Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.02.2016 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Úvodn é ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len 'smernica') do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave základný ch pravidiel postupu pri riešení spotrebiteľských sporov pred subjektom alternatívneho riešenia sporov (ďalej len 'subjekt alternatívneho riešenia sporov' alebo 'subjekt'), podmienkach, ktoré musia byť splnené na zapísanie žiadateľ a do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti, ktoré zákon určuje týmto subjektom, fyzickým osobám, ktoré riešia spotrebiteľské spory a stranám alternatívneho riešenia sporu. Súčasťou zákona je aj úprava pô sobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.

Odsek 2 zavedením legislatívnych skratiek vymedzuje pojmy 'vnútroštátny spor' a 'cezhraničný spor', v záujme zdôraznenia skutočnosti, že navrhovaná právna úprava sa vzťahuje nielen na spory medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi na území Slovenskej republi ky, ale aj na spory medzi zahraničnými spotrebiteľmi a predávajúcimi so sídlom v Slovenskej republike.

Naproti pozitívnemu vyjadreniu pôsobnosti v odsekoch 1 a 2, návrh zá kona v odseku 3 uvádza aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide najmä o spory vyplývajúce zo vzájomných obchodných zmlúv medzi podnikateľ mi a spory, v ktorých si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Nakoľko cieľom tohto zákona je v súlade s cieľom smernice poskytnúť priestor spotrebiteľom na ochranu a vymáhanie ich spotrebiteľských práv, jeho súčasťou nie je úprava postupu, kedy si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Priestor na tento postup zotrvá va v rámci iných právnych úprav, ako sú napríklad predpisy o mediácii, rozhodcovskom konaní alebo súdnom konaní.

Ïalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj služby všeobecného záujmu, ktor é sú poskytované bezodplatne. Ide najmä o služby poskytované verejnými inštitúciami a verejnými organizáciami alebo organizáciami samosprávy, ktoré poskytujú svoje služby verejnosti, akými sú napr íklad poskytovanie verejného osvetlenia, odstraňovanie snehu, výrub a úprava drevín alebo opravy ciest a iné. Vylúčené z pôsobnosti tohto zákona je aj riešenie sporov, ktoré je vykonávané samotným predávajúcim alebo osobami, ktoré ho zastupujú na zá klade pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vz ťahu. Ide najmä o vylúčenie postupov vykonávaných v rámci vnútorných organizačných štruktúr predávajúcich (tzv. 'in-house mediácia'), prípadne externými firmami, ktoré na zmluvnom základe vybavujú pre predávajúceho sťažnosti spotrebiteľov. Zákon sa v súlade s vymedzením rozsahu pôsobnosti v § 1 ods. 1 písm. a) obmedzuje výlučne na stanovenie požiadaviek na alternatívne riešenie s porov pred subjektmi zapísanými v zozname vedenom ministerstvom, preto postupy vedené v rámci vnútorných procesov predávajúcich zostávajú touto úpravou nedotknuté. Vo vzťahu k právnym vzťahom vylúčených z pôsobnosti tohto zákona je treba poznamenať, že ich výpočet je priamou transpozíciou s mernice 2013/11/EÚ.

V odseku 5 sa z dôvodu jednoznačnosti vymedzuje vzťah k zákonu č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zostávajú navrhovanou právnou úpravou nedotknuté.

K § 2

Návrh zákona v ustanovení § 2 definuje základný pojem tohto zákona, ktorým je alternatívne riešenie sporov a súč asne vymedzuje, kto sú strany sporu. Cieľom nového inštitútu alternatívneho riešenia sporov je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovš etkým bezplatne alebo s minimálnymi nákladmi oproti dnes existujúcim formám riešenia sporov, ktorými sú napr. mediácia, rozhodcovské alebo súdne konanie. Týmto spôsobom sa má dopomôcť najm ä k flexibilite v komunikácii počas riešenia spotrebiteľského sporu a k šetreniu času, prostriedkov a nákladov súvisiacich s uplatnením práv spotrebiteľa. Cieľom cel ého postupu alternatívneho riešenia sporu pred subjektom je dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom. Zákon v tomto ustanovení zdôrazňuje aj to, že jedinou osobou legitimovanou podať návrh na rieš enie sporu prostredníctvom postupu upraveného týmto zákonom je spotrebiteľ, pričom postup nemôže začať na podnet predávajúceho. Uvedené je aj vyjadrením ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) ktoré vylučuje možnosť riešenia sporu iniciovaného predávajúcim podľa ustanovení tohto zákona.

K § 3

Zákon v ustanovení § 3 uvádza okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

Ustanovenie rozdeľuje subjekty na 'orgány alternatívneho riešenia sporov' a 'oprávnené právnické osoby'. Orgánmi alternatívneho riešenia sporov v zmysle § 3 ods. 2 sú orgány verejnej moci, ktorým návrh zákona určuje povinnosť riešiť spory v závislosti od ich vecnej pôsobnosti. Orgány alternatívneho riešenia sporov sa stanú subjektmi alternatívneho riešenia sporov ex lege, pričom tieto budú zapísané do zoznamu subjektov vedeného ministerstvom k 1. januáru 2016. Okrem orgánov kompetentných pre riešenie sporov v oblasti regulovaných sieťových odvetví, elektronických komunikácií a poštových služieb, sa týmto zákonom ustanovuje aj tzv. reziduálny subjekt alternatívneho rieš enia sporov, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len 'SOI'). Touto cestou sa zabezpečuje možnosť riešiť spotrebiteľský spor, ak na riešenie sporu nie je určená kompetencia in ých orgánov. Ustanovenie je vyjadrením zámeru smernice ustanoveného v recitáli 24, ktorý vypovedá o potrebe zriadenia tzv. univerzálneho subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý by sa mal zaoberať spormi, na ktorých riešenie nie je určený žiadny osobitný subjekt. Návrh tak plní zámer smernice, ktorým je vytvorenie záruky pre spotrebiteľov a obchodníkov, aby im bol umožnený prístup k subjektom alternatívneho riešenia sporov a aby neexistovali miesta nepokryté mo žnosťou riešenia sporov podľa tohto zákona. Výnimkou z kompetencie SOI sú spory vyplývajúce z poskytovania finančných služieb, ktoré sú vylú čené z kompetencií orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona. Dôvodom je skutočnosť, že pokrytie oblasti finančných služieb alternatívnym riešením sporov z dôvodu vecnej príslušnosti zabezpečuje Ministerstvo financií SR, ktoré je gestorom ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu a ktoré pripraví samostatný zákon, ktorým sa vytvorí osobitný subjekt alternatívneho rieš enia sporov pre spory s poskytovateľmi finančných služieb.

Okrem zákonom určených štátnych orgánov sa môžu stať subjektmi alternatívneho riešenia sporov notifikovanými Európskej komisii aj vymedzené právnické osoby, ktoré bud ú na alternatívne riešenie sporov oprávnené ministerstvom. Právnická osoba bude oprávnená na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona okamihom jej zá pisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Podmienkou tohto zápisu je predloženie žiadosti o zápis do zoznamu a splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom. Po zápise je právnick á osoba oprávnená viesť alternatívne riešenie sporov v oblasti, ktorú má zapísanú v zozname.

K § 4

Ustanovenie upravuje náležitosti žiadosti o zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Zákon tu výslovne ustanovuje, že žiadateľom o zápis môže byť výhradne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, komora zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb (ďalej len 'žiadateľ). Vymedzenie ž iadateľov podľa povahy ich právnej subjektivity je odôvodnené cieľom predchádzať vzniku ad hoc subjektov riešiacich spory, ktoré by mohli byť bezprostredne prepojené s predávajúcim, čo nie je ž iaduce z hľadiska naplnenia požiadavky nestrannosti a nezávislosti, na ktorých je budovaný celý systém alternatívneho riešenia sporov. Ná vrh preto ustanovuje aj požiadavku minimálne desiatich členov v rámci záujmového združenia právnických osôb, čím sa sleduje najmä zamedzenie možnostiam vytvorenia záujmových združení právnických osôb, ktoré sú založené na fiktívnych aktivitách a základoch.

Odseky 2 a 3 vymedzujú obsahové a formálne náležitosti žiadosti. Okrem zákonom predpísaného obsahu žiadosti sa ustanovenie zameriava aj na hodnoverné preukázanie skutočnosti, že žiadateľ bude spoľahlivo vykonávať činnosť podľa tohto zákona. Na tento účel musí žiadateľ preukázať najmä predchádzajúce aktivity v oblasti riešenia spotrebiteľských sporov, dostatočné technické a administratívne vybavenie na úč ely spracovania spotrebiteľských podaní, personálne zabezpečenie, zriadenie a udržiavanie webového sídla alebo zabezpečenie odbornej úrovne fyzických osôb, ktoré riešia spory. Aktivity v oblasti riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi predstavujú najmä predošlé mimosúdne riešenie sporov, a to formou systematického prijímania podnetov či už zo strany spotrebiteľov alebo aj predávajúcich za účelom vyriešenia ich sporu zmierlivou cestou za pomoci mediácie či konciliácie. Osobitnou skutočnosťou, ktorá je predmetom preukazovania je aj dispozícia oddelenými finančnými prostriedkami na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom a na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré riešia spory. Táto skutočnosť je predmetom preukazovania z d ôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia materiálnej nezávislosti subjektov od v ýsledku ním riešených sporov a eliminácie prípadnej motivácie rozhodovať v rozpore s požiadavkou objektivity a nestrannosti. Uvedené skutočnosti sa preukazujú najmä správami o činnosti danej právnickej osoby. Okrem tejto náležitosti sú obligatórnymi prílohami žiadosti o zápis do zoznamu aj pravidlá alternat ívneho riešenia sporov žiadateľa, ktorými sa riadi pri riešení sporov. Tieto pravidlá musia okrem všeobecných informácií o podrobnostiach postupu riešenia sporov pred žiadateľom explicitne obsahovať aj informácie o bezodplatnosti alternatívneho riešenia sporu alebo o výš ke poplatku, ktorý sa za riešenie sporu bude účtovať, druhy sporov, ktoré bude žiadateľ riešiť ak sa chce zamerať len na istý druh sporov, výpočet prípadov, kedy si žiadate ľ v súlade so zákonom vyhradzuje právo odmietnuť riešiť spor alebo informácie o jazyku, v ktorom je možné podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu a viesť tento postup. Uvedené nálež itosti žiadosti sú prevažne predmetom transpozície ustanovenia článku 6 smernice, ktorý sa zaoberá podmienkami kladenými na odborné znalosti, nezávislosť a nestrannosť subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje posudzovanie žiadosti o zápis do zoznamu vedeného ministerstvom. V záujme ochrany žiadate ľa pred vyradením z možnosti zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov zákon stanovuje minimá lnu 15 dňovú lehotu na dodatočné odstránenie zistených nedostatkov podanej žiadosti. Naproti tomu zákon uvádza, že nesplnenie požiadaviek alebo ich nedostatočné preukázanie žiadateľom je dôvodom na zamietnutie žiadosti. Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti možno podať opravný prostriedok (rozklad), o ktorom sa bude rozhodovať v režime správneho konania. Zákon ustanovuje aj hornú hranicu lehoty určenej na preskúmanie žiadosti, ktor ú stanovuje na 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti spĺňajúcej všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov je okamihom vzniku oprávnenia ž iadateľa na alternatívne riešenie sporov pre tie druhy sporov, ktoré má v súlade s § 24 ods. 2 zapísané v zozname, pričom žiadateľ tak vo vzťahu k riešeniu uvedených sporov nadobúda postavenie subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 6

Návrh zákona v ustanovení § 6 stanovuje zákonnú povinnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov oznámiť ministerstvu akúkoľvek zmenu údajov, ktoré s ú predmetom zápisu do zoznamu, a to do 15 dní odo dňa, kedy ku tejto zmene došlo. Účelom je aktuálnosť zverejňovaných údajov a tiež nevyhnutnosť sledovania zmien, ktoré by mohli viesť k strate spôsobilosti oprávnenej právnickej osoby na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona. V záujme zotrvania oprávnenia subjektu na alternatívne riešenie sporov a zachovania jeho kontinuity zákon ustanovuje minimálnu 30 dňovú lehotu určenú na odstrá nenie nedostatkov, ktoré sú prekážkou plnenia požiadaviek kladených zákonom na tento subjekt. Predpokladá sa aj možnosť predĺženia lehoty ministerstvom na zá klade riadne odôvodnenej žiadosti adresovanej ministerstvu. Následkom neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote je strata oprávnenia na výkon alternatívneho riešenia sporov, ku ktorej dôjde vyčiarknutím oprávnenej prá vnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 7

Uvedené ustanovenie stanovuje postup pri vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu vedeného ministerstvom. Návrh zákona tu uvádza taxatívne dôvody, v prípade ktorých má dô jsť k vyčiarknutiu právnickej osoby zo zoznamu a následnej strate jej poverenia na vykonávanie alternatívneho riešenia sporov. Jedným z dôvodov je vyčiarknutie na základe žiadosti prá vnickej osoby adresovanej ministerstvu. Podmienkou tejto žiadosti je však jej predloženie najmenej tri mesiace pred požadovaným dátumom vyčiarknutia. Účelom tejto lehoty je predovšetkým zachovanie kontinuity a ponechanie doby na ukončenie riešenia už začatých a prebiehajúcich spotrebiteľských sporov. Uvedený zámer nadvä zuje aj na ustanovenie odseku 3, ktoré ukladá právnickej osobe vyvinúť potrebné úsilie na dokončenie prebiehajú cich postupov. Dôvodom na vyčiarknutie právnickej osoby zo zoznamu je aj nesplnenie podmienok na jej činnosť alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Prirodzeným dôvodom na vyčiarknutie je aj zrušenie subjektu. Návrh zákona sa v tomto ustanovení zaoberá aj procesom súvisiacim s nadchádzajúcim vyčiarknutím prá vnickej osoby zo zoznamu. V tomto prípade je úlohou právnickej osoby predovšetkým riadne dokončiť postupy alternat ívneho riešenia sporov, tak, ako by k jej vyčiarknutiu nemalo dôjsť, ako aj informovať strany neukončeného sporu. Za osobitne závažné prípady porušenia povinností oprávnenou právnickou osobou zákon považuje napríklad nepostupovanie v súlade so zásadami nestrannosti, nezávislosti, požiadavkou odbornej starostlivosti alebo úč tovanie poplatkov prevyšujúcich maximálnu zákonnú výšku poplatku pre spotrebiteľa. V odôvodnených prípadoch môže v dôsledku takéhoto konania dôjsť k vyčiarknutiu oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu bez toho, aby bola ministerstvom vyzvaná na uskutočnenie nápravy v primeranej lehote.

K § 8

Návrh zákona v ustanovení § 8 upravuje podmienky pre fyzické osoby, ktoré v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov vedú alternatívne riešenie sporov, ako aj ich právny vzťah k tomuto subjektu, ktorý je základným predpokladom pre vykonávanie ich činnosti.

Predmetné ustanovenie predstavuje národnú podobu transpozície požiadaviek upravených v úvodný ch ustanoveniach smernice, ako aj v jej článku 6. Ide najmä o stanovenie požiadaviek kladených na fyzické osoby, ktoré sa týkajú špecifikácie ich znalostí a osobnej spôsobilosti na vedenie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Zákon definuje aj pojem dôveryhodná osoba, pod ktorým chápe osobu, ktorá nebola zbavená funkcie niektorej z vybraných právnických profesií z dôvodu porušenia prá vnych alebo disciplinárnych predpisov alebo ktorej nebola uložená posledných piatich rokoch sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jednou z prekáž ok vo vzťahu k dôveryhodnosti osoby sú aj iné odôvodnené pochybnosti, že daná osoba bude čestne a svedomito plniť povinnosti spojené s alternatívnym riešením sporov. Táto podmienka je predmetom posudzovania v rámci tzv. správnej úvahy, ktorú realizuje ministerstvo v priebehu posudzovania spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má byť poverená vedením alternatívneho riešenia sporov. Môže ísť najmä o skutočnosti, ktoré nasvedčuj ú zapojeniu alebo účasti danej fyzickej osoby na nezákonných aktivitách v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo negatívne skúsenosti spotrebiteľov s činnosť ami danej osoby. Dôvodom na posudzovanie dôveryhodnosti fyzickej osoby je aj to, že osoba pri riešení sporov podľa tohto zákona preukázateľ ne nepostupovala nestranne alebo nezávisle. V danom prípade však musí ísť o porušenie zásady nestrannosti alebo nezávislosti, ku ktorej došlo počas predchádzajúceho pôsobenia danej fyzickej osoby v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 9

V § 9 sa ustanovujú osobitné povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov. Následkom nesplnenia požiadaviek dôveryhodnosti či bezúhonnosti poverenej fyzickej osoby je vznik povinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zabezpečiť, aby táto osoba bez zbytočného odkladu ukončila vedenie už začatých postupov alternatívneho riešenia sporov a bezodkladne oznámiť stratu spôsobilosti tejto fyzickej osoby ministerstvu. Návrh zákona sa zaoberá aj otázkou následného nesplnenia podmienky subjektu alternatívneho riešenia sporov mať k dispozícii tri fyzické osoby poverené vedením alternatívneho riešenia sporov. Na splnenie tejto povinnosti návrh zákona ustanovuje dodatočnú 30 dňovú lehotu. Do tohto ustanovenia bola transponovaná aj požiadavka vyplývajúca zo smernice, ktorá smeruje k zabezpečeniu dodatočn ého vzdelávania poverených fyzických osôb a zvyšovania ich odbornej kvalifikácie.

K § 10

Návrh zákona zavádza v § 10 povinnosti súvisiace so zriadením a prevádzkovaním webového sídla tohto subjektu. V danom prípade ide najmä o transpozíciu článku 5 odseku 2 písm. a) a článku 7 smernice, ktorá ustanovuje požiadavky kladené na subjekt alternatívneho rie šenia sporov v súvislosti s uverejňovaním informácií. Ide najmä o to, aby tieto subjekty viedli aktualizované webov é stránky, vďaka ktorým sa stranám sporu poskytne ľahký prístup k informáciám o postupe alternatívneho riešenia sporu a ktorý mi sa spotrebiteľom umožní podať sťažnosť a požadovanú sprievodnú dokumentáciu online. Zavedením tejto povinnosti sa má napomôcť zjednodušeniu komunikácie medzi subjektom a spotrebiteľmi, ako aj zv ýšeniu flexibility urovnávania sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Návrh zákona v tomto ustanovení jednotlivé povinnosti subjektu a informácie, ktoré majú byť zverejnené na webovom sídle, ďalej š pecifikuje primerane podľa článku 7 smernice. Povinnosti subjektu kladené na obsah a zverejňovanie výročných správ sú predmetom transpozície požiadaviek smernice ustanovených v článku 7 odseku 2.

V záujme zjednodušenia podania návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu pre spotrebiteľov zákon v prílohe č. 1 obsahuje vzorový návrh (formulár), v ktorom sú v prehľadnej forme spracované všetky potrebné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľ vyplniť. Tento formulár bude tiež zverejnený na webovom sí dle ministerstva i jednotlivých subjektov alternatívneho riešenia sporov. Subjekty sú povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. V prí pade potreby by subjekt alternatívneho riešenia sporov mal spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú pomoc s jeho vyplnením, ak sa naň spotrebiteľ s takouto žiadosťou obráti. Subjekt alternatívneho rieš enia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Povinnosť viesť evidenciu o riešených sporoch a odmietnutých návrhoch umožní dôsledné vedenie agendy alternatívneho riešenia sporov, ako aj jej prípadnú kontrolu. V záujme nezaťaž ovania subjektov alternatívneho riešenia sporov nadmernou administratívou je možné, ak to povaha veci pripúšťa, informácie o jednotlivých úkonoch vykonať stručnou informáciou formou zápisu v spise.

Nevyhnutným predpokladom spracovania návrhu spotrebiteľa je identifikácia jeho osoby. Súčasťou tohto ustanovenia je teda aj zdôraznenie povinnosti zachovávať n áležitú ochranu osobných údajov, v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.

K § 11

Alternatívnemu riešeniu sporu by mala predchádzať snaha spotrebiteľa vyriešiť svoj spor s predávajúcim priamou komunikáciou. Z toho dôvodu § 11 uvádza právo spotrebiteľ a obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu. Nemusí ísť pritom o písomnú žiadosť, postačuje, ak je táto žiadosť vykonaná elektronický mi prostriedkami, prípadne telefonicky či osobne.

Ak predávajúci na túto žiadosť nereaguje alebo je tento pokus o vyriešenie sporu bezvýsledný, a teda predávajúci sa k ž iadosti spotrebiteľa o nápravu vyjadril zamietavo, môže sa spotrebiteľ obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov.

Smernica vyžaduje, aby sa nespokojný spotrebiteľ pred tým, ako predloží svoj spor na rieš enie nestrannému subjektu alternatívneho riešenia sporov, pokúsil najskôr vyriešiť svoj problém priamou komunikáciou s predávajú cim.

K § 12

Zámerom tohto ustanovenia je vyjadrenie príslušnosti subjektu, ktorému má spotrebiteľ adresovať svoj návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu. Spotrebiteľ v tomto prípade postupuje primerane v zá vislosti od odvetvia, ktorého sa návrh týka, a adresuje ho subjektu, ktorý je na riešenie sporov tohto druhu určený. V prípade plurality subjektov príslušných na riešenie daného podnetu sa právo voľby zachováva v prospech spotrebiteľ a. Ochrana záujmov a slobodnej voľby spotrebiteľa je zachovaná ustanovením považujúcim akékoľvek zmluvné dojednania o predchádzajúcom určení subjektu alternatívneho riešenia sporov predávajúcim za neplatné.

V odseku 3 a 4 sa stanovujú obsahové náležitosti návrhu, ktoré sa týkajú najmä identifikácie spotrebiteľa a predávajúceho, opisu skutočností súvisiacich s meritom veci, riešenia, ktoré spotrebiteľ požaduje a dátumu uplatnenia reklamácie alebo predchádzajú ceho kontaktovania predávajúceho, vrátane informácie, že pokus o vyriešenie sporu priamo s predávajúcim bol bezvý sledný. Nakoľko prekážkou riešenia sporu podľa tohto zákona je začaté alebo ukončené konanie na súde, rozhodcovskom súde alebo inom subjekte alternatívneho riešenia sporov, obligatórnym obsahom ná vrhu je aj vyhlásenie o tom, že k takémuto prejednaniu danej veci nedošlo. Súčasťou návrhu sú aj dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v jeho obsahu.

V záujme flexibility konania a zvýšenia dostupných možností pre spotrebiteľa pripúšťa návrh zákona viaceré spôsoby podávania návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporu. Je to najmä listinne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami, vrátane možnosti využiť formulár uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktorý je dostupný na webovom sídle ministerstva a každého subjektu alternatívneho riešenia sporov. V súlade s dikciou § 10 sú subjekty povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. Subjekt alternatívneho riešenia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Ustanovenie zohľadňuje aj otázku vzniku formálnych a vecných nedostatkov návrhu. V danom prípade je subjekt alternatívneho riešenia sporov povinný vyzvať spotrebiteľa na jeho doplnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní od prijatia návrhu a poučiť ho, že v prípade nedoplnenia návrhu môže byť jeho návrh odmietnutý.

K § 13

Procesné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf upravujúci začatie postupu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov a upravuje odmietnutie návrhu v prípade nedostatkov, ktoré bránia jeho prejednaniu. Subjekt má povinnosť odmietnuť riešenie sporu aj z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Návrh zákona sa tu okrem formálnych predpokladov na odmietnutie riešenia sporu, akými sú príslušnosť subjektu na rieš enie sporu určitého druhu, prekážka už prejednanej veci a anonymita predkladateľa návrhu, zaoberá aj opodstatnenosť ou návrhu a zabránením zmätočnosti konania v prípade adresovania návrhu na subjekt, ktorý požiadal ministerstvo o vyčiarknutie zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

Návrh zákona vykladá aj pojem 'neopodstatnený návrh', ktorým je najmä návrh, prostredníctvom ktorého má d ôjsť k zneužitiu subjektívnych práv alebo návrh podaný opakovane v tej istej veci. Uvedené je výsledkom transpozície článku 5 odsek 4 písm. b) smernice, ktorý predpokladá možnosť subjektov alternatívneho rieš enia sporov odmietnuť riešiť spor, ktorý je neopodstatnený alebo šikanózny. Každé odmietnutie návrhu, okrem návrhu podaného anonymne, musí byť odôvodnené a oznámené spotrebiteľovi.

Naproti povinnosti subjektu odmietnuť riešenie sporu rozlišuje návrh zákona aj situácie, kedy je odmietnutie návrhu pre subjekt nie povinnosťou, ale mo žnosťou, a to z dôvodu, aby bol ponechaný priestor pre vznik subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktoré prijmú na riešenie aj spory, ktoré sú napríklad nižšej hodnoty ako 20 eur. Ide o taxatívne vymedzené prípady, kedy spotrebiteľ podal n ávrh po uplynutí ročnej lehoty, ak sa spotrebiteľ nepokúsil vyriešiť spor priamou komunikáciou s predávajúcim alebo ak ide o spory s nízkou hodnotou neprevyšujúcou sumu 20 eur. Subjekt alternatívneho riešenia sporov bude môcť v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) odmietnuť aj návrh, ktorý bol už predtým v rámci jeho právomoci riešený napríklad štandardný m postupom vybavovania podnetu alebo akejkoľvek inej žiadosti, pričom spotrebiteľ bol o výsledku riadne informovaný a opakované konanie v tej istej záležitosti by bolo podľa posúdenia subjektu (a znalosti veci z prechádzajúceho konania) zjavne neúčelné. Samostatným dô vodom na odmietnutie je nemožnosť riešenia sporu z dôvodu, že by subjekt alternatívneho riešenia sporu musel vyvinúť neprimerané úsilie. Predmetné ustanovenie smeruje k prípadom príliš náročným na vyriešenie formou alternatívneho riešenia sporu, a to z dôvodu náročného dokazovania, právnej náročnosti, vysokých nákladov (alternatívne riešenia sporov je bezodplatné alebo dostupné len za symbolický poplatok). Takéto prípady zo svojej povahy patria skôr do rozhodovacej právomoci súdov.

K § 14

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje okamih začiatku alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona tu zohľadňuje skutočnosti súvisiace s účinným podaním spotrebiteľského návrhu, ktorými sú doručenie úplného návrhu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný spor riešiť v závislosti od druhu sporu, ktorý je predmetom návrhu. Podmienka doručenia úplného n ávrhu je odôvodnená spôsobilosťou subjektu ďalej sa návrhom zaoberať a posúdiť právnu a skutkovú stránku veci.

Začiatok alternatívneho riešenia sporu je sprevádzaný povinnosťou subjektu informovať predávajúceho o doručení návrhu, ktorý vo či nemu smeruje, pričom ho vyzve, aby sa k danému návrhu vyjadril v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní (s možnosťou jej predĺženia v odôvodnených prí padoch o ďalších 30 dní). Súčasťou informácie o začatí alternatívneho riešenia sporu adresovanej jeho stranám je aj informácia o tom, že sa pri postupe nevyžaduje žiadne právne zastúpenie, strany sporu však môžu využiť právne poradenstvo alebo zastupovanie a pomoc tretej osoby. Vzhľadom na zámer smernice, ktorým je vytvorenie flexibilného spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, avšak vždy na báze dobrovoľnej účasti spotrebiteľa na tomto postupe, návrh z ákona ustanovuje aj povinnosť informovať spotrebiteľa, že riešenie sporu môže ukončiť v ktoromkoľvek jeho štádiu. Súčasťou informačnej povinnosti uvedenej v tomto ustanovení je aj informovanie strán sporu o tom, že začatie alternatívneho riešenia sporu nemá vplyv na ich pr ávo obrátiť sa so sporom na všeobecný súd. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnosť informovať predávajúceho, že jeho neúčasť na riešení sporu alebo odmietnutie akejkoľvek súčinnosti bude mať za ná sledok zverejnenie jeho identifikačných údajov na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 15

Uvedené ustanovenie predstavuje určenie povinností súvisiacich s priebehom alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona stanovuje povinnú súčinnosť strán sporu a ustanovuje jej základný rámec potrebný na dosiahnutie rýchleho a efektívneho vyriešenia sporu. Nakoľko každý spor je iniciovaný záujmom spotrebiteľa na prejednaní veci, návrh zákona tu ustanovuje povinnosti najmä pre predávajú ceho. Ide najmä o povinnosť vyjadriť sa k obsahu návrhu, spolupracovať so subjektom alternatívneho riešenia sporov pri objasňovaní skutočností súvisiacich s predmetom sporu a poskytnúť vyjadrenia, vysvetlenia a dôkazy súvisiace s predmetom sporu. Súčasťou tohto ustanovenia je aj možnosť subjektu alternatí vneho riešenia sporov požiadať o súčinnosť tretiu osobu, ktorá nie je stranou sporu, o poskytnutie dokladov alebo jej vyjadrenia, ktoré by mohlo mať význam pre priebeh a výsledok riešenia sporu.

V odseku 5 sa stanovuje právny následok v prípade nedodržania povinnosti predávajúceho poskytnúť súčinnosť pri riešení sporu. Návrh zákona tu však zohľadň uje istú mieru tolerancie voči predávajúcemu a ukladá subjektu povinnosť opakovane písomne vyzvať predávajúceho k poskytnutiu súčinnosti. Následkom nedodržania zákona predávajúcim a uloženia sankcie predávajúcemu za neposkytnutie súč innosti je možnosť uverejniť jeho meno a sídlo na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov. V záujme ponechania priestoru pre nápravu a motivácie predávajúceho k ďalšej spolupráci so subjektmi alternatívneho riešenia sporu návrh zákona obmedzuje trvanie tohto zverejnenia na dobu 90 dní.

K § 16

Týmto ustanovení m sa stanovujú základné postupy a zásady súvisiace s alternatívnym riešením spotrebiteľských sporov. Uloženie povinnosti postupovať pri riešení sporov nezá visle, nestranne, s náležitou odbornou starostlivosťou sú prejavom základných princípov súvisiacich s nezávislým, objektívnym a odborným riešením akýchkoľvek sporov. Stanovenie cieľa, ktorým je urovnanie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim, predstavuje záujem predkladateľa na konečnom vyriešení sporu a dosiahnutiu čo najväčšej spokojnosti oboch zúčastnených strán.

Základným predpokladom na dosiahnutie týchto cieľov je aj nestrannosť a nezávislosť fyzickej osoby riešiacej spor. Preto ná vrh zákona v tejto súvislosti ukladá povinnosť poverenej fyzickej osoby informovať strany sporu o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jej nestrannosť a nezávislosť alebo viesť ku konfliktu záujmov vo vzťahu ku ktorejkoľvek strane sporu. Právo informovať o týchto skuto čnostiach majú aj strany sporu, ktoré informáciu predkladajú priamo subjektu alternatívneho riešenia sporov. Uvedené je alternatívou voči ná mietke zaujatosti ustanovenej inými procesnými predpismi, prostredníctvom ktorej je možné poukázať na skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na postup osoby, ktorá sa zaoberá riešením individuálneho sporu. Návrh zákona upravuje aj ná sledky v prípade preukázania skutočností súvisiacich s porušením princípu nestrannosti a nezávislosti fyzickej osoby riešiacej spor. Ide najmä o prenesenie poverenia riešiť spor na inú fyzickú osobu poveren ú riešením sporov v rámci daného subjektu alternatívneho riešenia sporov. V prípade nemožnosti takéhoto postupu sa spor postúpi inému príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona pamätá aj na nemožnosť vykonania také hoto postupu. V tomto prípade je možné pokračovať v riešení sporu aj pôvodným subjektom alternatívneho riešenia sporov, avšak len za predpokladu, že strany sporu boli informované o okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na nestrannosť a nezávislosť poverenej fyzickej osoby a písomne vyjadrili súhlas s tým, aby ich spor táto osoba riešila.

Strany sporu sa môžu počas celého vedenia postupu vyjadrovať ku svojim stanoviskám a k predloženým dôkazom. Návrh zákona v odsekoch 6 až 8 indikatí vne stanovuje spôsob, akým by komunikácia v priebehu rieš enia sporu mala prebiehať. V záujme flexibility, zníženia administratívnej náročnosti a rýchlosti konania by sa mali využívať najmä telefonický kontakt a elektronické prostriedky komunikácie, predovšetkým e-mail. Záujem na zmierlivom a úspešnom urovnaní sporu sa prejavuje aj v ustanovení, ktorý m sa stanovujú princípy nestranného a uvážlivého hodnotenia dôkazov a riešenia sporu s cieľom hľadania spoločného prieniku medzi záujmami predávajúceho a spotrebiteľa, ktorý by mohol byť úč inným riešením daného sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov vyvíja všetko úsilie, aby došlo k zmierlivému ukončeniu sporu, a to hľadaním kompromisu medzi vôľou spotrebiteľa a predávajúceho s ohľadom na oprávnené záujmy oboch zúčastnených strán.

V odseku 9 sa stanovuje horná hranica doby, v ktorej musí byť alternatívne riešenie sporu ukončené. Táto lehota je stanovená na 90 dní a je výsledkom transpozície článku 8 písm. e) smernice. Tak ako v prípade iných procesných predpisov, tak aj tento návrh zá kona stanovuje, že doba, počas ktorej sa spor rieši, až do dňa jeho ukončenia sa nezapočítava do prekluzívnej a premlčacej doby podľa Občianskeho zákonn íka. Uvedené ustanovenie je výsledkom transpozície čl ánku 12 smernice.

Súčasťou povinností fyzickej osoby riešiacej spor je aj zachovávanie mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorý ch sa dozvedela pri riešení sporov. Tejto povinnosti ju môže zbaviť len strana sporu, v ktorej záujme je viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

K § 17

V prípade, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov pri vedení postupu zistí, že je možné nájsť prienik záujmov spotrebiteľa a predávajúceho, navrhne stranám sporu možné alternatívy riešenia ich sporu a snaží sa komunikáciou s oboma stranami motivovať strany sporu k uzavretiu dohody o vyriešení sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporo v napomáha stranám sporu pri formulovaní obsahu a znenia dohody, a to vypracovaním návrhu dohody o vyriešení sporu, s ktorou strany sporu môžu súhlasiť. Zákon ustanovuje obligatórne náležitosti dohody - subjekt alternatívneho riešenia sporov musí v návrhu dohody vymedziť inter alia predmet sporu, popis skutkového stavu a stručnú informáciu o tom, aké úkony a postupy vykonal počas alternatívneho riešenia sporu. Pri formulovan í návrhu riešenia sporu sa subjekt alternatívneho riešenia sporov nesmie odchýliť od ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú či už zákonné nároky alebo povinnosti strán sporu, preto je uvedenie právnych predpisov, ktoré vzal do úvahy pri formulovan í návrhu, taktiež jednou z obligatórnych náležitostí. Subjekt alternatívneho riešenia sporov ď alej informuje strany sporu o záväznosti dohody o vyriešen í sporu a ďalších skutočnostiach podľa zákona. Pred uzavretím samotnej dohody o vyriešení sporu musí subjekt strany sporu informovať o lehote, v ktorej sa môžu rozhodnúť, či s navrhovaným znením dohody záväzne vyjadria súhlas. Súčasťou tejto informá cie je aj upozornenie, že výsledok alternatívneho riešenia sporu sa môže odlišovať od výsledku súdneho konania, pričom subjekt zárove ň zdôrazní, že alternatívnym riešením sporu nie je dotknutá možnosť prejednania veci na všeobecnom súde.

Podpisom návrhu dohody strana sporu vyjadruje, ž e súhlasí s jej obsahom a so záväznosťou navrhovaného riešenia sporu, návrh sa po jeho podpísaní považuje za prijatý. Je zrejmé, že návrh musí byť akceptovaný bezvýhradne, nie je teda prípustné jeho upravovanie samotnými stranami sporu bez súčinnosti so subjektom alternatívneho riešenia sporu. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie, či došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu, je okamih doručenia vlastnoručne podpísaného súhlasu s návrhom rieš enia sporu od oboch strán sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov. Týmto momentom zároveň vzniká povinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov bezodkladné oznámiť stranám sporu, že alternatívne riešenie sporu sa skončilo úspešne, a teda došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu.

Dohodu o vyriešení sporu je možné uzavrieť osobne i neformálne, a to zaslaním podpísaného znenia návrhu riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov listinne, ale aj elektronicky.

V prípade, že bola uzavretá dohoda o vyriešení sporu pred oprávnenou právnickou osobou a až následne vyjdú najavo skutočnosti, ktoré majú za následok vyčiarknutie tejto osoby zo zoznamu z dôvodu uvedenia nepravdivých informácií v žiadosti o zápis do zoznamu, zákon ponecháva stranám sporu možnosť odstúpiť od uzavretej dohody.

K § 18

Ak nie je možné dosiahnuť výsledok alternatívneho riešenia sporu vo forme uzavretia dohody o vyriešení sporu, je v určitých prípadoch možné ukončiť jeho vedenie vydaním odôvodneného stanoviska. Predpokladom pre vydanie odôvodneného stanoviska je skutočnosť, ž e subjekt z návrhu, priložených dôkazov, prípadne vyjadrení strán sporu alebo tretej osoby nadobudne dôvodné podozrenie, že konaním alebo opomenutím predávajúceho boli porušené práva spotrebiteľa. Odôvodnené stanovisko síce nemá záväznú povahu, avšak môže sa stať významnou oporou pre spotrebiteľa, ktorý sa mieni svojich práv domáhať súdnou cestou.

Účelom tohto ustanovenia je teda posilnenie vymožiteľnosti práv spotrebiteľa v prípadoch, kedy sa uskutočnilo alternatívne riešenie sporu, avšak nedošlo k jeho ukončeniu vo forme uzavretia dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Uvedené stanovisko má do istej miery poskytnúť spotrebiteľovi spoľahlivý z áklad pre zhodnotenie jeho právnych nárokov. Z tohto dôvodu je predpokladaným obsahom stanoviska aj záver s označením ustanovenia tohto návrhu zákona alebo osobitného zákona, ktorého sa stanovisko týka, a odô vodnenie, v ktorom sa uvedie popis skutkového stavu, označenie dôkazov, na základe ktorých sa stanovisko vydáva a postup subjektu alternatívneho riešenia sporu pri hodnotení dôkazov. Nakoľko stanovisko má predovš etkým informatívny charakter, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné súdom.

K § 19

Odloženie n ávrhu predstavuje samostatný spôsob ukončenia riešenia sporu. Týmto úkonom sa sleduje predovšetkým zohľadnenie tých procesných situácií, ktoré nastali u ž po začatí alternatívneho riešenia sporu a ktoré predstavujú zásadnú prekážku ďalšieho postupu. Ide najmä o zásadu trvania príslušnosti iné ho subjektu alternatívneho riešenia sporu, ktorý začal vo veci konať skôr. Rovnaký princíp platí aj v prípade ukončených konaní na všeobecných alebo rozhodcovských súdoch, vrátane prekážky 'res iudicata' už rozhodnutej veci. Návrh zákona zohľadňuje aj konanie spotrebiteľa v priebehu riešenia sporu v podobe neposkytovania súčinnosti potrebnej na vyriešenie sporu alebo vyhlásenia, že sa rozhodol ukončiť svoju účasť na alternatívnom riešení sporu. Spor sa odloží aj v prípade, ak vec nie je možné postúpiť inému subjektu alternatívneho riešenia sporov z dôvodu porušenia zásady nezaujatosti všetkých osôb poverených vedením rieš enia sporov v rámci daného subjektu a strany sporu súč asne nevyjadrili písomný súhlas s pokračovaním riešenia sporu na týmito osobami.

K § 20

Ustanovenie upravuje možn é spôsoby ukončenia alternatívneho riešenia sporu a určuje okamih, kedy k takémuto ukončeniu doš lo. Cieľom celého postupu je predovšetkým ukončenie sporu na základe uzavretia dohody o vyriešení sporu, ktorú uzavierajú strany sporu. Alternatívou voči tomuto spôsobu ukončenia sporu je vydanie stanoviska, ktoré sa vydáva v prípade, ak k dohode nedôjde a sú splnené predpoklady uvedené v § 18. Spor môže byť ukončený aj odložením návrhu, v prípade, že riešeniu sporu bráni niektorá z taxatí vne vymedzených prekážok. Prirodzeným ukončením riešenia sporu je smrť, vyhlásenie za màtveho alebo zánik strany sporu bez právneho nástupcu. Uplynutie 90 dňovej (prípadne dodatočne určenej) lehoty na vyriešenie sporu je dôvodom na ukončenie sporu predovšetkým v z áujme predchádzania prieťahom v riešení sporu. Vyčiarknutie subjektu alternatívneho riešenia sporu zo zoznamu je faktickou prekážkou jeho ďalšieho riešenia. Z tohto dôvodu sa okamih vyčiarknutia považ uje za ukončenie riešenia sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný strany sporu o ukončení alternatívneho riešenia sporu informovať a v prípade vyčiarknutia im vrátiť všetky doklady, ktoré mu odovzdali.

K § 21

Ustanovujú sa okolnosti a podmienky doručovania písomností. Návrh zákona kladie dôraz predovšetkým na využívanie elektronický ch prostriedkov komunikácie, akým je napríklad e-mail. E-mailová adresa musí byť stranou sporu preukázateľne využívaná, čo sa zabezpečí jej spätným potvrdením. Za okamih doručenia písomnosti sa považuje tretí deň od jej odoslania. Ide o tzv. fikciu doručenia, prostredníctvom ktorej sa má dosiahnuť predovšetkým rýchlosť konania a zabránenie tomu, aby sa argumentácia strán sporu o neoboznámení sa s doručenými písomnosťami mohla stať prostriedkom na spôsobovanie prieťahov pri riešení sporu. Pokiaľ ide o doručovanie písomností poštou alebo inými prostriedkami odlišnými od elektronických prostriedkov, návrh zákona ustanovuje povinnosť doručiť tieto písomnosti na korešpondenčnú adresu spotrebiteľa a predávajúceho, ktorá je subjektu známa. V prípade neúspešné ho doručenia tu návrh zákona stanovuje fikciu doručenia na tretí deň od vrátenia nedoručenej zásielky subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K § 22

Náklady alternatívneho riešenia sporov predstavujú predovšetkým úhrady za materiálne prostriedky použité v súvislosti s riešením sporu a účelne vynaložené náklady na prejednanie veci. V prípade orgánov alternatívneho riešenia sporov sa nijaké z týchto úhrad a nákladov pre spotrebiteľov neúčtujú a riešenie sporu je tak zo zákona bezplatné. Oprávnené pr ávnické osoby zapísané v zozname môžu vopred vo svojich pravidlách postupu určiť a na svojom webovom sídle uverejniť informáciu, či budú spory riešiť bezplatne alebo budú spotrebiteľom účtovať poplatok. Poplatok vš ak nesmie presiahnuť sumu päť eur s DPH. Tento poplatok vš ak predstavuje jedinú inkasnú povinnosť, ktorú je možné na spotrebiteľa preniesť. Akékoľvek iné úhrady, vrátane hradenia nákladov subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktoré vynaložil v sú vislosti s riešením sporu, sú zakázané. Náklady jednotlivých strán sporu, ktoré vynaložili z vlastnej iniciatívy, však znáša každá zo strán sporu samostatne.

K § 23

Ustanovenia § 23 upozorňuje na nutný súlad pravidiel alternatívneho riešenia sporov jednotlivých subjektov s ustanoveniami návrhu zákona.

K § 24

Ministerstvo plní úlohy notifikačného orgánu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim pre Slovenskú republiku zo smernice o alternatívnom rie šení sporov, priebežne aktualizuje zoznam zverejnený na jeho webovom sídle a oznamuje Európskej komisii každú zmenu vykonanú v zozname. Ministerstvo je tiež oprávnené vydávať odporúčania pre subjekty alternatívneho riešenia sporov zapísané v zozname s cie ľom zabezpečiť jednotnú aplikačnú prax a čo najlepšie fungovanie celého systému alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom je tiež ministerstvo oprávnené kontrolovať oprávnené pr ávnické osoby, ktoré sú zapísané v zozname.

V odseku 2 sa predovšetkým určuje rozsah informácií, ktoré ministerstvo zverejňuje ako súčasť zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov. Ustanovuje sa aj povinnos ť ministerstva aktualizovať informácie na základe každej zmeny, ktorá mu bola ohlásená predovšetkým zo strany subjektu alternatívneho riešenia sporov, ako aj aktualizovať zoznam priebežne na základe informá cií známych z jeho úradnej činnosti.

K § 25

Uveden ým ustanovením sa určuje spôsob vykonávania dohľadu, kontroly a predmet, na ktorý sa výkon kontroly má zamera ť. Ide najmä o kontrolu údajov a dokumentácie predkladanej oprávnenými právnickými osobami ministerstvu. Ïalej je to priebežná kontrola plnenia podmienok nestrannosti a nezávislosti fyzických osôb riešiacich spor. Ustanovenie dáva ministerstvu prá vomoc požiadať oprávnenú právnickú osobu o predloženie všetkých informácií vrátane spisov, ktoré sú potrebné na posúdenie toho, či subjekt plní povinnosti v zmysle zá kona. Splnenie procesných úkonov súvisiacich s výkonom kontroly môže ministerstvo limitovať stanovením lehôt na predloženie požadovaných dokladov, písomností, spisov, vyjadrení a informácií, vrá tane technických nosičov dát. V odôvodnených prípadoch je možné tieto písomnosti a záznamy na účel vykonania kontroly odobrať. Naproti oprávneniam vyplývajúcim z výkonu kontroly, stanovuje návrh zá kona nemožnosť zasahovania do prebiehajúceho riešenia sporu. Toto ustanovenie je odôvodnené záujmom na nerušenom priebehu sporov a ochrane procesného postavenia jeho strán. Zamestnanci ministerstva sú povinní sa pri kontrole preukázať písomným poverením na kontrolu, v ktorom je uvedený aj predmet kontroly.

Upravuje sa možnosť uloženia poriadkovej pokuty za porušenie povinnosti poskytnúť ministerstvu potrebnú súčinnosť na vykonanie kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona oprávnenou právnickou osobou. Účelom je zabezpeč enie reálnej vymožiteľnosti povinností, ktoré zákon kladie na činnosť súkromných subjektov pôsobiacich v systéme notifikovaných subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 26

Ustanovenie vymedzuje orgány kontroly nad dodržiavaním povinnosti poskytnúť súčinnosť ustanovenú v návrhu zákona. Prá vomoci boli rozdelené podľa kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy a ich nadväznosti na druhy sporov, ktorými sa budú jednotlivé subjekty alternatívneho riešenia sporov zaoberať. Všeobecným org ánom dohľadu nad predávajúcimi je Slovenská obchodná inšpekcia. Svoju kompetenciu v tejto oblasti vykonáva v prípadoch, ak ide o riešenie sporov, ktoré svojou povahou nepatria do kompetencie iných orgánov dohľadu.

K § 27

Správnym deliktom v zmysle návrhu zákona je neposkytnutie súčinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zo strany predávajúceho alebo tretej osoby, ktorá bola subjektom alternatívneho rie šenia sporov požiadaná o súčinnosť. Správneho deliktu sa však môže dopustiť aj oprávnená právnická osoba, ktorá nesplní svoje povinnosti taxatívne vymenované v odseku 1. Za správne delikty možno uložiť pokutu, ktorej najvyššia sadzba sa pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu 12 mesiacov zvyšuje.

Lehota na uloženie pokuty je stanovená najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

K § 28

V spoločných ustanoveniach sa určuje primerané použitie občianskeho sú dneho poriadku vo vzťahu k inštitútom zastúpenia a počítania lehôt. Takisto sa alternatívne riešenia sporov ako osobitný postup podľa tohto zákona vyníma z režimu správneho konania. Správny poriadok sa vzhľ adom na povahu konania bude vzťahovať len na konanie orgánov verejnej moci, akým je rozhodovanie o žiadosti o zápis do zoznamu subjektov, o jeho vyč iarknutí zo zoznamu alebo na konanie o uložení pokuty.

K § 29

Prechodné ustanovenie rieši moment zápisu orgánov alternatívneho riešenia sporov do zoznamu.

K § 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozič ný odkaz.

K Èl. II

K bodu 1

Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu v súvislosti so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duš evného vlastníctva colnými orgánmi. Novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 199/2014 Z. z. bol zo zákona o ochrane spotrebiteľa vypustený § 5, ktorý ustanovoval zákaz osobitný ch foriem konania predávajúceho voči spotrebiteľom, vrátane zákazu ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva. Uvedený zákaz bol zo zákona vypusten ý na žiadosť Európskej komisie, keďže osobitná prá vna úprava predstavovala duplicitnú úpravu popri všeobecnom zákaze používania nekalých obchodných praktík.

K bodu 2

Uvedeným ustanovením sa zavádza nová kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI). V zmysle toho sa SOI stá va subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je zriadený zákonom. Súčasne je SOI aj tzv. všeobecným subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný pre všetky druhy spotrebiteľský ch sporov, ktorých riešenie nemajú vo vecnej kompetencii iné štátne orgány plniace úlohy subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovaný mi v bode 1.

K Èl. III

K bodu 1

Zavádza sa nové právo pre spotrebiteľov. V zmysle vloženého ustanovenia má každý spotrebiteľ právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a žiadať tak alternatívne riešenie jeho sporu s predávajúcim. Ide o prostriedok napomáhajúci vymoženiu a ochrane práv spotrebiteľov. Súčasne sa v zá ujme efektivity postupu a vyváženosti vzťahov deklaruje povinnosť spotrebiteľa spolupracovať pri riešení sporu so subjektom alternatívneho riešenia sporov. Pri cezhraničných sporoch pomáha spotrebiteľom Európske spotrebiteľské centrum v SR, ktoré spotrebiteľovi v konkrétnom prípade poradí, na aký subjekt alternatí vneho riešenia v zahraničí je potrebné sa obrátiť, poskytne mu kontaktné údaje na príslušné subjekty a prípadne poskytne ďalšie informácie týkajúce sa cezhraničného riešenia sporov.

K bodu 2

Ide o zavedenie novej informačnej povinnosti predávajúcich. Povinnosťou predávajúceho bude informovať spotrebiteľa nielen o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov, ale aj o mož nosti riešenia sporov prostredníctvom subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Navrhovaný text nahrádza súčasný § 3 ods. 6 obsahujúci ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike, a to z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 3

Vypúšťa sa ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 4

Doplnenie prí lohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľsk ých sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Èl. IV

Dopĺňa sa alternatívne riešenie sporov ako jedna z kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služ ieb, ktorý má byť v súlade s § 3 ods. 2 návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov príslušný na alternatívne riešenie sporov v oblasti poskytovania poštových služ ieb. Podrobný postup pri alternatívnom riešení sporov s poštovým podnikom sa v zmysle odkazovacej normy spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Slovo 'mimosúdne' sa nahrádza slovom 'alternatívne' z dôvodu nahradenia predchádzajúceho systému riešenia sporov spotrebiteľov systémom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Nahradením pojmu mimosúdne slovom alternatívne sa súčasne sleduje zjednotenie terminológie používanej pre osobitný spôsob riešenia sporov v systé me subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Uvedené ustanovenie vylučuje výsledky alternatívneho riešenia sporov z právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskú manie rozhodnutí a postupov úradu. Alternatívne riešenie sporov je menej formalizovaný postup smerujúci k urovnaniu sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Ide predovšetkým o snahu dospieť k riešeniu spoloč ne akceptovateľnému tak spotrebiteľom, ako aj predávajúcim, ktoré je založené na zmierlivom vyriešení sporu. Súčasne alternatívne riešenia sporu nie je prekážkou prejednania veci pred súdom. Na zá klade uvedeného teda nie je dôvod, aby rozhodnutia a postupu úradu v rámci alternatívneho riešenia sporov mohli byť predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

K bodu 4

Návrh zákona zav ádza nový pojem, ktorým je alternatívne rieš enie sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút 'mimosúdneho riešenia sporov', ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť elektronických komunik ácií. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľsk ých sporov).

K Èl. VI

V súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek je každý hospodársky subjekt, vrátane distribútora, povinný na požiadanie orgánu dohľadu určiť každý hospodársky subjekt, ktorý mu hrač ku dodal a každý hospodársky subjekt, ktorému hračku dodal. Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad so smernicou.

K Èl. VII

K § 37

K bodu 1

Zavádza sa nová kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá odráža pozíciu úradu ako jedného z orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa návrhu zákona o alternatívnom riešen í spotrebiteľských sporov. Vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí spĺňajú definíciu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (t.j. osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) sa bude procesný postup pri alternatívnom riešení sporu spravova ť ustanoveniami nového zákona o alternatívnom riešení sporov.

Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenia sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút 'mimosúdneho riešenia sporov', ktorý bol vý sledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť sieťových odvetví. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný z ákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č . 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K bodu 2

Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu ú radom aj o odberateľov, tepla, vody alebo producentov odpadových vôd. V navrhovanom ustanovení sa vychádzajúc z úpravy de lege lata upravuje postup alternatí vneho riešenia sporov, avšak iba vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí nespadajú pod definíciu spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľ a. Riešenie sporov úradom pri týchto osobách sa bude spravovať miernejším a menej formálnym postupom, ako je to z dôvodu nevyhnutnosti súladu so smernicou o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov v prípade fyzických osôb.

K Èl. VIII

K bodu 1

Doplnením ustanovenia sa odstraňuje nesúlad s aplikač nou praxou pri uzatváraní zmlúv o pripojení do distribuč nej siete alebo zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2

Uvedená zmena je od ôvodnená zavádzaním obligatórnej účasti predávajúceho na alternatívnom riešení sporov. Ustanovenie súčasne nadväzuje na povinnosť predávajúceho informovať o alternatívnom riešení sporov.

K bodu 3

Doplnenie prí lohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľský ch sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Èl. IX

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. júla 2016.

Bratislava 26. augusta 2015

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Vazil Hudák v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

Dôvodová správa


Osobitná časť

K čl. I


K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona definuje okruhy spoločenských a právnych vzťahov, na ktoré sa zákon vzťahuje. S prihliadnutím k základnému účelu návrhu zákona, ktorým je implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len „smernica“) do slovenského právneho poriadku, sa toto ustanovenie zmieňuje o úprave základných pravidiel postupu pri riešení spotrebiteľských sporov pred subjektom alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „subjekt alternatívneho riešenia sporov“ alebo „subjekt“), podmienkach, ktoré musia byť splnené na zapísanie žiadateľa do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti, ktoré zákon určuje týmto subjektom, fyzickým osobám, ktoré riešia spotrebiteľské spory a stranám alternatívneho riešenia sporu. Súčasťou zákona je aj úprava pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a ustanovenie sankcií za jeho porušenie.

Odsek 2 zavedením legislatívnych skratiek vymedzuje pojmy „vnútroštátny spor“ a „cezhraničný spor“, v záujme zdôraznenia skutočnosti, že navrhovaná právna úprava sa vzťahuje nielen na spory medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi na území Slovenskej republiky, ale aj na spory medzi zahraničnými spotrebiteľmi a predávajúcimi so sídlom v Slovenskej republike.

Naproti pozitívnemu vyjadreniu pôsobnosti v odsekoch 1 a 2, návrh zákona v odseku 3 uvádza aj okruh právnych vzťahov, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide najmä o spory vyplývajúce zo vzájomných obchodných zmlúv medzi podnikateľmi a spory, v ktorých si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Nakoľko cieľom tohto zákona je v súlade s cieľom smernice poskytnúť priestor spotrebiteľom na ochranu a vymáhanie ich spotrebiteľských práv, jeho súčasťou nie je úprava postupu, kedy si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Priestor na tento postup zotrváva v rámci iných právnych úprav, ako sú napríklad predpisy o mediácii, rozhodcovskom konaní alebo súdnom konaní.

Ďalším okruhom právnych vzťahov vylúčených z pôsobnosti tohto zákona sú aj služby všeobecného záujmu, ktoré sú poskytované bezodplatne. Ide najmä o služby poskytované verejnými inštitúciami a verejnými organizáciami alebo organizáciami samosprávy, ktoré poskytujú svoje služby verejnosti, akými sú napríklad poskytovanie verejného osvetlenia, odstraňovanie snehu, výrub a úprava drevín alebo opravy ciest a iné. Vylúčené z pôsobnosti tohto zákona je aj riešenie sporov, ktoré je vykonávané samotným predávajúcim alebo osobami, ktoré ho zastupujú na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu. Ide najmä o vylúčenie postupov vykonávaných v rámci vnútorných organizačných štruktúr predávajúcich (tzv. „in-house mediácia“), prípadne externými firmami, ktoré na zmluvnom základe vybavujú pre predávajúceho sťažnosti spotrebiteľov. Zákon sa v súlade s vymedzením rozsahu pôsobnosti v § 1 ods. 1 písm. a) obmedzuje výlučne na stanovenie požiadaviek na alternatívne riešenie sporov pred subjektmi zapísanými v zozname vedenom ministerstvom, preto postupy vedené v rámci vnútorných procesov predávajúcich zostávajú touto úpravou nedotknuté. Vo vzťahu k právnym vzťahom vylúčených z pôsobnosti tohto zákona je treba poznamenať, že ich výpočet je priamou transpozíciou smernice 2013/11/EÚ.

V odseku 5 sa z dôvodu jednoznačnosti vymedzuje vzťah k zákonu č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré zostávajú navrhovanou právnou úpravou nedotknuté.


K § 2

Návrh zákona v ustanovení § 2 definuje základný pojem tohto zákona, ktorým je alternatívne riešenie sporov a súčasne vymedzuje, kto sú strany sporu. Cieľom nového inštitútu alternatívneho riešenia sporov je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovšetkým bezplatne alebo s minimálnymi nákladmi oproti dnes existujúcim formám riešenia sporov, ktorými sú napr. mediácia, rozhodcovské alebo súdne konanie. Týmto spôsobom sa má dopomôcť najmä k flexibilite v komunikácii počas riešenia spotrebiteľského sporu a k šetreniu času, prostriedkov a nákladov súvisiacich s uplatnením práv spotrebiteľa. Cieľom celého postupu alternatívneho riešenia sporu pred subjektom je dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom. Zákon v tomto ustanovení zdôrazňuje aj to, že jedinou osobou legitimovanou podať návrh na riešenie sporu prostredníctvom postupu upraveného týmto zákonom je spotrebiteľ, pričom postup nemôže začať na podnet predávajúceho. Uvedené je aj vyjadrením ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) ktoré vylučuje možnosť riešenia sporu iniciovaného predávajúcim podľa ustanovení tohto zákona.


K § 3

Zákon v ustanovení § 3 uvádza okruh subjektov, ktoré sú oprávnené na alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov.

Ustanovenie rozdeľuje subjekty na „orgány alternatívneho riešenia sporov“ a „oprávnené právnické osoby“. Orgánmi alternatívneho riešenia sporov v zmysle § 3 ods. 2 sú orgány verejnej moci, ktorým návrh zákona určuje povinnosť riešiť spory v závislosti od ich vecnej pôsobnosti. Orgány alternatívneho riešenia sporov sa stanú subjektmi alternatívneho riešenia sporov ex lege, pričom tieto budú zapísané do zoznamu subjektov vedeného ministerstvom k 1. januáru 2016. Okrem orgánov kompetentných pre riešenie sporov v oblasti regulovaných sieťových odvetví, elektronických komunikácií a poštových služieb, sa týmto zákonom ustanovuje aj tzv. reziduálny subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“). Touto cestou sa zabezpečuje možnosť riešiť spotrebiteľský spor, ak na riešenie sporu nie je určená kompetencia iných orgánov. Ustanovenie je vyjadrením zámeru smernice ustanoveného v recitáli 24, ktorý vypovedá o potrebe zriadenia tzv. univerzálneho subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý by sa mal zaoberať spormi, na ktorých riešenie nie je určený žiadny osobitný subjekt. Návrh tak plní zámer smernice, ktorým je vytvorenie záruky pre spotrebiteľov a obchodníkov, aby im bol umožnený prístup k subjektom alternatívneho riešenia sporov a aby neexistovali miesta nepokryté možnosťou riešenia sporov podľa tohto zákona. Výnimkou z kompetencie SOI sú spory vyplývajúce z poskytovania finančných služieb, ktoré sú vylúčené z kompetencií orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa tohto zákona. Dôvodom je skutočnosť, že pokrytie oblasti finančných služieb alternatívnym riešením sporov z dôvodu vecnej príslušnosti zabezpečuje Ministerstvo financií SR, ktoré je gestorom ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu a ktoré pripraví samostatný zákon, ktorým sa vytvorí osobitný subjekt alternatívneho riešenia sporov pre spory s poskytovateľmi finančných služieb.

Okrem zákonom určených štátnych orgánov sa môžu stať subjektmi alternatívneho riešenia sporov notifikovanými Európskej komisii aj vymedzené právnické osoby, ktoré budú na alternatívne riešenie sporov oprávnené ministerstvom. Právnická osoba bude oprávnená na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona okamihom jej zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Podmienkou tohto zápisu je predloženie žiadosti o zápis do zoznamu a splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom. Po zápise je právnická osoba oprávnená viesť alternatívne riešenie sporov v oblasti, ktorú má zapísanú v zozname.


K § 4

Ustanovenie upravuje náležitosti žiadosti o zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom. Zákon tu výslovne ustanovuje, že žiadateľom o zápis môže byť výhradne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, komora zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb (ďalej len „žiadateľ). Vymedzenie žiadateľov podľa povahy ich právnej subjektivity je odôvodnené cieľom predchádzať vzniku ad hoc subjektov riešiacich spory, ktoré by mohli byť bezprostredne prepojené s predávajúcim, čo nie je žiaduce z hľadiska naplnenia požiadavky nestrannosti a nezávislosti, na ktorých je budovaný celý systém alternatívneho riešenia sporov. Návrh preto ustanovuje aj požiadavku minimálne desiatich členov v rámci záujmového združenia právnických osôb, čím sa sleduje najmä zamedzenie možnostiam vytvorenia záujmových združení právnických osôb, ktoré sú založené na fiktívnych aktivitách a základoch.

Odseky 2 a 3 vymedzujú obsahové a formálne náležitosti žiadosti. Okrem zákonom predpísaného obsahu žiadosti sa ustanovenie zameriava aj na hodnoverné preukázanie skutočnosti, že žiadateľ bude spoľahlivo vykonávať činnosť podľa tohto zákona. Na tento účel musí žiadateľ preukázať najmä predchádzajúce aktivity v oblasti riešenia spotrebiteľských sporov, dostatočné technické a administratívne vybavenie na účely spracovania spotrebiteľských podaní, personálne zabezpečenie, zriadenie a udržiavanie webového sídla alebo zabezpečenie odbornej úrovne fyzických osôb, ktoré riešia spory. Aktivity v oblasti riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a predávajúcimi predstavujú najmä predošlé mimosúdne riešenie sporov, a to formou systematického prijímania podnetov či už zo strany spotrebiteľov alebo aj predávajúcich za účelom vyriešenia ich sporu zmierlivou cestou za pomoci mediácie či konciliácie. Osobitnou skutočnosťou, ktorá je predmetom preukazovania je aj dispozícia oddelenými finančnými prostriedkami na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom a na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré riešia spory. Táto skutočnosť je predmetom preukazovania z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia materiálnej nezávislosti subjektov od výsledku ním riešených sporov a eliminácie prípadnej motivácie rozhodovať v rozpore s požiadavkou objektivity a nestrannosti. Uvedené skutočnosti sa preukazujú najmä správami o činnosti danej právnickej osoby. Okrem tejto náležitosti sú obligatórnymi prílohami žiadosti o zápis do zoznamu aj pravidlá alternatívneho riešenia sporov žiadateľa, ktorými sa riadi pri riešení sporov. Tieto pravidlá musia okrem všeobecných informácií o podrobnostiach postupu riešenia sporov pred žiadateľom explicitne obsahovať aj informácie o bezodplatnosti alternatívneho riešenia sporu alebo o výške poplatku, ktorý sa za riešenie sporu bude účtovať, druhy sporov, ktoré bude žiadateľ riešiť ak sa chce zamerať len na istý druh sporov, výpočet prípadov, kedy si žiadateľ v súlade so zákonom vyhradzuje právo odmietnuť riešiť spor alebo informácie o jazyku, v ktorom je možné podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu a viesť tento postup. Uvedené náležitosti žiadosti sú prevažne predmetom transpozície ustanovenia článku 6 smernice, ktorý sa zaoberá podmienkami kladenými na odborné znalosti, nezávislosť a nestrannosť subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje posudzovanie žiadosti o zápis do zoznamu vedeného ministerstvom. V záujme ochrany žiadateľa pred vyradením z možnosti zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov zákon stanovuje minimálnu 15 dňovú lehotu na dodatočné odstránenie zistených nedostatkov podanej žiadosti. Naproti tomu zákon uvádza, že nesplnenie požiadaviek alebo ich nedostatočné preukázanie žiadateľom je dôvodom na zamietnutie žiadosti. Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti možno podať opravný prostriedok (rozklad), o ktorom sa bude rozhodovať v režime správneho konania. Zákon ustanovuje aj hornú hranicu lehoty určenej na preskúmanie žiadosti, ktorú stanovuje na 30 dní odo dňa doručenia úplnej žiadosti spĺňajúcej všetky náležitosti predpokladané zákonom. Zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov je okamihom vzniku oprávnenia žiadateľa na alternatívne riešenie sporov pre tie druhy sporov, ktoré má v súlade s § 24 ods. 2 zapísané v zozname, pričom žiadateľ tak vo vzťahu k riešeniu uvedených sporov nadobúda postavenie subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 6

Návrh zákona v ustanovení § 6 stanovuje zákonnú povinnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov oznámiť ministerstvu akúkoľvek zmenu údajov, ktoré sú predmetom zápisu do zoznamu, a to do 15 dní odo dňa, kedy ku tejto zmene došlo. Účelom je aktuálnosť zverejňovaných údajov a tiež nevyhnutnosť sledovania zmien, ktoré by mohli viesť k strate spôsobilosti oprávnenej právnickej osoby na alternatívne riešenie sporov podľa tohto zákona. V záujme zotrvania oprávnenia subjektu na alternatívne riešenie sporov a zachovania jeho kontinuity zákon ustanovuje minimálnu 30 dňovú lehotu určenú na odstránenie nedostatkov, ktoré sú prekážkou plnenia požiadaviek kladených zákonom na tento subjekt. Predpokladá sa aj možnosť predĺženia lehoty ministerstvom na základe riadne odôvodnenej žiadosti adresovanej ministerstvu. Následkom neodstránenia nedostatkov v stanovenej lehote je strata oprávnenia na výkon alternatívneho riešenia sporov, ku ktorej dôjde vyčiarknutím oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.


K § 7

Uvedené ustanovenie stanovuje postup pri vyčiarknutí oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu vedeného ministerstvom. Návrh zákona tu uvádza taxatívne dôvody, v prípade ktorých má dôjsť k vyčiarknutiu právnickej osoby zo zoznamu a následnej strate jej poverenia na vykonávanie alternatívneho riešenia sporov. Jedným z dôvodov je vyčiarknutie na základe žiadosti právnickej osoby adresovanej ministerstvu. Podmienkou tejto žiadosti je však jej predloženie najmenej tri mesiace pred požadovaným dátumom vyčiarknutia. Účelom tejto lehoty je predovšetkým zachovanie kontinuity a ponechanie doby na ukončenie riešenia už začatých a prebiehajúcich spotrebiteľských sporov. Uvedený zámer nadväzuje aj na ustanovenie odseku 3, ktoré ukladá právnickej osobe vyvinúť potrebné úsilie na dokončenie prebiehajúcich postupov. Dôvodom na vyčiarknutie právnickej osoby zo zoznamu je aj nesplnenie podmienok na jej činnosť alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Prirodzeným dôvodom na vyčiarknutie je aj zrušenie subjektu. Návrh zákona sa v tomto ustanovení zaoberá aj procesom súvisiacim s nadchádzajúcim vyčiarknutím právnickej osoby zo zoznamu. V tomto prípade je úlohou právnickej osoby predovšetkým riadne dokončiť postupy alternatívneho riešenia sporov, tak, ako by k jej vyčiarknutiu nemalo dôjsť, ako aj informovať strany neukončeného sporu. Za osobitne závažné prípady porušenia povinností oprávnenou právnickou osobou zákon považuje napríklad nepostupovanie v súlade so zásadami nestrannosti, nezávislosti, požiadavkou odbornej starostlivosti alebo účtovanie poplatkov prevyšujúcich maximálnu zákonnú výšku poplatku pre spotrebiteľa. V odôvodnených prípadoch môže v dôsledku takéhoto konania dôjsť k vyčiarknutiu oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu bez toho, aby bola ministerstvom vyzvaná na uskutočnenie nápravy v primeranej lehote.


K § 8

Návrh zákona v ustanovení § 8 upravuje podmienky pre fyzické osoby, ktoré v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov vedú alternatívne riešenie sporov, ako aj ich právny vzťah k tomuto subjektu, ktorý je základným predpokladom pre vykonávanie ich činnosti.

Predmetné ustanovenie predstavuje národnú podobu transpozície požiadaviek upravených v úvodných ustanoveniach smernice, ako aj v jej článku 6. Ide najmä o stanovenie požiadaviek kladených na fyzické osoby, ktoré sa týkajú špecifikácie ich znalostí a osobnej spôsobilosti na vedenie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Zákon definuje aj pojem dôveryhodná osoba, pod ktorým chápe osobu, ktorá nebola zbavená funkcie niektorej z vybraných právnických profesií z dôvodu porušenia právnych alebo disciplinárnych predpisov alebo ktorej nebola uložená posledných piatich rokoch sankcia za závažné alebo osobitne závažné porušenie povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jednou z prekážok vo vzťahu k dôveryhodnosti osoby sú aj iné odôvodnené pochybnosti, že daná osoba bude čestne a svedomito plniť povinnosti spojené s alternatívnym riešením sporov. Táto podmienka je predmetom posudzovania v rámci tzv. správnej úvahy, ktorú realizuje ministerstvo v priebehu posudzovania spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá má byť poverená vedením alternatívneho riešenia sporov. Môže ísť najmä o skutočnosti, ktoré nasvedčujú zapojeniu alebo účasti danej fyzickej osoby na nezákonných aktivitách v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo negatívne skúsenosti spotrebiteľov s činnosťami danej osoby. Dôvodom na posudzovanie dôveryhodnosti fyzickej osoby je aj to, že osoba pri riešení sporov podľa tohto zákona preukázateľne nepostupovala nestranne alebo nezávisle. V danom prípade však musí ísť o porušenie zásady nestrannosti alebo nezávislosti, ku ktorej došlo počas predchádzajúceho pôsobenia danej fyzickej osoby v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 9

V § 9 sa ustanovujú osobitné povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov. Následkom nesplnenia požiadaviek dôveryhodnosti či bezúhonnosti poverenej fyzickej osoby je vznik povinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zabezpečiť, aby táto osoba bez zbytočného odkladu ukončila vedenie už začatých postupov alternatívneho riešenia sporov a bezodkladne oznámiť stratu spôsobilosti tejto fyzickej osoby ministerstvu. Návrh zákona sa zaoberá aj otázkou následného nesplnenia podmienky subjektu alternatívneho riešenia sporov mať k dispozícii tri fyzické osoby poverené vedením alternatívneho riešenia sporov. Na splnenie tejto povinnosti návrh zákona ustanovuje dodatočnú 30 dňovú lehotu. Do tohto ustanovenia bola transponovaná aj požiadavka vyplývajúca zo smernice, ktorá smeruje k zabezpečeniu dodatočného vzdelávania poverených fyzických osôb a zvyšovania ich odbornej kvalifikácie.


K § 10

Návrh zákona zavádza v § 10 povinnosti súvisiace so zriadením a prevádzkovaním webového sídla tohto subjektu. V danom prípade ide najmä o transpozíciu článku 5 odseku 2 písm. a) a článku 7 smernice, ktorá ustanovuje požiadavky kladené na subjekt alternatívneho riešenia sporov v súvislosti s uverejňovaním informácií. Ide najmä o to, aby tieto subjekty viedli aktualizované webové stránky, vďaka ktorým sa stranám sporu poskytne ľahký prístup k informáciám o postupe alternatívneho riešenia sporu a ktorými sa spotrebiteľom umožní podať sťažnosť a požadovanú sprievodnú dokumentáciu online. Zavedením tejto povinnosti sa má napomôcť zjednodušeniu komunikácie medzi subjektom a spotrebiteľmi, ako aj zvýšeniu flexibility urovnávania sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Návrh zákona v tomto ustanovení jednotlivé povinnosti subjektu a informácie, ktoré majú byť zverejnené na webovom sídle, ďalej špecifikuje primerane podľa článku 7 smernice. Povinnosti subjektu kladené na obsah a zverejňovanie výročných správ sú predmetom transpozície požiadaviek smernice ustanovených v článku 7 odseku 2.

V záujme zjednodušenia podania návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu pre spotrebiteľov zákon v prílohe č. 1 obsahuje vzorový návrh (formulár), v ktorom sú v prehľadnej forme spracované všetky potrebné náležitosti, ktoré musí spotrebiteľ vyplniť. Tento formulár bude tiež zverejnený na webovom sídle ministerstva i jednotlivých subjektov alternatívneho riešenia sporov. Subjekty sú povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. V prípade potreby by subjekt alternatívneho riešenia sporov mal spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú pomoc s jeho vyplnením, ak sa naň spotrebiteľ s takouto žiadosťou obráti. Subjekt alternatívneho riešenia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Povinnosť viesť evidenciu o riešených sporoch a odmietnutých návrhoch umožní dôsledné vedenie agendy alternatívneho riešenia sporov, ako aj jej prípadnú kontrolu. V záujme nezaťažovania subjektov alternatívneho riešenia sporov nadmernou administratívou je možné, ak to povaha veci pripúšťa, informácie o jednotlivých úkonoch vykonať stručnou informáciou formou zápisu v spise.

Nevyhnutným predpokladom spracovania návrhu spotrebiteľa je identifikácia jeho osoby. Súčasťou tohto ustanovenia je teda aj zdôraznenie povinnosti zachovávať náležitú ochranu osobných údajov, v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky.


K § 11

Alternatívnemu riešeniu sporu by mala predchádzať snaha spotrebiteľa vyriešiť svoj spor s predávajúcim priamou komunikáciou. Z toho dôvodu § 11 uvádza právo spotrebiteľa obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu. Nemusí ísť pritom o písomnú žiadosť, postačuje, ak je táto žiadosť vykonaná elektronickými prostriedkami, prípadne telefonicky či osobne.
Ak predávajúci na túto žiadosť nereaguje alebo je tento pokus o vyriešenie sporu bezvýsledný, a teda predávajúci sa k žiadosti spotrebiteľa o nápravu vyjadril zamietavo, môže sa spotrebiteľ obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov.
Smernica vyžaduje, aby sa nespokojný spotrebiteľ pred tým, ako predloží svoj spor na riešenie nestrannému subjektu alternatívneho riešenia sporov, pokúsil najskôr vyriešiť svoj problém priamou komunikáciou s predávajúcim.

K § 12

Zámerom tohto ustanovenia je vyjadrenie príslušnosti subjektu, ktorému má spotrebiteľ adresovať svoj návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu. Spotrebiteľ v tomto prípade postupuje primerane v závislosti od odvetvia, ktorého sa návrh týka, a adresuje ho subjektu, ktorý je na riešenie sporov tohto druhu určený. V prípade plurality subjektov príslušných na riešenie daného podnetu sa právo voľby zachováva v prospech spotrebiteľa. Ochrana záujmov a slobodnej voľby spotrebiteľa je zachovaná ustanovením považujúcim akékoľvek zmluvné dojednania o predchádzajúcom určení subjektu alternatívneho riešenia sporov predávajúcim za neplatné.

V odseku 3 a 4 sa stanovujú obsahové náležitosti návrhu, ktoré sa týkajú najmä identifikácie spotrebiteľa a predávajúceho, opisu skutočností súvisiacich s meritom veci, riešenia, ktoré spotrebiteľ požaduje a dátumu uplatnenia reklamácie alebo predchádzajúceho kontaktovania predávajúceho, vrátane informácie, že pokus o vyriešenie sporu priamo s predávajúcim bol bezvýsledný. Nakoľko prekážkou riešenia sporu podľa tohto zákona je začaté alebo ukončené konanie na súde, rozhodcovskom súde alebo inom subjekte alternatívneho riešenia sporov, obligatórnym obsahom návrhu je aj vyhlásenie o tom, že k takémuto prejednaniu danej veci nedošlo. Súčasťou návrhu sú aj dôkazy, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v jeho obsahu.

V záujme flexibility konania a zvýšenia dostupných možností pre spotrebiteľa pripúšťa návrh zákona viaceré spôsoby podávania návrhov na začatie alternatívneho riešenia sporu. Je to najmä listinne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami, vrátane možnosti využiť formulár uvedený v prílohe č. 1 návrhu zákona, ktorý je dostupný na webovom sídle ministerstva a každého subjektu alternatívneho riešenia sporov. V súlade s dikciou § 10 sú subjekty povinné zabezpečiť, aby spotrebiteľ mal možnosť podať návrh online i offline formou, a to aj prostredníctvom formulára podľa prílohy č. 1. Subjekt alternatívneho riešenia sporov by mal mať v záujme ústretovosti voči spotrebiteľom, ktorí nemajú možnosť využiť na podanie návrhu elektronické prostriedky, k dispozícii vzorový formulár aj priestoroch svojho sídla, kde prichádza do kontaktu so spotrebiteľmi.

Ustanovenie zohľadňuje aj otázku vzniku formálnych a vecných nedostatkov návrhu. V danom prípade je subjekt alternatívneho riešenia sporov povinný vyzvať spotrebiteľa na jeho doplnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní od prijatia návrhu a poučiť ho, že v prípade nedoplnenia návrhu môže byť jeho návrh odmietnutý.

K § 13

Procesné ustanovenie nadväzuje na predchádzajúci paragraf upravujúci začatie postupu pred subjektom alternatívneho riešenia sporov a upravuje odmietnutie návrhu v prípade nedostatkov, ktoré bránia jeho prejednaniu. Subjekt má povinnosť odmietnuť riešenie sporu aj z dôvodov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Návrh zákona sa tu okrem formálnych predpokladov na odmietnutie riešenia sporu, akými sú príslušnosť subjektu na riešenie sporu určitého druhu, prekážka už prejednanej veci a anonymita predkladateľa návrhu, zaoberá aj opodstatnenosťou návrhu a zabránením zmätočnosti konania v prípade adresovania návrhu na subjekt, ktorý požiadal ministerstvo o vyčiarknutie zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov.

Návrh zákona vykladá aj pojem „neopodstatnený návrh“, ktorým je najmä návrh, prostredníctvom ktorého má dôjsť k zneužitiu subjektívnych práv alebo návrh podaný opakovane v tej istej veci. Uvedené je výsledkom transpozície článku 5 odsek 4 písm. b) smernice, ktorý predpokladá možnosť subjektov alternatívneho riešenia sporov odmietnuť riešiť spor, ktorý je neopodstatnený alebo šikanózny. Každé odmietnutie návrhu, okrem návrhu podaného anonymne, musí byť odôvodnené a oznámené spotrebiteľovi.

Naproti povinnosti subjektu odmietnuť riešenie sporu rozlišuje návrh zákona aj situácie, kedy je odmietnutie návrhu pre subjekt nie povinnosťou, ale možnosťou, a to z dôvodu, aby bol ponechaný priestor pre vznik subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktoré prijmú na riešenie aj spory, ktoré sú napríklad nižšej hodnoty ako 20 eur. Ide o taxatívne vymedzené prípady, kedy spotrebiteľ podal návrh po uplynutí ročnej lehoty, ak sa spotrebiteľ nepokúsil vyriešiť spor priamou komunikáciou s predávajúcim alebo ak ide o spory s nízkou hodnotou neprevyšujúcou sumu 20 eur. Subjekt alternatívneho riešenia sporov bude môcť v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) odmietnuť aj návrh, ktorý bol už predtým v rámci jeho právomoci riešený napríklad štandardným postupom vybavovania podnetu alebo akejkoľvek inej žiadosti, pričom spotrebiteľ bol o výsledku riadne informovaný a opakované konanie v tej istej záležitosti by bolo podľa posúdenia subjektu (a znalosti veci z prechádzajúceho konania) zjavne neúčelné. Samostatným dôvodom na odmietnutie je nemožnosť riešenia sporu z dôvodu, že by subjekt alternatívneho riešenia sporu musel vyvinúť neprimerané úsilie. Predmetné ustanovenie smeruje k prípadom príliš náročným na vyriešenie formou alternatívneho riešenia sporu, a to z dôvodu náročného dokazovania, právnej náročnosti, vysokých nákladov (alternatívne riešenia sporov je bezodplatné alebo dostupné len za symbolický poplatok). Takéto prípady zo svojej povahy patria skôr do rozhodovacej právomoci súdov.


K § 14

Ustanovenie v odseku 1 vymedzuje okamih začiatku alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona tu zohľadňuje skutočnosti súvisiace s účinným podaním spotrebiteľského návrhu, ktorými sú doručenie úplného návrhu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný spor riešiť v závislosti od druhu sporu, ktorý je predmetom návrhu. Podmienka doručenia úplného návrhu je odôvodnená spôsobilosťou subjektu ďalej sa návrhom zaoberať a posúdiť právnu a skutkovú stránku veci.

Začiatok alternatívneho riešenia sporu je sprevádzaný povinnosťou subjektu informovať predávajúceho o doručení návrhu, ktorý voči nemu smeruje, pričom ho vyzve, aby sa k danému návrhu vyjadril v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní (s možnosťou jej predĺženia v odôvodnených prípadoch o ďalších 30 dní). Súčasťou informácie o začatí alternatívneho riešenia sporu adresovanej jeho stranám je aj informácia o tom, že sa pri postupe nevyžaduje žiadne právne zastúpenie, strany sporu však môžu využiť právne poradenstvo alebo zastupovanie a pomoc tretej osoby. Vzhľadom na zámer smernice, ktorým je vytvorenie flexibilného spôsobu riešenia spotrebiteľských sporov, avšak vždy na báze dobrovoľnej účasti spotrebiteľa na tomto postupe, návrh zákona ustanovuje aj povinnosť informovať spotrebiteľa, že riešenie sporu môže ukončiť v ktoromkoľvek jeho štádiu. Súčasťou informačnej povinnosti uvedenej v tomto ustanovení je aj informovanie strán sporu o tom, že začatie alternatívneho riešenia sporu nemá vplyv na ich právo obrátiť sa so sporom na všeobecný súd. Návrh zákona ďalej ustanovuje povinnosť informovať predávajúceho, že jeho neúčasť na riešení sporu alebo odmietnutie akejkoľvek súčinnosti bude mať za následok zverejnenie jeho identifikačných údajov na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 15

Uvedené ustanovenie predstavuje určenie povinností súvisiacich s priebehom alternatívneho riešenia sporu. Návrh zákona stanovuje povinnú súčinnosť strán sporu a ustanovuje jej základný rámec potrebný na dosiahnutie rýchleho a efektívneho vyriešenia sporu. Nakoľko každý spor je iniciovaný záujmom spotrebiteľa na prejednaní veci, návrh zákona tu ustanovuje povinnosti najmä pre predávajúceho. Ide najmä o povinnosť vyjadriť sa k obsahu návrhu, spolupracovať so subjektom alternatívneho riešenia sporov pri objasňovaní skutočností súvisiacich s predmetom sporu a poskytnúť vyjadrenia, vysvetlenia a dôkazy súvisiace s predmetom sporu. Súčasťou tohto ustanovenia je aj možnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov požiadať o súčinnosť tretiu osobu, ktorá nie je stranou sporu, o poskytnutie dokladov alebo jej vyjadrenia, ktoré by mohlo mať význam pre priebeh a výsledok riešenia sporu.

V odseku 5 sa stanovuje právny následok v prípade nedodržania povinnosti predávajúceho poskytnúť súčinnosť pri riešení sporu. Návrh zákona tu však zohľadňuje istú mieru tolerancie voči predávajúcemu a ukladá subjektu povinnosť opakovane písomne vyzvať predávajúceho k poskytnutiu súčinnosti. Následkom nedodržania zákona predávajúcim a uloženia sankcie predávajúcemu za neposkytnutie súčinnosti je možnosť uverejniť jeho meno a sídlo na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov. V záujme ponechania priestoru pre nápravu a motivácie predávajúceho k ďalšej spolupráci so subjektmi alternatívneho riešenia sporu návrh zákona obmedzuje trvanie tohto zverejnenia na dobu 90 dní.


K § 16

Týmto ustanovením sa stanovujú základné postupy a zásady súvisiace s alternatívnym riešením spotrebiteľských sporov. Uloženie povinnosti postupovať pri riešení sporov nezávisle, nestranne, s náležitou odbornou starostlivosťou sú prejavom základných princípov súvisiacich s nezávislým, objektívnym a odborným riešením akýchkoľvek sporov. Stanovenie cieľa, ktorým je urovnanie sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim, predstavuje záujem predkladateľa na konečnom vyriešení sporu a dosiahnutiu čo najväčšej spokojnosti oboch zúčastnených strán.

Základným predpokladom na dosiahnutie týchto cieľov je aj nestrannosť a nezávislosť fyzickej osoby riešiacej spor. Preto návrh zákona v tejto súvislosti ukladá povinnosť poverenej fyzickej osoby informovať strany sporu o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jej nestrannosť a nezávislosť alebo viesť ku konfliktu záujmov vo vzťahu ku ktorejkoľvek strane sporu. Právo informovať o týchto skutočnostiach majú aj strany sporu, ktoré informáciu predkladajú priamo subjektu alternatívneho riešenia sporov. Uvedené je alternatívou voči námietke zaujatosti ustanovenej inými procesnými predpismi, prostredníctvom ktorej je možné poukázať na skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na postup osoby, ktorá sa zaoberá riešením individuálneho sporu. Návrh zákona upravuje aj následky v prípade preukázania skutočností súvisiacich s porušením princípu nestrannosti a nezávislosti fyzickej osoby riešiacej spor. Ide najmä o prenesenie poverenia riešiť spor na inú fyzickú osobu poverenú riešením sporov v rámci daného subjektu alternatívneho riešenia sporov. V prípade nemožnosti takéhoto postupu sa spor postúpi inému príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona pamätá aj na nemožnosť vykonania takéhoto postupu. V tomto prípade je možné pokračovať v riešení sporu aj pôvodným subjektom alternatívneho riešenia sporov, avšak len za predpokladu, že strany sporu boli informované o okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na nestrannosť a nezávislosť poverenej fyzickej osoby a písomne vyjadrili súhlas s tým, aby ich spor táto osoba riešila.

Strany sporu sa môžu počas celého vedenia postupu vyjadrovať ku svojim stanoviskám a k predloženým dôkazom. Návrh zákona v odsekoch 6 až 8 indikatívne stanovuje spôsob, akým by komunikácia v priebehu riešenia sporu mala prebiehať. V záujme flexibility, zníženia administratívnej náročnosti a rýchlosti konania by sa mali využívať najmä telefonický kontakt a elektronické prostriedky komunikácie, predovšetkým e-mail. Záujem na zmierlivom a úspešnom urovnaní sporu sa prejavuje aj v ustanovení, ktorým sa stanovujú princípy nestranného a uvážlivého hodnotenia dôkazov a riešenia sporu s cieľom hľadania spoločného prieniku medzi záujmami predávajúceho a spotrebiteľa, ktorý by mohol byť účinným riešením daného sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov vyvíja všetko úsilie, aby došlo k zmierlivému ukončeniu sporu, a to hľadaním kompromisu medzi vôľou spotrebiteľa a predávajúceho s ohľadom na oprávnené záujmy oboch zúčastnených strán.

V odseku 9 sa stanovuje horná hranica doby, v ktorej musí byť alternatívne riešenie sporu ukončené. Táto lehota je stanovená na 90 dní a je výsledkom transpozície článku 8 písm. e) smernice. Tak ako v prípade iných procesných predpisov, tak aj tento návrh zákona stanovuje, že doba, počas ktorej sa spor rieši, až do dňa jeho ukončenia sa nezapočítava do prekluzívnej a premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie je výsledkom transpozície článku 12 smernice.

Súčasťou povinností fyzickej osoby riešiacej spor je aj zachovávanie mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri riešení sporov. Tejto povinnosti ju môže zbaviť len strana sporu, v ktorej záujme je viazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

K § 17

V prípade, ak subjekt alternatívneho riešenia sporov pri vedení postupu zistí, že je možné nájsť prienik záujmov spotrebiteľa a predávajúceho, navrhne stranám sporu možné alternatívy riešenia ich sporu a snaží sa komunikáciou s oboma stranami motivovať strany sporu k uzavretiu dohody o vyriešení sporu. Subjekt alternatívneho riešenia sporov napomáha stranám sporu pri formulovaní obsahu a znenia dohody, a to vypracovaním návrhu dohody o vyriešení sporu, s ktorou strany sporu môžu súhlasiť. Zákon ustanovuje obligatórne náležitosti dohody - subjekt alternatívneho riešenia sporov musí v návrhu dohody vymedziť inter alia predmet sporu, popis skutkového stavu a stručnú informáciu o tom, aké úkony a postupy vykonal počas alternatívneho riešenia sporu. Pri formulovaní návrhu riešenia sporu sa subjekt alternatívneho riešenia sporov nesmie odchýliť od ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú či už zákonné nároky alebo povinnosti strán sporu, preto je uvedenie právnych predpisov, ktoré vzal do úvahy pri formulovaní návrhu, taktiež jednou z obligatórnych náležitostí. Subjekt alternatívneho riešenia sporov ďalej informuje strany sporu o záväznosti dohody o vyriešení sporu a ďalších skutočnostiach podľa zákona. Pred uzavretím samotnej dohody o vyriešení sporu musí subjekt strany sporu informovať o lehote, v ktorej sa môžu rozhodnúť, či s navrhovaným znením dohody záväzne vyjadria súhlas. Súčasťou tejto informácie je aj upozornenie, že výsledok alternatívneho riešenia sporu sa môže odlišovať od výsledku súdneho konania, pričom subjekt zároveň zdôrazní, že alternatívnym riešením sporu nie je dotknutá možnosť prejednania veci na všeobecnom súde.

Podpisom návrhu dohody strana sporu vyjadruje, že súhlasí s jej obsahom a so záväznosťou navrhovaného riešenia sporu, návrh sa po jeho podpísaní považuje za prijatý. Je zrejmé, že návrh musí byť akceptovaný bezvýhradne, nie je teda prípustné jeho upravovanie samotnými stranami sporu bez súčinnosti so subjektom alternatívneho riešenia sporu. Rozhodujúcim momentom pre posúdenie, či došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu, je okamih doručenia vlastnoručne podpísaného súhlasu s návrhom riešenia sporu od oboch strán sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov. Týmto momentom zároveň vzniká povinnosť subjektu alternatívneho riešenia sporov bezodkladné oznámiť stranám sporu, že alternatívne riešenie sporu sa skončilo úspešne, a teda došlo k uzavretiu dohody o vyriešení sporu.

Dohodu o vyriešení sporu je možné uzavrieť osobne i neformálne, a to zaslaním podpísaného znenia návrhu riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov listinne, ale aj elektronicky.

V prípade, že bola uzavretá dohoda o vyriešení sporu pred oprávnenou právnickou osobou a až následne vyjdú najavo skutočnosti, ktoré majú za následok vyčiarknutie tejto osoby zo zoznamu z dôvodu uvedenia nepravdivých informácií v žiadosti o zápis do zoznamu, zákon ponecháva stranám sporu možnosť odstúpiť od uzavretej dohody.

K § 18

Ak nie je možné dosiahnuť výsledok alternatívneho riešenia sporu vo forme uzavretia dohody o vyriešení sporu, je v určitých prípadoch možné ukončiť jeho vedenie vydaním odôvodneného stanoviska. Predpokladom pre vydanie odôvodneného stanoviska je skutočnosť, že subjekt z návrhu, priložených dôkazov, prípadne vyjadrení strán sporu alebo tretej osoby nadobudne dôvodné podozrenie, že konaním alebo opomenutím predávajúceho boli porušené práva spotrebiteľa. Odôvodnené stanovisko síce nemá záväznú povahu, avšak môže sa stať významnou oporou pre spotrebiteľa, ktorý sa mieni svojich práv domáhať súdnou cestou.

Účelom tohto ustanovenia je teda posilnenie vymožiteľnosti práv spotrebiteľa v prípadoch, kedy sa uskutočnilo alternatívne riešenie sporu, avšak nedošlo k jeho ukončeniu vo forme uzavretia dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Uvedené stanovisko má do istej miery poskytnúť spotrebiteľovi spoľahlivý základ pre zhodnotenie jeho právnych nárokov. Z tohto dôvodu je predpokladaným obsahom stanoviska aj záver s označením ustanovenia tohto návrhu zákona alebo osobitného zákona, ktorého sa stanovisko týka, a odôvodnenie, v ktorom sa uvedie popis skutkového stavu, označenie dôkazov, na základe ktorých sa stanovisko vydáva a postup subjektu alternatívneho riešenia sporu pri hodnotení dôkazov. Nakoľko stanovisko má predovšetkým informatívny charakter, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné súdom.


K § 19

Odloženie návrhu predstavuje samostatný spôsob ukončenia riešenia sporu. Týmto úkonom sa sleduje predovšetkým zohľadnenie tých procesných situácií, ktoré nastali už po začatí alternatívneho riešenia sporu a ktoré predstavujú zásadnú prekážku ďalšieho postupu. Ide najmä o zásadu trvania príslušnosti iného subjektu alternatívneho riešenia sporu, ktorý začal vo veci konať skôr. Rovnaký princíp platí aj v prípade ukončených konaní na všeobecných alebo rozhodcovských súdoch, vrátane prekážky „res iudicata“ už rozhodnutej veci. Návrh zákona zohľadňuje aj konanie spotrebiteľa v priebehu riešenia sporu v podobe neposkytovania súčinnosti potrebnej na vyriešenie sporu alebo vyhlásenia, že sa rozhodol ukončiť svoju účasť na alternatívnom riešení sporu. Spor sa odloží aj v prípade, ak vec nie je možné postúpiť inému subjektu alternatívneho riešenia sporov z dôvodu porušenia zásady nezaujatosti všetkých osôb poverených vedením riešenia sporov v rámci daného subjektu a strany sporu súčasne nevyjadrili písomný súhlas s pokračovaním riešenia sporu na týmito osobami.

K § 20

Ustanovenie upravuje možné spôsoby ukončenia alternatívneho riešenia sporu a určuje okamih, kedy k takémuto ukončeniu došlo. Cieľom celého postupu je predovšetkým ukončenie sporu na základe uzavretia dohody o vyriešení sporu, ktorú uzavierajú strany sporu. Alternatívou voči tomuto spôsobu ukončenia sporu je vydanie stanoviska, ktoré sa vydáva v prípade, ak k dohode nedôjde a sú splnené predpoklady uvedené v § 18. Spor môže byť ukončený aj odložením návrhu, v prípade, že riešeniu sporu bráni niektorá z taxatívne vymedzených prekážok. Prirodzeným ukončením riešenia sporu je smrť, vyhlásenie za mŕtveho alebo zánik strany sporu bez právneho nástupcu. Uplynutie 90 dňovej (prípadne dodatočne určenej) lehoty na vyriešenie sporu je dôvodom na ukončenie sporu predovšetkým v záujme predchádzania prieťahom v riešení sporu. Vyčiarknutie subjektu alternatívneho riešenia sporu zo zoznamu je faktickou prekážkou jeho ďalšieho riešenia. Z tohto dôvodu sa okamih vyčiarknutia považuje za ukončenie riešenia sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov je povinný strany sporu o ukončení alternatívneho riešenia sporu informovať a v prípade vyčiarknutia im vrátiť všetky doklady, ktoré mu odovzdali.


K § 21

Ustanovujú sa okolnosti a podmienky doručovania písomností. Návrh zákona kladie dôraz predovšetkým na využívanie elektronických prostriedkov komunikácie, akým je napríklad e-mail. E-mailová adresa musí byť stranou sporu preukázateľne využívaná, čo sa zabezpečí jej spätným potvrdením. Za okamih doručenia písomnosti sa považuje tretí deň od jej odoslania. Ide o tzv. fikciu doručenia, prostredníctvom ktorej sa má dosiahnuť predovšetkým rýchlosť konania a zabránenie tomu, aby sa argumentácia strán sporu o neoboznámení sa s doručenými písomnosťami mohla stať prostriedkom na spôsobovanie prieťahov pri riešení sporu. Pokiaľ ide o doručovanie písomností poštou alebo inými prostriedkami odlišnými od elektronických prostriedkov, návrh zákona ustanovuje povinnosť doručiť tieto písomnosti na korešpondenčnú adresu spotrebiteľa a predávajúceho, ktorá je subjektu známa. V prípade neúspešného doručenia tu návrh zákona stanovuje fikciu doručenia na tretí deň od vrátenia nedoručenej zásielky subjektu alternatívneho riešenia sporov.


K § 22

Náklady alternatívneho riešenia sporov predstavujú predovšetkým úhrady za materiálne prostriedky použité v súvislosti s riešením sporu a účelne vynaložené náklady na prejednanie veci. V prípade orgánov alternatívneho riešenia sporov sa nijaké z týchto úhrad a nákladov pre spotrebiteľov neúčtujú a riešenie sporu je tak zo zákona bezplatné. Oprávnené právnické osoby zapísané v zozname môžu vopred vo svojich pravidlách postupu určiť a na svojom webovom sídle uverejniť informáciu, či budú spory riešiť bezplatne alebo budú spotrebiteľom účtovať poplatok. Poplatok však nesmie presiahnuť sumu päť eur s DPH. Tento poplatok však predstavuje jedinú inkasnú povinnosť, ktorú je možné na spotrebiteľa preniesť. Akékoľvek iné úhrady, vrátane hradenia nákladov subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktoré vynaložil v súvislosti s riešením sporu, sú zakázané. Náklady jednotlivých strán sporu, ktoré vynaložili z vlastnej iniciatívy, však znáša každá zo strán sporu samostatne.


K § 23

Ustanovenia § 23 upozorňuje na nutný súlad pravidiel alternatívneho riešenia sporov jednotlivých subjektov s ustanoveniami návrhu zákona.


K § 24

Ministerstvo plní úlohy notifikačného orgánu vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim pre Slovenskú republiku zo smernice o alternatívnom riešení sporov, priebežne aktualizuje zoznam zverejnený na jeho webovom sídle a oznamuje Európskej komisii každú zmenu vykonanú v zozname. Ministerstvo je tiež oprávnené vydávať odporúčania pre subjekty alternatívneho riešenia sporov zapísané v zozname s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikačnú prax a čo najlepšie fungovanie celého systému alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom je tiež ministerstvo oprávnené kontrolovať oprávnené právnické osoby, ktoré sú zapísané v zozname.

V odseku 2 sa predovšetkým určuje rozsah informácií, ktoré ministerstvo zverejňuje ako súčasť zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov. Ustanovuje sa aj povinnosť ministerstva aktualizovať informácie na základe každej zmeny, ktorá mu bola ohlásená predovšetkým zo strany subjektu alternatívneho riešenia sporov, ako aj aktualizovať zoznam priebežne na základe informácií známych z jeho úradnej činnosti.


K § 25

Uvedeným ustanovením sa určuje spôsob vykonávania dohľadu, kontroly a predmet, na ktorý sa výkon kontroly má zamerať. Ide najmä o kontrolu údajov a dokumentácie predkladanej oprávnenými právnickými osobami ministerstvu. Ďalej je to priebežná kontrola plnenia podmienok nestrannosti a nezávislosti fyzických osôb riešiacich spor. Ustanovenie dáva ministerstvu právomoc požiadať oprávnenú právnickú osobu o predloženie všetkých informácií vrátane spisov, ktoré sú potrebné na posúdenie toho, či subjekt plní povinnosti v zmysle zákona. Splnenie procesných úkonov súvisiacich s výkonom kontroly môže ministerstvo limitovať stanovením lehôt na predloženie požadovaných dokladov, písomností, spisov, vyjadrení a informácií, vrátane technických nosičov dát. V odôvodnených prípadoch je možné tieto písomnosti a záznamy na účel vykonania kontroly odobrať. Naproti oprávneniam vyplývajúcim z výkonu kontroly, stanovuje návrh zákona nemožnosť zasahovania do prebiehajúceho riešenia sporu. Toto ustanovenie je odôvodnené záujmom na nerušenom priebehu sporov a ochrane procesného postavenia jeho strán. Zamestnanci ministerstva sú povinní sa pri kontrole preukázať písomným poverením na kontrolu, v ktorom je uvedený aj predmet kontroly.

Upravuje sa možnosť uloženia poriadkovej pokuty za porušenie povinnosti poskytnúť ministerstvu potrebnú súčinnosť na vykonanie kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona oprávnenou právnickou osobou. Účelom je zabezpečenie reálnej vymožiteľnosti povinností, ktoré zákon kladie na činnosť súkromných subjektov pôsobiacich v systéme notifikovaných subjektov alternatívneho riešenia sporov.


K § 26

Ustanovenie vymedzuje orgány kontroly nad dodržiavaním povinnosti poskytnúť súčinnosť ustanovenú v návrhu zákona. Právomoci boli rozdelené podľa kompetencií jednotlivých orgánov štátnej správy a ich nadväznosti na druhy sporov, ktorými sa budú jednotlivé subjekty alternatívneho riešenia sporov zaoberať. Všeobecným orgánom dohľadu nad predávajúcimi je Slovenská obchodná inšpekcia. Svoju kompetenciu v tejto oblasti vykonáva v prípadoch, ak ide o riešenie sporov, ktoré svojou povahou nepatria do kompetencie iných orgánov dohľadu.


K § 27

Správnym deliktom v zmysle návrhu zákona je neposkytnutie súčinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zo strany predávajúceho alebo tretej osoby, ktorá bola subjektom alternatívneho riešenia sporov požiadaná o súčinnosť. Správneho deliktu sa však môže dopustiť aj oprávnená právnická osoba, ktorá nesplní svoje povinnosti taxatívne vymenované v odseku 1. Za správne delikty možno uložiť pokutu, ktorej najvyššia sadzba sa pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu 12 mesiacov zvyšuje.

Lehota na uloženie pokuty je stanovená najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.


K § 28

V spoločných ustanoveniach sa určuje primerané použitie občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k inštitútom zastúpenia a počítania lehôt. Takisto sa alternatívne riešenia sporov ako osobitný postup podľa tohto zákona vyníma z režimu správneho konania. Správny poriadok sa vzhľadom na povahu konania bude vzťahovať len na konanie orgánov verejnej moci, akým je rozhodovanie o žiadosti o zápis do zoznamu subjektov, o jeho vyčiarknutí zo zoznamu alebo na konanie o uložení pokuty.

K § 29

Prechodné ustanovenie rieši moment zápisu orgánov alternatívneho riešenia sporov do zoznamu.

K § 30

Plní sa povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.


K Čl. II

K bodu 1

Ide o úpravu zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu v súvislosti so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Novelou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 199/2014 Z. z. bol zo zákona o ochrane spotrebiteľa vypustený § 5, ktorý ustanovoval zákaz osobitných foriem konania predávajúceho voči spotrebiteľom, vrátane zákazu ponuky alebo predaja výrobkov alebo poskytovania služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva. Uvedený zákaz bol zo zákona vypustený na žiadosť Európskej komisie, keďže osobitná právna úprava predstavovala duplicitnú úpravu popri všeobecnom zákaze používania nekalých obchodných praktík.

K bodu 2

Uvedeným ustanovením sa zavádza nová kompetencia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI). V zmysle toho sa SOI stáva subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je zriadený zákonom. Súčasne je SOI aj tzv. všeobecným subjektom alternatívneho riešenia sporov, ktorý je príslušný pre všetky druhy spotrebiteľských sporov, ktorých riešenie nemajú vo vecnej kompetencii iné štátne orgány plniace úlohy subjektu alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami navrhovanými v bode 1.


K Čl. III

K bodu 1

Zavádza sa nové právo pre spotrebiteľov. V zmysle vloženého ustanovenia má každý spotrebiteľ právo obrátiť sa s cieľom ochrany svojich spotrebiteľských práv na subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov a žiadať tak alternatívne riešenie jeho sporu s predávajúcim. Ide o prostriedok napomáhajúci vymoženiu a ochrane práv spotrebiteľov. Súčasne sa v záujme efektivity postupu a vyváženosti vzťahov deklaruje povinnosť spotrebiteľa spolupracovať pri riešení sporu so subjektom alternatívneho riešenia sporov. Pri cezhraničných sporoch pomáha spotrebiteľom Európske spotrebiteľské centrum v SR, ktoré spotrebiteľovi v konkrétnom prípade poradí, na aký subjekt alternatívneho riešenia v zahraničí je potrebné sa obrátiť, poskytne mu kontaktné údaje na príslušné subjekty a prípadne poskytne ďalšie informácie týkajúce sa cezhraničného riešenia sporov.

K bodu 2

Ide o zavedenie novej informačnej povinnosti predávajúcich. Povinnosťou predávajúceho bude informovať spotrebiteľa nielen o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov, ale aj o možnosti riešenia sporov prostredníctvom subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Navrhovaný text nahrádza súčasný § 3 ods. 6 obsahujúci ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike, a to z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 3

Vypúšťa sa ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri zavádzaní meny euro v Slovenskej republike z dôvodu jeho obsolentnosti.

K bodu 4

Doplnenie prílohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Čl. IV

Dopĺňa sa alternatívne riešenie sporov ako jedna z kompetencií Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý má byť v súlade s § 3 ods. 2 návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov príslušný na alternatívne riešenie sporov v oblasti poskytovania poštových služieb. Podrobný postup pri alternatívnom riešení sporov s poštovým podnikom sa v zmysle odkazovacej normy spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

K Čl. V

K bodom 1 a 2

Slovo „mimosúdne“ sa nahrádza slovom „alternatívne“ z dôvodu nahradenia predchádzajúceho systému riešenia sporov spotrebiteľov systémom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Nahradením pojmu mimosúdne slovom alternatívne sa súčasne sleduje zjednotenie terminológie používanej pre osobitný spôsob riešenia sporov v systéme subjektov alternatívneho riešenia sporov.

K bodu 3

Uvedené ustanovenie vylučuje výsledky alternatívneho riešenia sporov z právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu. Alternatívne riešenie sporov je menej formalizovaný postup smerujúci k urovnaniu sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim. Ide predovšetkým o snahu dospieť k riešeniu spoločne akceptovateľnému tak spotrebiteľom, ako aj predávajúcim, ktoré je založené na zmierlivom vyriešení sporu. Súčasne alternatívne riešenia sporu nie je prekážkou prejednania veci pred súdom. Na základe uvedeného teda nie je dôvod, aby rozhodnutia a postupu úradu v rámci alternatívneho riešenia sporov mohli byť predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

K bodu 4

Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenie sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút „mimosúdneho riešenia sporov“, ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť elektronických komunikácií. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Čl. VI

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek je každý hospodársky subjekt, vrátane distribútora, povinný na požiadanie orgánu dohľadu určiť každý hospodársky subjekt, ktorý mu hračku dodal a každý hospodársky subjekt, ktorému hračku dodal. Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad so smernicou.

K Čl. VII

K § 37

K bodu 1

Zavádza sa nová kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorá odráža pozíciu úradu ako jedného z orgánov alternatívneho riešenia sporov podľa návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí spĺňajú definíciu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (t.j. osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania) sa bude procesný postup pri alternatívnom riešení sporu spravovať ustanoveniami nového zákona o alternatívnom riešení sporov.

Návrh zákona zavádza nový pojem, ktorým je alternatívne riešenia sporov. Tento má nahradiť doteraz platný inštitút „mimosúdneho riešenia sporov“, ktorý bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, vecne príslušných pre oblasť sieťových odvetví. V danom prípade ide o povahovo rovnaké inštitúty, ktorých cieľom je zmierlivé, mimosúdne riešenie sporov medzi predávajúcimi a spotrebiteľmi. Inštitút mimosúdneho riešenia sporov, ktorý nebol doposiaľ širšie rozvinutý po legislatívnej stránke, sa preto nahrádza alternatívnym riešením sporov, ktoré odkazuje na samostatný zákon prijatý za účelom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K bodu 2

Oproti platnej právnej úprave sa rozširuje okruh osôb oprávnených podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu úradom aj o odberateľov, tepla, vody alebo producentov odpadových vôd. V navrhovanom ustanovení sa vychádzajúc z úpravy de lege lata upravuje postup alternatívneho riešenia sporov, avšak iba vo vzťahu ku koncovým odberateľom plynu, elektriny, tepla, vody alebo producentom odpadových vôd, ktorí nespadajú pod definíciu spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Riešenie sporov úradom pri týchto osobách sa bude spravovať miernejším a menej formálnym postupom, ako je to z dôvodu nevyhnutnosti súladu so smernicou o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov v prípade fyzických osôb.

K Čl. VIII

K bodu 1
Doplnením ustanovenia sa odstraňuje nesúlad s aplikačnou praxou pri uzatváraní zmlúv o pripojení do distribučnej siete alebo zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov.

K bodu 2
Uvedená zmena je odôvodnená zavádzaním obligatórnej účasti predávajúceho na alternatívnom riešení sporov. Ustanovenie súčasne nadväzuje na povinnosť predávajúceho informovať o alternatívnom riešení sporov.

K bodu 3
Doplnenie prílohy je odôvodnené skutočnosťou, že zákon sa dopĺňa o ustanovenia vyplývajúce z transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov).

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť zákona na 1. júla 2016.


Bratislava 26. augusta 2015


Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (ďalej len 'smernica') a implementuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (ďalej len 'nariadenie'). Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 566 z 26. septembra 2013 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.

Návrh zákona sa predkladá za úč elom transpozície smernice a implementácie nariadenia, ktoré zavádzajú nové pravidlá v rámci alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Z tohto dôvodu je potrebné prijatie nového zá kona ako aj doplnenie a zmena niektorých zákonov, čím sa doplní v súčasnosti platná právna úprava.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí, aby sa spotrebitelia mohli v prípade sporu s predávajúcim obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý bude vykonávať nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy alternatívneho rie šenia spotrebiteľských sporov.

Cieľom návrhu zákona je tiež prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľ ov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľ skou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov. Návrhom zákona sa tiež ustanovujú požiadavky na zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov, fyzickej osoby poverenej alternatívnym riešením sporov a účastníkov alternatívneho riešenia sporu.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorší ch predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi. Predávajúci bude povinný informovať spotrebiteľa o subjektoch alternatívneho riešenia sporov, do ktorých pôsobnosti tento predávajúci patrí. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorn ého trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 402/2013 Z. z. o Ú rade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunik áciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkový ch priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodný mi zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu, že v zmysle smernice musia členské štáty vytvoriť systém, v ktorom sa každý spotrebiteľ bude môcť so svojimi spormi obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona bude mať tiež vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na životné prostredie sa nepredpokladajú.

zobraziť dôvodovú správu

Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa v plnej miere preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (ďalej len „smernica“) a implementuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (ďalej len „nariadenie“). Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 566 z 26. septembra 2013 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc.
Návrh zákona sa predkladá za účelom transpozície smernice a implementácie nariadenia, ktoré zavádzajú nové pravidlá v rámci alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov. Z tohto dôvodu je potrebné prijatie nového zákona ako aj doplnenie a zmena niektorých zákonov, čím sa doplní v súčasnosti platná právna úprava.

Zámerom návrhu zákona je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu tým, že sa zabezpečí, aby sa spotrebitelia mohli v prípade sporu s predávajúcim obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý bude vykonávať nezávislé, nestranné, transparentné, účinné, rýchle a spravodlivé postupy alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov.

Cieľom návrhu zákona je tiež prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov. Návrhom zákona sa tiež ustanovujú požiadavky na zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov, fyzickej osoby poverenej alternatívnym riešením sporov a účastníkov alternatívneho riešenia sporu.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, v ktorom dochádza napríklad k rozšíreniu informačných povinností, ktoré je predávajúci povinný poskytnúť spotrebiteľovi. Predávajúci bude povinný informovať spotrebiteľa o subjektoch alternatívneho riešenia sporov, do ktorých pôsobnosti tento predávajúci patrí. Návrhom zákona sa tiež menia niektoré súvisiace ustanovenia zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu, že v zmysle smernice musia členské štáty vytvoriť systém, v ktorom sa každý spotrebiteľ bude môcť so svojimi spormi obrátiť na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Návrh zákona bude mať tiež vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na životné prostredie sa nepredpokladajú.

Vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách

1

DOVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ÈAS

1. Doterajšia právna úprava

Z ákladné pravidlá podnikania v sektore elektronických komunikácií, v rátane štátnej regulácie, sú na Slovensku uplatňované od roku 2004, kedy nadobudol účinnosť zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len 'zákon'), ktorý nahradil dovtedajší telekomunikácií regulačný rámec.

Základným poslaním zákona bola transpozícia regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 do právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý obsahuje súbor piatich smerníc Euró pskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho p arlamentu a Rady č. 2002/21/EC zo 7. 3. 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (Rámcová smernica), Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady č. 2002/20/EC zo 7. 3. 2002 o oprávnení na elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/19/EC zo 7. 3. 2002 o prístupe k elektronickým komunikačným sieť am a pridruženým prostriedkom a o ich prepojení (Prístupová smernica ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/EC zo 7. 3. 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami a službami (Smernica o univerzálnej slu žbe), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12. 7. 2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). .

Zákon priniesol do sektora elektronických komunikácií významné zmeny. Regulácia v sektore elektronických komunikácií sa stala technologicky neutrálna, začali sa uplatňovať zhodné regulačné pravidlá jednotným spôsobom na všetky elektronické komunikačné siete a služby a odstránili sa všetky prekážky podnikania pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré bránili nov ým subjektom vstupu na národný trh. Regulácia zabezpečila všetkým účastníkom elektronického komunikačného trhu, že môžu byť regulovaní len v prípade, ak je to potrebné na zabezpečenie efekt ívnej hospodárskej súťaže, pričom všetci účastníci trhu sú regulovaní rovnakým spôsobom.

Z regulácie sa vylúčila obsahová stránka poskytovaných služieb, napr. v podobe textu, obrazu alebo zvuku, v súlade s právom Európskej únie. Tento zákon teda vylučuje služby, ktoré poskytujú obsah. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi obsahom ako prenášanou informáciou prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ku koncovému užívateľovi a obsahom, ktorý niekto vytvorí a šíri prostredníctvom sietí elektronický ch komunikácií. Z definície elektronických komunikácií (§ 1 ods. 4) jasne vyplýva, že ide o prenos informácií bez ohľadu na druh prenášaného obsahu, či už ide napríklad o text, obraz alebo zvuk.

V popredí všetkých zmien bol posun v chápaní sektora telekomunikácií k novému sektoru elektronických komunikácií. Elektronické komunikácie sa stali novým pojmov v slovenskom práve, ktorý sa prevzal z asquis. Išlo o formálne uznanie dopadu technologického a trhového vývoja v predtým oddelených 'klasických' telekomunikačných sieťach, v sieťach pre rozhlasové a televízne vysielanie a informačných technológiách.

Zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2004 a do roku 2010 bol niekoľkokrát novelizovaný.

2. Reforma regulačného rámca Európskej únie z roku 2002

Podstatnou črtou regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002 sú pravidelné kontroly a revízie smerujúce k efektívnejšej regulácii elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb s cieľom posilniť motiváciu podnikov na investovanie do infraštruktúry elektronických komunikácií, podporiť inovácie otvorenosťou pravidiel pre nové technoló gie, integrovať spoločný trh aplikáciou rovnakých pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ a podporovať cezhraničné služby.

Základným princípom regulácie elektronických komunikácií je postupný prechod od sektorovo zameranej regulácie k pravidlám hospodárskej súťaže, teda postupným prechodom od regulácie trhu ex ante k regulá cii ex post, keď bude význam regulačných činností postupne ustupovať, zasahovať sa bude len minimálne v prípadoch, kedy jednotlivé trhy elektronických komunikácií nebudú dostatočne konkurenčné.

V tomto duchu sa pripravila revízia právnych predpisov regulačného rámca elektronických komunikácií Európskej únie z roku 2002, ktorá začala publikáciou návrhov v roku 2007. Predstavovala hlavný krok k dosiahnutiu jednotného európskeho informačného priestoru a široko dostupnej informačnej spoločnosti.

Reforma, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2009, sa premietla do dvoch Tretím dokumentom je Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zria ďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad. smerníc:

–Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služ ieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovedný mi za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

–Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby.

Obsah reformy, ktorý sa premietol do vyššie uvedených smerníc, má umožniť občanom členských štátov Európskej únie využívať výhody kvalitnejších a lacnejších elektronických komunika čných služieb, posilniť práva spotrebiteľov, aby mali možnosť výberu služieb od viacerých poskytovateľov služieb, podporiť investície do nových komunikačných infraštruktúr, najmä uvoľnen ím frekvenčného spektra pre mobilné širokopásmové služby, vytvoriť podmienky na spoľahlivejšie a bezpečnejšie elektronické komunikácie, hlavne z hľadiska ich odolnosti proti vírusom a kybernetickým útokom.

Jednou z priorít je ochrana súkromia občana. Mená, e-mailové adresy, informácie o bankových účtoch zákazníkov elektronických komunikačných služieb a zákazníkov poskytovateľ ov pripojenia na internet, najmä údaje o každom volaní a prístupe na internet sa musia udržiavať tak, aby sa nemohli dostať náhodou alebo úmyselne do nepovolaných rúk. Prevádzkovatelia elektronických komunika čných sietí musia reagovať na povinnosti, ktoré sa týkajú spracúvania a ukladania týchto údajov. Nové pravidlá zavádzajú povinné oznamovanie narušenia osobných údajov. Znamená to, že prevá dzkovatelia sú povinní informovať príslušné úrady a svojich zákazníkov o tých bezpečnostných incidentoch, ktoré ovplyvňujú ich osobné údaje. Takto sa vytvára lepší predpoklad na vyšš iu ochranu osobných údajov u prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí. Okrem toho sa sprísňujú pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a osobných údajov, napr. používanie 'cookies' a podobných prostriedkov. Užívatelia internetu budú lepš ie informovaní o 'cookies' a o tom, čo sa deje s ich osobnými údajmi a zároveň budú môcť ľahšie vykonávať kontrolu svojich osobných údajov.

Z hľadiska reformy má význam aj vydanie nového odporúčania o relevantných trhoch zo 17. 12. 2007, ktoré nahradilo odporúčania Európskej komisie z 11. 2. 2003 č. 2003/311/ES. Novým odporúčaním sa zniž uje počet pôvodných 18 relevantných trhov na sedem (jeden maloobchodný a šesť veľkoobchodných), ktoré sú predmetom pravidelných analýz národného regulátora, ktorým je Telekomunikačný ú rad Slovenskej republiky (ďalej len 'úrad'), na ktorých sa uplatňuje regulácia ex ante.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Prebratie nových smerníc do zákona o elektronických komunikáciách formou novely, vzhľadom na rozsah zmien, ktoré je potrebné zač leniť do tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu v praxi zo strany všetkých účastníkov trhu, podnikov, spotrebiteľov i verejnej správy. Z toho dôvodu sa navrhuje prijatie nového zá kona pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len 'návrh zákona').

V súlade s reformou regulačného rámca z roku 2009 návrh zákona v porovnaní s existujúcim právnym rámcom dopĺňa prípadne upravuje najmä:

-definičnú časť s ohľadom na technologický vývoj v sektore elektronických komunikácií,

-rozšírenie kompetencií úradu pri ukladaní regulačných povinností a vo vzťahu k Euró pskej komisii a Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie ,

-ciele a základné princípy regulácie elektronických komunikácií v súvislosti so zvyšovaním pr ávnej istoty subjektov pôsobiacich v tomto sektore, prehlbovaním vnútorného trhu a zvyšovaním výhod z využívania moderných technológií pre užívateľov so zdravotným postihnutím,

-správu frekvenčného spektra s ohľadom na prehĺbenie zásady technologickej neutrality a neutrality služ ieb, s dôrazom na využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecných povolení na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb,

-zavedenie možnosti zrušenia alebo odobratia pridelených frekvencií, najmä v prípade ich nevyuží vania, aby nebola trvalo blokovaná časť frekvenčného spektra,

-prístup k jednotnému európskemu číslu tiesňového volania a národným číslam tiesňový ch volaní,

-prenositeľnosť telefónnych čísel s ohľadom na rozšírenie tejto povinnosti z verejnej telefó nnej služby na verejnú elektronickú komunikačnú službu,

-vypustenie povinnosti poskytovať službu prenájmu okruhov v rozsahu minimálneho súboru prenajímaný ch okruhov z dôvodu už existencie efektívnej súťaže na tomto trhu,

-zavedenie novej povinnosti funkčného oddelenia ako poslednej inštancie,

-náležitosti zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb a zverejň ovanie informácií pre užívateľov,

-čiastkové povinnosti v rámci univerzálnej služby s ohľadom na ich spresnenie v súvislosti s technologickým vývojom, bez dopadu na ich rozsah,

-kvalitu služby, hlavne s ohľadom na kompetenciu úradu stanoviť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb,

-zabezpečenie ochrany osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov a dôvernosť komunikácie s cieľom vytvoriť postupy na vybavovanie žiadostí o prístup oprávnených osôb k osobným údajom užívateľov, stanoviť postup v prípade narušení bezpečnosti osobných údajov a zavedenie princí pu opt-in ,

-bezpečnosť a integritu verejných elektronických komunikačných sietí a služieb.

Okrem implementácie revidovaného regulačného rámca pre elektronické komunikácie návrh zákona zohľadňuje aj zistenia a skúsenosti úradu, podnikov a zainteresovanej verejnosti, získané pri aplikácii zá kona v praxi. Okrem upresnenia niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy procesných otázok, sprá vnych deliktov, by mal predkladaný návrh vyriešiť aj otázky súvisiace s cenovou reguláciou.

Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa týmto zákonom ruší.

B. Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie návrhu zákona vymedzuje rozsah jeho pôsobnosti.

Znenie definuje základný pojem úpravy zákona, ktorým sú elektronické komuniká cie. Ide o pojem prvý krát použitý Európskou komisiou v dokumente z roku 1999. Jeho zavedenie súvisí so zbližovaním tradičných telekomunikačných služieb, ako je telefónna služ ba, s programovou ponukou vysielania a retransmisie a službami poskytovanými prostredníctvom siete Internet. V tomto kontexte elektronické komunikácie znamenajú výmenu a prenos informácií vo forme textu, obrazu, zvuku prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

Z pôsobnosti zákona je vylúčená obsahová stránka poskytovaných elektronických komunikačných služieb, t.j. najmä obsah rozhlasového a televízneho vysielania a poskytovanie obsahu prostredníctvom Internetu.

Zavádza sa legislatívna skrátka 'signál' ako technické vyjadrenie prenosu informácií v elektronických komunikačných sieťach bez ohľadu na to, či ide o text, obraz alebo zvuk, najmä s ohľadom na defin ície technických pojmov použitých v návrhu zákona.

K § 2 až 5

V návrhu ustanovení sú definované základné pojmy, ktoré sú nevyhnutné na úpravu celého textu zákona. Systémovo sú rozdelené do š tyroch paragrafov na okruhy týkajúce sa elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb, zariadení elektronických komunikácií a subjektov pôsobiacich na trhu elektronick ých komunikácií vrátane užívateľov služieb. V porovnaní s platným zákonom sa niektoré definície pojmov dopĺňajú, upresňujú alebo ruš ia. Medzi kľúčové patria:

-pridružené prostriedky - spresňuje sa vymedzenie obsahu jedného z kľúčových pojmov návrhu zákona tým, že zahàňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody, sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky. Spresnenie definície vyplýva z potreby odstrániť nejasnosti v implementačnej praxi zákona, najmä z hľadiska ukladania povinností týkajúcich sa prístupu k zariadeniam alebo elektronickým komunikačným službám iným podnikom a využívania cudzích nehnute ľností v súvislosti s podporou hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre;

-pridružené služby – je to nová definícia, ktorá definuje samostatnú kategóriu pridružených prostriedkov. Táto definícia predstavuje ď alší stupeň rozpracovania pojmu pridružené prostriedky s cieľom spresniť vymedzenie obsahu tohto pojmu. Ako príklady pridružených služieb sa uvádzajú služby identity, lokalizácie a prítomnosti. Naprí klad službu identity (calling line identity - CLI) poskytuje väčšina prevádzkovateľov siete takým spôsobom, že pri uskutočňovaní volania sa súčasne vysiela aj telefónne číslo volajúceho koncovéh o zariadenia. Služba lokalizácie umožňuje určiť polohu koncového zariadenia. Služba prítomnosti môže signalizovať , či je koncové zariadenie v aktívnom, resp. neaktívnom stave; v prípade aktívneho stavu je koncový užívateľ schopný okamžite prijať informáciu;

-elektronická komunikačná sieť – podstatným doplnením tejto definície je zdôraznenie sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne. Ide o prenosové médiá, napr. medené vedenia a optické vlákna;

-verejná telefónna služba - definícia zodpovedá zásade neutrality technológie a je v súlade s vývojom technológií. Verejnú telefónnu službu charakterizujú tieto definičné prvky: je určená na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštá tnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technoló gii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplik ácií s postupným výberom možností na webovej stránke, nie je verejnou telefónnou službou. Verejné telefónne služby obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne užívateľ om so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service). Nepriame poskytovanie verejnej telefónnej služby m ôže zahàňať situácie, v ktorých vytvorenie volania prebieha prostredníctvom voľby alebo predvoľby podniku, alebo v ktorých poskytovateľ služby opätovne predáva alebo preznačuje verejne dostupné telefó nne služby, ktoré poskytuje iný podnik;

-volanie – definícia volania nie je viazaná na verejnú telefónnu službu, ale na verejnú elektronickú komunikačnú službu, ktorá umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu. Definícia tak v sebe zahàňa aj IP telefóniu (Voice Over IP).

-v porovnaní s pôvodným zákonom sa ruší pojem verejná telefónna sieť, ktorá konvergenciou sietí stratila svoje pôvodné osobitné postavenie medzi elektronickými komunikačnými sieťami.

K § 6 a 7

Ustanovenia § 6 a 7 definujú povinnosti orgánov štátnej správy vyplývajúce z návrhu zákona s dôrazom na postavenie úradu ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti elektronických komunikácií.

Pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

-explicitne zdôrazňuje potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z členstva SR v Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU), ktorá je medzivládnou odbornou organizáciou pridruž enou k OSN,

-zdôrazňuje potrebu koordinácie politík súvisiacich s efektívnym využívaním frekvenčného spektra pri harmonizá cii podmienok prístupu k spektru a uľahčeniu jeho dostupnosti v záujme vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií a pri zohľadnení úlohy frekvenčného spektra pre ciele v kultú rnej rôznorodosti, plurality médií a sociálnej a územnej súdržnosti.

Zavedením legislatívnej skratky 'členský štát' sa zjednocuje terminoló gia pre subjekty so sídlom alebo adresou v štátoch, ktoré sú súčasťou Európskej únie a v štátoch, ktoré nie sú súčasťou Európskej únie, ale spolu s Európskou úniou vytvárajú Európsky hospodársky priestor (Island, Nórsko, Lichten štajnsko).

V pôsobnosti úradu sa osobitne deklaruje vzťah k činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (Body of European Regulators for Electronic Communications - BEREC), zriadeného nariadením Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009. BEREC by mal fungovať ako výhradné fórum pre spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi a medzi národnými regulačnými orgá nmi a Komisiou pri vykonávaní ich povinností vyplývajúcich z regulačného rámca pre elektronické komunikácie bez toho, aby nahrádzal ich funkcie, či vytváral duplicitu vykonávanej práce. BEREC by mal taktiež slúžiť Európskemu parlamentu, Rade a Komisii ako diskusný, rokovací a poradenský orgán v oblasti elektronických komunikácií. V tejto súvislosti sa zavádza legislatívna skratka 'orgán európskych regulátorov'.

Transparentnosť činnosti úradu sa posilňuje povinnosťou úradu zverejniť svoj rozpočet v lehote, ktorá je o 30 dní dlhšia ako lehota, v ktorej je podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zverejniť údaje rozpočtu správca rozpočtovej kapitoly. Súčasne sa spresňuje rozsah, v ktorom je úrad povinn ý zverejniť prehľad svojich nákladov.

K § 8

Ustanovenie zdôrazňuje spoluprácu úradu s niektorými orgánmi štátnej správy, ktorých činnosť úzko súvisí s reguláciou sektora elektronických komunikácií . Osobitne sa vymedzuje spolupráca úradu s Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačný mi orgánmi členských štátov Európskej únie.

K § 9

Úrad musí mať k dispozícii potrebné informácie od podnikov za účelom účinného vykonávania svojich regulačných činností. Takéto informácie sa môžu získavať a poskytova ť aj Európskej komisii na jej písomnú žiadosť zdôvodnenú potrebou plnenia jej úloh.

Navrhovaná úprava rozširuje povinnosti úradu a podnikov pri poskytovaní informácií, ktoré sa považujú za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Spoločenstva o obchodnom tajomstve a ktoré sa môžu vymieňať len s Európskou komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi v prípade nevyhnutnej potreby takejto vý meny, s cieľom uplatňovať smernice európskeho regulačného rámca pre elektronické komunikácie.

Podľa ustanovenia článku 5 ods. 3 rámcovej smernice Európska komisia a dotknuté národné regulačné orgány musia tak úto dôvernosť zabezpečiť.

K § 10

Proces konzultácií je jedným zo základných nástrojov regulácie trhu elektronických komunikácií. Znenie vymedzuje rozsah návrhov opatrení, ku ktorým má úrad povinnosť uskutočniť vn útroštátne konzultácie, ako aj tých, ktoré je povinný konzultovať na úrovni Európskej únie. Súčasne upravuje postup konzultácií tak, aby sa vnútroštátne konzultácie uskutočnili pred konzultá ciami na úrovni Európskej únie, aby v konzultáciách na úrovni Európskej únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán a predišlo by sa tým potrebe druhej konzultácie na úrovni Euró pskej únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnych konzultácií.

Podľa ustanovenia článku 33 smernice o univerzálnej službe, úrad v čo najväčšej miere prihliada na stanoviská zdru žení koncových užívateľov, výrobcov a podnikov, ak je to primerané.

Ustanovenie ukladá úradu povinnosť konzultácií a koordinácie v určených prípadoch, ak ide o návrh rozhodnutia úradu vo veci, ktorá bude mať významný dopad na relevantný trh.

Vymedzuje sa rozsah opatrení úradu, pri ktorých Európska komisia môže uložiť úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia, podmienky, za ktorých môže Európska komisia uplatniť takýto postup, ako aj postup a lehoty na predloženie revidovaného opatrenia zo strany úradu, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu. Upravuje sa mechanizmus konzultácií úradu s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov a vymedzuje rozsah opatrení úradu v prípadoch, keď stanovisko Európskej komisie požadujúce zmenu alebo stiahnutie n ávrhu opatrenia úradu má len odporúčací charakter. Na druhej strane právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačné ho postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu.

K § 11

Ustanovenie vymedzuje základný rámec regulácie elektronických komunikácií, jej rozsahu, postupov, cieľov a princípov, ktorými sa úrad riadi pri v ýkone regulácie, pričom:

-reflektuje vecné zmeny rozsahu regulácie, konkrétne špecifikované v príslušných ustanoveniach zákona,

-ukladá úradu povinnosť zdôvodniť každé svoje rozhodnutie v prípade, ak sa rozhodne nepostupovať podľa odporúč ania alebo usmernenia Európskej komisie a informovať o tom Európsku komisiu,

-spresňuje a v súlade s revíziou regulačného rámca dopĺňa formulácie týkajúce sa technických noriem a technických špecifikácií, na ktoré musí úrad prihliadať pri regulácii, pričom stanovuje aj ich hierarchiu,

-vo všeobecnej podobe uvádza možnosť výnimky z princípu technologickej neutrality regulácie,

-určuje hlavné smery a zásady politiky podpory hospodárskej súťaže pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov, pričom v súlade s cieľmi Charty základných prá v Európskej únie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím priznáva rovnaké postavenie, ako doposiaľ zá kon priznával užívateľom so zdravotným postihnutím, aj starším užívateľom a užívateľom s osobitnými sociálnymi potrebami,

-novým spôsobom formuluje a súčasne dopĺňa zásady uplatňovania základných regulačných princípov zameraných najmä na podporou trvalo udržateľných investícií do kvalitnej a modernej infraštruktúry, na ochranu hospodárskej súťaže a rozširovania možností výberu služieb pre spotrebiteľov prostredníctvom regulač nej predvídateľnosti a konzistentnosti.

K § 12

Návrh zákona má za cieľ konzistentne upraviť základné pojmy a spôsoby regulácie cien elektronických komunikácií. V súlade s európskymi regulačnými postupmi pribudla možnosť jednotlivé spôsoby účelne spájať a tzv. benchmarking (porovnávanie) sa považuje za samostatný a plnohodnotný nástroj cenovej regulácie. Účelom navrhovaného znenia je zabezpečiť procesnú predví dateľnosť a právnu istotu regulovaných subjektov pri regulácii cien tak, aby boli úradom prakticky aplikovateľné v slovenskom právnom a ekonomickom prostredí.

K § 13

Jednoduchý vstup na trh elektronických komunikácií zabezpečuje inštitút všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služ ieb, ktorý dáva právo každému podniku poskytovať uvedené siete alebo služby pri dodržaní podmienok všeobecné ho povolenia. Týmto nie je dotknuté právo podniku požiadať o individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo frekvencií podľa § 32 , ak je to potrebné.

K § 14

V porovnaní s doterajším obsahom všeobecného povolenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb revidovaný regulačný rámec zahrnul do podmienok všeobecného povolenia osobitné podmienky upravujúce

-dostupnosť služieb koncovými užívateľmi na číslach z národných číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostrední ctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú cenu, k číslam z Európskeho telefó nneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného. Týmto sa nebude brániť cezhraničnému pr ístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné na boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou cenou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrá tený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné,

-potrebu orgánov štátu komunikovať so širokou verejnosťou pred mimoriadnymi udalosť ami, počas nich a po nich s cieľom varovať verejnosť pred bezprostredným nebezpečenstvom a s cieľom zmierniť ich následky,

-sprístupnenie informácií o všetkých podmienkach obmedzujúcich prístup k elektronickým komunikačným službám a aplikáci ám alebo ich používaniu.

V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/06 z 2. júna 2010 sa vypúšťa z ods. 2 písm. j) text: 'na ná klady podniku'.

K § 15

Navrhovaná úprava vymedzuje okruh osôb, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, a to najmä pre jednoznačný výklad ustanovenia v súlade s § 5 ods. 1 návrhu zákona, ktorý stanovuje, že poskytovanie sietí alebo služieb v oblasti elektronických komunikácií je podnikaním podľa osobitné ho predpisu, ktorým je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Oznamovaciu povinnosť je povinný splniť len ten, kto chce vykonávať v oblasti elektronických komunikácií podnikateľskú činnosť. Upraven é ustanovenie zároveň jednoznačne ustanovuje povinnosť, ktorá v prípade nesplnenia môže byť úradom sankcionovaná. Zároveň určuje lehotu, do uplynutia ktorej je osoba povinná splniť si oznamovaciu povinnosť o zmene a ukončení poskytovania sietí služieb alebo služieb. Nutnosť časového obmedzenia na splnenie povinnosti odôvodňujú aj prípady z praxe, kedy podniky oznamovali uvedené skuto čnosti niekedy aj rok alebo viac odkedy ukončili poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb.

Ïalej sa upravuje povinnosť podniku, ktorému úrad zakázal činnosť v súlade s § 73 ods. 8 a ktorý chce znova začať podnikať, oznámiť tento zámer úradu. Umožní to úradu previazať informácie o podniku s jeho predchádzajúcou činnosťou.

K § 16

Vymedzenie relevantných trhov sa v dôsledku vývoja na trhu elektronických komunikácií a najmä v dôsledku technologického vývoja mení, preto Európska komisia revidovala a nanovo vymedzila, v Odporúčaní zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodn ých na reguláciu ex ante, sedem relevantných trhov (predtým 18 trhov). Z ámerom je postupne s rozvojom hospodárskej súťaže znížiť počet pravidiel ex ante špecifických pre tento sektor.

Úrad však môže určiť aj iné relevantné trhy za predpokladu kumulatívneho splnenia troch kritérií, ktoré sú rozhodujúce na hodnotenie, či je na danom trhu efektívna súťaž. Prvým krité riom je existencia podstatných a trvalých prekážok vstupu na trh. Na základe druhého kritéria sa testujú také trhy, ktorých štruktúra nie je priaznivá pre účinnú hospodársku súťaž v určitom čase. Tretie kritérium je splnené vtedy, ak samotným uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži nemožno primerane reagovať na zlyhanie príslušného trhu.

Navrhovaná úprava explicitne vyjadruje právo úradu určiť za stanovených podmienok aj iný relevantný trh, ako sú trhy definované v uvedenom odporúčaní Európskej komisie.

K § 17

Navrhovaná úprava definuje pojmy súvisiace s analýzou relevantných a lehoty na ich vykonávanie, aby sa účastníkom príslušného trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regul ácie. Èasový rámec zohľadňuje, či sa v prípade konkrétneho trhu analýza už v minulosti vykonala a riadne oznámila. Ak úrad nevykoná analýzu relevantného trhu v rámci stanovenej lehoty, požiada orgán európskych regulátorov o pomoc pri dokončení analýzy trhu.

K § 18

Ustanovenie obsahuje postupy a princípy, ktorými sa úrad riadi pri určení významného podniku a ukladaní povinností, pričom:

-sa spresňujú ustanovenia pri nezmenenej situácii na relevantnom trhu a ponechaní tých istých povinností, keďže právoplatné rozhodnutie nemá obmedzenú platnosť. Reá lne by mohla nastať situácia, že úrad by musel po ďalšej analýze rozhodnutím predchádzajúce rozhodnutie zrušiť a tým istým rozhodnutím aj nanovo určiť ten istý podnik za významný a zárove ň mu určiť tie isté povinnosti,

-sa vymedzujú predpoklady a faktory, ktoré môžu mať za následok spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerý ch podnikov na relevantnom trhu. Úrad môže uložiť špecifické povinnosti na zabránenie silného vplyvu podniku z jedného trhu na druhý úzko prepojený trh. Podnik s významným vplyvom na prvom trhu môže by ť označený za podnik významným vplyvom na druhom trhu len vtedy, ak sú prepojenia medzi oboma trhmi také, že umožnia, aby sa trhová sila na prvom trhu prejavila pákovým efektom na druhom trhu, a ak druhý trh podlieha regulácii ex ante v súlade s kritériami vymedzenými v Odporúčaní Komisie zo 17. decembra 2007. Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, úrad zohľadňuje rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach štátu.

K § 19 až 22

Navrhovaná úprava rozširuje rozsah informácií, ktoré má zverejňovať významný podnik pri uložení podmienky transparentnosti, napríklad o podmienky obmedzujúce prístup k službám a aplikáciám a ich používanie, a nahrádza sa veľkoobchodný trh 'uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu' novým relevantným trhom 'prístup k infraštruktúre' v súlade s odporúčaní m Komisie zo 17. decembra 2007 o relevantných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronických komunikácií vhodných na reguláciu ex ante.

Pokiaľ ide o povinnosti ukladané podnikom s významným vplyvom v súvislosti s prí stupom alebo prepojením, tieto sa rozširujú o prístup k neaktívnym sieťovým prvkom a o prístup k pridruženým slu žbám a v tomto kontexte uľahčujú vstup subjektov na trh a zintenzívňujú hospodársku súťaž na maloobchodných trhoch širokopásmového prístupu.

K § 23

Povinnosť cenovej regulácie prístupu a prepojenia je potrebná, ak úrad na základe analýzy konkrétneho trhu zistí, že podnik požaduje neprimerane vysoké ceny. V tomto prípade sa cenovou reguláciou zabezpečí, aby ceny obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia a neboli v neprospech koncových užívateľov alebo príčinou diskriminácie. Ustanovenia zákona v týchto prípadoch oprávňuj ú úrad uložiť významnému podniku pri poskytovaní prístupu a prepojenia povinnosť kalkulovať ceny, aby tieto obsahovali iba náklady spojené s efektívnym poskytovaním prístupu a prepojenia, na základe ú radom určenej metódy kalkulácie nákladov, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia.

Pri cenovej regulácii úrad zohľadní mieru investovania s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu v konkré tnom novom investičnom projekte s ohľadom na možné riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú služby, pri ktorých v čase investovania nie je istý dopyt.

K § 24

Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného podniku vyž aduje, aby založil samostatnú obchodnú spoločnosť, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým podnikom vrátane uvedenej spoločnosti), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelení m sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodrž iavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknut ých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení , ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možný m nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov.

Uloženie funkčného oddelenia vyžaduje koordinovanú analýzu rôznych relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou v súlade s postupom analýzy trhu podľa § 16. Pri vykonávaní analý zy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia sa venuje osobitná pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu návrhy na funkčné oddelenie vopred schvaľuje Európska komisia.

Pod koordinovanou analýzou trhov môžeme chápať proces nasledujúci po funkčnom oddelení vertikálne integrovaného podniku. Funkčné oddelenie má za následok vytvorenie nových subjektov pôsobiacich na relevantn ých trhoch. Postavenie pôvodne významného podniku sa na relevantných trhoch vplyvom funkčného oddelenia zmení. Z toho dôvodu je potrebné preskúmať, či dôvody pre určenie významného podniku (a uložen í súvisiacich povinností) sa vzťahujú aj na právnych nástupcov rozdeleného podniku. Funkčné oddelenie ako výnimočné a subsidiárne opatrenie spôsobuje štrukturálne zmeny na jednom alebo viacerý ch relevantných trhoch a preto je potrebné aby tieto trhy boli, z dôvodu zmeny situácie vyvolanej regulačným orgánom, podrobené procesu analýzy. V analýze nasledujúcej po funkčnom oddelení by mali byť preskú mané dôsledky tohto opatrenia na daný relevantný trh.

K § 25 až 26

Ustanovenia upravujú ďalšie možnosti úradu na zabezpečenie konkurenčné ho prostredia a dosiahnutie efektívnej súťaže, ak povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov.

Za určitých okolností je vhodné, aby úrad ukladal povinnosti aj podnikom, ktoré nemajú významný vplyv na trhu. Navrhované znenie dáva úradu oprávnenie ukladať podnikom, ktoré zabezpečujú prí stup spotrebiteľov k službám digitálneho vysielania, prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a k elektronickým programovým rozhraniam spôsobom, ktorý podporuje udržateľnú hospodársku súťaž , efektívne investície a maximálny prospech pre koncových užívateľov.

K § 27

Ke ďže vznikajú rozpory o tom, či je zmluva o prepojení medzi podnikmi uzavretá alebo nie, pokiaľ nie je zaslaná v písomnej forme úradu podľa § 27 ods. 5, podnik je povinný uzatvoriť zmluvu o prepojení v pí somnej forme. Ïalej sa dopĺňa, aby cena za prepojenie tvorila podstatnú náležitosť zmluvy o prepojení, keďže bez tejto úpravy by bola takáto odplatná zmluva neurčitá.

K § 28

Ustanovuje sa možnosť podnikov dobrovoľného funkčného oddelenia v prípade, že významný podnik na jednom alebo viacerých relevantných trhoch zamýšľa previesť aktíva tvoriace jeho pr ístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoloč nosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby, ktorá bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom služieb, vrátane ich vlastn ých maloobchodných divízií, úplne rovnocenné prístupové produkty. Významný podnik je povinný informovať úrad o plánovanej transakcii, prípadne o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Úrad posúdi vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému podniku. V takomto prípade úrad vykoná novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí samostatný subjekt a podľa toho ukladá, zachová, mení alebo ruší povinnosti.

K § 29 a § 30

Ustanovenia obsahujú základné princípy správy čísel a frekvencií.

Ustanovenie § 30 obsahuje možnosti na dosiahnutie zvýšenej pružnosti správy frekvenčného spektra a riadenia prí stupu k frekvenčnému spektru prostredníctvom princípu neutrality technológií a služieb, aby si užívatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre (elektronické komunikačné) služby v národnej tabuľke frekvenčného spektra. Administratívne obmedzenia uplatnenia týchto princípov v rámci plá nu využívania frekvenčného spektra by sa mali uplatňovať, iba ak ide o ciele všeobecného záujmu, mali by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

Obmedzenia princípu neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odô vodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu (napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu), zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pô sobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, a by sa zabezpečilo efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu.

Úrad môže rovnako prijať opatrenia na obmedzenie princípu neutrality služieb, ktoré predpokladajú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana ž ivota, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo aj povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a primerané. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, , výnimky by nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ktoré by sa mali uprednostniť iba do tej miery, aby v tom istom pásme, pokiaľ je to možné, mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie.

Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službá m je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný, preto sa stá va predmetom konzultácie podľa § 10.

K § 31

Návrh zákona vymedzuje individuálne oprávnenia na dve kategórie zdrojov: na používanie čísel a na používanie frekvencií. Ustanovenia obsahujú podmienky, ktoré sú spojené s právami na používanie čísel, s ich odobratím alebo zrušení m alebo stratou platnosti povolenia a úhrady za čísla.

Explicitne sa do slovenského právneho poriadku premieta harmonizované európske číslo. V tejto súvislosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky adresovalo úradu, s poukázaní m na rozhodnutie Európskej komisie č. 2007/116/ES o rezervovaní národného číselného rozsahu začínajúceho sa 116 pre harmonizované služby sociálneho významu stanovisko, podľa ktorého podľa opisu slu žby (horúca linka pre nezvestné deti) uvedenom v prílohe tohto rozhodnutia zodpovedá takto zadefinovaná služba opatreniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na vykonávanie týchto opatrení sa vy žaduje akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi základné podmienky, ktoré musí žiadateľ o akreditáciu splniť patrí bezúhonnosť a odborná spôsobilosť. Odbornú spôsobilosť overuje akreditačná komisia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Preto sa navrhuje doplniť žiadosť o pridelenie príslušného čísla o doklady preukazujúce splnenie podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla podľa uvedeného osobitného predpisu a súč asne sa doplňuje oprávnenie neprideliť tieto čísla pri nesplnení podmienok.

Èíslovacie plány musia byť technologicky neutrálne založené na popise elektronických komunika čných služieb a nie na používaných technológiách. V zásade rovnaké číselné množiny musia byť dostupné pre tradi čné hlasové služby aj služby prenosu hlasu internetovým protokolom. Podnik s udeleným právom na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, ktoré majú udelené právo na používanie čí sel na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, pokiaľ sú poskytované služby z hľadiska ich popisu rovnocenné a to bez ohľadu na používanú technológiu.

K § 32 a § 33

Ustanovenia upravujú podmienky a postup udeľovania individuá lnych práv na používanie rádiových frekvencií vrátane ich zmien, prevodu alebo prenájmu s ohľadom na ciele regulácie, najmä:

1. uľahčiť prístup účastníkov trhu k frekvenčnému spektru odstránením prekážok, ktoré bránia vstupu na trh. Navyše technologický pokrok znižuje riziko škodlivého rušenia v určitý ch frekvenčných pásmach, a tým znižuje potrebu individuálnych povolení na používanie frekvencií. Podmienky používania frekvenčného spektra na poskytovanie elektronických komunikačných služ ieb by preto mali byť za bežných podmienok stanovené vo všeobecných povoleniach na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, pokiaľ nie je s prihliadnutí m na používanie frekvenčného spektra potrebné prideliť individuálne povolenie s cieľom zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením, technickú kvalitu služieb, účinné využívanie frekvenčné ho spektra alebo splnenie osobitného cieľa všeobecného záujmu. Rozhodnutia o potrebe individuálnych práv by sa mali prijímať transparentným a primeraným spôsobom,

2. zaviesť požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu so zvýšenou možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi, aby viedli k väčšej slobode a väčši emu počtu spôsobov poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, čím sa uľahčí aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Niektoré povinnosti vo všeobecnom záujme, ukladané vysielate ľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb, si však môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií pri udeľovaní práv na používanie, ak sa javí, že sú zásadné na splnenie osobitn ého cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Spoločenstva. Postupy spojené s úsilím o dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu by mali byť za všetký ch okolností transparentné, objektívne, primerané a nediskriminačné,

3. zviesť možnosť obchodovania s individuálnymi právami na používanie frekvencií. Neexistencia takejto možnosti obmedzuje slobodný prístup k rádiovým frekvenciám, preto by ich platnosť by mala byť č asovo obmedzená. Ak právo na používanie obsahuje ustanovenie o obnovení jeho platnosti, úrad by mal najprv vykonať preskúmanie, vrátane verejnej konzultácie, pričom prihliada na vývoj trhu, pokrytie a technologický vývoj. Vzhľadom na vzácnosť frekvenčného spektra by sa individuálne práva udelené podnikom sa musia pravidelne presk úmavať. Pri vykonávaní takéhoto preskúmania by mal úrad zvážiť záujmy držiteľov práv s potrebou podporovať zavedenie obchodovania s frekvenčným spektrom, ako aj pružnejšie využívanie frekven čného spektra prostredníctvom všeobecných povolení, ak je to možné:

-na zabezpečenie účinného a efektívneho využívanie frekvenčného spektra a v prípade, že zdroje frekvenčného spektra ostávajú nevyužité, podnikať kroky na zabrá nenie protikonkurenčnému hromadeniu, ktoré môže brániť novému vstupu na trh,

-na zabezpečenie transparentnosti každý návrh na také pridelenie by mal byť predmetom verejnej konzultácie, pretože pridelenie frekvencií konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie. V záujme pruž nosti a efektívnosti využívania frekvenčného spektra sa môže povoliť, aby užívatelia frekvenčného spektra voľne prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie tretím stranám. Tý mto by sa umožnilo trhové ohodnotenie frekvenčného spektra,

s prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií sa mali mať takisto mož nosť vydávať povolenia používať frekvenčné spektrum na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných

K § 34

Ustanovenie upravuje dôvody na neudelenie, resp. nepredĺženie individuálneho povolenia a na zrušenie a stratu platnosti povolenia na používanie frekvencií.

K § 35

Zákon upravuje systém úhrad za používanie frekvencií, pričom rozlišuje jednorazovú ú hradu za pridelenie frekvencií a následne opakované úhrady za ich používanie. Zároveň je upravená výnimka z platenia za frekvencie v prípade frekvencií, ktoré sú v Národnej tabuľke frekvenčné ho spektra vyhradené na vojenské účely, a ktoré pre dotknuté štátne orgány spravuje Ministerstvo obrany SR.

K § 36 a 37

Návrh zákona tieto ustanovenia v porovnaní s doterajšou právnou úpravou precizuje s cieľom:

-dosiahnutia plného súladu so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky, prípadne ďalšími zákonmi a všeobecne záväznými právny mi predpismi vydanými na ich základe (napr. nariadeniami vlády č. 443/2001 Z. z. o rádiových zariadeniach a koncových telekomunikačných zariadeniach a vzájomnom uznávaní ich zhody, nariadením vlády č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite, zákonom č. 355/2007 Z. z. o verejnom zdravotníctve a vyhláškou MZ SR č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického ž iarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí),

-doplnenia nového ustanovenia, ktoré vyplýva z potreby zabezpečiť plnenie úlohy vyplývajúcej z rozhodnutia Komisie č. 2007/344/ES o harmonizovanej dostupnosti informácií týkajúcich sa využívania frekvenčného spektra v Spoločenstve,

-zabezpečenia súladu so súčasným právnym stavom, keď sú podrobnosti o technických požiadavkách prevádzkyschopnosti koncov ých zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a prevádzkyschopnosti analógových televíznych prijímačov a digitálnych televíznych prijímačov upravené nariadením vlády č. 26/2005 Z. z., ktorým sú do právneho poriadku SR transponované ustanovenia prílohy VI smernice č. 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunika čných sietí a služieb,

-vypustenia ustanovenia obsahujúceho klasifikáciu jednotlivých druhov individuálnych povolení vzhľadom na stratu opodstatnenia rozlišova ť rôzne druhy špeciálnych povolení.

V § 37 sa dopĺňa povinnosť absolvovať praktický výcvik pred vykonaním príslu šnej skúšky. Takáto kvalifikácia sa vyžaduje na splnenie osobitnej odbornej spôsobilosti pre osvedčenie operátora plavebnej pohyblivej služby LRC (Long Range Certificate) a SRC (Short Range Certificate) podľa opatrenia úradu zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej sp ôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky.

K § 38 a 39

Navrhované znenie vymedzuje, na základe doterajších skúseností úradu, rozsah a spôsob vykonávania dohľadu, práva a povinnosti zamestnancov úradu oprávnených vykonávať dohľad a práva a povinnosti kontrolovaný ch osôb. Zároveň transponuje nové ustanovenia Smernice 2002/20/ES o vo veci ukladania pokút a nariaďovania ochranných opatrení.

Tiež sa navrhuje ustanoviť najdlhšiu možnú lehotu, na ktorú je úrad oprávnený kontrolovanej osobe zakázať poskytovať siete, služby alebo siete a služby poskytované na základe všeobecného povolenia, ke ďže doterajšia úprava nebola v praxi vykonateľná.

Nové ustanovenia upravujú osobitné postupy úradu v prípade ochranného opatrenia a v prípade závažného alebo opakovaného porušenia povinností alebo podmienok určených týmto zákonom.

K § 40

Navrhované znenie upravuje sa povinnosť poskytovania informácií úradu tak, aby sa týkala nielen podnikov, ale všetkých osôb, ktoré majú práva a povinnosti podľa návrhu zákona a neboli podmienené len výkonom štátneho dohľadu.

Aby úrad mohol vykonávať svoje regulačné úlohy účinne, musí získavať od podnikov správne, presné a aktuálne informácie, o.i. aj účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi a na ktorých má podnik významný vplyv. Tieto informácie by mali zahàňať aj tie, ktoré úradu umožnia posúdiť možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topoló gie siete na rozvoj hospodárskej súťaže, alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám.

V doterajšej praxi sa stávalo, že vyžiadané informácie napriek tomu, že boli poskytnuté v lehote a rozsahu určenom úradom, nemali jednotnú formu, čím sa komplikovalo ich využitie a predlžoval sa č as potrebný na ich spracovanie. Úrad preto môže stanoviť v akej forme (napr. písomne, ústne, alebo elektronicky) a v akom rozsahu požaduje relevantné informácie. Lehota, ktorú stanoví musí odpovedať rozsahu i obsahu požadovaných informácií. Svoje požiadavky musí vždy zdôvodniť a uviesť, na aký účel informácie požaduje.

Nad rámec štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu, podniky poskytujú štatistické údaje Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa zabezpeč ilo plnenie povinností vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v príslušných medzinárodných organizáciách. V tomto ustanovení sa dopĺňa uvedená povinnosť podnikov, aby bolo zjavné, že ministerstvo má tieto kompetencie.

K § 41

Služby tiesňového volania vrátane čísla 112 by mali byť dostupné aj pre koncových užívateľ ov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich užívateľov, pre užívateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých užívateľov. Mohlo by to zahàňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení užívateľom s poruchami sluchu, textové konverzné služby alebo iné osobitné vybavenie určené na daný účel.

V súlade s revíziou európskeho regulačného rámca upravuje zákon povinnosti podnikov zabezpečiť pre koncových užívateľov prístup k tiesňovým volaniam, k službám v rámci číselné ho rozsahu začínajúcich číslom '116', vybaviť volania do európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a z neho, zabezpečiť prístup za stanovených podmienok k negeografickým číslam v rámci Eur ópskej únie, k všetkým číslam v národných číslovacích plánoch členských štátov a poskytovať nevyhnutné informácie orgánom činným v trestnom konaní v mimoriadnych prípadoch, napr íklad pri podvodoch alebo zneužívaní elektronických komunikačných služieb.

Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí a vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je takáto služba všeobecne dostupná, je potrebné vyvinúť maximálne ú silie na ohlasovanie prípadov nezvestných detí na území štátu na čísle 116000.

Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví užívatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských š tátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel v rámci Spoločenstva, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšen ú cenu. Koncoví užívatelia by mali mať možnosť prístupu aj k číslam z Európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na úč et volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k zdrojom číslovania a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, naprí klad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosť ou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Užívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služ by volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

K § 42

Ustanovenie rozširuje pôvodný rozsah informácií zverejňovaných podnikmi, ktoré umožnia koncovým u žívateľom na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb získať transparentné, aktuálne a porovnateľné informácie o ponukách a službách. Úč elom je, aby si mohli jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe.

Koncoví užívatelia a spotrebitelia by mali byť primerane informovaní, najmä:

-o cene alebo o druhu ponúkanej služby ešte predtým, ako túto službu kúpia, predovšetkým v prípade, keď sa čísla služieb volania na účet volaného spoplatnia ďalší mi poplatkami. Úrad bude mať možnosť vyžadovať, aby sa takéto informácie poskytovali všeobecne a pri určitých kategóriách služieb, ktoré určia, okamžite pred spojením volania. Pri určovaní kateg órií volaní, ktoré si vyžadujú informáciu o cene pred spojením, úrad riadne prihliada na charakter služby, cenové podmienky, ktoré sa na ňu vzťahujú, a či ju ponúka subjekt, ktorý nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb,

-o svojich právach v súvislosti s používaním ich osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch, najmä s účelom alebo účelmi takýchto zoznamov, ako aj so svojím bezodplatným právom nebyť zaradený do telefónneho zoznamu, ako sa ustanovuje v Smernici o súkromí a elektronických komunikáciách. Zákazníci by mali byť tiež informovaní o systémoch, ktoré umožňujú zaradenie informácií do databázy zoznamu, ale nesprístupnia takúto informáciu užívateľom služieb zoznamu,

-o každej zmene prístupu k službám tiesňového volania,

-o akýchkoľvek postupoch zameraných na meranie a riadenie prevádzky s cieľom predchádzať tomu, aby sa naplnila alebo presiahla kapacita sieťového pripojenia, a o tom, ako by tieto postupy mohli vplývať na kvalitu služieb,

-o opatreniach podniku pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Úrad môže zabezpečiť sprístupnenie interaktívnych návodov alebo podobných n ástrojov, pomocou ktorých si môžu koncoví užívatelia nezávisle porovnávať náklady alternatívnych modelov používania služieb, najmä ak ich trh neposkytuje bezplatne alebo za primeranú cenu.

K § 43

Návrh ustanovenia upravuje práva a povinnosti podniku a užívateľa v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca a na základe skúseností z doterajšej aplikácie zákona v praxi.

K § 44 a 45

Zmluvy o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb sú významným nástrojom pre zákazníkov na zabezpečenie minimálnej úrovne transparentnosti informácií a prá vnej istoty.

Navrhované znenie taxatívne vymedzuje, v súlade s revíziou európskeho regulačného rámca, rozsah informácií, ktoré je podnik povinný zahrnúť do zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných slu žieb. Okrem špecifikovaných lehôt, podmienok, kvalite poskytovaných služieb, podmienok na ukončenie zmluvy, kompenzačných opatrení a spôsobov riešenia sporov, aj informácie:

-o tom, či sa poskytuje prístup k službám tiesňového volania, o všetkých obmedzeniach služieb (ako napríklad obmedzenie pri poskytovaní informácií o polohe volajú ceho alebo pri presmerovaní tiesňových volaní),

-v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov služby a dostupnej infraštruktú ry,

-o úrovni spoľahlivosti prístupu a polohe volajúceho, pričom sa do úvahy berú súčasné technologické normy a š tandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb,

-pokiaľ ide o koncové zariadenia týkajúce sa všetkých obmedzení, ktoré podnik zaviedol na požívanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakó dovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľ adu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení,

-o prípadných krokoch, ktoré môže podnik podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete alebo služ by, alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

-o práve účastníka odstúpiť od zmluvy bez sankcií v prípade zmien zmluvných podmienok,

-o možnosti účastníka rozhodnúť, aký obsah by chceli posielať a dostávať a ktoré služby, aplikácie, hardvér a softvér by chceli na tieto účely používať bez toho, aby bola dotknutá potreba chrániť integritu a bezpečnosť sietí a služieb.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom povinnosť uzavrieť zmluvu písomne s vý nimkou predplatených služieb. Skutočnosť, že súčasný zákon nevyžaduje písomnú formu takejto zmluvy a často až na jej 24 mesačnú viazanosť s vysokými zmluvnými pokutami, neexistencia pí somnej zmluvy ohrozuje alebo môže ohrozovať záujmy koncového užívateľa. Písomná forma zmluvy najviac uľahčí kontrolu takýchto zmlúv a prípadné mimosúdne riešenie sporov podľa § 75.

Vzhľadom na skutočnosť, že podniky v zmluvných vzťahoch s účastníkom využívajú aj formu všeobecných podmienok a cenníku, ktoré sú súčasťou zmluvy, zákon zadefinoval aj presné nálež itosti, ktoré musí mať písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré účastník podpisuje.

Zákon obsahuje explicitné ustanovenie o povinnosti podniku ponúknuť produkt, ktorý nepresiahne dobu viazanosti 24 mesiacov alebo ro čnú viazanosť. Táto povinnosť sa viaže k fyzickým osobám, ktorý nie sú podnikateľský m subjektom, resp. samostatne zárobkovo činnou osobou.

K § 46

Konkurenčný trh by mal zabezpečiť, aby sa koncovým užívateľom poskytovali služby v takej kvalite, akú požadujú. Vo výnimočných prípadoch však môže byť potrebné zabezpe čiť, aby verejné elektronické komunikačné siete dosahovali minimálnu úroveň kvality a nedochádzalo k zhoršeniu služby, blokovaniu prístupu a spomaleniu prevádzky v sieťach.

Na základe navrhovanej úpravy je úrad oprávnený určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím a spresňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií o kvalite služieb poskytovaný ch podnikmi.

Úrad môže vo vhodných prípadoch uložiť podnikom poskytujúcim verejné komunikačné siete požiadavky na minimálnu kvalitu služieb a tak zabezpečiť, aby sa služby a aplikácie závislé od elektronick ých komunikačných sietí poskytovali na minimálnej úrovni kvality, ktorú preskúma Európska komisia. Keďže nekonzistentné požiadavky môžu v značnej miere narušiť fungovanie vnútorného trhu, Euró pska komisia bude posudzovať všetky požiadavky, ktoré má úrad v úmysle stanoviť a v prípade potreby vydá pripomienky alebo odporúčania s cieľom dosiahnuť ich konzistentné uplatňovanie.

K § 47

Vo vymedzených prípadoch zákon ukladá povinnosť niektor ým podnikom poskytujúcim verejnú sieť a verejné služby viesť o činnostiach v súvislosti s poskytovaním sietí a služieb oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí a služieb. Týmto ustanovení m je do návrhu zákona o elektronických komunikáciách transponovaný čl. 13 Rámcovej smernice.

K § 48

Prenositeľnosť čísel je kľúčový faktor, ktorý uľahčuje voľbu účastníkom a účinnú súťaž na konkurenčných trhoch elektronických komunikácií.

Navrhované znenie upravuje požiadavky na vykonávanie prenosu čísel tak, aby bolo vykonané s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a účastník nebol bez slu žby dlhšie ako jeden pracovný deň. Úrad je oprávnení vo všeobecne záväznom právnom predpise predpísať celkový postup prenosu čísel, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iné ho poskytovateľa bez súhlasu účastníka. Preto sa navrhuje, aby podnik prijal opatrenia na ochranu svojho účastníka, zamerané na zníženie takéhoto rizika.

K § 49

Ustanovenie upravuje osobitosti viažuce sa k osobitným sieťam vybraných orgánov štátu.

K § 50

Povinnosti univerzálnej služby v súlade s revíziou regulačného rámca sa precizujú smerom k:

-oddeleniu povinnosti pripojenia k verejnej elektronickej komunikačnej sieti na pevnom mieste od poskytovania verejne dostupnej telefónnej služby s ohľadom na konkurenčný trh, ktorý poskytuje ú častníkom možnosť pripojiť sa k sieti na pevnom mieste jedným podnikom a využívať verejnú telefónnu službu iným podnikom Je to dôsledok vývoja technológií a trhu, keď elektronické komunika čné siete čoraz viac prechádzajú na technológiu 'internetového protokolu' (IP) a spotrebitelia majú čoraz viac možností voľby medzi rozličnými konkurenčnými poskytovateľmi hlasových služ ieb. Oddelenie nemá vplyv na rozsah povinností univerzálnej služby vymedzený v súčasnom znení zákona o elektronických komunikáciách,

-využívaniu nielen verejných telefónnych automatov, ale podľa potreby využívania aj alternatívnych verejných telefónnych prí stupových miest s cieľom zabezpečiť technologickú neutralitu a nepretržitý prístup verejnosti k verejnej telefónnej službe,

-zaručeniu rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím na takej ú rovni, na akej je dostupný pre ostatných koncových užívateľov. Na tento účel by mal byť prístup funkčne rovnocenný, tak aby koncoví užívatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať rovnaké služby ako iní koncoví užívatelia, ale iným spôsobom.

Dôležitým prvkom je oprávnenie úradu pravidelne preskúmavať dôvody, na zá klade ktorých sa uložili podniku povinnosti univerzálnej služby a v prípade, že sú na trhu bežne dostupné, zruší alebo pozmení tieto povinnosti.

V prípade, že sa podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby rozhodne predať všetky svoje aktíva miestnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastn íckou štruktúrou, úrad posúdi účinok zamýšľanej transakcie s ohľadom na zabezpečeniu kontinuity povinností univerzálnej služby na celom území štátu.

Povinnosť oznamovať Európskej komisii sa viaže na akékoľvek zmeny súvisiace so zmenou podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a povinnosťami univerzálnej služby.

K § 51

Stanovenie cieľových hodnôt ukazovateľov kvality univerzálnej služby podlieha procesu konzultácií podľa § 10 so zainteresovanými osobami. Zo zoznamu ukazovateľov boli vypustené ukazovatele, ktor ých sledovanie s ohľadom na technologický vývoj už nie je aktuálne.

K § 52

Zákon podrobne upravuje povinnosti podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby voči svojím účastníkom vo vzťahu k možnosti poskytovať zariadenia a služby účastníkom na monitorovanie a kontrolu ich výdavkov, napríklad:

-bezplatne rozpisovať faktúry stým, že základnú úroveň rozpísania faktúr stanoví úrad,

-zverejňovať opatrenia v prípade neplatenia faktúr po náležitom upozornení účastníka, s následným možným preruš ením služby alebo odpojením účastníka od siete,

-informovať účastníka na jeho žiadosť o existujúcich nižších cenách.

V prípade, že už sú tieto nástroje všeobecne dostupné je úrad oprávnený zrušiť uložené povinnosti

K § 53 a 54

Ustanovenia upravujú režim náhrady nákladov vynaložených na zabezpečenie povinnosti poskytovať univerzálnu službu.

Zároveň sa dáva právo úradu vydať všeobecne záväzný právny predpis o rozsahu úhrady čistých nákladov podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby a posudzovaní neprimeraného zaťa ženia týchto podnikov.

K § 55 a 56

Ustanovenia obsahujú všetky zásady ochrany osobných údajov resp. súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení úč astníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostrední ctvom elektronickej komunikačnej siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.

Súhlasom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov 'akýkoľvek slobodne daný výslovný a zrozumiteľný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba na zá klade poskytnutých informácií vedome vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov', (§ 4 ods. 1 písm. j)) .a ďalej 'Súhlas sa preukazuje zvukovým alebo zvukovo-obrazovým záznamom alebo č estným vyhlásením toho, kto poskytol osobné údaje do informačného systému, prípadne iným hodnoverným spôsobom.(§ 7 ods. 2 druhá veta)

Navrhované úpravy zavádzajú do ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracovávajú v súvislosti s poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej služby, nové práva a povinnosti špecifické pre sektor elektronických komunikácií.

Ustanovenie:

-vymedzuje kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,

-zavádza povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov. Prostredníctvom týchto opatrení by sa mala zabezpečiť možnosť prístupu k osobným údajom len pre oprávnené osoby na zákonom schválené úč ely a ochrana uchovávaných alebo prenášaných osobných údajov. Okrem toho by sa na účely identifikácie zraniteľných miest v systéme vo vzťahu k spracovaniu osobných údajov mala vypracovať bezpečnostn á politika,

-vymedzuje účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a času, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,

-upravuje povinnosti informovať pri skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných ú dajov jednotlivcov. Narušenie by sa malo považovať za čin s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje a súkromie účastníka alebo jednotlivca, zahàňajúci napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, závažné poníženie alebo poškodenie dobrého mena. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré prijal podnik s cieľom riešiť dané narušenie bezpečnosti, ako aj odporúč ania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov.

K § 57

Definujú sa prevádzkové a lokalizačné údaje a precizujú sa znenia v jednotlivých odsekoch v súlade s revidovaným regulačným rámcom. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumej ú aj údaje spracovávané elektronickou komunikačnou službou (nielen elektronickou komunikačnou sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej elektronickej komunikač nej služby.

K § 58

Navrhované ustanovenia úplne transponujú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie zakotvuje rozsah uchovávaných údajov aj dĺžku uchovávania. Ak ide o pripojenie internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie cez internet, doba uchovávania určených údajov sa zvyšuje zo 6 mesiacov na 9 mesiacov z dôvodu praktických skúseností oprávnených orgánov štátu.

K § 59

Ustanovenie upravuje pravidlá vydávania verejných telefónnych zoznamov, uverejňovania údajov účastníkov v nich a poskytovanie týchto údajov medzi podnikmi. Podnik má povinnosť bezplatne informovať účastníkov o právach súvisiacich s používaním ich osobných údajov vo verejnom telefónnom zozname, ako aj s bezodplatným právom nebyť zaradený do účastníckeho zoznamu, overova ť, opravovať alebo odstraňovať údaje v telefónnom zoznam, vrátane povinnosti podniku používať a spracúvať údaje o účastníkoch len na stanovené účely.

K § 60 až 62

Zá kon podobne ako v doterajšom právnom predpise definuje pravidlá a podmienky poskytovania služieb zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a automatické presmerovanie volaní a postup pri identifikácii zlomyseľn ého volania a pri nevyžiadanej komunikácii.

Nahradil sa pojem 'zobrazenie identifikácie' pojmom 'prezentácia identifikácie', ktorý lepšie vystihuje vecnú podstatu toto pojmu. Prezentácia identifikácie zahàňa okrem pôvodného zob razenia identifikácie volajúceho aj iné formy prezentácie, napr. zvukom alebo písmom, najmä pre užívateľov so zdravotným postihnutím.

Zároveň sa upravujú povinnosti podniku pri prezentácii alebo zamedzení prezentá cie identifikácie, napr. prípadoch pracovísk, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery, kedy je povinnosť zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.

V súvislosti s nevyžiadanou komunikáciou sa navrhuje, aby príjemca elektronickej poš ty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtý m neodmietol. Navrhuje sa zakázanie zasielania elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabá danie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode).

K § 63

Zákon tak ako v doterajších právnych predpisoch definuje predmet telekomunikačné ho tajomstva v elektronických komunikáciách, ktoré tvorí obsah prenášaných správ v spojení s údajmi komunikujúcich strán, prevádzkovými a lokalizačnými údajmi a pravidlá zaobchádzania s n ím.

Definuje povinnosti podnikov voči oprávneným orgánom štátu a rovnaké pravidlá poskytovania údajov tvoriacich predmet telekomunikačného tajomstva bez ohľadu na to, či je to obsah komunikácie alebo uchované prevádzkové a lokalizačné údaje.

K § 64 a 65

Zložitosť systémov, technická porucha alebo ľudská chyba, nehody alebo útoky – to všetko môže mať vplyv na fungovanie a dostupnosť fyzických infraštruktúr, ktorými sa poskytuj ú služby dôležité pre občanov Európskej únie vrátane služieb elektronickej verejnej správy. Vzhľadom na to, že úspešné uplatňovanie adekvátnych bezpečnostných opatrení nie je jednorazová z áležitosť, ale nepretržitý proces implementácie, preskúmavania a aktualizácie.

V tejto súvislosti je dôležité, aby mal úrad kompetenciu prispievať k zachovaniu integrity a bezpečnosti verejných komunikačných sietí v spolupráci agentúrou ENISA, okrem iného poskytovaním odborný ch znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny najlepšej praxe.

V súlade s revíziou regulačného rámca návrh ustanovenia ukladá podniku:

-prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb na predchádzanie bezpečnostných incidentov a minimalizáciu vplyvu tý chto incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete,

-informovať bez zbytočného odkladu úrad o narušení bezpečnosti a integrity sietí, poskytovať mu nevyhnutné informácie na pos údenie prijatých opatrení a spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní súvisiacich prípadov.

Úrad je povinný predkladať každoročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú spr ávu za predchádzajúci rok o prijatých oznámeniach a opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

Zároveň zákon ustanovuje pravidlá zabezpečujúce ochranu sietí z pohľadu rušenia.

K § 66 až 68

Vzhľadom na skutočnosť, že zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie verejný ch elektronických komunikácií je verejným záujmom, majú podniky poskytujúce verejnú sieť pri vykonávaní týchto činností a striktnom dodržaní príslušných ustanovení Ú stavy Slovenskej republiky (Èl. 20 ods. 4 – obmedzenie vlastníckeho práva) a Občianskeho zákonníka (§ 151n až 151p – vecné bremeno) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam.

Navrhované ustanovenie ukladá podnikom, ktoré majú oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam a majiteľom vnútorných rozvodov vedení stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné elektronické komunikačn é služby povinnosť spoločne využívať rozvody vo vnútri budov, aby budovanie novej siete alebo rozší renie siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti podniku s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti.

Lepšie spoločné používanie zariadení môže významne zlepši ť hospodársku súťaž a podnikom znížiť celkové finančné a environmentálne náklady na rozmiestnenie infraštruktúry elektronických komunikácií, najmä nových prístupových sietí.

Navrhuje sa doplniť znenie o povinnosť podniku poskytovať úradu, na jeho vyž iadanie aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 68 ods. 10, vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraš truktúre na to, aby sa mohol vytvoriť podrobný inventár povahy, dostupnosti a geografickej polohy uvedených zariadení a sprístupniť ho zainteresovaným stranám.

K § 69 až § 72

Nové navrhované znenia vymedzuje oblasti, v ktorých môže ministerstvo poskytnúť dotáciu na spolufinancovanie projektov v oblasti výskumu a vývoja, stanovuje podmienky na poskytnutie týchto dotácií vrátane postupov pri žiadostiach o poskytnutie dotácií.

K § 73

Ustanovenie upravuje sankčné postihy ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi. Všetky sankcie striktne korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon.

K § 74

Znenie upravuje vzťah procesných ustanovení zákona k všeobecnému predpisu o sprá vnom konaní, pod režim ktorého patria všetky rozhodnutia úradu a iné jeho procesné postupy. Výnimkou sú konania taxatívne vymedzené v odseku 2, ktorých rozsah je určený povahou daného konania a úzkou š pecifikáciou problematiky, resp. analogických ustanovení nového regulačného rámca, ktoré je potrebné realizovať osobitnými postupmi ustanovenými v návrhu novely zákona.

Znenie odseku 3 zabezpečuje zásadu dvojinštančnosti konania.

K § 75 a § 76

Navrhované znenie ustanovuje mechanizmus postupu účastníka a úradu pri mimosúdnom rieš ení sporu s podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete alebo služby.

Navrhované znenie upravuje mechanizmus riešenia sporov medzi podnikmi a stranami členských štá tov Európskej únie s podporou orgánu európskych regulátorov.

K § 77

Nové navrhované znenie upresňuje postup úradu a lehoty pri riešení sporu medzi podnikmi, ktoré súvisia s plnením povinností podľa tohto zákona. Ustanovenia upravujú riešenie sporov medzi všetkými podnikmi. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa možnosť úradu rie šiť spory rozšírila na všetky spory medzi podnikmi.

K § 78

Prechodné ustanovenia v zhode s navrhovaným znením zákona zabezpečujú kontinuitu regulačného prostredia a postupné zavedie prípadných nových prvkov, práv a povinností.

K § 79

Ustanovenie obsahuje odkaz na prílohu zákona č. 5, ktorá obsahuje právne záväzné akty Európskej únie transponované do návrhu tohto zákona.

K § 80

Zrušovacie ustanovenia zrušujú doterajší zákon o elektronických komunikáciách a ostatné predpisy, ktoré už nie sú v súlade s týmto návrhom zákona.

K § 81

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. októbra 2011 s odkladom úč innosti ustanovení § 42 a 44.

Bratislava 1. júna 2011

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ján Figeľ v. r.

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu