Zákon o elektronických komunikáciách 351/2011 účinný od 01.02.2016 do 30.06.2016

§ 6

(1)
Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú
a)
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
b)
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb6a) (ďalej len „úrad“).
(2)
Ministerstvo
a)
vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v oblasti elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,
b)
vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,
c)
spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,
d)
v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,
e)
v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom16) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu6b), ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,6c) v ktorej rámci
1.
je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú regulovanú službu,
2.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky (ďalej len „užívateľ verejnej regulovanej služby“) k verejnej regulovanej službe; konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
3.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie (ďalej len „subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe“); konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
4.
združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta,
5.
sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, získava utajované skutočnosti súvisiace s prevádzkou a využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,6d)
6.
kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
7.
predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem6e) každé tri roky Európskej komisii a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém,
8.
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa určujú náležitosti žiadosti podľa bodov 2 a 3 a podmienky týkajúce sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom,6d)
f)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií.
(3)
Úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií
a)
vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,
b)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,
c)
spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra,
d)
chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb,
e)
plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa,
f)
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona,
g)
vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“),
h)
určuje administratívne úhrady podľa odseku 4,
i)
vedie alternatívne riešenie sporov,
j)
poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,
k)
plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,9)
l)
vykonáva štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom (ďalej len „dohľad“),
m)
ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,
n)
uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,10)
o)
rozhoduje spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré súvisia s
1.
prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre,
2.
poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry,
3.
koordináciou výstavby,
4.
poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a
5.
prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
p)
vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11)
(4)
Úrad ukladá administratívne úhrady
a)
podnikom na základe všeobecného povolenia,
b)
za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel alebo
c)
za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(5)
Výška administratívnych úhrad podľa odseku 4 písm. a) a poplatkov podľa osobitného predpisu11a) nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad a zároveň sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad.

§ 40
Povinnosť poskytnutia informácií

(1)
Podnik alebo iná osoba, ktorá má práva a povinnosti podľa tohto zákona, sú povinní na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti predložiť úradu v požadovanom rozsahu, forme a v lehote určenej úradom informácie alebo doklady súvisiace s ich činnosťou, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa tohto zákona, osobitného predpisu,34) rozhodnutia vydaného úradom alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podnetu, ktorý sa týka plnenia povinností podľa tohto zákona, návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu podľa § 75 alebo v spojitosti s plnením právomocí úradu podľa § 6.
(2)
Významný podnik je povinný na základe žiadosti úradu predložiť informácie z účtovníctva o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s príslušnými veľkoobchodnými trhmi.
(3)
Podnik je okrem povinnosti podľa odsekov 1 a 2 povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu predložiť informácie v rozsahu, forme a primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na
a)
overovanie plnenia podmienok podľa § 14 ods. 2 písm. d) a e), § 31 ods. 4 písm. d) a g) a § 32 ods. 9 písm. c) a h),
b)
overovanie plnenia podmienok všeobecného povolenia pri prijatí podania a sťažnosti, riešení sporu, alebo ak má úrad iné dôvody sa domnievať, že niektorá podmienka nie je splnená, alebo v prípade zisťovania skutkového stavu úradom z jeho vlastnej iniciatívy,
c)
posudzovanie žiadostí o pridelenie frekvencií alebo identifikačných znakov a čísel,
d)
zverejňovanie porovnávacích prehľadov o kvalite a cene služieb v prospech koncových užívateľov,
e)
určené štatistické účely,
f)
analýzu relevantných trhov a cenovú reguláciu,
g)
zabezpečenie efektívneho využívania a účinnej správy rádiových frekvencií,
h)
vyhodnotenie budúceho vývoja sietí alebo služieb, ktoré by mohli mať vplyv na veľkoobchodné služby,
(4)
Úrad nemôže žiadať informácie uvedené v odseku 3 písm. a), b), d) až h) od podniku pred začatím poskytovania siete alebo služby alebo ako podmienku začatia ich poskytovania.
(5)
Ak úrad žiada podnik o poskytnutie informácií podľa odseku 3, musí podnik informovať, na aký účel sa informácie použijú.
(6)
Podnik je povinný okrem povinnosti poskytovať štatistické údaje na účely štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu35) poskytovať ministerstvu aj ďalšie štatistické údaje potrebné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii.

§ 57
Prevádzkové údaje a lokalizačné údaje

(1)
Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.
(2)
Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejnej služby len vtedy, ak sa anonymizujú alebo ak s tým účastník alebo užívateľ verejnej siete alebo verejnej služby súhlasí v rozsahu a trvaní nevyhnutnom na poskytnutie služby s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(3)
Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.
(4)
Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 58 nie je týmto dotknuté.
(5)
Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, alternatívneho riešenia sporu podľa § 75 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.
(6)
Spracovávať prevádzkové údaje podľa odsekov 4, 5 a 7 môžu len osoby konajúce z poverenia alebo na základe plnomocenstva podniku v rozsahu nevyhnutnom na účely zabezpečenia riadenia prevádzky siete, služby, alebo siete a služby, fakturácie, vybavovania otázok užívateľa, odhaľovania protiprávnych konaní, poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6, marketingu služieb alebo poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(7)
Podnik môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.
(8)
Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(9)
Spracúvanie lokalizačných údajov podľa odsekov 2 a 8 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(10)
Pri tiesňových volaniach podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho a lokalizačné údaje, a to aj vtedy, ak volajúci využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.
(11)
Podnik je povinný pri tiesňových volaniach poskytnúť identifikáciu volajúceho
a)
zobrazením telefónneho čísla,
b)
zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla, alebo miesta podnikania.
(12)
Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.
(13)
Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 10 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom.

§ 74
Konanie

(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,59) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a)
vydanie primeraného dočasného opatrenia (§ 10 ods. 8),
b)
určenie metódy kalkulácie cien (§ 12 ods. 6),
c)
vydávanie všeobecného povolenia (§ 14),
d)
určenie relevantných trhov a analýzu relevantných trhov (§ 16 a 17),
e)
výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 33),
f)
vydávanie osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 37),
g)
nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 8),
h)
vydávanie ochranných opatrení (§ 39),
i)
reguláciu cien pri prenositeľnosti čísel (§ 48 ods. 3),
j)
alternatívne riešenie sporov (§ 75),
(3)
Proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 1 možno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 až 25 nemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.
(4)
Na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.60)

§ 75
Alternatívne riešenie sporov


Úrad je orgánom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného predpisu;60a) alternatívne riešenie sporov úradom sa spravuje osobitným predpisom,60a) ak tento zákon neustanovuje inak.