Zákon o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. 344/2004 účinný od 01.04.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

Cieľom návrhu zákona je modernizácia právnej úpravy v oblasti priemyselného vlastníctva a jej prispôsobenie súčasným spoločenským podmienkam a moderným trendom v správnych konaniach.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami [Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva;

Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného

vlastníctva (Dohoda TRIPS)

], ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade aj s ostatnými zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

n/a

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

august 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

november 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Povolanie patentového zástupcu je regulovaným povolaním. Regulačné mechanizmy prístupu a výkonu povolania patentového zástupcu sú stanovené zákonom č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o patentových zástupcoch“). Medzi požiadavky na prístup k výkonu povolania patentového zástupcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 4 zákona o patentových zástupcoch, patrí aj úspešné vykonanie odbornej skúšky patentového zástupcu. Právna úprava odbornej skúšky patentového zástupcu je obsiahnutá v § 6 zákona o patentových zástupcoch a predpokladá vykonanie skúšky prezenčnou formou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo sa v pandemickej situácii ukázalo ako problematické. Skúšky patentových zástupcov museli byť z dôvodu pandemických opatrení opakovane odkladané, čo znemožňovalo uchádzačom o výkon činnosti patentového zástupcu prístup k výkonu povolania.

V konaní o prihláške úžitkového vzoru je v súčasnosti potrebné rešpektovať právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky, čo z časového hľadiska ovplyvňuje priebeh konania tým, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je oprávnený zverejniť prihlášku úžitkového vzoru pred uplynutím troch mesiacov odo dňa podania prihlášky, a to ani keď prihlasovateľ má záujem o rýchlejší postup v konaní o zápise úžitkového vzoru a včasnejšie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predmetného návrhu zákona je modernizácia právnej úpravy v oblasti priemyselného vlastníctva a jej prispôsobenie súčasným spoločenským podmienkam a moderným trendom v správnych konaniach.

•Navrhované doplnenie zákona o patentových zástupcoch zavádza možnosť realizovať odbornú skúšku patentového zástupcu dištančnou on-line formou, ktorú súčasná právna úprava neumožňuje, a je reakciou na nedávnu skúsenosť s pandemickou situáciou.

3

K navrhovanému doplneniu zákona o patentových zástupcoch tiež možno doplniť, že nepredstavuje zavedenie nových alebo zmenu existujúcich ustanovení, ktoré by obmedzovali prístup k regulovanému povolaniu, a preto sa nevykonáva test proporcionality v zmysle zákona č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

•Navrhované doplnenie zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úžitkových vzoroch“) má za cieľ urýchliť konanie o zápise úžitkového vzoru aktívnym prístupom prihlasovateľa. Právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky zostáva zachované, avšak právna úprava sa dopĺňa o možnosť vzdať sa práva na podanie žiadosti o odklad zverejnenia prihlášky, čoho dôsledkom môže v takýchto prípadoch byť skoršie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do registra. Navrhované doplnenie zákona o úžitkových vzoroch sleduje urýchlenie konania o zápise úžitkového vzoru do registra na základe aktívneho prístupu prihlasovateľa, ktorý má možnosť vzdať sa práva požiadať o odklad zverejnenia svojej prihlášky.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Priamo dotknuté subjekty:

•uchádzači o výkon činnosti patentového zástupcu

•prihlasovatelia úžitkových vzorov

Nepriamo dotknuté subjekty:

•patentoví zástupcovia, advokáti

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Neboli identifikované alternatívne riešenia.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

•Tzv. nulový variant (žiadna zmena) v prípade zákona o patentových zástupcoch a zachovanie status quo by znamenalo, že vykonanie odbornej skúšky patentového zástupcu by bolo naďalej možné len prezenčnou formou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo by neumožňovalo vykonať vo výnimočných situáciách (pandémia) predmetnú skúšku a nebol by umožnený prístup uchádzačov k regulovanému povolaniu. Možno tiež poznamenať, že v súčasnosti už nie je výkon odborných skúšok on-line formou výnimkou.

•Tzv. nulový variant (žiadna zmena) v prípade zákona o úžitkových vzoroch by znamenal, že prihlasovateľ úžitkového vzoru, v ktorého záujme je čo najrýchlejšie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, by nemohol ovplyvniť priebeh a dĺžku konania svojim aktívnym prístupom.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

n/a

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Vzhľadom na charakter a ciele navrhovanej právnej úpravy v zákone o patentových zástupcoch (zavedenie možnosti odbornej skúšky patentového zástupcu dištančnou on-line formou), navrhujeme preskúmanie účinnosti a účelnosti doplnenia zákona po tom, čo nastane výnimočná situácia znemožňujúca vykonanie skúšky prezenčnou formou. Kritériom preskúmania bude realizácia skúšky za danej výnimočnej situácie. Termín preskúmania účelnosti v tejto súvislosti nie je objektívne možné určiť.

V prípade doplnenia navrhovaného v zákone o úžitkových vzoroch predkladateľ navrhuje preskúmať jeho účinnosť a účelnosť v termíne po uplynutí troch kalendárnych rokov od účinnosti predmetnej právnej úpravy, pričom ako kritérium bude zvolené zistenie počtu konaní, v ktorých prihlasovateľ využil možnosť vzdať sa práva

4

podať žiadosť o odklad zverejnenia prihlášky, a porovnanie dĺžky konaní o zápise úžitkového vzoru v prípadoch, keď sa prihlasovateľ vzdá práva na podanie žiadosti o odklad zverejnenia, s prípadmi, keď túto možnosť nevyužije.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Pri doplnení v zákone o patentových zástupcoch predkladateľ identifikoval len pozitívny vplyv marginálneho rozsahu vo vzťahu k osobám, ktoré budú odbornú skúšku vykonávať (uchádzači o výkon činnosti patentového zástupcu), pričom tento vplyv spočíva v tom, že skúšku bude možné vykonať aj v situáciách, ktoré neumožňujú vykonanie odbornej skúšky prezenčnou formou v sídle Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter identifikovaného marginálneho vplyvu nie je objektívne možné tento kvantifikovať.

V prípade doplnenia v zákone o úžitkových vzoroch možno takisto predpokladať určitý pozitívny vplyv marginálneho rozsahu na podnikateľské prostredie, keďže využitie možnosti vzdať sa práva na podanie žiadosti o odklad zverejnenia prihlasovateľom má potenciál skrátiť konanie o zápise úžitkového vzoru do registra. Avšak vzhľadom na charakter tejto zmeny – ide o zmenu právnej úpravy, ktorej využitie je na rozhodnutí prihlasovateľov úžitkových vzoroch a ktorej frekvenciu využívania nemožno vopred určiť, ako aj skutočnosť, že

5

dĺžka konania o zápise úžitkového vzoru je ovplyvnená aj ďalšími faktormi, je zrejmé, že tento vplyv nie je možné kvantifikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Jitka Mikuličová, odbor legislatívno-právny, ÚPV SR

jitka.mikulicova@indprop.gov.sk

tel.: 00421 48 4300 269

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 a 5 doložky zlučiteľnosti.

7

B.Osobitná časť

K Čl. I

Zavádza sa možnosť realizovať odbornú skúšku patentového zástupcu s využitím technického prostriedku na prenos obrazu a zvuku teda dištančnou on-line formou; uvedené je najmä reakciou na nedávnu skúsenosť s pandemickou situáciou.

Povolanie patentového zástupcu je regulovaným povolaním. Regulačné mechanizmy prístupu a výkonu povolania patentového zástupcu sú stanovené zákonom č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o patentových zástupcoch“). Medzi požiadavky na prístup k výkonu povolania patentového zástupcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 4 zákona o patentových zástupcoch, patrí aj úspešné vykonanie odbornej skúšky patentového zástupcu. Právna úprava odbornej skúšky patentového zástupcu je obsiahnutá v § 6 zákona o patentových zástupcoch a konkretizovaná vo vyhláške Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. 611/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o priebehu odbornej skúšky, podrobnosti o priebehu skúšky spôsobilosti, spôsob určenia odmeny patentových zástupcov, podmienky na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Zákon o patentových zástupcoch v súčasnosti predpokladá vykonanie skúšky len prezenčnou formou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, čo sa ukázalo v pandemickej situácii ako problematické. Skúšky patentových zástupcov museli byť z dôvodu pandemických opatrení opakovane odkladané, čo znemožňovalo uchádzačom o výkon činnosti patentového zástupcu prístup k výkonu povolania. Nová právna úprava teda umožní realizovať odbornú skúšku okrem v súčasnosti dostupnej prezenčnej forme aj dištančne. Bližšie podrobnosti týkajúce sa dištančnej formy odbornej skúšky patentového zástupcu budú upravené v uvedenej vyhláške.

Navrhovaná zmena zákona o patentových zástupcoch nepredstavuje zavedenie nových alebo zmenu existujúcich ustanovení, ktoré obmedzujú prístup k regulovanému povolaniu, a preto sa nevykonáva test proporcionality v zmysle zákona č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.

O vykonaní skúšky dištančnou formou nebudú vyhotovované audiovizuálne záznamy.

K Čl. II

Navrhuje sa možnosť vzdania sa práva prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky úžitkového vzoru. Tento úkon prihlasovateľ vykoná súčasne s podaním prihlášky úžitkového vzoru.

V konaní o prihláške úžitkového vzoru je podľa súčasnej právnej úpravy potrebné rešpektovať právo prihlasovateľa požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 38 ods. 5), čo z časového hľadiska ovplyvňuje priebeh konania tým, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je oprávnený zverejniť prihlášku úžitkového vzoru pred uplynutím troch mesiacov odo dňa podania prihlášky.

8

Navrhovaná zmena tak zavádza možnosť urýchliť konanie o zápise úžitkového vzoru aktívnym prístupom prihlasovateľa. Možnosť požiadať o odklad zverejnenia prihlášky v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky zostáva prihlasovateľovi zachovaná, avšak právna úprava sa dopĺňa možnosťou vzdania sa práva podať žiadosť o odklad zverejnenia, ktorého dôsledkom môže byť skoršie zverejnenie prihlášky úžitkového vzoru, a teda aj skorší zápis úžitkového vzoru do registra.

K Čl. III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť od 1. marca 2023.

Bratislava 9. november 2022

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Medvec, v. r.

predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o patentových zástupcoch

17

35

Dôvodová správa

Všeobecná časť

K návrhu zákona o patentových zástupcoch

Právna úprava problematiky patentových zástupcov je v súčasnej dobe obsiahnutá v zákone č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona č. 90/1993 Z. z. a vykonávacím predpisom, ktorým je vyhláška Federálneho úradu pre vynálezy č. 350/1991 Zb. o odmeňovaní patentových zástupcov.

Uznesením vlády SR č. 830/2003 sa Úradu priemyselného vlastníctva SR uložila úloha preskúmať opodstatnenosť existencie Komory patentových zástupcov a následne predložiť návrh na zrušenie tejto komory alebo návrh právneho predpisu upravujúceho komoru v súlade so schválenými zásadami, ktoré boli schválené týmto uznesením. Predkladaný návrh zákona predstavuje splnenie úlohy B.3. vo väzbe na úlohu B.2. uznesenia vlády č. 830/2003. Z titulu plnenia úlohy B.3. sa úloha B.4. tohto uznesenia stáva bezpredmetnou.

Inštitút patentového zástupcu bol prvýkrát zavedený už v prvej Československej republike, a to vládnym nariadením č. 6/1926 Zb., o zastupovaní strán v patentových veciach patentovými zástupcami a úradne autorizovanými civilnými technikmi.

Po roku 1948 došlo v súvislosti s politickým vývojom k zrušeniu patentových zástupcov ako slobodného povolania a to zákonom č. 7/1952 Zb., o prechodných opatreniach v odbore patentov. Obdobne boli v tomto období postihnuté i iné profesné združenia, napr. advokáti.

K opätovnému zavedeniu inštitútu patentového zástupcu došlo až po zmene zriadenia, a to zákonom č. 237/1991 Zb.

Po vzniku Slovenskej republiky bola na základe zákona č. 90/1993 Z. z. zriadená Komora patentových zástupcov so sídlom v Bratislave. Ide o profesijnú komoru, ktorá pôsobí ako samosprávny orgán s právnou subjektivitou a hospodárením s vlastným majetkom, na ktorú štát preniesol výkon niektorých činností súvisiacich s registráciou a vydávaním osvedčení, disciplinárnu zodpovednosť a ďalšie.

Usporiadanie Komory patentových zástupcov a vstup do nej plne kopíruje situáciu v Európskej únii, kde prístup do profesie európskeho patentového zástupcu je upravený Európskou patentovou dohodou a zahŕňa povinné členstvo v Európskom patentovom inštitúte, ktorý je ekvivalentom Komory patentových zástupcov u nás.

Po prístupe Slovenskej republiky k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov sa členmi Európskeho patentového inštitútu stali i patentoví zástupcovia zo Slovenskej republiky, ktorí boli zapísaní v registri vedenom Komorou patentových zástupcov, požiadali o členstvo do 1. júla 2003 a zaplatili členský poplatok. Len patentoví zástupcovia zapísaní v zozname Európskeho patentového inštitútu môžu zastupovať pred Európskym patentovým úradom.

Úrad priemyselného vlastníctva SR dôsledne preskúmal opodstatnenosť existencie komory patentových zástupcov podľa štyroch stanovených kritérií, ktoré majú byť splnené kumulatívne.

1. Komora má vykonávať funkcie, ktoré by nemohla vykonávať ako dobrovoľné združenie a je v záujme štátu, aby tieto funkcie vykonávala; v rozsahu týchto funkcií má preniesť štát na komoru výkon verejnej moci.

Slovenská republika je členom medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná a ktoré jej ukladajú povinnosť zabezpečiť fyzickým a právnickým osobám možnosť ochrany rôznych druhov práv priemyselného vlastníctva, pričom musí zabezpečiť súčasne rovnosť podmienok pre slovenské i cudzie subjekty pred ústredným orgánom štátnej správy.

Záväzky z medzinárodných zmlúv sú premietnuté do národného zákonodarstva, pričom v každom právnom predpise, upravujúcom priemyselno-právnu ochranu, (patentový zákon, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach atď. ) je zakotvené okrem iného obligatórne zastúpenie osôb, ktoré nemajú na teritóriu Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva. Prijatá zákonná úprava zodpovedá tradícii a celoeurópskej právnej praxi.

Zastúpenie domácich i zahraničných prihlasovateľov v konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR pri zabezpečovaní priemyselno-právnej ochrany ich duševného vlastníctva vykonávajú patentoví zástupcovia a advokáti alebo komerční právnici, ktorí majú príslušné oprávnenie.

Patentoví zástupcovia sú združení v Komore patentových zástupcov, advokáti sú združení v Slovenskej advokátskej komore, Komerční právnici sú združení v Komore komerčných právnikov,

Výkon profesie patentového zástupcu a advokáta pri poskytovaní služieb v oblasti priemyselno-právnej ochrany je z obsahového hľadiska totožný. Patentový zástupca musí byť pre prihlasovateľa predovšetkým vysoko dôveryhodnou osobou, pretože prihlasovateľ mu zveruje celú podstatu svojho ešte nechráneného riešenia, na ktoré často vynaložil obrovské náklady. Najmä zahraniční prihlasovatelia vidia pomerne veľké záruky aj v tom, že patentový zástupca je členom riadne organizovanej Komory, kde podlieha okrem iného aj disciplinárnej zodpovednosti s možným dôsledkom až vylúčenia a následne nemožnosti vykonávať svoju profesiu. Škody z nekvalifikovaného výkonu činnosti patentového zástupcu sú nenahraditeľné napr. pri nekvalitne zabezpečenej ochrane a následnom zverejnení podstaty predmetu ochrany, kedy napr. u vynálezov nastáva nevratný stav. Vzťah prihlasovateľa a patentového zástupcu je založený na dôvere, pričom v prevzatom zastúpení musí zástupca zachovávať mlčanlivosť predovšetkým o podstate ochraňovaného riešenia, ku vzniku ktorého boli často vynaložené obrovské náklady a poskytnúť zastúpenému zvláštne záruky, vyplývajúce z charakteru slobodného povolania, ako primárneho zdroja zaobstarávania prostriedkov na živobytie. Škody z nekvalifikovaného výkonu profesie sú nenávratné. Jedná sa o atypické povinnosti, ktoré nie sú bežné pre obchodné vzťahy v rámci živnostenského podnikania, o fiduciárne právne vzťahy s atribútmi typickými pre slobodné povolanie. Komora patentových zástupcov prostredníctvom svojich členov a orgánov tieto vzťahy presadzuje a kontroluje.

Výkon profesie okrem prác súvisiacich s prípravou podkladov a poradenskej činnosti v oblasti technickej i právnej, spočíva v zastupovaní v správnom konaní, kde protistranou je orgán štátu – Úrad priemyselného vlastníctva a v konaní sa rozhoduje o právach tretej osoby.

Na rozdiel od právneho vzdelania (advokáta) kvalifikáciu patentového zástupcu nie je možné získať štúdiom na osobitne určenej (špecializovanej) vysokej škole. Komora preto supluje svojou vzdelávacou funkciou absenciu takejto inštitúcie.

Je zrejmé, že výkon profesie patentového zástupcu a advokáta v oblasti priemyselných práv má rovnaké charakteristické znaky. Zaradením činnosti patentového zástupcu do činností upravených živnostenským zákonom by v zastupovaní vznikla právna nerovnováha, pretože v správnom konaní o priemyselných právach by klientov zastupovali na jednej strane patentoví zástupcovia v pozícii živnostníka ( a teda bez adekvátnej disciplinárnej zodpovednosti, pretože jednotlivé živnostenské úrady nie sú schopné posúdiť odbornú stránku zastúpenia) a na druhej strane advokáti s právami ale najmä s povinnosťami slobodného povolania. Rovnaká činnosť by bola vykonávaná podľa rozdielnych právnych noriem, čo by následne viedlo k zákonnému porušovaniu zásad voľnej súťaže, k diskriminácii patentových zástupcov vo vzťahu k tuzemskej konkurencii a k zahraničným partnerom a k zanedbaniu základnej legislatívnej požiadavky, že rovnaká činnosť nemôže byť upravená rôznymi predpismi.

Profesia patentového zástupcu je vzhľadom na náročnosť multidisciplinárneho vzdelania, vedomostí a potrebnej praxe v celom svete váženým slobodným povolaním s vysokými nárokmi na etiku profesijného výkonu a združovanie v Komorách (resp. Inštitútoch) s povinným členstvom je pre túto profesiu typické. Príkladom je aj celoeurópsky model - Inštitút európskych patentových zástupcov , ktorého členmi sú 52 členovia Komory patentových zástupcov SR. Európsky patentový zástupca musí byť povinne členom tohto Inštitútu, inak nemôže zastupovanie pred Európskym patentovým úradom vykonávať.

Komora patentových zástupcov SR vykonáva funkcie, ktoré by ako dobrovoľné združenie v rámci celkom liberalizovaného trhu služieb, ktoré poskytujú patentoví zástupcovia nemohla vykonávať, keďže by neexistoval dôvod na obmedzenie vzniku nespočetného množstva dobrovoľných združení, ktoré by združovali patentových zástupcov bez jednotných štandardov, nárokov, etických princípov, pričom zahraničné inštitúcie (Európska komora patentových zástupcov, národné Komory patentových zástupcov v jednotlivých štátoch) by nemali na Slovensku adekvátneho partnera.

V prípade zrušenia Komory môže dôjsť k veľkej informačnej asymetrii, ktorá môže byť zneužívaná v prospech stavovsky neorganizovaných patentových zástupcov a v konečnom dôsledku môže poškodiť spotrebiteľa/konzumenta služby, keďže tento by nevedel posúdiť kvalifikovane kvalitu služieb poskytnutých patentovým zástupcom a nemal by ani žiadnu garanciu minimálneho štandardu služieb. Komora patentových zástupcov totiž garantuje odbornú úroveň svojich členov a v prípade jej zrušenia resp. zrušenia povinného členstva by sa odbúrali tak stavovská etika patentových zástupcov, ako aj samoregulačná a samoočisťujúca činnosť patentových zástupcov zabezpečovaná prostredníctvom komory, spočívajúca okrem iného aj v disciplinárnom prerokovaní konania patentových zástupcov porušujúcich svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, štatútu komory a etického kódexu patentového zástupcu. Tieto by v konečnom dôsledku musel v celom rozsahu regulovať a suplovať štát a samozrejme zabezpečiť primeraným spôsobom aj výkon týchto činností. Okrem tohto, že by v takom prípade došlo k nahradzovaniu odôvodneného a veľmi mierneho korporativizmu etatizmom resp. štátnym paternalizmom, zvýšili by sa aj náklady štátu a tým de facto všetkých poplatníkov. S fungovaním komory nie sú a nikdy neboli žiadne problémy a komora vykonávala kompetencie na ňu prenesené bez akýchkoľvek nárokov na finančné príspevky či osobitné úľavy.

Charakter služieb poskytovaných patentovými zástupcami má často povahu služieb, ktorých kvalita sa dá posúdiť až s odstupom času resp. až po poskytnutí služby a pre osoby, ktoré by nemali žiadnu skúsenosť s takýmito službami resp. ktoré by chceli využiť túto službu po prvý raz, by neregulovaný trh týchto služieb mohol priniesť zvýšené riziko resp. dokonca škodu spôsobenú službami (neorganizovaných, resp. voľne organizovaných) patentových zástupcov (nepodliehajúcich žiadnej disciplinárnej zodpovednosti) a opätovne by musel zasiahnuť štát, ktorý by musel reagovať na takýto stav a musel by poskytovať v podstate tie isté služby aké poskytuje v súčasnosti Komora patentových zástupcov, čo by následne viedlo k tlakom na výdavkovú stránku štátneho rozpočtu a následne na všetkých občanov SR. Pritom experimentovať s alternatívnymi trhovými nástrojmi na zabezpečenie relevantnej úrovne poskytovaných služieb patentových zástupcov by bolo za súčasného stavu pred vstupom do Európskej únie, kde inštitút patentového zástupcu a jeho stavovskej organizácie je zakotvený v prevažnej väčšine členských štátov, (s výnimkou Veľkej Británie, kde funkciu a charakter Komory plnia Inštitúty) prinajmenšom nevhodné.

2. Výkon týchto funkcií štátu je z hľadiska celkových nákladov na ich výkon a z hľadiska cieľov, ktoré sa sledujú efektívnejšie vykonávaný prenesením výkonu verejnej moci na komory ako priamo zo strany štátu; náklady štátu, ktoré by si vyžiadalo vybudovanie kapacít na zabezpečenie výkonu verejnej moci by prevýšili riziká spojené s prenosom výkonu verejnej moci v týchto oblastiach na komoru.

Prenesením registračnej, evidenčnej, kontrolnej, regulačnej a disciplinárnej kompetencie späť na štát vzniknú štátu zvýšené náklady na výkon týchto kompetencií a to v podobe výkonov, pracovnej sily, materiálneho vybavenia a pod. keďže by s najväčšou pravdepodobnosťou neexistovala povinnosť platiť členské poplatky a prípadné zavedenie týchto poplatkov vo forme platieb štátu by nebolo systémovým riešením v súlade s proklamovanou myšlienkou maximálnej liberalizácie trhu.

Skutočnosť, že služby, ktoré patentový zástupcovia poskytujú sú takého charakteru, že ak by ich mali poskytovať osoby bez splnenia podmienok, ktoré požaduje charakter slobodného povolania resp. bez podmienok, ktoré stavovsky regulované povolanie patentového zástupcu zabezpečuje bez nárokov na akékoľvek náklady na štát, tak na neregulovanom trhu týchto služieb by vznikali (resp. je tu vysoká pravdepodobnosť, že by vznikali v dôsledku zníženia kvality poskytovaných služieb pri zastupovaní klientov pri rôznych konaniach pred Úradom priemyselného vlastníctva resp. v prípade vyhľadávania medzinárodnoprávnej ochrany predmetov duševného vlastníctva) zvýšené náklady klientom resp. majiteľom predmetov duševného vlastníctva. Teda dochádzalo by k situácii, kedy by síce zásahom štátu došlo k liberalizácii jedného trhu služieb avšak následkom by bolo prenesenie rizika a nákladov na iné trhy tovarov a služieb – t.j. na stranu výrobcov a poskytovateľov služieb, ktoré s ochranou priemyselných práv vonkoncom nesúvisia.

Okrem toho menej kvalitná ochrana by viedla ku komparatívnej nevýhode slovenských výrobcov a poskytovateľov služieb, snažiacich sa o ochranu predmetov práv priemyselného vlastníctva voči zahraničnej konkurencii, ktorá by mala v dôsledku existencie stavovskej regulácie trhu zaručenú vyššiu kvalitu poskytovaných služieb.

Tiež je potrebné podotknúť, že v konečnom dôsledku by síce štát mohol riešiť tieto novovzniknuté problémy ex-post, musel by však vynaložiť na ich riešenie zvýšené náklady – napr. na zaručenie primeranej odbornosti poskytovateľov týchto služieb (vzdelávanie, skúšky a pod.), na riešenie nárokov z chybne poskytnutých služieb (disciplinárne konania, na zvýšený počet súdnych konaní vrátane konaní pred Európskym súdnym dvorom po prístupe do Únie a pod.), kontrola výkonu povolania a pod. Takto by v podstate následne dochádzalo k regulácii trhu týchto služieb nie zo strany samosprávy (stavovskej organizácie) a bez prispenia štátu, ale zo strany štátu a súčasne by za takéto riešenie zaplatili občania dvakrát – daňami za činnosti, ktoré by v konečnom dôsledku musel prebrať štát a vo forme zvýšených cien výrobkov a služieb, keďže by pravdepodobne dochádzalo vo zvýšenej miere k poskytovaniu nekvalifikovaných resp. neetických (v zmysle neexistencie viazanosti etickým kódexom) „lacných“ služieb než je tomu za súčasného stavu a to by si vyžadovalo zvýšené náklady na kompenzáciu nekvalitne poskytnutej služby, či už vo forme opakujúcich sa poplatkov za opätovné služby prípadne úkony alebo na kompenzáciu nedostatočne poskytnutej ochrany priemyselných práv.

Okrem toho v prípade zrušenia komory patentových zástupcov by bolo nutné v záujme zabezpečenia dostatočnej úrovne poskytovaných služieb, etických štandardov, disciplinárnych právomocí a pod., aby časť týchto činností prebral štát, resp. štát iným spôsobom zorganizoval zabezpečenie týchto požiadaviek, keďže všetky tieto požiadavky nie je možné riešiť len trhovými mechanizmami. Ak by čo i len niektoré z činností, ktoré zabezpečuje komora, prebral štát, dôjde v konečnom dôsledku k premietnutiu zvýšených nákladov na zabezpečenie týchto činností do nákladov resp. výdavkov subjektov, ktoré sa nezúčastňujú na transakcii, ktorej obsahom je služba poskytovaná patentovým zástupcom, keďže tieto náklady sa prejavia vo forme zvýšenia výdavkovej stránky štátneho rozpočtu. V prípade snahy o prenechanie vyššie uvedených činností trhu sa stane nevyhnutným vytvoriť právny rámec pre činnosti ako disciplinárna právomoc, etické štandardy, profesijné požiadavky, aby nedošlo k pluralite štandardov a súčasne subjektov vykonávajúcich disciplinárnu právomoc a tak následne k zníženiu úrovne služieb poskytovaných patentovými zástupcami. V tomto prípade, by však štát musel opäť určitým spôsobom regulovať voľné trhové prostredie pričom by s najväčšou pravdepodobnosťou musel prevziať aj časť zodpovednosti za kvalitu týchto činností, čo by opäť malo za následok externality pre tretie nezainteresované subjekty ako bolo uvedené vyššie.

3. Komory združujú fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce podnikanie alebo povolanie v oblastiach, v ktorých je regulácia podnikania alebo povolania nevyhnutná; reguláciu profesijných služieb je potrebné zavádzať len na také trhy poskytovania profesijných služieb, u ktorých dochádza k ich zlyhávaniu, pričom výber regulačných nástrojov na elimináciu trhových zlyhaní by mal zohľadňovať minimalizáciu negatívnych dopadov regulácie na konkurenčné prostredie a hospodársku súťaž.

Navyše je potrebné podotknúť, že nie je možné tvrdiť, že súčasný stav znamená negatívne vplyvy na konkurenčné prostredie a hospodársku súťaž na trhu služieb poskytovaných patentovými zástupcami. Regulácia je veľmi mierna z pohľadu obmedzení vstupu na trh týchto služieb a je stanovená na minimálnej úrovni, ktorá je potrebná na zabezpečenie primeraného štandardu služieb obdobného druhu poskytovaného v zahraničí. Skúšky na vykonávanie povolania patentových zástupcov organizuje ako štátny orgán Úrad priemyselného vlastníctva za súčinnosti Komory, a predstavitelia úradu majú pri hodnotení skúšok rozhodujúce slovo. Zápis patentového zástupcu do zoznamu patentových zástupcov komory je upravený ako právny nárok po splnení podmienok stanovených zákonom o patentových zástupcoch a komora je povinná zapísať osobu, ktoré tieto podmienky splní, do zoznamu patentových zástupcov. Inými slovami, súčasný stav žiadnym spôsobom neobmedzuje hospodársku súťaž a ani konkurenčné prostredie na trhu predmetných služieb.

Navyše na rozdiel od Slovenskej advokátskej komory za výkon praxe sa považuje aj preukázateľný výkon praxe v danej oblasti napríklad v podnikových podmienkach a nie je nutná prax u iného patentového zástupcu. Výkon praxe posudzuje Úrad priemyselného vlastníctva (ÚPV) a nie Komora ako stavovský orgán.

4. Na komoru štát zákonom prenáša úplne alebo čiastočne výkon verejnej moci v oblasti registrácie osôb vykonávajúcich danú podnikateľskú činnosť alebo povolanie a dohľad nad výkonom podnikania alebo povolania.

Komora registruje patentových zástupcov na základe zákona a v lehotách stanovených zákonom. Zákon o patentových zástupcoch poskytuje primerané garancie osobám, ktoré absolvujú skúšky na vykonávanie činnosti patentového zástupcu. Prenesením registračnej, evidenčnej, kontrolnej, regulačnej, disciplinárnej a normotvornej kompetencie späť na štát vzniknú štátu zvýšené náklady na výkon týchto kompetencií a to v podobe výkonov, pracovnej sily a pod. Táto požiadavka je za súčasne platného právneho stavu plne saturovaná.

V rámci uvedeného Úrad priemyselného vlastníctva SR analyzoval oblasť prameňov práva, historického a súčasného stavu, ako aj postavenia a právomocí obdobných inštitúcií v krajinách Európskej únie. Na základe tejto analýzy, ktorá preukázala opodstatnenosť existencie komory patentových zástupcov, Úrad priemyselného vlastníctva SR pristúpil k vypracovaniu nového návrhu zákona o patentových zástupcoch.

Doteraz platný zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch, upravuje len veľmi stručne postavenie, práva a povinnosti patentových zástupcov a zriaďuje Komoru patentových zástupcov. Zákonodarca vykonal nevyhnutne nutnú úpravu, ktorá bola potrebná pre kvalifikovaný výkon profesie patentového zástupcu pri zaisťovaní ochrany priemyselného vlastníctva. Zákon je založený na doktríne záujmovej samosprávy, presnejšie na výkone samosprávy, ktorá je reprezentovaná profesijnými komorami. Základným znakom profesijných komôr je samosprávna komora ako verejnoprávna korporácia s právnou subjektivitou a hospodárením s vlastným majetkom, získaným väčšinou z členských príspevkov. Ďalšími dôležitými znakmi sú povinné členstvo znamenajúce možnosť výkonu určitého povolania výlučne členmi príslušného profesijného združenia a disciplinárna zodpovednosť jeho členov.

Súčasný zákon o patentových zástupcoch uspokojivo pôsobil v období, kedy sa utvárali základy trhového hospodárstva. V súčasnej dobe, kedy sa Slovenská republika pripravuje na vstup do Európskej únie, je nevyhnutné pripraviť právnu úpravu poskytovania služieb patentových zástupcov tak, aby zodpovedala požiadavkám modernej demokratickej spoločnosti a bola v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona o patentových zástupcoch stojí na dvoch hlavných princípoch. 1. zavedenie nových inštitútov a dopracovanie a spresnenie zostávajúcich inštitútov, čo by malo viesť k dokonalejšiemu výkonu činnosti patentových zástupcov na poli ochrany priemyselného vlastníctva. 2. uvedenie zákonnej úpravy do súladu s legislatívou Európskej únie, ktorým bude splnená podmienka harmonizácie domáceho práva s právom Európskej únie.

Cieľom nového návrhu zákona o patentových zástupcoch je doplniť niektoré nové inštitúty, ktorých absencia sťažuje uplatňovanie doterajšieho zákona v praxi, prípadne spresniť niektoré jeho zostávajúce ustanovenia. Jedná sa hlavne o nasledujúce inštitúty:

-zavedenie a definovanie pojmu služby patentových zástupcov,

-nové vymedzenie nevyhnutných podmienok pre zápis do zoznamu patentových zástupcov,

-nové vymedzenie právnych skutočností, na základe ktorých dochádza k pozastaveniu výkonu činnosti patentového zástupcu alebo k vyškrtnutiu patentového zástupcu z registra; podľa navrhovanej úpravy dochádza v prvej skupine prípadov k pozastaveniu výkonu činnosti alebo k vyškrtnutiu z registra priamo zo zákona, a to na základe zákonom predpokladaných skutočností; v druhej skupine prípadov nastáva pozastavenie alebo vyškrtnutie na základe konštitutívneho rozhodnutia Komory,

-výslovná úprava vymedzenia účinkov pozastavenia výkonu činnosti patentového zástupcu,

-úprava spôsobu výkonu činnosti patentových zástupcov, hlavne nový spôsob výkonu činnosti patentového zástupcu vo verejnej obchodnej spoločnosti,

-podrobné a výslovné rozpísanie práv a povinností patentových zástupcov v oblasti mlčanlivosti, zastupovania klienta, zastupovania patentového zástupcu iným patentovým zástupcom a prípad ustanovenia iného patentového zástupcu Komorou, poistenie patentových zástupcov, vedenie dokumentácie, oznamovacia povinnosť vo vzťahu ku Komore, atď.,

-detailnejšia úprava disciplinárneho konania priamo v zákone,

zavedenie inštitútu asistenta patentového zástupcu,

-spresnenie právomocí jednotlivých orgánov Komory,

-úprava pôsobnosti Úradu priemyselného vlastníctva vo vzťahu ku Komore.

Druhým určujúcim princípom k novej úprave problematiky patentových zástupcov je harmonizácia s právom EÚ, a to s článkami 39, 43 a 49 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Smernicou rady 89/48/EHS zo dňa 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelania v dĺžke trvania aspoň troch rokov a Smernicou rady 92/51/EHS zo dňa 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelávania a prípravy dopĺňajúca smernicu 89/48/EHS.

Je zrejmé, že tak rozsiahle zmeny nebolo možné upraviť len novelou zákona č. 237/1991 Zb., o patentových zástupcoch, a musel byť zvolený variant úplne nového návrhu zákona o patentových zástupcoch.

Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a jeho uplatnenie si nevyžiada inštitucionálne opatrenia.

Návrh zákona nemá dosah na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o patentových zástupcoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) - problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – duševné vlastníctvo

-problematika návrhu zákona nepatrí medzi opatrenia druhej etapy kapitoly 19 – duševné, priemyselné a obchodné vlastníctvo v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Únie (Biela kniha)

-v zmysle screeningu nie je problematika návrhu zákona obsiahnutá v kapitole 5 – Právo obchodných spoločností

-návrh zákona nie je svojou problematikou zahrnutý do Národného programu pre prijatie acquis communautaire

-problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup

-návrh zákona nie je prioritnou úlohou vlády Slovenskej republiky vyplývajúcou z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra 2002

-návrh zákona nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

-návrh zákona vyplýva z bodu B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.

b)potreba vzniku zákona o patentových zástupcoch nevyplynula z negociačnej pozície v kapitole 5 – Právo obchodných spoločností

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V primárnom práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená

-v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25. marca 1957 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. októbra 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. mája 1999, v znení zmluvy z Nice účinnej od 24. júla 2002 zverejnenej v Ú. V. ES C 80 z 10. marca 2001, ktorá v článkoch 39, 43, 49 upravuje zákaz obmedzenia slobody podnikania pre príslušníkov členského štátu na území druhého štátu a umožňuje voľné poskytovanie služieb.

V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je problematika návrhu zákona upravená

-v smernici Rady (ES) č. 89/48 z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy

-v smernici Rady (ES) č. 92/51 z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania vzdelania a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica Rady (ES) č. 89/48.

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

Oficiálne preklady uvedených právnych predpisov ES sa nachádzajú v Centrálnej prekladateľskej jednotke pri Inštitúte pre aproximáciu práva pri Úrade vlády SR (preložené s revíziou CPJ).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: na príprave návrhu zákona o patentových zástupcoch neparticipovali experti.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2

Navrhnuté ustanovenie vymedzuje okruh osôb oprávnených poskytovať na území Slovenskej republiky služby patentového zástupcu. V konaniach týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva môžu zastupovať v zásade len patentoví zástupcovia podľa tohto zákona a patentoví zástupcovia Európskeho spoločenstva.

V súlade s článkom 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (zákaz obmedzenia slobody podnikania pre príslušníkov jedného členského štátu na území druhého štátu) a článkom 49 (voľné poskytovanie služieb) návrh zakotvuje oprávnenie na poskytovanie služieb patentového zástupcu na území Slovenskej republiky pre fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi niektorého z členských štátov Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktoré v niektorom z týchto štátov získali oprávnenie na poskytovanie služieb patentového zástupcu. Táto úprava sa týka patentových zástupcov Európskeho spoločenstva, ktorí sa ďalej členia na hosťujúcich patentových zástupcov a usadených patentových zástupcov.

Patentový zástupca a patentový zástupca Európskeho spoločenstva nemôže poskytovať služby ľubovoľnou formou ale len spôsobom stanoveným v zákone a za podmienok v ňom uvedených.

K § 3 až 5

Návrh zákona vychádza zo zásady, že patentovým zástupcom môže byť len ten, kto je členom komory a je zapísaný v zozname vedenom komorou.

Je tu definovaná činnosť patentového zástupcu, ktorá spočíva hlavne v zastupovaní, teda robení úkonov v oblasti priemyselného vlastníctva v mene a na účet účastníka konania pred správnymi orgánmi.

Orgánom štátnej správy sa rozumie predovšetkým Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), kde prebieha väčšina zastupovaní v oblasti ochrany priemyselného vlastníctva. Ďalším štátnym orgánom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR, a to vo veciach ochrany nových odrôd rastlín a plemien zvierat podľa zákona č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat v znení neskorších predpisov.

Podmienky, na základe ktorých je možné žiadateľa zapísať do zoznamu, návrh zákona oproti doterajšej úprave jednak spresňuje a tiež stanovuje niektoré nové. Novo je upravená dĺžka odbornej praxe u asistenta patentového zástupcu v trvaní troch rokov alebo najmenej štvorročná prax v oblasti práv k výsledkom technickej tvorivej činnosti a oblasti práv na označenie u uchádzača, ktorý nie je asistentom patentového zástupcu.

Do zoznamu nie je možné opakovane zapísať patentového zástupcu, ktorému bolo uložené disciplinárne opatrenie vo forme vyčiarknutia zo zoznamu. Táto podmienka sa nebude vzťahovať na patentového zástupcu, ktorému bolo toto opatrenie zahladené. Do zoznamu nebude zapísaný tiež patentový zástupca, ak na jeho majetok alebo majetok právnickej osoby poskytujúcej služby patentových zástupcov, ktorej je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom, bol vyhlásený konkurz alebo bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Takýto patentový zástupca je vyčiarknutý zo zoznamu a o nový zápis môže požiadať po uplynutí piatich rokov od vyčiarknutia.

Návrh zákona ustanovuje zvláštne požiadavky na zápis štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie alebo iných štátov Európskeho hospodárskeho priestoru do zoznamu, resp. podmienky k výkonu profesie patentového zástupcu v Slovenskej republike, pričom vychádza z ustanovení zákona č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2002 Z.z.

Možnosťou vykonania skúšky spôsobilosti štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskeho spoločenstva dochádza k harmonizácii so smernicou Rady 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom všeobecnom systéme uznávania vzdelania a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica Rady 89/49/EHS (ďalej len „smernica“), podľa ktorej je možné od uchádzača, ktorý chce vykonávať vnútroštátne regulované povolanie patentového zástupcu požadovať vykonanie skúšky spôsobilosti.

K § 6

Priamo v návrhu zákona je podrobne upravený inštitút odbornej skúšky, ktorý doposiaľ platný zákon upravuje len rámcovo. Návrh zákona stanovuje odbornú skúšku ako spoľahlivý nástroj na overenie teoretických a praktických vedomostí potrebných ku kvalitnému výkonu činnosti patentového zástupcu. Ide predovšetkým o overenie vedomostí z právnych predpisov a medzinárodných zmlúv týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva.

Návrh upravuje len skúšku súbornú, ktorú uchádzač vykoná z ucelenej oblasti ochrany práv k výsledkom technickej tvorivej činnosti a ochrany práv na označenie, ktorá zahŕňa vynálezy, úžitkové vzory, topografie polovodičových výrobkov, ochranné známky, označenia pôvodu výrobkov, zemepisné označenia.

Organizáciu odborných skúšok, ktoré pozostávajú z písomnej a ústnej časti a konajú sa jedenkrát ročne, zabezpečuje úrad.

Návrh zákona stanovuje mechanizmus menovania skúšobných komisií, ktoré menuje predseda úradu po prerokovaní s komorou.

Úrad má povinnosť pripustiť na odbornú skúšku na základe žiadosti každého uchádzača, ktorý má vysokoškolské vzdelanie a zaplatil príslušný poplatok. Ostatné podmienky pre výkon činnosti patentového zástupcu skúma komora až pred zápisom do zoznamu.

Pre hladký priebeh odbornej skúšky sa určujú ďalšie podrobnosti, ako je protokol o priebehu skúšky, jeho vypracovanie a podpísanie, lehota na vydanie a obsah osvedčenia o vykonaní odbornej skúšky.

V návrhu sa uvádza, kedy a v akých lehotách je možné odbornú skúšku opakovať. Takéto ustanovenie súčasná platná právna úprava neobsahuje.

K § 7

Návrh zákona zavádza inštitút skúšky spôsobilosti, ktorá je určená pre patentových zástupcov z príslušníkov členských štátov Európskej únie alebo iných zmluvných štátov Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorí chcú na území Slovenskej republiky dlhodobo vykonávať činnosť patentového zástupcu.

Skúškou spôsobilosti sa overujú, okrem znalosti domácich právnych predpisov týkajúcich sa ochrany priemyselného vlastníctva, tiež základné vedomosti z právneho poriadku Slovenskej republiky a znalosť slovenského jazyka. Ustanovenie sprístupňuje výkon povolania patentového zástupcu pre patentových zástupcov z členských štátov Európskej únie alebo iných štátov Európskeho hospodárskeho priestoru. Predpokladom kvalitného výkonu povolania patentového zástupcu je jednak znalosť priemyselno-právnej problematiky, ako aj znalosť základných inštitútov a procesov právneho poriadku Slovenskej republiky.

Slovenská republika touto úpravou harmonizuje prístup k výkonu povolaní podľa článku 43 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článku 4 smernice.

Po úspešnom absolvovaní skúšky spôsobilosti, ak bude súčasne spĺňať všetky ostatné predpoklady, bude patentový zástupca Európskeho spoločenstva postavený na roveň tuzemskému patentovému zástupcovi ako usadený patentový zástupca.

K § 8

Ustanovenie určuje lehotu na vykonanie zápisu do zoznamu a náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu. Lehota na umožnenie zloženia sľubu plynie od doručenia žiadosti o zápis do zoznamu. Žiadosť musí obsahovať doklady, ktoré potvrdzujú splnenie nutných podmienok pre zápis do zoznamu.

Stanovuje sa povinnosť komory vydať žiadateľovi najneskôr do 15 dní po zložení sľubu osvedčenie o zápise patentového zástupcu do zoznamu a preukaz patentového zástupcu.

Ustanovenie ďalej špecifikuje, ktoré údaje zapisuje komora do zoznamu.

K § 9

Navrhované ustanovenie o pozastavení výkonu činnosti patentového zástupcu predpokladá, že k nemu môže dôjsť jednak na základe zákona a tiež na základe rozhodnutia komory.

V prvej skupine sú taxatívne vymenované skutočnosti vedúce k pozastaveniu výkonu činnosti na základe súdnych rozhodnutí alebo rozhodnutí iných štátnych orgánov. V týchto prípadoch by bolo nadbytočné prijímať formálne rozhodnutia komory o pozastavení výkonu činnosti, ale je vhodnejšie stanoviť, že patentovému zástupcovi je pozastavená činnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia s tým, že komora vykoná na základe tohto rozhodnutia v zozname príslušný záznam.

Podobne by bolo nadbytočné prijímať formálne rozhodnutia v prípadoch, kedy k pozastaveniu činnosti má dôjsť na základe vlastnej žiadosti patentového zástupcu alebo odchodom patentového zástupcu do verejnej funkcie. Komora aj v týchto prípadoch urobí do zoznamu príslušný záznam.

Novými dôvodmi, ktoré môžu viesť k pozastaveniu výkonu činnosti patentovému zástupcovi priamo zo zákona sú skutočnosti týkajúce sa konkurzu, vzatia patentového zástupcu do väzby, žiadosť patentového zástupcu, menovanie do verejnej funkcie a uloženie disciplinárneho opatrenia pozastavenia výkonu činnosti.

Pre druhú skupinu skutočností vedúcich k pozastaveniu výkonu činnosti patentového zástupcu je potrebné rozhodnutie komory. Rozhodnutie je závislé na voľnej úvahe komory, či určitý patentový zástupca svojim konaním poškodil dobré meno profesie patentových zástupcov a či je potrebné rozhodnúť o pozastavení výkonu jeho činnosti.

K § 10

Súčasná právna úprava výslovne neupravuje právne postavenie patentového zástupcu, ktorému bol pozastavený výkon činnosti. Navrhuje sa preto, aby boli zákonom výslovne stanovené účinky pozastavenia výkonu činnosti a aby boli uvedené aj povinnosti a oprávnenia patentového zástupcu, ktoré v dôsledku pozastavenia výkonu nezanikajú, resp. nie sú pozastavením činnosti dotknuté.

K § 11

Návrh ustanovenia určuje povinnosť komory pri odpadnutí dôvodov na pozastavenie výkonu činnosti patentového zástupcu bezodkladne zrušiť pozastavenie výkonu činnosti a záznam o pozastavení výkonu činnosti vymazať zo zoznamu.

K § 12 a 13

V praxi komory sa javí ako nadbytočné prijímať v predpísanom konaní formálne rozhodnutia o vyčiarknutí patentového zástupcu zo zoznamu v prípadoch, kedy dôvodom vyčiarknutia je výsledok konania na súde, na inom štátnom orgáne alebo na orgáne komory. V týchto prípadoch je vhodnejšie stanoviť, že patentový zástupca je vyčiarknutý zo zoznamu dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia s tým, že komora urobí na základe tohto rozhodnutia v zozname príslušný záznam.

Podobne je nadbytočné prijímať formálne rozhodnutia v prípadoch, kedy k vyčiarknutiu má dôjsť na základe vlastnej žiadosti patentového zástupcu.

V ostatných prípadoch komora, resp. jej príslušný orgán o vyčiarknutí zo zoznamu rozhodne.

Ako nový dôvod pre vyčiarknutie zo zoznamu na základe rozhodnutia komory je navrhované omeškanie platenia príspevku na činnosť komory po dobu dlhšiu ako dvanásť mesiacov.

Povinnosť platiť príspevky na činnosť komory je jednou zo základných povinností patentového zástupcu. Príjmy z príspevkov sú najdôležitejším zdrojom financovania komory. V prípade neplatenia príspevkov patentovými zástupcami sa znižujú príjmy komory, čím je do určitej miery oslabovaná schopnosť komory vykonávať funkciu samosprávnej stavovskej organizácie všetkých patentových zástupcov. Navrhovaná zmena nie je v rozpore s ústavou zaručeným právom k slobodnému prístupu k povolaniu patentového zástupcu, pretože aj po vyčiarknutí zo zoznamu na základe tohto dôvodu nič nebráni tomu, aby ten, kto bol vyčiarknutý, bol do zoznamu znovu zapísaný a činnosť patentového zástupcu opäť vykonával, ak bude spĺňať zákonom predpísané požiadavky.

Stanovujú sa lehoty na zaznamenanie skutočností zakladajúcich vyčiarknutie patentového zástupcu zo zoznamu a tiež na rozhodnutie o vyčiarknutí patentového zástupcu zo zoznamu.

K § 14

Navrhované ustanovenie upravuje postup komory v tých prípadoch, kedy je patentovému zástupcovi, zapísanému do zoznamu, pozastavené oprávnenie poskytovať služby patentového zástupcu v členských štátoch Európskej únie alebo inom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru a to z dôvodu, že takýto patentový zástupca nespĺňa základné predpoklady, na základe ktorých bol zapísaný do zoznamu, alebo mu takéto oprávnenie zaniklo. Zánik výkonu činnosti patentového zástupcu v členskom štáte Európskej únie môže mať totiž za následok zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti aj v Slovenskej republike. Komora je na to povinná reagovať podľa okolností prípadu pozastavením výkonu činnosti alebo vyčiarknutím takéhoto patentového zástupcu zo zoznamu.

Odsek 2 tohto ustanovenia je recipročný k vyššie uvedenej povinnosti a stanovuje sa ním povinnosť komory informovať príslušný orgán iného štátu o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na výkon činnosti patentového zástupcu v Slovenskej republike.

Vzájomná informovanosť zainteresovaných orgánov by mala viesť k väčšej prehľadnosti pri výkone činnosti patentových zástupcov vo všetkých zúčastnených štátoch.

K § 15

Upravuje sa spôsob, odlišnosti a formy spoločného alebo samostatného výkonu činnosti patentového zástupcu. Popri tradične zaužívanom samostatnom poskytovaní služieb patentového zástupcu sa vytvára priestor pre kolektívne formy poskytovania odbornej pomoci patentových zástupcov. Ide o združenie v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka a verejnú obchodnú spoločnosť v zmysle § 76 a nasl. Obchodného zákonníka.

K § 16

Upravuje sa používanie profesijného označenia „patentový zástupca“. Ak je patentový zástupca účastníkom združenia alebo spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti je povinný k profesijnému označeniu uviesť i názov združenia, resp. obchodné meno spoločnosti.

K § 17

Patentoví zástupcovia sa môžu združiť za účelom spoločného výkonu činnosti patentových zástupcov. Účastníkmi združenia môžu byť okrem patentových zástupcov aj zástupcovia iných slobodných povolaní. Zabezpečí sa tak multidisciplinárnosť vytvorených foriem. Svoje vzájomné práva a povinnosti si patentoví zástupcovia upravia v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka písomnou zmluvou o združení. Patentoví zástupcovia, ako účastníci združenia, musia mať spoločné sídlo. Adresu sídla sú povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť komore. Písomnosti určené jednotlivým účastníkom združenia sú doručované v mieste sídla združenia. Sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.

Právne vzťahy v združení sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Umožňuje sa aj dočasné poskytovanie služieb patentového zástupcu v jednej alebo viacerých presne vymedzených veciach niekoľkými patentovými zástupcami na základe vzájomnej dohody (prístup „ad hoc“). Takúto ad hoc spoluprácu si však patentoví zástupcovia môžu v zmluve o združení vylúčiť.

K § 18

Patentoví zástupcovia môžu za účelom výkonu činnosti patentových zástupcov založiť verejnú obchodnú spoločnosť. Spoločníkmi spoločnosti, podobne ako pri združení, nemusia byť len patentoví zástupcovia. Iná spoločnosť ako verejná obchodná spoločnosť spĺňajúca podmienky podľa navrhovaného znenia nemôže poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona. Ak by sa tak stalo, bol by predmet podnikania takejto spoločnosti v rozpore so zákonom. Súd následne môže podľa § 68a ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka rozhodnúť o neplatnosti takejto spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie.

Právne vzťahy vo verejnej obchodnej spoločnosti sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

V odseku 4 sa obdobne ako pri úprave združenia umožňuje aj dočasné poskytovanie služieb patentového zástupcu v jednej alebo viacerých presne vymedzených veciach niekoľkými patentovými zástupcami na základe vzájomnej dohody (prístup „ad hoc“). Takúto ad hoc spoluprácu si však patentoví zástupcovia môžu v spoločenskej zmluve vylúčiť.

K § 19

Novým spôsobom sa vymedzujú povinnosti patentového zástupcu vo vzťahu ku klientovi. Ustanovuje sa zásada, že patentový zástupca pri ochrane a presadzovaní práv a záujmov klienta je povinný zachovávať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Táto viazanosť pokynmi klienta však nie je neobmedzená. Ak sú pokyny zastúpeného v rozpore s právnymi predpismi, nie je patentový zástupca týmito pokynmi viazaný. O tom musí patentový zástupca vhodným spôsobom klienta poučiť. Z povahy činnosti patentového zástupcu vyplýva aj ďalšia povinnosť, robiť v prospech svojho klienta všetky legitímne kroky, aj keby k nim nedal klient výslovný pokyn.

K § 20

Rámcová úprava dôvodov a podmienok zachovávania mlčanlivosti sa nahrádza rozšírenou a konkretizovanou úpravou dôvodov zachovania mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa patentový zástupca a ďalšie určené osoby dozvedeli v súvislosti s poskytovaním odbornej pomoci. Ustanovuje sa tiež výnimka z tejto povinnosti v prípade, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Patentový zástupca sa nemôže dovolávať povinnosti zachovať mlčanlivosť ani v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona.

K § 21 a 22

Okrem dodržiavania právnych predpisov je patentový zástupca pri svojej činnosti povinný dodržiavať aj etické normy, spravidla ustanovené komorou ako samosprávnou organizáciou. Táto požiadavka je nevyhnutá najmä z dôvodu, že klient zveruje patentovému zástupcovi určité hodnoty v oblasti duševného vlastníctva a nevhodným postupom patentového zástupcu by mohlo dôjsť k odopretiu poskytnutia ochrany konkrétnemu predmetu.

Z dôvodu ochrany oprávnených záujmov klienta patentového zástupcu sa upravuje postup pri odmietnutí odbornej pomoci patentovým zástupcom a rieši sa pôsobnosť Slovenskej komory patentových zástupcov pri určovaní ďalšieho (náhradného) patentového zástupcu a jeho povinnosti pri zastupovaní klienta. Podrobnejšie sa vymedzujú dôvody odmietnutia poskytovania odbornej pomoci a odstúpenia od zmluvy o poskytovaní služieb patentovým zástupcom, rozširuje sa doterajší počet zákonných dôvodov odôvodňujúcich tento postup. Napríklad stret záujmov klientov je prekážkou prevzatia zastupovania aj v tých prípadoch, keď by iného klienta, ktorého záujmy sú v protiklade so záujmami uchádzača o zastúpenie, zastupoval iný patentový zástupca toho istého združenia alebo verejnej obchodnej spoločnosti podľa tohto zákona. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb patentového zástupcu môže byť napríklad nedostatok súčinnosti zo strany klienta, ktorá je nevyhnutná pre hájenie jeho záujmov v konaní o poskytovaní ochrany napr. z dôvodu, že si zvolil iného patentového zástupcu alebo ak klient sám uskutočnil kroky, ktoré bránia riadnemu výkonu činnosti patentového zástupcu.

K § 23

Navrhované ustanovenie odstraňuje súčasné nedostatky právnej úpravy, ktoré sú spojené s mechanizmom výberu vhodného spôsobu zastúpenia patentového zástupcu. Ide najmä o zákonnú sukcesiu do práv a povinností v prípade, ak sa náhradný patentový zástupca nedohodne s klientom na zmluvných podmienkach poskytovania služieb patentového zástupcu.

Osobitne sa zdôrazňuje tá skutočnosť, že na náhradného patentového zástupcu neprechádzajú tieto povinnosti nahradzovaného patentového zástupcu:

1.povinnosť zastupovaného patentového zástupcu nahradiť škodu,

2.povinnosť vrátiť veci, vrátane peňažných prostriedkov, ktoré poskytol klient.

Na náhradného patentového zástupcu tiež neprechádzajú niektoré ďalšie povinnosti a iné práva z pôvodného zmluvného vzťahu medzi patentovým zástupcom a klientom, ak by bol náhradný patentový zástupca v dôsledku ich prechodu voči pôvodnému patentovému zástupcovi bezdôvodne zvýhodnený alebo znevýhodnený, alebo ak by splnenie týchto povinností nebolo možné od náhradného patentového zástupcu spravodlivo požadovať. Počas trvania prekážky na strane patentového zástupcu vykonáva náhradný patentový zástupca v mene zastúpeného patentového zástupcu práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov priamo súvisiacich s výkonom činnosti patentového zástupcu.

Z dôvodu ochrany oprávnených záujmov klientov návrh zákona splnomocňuje komoru na určenie náhradného patentového zástupcu so súhlasom klienta v prípadoch, keď zvolený patentový zástupca nemôže vykonávať svoju činnosť a zároveň nemôže vykonať ani iné opatrenia na ochranu záujmov svojich klientov.

K § 24

Ustanovenie sa navrhuje s ohľadom na nové pojmy zavedené do pracovnoprávnych predpisov.

K § 25

Patentový zástupca poskytuje služby patentového zástupcu spravidla za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Patentový zástupca popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním služieb patentového zástupcu, najmä správne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

K § 26

Z dôvodu, že porušením povinností patentového zástupcu môže dôjsť k zásahom do materiálnych práv klienta veľkého rozsahu, patentový zástupca zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom činnosti patentového zástupcu; zodpovednosť patentového zástupcu sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho asistentom alebo jeho zamestnancom. Asistent a iný zamestnanec patentového zástupcu nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní služieb patentového zástupcu. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči patentovému zástupcovi nie je tým dotknutá. Voči klientovi zodpovedá každý patentový zástupca samostatne s výnimkou prípadov, keď ide o spoločného klienta niekoľkých patentových zástupcov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú patentoví zástupcovia-spoločníci spoločne a nerozdielne. Patentový zástupca sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Úprava zodpovednosti sa použije i na verejnú obchodnú spoločnosť.

K § 27

Na krytie zodpovednosti je patentový zástupca povinný uzavrieť poistnú zmluvu a preukázať sa ňou komore.

Ustanovujú sa formy uzatvárania poistnej zmluvy. Môže ju uzavrieť patentový zástupca priamo s poisťovňou (individuálne poistenie) alebo s jeho súhlasom tak urobí komora (hromadné poistenie zodpovednosti za škodu). V tomto prípade je povinný zaplatiť komore príslušnú časť poistného, ktorá naň pripadá. Rozsah poistenia bude daný predovšetkým rozsahom činnosti patentového zástupcu a jeho prípadnou klientelou.

K § 28

Detailnejšie a precíznejšie sa formulujú vzťahy a povinnosti patentového zástupcu voči komore.

K § 29 a 30

Stanovuje sa povinnosť patentového zástupu finančne sa podieľať na činnosti komory a to vo forme platenia členského príspevku. Ustanovujú sa takisto dôvody, kedy tento záväzok zaniká a kedy nie.

Definuje sa zmierovacie konanie, ktoré sa vykonáva pred orgánmi komory, a ktoré slúži na zachovanie vážnosti povolania patentového zástupcu a zmierne riešenie sporov vzniknutých medzi patentovými zástupcami.

K § 31

V odseku 1 sa definuje pojem „patentový zástupca Európskeho spoločenstva“. Patentovým zástupcom Európskeho spoločenstva sa na účely zákona rozumie občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý je oprávnený poskytovať služby patentového zástupcu samostatne a bez obmedzenia v štáte registrácie.

Patentový zástupca Európskeho spoločenstva môže vykonávať činnosť patentového zástupcu ako hosťujúci patentový zástupca alebo ako usadený patentový zástupca.

K § 32 a 33

Definuje sa pojem hosťujúci patentový zástupca. Hosťujúcim patentovým zástupcom sa na účely zákona rozumie patentový zástupca Európskeho spoločenstva, ktorý poskytuje služby patentového zástupcu na území Slovenskej republiky dočasne alebo príležitostne. Dočasné a príležitostné poskytovanie služieb je všeobecne novým pojmovým znakom poskytovania služieb. Obsah pojmov „dočasne“ a „príležitostne“ bude v prvom rade treba hľadať v jednotlivých rozhodnutiach Európskeho súdneho dvoru. Dočasnosť výkonu činnosti sa posudzuje z hľadiska jej trvania, pravidelnosti, či ide o opakované alebo súvislé poskytovanie služieb patentového zástupcu. Tým, že sa hosťujúcim patentovým zástupcom umožňuje poskytovať služby patentových zástupcov na našom území bez podstatnejších obmedzení, sa napĺňa jeden zo základných pilierov Európskej únie, ktorým je voľný pohyb tovaru a služieb.

Hosťujúci patentový zástupca je oprávnený poskytovať služby patentového zástupcu za tých istých podmienok ako slovenský patentový zástupca. Odborné služby poskytuje v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom.

Hosťujúci patentový zástupca je pri poskytovaní služieb patentového zástupcu na území Slovenskej republiky povinný dodržiavať povinnosti patentového zástupcu, ktoré má patentový zástupca pri poskytovaní služieb patentového zástupcu podľa tohto zákona (napr. chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, pri výkone činnosti patentového zástupcu konať čestne a svedomito, postupovať tak, aby neznižoval dôstojnosť povolania patentového zástupcu, odmietnuť poskytnutie služieb patentového zástupcu v zákonom ustanovených prípadoch, zachovávať mlčanlivosť atď.) a stavovských predpisov komory. Pritom je povinný dodržiavať aj právne predpisy štátu, v ktorom mu bol udelený profesijný titul.

Hosťujúci patentový zástupca nemôže byť účastníkom združenia založeného za účelom výkonu činnosti patentových zástupcov ani spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti oprávnenej poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona. Hosťujúci patentový zástupca nemá právo hlasovať na konferencii patentových zástupcov ani právo byť volený do orgánov komory.

Ak sa hosťujúci patentový zástupca rozhodne poskytovať služby patentového zástupcu na území Slovenskej republiky dočasne alebo príležitostne, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť komore. Návrh stanovuje aj taxatívny výpočet náležitostí tohto oznámenia. Neoznámenie zámeru patentového zástupcu poskytovať služby hosťujúceho patentového zástupcu na území Slovenskej republiky sa pokladá za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a je dôvodom na začatie disciplinárneho konania voči hosťujúcemu patentovému zástupcovi.

Ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov a stavovských predpisov komory sa však pri poskytovaní služieb patentového zástupcu hosťujúcim patentovým zástupcom nepoužijú, ak to vzhľadom na skutočnosť, že ide o dočasné a príležitostné poskytovanie služieb patentového zástupcu, nie je rozumné požadovať. Týka sa to napríklad oznamovacej povinnosti patentového zástupcu voči komore podľa § 28. Hosťujúci patentový zástupca tiež nie je povinný sa finančne podieľať na činnosti komory.

Hosťujúci patentový zástupca je povinný pri poskytovaní služieb patentového zástupcu používať profesijný titul vyjadrený v úradnom jazyku štátu, v ktorom mu bol udelený profesijný titul.

K § 34

Hosťujúci patentový zástupca je povinný, na požiadanie komory alebo iného orgánu verejnej moci preukázať svoje oprávnenie poskytovať v domovskom štáte služby patentového zástupcu a svoje poistenie zo zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s poskytovaním služieb patentového zástupcu na území Slovenskej republiky.

K § 35

Definuje sa pojem usadený patentový zástupca. Usadeným patentovým zástupcom sa na účely zákona rozumie patentový zástupca Európskeho spoločenstva, ktorý poskytuje služby patentového zástupcu na území Slovenskej republiky sústavne, a ktorý je zapísaný do zoznamu patentových zástupcov vedeného komorou. Podmienky pre zápis usadeného patentového zástupcu do zoznamu sú uvedené v § 5 návrhu zákona. Tým, že sa usadeným patentovým zástupcom umožňuje poskytovať služby patentových zástupcov na našom území bez podstatnejších obmedzení, sa napĺňa jeden zo základných pilierov Európskej únie, ktorým je voľný pohyb osôb.

Žiadateľ o zápis do zoznamu patentových zástupcov musí preukázať splnenie rovnakých povinností ako sa vzťahujú na patentového zástupcu podľa tohto zákona.

Usadený patentový zástupca má právo zúčastniť sa konferencie patentových zástupcov a hlasovať o všetkých základných otázkach patentových zástupcov. Usadený patentový zástupca však nemá právo byť volený do orgánov komory.

Usadený patentový zástupca môže byť účastníkom združenia založeného za účelom výkonu činnosti patentových zástupcov alebo spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti oprávnenej poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona.

K § 36 a 37

Definuje sa pojem zahraničné združenie. Zahraničným združením sa na účely zákona rozumie zahraničná osoba, ktorej spoločníkmi sú len patentoví zástupcovia alebo usadení patentoví zástupcovia, ktorá je oprávnená poskytovať služby patentových zástupcov bez obmedzenia v štáte registrácie, a ktorej spoločníci ručia za jej záväzky celým svojím majetkom alebo majú zodpovedajúce poistné krytie. Zahraničnou osobou sa podľa obchodného zákonníka rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Jednotlivé určujúce znaky zahraničného združenia vyplývajú zo znakov verejnej obchodnej spoločnosti oprávnenej poskytovať služby patentových zástupcov podľa tohto zákona.

Organizačná zložka zahraničného združenia, ktorého štatutárnym orgánom je patentový zástupca alebo usadený patentový zástupca môže poskytovať služby patentového zástupcu podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako slovenská právnická osoba oprávnená poskytovať služby patentového zástupcu podľa tohto zákona.

K § 38

Upravuje sa kto je asistentom patentového zástupcu a kto vedie zoznam asistentov. Asistent je osobou, ktorá pod sústavným vedením patentového zástupcu vykonáva prax, cieľom ktorej je získať znalosti a praktické vedomosti, ktoré sú s činnosťou patentového zástupcu nerozlučne spojené. Asistent je pri výkone praxe povinný postupovať v súlade s týmto zákonom, stavovskými predpismi a pokynmi patentového zástupcu.

K § 39

V navrhovanom ustanovení sa spresňujú podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o zápis do zoznamu asistentov v čase podania svojej žiadosti. Základným predpokladom pre zápis je splnenie podmienok uvedených v odseku 1 a podanie žiadosti o zápis.

Pri stanovení podmienok pre pozastavenie činnosti asistenta, vyčiarknutie zo zoznamu asistentov a disciplinárnu zodpovednosť je navrhnutá úprava, ktorá na asistentov kladie takmer rovnaké požiadavky ako na patentových zástupcov.

K § 40 a 41

Upravujú sa skutočnosti, ktoré sa zapisujú do zoznamu asistentov vedeného komorou ako aj oznamovacia povinnosť asistenta voči komore.

Návrh zákona ukladá patentovému zástupcovi alebo verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá zamestnáva asistenta, povinnosť vytvárať také pracovné podmienky, ktoré asistentovi umožnia profesijný rast a zabezpečia jeho odbornú prípravu na skúšku patentového zástupcu, a to vrátane vlastného výkonu tejto skúšky.

K § 42 až 50

Za disciplinárne previnenie sa podľa novej úpravy považuje nielen porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona ale aj zo stavovských predpisov.

Rozsah disciplinárnych opatrení sa rozširuje o verejné napomenutie a o pozastavenie výkonu činnosti patentového zástupcu, pričom sa upravuje aj maximálna hranica peňažnej pokuty do výšky dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom v prípade patentového zástupcu a štvornásobku v prípade asistenta. Stanovenie pevnej sumy pokuty by viedlo k budúcim snahám o jej zvyšovanie z dôvodu inflácie, ktorá by sa prejavovala zbytočným tlakom na novelizáciu predpisu. Výnosy z pokút sú príjmom komory. Disciplinárne opatrenia je nutné aplikovať v následnej postupnosti za sebou.

Ustanovuje sa možnosť upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia tam, kde s ohľadom na malú závažnosť disciplinárneho previnenia postačuje jeho prerokovanie v rámci disciplinárneho konania.

Rozširuje a zdokonaľuje sa tiež úprava disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie sa môže začať nielen na návrh predsedu revíznej komisie, na návrh ním povereným členom tejto komisie, ale aj na návrh predsedu úradu. Za účastníkov disciplinárneho konania zákon považuje navrhovateľa a patentového zástupcu alebo asistenta, proti ktorým sa začalo disciplinárne konanie. Upravuje sa oprávnenie prístupu patentového zástupcu, ktorý bol navrhovateľom poverený uskutočnením prípravných úkonov v disciplinárnom konaní, ku všetkým písomnostiam ako aj k iným dokumentom patentových zástupcov, čo sa v praxi ukázalo ako nevyhnutné pre riadne preverenie všetkých sťažností a iných podnetov k začatiu disciplinárneho konania. Novým spôsobom sa upravuje subjektívna a objektívna lehota začatia disciplinárneho konania (6 mesiacov, resp. 3 roky).

Navrhujú sa niektoré zásady rozhodovania v disciplinárnom konaní; zakotvuje sa povinnosť patentového zástupcu alebo asistenta, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie uhrádzať komore paušálne náhrady disciplinárneho konania. Určuje sa štruktúra a obsah disciplinárneho rozhodnutia a jeho doručovanie účastníkom konania. Zákon sa dopĺňa výslovným ustanovením o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu má odkladný účinok. Upravujú sa tiež podmienky zahladenia disciplinárneho previnenia. Skutočnosť, že patentový zástupca bol disciplinárne postihnutý, má význam pri rozhodovaní v disciplinárnom konaní, pri prípadnom ďalšom disciplinárnom previnení patentového zástupcu (asistenta), ako aj pri posudzovaní žiadosti o opätovný zápis do registra. Ak dôjde k zahladeniu, nie je možné prihliadať na skoršie disciplinárne opatrenie patentového zástupcu alebo asistenta.

Navrhuje sa možnosť obnovy disciplinárneho konania.

K § 51 a 52

Návrh zákona ustanovuje orgány komory. V štruktúre orgánov komory dochádza ku zmene, návrh oproti doterajšej úprave za orgán komory výslovne označuje aj jej predsedu.

Podľa odseku 3 komora vedie zoznam združení, verejných obchodných spoločností, hosťujúcich patentových zástupcov, usadených patentových zástupcov a zoznam organizačných zložiek zahraničných združení.

Pre riadnu činnosť komory ako samosprávnej stavovskej organizácie je nutné zabezpečiť okrem fungovania stálych orgánov aj činnosť poradných orgánov, ktoré môžu vznikať „ad hoc“ alebo plánovito. Ide najmä o rôzne odborné komisie, ktoré vyhotovujú stanoviská k materiálom, ktoré na komoru prichádzajú zo štátnych alebo iných orgánov, alebo pripravujú podnety pre rôzne legislatívne činnosti na odstránenie problémov zistených pri každodennej aplikačnej praxi.

Rozsah, zameranie, zloženie a kompetencie uvedených poradných orgánov budú určovať stavovské predpisy.

K § 53

Konferenciu patentových zástupcov zvoláva predstavenstvo komory najmenej raz za rok. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina patentových zástupcov alebo revízna komisia, predstavenstvo komory je povinné zvolať ju do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti. Patentový zástupca môže písomne splnomocniť iného patentového zástupcu, aby ho zastúpil na konferencii patentových zástupcov. Zastúpený patentový zástupca sa považuje na konferencii patentových zástupcov za prítomného. Konferencia patentových zástupcov je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých patentových zástupcov. Na platnosť rozhodnutia konferencie patentových zástupcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných patentových zástupcov.

Rieši sa tiež situácia, keď sa na konferencii zúčastní nedostatočný počet patentových zástupcov. V takomto prípade sa rokovanie konferencie preruší na 1 hodinu, po jej uplynutí je konferencia uznášaniaschopná s prítomným počtom patentových zástupcov.

K § 54

Upravuje sa kompetencia konferencie patentových zástupcov. V ustanovení je obsiahnutý demonštratívny výpočet stavovských predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia schvaľuje konferencia patentových zástupcov organizačný poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok komory a etický kódex patentového zástupcu. Okrem týchto vnútrokomorových predpisov môže komora schváliť aj iné stavovské predpisy.

K § 55 a 56

Činnosť komory riadi medzi konferenciami patentových zástupcov predstavenstvo komory.

Rozšírili sa kompetencie komory ako správneho orgánu o vedenie a vydávanie zoznamov hosťujúcich patentových zástupcov, usadených patentových zástupcov, združení, verejných obchodných spoločností a organizačných zložiek zahraničných združení.

Deklaruje sa postavenie predsedu a podpredsedu komory. Upresňuje sa rozhodovacia právomoc predsedu komory v čase medzi zasadnutiami predstavenstva.

K § 57

Revízna komisia, ako najvyšší kontrolný stavovský orgán, je povinná kontrolovať i súlad jednotlivých rozhodnutí alebo opatrení s právnym poriadkom Slovenskej republiky a internými stavovskými aktami. Ustanovenie bolo navrhnuté za účelom rozšírenia právomoci revíznej komisie o možnosť pozastavenia výkonu takéhoto rozhodnutia.

K § 58

Význam a dôležitosť disciplinárnej komisie ako jedného z piatich základných orgánov komory je natoľko závažný, že v návrhu sa pristúpilo ku konkrétnejšiemu vymedzeniu jej právomocí oproti súčasnému stavu.

K § 59

Návrh naďalej vychádza z osvedčenej zásady, že funkcie v orgánoch komory sú čestné; t.j. že za ich výkon nenáleží odmena, ale len náhrada hotových výdavkov. Okrem zákona o patentových zástupcoch, ktorý upravuje základné otázky výkonu povolania patentového zástupcu, riešia sa niektoré podrobnosti aj v stavovských predpisoch komory, uzneseniach konferencie patentových zástupcov a uzneseniach predstavenstva komory.

K § 60

Informovanosť Úradu o stavovských predpisoch prijatých orgánmi komory má umožniť zistenie, či patentový zástupca koná v súlade so stavovskými predpismi. Návrh zákona zveruje predsedovi Úradu oprávnenie dohľadu nad zákonnosťou týchto profesijných predpisov a dáva mu oprávnenie na podanie návrhu na ich zrušenie na príslušnom súde.

K § 61 až 63

Uvedené ustanovenia návrhu zákona upravujú záväznosť stavovských predpisov a stanovujú prípady, v ktorých postupujú orgány komory podľa predpisov o správnom konaní a v ktorých je možné obrátiť sa na nezávislý súdny orgán v záujme ochrany svojich práv.

K § 64

Splnomocňovacie ustanovenie vymedzuje úpravy, ktoré budú podrobnejšie rozpracované vo vykonávacom predpise vydanom úradom. Pôjde predovšetkých o podrobnosti týkajúce sa uskutočnovania odborných skúšok a skúšok spôsobilosti, podrobnosti týkajúce sa spôsobu určenia odmeny patentových zástupcov, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

K § 65 až 67

Patentový zástupca zapísaný v registri patentových zástupcov vedenom podľa doterajších predpisov sa stáva patentovým zástupcom podľa tohto zákona. Komora ho zapíše do zoznamu patentových zástupcov bez žiadosti. Odborná skúška zložená podľa doterajších predpisov sa považuje za odbornú skúšku podľa tohto zákona.

Za vysokoškolské vzdelanie podľa § 4 ods. 1 písm. c) a § 39 ods. 1 písm. c) návrhu sa považuje tiež vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získané na vysokej škole so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ustanovuje sa kontinuita disciplinárnej zodpovednosti, disciplinárneho konania a disciplinárnych rozhodnutí komory, ako aj kontinuita konaní o pozastavení činnosti patentového zástupcu, o vyčiarknutí zo zoznamu, či konaní o zápise do zoznamu a zápise zmien.

Upravuje sa postavenie orgánov komory, poradných orgánov komory, platnosť stavovských predpisov v súvislosti s navrhovaným zákonom ako aj prechod práv a záväzkov z Komory patentových zástupcov na Slovenskú komoru patentových zástupcov.

K § 68

Navrhuje sa zrušiť zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z a vyhlášku Federálneho úradu pre vynálezy č. 350/1991 Zb. o odmeňovaní patentových zástupcov.

K § 69

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o patentových zástupcoch

dňa 10. februára 2004.

predseda vlády Slovenskej republiky

Mikuláš Dzurinda

v. r.

predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky

Darina Kyliánová

v. r.

zobraziť dôvodovú správu