Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) 365/2004 účinný od 01.01.2015 do 01.01.2016

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

21

Dôvodová spr áva

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o niektorých opatreniach sú visiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k návrhu opatrení na zabezpeč enie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení. Schválením tohto návrhu zá kona sa plní aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nový ch legislatívnych opatrení.

Problematiku ochrany oznamovateľov najmä korupčného správania upravujú aj viaceré medzinárodné dokumenty:

-podľa čl. 22 Trestnoprávneho dohovoru Rady Euró py o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) každá strana prijme opatrenia nevyhnutné na poskytnutie účinnej a náležitej ochrany tým, ktorí oznamujú korupčné trestné činy alebo inak spolupracujú s prí slušnými orgánmi a svedkom, ktorí svedčia v súvislosti s týmito trestnými činmi;

-podľa čl. 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii (ozn ámenie č. 370/2003 Z. z.) každá zmluvná strana poskytne náležitú ochranu proti neoprávneným sankciám voči zamestnancom, ktorí majú oprávnené podozrenie na korupciu a ktorí ozná mia v dobrej viere svoje podozrenie zodpovedným osobám alebo orgánom;

-podľa čl. 33 Dohovoru Organizácie Spojených ná rodov proti korupcii (oznámenie č. 434/2006 Z. z.) každý štát zváži prijatie vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každou osobou, ktorá dobromyseľne a na základe dôvodného podozrenia oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa korupčných trestných činov.

Okrem uvedených dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, dňa 30. apríla 2014 prijal Výbor ministrov Rady Európy odporúčanie č. 2014/7 o ochrane whistleblowerov, v ktorom sa ustanovuje niekoľko zásad ur čených členským štátom pri tvorbe právnych predpisov a usmernení v tejto oblasti. Väčšina odporúčaní je v predloženom návrhu premietnutá.

Zo záujmu spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protiprávnej, resp. protispoločenskej činnosti, vyplýva potreba prijímania rôznych ochranných opatrení pre osoby, ktoré majú informácie o takejto č innosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov (whistleblowing). Z takéhoto spoločensky prospešného konania však môžu plynúť pre ich aktérov rô zne hrozby od osôb, ktoré budú na základe ich informácií vyšetrované a sankcionované. Náš právny poriadok pozná niekoľko ochranných opatrení, ak je ohrozený život alebo zdravie – inštitú ty utajeného svedka, ohrozeného svedka, chráneného svedka v Trestnom poriadku a z toho vyplývajúci zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

Možné postihy za poskytnutie informácií však nemusia viesť len priamo k ohrozeniu života alebo zdravia, môžu spočívať aj v menej násilných spôsoboch smerujúcich k ohrozeniu ekonomickej stability a prí jmu osoby poskytujúcej informácie. Najmä zamestnancov ako osoby disponujúce často relevantnými informáciami o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, po volania, postavenia alebo funkcie, je potrebné chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa. Platný právny poriadok Slovenskej republiky túto problematiku neupravuje komplexne, existujú však viaceré č iastkové úpravy, napríklad v Zákonníku práce, ktoré sú však prevažne deklaratórneho charakteru, bez poskytnutia bezprostrednej ochrany.

Napriek tomu, že vyššie uvedené medzinárodné dokumenty smerujú primárne k ochrane oznamovateľov korupčného správania, po posúdení potreby novej právnej úpravy sa navrhuje rozšíriť mož nosti poskytovania ochrany nielen na oznámenie korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti. Ochrana sa bude vzťahovať na zamestnanca, ktorý v dobrej viere uviedol skutočnosti, ktoré mô žu významnou mierou prispieť alebo ktoré prispeli k objasneniu protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa a o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vý konom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Samotná ochrana zamestnanca bude spočívať v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či takéto oznámenie urobil smerom navonok vo forme trestného ozná menia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či takéto oznámenie urobil smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému.

Ak pôjde o trestné konanie alebo o konanie o správnom delikte, prokurátor alebo súd v trestnom konaní alebo správny orgán v konaní o správnom delikte, posúdi, či zamestnanec spĺňa podmienky oznamovateľa a či mu prináleží ochrana pred zamestnávateľom. Ochrana bude spočívať v odsúhlasení pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, na ktorý nie je potrebný súhlas zamestnanca, inš pektorátom práce. Odsúhlasovanie týchto pracovnoprávnych úkonov bude prebiehať v štandardnom správnom konaní podľa správneho poriadku, teda aj s možnosťou podania opravné ho prostriedku pre zamestnanca, ako aj pre zamestnávateľa.

Obdobne ako je to upravené vo viacerých iných krajinách sa navrhuje pre všetky orgány verejnej moci a pre stredné a veľké podniky (zamestnávateľov s najmenej 50 zamestnancami) povinnosť vytvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov zamestnancov o protispoločenskej činnosti, o ktorej sa dozvedeli v rámci svojho zamestnania. Rôzne takéto vnútorné systémy fungujú už aj v súčasnosti v niektorých veľký ch spoločnostiach alebo aj v orgánoch verejnej moci napríklad vo forme etických kódexov. V nadväznosti na to sa navrhuje, aby každý vymedzený zamestnávateľ určil zodpovednú osobu na prijímanie a vybavovanie podnetov, ktorá bude podliehať priamo najvyššiemu vedeniu spoločnosti alebo orgánu verejnej moci, ďalej sa upravujú komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých budú môcť zamestnanci nahlasovať takéto podnety, lehoty na ich vybavenie, ako aj oboznamovanie sa zamestnancov s výsledkami ich vybavenia.

Dôležitou zmenou pri ochraňovaní zamestnanca pred neoprávneným postihom zo strany zamestnávateľa za podanie oznámenia, bude rozšírenie zákazu diskriminácie popri súčasných dôvodoch aj na zá kaz diskriminácie z dôvodu podania oznámenia o protispoločenskej činnosti. Z toho vyplývajú aj následná právna ochrana: možnosť domáhať sa na súde, aby sa upustilo od diskriminačné ho konania, aby sa napravil protiprávny stav alebo aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie, obrátené dôkazné bremeno na strane žalovaného. Novým oprávnením pre inšpektoráty práce sa umožní na 14 dn í okamžité pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, pri ktorom je dôvodné podozrenie, že bol urobený ako odplata za podanie podnetu o protispoločenskej činnosti zamestnávateľa s tým, že následn ým podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Ïalšími zmenami, ktoré majú za cieľ motivovať zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním sú:

-nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci,

-nenárokovateľná odmena, ak na základe oznámenia došlo k odsú deniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchaniu inej protispoločenskej činnosti,

-sústreďovanie informácií o problematike tzv. whistleblovingu na jednom mieste Slovenským národným strediskom pre ľudské práva,

-jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k podaniu oznámenia a zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne alebo iné obdobné pracovné vzťahy,

-možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné ozná menie,

-neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovné ho pomeru.

Návrh zákona bol pod◊a § 33 ods. 2 zákona ◊. 523/2004 Z. z. o rozpo◊tových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financi í Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktor ými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLU◊ITE◊NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladate◊ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispolo◊enskej ◊innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzh◊adom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrova◊ sa k bodom 4 až 6.

Dolož ka

vybraných vplyvov

A.1. Ná zov materiálu: Návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýš eniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Cieľ om navrhovanej právnej úpravy je aj zlepšenie odhaľovania, resp. zamedzovania protispoločenskej č innosti, ktorá výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje stav verejných financií. V prípade účinnej aplikácie by mala mať navrhovaná právna úprava výrazn ý pozitívny vplyv na verejné financie. Tieto pozitívne vplyvy samozrejme dopredu nemožno vôbec kvantifik ovať, ale možno predpokladať, že budú ďaleko prevyšovať prípadné negatívne vplyvy.

Návrh zákona predpokladá aj ukladanie pokút za správne delikty (§ 14 a 15), ktorých výnosy sú príjmom štátneho rozpočtu, a teda návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Keďže ide o novú právnu úpravu, nie je mož né tento pozitívny vplyv kvantifikovať ani približne. Vzhľadom na výšku navrhovaných pokút a porušenia povinností, ktoré majú byť sankcionované, sa nepredpokladá vý raznejší pozitívny vplyv.

Ak si zavedenie návrhu zákona do praxe vyžiada výdavky na strane verejných prostriedkov, tieto budú realizované v rámci schválených limitov príslušných rozpočtových kapitol. To mo žno konštatovať najmä vo vzťahu k rozšíreniu pôsobnosti inšpektorátov práce a Centra právnej pomoci.

Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy môžu nastať aj v dôsledku odmeň ovania oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti. Toto odmeňovanie sa viaže na ukončenie konania o protispoločenskej činnosti, je nenárokové a bude vyplácané na základe posúdenia ministerstva spravodlivosti v každom konkrétnom prípade, a to aj s ohľadom na rozsah uchráneného alebo vráteného majetku. Tieto negatívne vplyvy preto nemožno tiež kvantifikovať a prostriedky na odmeňovanie oznamovateľov v prípade, že nebudú môcť byť hradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR, budú zabezpečené prostredníctvom rozpočtového opatrenia podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?1. Zamestnávatelia, ktorých zamestnanec sa stane chrá nenou osobou a budú potrebovať na vymedzené pracovnoprávne úkony voči nemu súhlas inš pektorátu práce.

2. Zamestnávatelia s najmenej 50 zamestnancami, ktorí si budú musieť vytvoriť vnútorn ý systém vybavovania podnetov

(k 31. 12. 2012 ich bolo cca 3 400:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=59848). 3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Zamestn ávatelia s najmenej 50 zamestnancami budú povinní zriadiť si vnútorný systém vybavovania podnetov o protispoločenskej činnosti. V rámci tohto systému určia zodpovednú osobu, spôsoby podávania podnetov, vydajú vnútorný predpis, ktorý upraví ďalšie podrobnosti, bud ú viesť evidenciu podnetov a zverejňovať ich spolu s výsledkami prešetrenia.3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Výšku administratívnych nákladov v súvislosti s implementáciou návrhu nemožno bližšie konkretizovať, keďže viaceré spoločnosti obdobné systémy majú už zavedené a náklady budú závisieť od samotnej štruktúry každej spoločnosti.3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnik ateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Zamestnávateľovi sa sťaží vykonanie niektorých pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovate ľovi protispoločenskej činnosti.3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Vytvorením vnútorné ho systému, ako aj ďalšími opatreniami na zlepšenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa predpokladá zlepšenie hospodárenia orgánov verejnej moci, ako aj súkromných spoločnost í, zlepšenie odhaľovania protispoločenskej činnosti a ich páchateľov a zn íženie škôd z protispoločenskej činnosti.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate ľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Bez vplyvuKvantifikujte:

Bez vplyvu- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvate ľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Pre zamestnancov, ktorí oznámia protispoločenskú činnosť, sa zlepší prístup k právnej pomoci a zlepší sa ich informovanosť o možnostiach ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu.

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním informácií, ktoré sa týkajú oznamovania protispoloč enskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona, ďalej zverejňovaním znenia právnych predpisov, ktoré s touto problematikou súvisia, ako aj súvisiacich súdnych rozhodnutí, odborných článkov a ďalších informácií, ktoré sa t ýkajú oznamovania protispoločenskej činnosti a poskytovania ochrany podľa tohto zákona na webovom sídle Slovenské ho národného strediska pre ľudské práva, sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informač nej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V odseku 1 je vymedzený predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je vytvorenie právnych a inštitucionálnych podmienok na ochranu fyzickej osoby, ktorá prispela k odhaleniu protispoločenskej činnosti. Okrem toho návrh zákona upravuje povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní podaní o protispoloč enskej činnosti a ochranu zamestnancov, ak by boli v súvislosti s oznámením takýchto podaní postihovaní . Pojem protispoločenská činnosť v súvislosti s predmetom návrhu zákona sa odví ja od úpravy zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

Ochrana sa poskytuje fyzickej osobe v súvislosti s jej pracovnými vzťahmi, pričom sa v tejto súvislosti explicitne vymedzuje, že za pracovnoprávny vzťah sa považuje aj štátnozamestnanecký pomer a služobný pomer. To znamená, ž e zákon sa bude vzťahovať na zamestnancov, štátnych zamestnancov, ale aj na ďalšie osoby, ako sú napríklad policajti, hasiči, colníci, profesionálni vojaci.

Okrem toho sa explicitne ustanovuje, že osobitné právne predpisy upravujúce utajované skutočnosti, rôzne druhy tajomstiev, poskytovanie a sprístupňovanie ú dajov zo zdravotnej dokumentácie, mlčanlivosť prísluš níkov spravodajských služieb, mlčanlivosť pri poskytovaní právnych služieb a povinnosť oznámiť alebo prekaziť spáchanie vybranej trestnej činnosti, zostávajú nedotknuté. Na druhej strane sa však ustanovuje neaplikovateľnosť osobitných zákonov, ktoré upravujú povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k navrhovanému zákonu okrem povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k spravodajským službám.

K § 2

Prá vne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona.

Pojem závažná protispoločenská činnosť sa definuje jednak cez vymedzen é trestné činy, a jednak sa definuje vo vzťahu k následku, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s protiprávnym konaním. Závažnou protispoločenskou činnosťou teda bude vždy niektorý z trestných č inov poškodzovania finančných záujmov Euró pskych spoločenstiev, trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, niektorý z trestný ch činov verejných činiteľov a niektorý z trestných činov korupcie.

Okrem toho bude závažnou protispoločenskou č innosťou aj protiprávne konanie, ktoré je trestným činom s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

Ïalej sa definuje pojem oznamovateľ, ktorým je osoba, ktorá sa v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolenie, postavenie alebo funkcie dozvedela o závažnej protispoločenskej činnosti a urobila o tom v dobrej viere oznámenie. Oznámenie sa pritom viaže na skutočnosti, ktoré sú významné na objasnenie závažnej protispolo čenskej činnosti. Navrhuje sa tiež ochrana blízkej osoby oznamovateľa, ktorá je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, a to v rovnakom rozsahu ako je chránený pod ávateľ oznámenia. Tejto blízkej osobe však nebude možné priznať odmenu, čo sa zohľadňuje v definícii oznamovateľa.

Zamestnávateľ a orgány verejnej moci sa definujú obdobne, ako je to obvyklé v našom prá vnom poriadku.

V odseku 2 sa definuje dobrá viera. Dobrá viera sa neviaže na objektívnu vedomosť o pravdivosti tvrdení, ktoré sa uvádzajú v oznámení, ale na presvedčenie osoby o pravdivosti svojich tvrdení v čase oznámenia, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú jej známe a vedomosti, ktoré má.

K § 3

Podanie ž iadosti o poskytnutie ochrany je výlučným právom zamestnanca, ktorý podal oznámenie o významných skutočnostiach, a toto právo môže zamestnanec realizovať v ktoromkoľvek š tádiu trestného konania, čiže aj v konaní pred súdom, ktorý koná vo veci súvisiacej s trestným oznámením, svedeckou výpoveďou alebo d ôkazom predloženým zamestnancom

Návrh zákona uvádza tradičné formy podania žiadosti o poskytnutie ochrany, a to pí somnú formu alebo ústnu do zápisnice.

O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd, preto je potrebné v návrhu zákona explicitne ustan oviť, že v prípade, ak sa žiadosť podá inému orgánu činnému v trestnom konaní, napríklad príslušníkovi Policajného zboru, tento je povinný ju bezodkladne postúpiť dozorujúcemu prokurátorovi alebo súdu, ktorý vo veci kon á.

Žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať základné údaje zamestnanca a jednoduché označenie zamestnávateľa, pričom sa nevyžaduje, aby zamestnanec pátral po jeho identifikačných znakoch, ako je napríklad obchodné meno, sídlo alebo identifikačné čí slo; tieto údaje má k dispozícii alebo si zadováži orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

K § 4

Pri vzniku ochrany má nezastupiteľné miesto v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom súd, pretože im zákon priznáva právo posúdiť, či sú splnené podmienky na vznik ochrany a založiť túto ochranu.

Ochrana vzniká dňom doručenia písomného oznámenia o ochrane zamestnávateľovi; toto písomné oznámenie sa doručuje aj zamestnancovi a inšpektorátu práce.

Zamestnanec sa od okamihu vzniku ochrany stá va chráneným oznamovateľom a požíva všetky práva, ktoré mu tento návrh zákona ako chránenému oznamovateľovi priznáva. Napríklad, chránený oznamovateľ má právo, aby mu súd oznámil nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol p áchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu; toto oznámenie má pre chráneného oznamovateľa význam v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie odmeny.

Umožňuje sa tiež, aby oznamovateľ požíval ochranu až v momente, keď sa sám rozhodne brániť voči úkonom zamestnávateľa. Na tento účel môže osoba, ktorá podala žiadosť, požiadať prokurátora iba o vydanie potvrdenia o tom, že je oznamovateľ, čo znamená, že prokurátor uzná jeho vý znamný podiel na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, ale jeho identita pred zamestnávateľom nebude odhalená. Takéto potvrdenie môže využiť pri pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu [čl. I § 13 ods. 7 písm. d)].

Raz založená ochrana podľa tohto návrhu zákona trvá, čo je potrebné zdôrazniť, a to najmä v prípade, že ná sledne dôjde k právnemu prekvalifikovaniu vybraného trestného činu na trestný č in s nižšou sadzbou. Ak prokurátor alebo súd zistia, že nie sú splnené podmienky na vznik ochrany, ozn ámia túto skutočnosť zamestnancovi.

K § 5 a 6

Poskytovanie ochrany v rámci konania o správnom delikte je obdobou poskytovania ochrany v rámci trestného konania s tým, ž e závažnosť oznámenia posudzuje správny orgán, do ktorého pôsobnosti prejednanie správneho deliktu patrí.

V rá mci trestného konania môžu vyjsť najavo skutočnosti, že došlo k spáchaniu správneho deliktu a vec sa odovzdá alebo postúpi na konanie o správnom delikte. Ak už bola v rámci trestného konania podaná žiadosť o ochranu, správny orgán je povinný aj bez podania žiadosti posúdiť poskytnutie ochrany.

K § 7

Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chráneného oznamovateľa je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestná vateľovi, čiže chrániť zamestnanca a na druhej strane súčasne povzbudiť iný ch zamestnancov na oznamovanie významných skutočností, keďže tieto oznámenia sú pod ávané vo verejnom záujme.

Ochrana je právom chráneného oznamovateľa, ktorému zodpovedá povinnosť zamestnávateľa, pričom toto právo i povinnosť sú v príčinnej súvislosti s oznámení m významnej skutočnosti.

Chránený oznamovateľ má právo na to, aby akýkoľvek zásah zo strany zamestnávateľa do jeho práv a povinností zamestnanca, vykonaný bez jeho súhlasu, podliehal predchádzajúcemu schvá leniu.

Ako autorita rozhodujúca na poskytovanie ochrany chránenému oznamovateľovi už v rámci konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu je inšpektorát práce. Táto inštitúcia sa z hľadiska účelu návrhu zákona a hlavne svojim predmetom činnosti, vymedzeným v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, javí ako najvhodnejšia.

Predchá dzajúci súhlas inšpektorátu práce sa tak stáva imanentnou súčasťou ochrany chráneného oznamovateľa, podmieňujúcou platnosť právneho úkonu zamestnávateľa alebo zákonnosť jeho rozhodnutia.

Ak zamestnávateľ bude chcieť urobiť právny úkon, resp. vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu, ktoré sa vzťahuje na chráneného oznamovateľa, bude musieť podať žiadosť o predchádzajú ci súhlas inšpektorátu práce s ustanovenými obsahovými náležitosťami, ktorými sú označenie zamestnávateľa a chráneného oznamovateľa, označenie právneho úkonu a jeho odôvodnenie.

Súhlas sa nebude vyžadovať iba v prípade, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok (napr. povýšenie v prípade osôb v služobnom pomere) a ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť zamestnávateľ (napr. strata vyžadovanej bezúhonnosti). Mechanizmus takejto ochrany sa nebude vzťahovať ani na právne úkony urobené príslušnými orgánmi vo vzťahu k osobám, ktoré sú vo verejnej funkcii, pretože v tomto prípade nejde o vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 6 ods. 3 a 4 zákona o štátnej službe). Takisto nebudú podliehať súhlasu úkony vo vzťahu k sudcom a prokurátorom, ktoré robia zákonom ustanovené orgány voč i sudcom a prokurátorom a tiež nie sú v pozícii zamestnávateľov (napr. rozhodovanie v rámci disciplinárneho konania).

Pož iadavka rýchlosti konania je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce rozhodnúť pokiaľ je to možné, čo najskôr a požiadavka objektívnosti vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi je vyjadrená v povinnosti inšpektorátu práce umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa.

V rámci schvaľovania právneho úkonu rozhodujúcu úlohu zohráva zamestn ávateľ, ktorý musí preukázať, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti nejestvuje príčinná súvislosť, čiže zamestná vateľ je povinný znášať obrátené dôkazné bremeno. Ak zamestnávateľ presvedčí inšpektorát pr áce a tento považuje za preukázané, že medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením o významnej skutočnosti urobeným chráneným oznamovateľom nie je príčinná súvislosť, pracovnoprávny úkon schváli.

V záujme objektívneho posúdenia veci návrh zákona zakladá zamestnávateľovi a chránenému oznamovateľovi právo odvolania; na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok.

K § 8

Ná vrh zákona ustanovuje päť foriem zániku ochrany, ktoré plne korešpondujú s cieľom návrhu zákona, ktorými sú podpora podávania oznámení o významných skutočnostiach, objasnenie závažnej protispoločenskej činnosti a zistenie a usvedčenie jej páchateľov, ale aj vytvorenie takého právneho prostredia, aby sa zabránilo zneužitiu oznámenia na osobnú pomstu za mestnanca voči zamestnávateľovi.

Vznik ochrany je v dispozičnej sfére zamestnanca, ktorý jediný je oprávnený podať žiadosť o poskytnutie ochrany. Rovnako je oprávnený podať písomnú žiadosť o zánik ochrany, ktorú je povinný doručiť inšpektorátu práce a dňom jej doručenia ochrana zaniká; inšpektorát práce o tom bezodkladne upovedomí zamestnávateľa, prokurá tora alebo súd.

Návrh zákona vytvára právne podmienky na ochranu chráneného oznamovateľa len za predpokladu, že tá to osoba je vnútorne úprimne presvedčená o pravdivosti obsahu oznámenia; na tomto právnom stave nič nemení, ak sa následným šetrením zistí, že tomu tak nie je. Rozhodne však nie je účelom návrhu zákona chrániť zamestnanca, ktorý podá oznámenie o významných skutočnostiach úmyselne s nepravdivým obsahom, napríklad ako akt pomsty voči svojmu zamestnávateľovi. Takýmto konaním napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia alebo krivej výpovede a krivej prísahy a návrh zákona s ním spája zánik ochrany. Taktiež ochrana zanikne, ak sa iný m spôsobom preukáže, že oznámenie nebolo podané v dobrej viere. S právoplatným odsúdením chráneného oznamovateľa za niektorý z týchto trestných činov zaniká ochrana; súd bezodkladne oznámi túto skutočnosť zamestnávateľovi a inšpektorátu práce.

Ak vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom zanikne z dôvodu zániku pracovnoprávneho vzťahu, niet právneho titulu na zachovaní inštitútu ochrany a naďalej poskytovať ochranu chránenému oznamovateľovi. Zánik ochrany je povinný zamestnávateľ bezodkladne oznámiť inšpektorátu práce, súdu alebo prokurátorovi.

Skončenie trestného konania alebo konania o správnom delikte je tiež dôvodom zániku ochrany.

K § 9 a 10

Návrh zákona ustanovuje aj právnu možnosť poskytnúť oznamovateľovi odmenu. Ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorá nemá byť len motivačným faktorom na podávanie oznámení o významných skutočnostiach, ale svojim mechanizmom priznávania má vyjadriť aj naplnenie verejného záujmu tým, že súvisí s rozsahom uchráneného majetku (napríklad v prí pade korupčných trestných činov) alebo vráteného majetku, č i už ide o finančné prostriedky, hnuteľný alebo nehnuteľný majetok vo vlastníctve alebo správe poškodenej osoby. Návrh zákona predpokladá priznanie odmeny až do výšky pä ťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná pou žíva aj v iných právnych predpisoch, napríklad v súvislosti s odškodňovaním os ôb poškodených násilnými trestnými činmi.

Rozhodovaciu právomoc návrh zákona zveruje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré už má aj v súvislosti so spomínaným odškodňovaním osôb poš kodených násilnými trestnými činmi vytvorené personálne a technické podmienky pre túto činnosť.

Podmienkou priznania odmeny oznamovateľovi je právoplatné rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania vybraného trestného činu alebo ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Za týmto účelom je povinný orgán, ktorý poskytol ochranu, oznámiť oznamovateľovi nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia.

Je výlučne vecou oznamovateľa, či požiada o poskytnutie odmeny. Jediným kritériom, ktoré musí oznamovateľ rešpektovať, je šesťmesačná lehota, ktorá začína plynúť dňom doručenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, čo doloží jeho kópiou.

Ministerstvo spravodlivosti, ako rozhodovací orgán, musí zohľadniť návrhom zákona ustanovené kritériá, ktorými sú miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, podiel na zistení alebo usvedčení p áchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku.

Návrh zákona sa však neobmedzuje len na toto stanovisko, ale v záujme objektívneho posúdenia všetkých rozhodujúcich skutočnosti umožňuje zamestnancom ministerstva spravodlivosti nahliadať do relevantných spisov a požadovať súčinnosť aj od iných orgánov.

Návrh zákona ustanovuje ministerstvu spravodlivosti lehotu na rozhodnutie, a to šesť mesiacov odo dň a doručenia žiadosti o poskytnutie odmeny.

K § 11 a 12

Vo vzť ahu k zamestnávate ľom s najmenej 50-timi zamestnancami a k orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť vytvoriť si vnútorný systém vybavovania podnetov vrátane anonymných oznámení, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa, ako aj iných neanonymných podaní, ktoré nemajú pojmové znaky oznámenia a tiež sú visia s činnosťou zamestnávateľa. Tieto subjekty sú povinné určiť zodpovednú osobu, resp. osobitnú organizačnú zložku, na ktorú sa bude možné obrátiť s takýmito podnetmi. Zodpovedná osoba, resp. osobitná organizačná zložka, u orgánov verejnej moci bude vykonávať svoje úlohy aj vo vzťahu k právnickým osobám v jej pôsobnosti, ak budú mať tieto osoby menej ako 50 zamestnancov alebo aj vo vzťahu k právnickým osobám s viac ako 50 zamestnancami, ak tak určí orgán verejnej moci. Sleduje sa tým väčšia transparentnosť a efektívnosť pri vybavovaní podnetov v rámci jednotlivých rezortov. Ïalej sa ustanovuje povinnosť oboznámiť osobu, ktorá podala podnet, s vý sledkom jeho preverenia a vedenie príslušnej evidencie. Rieši sa tiež povinnosť zachovávať anonymitu podávateľa podnetu.

K § 13

Ustanovenie rieši ochranu podávateľa podnetu, ktorý sa domnieva, že v súvislosti s týmto podnetom je postihovaný. Ochrana spo číva v možnosti inšpektorátu práce pozastaviť účinnosť pracovnoprávneho úkonu voči podávateľovi podnetu, ak je dô vodné podozrenie, že bol takýto úkon urobený v súvislosti s oznámen ím podnetu. V prípade rozhodnutí v pracovnoprávnych vzťahoch to bude znamenať odklad vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia. Pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch bude pozastavenie znamenať dočasnú neúčinnosť úkonu, teda pracovnoprávny úkon nebude mať po dobu pozastavenia žiadne právne dôsledky na osobu, ktorej sa týka. Ochrana poskytovaná inšpektorátom práce je dočasná a jej pokračovanie sa viaže na podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia s tým, že ak sa podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, ochrana trvá až do právoplatného rozhodnutia o takomto návrhu. Konanie o predbežnom opatrení by malo smerovať ku konaniu podľa antidiskriminačného zákona, ktorý sa v tomto smere aj dopĺňa.

Možnosť pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná iba na vnútorný systém vybavovania podnetov podľa § 11, ale môžu ho využiť aj pod ávatelia podnetu, kde tento vnútorný systém nie je alebo nemusí byť vytvorený, resp. môže ho využiť aj tzv. anonymný oznamovateľ podľa § 4 ods. 2 alebo § 6 ods. 2, resp. počas trvania pracovnoprávneho vzťahu aj oznamovateľ, ktorého ochrana zanikla z dôvodu skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte.

K § 14

Pri nesplnení povinností fyzických a právnických osôb podľa § 7 a 13, je inšpektorát práce oprávnený uložiť poriadkovú pokutu obdobne, ako je tomu v prípade marenia inšpekcie práce podľa z ákona o inšpekcii práce.

K § 15

Ustanovujú sa sankcie za nesplnenie povinností v súvislosti s vnútorným systémom vybavovania podnetov, ktoré sú vybraní zamestnávatelia povinní podľa tohto zákona zaviesť. Ide o štandardnú úpravu, ktorá obsahuje skutkovú podstatu deliktu, kritéria na uloženie pokuty v rámci ustanoveného rozpätia, lehoty na zánik zodpovednosti za spáchanie deliktu, splatnosť ulo ženej pokuty a príjmové určenie výnosov z uložených pokút.

K § 16

Na to, aby oznamovateľovi alebo osobe, ktorej inšpektorát práce poskytuje ochranu prostredníctvom pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho ú konu, mohla byť poskytnutá účinná ochrana, bude niekedy potrebovať aj právnu pomoc. Ako účelovo najvhodnejší sa v tomto smere javí zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zmenou ktorého sa rozširuje poskytovanie právnej pomoci oznamovateľom závažnej protispoločenskej činnosti.

K § 17

Na účely pôsobnosti podľa § 7 a 13 (udeľovanie súhlasu a pozastavenie účinnosti) sa inšpektorom prá ce ustanovujú oprávnenia, ktoré majú podľa zákona o inšpekcii práce. Ide o atrahovanie ustanovení, ktoré majú inšpektori práce v rámci vykonávania inš pekcie práce, pričom sa budú využívať iba tie, ktoré budú potrebné na tieto činnosti. Takým istým spôsobom sú riešené aj povinnosti fyzických a prá vnických osôb pri výkone právomocí inšpektorov na účely § 7 a 13.

K § 18

Vzhľ adom na postavenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva sa mu zveruje pôsobnos ť vykonávať osvetu v súvislosti s podávaním podnetov a poskytovaním ochrany podľa tohto zákona. Orgánom verejnej moci sa ustanovuje povinnosť poskytovať stredisku súčinnosť pri výkone tejto pôsobnosti.

K § 19

Špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Národného bezpečnostného inšpektorátu práce v našom právnom poriadku odzrkadľuje ich zverenie pod kontrolu Ná rodnej rady Slovenskej republiky. Takto je riešená kontrola aj vo vzťahoch podľa tohto zákona s tým, ž e sa vylučujú tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré by boli v týchto zlo žkách, najmä z hľadiska utajenia, problematické.

K § 20

Postupy pod ľa tohto návrhu zákona sú neformálne, ich predmetom sú práva, na ktoré nie je prá vny nárok, či už ide o vznik ochrany alebo poskytnutie odmeny; týchto práv sa nemožno domáhať v opravných konaniach, ani súdnou cestou.

Na tieto postupy sa preto nevzťahuje správny poriadok. Tak ako v niektorých právnych predpisoch sa však zakotvuje použitie správneho poriadku vo vzťahu k doručovaniu vybraných písomnost í.

Iná právna situácia je pri udeľovaní súhlasu na pracovnoprávny úkon zamestnávateľa a v súvislosti s konaním o poriadkových pokutách a správnych deliktoch. Na tieto konania sa správny poriadok vzťahuje.

Z dôvodu jednoznačného určenia miestnej prísluš nosti inšpektorátov práce na výkon navrhovaných opatrení sa ustanovuje ako určujúci faktor miesto výkonu práce zamestnanca.

K § 21

Je žiaduce, aby sa opatrenia podľ a navrhovaného zákona uplatňovali čo najskôr. Preto sa v prechodných ustanoveniach umožňuje poskytnutie ochrany aj osobe, ktorá podala oznámenie pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Vzhľadom na nové povinnosti pre vybraných zamestnávateľov, ustanovuje sa lehota, do ktorej sú povinní zamestnávatelia tieto povinnosti začať plniť.

K čl. II (Zákonník práce)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v Zákonníku práce zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestn ého stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej č innosti.

K bodu 3

V nadväznosti na vytvorenie vnútorného systému upravujúceho oznamovanie protispoločenskej činnosti u vymedzených zamestnávateľov sa dopĺň a aj povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý to upravuje.

K bodu 4

Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, prič om súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu po skytuje ochrana, navrhuje sa, aby sa naňho tieto obmedzenia vo výške náhrady mzdy nevzťahovali, a teda zamestnávateľ bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na doplnenie nového odseku 3 v § 79.

K bodu 6

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú č innosť.

K č l. III (Trestný poriadok)

K bodu 1

Osoba, ktorá podáva trestné oznámenie ústne, sa poučuje o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia. Z dôvodu zlepšenia informovanosti týchto osôb o možnostiach a podmienkach ochrany, ktorá im môž e byť poskytnutá, sa navrhuje doplniť poučenie osoby, ktorá podáva tr estné oznámenie ústne. Oznamovateľ bude teda hneď pri podaní trestného oznámenia oboznámený s možnosťou podať žiadosť o poskytnutie ochrany a na to nadv äzujúcom postupe.

K bodu 2

Obdobne ako je tomu u svedka podľa § 136, umožňuje sa aj osobe, ktor á podala trestné oznámenie, aby sa v trestnom spise neuvádzali údaje o jej totožnosti. Tieto ú daje budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Toto opatrenie má motivovať k podávaniu trestných oznámení bez obáv z následný ch postihov voči oznamovateľovi.

K bodom 3 a 4

Každý svedok je pred výsluchom poučený o význame svedeckej výpovede, o práve odoprieť výpoveď atď. Toto poučenie, a to aj pred výsluchom svedka na hlavnom pojednávaní, sa navrhuje rozšíriť aj o možnosti a podmienky poskytnutia ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, čím sa zlepší aj informovanosť svedkov o ochrane, ktorá im môže byť poskytnutá v pracovnoprávnom vzťahu.

K čl. IV (zákon o Policajnom zbore)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že policajt neporuš í povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Policajného zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré si v záujme právnických alebo fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. V (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone č. 73/1998 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu prí slušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného inšpektorátu práce a Zboru väzenskej a justičnej stráže zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 73/1998 Z. z., nesmie byť v sú vislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prí padoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K čl. VI (zákon o štátnej službe colníkov)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe colníkov zakazuje diskrimin ácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služ by prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného colníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozš irujú aj na prípady, ak tak ustanoví osobitný predpis, teda o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prí padoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na pracovnoprávne úkony voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K čl. VII (zákon o sudoch a prísediacich)

K bodu 1

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že sudca neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K bodu 2

Ustanovuje sa zákaz diskriminácie sudcov z dôvodu podania sťaž nosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

K bodu 3

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prísediaci neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. VIII (zákon o Zbore väzenskej a justičnej stráže)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a ozná mením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prí slušník Zboru väzenskej a justičnej stráže neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámili pri plnení úloh zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú , aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. IX (zákon o prokurátoroch a právnych č akateľoch prokuratúry)

K bodom 1 a 3

Ustanovuje sa zákaz diskriminácie prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry z dôvodu podania sťažnosti, žaloby alebo oznámenia o protispoločenskej činnosti, obdobne ako je tomu v iných pracovnoprávnych predpisoch.

K bodom 2 a 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že prokurátor a právny čakateľ prokuratúry neporuší povinnosť mlčanlivosti o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na základe nich oznámi protispoločenskú č innosť.

K čl. X (zákon o Hasičskom a záchrannom zbore)

K bodu 1

Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia vo veciach služobného pomeru prí slušníka Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v pr ípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskrimina čného zákona sa v zákone č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služ by, zakazuje diskriminácia pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že nikto, na koho sa vzťahuje zákon č. 315/2001 Z. z., nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sť ažnosti, žaloby alebo podnetu na začatie trestného stíhania na iného príslušníka alebo nadriadeného, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavan ím povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone štátnej služby, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XI (zákon o výkone práce vo verejnom zá ujme)

V súč asnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispolo čenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oz namovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XII (antidiskriminačný zákon)

Dodrž iavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zákaz diskriminácie sa navrhuje rozšíriť aj o diskrimináciu z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti, čím sa zvýši právna ochrana oznamovateľov pred neoprávnenými postihmi prostredníctvom možnosti podať tzv. antidiskriminačnú žalobu s obráteným dôkazným bremenom na strane zamestná vateľa.

K čl. XIII (zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve)

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaním povinnosti mlčanlivosti a ozná mením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že colní k neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitného predpisu a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osô b vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XIV (zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

K bodom 1 a 2

Umožňuje sa, aby mohla byť právna pomoc prostredníctv om Centra právnej pomoci poskytovaná aj oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu. Týmto sa má prispieť ku komplexnosti úpravy ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti.

K bodu 3

Navrhuje sa osobitná úprava poskytovania právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá bude spočívať v tom, že prá vnu pomoc budú môcť oznamovatelia využiť bez ohľadu na materiálnu núdzu a finančnú spoluúčasť žiadateľov o právnu pomoc.

K bodu 4

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia pre Ministerstvo spravodlivosti SR na vydanie vzoru žiadosti o poskytnutie právnej pomoci súvisiacej s oznamovaním protispoločenskej činnosti.

K čl. XV (zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR)

K bodu 1

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že profesionálny vojak nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo náv rhu na začatie trestného stíhania na vedúceho služobného inšpektorátu práce, veliteľa alebo na iného profesionálneho vojaka, ale ani za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 2

Ustanovuje sa neplatnosť rozhodnutia v taxatívne určených veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka a právnych vzťahov s ním súvisiacich, ak nebolo vydané po predchádzajúcom súhlase inšpektorátu práce v prípadoch, kedy sa súhlas inš pektorátu práce bude vyžadovať na rozhodnutia voči oznamovateľovi protispoloč enskej činnosti.

K bodu 3

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že profesionálny vojak neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedel súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme ozbrojených síl nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K čl. XVI (zákon o inšpekcii práce)

K bodu 1

Rozširuje sa rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov, ktorý je upravený v čl. I § 11 a 12.

K bodu 2

Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektoré ho inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným org ánom – Národným inšpektorátom práce.

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozh odovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej č innosti za podmienok ustanovených v čl. I.

K čl. XVII (zákon o štátnej službe)

K bodu 1

V súvislosti s navrhovaným doplnením antidiskriminačného zákona sa v zákone o štátnej službe zakazuje diskriminácia v štátnozamestnaneckých vzťahoch aj z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti.

K bodom 2 a 3

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje upraviť, že štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom š tátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na zač atie trestného stíhania na iného štátneho zamestnanca alebo nadriadeného vedúceho zamestnanca alebo za iné oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

K bodu 4

V súčasnosti nejasný vzťah medzi dodržiavaní m povinnosti mlčanlivosti a oznámením protispoločenskej činnosti sa navrhuje jednoznačne vymedziť tak, že štátny zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného inšpektorátu práce nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe nich oznámi protispoločenskú činnosť.

K bodu 5

Dôvody neplatnosti právneho úkonu sa rozširujú aj o neudelenie súhlasu inšpektorátu práce s jeho urobením v prípadoch, kedy sa súhlas inšpektorátu bude vyžadovať na právne úkony voči oznamovateľ ovi protispoločenskej činnosti.

K čl. XVIII (účinnosť)

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na primeranú legisvakanciu.

Schvá lené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 20. augusta 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

D ô v o d o v á s p r á v a

1. Všeobecná časťRovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku.

Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 4) možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých zákonoch. Ide o niekoľko zákonov so špeciálnou úpravou zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, ktorá je záväzná pre oblasť spoločenských vzťahov upravenú príslušným zákonom (napr. § 13 a § 41 ods. 8 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 4 zákon č. 313/2001 Z .z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a pod.). Zvláštnu skupinu tvoria normy trestného práva, ktoré postihujú diskrimináciu a prejavy intolerancie (napr. § 196 ods. 2 a 3, § 198, § 198a, § 219 ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/161 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).

Významným prameňom práva v oblasti ochrany pred diskrimináciou sú aj medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala, alebo do ktorých sukcedovala. Spomedzi rozsiahlej medzinárodnoprávnej úpravy je v tomto kontexte potrebné poukázať na dokumenty schválené na pôde Organizácie spojených národov, resp. jej špecializovaných organizácií – Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 (ktorá však nemá právnu záväznosť), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach z roku 1966, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965, Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, Dohovor proti diskriminácií vo vzdelávaní prijatý UNESCO-m, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100) z roku1951, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácií (v zamestnaní a povolaní) (č. 111) z roku 1958, ako aj niekoľko ďalších zmlúv a dohovorov. Nemenej dôležité pre Slovenskú republiku sú aj záväzky vyplývajúce z dokumentov prijatých na pôde Rady Európy, z ktorých má najväčší význam čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení dodatkových protokolov 1 až 11 (ďalej len „Dohovor“). Dodatkový protokol č. 12 ešte nevstúpil do platnosti, ide však o veľmi dôležitý dokument vzhľadom na to, že ustanovuje nové pravidlá zákazu diskriminácie, ktoré svojim rozsahom úpravy prekračujú rámec vytvorený samotným Dohovorom. Slovenská republika podpísala Dodatkový protokol č. 12 v novembri 2000, no ten ešte nebol ratifikovaný.

Osobitnú kategóriu medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky predstavujú záväzky voči Európskej únii. Predpisy Európskej únie nie sú pre Slovenskú republiku, ktorá nie je členom únie, priamo záväzné. Právny poriadok Slovenskej republiky sa však musí prispôsobiť právnemu poriadku EÚ v rozsahu a podľa harmonogramu stanovenom v Asociačnej dohode. Záväzky v oblasti ľudských práv majú osobitný význam, keďže podľa tzv. kodaňských kritérií, ktorých splnenie sa vyžaduje od štátov usilujúcich sa o členstvo v únii, je podmienkou členstva dodržiavanie ľudských práv a ochrana menšín, čo je hlavným účelom akéhokoľvek protidiskriminačného zákonodarstva. V tomto ohľade je pre Slovenskú republiku smerodajný čl. 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorý ukladá Rade EÚ prijať potrebné opatrenia na zamedzenie diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva, veku, telesného postihnutia a sexuálnej orientácie. Na základe článku 13 ZES boli v roku 2000 prijaté dva mimoriadne významné právne predpisy Európskeho spoločenstva, ktoré dopĺňajú už jestvujúce komunitárne právo v oblasti rovnakého zaobchádzania: Smernica Rady EÚ č. 43/2000 z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernica Rady EÚ č. 78/2000 z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti. Tieto smernice obsahujú niektoré inštitúty, ktoré slovenské právo zatiaľ v súvislosti so zákazom diskriminácie nepozná, a vzhľadom na prebiehajúci proces aproximácie je odôvodnené ich začlenenie do slovenského právneho poriadku.

Návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa predkladá s cieľom ukončiť transpozíciu smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku, a to:

1.Smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a

2.Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Transpozíciou sa naplní záväzok Slovenskej republiky prebrať tzv. antidiskriminačnú legislatívu. Predkladaný návrh zákona ukončuje niekoľkoročný proces, počas ktorého sa antidiskriminačné opatrenia vkladali do jednotlivých zákonov, na ktoré sa dané smernice vzťahujú.

Keďže množstvo platných zákonov už dnes antidiskriminačné ustanovenia obsahuje, navrhované novely zabránia duplicite tzv. antidiskriminačných ustanovení, ktorá by vznikla prijatím len jedného právneho predpisu bez vstupu do ostatných zákonov. Zároveň sú dodržané legislatívne pravidlá, ktoré umožňujú len formu priamej novelizácie právnych predpisov. Z vecného hľadiska je novelizácia jednotlivých zákonov nevyhnutná z viacerých dôvodov. Novelizáciami príslušných zákonov sa dosiahne, že sa transpozícia smerníc prejaví v tých oblastiach právneho poriadku, pre ktoré boli smernice na úrovni EÚ prijaté t.j. zamestnanie a zárobkovú činnosť, vzdelanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť a iné.

Návrh zákona nebude mať v roku 2004 dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Materiál teda nemá finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a preto sa predmetná doložka nevyhotovuje.

V roku 2005 bude potrebné počítať so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, vzhľadom na nové úlohy, ktoré mu prijatím navrhovaného zákona vzniknú.

DOLOŽKA ZLUČITEĹNOSTI

návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení najmä v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku, ochrany zdravia a života ľudí, ochrany spotrebiteľa a ďalších, Partnerstva pre vstup, aktualizovaného znenia Národného programu pre prijatie acquis communitaire a screeningu – 13. kapitola, časť 13.01 – Pracovné právo a časť 13.4 Boj proti rasizmu, Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 a Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa prílohy tzv. Bielej knihy;

b)v negociačnej pozícii ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť Slovenská republika prevzala záväzok dosiahnuť úplnú kompatibilitu s acquis v oblasti pracovného práva a v oblasti rovnakého zaobchádzania mužov a žien do konca roku 2002 a záväzok pripravenosti Slovenskej republiky na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu do Európskej únie 1. mája 2004.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti diskriminácii vyjadrený v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení.

V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania premietnutá najmä v :

-smernici rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa aplikácie princípu rovnakého odmeňovania mužov a žien,

-smernici 76/207/EHS z 9. februára 1976 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich s prístupom k zamestnaniu, formácii a pracovným podmienkam,

-smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-smernici Rady 97/80/EHS z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie založenej na pohlaví,

-smernici Rady 2000/43/ES z júna 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,

-smernici rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Smernica rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod upravuje definíciu zásady rovnakého zaobchádzania a definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami v oblasti boja proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode s cieľom podporiť zásadu rovnakého zaobchádzania, postih (viktimizáciu) a postavenie orgánov na podporu zásady rovnakého zaobchádzania.

Účelom tejto smernice je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásadu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch.

Táto smernica sa uplatňuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k

(a)podmienkam prístupu k zamestnaniu, k samostatnej zárobkovej činnosti a k povolaniu, vrátane výberových kritérií a náborových podmienok pri akomkoľvek druhu činnosti a na všetkých úrovniach profesnej hierarchie, vrátane povýšenia;

(b) prístupu ku všetkým typom a úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, odbornej prípravy pre vyšší stupeň a preškolenia, vrátane pracovnej praxe;

(c) zamestnaniu a pracovným podmienkam, vrátane prepúšťania a odmeňovania;

(d) členstvu a zapojeniu do organizácie pracovníkov alebo zamestnancov alebo organizácie, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane dávok, ktoré tieto organizácie zabezpečujú;

(e)sociálnej ochrane, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;

(f) sociálnym výhodám;

(g) vzdelaniu;

(h) prístupu k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania a ich poskytovaniu.

Táto smernica nezahŕňa rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti a nedotýka sa ustanovení a podmienok, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a nezahŕňa žiadne zaobchádzanie, vyplývajúce z právneho postavenia štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorých sa to týka.

Vzhľadom na úplné zabezpečenie rovnakého zaobchádzania v praxi zásada rovnakého zaobchádzania v zmysle uvedenej smernice nezabraňuje žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na zabránenie znevýhodnenia alebo na náhradu za znevýhodnenie, ktoré súvisí s rasovým alebo etnickým pôvodom.

Táto smernica Rady – Council directive No. 2000/43/EC implementing the principle of equal treatment between persons irrespective of racial or ethnic origin – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev - Official Journal of the European Communities, 19.7.2000, L180/22-L180/26 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie – Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.

Smernica rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti upravuje podobne ako predchádzajúca smernica definíciu zásady rovnakého zaobchádzania, definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovanie a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami, neoprávnený postih (viktimizáciu) a primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby.

Účelom tejto smernice je stanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a zárobkovej činnosti na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

Smernica sa vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejnoprávnych orgánov pokiaľ pôjde o:

(a) podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;

(b) prístup k všetkým typom a všetkým úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, ďalšieho odborného vzdelávania a preškoľovania, vrátane odbornej praxe;

(c) podmienky zamestnania a pracovné podmienky, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;

(d) členstvo a činnosť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane výhod poskytovaných takými organizáciami.

Smernica sa nevzťahuje na rozdiely v zaobchádzaní z dôvodov štátnej príslušnosti a nemá vplyv na právne predpisy a podmienky, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov ani na akékoľvek zaobchádzanie s nimi v súvislosti s právnym postavením dotknutých príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti.

Smernica sa tiež nevzťahuje na žiadne dávky poskytované štátnymi alebo podobnými programami, vrátane štátneho systému sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany.

Táto smernica Rady - Council directive 2000/78/EC of 24 November 2000 establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev – Official Journal of the European Communities, 2.12. 2000, L303/16-L303/22 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie - Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) úplná (V prípade schválenia Alternatívy 2 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh plne aproximovať platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev. V prípade schválenia Alternatívy 1 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh čiastočne aproximovať v súčasnosti platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev).

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Úrad vlády Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Súčasný návrh zákona sčasti vychádza z pôvodného návrhu z mája 2004, ktorý bol v procese prípravy konzultovaný s právnymi expertmi na medzinárodnej úrovni, ktorí podali aj svoje odborné posudky. Išlo najmä o zástupcov Americkej advokátskej komory - American Bar Association (CEELI - Richard N. Winfeld a Joseph O. Boryshansky), zástupkyme Európskeho centra pre práva Rómov – European Roma Rights Center (právna riaditeľka Gloria Jean Garland), zástupcu Direktorátu zamestnanosti a sociálnych vecí Európskej komisie (Anthony Lockett), zástupcov Úrad Vysokého komisára OBSE pre problematiku národnostných menšín ako aj predsedu komisie Komisie OSN pre ľudské práva.

2. Osobitná časť

K čl. I:K § 1:

Ustanovuje predmet úpravy, ktorým je úprava zásady rovnakého zaobchádzania, najmä povinnosť dodržiavať túto zásadu v zákonom ustanovených oblastiach (§ 3, § 4 a 5). Ak dôjde k porušeniu alebo nedodržaniu tejto zásady, zákon ustanovuje prostriedok právnej ochrany, ktorým je návrh na súd vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 8).

K § 2:

§ 2 a 3 predstavujú všeobecné ustanovenia tohto zákona. § 2 definuje základné pojmy, ktoré sa v tomto zákone a aj v osobitných zákonoch používajú.

Odsek 1 konkretizuje, v čom spočíva, čo je obsahom zásady rovnakého zaobchádzania. Jednak ide o zákaz diskriminácie a požiadavka na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. Rovnako sa však pod dodržiavaním tejto zásady rozumie prijímanie opatrení na ochranu a prevenciu pred diskrimináciou. Povinnosť prijímať tieto opatrenia je však limitovaná v konkrétnych situáciách najmä finančnými a technickými, ale aj inými možnosťami povinnej osoby.

Pod pojmom diskriminácia sa rozumie tak priama diskriminácia, ako aj nepriama diskriminácia aobťažovanie. Za diskrimináciu sa však považujú aj pokyn, nábádanie k diskriminácii a neoprávnený postih.

Definícia priamej diskriminácie vychádza z chápania tejto formy diskriminácie ako priameho konania alebo opomenutia, ktoré zakladá ničím neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami. Vychádza priamo z definície v príslušných smerniciach Rady. V prípade priamej diskriminácie sú možné výnimky z jej zákazu len v rámci konkrétne definovaných výnimiek v zmysle smerníc, teda nie len na základe objektívne odôvodneného rozdielneho zaobchádzania.

Nepriama dioskriminácia sa na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora (napríklad rozsudok vo veci Schnorbus, č. C-79/99) vyznačuje týmito znakmi

◊ide o predpis, pravidlo, rozhodnutie alebo pokyn, ktoré sa vzťahujú na všetkých, resp. na určitú skupinu osôb vymedzenú všeobecnými znakmi

◊výsledkom, resp. realizáciou tohto predpisu, pravidla, rozhodnutia alebo pokynu dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu

◊toto rozdielne zaobchádzanie znevýhodňuje určitú skupinu osôb, priamo vymedzenú diskriminačným dôvodom

◊toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa alebo nie je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu

Obťažovaním je talé konanie, ktoré je zamerané proti ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomiu alebo sebaúcte. Pri posúdení, či ide o obťažovanie musia byť kumulatívne splnené jednak podmeinka nepríjemného, nevhodného či urážlivého zaobchádzania a zároveň podmienka podľa písm. a) alebo b).

Pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu sa odlišujú v tom, či osoba, ktoré priamo diskriminovala, bola vo vzťahu podriadenosti k osobe, ktorá diskrimináciu „iniciovla“, alebo nie.

Odsek 8 obsahuje definíciu neoprávneného postihu, ako konania alebo opomenutia, ktoré je pre dotknutú osobu nepriaznivé a zároveň je v priamej súvislosti s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou pre seba, alebo účasťou v konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Odsek 9 upresňuje, kedy ide o diskrimináciu právnickej osoby. Rozumie sa ňou nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k právnickej osobe (napríklad vo verejnom obstarávaní), ktorého dôvodom je, že k osobám vymenovaným v odseku 9 sa viažu dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. O diskrimináciu právnickej osoby pôjde napríklad vtedy, ak nebude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s touto právnickou osobou z dôvodu, že jej členmi sú osoby určitej rasy.

K § 3:

V odseku 1 sa ukladá povinnosť v súlade s týmto zákonom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých, s výnimkou situácií, kedy by dodržanie tejto zásady mohlo viesť, alebo viedlo k ohrozeniu či zmareniu výkonu opatrení na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, či zdravia a ochrany práv a slobôd osôb. Ide vždy o opatrenia a činnosti prijímané a vykonávané na základe ustanovení osobitných predpisov.

Odsek 1 v spojitosti s ustanovením oblastí v § 5 a 6 a následne § 3 odsek 2 predstavujú vymedzenie pôsobnosti tohto zákona. Tento zákon predstavuje všeobecnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Konkrétne právne vzťahy, ktorých sa táto zásada týka sú upravené v jednotlivých zákonoch, týkajúcich sa oblastí právnych vzťahov podľa § 5 a 6. Tieto osobitné zákony ustanovujú vznik, trvanie, zánik a obsah jednotlivých práv a povinností, ktoré sa musia vykonávať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Rovnako osobitné predpisy ustanovujú okruh právnych subjektov, ktorým vznikajú práva a povinnosti v súvislosti s dodržiavaním tejto zásady.

Odsek 2 hovorí o tom, že pre posudzovanie či došlo k diskriminácii nie je dôležité, či diskriminovaná osoba skutočne bola napr. zdravotne postihnutá, alebo bola príslušníkom nejakej rasy, ale postačuje, ak diskriminujúce konanie bolo založené na mylnej domnienke diskriminujúcej osoby, že takéto dôvod existujú.

Odsek 3 ustanovuje, že osobitné predpisy sa použijú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania len vtedy, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia zakazuje. Ide o vyjadrenie toho, že tento zákon predstavuje tzv. minimálny štandard v určitých oblastiach, ktorý môžu osobitné zákony rozšíriť, ale nie zúžiť.

K § 4:

Paragraf 4 negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona.

Odsek 1 v súlade so smernicami vylučuje uplatnenie tohto zákona na právne vzťahy týkajúce sa cudzincov, ak ide o ich vstup, zdržiavanie sa alebo zaobchádzanie s nimi na území Slovenskej republiky. Rovnako sa tento zákon nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia, ak ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosti v rámci ozbrojených síl, polície, väzenstva, záchranných služieb alebo im podobných zborov.

Odsek 7 explicitne vylučuje pôsobnosť tohto zákona v oblasti práva na združovanie a aj práva na zakladanie odborových organizácií. V súlade so smernicami sa na výkon týchto práv nevzťahujú povinnosti podľa tohto zákona, s výnimkou podľa § 6 ods. 2 písm. d).

K § 5:

Paragraf 5 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a tovarov a služieb, a to tak pokiaľ ide o prístup k nim ako aj o ich samotné poskytovanie.

Oblasti, na ktoré sa zákaz diskriminácie podľa tohto paragrafu vzťahuje sú bližšie špecifikované v odseku 2. Oblasťou sociálneho zabezpečenia sa rozumie systém sociálnej pomoci, sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory. Novým inštitútom, len na účely tohto zákona, je sociálna výhoda, ktorá je definovaná v ods. 4. Rozumie sa ňou výhoda, ktorá je poskytovaná mimo systému sociálnej pomoci, poistenia alebo podpory, poskytovaná určitej skupine fyzických osôb.

Pod zdravotnou starostlivosťou sa rozumie aj zdravotné poistenie. Pod oblasť vzdelania patrí okrem základného, stredného a vysokoškolského vzdelania aj ďalšie vzdelávanie.

Poskytovanie a prístup k tovarom a službám, vrátane bývania zahŕňa tovary a služby, ktoré sú poskytované všetkým, teda verejnosti, v rámci podnikania. Do tejto oblasti nepatria súkromnoprávne vzťahy spojené s výkonom práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva mimo podnikania.

K § 6:

Paragraf 6 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblastiach pracovnoprávnych vzťahov, obdobných právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov s nimi súvisiacich.

Odsek 3 špecifikuje niektoré situácie a dôvody, ktoré sa považujú za diskrimináciu z jednotlivých dôvodov podľa ods. 1. Písmeno a) ustanovuje, že diskrimináciou z dôvodu pohlavia je aj diskriminácie z dôvodu materstva a tehotenstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie. Diskrimináciu z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie ako diskrimináciu z dôvodu pohlavia potvrdil aj Európsky súdny dvor rozsudkom č. C- 13/94, vo veci P. proti S. and Cornwall County Council, SbSD 1996, I-2143 (výpoveď daná transexuálovi z dôvodu zmeny pohlavia je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a s princípom rovnosti). Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie sa vzťahuje na všetky situácie, bez ohľadu na to, či osoba podstúpila zmenu pohlavia, pripravuje sa na ňu, alebo ju práve podstupuje alebo sa na zmenu pohlavia nechystá (transvestiti).

Písmená b) a c) upresňujú, že diskrimináciou z dôvodu rasového pôvodu, etnického alebo národnostného pôvodu a rovnako aj z dôvodu náboženstva alebo viery je aj diskriminácia osoby z dôvodu vzťahu k osobe určitej rasy, národnosti alebo etnicity, či náboženského vyznania. Pod pojmom vzťah sa rozumie akýkoľvek vzťah, teda nielen rodinný či manželský. Písmeno c) taktiž upresňuje, že diskriminácia osoby z dôvodu, že je táto osoba bez náboženského vyznania, sa považuje za diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania.

V písmene d) sa upresňuje, že diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia je aj diskriminácia osoby z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia.

K § 7:

Paragraf 7 predstavuje úpravu nepriamej diskriminácie zdravotne postihnutých osôb, keďže táto má špecifický charakter v tom, že zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby bolo považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Samozrejme povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.

Neprimeraná náročnosť opatrenia je posudzovaná najmä vo vzťahu k finančným možnostiam povinnej osoby, úmernosti medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a dosiahnutým prospechom vyplývajúcim z realizovaného opatrenia ako aj vo vzťahu k možnostiam prijať, resp. využiť alternatívne opatrenia, ktoré sú v danom prípade k dispozícii.

Odsek 3 rešpektuje úpravu v osobitných predpisoch a ustanovuje, že ak osobitný predpis ukladá povinnosť prijať niektoré opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, tak sa prijatie takýchto opatrení nepovažuje za neprimerane náročné.

K § 8:

Paragraf 8 ustanovuje, v ktorých prípadoch je rozdielne zaobchádzanie prípustné a nie je považované za porušenie či nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Prípustné rozdielne zaobchádzanie sa v zásade odôvodňuje oprávneným cieľom a musí byť realizované primeranými prostriedkami a v nevyhnutnom rozsahu. Oprávnenými dôvodmi sú napríklad ochrana rodinného a súkromného života, bezpečnosť a ochrana zdravia, ochrana náboženského presvedčenia či viery a v prípade zamestnania samozrejme požiadavky na jeho výkon. Pri posudzovaní primeranosti a nevyhnutnosti sa vždy bude vychádzať z okolností konkrétneho prípadu.

Odsek 1 predstavuje všeobecné ustanovenie pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov. Ako prípustné sa navrhuje také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou zamestnania alebo povahou jednotlivých činností v ňom vykonávaných. Takéto rozdielne zaobchádzanie musí byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ku ktorému smeruje, teda primerané a nevyhnutné vzhľadom k zamestnaniu alebo činnostiam, ktorými je podmienené.

Odsek 2 ustanovuje výnimku pre cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj pre právnické osoby, ktorých činnosť je založená alebo úzko súvisí s náboženstvom či vierou. Vzťahuje sa na zamestnávanie a výkon činností pre tieto organizácie a rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené požiadavkami, ktoré vyplývajú z daného náboženstva alebo viery.

Odsek 3 ustanovuje prípustné rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Prvá veta predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré umožňuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ak je takéto zaobchádzanie odôvodnené oprávneného cieľa a je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu. Ustanovenia jednotlivých písmen demonštratívne uvádzajú prípady, ktoré spadajú do všeobecného ustanovenia prvej vety.

Odsek 4 sa vzťahuje na rôzne systémy sociálneho zabezpečenia v zamestnaní, kde sa pripúšťa rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku pri určovaní vekových hraníc na vznik nároku na dávku, ako aj rôzne spôsoby výpočtu dávok na základe kritéria veku. Takéto rozdielne zaobchádzanie však nie je prípustné, ak by pri ňom dochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, napr. pri určení takých kritérií, ktoré nepriamo diskriminujú určité pohlavie.

Odsek 7 ustanovuje aj výnimku, ktorej cieľom je ochrana žien v tehotenstve a materstve. Prípustným rozdielnym zaobchádzaním teda je poskytovanie určitých výhod týmto osobám, rovnako ako osobitné zaobchádzanie s nimi a možnosť využívať osobitné zariadenia alebo služby.

K § 9:

Paragrafy 9 až 11 ustanovujú prostriedky právnej ochrany v prípade porušenia, resp. nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

Paragraf 9 ustanovuje právo každého, kto sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa najmä upustenia od protiprávneho konania a nápravy protiprávneho stavu, ak je to možné alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia.

Odsek 3 dáva možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, najmä ak nie je primerané zadosťučinenie dostačujúce, vzhľadom k závažnosti ujmy, resp. následkov protiprávneho kojnania.

Právo na náhradu škody, ak vznikla, nie je týmito ustanoveniami dotknuté. Rovnako nie je dotknuté právo na inú náhradu, ak takéto právo ustanoví osobitný predpis (napríklad peňažná náhrada podľa § 41 ods. 9 Zákonníka práce).

K § 10:

Paragraf 10 obsahuje obdobnú úpravu ako Občiansky súdny poriadok v § 26, v konaní veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom.

Takéto oprávnenie sa priznáva najmä Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva v osobitnom zákone, ale aj iným právnickým osobám, ktorých cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.

K § 11:

Paragraf 11 predstavuje osobitnú úpravu k Občianskemu súdnemu poriadku, pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu a dôkazné bremeno. Predkladateľ zvolil obdobný spôsob úpravy, ako pri návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych zdrojov. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, bola uprednostnená takáto úprava, namiesto priamej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku a doplnenia osobitného druhu konania.

Odsek 3 v súlade s ustanoveniami smernice „aktivizuje“ žalobcu a prenáša dôkazné bremeno na žalovaného až vtedy, ak z dôkazov žalobcu je možné usudzovať, že k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania skutočne mohlo dôjsť.

K § 12:

Paragraf 12 obsahuje ustanovenie, ktoré odkazom na prílohu zákona uvádza, ktoré smernice Rady boli týmto zákonom prebraté do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 13:

Prechodné ustanovenie § 13 sa vzťahuje na kolektívne zmluvy a vnútorné predpisy, na vydanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený a ukladá sa povinnosť zamestnávateľovi uviesť ustanovenia týchto kolektívnych zmlúv, ako aj vnútorných predpisov, do súladu s týmto zákonom v lehote šesť mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

K čl. II:

Smernica Rady 200/43/ES požaduje v čl. 13 ods. 1, aby bol určený orgán alebo viacero orgánov na podporu presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania pre všetky osoby bez diskriminácie založenej na rasovom alebo etnickom pôvode. Podľa druhej vety tohto článku smernice „Tieto orgány môžu byť súčasťou inštitúcií, ktoré na národnej úrovni zodpovedajú za obhajobu ľudských práv alebo ochranu práv jednotlivca.“ S prihliadnutím na uvedené ustanovenie smernice bolo potrebné pristúpiť k novelizácii zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Podľa návrhu by malo stredisko zabezpečovať obhajobu ľudských práv najmä monitorovaním a hodnotením dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, vytváraním informačnej siete o rasizme, xenofóbii a antisemitizme (s prepojením na Európsku informačnú sieť), spracovávaním a uverejňovaním správ o stave dodržiavania ľudských práv, sprostredkovaním bezplatnej právnej pomoci obetiam diskriminácie a inými aktivitami.

K čl. III:

Antidiskriminačný zákon zakotvuje jednotne pre celý právny poriadok Slovenskej republiky definície priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, obťažovania, pokynu na diskrimináciu apod., ako i prostriedky právnej ochrany obetí diskriminácie. Definície týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania vychádzajú z definícií obsiahnutých v príslušných smerniciach. Aby nedochádzalo v právnom poriadku k rozdielnej úprave alebo duplicite definícií, a aby teda tieto boli jednotne upravené pre celý právny poriadok, navrhuje sa vypustenie definícií zo Zákonníka práce. Navrhuje sa úprava zostávajúcich ustanovení tak, aby boli pojmovo v súlade s novým jednotným Antidiskriminačným zákonom.

Zároveň sa do Zákonníka práce zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..

K čl. IV až IX:

Obdobne ako pri novelizácii Zákonníka práce sa aj v iných služobných predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké alebo služobné pomery vypúšťajú niektoré definície, týkajúce sa zákazu diskriminácie, ktoré sú už pre celý právny poriadok obsiahnuté v jednotnom antidiskriminačnom zákone.

Zároveň sa do všetkých služobných predpisov zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie procesnej úpravy realizácie právnej ochrany tejto zásady (obsiahnutých v jednotnom Antidiskriminačnom zákone (čl. I návrhu)).

V novelizovaných služobných predpisoch sa tiež rozširuje (oproti jednotnému antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, ak to povaha pracovných činností v príslušnom služobnom alebo inom pomere umožňuje.

Do súladu s všeobecnou právnou úpravou sa tiež uvádzajú ustanovenia služobných predpisov o výberových konaniach na voľné miesta alebo na neobsadené služobné funkcie.

K čl. X:

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v zmysle ustanovení transponovaných smerníc vzťahuje i na prístup fyzických osôb k podnikaniu podľa Živnostenského zákona. Preto sa do Živnostenského zákona vkladajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri získavaní oprávnenia prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu alebo koncesnej listiny, pri samotnom prevádzkovaní živnosti, ako i pri výkone všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení Živnostenského zákona.

Zároveň sa do Živnostenského zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..

K čl. XI:

Do súladu s všeobecnou právnou úpravou zásady rovnakého zaobchádzania, obsiahnutou v antidiskriminačnom zákone, sa uvádzajú ustanovenia o výberovom konaní na funkciu vedúceho prokurátora.

Novelizáciou služobného predpisu prokurátorov sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou.

K čl. XII:

Transponované smernice Rady ES ukladajú členským štátom zaviesť do právnej úpravy (ale predovšetkým do praxe) zásadu rovnakého zaobchádzania pri prístupe fyzických osôb k zamestnaniu vo všeobecnosti. Pre naplnenie požiadaviek EÚ, obsiahnutých v smerniciach, je preto potrebné novelizovať i zákony, ktoré sa týkajú prístupu nezamestnaných fyzických osôb k zamestnaniu a k službám, ktoré štát v súvislosti s aktívnou politikou trhu práce týmto osobám priznáva. Z tohto dôvodu sa do zákona o službách zamestnanosti dopĺňajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu a výkone práv s tým súvisiacich.

Zároveň sa do zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.

K čl. XIII až XV:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k vzdelaniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť vzdelania, sa do zákonov, upravujúcich prístup k vzdelaniu zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.

Novelizáciou zákonov, týkajúcich sa prístupu k vzdelaniu, sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, a tiež s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Do zákona o ďalšom vzdelávaní (čl. XIV návrhu) sa pre zjednodušenie a prehľadnosť dopĺňa odkaz na zákon o vysokých školách.

K čl. XVI až XVIII:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k sociálnej pomoci, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnym výhodám. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť sociálneho zabezpečenia, sa do zákonov, upravujúcich prístup k sociálnej pomoci, sociálnemu poisteniu a sociálnemu zabezpečeniu vo všeobecnosti vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.

Keďže v slovenskom právnom poriadku existuje osobitná právna úprava tejto oblasti pre policajtov a vojakov, bolo potrebné novelizovať i zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K čl. XIX a XX:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia (§ 4), sa do zákonov, upravujúcich prístup k nim vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.

Novelizáciou zákona o zdravotnej starostlivosti sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, najmä s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K čl. XXI:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, ukladá členským štátom zaviesť zásadu rovnakého zaobchádzania i pre prístup k tovarom a službám (vrátane bývania, poskytovaným verejnosti. Vzhľadom na predloženie jednotného Antidiskriminačného zákona sa doterajšia harmonizovaná právna úprava ochrany spotrebiteľa javí ako nedostatočná. Preto sa do zákona o ochrane spotrebiteľa vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone, a upresňujú sa tie ustanovenia, ktoré príkladmo uvádzajú, čo možno považovať za diskrimináciu spotrebiteľa.

K čl. XXII:

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Schválené vládou SR dňa 10. februára 2004.

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Pál Csáky v.r.

podpredseda vlády SR

pre európsku integráciu,

ľudské práva a menšiny

zobraziť dôvodovú správu