Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 01.07.2013 do 31.07.2014

Vládny návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona. Určuje sa národný zdravotnícky informačný systém a jeho údajová základň a. Upravuje sa postup spravovania údajov v Národnom zdravotníckom informačnom systéme, zavádzajú sa štandardy zdravotníckej informatiky a proces posudzovania zhody informačných systémov poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti, prevádzka národného portálu zdravia a postavenie a úlohy Národného centra zdravotníckych informácií ako príspevkovej organizácie ministerstva zdravotníctva so sídlom v Bratislave.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané súvisiace s prevádzkou a funkciou národného zdravotníckeho informačného systé mu. Na účely zákona sa definujú národný zdravotnícky informačný systém, údajová základňa, národné administratívne a národné zdravotné registre, národný port ál zdravia, elektronická zdravotná knižka, pacientsky sumár, štandardy zdravotníckej informatiky, elektronický zdravotný záznam, elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka, posudzovanie zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K § 3

Definuje sa obsah údajovej základne. Určuje sa, že údajov ú základňu tvoria údaje národných administratívnych registrov, Národných zdravotných registrov a pri správe údajovej základne sa používajú aj údaje z registrov resp. zoznamov referenčných dátových zdrojov rôznych inštitúcií. Medzi národné administratívne registre patria národný register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a národný register zdravotníckych pracovníkov. Medzi národné zdravotné registre patria národný register elektronických zdravotných knižiek a národné registre vybraných druhov ochorení. Pri správe údajovej zá kladne NCZI používa aj údaje z centrálneho registra poistencov, registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, registrov zdravotníckych pracovníkov, registra zdravotných poisťovní, registra licencií, regist rov povolení, zoznamu registrovaných humá nnych liekov, databázy zdravotníckych pomôcok, zoznamu kategorizovaných liekov, zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, zoznamu kategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov, zoznamu kategorizovaných dietetických potravín, registra obyvateľov, obchodného registra, živnostenského registra, národného transplantačného registra , centrálneho registra prenosných ochorení v Slovenskej republike.

Ustanovuje sa účel spracúvania údajov, zoznam spracúvaných údajov a okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, ako aj účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú. Taktiež sa ustanovujú účel a inštitúcie, ktorým sa spracúvané údaje národných administratívnych registrov poskytujú v agregovanom tvare.

K § 4

Definujú sa národné zdravotné registre. Medzi ná rodné zdravotné registre patria národný register elektronických zdravotných knižiek, národný onkologický register, národný register pacientov s diabetes mellitus, národný register pacientov s vrodenou chybou srdca, národný register pacientov so srdcovocievnym ochorením, ná rodný register pacientov s neurologickým ochorením, národný register pacientov s chronickým ochorením pľúc, ná rodný register pacientov s tuberkulózou, národný artroplastický register, národný register pacientov s vrodenou vývojovou chybou, národný register pacientov so zápalovými reumatickými chorobami, národný register osôb s úrazom vyžadujúcim poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti a národný register osôb s podozrením na ich zanedbávanie, týranie, zneužívanie alebo násilie.

Ustanovuje sa účel spracúvania údajov, zoznam spracúvaných údajov a okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, ako aj účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú. Taktiež sa ustanovujú účel a inštitúcie, ktorým sa spracúvané údaje národných administratívnych registrov poskytujú v agregovanom tvare.

K § 5

Navrhovanou úpravou sa určuje obsah a rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke občana vedenej v Národnom registri elektronických zdravotných knižiek. Elektronická zdravotná knižka občana obsahuje identifikačné údaje osoby, pacientsky sumár, záznamy o vykonaných preventívnych prehliadkach, žiadanky a výsledky vyšetrení spoločných a vyšetrovacích lieč ebných zložiek, záznamy o akejkoľvek poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, záznamy o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti, záznamy o predpísanom a vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine, záznamy o podanom humánnom lieku a výpis z účtu poistenca. Každý elektronický zdravotn ý záznam v elektronickej zdravotnej knižke je podpísaný elektronickým podpisom zdravotn íckeho pracovníka, ktorý tento záznam vytvoril.

Elektronická zdravotná knižka občana obsahuje aj čas ť pre vlastné záznamy osoby, kde si môž e osoba zapisovať záznamy súvisiace s jej zdravotným stavom v rozsahu zoznam užívaných voľnopredajných liekov alebo homeopatík, poznámky o poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Ustanovuje sa, že údaje v elektronickej zdravotnej knižke sa aktualizujú na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti osobe. Elektronický záznam je povinný vytvoriť lekár po poskytnutí zdravotnej starostlivosti ambulantnej zdravotnej starostlivosti a podpísať autorizovaným elektronickým podpisom.

Právnou úpravou sa ustanovuje režim sprístupňovania údajov z elektronickej zdravotnej knižky osoby samotnej osobe ako aj zdravotníckym pracovníkom. Osoba pristupuje k údajom v elektronickej zdravotnej knižke cez Národný portál zdravia zadaním bezpečnostného kódu po vložení preukazu poistenca s elektronickým čipom do technického zariadenia. Upravuje sa, že osoba má prístup k výsledkom vyšetrení spoločných vyšetrovacích a liečebných zlož iek až po tom, keď to lekár umožní, čím je chránená pred informáciami, ktoré nemá možnosť ako prvá správne interpretovať a mohli by poškodiť (psychick á trauma) alebo negatívne ovplyvniť jej zdravotný stav (napr. výsledky nádorových markerov, výsledky histologických vyšetrení) Tieto výsledky interpretuje osobe lekár.

Určuje sa rozsah údajov a osôb (zdravotníckych pracovní kov), ktorým sa poskytujú údaje z elektronickej zdravotnej knižky. V plnom rozsahu sa sprístupňujú údaje lekárovi všeobecnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým má osoba uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ostatní zdravotní cki pracovníci majú poskytované údaje v určenom rozsahu (údajov vytvorených zdravotníckym pracovníkom a výsledkov vyšetrení spoločných vyš etrovacích a liečebných zložiek).

Upravuje sa, že zdravotnícky pracovník je oprávnený na prístup k ú dajom aj vo väčšom rozsahu, ale na základe súhlasu osoby. Takýto účel zisťovania je zdravotnícky pracovník povinný preukázateľne zdôvodniť. Súhlas na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky dáva osoba zadaním bezpečnostného kódu24) po vložení preukazu poistenca s elektronickým čipom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a trvá počas prítomnosti preukazu poistenca.

Na úč ely kontroly a dokazovania je každý záznam o prístupe, o poskytnutí a každý pokus o prístup alebo o poskytnutie údajov z elektronickej zdravotnej knižky zaznamenávaný v elektronickej zdravotnej knižke.

K § 6

Právnou úpravou sa určuje obsah a rozsah údajov v pacientskom sumáre, ktorý je na účely poskytnutia informácií o osobe v prípade poskytovani a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Údaje v pacientskom sumári je povinný aktualizovať všeobecný lekár, okrem údajov o podaných a vydaných liekoch, ktoré sú aktualizované automaticky systémom na základe záznamu zdravotníckeho pracovní ka, ktorý liek podal alebo vydal.

Ustanovuje sa, že rozsah údajov v pacientskom sumári sa sprístupňujú ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zdravotníckemu pracovníkovi záchrannej zdravotnej služby a zdravotníckemu pracovníkovi operačného strediska záchrannej zdravotnej služby pri zabezpečovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe bez súhlasu osoby.

K § 7

Definuje sa elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka, ktorý bude zdravotnícky pracovník používať na jeho identifikáciu, autentizáciu a autorizáciu v informačnom systéme poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti a v Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Právnou úpravou sa určujú jeho nálež itosti a náležitosti elektronického čipu.

Upravuje sa proces žiadosti o vydanie elektronického preukazu zdravotn íckeho pracovníka tak, že zdravotnícky pracovník podáva žiadosť osobne v listinnej forme na pracovisku Národného centra zdravotníckych informácií, alebo elektronicky so zaručeným elektronický m podpisom. Tento spôsob podávania žiadosti bol daný potrebou zosúladenia procesu vydávania elektronický ch preukazov zdravotníckeho pracovníka s požiadavkami ustanovenými v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

Ak zdravotnícky pracovník splní náležitosti procesu žiadosti o vydanie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka Národné centrum zdravotníckych informácií zašle zdravotníckemu pracovní kovi elektronický preukaz do 10 dní od doručenia žiadosti. Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka má platnosť 5 rokov od jeho vydania.

K § 8

Upravujú sa podmienky, spôsob a lehota vydávania nového elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka v situáciá ch, kedy stratí platnosť a taktiež sa určujú situácie, pri ktorých stratí platnosť elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka.

K § 9

Upravuje sa účel používania štandardov zdravotní ckej informatiky prostredníctvom ktorých sa zaistí, že údaje do národného zdravotníckeho informačného systému sa poskytujú v elektronickej forme.

K § 10

Ustanovuje sa, že NCZI na účely zdravotníckej štatistiky a zisťovania udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie vedie zoznam hlásení o úmrtí a príčinách smrti, hlásení o prijatí do ú stavnej zdravotnej starostlivosti, správ o rodičke, správ o novorodencovi, hlásení o spontánnom potrate a umelom prerušení tehotenstva, hlásení o poskytnutí informácií o umelom prerušení tehotenstva, hlásení pohlavnej choroby, hlásení choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, hlásení o pacientovi v ústavnej psychiatrickej starostlivosti, hlásení príčin a okolností úmyselného sebapoškodzovania, hlásení o ukončenej kúpeľnej liečbe a hlásení o užívateľovi drog liečenom zo závislosti.

Na účely zdravotníckej štatistky NCZI spracováva aj údaje z národných administratívnych registrov, národných zdravotných registrov a štatistických výkazov.

Ustanovuje sa účel spracúvania údajov, zoznam spracúvaných údajov a okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, ako aj účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorým sa údaje poskytujú. Taktiež sa ustanovujú účel a inštitúcie, ktorým sa spracúvané údaje poskytujú.

K § 11

Ustanovenie oprávňuje Národné centrum zdravotníckych informácií posudzovať zhodu informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so š tandardmi na pripojenie do Národného zdravotníckeho informačného systému, ktorým sa zaistí, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pripájali k Národnému zdravotníckemu informačnému systému len taký mi informačnými systémami, u ktorých je preverené správne a bezpečné fungovanie. Ustanovuje sa spôsob podávania žiadosti výrobcu informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o posú denie zhody na pripojenie a zároveň sa ustanovuje lehota na vydanie osvedčenia o zhode.

K § 12

Ustanovujú sa kompetencie NCZI ako príspevkovej organizácie so sídlom v Bratislave, ktorá je zriadená na plnenie úloh v oblasti informatizácie zdravotníctva, správy národného zdravotní ckeho informačného systému, štandardizácie zdravotníckej informatiky, zdravotníckej štatistiky a poskytovania knižnično-informačných služieb v oblasti lekárskych vied a zdravotníctva.

K § 13

Ustanovuje, že na konania upravené návrhom zákona sa vzťahuje správny poriadok a to, že na spracúvanie osobných údajov podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov.

K § 14

Ustanovením sa splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví zoznam štatistických výkazov v zdravotníctve, okruh spravodajských jednotiek, rozsah štatistických výkazov v zdravotníctve a ich charakteristiky. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu po dohode s ministerstvom financií, ktorý ustanoví š tandardy zdravotníckej informatiky a štandardy na pripojenie k národn ému zdravotníckemu informačnému systému.

K § 15

Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita vedenia Národného registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Určuje sa lehota do kedy je zdravotnícky pracovní k povinný požiadať o vydanie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.

K Èl. II

K bodu 1 (§ 4 ods. 6)

Upravuje sa, že jedine zdravotná dokumentácia podľa zákona č. 576/2004 Z. z. je podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na vý kon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2 (§ 19 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa konkretizuje rozsah osobných údajov na identifikáciu osoby, ktorými sú meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné čí slo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy. Vzhľadom na potrebu vydania všeobecne záväzného právneho predpisu je potrebné tieto osobné údaje presne definovať v zákone.

K bodu 3 (§ 20 ods. 1)

Ustanovuje sa, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme, tak je povinný ju viesť s elektronickým podpisom vzhľadom ku skutočnosti, že zaručený elektronický podpis je v aplikačnej praxi nevykonateľný vzhľadom na jeho finančnú a administratívnu náročnosť. Určuje sa, že aj keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme v zá konom stanovenom rozsahu je povinný ju viesť v písomnej forme (písomná forma informovaného súhlasu, písomná dohoda o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti).

K bodu 4 (§ 20 nový odsek 2)

Ustanovuje sa povinnosť pri vedení zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme uviesť ku každému záznamu dátum a čas jeho vyhotovenia.

K bodu 5 (§ 20 ods. 4)

Upravuje sa, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mô že viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme s elektronickým podpisom len za predpokladu, že bezpečnostné kópie dátových súborov sa budú vyhotovovať v štandardoch zdravotní ckej informatiky najmenej jedenkrát za každý pracovný deň. Zároveň sa vkladá poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na túto kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií v príslušnom prá vnom predpise.

K bodu 6 (§ 20 ods. 5)

Ustanovením sa splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o veden í zdravotnej dokumentácie a formuláre tlačív zdravotnej dokumentácie.

K bodu 7 (§ 20a)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustení m ustanovení, ktoré sú prevzaté do návrhu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodu 8 (§ 25 ods. 1 písm. d))

Upravuje sa sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokument ácie formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie okrem revízneho lekára aj revíznemu farmaceutovi a revíznej sestre. Ide o zosúladenie so zákonom č. 581/2004 Z. z.

K bodu 9 (šiesta časť)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustení m časti zákona o informačnej sústave zdravotníctva, ktorá je prevzatá do návrhu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodu 10 (§ 45 ods. 1)

Novou právnou úpravou sa rozširujú kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o novú kompetenciu a to metodicky a koncep čne riadiť NCZI vzhľadom ku skutočnosti, že NCZI je príspevkovou organizáciou zriadenou na správu národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 11 (§ 45 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustení m tej časti ustanovenia, ktorá upravuje úlohy Národného centra zdravotníckych informácií vzhľadom ku skutočnosti, že jeho úlohy a kompetencie sú prevzaté do návrhu zákona o národnom zdravotní ckom informačnom systéme.

K bodu 12 (Príloha č. 2)

Legislatívno-právna úprava súvisiaca s vypustením obsahu prílohy č. 2 a zmenou jej názvu vzhľadom ku skutočnosti, ž e obsahom tejto prílohy je len národný transplantačný register, ktorý je vedený a spravovaný podľa § 45 zákona 576/2004 Z. z.

K bodom 13 až 15 (Príloha č. 2)

Oproti pôvodnej úpravy sa z Prílohy č. 2 vypúšťajú národné administratívne registre, národné zdravotné registre a zisťovania udalostí charakterizujú cich zdravotný stav populácie a ich náležitosti teda okruh dotknutých osôb, zoznam spracovávaných údajov a účel spracovávania údajov. V Prílohe č. 2 sa ponecháva len Národný transplantačný register s jeho náležitosť ami vedenia spravovania podľa § 45 zákona č. 576/2004 Z. z. vzhľadom na jeho úpravu, ktorým boli transponované Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú .v. EÚ L 102, 7.4.2004) a Smernica Komisie 2006/86/ES z 24. októbra 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o požiadavky na spätné sledovanie, o oznamovanie závažných než iaducich reakcií a udalostí a o určité technické požiadavky na kódovanie, spracovanie, konzervovanie, skladovanie a distribúciu ľudských tkanív a buniek (Ú.v. EÚ L 294, 25.10.2006).

K Èl. III

K bodu 1 (Poznámka pod čiarou)

Legislatívno-technická úprava sú visiaca so zmenou odkazu pod čiarou na správny právny predpis, ktorý nahradil už neplatný.

K bodu 2 (§ 16 ods. 3)

Ustanovuje sa, že orgán príslušný na vydanie povolenia pri zmene údajov v povolení vykonané oznámením, teda zmeny ktoré nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia o vydaní povolenia okrem vyznačenia zmeny v povolení túto zmenu ú dajov bezodkladne vyznačí aj v registri.

K bodu 3 (§ 26 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypusten ím ustanovenia vzhľadom na jeho nefunkčnosť a jeho úpravou súvisiacou s elektronizáciou v zdravotníctve. Navrhuje sa, že výrok právoplatného rozhodnutia o vydaní povolenia nebude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uverejňovať vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 4 (§ 26a)

V súvislosti s elektronizáciou služieb zdravotníctva sa ustanovuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia bude viesť register vydaných povolení. Ur čuje sa obsah a rozsah údajov, ktoré budú súčasťou registra. Taktiež sa upravuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti povolenia vykoná v registri povolení z ápis alebo zmenu údajov. Navrhuje sa, aby orgán príslušný na vydanie povolenia poskytoval v elektronickej podobe najmenej raz za 15 dní údaje z registra povolení národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 5 (Poznámka pod čiarou)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou odkazu pod čiarou na správny právny predpis, ktorý nahradil už neplatný.

K bodu 6 (§ 49 ods. 1 písm. r)

Úlohy komory sa dopĺňajú o kompetenciu viesť register vydaných licencií.

K bodu (§ 63 ods. 2)

Rozširuje rozsah údajov, ktoré zdravotnícky pracovník zasiela príslušnej komore na vedenie registra o rodné číslo. Úprava je nevyhnutná na zí skanie potrebných údajov a zaistenie funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 8 (§ 63 ods. 10)

Navrhuje sa pre absolventa štúdia v zdravotníckom študijnom odbore, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania skrá tenie doby povinnosti oznámiť údaje potrebné na registráciu najneskôr do 15 dní namiesto do troch mesiacov od začatia výkonu zdravotníckeho povolania u príslušného zamestnávateľa z dôvodu zí skania potrebných údajov a zaistenia funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 9 (§ 64)

V súvislosti s novou úlohou komory sa ustanovuje rozsah a obsah vedenia registra zdravotníckych pracovníkov prísluš nou komorou. Navrhovanou úpravou sa zaisťuje funkčnosť údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 10 (§64 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa upravuje rozsah a frekvencia údajov, ktoré príslušná komora poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií z registra zdravotníckych pracovníkov na účely získania potrebných údajov a zaistenia funkčnosti údajovej základe národné ho zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 11 (§ 68 ods. 2 až 10)

Ustanovuje sa, že komory zriadené zákonom sú povinné okrem vydávania licencií aj viesť register vydaných licencií na účely získania potrebných údajov a zaistenia funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 12 (§ 72 ods. 2)

Ustanovuje sa, že komory zriadené zákonom na základe oznámenia držiteľa licencie sú povinné zmenu údajov v licencii bezodkladne vyznačiť aj registri licencií na účely zaistenia funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 13 (§ 78)

Ustanovením sa vypúšťa povinnosť ministerstvo zdravotníctva uverejňovať vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky výrok právoplatn ého rozhodnutia o vydaní licencie, o dočasnom pozastavení licencie a o zrušení licencie.

K bodu 14 (§ 78a)

V súvislosti s elektronizáciou služieb zdravotníctva sa ustanovuje, že komora príslušná na vydávanie licencií bude viesť register vydaných licencií. Určuje sa obsah a rozsah údajov, ktoré budú súčasťou registra. Taktiež sa upravuje, že komora príslušná na vydávanie licencií bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti licencie vykoná v registri licencií zápis alebo zmenu údajov. Navrhuje sa, aby komora príslušná na vydá vanie licencií poskytovala v elektronickej podobe najmenej raz za 15 dní údaje z registra licencií národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 15 (§ 79 ods. 1)

Rozširujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o povinnosti súvisiace so zavedením elektronizácie zdravotníctva. Určuje sa, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní používať informačný systém, ktorý má osvedčenú zhodu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu (jedná sa predovšetkým o čítačky elektronických kariet). Ïalej sa mu urč uje povinnosť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti vytvoriť o tom elektronický zdravotný záznam v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Táto povinnosť nenahrádza povinnosť poskytovateľa viesť zdravotnú dokumentáciu v súlade s § 20 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poskytovateľ ovi všeobecnej zdravotnej starostlivosti sa ukladá povinnosť viesť pacientsky sumár. Upravujú sa povinnosti poskytovateľom vytvoriť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti elektronický zdravotný záznam podpísaný elektronickým podpisom v rozsahu zákonom ustanoveným a zneprístupniť elektronický záznam v elektronickej kniž ke osoby osobe v osobitných prípadoch ako napr. psychiatria, klinická psychológia alebo utajený pôrod ženy.

K bodu 16 (§ 79 ods. 5)

Ustanovenie zavádza povinnosť všetkým poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti do 90 dní od vydania povolenia požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa. Dôvodom je potreba zabezpečenia centrálnej evidencie všetký ch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.

K bodu 17 (§ 79a ods. 1)

Vypúšťa sa povinnosť poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti oznamovať zdravotnej poisťovni, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vykonané preventívne prehliadky.

K bodu 18 (§ 80 ods. 1)

Rozširujú sa povinnosti zdravotníckych pracovníkov o povinnosti súvisiace s ochranou a používaním elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka a nahlásení m jeho straty. V súvislosti so zavedením elektronizácie zdravotníctva sa upravujú povinnosti zdravotníckym pracovníkom vytvoriť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti elektronický zdravotný záznam podpísaný elektronickým podpisom v rozsahu zákonom ustanoveným a zneprístupniť elektronický záznam v elektronickej knižke osoby osobe v osobitných prí padoch ako napr. psychiatria, klinická psychológia alebo utajený pôrod ženy.

K bodom 19 a 20 (§ 82 ods. 1 písm. a)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže orgán príslušný na vydanie povolenia uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po kutu až do výšky 663 eur.

K bodu 21 (§ 82 ods. 1 písm. b)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 17. Vzhľadom na túto úpravu sa precizujú sankcie za porušenie povinností poskytovateľa. Upravuje sa, že za možnosť uloženia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokuty až do výšky 3319 eur.

K bodu 22 (§ 82 ods. 2 písm. a)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže komora príslušná na registráciu uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu až do výšky 663 eur.

K bodu 23 (§ 82 ods. 6)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú zdravotníckym pracovníkom sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uložiť zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do výš ky 200 eur.

K bodu 24 (§ 82 nový ods. 9)

Ustanovenie upravuje zbavenie sa zodpovedností zdravotníckeho pracovníka stanovených v §80 ak sa tak stane z objektívnych dôvodov.

K bodu 25 (§ 102l)

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia upravujúce postupný a kontinu álny prechod na elektronizáciu v zdravotníctve. Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa umožní vymedzeným osobám počas prechodného obdobia pracovať v NZIS, ak majú zabezpečené všetky ustanovené technické prostriedky.

K Èl. IV

K bodu 1 (§ 3 ods. 3)

Rozširujú sa povinnosti operačného strediska zá chrannej zdravotnej služby o povinnosti súvisiace so zavedením elektronizácie zdravotníctva. Určuje sa, že operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby je povinné používať informačný systém, ktor ý má overenú zhodu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu (jedná sa predovšetkým o čítačky) elektronických kariet.

K bodu 2 (§ 5 ods. 1)

Rozširujú sa povinnosti poskytovateľom zá chrannej zdravotnej služby o povinnosti súvisiace so zavedením elektronizácie zdravotníctva. Určuje sa, že poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby sú povinní používať informačný systém, ktorý m á osvedčenú zhodu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu (jedná sa predovšetkým o čítačky) elektronických kariet.

K bodu 3 (§ 5 ods. 3)

V súvislosti s elektronizáciou zdravotníctva sa upravuje povinnosť poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby, ktorý vykonal zásah vyhotoviť nielen písomný záznam o zásahu, ale aj elektronický záznam o zásahu.

K bodu 4 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže orgán príslušný na vydanie povolenia uložiť poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti pokutu až do výšky 663 eur.

K bodu 5 (§ 9)

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia upravujúce postupný a kontinuálny prechod na elektronizáciu v zdravotníctve.

K Èl. V

K bodu 1 (§ 6 ods. 10)

Vypúšťa sa povinnosť zdravotnej poisťovne preuká zateľne doručiť poistencovi preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky

K bodu 2 (§ 6 ods. 14)

Ustanovuje sa, ž e zdravotná poisťovňa bude vydávať poistencom preukaz poistenca s elektronickým čipom, ktorý bude obsahovať bezpečnostný kód slúžiaci na potvrdenie totožnosti poistenca pri komunikácii s národný m zdravotníckym informačným systémom. Určujú sa náležitosti preukazu poistenca a náležitosti elektronického čipu. Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa je povinná doručiť preukaz poistenca poistencovi do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky a zároveň sa splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví forma a nálež itosti preukazu poistenca s elektronickým čipom.

K bodu 3 (§ 22 ods. 2)

Ukladá sa poistencovi povinnosť chrániť preukaz poistenca, a hlásiť jeho stratu zdravotnej poisťovni, ktorá ho vydala.

K bodu 4 (§25 nový odsek 3)

V súvislosti so zavedením elektronického preukazu poistenca sa dáva poisťovni povinnosť zabezpečiť činnosť certifikačnej autority (v súlade so zákonom 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise) na vydanie elektronického preukazu poistenca s elektronickým čipom pre svojich poistencov.

K bodu 5 (§ 26 ods. 1)

Rozširuje sa možnosť udelenia pokuty poistencovi za poru šenie novo ustanovených povinností.

K bodu 6 (§ 38c)

Prechodným ustanovením sa určuje, že zdravotná poisťovňa je povinná vydať do 31. decembra 2015 poistencom preukaz poistenca s elektronickým čipom, čím sa zaistí elektronická identifikácia občana – pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti na použí vanie služieb elektronického zdravotníctva. Ustanovuje sa, že poistenec je povinný preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni doterajší preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala euró psky preukaz, tak aj európsky preukaz a to do ôsmich dní od doručenia preukazu poistenca.

K Èl. VI

K bodu 1 (§6 ods. 4)

Ustanovenie ukladá zdravotnej poisťovni povinnosť pri komuniká cii s národným zdravotníckym informačným systémom používať informačný systém, ktorý má overenie zhody podľa predkladaného zákona.

K bodu 2 (§ 6a ods. 3 písm. i)

Zavádza sa financovanie správy národného zdravotní ckeho informačného systému z rozpočtu zdravotnej poisťovne určeného na prevádzkové činnosti.

K bodu 3 (§ 8b)

Určuje sa výška príspevku zdravotnej poisťovne na správu národn ého zdravotníckeho informačného systému vo výške 0,27 % zo základu na jej určenie. Dôvodom zavedenia financovania národného zdravotníckeho informačného systému z fondov na prevádzkové č innosti zdravotných poisťovní je to, že poisťovne budú prijímateľmi najvýznamnejšej časti finančných prínosov plynúcich z programu informatizácie zdravotníctva (viď doložka vybraných vplyvov).

K bodu 4 (§ 15 sa ods. 1)

Ukladá sa zdravotnej poisťovni povinnosť poskytovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou údaje v elektronickej forme o dohodách o poskytovaní vš eobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzavretými medzi poistencami a poskytovateľom všeobecnej zdravotnej starostlivosti na zaistenie funkčnosti elektronických zdravotných knižiek v NZIS.

K bodu 5 (§ 15)

Rozširuje sa zdravotnej poisťovni povinnosť poskytovať v elektronickej forme najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca NCZI zmeny údajov na úč te poistenca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

K bodu 6 (§ 20 ods. 1 písm. b)

Upravuje sa Ú radu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou kompetencia a to len určovať formu a náležitosti európskeho preukazu poistenca. Kompetencia ustanoviť formu a náležitosti preukazu poistenca s elektronickým čipom sa určuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a to vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu, upravené čl. V noveliza čným bodom 2.

K bodu 7 (§ 20 ods. 1 písmeno e) prvý až siedmy bod)

Premenúvajú sa zoznamy vedené Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na registre a upravujú a precizujú sa rozsahy údajov v nich vedených.

K bodu 8 (§ 20 ods. 3)

Ukladá sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou povinnosť poskytovať NCZI údaje z Centrálneho registra poistencov a registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K bodu 9 (§ 77c ods. 3))

Precizuje sa text z dôvodu zmeny názvu inštitúcie ' Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky' na 'Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky'.

K bodu 10 (§ 77c nový odsek 7)

Ustanovuje sa povinnosť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky poskytovať úradu elektronicky na účely výpočtu limitu spoluúčasti podľa § 4 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomô cok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11 (§ 86k)

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia k úpravám ú činným od 1. júna 2013. Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa prvý krát poskytne NCZI údaje z účtu poistenca a údaje o dohodá ch o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzavretými medzi poistencom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do 31. júla 2013.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytuje NCZI údaje z centrálneho registra poistencov do 30. júna 2013 okrem údajov o dohodách o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzavretými medzi poistencom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré úrad poskytne do 31. augusta 2013.

K Èl. VII

K bodu 1 (§ 34a a § 34b)

(§ 34a) V súvislosti s elektronizáciou služieb zdravotní ctva sa ustanovuje, že Štátna kúpeľná komisia bude viesť prostredníctvom informačného systému register povolení na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební a rozhodnutí o zrušení povolení na prevádzkovanie prírodný ch liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Určuje sa obsah a rozsah údajov, ktoré budú súčasťou registra. Taktiež sa upravuje, že Štátna kúpeľná komisia bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti povolenia vykoná povolení zápis alebo zmenu údajov. Navrhuje sa, aby Štátna kúpeľná komisia poskytovala v elektronickej podobe najmenej raz za 15 dní údaje z registra povolení NCZI.

(§ 34b) Upravujú sa povinnosti držiteľa povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Ustanovuje sa, že je povinný používať informačný systém, zaobstarať technick é zariadenia slúžiace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme, poskytovať NCZI a prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľnú liečebňu v súlade s pož iadavkami na ich materiálno-technické a personálne vybavenie.

K bodu 2 (§ 44 ods. 2)

Ustanovuje sa Inšpektorát Štátnej kúpeľnej komisii na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky kompetencia kontrolova ť materiálno-technické a personálne vybavenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

K bodom 3 a 4 (§ 48 sa odsek 1 písmena r) až t)

Rozširujú sa správne delikty v súvislosti s elektroniz áciou v zdravotníctve o správne delikty nepoužívania informačného systému, ktorý má overenie zhody, nezabezpečenie technického zariadenia slúžiaceho na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme a neposkytnutie národnému centru zdravotníckych informácií údajov podľa osobitého predpisu.

K bodom 5 a 6 (§ 48 ods. 3 písm. c) a d)

V súvislosti s rozšírením povinností poskytovate ľov prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební sa zavádzajú sa pokuty pri ich porušení.

K Èl. VIII

K bodu 1 (§ 5 ods. 4 písm. ak)

Ukladá sa povinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zasielať NCZI vydané informácie o udalostiach a prípadoch vyznačujúcich sa potenciálom stať sa hrozbou pre zdravie verejnosti systémom rýchlej výstrahy za úč elom ich uverejnenia na Národnom portáli zdravia.

K bodu 2 (§ 6 ods. 3 písm. u)

Ukladá povinnosť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zasielať NCZI vybrané informácie za účelom vedenia zdravotníckej štatistiky.

K bodu 3 (§ 6 ods. 6)

Ukladá povinnosť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sí dlom v Banskej Bystrici poskytovať údaje z centrálneho registra prenosných ochorení v Slovenskej republike NCZI na úč ely zdravotníckej štatistiky.

K bodu 4 (nová príloha č. 10)

Ustanovenie preberá Národný register pacientov s prenosnými ochoreniami z platné ho zákona č. 576/2004 Z. z.

K Èl. IX

K bodu 1 (§ 7 ods. 7)

Ukladá sa povinnosť orgánu príslušnému na vydanie povolenia viesť register povolení, vydaných podľa tohto zákona.

K bodu 2 (§ 7 ods. 8 až 12)

Ukladajú sa ďalšie povinnosti orgánu príslušné mu na vydanie povolenia v súvislosti s vedením registra povolení. Určuje sa rozsah údajov vedených v tomto registri a povinnosť poskytovať údaje z registra povolení NCZI v elektronickej forme najmenej raz za 15 dní.

K bodu 3 (§ 23 ods. 1 p ísm. ag)

Dopĺňajú sa povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti overiť zhodu údajov na lekárskom predpise alebo leká rskom poukaze s údajmi v preukaze poistenca, európskom preukaze zdravotného poistenia a v preukaze poistenca s elektronickým čipom.

K bodu 4 (§ 23 ods. 1 písm. aj) a ak))

Rozširujú sa povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti o povinnosť používať informačný systém, ktorý má overenie zhody podľa osobitného predpisu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu v NZIS.

K bodu 5 (§ 23 ods. 3)

Zrovnoprávňujú sa preukaz poistenca s európskym preukazom zdravotn ého poistenia a preukazom poistenca s elektronickým čipom pri preukazovaní sa pacienta pri výdaji lieku, alebo zdravotníckej pomôcky na leká rsky predpis.

K bodu 6 (§ 25)

Precizovanie nadpisu.

K bodu 7 (§ 25 ods. 4)

Vypúšťa sa ustanovenie oprávňujúce ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka podávať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lieky v rozsahu svojej odbornej spôsobilosti. Obsah tohto ustanovenia sa presúva do § 121a a dopĺ ňa o ďalšie ustanovenia súvisiace s podávaním liekov.

K bodu 8 (§ 51 ods. 1 písm. c)

Navrhuje sa zmena pojmu 'osobitné tlačivo lekárskeho predpisu ozna čené šikmým modrým pruhom' na 'osobitný lekársky predpis označený šikmým modrým pruhom'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre lekárske predpisy v elektronickej forme.

K bodu 9 (§ 51 ods. 4)

Navrhuje sa zmena pojmu 'osobitné tlačivo lekárskeho predpisu' na 'osobitný lekársky predpis'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre lekárske predpisy v elektronickej forme.

K bodu 10 (§ 110 ods. 5)

Upravuje sa názov databázy vedenej ŠÚKLom.

K bodu 11 (Nadpis šiestej časti)

Navrhuje sa zmena nadpisu šiestej časti tak, že sa do názvu dopĺ ňa aj 'podávanie'. Táto zmena je potrebná v súvislosti s doplnením § 121a, ktorým sa ustanovia povinnosti zdravotníckeho pracovníka pri podávaní humánnych liekov.

K bodu 12 (šiesta časť nadpis prvého oddielu)

Navrhuje sa zmena nadpisu prvého oddielu šiestej časti tak, ž e sa do názvu dopĺňa aj 'výdaj a podávanie'. Táto zmena je potrebná na zosúladenie názvu oddielu s jeho obsahom.

K bodu 13 (§ 119 ods. 4)

Navrhuje sa zmena pojmu 'na osobitnom tlačive lekárskeho predpisu' na 'na osobitnom lekárskom predpise' a zmena 'na osobitnom tlačive objednávky' na 'na osobitnej objednávke'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre leká rske predpisy a objednávky v elektronickej forme.

K bodu 14 (§ 119 ods. 12 písm. h)

Navrhuje sa povinnosť pre predpisujúceho lekára vytvárať preskripčný záznam v elektronickej zdravotnej knižke, t.j. navrhuje sa ustanovenie tzv. elektronickej preskripcie. Záznam o predp ísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine sa vytvára podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o NZIS.

Navrhuje sa tiež oprávnenie stornovať preskripčný záznam o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine z dôvodu opravy chýb na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze. Týmto ustanovením sa predpisujúcemu lekárovi umožní opraviť c hybný záznam v elektronickej zdravotnej knižke osoby jeho stornovaním. Stornovaný záznam potom môže nahradiť novým (opraveným) záznamom.

K bodu 15 (§ 119 ods. 14)

Navrhuje sa zmena pojmu 'osobitnom tlačive lekárskeho predpisu označ eného' na 'osobitnom lekárskom predpise označenom'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre lekárske predpisy v elektronickej forme.

K bodu 16 (§ 119 ods. 19)

Zavádza sa možnosť v preskripčnom zázname uviesť počet opakovaného výdaja a celkový počet balení humánneho lieku, ktorý je možné vydať. Zoznam humá nnych liekov s možnosťou opakovaného výdaja bude ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby doba platnosti takéhoto preskripčn ého záznamu bola maximálne jeden rok.

K bodu 17 (§ 120 ods. 1 písm. f)

Navrhuje sa zmena, ktorou sa rozšíria možnosti predpisovania individu álne pripravovaných liekov (IPL), tzv. magistraliter prípravkov. Predpisovanie uvedením zloženie IPL sa doplní o možnosť predpísať liek uvedením názvu buď podľa Európskeho liekopisu alebo podľa Slovenské ho farmaceutického kódexu. Lekár nebude musieť uvádzať zloženie (receptúru), pri formálne zdokumentovaných magistraliter prípravkoch uvedených v autorizovaných publikáciách stanovených zákonom.

K bodu 18 (§ 120 ods. 1 písm. v)

Navrhuje sa doplnenie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu o identifikátor záznamu o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine v elektronickej zdravotnej knižke.

Účelom identifikátora záznamu o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine v elektronickej zdravotnej knižke bude možnosť spárovať elektronický preskripčný záznam o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine s elektronickým dispenzačným záznamom o vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine. Pri predpisovaní bude pri zápise záznamu o predp ísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine vygenerovaný jednoznačný identifikátor daného záznamu a ten predpisujúci lekár uvedie aj na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze (v p ísomnej forme). Tento identifikátor bude následne pri výdaji podľa lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu uvedený osobou oprávnenou vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny aj na zá znam o vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine. Takto vznikne jednoznačná väzba medzi záznamom z elektronickej preskripcie a elektronickej dispenzácie.

K bodu 19 (§ 120 ods. 2)

Ustanovuje sa zodpovednosť predpisujúceho lekára za správnosť a úplnosť údajov. Týmto ustanovením sa rozširuje jeho zodpovednosť nielen za údaje uvedené na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze, ale aj na preskripčnom zázname o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine vytvorenom v elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 20 (§ 120 ods. 21)

Navrhuje sa, aby ustanovenie, ktorým sa lekársky predpis rozšíril o jedinečný identifikátor záznamu o predpísaní v elektronickej zdravotnej knižke nevzťahovalo na prípady, kedy je predpisujúci lekár nútený predpisovať ručne, resp. bez možnosti využitia výpoč tovej techniky. Táto výnimka pokrýva situácie: pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti, t.j. aj v teréne, bez možnosti použitia výpočtovej techniky; pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti formou náv števy, t.j. aj v teréne, bez možnosti použitia výpočtovej techniky; pri nefunkčnosti technických zariadení, t.j. informačných systémov, sieťového pripojenia, tlačiarne a podobne; pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, t.j. bez možnosti prístupu k informačnému systému.

K bodu 21 (§ 121 ods. 3 písm. d)

Navrhuje sa povinnosť pre osobu oprávnenú vydávať humá nne lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny vytvárať dispenzačný záznam o vydanom humá nnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine v elektronickej zdravotnej knižke, t.j. navrhuje sa ustanovenie tzv. elektronickej dispenzácie. Dispenzačný záznam o vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine sa vytvára podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o NZIS.

K bodu 22 (§ 121 ods. 8)

Navrhuje sa oprávnenie pre osobu oprávnenú vydávať humá nne lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny stornovať dispenzačný záznam o vydanom humá nnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine z dôvodu opravy chýb alebo dopĺňať na záznam chýbajúce údaje. Oprávnením stornovať sa osobe oprávnenej vydávať humánne lieky, zdravotní cke pomôcky alebo dietetické potraviny umožní opraviť chybný záznam v elektronickej zdravotnej knižke občana v prípade chýb pri výdaji. Stornovaný záznam potom môže byť nahradený novým (opraven ým) záznamom.

K bodu 23 (§ 121a)

Navrhuje sa oprávnenie pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovní ka podávať humánne lieky v rozsahu svojej odbornej spôsobilosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Toto oprávnenie umožňuje ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom v ambulantnom aj ústavnom zdravotní ckom zariadení podávať pacientom lieky.

Navrhuje sa povinnosť pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v ambulantnom zdravotníckom zariadení vytvárať medikačný záznam o podanom humánnom lieku v elektronickej zdravotnej knižke. Medikačný záznam o podanom humánnom lieku sa vytvára podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o NZIS.

Navrhuje sa oprávnenie pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka stornovať záznam o podanom humánnom lieku z dôvodu opravy chýb. Oprávnením stornovať sa ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi umožní opraviť chybný záznam v elektronickej zdravotnej knižke občana v prípade chýb v zázname. Stornovaný záznam potom môže byť nahradený nový m (opraveným) záznamom.

K bodu 24 (§ 129 ods. 2 písm. aa)

Navrhuje sa doplnenie povinností Štátneho ú stavu na kontrolu liečiv o poskytovanie údajov NCZI v rozsahu údajov ustanovenom osobitným predpisom., ktorým je zákon o NZIS.

K bodu 25 až 27 (§ 138 ods. 5 písm. bc) až be)

Navrhuje sa doplnenie správneho deliktu, ktorého sa dopustí držite ľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ak nevytvorí dispenzačný záznam o vydanom humánnom lieku, zdravotn íckej pomôcke alebo dietetickej potravine pri výdaji humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny.

Navrhuje sa doplnenie správneho deliktu, ktorého sa dopustí predpisujúci lekár, ak nevytvorí preskripčný záznam o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny.

Navrhuje sa doplnenie správneho deliktu, ktorého sa dopustí zdravotnícky pracovník, ak nevytvorí medikačný zá znam o podanom humánnom lieku pri podaní humánneho lieku v ambulantnom zdravotníckom zariadení.

K bodu 28 (§ 141 ods. 1 písm. l)

Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho rozsah humánnych liekov, ktoré nie sú uvedené v zozname kategorizovaných liekov, a ktoré je možné vydať opakovane.

K bodu 29 (§ 143c)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa umožní vymedzeným osobám počas prechodného obdobia pracovať v NZIS, ak majú zabezpečené všetky ustanovené technické prostriedky.

K Èl. X

K bodu 1 (§ 8 ods. 6)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotní ctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI údaje zo zoznamu kategorizovaných liekoch.

K bodu 2 (§ 31 ods. 5)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotní ctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI referenčné údaje o kategorizovaných zdravotníckych pomôckach.

K bodu 3 (§44 nový ods. 5)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI referenčné údaje zoznamu kategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov.

K bodu 4 (§ 59 ods. 5)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotní ctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI referenčné údaje o kategorizovaných dietetických potravinách.

K Èl. XI

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

K prílohe č. 1

Ustanovuje sa rozsah Národných administratívnych registrov, úč el spracovania vedených údajov, zoznam spracovaných údajov, okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorý m sa údaje poskytujú.

K prílohe č. 2

Ustanovuje sa rozsah Národných zdravotných registrov, úč el spracovania vedených údajov, zoznam spracovaných údajov, okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorý m sa údaje poskytujú.

K prílohe č. 3

Ustanovuje sa rozsah Zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotn ý stav populácie, účel spracovania vedených údajov, zoznam spracovaných údajov, okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnú ť a tretie strany, ktorým sa údaje poskytujú

V Bratislave 20. februára 2013.

Zuzana Zvolenská, v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona predkladá Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh na rok 2012.

Účelom predloženého návrhu zákona je vytvorenie legislatí vneho rámca pre informatizáciu zdravotníctva umožňujúceho vybudovanie a prevádzku Národného zdravotníckeho informačného systému (ďalej len 'NZIS') ako jej základného piliera.

Cieľom predkladaného zákona je vytvorenie takého legislatívneho prostredia, ktoré na jednej strane umožní čo najväčšie využitie prínosov plynúcich z informatizácie zdravotníctva a na druhej strane zabezpečí služby občanovi.

Návrh zákona upravuje postavenie a úlohy Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len 'NCZI') ako prevádzkovateľa NZIS. Taktiež upravuje práva a povinnosti ďalších subjektov vo vzťahu k NZIS, definuje základné pojmy súvisiace s NZIS, štandardy zdravotníckej informatiky a procesy. Návrhom zákona sa novelizujú aj iné súvisiace právne predpisy na zaistenie celkovej funkčnosti NZIS.

Návrh zákona upravuje vymedzenie NZIS, jeho údajovú základňu, definuje národné administratívne registre, národné zdravotné registre, postup pri sprístupňovaní údajov, štandardy zdravotníckej informatiky, podmienky fungovania NZIS a jeho bezpečnosti ako aj proces posudzovania zhody informačných systémov poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti s NZIS.

Návrh zavádza pojmy elektronická zdravotná kniž ka, pacientsky sumár a elektronický zdravotný záznam. Určuje sa ich obsah a rozsah, upravujú sa podmienky a proces prístupu k nemu. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne upravuje komu sa údaje poskytujú.

Návrhom zákona sa upravuje proces vydávania a životnosť elektronického preukazu zdravotn íckeho pracovníka, ktorý používa na svoju identifikáciu, autentizáciu a autorizáciu v infor mačnom systéme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka je základný technický nástroj zabezpečenia vierohodnosti elektronických záznamov v NZIS a nepopierateľnosti ich autorstva je elektronický podpis.

Návrhom zákona sa upravuje, že osoba bude mať prístup k obsahu a stanovenému rozsahu ú dajov v elektronickej zdravotnej knižke prostredníctvom elektronického preukazu poistenca, ktorý slúži ako technický prostriedok jednoznačnej identifikácie a autorizácie osoby (prijímateľa zdravotnej starostlivosti).

Návrh vytvára predpoklady pre elektronické predpisovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Na základe jednoznačne definovaných oprávnení návrh upravuje zdieľanie elektronických zdravotných záznamov, elektronických záznamov o predpísanom, podanom a vydanom lieku, a záznamov z vyšetrení medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Významná časť zákona je venovaná údajovej základni NZIS, ktorej vybudovanie je podmienkou fungovania NZIS. V zákone sú identifikované rezortné aj mimorezortné referenčné dátové zdroje pre údajovú základňu NZIS.

Návrh zákona obsahuje prílohy so špecifikáciou administratívnych a zdravotných registrov. Všetky registre majú definovaný zoznam spracovávaných osobných údajov, účel spracovávania osobných údajov, okruh dotknutých osôb, úč el poskytovania osobných údajov, zoznam osobných údajov ktoré možno z registrov poskytnúť ako aj zoznam tretích strán ktorým sa osobné údaje poskytujú.

Navrhované ustanovenia sú v súlade s právnymi predpismi Euró pskej únie, ktoré sú uvedené v doložke zlučiteľnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so z ákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Príprava návrhu zákona vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23.9.2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003-2008 v rámci Európskej únie zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia.

Problematika upravená v návrhu zákona je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti.

Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi súžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.

V návrhu zákona sa najmä v záujme jeho jednoznačnej aplikácie v praxi v značnom rozsahu rozširujú základné pojmy, upresňuje sa pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. V návrhu zákona sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností (napríklad prevádzkovanie pohrebiska), dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.

Návrh zákona odráža vo svojej štruktúre dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým moderným spôsobom a jej úprava v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú zaraďuje do prevencie ochorení, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva aj tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

Nahradenie zákona č. 126/2006 Z. z. novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Orgánmi verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva sú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 ostáva zachovaná. Návrh zákona predpokladá rozšírenie právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dovŕši kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.

Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.

Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k navrhovanému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami návrhu zákona.

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Činnosť protiepidemických komisií nie je finančne napojená na štátny rozpočet kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, pretože členstvo v protiepidemickej komisii je čestnou funkciou. Protiepidemické komisie sa skladajú zo zamestnancov úradov verejného zdravotníctva a nemocníc. Ostatné činnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa zabezpečia v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mal prispieť k prevencii ochorení a iných porúch zdravia a tým aj k zlepšeniu kvality života.

Nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pretože návrh zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie jednoznačnou a ucelenou úpravou požiadaviek z hľadiska ochrany verejného zdravia a jej previazanosťou na platnú právnu úpravu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), články 31 až 37,

◊Zmluva o založení európskeho spoločenstva (Hlava XIX Životné prostredie)

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení z Nice, čl. 2, čl. 3, čl. 30, čl. 153 a čl. 157

- sekundárnom

◊Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1).

◊Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 2).

◊Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 1).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. ( Ú.v. EÚ L 64, 4.3.2006)

◊Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. ( Ú.v. EÚ L 330, 5.12.1998).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci, ktorá je konsolidovanou smernicou predchádzajúcich direktív (siedma individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/ EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29.apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

◊Smernica Komisie 2000/39/ES, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Komisie 91/322/EHS o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1)

◊Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. V. EÚ L 038, 9.2.2006).

◊Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1.).

◊Smernica 2003/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V EÚ, 05/zv. 5).

◊Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. V. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).

◊Smernica Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. V. ES L 177, 6.7.2002).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).

◊Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, najmä ak existuje nebezpečenstvo poškodenia bedrovej chrbtice pracovníkov (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

◊Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov. (Ú. v. ES L 307, 18.11.1974).

◊Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení jej ďalších noviel. (Ú.v. ES L 262, 27.9.1976).

◊Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky v znení smernice Európskej komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006. (Ú.v. ES L 140, 23.6.1995).

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.).

◊Smernica Rady 2003/122/EUROATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

je upravená v práve Európskej únie:

-sekundárnom

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2),

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.),

◊Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

c)Pokiaľ ide o smernicu 76/160/EHS z 8.12. 1975 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev : napr. C-26/04 Komisia proti Španielsku, C-278/01 Komisia proti Španielsku, C-272/01 Komisia proti Portugalsku, C-427/00 Komisia proti Spojenému kráľovstvu, C-268/00 Komisia proti Holandsku, C-307/98 Komisia proti Belgicku, C-198/97 Komisia proti Nemecku; nie je obsiahnutá v judikatúre súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 a Smernicu Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Delhaize and Le Lion v. Promalvin and AGE Bodegas Unidas. C-47/90,

–rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Buet v Ministére Public C-382/87,

– rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Parfumerie-Fabric 4711 v. Provide. C/88.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie

◊Smernice Rady 90/641/Euratom bola 31.12. 1993,

◊Smernice Rady 92/3 EURATOM bola 1. 1. 1994,

◊Smernice Rady 89/618 EURATOM bola 27. 11. 1991,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES bola 24.3.2006

◊Smernica Rady 98/83/ES bola 1.5.2004

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES bola 30.11.1996

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES bola 25.5.2004

◊Smernica Komisie 2000/39/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Komisie 91/322/EHS bola 31.12.1993

◊Smernica Komisie 2006/15/ES bude 27. 8.2007

◊Smernica Rady 98/24/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Rady 83/477/EHS bola 1.1.1987

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES bola 15.4.2006

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES bude 30.4.2008

◊Smernica Rady 2003/10/ES bola 15.2.2006

◊Smernica Rady 2002/44/ES bola 6.7.2005

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES je 27.4.2010

◊Smernica Rady 90/269/EHS bola 31.12.1992

◊Smernica Rady 74/556/EHS bola 1. máj 2004

◊Smernica Rady 76/768/EHS bola 1.5.2004

◊Smernica Komisie 95/17/ES bola 1 mája 2004

◊Smernice Rady 96/29/EURATOM bola 13. 5. 2000

◊Smernice Rady 97/43 EURATOM bola 13.5. 2000

◊Smernice Rady 2003/122/EUROATOM bola 31. 12. 2005.

d)nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov, úplne,

◊zákon č. 541./2004 o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk vody na kúpanie a jej kontrolu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č.354/2006Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu;

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku,

◊ nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pokiaľ ide o Smernicu EP a Rady 2006/7/ES a Smernicu Rady 76//160/EHS v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienka a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie pre vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Do základných pojmov sú zaradené pojmy ako verejné zdravotníctvo, ktoré je definované ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, verejné zdravie, determinanty zdravia, zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, prevencia ochorení, spôsob života. Zákon definuje aj pandémiu a definuje ju ako rozsiahlu epidémiu s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, pričom býva postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, definuje epidemiologicky závažnú činnosť ako činnosť, ktorou sa môže pri zanedbaní postupov správnej praxe alebo nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia, na účely tohto zákona definuje napr. zamestnávateľa ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú osobu a fyzickú osobu, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zákon pre oblasť radiačnej ochrany definuje pojmy, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Definuje napríklad lekárske ožiarenie ako ožiarenie pacientov v súvislosti s určením ich diagnózy alebo liečby alebo pacientov, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú na lekárskych alebo biomedicínskych výskumných programoch, rádioaktívnu látku, rádioaktívnu kontamináciu, kontrolované pásmo, externého dodávateľa služieb a pod.

K § 3

Taxatívne sa ustanovujú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Z dôvodu, že ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou každého jednotlivca a inštitúcie, zákon definuje aj partnerov pre spoluprácu orgánov verejného zdravia pri plnení ich úloh. Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú pri plnení svojich úloh s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a samosprávnymi krajmi, školami a vedecko-výskumnými inštitúciami ako aj s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, stavovskými organizáciami v zdravotníctve, so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou a s inými právnickými osobami a fyzickými osobami a v neposlednom rade aj s medzinárodnými organizáciami. Pri plnení úloh na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok spolupracujú s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a s ostatnými orgánmi dozoru.

K § 4

Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku verejného zdravia, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva, pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku verejného zdravotníctva a schvaľuje národné referenčné centrá ako špecializované pracoviská na zabezpečenie špecializovaných činností pre úsek verejného zdravia a plní ďalšie úlohy, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 4.

K § 5

Úrad verejného zdravotníctva naďalej ostáva ako rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Zákon opätovne zavádza tradične zaužívanú a vo verejnosti známu funkciu hlavného hygienika Slovenskej republiky najmä z dôvodu, že jeho náplň činnosti a kvalifikačné predpoklady na vykonávanie tejto funkcie nezodpovedajú iba výkonu funkcií „riaditeľa“ zariadenia.

Zákon podrobne ustanovuje náplň činnosti úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva jednak vo vypracúvaní návrhov zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, vykonávaní štátnej správy na úseku verejného zdravia, plnení úloh v oblasti radiačnej ochrany, v oblasti kozmetických výrobkov a podobne. Zákon ukladá úradu verejného zdravotníctva povinnosti informovať členské štátny Európskej únie a Európsku komisiu o vydaných povoleniach vo vybraných oblastiach ako aj povinnosť žiadať Európsku komisiu o stanoviská k taxatívne vymedzených veciach.

K § 6

Výkon štátnej správy na úseku verejného zdravia zákon zveruje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako prvostupňovým správnym orgánom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Sídla a územné obvody zostávajú nezmenené a sú usporiadané tak, ako to vyplýva z prílohy č. 1 návrhu zákona. Návrh zákona obdobne ako pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádza opätovne funkciu hlavného hygienika, tak aj pre výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva v rámci regionálneho úradu verejného zdravotníctva zavádza funkciu regionálneho hygienika.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú na prvom stupni štátnu správu na úseku verejného zdravia nariaďovaním opatrení, vydávaním, povolení a iných rozhodnutí. Ďalej sa regionálne úrady verejného zdravotníctva podieľajú na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravia a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti.

Zákon rozširuje právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídle krajov najmä pre oblasť radiačnej ochrany a pre zabezpečenie rýchlosti, hospodárnosti a operatívnosti niektorých úloh na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia; regionálne úrady verejného zdravotníctva v sídle krajov odborne a metodicky vedú a koordinujú činnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva v kraji, zriaďujú komisie na preskúšanie osôb na získanie niektorých druhov osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon činností a zabezpečujú laboratórne činnosti pre úrady verejného zdravotníctva v kraji.

K § 7

Upravuje sa problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány ustanovené v § 3. Vymedzením pôsobnosti v § 7 sa odstraňujú niektoré kompetenčné spory, ktoré medzi orgánmi verejného zdravotníctva vznikli pri praktickom uplatňovaní zákona č. 126/2006 Z. z. najmä na úseku radiačnej ochrany.

K § 8

Upravuje sa problematiku schvaľovania a činnosti národných referenčných centier ako špecializovaných pracovísk zabezpečujúcich nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov, expertízne činnosti a pod. Zriaďované sú v rámci úradov verejného zdravotníctva na základe ich schválenia ministerstvom zdravotníctva na základe žiadosti, pričom na schválenie sa vyžaduje splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Návrh zákon taxatívne ustanovuje aj doklady, ktoré musia byť k žiadosti o priložené.

K § 9

Návrh zákona ustanovuje pre potreby monitorovania radiačnej situácie na území Slovenskej republiky radiačnú monitorovaciu sieť a túto sieť aj definuje.

Radiačná monitorovacia sieť sa vytvára na účely zabezpečovania merania určených veličín v určených zložkách životného prostredia, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, získavania údajov o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia, ktoré budú slúžiť ako podklad pre systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.

K § 10

Návrh zákona novým a moderným spôsobom poníma úlohy úradov verejného zdravotníctva súvisiace s prevenciou ochorení a iných porúch zdravia.

Úrady verejného zdravotníctva sa v rámci prevencie ochorení a iných porúch zdravia zúčastňujú na príprave a riešení celospoločenských ako aj regionálnych programov podpory, ochrany a rozvoja verejného zdravia, plnia špecializované úlohy v oblasti verejného zdravotníctva, nariaďujú opatrenia na predchádzanie ochoreniam a posudzujú návrhy na jednotlivé činnosti z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu, predovšetkým v rámci poradní zdravia.

K § 11

Úrady verejného zdravotníctva okrem pôsobnosti vymedzenej v návrhu zákona, ktorá im vyplýva z postavenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, plnia aj špecializované úlohy súvisiace s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Ide najmä o zhromažďovanie základných údajov v oblasti verejného zdravia, objektivizáciu faktorov životného a pracovného prostredia, monitorovanie vzťahu determinantov zdravia a verejného zdravia, monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovných podmienkam, vykonávanie hodnotenia ich dopadov na zdravie. Výstupy z týchto špecializovaných úloh sú využiteľné napr. pri ustanovovaní limitov a hodnôt prípustnej záťaže organizmu faktormi životného a pracovného prostredia, pri posudkovej činnosti orgánov na ochranu zdravia, pri poradenskej činnosti a pod.

K § 12

Zákon ustanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré delí na opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia, ochorení podmienených prácou ako aj na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením. Ide o opatrenia, ktoré nariaďujú spravidla regionálne úrady verejného zdravotníctva ako jednu z úloh na úseku prevencie ochorení a na obmedzenie ich výskytu. Právo nariadiť opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení zákon zveruje ministerstvu zdravotníctva a tiež z dôvodu špecificity týchto opatrení v § 60 ods. 2 ustanovuje, že na nariadenie týchto opatrení sa nevzťahuje konanie podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, návrh zákona v § 51 a § 52 ustanovuje povinnosť fyzickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a právnickým osobám plniť takto nariadené opatrenia.

K § 13

Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu zákon výslovne ukladá v § 52 ods. 1 písm. b) fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto opatrenia na posúdenie a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, ale dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu, potrebného na rozhodnutie vo veci. Návrh zákona dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia, aby z dôvodu zvláštnej dôležitosti tento návrh mohol posúdiť v lehote 60 dní, ktorú môže predĺžiť ešte o ďalšie dva mesiace, o čom však musí žiadateľa bezodkladne informovať.

Posudky, ktoré orgány verejného zdravotníctva v rámci posudkovej činnosti vydávajú, sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) až na prípady ustanovené v odseku 3, podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva k predkladaným návrhom vydávajú záväzné stanoviská v súlade s ustanoveniami stavebného zákona.

Návrh zákona pamätá aj na prípady, ktoré nie sú v zákone taxatívne vymedzené, ale ich posúdenie z hľadiska možného vplyvu na zdravie môže byť dôležité a preto ustanovuje, že aj tieto návrhy môžu byť posúdené, ale výsledkom takéhoto posúdenia nie je individuálny správny akt.

K § 14

Na úradoch verejného zdravotníctva sa zriaďujú poradne zdravia, prostredníctvom ktorých úrady plnia dôležitú úlohu pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia. Zákon ustanovuje, že ich cieľom je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života ako aj prostredníctvom vyhľadávania rizikových faktorov rôznych druhov ochorení.

K § 15

Upravuje sa zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti s taxatívne vymedzeným okruhom činností, na ktoré sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vyžaduje. Regionálne úrady verejného zdravotníctva zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností, t. j. činností, pri ktorých je vysoké riziko vzniku a šírenia prenosných ochorení, regionálne úrady v sídle krajov zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi, na nákup, predaj a spracovávanie húb a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na zisťovanie faktorov v životnom a v pracovnom prostredí, hodnotenie zdravotných rizík, ako aj na činnosti významné v oblasti radiačnej ochrany a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie. Právna úprava zohľadňuje aj pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória.

K § 16

Upravuje sa spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti, podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, resp. podmienky na vykonávanie činností taxatívne ustanovených v § 15 a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti. Uvedenú problematiku rieši aj z pohľadu uchádzača o výkon vybraných činností z iného členského štátu Európskej únie.

K § 17

Navrhovaná právna úprava umožňuje, ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou inak a nehrozí ohrozenie zdravia ľudí, orgánu verejného zdravotníctva povoliť výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody avšak len v prípade, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia; výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako l0 m3 pitnej vody za deň.

Z dôvodov ochrany zdravia ako aj predchádzanie ochoreniam návrh zákona dáva možnosť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu rozšíriť rozsah a početnosť vykonávaných kontrol pri vodárenskom zdroji na zásobovanie pitnou vodou.

Navrhovaná právna úprava transponuje príslušné ustanovenia Smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

K § 18

Návrh zákona v tomto paragrafe ustanovuje, že výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody a tiež že tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou.

K § 19

Návrh zákona akceptuje požiadavky Smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti v otázkach zodpovednosti za prírodné kúpalisko tým, že v prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska ustanovuje, že osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, avšak len za podmienky, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania. Tiež taxatívne vymenúva povinnosti prevádzkovateľov kúpalísk, ktoré je potrebné plniť na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ktoré by sa mohli vyskytnúť v dôsledku nesprávneho prevádzkovania kúpaliska.

K § 20

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok a to už v štádiu ich navrhovania. Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie ako aj osvetlenie a preslnenie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami človeka a nesmú pre organizmus znamenať zbytočnú záťaž. Z uvedenému vyplýva aj požiadavka, že v novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denné osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať.

K § 21

Návrh zákona počíta s tým, že aktuálna spoločenská situácia si vyžaduje aj výstavbu bytov nižšieho štandardu a ubytovacích zariadení, ktoré však tiež musia zodpovedať minimálnym požiadavkám tak, aby negatívne neovplyvňovali zdravie užívateľov. Vypracovaný prevádzkový poriadok má zabezpečiť, aby prevádzka najmä v ubytovacích zariadeniach zodpovedala hygienickým požiadavkám.

K § 22

Návrh zákona vychádza z požiadavky, že k rozvoju zdravia je potrebné vytvárať priestory, v ktorých je možné uskutočňovať rôzne športové a telovýchovné podujatia. Tieto zariadenia však nesmú prevádzkou svoje okolie obťažovať (napr. hlukom, prachom a pod.) a tiež nesmú svojim vybavením ohrozovať zdravie užívateľov.

K § 23

Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo podľa tohto zákona patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiku, manikúru, pedikúru, soláriá, sauny, tetovacie salóny, zariadenia, v ktorých sa poskytujú regeneračné a rekondičné služby. Keďže ide o zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, je bezpodmienečné nutné, aby prevádzka týchto zariadení bola zabezpečená tak, aby v nich nedochádzalo ku vzniku a prípadne šíreniu prenosných ochorení. V týchto zariadeniach môžu byť zamestnané len osoby s predpísanou odbornou spôsobilosťou a veľký dôraz sa musí klásť aj na používané pracovné postupy a pracovné nástroje, ktoré nesmú byť zdrojom ohrozenia zdravia. Preto návrh zákona pamätá aj na také zákazy, ako napr. zákaz manipulovania s jazvami, materskými znamienkami a pod.

K § 24

Návrh zákona ustanovuje, ktoré zariadenia patria medzi zariadenia pre deti a mládež. Zariadenia pre deti a mládež sa smú zriaďovať iba vo vhodnom prostredí, ktoré je chránené pred hlukom, prachom a inými zdrojmi znečistenia tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o deti a mládež na čo možno najvyššej úrovni z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja ich zdravia. Smernica Európskej únie túto problematiku neupravuje.

Návrh zákona prvýkrát upravuje povinnosti aj pre tie fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti a mládež.

Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku „zástupca dieťaťa“ na účely tohto zákona, ktorým môže byť okrem rodiča aj osvojiteľ, poručník, opatrovník, fyzická osoba, ktorej súd predbežným opatrením alebo rozhodnutím zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu, osoba, ktorej je dieťa zverené do dočasnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ako aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sú deti umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

K § 25

Zotavovacím podujatím v zmysle návrhu zákona je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti. Ustanovujú sa povinnosti organizátora takéhoto zotavovacieho podujatia v tom zmysle, aby toto podujatie plnilo svoje poslanie, a to posilnenie zdravia detí a mládeže.

K § 26

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov a ustanovuje sa, že tieto služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

V záujme jednoznačnosti a s prihliadnutím na požiadavky praxe sa vymedzujú zariadenia spoločného stravovania nielen pozitívne, ale aj negatívne.

Zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež sú povinné pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotných stav stravovaných detí a mládeže.

K § 27

Prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia takémuto hluku a vibráciám bola čo najnižšie a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zo životného prostredia musí byť zabezpečená už pri ich navrhovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii. Prípustné hodnoty ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 28

Prevádzkovatelia zdrojov elektromagnetického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov tomuto žiareniu bola na úrovni limitných hodnôt tak, ako budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 29

Prevádzkovatelia umelých zdrojov ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia týmto zdrojom neprekročila limitné hodnoty, ktoré budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 30

V § 30 sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa realizujú na náklady zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov prace a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov ´je oprávnený úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Ďalej sú určene špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

K § 31

Ustanovujú sa práce a ich zaraďovanie do kategórií podľa miery výskytu rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Práce sú rozdelené podľa kritérií do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce. Návrhy na určenie rizikových prác predkladá zamestnávateľ regionálnemu úradu, ktorý zhodnotí tento návrh a vydá rozhodnutie. Ďalej sú ustanovené povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a vypracovávať každoročne informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach na zníženie rizika a predložiť ju príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 32

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdroje hluku, je povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré v najnižšej možnej miere znížia expozíciu zamestnancov hluku v súlade s osobitným predpisom. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktoré transponuje smernicu 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. V prípade, ak by mohlo používanie osobných ochranných pracovných pomôcok spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, môže orgán verejného zdravotníctva povoliť výnimku na ich používanie. Zamestnávateľ svoju žiadosť o takúto výnimku musí riadne zdôvodniť a orgán verejného zdravotníctva, ktorý o výnimke rozhodne, musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 33

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia na zníženie miery expozície zamestnancov vibráciám na najnižšiu možnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré transponuje smernicu 2002/44/ES Európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnym faktorom (vibrácie).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Návrh zákona upravuje podmienky udelenia výnimky na vykonanie opatrení na zníženie expozície vibráciám; žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky musí byť riadne odôvodnená a orgán verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o udelení výnimky musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 34

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, 05/zv. 5).

K § 35

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na úroveň prípustných hodnôt, ustanovených osobitným predpisom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) sa zapracováva do pripravovaného aproximačného nariadenia vlády.

K § 36

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Dôraz kladie na zabezpečenie denného osvetlenia a len v prípadoch, kedy nie je možné z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov zabezpečiť denné osvetlenie, je možné prevádzkovať pracoviská aj so združeným osvetlením, resp. bez denného osvetlenia.

K § 37

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní a aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom.

K § 38

Z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia je nevyhnutné pozornosť venovať nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaži pri práci, obmedziť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže, usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať smerné hodnoty pri manipulácii s bremenami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbtice (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.) a dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

K § 39

V rámci ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú.v. EÚ L 038, 9.2.2006).

K § 40

Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné také látky, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne technickými, organizačnými a inými opatreniami vylúčiť z pracovného procesu. Pokiaľ to nie je možné, tak je povinnosťou zamestnávateľa urobiť v súlade s osobitným predpisom také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto látkami na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/206 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391 EHS)(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

K § 41

Ochrana zdravia pri práci s azbestom si vyžaduje, aby odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb posúdil orgán verejného zdravotníctva. Preto na uvedené práce sa vyžaduje oprávnenie vydané orgánom verejného zdravotníctva. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) a tiež preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov ako aj obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možné a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1), smernicu Rady 91/382/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

K § 42

Zamestnávateľ je povinný pri práci s biologickými faktormi v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

K § 43

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu, dovozcu, distribútora a predajcu kozmetických výrobkov pri uvádzaní do obehu týchto výrobkov. Predajca kozmetických výrobkov je zo zákona povinný sledovať zdravotnú bezpečnosť týchto výrobkov a to aj po ich umiestnení na trh a po zistení, že kozmetický výrobok nie je bezpečný, je povinný zo zákona vykonať opatrenia zabraňujúce prípadné poškodenie zdravia spotrebiteľa. Osobitné požiadavky ustanovuje aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

K § 44

Každá ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky, je činnosťou človeka, vedúcou k ožiareniu.

Návrh zákona obsahuje aj negatívne vymedzenie, keď ustanovuje, že ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození sa nepovažujú za činnosti vedúce k ožiareniu.

Na činnosti vedúce k ožiareniu sa vyžaduje povolenie alebo oznámenie okrem činností, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona. Tieto činnosti vyplývajú z § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktoré transponuje smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

K § 45

Činnosti taxatívne ustanovené v § 45 ods. 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Pre tieto činnosti sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov na ochranu zdravia pri vykonávaní činnosti. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom a aké podmienky musí pre túto činnosť spĺňať.

Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi, ktorý predloží taxatívne ustanovené doklady. Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov. Pretože niektoré povinnosti už vyplývajú z aproximačných nariadení vlády (napríklad nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z.), povinnosti sa konkretizujú odkazom na príslušné nariadenie vlády.

Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydané povolenie aj zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s touto činnosťou zo strany držiteľa povolenia.

K § 46

V návrhu sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu zo strany orgánu verejného zdravotníctva. Ustanovujú sa aj povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia. Úrad verejného zdravotníctva každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie.

K § 47

Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi a právnickej osobe, ktoré predpokladajú alebo majú podozrenie, že na ich pracoviskách je úroveň prírodného ionizujúceho žiarenia zvýšená, zabezpečiť vykonanie merania objemových aktivít radónu a dávkových príkonov externého gama žiarenia, sa vytvárajú podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia v prípade, ak je na pracovisku prekročená smerná hodnota aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov.

Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nevyhnutné sledovať obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a pitnej vode.

K § 48

Úrady verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach vyšetrujú a identifikujú chemické, biologické a iné faktory, zabezpečujú hodnotenie mimoriadnej udalosti, nariaďujú opatrenia pri mimoriadnych udalostiach a plnia iné úlohy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 49

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť mimoriadnej radiačnej udalosti ako udalosti, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu osôb. K takejto situácii môže dôjsť pri strate kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia, následkom čoho je ožiarenie osôb na alebo nad úroveň limitov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je cit. nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z. Ukladajú sa aj povinnosti, ktoré je potrebné vykonať na zamedzenie ďalšieho rozvoja radiačnej udalosti.

K § 50

Na zabezpečenie operatívneho riešenia úloh orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú nevyhnutné bezodkladne vykonať pri mimoriadnych udalostiach v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia rozsiahleho významu a na ich obmedzenie, ustanovujú sa národná a regionálne protiepidemické komisie, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy. Práve z dôvodu zabezpečenia rýchlosti a operatívnosti nariadených opatrení sa na ich nariaďovanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

K § 51

Zdravie je vecou každého jednotlivca a preto aj zákon ukladá povinnosti fyzickým osobám pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z hľadiska ochrany zdravia ide najmä o povinnosť plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ako sú napr. podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a pod.

K § 52

Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú ustanovené v jednotlivých častiach návrhu zákona podľa upravovanej problematiky. Povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 majú všeobecný charakter – vzťahujú sa na každú fyzickú osobu-podnikateľa a právnickú osobu. Ide najmä o plnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, sledovanie kvality vlastných výrobkov, sledovanie zdravého stavu pracoviska a pod. V odsekoch 2 až 6 sa ustanovujú povinnosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

K § 53

Zákon samostatne upravuje povinnosti obcí, pričom rozsah povinností sa nemení.

K § 54

Orgány verejného zdravotníctva ako orgány štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie ako aj ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva toto svoje oprávnenie realizujú prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 55

Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

K § 56

Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Za priestupok možno uložiť pokutu do 50 000 Sk. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány verejného zdravotníctva. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 57

V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty na úseku verejného zdravotníctva. Za správny delikt príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu v rozpätí od 5 000 Sk až do 3 000 000 Sk v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Pri opakovanom porušení povinnosti možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Návrh zákona dáva správnemu orgánu, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 58

Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zistí porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

K § 59

Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva sú spravidla rozhodnutia podľa správneho poriadku. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje, na ktoré prípady sa konanie podľa ustanovení správneho poriadku nevzťahuje.

K § 60

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a hrozbe iných porúch zdravia. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 61

Na vykonávanie odborných činností sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.).

K § 62

Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na úpravu podrobností o požiadavkách ustanovených v návrhu zákona.

K § 63

Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

K § 64

Návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

K § 65

V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

K čl. II

Dopĺňajú sa správne poplatky za niektoré úkony orgánov verejného zdravotníctva.

K čl. III

Úprava zákona o pohrebníctve nadväzuje na úpravu v § 15 a 16, podľa ktorej sa na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010. Účinnosť citovaných ustanovení od 1. januára 2010 sa zdôvodňuje potrebou vypracovania metodík na hodnotenie dopadov.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje zoznam sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 5 tohto zákona.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 obsahuje zoznam chemických látok, na ktorých odborné využívanie sa nevzťahujú ustanovenia § 16 ods. 19 a ods. 24 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 45 ods. 2 až 5 tohto zákona.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5obsahuje zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6obsahuje vzor individuálneho hlásenia prenosného ochorenia ošetrujúcimi lekármi.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7obsahuje vzor individuálneho hlásenia výsledkov mikrobiologických vyšetrení pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 8

Príloha č. 8obsahuje vzor hromadného hlásenia akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 9

Príloha č. 9obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 18. apríla 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu