Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.01.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Od schválenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpe čení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) došlo tiež k viacerým zmenám v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušn íkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Došlo a dochádza k viacerým vecným a legislatívnym zmenám v pr ávnych úpravách priebehu služby profesionálnych vojakov a k zániku niektorých inštitútov v priebehu vojenskej služby (povinná vojenská služba, prípravná vojenská služba) vykonaných zákonom č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ ), ktoré majú priamy vplyv na obsah a rozsah sociálneho zabezpečenia vojakov. Ïalej došlo k zásadným zmenám v obsahu všeobecného systému sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré sa v rôznej miere dotýkajú aj obsahu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba vykona ť rozsiahlejšiu novelizáciu zákona č. 328/2002 Z. z. tak, aby bol vytvorený vecný a legislatívny súlad uvedených zákonov.

Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.), je zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informa čnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasi č“). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľm i podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín. Ide najmä o tieto dopady:

-štátna služba hasič ov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodn ôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia. Tieto znaky štá tnej služby hasičov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným ú razom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny. Uvedené riziká si vyžadujú elimináciu a kompenzačné opatrenia v nemocenskom a úrazovom zabezpečení;

-na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú v komplexe kladené osobitné požiadavky (dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť, psychická odolnosť a intelektuálna primeranosť), ktorých plnenie sa s výnimkou intelektuálnej zložky začína z objektívnych dôvodov zhoršovať vo veku, ktorý v tej č i onej miere výrazne predchádza veku prezumovanej fyzickej staroby, teda veku, v ktorom sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Dôsledkom toho je skutočnosť , že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo má lo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej naviac postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie. Táto situácia si vy žaduje osobitné riešenia v dôchodkovom zabezpečení hasičov, pretože vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia by skončenie štátnej služby hasiča vo svojom dôsledku viedlo k nižšej ú rovni starobného a zväčša aj prípadného invalidného dôchodku, čo by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k potrebe výkonu štátnej služby hasičov.

Riešenie nepriaznivých sociálnych dopadov, uvedených krátkodobých a dlhodobých sociálnych dopadov služobn ého pomeru hasiča je k dispozícii v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý sa preto navrhuje rozšíriť o hasičov. Je spoločenským záujmom, aby hasičská a záchranná služba a horská záchranná služba bola vykonávaná s vysokou účinnosťou občanmi plne zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilými.

Uvedené sociálne riziká a dopady v štátnej službe hasičov (okrem Horskej záchrannej služby) sú akceptovan é a čiastočne riešené už aj v súčasnej dobe na princípe poskytovania dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a príplatkov (prídavkov k týmto dávkam zo štátneho rozpoč tu). Ide teda o duálny systém zabezpečenia hasičov s dvojitou agendou a so zabezpečením rôznych zdrojov pri tej istej sociálnej udalosti. Tento existujúci systém sa navrhuje pretransformovať do osobitného jednotné ho systému policajtov a vojakov rozšírením o sociálne zabezpečenie hasičov.

Navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov zodpovedá aj vývojovému trendu v štátoch Európskej únie, konkrétne okolitých štátoch – v Spolkovej republike Nemecko, Holandskom kráľ ovstve, Maďarskej republike a Èeskej republike. Ide o výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov vzrastajúcich ohrození v spoločnosti, ktorým okrem iných čelia aj príslušníci š pecializovaných záchranných zložiek.

V súčasnosti sú úlohy Horskej záchrannej služby plnené zamestnancami, ktorí sú v pracovnom pomere k Horskej záchrannej službe, pričom zriadenie, postavenie a úlohy Horskej záchrannej služby upravuje z ákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Horskej záchrannej služby upravujú zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a Zákonník práce. Právne predpisy upravujúce pracovný pomer zamestnanca Horskej záchrannej služby však nevytvárajú podmienky na zodpovedajúce rie šenie systému vykonávania verejnej služby, výberového konania zamestnancov, platových a ďalších náležitostí, sociálneho a nemocenského zabezpečenia u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach.

Keďže účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť sociálne zabezpečenie aj tejto skupiny záchraná rov (najmä s ohľadom na riziko nimi vykonávaných záchranných prác v horských oblastiach), je potrebné pred ich začlenením do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov transformovať ich pracovný pomer na služobný pomer. Túto transformáciu sa navrhuje vykonať ich začlenením do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tak, aby tento zá kon upravoval nielen služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ale aj služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z hľadiska legislatívno-technického, ako aj vecného ide o najjednoduchšiu formu transformovania pracovného pomeru zamestnancov Horskej záchrannej služby na služobný pomer bez priamej potreby kreovania nového služ obného pomeru (odlišného už od existujúcich služobných pomerov v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky).

Keďže podmienky a spôsob vykonávania záchranných prác Hasičským a záchranným zborom a Horskou zá chrannou službou sú vo veľkej miere porovnateľné, začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vyžaduje skô r vykonanie úprav terminologického charakteru v zákone č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov než vecného, pretože podstatnú časť právnej úpravy služobného pomeru príslušníka Hasič ského a záchranného zboru je možné bez podstatných vecných zmien aplikovať aj na zamestnancov Horskej záchrannej služby.

Navrhovaným začlenení m zamestnancov Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov dôjde aj k zjednoteniu sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia záchranných zložiek pôsobiacich v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje upraviť súvisiace ustanovenia niektorých ďalších zákonov tak, aby neboli v rozpore s novelizovaným znením zákona č. 328/2002 Z. z.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Pri prepočte dopadu na verejné financie sa vychádzalo:

-z navrhovaného priemerného služobného príjmu príslušníka na jednotlivé roky, ktorý uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v ná vrhu rozpočtu na rok 2008,

-z predpokladu zaraden ia zamestnancov Horskej záchrannej služby do systému odmeňovania podľa zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-z každoročného 3 % zvýšenia stupnice platových taríf podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou o d 1. 1. príslušného roka,

-z plánovaného počtu 114 príslušníkov a 12 zamestnancov Horskej záchrannej služby, z toho zvýšenie o 4 príslušníkov z dô vodu zriadenia Osobného úradu Horskej záchrannej služby v zmysle novely zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-zo zmeny formy hospodárenia z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu,

-z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009,

-z prechodu niektorých dávok vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov do zá kona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o príplatok za štátnu službu k dôchodku, úmrtné a odchodn é,

-zo zrušenia príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému hradených zo štátneho rozpočtu a ich nahradením preplácania prá ceneschopnosti v rozdielnej výške počas celej doby trvania práceneschopnosti až do jedného roka a zrušenia vyrovnávacieho príspevku a jeho ponechania len bývalým príslušníkom Hasičského a záchranné ho zboru, ktorým bol do 31. decembra 2007 priznaný,

-z požiadavky na zvýšenie počtu miest zamestnancov odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR (odbor sociálneho zabezpečenia) celkom o 7 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zvýšenie sa bude riešiť presunom funkčných miest v rámci Ministerstva vnútra SR,

-z navýšenia odvodov poistného na výsluhové zabezpečenie zo strany zamestnávateľa o 1 % (okrem navýšenia poistného na výsluhové zabezpeč enie platené policajtmi, vojakmi a hasičmi o 1 %)

Navrhované úpravy budú mať následovný dopad:

a)štátny rozpočet:

Navrhovaná novela zákona zníži výdavky štá tneho rozpočtu z dôvodu prechodu niektorých dávok do zákona č. 328/2002 Z. z. a zrušením niektorých dávok za HaZZ a HZS nasledovne:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- príplatok k dôchodku1 0132 459 4 013- vyrovnávací príspevok9 32317 82024 501- príplatky k náhrade príjmu, nemocenského, 4 1504 3604 580

- odchodné12 000 12 60013 200- rozdiel odvodov do soc. poisťovne a osobitného účtu20 21220 81821 443

- príjmy štá tneho rozpočtu6 5306 6306 630Zní ženie výdavkov spolu53 22861 68774 367

Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spolu za HaZZ a HZS:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- zvýšenie bežných a kapitá-lových výdavkov na (bez miezd) HZS11 32011 54111 055- mzdy HZS6 3795 9005 279- odvody na osobitný účet 1 5241 3871 215- odvody do zdravotných poisťovní858811749- príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí3 1253 2193 315- za špecifickú zdravotnú starostlivosť2 418 2 418 2 418

Zvýšenie výdavkov spolu25 62425 27624 031

Zvýšením odvodu na osobitný účet o 1 % za zamestná vateľa podľa navrhovanej novely zákona bude dopad na zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu nasledovný:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010 osobitný účet MV SR77 245 80 983 83 400

b)rozpočet štá tnych fondov:

nemá žiaden dopad

c)rozpočet obcí a VÚC:

nemá žiaden dopad

d)rozpočet zdravotných pois ťovní z odvodov poistného za zamestnanca a zamestnávateľa:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zvýšenie príjmov1 2011 1351 049

e)dôsledky na rozpočet Soci álnej poisťovne je nasledovný:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zníženie príjmov celkom405 896418 338431 172z toho:-zníženie príjmov zrušením odvodovej povinnosti za prísl. HaZZ a HZS405 896418 338431 172Zníženie výdavkov celkom8 5898 980 9731z toho:- za nemocenské nad 10 dní PN a ošetrovné7 7598 0958 801- za materské830885930

f)dôsledky na rozpoč et osobitného účtu Ministerstva vnútra SR je nasledovný:

Pre rozpočet osobitného účtu Ministerstva vnútra SR má navrhovaná novela zásadné dôsledky. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bude zahrnuté do osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č . 328/2002 Z. z. a poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne sa budú odvádzať na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Ukazovateľ/rok200820092010Príjmy osobitného účtu396 252 408 148 420 386 z toho: zvýšenie odvodu o 1% za zamestnávateľa a o 1% za príslušníka23 58624 29525 023Výdavky osobitného účtu z toho:- náhrada sl. platu počas dočasnej neschop.8 073 8 697 9 420 - materské722766800- výsluhový dôchodok96 563179 388245 955 - výsluhový príspevok677780882- invalidný, vdovecký, sirotský dôchodok50100160- odchodné a úmrtné175 293137 717105 688- rekreačná starostlivosť6 7407 0517 465- kúpeľná starostlivosť4 1484 9775 911- zabezpečenie pohrebu70 90110- úrazové zabezpečenie535601677Výdavky osobitného účtu spolu292 751339 977376 798Dôsledky celkom (príjmy – výdavky) 103 501 68 17143 588

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočet OÚ MV SRRok200820092010 OÚ MV SR / zvýšenie príjmov o 1 + 1 % na VD /154 490 161 966 166 800

Dôsledky na rozpočet osobitného účtu v ďalší ch rokoch sa stabilizujú vzhľadom k tomu, že výdavky nebudú rásť takým tempom, nakoľko len v prvých rokoch sa očakáva zvýšený odchod príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na vý sluhový dôchodok.

Okrem dôsledku na osobitný účet Ministerstva vnútra SR navrhovaná novela bude mať dôsledky aj na osobitný účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dávky výsluhového zabezpe čenia bývalým profesionálnym vojakom Vojsk ministerstva vnútra, príslušníkom Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany, ktorí sa po transformácii stali súčasťou Hasičského a záchranné ho zboru. Po schválení navrhovanej novely uvedení príslušníci Hasičského a záchranného zboru strácajú nárok na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia a je predpoklad, že cca 150 príslušní kov Hasičského a záchranného zboru prestane poberať dávky výsluhového zabezpečenia, čo pri priemernej výške dávky cca 15 000 Sk predstavuje úsporu výdavkov ročne v sume 27 mil. Sk.

Poznámka: Rozdiel medzi znížením príjmov Sociálnej poisťovne a príjmom osobitného účtu je spôsobený tým, že podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nevykonáva odvod poistného na tvorbu rezervné ho fondu, tak ako je to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (poistné do rezervného fondu solidarity).

2.Odhad dopadov na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

3.Odhad dopadov na životn é prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia výkonu predmetu činnosti Horskej záchrannej služby v súlade so zá konom 544/2002 Z. z. je nevyhnutné vytvoriť 10 pracovných miest pre uchádzačov s úplným stredným vzdelaním. Z tohto počtu možno 4 miesta obsadiť ženami, ktoré by vykon ávali funkciu informátorov a administratívne činnosti. Zároveň možno predpokladať zvýšenie záujmu občanov o vykonávanie štátnej služby v Horskej záchrannej službe.

5.Odhad vplyvov na podnikate ľské prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

DOLOŽKA ZLUÈITE ¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva (hlava XI – sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež),

- sekundárnom: návrh zákona do svojich ustanovení nepreberá žiadne smernice,

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpeč enia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoloč enstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia (EHS) č . 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. 5. 2004),

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice –

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia –.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra SR

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby v právnych vzťahoch upravujúcich priebeh služby v ozbrojených silách treba tento inštitút ako nadbytočný vypustiť aj vo vymedzení rozsahu osô b, ktorým môžu vzniknúť nároky na dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zjednodušuje sa tým vymedzenie okruhu osôb, ktorých sociálne zabezpečenie upravuje tento z ákon.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 1 a 10.

K bodu 3

Rozširuje sa obsah pojmu „ministerstvo“ z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z.

K bodu 4

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby a vojakov mimoriadnej služby, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu v služobnom pomere pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upresniť pojem „policajt“ a „profesionálny vojak“.

K bodu 5

Navrhuje sa upresniť formulácia, od akého príjmu sa odvodzujú dávky úrazového zabezpečenia.

K bodu 6

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upraviť rozsah trvania služobného pomeru započítateľného na účely sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 7

Vzhľadom na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej vojenskej služby treba zrušiť ustanovenia vzťahujúce sa na tieto inštitúty. Súčasné ustanovenie § 4 ods. 4 je obsolentné.

K bodu 8

V novom znení § 4 ods. 4 treba vykonať úpravy v súvislosti so súčasne navrhovaným začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť z ákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 9

Vzhľadom na nové inštitúty uplatňované pri odmeň ovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je treba terminologicky upraviť znenie § 5.

K bodu 10

Vzhľadom na zmeny inštitútov pri odmeňovaní profesionálnych vojakov a vzhľadom na zmeny zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v čase dočasnej zdravotnej neschopnosti treba upraviť nadpis nad § 6 až 8.

K bodu 11

Upresňuje sa znenie ustanovenia § 6 ods. 1 z dôvodu zmien v zabezpečení policajtov počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodu 12

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesionálneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, kedy je jeho zabezpeč enie záležitosťou zamestnávateľa, ako aj poznámku pod čiarou k odkazu 3b.

K bodu 13

Z dôvodu zmien v odmeňovaní profesionálnych vojakov je potrebné upresniť niektoré náležitosti pri dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodom 14, 15 a 17

Ide o zosúladenie textov poznámok s platnou právnou úpravou.

K bodu 16

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje upresniť použitú terminológiu.

K bodu 18

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesion álneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, ak v tejto dobe vykonáva službu mimo územia Slovenskej republiky alebo mimoriadnu služ bu.

K bodu 19

Vzhľadom na zmeny v úprave priebehu služby profesioná lnych vojakov vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. treba upraviť jeho náležitosti počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo ú razu, ak je v tomto čase zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo ak je pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na navrhovan é vloženie nového odseku 4 do § 6.

K bodu 21

Je potrebné upraviť nárok na nemocenské v prípadoch, kedy policajtka a profesionálna vojačka nemá nárok na materské, ani na opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia buď z dô vodu nedostatočného trvania času nemocenského poistenia alebo času trvania služobného pomeru.

K bodu 22

V súvislosti so začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné zosúladiť terminológiu zákona aj so zá konom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravy vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné nanovo definovať výšku vyrovnávacej dávky poskytovanej policajtke a profesionálnej vojačke.

K bodu 24

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodu 25

Ide o upresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 3h v nadväznosti na zákon č. 346/2005 Z. z. a na navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov.

K bodu 26

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodom 27 až 31

V nadväznosti na zmeny v platových úpravách policajtov a profesionálnych vojakov je nutné nanovo špecifikovať čistý denný služobný plat policajta a profesionálneho vojaka na účely stanovenia dávok nemocenského zabezpečenia a pravidlá zachádzania s ní m pri možných dodatočných zmenách.

K bodu 32

V súvislosti s úpravami vykonanými v § 12 sa navrhuje vypustiť § 13 ako nadbytočný.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vypustenie § 13.

K bodu 34

Je potrebné upresniť, čo sa rozumie dobou dočasnej neschopnosti na výkon služby na účely poskytovania dávok nemocenského zabezpečenia, a to najmä vzhľadom na novú zákonnú úpravu priebehu služ by profesionálnych vojakov a ďalej na možnosť nezískania potrebnej doby nemocenského poistenia po skončení služobného pomeru.

K bodu 35

V nadväznosti na predchádzajúce navrhované úpravy inš titútov nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov treba upresniť, kedy ochranná lehota na poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia nevzniká, resp. kedy táto lehota zaniká.

K bodu 36

Vzhľadom na zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich priebeh služby policajtov a vojakov, je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady škody týmto osobám pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania.

K bodu 37

Upresňuje sa, za akých podmienok sa neprihliada pri poskytovaní náhrady za stratu na služobnom plate na príjem zo zárobkovej činnosti. Ide o situácie plnej invalidity, kedy policajt alebo profesionálny vojak môž e získať príjem zo zárobkovej činnosti len za mimoriadne sťažených podmienok.

K bodu 38

Je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka s novým odkazom na sumu životného minima namiesto doterajšieho odkazu na minimálnu mzdu a definovať determin anty, ktoré nemajú vplyv na výšku uvedenej náhrady.

K bodu 39

Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výšku náhrady za stratu na služobnom plate. Súč asne sa upresňuje znenie § 21 ods. 7 tak, aby sa o náhrade rozhodovalo vždy písomným rozhodnutím.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú, resp. jazykovú úpravu, nadväzujúcu na predchádzajúce vecné zmeny.

K bodu 41

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. a vzhľadom na zmeny v právnej úprave priebehu služby profesionálnych vojakov ako aj vzhľadom na poznatky z doterajšieho uplatň ovania zákona č. 73/1998 Z. z. sa navrhuje nanovo definovať obsah pojmov „nebezpečné podmienky“ a „obzvlášť nebezpečné podmienky“ a vymedziť z toho sa odvíjajúce podmienky nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie v úrazovom zabezpečení.

K bodu 42

V nadväznosti na predchádzajúce úpravy sa navrhuje rozš íriť okruh náhrad pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 43

Upresňuje sa spôsob rozhodovania o priznaní úhrad ná kladov spojených s liečením a pohrebom pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 44

Navrhuje sa doterajší odkaz na minimálnu mzdu nahradiť odkazom na adekvátny násobok životného minima, ako na kritérium lepšie zodpovedajúce nákladovému charakteru výdavkov.

K bodom 45 a 46

Vzhľadom na nejasnosti pri realizácii doterajšieho znenia sa navrhuje zjednodušenie dikcie.

K bodu 47

Vzhľadom na upresnenie okruhu náhrad poskytovaných pozostalým sa navrhuje doplniť aj § 25.

K bodom 48 až 50

Upresňuje sa pojem „prípad hodný osobitného zreteľa“ pre účely poskytovania jednorazového odškodnenia pozostalým vzhľadom na rozšírenie okruhu činností vykonávaných príslušní kmi ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a záchranných služieb.

K bodu 51

Terminologicky sa upresňuje, v ktorých prípadoch urč uje minister podrobnosti na vykonanie ustanovenia § 37.

K bodu 52

Navrhuje sa upresniť spôsob zvyšovania náhrady za stratu na služobnom plate tak, aby nadväzovalo priamo na zvyšovanie služobných platov.

K bodu 53

Navrhuje sa presne definovať, čo sa rozumie služobným ú razom. Vecne ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia s prihliadnutím na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona.

K bodu 54

Z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné nanovo ustanoviť podmienky vzniku nároku na výsluhový prí spevok, a to vo väzbe na dôvody skončenia služobného pomeru, ako aj spôsob výpočtu výsluhového príspevku. Súčasne sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom.

K bodu 55

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z. je nutné upresniť dôvody, kedy týmto vojakom a hasičom patrí odchodné.

K bodu 56

Z dôvodu zmien skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnos ť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné upraviť dôvody skončenia služobného pomeru, kedy sa odchodné znižuje.

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na začlenenie hasičov do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa ustanovuje, v ktorých prípadoch odchodné týmto osobám nepatrí.

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa doplnenie, resp. úprava ustanovení § 36, § 37 ods. 1 a § 44 z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 59

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné upraviť aj dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy ná rok na výsluhový dôchodok vznikne až dovàšením veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zmeny sa navrhujú aj v prípade policajtov v nadväznosti na zmeny zákona č. 73/1998Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 60

V nadväznosti na zmeny v znení § 38 ods. 3 a 4 je nutné ustanoviť, akým spôsobom sa bude upravovať základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka uvedených v odsekoch 3 a 4.

K bodu 61

Navrhuje sa ujednotiť spôsob výpočtu výsluhového dôchodku tak, ako tomu bolo dosiaľ len u profesionálnych vojakov, aby spôsob výpočtu zohľadňoval potrebu výkonu služby po potrebnú dobu a do urč itého fyzického veku.

K bodom 62, 63, 65 a 66

Vzhľadom na zrušenie inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 41, 42, 47 a 48, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že doterajšie znenie § 43 ods. 3 zákona vyvolávalo nejasnosti pri stanovení výšky invalidného výsluhového dôchodku v súvislosti so zmenou miery schopnosti poberateľa vykonávať primerané civilné zamestnanie, je nutné túto dikciu upraviť tak, aby bolo jednoznačné, ako sa nová výška invalidného výsluhového dôchodku v takomto prípade určuje.

K bodu 67

Ide o úpravu vzhľadom na doplnenie § 50 ods. 2 novým písmenom g).

K bodu 68

Navrhuje sa, aby nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku po uplynutí jedného roka zostal zachovaný aj vdove, ktorej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v s úvislosti s výkonom služby.

K bodom 69 až 71

Z dôvodu zrušenia inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 51, 54 a 55, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodom 72 a 73

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné určiť, ktoré ďalšie doby kvalifikovanej činnosti sa hodnotia ako služobný pomer na vznik nároku na dávky vý sluhového zabezpečenia, a ktoré doby sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavajú.

K bodu 74

Vzhľadom na nebezpečnosť výkonu mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu, umožň uje sa ministrovi obrany dobu takéhoto výkonu mimoriadnej služby započítať na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok zvý hodnene, najviac dvojnásobkom skutočnej doby výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 75

Vzhľadom na zákonné zmeny priebehu služby profesioná lnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a vojakov mimoriadnej služby pod p ôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nanovo potrebné ustanoviť, čo je základom na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pre jednotlivé kategórie oprávnených osôb.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny podľa bodu 75. Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné tiež vypustiť ustanovenie § 62.

K bodu 77

Ustanovuje sa, že dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby zaniká nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a zaniká aj n árok na ich výplatu.

K bodu 78

V nadväznosti na zmeny v zákonnej úprave priebehu služ by profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné vykonať navrhované pojmové zmeny v znení ustanovenia § 63 ods. 3.

K bodu 79

Navrhuje sa, aby profesionálnemu vojakovi vznikol opätovne ná rok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, ktorý mu patril pred jeho zánikom, ak výkon mimoriadnej služby trval menej ako jeden rok.

K bodu 80

Vzhľadom na zmeny vo všeobecných predpisoch o sociá lnom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné nanovo upresniť podmienky prevodu poistného medzi útvarmi sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Sociá lnou poisťovňou.

K bodu 81

Upresňuje sa mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia.

K bodu 82

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje definovať, čo sa rozumie priemerným mesačný m služobným platom rozhodujúcim pre zvyšovanie výsluhových dôchodkov.

K bodu 83

Vzhľadom na ďalej navrhované úpravy pri úhradá ch rekreačnej starostlivosti sa navrhuje formulačne doplniť ustanovenie § 69 ods. 3.

K bodu 84

Navrhuje sa pri poskytovaní rekreačnej starostlivosti v porovnaní s inými oprávnenými zvýhodniť pozostalých manželov a nezaopatrené deti po policajtoch a profesionálnych vojakoch, ktorí zomreli v dô sledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v súvislosti s výkonom služby.

K bodu 85

Vzhľadom na jednotný zdroj financovania sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorým je osobitný účet ministerstva dotovaný ministerstvom, navrhuje sa odstrániť spôsob financovania rekreač nej starostlivosti pre policajtov a vojakov z príspevkov z rozpočtu ministerstva.

K bodu 86

V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu u osôb, ktorým môže byť poskytnutá rekreačná starostlivosť podobne ako policajtom a profesionálnym vojakom, je potrebné riešiť spô sob financovania tejto starostlivosti, pričom sa u nich použije doterajší spôsob financovania.

K bodu 87

Vzhľadom na potrebu kúpeľnej starostlivosti bývalých policajtov a vojakov sa navrhuje odstrániť podmienky trvania služby a dosiahnutia fyzického veku, pri splnení ktorých mô že byť bývalému policajtovi a vojakovi poskytnutá uvedená starostlivosť.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby u policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to aj v prí padoch, kedy mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, bolo možné zohľadniť dôvod skončenia služobného pomeru poskytnutím bezplatnej kúpeľnej starostlivosti.

K bodu 89

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 29a odkazuje na dve poznámky pod čiarou s rô znymi citáciami právnych predpisov.

K bodu 90

Upresňuje sa spôsob zabezpečenia pohrebu policajta a profesionálneho vojaka, ktorý zomrel počas výkonu služby, so zreteľom na úmrtie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a so zreteľ om na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej služby podľa predpisov upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 91

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nutné upraviť pravidlá ich pohrebného obradu.

K bodu 92

Vzhľadom na špecifické potreby výkonu služby v Slovenskej informačnej službe (vysoký stupeň utajenia) je nutné ustanoviť, že niektoré pravidlá zabezpečenia pohrebu príslušníkov tejto služ by sa pre nich nebudú uplatňovať.

K bodu 93

Navrhuje sa upresniť, ktoré osoby sú oprávnené vykonáva ť kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom alebo profesionálnym vojakom tak, aby ustanovenia § 80 boli jednoznačné.

K bodu 94

Upresňuje sa mechanizmus a rozsah kontroly dodržiavania liečebn ého režimu policajtom a profesionálnym vojakom tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu ich osobných práv. Kontrolu je možné vykonávať i v čase, kedy je policajt a profesionálny vojak počas doč asnej neschopnosti zabezpečovaný zamestnávateľom.

K bodu 95

Upresňuje sa rozsah právomocí orgánov, ktoré rozhodujú o dávkach úrazového zabezpečenia.

K bodu 96

Vzhľadom na organizačné zmeny v bezpečnostných zboroch a ich dosah na sociálne zabezpečenie policajtov, upresňuje sa okruh orgánov, ktoré zabezpečujú pohreb policajta.

K bodu 97

Z dôvodu špecifických potrieb výkonu služby v Slovenskej informačnej službe je nutné ustanoviť, že § 82 ods. 5 prvá a druhá veta sa nevzťahujú na príslušníkov tejto služby ani na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej slu žby.

K bodu 98

Upresňuje sa okruh orgánov, príslušných na rozhodovanie v odvolacom konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov tak, aby nedochádzalo k nejasnostiam pri vý klade príslušnosti na odvolacie konanie, a ku koncentrácii rozhodovania o odvolaní na centrálnej úrovni.

K bodom 99

Upresňuje sa obsah lekárskej posudkovej činnosti v sociálnom zabezpečení v rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom.

K bodu 100

Odstraňuje sa legislatívny nedostatok, kedy v rámci lekárskej posudkovej činnosti zákon neumožňoval vykonať kontrolu zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 101

Navrhuje sa upresniť povinnosti ošetrujúceho lekára policajta vo vzťahu k posudkovému lekárovi ministerstva pri kontrole posudzovania dočasnej neschopnosti policajta.

K bodu 102

Navrhuje sa stanoviť rozsah oprávnení posudkového lekára ministerstva obrany a posudkového lekára ozbrojených síl vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi profesionálneho vojaka a v prípadoch podozrenia z porušenia liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom.

K bodu 103

Vzhľadom na organizačné zmeny v rámci zdravotnej služby v rezorte ministerstva obrany sa navrhuje upresniť znenie § 89.

K bodu 104

Ide o legislatívno-technické upresnenie za účelom zabezpečenia jednoznačnosti dikcie § 90 ods. 4.

K bodu 105

Vzhľadom na upresnenie spôsobu financovania rekreač nej starostlivosti podľa § 69 ods. 9 je potrebné upresniť, kedy sa rekreačná starostlivosť nefinancuje z osobitného účtu.

K bodom 106 a 107

Upresňuje sa, čo sú výdavky osobitného účtu.

K bodu 109

Navrhuje sa, aby prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa po jeho skončení neodvádzali do štátneho rozpočtu, ale aby sa na uvedenom účte akumulovali na vykrytie prípadných zvýšených vý davkov v nasledujúcich obdobiach, čo súčasne znamená, že takéto zvýšené výdavky nebude potrebné vykrývať, resp. čiastočne vykrývať zo štátneho rozpočtu.

K bodu 109

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 39a odkazuje na dve poznámky pod č iarou s rôznymi citáciami právnych predpisov.

K bodom 110 a 111

Vzhľadom na to, že rozsah sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov je širší ako rozsah sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme a vyžaduje si vyššie náklady, v záujme zvýš enia solventnosti osobitných účtov sa v § 97 ods. 4 navrhuje zvýšenie poistného na výsluhový dôchodok, a to na strane policajtov a profesionálnych vojakov a súčasne na strane ich zamestnávateľov o 1 % v porovnaní so súčasným stavom. Dôsledkom by malo byť aj zníženie potreby na dotácie osobitných účtov zo strany rezortných rozpočtov.

K bodu 112

Ide o terminologické upresnenie ustanovenia § 97 ods. 5.

K bodu 113

Ide o harmonizáciu znižovania poistného na výsluhový dôchodok so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 114

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 115

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu.

K bodu 116

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného pri výkone služby policajtov a vojakov v cudzine. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na d ávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 117

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je nutné upraviť vymeriavací základ na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na dávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazové ho zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 118

Ide o terminologickú úpravu vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 119

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov je treba upresniť vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov.

K bodu 120

V nadväznosti na úpravy navrhované podľa bodu 114 je potrebné upresniť poznámku pod čiarou k odkazu 42.

K bodu 121

Navrhuje obsahovo a terminologicky upresniť ustanovenie § 99 ods. 4 z dôvodu zmien v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 122

Ustanovuje sa, že sociálne zabezpečenia vojaka mimoriadnej služby vzniká dňom nástupu na výkon mimoriadnej služ by.

K bodu 123

Vzhľadom na to, že pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa ojedinelo môžu pri vymedzení nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečný ch podmienok, za ktorých dochádza k úrazom a pri poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia vyskytnúť situácie neriešené priamo zákonom, ktoré by mohli mať závažný negatí vny dopad na sociálnu situáciu zabezpečovanej osoby, navrhuje sa upraviť v zákone právny inštitút odstránenia tvrdosti zákona s tým, že právo odstrániť tvrdosť by mal len najvyšší predstaviteľ príslušného rezortu alebo organizácie.

K bodom 124 a 125

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné terminologicky upraviť podmienky prerušenia nemocenského zabezpeč enia a výsluhového zabezpečenia policajtov a vzhľadom na zmeny v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť prerušenie nemocenského zabezpečenia a výsluhového zabezpeč enia profesionálnych vojakov.

K bodu 126

Konvaliduje sa nárok na úrazové a výsluhové zabezpečenie v prípadoch, kedy sa po skončení služobného pomeru preukáže, že nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služ by alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

K bodu 127

Upresňuje sa spôsob zaokrúhľovania dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodom 128 a 129

Upresňujú sa povinnosti služobného úradu a služobného orgánu na úseku sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov vo vzťahu k orgánom sociálneho zabezpečenia a k orgánom sociálneho poistenia.

K bodom 130 a 131

V záujme utajenia plnenia osobitných úloh orgánmi spravodajských zložiek sa umožňuje týmto zložkám používať osobitné spôsoby vykazovania a zaznamenávania údajov potrebných na účely soci álneho zabezpečenia.

K bodu 132

Ide o harmonizáciu ustanovenia so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 133

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 128 z dôvodu zmeny zákonnej úpravy dôchodkového poistenia od roku 2003. Uvedené ustanovenie zodpovedalo dovtedajšej právnej úprave vo všeobecnom systéme dôchodkové ho zabezpečenia, ktorá stratila platnosť.

K bodu 135

Terminologicky sa upresňuje znenie § 130 ods. 1 z dôvodu, aby bolo možné realizovať aj prípadné zvýšenie prídavkov k invalidnému dôchodku o pevnú sumu. Ide o upresnenie a harmonizáciu spô sobu valorizácie priznaných dávok dôchodkového poistenia, na výplatu ktorých sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov a ktoré sa valorizujú podľa všeobecn ých predpisov o zvyšovaní dôchodkov zo sociálneho poistenia.

K bodu 136

Navrhuje sa znenie nových prechodných ustanovení s účinnosťou od 1. januára 2008. Ide o úpravu základu na výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v prípadoch, kedy ku skončeniu služobné ho pomeru policajta došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., avšak súčasne so skončením služobného pomeru nedošlo ku vzniku nároku na dôchodok z výsluhového zabezpečenia, pričom vykonan á doba služby sa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociá lnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecn ých predpisov o sociálnom poistení.

Novým § 143i sa upresňuje postup pri vyplácaní dôchodkov colníkov, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z.

Novým § 143j sa ustanovuje, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka priznaná pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. sa pova žuje za náhradu za stratu na služobnom plate policajta a náhradu za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Ide teda o harmonizáciu postupu pri vý plate analogických dávok priznaných v rôznych obdobiach. Navrhuje sa tiež upraviť základ na výpočet, alebo prepočet výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov, ktorým bol priznaný vý sluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých vý sluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov po týchto profesionálnych vojakoch.

V nadväznosti na analogické úpravy vykonané v podmienkach nároku na vdovský výsluhový dôchodok a vdovecký výsluhový dôchodok sa súčasne navrhuje upraviť podmienky nároku aj u vdovských výsluhových dôchodkov a vdoveckých výsluhových dôchodkov priznaných podľa § 129 ods. 4 až 6 a sirotský ch výsluhových dôchodkov.

Vzhľadom na to, že sirotské výsluhové dôchodky priznané v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2006 neboli upravené na výmeru zodpovedajúcu 40 % z dôchodku zomretého, a to ako jediná skupina v rámci Slovenskej republiky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia i osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov, navrhuje sa takúto úpravu vykonať od 1. januára 2008.

V nadväznosti na zmeny zákonnej úpravy priebehu služby a odmeňovania profesionálnych vojakov sa ďalej navrhuje upresniť, čo sa rozumie priemerným služobným platom profesionálneho vojaka na zistenie zá kladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť, aby výška výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného v ýsluhového dôchodku profesionálneho vojaka po skončení výkonu mimoriadnej služby a po jeho opätovnom prepočítaní nebola nižšia, ako ich výška pred nástupom na výkon mimoriadnej služby.

Novým § 143k sa navrhuje ustanoviť spôsob prechodu dávok nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia a výsluhového zabezpečenia hasičov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

V záujme zabezpečenia personálnej stability pri výkone št átnej služby hasičov v prechodnom období do 31. decembra 2010 sa v novom § 143l navrhuje ustanoviť obmedzujúce ustanovenia pre vznik nároku na výplatu výsluhového dôchodku. Tak éto obmedzenie sa však nebude vzťahovať na hasiča, ktorému služobný pomer skončí zo zdravotných dôvodov.

Novými § 143m a 143n sa navrhuje upraviť, čo sa rozumie zá kladom na výpočet priemerného služobného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnanca (resp. príslušníka) Horskej záchrannej služby rozhodujúceho na výpočet dávok sociá lneho zabezpečenia. Pri určovaní zložiek platu, resp. mzdy, ktoré budú zohľadnené pri určovaní základu pre výpočet dávok, sa prihliadalo na zložky služobného príjmu príslušníka Policajné ho zboru, ktoré tvoria základ pre výpočet dávok. Z tohto dôvodu boli zo základu pre výpočet dávok vypustené odmeny a mzda (plat) za prácu nadčas. Keďže náhrada za pracovnú pohotovosť nie je súč asťou mzdy, resp. platu, nebude zohľadňovaná ani pri určovaní základu pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia.

K čl. II

K bodom 1 až 5 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej zá chrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z dôvodu úpravy leg álnych definícií niektorých pojmov (ako príklad „príslušník“, „zbor“) nebude potrebné novelizovať každé ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „z ákon č. 315/2001 Z. z.“) a explicitne upraviť, že takéto ustanovenia sa vzťahujú aj na príslušníka Horskej záchrannej služby. Predmetom osobitnej úpravy budú len tie ustanovenia zákona č . 315/2001 Z. z., z ktorých bude potrebné upraviť výnimky, resp. odchýlky pre príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa v nadväznosti na z ákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov terminologicky upravuje § 12 ods. 8 a § 17 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa, aby Horská záchranná služba bola samostatným služobným úradom, ktorý bude spravovať služobn ý pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby v mene štátu. Za služobný úrad – Horskú záchrannú službu – bude konať a vo veciach služobné ho pomeru príslušníkov Horskej záchrannej služby rozhodovať vedúci služobného úradu – riaditeľ Horskej záchrannej služby.

Vedúcim služobného úradu vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby bude minister vnú tra Slovenskej republiky.

Osobný úrad služobného úradu – Horskej záchrannej služby – bude zabezpečovať aj uplatň ovanie právnych vzťahov zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí nebudú plniť úlohy Horskej záchrannej služby.

K bodu 9

Navrhuje sa bližšie špecifikovať, ktoré úmyselné trestné činy budú spôsobovať, že sa obč an nebude považovať za bezúhonného, a to aj v tom prípade, ak bude takéto odsúdenie zahladené podľa osobitného predpisu. Ide o trestné činy, ktoré svojou podstatou súvisia so služobným pomerom a u ktorých je preto predpoklad, že by mohli ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby alebo dôveru občanov k nestrannosti a správnosti rozhodovania. Zároveň sa defin ícia čiastočne zosúlaďuje s definíciu bezúhonnosti upravenou v ostatných služobných predpisoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so vstupom príslušníkov Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (ďalej len „príslušník“, ak nebude uvedené inak) do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

K bodu 12

Keďže odbornú spôsobilosť na výkon činnosti záchranára v horských oblastiach upravuje komplexným spô sobom osobitný zákon, t. j. zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, navrhuje sa ponechať túto úpravu bez zmien a zároveň vylúčiť v plnom rozsahu príslu šníkov Horskej záchrannej služby zo systému prípravy a overovania osobitnej odbornej spôsobilosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Tak ako je u príslušníkov Hasičského a záchrann ého zboru podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, bude podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby u príslušní kov Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti.

K bodom 13, 14, 16 a 17

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že funkcie príslušníkov Horskej záchrannej služby sa nestotož ňujú s funkciami príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Preto sú nielen osobitne upravené funkcie pre príslušníkov Horskej záchrannej služ by, ale osobitne je upravený (a to najmä vzhľadom na druh vykonávaných činností) aj popis charakteristík platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služby, ktorý je uvedený v prílohe č. 1a.

Navrhuje sa, aby bola funkcia mladší záchranár (tak ako funkcia hasič) vykonávaná len počas prípravnej št átnej služby.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby podmienkou vymenovania do služobného pomeru v prípade, ak ide o uchádzača, ktorému by mohli vznikn úť nároky zo sociálneho zabezpečenia zo zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov, bol predchádzajúci súhlas prezidenta Hasičského a záchranné ho zboru alebo riaditeľa Horskej záchrannej služby, a to najmä z toho dôvodu, že prijatie takéhoto uchádzača môže mať dopad na výdavkovú časť osobitného účtu Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť služobnú prísahu príslušní kov Horskej záchrannej služby osobitne od služobnej prísahy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a to najmä z dôvodu osobitosti niektorých vykonávaných činností. Aj v tomto prí pade bude zloženie služobnej prísahy jednou z podmienok vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby.

K bodom 19 až 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v§ 18 ods. 1 a § 21 ods. 6 a 7.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadv äznosti na úpravu uvedenú v § 30 ods. 3.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1 a zároveň sa navrhuje podmienky na vymenovanie príslušníka v dočasnej štátnej službe do stálej štátnej služby zjednotiť s podmienkami na vymenovanie príslušníka v prípravnej štátnej službe do stálej štátnej služby. Vzhľadom na to, že osobitnú odbornú spôsobilosť je možné získať aj skôr ako za dva roky, je úprava podmienky trvania dočasnej štátnej služby aspoň dva roky diskriminačná v porovnaní s príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 28

Navrhuje sa upraviť nov ý osobitný záver pri služobnom hodnotení príslušníka, ktorý je zároveň nadriadeným.

K bodom 29 až 31

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva Hasičského a zá chranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže výsledkom služobného hodnotenia môže byť aj odvolanie nadriadeného alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 41 a v § 73 ods. 2, kedy o zmene slu žobného pomeru príslušníka môže rozhodnúť aj iný nadriadený, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, v ktorom je tento príslušník zaradený (napríklad prezident zboru voči riaditeľ ovi okresného riaditeľstva zboru).

K bodu 33

Podľa platného právneho stavu je na preradenie príslušníka potrebný jeho písomný súhlas alebo písomný návrh na preradenie. Z dôvodov prechodu na sociálne zabezpečenie príslušníkov podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje poskytovanie vyrovnávacej dávky ako jednej z dávok nemocenského zabezpeč enia, bolo potrebné upraviť možnosť služobného úradu preradiť príslušníčku aj bez jej súhlasu v prípade, ak vykonáva činnosti, ktoré sú tehotným ženám zakázané.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu – Horskej záchrannej služby – uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodom 35 až 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 40 ods. 7. Zároveň sa navrhuje, aby vykonávanie funkcie nadriadeného skončilo ex lege nie len dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, ale aj dňom nadobudnutia právoplatnosti služobné ho hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) zákona č. 315/2001 Z. z., pretože vydávanie samostatného rozhodnutia o odvolaní z funkcie v uvedených prípadoch je vzhľadom na dôsledky uvedený ch rozhodnutí, resp. služobných hodnotení nadbytočné.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov do osobitného poistného syst ému.

K bodu 40

Vzhľadom na výkladové problémy a najmä problémy pri praktickej realizácii sa navrhuj upresniť, že ponuková povinnosť služobného úradu sa vzťahuje len na voľné funkčné miesta, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

K bodom 41 až 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu právnej úpravy v tejto oblasti spojenú s profesionaliz áciou ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ide o realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 24 z 10. januára 2007 úloha B. 3., ktoré ukladá ú lohu ministrom príslušných rezortov vykonať analýzu zákonov upravujúcich služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer alebo pracovný pomer a zjednotiť podmienky na vysielanie národných expertov do inštit úcií Európskej únie. Obdobná úprava je navrhovaná aj v novele zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozdiel je len v tom, že medzi zložky služobného príjmu príslušníka Hasič ského a záchranného zboru nepatrí osobitný príplatok (ako je tomu u príslušníkov Policajného zboru), preto sa navrhuje kompenzovať túto skutočnosť tak, že príslušníkovi Hasičského a zá chranného zboru bude počas zaradenia mimo činnej štátnej služby poskytovaný (okrem tarifného platu a hodnostného príplatku) aj osobný príplatok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 46

Vzhľadom na to, že príslušník bude v prípade skončenia služobné ho pomeru zabezpečený v systéme osobitného sociálneho zabezpečenia dávkou (t. j. odchodným a pri splnení podmienok aj výsluhovým dôchodkom alebo výsluhovým príspevkom), navrhuje sa obmedziť kumuláciu n árokov, na ktoré mu z toho dôvodu vznikne nárok, vypustením ustanovenia upravujúceho nárok na náhradu v sume päťnásobku služobného platu.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1. Podľa zákona č. 544/2002 Z. z. sa musí príslušník Horskej záchrannej služby každých 24 mesiacov zúčastniť školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezú častní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť.

Keďže podľa § 17 ods. 5 podmienku odbornej spôsobilosti musí príslušník Horskej záchrannej služby spĺ ňať po celý čas trvania služobného pomeru, musí jeho služobný pomer pri strate osobitnej spôsobilosti podľa osobitného predpisu skončiť, a to aj z toho dôvodu, že spätné vymenovanie do prípravnej štátnej služby nie je možné.

K bodom 48 a 51

Navrhuje sa upresniť za akých podmienok môže príslušník podávať sťažnosti vo veciach služobné ho pomeru, pričom podrobnosti o prešetrovaní týchto sťažností upraví služobný predpis.

Zároveň sa navrhuje, aby služobným predpisom boli upravené aj pravidlá služobnej zdvorilosti.

K bodu 49

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 50

Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby bol explicitne upravený zákaz pre príslušníka vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, a to bez ohľadu na to, za akých podmienok (za odplatu alebo bezplatne) a akou formou (napríklad na dohodu, v pracovnom pomere) by mohol tieto činnosti vykon ávať. Zákaz sa teda bude vzťahovať na vykonávanie týchto činností nielen vtedy, ak budú vykonávané za odplatu, ale aj vtedy, ak budú vykonávané bezodplatne.

Úprava zákazu vykonávania týchto činností je potrebná najmä z dôvodu ochrany verejného záujmu štátnej služby a jej nestrannosti a správnosti.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 53

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o uložení disciplinárneho opatren ia riaditeľovi okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o uložení disciplin árneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. riaditeľovi krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže ich v ýsledkom je odvolanie nadriadeného z funkcie alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodom 54 a 55

Vzhľadom na výkladové a aplikačné problémy sa navrhuje, aby subjektívna prekluzívna zákonná lehota na ulo ženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu (ktorý je ako jediný oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru) a v prípadoch, ak bolo disciplinárne previnenie zistené ako výsledok vykonanej kontroly, aby lehota začala plynúť až od ukončenia kontroly podľa osobitného predpisu.

K bodom 56 a 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu a terminologické zjednotenie v nadväznosti na úpravu kolektívneho vyjedná vania v štátnej službe podľa § 189 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého úprava služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky a zvýšenie stupnice platových taríf príslušn íkov má byť predmetom úpravy kolektívnej dohody (uzatváranej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) a nie kolektívnej zmluvy (uzatváranej príslušnými služobnými úradmi).

K bodu 57

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje vzťah Zákonníka práce k tomuto zákonu. Keďže sa na služobný pomer príslušníka, pokiaľ ide o prekážky vo výkone štátnej služ by, vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje aj podmienky a rozsah poskytovania služobného (pracovného) voľna zo strany služobného úradu (zamestnávateľa), navrhuje sa vypustiť slová „ na nevyhnutne potrebný čas“ ako redundantné.

K bodom 58 a 59

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neupravuje ošetrovné ako jednu z dávok nemocensk ého zabezpečenia (na rozdiel od všeobecného poistného systému), bolo potrebné upraviť poskytovanie plateného služobného voľna vo vymedzenom rozsahu z dôvodu ošetrovania chor ého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráž e a Železničnej polície.

Zároveň sa navrhuje, aby služobné voľno poskytnuté z uvedeného dôvodu bolo platené. Ide o rovnakú prá vnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 61

Jedným z dôsledkov zmeny právnej úpravy v oblasti verejného zdravotníctva bola aj úprava lehôt vykoná vania preventívnych prehliadok uhrádzaných zdravotnými poisťovňami na základe verejného zdravotného poistenia. Frekvencie vykonávania preventívnych prehliadok a rozsah vyšetrení vykonaných v rá mci prehliadok sú pre príslušníkov nedostatočné, pretože povaha vykonávaných služobných činností kladie zvýšené nároky na ich zdravotný stav, ktorý musí spĺňať stanovené podmienky po celý čas trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť špecifickú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude pokrý vať zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť v Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe, ako aj na zdravotný stav príslušníkov. Zároveň sa navrhuje, aby ná klady na špecifickú zdravotnú starostlivosť boli hradené služobným úradom zo štátneho rozpočtu.

K bodu 62

Pre potreby sociálneho zabezpečenia príslušníkov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrebné osobitne definovať služobný plat, ktorý sa bude používať na výpočet dávok podľa osobitného predpisu. Takto definovaný služobný plat prispôsobuje zloženie služobného platu pr íslušníka zloženiu služobného platu policajta pre účely sociálneho zabezpečenia.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že po čas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník neplní služobné úlohy vyplývajúce z jeho služobného zaradenia (§ 52 ods. 10 zákona č. 315/2001 Z. z.), navrhuje sa, aby sa tento čas nezapo čítaval do času odbornej praxe s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, kedy pr íslušník bude plniť úlohy v prospech služobného úradu.

K bodom 65 a 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 49 ods. 8, ako aj na úpravu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 66

Z dôvodu začlenenia Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, ako aj vzhľadom na povahu záchranných činnosti vykonávaných Horskou záchranou službou a špecifiká spojené s touto činnosťou (najmä osobitné miesto vykonávania záchranných činností ako sú horské oblasti, jaskyne, priepasti a podobne) sa navrhuje nanovo upraviť príplatky za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia tak, aby navrhované znenie zahàňalo nielen činnosti Hasičského a záchranného zboru, ale aj čin nosti Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa navrhuje zvýšiť sumy niektorých príplatkov za prácu za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvýšené náklady na štátny rozpočet budú v plnom rozsahu uhradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky bez požiadaviek na jej navýšenie.

K bodu 68

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na zmenu predpisov upravujúcich sociálne poistenie zamestnancov.

K bodu 70

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodom 71 a 72

Vzhľadom na začlenenie príslušníkov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (ktor ý okrem iného upravuje aj úrazové zabezpečenie), je potrebné v právnom predpise, ktorý upravuje služobný pomer príslušníka, upraviť aj zodpovednosť služobného úradu za služobný ú raz alebo chorobu z povolania.

Z dôvodu jednotného aplikovania zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov na príslušní kov Policajného zboru a na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, je navrhovaná úprava zodpovednosti obdobná právnej úprave tejto zodpovednosti v z ákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskor ších predpisov.

K bodom 73 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1, na vznik nového služobn ého úradu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 74

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov obsahuje komplexnú právnu ú pravu konania vo veciach sociálneho zabezpečenia, navrhuje sa vylúčiť toto konanie zo zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodom 76 a 80

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 17 ods. 3.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 41 ods.1 a § 73 ods. 2.

K bodu 78

Navrhuje sa, aby mal služobný orgán možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak bude účastník konania alebo iná osoba, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná (napríklad svedok) dočasne práceneschopná.

V súčasnosti prerušenie konania vo veciach služobného pomeru z tohto dôvodu nie je možné (resp. len vtedy, ak by to navrhol účastník konania) a táto skutočnosť značne sťažuje konanie vo veciach služ obného pomeru, najmä disciplinárne konanie.

K bodu 79

Z dôvodov, že odborné vyšetrenia potrebné ako podklad na preskúmanie zdravotného stavu príslušníka mô žu trvať dlhšiu dobu, navrhuje sa upraviť možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas na vykonanie týchto vyšetrení.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby inštitút tzv. autoremedúry bolo možné aplikovať aj pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K bodu 82

Navrhuje sa, aby príslušní kovi počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu jeho zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne bol poskytovaný služobný plat, ale len v tom prípade, ak odborový zväz bude združovať minim álne určený počet príslušníkov ako členov odborového zväzu. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ustanovenia upravujúce služobný čas.

K bodom 83 a 84

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva v presunutí ustanovenia týkajúceho sa započí tania rokov príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru z § 132 ods. 2 do § 161 ods. 15.

Zároveň sa upravujú podmienky vzniku povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu aj pre príslušníkov Horskej záchrannej služby. Osobitne sa navrhuje upraviť doby, ktoré sa budú započítavať prí slušníkom Horskej záchrannej služby pre vznik povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu.

K bodu 85

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov Horskej záchrannej služ by do zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodu 86

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone.

K bodom 87 a 88

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia upravujúce odvádzanie poistného (okrem poistného na zdravotné poistenie) z toho dô vodu, že túto skutočnosť v plnom rozsahu upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 89

Keďže v súčasnosti v Hasičskom a záchrannom zbore pôsobia popri sebe viaceré odborové zväzy, je potrebn é v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním upraviť, ktorý z odborových zväzov bude oprávnený rokovať o uzatvorení kolektívnej dohody a v konečnom dôsledku uzatvoriť s Ministerstvom vnú tra Slovenskej republiky kolektívnu dohodu.

Navrhuje sa, aby určenie oprávneného odborového zväzu bolo výsledkom dohody všetkých odborových zväzov pô sobiacich v Hasičskom a záchrannom zbore. Iba v prípade, ak by k dohode nedošlo, sa navrhuje, aby oprávneným odborovým zväzom bol ten, ktorý združuje najviac príslušníkov, keďže uzatvorená kolektí vna dohoda bude záväzná nielen pre všetky služobné úrady, ale aj pre všetkých príslušníkov.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 91

Z dôvodu právnej čistoty sa navrhuje explicitne upraviť, ktoré ustanovenia zákonač. 315/2001 Z. z. sa nebudú vzťahovať na služobný pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 92

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 161 ods. 15.

K bodu 93

K § 209b

Z toho dôvodu, že podľa návrhu novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa má tento zá kon vzťahovať len na fyzickú osobu, ktorá bude v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z. z. k 1. januáru 2008 a keďže všetky ustanovenia upravujúce sociálne zabezpečenie a nemocenské zabezpeč enie príslušníkov sa navrhujú k tomuto dňu zrušiť, bolo potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť nároky tých bývalých príslušníkov, ktorým už dávky boli priznané, poskytované a ktor ým by mal v budúcnosti vzniknúť nárok na dávku a jej výplatu podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa, aby nárok na ošetrovné a na príplatok k ošetrovnému zanikli dňom 1. januára 2008 z toho dô vodu, že táto dávka a doplatok k nej už podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia nebudú vôbec poskytované. V prípade, ak bude trvať dôvod, pre ktorý bola táto dávka poskytovaná aj po 1. januári 2008, bude sa postupovať podľa novej platnej úpravy, teda príslušníkovi služobný úrad od 1. januára 2008 vrátane poskytne platené služobné voľno v určenom rozsahu.

Pokiaľ ide o príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, navrhuje sa, aby tento nárok nezanikol a aby sa poskytol podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.

Taká istá úprava sa navrhuje aj pri odchodnom a úmrtnom, teda ak na odchodné a úmrtné vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 budú sa tieto dávky priznávať a vyplácať podľa predpisov ú činných do 31. decembra 2007.

Príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasi čskom a záchrannom zbore a mal započítaných viac ako 20 rokov, vznikol nárok na vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. Keďže ku strate zdravotnej spôsobilosti došlo spravidla aj v s úvislosti s vykonávaním štátnej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa nárok na vyrovnávací príspevok ako opakujúcu sa dávku kompenzujúcu stratu na zárobku, ako aj zníženie schopnosti uplatniť sa na trhu práce zachovať. Navrhuje sa, aby na sa poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy a dávka bola naďalej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Dávky postupne zaniknú vznikom ná roku na dávku zo sociálneho poistenia (t. j. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok).

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia ú činnosti navrhovaného zákona a mal nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok a mal započítaných najmenej 6 rokov vznikol nárok na príplatok za štátnu slu žbu k dôchodku podľa § 165 zákona č. 315/2001 Z. z.. Vzhľadom na to že, dôvodom zavedenia inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku bola náročnosť a osobitný charakter činností vykonávaných pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru, navrhuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku ako opakujúcu sa sociálnu dávku vyjadrujúcu spoločenské ohodnotenie povolania hasiča zachovať. Navrhuje sa, aby sa na poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy.

Zároveň sa navrhuje sprísniť podmienku priznania nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku býval ému príslušníkovi, ktorému skončil služobný pomer v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti návrhu tohto zákona, a ktorému nebol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný d ôchodok alebo invalidný dôchodok najneskôr do 31. decembra 2007. Navrhuje sa zúžiť okruh subjektov, ktorým vznikne nárok podľa tohto ustanovenia určením podmienky trvania služobného pomeru aspoň 10 rokov.

K § 209c

Transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej záchrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej z áchrannej služby sa navrhuje vykonať až po splnení zákonom stanovených podmienok na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy.

Ak bude zamestnanec Horskej záchrannej služby spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č. 315/2001 Z. z. (vrátane odbornej spôsobilosti) bude vymenovaný do stálej štátnej služby.

V prípade, ak zamestnanec Horskej záchrannej služby bude spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č . 315/2001 Z. z. okrem požadovaného vzdelania, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek 50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov, bude vymenovaný do stálej štátnej služby, najvyššie však do 7. platovej triedy.

Zamestnancovi Horskej záchrannej služby, ktorý síce plnil úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu alebo podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nevznikol mu služobný pomer, skonč í jeho pracovný pomer (keďže v podstate ide o nadbytočného zamestnanca) najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. V takomto prípade mu vznikne nárok na náhradu mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesa čného zárobku.

Navrhuje sa, aby zamestnancom Horskej záchrannej služby započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doteraj ších predpisov zostala zachovaná.

Taktiež sa navrhuje, aby za nadriadeného mohol byť vymenovaný bez výberového konania ten zamestnanec, ktorému vznikne služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. a ktorý bol pred 1. januárom 2008 vymenovaný za nadriadeného. Takéto vymenovania za nadriadeného bez výberového konania bude možné len na tom istom stupni riadenia.

V prípade, ak by v dôsledku vzniku služobného pomeru došlo k poklesu medzi mzdou určenou podľa doterajších predpisov a služobným platom podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa za zákonom stanovený ch podmienok poskytovať doplatok k služobnému platu až do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

K § 209d

Z dôvodu, že príslušník ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, výsluhového dô chodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku dňom účinnosti návrhu zákona vstúpi do osobitného poistného systému podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrené zruši ť výnimku, podľa ktorej sa služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nepovažoval za služobný pomer podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 94

V súvislosti s osobitnou ú pravou funkcií a s tým súvisiacich platových tried pre príslušníkov Horskej záchrannej služby sa navrhuje v prílohe č. 1a upraviť charakteristiku platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služ by.

K bodu 95

V nadväznosti na úpravu nové ho služobného úradu a nadriadených v tomto služobnom úrade sa navrhuje doplniť prílohu č. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o úpravu percentuálneho podielu príplatku za riadenie v služobnom úrade – Horskej záchrannej službe.

K Èl. III

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné zjednotiť dôvody oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb.

K Èl. IV

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa zamedziť súbehu dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (vrátane hasičov) a jednorazové ho mimoriadneho odškodnenia a odškodnenia úrazov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a z áchranného zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné ich vyňať zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zá roveň sa navrhuje vylúčiť z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení aj vojakov mimoriadnej služby, ktorí budú mimoriadnu službu vykonávať v služobnom pomere a budú zabezpečovaní dávkami zo syst ému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Navrhuje sa aj legislatívno-technická úprava v súvislosti s prijatím zákona č. 346/2005 Z. z.

K bodu 3

Navrhované ustanovenia § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. riešia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí nezískali potrebné obdobie na vznik nároku na dávku výsluhového príspevku po skončení výkonu služby prostredníctvom uznania obdobia poistenia na výsluhový prí spevok za obdobie poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v § 104.

K bodu 5

V novonavrhnutom ustanovení § 108 ods. 2 sa okrem pôvodného znenia stanovuje, čo je denným vymeriavacím zá kladom policajta alebo profesionálneho vojaka na určenie sumy dávky v nezamestnanosti v prípade, ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v systéme sociálneho zabezpečenia nevznikol nárok na výsluhový prí spevok po skončení služobného pomeru a bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. V ustanovení § 104 ods. 2 bolo potrebné pamätať aj na bývalých policajtov a profesionálnych vojakov v súvislosti s vymedzením rozhodujúceho obdobia a dôb, ktoré sa z tohto obdobia vylučujú.

K bodu 6

Navrhuje sa ustanoviť pre zamestnanca vylúčenie z povinnosti platenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na d ôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom zamestnanec vykonáva mimoriadnu službu z dôvodu, že podľa predkladanej novely zákona č. 570/2005 Z. z. bude zamestnanec, ktorý bude povolaný na výkon mimoriadnej služby, podliehať režimu osobitného zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že podľa prechodných ustanovení zákona č. 569/2005 Z. z. sa civilnou službou rozumie alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu, nie je potrebné osobitne upravovať vylúčenie z povinnosti platenia jednotlivých druhov poistného, pretože občania, ktorí budú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať alternatívnu službu, majú podľa platnej prá vnej úpravy postavenie zamestnanca.

K bodu 7

Navrhuje sa povinnosť útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previesť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhové zabezpečenie vo výške poistného zodpovedajú cej nielen poistnému na dôchodkové poistenie, ako to bolo v doterajšom znení, ale aj poistnému na poistenie v nezamestnanosti a to za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dô chodok, výsluhový príspevok a invalidný výsluhový dôchodok.

K bodu 8

Navrhuje sa zmeniť znenie poznámky pod čiarou, v ktorom sa citujú ustanovenia zákona č . 328/2002 Z. z., podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná previesť poistné útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

K bodom 9 až 11

V súvislosti s povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previes ť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok za bývalých policajtov a profesionálnych vojakov za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na príslušné dávky výsluhového zabezpečenia, je potrebné upraviť aj zdroje, z ktorých sa tvoria základné fondy starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru a príslušní ci resp. zamestnanci Horskej záchrannej služby do 31. decembra 2007 patrili do všeobecného poistného systému, do ktorého aj odvádzali všetky platby poistného na sociálne zabezpečenie, navrhuje sa, aby všetky dá vky sociálneho zabezpečenia (t. j dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia), na ktoré príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušní kovi resp. zamestnancovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok do 31. decembra 2007 (a to aj v tom prípade, ak sa o nároku ešte právoplatne nerozhodlo) boli aj naďalej poskytované podľa právnej ú pravy platnej do 31. decembra 2007 a aby na ich výplatu boli aj naďalej príslušné orgány podľa predpisov platných pred 1. januárom 2008.

K Èl. VI

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 43/2004 Z. z. v znen í neskorších predpisov aj o príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K Èl. VII

K bodu 1

Vzhľadom na to, že Horská záchranná služba bude podľa osobitného predpisu, t. j podľa zá kona č. 315/2001 Z. z. plniť úlohy služobného úradu, navrhuje sa vykonať jej zmenu s príspevkovej organizácie na rozpočtovú organizáciu.

K bodu 2

Navrhuje sa zmeniť sídlo Horskej záchrannej služby z mesta Poprad na mesto Vysoké Tatry, kde sú zabezpečené primerané priestory.

K bodu 3

Navrhovaná úprava má prispieť k zvýšeniu pohotovosti horskej služby a k vykonaniu záchrannej alebo pátracej akcie už na zá klade informácií súvisiacich s poškodením zdravia alebo s nezvestnosťou inej osoby v horskej oblasti a nie až po ohlásení konkrétneho poškodenia zdravia alebo nezvestnosti osoby.

K bodu 4

Navrhujeme zmierniť tvrdosť zákona voči osobám, ktoré vzhľadom k svojim rozumovým, psychickým schopnostiam a vôľ ovej vyspelosti nie sú schopné zvážiť svoje konanie tak, aby predchádzali poškodeniu zdravia v horskej oblasti.

K bodom 5 a 7

Podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov je podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Keďže Horská záchranná služba má osobitnú úpravu len o odbornej spôsobilosti na vykonávanie zá chranných činností, bolo potrebné upraviť aj spôsob a podmienky získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie iných činností v Horskej záchrannej službe ako záchranných činností, teda tzv. odborný ch činností (ide najmä o riadiacu, rozhodovaciu a kontrolnú činnosť a vykonávanie činností v osobnom úrade).

Rovnako ako pri odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranných činností sa navrhuje, aby aj pri odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činností sa príslušník Horskej záchrannej služby zúčastnil každých 24 mesiacov na školení a po jeho skončení absolvoval preskúšanie. Strata odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činnosti bude dôvodom na skončenie služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby ex lege.

K bodom 6 a 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služ obného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.

K Èl. VIII

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. IX

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. X

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zá konov Slovenskej republiky úplné znenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných doterajšími z ákonmi a zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

Èl. XI

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

V Bratislave 15. augusta 2007

Robert FICO

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu