorého dôsledku dochádza alebo môže dôjsť k zastrašeniu, zahanbeniu, pokoreniu, poníženiu alebo urážke fyzickej osoby a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.".
Podľa Článku 2 písm. c) Smernice Rady 2004/113/ES obťažovanie je, keď k nežiaducemu správaniu súvisiacemu s pohlavím osoby dochádza s úmyslom alebo následkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.
V súvislosti s prípravou predkladanej novelizácie antidiskriminačného zákona sa dospelo k záveru, že terajšia definícia obťažovania v antidiskriminačnom zákone nie je v súlade s uvedeným článkom transponovanej smernice, pretože nevystihuje jej podstatu, a to vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia. Z uvedeného dôvodu sa novo navrhuje zmena tejto definície, podľa ktorej „Obťažovanie je také nežiaduce správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.“
Komisia vo formálnom oznámení k transpozícii Smernice 2002/73/ES namietala, že sa neprijala žiadna definícia sexuálneho obťažovania, pričom je toho názoru, že definícia obťažovania obsiahnutá v antidiskriminačnom zákone je neuspokojivá, lebo povaha obťažovania nie je rozlíšená. Daná definícia obťažovania neobsahuje špecifikáciu, že sa vzťahuje na akékoľvek nežiaduce verbálne, neverbálne alebo telesné správanie sexuálnej povahy. Podľa názoru Komisie, aby možnosť podať sťažnosť vo veci sexuálneho obťažovania nebola výlučne teoretická, je potrebné do vnútroštátnych predpisov začleniť riadnu definíciu sexuálneho obťažovania.
Definíciu sexuálneho obťažovania obsahuje aj článok 2 písm. d) smernice Rady 2004/113/ES, podľa ktorého sexuálne obťažovanie je, keď k nežiaducemu verbálnemu, neverbálnemu alebo fyzickému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo následkom narušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia.
Z uvedených dôvodov v § 2a ods. 5 sa navrhuje aj definícia sexuálneho obťažovania.
V ustanovení § 2a ods. 6 predkladanej novely antidiskriminačného zákona sa navrhuje definícia pokynu na diskrimináciu v nezmenenej podobe napriek výhrade Komisie. Podľa terajšieho znenia § 2 ods. 8 „Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.“. Komisia namietala, že táto formulácia neumožňuje pokyn medzi kolegami na horizontálnej úrovni. K tomu je potrebné uviesť, že transponované smernice neobsahujú definíciu pokynu na diskrimináciu. Podľa slovenského právneho poriadku však k pokynu môže dôjsť len na vertikálnej úrovni, a to zhora nadol. Tomu zodpovedá aj uvedená definícia.
Podľa platného znenia § 2 ods. 9 „Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.“. Z toho vyplýva, že práve táto definícia je tá, ktorá dostatočne pokrýva nielen vertikálu úroveň, a to nielen zhora nadol, ale aj opačne (napr. študentka môže nabádať profesora na diskrimináciu študenta), ako aj horizontálnu úroveň, teda diskrimináciu aj medzi kolegami na rovnakej úrovni. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prebratie tejto definície do § 2a ods. 7 predloženého návrhu s nezmeneným obsahom.
S prihliadnutím na to, že neoprávnený postih de facto môže mať nepriaznivý vplyv aj na osobu, ktorá podá sťažnosť súvisiacu s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, v § 2a ods. 8 sa navrhuje vložiť nové písmeno c), ktoré reflektuje túto skutočnosť.
Podľa článku 4 transponovanej smernice „Obťažovanie a sexuálne obťažovanie v zmysle tejto smernice sa považuje za diskrimináciu z dôvodu pohlavia a je preto zakázané. Odmietnutie takého správania alebo podrobenie sa tomuto správaniu zo strany osoby sa nesmie použiť ako základ pre rozhodnutie, ktoré sa týka takejto osoby.“. Na transponovanie druhej vety sa navrhuje do § 2a vložiť ustanovenie, ktoré antidiskriminačný zákon zatiaľ neobsahuje, a podľa ktorého „Odmietnutie alebo strpenie diskriminácie osobou nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť následné zaobchádzanie alebo správanie sa k tejto osobe alebo byť základom pre rozhodnutie, ktoré sa týka tejto osoby.“ (ods. 10).
V odseku 11 § 2a sa navrhuje spojiť ďalšie dôvody, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje obsiahnuté v § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 antidiskriminačného zákona do jedného ustanovenia vo všeobecnej časti tohto zákona.
Podľa platného znenia § 5 ods. 3 „Diskriminácia z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu je aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu.“. V ustanovení § 5 sa však upravuje zákaz diskriminácie v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
Podľa platného znenia § 6 ods. 3 „Za diskrimináciu z dôvodu
a) pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie,
b) rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu,
c) náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia osoby bez náboženského vyznania,
d) zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je zdravotne postihnutá.“. V zmysle ustanovenia § 6 to však platí len v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch.
Z uvedeného teda vyplýva, že tieto ustanovenia sú zužujúce. V dôsledku navrhovanej zmeny by teda mohlo dôjsť ku zvýšeniu ochrany pred diskrimináciou.
K bodu 4:
V záujme právnej istoty sa navrhuje ustanovenie § 3 ods. 1 doplniť o výpočet oblastí, v ktorých každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Ide o oblasť pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vzdelávania.
V odseku 2 sa zdôrazňuje, že o diskrimináciu môže ísť len vtedy, ak k nej došlo v súvislosti s uplatnením práva, ktoré vyplýva z osobitného zákona, napr. zo zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ďalších.
Zároveň sa navrhuje obsah terajšieho odseku 2 presunúť do odseku 3.
K bodu 5:
Keďže v § 3 ods. 1 medzi jednotlivými oblasťami, v ktorých každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania, sa navrhuje aj oblasť „vo vzdelávaní“, teda širší pojem, než je vzdelanie a nižšie v § 5 ods. 1 a 2 (bod 6. a 7.) je obsiahnutý rovnaký návrh, sa navrhuje, aby táto zmena bola premietnutá aj do nadpisu § 5.
K bodu 6 a 10:
Vzhľadom na demonštratívny výpočet dôvodov, pre ktoré sa diskriminácia zakazuje v
§ 2 ods. 1 predloženého návrhu, sa navrhuje úprava § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 v tomto zmysle. Teda v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní, resp. v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia zo všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené v § 2 ods. 1, čím sa opäť sleduje rozšírenie ochrany pred diskrimináciou.
K bodu 6 a 7:
Pojem vzdelanie je užší, ako vzdelávanie, pretože môže znamenať len istý stupeň dosiahnutého vzdelania. V záujme rozšírenia ochrany pred diskrimináciou v bode 6 a 7 sa navrhuje nahradiť slovo „vzdelania“ slovom „vzdelávania“.
K bodu 8:
Tento bod reaguje na novú právnu úpravu v oblasti zdravotnej starostlivosti.
K bodu 9 a 12:
V dôsledku zmien navrhovaných v bode 3, teda spojenie ustanovenia § 5 ods. 3 a § 6 ods. 3 do jedného všeobecného ustanovenia, a to § 2a ods. 11, sa navrhuje tieto ustanovenia vypustiť zo zákona z dôvodu nadbytočnosti.
K bodu 11:
V záujme rozšírenia ochrany pred diskrimináciou sa v bode 11 navrhuje, aby v úvodnej vete § 6 ods. 2 bolo doplnené slovo „najmä“. To znamená, že by sa mali rozšíriť oblasti, v ktorých sa uplatňuje zásada rovnakého zaobchádzania. Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje úplné znenie úvodnej vety.
K bodu 13:
Komisia namietala, že vzhľadom na fundamentálnu povahu práva na nediskrimináciu a ustálenú judikatúru Súdneho dvora by sa mali výnimky zo zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, intepretovať striktne. Keďže z článku 2 ods. 6 smernice Rady 76/207/EHS v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES vyplýva, že výnimka v prípade skutočných a určujúcich požiadaviek na povolanie by mala byť povolená iba za veľmi obmedzených okolností a že by sa mal aplikovať dvojaký test legitímneho cieľa a primeranej požiadavky, navrhuje sa nové znenie § 8 ods. 1 v súlade s požiadavkami smernice a Komisie.
K bodu 14:
V procese prípravy novelizácie antidiskriminačného zákona z diskusií vyplynulo, že druhá veta § 8 ods. 2 je zmätočná a nadbytočná, preto sa navrhuje ju vypustiť z tohto ustanovenia.
K bodu 15 a 16:
Podľa § 8 ods. 7 písm. b) antidiskriminačného zákona diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktorého účelom je ochrana tehotných žien a matiek. Komisia namieta, že uvedená problematika v tomto zákone nie je výslovne upravená.
S prihliadnutím na to, že táto je predmetom úpravy viacerých právnych predpisov v oblasti pracovného práva, z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje vložiť nový odkaz k tomuto ustanoveniu antidiskriminačného zákona napríklad na nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien.
Súčasne v súvislosti s transpozíciou smernice Rady 2004/113/ES sa navrhuje, aby § 8 ods. 7 bol doplnený o písmeno c), v zmysle, ktorého diskriminácia z dôvodu pohlavia nie je odôvodnené rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v poskytovaní tovaru a služieb výlučne alebo prednostne príslušníkom jedného pohlavia, ak sleduje legitímny cieľ a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.
K bodu 17:
Smernica Rady 2004/113/ES v článku 5 rieši použitie poistno-matematických faktorov pre ženy a mužov pri uzatváraní poistných zmlúv. Navrhuje sa, aby § 8 antidiskriminačného zákona bol doplnený o nové odseky, ktorými sa upraví, kedy sa použitie rozdielov pri stanovení výšky poistného a výpočtu poistného plnenia nepovažuje za diskrimináciu, a to, že náklady súvisiace s tehotenstvom a materstvom nesmú viesť k rozdielom vo výške poistného a výpočtu poistného plnenia. Problematika však bude riešená aj v zákone č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto sa navrhuje aj nový odkaz na tento zákon v antidiskriminačnom zákone. Keďže hmotnoprávnu úpravu poistných zmlúv obsahujú ustanovenia § 788 až 828a Občianskeho zákonníka, navrhuje sa odkaz aj na ne.
K bodu 18:
Novo navrhovaným ustanovením § 8a sa sleduje, aby v antidiskriminačnom zákone boli upravené tzv. dočasné vyrovnávacie opatrenia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a transponovanou smernicou. Okruh osôb, v prípade ktorých by sa mohli prijímať tieto opatrenia vychádza najmä z článku 34 a 38 Ústavy, nižšie uvedených medzinárodných dohovorov o ľudských právach a smerníc Rady.
Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení slúži na dosiahnutie rovnosti a dôstojných životných podmienok, čo dokazuje rozšírená prax v množstve vyspelých demokratických štátov. V medzinárodnom práve, ktoré je významným prameňom práva v oblasti diskriminácie, sú dočasné vyrovnávacie opatrenia považované za legitímne opatrenia zamerané na dosiahnutie de facto rovnosti pre znevýhodňované skupiny. Podľa Výboru pre ľudské práva „princíp rovnosti niekedy vyžaduje, aby zmluvné štáty prijali vyrovnávacie opatrenia, s cieľom znižovať alebo odstrániť podmienky, ktoré spôsobujú alebo napomáhajú v udržiavaní diskriminácie, ktorú – okrem iného - Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zakazuje. Podobne aj článok 2 ods. 2 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie nabáda zmluvné štáty na prijatie dočasných osobitných opatrení s cieľom zaručiť plné a rovnaké používanie ľudských práv a základných slobôd. Podľa článku 4 ods. 2 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín zmluvné strany sa zaväzujú, že “tam, kde je to potrebné, prijmú primerané opatrenia s cieľom podporovať vo všetkých oblastiach hospodárskeho, spoločenského, politického a kultúrneho života, úplnú a efektívnu rovnosť medzi osobami patriacimi k národnostnej menšine a osobami patriacimi k väčšine.“ a ďalej, že „V tomto ohľade budú venovať náležitú pozornosť osobitným podmienkam osôb patriacim k národnostným menšinám.
Smernica Rady EÚ 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod v podobnom duchu vyžaduje pozitívnu činnosť štátu pre zabezpečenie „úplnej rovnosti v praxi“. Podľa článku 6 smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004, ktorá sa transponuje, „S cieľom zabezpečiť úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v praxi zásada rovnakého zaobchádzania nebráni žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať špecifické opatrenia na predchádzanie nevýhod súvisiacich s pohlavím alebo na ich vyrovnanie.“.
To môže zahŕňať prijatie alebo udržiavanie „konkrétnych opatrení na prevenciu alebo kompenzáciu nevýhod spojených s rasovým alebo etnickým pôvodom.” Európska komisia proti rasizmu a intolerancii vo svojom odporúčaní č.7 zameranom na boj proti rasizmu a rasovej diskriminácií zo dňa 17. decembra 2002 doporučuje prijatie dočasných špeciálnych opatrení, zameraných na predchádzanie, kompenzáciu alebo dosiahnutie plnej účasti vo všetkých oblastiach spoločenského života pre skupiny, ktoré sú znevýhodňované na základe svojej etnickej a rasovej príslušnosti. Takéto opatrenia musia byť ukončené hneď po tom, čo bol dosiahnutý ich cieľ.
Podľa zásad obsiahnutých v medzinárodnom práve tieto vyrovnávacie opatrenia sú v súlade s princípom rovnosti a právom nebyť diskriminovaný, ak sú špeciálne opatrenia prijaté:
a) so súhlasom členov skupín, na ktorých sa vzťahujú,
b) na základe jediného cieľa, a to je dosiahnutie rovnosti,
c) dočasné,
d) pozastavené, ak je dosiahnutý vytýčený cieľ,
e) nie sú dôsledkom neustáleho udržiavania nerovnakých alebo odlišných štandardov.
Ak prijaté opatrenia zamerané na vyrovnávanie príležitosti napĺňajú tieto podmienky nejedná sa o diskrimináciu ostatného obyvateľstva. Pri zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení nejde o zlepšovanie postavenia jednej skupiny ľudí, ale o vyrovnávanie ich príležitosti, s cieľom dosiahnuť de facto, teda skutočnú rovnosť, ktorá je základnou podmienkou realizácie ostatných ľudských práv a slobôd.
Osobitne k písm. a) až c) ods. 1 § 8a:
Možno uviesť napr. zabezpečenie zdrojov pitnej vody, program mobilných zdravotných jednotiek ako súčasť dostupnej zdravotnej starostlivosti pre marginalizované rómske komunity. Sem možno zaradiť aj diagnostické testy na správne zaraďovanie detí do škôl ako prevenciu pred automatickým zaraďovaním do špeciálnych škôl. Do tejto kategórie možno priradiť aj zavádzanie rómskych asistentov učiteľa, nultých ročníkov a špeciálnych predškolských modulov na pomoc žiakom pri úspešnom zaraďovaní sa do škôl. Ide aj o opatrenia, ktoré zohľadňujú etnicitu pri prijímaní do zamestnania alebo škôl. Na to, aby bola splnená podmienka primeranosti a nevyhnutnosti je dôležité, aby etnicita bola len jedným z faktorov, a to preto, aby z nej nevyplývalo automatické priraďovanie bodov.
K bodu 20:
Transponovaná smernica v súvislosti s ochranou práv v článku 8 počíta nielen so súdnym konaním, ale aj so zmierovacím konaním. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) občianske súdne konanie zahŕňa aj zmierovacie konanie. Jeho úprava je obsiahnutá v § 67 až 69 tohto procesného kódexu. K tomu je potrebné dodať, že k ochrane práv môže dôjsť aj v mimosúdnom konaní, a preto sa navrhuje doplnenie § 9 o nový ods. 5 v tomto zmysle s odkazom na zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 19, 21 a 22:
Podľa § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona „V konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže dať zastupovať aj právnickou osobou ...“. Táto dikcia však v praxi spôsobuje problémy. Súdy totiž toto ustanovenie interpretujú tak, že musí ísť výlučne o vec, v ktorej ide len o porušenie tejto zásady a v dôsledku toho zamietajú žaloby. S prihliadnutím na to, že diskriminácia vždy súvisí s porušením nejakého práva, nie je možné umelo vygenerovať žalobu, ktorá by zodpovedala interpretácii súdov. Preto sa navrhuje spresnenie textu tak, že ide o konanie vo veciach súvisiacich s porušením uvedenej zásady. Z tohto dôvodu sa navrhuje rovnaká zmena aj v názve nad § 9, ako aj v odseku 1 a 3 § 11.
K bodu 23:
Ustanovenie § 11 antidiskriminačného zákona upravuje prenesenie dôkazného bremena na žalovaného. Podľa procesných predpisov žalobca má dôkaznú povinnosť, čo však v prípade osoby, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná, nie je to dosť dobre možné. Právny inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného znamená výnimku, ktorá má uľahčiť dôkaznú situáciu osoby, ktorá o sebe tvrdí, že bola diskriminovaná tým, že ak predloží súdu alebo inému orgánu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, žalovaný musí preukázať, že túto zásadu neporušil. Do textu § 11 ods. 2 sa však dostali slová „predloží dôkazy“, čo znamená nielen nesúlad s článkom 9 transponovanej smernice, ale aj to, že v dôsledku toho, výsledok je opačný. Inak povedané, dôkazná situácia osoby, ktorá namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania sa nezlepšila, ale sa zhoršila. V záujme toho, aby žalobca skutočne mohol využiť inštitút prenesenia dôkazného bremena na žalovaného sa navrhuje, aby slová „predloží súdu dôkazy“ bolo nahradené slovom „oznámi súdu skutočnosti“.
K bodu 24 a 25:
Vzhľadom na to, že ku všetkým smerniciam, ktoré boli prijaté pred 1. májom 2004, je potrebné uvádzať ako publikačný zdroj Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie a nie Úradný vestník Európskych spoločenstiev, sa navrhuje zmena v prvom a druhom bode Prílohy.
K bodu 26:
V treťom bode Prílohy sa na prvom mieste uvádza Smernica Rady 96/97/ES z 20. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 86/378/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, čo je nesprávne, a preto sa navrhuje na prvom mieste uviesť pôvodnú smernicu a ako publikačný zdroj v prípade obidvoch smerníc uviesť Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie.
K bodu 27:
Návrhom antidiskriminačného zákona sa čiastočne preberá aj Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, sa navrhuje, aby v štvrtom bode Prílohy bola uvedená aj táto smernica.
S prihliadnutím na transpozíciu smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, sa navrhuje doplnenie Prílohy aj o piaty bod s uvedením tejto smernice.
K Čl. II
K bodu 1:
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva bolo zriadené zákonom č.308/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmeny jeho pôsobnosti antidiskriminačným zákonom, toto stredisko sa stalo implementačnou agentúrou k antidiskriminačnému zákonu.
V článku 1 bode 7 smernice 2002/73/ES sa vkladá do smernice 76/207/EHS nový článok 8a. Novým článkom 8a sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili orgán na zabezpečenie, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania. Tento orgán by mal spĺňať určité požiadavky, pokiaľ ide o nezávislosť, poskytovaním nezávislej odbornej pomoci obetiam diskriminácie pri sledovaní ich sťažností o diskriminácii, vykonávaním nezávislých zisťovaní týkajúcich sa diskriminácie a zverejňovaním nezávislých správ a prípravou odporúčaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s diskrimináciou.
S prihliadnutím na vyššie uvedenú zmenu smernice a výhrady Komisie k nedostatočnej nezávislosti a pôsobnosti tohto strediska, sa navrhuje ďalšie spresnenie a rozšírenie jeho pôsobnosti v § 2 ods. 1 tohto zákona.
K bodu 2:
Podľa § 1 ods. 3 predmetného zákona „Stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.“. Navrhuje sa rovnaká zmena, ako v prípade § 10 ods. 1 antidiskriminačného zákona, teda, že ide o konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, a to z rovnakých dôvodov, ako je vyššie uvedené.
K bodu 3:
Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov „Stredisko každoročne do 30. apríla vypracúva a uverejňuje správu o dodržiavaní ľudských práv v Slovenskej republike prostredníctvom internetu alebo aj prostredníctvom periodickej tlače s celoslovenskou pôsobnosťou.“. V záujme toho, aby tieto správy výslovne obsahovali aj časť, ktorá je venovaná problematike dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania, sa v súlade s článkom 12 ods. 2 písm. c) smernice Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004, resp. článkom 1 bod 7 smernice 2002/73/ES, ktorým sa mení smernica 76/207/EHS, navrhuje doplnenie uvedeného ustanovenia tak, že sa za slová „ľudských práv“ vkladajú slová „vrátane zásady rovnakého zaobchádzania“.
K bodu 4 a 5:
Návrhom zákona sa dopĺňa odkaz na transpozíciu smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie a zoznam preberaných právnych aktov.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť zákona.
Bratislava, 24. októbra 2007
Robert Fico
predseda vlády
Slovenskej republiky
Dušan Čaplovič
podpredseda vlády
Slovenskej republiky
pre vedomostnú spoločnosť,
európske záležitosti,
ľudské práva a menšiny
zobraziť dôvodovú správu -
Vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
K predpisu 365/2004, dátum vydania: 24.06.2004D ô v o d o v á s p r á v a
1. Všeobecná časťRovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku.
Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 4) možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých zákonoch. Ide o niekoľko zákonov so špeciálnou úpravou zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, ktorá je záväzná pre oblasť spoločenských vzťahov upravenú príslušným zákonom (napr. § 13 a § 41 ods. 8 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 4 zákon č. 313/2001 Z .z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a pod.). Zvláštnu skupinu tvoria normy trestného práva, ktoré postihujú diskrimináciu a prejavy intolerancie (napr. § 196 ods. 2 a 3, § 198, § 198a, § 219 ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/161 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).
Významným prameňom práva v oblasti ochrany pred diskrimináciou sú aj medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala, alebo do ktorých sukcedovala. Spomedzi rozsiahlej medzinárodnoprávnej úpravy je v tomto kontexte potrebné poukázať na dokumenty schválené na pôde Organizácie spojených národov, resp. jej špecializovaných organizácií – Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 (ktorá však nemá právnu záväznosť), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach z roku 1966, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965, Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, Dohovor proti diskriminácií vo vzdelávaní prijatý UNESCO-m, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100) z roku1951, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácií (v zamestnaní a povolaní) (č. 111) z roku 1958, ako aj niekoľko ďalších zmlúv a dohovorov. Nemenej dôležité pre Slovenskú republiku sú aj záväzky vyplývajúce z dokumentov prijatých na pôde Rady Európy, z ktorých má najväčší význam čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení dodatkových protokolov 1 až 11 (ďalej len „Dohovor“). Dodatkový protokol č. 12 ešte nevstúpil do platnosti, ide však o veľmi dôležitý dokument vzhľadom na to, že ustanovuje nové pravidlá zákazu diskriminácie, ktoré svojim rozsahom úpravy prekračujú rámec vytvorený samotným Dohovorom. Slovenská republika podpísala Dodatkový protokol č. 12 v novembri 2000, no ten ešte nebol ratifikovaný.
Osobitnú kategóriu medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky predstavujú záväzky voči Európskej únii. Predpisy Európskej únie nie sú pre Slovenskú republiku, ktorá nie je členom únie, priamo záväzné. Právny poriadok Slovenskej republiky sa však musí prispôsobiť právnemu poriadku EÚ v rozsahu a podľa harmonogramu stanovenom v Asociačnej dohode. Záväzky v oblasti ľudských práv majú osobitný význam, keďže podľa tzv. kodaňských kritérií, ktorých splnenie sa vyžaduje od štátov usilujúcich sa o členstvo v únii, je podmienkou členstva dodržiavanie ľudských práv a ochrana menšín, čo je hlavným účelom akéhokoľvek protidiskriminačného zákonodarstva. V tomto ohľade je pre Slovenskú republiku smerodajný čl. 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorý ukladá Rade EÚ prijať potrebné opatrenia na zamedzenie diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva, veku, telesného postihnutia a sexuálnej orientácie. Na základe článku 13 ZES boli v roku 2000 prijaté dva mimoriadne významné právne predpisy Európskeho spoločenstva, ktoré dopĺňajú už jestvujúce komunitárne právo v oblasti rovnakého zaobchádzania: Smernica Rady EÚ č. 43/2000 z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernica Rady EÚ č. 78/2000 z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti. Tieto smernice obsahujú niektoré inštitúty, ktoré slovenské právo zatiaľ v súvislosti so zákazom diskriminácie nepozná, a vzhľadom na prebiehajúci proces aproximácie je odôvodnené ich začlenenie do slovenského právneho poriadku.
Návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa predkladá s cieľom ukončiť transpozíciu smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku, a to:
1.Smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a
2.Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.
Transpozíciou sa naplní záväzok Slovenskej republiky prebrať tzv. antidiskriminačnú legislatívu. Predkladaný návrh zákona ukončuje niekoľkoročný proces, počas ktorého sa antidiskriminačné opatrenia vkladali do jednotlivých zákonov, na ktoré sa dané smernice vzťahujú.
Keďže množstvo platných zákonov už dnes antidiskriminačné ustanovenia obsahuje, navrhované novely zabránia duplicite tzv. antidiskriminačných ustanovení, ktorá by vznikla prijatím len jedného právneho predpisu bez vstupu do ostatných zákonov. Zároveň sú dodržané legislatívne pravidlá, ktoré umožňujú len formu priamej novelizácie právnych predpisov. Z vecného hľadiska je novelizácia jednotlivých zákonov nevyhnutná z viacerých dôvodov. Novelizáciami príslušných zákonov sa dosiahne, že sa transpozícia smerníc prejaví v tých oblastiach právneho poriadku, pre ktoré boli smernice na úrovni EÚ prijaté t.j. zamestnanie a zárobkovú činnosť, vzdelanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť a iné.
Návrh zákona nebude mať v roku 2004 dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Materiál teda nemá finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a preto sa predmetná doložka nevyhotovuje.
V roku 2005 bude potrebné počítať so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, vzhľadom na nové úlohy, ktoré mu prijatím navrhovaného zákona vzniknú.
DOLOŽKA ZLUČITEĹNOSTI
návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona:
Návrh o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a)problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení najmä v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku, ochrany zdravia a života ľudí, ochrany spotrebiteľa a ďalších, Partnerstva pre vstup, aktualizovaného znenia Národného programu pre prijatie acquis communitaire a screeningu – 13. kapitola, časť 13.01 – Pracovné právo a časť 13.4 Boj proti rasizmu, Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 a Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa prílohy tzv. Bielej knihy;
b)v negociačnej pozícii ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť Slovenská republika prevzala záväzok dosiahnuť úplnú kompatibilitu s acquis v oblasti pracovného práva a v oblasti rovnakého zaobchádzania mužov a žien do konca roku 2002 a záväzok pripravenosti Slovenskej republiky na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu do Európskej únie 1. mája 2004.
4. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev.
V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti diskriminácii vyjadrený v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení.
V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania premietnutá najmä v :
-smernici rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa aplikácie princípu rovnakého odmeňovania mužov a žien,
-smernici 76/207/EHS z 9. februára 1976 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich s prístupom k zamestnaniu, formácii a pracovným podmienkam,
-smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,
-smernici Rady 97/80/EHS z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie založenej na pohlaví,
-smernici Rady 2000/43/ES z júna 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,
-smernici rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.
Smernica rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod upravuje definíciu zásady rovnakého zaobchádzania a definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami v oblasti boja proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode s cieľom podporiť zásadu rovnakého zaobchádzania, postih (viktimizáciu) a postavenie orgánov na podporu zásady rovnakého zaobchádzania.
Účelom tejto smernice je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásadu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch.
Táto smernica sa uplatňuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k
(a)podmienkam prístupu k zamestnaniu, k samostatnej zárobkovej činnosti a k povolaniu, vrátane výberových kritérií a náborových podmienok pri akomkoľvek druhu činnosti a na všetkých úrovniach profesnej hierarchie, vrátane povýšenia;
(b) prístupu ku všetkým typom a úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, odbornej prípravy pre vyšší stupeň a preškolenia, vrátane pracovnej praxe;
(c) zamestnaniu a pracovným podmienkam, vrátane prepúšťania a odmeňovania;
(d) členstvu a zapojeniu do organizácie pracovníkov alebo zamestnancov alebo organizácie, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane dávok, ktoré tieto organizácie zabezpečujú;
(e)sociálnej ochrane, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;
(f) sociálnym výhodám;
(g) vzdelaniu;
(h) prístupu k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania a ich poskytovaniu.
Táto smernica nezahŕňa rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti a nedotýka sa ustanovení a podmienok, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a nezahŕňa žiadne zaobchádzanie, vyplývajúce z právneho postavenia štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorých sa to týka.
Vzhľadom na úplné zabezpečenie rovnakého zaobchádzania v praxi zásada rovnakého zaobchádzania v zmysle uvedenej smernice nezabraňuje žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na zabránenie znevýhodnenia alebo na náhradu za znevýhodnenie, ktoré súvisí s rasovým alebo etnickým pôvodom.
Táto smernica Rady – Council directive No. 2000/43/EC implementing the principle of equal treatment between persons irrespective of racial or ethnic origin – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev - Official Journal of the European Communities, 19.7.2000, L180/22-L180/26 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie – Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.
Smernica rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti upravuje podobne ako predchádzajúca smernica definíciu zásady rovnakého zaobchádzania, definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovanie a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami, neoprávnený postih (viktimizáciu) a primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby.
Účelom tejto smernice je stanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a zárobkovej činnosti na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.
Smernica sa vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejnoprávnych orgánov pokiaľ pôjde o:
(a) podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;
(b) prístup k všetkým typom a všetkým úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, ďalšieho odborného vzdelávania a preškoľovania, vrátane odbornej praxe;
(c) podmienky zamestnania a pracovné podmienky, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;
(d) členstvo a činnosť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane výhod poskytovaných takými organizáciami.
Smernica sa nevzťahuje na rozdiely v zaobchádzaní z dôvodov štátnej príslušnosti a nemá vplyv na právne predpisy a podmienky, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov ani na akékoľvek zaobchádzanie s nimi v súvislosti s právnym postavením dotknutých príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti.
Smernica sa tiež nevzťahuje na žiadne dávky poskytované štátnymi alebo podobnými programami, vrátane štátneho systému sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany.
Táto smernica Rady - Council directive 2000/78/EC of 24 November 2000 establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev – Official Journal of the European Communities, 2.12. 2000, L303/16-L303/22 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie - Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
b) úplná (V prípade schválenia Alternatívy 2 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh plne aproximovať platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev. V prípade schválenia Alternatívy 1 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh čiastočne aproximovať v súčasnosti platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev).
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Úrad vlády Slovenskej republiky
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):
Súčasný návrh zákona sčasti vychádza z pôvodného návrhu z mája 2004, ktorý bol v procese prípravy konzultovaný s právnymi expertmi na medzinárodnej úrovni, ktorí podali aj svoje odborné posudky. Išlo najmä o zástupcov Americkej advokátskej komory - American Bar Association (CEELI - Richard N. Winfeld a Joseph O. Boryshansky), zástupkyme Európskeho centra pre práva Rómov – European Roma Rights Center (právna riaditeľka Gloria Jean Garland), zástupcu Direktorátu zamestnanosti a sociálnych vecí Európskej komisie (Anthony Lockett), zástupcov Úrad Vysokého komisára OBSE pre problematiku národnostných menšín ako aj predsedu komisie Komisie OSN pre ľudské práva.
2. Osobitná časť
K čl. I:K § 1:
Ustanovuje predmet úpravy, ktorým je úprava zásady rovnakého zaobchádzania, najmä povinnosť dodržiavať túto zásadu v zákonom ustanovených oblastiach (§ 3, § 4 a 5). Ak dôjde k porušeniu alebo nedodržaniu tejto zásady, zákon ustanovuje prostriedok právnej ochrany, ktorým je návrh na súd vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 8).
K § 2:
§ 2 a 3 predstavujú všeobecné ustanovenia tohto zákona. § 2 definuje základné pojmy, ktoré sa v tomto zákone a aj v osobitných zákonoch používajú.
Odsek 1 konkretizuje, v čom spočíva, čo je obsahom zásady rovnakého zaobchádzania. Jednak ide o zákaz diskriminácie a požiadavka na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. Rovnako sa však pod dodržiavaním tejto zásady rozumie prijímanie opatrení na ochranu a prevenciu pred diskrimináciou. Povinnosť prijímať tieto opatrenia je však limitovaná v konkrétnych situáciách najmä finančnými a technickými, ale aj inými možnosťami povinnej osoby.
Pod pojmom diskriminácia sa rozumie tak priama diskriminácia, ako aj nepriama diskriminácia aobťažovanie. Za diskrimináciu sa však považujú aj pokyn, nábádanie k diskriminácii a neoprávnený postih.
Definícia priamej diskriminácie vychádza z chápania tejto formy diskriminácie ako priameho konania alebo opomenutia, ktoré zakladá ničím neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami. Vychádza priamo z definície v príslušných smerniciach Rady. V prípade priamej diskriminácie sú možné výnimky z jej zákazu len v rámci konkrétne definovaných výnimiek v zmysle smerníc, teda nie len na základe objektívne odôvodneného rozdielneho zaobchádzania.
Nepriama dioskriminácia sa na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora (napríklad rozsudok vo veci Schnorbus, č. C-79/99) vyznačuje týmito znakmi
◊ide o predpis, pravidlo, rozhodnutie alebo pokyn, ktoré sa vzťahujú na všetkých, resp. na určitú skupinu osôb vymedzenú všeobecnými znakmi
◊výsledkom, resp. realizáciou tohto predpisu, pravidla, rozhodnutia alebo pokynu dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu
◊toto rozdielne zaobchádzanie znevýhodňuje určitú skupinu osôb, priamo vymedzenú diskriminačným dôvodom
◊toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa alebo nie je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu
Obťažovaním je talé konanie, ktoré je zamerané proti ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomiu alebo sebaúcte. Pri posúdení, či ide o obťažovanie musia byť kumulatívne splnené jednak podmeinka nepríjemného, nevhodného či urážlivého zaobchádzania a zároveň podmienka podľa písm. a) alebo b).
Pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu sa odlišujú v tom, či osoba, ktoré priamo diskriminovala, bola vo vzťahu podriadenosti k osobe, ktorá diskrimináciu „iniciovla“, alebo nie.
Odsek 8 obsahuje definíciu neoprávneného postihu, ako konania alebo opomenutia, ktoré je pre dotknutú osobu nepriaznivé a zároveň je v priamej súvislosti s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou pre seba, alebo účasťou v konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Odsek 9 upresňuje, kedy ide o diskrimináciu právnickej osoby. Rozumie sa ňou nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k právnickej osobe (napríklad vo verejnom obstarávaní), ktorého dôvodom je, že k osobám vymenovaným v odseku 9 sa viažu dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. O diskrimináciu právnickej osoby pôjde napríklad vtedy, ak nebude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s touto právnickou osobou z dôvodu, že jej členmi sú osoby určitej rasy.
K § 3:
V odseku 1 sa ukladá povinnosť v súlade s týmto zákonom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých, s výnimkou situácií, kedy by dodržanie tejto zásady mohlo viesť, alebo viedlo k ohrozeniu či zmareniu výkonu opatrení na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, či zdravia a ochrany práv a slobôd osôb. Ide vždy o opatrenia a činnosti prijímané a vykonávané na základe ustanovení osobitných predpisov.
Odsek 1 v spojitosti s ustanovením oblastí v § 5 a 6 a následne § 3 odsek 2 predstavujú vymedzenie pôsobnosti tohto zákona. Tento zákon predstavuje všeobecnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Konkrétne právne vzťahy, ktorých sa táto zásada týka sú upravené v jednotlivých zákonoch, týkajúcich sa oblastí právnych vzťahov podľa § 5 a 6. Tieto osobitné zákony ustanovujú vznik, trvanie, zánik a obsah jednotlivých práv a povinností, ktoré sa musia vykonávať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Rovnako osobitné predpisy ustanovujú okruh právnych subjektov, ktorým vznikajú práva a povinnosti v súvislosti s dodržiavaním tejto zásady.
Odsek 2 hovorí o tom, že pre posudzovanie či došlo k diskriminácii nie je dôležité, či diskriminovaná osoba skutočne bola napr. zdravotne postihnutá, alebo bola príslušníkom nejakej rasy, ale postačuje, ak diskriminujúce konanie bolo založené na mylnej domnienke diskriminujúcej osoby, že takéto dôvod existujú.
Odsek 3 ustanovuje, že osobitné predpisy sa použijú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania len vtedy, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia zakazuje. Ide o vyjadrenie toho, že tento zákon predstavuje tzv. minimálny štandard v určitých oblastiach, ktorý môžu osobitné zákony rozšíriť, ale nie zúžiť.
K § 4:
Paragraf 4 negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona.
Odsek 1 v súlade so smernicami vylučuje uplatnenie tohto zákona na právne vzťahy týkajúce sa cudzincov, ak ide o ich vstup, zdržiavanie sa alebo zaobchádzanie s nimi na území Slovenskej republiky. Rovnako sa tento zákon nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia, ak ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosti v rámci ozbrojených síl, polície, väzenstva, záchranných služieb alebo im podobných zborov.
Odsek 7 explicitne vylučuje pôsobnosť tohto zákona v oblasti práva na združovanie a aj práva na zakladanie odborových organizácií. V súlade so smernicami sa na výkon týchto práv nevzťahujú povinnosti podľa tohto zákona, s výnimkou podľa § 6 ods. 2 písm. d).
K § 5:
Paragraf 5 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a tovarov a služieb, a to tak pokiaľ ide o prístup k nim ako aj o ich samotné poskytovanie.
Oblasti, na ktoré sa zákaz diskriminácie podľa tohto paragrafu vzťahuje sú bližšie špecifikované v odseku 2. Oblasťou sociálneho zabezpečenia sa rozumie systém sociálnej pomoci, sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory. Novým inštitútom, len na účely tohto zákona, je sociálna výhoda, ktorá je definovaná v ods. 4. Rozumie sa ňou výhoda, ktorá je poskytovaná mimo systému sociálnej pomoci, poistenia alebo podpory, poskytovaná určitej skupine fyzických osôb.
Pod zdravotnou starostlivosťou sa rozumie aj zdravotné poistenie. Pod oblasť vzdelania patrí okrem základného, stredného a vysokoškolského vzdelania aj ďalšie vzdelávanie.
Poskytovanie a prístup k tovarom a službám, vrátane bývania zahŕňa tovary a služby, ktoré sú poskytované všetkým, teda verejnosti, v rámci podnikania. Do tejto oblasti nepatria súkromnoprávne vzťahy spojené s výkonom práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva mimo podnikania.
K § 6:
Paragraf 6 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblastiach pracovnoprávnych vzťahov, obdobných právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov s nimi súvisiacich.
Odsek 3 špecifikuje niektoré situácie a dôvody, ktoré sa považujú za diskrimináciu z jednotlivých dôvodov podľa ods. 1. Písmeno a) ustanovuje, že diskrimináciou z dôvodu pohlavia je aj diskriminácie z dôvodu materstva a tehotenstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie. Diskrimináciu z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie ako diskrimináciu z dôvodu pohlavia potvrdil aj Európsky súdny dvor rozsudkom č. C- 13/94, vo veci P. proti S. and Cornwall County Council, SbSD 1996, I-2143 (výpoveď daná transexuálovi z dôvodu zmeny pohlavia je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a s princípom rovnosti). Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie sa vzťahuje na všetky situácie, bez ohľadu na to, či osoba podstúpila zmenu pohlavia, pripravuje sa na ňu, alebo ju práve podstupuje alebo sa na zmenu pohlavia nechystá (transvestiti).
Písmená b) a c) upresňujú, že diskrimináciou z dôvodu rasového pôvodu, etnického alebo národnostného pôvodu a rovnako aj z dôvodu náboženstva alebo viery je aj diskriminácia osoby z dôvodu vzťahu k osobe určitej rasy, národnosti alebo etnicity, či náboženského vyznania. Pod pojmom vzťah sa rozumie akýkoľvek vzťah, teda nielen rodinný či manželský. Písmeno c) taktiž upresňuje, že diskriminácia osoby z dôvodu, že je táto osoba bez náboženského vyznania, sa považuje za diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania.
V písmene d) sa upresňuje, že diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia je aj diskriminácia osoby z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia.
K § 7:
Paragraf 7 predstavuje úpravu nepriamej diskriminácie zdravotne postihnutých osôb, keďže táto má špecifický charakter v tom, že zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby bolo považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Samozrejme povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.
Neprimeraná náročnosť opatrenia je posudzovaná najmä vo vzťahu k finančným možnostiam povinnej osoby, úmernosti medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a dosiahnutým prospechom vyplývajúcim z realizovaného opatrenia ako aj vo vzťahu k možnostiam prijať, resp. využiť alternatívne opatrenia, ktoré sú v danom prípade k dispozícii.
Odsek 3 rešpektuje úpravu v osobitných predpisoch a ustanovuje, že ak osobitný predpis ukladá povinnosť prijať niektoré opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, tak sa prijatie takýchto opatrení nepovažuje za neprimerane náročné.
K § 8:
Paragraf 8 ustanovuje, v ktorých prípadoch je rozdielne zaobchádzanie prípustné a nie je považované za porušenie či nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Prípustné rozdielne zaobchádzanie sa v zásade odôvodňuje oprávneným cieľom a musí byť realizované primeranými prostriedkami a v nevyhnutnom rozsahu. Oprávnenými dôvodmi sú napríklad ochrana rodinného a súkromného života, bezpečnosť a ochrana zdravia, ochrana náboženského presvedčenia či viery a v prípade zamestnania samozrejme požiadavky na jeho výkon. Pri posudzovaní primeranosti a nevyhnutnosti sa vždy bude vychádzať z okolností konkrétneho prípadu.
Odsek 1 predstavuje všeobecné ustanovenie pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov. Ako prípustné sa navrhuje také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou zamestnania alebo povahou jednotlivých činností v ňom vykonávaných. Takéto rozdielne zaobchádzanie musí byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ku ktorému smeruje, teda primerané a nevyhnutné vzhľadom k zamestnaniu alebo činnostiam, ktorými je podmienené.
Odsek 2 ustanovuje výnimku pre cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj pre právnické osoby, ktorých činnosť je založená alebo úzko súvisí s náboženstvom či vierou. Vzťahuje sa na zamestnávanie a výkon činností pre tieto organizácie a rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené požiadavkami, ktoré vyplývajú z daného náboženstva alebo viery.
Odsek 3 ustanovuje prípustné rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Prvá veta predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré umožňuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ak je takéto zaobchádzanie odôvodnené oprávneného cieľa a je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu. Ustanovenia jednotlivých písmen demonštratívne uvádzajú prípady, ktoré spadajú do všeobecného ustanovenia prvej vety.
Odsek 4 sa vzťahuje na rôzne systémy sociálneho zabezpečenia v zamestnaní, kde sa pripúšťa rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku pri určovaní vekových hraníc na vznik nároku na dávku, ako aj rôzne spôsoby výpočtu dávok na základe kritéria veku. Takéto rozdielne zaobchádzanie však nie je prípustné, ak by pri ňom dochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, napr. pri určení takých kritérií, ktoré nepriamo diskriminujú určité pohlavie.
Odsek 7 ustanovuje aj výnimku, ktorej cieľom je ochrana žien v tehotenstve a materstve. Prípustným rozdielnym zaobchádzaním teda je poskytovanie určitých výhod týmto osobám, rovnako ako osobitné zaobchádzanie s nimi a možnosť využívať osobitné zariadenia alebo služby.
K § 9:
Paragrafy 9 až 11 ustanovujú prostriedky právnej ochrany v prípade porušenia, resp. nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.
Paragraf 9 ustanovuje právo každého, kto sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa najmä upustenia od protiprávneho konania a nápravy protiprávneho stavu, ak je to možné alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia.
Odsek 3 dáva možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, najmä ak nie je primerané zadosťučinenie dostačujúce, vzhľadom k závažnosti ujmy, resp. následkov protiprávneho kojnania.
Právo na náhradu škody, ak vznikla, nie je týmito ustanoveniami dotknuté. Rovnako nie je dotknuté právo na inú náhradu, ak takéto právo ustanoví osobitný predpis (napríklad peňažná náhrada podľa § 41 ods. 9 Zákonníka práce).
K § 10:
Paragraf 10 obsahuje obdobnú úpravu ako Občiansky súdny poriadok v § 26, v konaní veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom.
Takéto oprávnenie sa priznáva najmä Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva v osobitnom zákone, ale aj iným právnickým osobám, ktorých cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.
K § 11:
Paragraf 11 predstavuje osobitnú úpravu k Občianskemu súdnemu poriadku, pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu a dôkazné bremeno. Predkladateľ zvolil obdobný spôsob úpravy, ako pri návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych zdrojov. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, bola uprednostnená takáto úprava, namiesto priamej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku a doplnenia osobitného druhu konania.
Odsek 3 v súlade s ustanoveniami smernice „aktivizuje“ žalobcu a prenáša dôkazné bremeno na žalovaného až vtedy, ak z dôkazov žalobcu je možné usudzovať, že k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania skutočne mohlo dôjsť.
K § 12:
Paragraf 12 obsahuje ustanovenie, ktoré odkazom na prílohu zákona uvádza, ktoré smernice Rady boli týmto zákonom prebraté do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K § 13:
Prechodné ustanovenie § 13 sa vzťahuje na kolektívne zmluvy a vnútorné predpisy, na vydanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený a ukladá sa povinnosť zamestnávateľovi uviesť ustanovenia týchto kolektívnych zmlúv, ako aj vnútorných predpisov, do súladu s týmto zákonom v lehote šesť mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
K čl. II:
Smernica Rady 200/43/ES požaduje v čl. 13 ods. 1, aby bol určený orgán alebo viacero orgánov na podporu presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania pre všetky osoby bez diskriminácie založenej na rasovom alebo etnickom pôvode. Podľa druhej vety tohto článku smernice „Tieto orgány môžu byť súčasťou inštitúcií, ktoré na národnej úrovni zodpovedajú za obhajobu ľudských práv alebo ochranu práv jednotlivca.“ S prihliadnutím na uvedené ustanovenie smernice bolo potrebné pristúpiť k novelizácii zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Podľa návrhu by malo stredisko zabezpečovať obhajobu ľudských práv najmä monitorovaním a hodnotením dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, vytváraním informačnej siete o rasizme, xenofóbii a antisemitizme (s prepojením na Európsku informačnú sieť), spracovávaním a uverejňovaním správ o stave dodržiavania ľudských práv, sprostredkovaním bezplatnej právnej pomoci obetiam diskriminácie a inými aktivitami.
K čl. III:
Antidiskriminačný zákon zakotvuje jednotne pre celý právny poriadok Slovenskej republiky definície priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, obťažovania, pokynu na diskrimináciu apod., ako i prostriedky právnej ochrany obetí diskriminácie. Definície týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania vychádzajú z definícií obsiahnutých v príslušných smerniciach. Aby nedochádzalo v právnom poriadku k rozdielnej úprave alebo duplicite definícií, a aby teda tieto boli jednotne upravené pre celý právny poriadok, navrhuje sa vypustenie definícií zo Zákonníka práce. Navrhuje sa úprava zostávajúcich ustanovení tak, aby boli pojmovo v súlade s novým jednotným Antidiskriminačným zákonom.
Zároveň sa do Zákonníka práce zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..
K čl. IV až IX:
Obdobne ako pri novelizácii Zákonníka práce sa aj v iných služobných predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké alebo služobné pomery vypúšťajú niektoré definície, týkajúce sa zákazu diskriminácie, ktoré sú už pre celý právny poriadok obsiahnuté v jednotnom antidiskriminačnom zákone.
Zároveň sa do všetkých služobných predpisov zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie procesnej úpravy realizácie právnej ochrany tejto zásady (obsiahnutých v jednotnom Antidiskriminačnom zákone (čl. I návrhu)).
V novelizovaných služobných predpisoch sa tiež rozširuje (oproti jednotnému antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, ak to povaha pracovných činností v príslušnom služobnom alebo inom pomere umožňuje.
Do súladu s všeobecnou právnou úpravou sa tiež uvádzajú ustanovenia služobných predpisov o výberových konaniach na voľné miesta alebo na neobsadené služobné funkcie.
K čl. X:
Zásada rovnakého zaobchádzania sa v zmysle ustanovení transponovaných smerníc vzťahuje i na prístup fyzických osôb k podnikaniu podľa Živnostenského zákona. Preto sa do Živnostenského zákona vkladajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri získavaní oprávnenia prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu alebo koncesnej listiny, pri samotnom prevádzkovaní živnosti, ako i pri výkone všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení Živnostenského zákona.
Zároveň sa do Živnostenského zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..
K čl. XI:
Do súladu s všeobecnou právnou úpravou zásady rovnakého zaobchádzania, obsiahnutou v antidiskriminačnom zákone, sa uvádzajú ustanovenia o výberovom konaní na funkciu vedúceho prokurátora.
Novelizáciou služobného predpisu prokurátorov sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou.
K čl. XII:
Transponované smernice Rady ES ukladajú členským štátom zaviesť do právnej úpravy (ale predovšetkým do praxe) zásadu rovnakého zaobchádzania pri prístupe fyzických osôb k zamestnaniu vo všeobecnosti. Pre naplnenie požiadaviek EÚ, obsiahnutých v smerniciach, je preto potrebné novelizovať i zákony, ktoré sa týkajú prístupu nezamestnaných fyzických osôb k zamestnaniu a k službám, ktoré štát v súvislosti s aktívnou politikou trhu práce týmto osobám priznáva. Z tohto dôvodu sa do zákona o službách zamestnanosti dopĺňajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu a výkone práv s tým súvisiacich.
Zároveň sa do zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.
K čl. XIII až XV:
Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k vzdelaniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť vzdelania, sa do zákonov, upravujúcich prístup k vzdelaniu zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.
Novelizáciou zákonov, týkajúcich sa prístupu k vzdelaniu, sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, a tiež s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Do zákona o ďalšom vzdelávaní (čl. XIV návrhu) sa pre zjednodušenie a prehľadnosť dopĺňa odkaz na zákon o vysokých školách.
K čl. XVI až XVIII:
Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k sociálnej pomoci, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnym výhodám. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť sociálneho zabezpečenia, sa do zákonov, upravujúcich prístup k sociálnej pomoci, sociálnemu poisteniu a sociálnemu zabezpečeniu vo všeobecnosti vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.
Keďže v slovenskom právnom poriadku existuje osobitná právna úprava tejto oblasti pre policajtov a vojakov, bolo potrebné novelizovať i zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
K čl. XIX a XX:
Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia (§ 4), sa do zákonov, upravujúcich prístup k nim vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.
Novelizáciou zákona o zdravotnej starostlivosti sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, najmä s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
K čl. XXI:
Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, ukladá členským štátom zaviesť zásadu rovnakého zaobchádzania i pre prístup k tovarom a službám (vrátane bývania, poskytovaným verejnosti. Vzhľadom na predloženie jednotného Antidiskriminačného zákona sa doterajšia harmonizovaná právna úprava ochrany spotrebiteľa javí ako nedostatočná. Preto sa do zákona o ochrane spotrebiteľa vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone, a upresňujú sa tie ustanovenia, ktoré príkladmo uvádzajú, čo možno považovať za diskrimináciu spotrebiteľa.
K čl. XXII:
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.
Schválené vládou SR dňa 10. februára 2004.
Mikuláš Dzurinda v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Pál Csáky v.r.
podpredseda vlády SR
pre európsku integráciu,
ľudské práva a menšiny
zobraziť dôvodovú správu