Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 355/2007 účinný od 01.01.2011 do 30.06.2011

Vládny návrh zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

16

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Cieľom navrhovaného právneho predpisu je odstrániť problémy pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri preprave a pri pochovávaní na pohrebiskách.

Zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravil práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb oprá vnených na podnikanie, právnických osôb ako aj orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku pohrebníctva. Úprava práv a povinností v tejto z etického hľadiska citlivej oblasti vychádzala z tradí cie na našom území a snažila sa zohľadniť praktické potreby spoločnosti a zároveň náboženské cítenie a zvyklosti. Vzhľadom na to, že prevádzkovanie pohrebísk, pohrebných služieb, krematóri í a vykonávanie balzamovania a konzervácie, možno vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, bol novelizovaný v príslušných ustanoveniach živnostenský zákon.

Po prijatí zákona o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. novembra 2005 z praxe vyplynuli nemalé problémy s aplikáciou niektorých ustanovení, a to najmä v oblasti ochranných pásiem, nakladania s ľudskými pozostatkami v zdravotníckych zariadeniach, pri odovzdávaní ľudský ch pozostatkov pohrebnej službe, ale aj pri pochovávaní na pohrebiskách.

Súčasný právny stav prináša časté a opakované konflikty medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb navzájom, medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb a prevádzkovateľmi pohrebísk a konflikty medzi zdravotníckymi zariadeniami a pohrebnými slu žbami. V konečnom dôsledku tieto konflikty priniesli neriešiteľné situácie pre pozostalých. Dochádza k nadbytočným prevozom màtvych, ktoré boli vyúčtované pozostalým. Súčasná situácia umo žnila zvýhodnenie jednej skupiny prevádzkovateľov pohrebných služieb na úkor inej skupiny živnostníkov poskytujúcich tieto služby. Za tejto situácie síce došlo k úspore výdavkov v zdravotníckych za riadeniach, ale zneužívanie takmer monopolného postavenia na trhu prinieslo neprimerané ceny za jednotlivé ú kony. Dozorné orgány riešili časté sťažnosti v tejto oblasti. Závažnou otázkou je aj súčasné znenie ustanovenia o ochrannom pásme, ktoré neumožňuje stavať žiadne budovy v blí zkosti pohrebiska, čo mnohí majitelia pôdy kritizujú najmä v zahustených zónach.

Predložený návrh zákona tieto problémy odstraňuje. Umožní výstavbu budov aj v ochranných pásmach, ktoré súvisia s prevádzkou pohrebísk, a to na zab ezpečenie obradov a na zabezpečenie plynulej údržby hrobových miest.

Návrh zákona ustanovil povinnosť umožniť vstup prevádzkovateľom pohrebných služieb na pohrebiská na účel vykonania pohrebných služieb pod ľa vôle a objednávky obstarávateľa pohrebu. Týmto ustanovením sa splnili požiadavky Protimonopolné ho úradu Slovenskej republiky. Návrh zákona zdôrazňuje právo obstarávateľa pohrebu na možnosť v ýberu pohrebnej služby, k čomu boli vytvorené podmienky aj vyčlenením miestnosti pre dočasné ulož enie màtvych v zariadeniach, kde došlo k úmrtiu. Povinnosť vyčleniť miestnosť na dočasné uloženie màtvych sa vzťahuje len na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť (ďalej len 'poskytovateľ zdravotnej starostlivosti').

Návrh zákona nepovoľuje prevádzkovateľovi pohrebnej služby využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotní ckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom (ďalej len 'zariadenie sociálnych služieb') a v ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou ak ich vlastní na prevádzkovanie pohrebnej služby. Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme alebo vo výpo žičke chladiace zariadenia a iné hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve, správe alebo užívaní zdravotníckeho zariadenia, sociálneho zariadenia alebo na pracovisku Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou.

Návrh zákona zároveň ustanovuje sankcie pre všetky subjekty pri porušení tejto povinnosti. Doterajšie využívanie chladiacich zariadení v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb a na pracovisku Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou alebo v ich areáloch, sa musí ukončiť do 31. decembra 2011.

Návrh zákona mení rozsah odbornej prípravy prev ádzkovateľov pohrebných služieb, prevádzkovateľov pohrebísk a prevádzkovateľov krematórií v súlade so zmeneným rozsahom poskytovaných služieb.

Návrh zákona ďalej spresňuje zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v oblasti evidencie a vedenia záznamov. Nedovoľuje ponuku, propagáciu a informovanie o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o pohrebníctve a o zmene zákona č . 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) je upravená v práve Európskej únie,

Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Nie sú.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Vzhľadom na vnú troštátny charakter upravovanej problematiky je bezpredmetné vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o pohrebníctve a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov ukladá povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V týchto zdravotníckych zariadeniach dochádza k úmrtiam a preto je potrebné, aby boli jednotne upravené povinnosti pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami. Návrh zákona týmto zdravotníckym zariadeniam uklad á povinnosť včas oznámiť úmrtie osobám blízkym, ak takých osôb niet, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu osoby a viesť o takomto oznámení záznam. Do odovzdania ľudsk ých pozostatkov pohrebnej službe musia byť tieto uložené v chladiacom zariadení alebo vo vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie màtvych.

Náklady na uloženie ľudských pozostatkov v zdravotníckom zariadení do 48 hodín od úmrtia budú znášať zdravotnícke zariadenia. Takýto postup sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia dostatočného č asu pre obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a na zabezpečenie pohrebu.

Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v prílohe č. 2, v bode č. 6 upravuje minimálne požiadavky na miestnosť na dočasné uloženie màtvych, ak zdravotnícke zariadenia nemá chladiace zariadenie.

Na základe požiadavky vyplývajúcej z uvedeného výnosu, väčšina zdravotníckych zariadení má zriaden ú vyčlenenú miestnosť na dočasné uloženie màtvych.

Predkladateľ návrhu zákona oslovil zdravotnícke zariadenia, lekárov samosprávnych krajov vo veci finančných dopadov na zdravotnícke zariadenia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Na základe predložený ch podkladov nebude mať povinnosť vyčleniť miestnosť na dočasné uloženie màtvych finančný dopad na rozpočet Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty obcí.

Požiadavkou na vyčlenenú miestnosť na dočasné uloženie màtvych nevzniknú dodatočné ná klady na rozpočet verejnej správy.

Pri uplatňovaní sankčných opatrení nedôjde k poklesu príjmu do štátneho rozpočtu. Návrh zákona ustanovil vyššie pokuty ako doterajšia právna úprava. Pokuty budú plniť výchovnú funkciu.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva budú pri výkone dozoru na úseku pohrebníctva vykonávať dozor v rámci schválených finančných limitov a v ýdavkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na roky 2010 až 2012.

Výdavky súvisiace s vykonávaním činností v pôsobnosti obce a vyšších územných celkov na úseku pohrebníctva budú zabezpečené v rámci schválených rozpočtov obcí a vyšších ú zemných celkov na roky 2010 až 2012.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny ekonomický dopad na obyvateľov, na hospodárenie podnikateľskej sféry a iný ch právnických osôb. Po prijatí návrhu zákona sa zabezpečí dostatok času pre obstarávateľa pohrebu (či je to blízka osoba màtveho alebo obec) na výber pohrebnej služby a na zabezpečenie pohrebu.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť. Prijatím nového návrhu zákona dochádza len k zmenám v organizácii práce.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie tým, že dôjde k zmenám v organizácii práce medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi, čím sa zjednodušia a zosúladia finančné toky medzi nimi.

Osobitná časť

K § 1

V ustanovení § 1 sa uvádza predmet úpravy. V návrhu zá kona sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku pohrebníctva, pr áva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami, s ľudskými ostatkami, s prevádzkovaní m pohrebnej služby, krematória, pohrebiska ako aj s vykonávaním balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov.

K § 2

Návrh zákona vymedzuje základné pojmy, ktoré sú potrebné na účely zákona. Základné pojmy boli zosúladené s pojmami euró pskej normy EN 15017 'Pohrebné služby- Požiadavky'. Zavádza sa nový pojem počiatoč ná starostlivosť o zomrelého, ktorá vystihuje starostlivosť v náročných situáciách po úmrtiach pri samovraždách, vraždách, dopravných nehodá ch na cestách alebo na železnici, pričom pohrebné služby zabezpečujú prepravu ľudských pozostatkov z miesta úmrtia. Miestna preprava a pohrebný sprievod z dôvodu dôsledného rozlíšenia miestnej prepravy a prepravy pohrebný mi vozidlami, na ktoré sú predpísané požiadavky. Ïalšie doplnené a upravené pojmy sú kolumbárium, márnica, urnový háj, prehĺbený hrob, dvojhrob, hrobka a obstarávateľ pohrebu. Spresnil sa pojem transportný vak ako nepriepustný obal, ktorý sa bude používať, ak transportná rakva nie je vhodná na pou žitie.

Pojem služby súvisiace s pohrebníctvom je zavedený pre jednoznačnú aplikáciu ustanovenia o ochranných pásmach pohrebísk a krematórií. Ide o služby, ktoré sú poskytované na potrebnú údržbu o hrobové miesto, napríklad služby kamenárstva alebo kvetinárstva. Presne definované pojmy pom ôžu v praktickej aplikácii ustanovení zákona.

K § 3

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje všeobecné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami. Medzi vš eobecné povinnosti patrí pochovať nespopolnené ľudské pozostatky na pohrebisku a zaobchádzať s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami dôstojne. V ná vrhu zákona sa ďalej ustanovuje, za akých podmienok môžu byť ľudské pozostatky pochované neskôr ako 96 hodín a neskôr ako 14 dní. Ak sú ľudské pozostatky nakazené nebezpeč nou chorobou je upravené, za akých podmienok musia byť uložené v konečnej rakve.

Pozornosť sa venuje aj iným ľudským pozostatkom, ktoré je potrebné tiež pochovať. Dáva právo rodičom potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu ho pochovať.

Návrh zákona ďalej upravuje povinnosť pochovať aj tie ľudské pozostatky, ktoré boli použité na vedecké alebo výučbové účely. Túto povinnosť má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ide o nové ustanovenie.

Ak bola osoba v čase úmrtia nakazená nebezpe čnou chorobou, ustanovuje sa povinnosť lekárovi, ktorý vykonal prehliadku tohto màtveho, aby túto skutočnosť ozná mil príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 4

Návrh zákona v tomto ustanoven í upravuje, čo je zakázané pri zaobch ádzaní s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, a to zo skutočnosti, či bola osoba v čase úmrtia nakazená nebezpečným ochorením, alebo kontaminovaná rádioaktívnymi látkami. Nebezpečné choroby boli v tejto právnej úprave aktualizované podľa súčasných poznatkov a epidemiologickej situácie. Zákazy sú ustanovené aj z pohľadu zaobchádzania s ľudskými pozostatkami a ľudskými ostatkami pred ich pochovaním, a to aj v súvislosti s vystavovaním ľudských pozostatkov. V návrhu zákona sa zakotvuje zákaz ponúkať, propagovať a informovať o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach a v ich areáloch, a v zariadeniach sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracoviskách Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z dôvodu objektívnych možností ponúkať pohrebné služby pre pozostalých. Ïalej zakazuje spopolňovať neidentifikované ľudské pozostatky z dôvodu možnosti ich exhumácie a neskoršej identifikácie.

K § 5

V zdravotní ckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb dochádza často k úmrtiam preto je potrebné, aby zákon upravil povinnosti týchto zariadení pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami.

Pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a prevádzkovateľa sociálnych služieb sa ustanovujú všeobecné povinnosti, a to ponechať màtve telo po dobu dvoch hodín od úmrtia na lôžku. Táto povinnosť vyplýva z medicínskych dôvodu, lebo po úmrtí sa s màtvym nesmie manipulovať dve hodiny od určenia momentu smrti.

Ïalej sa ukladá povinnosť včas oznámiť úmrtie príbuzným, ak niet takých osôb, tak príslušnej obci. Takéto oznámenie sa musí zaznamenať na osobitnom formulári, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona. Nadväzujúcou povinnosťou je povinnosť viesť záznam o odovzdan í ľudských pozostatkov obstarávateľovi pohrebu, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 návrhu zákona. Dôraz sa kladie aj na to, aby sa v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch neponúkali, nepropagovali a neposkytovali informácie o pohrebných službách.

Právo obstarávateľa pohrebu na prevzatie ľudských pozostatkov nemôže byť spochybňované. Zákon ustanovuje pre poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti osobitné povinnosti, a to vyčleniť miestnosť na do časné uloženie màtvych. Požiadavky na vyčlenený miestnosť na dočasné uloženie m àtvych sú uvedené v prílohe č. 3 návrhu zákona. Takýto postup je navrhnutý z dôvodu zabezpečenia dostatku času pre obstarávateľa pohrebu na výber pohrebnej služby a na zabezpečenie pohrebu. Vstup pohrebných služieb je dovolený len do takto vyčlenenej miestnosti, alebo do priestoru, kde je chladiace zariadenie.

Z dikcie § 3 ods. 3 návrhu zákona vyplýva, že ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ak sa vykonala pitva, màtveho možno ihneď pochovať. Z toho vyplýva, že ľudské pozostatky môžu byť v zdravotníckom zariadení najviac 96 hodín, teda štyri dni od úmrtia. Náklady na umiestnenie ľudských pozostatkov do miestnosti na dočasné uloženie màtvych prvých 48 hodín od úmrtia hradí zdravotnícke zariadenie a po uplynutí 48 hodín hradí obstarávateľ pohrebu.

Blízke osoby alebo obstará vateľ pohrebu má právo rozhodovať o spôsobe pochovania màtveho, vybrať rozsah služby a subjekt na vykonanie týchto služieb, a takto zabrániť pohrebným službám poskytovať služby, o ktoré nemá obstarávate ľ pohrebu záujem. Táto povinnosť platí vždy, teda aj vtedy, ak je nariadená pitva.

V zariadeniach sociálnych služieb je právo výberu pohrebnej služby zabezpečené spôsobom obvyklým v týchto zariadeniach. Zákon upravuje, že plnoletá osoba prijatá do zariadenia sociálnych služieb je povinná určiť pohrebnú službu pri vstupe zo zariadenia.

K § 6

Návrh zákona podrobne upravuje možnosti prepravy ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov po pozemných komunikáciách. Oproti doterajšej právnej úprave sa umožňuje preprava vo vozidl ách na tento účel vyrobených a vo vozidlách na tento účel upravených. Pri úprave vozidla sa mení len požadovaná teplota ložného priestoru (z 5 stupňov na 8 stup ňov Celzia), táto sa prispôsobila požiadavkám európskej normy. Oproti doterajšej právnej ú prave sa doplnila možnosť prepravovať ľudské pozostatky a ľudské ostatky počas pohrebného sprievodu pohrebnými vozidlami určenými na miestnu prepravu, ktoré nemusia spĺňať požiadavky na prepravu po pozemnej komuniká cii.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje povinnosť ľudské pozostatky preváža ť na pohrebný obrad oblečené a uložené v rakve a označené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene. Tieto ustanovenia sú rovnaké ako ustanovenia v doterajšej právnej úprave.

V návrhu zákona sú upravené podmienky prepravy ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov, ktoré sú nakazené nebezpeč nou chorobou a ustanovenie sa doplnilo o vybavenie konečnej rakvy tak, aby spĺňali podmienky európskej normy.

Návrh zákona upravuje aj medzinárodnú prepravu v zmysle medzinárodnej zmluvy, ako aj prepravu uskutočnenú z územia štátu, ktorý nie je viazaný rovnakou medzinárodnou zmluvou ako Slovenská republika. V tomto prípade pas pre màtvolu vydá príslušná diplomatická misia alebo konzulárny úrad Slovenskej republiky. Zákon ďalej ustanovuje, ktoré orgány v Slovenskej republike vydávajú pas pre màtvolu pre medzinárodnú prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov.

Tento pas vydá samosprávny kraj, regionálny úrad verejného zdravotníctva, ak bol màtvy nakazený nebezpečnou chorobou alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa vykonala pitva.

K § 8

Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou. Presnejš ie sa vymedzuje rozsah činností prevádzkovateľov pohrebných služieb a tiež sú tieto služby rozšírené o počiatočn ú starostlivosť o ľudské pozostatky, o prepravu rakvy na pohrebisku, nosenie rakvy a ukladanie rakvy do hrobu alebo hrobky. Rozsah činnosti sa rozšíril z dôvodu nejasností a problémov, ktoré sa vyskytli v praxi. Prevádzkovanie pohrebnej služby môže zahàňať aj iné činnosti, ktoré súvisia s pohrebom, a to: predaj rakiev a smútočných potrieb, zabezpečovanie a organizá ciu smútočného obradu, poradenskú činnosť. Rozsah činnosti sa spresnil v súlade so znením EN 15017 'Pohrebné služby- Požiadavky' a požiadaviek z praxe.

Pre prevádzkovateľa pohrebnej služby sa ustanovujú povinnosti a to, pri prevzatí ľudských pozostatkov na základe poverenia obstarávateľa pohrebu a s príslušným dokladom, pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a ostatkami a to pred a po uložení do hrobu, pri ich preprave a pri ich dočasnom uložení v chladiacom zariadení, viesť evidenciu a tiež povinnosť priestory svojej prevádzky udržiavať v hygienicky vyhovujú com stave a svojich zamestnancov vybaviť osobnými ochrannými pracovnými pomôckami.

Povinnosť prevziať ľudské pozostatky na výzvu lekára je v prípadoch, keď k úmrtiu došlo dôsledkom vraždy, samovraždy, nehody, havárie. Prevádzkovate ľ pohrebnej služby musí zabezpečiť počiatočnú starostlivosť o ľudské pozostatky a následne sú ľudské pozostatky odvezené na pitvu.

V návrhu zá kona sa ustanovuje, že prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie vlastniť chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracovisku úradu pre dohľad. Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme alebo vo výpožičke chladiace zariadenia a iné hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve, správe alebo užívaní zdravotníckeho zariadenia, soci álneho zariadenia alebo na pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa nachádzajú v ich areáloch, čím sa sprísnila doterajšia právna úprava.

Zákon stanovuje povinnosť zákonného zástupcu prevádzkovateľa pohrebnej služby mať odbornú spôsobilosť.

K § 9

Návrh zákona v tomto ustanoven í upravuje obsah prevádzkového poriadku pohrebnej služby. Obsah prevádzkového poriadku sa oproti doterajšej úprave rozšíril a spresnil v súlade s navrhovaným rozsahom pohrebných služieb.

K § 10

Návrh zákona ustanovuje, že aj krematórium je stavba, ktorej územné a kolaudačné konanie podlieha záväznému stanovisku orgánu verejného zdravotníctva ako dotknuté ho orgánu štátnej správy (§ 140a stavebné ho zákona). Tiež sa zakotvuje zriadenie ochranného pá sma krematória 100 metrov. Oproti terajšej právnej ú prave sa povoľuje v ochrannom pásme umiestňovať budovy, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, napríklad na údržbu hrobových miest (kamenárstvo, kvetinárstvo).

K § 11

Prevádzkovanie krematória je živnosťou. V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje prevá dzkovanie krematória, rozsah činnosti krematória a taxatívne sa vymedzujú povinnosti prevádzkovateľa krematória pri jeho činnosti, a to napríklad: spopolňovať len ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky, ukladať ľudské pozostatky do spopolnenia len v chladiacom zariadení, ktoré spĺňa zákonom ustanovené požiadavky, aby bola zachovaná d ôstojnosť pietneho aktu, zabezpečiť monitorovanie procesu spopolňovania a viesť evidenciu. Rozsah činnosti krematória bol doplnený o úpravu popola, ktorá sa vykoná va v praxi z dôvodu nedokonalého spálenia v kremačnej peci.

Novou povinnosťou je povinnosť umožniť vstup prevá dzkovateľovi pohrebných služieb do krematória na vykonanie pohrebných služieb.

K § 12

Návrh zákona oproti doterajšej právnej úprave upres ňuje prevádzkový poriadok krematória a v ustanovení podrobne upravuje, čo má prevádzkový poriadok obsahovať.

Pracovným priestorom sa rozumejú priestory, kde zamestnanci vykonávajú pracovné činnosti. Prevádzkovými priestormi sa rozumejú priestory, ktoré tvoria súčasť prevá dzky, napr. sklady, WC.

Pri manipulácii s vencami a kvetmi sa v krematóriu nakladá v súlade zo zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov. Tento postup si prevádzkovateľ môže upraviť v prevádzkovom poriadku krematória.

Podmienkami vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služ by do krematória sa rozumie aj uvedenie nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi krematória pri umožnení vstupu do krematória prevá dzkovateľovi pohrebnej služby. Ide najmä o prenájom miestností na účel vykonania obradu, využívanie energií ako elektrina, voda a podobne.

K § 13

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje požiadavky pre ďalšiu živnosť, a to na balzamovanie a konzerváciu. Taxatívne vymedzuje povinnosti prevá dzkovateľa balzamovania a konzervácie, medzi ktoré patrí viesť evidenciu balzamovaných alebo konzervovaných ľudských pozostatkov, zdržať sa v styku s pozostalými necitlivého správania.

Povinnosti boli doplnené o zabezpečenie očisty priestorov a o nakladanie s odpadmi podľa osobitného predpisu.

K § 14

Návrh zákona upravuje obsah prevádzkového poriadku, ktorý vychádza z rozsahu činnosti a z povinností prevádzkovateľa balzamovania a konzervácie.

K § 15

V návrhu zákona sa v tomto ustanovení v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ukladá obci povinnosť zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území, alebo povinnosť zabezpečiť pochová vanie obyvateľov svojej obce na pohrebisku inej obce. Rozšírenie existujúcich pohrebísk, alebo zriadenie nového pohrebiska v obci nie je možné v inundačnom ú zemí priľahlom k vodnému toku, alebo v území ohrozovanom povodňami.

Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m a v tomto pásme sa nesmú povoľ ovať a ani umiestňovať budovy, ktoré nesúvisia s prevádzkou pohrebiska, okrem domu smútku, kostola a budov, ktoré poskytujú služby súvisiace s pohrebníctvom, napr. kamenárstvo, kvetinárstvo. Takéto využitie ochranného pásma je logické, účelové a nepribližuje obytnú zónu k hrobovým miestam, ktoré musia zosta ť s dostatočným odstupom.

Vlastník pozemku v ochrannom pásme pohrebiska má ná rok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku od zriaďovateľa pohrebiska.

Úprava o vybavení domov smútku chladiacimi zariadeniami je v navrhovanom zákone zmenená v súlade s navrhovanými pojmami, podľa ktorý ch si chladiace zariadenia vyžaduje len márnica.

K § 16

Návrh zákona upravuje neverejné pohrebiská, určené napríklad na pochovávanie príslušníkov cirkví, na ktoré sa tiež vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 17

Obec môže prevádzkovať pohrebisko sama alebo prostredníctvom prá vnickej osoby na tento účel zriadenej, alebo prenechať jeho prevádzkovanie inému prevádzkovateľovi pohrebiska. Prevádzkovanie pohrebiska je živnosťou. ak prevádzkovanie prenechá inému prevádzkovateľovi.

Novou povinnosťou pre prevádzkovateľa pohrebiska je umožniť vstup pohrebných služieb na pohrebisko podľa rozsahu dohodnutého s obstarávateľom pohrebu. V praxi prichádzalo k sťaženiu pri zabezpečovaní pohrebu, prevádzkovateľ pohrebiska nebol ochotný umožniť vstup inej (konkurenčnej) pohrebnej službe na pohrebisko. V rámci zrovnoprávnenia pohrebnej služby, ktorá neprevádzkuje pohrebisko a pohrebnej služby, ktorá prevádzkuje pohrebisko, sa odstránia mnohé problémy pri zabezpečovaní pohrebu a pohreb prebehne dôstojne.

Zmena v postupe schvaľovania prevádzkové ho poriadku pohrebiska oproti terajšej úprave vyplynula z kompetencií obcí, ktoré boli rešpektované v plnej miere. Rozsah činnosti bol spresnený, doplnený o spravovanie márnice a domu smútku. Z činnosti bolo vynechané pochovávanie, ktoré bolo dané do činnosti pohrebných služieb z dôvodu jednoznačného rozdelenia činnosti medzi prevádzkovateľa pohrebiska a prevádzkovateľa pohrebnej služby.

Ak obec nie je prevá dzkovateľom pohrebiska, prevádzkovateľ pohrebiska je okrem všeobecných povinností ďalej povinný predlo žiť obci na schválenie prevádzkový poriadok pohrebiska a predkladať na schválenie aj jeho zmeny, viesť evidenciu pohrebiska a po ukončení prevádzkovania pohrebiska odovzdať evidenciu pohrebiska príslušnej obci, bezodkladne informovať obec o zákaze pochovávania, po výpovedi zmluvy o nájme hrobového miesta odovzdať pomník, náhrobné kamene, náhrobné dosky, oplotenie obci.

Prevádzkový poriadok pohrebiska a jeho zmeny schvaľ uje obec všeobecne záväzným nariadením.

Novou povinnos ťou prevádzkovateľa pohrebiska je chrániť pohrebisko pred zaplavením.

K § 18

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje obsah prevádzkové ho poriadku pohrebiska, z ktorého vyplývajú povinnosti nájomcov hrobových miest a aj návštevníkov pohrebiska, dĺžka tlecej doby, spôsob nakladania s odpadmi, čas sprístupnenia pohrebiska verejnosti a podobne. Prevá dzkový poriadok pohrebiska musí byť doplnený o úpravu, ako budú zabezpečené podmienky vzájomnej spolupráce medzi pohrebnou službou, ktorá zabezpečuje pohreb a medzi prevádzkovateľom pohrebiska, ktorý je zodpovedný za výkopové práce a činnosti na pohrebisku.

Ustanovuje sa nová povinnosť, aby bol prevádzkový poriadok prístupný na mieste obvyklom na pohrebisku.

Podmienkami vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služ by na pohrebisko sa rozumie aj uvedenie nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi pohrebiska pri umožnení vstupu na pohrebisko. Ide najmä o náklady, ktoré vzniknú napríklad pri prenájme obradných miestností , zapožičanie vozidla na miestnu prepravu rakvy na pohrebisku a podobne.

K § 19

Ustanovujú sa podmienky pre ukladanie ľudských pozostatkov do hrobu alebo hrobky a podmienky na exhumáciu ľudských ostatkov. Určujú sa požiadavky, ktoré musí spĺňať hrob na ukladanie ľudských pozostatkov, dĺžku doby potrebnej na ich zotletie, ako aj podmienky exhumácie ľudských ostatkov pred uplynutím tlecej doby. K vykonaniu exhumácie pred uplynutím tlecej doby je potrebné aj vyjadrenie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva, a to z dôvodu zhodnotenia zdravotného rizika, vyplývajúceho z vykonanej exhumácie, najmä s ohľadom na príčiny úmrtia (napr. na prenosné ochorenie, ožiarenie rádioaktívnymi látkami) a následného možného ohrozenia zdravia os ôb vykonávajúcich exhumáciu, ako aj prípadného možné ho ohrozenia verejného zdravia. Forma stanoviska vyjadrením a nie posudkom je pružnejšia, vychádza v ú strety žiadateľovi o exhumáciu a príslušný orgán verejného zdravotníctva má povinnosť preveriť opatrenia na ochranu zdravia.

Oproti doterajšej úprave je ustanovená možnosť ukladať ľudské pozostatky do dvojhrobov a viachrobov vedľa seba bez odstupu 0,3 m. Možnosť ukladať ľudské pozostatky pred uplynutím tlecej doby do toho istého hrobu je spresnená pojmovo ako prehĺbený hrob a je upraven á požadovaná hĺbka takéhoto hrobu. Aj pre prehĺbené hroby musí byť splnená požiadavka, podľa ktorej dno hrobu musí ležať 0,5 m nad hladinou podzemnej vody.

K § 20

Návrh zákona ustanovuje, ž e ak by ďalším pochovávaním na pohrebisku mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí alebo kvality podzemnej vody, môže príslušný orgán štátnej správy zakázať pochovávanie na pohrebisku úplne. Zákaz pochovávania sa môže vzťahovať len na určitý druh pochovávania (napr. ukladanie do hrobu), čím ďalšie spôsoby pochovávania tak, ako boli uvedené v rozhodnutí orgánu verejného zdravotníctva vydaného k prevádzke pohrebiska, sa môžu vykonávať naďalej. Ide napr. o ukladanie do nadzemnej hrobky a podobne.

K § 21

Návrh zákona ustanovuje, ž e právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá sa uzatvára na dobu neurčitú a nájomnou zmluvou prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva nájomcovi za nájomné užívať hrobové miesto. Prevádzkovateľovi pohrebiska sa ukladá povinnosť zabezpeč iť prístup k hrobovému miestu a zdržať sa zásahov na pohrebisku, ktoré by znamenali zásah do hrobového miesta. Dô ležitá je aj jeho povinnosť písomne informovať nájomcu o skutočnostiach spojených so zásahom do hrobového miesta.

Oproti terajšej právnej úprave je zmenené ustanovenie o uzatváraní nájomnej zmluvy, ak nájomca zomrel. Prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy má blízka osoba , ak je takých osôb viac, tá, ktorá sa prihlásila ako prvá. Prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy sa vymedzilo na dobu jedného roka od úmrtia nájomcu. Je to z dôvodu umožnenia prenajať hrobové miesto čo najskôr aj iným osobám.

K § 22

Návrh zákona dáva možnosť prevádzkovateľovi pohrebiska nájomnú zmluvu vypovedať a súčasne mu ukladá povinnosti, ktoré je pri takejto výpovedi povinný dodržať. Zákon taxatívne ustanovuje, kedy môže prevádzkovateľ pohrebiska vypovedať nájomnú zmluvu. Ide o prípady, kedy závažné okolnosti na pohrebisku znemožňujú trvanie nájmu hrobové ho miesta, keď sa zruší celé pohrebisko, alebo nájomca ani po upozornení nezaplatil nájomné za užívanie hrobového miesta. Závažnou okolnosťou môže byť napríklad zaplavenie hrobového miesta a iné narušenie hrobového miesta.

K § 23

Návrh zákona ustanovuje, ž e pohrebisko môže zrušiť len obec. Obec môže tak urobiť len po uplynutí tlecej doby, alebo pred jej uplynutím, a to buď v rámci verejného záujmu, ktorý sa musí riadne odôvodniť, alebo na základe podnetu príslušného orgánu štátnej správy. Zákon ustanovuje povinnosti, ktoré sú spojené so zrušením pohrebiska, a to povinnosti toho, v koho prospech sa pohrebisko zrušilo, ako aj povinnosti obce, a to aj v prípade, ak obec zruš ila pohrebisko na základe podnetu príslušného orgánu štátnej správy.

K § 24

Návrh zákona jednoznač ne upravuje povinnosti nájomcu hrobového miesta, najmä povinnosť dodržiavať ustanovenia prevá dzkového poriadku pohrebiska, ako aj dodržiavanie čistoty, poriadku a dôstojnosti na pohrebisku. N ájomca je povinný sa správať na pohrebisku tak, aby udržal poriadok na pohrebisku, aby neodhadzoval odpadky, a inak neznečisťoval pohrebisko odpadmi (napr. suché kvety, vence, časti z kahancov), ktoré odstráni z hrobového miesta, ktor é má prenajaté.

Ïalšou povinnosťou nájomcu hrobového miesta je zabezpečiť jeho udržovanie, a to tak, aby nepohoršovalo a nenarúšalo pietne miesto pohrebiska.

K § 25

Návrh zákona jednoznač ne upravuje aj povinnosti návštevníkov pohrebiska.

K § 26

Návrh zákona ustanovuje, že pre riadne prevádzkovanie pohrebnej služby, krematória a pohrebiska je potrebné, aby osoby, ktoré vykonávajú uvedené č innosti, absolvovali odbornú prípravu tak, aby výkon ich práce bol v súlade s právnymi predpismi o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, o bezpečnosti zdravia pri práci, aby získali vedomosti pre výkon prá ce z oblasti trestného, občianskeho a obchodného práva, a aby sa tak zabezpečilo dôstojné zaobchádzanie s màtvym ľudským telom a pieta celej činnosti. Na základe odbornej prípravy tieto osoby môžu získať na regionálnom úrade verejného zdravotníctva v sídle kraja osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon práce. Návrh zá kona ustanovuje, že odborná spôsobilosť sa uzná osobám, ktoré získali kvalifikáciu v štátoch Európskej únie a dohody Európskeho hospodárskeho priestoru. Oproti doterajšej právnej úprave sa odborná príprava zjednodušila a to vynechaní m odbornej prípravy v ekonomickej časti. Odborná príprava pre pohrebnú službu sa rozšírila v súlade s rozsahom pohrebných služieb. Oproti terajšej pr ávnej úprave sa upravili požiadavky na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie, pri ktorom sa vyžaduje vysokoš kolské vzdelanie v odbore patologická anatómia alebo aj súdne lekárstvo a najmenej 10 rokov praxe v odbore patologická anatómia alebo súdne lekárstvo.

K § 27

V súlade s novou úpravou zákona sa upravuje organizácia a výkon dozoru na úseku pohrebníctva a ustanovuje sa, že orgánmi dozoru na úseku pohrebníctva sú Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva.

K § 28

Návrh zákona upravuje rozsah v ýkonu dozoru Úradu verejného zdravotníctva SR, ktor ý na úseku pohrebníctva riadi, kontroluje a koordinuje dozor a je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva.

K § 29

Návrh zákona taxatí vne ustanovuje činnosť regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Táto časť návrhu zákona vo vzťahu k doteraz platné mu právnemu predpisu je rozpracovaná podrobne, čo umožní lepší výkon dozoru na úseku pohrebníctva.

K § 30

V návrhu zákona v tomto ustanovení rešpektujúc originálnu pôsobnosť obce v zmysle zákona SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších , obec na úseku pohrebníctva.

Obec schvaľuje prevádzkový poriadok pohrebiska, nariaďuje zrušenie pohrebiska podľa § 23 od s. 1, zabezpečuje v súlade s osobitným predpisom (zákon SNR č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorší ch) plnenie činností na úseku pohrebníctva.

Ïalej sa upravuje povinnosť obce pri situáciách, ak nikto nezabezpečí pohreb osoby, alebo sa od jej úmrtia nezistila jej totožnosť, alebo ak nie je známe miesto jej úmrtia. Nezabúda sa ani na prípady cudzincov. Ak ide o cudzinca, obec je povinná oznámiť jeho úmrtie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky, alebo príslušnej diplomatickej misii, alebo konzulárnemu úradu štátu, ktorého bol màtvy štátnym príslušníkom.

K § 31

Návrh zákon ustanovuje, že náklady, ktoré povinný m subjektom vzniknú v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom, znáša ten, kto je povinný tieto úlohy plniť. Zákon tiež ustanovuje, že ak regioná lny úrad verejného zdravotníctva pri výkone dozoru zistí poruš enie povinností na úseku pohrebníctva, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

Podmienkami vstupu prevádzkovateľa pohrebnej služ by do krematória sa rozumie aj uvedenie nákladov, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi krematória pri umožnení vstupu do krematória. Náklady, ktoré vzniknú prevádzkovateľovi pohrebiska pri umožnení vstupu na pohrebisko, sú najmä náklady, ktoré vzniknú napríklad pri prenájme obradných miestností, zapožičanie vozidla na miestnu prepravu rakvy na pohrebisku.

K § 32

Zákon ustanovuje, kedy sa fyzické osoby, ktorým ukladá zákon povinnosti v súvislosti s pohrebníctvom, dopúšťajú priestupkov ako aj to, že priestupky prejednávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva a obce.

K § 33

Návrh zákona ustanovuje sprá vne delikty na úseku pohrebníctva a výšku pokuty, ktorú je oprávnený regionálny ú rad verejného zdravotníctva za tieto delikty uložiť. Výška pokuty bola oproti doterajšej právnej úprave zmenená. Maximálna pokuta je navýšená do 10 000 eur. Bola ustanovená aj minimálna sadzba pokuty 300 eur z dôvodu, že nižšie sadzby sú neúčinné a nezabezpečia výchovný účel pokuty. Maximálne sadzby s ú navrhnuté tak, aby pokuta pre podnikateľov v oblasti pohrebných služieb bola dostatoč ne motivujúca na dodržiavanie ustanovení zákona. Správne delikty na úseku pohrebníctva s ú stanovené taxatívne pre všetky povinnosti, čím sa umožní lepšie vymáhanie povinností od prevádzkovateľov pohrebísk, prevádzkovateľov pohrebných služieb, prevádzkovateľov kremat órií, prevádzkovateľov balzamovania a konzervácie, poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti a pracovísk Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zariadení sociálnych služieb.

K § 34

Návrh zákona ustanovuje, že na spracovanie a uchovávanie osobných údajov v súvislosti s činnosťami, upravenými týmto zákonom, sa vzťahuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 35

Návrh zákona ustanovuje, že o právach a právom chránených záujmoch, upravovaných týmto zákonom, sa rozhoduje v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z ákon však ustanovuje aj prípady, kedy príslušné orgány o podaných žiadostiach z hľadiska ich právneho dopadu nie sú povinné postupovať v súlade so správnym poriadkom, ako aj prípady, kedy príslušné orgány sú svoje kompetencie oprávnené realizovať mimo rámca správneho poriadku. Ide o prípady, v ktorých sa nezasahuje do práv a právom chránených záujmov jednotlivcov v takom rozsahu, aby bolo potrebné postupovať podľa správneho poriadku.

K § 36

Ustanovenie o prevádzkovaní pohrebísk nadväzuje na zákon č. 470/2005 Z. z. a dáva možnosť cirkvi, že ak do nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámila, že chce pohrebisko prevádzkovať sama, môže tak urobiť najskôr dňom 1. novembra 2015.

Prevádzkovatelia pohrebnej služby a prevádzkovatelia krematória sú povinní upraviť prevádzkové poriadky a vyžiadať si jeho schválenie od regionálneho úradu verejného zdravotníctva do jedné ho roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona z dôvodu nových povinností, napr. uplatnenie vzťahov medzi prevádzkovateľmi pohrebných služieb vo vzťahu ku prevádzkovate ľom krematórií a ku prevádzkovateľom pohrebísk.

Návrhom zákona v prechodnom ustanovení upravuje, ktoré budovy je možné postaviť pri existujúcich pohrebiskách. Ide o budovy, ktoré boli schv álené v územných plánoch a v územnom konaní pred 1. novembrom 2005.

Rovnako sú upravené aj ochranné pásma krematórií.

Návrh zákona nepovoľuje prevádzkovateľovi pohrebnej služby využívať chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch a na pracovisku úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ich vlastní na prevádzkovanie pohrebnej služby. Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme alebo vo výpoži čke chladiace zariadenia a iné hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve, správe alebo užívaní zdravotníckeho zariadenia, sociálneho zariadenia alebo na pracovisku Úradu pre dohľad, ak sa nachádzaj ú v ich areáloch.

Táto povinnosť je stanovená z dôvodu uplatnenia filozofie zákona, t. j. odstránenia problémov a zlepšenia vzťahov medzi obstarávateľmi pohrebu a podnikateľskými subjektmi na úseku pohrebníctva.

K § 37

Týmto návrhom zákona sa navrhuje zrušiť zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrební ctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Navrhuje sa zmena zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z., v znení zákona č 540/2008 Z. z., v znení zákona č 461/2008 Z. z. a v znení zákona č 170/2009 Z. z.. a to tak, že sa zosúlaďujú požiadavky na odbornú spôsobilosť na vykonávanie činností prevádzkovania pohrebiska, prevádzkovania pohrebnej služby a prevá dzkovania krematória.

K čl. III

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona dňom 1. januára 2011 .

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 - záznam o oznámení úmrtia osobe blízkej alebo obci a zariadeniu sociálnych služieb, ak osoba zomrela v zdravotníckom zariadení a predtým bola umiestnená v zariadení sociálnych služieb. V zázname bude uvedený čas oznámenia úmrtia osoby. Záznam slúži ako doklad o oznámení úmrtia.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 - záznam o odovzdaní ľudských pozostatkov obstarávateľovi pohrebu.

Záznam sa zavádza ako doklad o odovzdávaní ľudských pozostatkov pohrebnej službe, ktorá má poverenie obstarávateľa pohrebu. V zázname budú uvedené aj údaje o vozidle, ktorým sa prevoz ľudských pozostatkov uskutočnil.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené požiadavky na vyčlenenú miestnosť na dočasné uloženie màtvych, ktorá zabezpečí vyhovujúcu mikroklímu na dobu uloženia ľudských pozostatkov bez chladiaceho zariadenia, ktoré by bolo veľmi nákladné.

Bratislava, 13. januára 2010

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová spr áva

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.

Účelom návrhu zákona je zníženie nákladov zamestnávateľov v čase finančnej a hospodárskej krízy v súvislosti so zabezpečení m pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov, a to aj v spojitosti s jej odbornými aktivitami na úseku rekondičných pobytov vrátane rehabilitácie v súvislosti s prácou nadväzujúcich na podporu zdravia zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Pracovná zdravotná služba je odborná poradenská služba pre zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorá vykonáva zdravotný dohľad. Vý znamne sa podieľa na zabezpečovaní ochrany zdravia zamestnancov a zlepšovaní pracovného prostredia na pracovisku v záujme prevencie chorôb z povolania a tiež udržania pracovnej a funkčnej spôsobilosti zamestnancov v priebehu ich zamestnania. Je teda odborn ým poradcom zamestnávateľa v záujme dosiahnuť čo najlepší zdravotný stav zamestnancov.

Z uvedeného vyplýva nevyhnutnosť , aby problematiku ochrany zdravia zamestnancov pri práci pomáhali zamestnávateľovi na pracovisku riešiť odborne kompetentní zdravotnícki pracovníci. Náklady na zabezpečenie zdravotného dohľ adu pre zamestnancov majú z dlhodobého hľadiska pre zamestnávateľa jednoznačne ekonomický prínos. Zlepšenie pracovných podmienok podporuje zdravotný potenciál zamestnancov. Naopak dlhodobé nevhodné pracovné podmienky sa časom prejavia zvýšenou chorobnosťou zamestnancov a ekonomickými stratami. Tam, kde nie je venovaná dostatočná pozornosť zdraviu zamestnancov môžu vznikať ochorenia súvisiace s prácou a v najhoršom prípade až choroby z povolania. Náklady na zdravotný dohľad majú jasnú návratnosť v oblasti práceschopnosti, spokojnosti a stabilizácie zamestnancov a tým aj v produktivite ich práce.

Zamestnávateľ si môže zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastnými odbornými zamestnancami alebo môže zmluvne dohodnúť jej vykonávanie dodávateľským spôsobom s právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktoré majú oprávnenie vydané na výkon pracovnej zdravotnej služby Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a vykonávajú túto č innosť na území Slovenskej republiky pre akéhokoľvek zamestnávateľa.

V súčasnosti u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, môže činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcu sa dohľ adu nad pracovným prostredím, vykonávať samostatne aj lekár alebo verejný zdravotník s určenou špecializáciou. Návrh zákona novo upravuje vykoná vanie dohľadu nad pracovným prostredím samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom u zamestnancov v kategórii 1 bez obmedzenia počtu zamestnancov; u zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2, alebo len v kategórii 2, obmedzí počet zamestnancov na menej ako 50 (na prechodné obdobie od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011).

Zamestnávatelia budú vyhľadávať týchto zdravotníckych odborníkov v zozname lekárov a verejných zdravotníkov, ktorý bude zverejňovať Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke.

To znamená, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikové práce, nemusí mať zmluvu s t ímom pracovnej zdravotnej služby, ale len s lekárom, alebo verejný m zdravotníkom s určenou špecializáciou. Je predpoklad, že tento spôsob zabezpečenia zdravotného dohľadu zníži náklady zamestnávateľov.

Súčasťou predlo ženého návrhu zákona je aj novela zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dopĺňa poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na ú čel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, doručí kópiu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a na požiadanie mu poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Vzájomným poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentá cie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabráni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prá cu. Využitím výpisu zo zdravotnej dokumentácie pri výkone lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci sa znížia finančné náklady zamestnávateľa.

Navrhovanými zmenami v zákone č. 355/2007 Z. z. a v zákone č. 576/2004 Z. z. sa dosiahne súčinnosť medzi lekármi, ktorí zabezpečujú lekárske preventívne prehliadky zamestnancov vo vzťahu k práci a lekárske preventívne prehliadky, ktoré prislúchajú každému poistencovi z verejného zdravotného poistenia, čím sa dosiahne vyššia odborná efektivita ich práce a transparentnosť z hľadiska vykonaných vyšetrení.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou rekondi čných pobytov návrh zákona alternatívnym spôsobom upravuje aj poskytovanie rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov. Povinnosťou zamestnávateľa vyplývajúcou z príslušných legislatívnych úprav je riešiť zniž ovanie prekročenia stanovených limitov jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia pod úroveň týchto limitov (znižovanie zdravotných rizík) najmä technickými a organizačnými opatreniami.

Vzhľadom na to, že v pracovnom prostredí existujú zdravotné riziká, zamestnávateľ musí vykonať opatrenia na ochranu a podporu zdravia zamestnancov, medzi ktoré je možné zaradiť rekondičné pobyty a rehabilitáciu v súvislosti s prácou pre tých zamestnancov, ktorí vykoná vajú rizikové práce, aby sa predišlo možným poškodeniam zdravia z negatívneho pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Alternatívou k 'pobytovej' forme rekondičn ého pobytu má byť rehabilitácia v súvislosti s prácou poskytovaná 'priebežne' počas vykoná vania rizikovej práce, čím sa podľa finančných podmienok zamestnávateľa umožní výber vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov. Rehabilitácia v súvislosti s prácou znamená použitie rehabilitačných metód u zamestnancov na odstrá nenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaž enia, ochorení z vibrácií). V rámci rehabilitácie v súvislosti s prácou zamestnávateľ nemusí zamestnancovi zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie, celodenné stravovanie a cestovné náklady mimo miesta bydliska, čím sa znížia jeho finančné náklady.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke o posúdení vplyvov.

Zníženie nákladov za lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci bude predstavovať využívanie už existuj úcich výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok získaných od lekára, s ktorým má zamestnanec uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (v šeobecného lekára). To zníži nutnosť opakovane vykonávať niektoré vyšetrenia a výrazne zredukuje výslednú platbu zamestnávateľ a za posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Možnosť využi ť výber spôsobu prevencie pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, a to 'pobytovou' formou rekondičného pobytu alebo rehabilitáciou v súvislosti s prácou, vytvára predpoklad na zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľa, ale najmä na následné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života týchto zamestnancov.

Predložený návrh zákona rieši aj problematiku zodpovednosti prevádzkovateľov zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií. V praxi sa často vyskytuje problém pri ur čovaní zodpovednosti subjektov za hluk spôsobený dopravou, najmä však hluk vznikajúci prevádzkou pozemných komunikácií. Zodpovednosť za hluk z týchto zdrojov v súčasnosti nie je jednoznačne definovaná, čím vznikajú prakticky neriešiteľné situácie pri výkone štátneho zdravotného dozoru. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. tento nedostatok odstraňuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Doložka o posúdení vplyvov

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodá renie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh z ákona nebude mať negatívny dopad na životnú úroveň obyvateľov a zvyšovanie kvality života, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh z ákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh z ákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny finančný vplyv na hospodárenie podnikateľského prostredia, ktorý pre neexistenciu údajov nemožno odhadnúť. Pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru sa predpokladá vzhľadom na možnosť zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov nielen prostredníctvom tí mov pracovnej zdravotnej služby, ale aj využitím zdravotníckych odborníkov, ktorí budú zdravotný dohľad nad pracovným prostredím vykonávať samostatne. Ïalšie zníženie nákladov za lekárske prevent ívne prehliadky vo vzťahu k práci bude predstavovať využívanie už existujúcich výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok získaných od lekára, s ktorým má zamestnanec uzavretú dohodu o poskytovan í zdravotnej starostlivosti. To zníži nutnosť opakovane vykonávať niektoré vyšetrenia a výrazne zredukuje výslednú platbu zamestnávateľa za posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Rovnako možnosť využiť výber spôsobu prevencie pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a to rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou, vytvára predpoklad na zníženie finančných nákladov pre zamestnávateľa, ale najmä na následné zlepšenie zdravotného stavu a kvality života zamestnancov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zá kona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zá kona:

a)je upravená v práve Európskej únie

-v primárnom články 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

-v sekundárnom v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prv ého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvá m a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ú stredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Pre problematiku návrhu zákona nie sú určené lehoty prebratia.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založen í Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike sa nezačalo žiadne konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6. Gestor: Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky

Spolupracujúci rezort: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Upresňuje sa pôsobnosť Úradu verejného zdravotní ctva SR v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie v tom zmysle, že orgán verejného zdravotníctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

K bodu 2

Evidencia vydaných oprávnení na výkon pracovnej zdravotnej služby právnickým osobám a fyzickým osobám–podnikateľom a uverejňovanie ich identifikačných údajov vrátane mena, priezviska a titulu vedúceho tímu odborníkov pracovnej zdravotnej služby je v kompetencii Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa táto kompetencia presunie z § 21 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z. do § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý upravuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR.

Evidenciu lekárov a verejných zdravotníkov s urč enou špecializáciou, ktorí vykonávajú samostatne úlohy pracovnej zdravotnej služby v rámci dohľadu nad pracovným prostredím u zamestnancov, ktorí nevykon ávajú rizikové práce, bude viesť Úrad verejné ho zdravotníctva Slovenskej republiky a ich zoznam bude uverejňovať na svojej internetovej stránke. Uvedená evidencia a zverejnený zoznam uľahčia zamestnávateľom vyhľadávanie týchto zdravotníckych odborníkov.

K bodu 3

Upresňuje sa pôsobnosť regionálnych úradov verejné ho zdravotníctva v rámci procesu hodnotenia dopadov na verejné zdravie tak, že príslušný orgán verejného zdravotní ctva vykoná posúdenie, založené na screeningu a výsledok tohto posúdenia ukáže či je potrebné vykonať ďalšie, podrobnejšie hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Ide teda o posúdenie potreby vykonať ďalší stupeň hodnotenia.

K bodu 4

Upravuje sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva SR na zriaďovanie komisie na preskúšanie odbornej spô sobilosti na hodnotenia dopadov na verejné zdravie pre získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie. Získanie odbornej spôsobilosti je potrebný predpoklad dosiahnutia kvalitatívnej úrovne výkonu hodnotenia dopadov na verejné zdravie.

K bodu 5

Oproti doterajšej úprave v § 27, kde sú len veľmi všeobecne označené subjekty povinné zabezpečiť, aby vystavenie obyvateľstva hluku bolo čo najnižšie, sa v návrhu zákona vymenovávajú subjekty adresnejšie. Vymenovanie týchto subjektov má pomôcť k jednoznačnejšiemu určeniu zodpovednosti za nadmerný hluk a následne aj k adresnejšiemu ukladaniu opatrení orgánmi verejné ho zdravotníctva. Okrem toho sa v návrhu zákona upúšťa od povinnosti zabezpečiť objektivizáciu hluku kaž doročne. Prax ukázala, že táto povinnosť predstavuje neopodstatnenú finančnú záťaž nie len pre malých podnikateľov, ale aj pre organizácie v oblasti výroby energií všetké ho druhu (plyn, elektrina, voda) s dopadom na verejný rozpočet s rizikom, že tieto dopady sa prenesú na obyvateľstvo vo forme cien výrobkov či vykurovanie a podobne. Závažným dôvodom pre upustenie uvedenej povinnosti je aj skutočnosť, že na zabezpečenie každoročného objektivizovania hluku, vzhľadom na veľmi vysoké množstvo možných zdrojov hluku, nie sú v podmienkach Slovenskej republiky vytvorené meracie kapacity, čo je dôvodom pre praktickú nesplnite ľnosť tejto doterajšej povinnosti.

K bodu 6

Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu doručí lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kópiu posudku o zdravotnej spô sobilosti na prácu, a okrem toho mu na požiadanie poskytne aj výsledky vyšetrení získaných pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci. Poskytovaním údajov zo zdravotnej dokumentácie sa predíde duplicitným vyšetreniam a zabrá ni sa opomenutiu prípadných závažných kontraindikácií pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu.

K bodu 7

Upresňuje sa uhrádzanie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prá cu zamestnávateľom alebo fyzickou osobou - podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby.

K bodu 8

Upresňuje sa povinnosť predkladateľov návrhov vypracovať hodnotenie dopadov na verejné zdravie a predloženie takéhoto hodnotenia orgánom verejného zdravotní ctva. Povinnosť pre subjekty vypracovať hodnotenie dopadov na zdravie nastane len v prípadoch, keď posúdenie daného návrhu orgánom verejného zdravotníctva na základe screeningu preukáže potrebu takéhoto hodnotenia, vtedy keď konkrétna akcia, resp. program, koncepcia budú mať významný vplyv na verejné zdravie.

Zabezpečenie hodnotenia dopadov na verejné zdravie nie je novou povinnosťou pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, nakoľko je už v súčasnosti čiastočne upravená aj v § 13 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z., je tiež požadované zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie u významných investičný ch akcií a strategických dokumentov.

Účelom navrhovanej úpravy je dosiahnuť zavedenie komplexnejšej, kvalitatívne vyššej úrovne hodnotenia dopadov na verejné zdravie v súlade s princípmi uplatňovanými v politike EÚ pre zdravie a tým skvalitniť rozhodovacie procesy na národnej i lokálnej úrovni v prospech ochrany zdravia ľudí v SR.

Predkladatelia návrhov môžu hodnotenia dopadov na verejné zdravie zabezpečovať prostredníctvom osôb, ktoré budú mať osvedčenie o odbornej spô sobilosti pre takúto činnosť.

K bodu 9

Slová sa vypúšťajú ako nadbytočné a s ohľ adom na bod 8 duplicitné.

K čl. II

K bodu 1

Dopĺňa sa vymedzenie základných pojmov v zákone č. 576/2004 Z. z. v prevencii, ktorá je súčasťou zdravotnej starostlivosti. V rámci lekárskych prevent ívnych prehliadok vo vzťahu k práci je prevenciou aj aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb v súvislosti s prácou, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb z povolania.

K bodu 2

Zákon č. 576/2004 Z. z. sa navrhuje doplniť v časti poskytovania údajov zo zdravotnej dokumentácie o poskytovanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj lekárovi pracovnej zdravotnej služby na ú čel posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Doplnené ustanovenie nadväzuje na § 30 ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z.

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu a doplnenie odkazu pod čiarou v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu u zamestnancov z dôvodu zosúladenia s § 30 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 2

Doplnenie odkazu pod čiarou v súvislosti s výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci z dôvodu zosúladenia s § 30 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 3

V porovnaní s doterajším právnym stavom sa navrhuje úprava poskytovania rekondičných pobytov pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania, ktorými sa vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4.

Alternatívou k 'pobytovej' forme rekondičného pobytu je rehabilitácia v súvislosti s prácou, č ím sa umožní zamestnávateľovi výber vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov po dohode s lekárom pracovnej zdravotnej služby a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou znamená použitie rehabilitačných metód u zamestnancov na odstr ánenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaž enia, ochorení z vibrácií).

Jednotlivé ustanovenia upravujú podmienky poskytovania rekondičných pobytov vrátane ich odborného vedenia zdravotníckymi pracovníkmi.

K bodu 4

Evidencia vydaných oprávnení na výkon bezpečnostnotechnickej služby právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a ich uverejň ovanie je v kompetencii Národného inšpektorátu práce.

Evidencia vydaných oprávnení na výko n pracovnej zdravotnej služby a zverejňovanie zoznamu pr ávnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov, ktorým Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydal oprávnenie sa navrhuje preniesť do kompeten čného zákona orgánov verejného zdravotníctva – do zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 5

V súčasnosti u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 alebo 2, môže činnosť pracovnej zdravotnej služby týkajúcu sa dohľadu nad pracovným prostredím vykonávať samostatne aj lekár, alebo verejný zdravotník s urč enou špecializáciou.

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredím lekárom, alebo verejným zdravotníkom u zamestnancov v kategórii 1 bez obmedzenia počtu zamestnancov. Vzhľadom na to je upravený zdravotný dohľad nad pracovný m prostredím osobitne u zamestnávateľa, ktorý má zamestnancov zaradených v kategórii 1 a 2 alebo sú všetci zamestnanci zaradení len v kategórii 2. V tomto prípade sa aplikuje doterajšie kritérium - obmedzený počet zamestnancov na menej ako 19 (okrem prechodného obdobia od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011, kedy sa podľa novonavrhovaného § 39b bude týkať zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov).

K bodu 6

Upravuje sa vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredí m samostatne lekárom alebo verejným zdravotníkom na základe písomného ohlásenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky s predložením dokladov o vzdelaní.

K bodu 7

Navrhuje sa pripraviť vykoná vací predpis o rekondičných pobytoch, aby sa mohol konkretizovať účel, obsah a rámcové programy rekondičných pobytov a rehabilitácie v súvislosti s prácou pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

K bodu 8

Upravuje sa aj vykonávanie dohľadu nad pracovným prostredí m samostatne lekárom, ktorý získal špecializáciu podľa predpisov účinných do 20. marca 2002 (Vyhláška MZ SSR č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve z 15.7.1981, s účinnosťou od 1.9.1981) v špecializač nom odbore hygiena a epidemiológia alebo hygiena práce a pracovné lekárstvo a vykonáva prax v odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Uvedené špecializácie boli od uvedeného dátumu nahradené u lekárov špecializáciami verejné zdravotníctvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, pracovné lekárstvo a služby zdravia pri práci.

Upravuje sa aj prechodné obdobie od nadobudnutia účinnosti zákona do 31. decembra 2011, počas ktorého u zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov, ktorí nevykonávajú rizikov é práce (práce kategórie 1 a 2, resp. práce kategórie 2), nemusia mať na výkon úloh pracovnej zdravotnej služby tím odborníkov, ale len pracovnoprávny alebo obdobný pracovný vzťah s leká rom alebo s verejným zdravotníkom s určenou špecializáciou.

K čl. IV

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona 1. marca 2010. Účinnosť zákona od 1.1.2011 pre body 1, 3, a 8 článku I sa navrhuje z dôvodu poskytnutia časového priestoru pre získanie odbornej spôsobilosti pre hodnotenie dopadov na verejné zdravie subjektom, ktoré budú takúto činnosť vykonávať.

Bratislava, 13. januára 2010

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Príprava návrhu zákona vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23.9.2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003-2008 v rámci Európskej únie zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spôsobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia.

Problematika upravená v návrhu zákona je v súčasnosti obsiahnutá v zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého sa prvýkrát premietli najnovšie poznatky v oblasti verejného zdravotníctva. Základom pri jeho tvorbe bola snaha zamerať sa na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia. Cieľom zákona bolo zvýšiť osobnú zodpovednosť každého jednotlivca ako aj celej spoločnosti za zdravie ako jeden zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity rozvinutej spoločnosti.

Aplikácia zákona č. 126/2006 Z. z. v každodennej praxi priniesla potrebu jeho nahradenia novým zákonom najmä v súvislosti s naplnením cieľa, ktorý si tento zákon vytýčil a to zvýšenie osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia najmä precíznejším vyšpecifikovaním povinností, súvisiacich s vytváraním a ochranou zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok a následne možnou dôslednejšou aplikáciou všetkých prostriedkov verejného zdravotníctva v praxi súžiacich na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.

V návrhu zákona sa najmä v záujme jeho jednoznačnej aplikácie v praxi v značnom rozsahu rozširujú základné pojmy, upresňuje sa pôsobnosť úradov verejného zdravotníctva a precizuje sa pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva, čím sa odstraňuje nejednoznačnosť ustanovení, ktorá spôsobovala aplikačné problémy. V návrhu zákona sa vzhľadom na požiadavky praxe rozširuje vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na niektoré druhy činností (napríklad prevádzkovanie pohrebiska), dopĺňajú sa chýbajúce ustanovenia upravujúce kvalifikačné predpoklady na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti, odstraňuje sa nejednoznačnosť ustanovení ukladajúcich povinnosti a upravujúcich sankcie za porušenie povinností a podobne.

Návrh zákona odráža vo svojej štruktúre dôležitosť prevencie ochorení, ktorú poníma novým moderným spôsobom a jej úprava v úvodných častiach zákona podčiarkuje jej význam. Novým spôsobom poníma aj posudkovú činnosť orgánov verejného zdravotníctva, ktorú zaraďuje do prevencie ochorení, ktorú vykonávajú orgány verejného zdravotníctva aj tým, že posudzujú jednotlivé predkladané návrhy z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie.

Nahradenie zákona č. 126/2006 Z. z. novou právnou úpravou bezprostredne súvisí s rozsahom potrebných zmien, ako aj so zmenou štruktúry zákona.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je efektívnejšie ovplyvnenie tvorby a ochrany zdravých životných podmienok a zdravých pracovných podmienok, čoho výsledkom by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia.

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú i naďalej plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Orgánmi verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva sú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva v počte 36 ostáva zachovaná. Návrh zákona predpokladá rozšírenie právomocí regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídlach krajov najmä v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia na úseku činností vedúcich k ožiareniu ionizujúcim žiarením, získavaním odbornej spôsobilosti povinných subjektov na vybrané činnosti ako aj s rozšírením právomoci pokiaľ ide o odborné a metodické zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v sídlach krajov.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dovŕši kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva.

Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky, ako sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a v neposlednom rade aj sankcie za porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia.

Vzhľadom na šírku problematiky je potrebné aj k navrhovanému zákonu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vydať vykonávacie predpisy v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami návrhu zákona.

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Činnosť protiepidemických komisií nie je finančne napojená na štátny rozpočet kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR, pretože členstvo v protiepidemickej komisii je čestnou funkciou. Protiepidemické komisie sa skladajú zo zamestnancov úradov verejného zdravotníctva a nemocníc. Ostatné činnosti vyplývajúce z návrhu zákona sa zabezpečia v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov by mal prispieť k prevencii ochorení a iných porúch zdravia a tým aj k zlepšeniu kvality života.

Nepredpokladá sa dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, pretože návrh zákona o ochrane podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov neupravuje nové povinnosti pre podnikateľské subjekty a iné právnické osoby.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebude mať dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie jednoznačnou a ucelenou úpravou požiadaviek z hľadiska ochrany verejného zdravia a jej previazanosťou na platnú právnu úpravu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), články 31 až 37,

◊Zmluva o založení európskeho spoločenstva (Hlava XIX Životné prostredie)

◊Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v znení z Nice, čl. 2, čl. 3, čl. 30, čl. 153 a čl. 157

- sekundárnom

◊Smernica Rady 90/641/Euratom zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1).

◊Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 2).

◊Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie, (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 1).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS. ( Ú.v. EÚ L 64, 4.3.2006)

◊Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. ( Ú.v. EÚ L 330, 5.12.1998).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci, ktorá je konsolidovanou smernicou predchádzajúcich direktív (siedma individuálna smernica v zmysle článku 16 ods.1 smernice 89/391/ EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29.apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénnom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

◊Smernica Komisie 2000/39/ES, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Komisie 91/322/EHS o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1)

◊Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. V. EÚ L 038, 9.2.2006).

◊Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3.).

◊Smernica Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1.).

◊Smernica 2003/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V EÚ, 05/zv. 5).

◊Smernica Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (Ú. V. EÚ L 042, 15. 2. 2003, s. 38 – 44).

◊Smernica Rady 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) (Ú. V. ES L 177, 6.7.2002).

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006).

◊Smernica Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, najmä ak existuje nebezpečenstvo poškodenia bedrovej chrbtice pracovníkov (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS). (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

◊Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribúciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov. (Ú. v. ES L 307, 18.11.1974).

◊Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení jej ďalších noviel. (Ú.v. ES L 262, 27.9.1976).

◊Smernica Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 76/768/EHS, pokiaľ ide o neuvedenie jednej alebo viacerých zložiek v zozname, ktorým sa označujú kozmetické výrobky v znení smernice Európskej komisie 2006/81/ES z 23. októbra 2006. (Ú.v. ES L 140, 23.6.1995).

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.).

◊Smernica Rady 2003/122/EUROATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

b) nie je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom

je upravená v práve Európskej únie:

-sekundárnom

◊Smernica Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2),

◊Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 3.),

◊Smernica Rady 2003/122/EURATOM z 22.12.2006 o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového odpadu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 15/zv. 7.).

c)Pokiaľ ide o smernicu 76/160/EHS z 8.12. 1975 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev : napr. C-26/04 Komisia proti Španielsku, C-278/01 Komisia proti Španielsku, C-272/01 Komisia proti Portugalsku, C-427/00 Komisia proti Spojenému kráľovstvu, C-268/00 Komisia proti Holandsku, C-307/98 Komisia proti Belgicku, C-198/97 Komisia proti Nemecku; nie je obsiahnutá v judikatúre súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Pokiaľ ide o smernice 76/768/EHS z 27. júla 1976 a Smernicu Komisie 95/17/ES z 19. júna 1995 je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev: rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Delhaize and Le Lion v. Promalvin and AGE Bodegas Unidas. C-47/90,

–rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci Buet v Ministére Public C-382/87,

– rozhodnutie súdneho dvora ES vo veci Parfumerie-Fabric 4711 v. Provide. C/88.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne záväzky,

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku v danej oblasti žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie

◊Smernice Rady 90/641/Euratom bola 31.12. 1993,

◊Smernice Rady 92/3 EURATOM bola 1. 1. 1994,

◊Smernice Rady 89/618 EURATOM bola 27. 11. 1991,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES bola 24.3.2006

◊Smernica Rady 98/83/ES bola 1.5.2004

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES bola 30.11.1996

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES bola 25.5.2004

◊Smernica Komisie 2000/39/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Komisie 91/322/EHS bola 31.12.1993

◊Smernica Komisie 2006/15/ES bude 27. 8.2007

◊Smernica Rady 98/24/ES bola 5.5.2001

◊Smernica Rady 83/477/EHS bola 1.1.1987

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES bola 15.4.2006

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES bude 30.4.2008

◊Smernica Rady 2003/10/ES bola 15.2.2006

◊Smernica Rady 2002/44/ES bola 6.7.2005

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES je 27.4.2010

◊Smernica Rady 90/269/EHS bola 31.12.1992

◊Smernica Rady 74/556/EHS bola 1. máj 2004

◊Smernica Rady 76/768/EHS bola 1.5.2004

◊Smernica Komisie 95/17/ES bola 1 mája 2004

◊Smernice Rady 96/29/EURATOM bola 13. 5. 2000

◊Smernice Rady 97/43 EURATOM bola 13.5. 2000

◊Smernice Rady 2003/122/EUROATOM bola 31. 12. 2005.

d)nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 346/2006 Z. z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, úplne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov, úplne,

◊zákon č. 541./2004 o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene niektorých zákonov, čiastočne,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 252/2006 Z. z. o podrobnostiach o prevádzke kúpalísk a o podrobnostiach o požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk vody na kúpanie a jej kontrolu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č.354/2006Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu;

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku,

◊ nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci s bremenami,

◊nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a pokiaľ ide o Smernicu EP a Rady 2006/7/ES a Smernicu Rady 76//160/EHS v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje, sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienka a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú najdôležitejšie pre vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Do základných pojmov sú zaradené pojmy ako verejné zdravotníctvo, ktoré je definované ako systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, verejné zdravie, determinanty zdravia, zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, prevencia ochorení, spôsob života. Zákon definuje aj pandémiu a definuje ju ako rozsiahlu epidémiu s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, pričom býva postihnuté veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území, definuje epidemiologicky závažnú činnosť ako činnosť, ktorou sa môže pri zanedbaní postupov správnej praxe alebo nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia, na účely tohto zákona definuje napr. zamestnávateľa ako právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnickú osobu a fyzickú osobu, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Zákon pre oblasť radiačnej ochrany definuje pojmy, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Definuje napríklad lekárske ožiarenie ako ožiarenie pacientov v súvislosti s určením ich diagnózy alebo liečby alebo pacientov, ktorí sa dobrovoľne zúčastňujú na lekárskych alebo biomedicínskych výskumných programoch, rádioaktívnu látku, rádioaktívnu kontamináciu, kontrolované pásmo, externého dodávateľa služieb a pod.

K § 3

Taxatívne sa ustanovujú orgány verejného zdravotníctva, ktorými sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, regionálne úrady verejného zdravotníctva, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba.

Z dôvodu, že ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia je vecou každého jednotlivca a inštitúcie, zákon definuje aj partnerov pre spoluprácu orgánov verejného zdravia pri plnení ich úloh. Orgány verejného zdravotníctva spolupracujú pri plnení svojich úloh s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, obcami a samosprávnymi krajmi, školami a vedecko-výskumnými inštitúciami ako aj s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, stavovskými organizáciami v zdravotníctve, so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou a s inými právnickými osobami a fyzickými osobami a v neposlednom rade aj s medzinárodnými organizáciami. Pri plnení úloh na zabezpečenie zdravých pracovných podmienok spolupracujú s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a s ostatnými orgánmi dozoru.

K § 4

Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy ako aj medzinárodnú spoluprácu na úseku verejného zdravia, je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodoval úrad verejného zdravotníctva, pripravuje všeobecne záväzné právne predpisy na úseku verejného zdravotníctva a schvaľuje národné referenčné centrá ako špecializované pracoviská na zabezpečenie špecializovaných činností pre úsek verejného zdravia a plní ďalšie úlohy, ktoré sú taxatívne ustanovené v § 4.

K § 5

Úrad verejného zdravotníctva naďalej ostáva ako rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Zákon opätovne zavádza tradične zaužívanú a vo verejnosti známu funkciu hlavného hygienika Slovenskej republiky najmä z dôvodu, že jeho náplň činnosti a kvalifikačné predpoklady na vykonávanie tejto funkcie nezodpovedajú iba výkonu funkcií „riaditeľa“ zariadenia.

Zákon podrobne ustanovuje náplň činnosti úradu verejného zdravotníctva, ktorá spočíva jednak vo vypracúvaní návrhov zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku verejného zdravia, vykonávaní štátnej správy na úseku verejného zdravia, plnení úloh v oblasti radiačnej ochrany, v oblasti kozmetických výrobkov a podobne. Zákon ukladá úradu verejného zdravotníctva povinnosti informovať členské štátny Európskej únie a Európsku komisiu o vydaných povoleniach vo vybraných oblastiach ako aj povinnosť žiadať Európsku komisiu o stanoviská k taxatívne vymedzených veciach.

K § 6

Výkon štátnej správy na úseku verejného zdravia zákon zveruje regionálnym úradom verejného zdravotníctva ako prvostupňovým správnym orgánom. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva zdravotníctva. Sídla a územné obvody zostávajú nezmenené a sú usporiadané tak, ako to vyplýva z prílohy č. 1 návrhu zákona. Návrh zákona obdobne ako pre Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zavádza opätovne funkciu hlavného hygienika, tak aj pre výkon štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva v rámci regionálneho úradu verejného zdravotníctva zavádza funkciu regionálneho hygienika.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú na prvom stupni štátnu správu na úseku verejného zdravia nariaďovaním opatrení, vydávaním, povolení a iných rozhodnutí. Ďalej sa regionálne úrady verejného zdravotníctva podieľajú na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravia a vykonávajú vedecký výskum v tejto oblasti.

Zákon rozširuje právomoci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v sídle krajov najmä pre oblasť radiačnej ochrany a pre zabezpečenie rýchlosti, hospodárnosti a operatívnosti niektorých úloh na úseku ochrany, podpory a rozvoji verejného zdravia; regionálne úrady verejného zdravotníctva v sídle krajov odborne a metodicky vedú a koordinujú činnosti regionálnych úradov verejného zdravotníctva v kraji, zriaďujú komisie na preskúšanie osôb na získanie niektorých druhov osvedčení o odbornej spôsobilosti na výkon činností a zabezpečujú laboratórne činnosti pre úrady verejného zdravotníctva v kraji.

K § 7

Upravuje sa problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konštituované mimo rezortu zdravotníctva. Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva vykonávajú orgány ustanovené v § 3. Vymedzením pôsobnosti v § 7 sa odstraňujú niektoré kompetenčné spory, ktoré medzi orgánmi verejného zdravotníctva vznikli pri praktickom uplatňovaní zákona č. 126/2006 Z. z. najmä na úseku radiačnej ochrany.

K § 8

Upravuje sa problematiku schvaľovania a činnosti národných referenčných centier ako špecializovaných pracovísk zabezpečujúcich nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie laboratórnych výsledkov, expertízne činnosti a pod. Zriaďované sú v rámci úradov verejného zdravotníctva na základe ich schválenia ministerstvom zdravotníctva na základe žiadosti, pričom na schválenie sa vyžaduje splnenie taxatívne ustanovených podmienok. Návrh zákon taxatívne ustanovuje aj doklady, ktoré musia byť k žiadosti o priložené.

K § 9

Návrh zákona ustanovuje pre potreby monitorovania radiačnej situácie na území Slovenskej republiky radiačnú monitorovaciu sieť a túto sieť aj definuje.

Radiačná monitorovacia sieť sa vytvára na účely zabezpečovania merania určených veličín v určených zložkách životného prostredia, hodnotenie ožiarenia obyvateľstva, získavania údajov o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia, ktoré budú slúžiť ako podklad pre systematické usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.

K § 10

Návrh zákona novým a moderným spôsobom poníma úlohy úradov verejného zdravotníctva súvisiace s prevenciou ochorení a iných porúch zdravia.

Úrady verejného zdravotníctva sa v rámci prevencie ochorení a iných porúch zdravia zúčastňujú na príprave a riešení celospoločenských ako aj regionálnych programov podpory, ochrany a rozvoja verejného zdravia, plnia špecializované úlohy v oblasti verejného zdravotníctva, nariaďujú opatrenia na predchádzanie ochoreniam a posudzujú návrhy na jednotlivé činnosti z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a vykonávajú výchovu spoločnosti ku zdraviu, predovšetkým v rámci poradní zdravia.

K § 11

Úrady verejného zdravotníctva okrem pôsobnosti vymedzenej v návrhu zákona, ktorá im vyplýva z postavenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, plnia aj špecializované úlohy súvisiace s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Ide najmä o zhromažďovanie základných údajov v oblasti verejného zdravia, objektivizáciu faktorov životného a pracovného prostredia, monitorovanie vzťahu determinantov zdravia a verejného zdravia, monitorovanie zdravotného stavu obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovných podmienkam, vykonávanie hodnotenia ich dopadov na zdravie. Výstupy z týchto špecializovaných úloh sú využiteľné napr. pri ustanovovaní limitov a hodnôt prípustnej záťaže organizmu faktormi životného a pracovného prostredia, pri posudkovej činnosti orgánov na ochranu zdravia, pri poradenskej činnosti a pod.

K § 12

Zákon ustanovuje opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ktoré delí na opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia, ochorení podmienených prácou ako aj na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením. Ide o opatrenia, ktoré nariaďujú spravidla regionálne úrady verejného zdravotníctva ako jednu z úloh na úseku prevencie ochorení a na obmedzenie ich výskytu. Právo nariadiť opatrenia na ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení zákon zveruje ministerstvu zdravotníctva a tiež z dôvodu špecificity týchto opatrení v § 60 ods. 2 ustanovuje, že na nariadenie týchto opatrení sa nevzťahuje konanie podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.). Aby sa dosiahol predpokladaný účinok nariadených opatrení, návrh zákona v § 51 a § 52 ustanovuje povinnosť fyzickým osobám, fyzickým osobám- podnikateľom a právnickým osobám plniť takto nariadené opatrenia.

K § 13

Posudková činnosť je ďalšou veľmi významnou úlohou orgánov verejného zdravotníctva na úseku prevencie ochorení a iných porúch zdravia, nakoľko v rámci tejto činnosti je možné významnou mierou zabrániť negatívnemu ovplyvňovaniu životných a pracovných podmienok. Z uvedeného dôvodu zákon výslovne ukladá v § 52 ods. 1 písm. b) fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám povinnosť predkladať takéto opatrenia na posúdenie a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností.

V rámci posudkovej činnosti orgány verejného zdravotníctva posudzujú predložené návrhy, či ich realizáciou nepríde k negatívnemu ovplyvňovaniu verejného zdravia. Návrhy, ktoré je potrebné takto posúdiť, sú taxatívne vymenované. Návrh zákona ustanovuje aj podklady, ktoré musia byť k návrhu na posúdenie predložené, ale dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý predložený návrh z hľadiska jeho možného vplyvu na zdravie posudzuje, aby si vyžiadal aj ďalšie podklady potrebné pre objektívne zistenie skutkového stavu, potrebného na rozhodnutie vo veci. Návrh zákona dáva možnosť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje návrh na umiestnenie a výstavbu jadrového zariadenia, aby z dôvodu zvláštnej dôležitosti tento návrh mohol posúdiť v lehote 60 dní, ktorú môže predĺžiť ešte o ďalšie dva mesiace, o čom však musí žiadateľa bezodkladne informovať.

Posudky, ktoré orgány verejného zdravotníctva v rámci posudkovej činnosti vydávajú, sú rozhodnutiami podľa správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) až na prípady ustanovené v odseku 3, podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva k predkladaným návrhom vydávajú záväzné stanoviská v súlade s ustanoveniami stavebného zákona.

Návrh zákona pamätá aj na prípady, ktoré nie sú v zákone taxatívne vymedzené, ale ich posúdenie z hľadiska možného vplyvu na zdravie môže byť dôležité a preto ustanovuje, že aj tieto návrhy môžu byť posúdené, ale výsledkom takéhoto posúdenia nie je individuálny správny akt.

K § 14

Na úradoch verejného zdravotníctva sa zriaďujú poradne zdravia, prostredníctvom ktorých úrady plnia dôležitú úlohu pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia. Zákon ustanovuje, že ich cieľom je znižovanie výskytu zdravotných rizík prostredníctvom poradenstva zameraného na pozitívnu zmenu spôsobu života ako aj prostredníctvom vyhľadávania rizikových faktorov rôznych druhov ochorení.

K § 15

Upravuje sa zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti s taxatívne vymedzeným okruhom činností, na ktoré sa osvedčenie o odbornej spôsobilosti vyžaduje. Regionálne úrady verejného zdravotníctva zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon epidemiologicky závažných činností, t. j. činností, pri ktorých je vysoké riziko vzniku a šírenia prenosných ochorení, regionálne úrady v sídle krajov zriaďujú komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na prácu s jedmi, na nákup, predaj a spracovávanie húb a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti na zisťovanie faktorov v životnom a v pracovnom prostredí, hodnotenie zdravotných rizík, ako aj na činnosti významné v oblasti radiačnej ochrany a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie. Právna úprava zohľadňuje aj pôsobnosť orgánov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje zriaďovanie komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie a na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby a prevádzkovanie krematória.

K § 16

Upravuje sa spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti, podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, resp. podmienky na vykonávanie činností taxatívne ustanovených v § 15 a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti. Uvedenú problematiku rieši aj z pohľadu uchádzača o výkon vybraných činností z iného členského štátu Európskej únie.

K § 17

Navrhovaná právna úprava umožňuje, ak nie je možné zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou inak a nehrozí ohrozenie zdravia ľudí, orgánu verejného zdravotníctva povoliť výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody avšak len v prípade, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia; výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako l0 m3 pitnej vody za deň.

Z dôvodov ochrany zdravia ako aj predchádzanie ochoreniam návrh zákona dáva možnosť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu rozšíriť rozsah a početnosť vykonávaných kontrol pri vodárenskom zdroji na zásobovanie pitnou vodou.

Navrhovaná právna úprava transponuje príslušné ustanovenia Smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

K § 18

Návrh zákona v tomto paragrafe ustanovuje, že výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody a tiež že tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou.

K § 19

Návrh zákona akceptuje požiadavky Smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kúpaliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody. Návrh zákona odstraňuje nejasnosti v otázkach zodpovednosti za prírodné kúpalisko tým, že v prípade bezplatného využívania prírodného kúpaliska ustanovuje, že osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza prírodné kúpalisko, avšak len za podmienky, ak nevyznačí na viditeľnom mieste zákaz kúpania. Tiež taxatívne vymenúva povinnosti prevádzkovateľov kúpalísk, ktoré je potrebné plniť na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a ktoré by sa mohli vyskytnúť v dôsledku nesprávneho prevádzkovania kúpaliska.

K § 20

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok a to už v štádiu ich navrhovania. Požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie ako aj osvetlenie a preslnenie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami človeka a nesmú pre organizmus znamenať zbytočnú záťaž. Z uvedenému vyplýva aj požiadavka, že v novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denné osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať.

K § 21

Návrh zákona počíta s tým, že aktuálna spoločenská situácia si vyžaduje aj výstavbu bytov nižšieho štandardu a ubytovacích zariadení, ktoré však tiež musia zodpovedať minimálnym požiadavkám tak, aby negatívne neovplyvňovali zdravie užívateľov. Vypracovaný prevádzkový poriadok má zabezpečiť, aby prevádzka najmä v ubytovacích zariadeniach zodpovedala hygienickým požiadavkám.

K § 22

Návrh zákona vychádza z požiadavky, že k rozvoju zdravia je potrebné vytvárať priestory, v ktorých je možné uskutočňovať rôzne športové a telovýchovné podujatia. Tieto zariadenia však nesmú prevádzkou svoje okolie obťažovať (napr. hlukom, prachom a pod.) a tiež nesmú svojim vybavením ohrozovať zdravie užívateľov.

K § 23

Medzi zariadenia starostlivosti o ľudské telo podľa tohto zákona patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiku, manikúru, pedikúru, soláriá, sauny, tetovacie salóny, zariadenia, v ktorých sa poskytujú regeneračné a rekondičné služby. Keďže ide o zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudským telom, je bezpodmienečné nutné, aby prevádzka týchto zariadení bola zabezpečená tak, aby v nich nedochádzalo ku vzniku a prípadne šíreniu prenosných ochorení. V týchto zariadeniach môžu byť zamestnané len osoby s predpísanou odbornou spôsobilosťou a veľký dôraz sa musí klásť aj na používané pracovné postupy a pracovné nástroje, ktoré nesmú byť zdrojom ohrozenia zdravia. Preto návrh zákona pamätá aj na také zákazy, ako napr. zákaz manipulovania s jazvami, materskými znamienkami a pod.

K § 24

Návrh zákona ustanovuje, ktoré zariadenia patria medzi zariadenia pre deti a mládež. Zariadenia pre deti a mládež sa smú zriaďovať iba vo vhodnom prostredí, ktoré je chránené pred hlukom, prachom a inými zdrojmi znečistenia tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o deti a mládež na čo možno najvyššej úrovni z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja ich zdravia. Smernica Európskej únie túto problematiku neupravuje.

Návrh zákona prvýkrát upravuje povinnosti aj pre tie fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré sú oprávnené prevádzkovať živnosť starostlivosti o deti a mládež.

Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku „zástupca dieťaťa“ na účely tohto zákona, ktorým môže byť okrem rodiča aj osvojiteľ, poručník, opatrovník, fyzická osoba, ktorej súd predbežným opatrením alebo rozhodnutím zveril dieťa do osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa osobitného predpisu, osoba, ktorej je dieťa zverené do dočasnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, ako aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sú deti umiestnené na základe predbežného opatrenia súdu, rozhodnutia súdu o výchovnom opatrení alebo rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

K § 25

Zotavovacím podujatím v zmysle návrhu zákona je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie telesnej zdatnosti. Ustanovujú sa povinnosti organizátora takéhoto zotavovacieho podujatia v tom zmysle, aby toto podujatie plnilo svoje poslanie, a to posilnenie zdravia detí a mládeže.

K § 26

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva prostredníctvom zariadení spoločného stravovania. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov a ustanovuje sa, že tieto služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

V záujme jednoznačnosti a s prihliadnutím na požiadavky praxe sa vymedzujú zariadenia spoločného stravovania nielen pozitívne, ale aj negatívne.

Zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež sú povinné pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotných stav stravovaných detí a mládeže.

K § 27

Prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia takémuto hluku a vibráciám bola čo najnižšie a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc. Ochrana vnútorného prostredia budov pred hlukom, infrazvukom a vibráciami zo životného prostredia musí byť zabezpečená už pri ich navrhovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii. Prípustné hodnoty ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 28

Prevádzkovatelia zdrojov elektromagnetického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov tomuto žiareniu bola na úrovni limitných hodnôt tak, ako budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 29

Prevádzkovatelia umelých zdrojov ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia týmto zdrojom neprekročila limitné hodnoty, ktoré budú ustanovené vo vykonávacom predpise, ktorý bude vydaný na vykonanie tohto zákona.

K § 30

V § 30 sú rozpracované povinnosti zamestnávateľa v ochrane zdravia pri práci v rámci realizácie ochranných opatrení, ktorých súčasťou je aj zabezpečenie výkonu lekárskych preventívnych prehliadok. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa realizujú na náklady zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej, druhej, tretej a štvrtej kategórie. Frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci závisí aj od kategórie prác. V prípade zistenia výrazných zmien faktorov prace a pracovného prostredia a z iných taxatívne ustanovených dôvodov ´je oprávnený úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadiť vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky. Ďalej sú určene špecializácie lekárov, ktorí výkon lekárskych prehliadok môžu vykonávať v tíme pracovnej zdravotnej služby. Na základe výsledku lekárskej preventívnej prehliadky lekár musí vypracovať lekársky posudok s náležitosťami uvedenými v tomto ustanovení, odovzdá ho zamestnávateľovi a kópiu dá zamestnancovi a zmluvnému lekárovi zamestnanca.

K § 31

Ustanovujú sa práce a ich zaraďovanie do kategórií podľa miery výskytu rizikových faktorov v pracovnom prostredí. Práce sú rozdelené podľa kritérií do štyroch kategórií. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sú rizikové práce. Návrhy na určenie rizikových prác predkladá zamestnávateľ regionálnemu úradu, ktorý zhodnotí tento návrh a vydá rozhodnutie. Ďalej sú ustanovené povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu o zamestnancoch, ktorí vykonávajú rizikovú prácu a vypracovávať každoročne informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach na zníženie rizika a predložiť ju príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K § 32

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje zdroje hluku, je povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré v najnižšej možnej miere znížia expozíciu zamestnancov hluku v súlade s osobitným predpisom. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, ktoré transponuje smernicu 2003/10/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. V prípade, ak by mohlo používanie osobných ochranných pracovných pomôcok spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, môže orgán verejného zdravotníctva povoliť výnimku na ich používanie. Zamestnávateľ svoju žiadosť o takúto výnimku musí riadne zdôvodniť a orgán verejného zdravotníctva, ktorý o výnimke rozhodne, musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 33

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia na zníženie miery expozície zamestnancov vibráciám na najnižšiu možnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, ktoré transponuje smernicu 2002/44/ES Európskeho parlamentu a rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnym faktorom (vibrácie).

Súčasne je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Návrh zákona upravuje podmienky udelenia výnimky na vykonanie opatrení na zníženie expozície vibráciám; žiadosť zamestnávateľa o udelenie výnimky musí byť riadne odôvodnená a orgán verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o udelení výnimky musí túto skutočnosť prerokovať aj s príslušným inšpektorátom práce.

K § 34

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (18. individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. V. EÚ, 05/zv. 5).

K § 35

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje optického žiarenia, je povinný zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na úroveň prípustných hodnôt, ustanovených osobitným predpisom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) sa zapracováva do pripravovaného aproximačného nariadenia vlády.

K § 36

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov. Dôraz kladie na zabezpečenie denného osvetlenia a len v prípadoch, kedy nie je možné z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov zabezpečiť denné osvetlenie, je možné prevádzkovať pracoviská aj so združeným osvetlením, resp. bez denného osvetlenia.

K § 37

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní a aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom.

K § 38

Z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja zdravia je nevyhnutné pozornosť venovať nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaži pri práci, obmedziť nepriaznivé účinky nadmernej fyzickej záťaže, usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce, dodržiavať smerné hodnoty pri manipulácii s bremenami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/269/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbtice (štvrtá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.) a dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami tak, ako to vyplýva z aproximačného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré transponuje smernicu Rady 90/270/EHS z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami (piata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 1.).

K § 39

V rámci ochrany zdravia pri práci s chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 3), smernicu Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú.v. EÚ L 038, 9.2.2006).

K § 40

Z hľadiska ochrany zdravia je nevyhnutné také látky, ktoré sú karcinogénne alebo mutagénne technickými, organizačnými a inými opatreniami vylúčiť z pracovného procesu. Pokiaľ to nie je možné, tak je povinnosťou zamestnávateľa urobiť v súlade s osobitným predpisom také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto látkami na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/206 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami spojenými s expozíciou karcinogénom a mutagénom pri práci (šiesta individuálna smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391 EHS)(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 5.).

K § 41

Ochrana zdravia pri práci s azbestom si vyžaduje, aby odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb posúdil orgán verejného zdravotníctva. Preto na uvedené práce sa vyžaduje oprávnenie vydané orgánom verejného zdravotníctva. K žiadosti je nevyhnutné pripojiť aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) a tiež preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov ako aj obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu na najnižšiu možné a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, ktoré transponuje smernicu Rady 83/477/EHS z 19. septembra 1983 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1), smernicu Rady 91/382/EHS z 25. júna 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 8 smernice 80/1107/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/18/ES z 27. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 83/477/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 4).

K § 42

Zamestnávateľ je povinný pri práci s biologickými faktormi v súlade s osobitným predpisom zabezpečiť také opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov týmto faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Osobitným predpisom je aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, ktoré transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4.).

K § 43

Ustanovujú sa povinnosti výrobcu, dovozcu, distribútora a predajcu kozmetických výrobkov pri uvádzaní do obehu týchto výrobkov. Predajca kozmetických výrobkov je zo zákona povinný sledovať zdravotnú bezpečnosť týchto výrobkov a to aj po ich umiestnení na trh a po zistení, že kozmetický výrobok nie je bezpečný, je povinný zo zákona vykonať opatrenia zabraňujúce prípadné poškodenie zdravia spotrebiteľa. Osobitné požiadavky ustanovuje aproximačné nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 658/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kozmetické výrobky v znení neskorších predpisov.

K § 44

Každá ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením v prípadoch, keď sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky, je činnosťou človeka, vedúcou k ožiareniu.

Návrh zákona obsahuje aj negatívne vymedzenie, keď ustanovuje, že ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození sa nepovažujú za činnosti vedúce k ožiareniu.

Na činnosti vedúce k ožiareniu sa vyžaduje povolenie alebo oznámenie okrem činností, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona. Tieto činnosti vyplývajú z § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z., ktoré transponuje smernicu Rady 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 2).

K § 45

Činnosti taxatívne ustanovené v § 45 ods. 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Pre tieto činnosti sa vyžaduje určenie odborného zástupcu, aby bolo zabezpečené dodržiavanie právnych predpisov na ochranu zdravia pri vykonávaní činnosti. Ustanovuje sa, kto môže byť odborným zástupcom a aké podmienky musí pre túto činnosť spĺňať.

Povolenie na činnosti vedúce k ožiareniu príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi, ktorý predloží taxatívne ustanovené doklady. Po získaní povolenia držiteľ takéhoto povolenia je povinný plniť povinnosti vymedzené podľa jednotlivých druhov činností. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má zabezpečiť radiačnú ochranu dotknutých subjektov. Pretože niektoré povinnosti už vyplývajú z aproximačných nariadení vlády (napríklad nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z.), povinnosti sa konkretizujú odkazom na príslušné nariadenie vlády.

Príslušný orgán verejného zdravotníctva môže vydané povolenie aj zrušiť alebo zmeniť a to na základe dôvodov taxatívne uvedených v návrhu zákona. Jedným z dôvodom zrušenia je aj porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov, súvisiacich s touto činnosťou zo strany držiteľa povolenia.

K § 46

V návrhu sa taxatívne vymedzuje, ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba povinná len oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a čo musí oznámenie obsahovať. Ide teda o činnosti, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu zo strany orgánu verejného zdravotníctva. Ustanovujú sa aj povinnosti tých fyzických osôb-podnikateľov ako aj právnických osôb, ktoré tieto činnosti vykonávajú na základe oznámenia. Ukladajú sa aj povinnosti externému dodávateľovi služieb, ktorý na základe zmluvy s držiteľom povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu v kontrolovanom pásme, zriadenom držiteľom povolenia. Úrad verejného zdravotníctva každé takéto oznámenie zaeviduje a do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia vydá o zaevidovaní potvrdenie.

K § 47

Uložením povinnosti fyzickej osobe-podnikateľovi a právnickej osobe, ktoré predpokladajú alebo majú podozrenie, že na ich pracoviskách je úroveň prírodného ionizujúceho žiarenia zvýšená, zabezpečiť vykonanie merania objemových aktivít radónu a dávkových príkonov externého gama žiarenia, sa vytvárajú podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia v prípade, ak je na pracovisku prekročená smerná hodnota aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov.

Z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nevyhnutné sledovať obsah prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch a pitnej vode.

K § 48

Úrady verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach vyšetrujú a identifikujú chemické, biologické a iné faktory, zabezpečujú hodnotenie mimoriadnej udalosti, nariaďujú opatrenia pri mimoriadnych udalostiach a plnia iné úlohy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 49

Návrh zákona venuje osobitnú pozornosť mimoriadnej radiačnej udalosti ako udalosti, pri ktorej došlo k neplánovanému alebo neočakávanému ožiareniu osôb. K takejto situácii môže dôjsť pri strate kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia, následkom čoho je ožiarenie osôb na alebo nad úroveň limitov ustanovených osobitným predpisom, ktorým je cit. nariadenie vlády č. 345/2006 Z. z. Ukladajú sa aj povinnosti, ktoré je potrebné vykonať na zamedzenie ďalšieho rozvoja radiačnej udalosti.

K § 50

Na zabezpečenie operatívneho riešenia úloh orgánov verejného zdravotníctva, ktoré sú nevyhnutné bezodkladne vykonať pri mimoriadnych udalostiach v súvislosti so vznikom epidémie, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia rozsiahleho významu a na ich obmedzenie, ustanovujú sa národná a regionálne protiepidemické komisie, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy. Práve z dôvodu zabezpečenia rýchlosti a operatívnosti nariadených opatrení sa na ich nariaďovanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.

K § 51

Zdravie je vecou každého jednotlivca a preto aj zákon ukladá povinnosti fyzickým osobám pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Z hľadiska ochrany zdravia ide najmä o povinnosť plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ako sú napr. podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam povinnému očkovaniu, diagnostickým skúškam, preventívnemu podávaniu protilátok a pod.

K § 52

Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú ustanovené v jednotlivých častiach návrhu zákona podľa upravovanej problematiky. Povinnosti ustanovené v § 52 ods. 1 majú všeobecný charakter – vzťahujú sa na každú fyzickú osobu-podnikateľa a právnickú osobu. Ide najmä o plnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, sledovanie kvality vlastných výrobkov, sledovanie zdravého stavu pracoviska a pod. V odsekoch 2 až 6 sa ustanovujú povinnosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

K § 53

Zákon samostatne upravuje povinnosti obcí, pričom rozsah povinností sa nemení.

K § 54

Orgány verejného zdravotníctva ako orgány štátnej správy na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia musia mať zo zákona právo kontrolovať, či povinné subjekty dodržiavajú ustanovenia tohto zákona ako aj vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie ako aj ustanovenia iných všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich ochranu verejného zdravia. Orgány verejného zdravotníctva toto svoje oprávnenie realizujú prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 55

Vymedzujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor. Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže uložiť na mieste opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, avšak je povinná o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu s poučením o možnosti podať námietky. Z dôvodu nevyhnutnosti operatívneho konania sa na uloženie opatrenia nevzťahuje správny poriadok.

K § 56

Upravujú sa priestupky, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba v súvislosti s ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia. Za priestupok možno uložiť pokutu do 50 000 Sk. Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú a pokuty za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti príslušné orgány verejného zdravotníctva. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K § 57

V nadväznosti na povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb sa ustanovujú správne delikty na úseku verejného zdravotníctva. Za správny delikt príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu v rozpätí od 5 000 Sk až do 3 000 000 Sk v závislosti od porušenia uloženej povinnosti. Pri opakovanom porušení povinnosti možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Návrh zákona dáva správnemu orgánu, ktorý pokutu uložil, možnosť povoliť odklad platenia alebo platenie v splátkach. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 58

Náklady, ktoré povinným subjektom vzniknú v súvislosti s plnením povinností znáša ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru znáša štát. Ak príslušný orgán verejného zdravotníctva zistí porušenie povinností na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia, môže uložiť tomu, u koho takéto porušenie zistil, úplnú alebo čiastočnú náhradu nákladov.

K § 59

Rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva sú spravidla rozhodnutia podľa správneho poriadku. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje, na ktoré prípady sa konanie podľa ustanovení správneho poriadku nevzťahuje.

K § 60

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, pri epidémiách a hrozbe iných porúch zdravia. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 61

Na vykonávanie odborných činností sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 589/2006 Z. z.).

K § 62

Splnomocňuje sa Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na úpravu podrobností o požiadavkách ustanovených v návrhu zákona.

K § 63

Prechodné ustanovenia nadväzujú na novú právnu úpravu a ustanovujú sa v záujme jednoznačného postupu po prijatí navrhovanej právnej úpravy.

K § 64

Návrhom zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

K § 65

V zrušovacích ustanoveniach sa uvádza výpočet všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa navrhuje zrušiť.

K čl. II

Dopĺňajú sa správne poplatky za niektoré úkony orgánov verejného zdravotníctva.

K čl. III

Úprava zákona o pohrebníctve nadväzuje na úpravu v § 15 a 16, podľa ktorej sa na prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervácie vyžaduje osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. septembra 2007 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 5 ods. 4 písm. f) a § 6 ods. 3 písm. c), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010. Účinnosť citovaných ustanovení od 1. januára 2010 sa zdôvodňuje potrebou vypracovania metodík na hodnotenie dopadov.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje zoznam sídiel a územných obvodov regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 2

Príloha č. 2 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa § 13 ods. 5 tohto zákona.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 obsahuje zoznam chemických látok, na ktorých odborné využívanie sa nevzťahujú ustanovenia § 16 ods. 19 a ods. 24 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 obsahuje dokumentáciu k žiadosti o vydanie povolenia podľa § 45 ods. 2 až 5 tohto zákona.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5obsahuje zoznam povinne hlásených prenosných ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6obsahuje vzor individuálneho hlásenia prenosného ochorenia ošetrujúcimi lekármi.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7obsahuje vzor individuálneho hlásenia výsledkov mikrobiologických vyšetrení pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 8

Príloha č. 8obsahuje vzor hromadného hlásenia akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 9

Príloha č. 9obsahuje zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 18. apríla 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan V a l e n t o v i č, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu