Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 331/2011 účinný od 01.10.2012 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zámerom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj - Boj proti daňovým podvodom, so zameraním na legislatívnu podporu daňovoprávnej, obchodnoprávnej a trestnoprávnej politiky štátu s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoloč enských vzťahov v oblasti daňovej.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktiv ít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Opatrenia majú

-efektívnym spôsobom eliminovať nelegá lne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,

-znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,

-zlepšiť legislatívne nástroje s cie ľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,

-pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,

-v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľské ho prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Návrh novely Obchodného zákonníka obsahuje nasledovné zmeny:

-vylúčenie možnosti založenia spoločnosti s ruč ením obmedzeným osobou, ktorá má daňový nedoplatok,

-povinnosť doložiť súhlas správcu dane na zápis zmeny v osobe spoloční ka do obchodného registra v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu.

Návrh novely Trestného zákona v oblasti trestných činov daňových predstavuje nasledujú ce nástroje trestnoprávnej ochrany:

-obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby pri trestných činoch daňových, ak protiprávnym konaním došlo k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu,

-zavedenie nových špecifických skutkových podstát trestných činov „daňového podvodu“ a „marenia výkonu správy daní“,

-úprava podmienok zániku trestnosti u vymedzených trestných činov daňov ých (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na ich spáchanie v základnej skutkovej podstate.

Zároveň sa návrhom novely zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb, a smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Èlenské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinn é prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v smernici 2010/45/EÚ. Zámerom týchto pravidiel je

-zmeniť a doplniť náležitosti fakt úr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,

-zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,

-stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,

-prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Keďže používanie elektronickej fakturácie môže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť, je potrebné prehodnotiť s účasné požiadavky na elektronickú fakturáciu a odstrániť existujúce zaťaženie a prekážky, ktoré bránia využívaniu elektronickej fakturácie. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpeči ť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami. Táto zásada sa má uplatňovať v prípade právomocí správcov dane pri daňovej kontrole a rovnako v prípade práv a povinností podnikov, a to bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislat ívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a únikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že prijatie opatrení v boji proti podvodom je nevyhnutným krokom, a to aj vzhľadom na to, že daňové podvody a úniky sa presúvajú a koncentrujú do členských štátov, v ktorých nie sú prijaté dostatočné opatrenia na elimináciu podvodných praktík a schém. Úspešnosť navrhovaných opatrení je podmienená schopnosťou finančnej správy správne implementovať zámery jednotlivých legislatívnych opatrení a cielene ich využívať voči daňovým subjektom, ktorých zámerom je zneužívať systém dane z pridanej hodnoty a získať neoprávnene finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislat ívne opatrenia v týchto kľúčových oblastiach:

-sprísnenie podmienok pre registrá ciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch s cieľom vylúči ť z registra platiteľov dane a zo systému dane z pridanej hodnoty osoby, ktoré sú rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov,

-v rámci možností daný ch smernicou 2006/112/ES rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností (exekučné konanie a konkurzné konanie) a pri predaji tovaru v rámci výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy najčastejšie dochádza k nevymožiteľnosti dane na vý stupe na strane predávajúceho, pričom kupujúci uplatňuje svoje legitímne právo na odpočítanie vstupnej dane,

-úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpočtu, pričom častokrát ide o obchodovanie so službami, pri ktorých sa skutočnosť, či ide o fiktívny obchod s cieľom získať daňovú výhodu zneu žitím práva, ťažko zisťuje.

V žiadnom prípade cieľom zavedenia takých inštitútov v zákone o dani z pridanej hodnoty, ako je zábezpeka na daň a ručenie za daň, nie je, aby tieto opatrenia negatí vne ovplyvnili legálne podnikajúce subjekty.

Ïalej návrh novely zákona o DPH obsahuje tieto významné opatrenia:

-zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňov ým podvodom a únikom zámerným uplatnením nesprávneho daňového režimu, resp. predaju mimo rámca dane z pridanej hodnoty,

-zníženie limitu, do ktoré ho sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníženie rizika zneužívania tý chto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.

Súčasná situácia v oblasti dane z pridanej hodnoty vyžaduje mimoriadne vážny prístup k boju proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty s cieľom ochrániť finančné záujmy Slovenskej republiky. Navrhované opatrenia vychádzajú aj zo stratégie Európskej komisie na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v Európskej únii.

Opatrenia navrhnuté v novele zákona o dani z pridanej hodnoty je potrebné prijať ako celok, pretože len vzájomnou kombináciou viacerý ch vhodne zvolených opatrení na elimináciu podvodných konaní v konkrétnych dodávateľských reťazcoch je možné dosiahnuť cieľ sledovaný novelou zákona o dani z pridanej hodnoty, a to potlačiť podvodn é aktivity a zabrániť ich ďalšiemu rozširovaniu.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je mo žné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozit ívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prístupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januá ra 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prí pade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčší mi dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.

Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.

Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.

Dopady návrhu novely zákona o DPH na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: od 22.5.2012 do 24.5.2012

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom0- 481 205- 67 3 69-76 800v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0- 481 205- 67 369- 76 800- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Novela zákona o DPH obsahuje legislatívne opatrenia, ktoré efektí vne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajú cich subjektov. Opatrenia majú

- efektívnym spôsobom eliminovať neleg álne aktivity podnikateľských subjektov, platiteľov dane, ktoré majú negatívne účinky na zdravú hospodársku súťaž a znižujú kvalitu podnikateľského prostredia,

- znemožniť zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty,

- zlepšiť legislatívne nástroje s cieľom odradiť subjekty páchajúce podvody v oblasti dane z pridanej hodnoty od takýchto aktivít,

- pozitívne ovplyvniť výber a príjmy štátneho rozpočtu z dane z pridanej hodnoty,

- v konečnom dôsledku prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Zároveň sa novelou zákona o DPH preberá do zákona o dani z pridanej hodnoty smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. jú la 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie. Èlenské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinn é prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v tejto smernici. Zámerom tý chto pravidiel je

-zmeniť a doplniť náležitosti faktú r s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,

-zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,

-stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,

-prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.

Používanie elektronickej fakturácie m ôže pomôcť podnikom znížiť náklady a dosiahnuť väčšiu konkurencieschopnosť. Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronický mi faktúrami. Prínosom bude plná automatizácia elektronických dokladov, zrýchlenie platobného cyklu a následné zlepšenie peňažných tokov. Dosiahne sa aj úspora ľudskej práce, zlepšenie konkur encieschopnosti, znížia sa administratívne náklady (napr. na poštovné, archiváciu). Prínosom tiež bude zamedzenie vzniku chýb, zlepšenie kontroly a spresnenie vedenia účtovníctva. Komisia EÚ odhaduje, ž e elektronickou fakturáciou je možné dosiahnuť pozitívny dopad na podnikateľské prostredie v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak takýto podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov. Nové faktura čné pravidlá budú mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľ om dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

Novela zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia týkajúce sa eliminácie daňových podvodov a ú nikov na dani z pridanej hodnoty. V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.

Na eliminovanie straty príjmov z DPH novela zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia v nasledujúcich k ľúčových oblastiach:

- sprísnenie podmienok pre registrá ciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch,

- rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností a pri predaji tovaru v rámci v ýkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva,

- úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpoč tu.

Ïalej novela zákona o DPH obsahuje aj tieto významné opatrenia:

- zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri ná slednom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom,

- zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníž enie rizika zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.

Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je možné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur. Presný finančný vplyv opatrení v jednotlivých rokoch však nie je možné v súčasnom období exaktne kvantifikovať, pretože ich pozitívny vplyv na štátny rozpočet v plnej miere závisí od prí stupu a schopnosti daňovej správy využívať tieto opatrenia.

Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januá ra 2013 na 1. január 2014. Zavedenie možnosti samozdanenia DPH pri dovoze tovaru s účinnosťou od 1. januára 2014 nebude mať vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze závisí od počtu subjektov, ktoré splnia podmienky pre samozdanenie. Vplyv v prípade samozdanenia všetkými podnikmi je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 721 809 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 101 053 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 115 201 tis. eur. Reálne však možno očakávať, že cca 2/3 dovozu tovaru bude predstavovať mechanizmus samozdanenia (zväčša veľké podniky s najväčšími dovozmi). Vplyv v tomto prípade je odhadovaný pre rok 2014 vo výške mínus 481 205 tis. eur, pre rok 2015 vo výške mínus 67 369 tis. eur. a pre rok 2016 vo výške mínus 76 800 tis. eur.

Na druhej strane, hotovostný výpadok príjmov bude mať vplyv na výšku maastrichtského dlhu a úrokové náklady v ESA95. Úroveň dlhu sa zvýši o 0,6 % HDP v roku 2014 a o 0,7 % HDP od roku 2015. Úrokové náklady sa zvýšia v roku 2013 o 5,1 mil. eur (0,01 % HDP) a v roku 2014 o 20,9 mil. eur (0,02 % HDP).

Odklad účinnosti opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov bude predstavovať v roku 2013 rozdiel (vplyv na cash) oproti Východiskám 2013 - 2015 vo výške 331 421 tis. eur.

Legislatívna zmena súvisiaca so zmenami spôsobu fakturácie (transpozícia smernice Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie) nebude mať priamy finančný vplyv na saldo verejnej správy.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľ a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vý voja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Tabuľka č. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej sprá vypoznámka2013201420152016Daňové príjmy (100)10- 481 205- 67 369- 76 800 DPH (131)0- 481 205- 67 369- 76 800Nedaňové pr íjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté ú very, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 0- 481 205- 67 369- 76 800 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

Tabuľka č. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá, z toho dôvodu sa tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy – výdavková časť nepredkladá.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

12

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a ak ý je ich počet?

Predpokladá sa, že navrhované zmeny v zákonoch budú mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zmeny sú navrhnuté tak, aby sa ich uvedením do praxe efektívne potlačili mož nosti podvodných aktivít a zabránilo sa ich ďalšiemu rozširovaniu. Cieľom je tiež dosiahnuť, aby opatrenia nepredstavovali administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajú cich subjektov. S určitým zaťažením však budú musieť počítať rizikové (daňovo nespoľahlivé) subjekty, ktoré vykonávajú alebo vykonávali nelegálne aktivity, zneužívali systém DPH.

Navrhovanými zmenami budú pre rizikové subjekty sprísnené podmienky na registráciu za platiteľov dane, rozšíria sa mo žnosti prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia v súlade so smernicou 2006/112/ES, posilní sa inštitút ručenia za zaplatenie dane. Tieto opatrenia sú zamerané na daňovo nespoľahlivé subjekty. Počet podnikateľských subjektov, najmä z radov s.r.o., ktoré spôsobujú nedoplatky na DPH, sa odhaduje na cca 160 tis. V tejto skupine podnikateľský ch subjektov predstavujú nedoplatky na DPH viac ako 1,5 mld. eur a z tejto sumy je viac ako 1 mld. eur suma nevymožiteľných nedoplatkov.

Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie sa predpokladá v oblasti elektronickej fakturácie, kde je možné dosiahnuť pozitívny dopad (podľa odhadu EK) v rozsahu 4 300 eur mesačne, ak podnikateľ mesačne zasiela 5 000 dokladov a prijíma 2 000 dokladov.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Uvedené zmeny môžu predstavovať určitý rozsah nákladov pre podnikateľské subjekty, ale je potrebné uviesť, že na plnenie niektorých nových povinností sa bude využívať výhradne elektronická komunikácia. Prínos zmien bude v prípade ich dôsledného zavedenia do praxe v znížení podvodných konaní, čo v kone čnom dôsledku bude predstavovať celospoločenský prínos na strane príjmov ŠR aj na strane posilnenia zdravého konkurenčného prostredia. Elektronická fakturácia prinesie úspory v oblasti zrýchlenia platobné ho styku zlepšením peňažných tokov, úspory ľudskej práce a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Navrhuje sa zavedenie a doručovaniu evidencie o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, ak sú predmetom ďalšieho predaja. V prí pade nákupu ojazdených motorových vozidiel na účely vlastného podnikania (prevádzkové motorové vozidlo) sa evidencia viesť nebude. Zníži sa limit, do ktorého sa doklad vyhotovený ERP bude považovať za plnohodnotnú faktúru na účely odpočítania DPH.

Èo sa týka zloženia zábezpeky na daň v súvislosti s registráciou pre DPH, možno uviesť, že ak napr. daňový ú rad po vyhodnotení rizikovosti žiadateľa určí zábezpeku na daň vo výške 10 000 eur, náklady podnikateľa v prípade čerpania úveru pri úrokovej sadzbe od 6 do 10 % p.a. budú predstavovať 600 až 1 000 eur. Do pozornosti je potrebné dať, že výška zábezpeky sa bude odvíjať od skutočnosti, že žiadateľ o registráciu už v iných spoločnostiach dlží štátu túto sumu, prípadne vyšš iu sumu.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?Je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych nákladov, ktoré však nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Zámerom úspešného implementovania návrhov do praxe je zníženie, prípadne aj zamedzenie podvodných konaní, čo sa premietne aj do posilnenia zdravého konkurenčného prostredia.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Navrhnutá regulácia predpokladá zefektívnenie eliminovania nelegálnej ekonomickej činnosti podnikateľských subjektov, ktorá je v protiklade s podmienkami hospodárskej súťaže a zapríčiňuje znižovanie kvality podnikateľského prostredia; pozitívne ovplyvňuje výber DPH, a tým zvyšuje príjmy štátneho rozpočtu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)V súvislosti s elektronickou fakturáciou sa umožňuje, aby elektronické faktúry mohli podnikatelia vyhotovovať v akomkoľvek formáte, ktorým sa zabezpečí vierohodnos ť pôvodu faktúry a neporušenosť jej obsahu, a to od jej vydania až do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry môže byť zabezpečen á napr. kontrolnými mechanizmami podnikových procesov, zaručeným elektronickým podpisom, elektronickou výmenou údajov (EDI) alebo iným spôsobom zabezpečujúcim vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu fakt úry.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Plnenie bude závisieť od toho, ktorú formu uvedenú v bode 6.1. podnikateľský subjekt bude využívať.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Je možné predpokladať určité zmeny, ktoré budú sú visieť pri elektronickej fakturácii s tým, aké formy zabezpečenia vierohodnosti pôvodu faktúry a neporušenosti jej obsahu budú podnikateľské subjekty uplatňovať.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Je možné predpokladať aj určité finančné investície súvisiace s elektronickou fakturáciou, ktoré je však problematické kvantifikovať.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znen í neskorších predpisov a ktorým dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

2. nelegislatívne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010),

-vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2011),

-vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januá ra 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 29, 1.2. 2012).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 255/02, Halifax plc, Leeds Permanent Development Services Ltd a County Wide Property Investments Ltd proti Commissioners of Customs & Excise, rok 2006,

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 384/04, Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a i., rok 2006,

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C - 439/04 a C - 440/04 Mobistar SA proti Institut belge des services postaux et des télécommunications (IBPT), rok 2006.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Rady 2010/45/EÚ je stanovená do 31.12. 2012. Lehota na prebratie článku 4 smernice Rady 2008/8/ES je stanovená do 1.1. 2013.

b)Lehota na prebratie smernice Rady 2010/45/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov je stanovená do 31.12. 2012.

Lehota na prebratie člá nku 4 smernice Rady 2008/8/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená do 1.1. 2013.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 2006/112/ES bola úplne prebratá do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskor ších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracuj úce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (K § 4 ods. 5)

Navrhuje sa spresnenie registrácie na DPH v nadväznosti na právnu úpravu registrácie podľa Daňového poriadku účinného od 1.1.2012 (z ákon č. 563/2009 Z. z.) a v nadväznosti na novodoplnené ustanovenie § 4c, v zmysle ktorého bude možné zamietnuť dobrovoľnú registráciu pre DPH podľa § 4 ods. 4, ak žiadateľ nezloží zá bezpeku na DPH.

K bodu 2 (K § 4 ods. 6)

Zákonom sa rozširuje okruh prípadov, kedy sa zdaniteľná osoba stáva zo zákona platiteľom dane. Navrhuje sa, aby postavenie platiteľa dane zo z ákona mala aj zdaniteľná osoba, ktorá predá stavbu alebo jej časť (byt/y a nebytový/é priestor/y) príp. ak prijme platbu predtým ako stavbu alebo jej časť dodala. Zdaniteľná osoba sa platiteľom dane nest áva v prípade, ak pôjde o príležitostný predaj stavby alebo jej časti a v prípade, ak pôjde o predaj stavby alebo jej časti, ktoré sú oslobodené od dane z dôvodu, že uplynulo 5 rokov od kolaudácie pred ávanej stavby alebo jej časti.

K bodu 3 (K § 4c)

Na základe článku 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhuje, aby sprá vca dane žiadateľom o registráciu na DPH uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) uložil povinnosť zložiť zábezpeku na DPH.

Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane alebo bankovou zárukou sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadajú o tzv. „dobrovoľnú registráciu na DPH“ podľa § 4 ods. 4 zákona a taktiež sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona z dôvodu dosiahnutia obratu, ak sú splnené predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Ide o prípady, ak žiadateľ – fyzická osoba alebo konateľ alebo spoločník žiadateľa (právnická osoba) participuje alebo participoval v minulosti ako konateľ alebo spoločník v spoločnostiach, ktoré mali alebo majú v čase registrácie daňové nedoplatky na DPH alebo im bola zrušená registrácia z dôvodov uvedených v doplnenom § 81 ods. 4 písm. b) bod 2.

Zloženie zábezpeky sa bude vyžadovať aj v prípadoch, ak sa žiadateľ len pripravuje na vykonávanie činnosti. O dobrovoľnú registráciu žiadajú zväčša podnikatelia, ktorí sa len pripravujú na uskuto čňovanie dodávok tovarov alebo služieb, z ktorých budú dosahovať príjmy. Keďže v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ v prípade C - 268/83 (Rompelman) sa má za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomick ú činnosť považovať aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody kúpou majetku alebo služieb určených na podnikanie, nie je možné zamietnuť registráciu na DPH osobe, ktor á ku dňu podania žiadosti o registráciu na DPH zatiaľ neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody. Podľa cit. rozsudku má však daňová správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer bol potvrdený objektívnymi prvkami nasvedčujúcimi plánovanému vykonávaniu činností. Navrhované ustanovenie má za cieľ zabezpečiť zabráneniu prípadnému zneužitie dobrovoľnej registrácie.

Daňový úrad by mal zábezpeku na daň určiť v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Daňová správa v spolupráci s ministerstvom financií vypracuje podrobné kritériá, na základe ktorých bude správca dane určovať výšku zábezpeky na daň.

Navrhuje sa dolná hranica zábezpeky na 1 000 eur a horná hranica zábezpeky na 500 000 eur. Hornú hranicu zábezpeky využije správca dane vtedy, keď bude mať odôvodnené obavy, že registrácia na DPH bude zneužitá na získanie neoprá vnenej výhody napr. v podobe neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov. Pôjde najmä o prípady, keď žiadateľ pa rticipoval alebo participuje na nedoplatkoch na DPH približne vo výške hornej hranice, t. j. ak dlžná suma na DPH je alebo bola 500 000 eur a viac. Naopak zábezpeku vo výške dolnej hranice ur čí správca dane vtedy, ak napr. pôjde o novozaložený subjekt, ktorý nemá resp. nemal nedoplatky na DPH a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľnú činnosť.

Nezloženie zábezpeky je dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu na DPH v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie. V prípade povinnej registrácie správca dane zaregistruje žiadateľa a ak nezloží zá bezpeku na DPH, bude túto čiastku vymáhať, pričom sa na vymáhanie použije rovnaký postup ako na vymáhanie daňového nedoplatku.

Zároveň sa ustanovuje použitie zábezpeky a vrátenie zábezpeky. Správca dane v prípade, ak zábezpeku nepoužije na daňové nedoplatky registrovanej osoby, musí túto zábezpeku vrátiť do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky.

K bodu 4 (K § 5 ods. 1 písm. a)

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na § 55a ods. 2 písm. c) a § 56 ods. 2 písm. c) zákona (vrátenie dane zahraničným osobám). Ide o spresnenie ustanovenia.

K bodom 5 a 9 (K § 7 ods. 4 a k § 11 ods. 5)

Z článku 4 Vykonávacieho Nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykoná vacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a ktoré nadobudlo účinnosť 1.7.2011, vyplýva, že zdaniteľná osoba (nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu) má pr ávo na zachovanie limitu pre oslobodenie od dane nadobudnutia tovaru aj v prípade, ak je registrovaná na účely dodania alebo prijatia služby do/z iného členského štátu podľa § 7a zákona.

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 5 zákona sa odstraňuje rozpor s predmetným nariadením. Ak zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7a nepresiahne limit 13 941,45 eur (hodnota tovaru nadobudnutého z iného č lenského štátu ), nie je nadobudnutie tovaru povinná zdaniť slovenskou daňou z pridanej hodnoty.

V nadväznosti na úpravu v § 11 ods. 5 sa § 7 dopĺňa v tom zmysle, že ak má zdaniteľná osoba pridelené identifikačné číslo pre DPH podľa § 7a, žiadosť o registráciu pre daň podľa § 7 z ákona z dôvodu dosiahnutia výšky hodnoty nadobudnutého tovaru z iného členského štátu 13 941,45 eur už nepodáva. Zdaniteľná osoba nemôže mať dve alebo viac registrácii pre DPH v Slovenskej republike.

K bodu 6 (K § 8 ods. 4 písm. d)

Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. 17 smernice 2006/112/ES o spoloč nom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodu 7 (K § 8 ods. 4 písm. f)

V súlade so smernicou Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (ďalej len „smernica 2010/45/E Ú), sa navrhuje spresniť, že premiestnenie tovaru za účelom ocenenia, rovnako ako spracovanie a ďalšie transakcie v tomto ustanovení uvedené, sa nepovažuje za dodanie tovaru do iného členského štátu. S tý m súvisí aj povinnosť viesť záznamy podľa § 70 ods. 2 písm. b) zákona.

K bodu 8 (K § 9 ods. 2)

Ustanovenie sa upresňuje nadväzne na § 54a zákona.

K bodu 10 (K § 11 ods. 13)

Ustanovenie sa spresňuje v nadväznosti na článok 215 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

K bodu 11 (K § 16 ods. 2)

Od 1. januára 2010 na základe čl. 2 smernice Rady 2008/8/ES nastali zmeny určenia miesta poskytovania služieb. Keďže tieto zmeny by mohli mať značný dosah na rozpočet členských štátov, pri niektorých služ bách sa zmeny miesta dodania mali vykonať postupne. Jednou z takýchto služieb je nájom dopravného prostriedku. S účinnosťou od 1. januára 2010 sa zaviedlo osobitné pravidlo týkajúce sa určenia miesta dodania slu žby pri krátkodobom nájme dopravného prostriedku. Toto osobitné pravidlo sa uplatňuje v prípade, ak je služba poskytnutá zdaniteľnej aj nezdaniteľnej osobe.

Zmena týkajúca sa určenia miesta dodania pri poskytnutí nájmu dopravného prostriedku nastane od 1. januára 2013 a vyplýva z čl. 4 smernice Rady 2008/8/ES. Táto zmena sa týka „dlhodobého ná jmu“ dopravného prostriedku (t. j. iného ako krátkodobého), ktorý sa poskytuje nezdaniteľnej osobe. Miestom dodania služby, spočívajúcej v poskytnutí dlhodobého nájmu dopravných prostriedkov nezdaniteľnej osobe, bude od 1. januára 2013 miesto, kde má táto osoba sí dlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Výnimkou z tohto osobitného pravidla je dlhodobý nájom vý letnej lode nezdaniteľnej osobe, pri ktorom miestom dodania služby je miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkare ň.

Ak v mieste, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi, nemá poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň, platí, že miestom dodania takejto služby, je miesto, kde má nezdaniteľná osoba s ídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

K bodu 12 (K § 19 ods. 8 písm. c)

Ide o transpozíciu čl. 1 bod 2 smernice 2010/45/EÚ. Na základe tohto článku smernice sa do § 19 ods. 8 zákona zavádza písmeno c), teda pravidlo týkajúce sa vzniku daň ovej povinnosti (deň dodania) pri cezhraničných dodaniach tovaru do iného členského štátu, ktoré prebiehajú nepretržite počas obdobia dlhšieho ako jeden kalendárny mesiac (t. j. opakovane). V takýchto prí padoch je deň dodania posledný deň každého kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru neskončí.

K bodu 13 (K § 20 ods. 3)

Ustanovenie sa spresňuje.

K bodom 14 a 16 (K § 43 ods. 5 a 8)

Z kontrolnej činnosti daňových úradov vyplynulo, že najväčšie podvody v oblasti cezhraničných dodávok tovaru sa vyskytujú v prí padoch, ak prepravu tovaru zabezpečuje sám dodávateľ alebo odberateľ tovaru. Je preto nevyhnutné, aby bola zavedená povinnosť potvrdzovania prijatia tovaru odberateľom. Potvrdenie o prijatí tovaru s povinnými nálež itosťami, ako sú napríklad identifikácia odberateľa, množstvo tovaru, dátum a miesto prevzatia tovaru v inom členskom štáte, dátum a miesto ukončenia prepravy a identifikácia vodiča a použitého dopravn ého prostriedku, bude predstavovať povinný dôkazný prostriedok na uznanie oslobodenia od dane.

K bodu 15 (K § 43 ods. 6 písm. c)

Zrovnoprávňuje sa prístup k osobám, ktoré ako pracovníci medzinárodných organizácií a zároveň občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, nemajú ná rok na oslobodenie od dane, rovnako ako pracovníci diplomatických misií a konzulárnych úradov podľa § 43 ods. 6 písm. a) zákona.

K bodu 17 (K §48b)

Colný režim 42 využívajú podnikatelia na zí skanie oslobodenia od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov (§ 48 ods. 3 zákona) vtedy, keď po dovoze tovaru nasleduje dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od dane a daň sa odvádza v inom č lenskom štáte ako je štát dovozu tovaru (t. j. v členskom štáte určenia). Bez vhodných kontrolných mechanizmov vzniká riziko, že tovar ostane v členskom štá te dovozu tovaru bez odvedenia dane alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania a zaplatenia dane v tomto štáte. V záujme eliminácie rizika nezdanenia tovaru v členskom štáte dovozu tovaru a nezdanenia tovaru v členskom štáte určenia tovaru sa navrhuje zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov, kedy miesto dovozu tovaru je v Slovenskej republike. Z hľadiska záujmov štá tu dovozu tovaru je potrebné mať istotu, že tovar bol fyzicky prepravený mimo územia členského štátu dovozu tovaru, preto sa ako dôkaz na uvoľnenie zabezpečenia dane požaduje preukázanie prevzatia tovaru prí jemcom tovaru v inom členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru.

K bodu 18 (K § 49 ods. 9)

Zahraničná osoba registrovaná za platiteľa dane podľa § 5 zákona, ktorá v tuzemsku dodáva len tovary alebo služby, pri ktorých je osobou povinnou plati ť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona, to znamená, že príjemca plnenia je povinný vykonať tzv. samozdanenie plnenia, neuplatňuje vstupnú daň formou odpočítania dane podľa § 49 zákona prostredníctvom daňového priznania a má právo na podanie žiadosti o vrá tenie dane v zmysle § 55a a nasl. zákona.

K bodom 19 a 47 (K § 54a ods. 3 a k prílohe 1)

V texte znenia § 54a ods. 3 zákona sa vypúšťa postup pri výpo čte upravovanej dane v nadväznosti na zmenu rozsahu použitia nehnuteľnosti na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Súčasne sa navrhuje spresniť znenie prílohy č. 1 k zákonu, aby sa pri zmene účelu použitia nehnuteľnosti postupovalo podľa vzorca uvedené ho v tejto prílohe.

K bodom 20 a 38 (K § 55 ods. 4 a § 78 ods. 9)

S účinnosťou od 1. apríla 2009 sa novelou č. 83/2009 Z. z. upravila tzv. spätná registrácia zdaniteľných osôb. Zákonom sa uložili povinnosti a priznali práva zdaniteľným osobám, ktoré nesplnili povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo podali žiadosť o registráciu pre DPH oneskorene.

Povinnosti a práva zdaniteľnej osoby sa uplatňujú spätne za obdobie, ktoré bolo zákonom vymedzené v § 55 ods. 3. Vzhľadom na to, ž e pre zahraničnú osobu platia iné pravidlá týkajúce sa registrácie za platiteľa DPH (povinnosť registrácie sa neviaže na obrat ako u tuzemskej zdaniteľnej osoby) ako pre tuzemské zdaniteľné osoby, bolo potrebn é vo vzťahu k zahraničným osobám ustanoviť obdobie, za ktoré je zahraničná osoba povinná spätne odviesť DPH príp. má spätne právo na odpočet DPH (pokiaľ nemá uplatňovať právo na vrátenie dane podľa § 55a zákona) tak, ž e toto obdobie sa začína už dňom, kedy zahraničná osoba uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť DPH, keby bola mala postavenie platiteľa dane.

K bodu 21 (K § 67 ods. 5 písm. a)

Ide o spresnenie textu.

K bodom 22 a 23 (K § 69 ods. 12 až 15)

Na základe článku 199 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa navrhujú doplniť do zákona (odsek 12) ďalšie pr ípady uskutočneného zdaniteľného plnenia, pri ktorom sa povinnosť platiť DPH prenáša z dodávateľa na príjemcu plnenia (tzv. tuzemské samozdanenie), ktorý má postavenie platiteľa dane. Ide o doplnenie predaja nehnuteľnosti, pri predaji ktorej sa dodávateľ rozhodne uplatniť zdanenie v zmysle § 38 ods. 1 zákona, a ďalej ide o predaj nehnuteľnosti v rámci exekučného konania, konkurzného konania a da ňového exekučného konania.

Okrem uvedených prípadov sa prenos povinnosti platiť DPH na kupujúceho navrhuje aj na prípady výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva.

Pokiaľ sa predá (speňaží) hnuteľná alebo nehnuteľná vec v rámci výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva, vzniká povinnosť platiť DPH osobe, ktorá nadobudla právo disponova ť s tovarom ako vlastník. V prípade speňaženia prevodu vlastníckeho práva k veci v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa povinnosť platiť DPH prenáša na veriteľa (príjemcu), ak má postavenie platiteľa DPH, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a taktiež na platiteľa dane, ktorý nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník pri speňažen í predmetu zabezpečenia (predaj na dražbe alebo iným spôsobom).

Prenos povinnosti platiť DPH sa vzťahuje len na prípady, ak právo disponovať s tovarom ako vlastník získa osoba, ktorá má postavenie platiteľa DPH.

V odseku 14 sa navrhuje precizovanie podmienok uplatnenia inštitútu ručenia za daň (zavedenom od 1.5.2004 na základe článku 21 ods. 3 šiestej smernice, v súčasnosti čl. 205 smernice 2006/112/ES), keďže tento inš titút predstavuje jedno z najúčinnejších opatrení boja proti podvodom v členských štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Portugalsko, Èeská republika, Belgicko, Dánsko). Ručenie možno uplatniť, ak d ôjde ku kumulatívnemu splneniu podmienok, jednak u dodávateľa (daň z faktúry neodvedie) a jednak u odberateľa (cena zjavne odchylná od normálnej trhovej ceny, pokračovanie uskutočňovania transakcií s dodávate ľom aj po predchádzajúcom varovaní správcom dane, personálne prepojenie dodávateľa s odberateľom). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že seriózni platitelia dane by mali byť obozretní pri vý bere svojich obchodných partnerov a náležite zvážiť objektívne okolnosti transakcie, s cieľom vyhnúť sa uplatneniu ručenia za daň.

Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa dane nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 p ísm. b) druhého bodu zákona (platiteľ dane opakovane nepod áva daňové priznanie, opakovane neplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne), upozorní platiteľov dane, s ktorými tento platiteľ dane uskutočňuje zdaniteľné obchody, na túto skutočnosť zaslaním písomného oznámenia. Ide o legislatívne opatrenie, ktoré má pomôcť v boji proti podvodom.

K bodom 24 až 27 (K § 69a ods. 4 až 6 a 8)

Zmena ustanovení má za cieľ sprísnením pravidiel znížiť podvody pri dovoze tovaru, ktorý je následne dodaný do iného členského š tátu EÚ s oslobodením od dane, v prípadoch, ak si daňový zástupca neplní svoje povinnosti, nepodáva daňové priznania, súhrnné výkazy alebo v nich uvádza nepravdivé a zavádzajúce informá cie, neplní ďalšie administratívne povinnosti, disponuje falošnými písomnými plnomocenstvami, nekomunikuje so správcom dane (nekontaktná spoločnosť). Ustanovuje sa napr., na základe akých zistených skutočností, odníme správca dane daňovému zástupcovi osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného č ísla pre DPH.

K bodu 28 (K § 69b)

Na novelizovaný § 69 ods. 14 zákona nadväzuje § 69b, ktorý obsahuje postup správcu dane pri uplatnení inštitútu ručenia za daň. Správca dane môže vyzvať ručiteľa uhradiť nezaplatenú daň napr. po podaní daňového priznania, počas výkonu daň ovej kontroly, a pod. Keďže účelom inštitútu ručenia za daň je snaha predísť mimoriadnej ujme pre štátny rozpočet, odvolanie možno podať len v 8 dňovej lehote, ktorá nemá odkladný účinok.

Pokiaľ nastane prípad, že ručiteľovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, správca dane rozhodne o jeho použití na úhradu nezaplatenej dane.

K bodu 29 (K § 70 ods. 2)

Na základe čl. 243 smernice 2010/45/EÚ sa spresňuje vedenie záznamov.

K bodom 30 a 31 (K § 70 ods. 6 až 8 a § 70 ods. 9)

Ustanovuje sa povinnosť viesť a doručiť z áznamy o každom ojazdenom motorovom vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ (ktoré bolo vedené v evidencii vozidiel v inom členskom štáte) od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom št áte. Táto povinnosť sa dotkne nielen platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj všetkých platiteľov dane, ktorí príležitostne kúpia ojazdené motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH s cieľ om jeho ďalšieho predaja.

Do evidencie sa zahrnú údaje o motorovom vozidle, ktoré je novým dopravným prostriedkom v zmysle § 11 ods. 12 písm. a) zákona, ako aj o motorovom vozidle, ktoré nie je novým dopravným prostriedkom v zmysle cit. ustanovenia.

K bodu 32 (K § 71 až 76)

Slovenská republika najneskôr do 31. decembra 2012 je povinná prevziať do zákona o DPH ustanovenia smernice 2010/45/EÚ . Vzhľadom na to, že viaceré ustanovenia zo zákona platného v súčasnosti, súvisiace s fakturáciou, je potrebné na základe smernice meniť alebo doplniť, navrhuje sa v záujme lepšej prehľadnosti nové znenie dotknutých ustanovení.

(K § 71)

V § 71 sú transponované čl. 217, 218, 219, 232 a 233 smernice 2010/45/EÚ. Cieľom týchto ustanovení bolo dosiahnutie rovnakého zaobchá dzania medzi elektronickými a papierovými faktúrami.

Popri všeobecnej definícii faktúry v odseku 1 písm. a) je osobitne definovaná elektronická faktúra v písm. b), ktorej vydanie, na rozdiel od papierovej faktúry, podlieha súhlasu zo strany príjemcu. Súhlas prí jemcu sa vyžaduje z dôvodu odlišných technológií používaných dodávateľom a príjemcom pre zasielanie a prijatie faktúry, ale aj z dôvodu zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu fakt úry. Samostatne je elektronická faktúra definovaná aj kvôli osobitným podmienkam, vzťahujúcim sa na jej uchovávanie (§ 76 ods. 5).

Vierohodnosť pôvodu faktúry podľa odseku 1 písm. c) znamená, že faktúra bola vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ , ale aj príjemca tovaru alebo služby. Ak dodávateľ vydáva faktúru, zabezpečenie vierohodnosti pôvodu preukazuje napr. záznamom faktúry v účtovnej evidencii. Ak faktúru namiesto neho vydáva odberateľ, dodáv ateľ preukazuje zabezpečenie vierohodnosti pôvodu aj inými podpornými dokumentmi, napr. zmluvou o vyhotovovaní faktúr.

Neporušenosť obsahu podľa odseku 1 písm. d) znamená, že obsah faktúry nebol zmenený, pričom zmena elektrického formátu pri konvertovaní elektronickej faktúry, napríklad pre potreby jej uchovávania, sa za zá sah do obsahu faktúry nepovažuje. Aj neporušenosť obsahu musia zabezpečiť obaja, dodávateľ aj príjemca faktúry, buď každý samostatne, alebo spoločne, napr. s použitím technológií ako je EDI.

Podľa odseku 3 kedykoľvek, od vydania faktúry až do konca lehoty na uchovávanie faktúr, musia zdaniteľné osoby vedieť preukázať zabezpečenie vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti fakt úry.

Faktúry musia byť ľudsky čitateľné, elektronické faktúry v podobe štruktúrovaných správ, ako napríklad XML, sa považujú za ľudsky čitateľné až po ich konverzii do formátu, ktorý vie č lovek prečítať.

Zdaniteľné osoby si môžu zvoliť ľubovoľný spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry, pričom proces pre papierové aj elektronické faktúry podľa odseku 3 písm. a) a technológie pre elektronické faktúry, uvedené v písm. b) a c), sú uvedené len ako príklady, ktoré by nemali zdaniteľné osoby odradiť od výberu iných procesov a technológií, pokia ľ splnia stanovené podmienky.

Kontrolné mechanizmy podnikových procesov podľa odseku 3 písm. a) predstavujú proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovedný mi osobami, na základe ktorého zdaniteľná osoba poskytuje spoľahlivú záruku o zabezpečení vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry. Mali by byť primerané k veľkosti, aktivit ám a typu spoločnosti a zohľadniť počet a hodnotu uskutočnených transakcií. Príkladom uskutočňovania kontrolných mechanizmov podnikových procesov, ktoré zabezpečia vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry, je napr. párovanie podporných dokumentov s faktúrou, pričom je z nich zrejmé, že údaje uvedené na faktúre sú rovnaké ako na podporných dokumentoch prináležiacich k dodávke tovaru alebo služby. U dodávateľa by faktúra mala byť pripojená napr. k objednávke, k potvrdeniu o vydaní tovaru, jeho preprave a k príjmu platby, u príjemcu by mala byť spojená s potvrdením o schválení objednávky, s dodacím listom, potvrdením o úhrade platby, príjme tovaru na sklad.

(K § 72)

V § 72 sú transponované čl. 219a, 220, 221, 224 a 225 smernice 2010/45/EÚ.

V odseku 1 sa vymenúvajú prípady, v ktorých je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH (transpozícia čl. 219a smernice 2010/45/EÚ).

Podľa odseku 2 povinnosť vyhotoviť faktúru podľa slovenského zákona o DPH má aj zdaniteľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, ak dodá službu pre zákazníka - zdaniteľnú osobu a miesto dodania služby je v inom členskom štáte alebo treťom štáte podľa § 15 ods. 1.

Odsek 3 ustanovuje povinnosť vyhotoviť faktúru každej osobe bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom dane, ak dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12 zákona) do iného členského štátu.

Ustanovenia odsekov 4 až 6 nie sú novými ustanoveniami v porovnaní s platným znením zákona. Odsek 4 určuje podmienky, za akých môže namiesto dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť faktúru odberateľ alebo tretia osoba.

Podľa odseku 6 sa faktúra na účely DPH nemusí vyhotoviť v prípade plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42. Pokiaľ však ide o dodanie služby, pri ktorej je miesto dodania v inom č lenskom štáte a oslobodenie od dane príp. zdanenie sa posudzuje podľa právneho predpisu členského štátu, kde je usadený zákazník, musí platiteľ dane, resp. zdaniteľná osoba, vyhotoviť faktúru vž dy, čo vyplýva zo znenia odseku 1 písm. b). Ak napríklad platiteľ dane poskytne finančnú službu zákazníkovi usadenému v inom členskom štáte, je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru, bez ohľ adu na to, či v tuzemsku alebo v členskom štáte usadenia zákazníka je služba oslobodená od dane alebo zdaňovaná.

(K § 73)

Oproti súčasnosti sa úprava vyhotovovania faktúr pri dodaní tovaru a služieb v tuzemsku nemení. Zjednocuje sa však lehota na vyhotovenie fakt úr v súvislosti s cezhraničnými dodávkami tovarov alebo služieb (čl. 222 smernice Rady 2010/45/EÚ). Cieľ om tejto úpravy je, aby lehota na vyhotovovanie faktúr bola vo všetkých členských štátoch rovnaká a následné evidovanie transakcií v daňovom priznaní (súhrnom výkaze) a platenie dane bude pre dodávate ľa aj odberateľa jednotné.

(K § 74)

Obsah faktúry podľa navrhovaného ustanovenia sa, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, použije na dodania tovarov alebo služieb s mies tom dodania v tuzemsku a aj na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ak dodávateľovi tovaru alebo služby vzniká povinnosť vyhotoviť faktúru na základe § 72 (výnimkou je prípad podľa odseku 2 – transpozícia čl. 226a smernice 2010/45/EÚ). V podstate sa obsah oproti súčasne platnému zákonu nemení. Pokiaľ ide o slovné vyjadrenie informácií – odsek 1 písm. j) až n), je potrebné namiesto odkazov na konkrétne paragrafy zákona alebo články smernice o DPH, uvádzať slovné opisy.

Ostáva naďalej zachované právo vyhotovovania tzv. zjednodušených faktúr. Navyše sa toto právo vyhotovenia zjednodušenej faktúry rozš iruje aj na tie prípady, ak cena dodaného tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 100 eur, pričom doklad môže a nemusí byť vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou.

Pokiaľ ide o zjednodušené doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, tieto budú na účely DPH uznané ako faktúry len v prípade, ak ich vyhotoví daňový subjekt, ktorý je povinný evidovať tržby podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že v praxi sa tieto doklady z ERP zneužívajú tak, že kúpa tovarov sa realizuje inou osobou ako platiteľom dane za úč elom svojej osobnej spotreby a táto osoba ďalej tieto doklady odovzdá alebo dokonca predá platiteľovi dane, ktorý si z takéhoto dokladu uplatní odpočítanie dane, navrhuje sa v záujme zabránenia takýchto zneuž ívaní dokladov pri uplatnení odpočtu dane, akceptovať doklad z ERP ako náhradu za riadnu faktúru len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH je najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne iný mi platobnými prostriedkami, a v prípade platby v hotovosti do pokladne najviac 200 eur. Táto zmena je nevyhnutná aj z dôvodu, že zahraničné osoby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu použí vajú práve tieto doklady z ERP vo veľkej miere pri uplatnení refundácie dane.

Zmenou možno očakávať aj pozitívny dopad na výnos dane z príjmov.

Zjednodušené faktúry nemusia obsahovať všetky náležitosti podľa odseku 1. Zároveň sa zakazuje vyhotoviť zjednodušené faktúry v prípade, ak ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, o zásielkový predaj tovaru a o dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona. Úprava zjednodušených faktúr vychádza z č l. 220a, 226b, 238 ods.3 smernice 2010/45/EÚ.

Ak je vydaných viac faktúr, ktoré sú poslané alebo sprístupnené elektronicky v jednom súbore, spoločné údaje pre tieto faktúry sa uvádzajú len raz (čl. 236 smernice 2010/45/EÚ).

(K § 75)

Právna úprava týkajúca sa vyhotovenia súhrnnej faktúry v porovnaní so súčasným právnym stavom je rovnaká. Ak platiteľ dane, príp. zdanite ľná osoba, ktorá nemá postavenie platiteľa dane, v priebehu kalendárneho mesiaca uskutoční viac dodaní tovarov alebo služieb alebo prijme viac platieb vopred, môže vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru (člá nok 223 smernice 2010/45/EÚ).

Platitelia dane, ktorí dodávajú teplo, elektrinu, vodu, plyn, nemusia vyhotovovať faktúry mesačne, ak majú uzatvorenú dohodu o platbách za podmienky, že táto dohoda pokrýva obdobie najviac 12 kalendá rnych mesiacov. Takáto možnosť sa použije, len ak ide o dodanie uvedených tovarov s miestom dodania v tuzemsku a príjemca je osobou, ktorá je usadená v tuzemsku. Dohoda o platbách však musí obsahovať nálež itosti faktúry podľa § 74 ods. 1 (čl. 223 smernice 2010/45/EÚ).

(K § 76)

Väčšina ustanovení ohľadne uchovávania faktúr, v porovnaní so súčasným právnym stavom, zostala nezmenená.

V odseku 5 dáva zákon právo daňovému úradu, aby v prí pade kontroly vyžadoval od zdaniteľnej osoby prístup k faktúram uchovávaným elektronicky, aby ich mohol sťahovať a používať.

K bodom 33 a 34 (K § 77 ods. 1 až 3)

Navrhuje sa, aby všeobecným zdaňovacím obdobím bol kalendárny mesiac.

Štvrťročné zdaňovacie obdobie si môže zvoliť platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky uvedené v odseku 2. Noví platitelia dane musia mať najmenej 12 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po registrácii mesa čné zdaňovacie obdobie z dôvodu, aby správca dane mal čo najskôr a čo najviac informácií o plnení povinností zo strany nového platiteľa dane a rovnako zo strany správcu dane musí byť v období prv ých 12 mesiacov po registrácii venovaná platiteľovi dane zvýšená pozornosť.

Platitelia dane, ktorí sú registrovaní dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, sa môžu rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak spĺňajú podmienku, ktorou je neprekročenie obratu 100 tis. eur za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, že platiteľ dane v prebiehajúcom kalendárnom štvrťroku prekročí obrat 100 tis. eur, od nasledujúceho mesiaca musí uplatňovať mesačné zdaňovacie obdobie.

K bodom 35 až 38 (K § 78 ods. 1, 2, 4, 7 a 9)

Spresnenie ustanovenia odsekov 1 a 2 bolo vyvolané najmä zavedením ručenia za DPH z konkrétneho zdaniteľného obchodu (§ 69b). Zároveň sa takto spresnené ustanovenie týkajú ce sa vyjadrenia splatnosti dane z každého zdaniteľného obchodu a výslednej sumy platenej do štátneho rozpočtu SR uvedenej v daňovom priznaní zosúlaďuje s článkom 206 a 250 smernice o DPH. Podľa navrhovan ého znenia je daň z každého zdaniteľného obchodu splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Výsledok daňového priznania, ktorým je vlastná daňová povinnosť, tak znamená len platobnú povinnosť platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, ktorá sa vypočíta tak, že od splatnej dane platiteľ dane odpočíta daň z prijatých tovarov a služieb. V súvislosti s úpravou odseku 1 sa precizuje aj znenie odseku 7.

K bodu 39 (K § 80 ods. 6)

Vzhľadom na problémy vykazovania údajov týkajúcich sa dodania služieb v súhrnnom výkaze v prípade, ak odberateľ v členskom štá te usadenia nemá identifikačné číslo pre DPH, ale preukáže dodávateľovi, že oň požiadal (táto možnosť uznania postavenia odberateľa ako zdaniteľnej osoby vyplýva z Vykonávacieho Nariadenia Rady (E Ú) č. 282/2011 z 15. marca 2011), sa navrhuje, aby údaje o poskytnutej službe uvádzal dodávateľ služby v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre DPH príjemcovi služby pridelen é.

K bodom 40 až 43 (K § 81 ods. 2, 4 a 5)

Zmeny a doplnenia v tomto paragrafe vedú k spresneniu situácií, v ktorých daňový úrad môže zrušiť registráciu platiteľ a dane. Ustanovuje sa povinnosť pre právnické osoby, ktoré majú zaniknúť bez likvidácie, aby túto skutočnosť oznámili správcovi dane ešte pred svojim zánikom. Správca dane nevydá v týchto prí padoch o zrušení registrácie rozhodnutie, ale právnická osoba prestane byť platiteľom dane zo zákona.

V ostatných prípadoch správca dane vydá rozhodnutie o zrušení registrácie, a to v prípade, ak zrušuje registráciu na základe žiadosti registrovanej osoby pre DPH, ako aj v prípade, ak zrušuje registrá ciu pre DPH z úradnej moci.

Zároveň sa v § 81 zákona uvádzajú dôvody pre zrušenie registrácie pre DPH z úradnej moci, a to ak platiteľ dane opakovane v kalendárnom roku nepodá daňové priznanie, nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť alebo nie je zastihnuteľný na adrese sí dla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne. Na to, aby situácia bola kvalifikovaná ako opakovaná, postačuje, ak platiteľ dane už dvakrát nepodá daňové priznanie. Skutočnosť, ž e subjekt opakovane nepodá daňové priznanie alebo opakovane nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, nemusí byť vždy dôvodom na zrušenie registrácie. Zrušenie registrácie podľa bodu 2 pripadá do ú vahy najmä, ak tento subjekt nie je zastihnuteľný alebo jeho obrat z podnikania nedosahuje zákonom stanovený obrat (§ 4 zákona). V záujme toho, aby toto ustanovenie nebolo zo strany daňových úradov uplatňované mechanicky, vypracuje Finančné riaditeľstvo SR podrobnú metodiku na uplatňovanie cit. ustanovenia.

K bodu 44 (K § 83 ods. 2 druhá veta)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu ustanovení o fakturácii a zároveň sa vecne mení v tom, že osoba pokračujúca v živnosti po úmrtí platiteľa dane musí na všetkých faktúrach, vrá tane zjednodušených faktúr, uvádzať svoje meno, priezvisko a miesto podnikania.

K bodu 45 (§ 85ka)

V nadväznosti na zmenu v ustanovení o použití štvrťročného zdaňovacieho obdobia, sa prechodným ustanovením umožňuje platite ľom dane, ktorí majú štvrťročné obdobie ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto novely, aby pokračovali v takto určenom zdaňovacom období, avšak len dovtedy, pokiaľ prestanú plniť podmienky ustanovené v novonavrhovanom ustanovení § 77 ods. 2 zákona. Ak presiahnu obrat podľa § 77 ods. 2, musia po skončení kalendárneho štvrťroka podávať daňové priznanie a platiť DPH za každý kalendárny mesiac.

K bodu 46 (K § 85l)

Ide o úpravu prechodného ustanovenia v súvislosti s posunom zavedenia samozdanenia pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 48 (K prílohe č. 6)

Ide o doplnenie transpozičnej prílohy zákona.

K bodu 49 (K prílohe č. 7)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 1006/2011 (Spoločný colný sadzobník) nastala od 1. januára 2012 zmena v zatrieďovaní tovaru patriaceho do konca roku 2011 do polo žky 4818 40 - Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky, pri ktorých sa uplatňuje znížená sadzba dane, ak sú na použitie pri inkontinencii. Od 1. januára 2012 tento tovar patr í do položky 9619 00 – Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a prebaly pre deti, a podobné výrobky, z akéhokoľvek materiálu. Z uvedeného dôvodu sa mení príloha č. 7 tak, aby bola v sú lade so Spoločným colným sadzobníkom. Kontinuita zdaňovania predmetných tovarov zníženou sadzbou bola v roku 2012 zabezpečená Metodickým usmernením MF SR č. MF/7791/2012-73, ktoré bolo zverejnené vo Finanč nom spravodajcovi.

K článku II

K bodu 1

Predmetné ustanovenie vylučuje z možnosti založenia spoločnosti s ručením obmedzeným tie fyzické osoby a právnické osoby, ktorým ako daňovým subjektom podľa osobitného predpisu vznikla daňová povinnos ť a tieto si ju nesplnili riadne a včas.

K bodom 2, 3 a 4

Predmetné ustanovenia upravujú podmienku poskytnutia predchádzajúceho súhlasu správcu dane (daňového úradu a colného úradu) v prípade prevodu väčšinového obchodného podielu a rozdelenia väčšinov ého obchodného podielu. Súhlas bude nevyhnutné doložiť k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registra tak pre osobu (prevádzajúceho) spoločníka, ako aj nadobúdateľa väčšinové ho obchodného podielu. Podrobnosti o vydaní súhlasu upravuje osobitný novelizačný článok k zákonu č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“). Správca dane nevydá súhlas v prípade, ak má spoločník alebo nadobúdateľ nedoplatok v úhrne za všetky dane vyšší ako 170 eur. V prípade tých spoloční kov alebo nadobúdateľov, ktorý nie sú daňovým subjektom podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (uvedené platí rovnako aj pre zahraničného osoby), pri týchto doloží spoločnosť návrh na zá pis zmeny povinne zapisovaných údajov do obchodného registra písomným vyhlásením príslušného spoločníka alebo nadobúdateľa o tom, že nemá povinnosť podľa § 115 ods. 5 alebo § 117 ods. 4 Obchodn ého zákonníka.

Súhlas správcu dane sa bude vyžadovať len vo vzťahu k prevodom, rozdeleniam väčšinového obchodného podielu. V tejto súvislosti návrh zavádza zákonnú definíciu väčšinového obchodné ho podielu pre potreby ustanovení § 115 a § 117.

Na prevod alebo rozdelenie obchodného podielu, ktorý nespĺňa definičné znaky väčšinového obchodného podielu, sa nevyžaduje pripojenie súhlasu správcu dane, no bude sa vyžadovať pripojenie písomné ho vyhlásenia o tom, že osoba nemá povinnosť podľa § 115 alebo § 117 Obchodného zákonníka. Pre uvedené vyhlásenie nebude nepredpísaný osobitný formulár, tzn. že spoločník alebo nadobúdateľ bude mať z hľadiska formulácie jeho obsahu voľnosť (rovnako ako tomu je v prípade vyhlásenia zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, ak spoločnos ť založila jediná fyzická osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 25/2004 Z. z.).

Výnimky z novodefinovaného všeobecného pravidla predstavujú situácie, kedy k prevodu alebo rozdeleniu podielu dôjde v rámci procesu zrušenia spoločnosti bez likvidácie (zlúčenie splynutie, rozdelenie, rozdelenie zl účením), situácie nadobudnutia vlastného obchodného podielu, ako aj situácie, kedy je spoločníkom alebo nadobúdateľom obchodného podielu zahraničná osoba.

V závere sa predmetným novelizačným bodom kogentne upravujú účinky prevodu väčšinového obchodného podielu. Tieto nastávajú až zápisom zmeny v osobe spoločníka v obchodnom registri.

Vyššie uvedené zmeny vyvolali negatívne praktické skúsenosti finančných a daňových orgánov získané v rámci výkonu daňového dohľadu a kontroly spočívajúce v takom konaní spoločností s ručení obmedzeným, ktoré výrazným spôsobom sťažuje priebeh a ukončenie daňovej kontroly.

K bodu 5

Navrhované prechodné ustanovenia predpokladajú dokončenie prebiehajúcich registračných konaní podľa doterajších predpisov.

K článku III

K bodu 1

Ustanovenie § 58 ods. 2 je potrebné aktualizovať v nadväznosti na zmenu systematiky § 276 až 278 a zavedenie nového trestného činu daňového podvodu (§ 277a). Súčasne sa zohľadňuje fakt, ž e podmienkou obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku je nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti aspoň v značnom rozsahu.

K bodu 2

Navrhuje sa obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti pri spáchaní určených trestných činov daňových. V tomto prípade sa zav ádza analogická právna úprava ako v prípade ukladania tohto trestu, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravné ho prostriedku. Povinné uloženie tohto trestu sa bude vzťahovať na kvalifikované skutkové podstaty daňových trestných činov.

K bodu 3

Upravuje sa podmienka zániku trestnosti u určených trestných činov daňových (účinná ľútosť) vzťahujúca sa výlučne na základné skutkové podstaty.

K bodu 4

V § 277 dochádza k vypusteniu konania založenom na neoprávnenom uplatnení nároku na vrátanie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane. Systematicky sa táto ú prava presúva do nového ustanovenia – § 277a Daňový podvod.

K bodu 5

S ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa zavádza nová skutková podstata trestného činu „daňového podvodu“. Ide o úpravu vyňatú z pôvodného znenia § 277, ktorej systematické a obsahové zaradenie do § 277 je možné s ohľadom na doterajšiu prax hodnotiť ako nevhodné. Z hľadiska konštrukcie skutkovej podstaty je táto upravená analogicky ako ostatné trestné činy daňové, a to jak z hľ adiska kvalifikačných momentov, tak aj z hľadiska trestných sadzieb.

K bodu 6

Pri výkone správy daní je správca dane stále častejšie vystavovaný pokusom zo strany daňových subjektov vyhýbať sa plneniu svojich daňových povinností. Akonáhle nadobudne daňový subjekt podozrenie, že správca dane dospel k zisteniam, ktoré by mohli mať za následok dorubenie dane, prípadne neuznanie uplatneného nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, daňový subjekt so správcom dane prestá va komunikovať, prestane predkladať doklady potrebné pre správne určenie dane, prestane si plniť svoje zákonom ustanovené povinnosti a zároveň prestane preberať všetky od správcu dane mu adresované poštové z ásielky. Na účely vytvorenia prísnejších sankčných mechanizmov pre prípadné porušovanie povinností daňových subjektov v rámci správy daní sa navrhuje zaviesť nová skutková podstata trestného činu marenia výkonu správy daní. Táto skutková podstata je koncipovaná na báze postihovania opakovaného protiprávneho konania spočívajúceho v porušovaní noriem daňového práva už normami trestné ho práva, t.j. recidíva daňového subjektu bude postihovaná normami trestného práva.

K článku IV

Nadväzne na novelu Obchodného zákonníka sa novelizuje daňový poriadok.

K článku V

Návrhom zákona sa z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.

K článku VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2012 okrem ustanovení novely zákona o DPH, ktoré transponujú smernice EÚ s účinnosťou od 1. januára 2013. Novelizované ustanovenie § 85l (prechodné ustanovenie k samozdaneniu dovozu) nadobúda účinnosť 1. januára 2014.

Schvá lené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 31. mája 2012.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2011 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daň ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Prijatím nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej spr ávy dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prijatej uznesením vl ády č. 285 zo 7. mája 2008. Účelom tejto reformy je zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných ná kladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinné ho subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla s predpokladom pripojenia výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.

V súvislosti s prijatím týchto právnych predpisov je potrebné vykonať aj zmeny v súvisiacich prá vnych predpisoch, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj v právnych predpisoch, ktoré majú subsidiárny vzťah k týmto zákonom, napr. zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registrač nej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

S ohľadom na vývoj praxe v Slovenskej republike vznikla aj potreba reagovať na tieto zmeny v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, aby tento vývoj reflektoval a zabezpečil funkčnú a proklientsky orientovanú správu daní.

Ïalšie zákony dotknuté prijatím právnych predpisov uvedených v odseku 2, ktoré nie sú predmetom novelizácie obsiahnutej v tomto návrhu, budú následne novelizované v osobitných legislatívnych procesoch. Jedná sa o tieto zákony:

·zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colní kov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerá lneho oleja v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č . 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 466/2009 Z. z.,

·zákon č . 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a

·zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zá konov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a čl. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dop◊◊a z ákon ◊. 563/2009 Z. z. o správe daní (da◊ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dop◊◊ajú niektoré zákony

Termín za◊atia a ukon◊enia PPK:

21. 03. 2011 – 23. 03. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyx2. Vplyvy na podnikate◊ské prostredie – dochádza k zvýš eniu regula◊ného za◊aženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva,– sociálnu exklúziu,– rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spolo◊nostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nemá k doložke vplyvov žiadne pripomienky.

Pripomienky ostatných gestorov boli zapracované do textu doložky.

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správy,

na zamestnanos◊ vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpo◊et verejnej správy v návrhu

Tabu◊ka ◊. 1

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyVplyv na rozpo◊et verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 600v tom: za každý subjekt verejnej správy zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR-662 841-92 798-105 789-120 600- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanos◊ 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpe◊ené v rozpo◊te0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000

Tabu◊ka ◊. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpo◊et verejnej správypoznámka2013201420 152016Da◊ové príjmy (100)1-662 841-92 798-105 789-120 600 Neda◊ové prí jmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finan◊nými aktívami a finan◊nými pasívami (400) Prijaté úvery, pô ži◊ky a návratné finan◊né výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 6001 – príjmy rozpísa◊ až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanos◊ vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 6 Vplyv na zamestnanos◊ nepredkladá.

31

2.2. Financovanie návrhu

Nekvantifikované – tabu◊ka ◊. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V nadväznosti na ◊l. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umož◊uje ◊lenským štátom, aby pri dovoze tovaru platite◊ dane da◊ neplatil ihne◊ pri prepustený tovaru do príslušného colného režimu, ale túto da◊ platil prostredníctvom da◊ového priznania, sa táto možnos◊ navrhuje doplni◊ do zákona o dani z pridanej hodnoty, ◊cím sa vytvoria rovnaké podmienky z h◊adiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platite◊om dane z iných ◊lenských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platite◊lom dane z tretích štátov (štáty mimo Európskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platite◊a dane je, že platite◊ dane v rovnakom zda◊ovacom období prizná da◊ a sú◊casne uplatní odpo◊ítanie dane.

Tento systém prinesie podnikate◊om cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do coln ého režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. ◊íselná kvantifikácie pozitívneho vplyvu na podnikate◊ské prostredie však nie je možná. V sú◊asnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zaveden ý v ◊eskej republike, Ma◊arsku a Rakúsku.

Zavedenie možnosti platenia dane prostredníctvom da◊ového priznania pri dovoze s ú◊innos◊ou od 1.1.2013 nebude ma◊ vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Bude ma◊ však negatívny vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze, ako je uvedené v tabu◊ke ◊. 1 a ◊. 4.

2.3.2. Charakteristika návrhu pod◊a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

3.1. Ktoré podnikate◊ské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich po◊et?

Samozdanenie pri dovoze tovaru nebude uplat◊ova◊ každý platite◊ dane, ale len ten, ktorý splní podmienky ustanovené v zákone. Pôjde o tzv. ve◊kých dovozcov, ktorí sú◊asne budú da◊ovo spo◊ahliví, t. j. bez da◊ových nedoplatkov. Po◊et platite◊ov dane, ktorí splnia podmienky na samozdanenie pri dovoze, nie je mo žné uvies◊.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu, ako aj výhodu zníženia administratívneho za◊aženia (zníži sa po◊et platieb vo◊ci štátnej správe) a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh, a neovplyvní rozsah nákladov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v s úvislosti s implementáciou návrhu?

Systém samozdanenie pri dovoze bude ma◊ pozitívny vplyv na administratívne náklady platite◊ov dane (zníži sa po◊et platieb vo◊i štátnej správe).

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikate◊ských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie v ýhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systé m platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

3.5. Aké sú predpokladané spolo◊ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát. Slovenskí platitelia dane si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty (napr. ◊R, Ma◊darsko, Rakúsko), ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a na zamestnanos◊

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Žiaden vplyv na hospodárenie domácností

Kvantifikujte:

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvate◊a- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový po◊et obyvate◊stva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodno◊te kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvate◊stva.

Žiaden vplyv

4.3. Zhodno◊te vplyv na rovnos◊ príležitostí:

Zhodno◊te vplyv na rodovú rovnos◊.

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv4.4. Zhodno◊te vplyvy na zamestnanos◊.

Aké sú vplyvy na zamestnanos◊ ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúš◊anie ?

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Nehrozí

Vplyvy na informatizáciu spolo◊nosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa ◊i zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úrove◊ poskytovania.)Áno zverej◊ovaním tla◊iva na internetovej stránke Finan◊ného riadite◊stva, obsahujúce údaje potrebné na doru◊ovanie písomností elektronickými prostriedkami, ktoré sa nepodpisujú ZEP-om. Úrove◊ II.

Áno vierohodnos◊ pôvodu a neporušenos◊ obsahu faktúry poslanej alebo sprístupnenej elektronicky môže by◊ zaru◊ená aj inými postupmi alebo technológiami, ako sú uvedené v zákone, zabezpe◊ujúcimi vierohodnos◊ pôvodu a neporu šenos◊ obsahu údajov. Úrove◊ III.“.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie◊udia6.3. Zabezpe◊uje sa vzdelávanie v oblasti po◊íta◊ovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uve◊te spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpe◊uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia vzdelávacích aktivít.)Áno (e-Learning)6.5. Zabezpe◊uje sa podporná a propaga◊ná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia propaga◊ných aktivít.)Nie6.6. Zabezpe◊uje/zoh◊ad◊uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informa◊nej spolo◊nosti?

(Uve◊te spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informa◊ný systém?

(Uve◊te jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnos◊ k internetu?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnos◊ k elektronickým službám?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno (upravuje sa zriadenie elektronickej podateľne finančnej správy, zriadenie osobnej internetovej z óny, zavádza sa elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu)6.10. Zabezpe◊uje sa technická interoperabilita?

(Uve◊te spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpe◊nos◊ IT?

(Uve◊te spôsob zvýšenia bezpe◊nosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uve◊te stru◊ný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uve◊te popis zmien.)Áno správcovi dane sa ustanovuje vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu nové oprávnenie, a to, že môže mať prístup k softvé rom a informačno-komunikačným prostriedkom kontrolovaného daňového subjektu a k výstupným dátam z týchto softvérov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finan◊né investície?

(Popíšte príslušnú úrove◊ financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stru◊ne popíšte navrhované legislat ívne zmeny.)Nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony .

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v prá ve Európskej únie:

Primárne pr ávo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z dan í, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č . 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1),

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Sú dneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commissio n of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej ú nii:

a)Lehota na prebratie smernice 2010/24/EÚ je stanovená do 31.12. 2011.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vl ády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné .

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 77/799/EHS bola prebratá do zákona č. 466/2009 Z.z. o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri spr áve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1až 3

Navrhuje sa rozší riť zásady pri správe daní tak, aby sa základné zásady správy daní vzťahovali nielen na daňové subjekty, ale aj na iné osoby (napr. svedkovia, znalci), ďalej sa navrhuje aby správca dane oboznamoval daňové subjekty a tretie osoby o procesných právach a povinnostiach a aby postupoval pri správe daní bez zbytočných prieť ahov a nedôvodne nezaťažoval daňové subjekty. Tiež sa navrhuje aby správca dane uplatňoval pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nebolo neodôvodnene rozhodované odlišne.

K bodom 4, 6, 7, 13, 17, 28, 31, 34, 49, 54, 61 a 96

Ide o legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzuj úce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedený m zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej správy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala obec, bol daňový úrad, čím sa postavenie obce ako správcu dane vo vzťahu k štá tu nemení. Zároveň táto úprava bude výhodná pre daňové subjekty aj z teritoriálneho hľadiska, a to v prípade vykonávania dokazovania v odvolacom konaní.

Navrhovaná úprava reflektuje aj na legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzujúce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pô sobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej spr ávy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby substitučné zastúpenie mohol uplatniť len daňový poradca alebo advokát, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k situácii, keď sa príslušný orgán finančnej sprá vy nevie skontaktovať s týmto zástupcom ako ani s daňovým subjektom.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť, odkedy je účinné voči správcovi dane odvolanie resp. výpoveď plnomocenstva.

K bodom 10 a 11

Navrhuje sa, aby v prípade, kedy správca dane nevie určiť daňovému subjektu zástupcu, nakoľko nemá predchádzajúci s úhlas navrhovaného zástupcu, mohol správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby ustanovila zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. V tomto prípade sa súhlas navrhnutého zástupcu nevyž aduje. Obdobne je možné tento postup použiť aj pri právnickej osobe, ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene.

K bou 12

Navrhuje sa oprávnenie zastupovať viacero daňových subjektov u jedného správcu dane.

K bodu 14

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny názvu uvedené ho ministerstva.

K bodu 15 až 16

Uvedené doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že na účely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten í a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovní ctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 561/2007 Z. z. o investič nej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 40/2011 Z. z., je potrebné prelomiť daňové tajomstvo aj voči Úradu pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Národn ému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centru právnej pomoci. Podľa pripravovanej novely zákona č. 327/2005 Z. z o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, štátne orgány vrátane daňových úradov, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Informácie o daňovom subjekte (predbežné opatrenie, z áložné právo, rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní) sa predkladajú správe katastra. Preto je nevyhnutné medzi orgány, ktorým sa môžu poskytnú ť informácie považované za daňové tajomstvo, uviesť aj správu katastra nehnuteľností.

K bodu 18

Ustanovenia o podaní sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že pre prerokovanie podania je dôležitý jeho obsah, nie názov.

K bodu 19

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť doručovania elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu z dôvodu zjednodušenia komunikácie daňových subjektov s finančnou správou.

K bodu 20

Nakoľko povinná elektronická komunikácia daňových subjektov bude prebiehať

s finančnou správou navrhuje sa z ustanovenia vypustiť Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K bodu 21

Navrhovaná úprava reflektuje na prípad, kedy daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty v poslednom roku lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V uvedenom prípade sa predĺži lehota pre zánik prá va o jeden rok, a to odo dňa, kedy daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, pričom daňový subjekt nemôže v už predĺženej lehote opätovne podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zosú ladenie pojmov s § 46.

K bodu 23

Navrhuje sa spresniť, v ktorých prípadoch sa postupuje podanie príslušnému správcovi dane.

K bodu 24

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o dokazovaní o skutočnosti, ktoré preukazuje správca dane.

K bodu 25

Navrhuje sa nové ustanovenie, v ktorom sa upravuje možnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska ako aj právo daňového subjektu byť prítomný pri vypo čutí znalca a možnosť klásť znalcovi otázky.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšíriť okruh povinných osôb, ktoré sú povinné na žiadosť správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.

K bodom 27 a 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodom 30 a 31

Navrhuje sa, aby miestne zisťovanie mohol správca dane vykonávať aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Navrhovaná úprava je potrebná najmä, ak napr. sprá vca dane vykonáva daňovú kontrolu u daňového subjektu, ktorému je miestne príslušný a tento daňový subjekt má prevádzkareň alebo organizačnú zložku mimo obvodu jeho územnej pôsobnosti.

K bodu 32

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vrátiť vzorky alebo ich časť ktoré boli zaistené pri miestnom zisťovaní, ak to ich povaha pripúšťa alebo zákon umo žňuje.

K bodu 33

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť, aby sprá vca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mohol zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu.

K bodu 35 a 36

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia, že s výťažkom z predaja zabezpečenej veci sa naloží podobne ako s výťažkom z predaja z prepadnutej veci.

K bodu 37

Navrhuje sa doplniť v daňovej kontrole nové oprávnenie daňového subjektu, ktorým je navrhovanie dôkazných prostriedkov, ktoré nemôže sám získať, ale môže ich získať správca dane.

K bodu 38

Pre rýchlejší a efektívnejší výkon daňovej kontroly sa navrhuje doplniť do ustanovenia o daň ovej kontrole, aby daňový subjekt umožnil prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.

K bodu 39

Spresňuje sa znenie ustanovenia, ktoré upravuje začiatok da ňovej kontroly v osobitných prípadoch a dopĺňa sa procesná úprava postupu začatia daňovej kontroly.

K bodom 40 a 41

Navrhuje sa upraviť lehotu na vrátenie dokladov predložený ch daňovým subjektom k daňovej kontrole, a to 30 dní od ukončenia daňovej kontroly a zároveň sa navrhuje postup spr ávcu dane v prípade, ak si daňový subjekt doklady v určitom čase neprevezme.

K bodu 42

Navrhuje sa postup správcu dane po vykonaní daňovej kontroly. V prí pade zistenia rozdielu, správca dane vyhotoví protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zašle daňovému subjektu, pričom mu určí aj lehotu na vyjadrenie. Daňový subjekt spolu s vyjadrením k protokolu predlo ží aj dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Ïalej sa navrhuje, aby v prípade, ak správca dane prešiel zo zákonných dôvodov do procesu určovania dane podľa pomô cok, nevyhotovoval protokol z kontroly, nakoľko daňovému subjektu bude zaslaný protokol o určení dane podľa pomôcok. Taktiež sa navrhuje, aby v prípade, keď daňový subjekt nepostupuje v súčinnosti so správcom dane a zanikne mu nárok na nadmerný odpočet v súlade s § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, správca dane vyhotovil protokol z kontroly, nakoľko k samotnému výkonu kontroly zavinením daňového subjektu nedošlo a nárok na nadmerný odpočet zanikol zo zákona.

K bodu 43

Navrhuje sa ustanoviť, ktorým dňom je ukončená daňová kontrola. Rovnako sa ustanovuje jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly s možnosťou jej prerušenia v zákonom ustanovených prípadoch.

K bodu 44

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia o určovaní dane podľa pomôcok, že tento inštitút nie je možné použiť , ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu, nadväzne na bod 39.

K bodu 45

Z dôvodu precizovania ustanovenia sa bližšie špecifikuje, čo slúži správcovi dane ako pomôcka, ak urč uje daň podľa pomôcok.

K bodu 46

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uložiť predbežné opatrenie aj v procese určovania dane podľa pomôcok.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností bolo správcom dane v jeden deň zaslané daňové mu subjektu a katastru nehnuteľností. Kataster nehnuteľností podľa § 43 katastrálneho zákona v deň doručenia rozhodnutia (najneskôr v nasledujúci pracovný deň) vykoná zápis poznámky v katastri. Podľa § 31a cit. zákona kataster nehnuteľností preruší konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe k úpnej zmluvy. Správca dane o doručení rozhodnutia daňovému subjektu informuje kataster nehnuteľností (rozhodnutie doručené daňovému subjektu je právoplatné). Účelom navrhovanej zmeny je odstrániť probl émy, ktoré sa vyskytujú v praxi.

K bodu 48

Navrhuje sa doplniť postup v prípade zrušenia predbežného opatrenia alebo pri strate jeho účinnosti.

K bodom 50 až 53

Vzhľadom na to, že správca dane každý rok k 31. decembru aktualizuje stav daňových nedoplatkov a zasiela ho daňovému subjektu, navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti doplniť, aby finančné riaditeľstvo zverejňovalo príslušný zoznam daňových dlžní kov aktualizovaný k 31. decembru predchádzajúceho roka a zoznam daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad alebo platenie dane v splátkach, ak tento odklad alebo splátky naďalej trvajú v čase, keď sa zoznam zverejňuje. V zozname sa uvedie celková suma povoleného odkladu alebo povoleného platenia v splátkach.

K bodu 55

Ustanovenie spresňuje, ktorý správca dane vydáva príslušné potvrdenie.

K bodu 56

Ustanovenie sa navrhuje doplniť v tom smere, že správca dane pri vydávaní súhlasu s výmazom z obchodného registra prihliada tiež na vykonávanú daňovú kontrolu a na prebiehajúce vyrubovacie konanie.

K bodu 57

Ide o legislatívnu úpravu názvu banky so sídlom mimo územia SR.

K bodu 58

Navrhuje sa úprava ustanovenia tak, aby preúčtovanie neoznačenej platby na nedoplatky u iného správcu dane nebolo ustanovené ako povinnosť.

K bodu 59

Navrhuje sa doplniť, ktorý deň sa považuje za deň ú hrady, ak sa pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, postupuje podľa § 79.

K bodu 60

Nakoľko pri povolení odkladu platenia dane alebo povolenie jej platenia v splátkach ide o tzv. poskytnutie úveru zo strany štátu, navrhuje sa aby podnikatelia predkladali spolu so žiadosťou aj analýzu ekonomickej a finan čnej situácie tak, ako je to upravené aj v súčasne platnom zákone.

K bodu 62

Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke. Možnosť prerušiť konanie, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujú cej pre vydanie rozhodnutia zostáva zachovaná.

K bodu 63

Navrhovaná úprava reflektuje na skutočnosť, že v prípade, ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a podstatne sa zmení skutkový stav, daňový subjekt môže využiť opravné prostriedky. Z uvedené ho dôvodu nemožno daňové konanie zastaviť.

K bodu 64

Navrhuje sa ustanoviť, ktoré údaje sa uvádzajú v rozhodnutí spr ávcu dane, a to podľa rozlíšenia fyzickej a právnickej osoby, ako aj podľa osoby, ktorá má povinnosť registrácie alebo evidencie, a podľa osoby, ktorá túto povinnosť nemá. Ako iný identifikátor je správca dane oprávnený použiť dátum narodenia alebo vygenerované čí slo z registra správcu dane.

K bodom 65

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodu 66

Navrhuje sa ustanoviť v zákone, že správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu identifikačné číslo, ktoré je tento povinný uvádzať na dokladoch a v styku so správcom dane.

K bodu 67

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vykonať zmeny v registri príslušným správcom dane z úradnej moci, ak si daňový subjekt oznamovaciu povinnosť nesplní.

K bodu 68

Uvedeným ustanovením sa navrhuje zveriť oprávnenie miestne príslušnému správcovi dane vykonať vyrubovacie konanie v prípade, ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 41.

K bodu 70

Navrhuje sa doplniť, aby bol daňový subjekt oboznámený s dokazovaním, ak ho pri odvolaní vykonáva odvolací orgán.

K bodu 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 72

Dopĺňa sa povinnosť správcu dane informovať daňový subjekt o použití daňového preplatku.

K bodu 73

Ustanovenie sa upravuje tak, že preplatok správca dane vracia na žiadosť daňového subjektu.

K bodu 74

Navrhuje sa ustanoviť, že sumu úroku, ktorý je povinný zaplatiť správca dane daňovému subjektu, použije správca dane na úhradu prípadných nedoplatkov tohto daňového subjektu.

K bodu 75

Upravuje sa postup pri vracaní nadmerného odpočtu skupine (§ 4a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Ak má niektorý z členov skupiny nedoplatky na daniach, nadmerný odpočet sa pred vrátením najprv použije na tieto nedoplatky.

K bodu 76

Podľa daňového poriadku dôjde k zániku niektorý ch daňových pohľadávok skôr, ako subjekt začne plniť reštrukturalizačný plán. Ak dlžník nesplní plán, po splnení podmienok uvedených v § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa plán stáva neúčinným. Následky neúčinnosti plánu sú uvedené v § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pod ľa ktorého dlžník je povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom bola zistená (čiže aj tú časť, o ktorú malo byť plnenie na zistenú pohľadávku krátené). V praxi by mohli nastať problémy z dôvodu, že časť pohľadávky, ktorú podľa schváleného plánu dlžník nemal plniť, zanikla už povolením reštrukturalizácie (fakticky ešte pred schválen ím plánu, plán sa schvaľuje až po povolení reštrukturalizácie – takže moment zániku nastáva spätne, keďže časť pohľadávky, ktorú nemusí plniť, je zrejmá až z potvrdeného plá nu).

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup v prípade, ak daňový dlžník nepredloží úplnú žiadosť na započítanie daňového nedoplatku.

K bodu 78

Ak bola daňovému subjektu poskytnutá štátna pomoc a Európska komisia rozhodne, že štátna pomoc je neoprávnená, členský štát je povinný ju vymôcť podľ a novely § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov od prijímateľa späť, vrátane úrokov. Procesne sa bude postupovať podľa Exekučného poriadku, t. j. exekú ciu vykoná súdny exekútor.

K bodu 79

Nadväzne na novelu zákona č. 466/2009 Z. z., (predloženú do legislatívneho procesu), ktorým sa zavádza exekučný titul – jednotný exekučný titul a suma z neho vyplývajúca sa vymáha podľa z ákona o správe daní a poplatkov, navrhuje sa tento doplniť do exekučných titulov.

K bodu 80

Návrhom sa dopĺňa ďalší prípad, kedy sa odkladá daňová exekúcia.

K bodom 81 a 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Navrhovaná úprava umožní správcovi dane vymáhať náklady spojené s výkonom daňovej exekúcie aj po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka prostredníctvom prihlásenia pohľadávky zo strany spr ávcu dane v konkurznom konaní.

K bodom 84 až 87

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje limit pre ukladanie pokút správcom dane, ktorým je obec tak, že pokuta sa uloží najmenej vo výške stanoveného limitu, najviac však do výšky daňovej povinnosti, ak je tá to daňová povinnosť (resp. odvodová povinnosť) v ustanovenom limite, ak je daňová povinnosť vyššia ako ustanovený horný limit, pokuta sa uloží najviac do výšky tohto limitu.

K bodu 88

Dopĺňa sa výpočet pokuty v prípade, ak v daňovom priznaní, alebo v dodatočnom daňovom priznaní daňový subjekt uvedie nadmerný odpočet, avšak správca dane po kontrole zistí, že daňový subjekt na nadmerný odpočet nemá nárok a navyše je daňovému subjektu dorubená daň. Predmetná úprava absentovala v daňovom poriadku, pričom v súčasnom platnom zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe dan í a poplatkov je upravená.

K bodu 89

V daňovom poriadku je ustanovené, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa § 155 ods. 1 pí sm. f) bodov 1 až 3 a ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% zo sumy podľa odseku 1 písm. g). Z dôvodu jednoznač nosti sa ustanovenie upravuje tak, aby bolo zrejmé, z akej sumy sa pokuta počíta.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 91.

K bodu 91

Vzhľadom na úpravu úroku z omeškania v novele zákona č. 466/2009 Z. z.(predložená do legislatívneho procesu), sa predmetné ustanovenie vypúšťa z dôvodu obsoletnosti.

K bodu 92

Uvedeným ustanovením sa navrhuje rozšírenie právomocí finančného riaditeľstva na úkony vykonávané v rámci daňovej kontroly.

K bodu 93

Odloženie účinnosti uvedených ustanovení sa navrhuje z dôvodu, aby sa zabezpečila komplexná implementácii informačného systému, ktorý bude plne konformný s legislatívnym právnym rámcom a zároveň sa vytvorí dostatočný časový priestor na prí pravu elektronickej komunikácie medzi správcom dane a daňovými subjektmi.

K bodu 94

Dopĺňajú sa všetky ostatné zákony, ktorými bol novelizovaný z ákon č. 511/1992 Zb.

K bodu 95

V prílohe k zákonu sa navrhuje pôvodnú Smernicu Rady EÚ nahradiť platnou Smernicou Rady 2010/24/EÚ zo16. marca 2010.

K čl. II

K bodu 1

Z daňového poriadku bola vypustená definícia preddavku na daň a preto bola doplnená do zákona o dani z príjmov.

Platiteľom dane je zamestnávateľ, ktorý zráž a zamestnancom preddavky na daň a daň z príjmov zo závislej činnosti a tiež fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca napr. peňažnú výhru v lotériách, úrok, dávku z doplnkového dô chodkového poistenia (príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou). Vzhľadom na to, že daňový poriadok nešpecifikuje platiteľa dane, bolo potrebné ho ustanoviť v zákone o dani z príjmov. S touto skutoč nosťou súvisí aj vypustenie odkazu k poznámke pod čiarou ako legislatívne spresnenie.

Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby po nadobudnutí účinnosti novely zákona už nemôže byť registrovaná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, pretože nemá prá vnu subjektivitu a nemali by sa jej ukladať práva a povinnosti.

K bodom 2, 4, 6, 10, 13 a 35

Zmena odkazov v nadväznosti na nový daňov ý poriadok v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň, s úrokom z daňového preplatku zapríčineného správcom dane a s lehotou na oznamovanie skončenia poberania príjmov.

K bodu 3

Pretože v tomto prípade nejde o oznamovaciu povinnosť adresovanú správcovi dane, zo zákona o dani z príjmov bola vypustená oznamovacia povinnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami, ktorú by mal sankcionova ť správca dane.

K bodu 5

Technická úprava v nadväznosti na zjednotenie daňovej a colnej správy.

K bodom 7až 9

Vypustenie a úprava ustanovení z dôvodu, že na správu dane sa použijú ustanovenia daňového poriadku a pri nesprávnom uplatnení daňového bonusu bude platiteľ dane povinný zaplatiť pokutu podľ a ustanovení daňového poriadku. V zákone o dani z príjmov sa upravuje postup správcu dane aj pri kontrole daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

K bodu 11

Legislatívna úprava (odstránenie duplicity) v nadväznosti na úpravu v § 2 o započítaní zaplatených preddavkov na daň na úhradu dane.

K bodom 12, 24 a 25

Správca dane môže na žiadosť daňovníka v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak, ako len z dôvodu zmeny výšky predpokladanej dane (napr. daňovník s obmedzenou daň ovou povinnosťou, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám - tento daňovník dnes nemôže požiadať o platenie preddavkov inak). Aj daňovník právnická osoba, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, požiadal o platenie preddavkov inak, bude pri vysporiadaní rozdielu zaplatených preddavkov od začiatku zdaňovacieho obdobia postupovať rovnako ako daňovní k, ktorý platil preddavky z daňového priznania počas celého obdobia.

K bodom 14 a 26

V súčasnosti správca dane nemôže vráti ť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ak daňovník zaplatil preddavok na daň v sume vyššej než na akú bol povinný podľa tohto zákona alebo ak daňovník povinnosť platiť preddavky na daň nemal. Ustanovenie je zmenené tak, aby na žiadosť daňovníka mohol správca dane takýto preddavok na daň daňovníkovi vrátiť do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu podľa § 79 da ňového poriadku.

K bodu 15

Správca dane poukazuje na žiadosť zamestnávateľa sumu rozdielu daňového bonusu v lehote najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Ustanovenie spresňuje, že ak v rámci tejto lehoty zač ne správca dane daňovú kontrolu, v akej lehote sumu daňového bonusu vracia v zamestnávateľovi v tomto prípade.

K bodom 16, 18 a 34

V rámci reformy daňovej správy sa kompetencie metodick ého usmerňovania presúvajú na Finančné riaditeľstvo SR (do konca roku 2011 Daňové riaditeľstvo SR), ktoré identifikuje problémy a požiadavky preukazovania relevantných skutočností v praxi a tým aj š truktúry tlačív používaných v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Úpravy vykonané v názvosloví aj v súvislosti so zjednotením daňovej a colnej správy.

K bodu 17

Ak správca dane zistí, že platiteľ dane nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí pož iadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale napriek splneným podmienkam na jeho vykonanie podľa tohto zákona, platiteľ dane týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti má rovnaký význam ako daňové priznanie a z toho dôvodu jeho vzor bude vydávať ministerstvo.

K bodom 19 a 20

Technická úprava v súvislosti s prehľadom a hlásením, pričom vzor tlačiva prehľadu bude vydávať finančné riaditeľstvo a vzor tlačiva hlásenia ministerstvo tak, ako doteraz.

K bodu 21

Na hlásenie, ktoré je povinný podávať platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, sa budú vzťahovať ustanovenia daňového poriadku tak, ako na daňové priznanie.

K bodom 22 a 23

Do zákona o dani z príjmov sa ustanovujú postupy súvisiace s podávaním prehľadu a kontrolou daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, pretože tieto ustanovenia daňový poriadok neobsahuje.

K bodu 27

Z daňového poriadku boli uvedené ustanovenia vypusten é. Vzhľadom na to, že tým by sa zrušil istý spôsob ochrany zamestnanca voči nesprávnemu postupu zamestnávateľa pri výbere preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti, uvedené ustanovenia boli doplnené do zákona o dani z príjmov. Rovnako to platí aj pre ostatných daňovníkov, ktorým platiteľ dane zrazil preddavky na daň alebo daň.

K bodu 28

Legislatívne spresnenie v súvislosti s úrokovým príjmom.

K bodu 29

Platiteľom dane za svojich zamestnancov, ktorí nepoží vajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, môže byť aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky prípadne jeho podriadená organizácia, ak o tejto registrá cii rozhodne. Pre tieto subjekty zákon neukladá povinnosť, ale možnosť registrácie ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti.

K bodom 30 až 32

V zákone o dani z príjmov sa spresnila povinnosť zaplatenia dane nielen daňovníkom, ktorí podávajú daňové priznanie, ale aj dedičom a osobám, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce, ktorí podávajú daňové priznanie za zomrelého. Doplnená bola aj lehota na podávanie daňového priznania za zomrelého daňovníka osobami, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce.

K bodu 33

Daňový poriadok ustanovuje len postup pri registrácii da ňovníkov a preto bol okruh povinnej registrácie daňovníkov do zákona o dani z príjmov doplnený. Pri registrácii – náležitosti žiadosti, konanie na základe výzvy správcu dane atď. - sa bude postupova ť podľa daňového poriadku.

Navrhuje sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti skutočnosť, aby fyzické osoby neboli povinné sa registrovať v prípade, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti alebo len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a ich kombináciu a právnické osoby v prípade, ak poberajú len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná oznámiť vznik stálej prevádzkarne správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikla.

Ak dôjde k zmenám skutočností, zakladajúcich povinnosť registrácie, daňovník je povinný túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a pri zrušení registrácie postupuje podľa ustanovení daň ového poriadku.

Ustanovenie odseku 7 dotýkajúce sa implementácie článkov 6 a 8 smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov bolo z daňové ho poriadku vypustené, a preto sa dopĺňa ako špecifické ustanovenie do zákona o dani z príjmov.

Súčasne sa v odsekoch 8 a 9 doplnila oznamovacia povinnos ť pre fyzické a právnické osoby v prípade, ak v hotovosti vyplácajú v rámci podnikateľskej činnosti úhrady fyzickým osobám (ktoré sú pre tieto fyzické osoby zdaniteľným príjmom) a tieto ú hrady nie sú evidované cez elektronické registračné pokladnice. Doplnila sa tiež oznamovacia povinnosť daňovníka s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky a daňovn íka, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na územ í Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky.

K bodom 36 a 37

Na správu dane z príjmu a na správu dane z emisných kvót sa vzť ahuje postup podľa daňového poriadku. Navrhuje sa aj spresniť, že po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaň ovacie obdobie a platia sa správcovi dane v eurách.

K bodu 38

Prechodné ustanovenia k novým povinnostiam uloženým daňovníkom zákonom o dani z príjmov, najmä k oznamovacím povinnostiam a k registrácii, ktoré boli do zákona o dani z príjmov novoustanovené . Organizačným jednotkám fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré boli do 31.12.2011 platiteľmi dane z príjmov zo závislej činnosti bude zrušená registrácia ako platiteľa dane do 31.12.2012 na základe zruš enia registrácie fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila (zriadila) alebo z úradnej moci.

K bodu 39

Vzhľadom na zmenu pojmu sankčný úrok v daňovom poriadku, v zákone o dani z príjmov sa tento mení na úrok z omeškania.

K bodu 40

Do zákona o dani z príjmov sa doplnili nové prílohy, ktoré boli z pôvodného zákona o správe daní vypustené.

K čl. III

K bodu 1

V definícii colných orgánov sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy novo označujú dotknuté inštitúcie.

K bodu 2

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa mení pomenovanie laboratória fungujúceho v rámci súčasnej štruktúry Colné ho riaditeľstva SR.

K bodom 4 a 5

Vychádzajúc zo zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zá konov môže EXIMBANKA SR vykonávať určité činnosti rovnako ako banka alebo pobočka zahraničnej banky a je preto v kontexte § 55 Colného zákona potrebné ustanoviť jej rovnocenné postavenie voči banká m, resp. pobočkám zahraničných bánk ako osobám poskytujúcim zabezpečenie colného dlhu formou ručenia.

K bodu 7

V nadväznosti na čl. 231 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 Colný kódex sa v tomto ustanovení premieta skutočnosť, že za dlžníka môže uhradiť sumu aj tretia osoba.

K bodu 8

Ustanovuje sa deň, ktorý sa bude považovať za deň zaplatenia platby, na ktorej úhradu bol použitý preplatok alebo jeho časť. Týmto dňom bude deň vzniku preplatku. Táto úprava súvisí s ú pravou v bode 10.

K bodu 9

Znenie § 59b sa vypúšťa z dôvodu komplexnej úpravy úroku z omeškania pri požadovaní medzinárodnej pomoci v zákone č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných poh ľadávok.

K bodom 3, 6 a 11

Aktualizujú sa poznámky pod čiarou.

K bodu 10

Analogicky ako v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa upravuje zaobchádzanie s preplatkom na colných platbách, ktorým sa rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatné clo, pokutu alebo iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, alebo daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze. Ustanovuje sa povinnosť colnému úradu uhradiť iné splatné platby v presnom poradí, pričom v prvom rade sa uhradí nedoplatok na cle ako tradičnom vlastnom zdroji Európskej únie. Ako ďalšie kritériá sú ustanovené chronológia splatnosti jednotlivých platieb a ich výška. S cieľom zabezpeč enia nielen zníženia nedoplatkov, ale aj administratívnej záťaže colných úradov, sa navrhuje, aby kritérium výšky bolo určené vzostupne. Tým sa z rovnakého preplatku dosiahne úhrada vyššieho poč tu jednotlivých pohľadávok a zredukuje sa počet prípadov vedených colným úradom v evidencii nedoplatkov.

Zakotvuje sa povinnosť colného úradu upovedomiť dlžníka (a aj tretiu osobu, ak táto osoba uhradila sumu platby za dlžníka) o skutočnosti, že preplatok alebo jeho časť bola použitá na ú hradu nedoplatku inej splatnej platby.

Ak colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok nepoužije na úhradu nedoplatku splatnej platby, ustanovuje sa povinnosť colnému úradu takýto preplatok alebo jeho zvyšok vrátiť dlžníkovi. Colný úrad tak môže urobiť do piatich rokov odo dňa zaplatenia platby dlžníkom. Zároveň sa ustanovuje povinnos ť colnému úradu zaplatiť úrok v prípadoch, keď colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok vrátil až po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia ž iadosti.

K bodu 12

V nadväznosti na definíciu colného exekučného konania v § 61 sa spresňuje terminologický aparát zákona.

K bodu 13

V záručnej listine na zabezpečenie colného dlhu sa vychádzajúc z reformy daňovej a colnej správy ustanovuje, že záväzok ručiteľa uhradiť príslušný colný dlh sa zakladá vo vzťahu k finanč nej správe.

K bodom 14 a 15

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa v potrebnom rozsahu menia pomenovania týchto orgánov.

K čl. IV

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanoven ím orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa označenie „colné riaditeľstvo“ mení na „finančné riaditeľstvo“.

K čl. V

K bodu 1 (§ 21 ods. 2)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane (tzv. samozdanenie) a s tým súvisiace nové znenie ustanovenia § 84 zákona sa doterajš ia druhá veta z dôvodu vhodnejšieho systematického zaradenia presúva do ustanovenia § 84 zákona.

K bodom 2 a 3 (§ 24 ods. 1 a 2)

Ide o zosúladenie pojmov s pojmami v colných predpisoch (napr. zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K bodu 4 (§ 25 ods. 4)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Z vecného hľadiska ostáva zachovaný doterajší princíp pri oprave zá kladu dane a dane pri dovoze tovaru s tým rozdielom, že pri samozdanení platiteľ dane opravuje základ dane a daň prostredníctvom daňového priznania, a v prípade, ak vyrubuje daň pri dovoze tovaru colný orgá n, ostáva zachovaný postup platný do konca roka 2012.

K bodu 5 (§ 49 ods. 2 písm. d)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvá dza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade, ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu, t.j. rovnako ako podľa doterajších pravidiel.

K bodu 6 (§ 52)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zavedenie „samozdanenia“ dovozu tovaru (uvedenie dane v daňovom priznaní).

K bodom 7 a 8 (§ 53 ods. 1 a 2)

Ustanovenia o oprave odpočítanej dane sa dopĺňajú nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ak platiteľ dane opraví základ dane pri dovoze tovaru a daň na výstupe, opraví aj odpočítanú daň.

K bodom 9 a 10 (§ 54a ods. 1 a 3)

Ustanovenia sa precizujú, aby boli v súlade s čl. 168a smernice 2006/112/ES. Zmenou textu v prvom odseku § 54a zákona sa chce dosiahnuť, aby aj v prípade, ak si pri obstaraní nehnuteľného majetku platiteľ dane odpo čítal daň v plnej výške a následne začne tento majetok využívať aj na iný účel ako na podnikanie, uplatnil odpočítanie dane v pomernej výške a nepostupoval podľa § 9 ods. 2 zákona. Tý mto sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie pri zmene rozsahu použitia nehnuteľného majetku na podnikanie bez ohľadu na výšku pôvodne uplatneného odpočtu dane.

Výpočet úpravy odpočítanej dane podľa doterajšieho znenia (vzorca) druhej vety § 54a ods. 3 zákona vyjadroval len postup pri prvej zmene úpravy odpočítanej dane. Vypustením slov „pri nadobudnutí alebo vytvoren í“ investičného majetku bude z textu vyplývať (rovnako ako zo vzorca v prílohe č. 1 zákona), že ide o úpravu posledne odpočítanej dane.

K bodu 11

Znenie poznámok pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 12 (§ 55g ods. 2)

Odoslanie resp. neodoslanie žiadosti o vrátenie DPH do iného členského štátu EÚ patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR .

K bodom 13 a 14 (§ 66 a 67)

Ustanovenia sa menia nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 15 (§ 75 ods. 6)

Elektronický podpis a elektronickú výmenu údajov (EDI) uvádza zákon len ako príklady elektronických technológií, ktoré zabezpečujú vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu. Iným spôsobom, ako mož no tieto podmienky zabezpečiť bez využitia elektronických technológií, je napríklad prostredníctvom kontrol riadenia podnikových procesov. Ide o vnútropodnikový proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami v spoločnosti (vedenie spoločnosti, majitelia, oprávnení zamestnanci), ktorý vedie k tomu, aby sa zabezpečilo vytváranie a uchovávanie dostatočne spoľahlivých finančných, účtovný ch a kontrolných záznamov, ktoré potvrdzujú dodržiavanie zákonných povinností z hľadiska zákona. Iné postupy alebo technológie (ako napr. elektronická ochranná značka), v prípade, ž e splnia podmienky zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a integrity obsahu, zákon nevylučuje. Zaslanie faktúry elektronickou poštou, bez použitia technológie zabezpečujúcej vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu, podmienky zákona nenapĺňa.

K bodu 16 (§ 78 ods. 1)

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o platení preddavku sa vypúšťa zo znenia odseku 1 výnimka týkajúca sa platenia preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 17 a 19 (§ 78 ods. 2 a § 79 ods. 1)

V nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa upravuje definícia vlastnej daňovej povinnosti a definícia nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že da ň pri dovoze tovaru bude platiteľovi dane, ktorý nespĺňa podmienky na samozdanenie, vymeriavať naďalej colný úrad, upravuje sa definícia vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu. Daň vymeranú colný m úradom platiteľ dane neuvádza ako daň na výstupe v daňovom priznaní.

K bodu 18 (§ 78a)

V nadväznosti na novú úpravu týkajúcu sa nesplnenia registračnej povinnosti (§ 69 ods. 13 zákona o DPH), ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2009, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o platení preddavkov na da ň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 20 a 21 (§ 79 ods. 4, 5 a 6)

Navrhuje sa prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak bola platiteľovi dane zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní.

Navrhuje sa spresniť lehotu, v ktorej daňový úrad má vrátiť nadmerný odpočet, ak ide o nadmerný odpočet uplatnený platiteľom dane v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré je podané po podaní daňov ého priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. V tomto prípade platiteľ dane nemá možnosť započítať nadmerný odpočet s vlastnou daň ovou povinnosťou (§ 79 ods. 1 zákona), preto nadmerný odpočet daňový úrad vráti. Ak sa v rámci lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného dodatočným daňovým priznaním začne daňová kontrola, vráti sa nadmerný odpočet v lehote podľa odseku 5, a to vo výške zistenej daňovou kontrolou.

Rovnako sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej daňový úrad vráti zvýšenie nadmerného odpočtu uplatnené v dodatočnom daňovom priznaní podanom platiteľom dane, ktorému daňový úrad vrátil nadmerný odpočet podľa § 79 ods. 2 zákona.

K bodu 22 (§ 79 ods. 7)

Navrhuje sa uloženie sankcie za neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu, ktorý sa vrátil v skrátenej lehote podľa § 79 ods. 2 zákona. Ustanovenie nahrádza sankciu vyplývajúcu z doterajšieho ustanovenia § 35b ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa zrušuje.

K bodu 23 (§ 80 ods. 11)

Nedostatky, ktoré daňový úrad zistí v podanom súhrnnom výkaze (napr. chyba v identifikačnom čísle pre daň zákazníka), je osoba, ktorá ho podala, povinná na základe výzvy daňového úradu odstr ániť. Keďže ide o údaje o dodávkach tovarov a služieb bez dane do iných členských štátov, ktoré sa dávajú na kontrolné účely k dispozícii daňovým správam iných členských št átov, je potrebné zabezpečiť korektnosť týchto údajov. Ak na základe výzvy v stanovenej lehote nedôjde k náprave, uloží daňový úrad sankciu podľa daňového poriadku.

K bodu 24

Poznámka pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 25 (§ 84)

Pri dovoze tovaru vyrubuje daň colný orgán a dovozca je povinný túto daň zaplatiť colnému úradu. Pri splnení určitých zákonných podmienok sa navrhuje, aby daň pri dovoze tovaru v prípade vzniku daňovej povinnosti bola priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgá n. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2013. Takáto úprava vychádza z čl. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umožňuje členským štá tom, aby pri dovoze tovaru platiteľ dane daň neplatil ihneď pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu, ale túto daň platil prostredníctvom daňového priznania. Týmto sa vytvoria rovnaké podmienky z hľadiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platiteľom dane z iných členských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platiteľom dane z tretích štátov (štáty mimo Euró pskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že platiteľ dane v rovnakom zdaňovacom období prizná daň a súčasne uplatní odpočítanie dane.

Tento systém prinesie podnikateľom cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, čo znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. V súčasnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zavedený v Èeskej republike, Maďarsku a Rakúsku.

Samozdanenie pri dovoze tovaru však nebude uplatňovať každý platiteľ dane, ale len ten, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v návrhu zákona.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky pre samozdanenie, je povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

K bodom 26 a 27 (prechodné ustanovenie § 85k a 85l)

Pokuta podľa § 79 ods. 7 zákona sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončia pred nadobudnutím úč innosti novely zákona.

V zmysle prechodného ustanovenia § 85k je platiteľ dane povinný daň pri dovoze tovaru vymeranú colným orgánom do 31. decembra 2012 zaplatiť tomuto orgánu, a preto túto daň neuvedie do daňového priznania ako svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Na odpočítanie tejto dane sa uplatnia podmienky platné do 31. decembra 2012.

K bodu 28

Príslušné ustanovenia zákona sa menia v súvislosti s reformou daňovej a colnej správy.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vyplýva z reformy daňovej a colnej správy a vytvorenia spoločnej finančnej správy.

K bodu 3

Vypúšťa sa legislatívna skratka, ktorá je vzhľadom na vypustenie § 6 už nepotrebná.

K bodom 4 a 7

Novo ustanovená finančná správa bude poverená výkonom úloh v oblasti daní a poplatkov a tiež colníctva. Rozsah kompetencií v oblasti colníctva pritom zostáva nezmenený.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajú cich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodu 8

V súvislosti so vznikom finančnej správy, ktorej významnou súčasťou budú súčasné daňové orgány, sa javí ako vhodné upraviť otázku symbolov terajšej colnej správy na internej úrovni a nie priamo v zákone - podobne, ako je to u iných ozbrojených zborov.

K bodom 9, 12 a 14

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 10, 11, 13 a 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa poznámok pod čiarou.

K bodom 15 a 16

Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie pôsobnosti finančnej správy v súvislosti s odhaľovaním a vyšetrovaním trestných činov vo vzťahu k porušovaniu daňových predpisov.

K bodu 17

Konkretizuje sa orgán finančnej správy, ktorého colníci vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť.

K bodom 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú zmenu reagujúcu na začlenenie Železničnej polície do štruktúr Policajného zboru.

K bodu 20

V súvislosti s vypustením § 11 a úpravou kompetencií Kriminálneho úradu finančnej správy v novom zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje výnimka vo vzťahu k subjektu prevádzkovateľa informačných systémov finančnej sprá vy.

K bodu 22

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorého účelom je predísť možným konfliktom pôsobenia nie totožnej právnej úpravy mlčanlivosti a daňového tajomstva.

K bodu 23

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcej prílohy do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 24 až 27

Týmito ustanoveniami sa do celého textu zákona premieta nové názvoslovie príslušných orgánov a administratívy súvisiace s vytvorením finančnej správy.

K čl. VII

K bodom 1 až 3

Navrhované úpravy reagujú na reformu daňovej a colnej správy a do Trestného poriadku sa premietajú nové označenia orgánov činných v trestnom konaní, za súčasného zachovania rozsahu ich vyšetrovacích kompetencií. Zároveň sa upravuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa zachováva príslušnosť na dokončenie vyšetrovania alebo skr áteného vyšetrovania, ktoré sa začalo pred 1. 1. 2012.

K čl. VIII

K bodu 1

V záujme jednoznačnosti sa navrhuje, aby služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. boli vymedzené podľa vyhlášky Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností, pričom rozsah služieb sa oproti pôvodnej prílohe č. 1 touto úpravou nemení. Použí vanie elektronickej registračnej pokladnice sa vzťahuje len na služby označené v tejto prílohe.

K bodu 2, 4, 6 a 10

S prihliadnutím na zrušenie niektorých právnych predpisov sa navrhujú zmeny príslušných poznámok pod čiarou.

K bodu 3

V ustanovenie sa navrhuje upraviť z hľadiska legislatívno-technického.

K bodu 5

S prihliadnutím na to, že servisné organizácie si budú plomby na elektronické registračné pokladnice objednávať u miestne príslušného daňového úradu servisnej organizácie, je potrebné túto skutočnosť upraviť v predmetnom ustanovení.

K bodu 7 a 14

Navrhovaná zmena názvu daňového riaditeľstva nadvä zuje na navrhovaný zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorý sa predkladá do legislatívneho procesu.

K bodu 8

Navrhuje sa nové znenie § 16, ktorý nanovo upravuje skutočnosti týkajúce sa napr. objednávania, zúčtovania a vedenia evidencie plomb. S prihliadnutím na skutočnosť, že plomby sa budú objednávať u daňov ého úradu servisnej organizácie, v ustanovení sa navrhuje, aby aj zúčtovanie plomb servisná organizácia vykonávala s daňovým úradom.

V súvislosti so zúčtovaním plomb sa navrhuje doplniť postup v prípade, kedy servisná organizácia prestane vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc.

V odseku 8 sa navrhuje doplniť povinnosť pre daňový ú rad servisnej organizácie o to, že tento daňový úrad vedie evidenciu plomb podľa servisných organizácií.

K bodu 9

Sankcie za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sú v súčasnosti ustanovené v zákone SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nadväzne na daňový poriadok, v ktorom nie sú tieto sankcie ustanovené, je potrebné tieto ustanoviť v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby v konaní o uložení pokút, napr. v konaní o uložení, odvolaní alebo o iných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch sa postupovalo podľa daňového poriadku.

K bodu 12

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa navrhujú prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Naprí klad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2011 a poruší ustanovenia tejto vyhl ášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Rovnako sa navrhuje, aby pri porušení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktoré bude zistené do 31. decembra 2011, sa pokuty ukladali podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011.

Zároveň sa navrhuje, aby plomby ktoré sú už obstarané tak zo strany finančného riaditeľstva, ako aj servisných organizácii, a na ktorých sa nachádzajú slová „DAÒOVÉ RIADITE¼STVO“ mohli byť aj napriek zmene názvu tohto orgánu (na FINANÈNÉ RIADITE¼STVO) používané až do vyčerpania zásob.

K bodu 13

Príloha č. 1 sa nahrádza novou prílohou nadväzne na bod 1.

K čl. IX

K bodom 1 až 4, 9 a 11 až 13.

Navrhované úpravy vyplývajú z navrhovaného zákona o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúč enie daňového riaditeľstva s colným riaditeľstvom a vytvorenie finančného riaditeľstva.

K bodu 5

Navrhovaná úprava nadväzuje na daňový poriadok, podľa ktorého za podmienok tam ustanovených bude môcť daňový úrad vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo územného obvodu kraja (napr. pri daň ovej kontrole).

K bodom 6

Navrhuje sa upraviť kompetencie daňových úradov v súlade s reformou daňovej a colnej správy. Vydávanie rozhodnutí po kontrole vykonávanej finančným riaditeľstvom je ustanovené v daňovom poriadku.

K bodu 7

Navrhuje sa ponechať pôsobnosť daňového ú radu pre vybrané daňové subjekty na území bratislavského kraja, nakoľko takmer všetky subjekty, ktoré spĺňajú podmienku „vybraného“ daňového subjektu majú sídlo na tomto území.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa precizujú kompetencie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 10

Z dôvodu, aby bolo možné zriadiť pobočky daňový ch úradov s účinnosťou od 1. 1. 2012 navrhuje sa, aby k 1. 1. 2012 zriadil pobočky daňových úradov minister financií na návrh, ktorý pred 1.1.2012 predloží ešte generálny riaditeľ Daňového riadite ľstva SR.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a č l. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 8. júna 2011.

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu