Zákon o Hasičskom a záchrannom zbore 315/2001 účinný od 01.01.2008 do 31.12.2008

§ 1
Úvodné ustanovenia

(1)
Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru.
(2)
Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.
(3)
Pod pojmom príslušník sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Pod pojmom zbor sa na účely tohto zákona rozumie Hasičský a záchranný zbor a Horská záchranná služba, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Pod pojmom prezident zboru sa na účely tohto zákona rozumie prezident Hasičského a záchranného zboru a riaditeľ Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 7
Oprávnenia príslušníka Hasičského a záchranného zboru

(1)
Príslušník je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,
a)
vyzvať každého, aby nevstupoval na určené miesto alebo aby sa podrobil iným obmedzeniam vyplývajúcim z vykonávaného zásahu,
b)
vyzvať fyzickú osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi, aby preukázala svoju totožnosť,
c)
vstupovať na pozemok, do objektov a zariadení,
d)
vykonávať ďalšie potrebné činnosti a zisťovania v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi,6)
e)
nazerať do príslušnej dokumentácie,
f)
požadovať potrebné informácie, údaje a vysvetlenia,
g)
požadovať potrebnú súčinnosť od právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.7)
(3)
Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik"), je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér, používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)
(4)
Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny7a) a výbušné predmety.7b)

§ 12

(1)
Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(2)
Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.
(3)
Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
(4)
Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.
(5)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
(6)
Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
(7)
Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3, § 3 ods. 1 a 2 alebo podľa osobitného predpisu9a) a sú zamestnancami ministerstva, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, krajského riaditeľstva zboru alebo Horskej záchrannej služby, sa vzťahuje osobitný predpis.10)
(8)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu10a) spracúvať osobné údaje uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník“), a príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.

§ 13

(1)
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je
a)
minister vo vzťahu k prezidentovi zboru,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na prezídiu zboru a ním zriadených zariadeniach zboru, k veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a k riaditeľom krajských riaditeľstiev zboru,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadených pracoviskách, k riaditeľom okresných riaditeľstiev zboru a k príslušníkom zaradeným na okresných riaditeľstvách zboru, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na tomto útvare,
e)
riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkom Horskej záchrannej služby.
(2)
Vedúcim služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší nadriadený všetkým príslušníkom v príslušnom služobnom úrade.
(3)
Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra.
(4)
Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie
a)
ministerstvo,
b)
krajské riaditeľstvo zboru,
c)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
d)
Horská záchranná služba.
(5)
Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.
(6)
Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.
(7)
Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3, § 12 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu9a).

§ 17

(1)
Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak
a)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 77 písm. c) až e) alebo uplynuli tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepustení podľa § 77 písm. c) až e),
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie, do ktorej má byť vymenovaný,
d)
je zdravotne, telesne, fyzicky a psychicky spôsobilý na vykonávanie služby,
e)
ovláda štátny jazyk,11)
f)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný úrad v služobnom predpise,
g)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,12)
h)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu alebo spĺňa podmienky na dočasnú štátnu službu, ak nie je potrebné výberové konanie na dočasnú štátnu službu podľa § 30 ods. 2.
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu,12a) alebo ak sa podľa osobitného predpisu12a) na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov13) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti a zdravotného stavu na účely tohto zákona vykonáva lekár zboru ustanovený prezidentom zboru alebo lekárska komisia zriadená prezidentom zboru. Odvolacím orgánom je ústredná lekárska komisia zriadená ministrom. Podrobnosti o ustanovení lekára zboru, o zriadení lekárskej komisie a ústrednej lekárskej komisie, o požiadavkách na zdravotnú spôsobilosť a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(4)
Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(5)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(6)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený spracúvať jeho osobné údaje podľa osobitného predpisu.14)
(7)
Podrobnosti o prijímacom konaní a o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 18

(1)
Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú
a)
požadované vzdelanie,
b)
osobitná odborná spôsobilosť, u príslušníka Horskej záchrannej služby odborná spôsobilosť podľa osobitného predpisu,14a)
c)
odborná prax.
(2)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 19

(1)
Požadované vzdelanie je vzdelanie15) v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.
(2)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa (ďalej len „bakalárske vzdelanie“),
d)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie“).
(3)
Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a.
(4)
Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.15)
(5)
Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)
Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činností v zbore, ustanovený pre príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a pre príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a a zistený podľa § 105 a 106. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

§ 20
Výberové konanie

(1)
Výberové konanie sa vyhlasuje, ak je voľné miesto na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Výberovým konaním na obsadenie voľnej funkcie v služobnom pomere sa overujú vedomosti, schopnosti a iné požiadavky uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má príslušník vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania.10a)
(3)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci služobného úradu z príslušníkov v stálej štátnej službe; výberová komisia má najmenej päť členov. Predseda výberovej komisie je najvyššie služobne postavený príslušník. Ak je vo výberovej komisii viac rovnako služobne postavených príslušníkov, predsedu výberovej komisie určí vedúci služobného úradu.
(4)
Výberové konanie vyhlasuje vedúci služobného úradu verejne v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej informácie najmenej tri týždne pred jeho začatím, s uvedením miesta na podanie žiadosti o prijatie do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby.
(5)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 17 okrem odseku 1 písm. h), služobný úrad pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím. Ak uchádzač nespĺňa podmienky uvedené v § 17 okrem odseku 1 písm. h), vedúci služobného úradu jeho žiadosť písomne zamietne. O zamietnutí žiadosti vedúci služobného úradu upovedomí uchádzača s uvedením dôvodu.
(6)
Pri výberovom konaní uchádzač predkladá tieto doklady:
a)
písomnú žiadosť o prijatie,
b)
vyplnený osobný dotazník,
c)
životopis,
d)
osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní alebo ich overené odpisy,
e)
potvrdenie lekára o spôsobilosti absolvovať výberové konanie.
(7)
Uchádzača možno požiadať aj o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie služby v zbore.
(8)
Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť
a)
ústnemu pohovoru alebo písomnému testu,
b)
previerke fyzickej zdatnosti,
c)
psychologickému vyšetreniu,
d)
lekárskemu vyšetreniu.
(9)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov zaväzuje vedúceho služobného úradu pri vymenovaní do služobného pomeru.
(10)
Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, vedúci služobného úradu vyhlási nové výberové konanie.
(11)
Uchádzač o prijatie do služobného pomeru musí byť s výsledkom výberového konania písomne oboznámený do desiatich dní od skončenia výberového konania.
(12)
Výberové konanie sa skončí, ak uchádzač zoberie späť žiadosť o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Výberové konanie sa skončí aj v prípade smrti uchádzača.

§ 21
Vznik služobného pomeru

(1)
Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.
(2)
Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu; ak ide o vymenovanie do služobného pomeru uchádzača, ktorému sa započítavajú doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,15a) je podmienkou vymenovania súhlas prezidenta zboru. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadí príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17.
(3)
Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pridelené evidenčné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je vymenovaný,
e)
služobný úrad vrátane obce sídla služobného úradu, organizačnú jednotku a miesto vykonávania štátnej služby, ktorým je obec alebo inak určené miesto,
f)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
g)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
h)
dĺžku skúšobnej lehoty,
i)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa uchádzač prijíma do dočasnej štátnej služby.
(4)
Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.
(5)
Príslušníkovi v štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda hasič 1 hasič záchranár 2 technik-strojník inšpektor 3 hasič záchranár špecialista technik špecialista samostatný inšpektor 4 vedúci technik špecialista odborný inšpektor 5 samostatný odborný inšpektor 6 samostatný odborný inšpektor špecialista 7 vrchný inšpektor 8 vrchný inšpektor špecialista 9.
(6)
Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1a, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:
funkcia platová trieda mladší záchranár 1 záchranár 2 starší záchranár 3 záchranár expert 4 záchranár špecialista 5 náčelník 6 manažér 7 starší manažér 8 vrchný manažér 9.
(7)
Funkcia hasič a funkcia mladší záchranár sa vykonávajú len počas prípravnej štátnej služby.
(8)
Na okresnom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 7. platovej triedy, na krajskom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 8. platovej triedy.
(9)
Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(10)
Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

§ 22
Služobná prísaha

(1)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil životy a zdravie občanov a majetok pred požiarmi, haváriami, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami, a to i s nasadením vlastného života. Pri plnení svojich povinností sa budem riadiť Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, svedomite a nestranne. Tak prisahám!“.
(2)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som poskytol pomoc v horách každému, kto ju potrebuje tak, ako mi to káže česť, svedomie a povinnosť príslušníka Horskej záchrannej služby, a to i s nasadením vlastného života, pretože som si vedomý, že najvyššími ľudskými a spoločenskými hodnotami sú život a zdravie človeka. Tak prisahám!".
(3)
Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym znakom a podpis vedúceho služobného úradu.

§ 23
Prípravná štátna služba

(1)
Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.
(2)
Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu14a). Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľom je bezprostredne nadriadený čakateľa.
(4)
Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu14a), najviac však o jeden rok.
(5)
Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6)
Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a). Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v § 97 ods. 1 písm. b), c) a j).

§ 25

(1)
Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním do určenej funkcie
a)
pozná a je schopný aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov,
b)
má vedomosti o hasičskej technike, vecných prostriedkoch ochrany pred požiarmi, záchranárskych prostriedkoch a požiarnotechnických zariadeniach,
c)
má vedomosti o požiarnej taktike, záchranárskych činnostiach, odborných službách a špeciálnych činnostiach zboru,
d)
ovláda činnosti v oblasti požiarnej prevencie,
e)
získal potrebné zručnosti na výkon činností v zbore,
f)
dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v služobnom úrade, ak je ním prezídium zboru.
(2)
Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.
(3)
Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch:
a)
skúška zo základnej prípravy do skončenia skúšobnej lehoty,
b)
skúška zo špecializovanej prípravy najneskôr do konca prípravnej štátnej služby.
(4)
Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná štátna služba podľa tohto zákona neskončila a zo služobného hodnotenia podľa § 40 ods. 6 písm. a) vyplýva jeho spôsobilosť na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a) je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Služobný úrad vydá rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej služby, a ak ide o čakateľa vo funkcii hasič, aj rozhodnutie o preradení na funkciu hasič záchranár, alebo ak ide o čakateľa vo funkcii mladší záchranár, aj rozhodnutie o preradení na funkciu záchranár. Na preradenie čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár nie je potrebný ich písomný súhlas s preradením. Proti rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby, proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár sa nemožno odvolať.

§ 29
Stála štátna služba

(1)
Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a).
(3)
Príslušník sa vymenuje do stálej štátnej služby
a)
po skončení prípravnej štátnej služby,
b)
po splnení podmienok podľa § 30 ods. 3 alebo
c)
ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci služobný pomer trval; obdobím trvania služobného pomeru je obdobie, ktoré sa započítava do výsluhy rokov v hodnosti (§ 34 ods. 4).
(4)
Do stálej štátnej služby sa po prijatí vymenuje aj uchádzač, ktorého predchádzajúci pracovný pomer v Zbore požiarnej ochrany alebo v závodnom hasičskom útvare trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol prijatý.

§ 30
Dočasná štátna služba

(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane.
(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať bez výberového konania uchádzača na zastupovanie príslušníka počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna alebo ak ide o voľné miesto, a to až do vymenovania uchádzača vybraného na základe výberového konania.
(3)
Príslušník v dočasnej štátnej službe, ktorý spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a) a uplynula mu skúšobná lehota, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia vymenovaný do stálej štátnej služby.
(4)
Príslušník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 34
Hodnosti

(1)
Príslušníkovi patrí hodnosť.
(2)
Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:
hodnosť výsluha rokov v hodnosti a) práporčícke hodnosti     1. rotmajster dva roky     2. nadrotmajster tri roky     3. podpráporčík štyri roky     4. práporčík päť rokov     5. nadpráporčík b) dôstojnícke hodnosti     1. podporučík jeden rok     2. poručík dva roky     3. nadporučík tri roky     4. kapitán tri roky     5. major štyri roky     6. podplukovník päť rokov     7. plukovník c) generálske hodnosti     generál.
(3)
Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času
a)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
c)
ďalšej rodičovskej dovolenky,
d)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej príslušník nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu16a) (ďalej len „náhrada príjmu“) a na nemocenské,
e)
zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 52,
f)
na ktorý bolo príslušníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.
(5)
Do práporčíckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je
a)
ministerstvo, prezident zboru,
b)
Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, veliteľ tohto osobitného zariadenia zboru,
c)
krajské riaditeľstvo, riaditeľ krajského riaditeľstva,
d)
Horská záchranná služba, riaditeľ Horskej záchrannej služby.
(6)
Do dôstojníckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov prezident zboru; prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

§ 40

(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na výkon funkcie a ich uplatňovanie pri vykonávaní štátnej služby,
b)
znalosti služobných predpisov, s ktorými bol príslušník riadne oboznámený,
c)
vykonávanie štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností príslušníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
spôsobilosť príslušníka na ďalší výkon funkcie alebo vykonávanie štátnej služby,
f)
zručnosti a schopnosti príslušníka potrebné na výkon funkcie.
(3)
Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.
(4)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na vymenovanie do stálej štátnej služby,
b)
ak príslušník vymenovaný do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.
(5)
V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za päť rokov,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka na výkon funkcie,
c)
ak dôjde k závažnej zmene vo vykonávaní štátnej služby príslušníkom z hľadiska rýchlosti, správnosti, samostatnosti a iniciatívnosti alebo došlo k závažnej zmene pri dosahovaní požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby.
(6)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby alebo
b)
nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby.
(7)
Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník
a)
je spôsobilý vykonávať vyššiu funkciu v zbore,
b)
je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore,
c)
je spôsobilý vykonávať nižšiu funkciu v zbore alebo
d)
nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
e)
nie je spôsobilý vykonávať funkciu nadriadeného.

§ 41

(1)
O služobnom hodnotení príslušníka rozhoduje vedúci služobného úradu na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia. O služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva zboru rozhoduje prezident zboru na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia, a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva zboru rozhoduje minister na základe písomného návrhu, ktorý spracúva ním zriadená komisia. Služobné hodnotenie podľa návrhu komisie pripravuje pre vedúceho služobného úradu, prezidenta zboru a ministra osobný úrad.
(2)
Komisia podľa odseku 1 musí v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov.
(3)
Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej predsedom komisie písomné pripomienky alebo námietky a komisia im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vedúcemu služobného úradu, prezidentovi zboru alebo ministrovi. Lehota určená predsedom komisie nesmie byť kratšia ako tri dni.
(4)
Vedúci služobného úradu, prezident zboru alebo minister môže na základe písomných pripomienok alebo námietok príslušníka alebo na základe stanoviska komisie služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.

§ 46

Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý je príslušný podľa § 13 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 47
Preradenie a preloženie

(1)
Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom
a)
preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby alebo
b)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby,
c)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby v tej istej funkcii nadriadeného, do ktorej bol vymenovaný podľa § 49,
d)
preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d).
(2)
Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d)
a)
na určité obdobie, najdlhšie na tri mesiace v kalendárnom roku, alebo
b)
trvale.
(3)
Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.
(4)
Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.
(5)
Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.
(6)
Na preradenie príslušníčky podľa odseku 1 písm. a) z dôvodov uvedených v § 102 nie je potrebný jej súhlas.
(7)
Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje § 20.

§ 49
Vymenovanie za nadriadeného a zastupovanie nadriadeného

(1)
Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu na základe výberového konania príslušníka v stálej štátnej službe.
(2)
Výberové konanie podľa odseku 1 je možné spojiť s výberovým konaním na funkciu podľa § 20, ak má uchádzač spĺňať podmienky ustanovené zákonom na prijatie do stálej štátnej služby podľa § 29 ods. 3 písm. c) a ods. 2, alebo do dočasnej štátnej služby podľa § 30. Spojené výberové konanie sa vyhodnocuje ako jeden celok a vedúci služobného úradu nie je viazaný poradím uchádzačov pri vymenovaní do služobného pomeru a za nadriadeného.
(3)
Na výberové konanie na vymenovanie za nadriadeného sa primerane použijú ustanovenia § 20 ods. 2 až 8.
(4)
Výberová komisia vo výberovom konaní využíva služobné hodnotenie príslušníka vzhľadom na povinnosti, ktoré má nadriadený plniť v štátnej službe.
(5)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený na prezídiu zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
vedúci oddelenia,
b)
riaditeľ odboru,
c)
viceprezident zboru,
d)
prezident zboru.
e)
viceprezident zboru,
f)
prezident zboru.
(6)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a je zaradený v zariadení zboru, alebo ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ čaty,
c)
veliteľ zmeny,
d)
veliteľ hasičskej stanice,
e)
vedúci oddelenia,
f)
zástupca riaditeľa zariadenia, zástupca veliteľa zariadenia alebo zástupca veliteľa osobitného zariadenia,
g)
riaditeľ zariadenia, veliteľ zariadenia alebo veliteľ osobitného zariadenia.
(7)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
veliteľ družstva,
b)
veliteľ zmeny,
c)
veliteľ hasičskej stanice,
d)
vedúci pracoviska [§ 13 ods. 1 písm. c)],
e)
vedúci oddelenia,
f)
riaditeľ okresného riaditeľstva,
g)
riaditeľ krajského riaditeľstva.
(8)
Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je Horská záchranná služba, je vymenovaný za nadriadeného ako
a)
riaditeľ strediska,
b)
vedúci oddelenia,
c)
zástupca riaditeľa,
d)
riaditeľ.
(9)
Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.
(10)
Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.

§ 50
Odvolanie nadriadeného

(1)
Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,
b)
nemôže dlhšie ako dvanásť mesiacov plniť povinnosti nadriadeného zo zdravotných dôvodov,
c)
nadriadený písomne požiada služobný úrad o odvolanie,
d)
pri zmene organizačnej štruktúry organizačnej jednotky bola zrušená jeho funkcia nadriadeného alebo
e)
nezískal alebo stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie nadriadeného požaduje.
(2)
Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.
(3)
Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d).

§ 51

(1)
Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
(2)
Dňom nástupu na rodičovskú dovolenku sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude túto dovolenku čerpať. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z toho dôvodu príslušníkovi nepatrí služobný plat.

§ 52

(1)
Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.
(2)
Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak
a)
sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou16) nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov,
b)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov,
c)
bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov,
d)
bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia,
e)
nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov,
f)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,16b) ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov.
(3)
Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby
a)
podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a), d) a e) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby,
b)
podľa odseku 2 písm. b), c) a f) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
(4)
Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(5)
Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.
(6)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.
(7)
Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.
(8)
Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.
(9)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), m) až s), u) a v), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(10)
Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

§ 54
Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

(1)
Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(2)
Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.
(3)
Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat tvorený tarifným platom, osobným príplatkom a hodnostným príplatkom, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

§ 63
Skončenie služobného pomeru na základe zákona

(1)
Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom
a)
uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby skúška odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu14a) alebo ak sa nesplnil kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 195,
b)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol príslušník odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
d)
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,17aaa) a ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,17aaaa) dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa osobitného predpisu,17aaa)
e)
uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby;
f)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie zriadenej podľa § 17 ods. 3 o strate zdravotnej spôsobilosti príslušníka na vykonávanie akejkoľvek funkcie v zbore,
g)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby,
h)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby, alebo
i)
nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore,
j)
straty odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.14a)
(2)
Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

§ 69
Základné práva a povinnosti príslušníka

(1)
Príslušník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie pre potreby služobného úradu,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu,
e)
odmietnuť výkon služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti takému rozhodnutiu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.
(2)
Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Príslušník je povinný
a)
plniť osobne, zodpovedne, riadne a včas služobné úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim služobného úradu; táto povinnosť platí aj po skončení služobného pomeru,
d)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
e)
zvyšovať svoje odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a udržiavať si požadovanú fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby a zúčastňovať sa na odbornej príprave a overovaní vedomostí, zručností a fyzickej zdatnosti,
f)
neprijímať v súvislosti s vykonávaním štátnej služby dary alebo iné výhody okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
h)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
i)
oznámiť služobnému úradu, že bolo proti nemu vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bola podaná proti nemu obžaloba pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v § 17 ods. 2 alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
j)
dbať o to, aby jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy lojálne a nestranne,
k)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť alebo nestrannosť rozhodovania,
l)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
m)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú vykonávanie štátnej služby, a oznámiť hroziacu škodu,
n)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu,
o)
dodržiavať služobnú disciplínu,
p)
dodržiavať určený služobný čas,
r)
byť pri vykonávaní štátnej služby primerane ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
s)
zastupovať nadriadeného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
t)
na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, preventívnym prehliadkam a vyšetreniam,
u)
dodržiavať pri vykonávaní štátnej služby pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k ostatným príslušníkom a v služobnom styku aj k občanom,
v)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré mu boli zverené,

x) oznámiť spolu s majetkovým priznaním podľa § 70 služobnému úradu aj príjem z vykonávania činností uvedených v odseku 6, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk.
y) plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.
(5)
Príslušník nesmie
a)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť v oblasti pôsobnosti zboru alebo na úseku ochrany pred požiarmi a ani obchodovať s hasičskými komoditami; inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,17aa)
b)
byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, správneho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom alebo s inou právnickou osobou zriadenou alebo založenou štátom,
5.
Fondom národného majetku Slovenskej republiky,
6.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,
7.
rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo
8.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
zvýhodňovať blízke osoby16) pri vykonávaní štátnej služby,
e)
vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany.
(6)
Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí.
(7)
Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie, prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 70
Majetkové priznanie

(1)
Príslušník počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18)
(4)
Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,19) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ak ide o vedúceho služobného úradu na krajskom riaditeľstve zboru, vedúcemu služobného úradu na prezídiu zboru, ak ide o vedúceho služobného úradu na prezídiu zboru a vedúceho služobného úradu Horskej záchrannej služby, ministrovi, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.
(6)
Na výzvu vedúceho služobného úradu alebo ministra, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

§ 73
Disciplinárna právomoc

(1)
Minister, prezident zboru, riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy môžu podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
(2)
Minister a prezident zboru sú oprávnení udeliť disciplinárnu odmenu podľa § 74 príslušníkovi bez ohľadu na to, v ktorom služobnom úrade je zaradený. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. b) až d) môže riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru uložiť len minister. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. b) až d) môže riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uložiť len prezident zboru.
(3)
Podrobnosti o disciplinárnych previneniach, o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 80

(1)
Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Za deň, keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení, ktoré bolo zistené na základe kontroly vykonanej podľa osobitných predpisov,18a) sa považuje deň skončenia kontroly podľa osobitných predpisov.18b)
(2)
Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
(3)
Ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie podľa § 154a ods. 6 začína plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia v tej istej veci, a to odo dňa právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o zrušení a vrátení veci príslušnému služobnému orgánu.

§ 81

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 60 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa vedúci služobného úradu o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny. Ustanovenia § 80 ods. 1 posledná veta, ods. 2 a 3 platia rovnako.

§ 85
Týždenný služobný čas

(1)
Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
(2)
Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej dohode.

§ 93

(1)
Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej dohode.
(2)
Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.
(3)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.
(4)
Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 95

(1)
Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.

§ 96
Platené služobné voľno

(1)
Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.
(2)
Príslušníkovi patrí platené služobné voľno počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo služobného času príslušníka, najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Príslušníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. V tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.
(3)
Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 2 patrí príslušníkovi služobný plat.

§ 101

(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.
(2)
Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.


§ 102
Osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok

Ak vykonáva tehotná príslušníčka alebo príslušníčka po skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materstvo, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, je služobný úrad povinný preradiť ju na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná.


§ 102a
Zdravotná starostlivosť

Príslušníkovi sa poskytuje
a)
zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov,20a)
b)
špecifická zdravotná starostlivosť.

§ 102
Osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok

Ak vykonáva tehotná príslušníčka alebo príslušníčka po skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materstvo, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, je služobný úrad povinný preradiť ju na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná.

§ 103
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)
Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
hodnostný príplatok,
f)
príplatok za štátnu službu v noci,
g)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
h)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
i)
plat za štátnu službu nadčas,
j)
príplatok za zmennosť,
k)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
l)
odmena.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a j).
(3)
Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).
(4)
Služobný plat na účely sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu17aaaa) tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až h), j) a k).
(5)
Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 104
Platová trieda

(1)
Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej funkcie podľa § 21 ods. 3 sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.
(2)
Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo poverený zastupovaním nadriadeného.
(3)
Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1, u príslušníka Horskej záchrannej služby v súlade s prílohou č. 1a a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.
(4)
Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.

§ 106

Do času odbornej praxe príslušníka sa započítava čas
a)
vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby podľa § 54 ods. 3, počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa do siedmich rokov veku dieťaťa,
b)
odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná v príslušnej funkcii, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 110
Príplatok za zastupovanie

(1)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 9 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume priznaného príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.
(3)
Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 9 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.
(4)
Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa § 49 ods. 9 príplatok za riadenie nepatrí.

§ 118
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)
Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach v horskom teréne, pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(2)
Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(3)
Príslušníkovi za vykonávanie činností vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami alebo za vykonávanie záchrannej činnosti v horolezeckom teréne od II. stupňa obťažnosti vrátane do V. stupňa obťažnosti, v lavínovom teréne od III. stupňa lavínovej stupnice vrátane alebo za vykonávanie záchranných prác v podzemí alebo na úsekoch turisticky značkovaných chodníkov, ktoré sú zabezpečené umelými technickými pomôckami, najmä stúpačkami, kramľami a reťazami, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(4)
Príslušníkovi za vykonávanie odborných prác pri záchrane ľudského života v horolezeckom teréne od V. stupňa obťažnosti vrátane alebo pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka alebo za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke od 20 metrov do 100 metrov alebo za zlanenie s postihnutým patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(5)
Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(6)
Príslušníkovi za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke 100 metrov a viac patrí príplatok za každú začatú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(7)
Za vykonávanie činností podľa odsekov 2 až 6 sa považuje aj výcvik príslušníka a špecializovaná príprava.

§ 128

(1)
Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.
(2)
Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(3)
Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 9 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(4)
Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2 patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.
(5)
Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 129

(1)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia
a)
o mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona,
b)
o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa § 103 ods. 2 tohto zákona priznaný príslušníkovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(2)
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje zo služobného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 131

(1)
V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.
(2)
Ak sa kolektívna dohoda neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.
(3)
Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

§ 134a

(1)
Príslušník nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho vykonávania štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho príslušník na tento rozpor písomne upozornil. Písomné upozornenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.


§ 135

Ak príslušník uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody, ak má príslušník osobitnú zodpovednosť.

§ 136

(1)
Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.25)
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý príslušník pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

§ 137
Predmet konania

(1)
Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem
a)
výberového konania do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby podľa § 20,
b)
výberového konania na vymenovanie za nadriadeného podľa § 49,
c)
overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27 a overovania odbornej spôsobilosti príslušníkov Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu14a),
d)
zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
e)
služobnej cesty podľa § 56 a 57,
f)
priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,
g)
sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu.17aaaa)
(2)
V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.

§ 138
Vecná príslušnosť

V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je
a)
minister vo vzťahu k prezidentovi zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,
b)
prezident zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na prezídiu zboru a ním riadenom zariadení okrem Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, k riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,
c)
riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadenom pracovisku, k riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a k príslušníkovi zaradenému na okresnom riaditeľstve zboru,
d)
veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
e)
lekárska komisia podľa § 17 ods. 3,
f)
riaditeľ Horskej záchrannej služby vo vzťahu k príslušníkovi Horskej záchrannej služby.

§ 144b

Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci sa nevzťahuje na
a)
bezprostredne nadriadeného vykonávajúceho služobné hodnotenie príslušníka podľa § 40 až 44,
b)
vedúceho služobného úradu,
c)
predsedu lekárskej komisie,
d)
predsedu ústrednej lekárskej komisie,
e)
ministra, ak koná a rozhoduje vo veci príslušníka, ktorému nie je vedúcim služobného úradu,
f)
prezidenta zboru, ak koná a rozhoduje vo veci príslušníka, ktorému nie je vedúcim služobného úradu.

§ 144d

(1)
Len čo sa príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania vedúcemu služobného úradu, člen lekárskej komisie predsedovi lekárskej komisie a člen ústrednej lekárskej komisie predsedovi ústrednej lekárskej komisie.
(2)
Predpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, môže urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to iba za predpokladu, že takýto úkon nemôže urobiť iný nepredpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje. Úkonom nepripúšťajúcim odklad nie je vydanie rozhodnutia vo veci samej.

§ 144e

(1)
O tom, či je príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, z konania vylúčený, rozhoduje vedúci služobného úradu, ak ide o člena lekárskej komisie predseda lekárskej komisie a ak ide o člena ústrednej lekárskej komisie predseda ústrednej lekárskej komisie.
(2)
Proti rozhodnutiu o vylúčení príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu nemožno podať samostatné odvolanie.
(3)
Ak sa rozhodlo, že príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z konania, urobí vedúci služobného úradu, predseda lekárskej komisie alebo predseda ústrednej lekárskej komisie opatrenie potrebné na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

§ 148a
Prerušenie konania

(1)
Služobný orgán konanie preruší, ak
a)
sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b)
bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote doplnil predpísané náležitosti podania,
c)
účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať.
(2)
Služobný orgán môže konanie prerušiť počas dočasnej pracovnej neschopnosti účastníka konania alebo inej osoby, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná, alebo, ak to z dôležitého dôvodu navrhne účastník konania. V rozhodnutí je služobný orgán povinný určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.
(3)
Lekárska komisia a ústredná lekárska komisia môžu konanie o preskúmanie zdravotného stavu príslušníka prerušiť na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu absolvovania lekárskych vyšetrení potrebných ako podklad na vydanie rozhodnutia v konaní o preskúmanie zdravotného stavu príslušníka. V rozhodnutí sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia povinné určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.
(4)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5)
Služobný orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo uplynula lehota, na ktorú bolo konanie na návrh účastníka konania prerušené.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 154a

(1)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
(2)
Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.
(3)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ustanovenie § 17 ods. 3 týmto nie je dotknuté.
(4)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.
(5)
Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na ústrednú lekársku komisiu.
(6)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(7)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9)
Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(10)
Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
(11)
Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 157
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať odvolací orgán, a ak ide o rozhodnutie ministra, minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(2)
Orgán uvedený v odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
(3)
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza orgán uvedený v odseku 1 z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(4)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(5)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, možno podať odvolanie alebo rozklad. Ak príslušný orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota troch rokov uvedená v odseku 4.

§ 160

(1)
Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady alebo personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia služobného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
(2)
Príslušník, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru v rozsahu určeného služobného času, zaradí sa počas vykonávania tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby z tohto dôvodu mu patrí služobný plat len vtedy, ak vykonáva funkciu vo vyššom odborovom orgáne odborového zväzu, ktorý združuje viac ako 1 000 príslušníkov.

§ 161
Rekondičný pobyt

(1)
Služobný úrad je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybraným príslušníkom.
(2)
Na rekondičnom pobyte v trvaní 14 dní nepretržite v kalendárnom roku sú povinní zúčastniť sa
a)
príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí bezprostredne plnia úlohy podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) a podľa odseku 15 majú započítaných najmenej desať rokov, a príslušníci Horskej záchrannej služby, ktorí plnia úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu24a) a podľa odseku 16 majú započítaných najmenej desať rokov,
b)
ostatní príslušníci Hasičského a záchranného zboru starší ako 45 rokov, ktorí majú podľa odseku 15 započítaných najmenej desať rokov, a ostatní príslušníci Horskej záchrannej služby starší ako 45 rokov, ktorí majú podľa odseku 16 započítaných najmenej desať rokov.
(3)
Rekondičný pobyt sa neposkytuje príslušníkovi, ktorý je vo výpovednej lehote alebo ktorý končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka o skončenie služobného pomeru, ani tomu príslušníkovi, u ktorého to vylučuje zdravotný stav alebo ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodol príslušný služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka. Rekondičný pobyt sa neposkytuje ani tomu príslušníkovi, ktorému boli preplatené náklady podľa odseku 12.
(4)
Rekondičný pobyt sa vykonáva internátnym spôsobom a ambulantným spôsobom v prípadoch určených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa odseku 14.
(5)
Služobný úrad musí počas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, a ak ide o internátny rekondičný pobyt, aj ubytovanie a celodenné stravovanie.
(6)
Príslušníka na rekondičný pobyt podľa odseku 2 vysiela v určenom termíne vedúci služobného úradu.
(7)
Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný nástupný termín sa môže príslušníkovi určiť v prípade, ak nemohol nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámil vedúcemu služobného úradu, ktorý ho na rekondičný pobyt vyslal.
(8)
Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.
(9)
Služobný úrad určí príslušníkovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.
(10)
Rekondičný pobyt sa príslušníkovi poskytuje bezplatne. Náklady spojené s rekondičným pobytom príslušníka znáša služobný úrad.
(11)
Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu, tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na nástup rekondičného pobytu a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a časť osobného voľna v rekondičnom objekte. Povolená neorganizovaná vychádzka sem nepatrí.
(12)
Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje aj absolvovanie kúpeľnej starostlivosti podľa osobitného predpisu27a) v príslušnom kalendárnom roku. Služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka a po predložení príslušných dokladov o zúčtovaní preplatí náklady spojené s účasťou na kúpeľnej starostlivosti, ktoré neboli uhradené na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu,27a) a to maximálne za 14 dní trvania kúpeľnej starostlivosti v kalendárnom roku.
(13)
Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.
(14)
Podrobnosti o rekondičnom pobyte ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(15)
Za započítané roky u príslušníka Hasičského a záchranného zboru sa považuje čas
a)
odbornej praxe započítanej podľa § 106 písm. a),
b)
výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národných výborov alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru,
c)
výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany alebo
d)
výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
(16)
Za započítané roky u príslušníka Horskej záchrannej služby sa považuje čas
a)
odbornej praxe započítanej podľa § 106 písm. a),
b)
výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990,
c)
výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002,
d)
výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,
e)
výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002,
f)
výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007.

§ 162

Ministerstvo upraví služobným predpisom bezpečnosť práce
a)
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a pri vykonávaní záchranných prác pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach,
b)
príslušníkov Horskej záchrannej služby pri poskytovaní pomoci, pri vykonávaní záchranných prác v horských oblastiach a iných mimoriadnych udalostiach.

§ 172
Poistné na zdravotné poistenie

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie29) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 189
Predmet kolektívneho vyjednávania

(1)
Kolektívne vyjednávanie (ďalej len „vyjednávanie“) je proces vyjednávania o
a)
podmienkach vykonávania štátnej služby príslušníkov v rámci ustanovenom týmto zákonom (§ 85 ods. 2, § 93 ods. 1 a § 131),
b)
podmienkach a rozsahu poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas na odborové vzdelávanie a na vykonávanie funkcie v odborových orgánoch, ktorej vykonávanie nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, a to funkcionárom odborového zväzu, ktorí budú určení kolektívnou dohodou,
c)
sume tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,32) ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody.33)
(2)
Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu môžu
a)
za príslušníkov zástupcovia príslušného vyššieho odborového orgánu, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov alebo z vnútorných predpisov vyššej odborovej organizácie,
b)
ministerstvo.
(3)
Ak v zbore pôsobia popri sebe viaceré odborové zväzy, je oprávnený rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu odborový zväz, ktorý združuje najviac príslušníkov, ak sa medzi sebou nedohodnú inak.

§ 193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 13, 39, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 152 ods. 1 a 2 okrem poslednej vety, § 160 až 170, § 177 až 222, § 231 až 252 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

§ 207b

(1)
Konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania čakateľa do stálej štátnej služby alebo preradenia čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a neskončené pred 1. januárom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Odpis z registra trestov nie je povinný predložiť príslušník zboru, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2006.
(3)
Ak sa prijímacie konanie začalo alebo ak výberové konanie bolo vyhlásené pred 1. januárom 2006, dokončí sa podľa predpisov platných do 31. decembra 2005.
(4)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu17aaa) pred 1. januárom 2006, skončí sa služobný pomer najneskôr 31. marca 2006.
(5)
Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 sa nevzťahuje na vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006.
(6)
Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pred 1. januárom 2006, zostáva príplatok zachovaný, a to aj v tom prípade, ak ešte nebol vyplácaný.
(7)
Príslušník, ktorému vznikol služobný pomer podľa § 194a a spĺňa podmienky zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2 písm. a) alebo b) okrem podmienky započítania najmenej desiatich rokov podľa § 161 ods. 15, je povinný sa zúčastniť rekondičného pobytu, ak bol k 31. decembru 2002 profesionálnym vojakom vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancom ministerstva počas najmenej siedmich bezprostredne predchádzajúcich rokov, a to až do doby splnenia podmienok zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2.

§ 209a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

14)  Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

24a)  § 4 ods. 1 písm. a), e) a f) zákona č. 544/2002 Z. z.

29)  Zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 1a k zákonu č. 315/2001 Z. z.


CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRÍSLUŠNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY


1. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Rutinné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne s úplnými informáciami podľa presných pokynov a postupov pri bežnej psychickej záťaži pod odborným dozorom.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne s premenlivými informáciami podľa presných pokynov a postupov, so zodpovednosťou za výsledky.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Odborná prax viac ako dva roky.
Samostatné odborné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne podľa presných postupov.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu. Odborná prax viac ako štyri roky.
Samostatné odborné činnosti súvisiace so záchranárskou prácou v horskom teréne alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na zverenom úseku.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné špecializované činnosti na úseku preventívnych opatrení, meteorologických a snehomerných pozorovaní a odborného vzdelávania.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, špecializovaná odborná spôsobilosť podľa osobitného predpisu. Odborná prax viac ako tri roky.
Samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na zverenom úseku. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít v činnostiach súvisiacich so záchranárskou prácou v horskom teréne.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné, organizačné a preventívne činnosti v členení podľa organizačnej štruktúry.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako osem rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Samostatné odborné, organizačné a špecializované činnosti v členení podľa organizačnej štruktúry. Koncepčné, metodické, normotvorné činnosti na úrovni celoštátnej pôsobnosti v danej oblasti.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako osem rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom. Koncepčná a normotvorná činnosť zásadných legislatívnych opatrení na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.

Príloha č. 2 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF PRÍSLUŠNÍKOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU A PRÍSLUŠNÍKOV HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBY(Sk mesačne)
Platový stupeň Počet rokov praxe Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov Platová trieda 1 2 3 4 5 6 7 8 9 1 do 2 8 160 8 800 9 530 10 300 12 380 13 150 14 800 15 900 17 150 2 od 2 do 4 8 640 9 310 10 100 10 910 13 100 13 930 15 720 16 860 18 180 3 od 4 do 6 9 100 9 820 10 650 11 560 13 850 14 720 16 640 17 830 19 210 4 od 6 do 9 9 580 10 350 11 240 12 200 14 580 15 480 17 540 18 810 20 240 5 od 9 do 12 10 080 10 870 11 800 12 830 15 320 16 260 18 440 19 760 21 290 6 od 12 do 15 10 540 11 390 12 350 13 470 16 050 17 030 19 360 20 720 22 310 7 od 15 do 18 11 030 11 890 12 930 14 110 16 780 17 820 20 250 21 700 23 340 8 od 18 do 21 11 490 12 410 13 480 14 750 17 520 18 600 21 160 22 660 24 390 9 od 21 do 24 11 960 12 950 14 060 15 390 18 270 19 380 22 080 23 620 25 420 10 od 24 do 28 12 440 13 460 14 630 16 010 19 000 20 150 22 990 24 590 26 460 11 od 28 do 32 12 920 13 980 15 190 16 660 19 740 20 920 23 890 25 560 27 480 12 nad 32 13 390 14 500 15 760 17 280 20 450 21 710 24 800 26 510 28 520

Príloha č. 3 k zákonu č. 315/2001 Z. z.


PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE NADRIADENÝM V HASIČSKOM A ZÁCHRANNOM ZBORE A V HORSKEJ ZÁCHRANNEJ SLUŽBE



1. Ministerstvo - Prezídium Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 1.1 vedúci oddelenia 7 - 20 1.2 riaditeľ odboru 15 - 30 1.3 viceprezident zboru 20 - 36 1.4 prezident zboru 30 - 47 2. Ministerstvo - Zariadenia zboru a osobitné zariadenie zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 2.1 veliteľ družstva 4 - 9 2.2 veliteľ čaty 6 - 10 2.3 veliteľ zmeny 6 - 12 2.4 veliteľ hasičskej stanice 6 - 12 2.5 vedúci oddelenia 6 - 12 2.6 zástupca riaditeľa zariadenia alebo zástupca veliteľa zariadenia alebo zástupca veliteľa osobitného zariadenia 7 - 20 2.7 riaditeľ zariadenia alebo veliteľ zariadenia alebo veliteľ osobitného zariadenia 15 - 30 3. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru a pracovisko zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 3.1 veliteľ družstva 4 - 9 3.2 veliteľ zmeny 6 - 10 3.3 veliteľ hasičskej stanice 6 - 12 3.4 vedúci pracoviska 6 - 12 3.5 vedúci oddelenia 6 - 12 3.6 riaditeľ 15 - 30 4. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 4.1 veliteľ družstva 4 - 9 4.2 veliteľ zmeny 6 - 10 4.3 veliteľ hasičskej stanice 6 - 12 4.4 vedúci oddelenia 6 - 12 4.5 riaditeľ 10 - 20“. 5. Horská záchranná služba Nadriadení Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne 5.1 Riaditeľ strediska 5 - 20 5.2 Vedúci oddelenia 10 - 15 5.3 Zástupca riaditeľa 20 - 36 5.4 Riaditeľ 30 - 47