Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 338/2000 účinný od 01.02.2004 do 31.10.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe plá nu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003.

Slovenská republika ako signatár memoranda o porozumení a budovaní Pan-európskeho dopravného koridoru č. VII - Dunaj v záujme rozvoja medzinárodnej dopravy tovarov a cestujúcich prostredníctv om dosiahnutia pokroku pri implementácii Deklarácie druhej Pan-európskej konferencie ministrov dopráv na Kréte v roku 1994, ako aj Deklarácie prijatej počas tretej Pan-európskej konferencie ministrov dopráv v Helsinká ch v roku 1997 a memoranda konferencie ministrov dopráv v Rotterdame v roku 2001 vrátane medzinárodných dohôd o režime plavby, klasifikácii medzinárodných vodných ciest a iných relevantný ch dokumentov smerujú k rozvoju, prepojeniu a využitiu vnútrozemskej vodnej siete Európy. Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia úplnej harmonizácie s prá vom Európskeho spoločenstva vo vodnej doprave. Z hľadiska obsahového sa rešpektujú zásady uplatňované v štátoch Európskej únie, t.j. rovnakého postavenia podnikateľský ch subjektov na dopravnom trhu vo vodnej doprave na medzinárodných vodných cestách vyjadrené slobodnou plavbou, unifikáciou a štandardizáciou technických a bezpečnostných predpisov v plavbe i technickej vybavenosti.

V súlade s právnym poriadkom Európskej únie sú upravené podmienky a rozsah odbornej spôsobilosti členov lodných posádok, vymedzenie práv a povinností v štá tnom odbornom a odbornom technickom dozore. Ide napríklad o implementáciu smernice Rady 87/540/EHS z 9. novembra 1989 o prístupe k profesii dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medziná rodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných oficiálnych dokumentov kvalifikácie pre túto profesiu a smernice Rady 96/50/ES z 23. júla 1996 o harmonizá cii podmienok pre získanie národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v Spoločenstve.

V rámci licenčnej politiky boli do návrhu zákona zapracované podmienky a hlavne opodstatnenosť udeľovania licencie na vykonávanie verejnej vodnej dopravy. Realizovali sa pripomienky v súlade s uznesením vlády SR č . 695 z 26. júna 2002 k štátnej politike v oblasti udeľovania licencií v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy SR.

Návrh zákona zohľadňuje požiadavku slobodného poskytovania služieb vo verejných prístavoch. Ide o vytvorenie rovnakých podnikateľský ch podmienok pre viacerých užívateľov verejných prístavov, ktorí budú môcť podnikať a poskytovať služby na porovnateľnom základe. Uplatnením tohto systému by sa mala postupne eliminovať súčasn á vertikálna koncentrácia vo verejných prístavoch, t.j. monopol jednej spoločnosti v poskytovaní služieb a vlastníctva infraštruktúry prístavov. V návrhu zákona je tento problém riešený na základe vytvorenia správcovskej spoločnosti zriadenej štátom s podstatne väčším rozsahom práv a povinností voči štátu i správe a rozvoju prístavov. Vytvorením spoločnosti, ktorá bude vykonávať správu prístavov vznikne priaznivejšie prostredie pre podnikanie, rozvojové zámery prístavov, bezpečnosť vrátane riešenia mimoriadnych udalostí, napr. protipovodňové opatrenia, zá chranné práce pri povodniach a mimoriadnych udalostiach.

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vychádza už v súčasnosti v § 5 ods. 4 zo zásady, že pozemky v územných obvodoch verejných prístavov sú pod ľa čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nevyhnutné na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu a preto si ich Slovenská republika ponechá va vo svojom trvalom vlastníctve. Vytvorenie správy verejných prístavov vyplýva aj z Koncepcie rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky prijatej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 469 zo dňa 21. 6. 2000.

Navrhované riešenie správy verejných prístavov vychádza z praxe osvedčenej v krajinách Európskej únie, kde vlastníctvo pozemkov vo verejných prístavoch zostáva štátne alebo obecné a o samotnú spr ávu a rozvoj verejných prístavov sa starajú štátne alebo obecné podniky. Tento systém spoľahlivo zabezpečuje rovnaké podmienky pre všetky subjekty podnikajúce vo vodnej doprave, smerovanie ziskov štátnych a obecných podnikov do rozvoja existujúcich a výstavby nových prístavov a prekladných technológii a vplyv štátu na zabezpečenie jeho záujmov vo vodnej doprave.

V súčasnosti jediným vlastníctvom štátu v územných obvodoch verejných prístavov Slovenskej republiky sú pozemky a niektoré budovy, kde správu v mene štátu vykonáva Štátna plavebná správa. V prípade, že by prešli do súkromných rúk hrozí reálne nebezpečenstvo zániku vodnej dopravy v Slovenskej republike. Ide o vysoko lukratívne pozemky prakticky v centre miest Bratislava, Komárno a Štúrovo. Nadob údateľ týchto pozemkov by sa s najväčšou pravdepodobnosťou snažil tieto čo najskôr rozpredať investorom nepodnikajúcim vo vodnej doprave. Výstavba nových verejných prístavov na slovenskom ú seku Dunaja z finančných, technických a tiež ekologických dôvodov nie je možná.

V navrhovanom riešení správy verejných prístavov budú vytvorené rovnaké podmienky pre všetky subjekty, ktoré budú chcieť podnikať na území verejných prístavov, garantované štá tom. Toto umožní vstup nových investorov do slovenských verejných prístavov. Viacero rôznych subjektov rozvíjajúcich svoje aktivity v slovenských verejných prístavoch zaručí ich verejný charakter a taktiež rozvoj celej vodnej dopravy v Slovenskej republike.

Hlavným predpokladom fungovania verejného prístavu je zverenie správy vlastníctva majetku štátu, najmä pozemkov, v územných obvodoch verejných prístavov jednému správcovi. Táto zásada vychádza z definície verejného prístavu obsiahnutej v zákone. Ïalším argumentom pre navrhované riešenie je potreba oddelenia štátnej správy v oblasti vodnej dopravy od výkonu správy majetku štátu.

K dosiahnutiu tohto cieľa a vychádzajúc z filozofie zákona, že štátny odborný dozor vo vodnej doprave bude vykonávať Štátna plavebná správa a správu verejného prístavu bude vykonávať in ý subjekt – Slovenská správa verejných prístavov, Štátna plavebná správa už nebude potrebovať nehnuteľný majetok štátu na plnenie svojich úloh. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomuniká cii Slovenskej republiky v mene štátu, ako zakladateľa, založí príspevkovú organizáciu Slovenská správa verejných prístavov k 1.1.2004. Na založenie tejto príspevkovej organizácie sa použijú majetky vo vlastníctve štátu vo verejných prístavoch Bratislava, Komárno a Štúrovo.

Takto vytvorená Slovenská správa verejných prístavov sa bude vo svojej činnosti zameriavať hlavne na správu a prenájom pozemkov v územných obvodoch verejných prístavov, budovanie a správu prístavnej infra štruktúry, ako aj ostatné činnosti spojené so správou, rozvojom a prevádzkou verejných prístavov. Zachová sa vplyv štátu a možnosť na presadzovanie jeho záujmov v rámci štá tnej dopravnej politiky vo vodnej doprave. Prenájom pozemkov bude orientovaný na užívateľov, ktorých činnosť bude úzko spätá s vodnou dopravou. Transparentnosť vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom, možnosť ich dlhodobých prenájmov za jasných podmienok vytvoria priestor na prilákanie solventných investorov, ktorí tým, že budú svoje aktivity spojené s vodnou dopravou orientovať na verejné prí stavy Slovenskej republiky oživia momentálne upadajúcu vodnú dopravu v Slovenskej republike.

Vytvorenie príspevkovej organizácie Slovenská správa verejných prístavov nebude mať dopad na štátny rozpočet, naopak prinesie úspory vo forme zníženia mzdových nákladov na zamestnancov rozpoč tovej organizácie Štátnej plavebnej správy, ktorí majú momentálne na starosti správu pozemkov a ktorí prejdú do novo zriadeného subjektu. Je predpoklad vytvorenia nových pracovných miest v rá mci podnikateľských aktivít v prístavoch pri poskytovaní prepravno-dopravných, prekladných a skladovacích služieb. Štruktúra Slovenskej správy verejných prístavov by bola nasledovná:

I.

-Slovenská správa verejných prístavov (SSVP) je príspevková organizácia, ktorá vykonáva správu zvereného majetku štátu vo verejných prístavoch a správu verejných prístavov;

-SSVP je riaden á priamo Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR;

-SSVP vykon áva svoju činnosť v rámci pôsobnosti zverenej jej zriaďovateľom a plní si svoje úlohy podľa všeobecne záväzných právnych predpisov;

-SSVP je prá vnická osoba so sídlom v Bratislave;

II.Úlohy a poslanie

-sprá va majetku štátu vo verejných prístavoch, správa verejných prístavov, prenájom pozemkov, priestorov a zariadení;

-vykoná vanie funkcie koncepčného orgánu rozvoja verejných prístavov;

-spracovanie ekonomických ukazovateľov a štatistických výsledkov;

-zabezpe čenie funkcie investora vo verejných prístavoch;

-zabezpe čenie projektovej a inžinierskej činnosti a geodetických prác;

-dohľ ad nad prevádzkou a využívaním verejných prístavov z hľadiska dodržiavania zákonov a predpisov o životnom prostredí;

III.Doplnkové činnosti

-predaj prístavných slu žieb súvisiacich so zásobovaním lodí potravinami, pitnou vodou, pohonnými hmotami a mazadlami, zásobovaním kotviacich lodí elektrickou energiou z brehu, odberom sanitárnych, drenážnych a zaolejovaných vôd a komunálneho odpadu z lodí;

-skladovanie a opracovanie tovaru;

-obchodná činnosť mimo služieb, ktoré súvisia so základným účelom zriadenia SSVP;

Zdroje financovania vlastnej činnosti príspevkovej organizácie SSVP budú tvoriť vlastné príjmy z poskytovaných služieb a z príjmov za prenájom pozemkov vo vlastníctve štátu vo verejných prístavov. Príjem z prenájmu pozemkov tvorí rozhodujúcu časť príjmovej časti rozpočtu príspevkovej organizácie. Organizácia nebude financovaná zo štátneho rozpoč tu. Vyčlenením pracovníkov a majetku súvisiacich so správou pozemkov na Štátnej plavebnej správe, ako rozpočtovej organizácie, sa zúži jej rozpočet o príslušnú čiastku na mzdách a bežných vý davkoch.

V návrhu rozpočtu príjmov Štátnej plavebnej správy pre rok 2003 sa predpokladá s objemom finančných prostriedkov vo výške 12 mil. Sk. za prenájmy pozemkov vo vlastníctve štátu vo verejných prístavoch. Z uvedených finančných prostriedkov bude príspevková organizácia financovať náklady na správu, ktoré boli súčasťou rozpočtu Štátnej plavebnej správy. Z toho vyplýva, že výdavky zo št átneho rozpočtu nebudú zvýšené, naopak dôjde k ich úmernému zníženiu.

Návrh zákona spresňuje podmienky vykonávania štátneho odborného dozoru a štátneho technického dozoru. Odborný technický dozor zohľadňuje prá vne dokumenty o zhode výrobkov – nariadenia vlády o posudzovaní zhody na plavidlá.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ z ákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona :

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnen í niektorých zákonov .

3.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Identifiká cia predmetu návrhu

Problematika vnútrozemskej plavby patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružen í v oblasti dopravy.

Z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire 2001 návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva – Kapitola č. 9 – Doprava a zaraďuje sa k prioritám aj podľ a Partnerstva pre vstup.

Oblasť vnútrozemskej plavby patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe (Príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy do vnútorného trhu Európskej únie) – kapitola 6, Doprava, časť II, A. Prepojenie druhov dopravy.

Problematika vnútrozemskej plavby je obsiahnutá v screeningovej kapitole č. 9 – Dopravná politika.

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Termín jeho predloženia na rokovanie vlá dy je júl 2003. Návrh zákona je aj predmetom prioritných úloh vlády SR na rok 2003 s termínom nadobudnutia účinnosti od 1.1.2004.

b)Identifikácia záv äzkov

V negociačnej pozícii ku kapitole č. 9 – Dopravná politika v oblasti vnútrozemskej plavby sa Slovenská republika zaviazala k akceptácii acquis a pripravenosti na jeho implement áciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

4.Problematika ná vrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únii:

a)Smernica Rady 87/540/EHS z 9.11.1987 o prístupe k profesii dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných úradných dokumentov kvalifikácie pre tú to profesiu.

Smernica Rady 82/714/EHS zo 4.10.1982, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy.

Smernica Rady 96/50/ES z 23.7.1996 o harmonizácii podmienok pre získanie národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v spoločenstve.

Smernica Rady 91/672/EHS zo 16.12.1991 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou.

d)Nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zluč iteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)Úplný.

6.Gestor /spolupracujú ce rezorty/:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnili žiadni experti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejn é financie

Navrhovaný zákon nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť.

V súčasnosti nie je možné vyčísliť dopad na zamestnanosť ako celok. Zvýšením počtu operátorov vo verejných prístavoch v oblasti poskytovan ých služieb v preprave tovarov, manipulácii s tovarom, skladovacej činnosti vrátane technologického opracovania tovarov sa vytvoria podmienky na rast pracovných miest.

B.Osobitná časť:

K čl. I

K bodu 1:

Úprava legislatívneho charakteru, ktorú si vyžiadalo náš vstup do Európskej únie.

K bodu 2:

Presnejšie sa vymedzuje prístavisko z hľadiska jeho činnosti a účelu použitia.

K bodu 3:

Navrhovaná úprava vyplýva zo spresnenej metodiky formulácie pojmu “malého plavidla”, ktorá významovo zahrňuje plavidlá používané na rekreáciu a oddych.

K bodu 4:

V nadväznosti na navrhovanú zmenu pojmu malého plavidla, kde je zahrnutý aj pojem plavidla pre športové a oddychové účely sa navrhuje z § 2 vypustiť znenie písmena f).

K bodu 5:

Navrhované znenie obsahovo zahrňuje a upresňuje pojem uvedený v Rezolúcii EHK OSN č. 24 (Rezolúcia o Európskych pravidlách plavby (CEVNI) (dokument č. TRANS/ SC.3/114, príloha č . 2 a TRANS/SC.3/115)), Pravidlách bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky a nariadení vlády Slovenskej republiky č. 180/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené na rekreačné účely.

K bodu 6:

Doplnenie o mobilné technické zriadenia určené na odstraňovanie následkov znečistenia vodných tokov a zberu odpadov z lodí.

K bodu 7:

Navrhovanú úpravu charakterizuje vlastníka plavidla vo vzťahu k podnikateľskej činnosti v rámci vodnej dopravy a registrácii plavidla.

K bodu 8:

Navrhovaná úprava upresňuje vymedzenie pojmu “Správca vodného toku” v súlade so zákonom č. 184/2002 Z. z. a stanovuje postavenie Štátnej plavebnej správy pri zabezpečení ú loh vo vytyčovaní plavebnej dráhy z hľadiska bezpečnosti plavby na vodných cestách.

K bodu 9:

Navrhovaná úprava stanovuje povinnosť pre vlastníka stavby nielen označiť plavebnú prekážku plavebnými znakmi, ale taktiež ich udržovať v prevádzky schopnom stave počas celej doby ž ivotnosti stavby.

K bodu 10:

Navrhovaná úprava pri vymedzovaní verejných prístavov upresňuje príslušný územný orgán súčasného územnosprávneho usporiadania Slovenskej republiky. Ide o upresnenie pojmu a vzť ahu pozemkov vo verejných prístavoch a budovania týchto stavieb z hľadiska ich účelu a doby životnosti v rámci poskytovania prístavných služieb vo verejných prístavoch. Správa verejných prí stavov je osobitnou problematikou zahrňujúca nielen správu pozemkov, ale celý komplex činností súvisiacich s jeho funkciou pre obsluhu plavidiel, skladovanie a manipuláciu s tovarom vrátane technologický ch a logistických činností v rámci kombinovanej dopravy.

K bodu 11:

Navrhovaná úprava upresňuje pojem “užívateľ prístavu” v súlade s kompetenciami a vlastníctvom k pozemkom, k vodným cestám a postavením právnických osôb a fyzický ch osôb pri podnikaní vo verejných prístavoch.

K bodu 12:

Ide o obsahové upresnenie v súlade so zákonom č. 184/2002 Z. z. čo sa týka plavidiel prevádzkovateľa vodného toku a doplnenie plavidiel Štátnej plavebnej správy, ktoré majú osobitné použ itie v rámci štátneho odborného dozoru vo vodnej doprave.

K bodu 13:

Na zvýšenie účinnosti rozhodnutí Štátnej plavebnej správy o odstránení plavidla prevádzkovateľa, ktorý nedodržuje alebo porušuje prístavný poriadok a opatrenia Štátnej plavebnej spr ávy o plavebnej bezpečnosti v prístave sa navrhuje odstránenie plavidla na náklady prevádzkovateľa plavidla.

K bodu 14:

Navrhovaná úprava jednoznačne ustanovuje, že plavidlo, ktoré prepravuje nebezpečný náklad musí mať pred vstupom do verejného prístavu povolenie Štátnej plavebnej správy.

K bodu 15:

Navrhovaná úprava spresňuje, kde sa môžu organizovať zábavné a športové podujatia.

K bodu 16:

Obsahové upresnenie pojmu.

K bodu 17:

Navrhovaná zmena sa týka zmeny vo vzťahu k § 74 a 78 zákona č. 184/2002 Z.z., týkajúce sa spoplatňovania za užívanie vody. Výška platieb, poplatkov a podrobnosti súvisiace s spoplatnením už ívania vôd sa má ustanoviť osobitným právnym predpisom. Osobitné riešenie vyžaduje úhrada poplatkov za prekládku tovarov vo verejnom prístave, ktoré je potrebné riešiť vo vzťahu na výkon správy, údržby, obnovy a modernizácie prístavnej infraštruktúry.

K bodu 18:

Zmena vychádza z navrhovaného znenia § 3 ods. 1.

K bodom 19 a 20:

Súčasná právna úprava týkajúca sa verejných prístavov nerieši základné a zásadné otázky správy a rozvoja verejných prístavov Slovenskej republiky. Nadobudnutím účinnosti zá kona č. 338/2000 Z. z. prestala Štátna plavebná správa vykonávať správu prístavov. Taktiež zákon č. 184/2002 Z. z. v oblasti vodných ciest ukladá správcovi vodného toku úlohu prevádzkovateľa, vr átane vytyčovania plavebnej dráhy za úhradu. Je nereálne predpokladať, že za riadny stav nábrežných múrov, vyväzovacích zariadení a podobne bude zodpovedať prevádzkovateľ prí stavu. Navyše vo verejnom prístave môže byť niekoľko prevádzkovateľov. Roztrieštenosť vlastníckych správcovských vzťahov v území prístavu neumožňuje vytvoriť žiadú ce zdroje na nielen ďalší rozvoj prístavov, ale ani na jednoduchú údržbu prístavnej infraštruktúry pre všetkých užívateľov a ďalších potenciálnych operátorov poskytujúcich služby v r ámci kombinovanej dopravy.

Navrhovaná úprava vytvorenia správy verejných prístavov jedným právnym subjektom umožní najmä:

-bezpečnú, hospodárnu a plynulú prevádzku v prístavoch vrátane žiadúceho technického stavu cestnej a železničnej infraštruktúry,

-zber a likvidáciu nebezpečných látok, iných škodlivín po celom území prístavu,

-požiarnu ochranu prístavu v súčinnosti s ostatnými užívateľmi,

-riadiacu a organizačnú s účinnosť pri zabezpečovaní ochrany plavidiel (vysoké vodné stavy a ľadochod ) a majetku v území prístavu pri povodniach,

-realizáciu rozvojových priorít v prístave.

Navrhovanou zmenou právneho subjektu z prevádzkovateľa prístavu na správcu verejného prístavu sa vymedzujú jeho práva a povinnosti na výkon tejto činnosti a to na základe poskytovania všeobecne prospešných služieb pre všetkých užívateľov verejných prístavov na princípe rovnosti podnikateľských podmienok zahraničným i domácim spoločnostiam.

K bodu 21:

Úprava spresňuje obsah povinnosti správcu prístavu z hľadiska bezpečnosti plavby.

K bodu 22:

Navrhovaná úprava je v súlade so zákonom č. 184/2002 Z.z.

K bodu 23:

Zabezpečenie plynulej a bezpečnej prevádzky verejných prístavov sa môže uskutočniť len na základe konkrétnej riadiaco-organizačnej činnosti zodpovedného sprá vcu, ktorý v spolupráci s ostatnými spoluvlastníkmi majetku a zariadení zabezpečuje činnosť prístavu ako celku. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR nemôže zasahovať do výkonu tejto č innosti a preto navrhuje v § 6 vypustiť odsek 6.

K bodu 24:

Navrhovaná úprava obsahovo upresňuje podnikanie vo verejnej vodnej doprave, pričom základ tvorí podnikanie ako celok bez toho či ide o činnosť na pravidelnom základe, alebo sa vykonáva na bá ze dopytu ponuky v priebehu sezónneho obdobia počas roka.

K bodu 25:

Navrhovaná úprava metodologicky spresňuje význam slova “príležitostná” doprava.

K bodu 26:

Navrhované doplnenie znenia o podnikanie malými plavidlami, vyplýva z rôznorodosti podnikateľských činností pri poskytovaní služieb fyzickými osobami na základe živnostenské ho povolenia. Z tohto dôvodu je žiadúce stanoviť kritéria povinnosti pre podnikanie malými plavidlami na vodných cestách, kde okrem vodných tokov patria i vodné nádrže v rekreačných oblastiach.

K bodu 27:

Preprava osôb osobnou dopravou sa uskutočňuje na základe vydaného prepravného poriadku a vydaného cestovného poriadku na príslušnú sezónu. Nedostatok miesta na plavidle môže vzniknúť len z d ôvodu vyššieho dopytu ako je kapacita plavidla, čo však nezaväzuje dopravcu k tomu, aby rokoval s cestujúcim o náhradnej doprave. Zvýšený dopyt môže riešiť pristavením ďalšieho plavidla. Z ustanovenia § 9 sa navrhuje vypustiť odsek 3.

K bodu 28:

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K bodu 29:

Nastupovanie a vystupovanie z plavidla sa môže uskutočniť nielen v prístave a preto sa navrhuje uvedená zmena.

K bodu 30:

Navrhovaná úprava spresňuje vydávanie licencie.

K bodu 31:

Podnikanie vo verejnej doprave nemusí byť hlavným predmetom činnosti, ale súčasťou ďalších ekonomických aktivít v rámci obchodnej spoločnosti.

K bodu 32:

Navrhovaná úprava sa týka zloženia členov skúšobnej komisie na získanie odbornej spôsobilosti dopravcu, ako jednu z podmienok na udelenie licencie na vykon ávanie verejnej vodnej dopravy.

K bodu 33:

Navrhovaná úprava vychádza z realizácie uznesenia vlády SR č. 695 / 2002 k štátnej politike v oblasti udeľovania licencií v pôsobnosti ústredn ých orgánov štátnej správy SR. Ide o skrátenie lehoty na polovicu v dobe od podania žiadosti po udelenie licencie.

K bodom 34 až 37:

Navrhované úpravy zohľadňujú odporúčania vyplývajúce zo schválenej štátnej licenčnej politiky. V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vypúšťajú ú daje o rodných číslach a nahrádzajú sa dátumom narodenia.

K bodu 38:

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že podnikanie vo verejnej vodnej doprave sa uskutočňuje na základe udelenia licencie. To znamená, ž e dopravca musí mať predpoklady na podnikanie nielen na vnútrozemských vodných cestách SR, ale i medzinárodných. Dokumentuje to povinnosť mať odbornú spôsobilosť dopravcu na podnikanie vo vodnej doprave, čo je podmienené aj dostatočnou dĺžkou praxe v dopravnom odbore.

K bodu 39:

V súlade so Smernicou Rady 87/540/EHS je ustanovená, okrem iného, pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá podniká vo vodnej doprave, aj požiadavka finan čnej spôsobilosti. Navrhovaná úprava spresňuje pojem “finančnej spôsobilosti” a jej preukázania.

K bodu 40:

V záujme zvýšenia hodnovernosti údajov pri posudzovaní dosiahnutých hospodárskych výsledkov plavebnej spoločnosti je žiadúce mať k dispozíci í overené údaje o ekonomických a finančných výsledkov za uplynulé obdobie overené audítorom.

K bodu 41:

Navrhovaná úprava vychádza zo zásady, že každý štát vyžaduje od svojich občanov podnikajúcich vo vodnej doprave osvedčenia profesnej spôsobilosti, dobrej povesti a finančnej sp ôsobilosti, čo je dostatočným hodnoverným dokladom pre ich uznávanie na vodných cestách Slovenskej republiky.

K bodu 42:

Navrhovaná zmena vychádza zo smernice Rady č. 82/714/EHS, ktorá zosúlaďuje technické predpisy pre vnútrozemské plavidlá vrátane ich klasifikácie klasifikačnou organizáciou. V súlade s platnou legi slatívou klasifikačná organizácia musí byť akreditovaná a autorizovaná Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Podrobnosti o technickej a prevádzkovej spô sobilosti plavidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo implementáciou smernice Rady č. 82/714/EHS.

K bodu 43:

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K bodu 44:

Navrhovaná úprava vychádza z toho, že podmienky na stanovenie technickej a prevádzkovej bezpečnosti pre jednotlivé druhy plavidiel sú presne stanovené v predchádzajúcich ustanoveniach.

K bodu 45:

Pôvodne znenie § 23 ods. 1 sa navrhuje ako nové znenie v § 2 písm. l).

K bodu 46:

Navrhovaná úprava vychádza zo zavedeného pojmu “register” a všeobecného upresnenia základnej charakteristiky pojmov plavidla, malého plavidla a rekreačného plavidla vo vzťahu k vý konu k štátnemu odbornému a odbornému technickému dozoru vykonávanému Štátnou plavebnou správou a uznanou klasifikačnou organizáciou.

K bodu 47:

Navrhovaná úprava vychádza z podstaty znenia § 23 ods. 5 písm. a) a c). Prevádzkovateľ plavidla je povinný v prípade, že plavidlo je trvalo vyradené z prevádzky ho odstrániť a v prípade, ž e to nevykoná, rozhodne Štátna plavebná správa o jeho umiestnení na vyhradené miesto, čo musí zodpovedať požiadavkám bezpečného umiestnenia vrátane životného prostredia. Z uvedeného dô vodu sa navrhuje znenie odseku 5 písm. b) vypustiť.

K bodu 48:

Navrhovaná úprava vychádza zo zavedeného pojmu “register”.

K bodu 49:

Navrhovaná úprava rozširuje a spresňuje pojem registrácie plavidiel v prípade plavidiel registrovaných v cudzom štáte. Ide o zosúladenie s medzinárodným štandardom, kedy plavidlo registrované v cudzom štáte sa môže zaregistrovať len v prípade výmazu z pôvodnej registrácie a táto podmienka nie je viazaná na sídlo spoločnosti alebo vlastníka plavidla.

K bodu 50:

Navrhovaná úprava spresňuje používanie štátnej vlajky Slovenskej republiky pre malé plavidlá. Pojem malých plavidiel je charakterizovaný v § 2 písm. f).

K bodu 51:

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K bodu 52:

Navrhovaná úprava spresňuje pojem povinného poistenia. Ide o časové hľadisko prevádzky plavidla na vodných cestách a nie o samotnú registráciu plavidla v registri plavidiel. Celková registrá cia plavidla môže byť bez využívania plavidla na plavbu z rôznych dôvodov, ako napr. prestavba plavidla, platnosť lodných listín, oprava po havárii atď.

K bodu 53:

Navrhovaná úprava, vychádza z významu a podstaty lodných listín, ktoré sú vydávané štátnymi organizáciami platnými vo vnútrozemskej vodnej doprave na základe medzinárodných dohôd a vz ájomného uznávania. Tieto listiny podliehajú evidencii a kontrole a akékoľvek duplikáty môžu byť vydávané príslušným štátnym orgánom za stanovený správny poplatok podľa zá kona NR SR č. 145 / 1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná úprava spresňuje povinnosť uloženia a vedenia lodných listín na plavidlách vo vzťahu na ich konštrukciu, technické vybavenie a účelu použitia v plavebnej prevádzke vrátane použitia v špecializovaných činnostiach. Zákonná úprava vedenia príslušných lodných listín na plavidlách je podmienkou pre efektívnu a účinnú kontrolu dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti prevá dzky plavidiel, technických zariadení vrátane ochrany životného prostredia.

K bodu 54:

Ide o spresnenie terminológie.

K bodu 55:

Navrhnutý doplnok vychádza z technických predpisov o povinnosti uloženia revíznych správ vyhradených technických zariadení na plavidlách.

K bodu 56:

Malé plavidlá podliehajú technickej a plavebno - bezpečnostnej prehliadke, o ktorej vydá príslušný štátny orgán doklady, ktoré sú lodnými listinami. Okrem toho musí každé takéto plavidlo ma ť na plavidle doklad o povinnom zmluvnom poistení plavidla.

K bodu 57:

Ide o spresnenie terminológie.

K bodom 58 až 62:

Navrhované úpravy vychádzajú z predchádzajúcich úprav významu niektorých pojmov vrátane nesprávnej formulácie.

K bodu 63:

Navrhovaná úprava vychádza zo Smernice č. 82/714/EHS o technických požiadavkách na vnútrozemské plavidlá. Doba platnosti osvedčenia je stanovená tak, aby neprekročila dobu 10 rokov.

K bodu 64:

V navrhovanej úprave sa aplikuje Smernica Rady 91/672/EHS o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou a Smernica Rady 96/50/ES o harmonizá cii podmienok pre získanie národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou. Zabezpečenie požadovanej odbornej úrovne člena posádky vrátane jeho dobré ho zdravotného stavu je podmienkou bezpečnosti plavby.

K bodu 65:

Výkon činnosti členov posádky na plavidle je určený v súlade s vydaným lodným osvedčením plavidla. Z tohto dôvodu aj ďalší člen pos ádky má stanovený presný pracovný postup činnosti na plavidle. Túto činnosť nemožno hodnotiť ako pomocný výkon a preto sa táto formulácia navrhuje vypustiť.

K bodu 66:

Zvyšovanie odbornej úrovne členov lodných posádok si vyžaduje rozširovať metódy výučby a preverovania teoretických a praktických vedomostí. V prípade praktickej časti sa doteraz vychádzalo z dosiahnutej praxe. Ich overovanie na lodiach bolo pre absolventov finančne nákladné. Vybudovaním simulátora na Štátnej plavebnej správe sa vytvorili žiadú ce podmienky na overovanie schopnosti pri riadení plavidiel v konkrétnych situáciách na vodných cestách.

K bodu 67:

Navrhovaná úprava spresňuje funkcie členov posádok v súlade s materiálom EHK OSN TRANS / SC. 3 / WP.3/ 2003/ 1 o minimálnom počte členov posádky plavidla.

Navrhovaná úprava uznávania odbornej spôsobilosti členov posádky plavidla vyplýva z realizácie Smernice Rady 91/672/EHS o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou. Pre výkon činnosti na plavebných komorách z hľadiska bezpečnosti plavby cez plavebné komory je nevyhnutné, aby aj vedúci plavby na plavebnej komore sp ĺňali podmienky odbornej spôsobilosti.

K bodu 68:

Navrhovaná úprava je v súlade so smernicou Rady 96/50/ES.

K bodu 69:

Navrhovaná úprava stanovuje podmienky na prevádzkovanie malých plavidiel z hľadiska podnikateľských subjektov a z hľadiska bezpečnosti plavby pri vý kone ich prevádzky na vodných cestách. Základnou požiadavkou zostáva povinnosť byť držiteľom osvedčenia (preukazu) odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla. K ďalším podmienkam patrí povinn á registrácia plavidiel a to z dôvodu kontroly technickej spôsobilosti plavidiel v rámci poskytovaných služieb.

K bodu 70:

Navrhovaná úprava je obsahovým spresnením povinnej klasifikácie plavidiel z hľadiska technickej a časovej dimenzie.

K bodu 71:

Navrhovanou úpravou sa obsahovo spresňuje výkon činnosti klasifikačnej organizácie. Klasifikačná organizácia vykonáva činnosť na základe schválených pravidiel ministerstvom.

K bodom 72 a 73:

V súlade so Smernicou č. 82/714/EHS o technických požiadavkách pre vnútrozemské plavidlá a Nariadením vlády SR č. 180/2001 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických po žiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na plavidlá určené pre rekreačné účely sa spresnila kategorizácia plavidiel, ktoré podliehajú povinnej klasifikácii.

K bodu 74:

Navrhovaná úprava vyplýva zo zavedeného pojmu “klasifikačný preukaz” a nie klasifikačný certifikát. Podrobnosti o zaradení plavidla do klasifikačnej triedy ustanoví všeobecne záv äzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo implementáciou smernice Rady č. 82/714/EHS.

K bodu 75:

Navrhovaná úprava spresňuje postavenie klasifikačnej organizácie, ktorá vykonáva odborný technický dozor pred uvedením plavidla do prevádzky bez rozdielu či ide o novostavbu alebo rekon štrukciu plavidla. Štátna plavebná správa nevykonáva osobitne odborný technický dozor, ale pri výkone štátneho odborného dozoru v súlade s Pravidlami bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemsk ých vodných cestách Slovenskej republiky sleduje a v prípade potreby oznamuje klasifikačnej organizácie zistené technické nedostatky na plavidle.

K bodu 76:

Do navrhovanej úpravy bola zapracovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES o zblížení zákonov predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačný ch plavidiel a to hlavne vo vzťahu, keď klasifikačná organizácia nie je notifikovanou osobou. V takom prípade je nevyhnutné vykonať pred zaregistrovaním plavidla mimoriadnu technickú kontrolu za úč asti notifikovanej osoby a ďalších príslušných orgánov. V ostatných prípadoch sa vykonáva overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti pred uvedením plavidla do prevádzky za účasti notifikovanej osoby vrátane ďalších orgánov a technických odborníkov.

K bodu 77:

Odsek 9 sa vypúšťa preto, že nie je potrebné upravovať danú problematiku samostatným ustanovením.

K bodom 78 a 79:

Znenie § 33 sa zosúladilo so znením vyhlášky Úradu bezpečnosti práce SR č. 74/1996, pričom z hľadiska používaných zdvíhacích zariadení vo vodnej doprave boli tieto zaradené do kategó rie “s vysokou mierou ohrozenia”, z čoho vyplývajú zvýšené nároky na bezpečnosť práce pri ich manipulácii.

K bodu 80:

Navrhovaná úprava je v súlade so zákonom č. 184/2002 Z.z. a súvisí s novým územnosprávnym usporiadaním SR.

K bodom 81 a 83:

Navrhovaná úprava upresňuje povinnosť nahlásenia vážnej plavebnej nehody zistenej pri výkone štátneho odborného dozoru Štátnou plavebnou správou. Ide o zvýšenie kontroly nad plnení m povinnosti vodcu plavidla pri vzniku a následkoch plavebnej nehody, jej kvalifikovanie z hľadiska závažnosti a spôsobu zavinenia. Túto povinnosť určoval v § 34 odsek 7 pri malých plavebných nehodách, č o bolo v rozpore so zákonom NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 84:

Výkon štátneho odborného dozoru vo vodnej doprave nie je zameraný na zisťovanie colných podmienok v preprave tovarov pri vzniku plavebnej nehody. Tieto skutočnosti sú v kompetencii colných orgánov a vlastn íka tovaru vo väzbe na dohodnuté dopravné podmienky. Z tohto dôvodu sa navrhuje z § 34 ods. 9 vypustenie povinnosti pre Štátnu plavebnú správu nahlasovanie skutočnosti o tovare pod colným dohľadom colným org ánom.

K bodu 85:

Navrhovaná úprava m legislatívno – technický charakter.

K bodu 86:

Navrhovaná úprava spresňuje štátny odborný dozor Štátnej plavebnej správy pri individuálnej stavbe malých plavidiel vo väzbe na ich registráciu.

K bodu 87:

Navrhovaná úprava nadväzuje na obsahové upresnenie oblasti klasifikácie plavidiel klasifikačnou organizáciou v súlade so zmenami navrhovanými v § 32.

K bodu 88:

Ide o metodické upresnenie významu pojmu sledovania a vyhodnocovania pobytu plavidiel vo verejných prístavoch.

K bodu 89:

Navrhovaná úprava dopĺňa povinnosti Štátnej plavebnej správy vo veci evidencie vydávaných preukazov a dokladov.

K bodom 90 až 93:

Zabezpečenie plavebnej bezpečnosti pri prevádzke plavidiel na vodných cestách vyžaduje v prípade vzniku mimoriadnych udalostí vykonať také opatrenia, aby sa eliminovali potencionálne možnosti vzniku škôd, ak by nebola okamžite zastavená plavba. Ide hlavne o prípady vzniku povodňových prietokov a plavebných nehôd so závažnými následkami na majetku a životoch ľudí. O prijatý ch opatreniach sa ukladá povinnosť tieto neohlasovať ministerstvu, ale príslušnému správcovi tokov. Na účely výkonu hlavného štátneho vodoochranného dozoru vo veciach ochrany vôd majú právo vstupovať na plavidlá aj inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia avšak z bezpečnostných dôvodov len za účasti plavebného inšpektora. Upravuje sa povinnosť vystrojenia štátnych zamestnancov vykon ávajúcich štátny odborný dozor.

K bodom 94 a 95:

Navrhovaná úprava taxatívne vymedzuje komu Štátna plavebná správa uloží pokutu pri porušení bezpečnosti plavby a prevádzky vo verejných prístavoch.

K bodu 96:

V súlade so zavedením pojmu “užívateľ prístavu” sa navrhuje doplnenie tohto pojmu aj vo vzťahu k prevádzkovateľovi plavidla. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá využí va služby verejného prístavu je hodnotená ako užívateľ a nie je rozhodujúce či je alebo nie je prevádzkovateľom plavidla.

K bodu 97:

Navrhovaná úprava má legislatívno – technický charakter.

K bodu 98:

Navrhovaná zmena vyplýva z navrhovanej novelizácie zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K bodu 99:

Navrhovaná úprava má legislatívno-technický charakter.

K bodu 100:

Ide o spresnenie používanej terminológie.

K bodu 101:

V záujme zosúladenia s odbornou metodológiou a terminológiou v doprave sa navrhuje predmetná úprava. Pojem “register” má podstatne širšiu vypovedaciu schopnosť z hľadiska obsahu sledovan ých informácií a väzby na iné listiny a doklady.

K bodu 102:

Navrhovaná úprava vychádza zo zavedenia pojmu “register” v bode 50.

K prílohe:

Príloha obsahuje zoznam všetkých právnych aktov Európskych spoločenstiev, ktoré boli do zákona prebrané.

K čl. II.

V súvislosti s vysokým počtom navrhovaných zmien v predkladanej novele zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vyplývajú z aproximá cie Smerníc a Nariadení ES vrátane Rezolúcii EHK OSN týkajúce sa bezpečnosti plavby, technických a nautických požiadaviek vo väzbe na plavbu plavidiel a uplatnenie pripomienok a odporúčaní získan ých pri uplatňovaní zákona v praxi sa navrhuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky bolo vyhlásené úplne znenie zákona.

K čl. III.

Zákon sa navrhuje s účinnosťou od 1. januára 2004.

Bratislava 16. septembra 2003

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu