Zákon o lesoch 326/2005 účinný od 01.01.2023 do 31.03.2024

Platnosť od: 22.07.2005
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 31.03.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Lesy a lesné hospodárstvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST31JUD6527DS20EUPP11ČL8

Zákon o lesoch 326/2005 účinný od 01.01.2023 do 31.03.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 326/2005 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 257/2022

Legislatívny proces k zákonu 257/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 257/2022, dátum vydania: 21.07.2022

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2021.

Návrh zákona rozširuje dôvody vykonania pozemkových úprav a reaguje na zmenu klimatických podmienok a je zameraný na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Ako ďalší podstatný dôvod rozšírenia dôvodov na vykonanie pozemkových úprav možno uviesť, že návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a súčasnej podoby zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), ktoré sa prejavovali v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod.

Návrh zákona predkladá riešenie spôsobom vyňatia konania o pozemkových úpravách zo zákona č. 66/2009 Z. z. a začlenenie tohto špecifického konania do samostatného ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., pričom sa nastavujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania, posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania a pod.

Pokiaľ ide o ďalšie legislatívne zmeny návrh zákona, zavádza povinnosť vzdelanostného predpokladu pre vedúcich projektov pozemkových úprav tzv. osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorý bude možné získať vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou ministerstvom.

Návrh zákona vzhľadom na jednotlivé fázy konania o pozemkových úpravách ustanovuje obsahové náležitostí zloženia jednotlivých dokumentácií a zároveň stanovuje výnimky pre prípady, v ktorých sa nebude na konkrétne prípady vyžadovať úplná dokumentácia. Ďalšie legislatívne zmeny riešia problémy doručovania počas pozemkových úprav v podobe ustanovenia opatrovníka v prípadoch, kedy vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho.

Návrh zákona z hľadiska potreby odstránenia nejasností a aplikačných problémov z praxe zavádza definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku a zároveň dochádza k definovaniu možných spôsobov riešenia vlastníctva pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách.

Ďalšie legislatívne zmeny sa dotýkajú skutočnosti, ktoré môžu vlastníci pozemkov prijať v zásadách umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na iné účely ako je hospodárenie na pôde. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa združenia účastníkov pozemkových úprav, pričom reagujú na zmeny v zákone č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.

Návrh zákona zároveň vychádzal aj z dvoch nelegislatívnych materiálov:

1. „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých

2

opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 350 z 22. augusta 2018.

2. „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR dňa 21. augusta 2019. Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy uvádzame, že pri príprave obidvoch horeuvedených nelegislatívnych materiálov predkladateľ vypracoval podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V obidvoch prípadoch predmetná analýza bola predmetom rokovania a schválenia vládou SR.

Návrh zákona v článkoch II. a IV. reflektuje aj na organizačné zmeny Slovenského pozemkového fondu, pri riešení reštitučných nárokov náhrad z depozitu a neexistenciu právnej úpravy na povinnosť osvedčenia podpisu na plnomocenstve. V novelizačnom článku III sa upravujú opatrenia proti drobeniu pozemkov, ktoré vzniknú aj po vykonaní pozemkových úprav. Cieľom návrhu je sprísniť opatrenia proti drobeniu vlastníctva pozemkov a spoluvlastníckych podielov k pozemkom a zamedziť zvyšovaniu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike.

Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy uvádzame, že pri príprave obidvoch horeuvedených nelegislatívnych materiálov predkladateľ vypracoval podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V obidvoch prípadoch predmetná analýza bola predmetom rokovania a schválenia vládou SR. Návrh zákona predstavuje ďalší krok, ktorý je realizovaný v podobe nastavenia jednotlivých legislatívnych zmien za účelom naplnenia opatrení v uvedených nelegislatívnych materiáloch. Podľa materiálu „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ časti „Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“ kvantifikácia vplyvov na rozpočet verejnej správy na roky 2021-2023 predstavuje indikatívny výpočet, pričom konkrétne nároky na rozpočet verejnej správy budú predmetom rokovaní pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky. Návrh zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

4

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 15.7.2020Ukončenie: 12.8.2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

25.9.-15.10.2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

31.12.2021

2. Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Návrh zákona reflektuje na dlhodobé aplikačné problémy a pri jeho tvorbe sa vychádzalo aj z dvoch nelegislatívnych materiálov.

1. Materiál s názvom „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 350 z 22. augusta 2018.

2. „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR 21. augusta 2019 uznesením č. 358. Uvedený materiál vychádzal z potreby urýchleného riešenia rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku. Návrh zákona definuje nasledovné problémy:

- návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a súčasnej podoby zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“), ktoré sa prejavovali v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod,

- nedostatočné vzdelanostné predpoklady pre vedúcich zamestnancov príslušných okresných úradov pozemkových a lesných odborov s neadekvátnym vzdelaním, nakoľko proces pozemkových úprav je zdĺhavým konaním a nie je žiaduce, aby dochádzalo k podstatnej chybovosti v rámci pozemkových úprav aj vzhľadom na to, že prevažná časť finančných prostriedkov je poskytnutá zo štátneho rozpočtu, či prostriedkov EÚ,

- nedostatočná právna úprava v súvislosti s nejednoznačným vymedzením dokumentácie v rámci projektu pozemkových úprav, čo vyvoláva aplikačné problémy a nejednoznačný výklad pre jednotlivých zhotoviteľov v rámci Slovenskej republiky,

- neexistencia definovania čo sa považuje za trvalý porast a trvalý porast na cudzom pozemku

- absolútne neriešiteľný problém s doručovaním v prípadoch keď účastník zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho.

Uvedený stav podstatne zapríčiní predĺženie konania o pozemkových úpravách o niekoľko rokov.

3. Ciele a výsledný stav

Návrh zákona predkladá riešenie spôsobom vyňatia konania o pozemkových úpravách zo zákona č. 66/2009 Z. z. a začlenenie tohto špecifického konania do samostatného ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., pričom sa nastavujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania, posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania a pod.

Návrh zákona ďalej predkladá ďalšie legislatívne zmeny

- v súvislosti s nariadenými a povolenými pozemkovými úpravami,

- zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre zamestnancov vedúcich projektov pozemkových úprav s vymedzením požiadaviek na vzdelanie a prax a stanovuje podmienky na jeho získanie,

5

- zavádza sa definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku a zároveň dochádza k vysporiadaniu otázky komu pripadne do vlastníctva pozemok, na ktorom sa trvalý porast nachádza,

- pojmovo vymedzuje zloženie dokumentácie prípravného konania a zároveň stanovuje výnimky pre prípady, v ktorých sa nebude vzhľadom na konkrétne prípady vyžadovať úplná dokumentácia,

- ustanovuje možnosť vlastníkom pozemkov dohodnúť sa v rámci zásad umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na výmere potrebnej na nový pozemok slúžiaci ako verejné zariadenie a opatrenie. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“.

- reaguje na zmeny v zákone č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.,

- ustanovuje zánik nájomných vzťahov k pôvodným pozemkom po vykonaní pozemkových úprav.

Návrh zákona v článkoch II. a IV. reflektuje aj na aplikačné problémy Slovenského pozemkového fondu v súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry, riešení reštitučných nárokov náhrad z depozitu a neexistenciu právnej úpravy na povinnosť osvedčenia podpisu na plnomocenstve.

4. Dotknuté subjekty

Vlastníci pozemkov, nájomcovia poľnohospodárskej pôdy, projektanti pozemkových úprav, obce, vyššie územné celky, okresné úrady.

5. Alternatívne riešenia

Nulový variant by predstavoval ponechanie právnej úpravy bez zmeny, čo by zase konzervovalo a neriešilo právny stav so súčasnými nedoriešenými problémami uvedenými v bode 3.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie- Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky upravujúca podrobnosti o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie úloh štátnej správy v oblasti pozemkových úprav, postupe na jeho získanie a skúške určených štátnych zamestnancov ministerstva, okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov, ktorí plnia úlohy štátnej správy v oblasti pozemkových úprav.

7. Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek spolu s odôvodnením.- bezpredmetné

8. Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.- bezpredmetné

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

💧 Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

Uznesením č. 350 dňa 22. augusta 2018 vláda SR schválila nelegislatívny materiál s názvom „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní

6

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál poskytol objektívny obraz o aktuálnom stave majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákonom č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a súčasne navrhol riešenia, ktorými by sa súčasný proces majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva zefektívnil a zrýchlil formou jednoduchých pozemkových úprav. V nelegislatívnom materiáli bolo konštatované, že nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na sociálne vplyvy.

V návrhu zákona premietnuté niektoré návrhy riešení a to: vyňatie zo zákona 66/2009 Z. z. a úprava priamo do zákona č. 330/1991 Zb. osobitnými ustanoveniami, ktorými sa jednoznačne špecifikujú procesné a technické podmienky pre vykonanie jednoduchých pozemkových úprav a poskytovanie vyrovnania iba v pozemkoch, teda nie finančné vyrovnanie, ktoré bolo práve z dôvodu jeho enormnej výšky vyčíslené v spomenutom nelegislatívnom materiáli (vyčíslený v sume 2 316 100 000 eur) . Vzhľadom na to, že obce a VÚC v procese jednoduchých pozemkových úprav žiadateľmi bude na ich zvážení, či takýto postup využijú aj vzhľadom na ich finančné možnosti, keďže by mali znášať náklady na činnosť projektanta pozemkových úprav a prípadné znalecké posudky. To znamená, že prípadné negatívne vplyvy týkajúce sa financovania pozemkových úprav vyplývajúce z návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov jednotlivých subjektov verejnej správy. V súčasnosti preto nie je možné kvantifikovať objem finančných prostriedkov pre jednotlivé subjekty verejnej správy, nakoľko uvedený postup možno považovať ako jeden z ďalších postupov usporiadania takýchto pozemkov (obce môžu na poskytnutie vyrovnania poskytnúť svoj pozemok v rámci zámeny alebo kúpiť pozemok a následne ponúknuť tento pozemok zámenou na vyrovnanie). Zároveň, čo sa týka vplyvov na zamestnanosť vo verejnej správe predkladateľ nepredpokladá zvýšený nárast tejto agendy a zároveň nepredpokladá ani potrebu navýšenia počtu zamestnancov.

Ďalším materiálom, na ktorý nadväzuje návrh zákona je „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ schválený uznesením vlády SR č. 358 21. augusta 2019. Vzhľadom na opatrenia na zrýchlenie pozemkových úprav uvedené v tomto nelegislatívnom materiáli boli dopady týchto opatrení na rozpočet verejnej správy už kvantifikované v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Do návrhu zákona len ustanovené procesné a technické podmienky na vykonanie opatrení na zrýchlenie pozemkových úprav. Zároveň uvádzame, že ministerstvo v rámci legislatívneho procesu a úloh vyplývajúcich z citovaných uznesení vlády SR pripravilo v roku 2019 návrh zákona č. 330/1991 Zb., ktorý bol schválený v NR SR 27.11.2019. Pani prezidentka zákon vetovala v decembri 2019 a na rokovaní NR SR v januári 2020 veto p. prezidentky nebolo prelomené.

Kvantifikácia vplyvov opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav na rozpočet verejnej správy vychádza z materiálu „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ schválený uznesením vlády SR č. 358 21. augusta 2019, a teda vyčíslenie vplyvov na rozpočet verejnej správy na roky 2021 2023 uvedené v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu k predmetnému materiálu predstavuje indikatívny výpočet, pričom konkrétne nároky na rozpočet verejnej správy (finančné prostriedky a navýšenie počtu zamestnancov v rozpočte kapitol MPRV SR a MV SR) budú predmetom rokovaní pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.

Pokiaľ ide o jednoduché pozemkové úpravy vykonávané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu 8j), ich úprava nevychádza z uvedených dvoch nelegislatívnych materiálov. Zároveň je potrebné konštatovať, že nepredkladáme zvýšenú záťaž na verejné financie ani na zamestnanosť vo verejnej správe, preto nie je potrebné aktualizovať rozpočtové vplyvy vyplývajúce z uvedených dvoch nelegislatívnych materiálov ani vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy k návrhu zákona. Uvádzame tiež, že v prípade postupu podľa § 8j je na samotnom zvážení žiadateľa ešte pred samotným začatím pozemkových úprav (rovnako ako v prípade postupu podľa § 8i), či bude zákonom upravený procesný postup realizovať vzhľadom na možné finančné náklady. Výdavky súvisiace s realizáciou projektu pozemkových úprav preto budú obmedzené v rámci finančných limitov samotného žiadateľa.

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Mgr. Barbora Zachardová

tel.: +421 2 592 66 346

barbora.zachardova@land.gov.sk

 

12. Zdroje

„Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 350 z 22. augusta 2018.

„Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ schválený uznesením vlády SR č. 358

7

21.08.2019.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu zásadné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa nielen o identifikáciu pozitívnych, ale aj o identifikáciu negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a aj z toho vplyvy na MSP v Doložke vybraných vplyvov (Časť 9.).

Komisia nesúhlasí s tým, že materiál nepredpokladá žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti. V Čl. I novelizačný bod 17. a 40. sa hovorí o "registri trvalých porastov", ktorý sa v pôvodnom zákone nenachádzal, z čoho vyplýva, že sa zavádza nový register /elektronický systém/. Z uvedeného dôvodu je nutné uviesť pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti do doložky vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

Upozorňujeme predkladateľa, že súčasťou hodnotenia sociálnych vplyvov analýzy sociálnych vplyvov je aj zhodnotenie vplyvov predkladaného návrhu na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých návrhom ovplyvnených skupín obyvateľstva (bod 4.2 analýzy sociálnych vplyvov, v ktorom sa identifikuje, popíše a kvantifikuje tento vplyv), a to podľa Metodického postupu pre analýzu sociálnych vplyvov, ktorý je uvedený v Prílohe č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. V prípade, že predložený návrh zákona zasahuje do dotknutých vlastníckych a iných práv obyvateľov, je potrebné tieto vplyvy identifikovať v bode 9 doložky vybraných vplyvov v rámci sociálnych vplyvov a zhodnotiť v analýze sociálnych vplyvov, ktorá sa identifikáciou týchto vplyvov stáva povinnou súčasťou predkladaného materiálu. V prípade prehodnotenia sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona je potrebné túto skutočnosť zohľadniť aj v príslušnom texte všeobecnej časti dôvodovej správy týkajúcom sa hodnotenia sociálnych vplyvov.

V doložke odporúčame predkladateľovi dopracovať časť 2. definícia problému v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Predkladateľ v časti 2 tvrdí, že návrh zákona reflektuje na dlhodobé aplikačné problémy, čo však nepredstavuje definíciu problému. Časť 2. pomenúvať základné problémy, na ktoré návrh reaguje a popísať príčiny problému a prípadne aj kvantifikovať jeho rozsah.

Zároveň odporúčame predkladateľovi zhodnotiť vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy a vypracovať ich analýzu. Materiál konštatuje, že „V súčasnosti preto nie je preto možné kvantifikovať objem finančných prostriedkov pre jednotlivé subjekty verejnej správy,...“ čo neznamená, že Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie žiadne ako sa uvádza v doložke. V prípade, že kvantifikácia nie je možná, tieto vplyvy (vrátane ich charakteru) by mali byť aspoň popísané.

Komisia požaduje dopracovať doložku vplyvov na životné prostredie. Materiál v predkladacej aj dôvodovej správe uvádza, že po vykonaní pozemkovej úpravy nastanú pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, rovnaké pozitívne vplyvy sa predpokladajú aj na životné prostredie. Samostatná analýza vplyvov na životné prostredie by tiež mala byť súčasťou materiálu.

V doložke vybraných vplyvov Komisia navrhuje predkladateľovi vyznačiť aj negatívny vplyv služieb verejnej správy na občana a negatívny aj pozitívny vplyv na procesy služieb vo verejnej správe, a to z dôvodu, že vznikajú nové povinnosti pre občana a takisto vznikajú aj nové povinnosti pre orgán verejnej moci a zároveň niektoré povinnosti orgánu verejnej moci zanikajú.

Taktiež navrhujeme predkladateľovi vypracovať aj analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov.

Zdôvodnenie:

1.Čl. I bod 9 predmetného materiálu § 5 ods. 3 sa dopĺňa písmenom g) okresnému úradu v sídle kraja

vzniká nová povinnosť vydávať stanoviská k územnoplánovacej dokumentácii vo veciach prebiehajúcich

a plánovaných pozemkových úprav

2.Čl. I bod 17 predmetného materiálu - § 6 sa dopĺňa odsekmi 8 11 v odseku 8 vzniká nová povinnosť

okresnému úradu „Ak vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, okresný úrad mu do

vykonania zápisu dediča do katastra nehnuteľností na účely konania o pozemkových úpravách ustanoví opatrovníka z okruhu jeho blízkych osôb v poradí manžel alebo deti, ktorý sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nie je možný postup podľa prvej vety, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec“.

V odseku 11 vzniká nová povinnosť okresnému úradu viesť register trvalých porastov na cudzom pozemku.

3.Čl. I bod 24 predmetného materiálu v § 7 ods. 4 sa za písmeno j) vkladá nové písmeno k) vzniká nová

povinnosť pre okresný úrad vyzvať okrem žiadateľa aj Slovenský pozemkový fond a správcu, aby v tej istej

lehote navrhli pozemky na účely vyrovnania vo vlastníctve štátu.

4.Čl. I bod 25 predmetného materiálu v § 7 sa vypúšťajú odseky 6 a 7 zaniká povinnosť okresnému úradu

prerokovať pozemkové úpravy s poľnohospodárskym podnikom a lesným podnikom, osobou, ktorá

8

obhospodaruje pozemok, ktorého je vlastníkom, spoluvlastníkom, správcom, nájomcom na základe zmluvy o nájme alebo zo zákona alebo ktoré obhospodarujú pozemok na základe iného zákonného dôvodu a s obcou a orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania.

5.Čl. I bod 26 predmetného materiálu v § 7 ods. 6 tretej vete sa vypúšťajú slová „okresný úrad eviduje prípravný výbor v registri združení účastníkov pozemkových úprav.“ okresnému úradu zaniká povinnosť

evidovať prípravný výbor v registri združení účastníkov pozemkových úprav.

6.Čl. I bod 27 predmetného materiálu - § 7 sa dopĺňa odsekom 7 okresnému úradu vzniká nová povinnosť

vypracovať elaborát prípravného konania.

7.Čl. I bod 31 predmetného materiálu v § 8 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4 okresnému úradu vzniká

nová povinnosť vyzvať vlastníkov trvalého porastu na cudzom pozemku, aby v určenej lehote požiadali

okresný úrad o zápis trvalého porastu na cudzom pozemku do registra porastov, určili hranice trvalého porastu na cudzom pozemku a preukázali vlastníctvo trvalého porastu na cudzom pozemku, ako aj oprávnenosť jeho výsadby.“

Zároveň týmto vzniká nová povinnosť aj pre občana.

8.Čl. I bod 32 predmetného materiálu v § 8 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6 okresnému úradu vzniká

nová povinnosť informovať vlastníkov pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav so známym

pobytom , že sa začínajú pozemkové úpravy.

9.Čl. I bod 40 predmetného materiálu v § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e) okresnému úradu vzniká nová

povinnosť začať práce na vyhotovovaní registra porastov.

10.Čl. II bod 2 predmetného materiálu v § 16 ods. 6 sa dopĺňa druhá veta občanovi vzniká nová povinnosť,

a to mať podpis na plnomocenstve osvedčený.

11.Čl. III bod 2 predmetného materiálu – v § 6 ods. 10 sa dopĺňa druhá veta - občanovi vzniká nová povinnosť,

a to mať podpis na plnomocenstve osvedčený.

Podľa doložky vybraných vplyvov nebude mať predložený materiál vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak v bode 54. vlastného materiálu sa v § 11 ods. 11 pripájajú slová „pričom pri nariadených pozemkových úpravách pri celkovej výmere pozemkov alebo spoluvlastníckych podielov k pozemkom vlastníka v obvode projektu pozemkových úprav do 200 m2 Slovenský pozemkový fond alebo 1 000 m2 správca vždy súhlasí s vyrovnaním v peniazoch“. V nadväznosti na uvedené žiadame predkladateľa o objasnenie, či toto ustanovenie nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy. Súčasne upozorňujeme, že ak by z predmetného návrhu zákona vplyv vyplýval, je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy a uviesť finančné krytie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II. a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Vyjadrenie predkladateľa

K bodu 6:

Doplnením § 7 odsekom 7 (pôvodný novelizačný bod 27, teraz 29) okresnému úradu nevzniká nová povinnosť vypracovať elaborát prípravného konania. Elaborát prípravného konania bol v závere prípravného konania vypracovávaný vždy v súlade s metodickým návodom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Bolo potrebné túto povinnosť záväzne upraviť aj v zákone.

K bodu 9:

Doplnením § 9 ods. 1 písmenom e) (pôvodný novelizačný bod 40, teraz 43) okresnému úradu nevzniká nová povinnosť začať práce na vyhotovovaní registra porastov, pretože tento register bude súčasťou už spracovávaného registra pôvodného stavu jeho písomnej časti v súčasnosti platnom znení zákona č. 330/1991 Zb.

K § 11 ods. 11, pôvodný novelizačný bod 54, teraz 59:

Nie je možné vyčísliť dopady na rozpočet verejnej správy, pretože v súčasnosti nie je známy počet katastrálnych území, kde sa bude vypracovávať projekt pozemkových úprav, a tiež dopredu nie je známy počet vlastníkov, ktorí budú písomne súhlasiť s náhradou v peniazoch pri výmere poľnohospodárskej pôdy do 200 m2, resp. pri výmere lesných pozemkov do 1000 m2.

Pripomienky Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov uvedené v ostatných bodoch stanoviska boli predkladateľom zapracované.

9

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Pre kvantifikáciu vplyvu nie k dispozícii relevantné údaje, vzhľadom na to, že nie je k dispozícii žiadna evidencia o počte vlastníkov podnikateľských subjektov, ktoré budú reálne ovplyvnené navrhovanou právnou úpravou a preto nie je možné ani hrubým odhadom stanoviť ich počet.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“) ako predkladateľ návrhu zákona berie do úvahy, že môžu nastať prípady, kedy podnikateľský subjekt môže byť vlastníkom pozemku pod stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „VÚC“).

V prípade, ak dôjde k procesu pozemkových úprav pre podnikateľa môžeme jednoznačne uviesť, že to bude predstavovať jednoznačne pozitívny dosah, nakoľko v podobe vyrovnania môže získať pozemok, ktorý bude (napr. pre jeho podnikateľské aktivity) hodnotnejší a podstatne viac disponibilnejší ako pôvodný pozemok. Zároveň uvádzame, že nie je možné tento vplyv v súčasnosti ani odhadom číselne kvantifikovať, nakoľko máme za to, že sa to prejaví u každého podnikateľa rôzne v závislosti od spôsobu využitia novozískaného pozemku.

Čo sa týka negatívnych dopadov, tie môžu nastať v prípadoch kedy sa nedokážu pozemkové úpravy zrealizovať, kedy sa problém rozdrobenosti pozemkov, zlého tvaru, dostupnosti pozemkom nevyrieši a nebude môcť podnikateľ napr. hospodáriť na vlastnej pôde ale bude musieť si opätovne pôdu, na ktorej chce hospodáriť prenajať od niekoho iného resp. uzavrieť podnájomný vzťah s ďalším subjektom.

Negatívny vplyv na súčasných nájomcov pozemkov môže mať vypustenie prednostného práva nájmu po pozemkových úpravách, pre nových záujemcov o nájom pozemkov toto ustanovenie naopak bude mať pozitívny vplyv.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie k návrhu zákona prebehli od 23. júla 2020 do 20. augusta 2020. O konzultácie prejavili záujem AZZZ. Zástupcovia AZZZ boli oboznámení s návrhom zákona a nevzniesli žiadne pripomienky, nakoľko ide o návrh zákona, ktorý bol p. prezidentkou vetovaný v decembri 2019 a veto p. prezidentky sa v januári 2020 v NR SR nepodarilo prelomiť. Uvádzame, že návrh zákona obsahuje legislatívne zmeny, ktoré boli schválené na rokovaní NR SR 27.11.2019.

Ďalej je potrebné uviesť, že ministerstvo predloženým návrhom zákona nadväzuje na materiál, „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 350 z 22. augusta 2018. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený materiál bol výsledkom pracovnej skupiny, v ktorej členmi boli zástupcovia MF SR, ZMOS-u, VÚC a podnikateľských subjektov.

Ďalší materiál, na ktorý nadväzuje návrh zákona je materiál s názvom „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR 21. augusta 2019 uznesením č. 358. Predmetný materiál bolo potrebné vypracovať vzhľadom na aplikačné problémy v súvislosti s rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva na Slovensku.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nie nedochádza.

10

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Bez vplyvu na inovácie.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza k nepriamym finančným nákladom

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona nevyvoláva žiadne zvýšenie administratívnych nákladov.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa v eurách ročne

Náklady na celé podnikateľské prostredie v eurách

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Administratívne náklad

Celkové náklady regulácie

nie je možné kvantifikovať

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Bez priameho vplyvu na vytváranie obchodných bariér.

11

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

-

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

1.Doplnením § 5 ods. 3 písmenom g) (novelizačný bod 10) vzniká okresnému úradu v sídle kraja nová povinnosť vydávať stanoviská k územnoplánovacej dokumentácii vo veciach prebiehajúcich a plánovaných pozemkových úprav.

2.Doplnením § 6 odsekom 8 (novelizačný bod 19) vzniká nová povinnosť ustanoviť opatrovníka pre prípady vymedzené v návrhu zákona.

3.Doplnením § 6 odsekom 11 (novelizačný bod 19) vzniká povinnosť viesť register trvalých porastov na cudzom pozemku a povinnosť vyzvať občana na zápis trvalého porastu a povinnosť začať práce na vyhotovovaní registra porastov (§ 8 ods. 3, novelizačný bod 34)

4.Doplnením § 7 ods. 4 písmenom k) (novelizačný bod 27) vzniká nová povinnosť pre okresný úrad vyzvať okrem žiadateľa aj Slovenský pozemkový fond a správcu, aby v tej istej lehote navrhli pozemky na účely vyrovnania vo vlastníctve štátu; obdobná povinnosť vzniká doplnením písmena l), pokiaľ ide o pozemkové úpravy vykonávané podľa § 2 ods. 1 písm. m).

5.Vložením nového odseku 5 v § 8 (novelizačný bod 35) okresnému úradu vzniká nová povinnosť informovať o začatí vykonávania pozemkových úprav.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Nie je možné jednoznačne uviesť názov služby, nakoľko tieto povinnosti definované v jednotlivých § v rámci príslušnej etapy konania o pozemkových úpravách. Nové služby verejnej správy, ktorých vytvorenie návrh zákona predpokladá, sú uvedené v bode 7.1.1.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

-

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Okresné úrady odbory pozemkové a lesné

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Priame finančné náklady sa pre občana zvyšujú zavedením povinnosti osvedčiť podpis na plnomocenstve v konaní podľa novelizovaných právnych predpisov (čl. II bod 3 - doplnenie § 11 odsekom 12 a čl. IV bod 7 – doplnenie § 6 odsekom 15). Odmena za notárske úkony je stanovená osobitným predpisom (Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov).

Zníženie nepriamych finančných nákladov

12

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Čas vybavenia požiadavky sa zvyšuje o čas potrebný na vyžiadanie povinných náležitostí k dosiahnutiu výsledku služby a o čas potrebný na ich doručenie.

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Účastníci pozemkových úprav 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov).

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Občanovi, ktorý je v konaní podľa novelizovaných právnych predpisov zastúpený na základe plnomocenstva, vzniká nová povinnosť, a to mať podpis na plnomocenstve osvedčený (čl. II bod 3 - doplnenie § 11 odsekom 12 a čl. IV bod 7 – doplnenie § 6 odsekom 15).

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Okresné úrady pozemkové a lesné odbory.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

1.okresnému úradu v sídle kraja vzniká nová povinnosť vydávať stanoviská k územnoplánovacej dokumentácii vo veciach prebiehajúcich a plánovaných pozemkových úprav - § 5 ods. 3 písm. g) (novelizačný bod 10),

2.vzniká povinnosť ustanoviť opatrovníka pre prípady vymedzené v návrhu zákona - § 6 ods. 8 (novelizačný bod 19),

3.vzniká nová povinnosť viesť register trvalých porastov na cudzom pozemku a povinnosť vyzvať občana na zápis trvalého porastu - § 6 ods. 11 (novelizačný bod 19) a povinnosť začať práce na vyhotovovaní registra porastov - § 8 ods. 3 (novelizačný bod 34),

4.§ 7 ods. 4 písm. k) (novelizačný bod 27) vzniká nová povinnosť pre okresný úrad vyzvať okrem žiadateľa aj Slovenský pozemkový fond a správcu, aby v tej istej lehote navrhli pozemky na účely vyrovnania vo vlastníctve štátu; obdobná povinnosť v novom písmene l), pokiaľ ide o pozemkové úpravy z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. m).

5.okresnému úradu vzniká nová povinnosť informovať o začatí vykonávania pozemkových úprav - § 8 ods. 5 (novelizačný bod 35).

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Zaniká povinnosť okresnému úradu prerokovať pozemkové úpravy s poľnohospodárskym podnikom a lesným

podnikom, osobou, ktorá obhospodaruje pozemok, ktorého je vlastníkom, spoluvlastníkom, správcom, nájomcom na základe zmluvy o nájme alebo zo zákona alebo ktoré obhospodarujú pozemok na základe iného zákonného dôvodu a s obcou a orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania vypustenie odsekov 6 a 7 v § 7 (novelizačný bod 28).

13

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 2 ods. 1 písm. b)

V súčasnosti je možné pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) iba povoliť na žiadosť. Z dôvodu aplikačnej praxe dochádza k úprave špecifikácie tohto dôvodu pozemkových úprav 2 ods. 1 písm. b) a v tejto súvislosti aj k novelizačným bodom 3 a 4. Zmena dôvodu reflektuje aj na objektívne skutočnosti, kedy v odôvodnených prípadoch po „veľkých“ nariadených pozemkových úpravách (napr. na základe rozhodnutia súdu alebo po zápise pozemkových úprav do katastra nehnuteľností) nastanú prípady, keď je potrebné usporiadať hospodárenie na pôde. Právna úprava takouto legislatívnou zmenou umožňuje príslušnému okresnému úradu vzhľadom na to, že vedomosť o celkovej problematike pozemkového vlastníctva v rámci svojej miestnej pôsobnosti, podať podnet a so súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) nariadiť pozemkové úpravy. To znamená, že uvedený dôvod bude možné aplikovať nielen pre povolené pozemkové úpravy, ale aj pre nariadené pozemkové úpravy. Zároveň uvedený dôvod reflektuje aj na aplikačnú prax, kedy dochádza k zmene užívacích (nájomných vzťahov) uzatvorením napr. zmluvy o budúcej zmluve medzi vlastníkom pozemku a nájomcom. O uvedenej skutočnosti, teda že dôjsť k podstatným zmenám v užívacích vzťahoch sa príslušný okresný úrad dozvie napr. pri aplikovaní § 11 ods. 18 alebo 12 ods. 6.

K bodu 2 (§ 2 ods. 1 písm. d)

Zmena klimatických podmienok sa v súčasnosti podpisuje na stave celej našej planéty. Klimatické zmeny v podobe búrok, rýchlych povodní, vysychania riek a jazier spôsobujú v krajine podstatné zmeny, ktoré prinášajú so sebou aj veľké poľnohospodárske škody. V záujme aspoň čiastočne zmierniť súčasné klimatické zmeny je potrebné apelovať na prípravu opatrení súvisiacich s adaptáciou poľnohospodárstva na zmenu klímy prostredníctvom takých spôsobov hospodárenia, ktorými sa zvýši zadržiavanie vody v krajine. Z uvedeného dochádza k doplnenia dôvodu na vykonanie pozemkových úprav, kedy rámci projektu pozemkových úprav dochádza k riešeniu vodného režimu v krajine, teda k jej zadržiavaniu (retencii) i uchovaniu (akumulácia), čo bude s meniacou sa klímou čoraz dôležitejšia úloha. Rovnako sa umožní nariadiť pozemkové úpravy, ak to bude potrebné v záujme budovania prvkov zelenej infraštruktúry, revitalizácie a renaturácie vodných tokov, alebo dosiahnutia cieľov ochrany v chránených územiach.

K bodu 3 (§ 2 ods. 1 písm. l a m)

V § 2 sa dopĺňa nové písmeno l) o ďalší dôvod vykonania pozemkových úprav v prípadoch majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Odstraňuje sa tak niekoľko ročný problém nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a zákona č. 330/1991 Zb. V nadväznosti na to sa dopĺňa aj nový § 8i, ktorý precizuje procesný postup pozemkových úprav z tohto dôvodu.

Písmenom m) sa samostatne ustanovuje ďalší dôvod vykonania pozemkových úprav. Uvedená požiadavka vyplynula z medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého Ministerstvo životného prostredia SR uplatnilo zásadnú pripomienku s cieľom vyriešenia usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu.

14

K bodu 4 (§ 2 ods. 2)

S poukazom na vysvetlenie k bodu 1 sa dopĺňa ustanovenie zákona, v zmysle ktorého je možné pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného podľa § 2 ods. 1 písm. b) nariadiť aj na základe podnetu okresného úradu so súhlasom Ministerstva.

K bodu 5 (§ 2 ods. 3)

Dopĺňa sa ustanovenie zákona č. 330/1991 Zb., že z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. b) môže požiadať o pozemkové úpravy aj fyzická osoba alebo právnická osoba. Okresný úrad ich povolí, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované skutočnosti.

K bodu 6 (§ 2 ods. 4)

S cieľom precizovania doterajšej právnej úpravy pozemkových úprav navrhujeme po účinnosti návrhu zákona nekombinovať jednotlivé dôvody na vykonanie pozemkových úprav.

K bodu 7 (§ 3 ods. 3)

Na účely prešetrenia priebehu hraníc projektu pozemkových úprav a zisťovania zmien druhov pozemkov podľa skutočného stavu v teréne sa zriaďuje komisia. V odseku 3 sa ustanovuje zloženie a činnosť komisie. Vzhľadom na osobitosti konkrétnej situácie budú na rokovanie komisie prizvaní zástupcovia dotknutých orgánov štátnej správy, správcov majetku štátu a iných organizácií. Uvedení zástupcovia nebudú mať v komisii hlasovacie právo, ale poskytnú komisii svoje odborné stanoviská a vyjadrenia týkajúce sa predmetu rokovania.. Ako príklad je možné uviesť napr. prípad, kedy bude potrebné vykonať pozemkové úpravy v záujme obnovenia a zlepšenia ekologickej stability v povodí rieky Dunaj. V tomto prípade budú vzhľadom na znalosť problematiky a miestnych pomerov prizvaní napr. zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zástupcovia Hydromeliorácií š.p. a pod.

K bodu 8 (§ 4 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky „chránené územie“ v spojitosti s novým znením § 11 ods. 10.

K bodu 9 (§ 5 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou v bode 4 v súvislosti s presunutím zavedenej legislatívnej skratky ministerstva a jej ďalším používaním v texte zákona.

K bodu 10 (§ 5 ods. 3)

Z dôvodu možných nesúladov medzi súčasne spracovávanou územnoplánovacou dokumentáciou a prebiehajúcimi pozemkovými úpravami (hlavne ich etapou všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav) sa ustanovuje, že orgán štátnej správy na úseku pozemkových úprav bude dotknutým orgánom pre územné plánovanie.

K bodom 11 a 12 (§ 5 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava, ktorá sa týka aktualizácie poznámok pod čiarou k odkazom 3 a 3a.

K bodu 13 (§ 5 ods. 4 písm. o)

Združenie účastníkov je právnickou osobou, ktoré vzniká zápisom do registra združení, ktoré vedie príslušný okresný úrad. Keďže vznik združenia podmieňuje zápis do registra združení

15

účastníkov pozemkových úprav, bolo potrebné zosúladiť skutkový a právny stav.

K bodu 14 (§ 5 ods. 5 až 8)

Upravujú sa kompetencie okresného úradu v súvislosti so spracovávaním osobných údajov v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Ďalej ustanovenie upravuje základné podmienky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu, pričom vymedzuje požiadavky na vzdelanie a prax.

Osobitný kvalifikačný predpoklad musia spĺňať iba zamestnanci, ktorí budú tzv. „vedúcimi projektov pozemkových úprav“, čo vyplýva aj z Návrhu opatrení na urýchlenie pozemkových úprav, ktorý schválila vláda SR. Osobitný kvalifikačný predpoklad sa získa úspešným vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou ministerstvom. Ministerstvo pristúpilo k stanoveniu osobitného kvalifikačného predpokladu aj vzhľadom na skutočnosť, že pozemkové úpravy patria z hľadiska času a financií k zdĺhavým a finančne náročným procesom, a preto je namieste presne stanoviť požiadavky vzdelania pre takýchto zamestnancov, aby sme do budúca predišli nekvalitne odvedeným pozemkovým úpravám. Podrobnosti o podmienkach získania osobitného kvalifikačného predpokladu, predkladania požadovanej dokumentácie, vykonaní skúšky a jeho zánik upraví všeobecné záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.

K bodu 15 (poznámka pod čiarou k odkazu 3b)

Legislatívno-technická úprava týkajúca sa vypustenia poznámky pod čiarou, ku ktorej odkaz 3b v texte zákona absentuje.

K bodom 16 a 17 (§ 6 ods. 1)

Upresnenie ustanovenia z dôvodu nejasného výkladu, že to všetci vlastníci pozemkov resp. iných nehnuteľností v obvode projektu pozemkových úprav, teda v tom obvode, kde sa pozemkové úpravy realizujú. Ustanovenie § 6 ods. 1 písm. c) sa vzťahuje aj na vlastníkov nehnuteľného lesného majetku.

K bodu 18 (poznámka pod čiarou k odkazu 5b)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu 5b.

K bodu 19 (§ 6 ods. 8 až 11)

Konanie o pozemkových úpravách je samo o sebe komplikovaným a dlhým správnym konaním (vzhľadom na jeho jednotlivé fázy) so stovkami účastníkov a v aplikačnej praxi pomerne často nastávajú prípady, kedy nie je možné ani po využití všetkých dostupných možností zistiť právneho nástupcu vlastníka pozemku, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V takýchto prípadoch potom nastáva situácia, kedy sa konanie zbytočne predlžuje, dokonca aj o niekoľko rokov. Legislatívna úprava zavádza v danom prípade ešte pred tým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť opatrovníka na zastupovanie dedičov z okruhu blízkych osôb poručiteľa doterajšieho vlastníka pozemku, v poradí manžel alebo deti, ktorý sa prevažnú časť roka zdržuje v katastrálnom území, v ktorom sa pozemkové úpravy vykonávajú. Pokiaľ takéto osoby nebude možné ustanoviť za opatrovníka, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec. Opatrovník bude na účely pozemkových úprav vykonávať úkony do zápisu dediča do katastra nehnuteľností.

Pre účely pozemkových úprav sa zavádza definícia vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Rozlišuje sa medzi stavom, kedy vlastník pozemku je aj vlastníkom trvalého porastu na ňom a stavom, kedy vlastník oprávnene vysadeného trvalého porastu je jeho

16

vlastníkom. Trvalým porastom na cudzom pozemku môže byť najmä porast viniča, chmeľu, ovocných stromov, ovocných krov, prípadne ďalších okrasných, rýchlorastúcich alebo iných drevín, ktorý bol oprávnene a so súhlasom vlastníka, ak bol v čase výsadby potrebný, vysadený na cudzom pozemku po účinnosti zákona č. 229/1991 Zb., teda po 24. 6. 1991. Všetky lesné porasty bez ohľadu na čas ich vzniku sa považujú za vlastné trvalé porasty v zmysle definície vyplývajúcej z nového doplnenia § 6 ods. 10.

K bodu 20 (§ 7 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením subjektov, na ktorých podnet resp. žiadosť sa pozemkové úpravy vykonávajú, v novelizačných bodoch 4 a 5.

K bodu 21 (§ 7 ods. 2 písm. c)

Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na skutočnosť, že v § 7 ods. 2 písm. c) ustanovuje, ak je „záujem“ teda z uvedeného vyplýva, že nejde o nariadené (štátom) pozemkové úpravy. Nejasnosť ustanovenia spôsobovalo aj slovné spojenie „súhlas vlastníkov najmenej polovičnej výmery pozemkov“ v prípade ak polovica vlastníkov svoj súhlas prejavila a druhá polovica vlastníkov súhlas nedala/neprejavila. Nová právna úprava vyžaduje súhlas vlastníkov nadpolovičnej výmery pozemkov t. j. 50+1.

K bodu 22 (§ 7 ods. 2 písm. d)

Legislatívno-technická úprava s cieľom zjednotenia terminológie.

K bodu 23 (§ 7 ods. 3)

V doterajšej právnej úprave absentuje časový úsek, dokedy je potrebné nariadiť prípravné konanie v prípade povolených alebo nariadených pozemkových úprav. Návrh zákona jednoznačne stanovuje lehotu, do ktorej je potrebné nariadiť prípravné konanie.

K bodu 24 (§ 7 ods. 4 písm. c)

Legislatívno-technická úprava. Význam slova revízia obsahovo zahŕňa prehliadku; preskúmanie, preskúšanie, kontrolu; opravu. Okresný úrad vychádza z jasných a relevantných listín katastra teda z aktuálneho stavu katastra nehnuteľností v danom časovom úseku.

K bodu 25 (§ 7 ods. 4 písm. d)

Legislatívno-technická úprava, ktorá vyplynula z nejasnej formulácie v aplikačnej praxi nakoľko pôvodné ustanovenie vyvolávalo špekulácie, že pôvodne slovné spojenie „určí záväznosť“ mohlo pri vykonaní pozemkových úprav zvádzať k tomu, že príslušný okresný úrad odbor pozemkový a lesný mohol na základe svojej svojvôle určovať záväznosť územnoplánovacích podkladov.

K bodu 26 (§ 7 ods. 4 písm. i)

Keďže viaceré osídlenia sa nachádzajú aj na lesných pozemkoch, je potrebné aby pozemky na účely vyrovnania mohol poskytnúť aj správca (napr. Lesy SR š. p. a pod.), nie len Slovenský pozemkový fond.

K bodu 27 (§ 7 ods. 4 písm. k a l)

Vzhľadom na doplnené dôvody vykonania pozemkových úprav (viď bod 3) sa ustanovujú povinnosti a lehota pre žiadateľa, Slovenský pozemkový fond a správcu v súvislosti s predložením návrhu pozemkov na účely vyrovnania.

17

K bodu 28 (§ 7 ods. 6 a 7)

V rámci prípravného konania uskutočňuje okresný úrad viaceré úkony a zisťovania 7 ods. 4). Vypúšťané odseky 6 a 7 boli duplicitné, nejednoznačné a v praxi spôsobovali problémy.

K bodu 29 (§ 7 ods. 6)

Vzhľadom na zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z. nie je možné evidovať prípravný výbor v registri združení účastníkov pozemkových úprav.

K bodu 30 (§ 7 ods. 7)

V aplikačnej praxi nebol zadefinovaný jednoznačný názov dokumentácie, ktorá obsahovala výsledky stavu prípravného konania. Názvy tejto dokumentácie, i keď z obsahu bolo jasné, že ide o výsledky stavu prípravného konania, sa odlišovali, a preto sa v záujme jednotného pomenovania zavádza jednotná terminológia pre tento typ dokumentácie. Pojem elaborát prípravného konania je terminus technicus, používaný v aplikačnej praxi. Zároveň po skončení prípravného konania, ako stručné zhodnotenie tejto fázy okresný úrad vypracuje správu so zhodnotením výsledkov prípravného konania.

K bodu 31 (§ 7a)

Vzhľadom na to, že zloženie a názvy jednotlivých čiastkových dokumentácií spracovávaných počas projektu pozemkových úprav boli upravené v rôznych ustanoveniach zákona, ako aj vzhľadom na to, že podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 330/1991 Zb. okresný úrad pri jednoduchých pozemkových úpravách môže určiť zloženie a rozsah vyhotovovanej dokumentácie, bolo žiadúce ich uviesť na jednom mieste. V novom § 7a sa vymedzuje zloženie jednotlivých dokumentácií, ktoré výsledkom jednotlivých konaní o pozemkových úpravách vzhľadom na jednotlivé fázy konania o pozemkových úpravách.

K bodu 32 (§ 8 ods. 1)

Dopĺňa sa právna úprava postupu okresného úradu pri rozhodovaní o povolení pozemkových úprav, predovšetkým sa ustanovuje lehota, do ktorej je okresný úrad povinný rozhodnutie vydať.

K bodu 33 (§ 8 ods. 1 písm. f)

Toto ustanovenie ustanovuje, že v odôvodnených prípadoch môže okresný úrad rozhodnúť, že niektoré z dokumentácií sa nebudú vyhotovovať vôbec, prípadne niektoré sa budú vyhotovovať iba v určitom rozsahu. V rozhodnutí o nariadení alebo povolení pozemkových úprav musí okresný úrad riadne odôvodniť, prečo rozhodol o zmene v zložení alebo rozsahu dokumentácií, teda prečo vynechal prípadne zredukoval časti dokumentácie.

K bodu 34 (§ 8 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa eliminuje neprimerané zaťažovanie vlastníkov vypustením jeho doterajšej povinnosti oznámiť svoj zámer týkajúci sa užívania pozemkov. Obsahom vlastníckeho práva je aj právo s vecou nakladať (ius disponendi), t. j. oprávnenie vlastníka určovať ďalšie právne osudy veci, napr. vec predať, vypožičať a tiež prenajať.

Cieľom navrhovaného ustanovenia je špecifikovať povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku. Lehota by mala byť určená tak, aby bolo možné vyhotoviť register porastov ako jeden z podkladov v rámci prípravy registra pôvodného stavu. Okresný úrad zapíše do registra porastov trvalý porast na cudzom pozemku, ak vlastník trvalého porastu na cudzom pozemku, ktorý v určenej lehote požiadal okresný úrad o zápis trvalého porastu na cudzom pozemku do registra

18

porastov, preukáže, že:

a)je vlastníkom trvalého porastu na cudzom pozemku,

b)on alebo jeho právny predchodca bol oprávnený trvalý porast na cudzom pozemku vysadiť,

c)on alebo jeho právny predchodca mal súhlas vlastníka pozemku, ak bol k výsadbe trvalého porastu na cudzom pozemku súhlas potrebný,

d)trvalý porast na cudzom pozemku je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám,

e)hranice trvalého porastu na cudzom pozemku v teréne súhlasia s oprávnenou plochou.

V registri porastov sa evidujú údaje o ploche trvalého porastu na cudzom pozemku (pracovné číslo plochy, výmera plochy, druh pozemku), údaje o trvalom poraste na cudzom pozemku (rok výsadby porastu, druhové zloženie porastu) a údaje o vlastníkovi trvalého porastu na cudzom pozemku. Ak nie preukázané potrebné náležitosti, okresný úrad trvalý porast na cudzom pozemku do registra porastov nezapíše. Pozri aj dôvodovú správu k novelizačným bodom 19 a 77.

K bodu 35 (§ 8 ods. 5)

Ustanovenie upravuje informačnú povinnosť okresného úradu vo vzťahu k vlastníkom pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav o ich začatí.

K bodu 36 (§ 8b ods. 1 prvá veta)

Legislatívno-technická úprava s cieľom spresnenia terminológie.

K bodu 37 (§ 8b ods. 1 tretia a štvrtá veta)

Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na doplnenie dôvodov pozemkových úprav viď bod 3.

K bodu 38 (§ 8c)

Legislatívno-technická úprava s cieľom spresnenia terminológie súvisiaca s novelizačným bodom 5. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude možné vykonávať pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. b) ako nariadené pozemkové úpravy 2 ods. 2 posledná veta) alebo ako povolené pozemkové úpravy 2 ods. 3 posledná veta). Postup podľa § 8c sa vzťahuje len na povolené pozemkové úpravy z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. b). Na nariadené pozemkové úpravy podľa tohto písmena sa neustanovuje osobitný postup.

K bodu 39 (§ 8c ods. 3)

Pri jednoduchých pozemkových úpravách z dôvodu hospodárenia na pôde je potrebné, aby štát prispieval podľa § 11 ods. 7.

K bodu 40 (§ 8d ods. 4)

Zmena spôsobu ocenenia vychádza z účelu vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a z aplikačnej praxe.

K bodu 41 (§ 8d ods. 5 a 6)

Na základe podnetov z aplikačnej praxe bolo potrebné upraviť možnosť najmä pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktorých cieľom je vytvoriť pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu v súlade s platným územným plánom obce, aby priamo v konaní o pozemkových úpravách bolo možné pozemky pod budúce účelové komunikácie previesť do vlastníctva obce. Vymedzujú sa zásady resp. skutočnosti, ktoré môžu vlastníci pozemkov prijať v zásadách umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na iné účely ako je

19

hospodárenie na pôde. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“. Návrh zákona modifikáciou navrhovaného ustanovenia § 8d ods. 5 dáva možnosť samotným vlastníkom pozemkov sa na „príspevku“ dohodnúť v rámci zásad umiestnenia nových pozemkov.

K bodu 42 (§ 8f ods. 4)

Legislatívno-technická úprava s cieľom zjednotenia terminológie.

K bodu 43 (§ 8g ods. 9)

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na doplnenie § 7 ods. 4 písm. i) v novelizačnom bode 26.

K bodu 44 (§ 8i a 8j)

S pohľadom do minulosti právna úprava pred rokom 1989 umožňovala stavbu zariadení, ktoré vtedajšie právne predpisy klasifikovali ako „národný majetok“ a ich užívanie aj bez majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom, na ktorých boli tieto stavby postavené. Predmetné stavby v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov (ďalej ako „VÚC“). Pochopiteľne a celkom oprávnene sa nastolila otázka úpravy majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod týmito stavbami. Gestorom a predkladateľom zákona č. 66/2009 Z. z. bolo Ministerstvo financií SR. Zákon č. 66/2009 Z. z. dával obciam a VÚC dve možnosti, akým spôsobom postupovať v rámci usporiadania vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom. Obec alebo VÚC môžu zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou poskytnúť náhradný pozemok, ktorý je v ich vlastníctve. Náhradný pozemok sa poskytuje v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, v tom istom katastrálnom území. Obce a VÚC nie viazané povinnosťou uplatnenia tohto postupu a je len na ich vôli, či sa rozhodnú usporiadať pozemky formou zámennej zmluvy, a to aj v prípade, ak majú vo vlastníctve dostatočné množstvo vhodných pozemkov.

Ak obec alebo VÚC neuplatní prvú možnosť, zákon č. 66/2009 Z. z. umožňoval využiť ďalšiu zákonnú možnosť v podobe § 3 - v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb.

Návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. a súčasnej podoby zákona č. 330/1991 Zb., ktorý sa prejavoval v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod. V podobe navrhovaného ustanovenia § 8i došlo k nastaveniu procesného mechanizmu určením postupu žiadateľa (obce, VÚC), určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania a posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania. Proces a jeho zásady vyplývajú zo záverov rokovaní pracovnej skupiny k problematike vysporiadania pozemkov podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Z pohľadu ústavnoprávnej roviny zákon nastoľuje spravodlivý mechanizmus vo vzťahu k výške vyrovnania. K vybraným odsekom je potrebné uviesť, že podmienky v odseku 2 platia alternatívne, teda stačí preukázať splnenie jednej z nich. Rovnako dôvody nepovolenia pozemkových úprav v odseku 4 platia alternatívne. Pri určení hodnoty pôvodných pozemkov (teda pozemkov vlastníka pod stavbou) podľa odseku 8 sa najprv pre konkrétne katastrálne územie vyhľadá zoznam kódov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy (podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov). Následne sa pre všetky tieto BPEJ

20

určí ich hodnota za 1 m2 podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a vyberie sa najvyššia hodnota z nich. Hodnota pôvodného pozemku sa určí ako súčin desaťnásobku najvyššej hodnoty z predošlej vety a výmery pozemku pod stavbou. Zdôrazňujeme, že tento postup určenia hodnoty pôvodných pozemkov sa vzťahuje „generálne“ na všetky druhy pozemkov evidované v katastri. Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky v súvislosti s určením druhu pozemku pred zastavaním v konaní sa bude vychádzať z katastrálnych podkladov, nakoľko kataster nehnuteľností dokáže skutočnosť akou je zmena druhu pozemku zidentifikovať. Druh pozemku bude preukazovať žiadateľ o pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. l).

Osobitne sa ustanovujú technické a procesné požiadavky na pozemkové úpravy podľa § 2 ods. 1 písm. m), ktorými jednoduché pozemkové úpravy vykonávané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu (novelizačný bod 3). Žiadateľom o vykonanie tohto druhu pozemkových úprav môže byť správca majetku štátu, ktorý spravuje vodnú stavbu vo vlastníctve štátu, napr. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. alebo Hydromeliorácie, š. p.

K bodom 45 až 48 (§ 9 ods. 1, 2 a 6)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 19 a 77). Platí, že hodnota pozemku sa rovná hodnote pozemku a hodnote porastu. Pokiaľ ide o hodnotu trvalých porastov v § 9 ods. 6 ( úvodné podklady) zákona platí, že ak sa pri vyrovnaní v nových pozemkoch zachová druh pôvodného pozemku 6 ods. 2) hodnota trvalých porastov sa nemusí určiť. Pokiaľ ide o § 10 ods. 1, uvedie sa to vo výpise registra pôvodného stavu (§ 10 ods. 1).

K bodu 49 (§ 9 ods. 9)

Dochádza k spresneniu ustanovenia § 9 ods. 9 doplnením subjektu, ktorý vypracuje návrh miestneho územného systému ekologickej stability. Okresný úrad vypracuje na účely pozemkových úprav návrh miestneho územného systému ekologickej stability prostredníctvom odborne spôsobilej osoby podľa § 55 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

K bodu 50 (§ 9 ods. 11)

Všeobecné zásady funkčného usporiadania územia (ďalej len „VZFÚ“) definujú plochy v obvode projektu pozemkových úprav z hľadiska ich nového určenia, vytvárajú komunikačnú, vodohospodársku a ekologickú kostru a sú východiskom pre spracovanie zásad pre umiestnenie nových pozemkov ako aj plánu verejných a spoločných zariadení a opatrení. Hlavným cieľom VZFU v obvode projektu pozemkových úprav je stanoviť pravidlá ekologicky optimálneho spôsobu hospodárenia v krajine v zmysle priestorového a funkčného členenia krajiny so zabezpečením vyhovujúcej ekologickej stability, tvorby a ochrany územného systému ekologickej stability a životného prostredia. S cieľom dosiahnuť optimálne hospodárenie v krajine, ako aj vzhľadom na uvedené je preto potrebné v rámci VZFÚ vykonávať v obvode pozemkových úprav, ako aj mimo obvodu pozemkových úprav prieskumy a rozbory, ktorými zabezpečíme účelné priestorové a funkčné členenie krajiny teda prieskumy a rozbory ktoré ju v samotnom komplexe ovplyvňujú ako napr. prieskumy vodného režimu, prieskumy požiadaviek na tvorbu miestneho systému ekologickej stability, dopravných pomerov a pod.

K bodu 51 (§ 9 ods. 11 písm. d)

Spresňuje sa právna úprava vykonávaných prieskumov a rozborov v rámci všeobecných

21

zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav v súlade s § 54 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

K bodu 52 (§ 9 ods. 13)

Na základe podnetov z aplikačnej praxe bolo potrebné upraviť znenie tohto ustanovenia pretože schválené lesné hospodárske plány nie je možné považovať za všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, ale schválený program starostlivosti o lesy alebo schválený projekt starostlivosti o lesný pozemok jedným z podkladov pre vyhotovenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav. Tiež bolo potrebné bližšie špecifikovať spôsob akým sa investičné lesné cesty alebo iné lesné cesty zaraďujú alebo nezaraďujú do spoločných zariadení podľa ustanovenia § 12 ods. 4 zákona.

K bodu 53 (§ 9 ods. 16)

Legislatívno-technická úprava s cieľom spresnenia terminológie.

K bodom 54 a 55 (§ 10 ods. 1 a 3)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačný bod 19). Vo všeobecnosti platí, že hodnota pozemku sa rovná hodnote pozemku a hodnote porastu. Pokiaľ ide o hodnotu trvalých porastov, z ustanovenia § 9 ods. 6 (úvodné podklady) zákona je zrejmé, že ak sa pri vyrovnaní v nových pozemkoch zachová druh pôvodného pozemku 6 ods. 2 zákona), hodnota vlastných trvalých porastov sa nemusí určiť. Ak bude k hodnote pozemku určená aj hodnota porastu, uvedie sa v mape hodnoty pozemkov, v registri pôvodného stavu a vo výpise z registra pôvodného stavu (§ 10 ods. 1 zákona).

K bodu 56 (§ 10 ods. 6)

V doterajšom ustanovení absentovala lehota na prerokovanie námietok. Návrh zákona aj vzhľadom na počet účastníkov stanovuje 60-dňovú lehotu na prerokovanie námietok.

K bodu 57 (poznámka pod čiarou k odkazu 6j)

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 6j.

K bodu 58 (§ 10 ods. 10)

Ustanovuje sa lehota, keďže v doterajšej úprave absentovala, v ktorej okresný úrad doručí schválené úvodné podklady združeniu účastníkov.

K bodu 59 (§ 11 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 19 a 77).

K bodu 60 (§ 11 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením terminológie.

K bodu 61 (§ 11 ods. 5)

Spresňujú sa ustanovenia podmienky primeranosti nového pozemku k pôvodnému pozemku týkajúce sa ich výmery. Možnosť aplikácie tohto ustanovenia predstavovalo riziko jeho zneužitia a tým aj negatívne vnímanie pozemkových úprav z hľadiska poškodených vlastníkov.

22

K bodu 62 (§ 11 ods. 6)

Stanovuje sa výmera pozemkov, pri ktorej nie je potrebný súhlas s nedodržaním kritérií primeranosti nových pozemkov v polohe, hospodárskom stave a druhu pozemku. Tento stav vychádza z aplikačnej praxe vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov s veľký počtom spoluvlastníckych podielov. V praxi sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy spoluvlastník, ktorý vlastní príslušnú časť pozemku v prepočte nedosiahne ani 1 m². Keďže ide o veľkú skupinu, takýchto spoluvlastníkov stanovila sa hranica, že do 50 nebude súhlas od týchto spoluvlastníkov potrebný, nakoľko by to celý proces v praxi výrazne spomalilo a skomplikovalo.

K bodu 63 (§ 11 ods. 7)

Ustanovenie rieši prípady, keď pozemkové úpravy povolené na značnej výmere (na viac ako 1/2 výmery katastrálneho územia), keď štát a obec budú prispievať na spoločné zariadenia a opatrenia aj štátnymi a obecnými pozemkami, nie len neknihovanými pozemkami. Zároveň sa dopĺňa postup týkajúci sa vyčlenenia časti výmery z obvodu projektu pozemkových úprav na spoločné zariadenia a opatrenia. Zároveň sa v súvislosti so zásadnou pripomienkou Ministerstva životného prostredia SR ustanovuje minimálny podiel výmery obvodu projektu pozemkových úprav na spoločné zariadenia a opatrenia a kritéria, ktoré je potrebné zohľadňovať pri určovaní tohto podielu.

K bodu 64 a 65 (§ 11 ods. 8 a 9)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 19 a 77). Zároveň sa precizuje ustanovenie odseku 8 v spojitosti so znením novelizačného bodu 74 (§ 11 ods. 24).

K bodu 66 (§ 11 ods. 10 a 11)

V odseku 10 sa ustanovuje postup pri vyrovnaní za pôvodný pozemok v obvode projektu pozemkových úprav, ktorý sa nachádza v chránenom území. Správcami týchto pozemkov vo vlastníctve štátu môžu byť napríklad Lesy Slovenskej republiky, š. p., Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., Národné lesnícke centrum, Štátne lesy Tatranského národného parku, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p, Hydromeliorácie, š. p., Železnice Slovenskej republiky, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

V odseku 11 dochádza k precizovaniu jeho doterajšieho znenia. Ustanovuje sa postup pri vyrovnaní v peniazoch a náležitosti súhlasu s vyrovnaním v peniazoch. Zároveň sa ustanovuje osobitný postup, ak ide o vyrovnanie v peniazoch za pozemok nezisteného vlastníka (s výmerou do 200 m2, resp. pri lesných pozemkoch do 1000 m2), v rámci ktorého Slovenský pozemkový fond alebo správca vždy súhlasia s vyrovnaním v peniazoch.

K bodu 67 (§ 11 ods. 12 a 14)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením nového odseku 4 v § 14 a následným prečíslovaním jeho nasledujúcich odsekov (novelizačný bod 88).

K bodu 68 (§ 11 ods. 13)

Ustanovuje sa postup v prípade, ak v obvode pozemkových úprav spoločné nehnuteľnosti a jej vlastníci prejavia záujem rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť alebo jeden alebo viacerí spoluvlastníci prejavia záujem o oddelenie časti spoločnej nehnuteľnosti zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielu.

23

K bodu 69 (§ 11 ods. 15)

Dopĺňa sa ďalšie kritérium, ktoré sa zohľadní pri zlučovaní pozemkov, ktoré nemožno sceliť s ostatnými pozemkami vlastníka a za ktoré nebol uplatnený nárok na vyrovnanie v peniazoch, do celku s ostatnými pozemkami alebo spoluvlastníckymi podielmi vlastníkov a určovaní ich spoluvlastníckych podielov. Záujmom vlastníka spoluvlastníckeho podielu môže byť napríklad vôľa zlúčiť sa do spoluvlastníctva s blízkou osobou alebo inou osobou, ktorú pozná.

K bodu 70 (§ 11 ods. 17)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 19 a 77).

K bodu 71 (§ 11 ods. 18)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na možnosť úpravy zloženia dokumentácie pri jednoduchých pozemkových úpravách

K bodu 72 (poznámka pod čiarou k odkazu 7ga)

Legislatívno-technická pripomienka súvisiaca s doplnením nového odkazu 1ac 2 ods. 1 písm. m).

K bodu 73 (§ 11 ods. 23)

Ustanovenie odseku 23 sa upravuje z dôvodu potreby spresnenia použitej terminológie a potreby ustanovenia lehôt na zverejnenie návrhu zásad umiestnenia nových pozemkov ako aj ich doručenia.

K bodom 74 (§ 11 ods. 24)

Cieľom legislatívnej zmeny pri formulácii tohto ustanovenia bolo od začiatku poskytnúť vyrovnanie a to alternatívne buď v podobe pozemku alebo v peniazoch. Doterajšia formulácia ustanovenia § 11 ods. 24 sa v aplikačnej praxi vykladala tak, že Slovenský pozemkový fond alebo správca môže, ale aj nemusí poskytnúť vyrovnanie. Legislatívnou úpravou znenia predmetného ustanovenia sa jednoznačne upravuje povinnosť Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi poskytnúť v rámci vyrovnania buď pozemok alebo peniaze. Zároveň sa ustanovuje osobitný postup vyrovnania v peniazoch, ak pôjde o pozemky nachádzajúce sa pod železnicami.

K bodu 75 (§ 11 ods. 25)

Legislatívno-technická úprava, ktorá spresňuje názov dokumentácie.

K bodu 76 (§ 11 ods. 27)

Legislatívno-technická úprava, vzhľadom na problémy z aplikačnej praxe dochádza k jasnejšej definícii, z hľadiska obmedzenia pri podpisovaní nájomných zmlúv zo strany Slovenského pozemkového fondu.

K bodu 77 (§ 11 ods. 29 a 30)

Upravuje sa vyrovnanie pri trvalých porastoch na cudzom pozemku, ktoré zapísané v registri porastov. Pozri aj dôvodovú správu k novelizačnému bodu 19.

K bodu 78 (§ 12 ods. 1 a 2)

Upravuje sa zloženie dokumentácie projektu pozemkových úprav v súlade s aplikačnou praxou. Odstraňujú sa nedokonalosti v tých ustanoveniach, ktoré vznikli čiastkovými novelami

24

zákona č. 330/1991 Zb. v minulosti.

K bodu 79 (§ 12 ods. 4 písm. a)

Legislatívno- technická úprava vzhľadom na § 9 ods. 13 (bod 52).

K bodu 80 (§ 12 ods. 6 a § 13 ods. 4)

Zmena reaguje na skúsenosti z praxe, keď bolo možné opakujúcim sa ospravedlňovaním výrazne spomaliť zablokovať celý proces pozemkových úprav. Po novele bude vlastník na prerokovanie návrhu pozvaný v dvoch termínoch.

K bodu 81 (§ 12 ods. 9)

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zmeny v bode 78 a vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 19 a 77).

K bodom 82 a 83 (§ 13 ods. 1 až 3)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením názvu dokumentácie v bode 78.

K bodom 84 až 86 (§ 13 ods. 6 až 8)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so spresnením názvu dokumentácie v bode 78.

K bodu 87 (§ 14 ods. 1)

Doplnenie v súvislosti s novelizačným článkom č. V, ktorým sa ustanovuje oslobodenie od dane aj po pozemkových úpravách.

K bodu 88 (§ 14 ods. 4)

Ustanovenie spresňuje podklad, na základe ktorého bude vyhotovený rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním.

K bodu 89 (§ 14 ods. 5)

Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, t. j. že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, resp. iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a že zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva. Uvedené vzťah aj k úprave § 14 ods. 9 (vypustenie prvej vety).

Ustanovenie reflektuje na potreby aplikačnej praxe v súvislosti, ak vlastník trvalého porastu má svoj porast vysadený na cudzom pozemku.

Zároveň sa spresňuje formulácia aj právo vyrovnania v peniazoch podľa zoznamu vyrovnaní v peniazoch, nakoľko je potrebné uviesť, že zoznam vyrovnaní v peniazoch tvorí jednu zo zložiek z písomnej časti Rozdeľovací plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu.

K bodu 90 (§ 14 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou použitej terminológie.

K bodu 91 (§ 14 ods. 9)

Ustanovenie sa upravuje tak, aby osobitne neriešilo zánik nájomných vzťahov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav resp. iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí, ale aby sa priamo aplikovala všeobecná právna úprava zániku nájomnej zmluvy v § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Zničením prenajatej veci

25

nájomná zmluva zaniká.“, z čoho vyplýva, že priamym následkom zániku predmetu nájmu (t. j. akéhokoľvek zničenia alebo iného skončenia existencie dovtedy existujúcej prenajatej veci) je zánik nájomného vzťahu. Právna úprava sa tak v tejto veci vracia do stavu pred 1. novembrom 2004 (t. j. pred dátum účinnosti zákona č. 549/2004 Z. z.), kedy rovnako platilo, že zánik nájomného vzťahu sa vzťahuje na zánik predmetu nájmu nakoľko pôvodný pozemok po pozemkových úpravách zaniká (podľa dôvodovej správy k zákonu č. 549/2004 Z. z.). Odstraňuje sa tak zbytočná duplicita so všeobecnou úpravou a zjednodušuje sa osobitná právna úprava bez toho, že by sa zmenili právne následky zániku pôvodného pozemku vo vzťahu k pôvodnej nájomnej zmluve spočívajúce v jej zániku zo zákona. Aj bez explicitného vyjadrenia, že zánikom pôvodného pozemku zanikajú aj s ním súvisiace záväzkové a vecné práva, k takému následku nevyhnutne dôjde, pretože zaniká pôvodný pozemok ako predmet týchto vzťahov.

Zároveň odkazuje na režim právnej úpravy v závislosti, či ide o poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok.

Navrhované znenie § 14 ods. 9 je vypracované v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 2024 s cieľom vyvážiť postavenie vlastníkov pôdy voči jej užívateľom a uľahčiť prístup k pôde pre malých, mladých, rodinných a začínajúcich poľnohospodárov a zvýšeniu konkurenčného prostredia na trhu s pôdou.

Inštitút prednostného práva nájmu neprimerane zasahuje do dispozičných práv vlastníkov pozemkov. Keďže informácie o katastrálnych územiach, v ktorých budú prebiehať pozemkové úpravy verejne dostupné a na základe doterajších skúseností pozemkové úpravy trvajú približne 5 7 rokov, vytvára sa dostatočný časový priestor pre doterajšieho nájomcu pripraviť sa na zánik jeho doterajšieho nájomného vzťahu, v rámci územia v ktorom prebehnú pozemkové úpravy. Aj zo stanoviska prezidentky Slovenskej republiky zo dňa 20. decembra 2019 k v Národnej rade Slovenskej republiky schválenej novele zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyplýva potreba zmeny doterajšej právnej úpravy v súčasnosti platného § 14 ods. 8. V uvedenom stanovisku sa uvádza, že doterajšia právna úprava týkajúca sa práva prednostného nájmu „svojou podstatou popiera účel ochrany vlastníctva a vlastníkov, keď uprednostňuje záujmy a postavenie nájomcov pred vlastníkmi, nezjednáva nápravu v deformovanom právnom postavení vlastníkov a je v zásade postavený na právnych princípoch, ktoré boli Európskym súdom pre ľudské práva vyhlásené za nesúladné s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky“.

K bodu 92 (§ 14 ods. 10 až 14)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou znenia § 14 ods. 9 v predchádzajúcom novelizačnom bode.

K bodu 93 (§ 17)

Legislatívno-technická úprava, v súčasnosti už nemá opodstatnenie.

K bodom 94 až 97 (§ 18 ods. 1 až 3 a 6)

Legislatívno-technická úprava z dôvodu legislatívnych zmien v bodoch 4 a 5.

K bodom 98 až 106 (§ 23 a 24)

Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa združenia účastníkov pozemkových úprav, pričom ide o združenie, ktoré sa zapisuje do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý vedie okresný úrad. Združenie účastníkov je právnickou osobou. Navrhované zmeny reagujú na zmeny v zákone o registri právnických osôb. V minulosti nastávali aplikačné problémy, ako postupovať, a či je vôbec potrebné vytvoriť združenie účastníkov pozemkových úprav, ak je v obvode

26

pozemkových úprav menej ako 10 vlastníkov vrátane tých neznámych. Z pohľadu praktického jednoznačne treba uviesť, že združenie účastníkov pozemkových úprav zastupuje vlastníkov a aktívne sa vyjadruje na základe prijatých stanov (napr. k určeniu hodnoty pozemkov, k tvorbe zásad umiestnenia náhradných (nových) pozemkov, k návrhu nového priestorového usporiadania pozemkov, k námietkam proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia a pod.), z čoho jednoznačne vyplýva, aby takéto združenie zastupovali (združovali) známi vlastníci so známym pobytom resp. tí, ktorých sídlo alebo miesto pobytu je známe. Nie je žiadúce, aby sa proces pozemkových úprav zabrzdil zisťovaním adresy alebo sídla neznámeho vlastníka. V záujme zdôrazniť, že ide o známych vlastníkov predkladateľ koncipoval ustanovenia § 23 ods. 4 na vizuálny efekt „známy vlastník“. Ustanovujú sa podrobnosti zápisu združenia účastníkov do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý eviduje príslušný okresný úrad. Ďalej sa vymedzuje počet členov predstavenstva v závislosti od výmery pozemkov v obvode pozemkových úprav. Upravujú sa prípady zriadenia prípravného výboru a v prípade, ak prípravný výbor nevznikne kompetencie pracovného výboru. Ustanovujú sa dôvody, kedy združenie zaniká.

K bodu 107 (§ 25 ods. 3)

V aplikačnej praxi absentovalo ustanovenie pre fyzické osoby alebo právnické osoby podľa § 25 ods. 1 upravujúce povinnosť vyhotoviť technické podklady pre konanie podľa § 42c.

K bodu 108 (§ 25 ods. 6)

Overenie dokumentácie pozemkových úprav vykonáva držiteľ osvedčenia na projektovanie pozemkových úprav. Všetky prvopisy musia obsahovať doložku, ktorá musí spĺňať zákonom požadované náležitosti v podobe uvedenia mena, priezviska, dátumu a otlačku okrúhlej pečiatky držiteľa osvedčenia. V prípade absencie doložky okresný úrad neprevezme a neschváli dokumentácie.

K bodu 109 (§ 25a ods. 3)

Legislatívno-technická úprava. Ide o terminologické spresnenie v súvislosti so zmenami legislatívy v oblasti študijných odborov a študijných programov.

K bodom 110 a 111 (§ 25a ods. 12 a 13)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pripravuje návrh zákona o údajoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhované spresnenie a doplnenie vyplývajú z návrhu novej právnej úpravy obsiahnutej v zákone o údajoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 112 a 113 (§ 27 ods. 1 a 2)

Legislatívno-technická úprava z dôvodu navrhovanej zmeny v bode 4 a 5.

K bodu 114 (§ 29a)

Legislatívno-technická úprava z dôvodu navrhovanej zmeny v čl. VI.

K bodu 115 a 116 (§ 30 ods. 1 a 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením označenia správneho poriadku v celom texte zákona v novelizačnom bode 135. Ustanovenie odseku 2 v súčasnosti nemá opodstatnenie.

27

K bodu 117 (§ 34 ods. 1)

Legislatívna úprava súvisiaca s novou organizačnou štruktúrou Slovenského pozemkového fondu, ktorá vyplýva z novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov v znení neskorších predpisov účinnej od 1. júna 2021 (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 206/2021 Z. z.). Zmena reflektuje na zmeny v územnej organizačnej štruktúre Slovenského pozemkového fondu.

K bodu 118 (§ 34 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu 23.

K bodu 119 (§ 34 ods. 9)

Cieľom tohto bodu je zosúladenie znenia zákona s platnou legislatívou v oblasti územného plánovania.

K bodom 120 a 121 (§ 34 ods. 10 a 11)

Podrobnejšie sa upravuje možnosť Slovenského pozemkového fondu previesť bližšie špecifikované pozemky do vlastníctva obce s cieľom podporiť budovanie nájomného bývania a postup pri ich prevode a kontrola zabezpečenia účelu stavby. Možnosť prevodu bude podľa novej právnej úpravy rozšírená aj na vyššie územné celky. Požiadavky podpory budovania nájomného bývania vyplynula z medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého Ministerstvo dopravy a výstavby SR navrhlo nové znenie odsekov 10 a 11.

K bodu 122 (§ 34 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami v predchádzajúcich novelizačných bodoch 125 a 126.

K bodu 123 (§ 34 ods. 15 až 17)

Za účelom zabezpečenia výkonu činností, ktoré súvisia so záchranou, rekonštrukciou alebo udržiavaním národných kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu sa upravuje mechanizmus úpravy prevodu a užívania pozemkov vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu pod národnou kultúrnou pamiatkou. Obdobná právna úprava týkajúca sa národných kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu, alebo na pozemkoch tvoriacich ostatný majetok vo vlastníctve štátu, je upravená v zákone č. 389/2021 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, na ktorý navrhované ustanovenie aj odkazuje. Uvedený zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2022.

K bodom 124 až 126 (§ 34 ods. 24 až 27)

Legislatívno-technická úprava týkajúca sa úpravy vnútorných odkazov a poznámky pod čiarou k odkazu 23hb.

K bodu 127 (§ 34 ods. 28)

Otvorená komunikácia s verejnosťou je základným predpokladom dôveryhodnosti, o ktorú sa v súčasnej dobe musí usilovať každá verejná inštitúcia. Presné, prehľadné a zrozumiteľné informácie „z prvej ruky“ je preto potrebné vnímať ako jeden z dôležitých nástrojov na zvýšenie verejnej kontroly a transparentnosti v našej spoločnosti. V záujme zabezpečiť transparentnosť

28

Slovenský pozemkový fond bude zabezpečovať prehľad zoznamom žiadostí o prenájom pozemkov v jeho správe. Uvedené je zároveň predpríprava na splnenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády SR č. 400 z 24.06. 2020 bodu C14.

K bodu 128 (§ 34a ods. 1)

V § 14 ods. 6 piatej vete zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa ustanovuje povinnosť Slovenského pozemkového fondu predložiť vláde na schválenie návrh svojho rozpočtu súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky vláde. Zároveň v § 14 ods. 6 prvej vete určuje povinnosť Slovenského pozemkovému fondu prerokovať s Ministerstvom financií Slovenskej republiky návrh svojho rozpočtu, pred prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu (zákon č. 330/1991 Zb.), ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie vláde. Stanovený termín 15. august bežného roka nie je v súlade s hore citovaným ustanovením zákona č. 523/2004 Z. z. 14 ods. 6 piata veta), preto z uvedeného dôvodu dochádza k úprave ustanovenia § 34a ods. 1.

K bodu 129 (§ 42c ods. 1)

V aplikačnej praxi vznikali problémy, či doterajšia formulácia „rozhodnúť do piatich rokov“ znamená začať konanie alebo sa konanie musí skončiť vydaním rozhodnutia. Po novelizácií bude jednoznačné, že podať návrh na opravu a začať konanie je možné do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. Súčasne z aplikačnej praxe vyplynula potreba „blokácie“ opravovaných údajov v katastri nehnuteľností.

K bodu 130 (§ 42c ods. 2)

Oprava údajov projektu pozemkových úprav sa môže týkať celého pozemku, ale aj iba jednotlivého spoluvlastníckeho podielu. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava tohto ustanovenia.

K bodu 131 (§ 42j ods. 1)

Legislatívno-technická úprava s cieľom spresnenia terminológie.

K bodu 132 (§ 42ja)

V aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy sa veľké množstvo účastníkov domáhalo doručovania znaleckých posudkov a rozhodnutí o ustanovení znalca do vlastných rúk, čo výrazne zaťažovalo konanie najmä z hľadiska hospodárnosti, ale aj z časového hľadiska. Z tohto dôvodu sa dopĺňa ustanovenie, že rozhodnutie o ustanovení znalca v konaní o pozemkových úpravách a znalecký posudok, sa doručujú verejnou vyhláškou.

K bodu 133 (§ 42y)

Prechodné ustanovenia, ktoré ustanovuje dokedy určení štátni zamestnanci ministerstva, okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov, ktorí plnia úlohy štátnej správy v oblasti pozemkových úprav, povinní získať osobitný kvalifikačný predpoklad. Ďalej sa ustanovuje postup v prípade právoplatne neskončených konaní o pozemkových úpravách, postup pri získavaní podkladov na vyhotovenie registra porastov a postup pri zmene štátnej hranice.

K bodu 134 (§ 43 ods. 5)

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky, ktorá upraví podrobnosti o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie úloh štátnej správy v oblasti pozemkových úprav, postupe na jeho získanie a skúške určených štátnych zamestnancov ministerstva, okresných úradov

29

v sídle kraja a okresných úradov, ktorí plnia úlohy štátnej správy v oblasti pozemkových úprav.

K bodu 135 (celý zákon)

Cieľom tohto ustanovenia je zjednotenie používania pojmov na označenie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho správne konanie v celom texte zákona.

K čl. II

K bodu 1 (§ 11 ods. 3)

Legislatívna zmena vyplynula z aplikačnej praxe. Slovenský pozemkový fond nemá v Bratislave a Košiciach vhodné pozemky na plnenie náhrad. Z dôvodu, že v oboch prípadoch tieto mestá tvoria niekoľko okresov, oprávnené osoby znevýhodnené pri výbere vhodného náhradného pozemku v porovnaní s oprávnenými osobami, ktorých reštitučné nároky sa nachádzajú v ostatných okresoch Slovenska a majú možnosť si vyberať z niekoľkých katastrálnych území. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, ak nie je vhodný náhradný pozemok v okrese, mohol byť so súhlasom oprávnenej osoby poskytnutý náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

K bodom 2, 4 a 5 (§ 11 ods. 9, § 34b až § 34d)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním odsekov § 11.

K bodu 3 (§ 11 ods. 12)

Uvedené úpravy vyplynuli z praxe Slovenského pozemkového fondu, nakoľko pri plnení reštitučných nárokov a náhrad z depozitu sa množia prípady, v ktorých pochybnosti o identifikácii oprávnenej osoby na plnenie reštitučného nároku alebo vyplatenia z depozitu a na požiadavku Slovenského pozemkového fondu splnomocnenci argumentujú neexistenciou právnej úpravy na povinnosť osvedčenia podpisu na plnomocenstve.

K bodu 6 (§ 34f)

Legislatívna potreba vyplynula z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenského pozemkového fondu, podľa ktorej nie regionálne odbory ako územné organizačné útvary. Novela nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov v znení neskorších predpisov reflektuje na zmeny v územnej organizačnej štruktúre Slovenského pozemkového fondu s účinnosťou od 1. júna 2021 (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 206/2021 Z. z.).

K čl. III

K bodu 1 (§ 7 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava. V súvislosti s nejasným výkladom dotknutého ustanovenia bolo potrebné doplniť, že uvedené sa vzťahuje aj na spoluvlastnícky podiel na pozemku.

K bodu 2 (§ 14 ods. 3)

V rámci neknihovaných pozemkov návrh zákona zakazuje tieto pozemky scudzovať v snahe ich využiť v konaniach o pozemkových úpravách na zabezpečenie potreby pre spoločné zariadenia a opatrenia, väzba na legislatívny proces na § 11 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.

30

K bodu 3 [§ 19 ods. 3 písm. f)]

Navrhovaným ustanovením sa umožní vysporiadať celé nehnuteľnosti zastavané inými stavbami, vrátane tzv. pridomových záhrad a pridomových dvorov, ktoré dlhodobo užívané vlastníkmi tejto stavby.

K bodu 4 (Tretia časť)

Ustanovenia zavádzajú mechanizmus opatrení proti drobeniu pozemkov v novom znení. Sú výrazne prísnejšie, v snahe zabrániť ďalšiemu neúnosnému stavu drobenia pozemkov a spoluvlastníckych podielov na Slovensku. Opatrenia zamedzujú ďalej drobiť všetky spoluvlastnícke podiely pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce bez rozdielu o aký druh pozemku ide.

V záujme zachovania poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby sa stanovila minimálna výmera na 3000 m2 pre poľnohospodársky pozemok a lesný pozemok, resp. na 5000 m2 po vykonaní pozemkových úprav, pod ktorú bude drobenie zakázané. Tieto opatrenia neplatia absolútne, ale návrh zákona ustanovuje aj výnimky z tohto zákazu drobenia. Drobenie poľnohospodárskeho pozemku alebo lesného pozemku pod stanovené kritérium výmery sa umožní, ak pôjde o výstavbu podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, o uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov), o rozdelenie v projekte pozemkových úprav, o bezplatný prevod alebo prechod pozemku v rámci reštitúcie alebo ak pôjde o záhrady. Zároveň sa zakazuje drobenie pod stanovené kritérium výmery, ak ide o plochu evidovanú v registri vinohradov alebo v registri ovocných sadov a chmeľníc.

Pokiaľ ide o dedenie a vysporiadanie dedičov, ktorých práva budú v dôsledku realizácie obmedzení drobenia pozemkov dotknuté je návrh koncipovaný tak, aby nedošlo k porušeniu čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Návrh pritom rozlišuje prípady, ak v dôsledku zákonných obmedzení bude realizované dedičské právo len jedného dediča resp. niektorých dedičov a prípady, kedy v dôsledku týchto obmedzení neprejaví záujem o nadobudnutie pozemkov ani jeden z dedičov.

K bodu 5 (§ 29e)

Prechodné ustanovenie upravuje postup pre konanie o povolení vkladu v súvislosti s prevodom neknihovaných pozemkov po nadobudnutí účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy.

K čl. IV

K bodu 2 (§ 6 ods. 3)

Legislatívna zmena vyplynula z aplikačnej praxe. Slovenský pozemkový fond nemá v Bratislave a Košiciach vhodné pozemky na plnenie náhrad. Z dôvodu, že v oboch prípadoch tieto mestá tvoria niekoľko okresov, oprávnené osoby znevýhodnené pri výbere vhodného náhradného pozemku v porovnaní s oprávnenými osobami, ktorých reštitučné nároky sa nachádzajú v ostatných okresoch Slovenska a majú možnosť si vyberať z niekoľkých katastrálnych území. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, ak nie je vhodný náhradný pozemok v okrese, mohol byť so súhlasom oprávnenej osoby poskytnutý náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

K bodom 1, 3 až 6 a 8 až 10 (§ 5 ods. 2, § 6 ods. 5, 8, 12 a 14, § 8b až § 8d)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v súvislosti s doplnením § 6 novým odsekom 3.

K bodu 7 (§ 6 ods. 15)

31

Uvedené úpravy vyplynuli z praxe Slovenského pozemkového fondu, nakoľko pri plnení reštitučných nárokov a náhrad z depozitu sa množia prípady, v ktorých pochybnosti o identifikácii oprávnenej osoby na plnenie reštitučného nároku alebo vyplatenia z depozitu a na požiadavku Slovenského pozemkového fondu splnomocnenci argumentujú neexistenciou právnej úpravy na povinnosť osvedčenia podpisu na plnomocenstve.

K bodu 11 (§ 8e)

Legislatívna potreba vyplynula z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry Slovenského pozemkového fondu, podľa ktorej nie regionálne odbory ako územné organizačné útvary. Novela nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov v znení neskorších predpisov reflektuje na zmeny v územnej organizačnej štruktúre Slovenského pozemkového fondu s účinnosťou od 1. júla 2021 (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 206/2021 Z. z.).

K čl. V

Predmetným návrhom sa zavádza oslobodenie pri tzv. komasácii (scelení) pozemkov podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je príjem z predaja oslobodený od dane, ak uplynulo 5 rokov od nadobudnutia pozemkov v rámci vyrovnania podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb., pričom do zákonom ustanovenej päťročnej lehoty sa započítava aj doba pôvodne vlastnených pozemkov, ktoré podliehali vyrovnaniu, t. j. ktoré boli nahrádzané novým sceleným pozemkom v rámci úprav uvedených v zákone 330/1991 Zb.

V prípade, ak je predávaný pozemok nadobudnutý dedičom v priamom rade do päťročnej lehoty sa započítava aj lehota vlastnenia poručiteľom, ktorá sa určí rovnakým spôsobom ako je uvedený v prvom bode, t. j. aj u neho sa bude spočítavať lehota vlastnenia odo dňa nadobudnutia pôvodných pozemkov spolu s lehotou vlastnenia sceleného pozemku nadobudnutého v rámci vyrovnania podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb. Uvedené oslobodenie sa použije na príjem z predaja nehnuteľnosti plynúci po nadobudnutí účinnosti tohto nového ustanovenia.

Podľa § 11 zákona č. 330/1991 Zb., za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú. Ak tento zákon neustanovuje inak, nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav.

K čl. VI

K bodu 1 až 3 (§ 2 ods. 2 a 3 a § 3)

Legislatívno-technická úprava.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. nadväzuje na čl. I návrhu zákona, ktorého obsahom sú zmeny zákona č. 330/1991 Zb.

V čl. I návrhu zákona špecifikované procesné a technické podmienky na vykonanie jednoduchých pozemkových úprav z dôvodu majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov. Vzhľadom na túto systémovú zmenu je potrebné upraviť tie ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., na ktoré majú priamy vplyv zmeny zákona č. 330/1991 Zb. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje upraviť znenie doterajšieho § 2 ods. 2

32

zákona č. 66/2009 Z. z, a taktiež vypustiť § 2 ods. 3 a celý § 3, ktoré upravujú pozemkové úpravy pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky odlišne od všeobecnej úpravy v zákone č. 330/1991 Zb.

Na základe navrhovanej zmeny oboch zákonov bude majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami územnej samosprávy formou pozemkových úprav upravovať len zákon č. 330/1991 Zb.

K čl. VII

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty.

Bratislava, 9. marca 2022 (upravené podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 211 z 23. marca 2022)

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Samuel Vlčan v. r.

minister pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore