Zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky 321/2002 účinný od 01.09.2008 do 31.03.2009

§ 3
Vojenská prísaha

(1)
Príslušník ozbrojených síl (ďalej len „vojak") skladá vojenskú prísahu, ktorá znie:
„Slávnostne prisahám, že budem verný Slovenskej republike. Sľubujem, že budem zodpovedne plniť úlohy, ktoré ozbrojeným silám vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov, a budem vykonávať vojenské rozkazy. Budem čestným, statočným a disciplinovaným vojakom. Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc.
Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život.
Tak prisahám!“.
(2)
Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv na plnenie jeho povinností.


§ 4
Úlohy a použitie ozbrojených síl

(1)
Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou ozbrojených síl je zaručovať obranu Slovenskej republiky a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc.
(2)
Poslaním a povinnosťou ozbrojených síl je podieľať sa na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu,5) pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov.
(3)
Ozbrojené sily v rámci poskytovania humanitárnej pomoci a v rámci vojenských cvičení plnia úlohy aj mimo územia Slovenskej republiky; ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnia tiež úlohy v mierových pozorovateľských misiách Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej únie a úlohy vojenských misií medzinárodných organizácií.
(4)
Ozbrojené sily možno použiť na
a)
ochranu štátnej hranice Slovenskej republiky,6)
b)
ochranu a obranu stavieb a budov, ktoré boli určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") ako objekty osobitnej dôležitosti alebo ďalšie dôležité objekty na obranu štátu,
c)
odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu5) a na riešenie mimoriadnych udalostí,7)
d)
boj proti terorizmu,
e)
pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov,8)
f)
zabezpečenie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou,
g)
zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy,
h)
zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky.
(5)
Na základe žiadosti štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov môže veliteľ v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodnúť o okamžitom použití vojakov ozbrojených síl a o nevyhnutnej logistickej podpore potrebnej na riešenie mimoriadnej udalosti.7)
(6)
Rozsah pôsobnosti veliteľa, ak ním nie je hlavný veliteľ ozbrojených síl, na plnenie úloh podľa odseku 5 určí minister obrany; ustanovenie osobitného predpisu týmto nie je dotknuté.9)
(7)
Ak v čase vojny alebo vojnového stavu a následnej vojenskej operácie boli rozhodnutím príslušnej bezpečnostnej rady7) evakuované z postihnutého územia orgány miestnej štátnej správy, orgány obcí alebo orgány vyššieho územného celku a tieto nemôžu vykonávať svoju pôsobnosť, správu postihnutého územia v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas vykonáva veliteľ vojenskej operácie určený náčelníkom generálneho štábu.
(8)
Vojenským zväzkom, vojenským útvarom alebo vojenským jednotkám ozbrojených síl určeným na základe rozhodnutia vlády na obranu štátnej hranice podľa odseku 1 velí veliteľ ustanovený náčelníkom generálneho štábu.
(9)
Za obranu štátnej hranice zodpovedá veliteľ podľa odseku 8 až po zaujatí určeného priestoru obrany a dosiahnutí pripravenosti na plnenie tejto úlohy.
(10)
Postavenie a úlohy Vojenskej polície ako aj postavenie a úlohy Vojenského spravodajstva upravujú osobitné zákony.10)
(11)
Na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj vojenské vysoké školy,11) vojenské súdy,12) vojenské prokuratúry,13) územné vojenské správy, vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve, ako aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené ministerstvom obrany.


§ 4a
Na účely použitia ozbrojených síl na zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky13a) sa rozumie

a)
vzdušným objektom lietadlo13b) alebo iný neidentifikovaný vzdušný prostriedok,
b)
činom protiprávneho zasahovania čin týkajúci sa vzdušného objektu vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky uvedený v osobitnom predpise upravujúcom civilné letectvo,13c)
c)
príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky poskytovateľ letových prevádzkových služieb podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo13d) alebo poskytovateľ letových prevádzkových služieb a riadenia letov lietadiel vo vojenských službách alebo v policajných službách,13e)
d)
pohotovostným lietadlom lietadlo pohotovostných síl a prostriedkov ozbrojených síl vyčlenených na zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky.


§ 4b

(1)
Za podozrivého narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt, ktorého úmysly sú nejasné alebo na ktorého sa vzťahujú najmenej dve z týchto podmienok:
a)
vzdušný objekt bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky prenikol do vzdušného priestoru Slovenskej republiky alebo porušil režim letu určený letovým plánom,
b)
vzdušný objekt nevykonáva alebo nereaguje na pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo na pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla,
c)
vzdušný objekt náhle mení parametre letu,
d)
posádka vzdušného objektu vykonáva rádiovú komunikáciu s neprimeranými prestávkami, najmä ak sa to týka pokynov na zmenu parametrov letu,
e)
vzdušný objekt neodôvodnene mení kód sekundárneho odpovedača alebo nadmerne využíva režim signálu identifikácie bez predbežného súhlasu príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky,
f)
posádka vzdušného objektu používa neštandardnú frazeológiu alebo sú zaznamenané iné zmeny v rádiovej komunikácii,
g)
kód sekundárneho odpovedača vzdušného objektu signalizuje stratu spojenia alebo havarijnú situáciu,
h)
zo vzdušného objektu sa uskutočnil rádiový prenos, ktorý nesúvisí s vykonávaním letu,
i)
došlo k prerušovanému alebo k úplnému zrušeniu emitovania signálov z transpondera sekundárneho radaru,
j)
od orgánov štátnej moci iných štátov alebo od medzinárodných organizácií a mimovládnych inštitúcií bolo získané upovedomenie o zámeroch vzdušného objektu,
k)
bola prijatá informácia o neurčitej hrozbe násilia prostredníctvom tretej strany.
(2)
Za pravdepodobného narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt,
a)
ktorý nevykonáva alebo nereaguje na pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo na pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla, a zároveň sú zistené ďalšie vzdušné objekty, ktoré nevykonávajú pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky,
b)
kvalifikovaný ako „podozrivý” opakovane nevykonávajúci pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla.
(3)
Za potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru sa považuje vzdušný objekt, ak získané informácie potvrdzujú, že vzdušný objekt má byť použitý ako prostriedok teroristického útoku alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej republiky.
(4)
Narušiteľ režimu letu je vzdušný objekt, ktorý vybočí z priestoru plánovanej činnosti bez oznámenia tejto skutočnosti príslušným orgánom riadenia letovej prevádzky v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok, chýb v činnosti posádky vzdušného objektu a pozemných orgánov alebo nesprávnej činnosti rádiotechnického zariadenia, pričom plní okamžite a presne pokyny príslušného orgánu riadenia letovej prevádzky alebo pokyny a signály veliteľa pohotovostného lietadla.


§ 4c

(1)
Ak sa vzdušný objekt pohybuje vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom upravujúcim civilné letectvo8) alebo s medzinárodnou zmluvou a nereaguje na pokyny príslušných orgánov riadenia letovej prevádzky na zmenu dráhy letu alebo na pristátie na určenom letisku alebo ohrozuje bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky, alebo je dôvodné podozrenie, že je objektom činu protiprávneho zasahovania, príslušné orgány riadenia letovej prevádzky informujú o tejto skutočnosti príslušnú zložku ozbrojených síl zabezpečujúcu nedotknuteľnosť vzdušného priestoru.
(2)
Proti narušiteľovi vzdušného priestoru uvedenému v § 4b ods. 1 až 3 sa môžu použiť tieto opatrenia:
a)
odklonenie letu,
b)
vynútenie pristátia,
c)
hrozba použitia zbrane,
d)
vystrelenie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov mimo narušiteľa vzdušného priestoru,
ak ďalej nie je uvedené inak.
(3)
Pokiaľ z okolností jasne vyplýva, že vzdušný objekt by mal byť použitý proti životom ľudí alebo na spôsobenie obzvlášť závažného následku, možno použiť ozbrojené sily aj na prerušenie letu potvrdeného narušiteľa vzdušného priestoru (§ 4b ods. 3), ak je prerušenie letu jediným opatrením na odvrátenie tohto nebezpečenstva.
(4)
Z opatrení podľa odseku 2 sa môžu použiť tie opatrenia, ktoré najviac šetria životy a majetok osôb. Opatrenia sa môžu uskutočňovať len do takého času a v takom rozsahu, ako si to ich účel vyžaduje. Nesmú viesť k ujme, ktorá je zrejme neprimeraná predpokladanému následku činu protiprávneho zasahovania alebo iného narušenia bezpečnosti Slovenskej republiky.
(5)
O použití ozbrojených síl na účel podľa odseku 2 rozhoduje minister obrany,13f) ak ďalej nie je uvedené inak; o tomto použití minister obrany bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.
(6)
Minister obrany môže veliteľa vzdušných síl ozbrojených síl poveriť prijatím opatrení podľa odseku 2 písm. a) až d).
(7)
O použití opatrenia podľa odseku 3 rozhoduje minister obrany a v čase jeho neprítomnosti člen vlády poverený predsedom vlády, ktorým môže byť minister vnútra Slovenskej republiky alebo minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky; o tomto použití minister obrany bezodkladne informuje prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.


§ 4d

Ustanovenia § 4a až 4c sa nepoužijú v čase vojny a vojnového stavu.


§ 5
Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky

(1)
Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky
a)
zabezpečuje úlohy súvisiace s
1.
výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl,
2.
velením Čestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky,
3.
výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 3,
b)
podieľa sa na zabezpečovaní úloh súvisiacich s výkonom ústavných právomocí prezidenta Slovenskej republiky.
(2)
Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky
a)
vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta Slovenskej republiky a hostí prezidenta Slovenskej republiky v tomto sídle,
b)
organizuje a vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov a pri prijímaní vedúcich diplomatických misií prezidentom Slovenskej republiky,
c)
v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu5) plní úlohy ochrany prezidenta Slovenskej republiky a obrany jeho sídla.


§ 6
Riadenie ozbrojených síl

(1)
Riadenie ozbrojených síl je proces, v ktorom vláda a ministerstvo obrany v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodujú o použití ozbrojených síl, usmerňujú činnosť ozbrojených síl, určujú celkové početné stavy vojakov a zamestnancov, rozmiestnenie ozbrojených síl a vo vymedzenom rozsahu vykonávajú kontrolu ich činnosti.
(2)
Vláda pri riadení ozbrojených síl
a)
schvaľuje návrhy základných koncepčných dokumentov pre rozvoj a výstavbu ozbrojených síl, najmä Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, Obrannú stratégiu Slovenskej republiky a Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky a predkladá ich Národnej rade Slovenskej republiky,
b)
rozhoduje o plánoch na použitie ozbrojených síl v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
rozhoduje o rozmiestnení zväzkov, útvarov, úradov a zariadení ozbrojených síl a o celkových početných stavoch vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, ako aj v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
rozhoduje o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní a vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
e)
rozhoduje v ustanovenom rozsahu o použití vojakov,
f)
určuje ústavných činiteľov, pre ktorých ozbrojené sily zabezpečujú leteckú prepravu.
(3)
Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl
a)
spracúva základné koncepčné dokumenty pre rozvoj a výstavbu ozbrojených síl, najmä Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, Obrannú stratégiu Slovenskej republiky a Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky a predkladá ich vláde,
b)
spracúva plány použitia ozbrojených síl alebo ich časti v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v súčinnosti s Generálnym štábom ozbrojených síl (ďalej len „generálny štáb"),
c)
navrhuje počty hlavných druhov vojenských zbraní, vojenských zbraňových systémov a bojovej techniky v súlade s potrebou zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
d)
navrhuje celkové početné stavy vojakov a zamestnancov v súlade s potrebami zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a predkladá ich vláde na rozhodnutie,
e)
zodpovedá za doplňovanie ozbrojených síl vojakmi a zamestnancami,
f)
zabezpečuje ozbrojené sily vojenským materiálom a bojovou technikou na plnenie úloh ozbrojených síl,
g)
zodpovedá za prípravu a riadenie mobilizácie ozbrojených síl,
h)
vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách,
i)
vykonáva overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti vyhradených technických zariadení a technických zariadení používaných v ozbrojených silách,
j)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.14)


§ 7
Velenie ozbrojeným silám

(1)
Velenie ozbrojeným silám je proces, v ktorom veliteľ vydáva v rozsahu svojej pôsobnosti vojenské rozkazy na zabezpečenie plnenia úloh ozbrojených síl.
(2)
Ozbrojeným silám v rozsahu svojej pôsobnosti velí
a)
prezident Slovenskej republiky,15)
b)
náčelník generálneho štábu a
c)
ostatní ustanovení velitelia.16)
(3)
Prezident Slovenskej republiky
a)
vydáva vojenské rozkazy ozbrojeným silám,
b)
schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky,
c)
schvaľuje a vydáva organizačný poriadok Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
zapožičiava čestné alebo historické názvy vojenským útvarom a vojenským zväzkom,
e)
zapožičiava vojenským útvarom a vojenským zväzkom bojové zástavy,
f)
na návrh ministra obrany vymenúva a odvoláva náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, ktorý je mu podriadený a zodpovedá mu za výkon svojej funkcie.
(4)
Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje generálny štáb.
(5)
Na čele generálneho štábu je náčelník generálneho štábu, ktorý velí ozbrojeným silám. Náčelníka generálneho štábu vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády. Je podriadený ministrovi obrany, ktorému zodpovedá za výkon svojej funkcie.
(6)
Náčelník generálneho štábu je vymenovaný na štyri roky; vymenovanie je obmedzené naviac na dve funkčné obdobia nasledujúce za sebou.
(7)
Náčelník generálneho štábu má počas vykonávania funkcie právo na bezplatné
a)
používanie jedného služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,
b)
poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania funkcie.
(8)
Limit bezplatného používania služobného mobilného telefónu podľa odseku 7 písm. b) určuje minister obrany.
(9)
Peňažné náležitosti17) náčelníka generálneho štábu, ako aj nároky vyplývajúce zo služobného pomeru18) určuje minister obrany podľa osobitných predpisov.
(10)
Na zabezpečenie jednotného velenia ozbrojeným silám v čase vojny a vojnového stavu sa vytvára hlavné miesto velenia ozbrojených síl; vytvára ho generálny štáb po doplnení profesionálnymi vojakmi z veliteľstva pozemných síl, veliteľstva vzdušných síl a veliteľstva síl výcviku a podpory.


§ 8
Kontrola ozbrojených síl


Kontrolu ozbrojených síl vykonávajú štátne orgány v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.19)


§ 9
Príprava ozbrojených síl

(1)
Hlavným cieľom prípravy ozbrojených síl je sformovať, rozvíjať a zdokonaľovať vojenskú odbornú pripravenosť a psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť a sociálnu, mravnú, intelektuálnu a kultúrnu vyspelosť každého vojaka na plnenie úloh ozbrojených síl.
(2)
Základnou metódou prípravy ozbrojených síl podľa odseku 1 je vojenské vyučovanie a výcvik vojakov.
(3)
Vojenské vyučovanie a výcvik vojakov sa uskutočňuje najmä na území Slovenskej republiky; možno ho uskutočniť aj na území iných štátov na základe medzinárodných zmlúv a v súlade s platným právnym poriadkom zmluvných strán.
(4)
Zamestnanci, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl, sú povinní udržiavať, obnovovať, prehlbovať a zvyšovať si svoju odbornú pripravenosť a kvalifikáciu; rozsah a podmienky vzdelávania týchto zamestnancov určí minister obrany.


§ 10
Mobilizácia ozbrojených síl

(1)
Mobilizácia ozbrojených síl je
a)
hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,
b)
nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,
c)
poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
d)
plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.21)
(2)
Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby.
(3)
Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) a vojaci v zálohe vykonávajúci odbornú prípravu sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby.
(4)
Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná.
(5)
Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami21) v prospech ozbrojených síl.
(6)
Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami21) v prospech ozbrojených síl.
(7)
Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody22) a na osoby vo výkone väzby.23)
(8)
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce z
a)
mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o nariadení mobilizácie ozbrojených síl,
b)
mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl,
c)
povolávacích rozkazov,
d)
rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania.
(9)
Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe žiadosti územnej vojenskej správy spôsobom v obci obvyklým.
(10)
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.
(11)
Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu.
(12)
Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby, ak osobitný predpis20a) neustanovuje inak.


§ 11
Medzinárodná spolupráca ozbrojených síl

(1)
Ozbrojené sily spolupracujú s ozbrojenými silami iných štátov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe členstva Slovenskej republiky v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
(2)
Ozbrojené sily sa zúčastňujú na vojenských operáciách pod velením medzinárodných vojenských organizácií, na vojenských cvičeniach mimo územia Slovenskej republiky a na vojenských cvičeniach na území Slovenskej republiky.


§ 12
Vyslanie ozbrojených síl mimo územia


Slovenskej republiky
(1)
O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky rozhodujú príslušné ústavné orgány,24) a to na účely
a)
humanitárnej pomoci,
b)
vojenského cvičenia,
c)
mierovej pozorovateľskej misie,
d)
vojenskej operácie,
e)
plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu.
(2)
Na účely tohto ustanovenia
a)
humanitárna pomoc ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky je činnosť zameraná na zmierňovanie alebo odstraňovanie následkov živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie alebo inej obdobnej udalosti, v ktorej dôsledku sú ohrozené životy a zdravie osôb, majetok alebo životné prostredie v štáte, na ktorého územie sa ozbrojené sily vysielajú,
b)
vojenské cvičenie je výcvik ozbrojených síl uskutočňovaný s ozbrojenými silami iných štátov mimo územia Slovenskej republiky, ktoré je zamerané na zladenie činnosti, zvýšenie bojovej pripravenosti a spoločnej previerky vojenských jednotiek, vojenských útvarov, vojenských zväzkov, ozbrojených síl s ozbrojenými silami iných štátov,
c)
mierová pozorovateľská misia mimo územia Slovenskej republiky je činnosť ozbrojených síl uskutočňovaná spoločne s ozbrojenými silami iných štátov mimo územia Slovenskej republiky, zameraná na pozorovanie vývoja situácie na území iného štátu, na ktorom hrozí vznik ozbrojeného konfliktu, alebo pozorovanie vývoja situácie na území iného štátu, ktoré je postihnuté ozbrojeným konfliktom, s cieľom napomáhať jeho urovnanie mierovými prostriedkami, obnoviť vzájomnú dôveru a dohliadať na dodržiavanie demokratického poriadku na území tohto štátu,
d)
vojenská operácia mimo územia Slovenskej republiky je činnosť vojenských jednotiek, vojenských útvarov, vojenských zväzkov, ozbrojených síl, ktoré sú vyzbrojené vojenskými zbraňami a vojenskými zbraňovými systémami, príslušnou bojovou technikou a logistickým zabezpečením, ktorá sa uskutočňuje pod velením medzinárodnej vojenskej organizácie spoločne s ozbrojenými silami iných štátov v súlade s medzinárodným právom na účely predchádzania ozbrojeným konfliktom, dosiahnutia mieru a jeho udržania na území ohrozenom alebo po-stihnutom ozbrojeným konfliktom.
(3)
Súhlas na vyslanie profesionálneho vojaka na plnenie úloh podľa odseku 1 sa nevyžaduje. Vyslanie vojaka povinnej vojenskej služby na plnenie úloh podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uskutočniť len s jeho súhlasom. Zamestnanca, ktorý sa podieľa na plnení úloh ozbrojených síl podľa odseku 1, možno vyslať len s jeho súhlasom.
(4)
Návrh na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky vláde predkladá minister obrany; návrh obsahuje
a)
názvy zväzkov, útvarov a jednotiek, počet vysielaných vojakov a zamestnancov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl, územie, na ktoré sa vysielajú na plnenie úloh, a čas, na ktorý sa vysielajú mimo územia Slovenskej republiky,
b)
účel vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ich úlohy a rozsah ich činnosti,
c)
systém riadenia a velenia vyslaným ozbrojeným silám a orgán medzinárodnej organizácie, ktorému sú podriadené počas ich vyslania mimo územia Slovenskej republiky,
d)
orgány štátnej správy Slovenskej republiky, ktoré sú zodpovedné za spoluprácu s riadiacimi orgánmi príslušnej medzinárodnej organizácie v oblasti riadenia činnosti a zabezpečenia ozbrojených síl, ktoré plnia úlohy mimo územia Slovenskej republiky,
e)
určenie vojenskej výzbroje, vojenskej techniky, vojenského materiálu a poskytovanie služieb,
f)
spôsob a termín odchodu a návratu vyslaných ozbrojených síl.
(5)
Čas, na ktorý sú ozbrojené sily vyslané mimo územia Slovenskej republiky, je určený trvaním mandátu pre danú misiu.25) O každej zmene mandátu misie a o zmene územia mimo Slovenskej republiky, na ktoré boli ozbrojené sily vyslané, rozhoduje vláda alebo Národná rada Slovenskej republiky.
(6)
Ak treba skrátiť určený čas vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, o skrátení tohto času rozhoduje vláda alebo Národná rada Slovenskej republiky.
(7)
Vojakov a zamestnancov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl, možno vyslať mimo územia Slovenskej republiky až po dosiahnutí určenej úrovne ich vycvičenosti a odbornej pripravenosti.
(8)
Požiadavky na úroveň vycvičenosti a odbornej pripravenosti vojakov ozbrojených síl a zamestnancov podľa pravidiel medzinárodných organizácií vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorých je Slovenská republika členom, a v nadväznosti na špecifickosť úloh, na ktorých plnenie majú byť vojaci a zamestnanci vyslaní mimo územia Slovenskej republiky, určí náčelník generálneho štábu.
(9)
Výber vojakov a zamestnancov, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva náčelník generálneho štábu.
(10)
Vojaci a zamestnanci, ktorí sa podieľajú na plnení úloh ozbrojených síl a pôsobia mimo územia Slovenskej republiky, sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky a sú povinní dodržiavať právny poriadok prijímajúceho štátu, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.


§ 13
Vojenská zbraň, vojenský zbraňový systém a ich použitie

(1)
Na základe vojenského rozkazu26) je vojak povinný použiť vojenskú zbraň alebo vojenský zbraňový systém na účely
a)
zaručovania obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky pred jej vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a na plnenie úloh podľa § 4 ods. 4 písm. a) až d),
b)
plnenia úloh prípravy ozbrojených síl podľa tohto zákona,
c)
plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je
a)
palná zbraň,27)
b)
bodná zbraň a sečná zbraň.
(3)
Vojenským zbraňovým systémom podľa odseku 1 je kombinácia jednej vojenskej zbrane alebo viacerých vojenských zbraní, ktorá zahŕňa vojenské zariadenia, vojenský materiál, ich obsluhu, prostriedky dopravy, prípadne rozmiestnenie vojenských útvarov a vojenských zväzkov.
(4)
Použitie vojenskej zbrane alebo vojenského zbraňového systému vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami.

§ 4
Úlohy a použitie ozbrojených síl

(1)
Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. Hlavnou úlohou ozbrojených síl je zaručovať obranu Slovenskej republiky a bezpečnosť štátu pred vonkajším ozbrojeným napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc.
(2)
Poslaním a povinnosťou ozbrojených síl je podieľať sa na plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu,5) pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov.
(3)
Ozbrojené sily v rámci poskytovania humanitárnej pomoci a v rámci vojenských cvičení plnia úlohy aj mimo územia Slovenskej republiky; ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, plnia tiež úlohy v mierových pozorovateľských misiách Organizácie Spojených národov, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej únie a úlohy vojenských misií medzinárodných organizácií.
(4)
Ozbrojené sily možno použiť na
a)
ochranu štátnej hranice Slovenskej republiky,6)
b)
ochranu a obranu stavieb a budov, ktoré boli určené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") ako objekty osobitnej dôležitosti alebo ďalšie dôležité objekty na obranu štátu,
c)
odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu5) a na riešenie mimoriadnych udalostí,7)
d)
boj proti terorizmu,
e)
pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov,8)
f)
zabezpečenie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou,
g)
zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy,
h)
zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky.
(5)
Na základe žiadosti štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov môže veliteľ v rozsahu svojej pôsobnosti rozhodnúť o okamžitom použití vojakov ozbrojených síl a o nevyhnutnej logistickej podpore potrebnej na riešenie mimoriadnej udalosti.7)
(6)
Rozsah pôsobnosti veliteľa, ak ním nie je hlavný veliteľ ozbrojených síl, na plnenie úloh podľa odseku 5 určí minister obrany; ustanovenie osobitného predpisu týmto nie je dotknuté.9)
(7)
Ak v čase vojny alebo vojnového stavu a následnej vojenskej operácie boli rozhodnutím príslušnej bezpečnostnej rady7) evakuované z postihnutého územia orgány miestnej štátnej správy, orgány obcí alebo orgány vyššieho územného celku a tieto nemôžu vykonávať svoju pôsobnosť, správu postihnutého územia v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas vykonáva veliteľ vojenskej operácie určený náčelníkom generálneho štábu.
(8)
Vojenským zväzkom, vojenským útvarom alebo vojenským jednotkám ozbrojených síl určeným na základe rozhodnutia vlády na obranu štátnej hranice podľa odseku 1 velí veliteľ ustanovený náčelníkom generálneho štábu.
(9)
Za obranu štátnej hranice zodpovedá veliteľ podľa odseku 8 až po zaujatí určeného priestoru obrany a dosiahnutí pripravenosti na plnenie tejto úlohy.
(10)
Postavenie a úlohy Vojenskej polície ako aj postavenie a úlohy Vojenského spravodajstva upravujú osobitné zákony.10)
(11)
Na plnení úloh ozbrojených síl sa podieľajú aj vojenské vysoké školy,11) vojenské súdy,12) vojenské prokuratúry,13) územné vojenské správy, vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve, ako aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zriadené ministerstvom obrany.