Zákon o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 323/2015 účinný od 01.07.2020 do 28.02.2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Na rokovanie sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako iniciatívny návrh na základe Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, transformovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a do pôsobnosti ktorého sa presunie z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pôsobnosť v oblasti regionálneho rozvoja. Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia.

Ďalším cieľom návrhu zákona je, v súlade s Programovými vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024 časť „Legislatívny proces na vládnej úrovni“ a časť „Tvorba strategickej vízie“

1.vytvoriť pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky právny rámec a inštitucionálne zázemie tak, aby mohol

a)v oblasti legislatívy najmä plniť úlohy súvisiace s usmerňovaním a koordinovaním plnenia úloh v tejto oblasti, zabezpečovania koordinácie ústredných orgánov štátnej správy pri tvorbe legislatívy, vrátane koordinácie pripomienkového konania a zabezpečovania určených legislatívnych činností,

b)vykonávať posúdenia interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a iného obdobného charakteru, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, subjektmi v pôsobnosti ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnymi orgánmi podriadenými vláde a ich právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom, ktoré nie sú orgánom verejnej moci z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov a

c)vykonávať posúdenia interných a externých právnych služieb a právneho zastúpenia, vykonávaných alebo obstarávaných ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, subjektmi v pôsobnosti ministerstiev alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy, štátnymi orgánmi podriadenými vláde a ich právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom, ktoré nie sú orgánom verejnej moci z hľadiska ich efektívnosti, hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných prostriedkov,

2.zveriť do pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky zabezpečovanie plánovania v oblasti investícií a strategického plánovania a strategické projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického investičného rámca a kontroly jeho implementácie, ako aj koordináciu investičných projektov určených vládou Slovenskej republiky s výnimkou činností zverených Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

2

V nadväznosti na uvedené zmeny je potrebné v súvisiacich zákonoch vykonať nevyhnutné legislatívne zmeny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Navrhuje sa delená účinnosť, tak aby tie novelizačné články a novelizačne body, ktoré sa týkajú vytvorenia právneho rámca a zabezpečenia inštitucionálneho zázemia pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky nadobudli účinnosť dňom vyhlásenie.

Navrhovaná účinnosť 1. júla 2020 sa navrhuje pre prechod pôsobnosti zanikajúceho Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na vznikajúce Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako právneho nástupcu uvedeného úradu a pre prechod vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky a správy a prevádzky Slov-Lexu z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky a prechod zabezpečovania legislatívnych činností ostatných ústredných orgánov štátnej úpravy na Úrad vlády Slovenskej republiky vzhľadom na potrebu zabezpečiť dostatočný čas na uskutočnenie súvisiacich administratívnych procesov.

Navrhovaná účinnosť 1. októbra 2020 sa navrhuje pre prechod pôsobnosti v oblasti regionálneho rozvoja z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na vznikajúce Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky vzhľadom na potrebu zabezpečiť dostatočný čas na uskutočnenie administratívnych procesov súvisiacich s výkonom tejto kompetencie.

Návrh zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: podpredseda vlády Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15.mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení.

4

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS).

2.nelegislatívne akty

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy.

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení.

Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV v platnom znení.

Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi v platnom znení.

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

1.rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a

5

Severného Írska proti EK, [2005]

2. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predseda vlády Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:-

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definícia problému

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

3.Ciele a výsledný stav

Návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6.Vykonávacie predpisy

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

7

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z tohovplyvy služieb verejnej správy na občana

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Aj keď je uvedené, že predložený návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy možno predpokladať, že kompetenčné zmeny si vyžiadajú čiastočné a jednorazové navýšenie zdrojov, ktoré ale, vzhľadom na predpokladané úspory vo viac ako desiatkach miliónov eur budú v porovnaní s touto sumou zanedbateľné.

11.Kontakt na spracovateľa

Andrej Bonko, andrej.bonko@vlada.gov.sk, 02/572 95 360, Úrad vlády Slovenskej republiky

12.Zdroje

Bezpredmetné

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

...

B.Osobitná časť

K čl. I bodom 1, 2, 8, 17, 18, 25, čl. II a čl. XII

8

Navrhuje sa aby Úrad vlády Slovenskej republiky, v nadväznosti na zriadenie funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky ako člena vlády bez portefeuille povereného vládou koordinovať legislatívnu činnosť na úrovni výkonnej moci a zabezpečovať strategické plánovanie, plnil pre uvedeného člena vlády a jeho štátneho tajomníka, obdobne ako plní pre vládu a jej predsedu, úlohy spojené s organizačným, odborný a technickým zabezpečením jeho činnosti. Vzhľadom na rozsah zverených činností sa navrhuje ustanoviť uvedenému podpredsedovi vlády štátneho tajomníka s čím súvisí potreba uvedené primietnuť aj do príslušného ustanovenia zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené riešenie, kedy Úrad vlády Slovenskej republiky poskytuje inštitucionálne zázemie podpredsedovi vlády a jeho štátnemu tajomníkovi, sa uprednostnilo pred zriadení nového ústredného orgánu štátnej správy s cieľom nezaťažovať verejné financie výdavkami na zabezpečenie obslužných činností, ktoré bude plniť Úrad vlády Slovenskej republiky.

V nadväznosti na uvedené je potrebné zabezpečiť aj rozpočtové krytie plnenia uvedených úloh podpredsedu vlády Slovenskej republiky tak, aby o týchto rozhodoval samostatne, s tým súvisí aj potreba v prebiehajúcom rozpočtovom roku vykonať nevyhnutné rozpočtové opatrenie.

K bodu 3

Navrhuje sa umožniť vláde Slovenskej republiky pri vymenovaní splnomocnenca vlády určiť, že ten bude vykonávať funkciu bez nároku na odmenu.

K bodom 4 a 9

Navrhuje sa, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a produktivitu slovenskej ekonomiky zriadiť nový poradný orgán - Radu vlády Slovenskej republiky pre konkurencieschopnosť a produktivitu, ktorej predsedom bude minister hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť uvádzať v štatúte odborného poradného orgánu vlády výšku odmeny pre člena tohto poradného orgánu. Cieľom navrhovanej úpravy je zaviesť transparentnosť v odmeňovaní členov odborných poradných orgánov.

K bodu 6

Navrhuje sa umožniť zriadiť poradný orgán aj predsedovi vlády prípadne inému členovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, takýto poradný orgán bude pre predsedu vlády plniť obdobné úlohy, aké plnia pre ministrov ich poradné orgány pôsobiace na ministerstvách.

K čl. I bodom 7, 10, 11, 12, 14, 15, 22, 24, 26 a 27

Navrhuje sa zriadiť Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, pričom tento úrad k 1. júlu 2020 zanikne. Dôvodom

9

pre zriadenie uvedeného ministerstva je centralizácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia. V nadväznosti na uvedené je potrebné vypustiť úpravu platových náležitostí vedúceho úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre informatizáciu a investície.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky sa zo zákona stane zriaďovateľom doterajšej príspevkovej organizácie Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky má byť od 1. októbra 2020 aj ústredným orgánom štátnej správy pre regionálny rozvoj, navrhuje sa presunúť doterajšiu pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na novovznikajúce ministerstvo.

V nadväznosti na uvedené zmeny sa v príslušných prechodných ustanoveniach navrhuje intertemporálna právna úprava upravujúca súvisiace procesy spojené s prechodom uvedených kompetencií (zamestnanecké a iné právne vzťahy, správa majetku štátu a pod.).

K čl. I bodom 13, 19, 20 a 25

V súvislosti so zriadením funkcie podpredsedu vlády Slovenskej republiky plnenie úloh ktorého bude zabezpečovať Úrad vlády Slovenskej republiky, prostredníctvom organizačných útvarov v jeho riadiacej pôsobnosti, je potrebné niektoré činnosti – vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky a správu a prevádzku Slov-Lexu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky previesť na Úrad vlády Slovenskej republiky, rovnako tak je potrebné sústrediť niektoré činnosti v oblasti právneho zastupovania a zabezpečovanie legislatívnych činnosti spojených s prípravou, prerokúvaním a schvaľovaním všeobecne záväzných právnych predpisov vybraných ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

V nadväznosti na uvedené zmeny sa v príslušných prechodných ustanoveniach navrhuje intertemporálna právna úprava upravujúca súvisiace procesy spojené s prechodom uvedených kompetencií (zamestnanecké a iné právne vzťahy, správa majetku štátu a pod.).

K bodom 16, 21 a 24

Navrhuje sa zriadenie fondu na pomoc ľuďom pri riešení životných prípadov negatívne ovplyvnených súčasnou krízou vyvolanou šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje vykonať súvisiacu legislatívno-technickú zmenu a prostredníctvom intertemporálnej úpravy ustanoviť, že peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté na samostatný účet fondu pre dňom účinnosti tohto zákona, budú považované za príjmy fondu podľa navrhovaného § 24a. Pomoc z fondu bude určená pre osoby ak negatívne následky nie sú zmiernené formami podpory štátu.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava, ktorá opravuje neaktuálnu terminológiu doterajšieho znenia § 35 ods. 5.

10

K čl. III až X, XIII až XV

V nadväznosti na zmeny v čl. I – zriadenie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako právneho nástupcu zrušovaného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre informatizáciu a investície a prechod kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja (§ 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 575/2001 Z. z.) sa navrhuje v čl. III až X, XIII až XV vykonať nevyhnutné legislatívno-technické úpravy.

K čl. XI

V nadväznosti na prechod pôsobnosti v oblasti zabezpečovania vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky pod gesciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky je potrebné vykonať nadväzujúce legislatívne úpravy súvisiace s prechodom správy informačného systému verejnej správy Slov-Lex, vrátane ustanovenia intertemporálnej právnej úpravy, v súvisiacich zákonoch.

Zároveň sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásení vlády Slovenskej republiky na rok 2020 až 2024, zriadiť inštitút „verejného vypočutia“ k tým návrhom právnych predpisov kódexového typu, alebo ústavných zákonov, týkajúcich sa veľkého počtu adresátov alebo ak pôjde o návrhy právnych predpisov v osobitne dôležitých oblastiach verejného záujmu, s cieľom posliniť transparentnosť a participatívnosť legislatívneho procesu.

Taktiež sa navrhuje, v súlade s Programovým vyhlásení vlády Slovenskej republiky na rok 2020 až 2024, aby sa návrh zákona alebo návrh ústavného zákona, ktorý sa nevypracoval na základe uznesenia vlády (tzv. iniciatívne návrhy), mohol predložiť na pripomienkové konanie len po predchádzajúcom prerokovaní s podpredsedom vlády, teda len v odôvodnených prípadoch. Za predloženie návrhu na základe uznesenia vlády sa bude považovať aj predloženie návrhu na základe jej programového vyhlásenia.

K čl. XV

Navrhuje sa, ustanoviť delenú účinnosť tak, aby

1.tie novelizačné články a novelizačné body, ktorými sa vytvára právny rámec a inštitucionálne zázemie pre podpredsedu vlády nevyhnutné na plnenie úloh vyplývajúcich pre neho z programového vyhlásenia vlády, nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia, keďže v nich obsiahnutá právna úprava je nevyhnutná pre zabezpečenie činnosti podpredsedu vlády Slovenskej republiky,

2.tie novelizačné články a novelizačné body, ktorými dochádza k zriadeniu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a zrušeniu Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre informatizáciu a investície a k prechodu vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky a správy a prevádzky Slov-Lexu z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a legislatívnych činností z ostatných ústredných orgánov štátnej správy na Úrad vlády Slovenskej republiky pod gesciou podpredsedu vlády Slovenskej republiky nadobudli účinnosť 1. júna 2020, čím sa zabezpečí dostatočná legisvakancia na prechod súvisiacich právnych vzťahov a ich delimitáciu,

3.kompetencia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky prešla k 1. októbru 2020 na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie

11

Slovenskej republiky čím sa zabezpečí dostatočný časový priestor na vykonanie potrebných a časovo náročných administratívnych procesov.

V Bratislave 11. mája 2020

Igor Matovič, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Štefan Holý, v. r.

Podpredseda vlády Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Podpredseda vlády a minister financií SR predkladá na rokovanie NR SR návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a finančného rá mca pre obdobie 2014 – 2020. Predkladateľom a gestorom zákona je ministerstvo financií SR ako koordinačný orgán pre finančné nástroje v SR.

Nové programové obdobie 2014 – 2020 prináša zmenu viacerých pravidiel implementácie fondov EÚ, ktoré sú na úrovni Európskej únie upravené v nový ch nariadeniach. Tieto legislatívne zmeny sú viditeľné aj pri finančných nástrojoch ako návratnej forme pomoci, ktoré sú nástupcom nástrojov finančného inž inierstva využívaným v programovom období 2007-2013. Vzhľadom na fakt, že žiadna všeobecne záväzná vnútroštátna právna norma doposiaľ neupravuje vyu žitie finančných nástrojov v programovom období 2014-2020 a napriek rozsiahlej a podrobnej úprave finančných nástrojov v nariadení, je potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a kontroln é mechanizmy prípravy a vykonávania finančných nástrojov v podmienkach SR.

Finančné nástroje svojim charakterom predstavujú vhodnejš iu formu podpory predovšetkým tých hospodárskych aktivít, ktoré sú spojené s akoukoľvek – či už krátkodobou, strednodobou alebo dlhodobou – návratnosťou finančných prostriedkov alebo ich ú sporou. Pri podpore daných aktivít formou návratnej finančnej pomoci nedochádza k faktickému dotovaniu hospodárskych výsledkov daných aktivít, vďaka čomu sú prostriedky využité efektívnejšie a úč elnejšie. Finančné nástroje je možné využiť pri podpore najrôznejších aktivít vďaka širokým možnostiam ich nastavenia.

Medzi hlavné výhody finančných nástrojov v porovnaní s nen ávratnými finančnými príspevkami patria najmä ich návratný charakter, vďaka ktorému je možné takto alokované finančné prostriedky použiť opakovane, čí m sa ich potenciálny účinok znásobuje. Dosahuje sa pákový efekt, ktorý umožňuje zapojenie finančných prostriedkov z ďalší ch zdrojov. Pri ich alokovaní sa využíva expertíza súkromného sektora. Minimalizuje sa tak akákoľvek možná deformácia trhu.

Predložený návrh zákona upravuje kompetencie a postavenie org ánov zapojených do implementácie finančných nástrojov, základné princípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevkov na finančné nástroje, postup poskytnutia príspevkov na finančné nástroje a finančné vzťahy pri implementácii finančných nástrojov v podmienkach Slovenskej republiky. Návrh zá kona nadväzuje na zákon č. 292/2014 Z. z. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. decembra 2015.

Súčasťou predloženého návrhu sú aj novely nadväzujúcich právnych predpisov, ktoré majú zabezpečiť možnosť kontroly a vládneho auditu v subjektoch implementačnej štruktúry.

Návrh zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizá ciu spoločnosti.. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s právom Európskej únie týkajúceho sa poskytovania príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K § 1

Ustanovenie prvého odseku § 1 pozitívnym spôsobom definuje predmet úpravy zákona. Predmetom zákona je úprava postupov a právnych vzťahov, ktoré vznikajú v procese poskytovania príspevkov na finančné nástroje a v procese následnej implementácie týchto finančných nástrojov, ako ja pôsobnosť orgánov verejnej správy pri poskytovaní a vrátení prí spevku na finančný nástroj.

Zákon upravuje oblasť finančných nástrojov v zmysle článkov 37 až 46 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006, v podmienkach Slovenskej republiky.

Odsek 2 upravuje vzťah návrhu zákona so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Stanovuje subsidiaritu z ákona č. 292/2014 Z. z., pričom osobitne vymenováva tie ustanovenia zákona č. 292/2014 Z. z., ktoré sa pri poskytovaní príspevku na finančné nástroje neaplikujú.

K § 2

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok na finančné n ástroje v rámci kohéznej politiky Európskej Únie sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodá rsky fond pre rozvoj vidieka.

K § 3

Ustanovenia § 3 obsahujú definície základných pojmov používaných v návrhu zákona. Niektoré pojmy odkazujú priamo na text nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 v ktorom s ú ich definície obsiahnuté.

Definuje sa príspevok na finančný nástroj, finančný nástroj, systém riadenia finančných nástrojov, vykonávanie finančných nástrojov a operácia

Rôznorodosť a odlišnosť implementačnej štruktúry pri vykonávaní finančných nástrojov financovaných z európskych štruktur álnych a investičných fondov vyžaduje zadefinovanie jednotlivých subjektov, ktoré sa podieľajú na implementácii a vykonávaní finančných ná strojov. Definuje sa poskytovateľ, prijímateľ, orgán vykonávajúci finančné nástroje, finančný sprostredkovateľ, fond fondov, správca fondu fondov a konečný prijímateľ.

K § 4

Ustanovenia § 4 vymedzujú pôsobnosť vlády Slovenskej republiky v oblasti finančných nástrojov odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov s dodanou kompetenciou pri schvaľovaní systému riadenia finančných nástrojov.

K § 5

Ustanovenia § 5 vymedzujú pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky ako Orgánu zabezpečujúci ochranu finančn ých záujmov Európskej únie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

K § 6

Ustanovenia § 6 vymedzujú pôsobnosť a úlohy Koordinačného orgánu pre finančné nástroje. Koordinačným orgánom pre finančné nástroje je Ministerstvo financií SR. Do jeho kompetencií patrí najmä vypracovanie, zmeny a doplnenia systému riadenia finančných nástrojov, koordinácia a metodické usmerňovanie v oblasti finančných nástrojov a monitorovania a hodnotenie implementácie finančných nástrojov.

Koordinačný orgán pre finančné nástroje úzko spolupracuje s Centrálnym koordinačným orgánom, najmä v oblasti systému informačného a monitorovacieho systému a pri monitorovaní a hodnotení finančných nástrojov.

K § 7

Ustanovenia § 7 vymedzujú pôsobnosť riadiaceho orgánu odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. Osobitne je v odseku 3 upravená zodpovednosť riadiaceho orgánu pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj, ak poverí úlohami vykonávania iný orgán. Tento poverený orgán je orgánom vykonávajúcim finančné n ástroje. Zodpovednosť riadiaceho orgánu za realizáciu operačného programu pritom zostáva zachovaná.

Odsek 3 stanovuje oprávnenie pre riadiaci orgán na výkon kontroly u prijímateľa, pri vykonávaní finančných nástrojov prostrední ctvom fondu fondov vo fonde fondov a u správcu fondu fondov, u finančného sprostredkovateľa a u konečného prijímateľa. Táto kontrola sa vykoná podľa zákona č . 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 8

Ustanovenia § 8 vymedzujú pôsobnosť sprostredkovateľského orgánu odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. Sprostredkovateľský orgán nie je orgánom vykonávajúcim finančné nástroje v zmysle definície obsiahnutej v tomto zákone. Na sprostredkovateľský orgán sa vzťahujú práva a povinnosti riadiaceho orgánu ustanovené týmto zákonom v dohodnutom rozsahu.

K § 9

Ustanovenia § 9 vymedzujú pôsobnosť Certifikačného orgánu zhodne s prí slušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov. V odseku 2 tohto § je Certifikačný orgán vyslovene zmocnený pozastaviť platby v oblasti finančných nástrojov alebo ich č asti pri zistení nedostatkov, alebo ak má podozrenie na tieto nedostatky.

K § 10

Ustanovenia § 10 vymedzujú pôsobnosť Orgánu auditu zhodne s príslušnými ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

Navyše je uvedené výslovné zmocnenie na výkon auditu na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finančných nástrojov.

K § 11

Ustanovenia § 9 vymedzujú pôsobnosť platobnej jednotky zhodne s príslušný mi ustanoveniami zákona č. 292/2014 aj pre oblasť finančných nástrojov.

K § 12

Na konanie a postupy pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj nevzť ahuje zákon o správnom konaní podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok okrem postupu pri vymáhaní prí spevku na finančný nástroj alebo jeho časti podľa § 21.

Príspevok na finančný nástroj môže byť poskytnutý iba za splnenia pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pričom tieto pravidla musia byť splnené na každej úrovni implementačnej štruktúry finančné ho nástroja. Z povahy finančných nástrojov a spôsobu ich vykonávania vyplýva, že k štátnej pomoci môže prísť na úrovni prijímateľa, na úrovni finančného sprostredkovateľa a aj na ú rovni konečného prijímateľa. Všetky orgány, ktoré vykonávajú finančné nástroje sú teda povinné zabezpečiť, aby boli uplatňované pravidlá v oblasti štátnej pomoci a aby neprišlo k nedovolenému poskytnutiu pomoci.

Odsek 3 stanovuje všeobecnú povinnosť strpieť výkon kontroly a auditu a poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly a auditu pre prijímateľa, pri vykonávaní finančných nástrojov prostrední ctvom fondu fondov fond fondov a správcu fondu fondov, finančného sprostredkovateľa, konečného prijímateľa a inú osoba zapojenú do vykonávania finančných nástrojov. Na výkon finančnej kontroly a vládneho auditu sa použijú príslušné ustanovenia zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 13

Ustanovenia § 13 popisujú jednotlivé možnosti a spôsoby, pre ktoré sa môže riadiaci orgán rozhodnúť pri poskytovaní príspevku na finančný nástroj.

Návrh zákona ďalej popisuje iba postupy podľa § 13 ods. 1 písm. b), t. j. finančné nástroje na národnej úrovni. Finančné nástroje na úrovni Európskej únie sa spravujú osobitnými, odlišný mi pravidlami a nie sú predmetom úpravy tohto zákona.

Odsek 4 špecifikuje osobitný režim a osobitný postup výkonu auditu v prípade finančných nástrojov na úrovni Európskej únie. V tomto prípade orgány určené na výkon auditu nevykonávajú audit, ale postupujú podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

K § 14

Ustanovenia § 14 popisujú základne finančné toky a zmluvné vzťahy pri vykonávaní finančných nástrojov na národnej úrovni. Poskytovateľ, ktorým je riadiaci org án alebo sprostredkovateľky orgán, poskytuje príspevok na finančný nástroj vždy na základe zmluvy o financovaní prijímateľovi.

Prijímateľ sa môže rozhodnúť vykonávať finančný nástroj priamo a v tom prípade uzavrie zmluvu s konečným prijímateľom. Pri tomto postupe nie je súčasťou implementačnej štruktúry finan čný sprostredkovateľ.

V prípade, ak prijímateľ poverí časťou vykonávania finančného sprostredkovateľa, ten potom uzatvára zmluvu s konečným prijímateľom.

K § 15

Ustanovenia § 15 stanovujú čo je zmluva o financovaní, ktorá upravuje vzťah medzi poskytovateľom a prijímateľom ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 4 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

K § 16

Prijímateľ môže časť vykonávania finančných nástrojov zveriť finančnému sprostredkovateľovi. Finančný sprostredkovateľ je orgánom vykávajúcim finan čné nástroje, s ktorým uzavrel prijímateľ zmluvu s finančným sprostredkovateľom.

Ustanovenia § 16 stanovujú čo je zmluva s finančným sprostredkovateľom ktorá upravuje vzťah medzi prijímateľom a finančným sprostredkovateľom ako aj fakt, že sa jedná o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Odsek 3 stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o financovaní, medzi ktorými sú zahrnuté aj obsahové požiadavky v súlade s požiadavkami obsiahnutými v nariadení (EÚ) č. 1303/2013.

K § 17

Ustanovenia § 17 upravujú konečného prijímateľa. Finančné prostriedky z finančného nástroja sú mu poskytnuté na základe zmluvy, uzavretej buď s prijímateľ om alebo s finančným sprostredkovateľom, podľa toho, ktorý postup podľa § 14 bol zvolený.

V prípade zmluvy s finančným sprostredkovateľom ide o jeden zo zmluvných typov podľa Obchodného zákonníka, napr. zmluva a úvere alebo zmluvy o záruke. Konkrétny typ zmluvy závisí od konkrétneho finančn ého nástroja.

Súčasťou týchto zmlúv musí byť povinnosť pre konečného prijímateľa pomoci poskytnúť súčinnosť pri výkone kontroly a auditu orgánom oprávneným na výkon kontroly a auditu a prijímate ľovi, a strpieť výkon tejto kontroly a auditu. Nakoľko predmetom výkonu auditu alebo kontroly môžu byť u finančného sprostredkovateľa, ktorým je banka, alebo pobočka zahraničnej banky, aj informácie chrá nené bankovým tajomstvom, ako podstatná náležitosť zmluvy medzi takýmto finančným sprostredkovateľom a konečným prijímateľom musí byť aj predchádzajúci písomný súhlas dotknuté ho klienta, aby takýto finančný sprostredkovateľ sprístupnil tieto informácie na účely kontroly a auditu podľ a tohto zákona.

V prípade, že tieto súhlasy popísané v odseku 2 nie sú so všetkými náležitosťami súčasťou zmluvy, finančný sprostredkovateľ nesmie použiť na plnenie vyplývajúce z takejto zmluvy finančn é prostriedky z príspevku na finančný nástroj. Ak ich už použil, tak bezodkladne po zistení, že tieto súhlasy nie sú súčasťou zmluvy, musí dôjsť k náprave. Tou je nahradenie finančný ch prostriedkov z príspevku na finančný nástroj z iných zdrojov. Inými zdrojmi sa rozumejú napríklad vlastné finančné prostriedky banky, alebo akékoľvek iné finančné prostriedky. Klient banky už tý m pádom nebude chápaný ako konečný prijímateľ v zmysle tohto zákona. Cieľom takejto úpravy je, aby neboli ohrozené finančné prostriedky z finančného nástroja tým, že zmluva medzi finančný m sprostredkovateľom a jej klientom neumožní v dostatočnej miere výkon auditu a kontroly. Takáto zmluva pritom zostáva v platnosti, nesmie však byť spolufinancovaná z finančných prostriedkov z príspevku na finan čný nástroj a riziká z nej vyplývajúce znáša finančný sprostredkovateľ.

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa používať finančné prostriedky z finančného nástroja na účely naplnenia cieľov spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie v súlade s ustanoveniami zmluvy.

K § 18

Ustanovenia § 18 opisujú základné pravidlá pri poskytnutí príspevku na finančný nástroj. Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi a následne platobnej jednotke. Žiadosť o platbu je evidovaná v informačnom monitorovacom systéme.

Zároveň pre upresnenie finančných vzťahov na národnej úrovni a v rámci jednej operácie môže realizovať poskytnutie príspevku na finančný nástroj alebo jeho časti prijímateľovi iba jedna platobná jednotka.

Odsek 4 upravuje výšku nákladov na riadenie a poplatkov za riadenie, ako aj spôsob, ktorým sa vypočítavajú, odkazom na delegovaného nariadenia (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Euró pskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regioná lneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde.

K § 19

Nakoľko pri finančných nástrojoch ide o návratnú pomoc, zavádzajú sa základné pravidlá návratnosti na všetkých úrovniach implementačnej štruktúry finan čných nástrojov.

Odsek 1 zakladá povinnosť prijímateľa využívať príspevok, ktorý mu bol poskytnutý poskytovateľom na ciele operačných programov až do konca obdobia, stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Po skon čení tohto obdobia rozhodne o využití týchto prostriedkov, ktoré budú na určených účtoch prijímateľa, vláda SR.

Odsek 2 určuje povinnosť pre finančného sprostredkovateľa využívať príspevok na finančný nástroj až do skončenia tohto finančného nástroja v súlade s cieľmi operačných programov, s podnikateľským plánom a so zmluvou s finančným sprostredkovateľom. Po skončení tohto obdobia musí vrátiť finančný sprostredkovateľ tieto prostriedky prijímateľovi. Ponecháva sa možnosť dohodnú ť v zmluve o financovaní osobitné podmienky pre ukončenie finančného nástroja a pre navracanie prostriedkov.

Odsek 3 stanovuje povinnosť pre konečného prijímateľa vrátiť finančné prostriedky finančnému sprostredkovateľovi alebo prijímateľovi, s ktorým uzatvoril zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy.

K § 20

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku na finančný nástroj je alebo jeho časti z dôvodu porušenia zmluvy o financovaní alebo z dôvodu porušenia legislatí vy EÚ alebo tohto zákona je prijímateľ povinný vrátiť príspevok na finančný nástroj je alebo jeho časť súlade s podmienkami zmluvy o financovaní a v súlade s týmto zákonom. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú má prijímateľ vrátiť , nepresiahne 100 eur.

Zavádza sa zodpovednosť prijímateľa za vrátenie príspevku na finančný nástroj. Prijímateľ nie je zodpovedný iba v prípade, ktorý je stanovený v delegovanom nariadení (EÚ) č. 480/2014.

Odsek 2 stanovuje čo je porušením povinností prijímateľa, na základe ktorých je prijímateľ povinný vrátiť príspevok na finančný nástroj. V nadväznosti na tento odsek upravujú odseky 3 a 4 výpo čet výšky vrátených prostriedkov a určujú aj penále.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy EÚ sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania príslušníkov tretích krajín vrátiť poskytnutý prí spevok na finančný nástroj.

K § 21

Ustanovuje sa spôsob a postup pri vysporiadaní finančných vzťahov pri vrátení príspevku na finančný nástroj alebo pri vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť prí spevok na finančný nástroj najmä z dôvodu nezrovnalosti, porušenia zmluvy o financovaní, nesplnenia podmienok zmluvy o financovaní alebo porušenia legislatívy EÚ.

Vysporiadanie finančných vzťahov sa vykoná finančnou opravou, ktorú vykoná poskytovateľ, teda riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením opera čného programu.

V prípade, že má prijímateľ povinnosť vrátiť príspevok na finančný nástroj za prostriedky EÚ, ktoré boli schválené certifikačným orgánom, je povinný tieto prostriedky EÚ vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Prostriedky EÚ neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu je povinný prijímateľ vrátiť do rozpočtu prí slušnej platobnej jednotky.

Odsek 5 stanovuje postup pre príslušnú správu finančnej kontroly, ktorá vymáha nevrátený príspevok na finančný nástroj podľa správneho poriadku. Na konanie podľa tohto odseku sa vzťahuje sprá vny poriadok.

K § 22

Ustanovenie § 22 zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Celkový rámec tejto ochrany je zabezpečený odkazom na zákon č. 292/2014.

Odseky 2 a 3 tohto § zároveň zavádzajú povinnosti vo vzťahu k zisťovaniu nezrovnalostí pre finančného sprostredkovateľa a pre konečného prijímateľa. Tí majú za povinnosť zistenú nezrovnalosť bezodkladne oznámiť prijímateľovi a poskytovateľovi príspevku na finančný nástroj.

K § 23

Tento § ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo alebo zodpovedajúcu evidenciu. Účtovníctvo certifikačného orgánu a platobnej jednotky je zabezpečené odkazom na pr íslušný § v zákone č. 292/2014.

Zavádza sa povinnosť pre orgány vykonávajúce finančné nástroje a pre konečného prijímateľa, ktorý je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve, vytvoriť analytické účty podľa operácii alebo v rámci účtovníctva vedeného v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivých operácií v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

K § 24

Ustanovenie § 24 stanovuje povinnosť pre orgán vykonávajúci finančné nástroje a pre konečného prijímateľa uchovávať a ochraňovať dokumentáciu týkajú cu sa operácií podľa zákona a účtovníctve.

K č. II

Èl. IV dodáva povinnosť poskytnúť informácie o chránených skutočnostiach podľa zákona o cenný ch papieroch pre riadiaci orgán pri výkone kontroly a orgán auditu pri výkone auditu finančných nástrojov.

Súčasne sa dopĺňa aj nová poznámka pod čiarou tak, aby obsahovala právne predpisy, na ktoré text zákona odkazuje.

K čl. III

Èl. V upravuje zákonné zakotvenie orgánov, ktoré budú vykonávať finančné nástroje z programového obdobia 2007 – 2013, v súlade s ustanoveniami nariadenia E Ú č. 1083/2006.

K čl. IV

Ustanovuje sa výnimka z povinnosti mlčanlivosti a ochrany údajov zo zákona o kolektívnom investovaní, ktorá umožní riadiacim orgánom a ministerstvu financií vykonáva ť kontrolu pri vykonávaní finančných nástrojov a orgánu auditu umožní vykonávať vládny audit.

Súčasne sa dopĺňa aj nová poznámka pod čiarou tak, aby obsahovala právne predpisy, na ktoré text zákona odkazuje.

K čl. V

Ustanovuje sa účinnosť zákona, pričom zákon nadobudne účinnosť 1. decembra 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu