Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 311/2013 účinný od 01.11.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len ' ministerstvo') predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony (ďalej len 'návrh zákona') na základe Plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom predkladaného ná vrhu zákona je najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe. Popri problémoch aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku EÚ a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, časť 3. - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

Oproti doterajšej právnej úprave sa zavádzajú niektoré nové inštitúty, vo vzťahu k správnemu poriadku sa vymedzuje špecialita niektorých procesných lehôt, keďže tieto sa ukázali ako objektívne nedostatočné, ďalej sa upravuje pojmový apará t. Predkladaný návrh zákona sa svojím obsahom dotýka celého legislatívneho textu geologického zákona, z tohto dôvodu obsahuje popri vecných úpravách aj množstvo súvisiacich legislatívno-technických ú prav.

Medzi nové inštitúty, ktoré sa predloženým návrhom zákona zavádzajú do právneho poriadku Slovenskej republiky patrí tzv. geologický zámer, ktor ý ako obligatórny podklad k žiadosti na určenie prieskumného územia nahrádza projekt geologickej úlohy, pričom zhotoviteľ geologických prác sa nezbavuje povinnosti tento dodatočne vypracovať v lehote ustanovenej predkladaným návrhom zákona. Za pozitívny prínos, ktorý úzko súvisí s uvedeným možno označiť aj presun riešenia tzv. stretov záujmov zo správneho orgánu (ministerstva) na zhotoviteľ a geologických prác. Uvedená skutočnosť výraznou mierou prispeje k odbúraniu nadbytočnej byrokratickej záťaže a k zefektívneniu súvisiacich správnych konaní.

V rámci EÚ sa v poslednom období presadzujú v legislatívnych opatreniach trendy na uľahčenie prístupu k nerastným zdrojom a zlepš eniu podmienok pre investície. Na konci roku 2008 Európska komisia preto uverejnila ozn ámenie s názvom 'Iniciatíva v oblasti surovín - zabezpečovanie našich nevyhnutných potrieb pre rast a zamestnanosť v Európe [KOM(2008)699 v konečnom znení]. Cieľom troch pilierov navrhovanej straté gie je zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu k zdrojom v tretích krajinách, lepšie rámcové podmienky pre ťažbu surovín v rámci EÚ a menšiu spotrebu prvotných surovín. V rámci druhého piliera 'Posilnenie udržateľnej dodávky surovín z európskych zdrojov' Európska komisia odporúča: zefektívniť administratívne podmienky a urýchliť procesy udelenia povolenia na prieskumnú a ťažobnú č innosť, zjednodušiť postupy pri prístupe k pôde pre surovinové odvetvia, vypracovať usmernenie o kompatibilite smernice Natura 2000 s ťažbou surovín a zabezpečiť, aby príslušné orgány boli oboznámen é so skutočnosťou, že smernica Natura 2000 nezakazuje ťažbu surovín, aktívne podporovať geologický prieskum a úplne vyhodnotiť potenciál geologických zdrojov s použitím moderných technológií.

V súlade s obsahom Programového vyhlásenia vlá dy Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016, časť 3. - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa majú okrem iného vytvoriť podmienky pre efektívne, racionálne a trvalo udržateľné využívanie domácich nerastný ch surovinových zdrojov, klásť dôraz na prevenciu povodní, havarijných zosuvov a iných nežiaducich geodynamický ch procesov prostredníctvom územnoplánovacej dokumentácie s dôrazom na prevenciu zosuvného rizika a prípravu programu prevencie a manažmentu zosuvných území, a napokon aj podmienky pre ochranu a zlepšovanie stavu podzemných vôd a racionálneho využívania minerálnych, liečivých a geotermálnych podzemn ých vôd.

Za výraznejšiu zmenu reagujúcu okrem iného na surovinovú politiku EÚ možno označiť aj úpravu inštitútu obmedzenia vlastníckych a užívacích práv v súvislosti s uskutočňovaní m geologických prác na cudzích nehnuteľnostiach. Uvedené je jedným z predpokladov prístupu zhotoviteľov geologických prác k územiam, na ktorých mo žno odôvodnene predpokladať výskyt nerastného bohatstva a strategických surovín, do jestvujúcej právnej úpravy geologického zákona sa nanovo zavádza pojem naliehavého verejného záujmu, ktorý bude z hľadiska aplikácie prichádzať do úvahy najmä v prípadoch ochrany a prevencie pred bezprostredne hroziacimi zosuvmi a inými geodynamickými procesmi.

Návrhom zákona sa taktiež mení a rozširuje sústava jestvujúcich administratí vnych sankcií, pričom doterajšia právna úprava bola v tomto ohľade čiastoč ne nespravodlivá, keďže prenášala bremeno sankčných postihov primárne na zhotoviteľov geologických prác a to aj napriek skutočnosti, že jestvovali predpoklady na sankcionovanie ďalší ch zainteresovaných subjektov (napr. držiteľov prieskumných území).

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Predkladaný návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoloč nosti.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Zosúlaďuje sa prá vny stav so stavom skutočným, geologické práce uvedené v ods. 4 sú realizované i počas vykonávania geologických prác uvedených v ods. 5.

K bodom 2 a 4

Geologické pr áce sa v súlade s požiadavkami praxe rozširujú o vypracovanie geologickej štúdie a geologického posudku na základe dostupných archivovaných podkladov, k tejto činnosti sa vyžaduje príslušná odborná spôsobilosť (napr. na vypracovanie inžinierskogeologického posudku pre stavbu rodinného domu je vyžadovaná odborná spôsobilosť na inžinierskogeologický prieskum).

K bodu 3

Písm. d) sa vypúšťa, nakoľko na výkon odborného geologického dohľadu je požadované príslušné geologick é oprávnenie uvedené v § 3 písm. t), nielen odborná spôsobilosť (odstraňuje sa duplicita).

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technick á úprava - zosúladenie príslušného pojmu s vodným zákonom.

K bodu 7

Vymedzuje sa nový pojem 'geotermálna energia'.

K bodu 8

V súlade s požiadavkami praxe sa rozširuje v ymedzenie pojmu 'odborný geologický dohľad' o činnosť vykonávanú pri iných než geologických prácach podľa § 2 ods. 2 a 3. Pri zakladaní stavieb väčšieho rozsahu (napr. pri budovaní líniových stavieb), právnické osoby pri výkone tejto činnosti zabezpečujú dohľad geológa za účelom zhodnotenia geologickej stavby zistenej touto činnosťou. Odborný geologický dohľad pri banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri stavebných činnostiach môže vykonávať len fyzická alebo právnická osoba, ktorá má príslušné geologické oprávnenie (napr. ložiskový geologický prieskum, inžinierskogeologický prieskum, hydrogeologický prieskum).

K bodu 9

V súlade so skutočným stavom sa po formálnej str ánke upresňujú príslušné pojmy. Štátnym geologickým ústavom zriadeným na výkon štátnej geologickej služby sa rozumie Štátny geologický ústav Dionýza Š túra. Organizácia zriadená ministerstvom na sprá vu jaskýň je Správa slovenských jaskýň.

K bodu 10

Ruší sa možnosť vykonávania geologického prieskumu nevyhradených ložísk vlastníkmi pozemkov bez geologického oprávnenia, nakoľko uvedené geologické práce môže vykonávať len odborne spôsobilá osoba. Ložiskový geologický prieskum je geologickou prácou a preto sa na jej vykonávanie požaduje geologické oprávnenie.

K bodu 11

Zosúladenie pojmov v zákone, zavádza sa jednotný pojem 'doklad'.

K bodom 12 až 15

Zosúladenie pojmov so živnostenským zákonom a Obchodným zákonníkom. V súvislosti so žiadosťou o geologické oprávnenie sa text zákona rozširuje o ďalší povinný údaj (v súlade s § 3a Obchodného zákonníka).

Zároveň sa odstraňuje nadbytočný údaj o pracovnoprávnom vzťahu odborne spôsobilých osôb k žiadateľovi, keďže pracovnoprávny vzťah zástupcu vzhľadom na špecifickosť geologických prác nie je nevyhnutný, pričom sa nahrádza zmluvným vzťahom (napr. občianskoprávnym, obchodnoprávnym a pod.) medzi zástupcom a žiadateľom.

Splnenie podmienky bezúhonnosti sa vyžaduje od žiadateľa aj jeho zástupcu.

K bodu 16

Novými odsekmi sa zabezpečuje súlad údajov uvedených v geologickom oprávnení s údajmi v obchodnom registri a štatistickom registri.

K bodu 17

Jednou z podmienok na vydanie geologického oprávnenia je aj odborná spô sobilosť zástupcu. V prípade, že dôjde k výmazu odborne spôsobilej osoby zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, t. j. k strate odbornej spôsobilosti zástupcu a držiteľ geologického oprávnenia na základe tejto skutočnosti sám nepožiada v správnom konaní o zmenu geologického oprá vnenia, ministerstvo bude oprávnené začať správne konanie o zmenu takéhoto oprávnenia z úradnej moci.

K bodu 18

Legislatívno-technick á úprava; zosúladenie legislatívneho textu s dôrazom na logický výklad zákona, keďže geologické oprávnenie sa vydáva len na dobu neurčitú.

K bodu 19

Upravuje sa členenie registra geologických oprávnení na verejnú a neverejnú časť z dôvodu ochrany osobných údajov fyzických osôb uvedených v geologickom oprávnení. Okrem technických úprav sa rušia niektoré ustanovené zapisované údaje (osobné údaje zástupcu, osobné údaje štatutárneho orgánu, údaje o odbornej spôsobilosti, podmienky vykonávania geologických prác, doba, na ktorú sa geologické oprávnenie vydalo, zmeny údajov a dátum a dôvod zániku geologického oprávnenia) nakoľko tieto sú pre samotný register bezúčelné. Do určených zapisovaných údajov sa dopĺňa číslo zápisu v zmysle § 3a Obchodného zákonníka. Dopĺňajú sa podmienky poskytovania údajov zo zbierky listín, ako aj vydávanie výpisov z neverejnej časti registra pre právnické a fyzické osoby.

K bodom 20 a 21

Doplnenie a spresnenie požadovaných náležitostí k žiadosti o geologické oprávnenie v prípade zahraničných fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb.

Príslušný legislatí vny text sa dopĺňa o tie ustanovenia, požiadavka ktorých vyplýva zo zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu pri príležitostnom poskytovaní služieb. Súčasne sa umožňuje dočasne a príležitostne vykonávať geologick é práce bez geologického oprávnenia aj zahraničnému poskytovateľovi, ktorý pochádza zo štátu, ktorý nie je členským št átom EÚ, ale zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

K bodu 22

Rozširuje sa okruh fyzických osôb, u ktorých sa vyžaduje odborná spôsobilosť. Zástupca zahraničného poskytovateľa bude mať rovnaké postavenie ako zástupca slovenského poskytovateľa, vyžaduje sa taktiež odborná erudovanosť a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich geologické práce v prípade odborných garantov. Napokon odbornú spôsobilosť musia mať aj osoby, ktoré uskutočňujú geologický výskum nielen teoreticky, keďže práve tieto osoby riešia projekty financované z verejných (najmä štátnych) prostriedkov, čím sa zabezpečuje garancia odbornosti a teda aj efektívnosti a celkovej hospod árnosti využívania týchto prostriedkov.

K bodu 23

Spresň uje sa formálne kritérium začatia konania na určenie odbornej spôsobilosti, ktoré sa bude začínať výlučne na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby.

K bodu 24

Jednoznač né a taxatívne vymedzenie zákonných požiadaviek na získanie odbornej spôsobilosti. Súčasne sa umožňuje, aby osoba s geologick ým vzdelaním po päťročnej praxi v geologických prácach, na ktoré žiada odbornú spôsobilosť túto mohla získať (napr. absolvent v odbore hydrogeológia po päťročnej praxi v inž inierskogeologickom prieskume bude môcť požiadať o odbornú spôsobilosť na inžinierskogeologický prieskum).

Dopĺňa sa možnosť rozšírenia odbornej spôsobilosti počas platnosti preukazu o odbornej spôsobilosti. Nakoľko fyzickej osobe je vydaný iba jeden preukaz o odbornej spôsobilosti na päť rokov, v ktorom sú uvedené všetky prá ce na ktoré bola priznaná odborná spôsobilosť, pri rozšírení odbornej spôsobilosti musí fyzická osoba vykonať novú skúšku aj z tých geologických prác, na ktoré jej už bol vydaný preukaz odbornej spôsobilosti.

Zakotvuje sa oznamovacia povinnosť v lehote 30 dní vyplývajúca zo zmien údajov v pridelenom preukaze odbornej spôsobilosti.

K bodu 25

Znenie zákona sa rozširuje o nový register odborne spôsobilých osôb a evidenciu pečiatok. Navrhované ustanovenie umožňuje fyzickým osobám - podnikateľom, ktorí podnikajú iba na základe geologického oprávnenia, dodržiavať ustanovenia § 3a ods.1 Obchodného zákonníka. Geologické opr ávnenia vydané podľa doterajších predpisov (hlavne podľa zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických pr ácach a o štátnej geologickej správe) stanovené údaje neobsahujú. Ustanovujú sa záväzné podmienky za akých sa môžu vykonať zmeny v registri a povinnosť ministerstva zverejňovať register geologických oprávnení na svojom webovom sídle.

K bodu 26

Za účelom odstránenia nežiaducich aplikačných výkladov, ustanovuje sa zákonná povinnosť zhotoviteľa geologických prác spracovávať všetky písomnosti súvisiace s geologickou činnosťou (najmä záverečné správy) výlučne v štátnom jazyku.

K bodu 27

Spresňujú sa podmienky schvaľovania projektov geologických prác; zástupca sa stáva zainteresovaným pri vypracovaní projektu geologickej úlohy, v dôsledku čoho zodpovedá aj za jeho kvalitu a úplnosť.

K bodu 28

Zavádza sa nový inštitút ako zákonný podklad k návrhu na určenie prieskumného územia. Doterajšia právna úprava viazala určenie prieskumného územia okrem iného aj na predloženie projektu geologickej úlohy. Uvedenou legislatívnou zmenou sa v značnej miere odstraňuje byrokracia spätá so správnymi konaniami o určenie prieskumných území, keďže vypracovanie projektu geologickej úlohy býva časovo a ekonomicky náročné.

K bodu 29

Z dôvodu predchádzania duplicite geologických činností, dopĺňa sa zákonná povinnosť ohlasovať aj sanácie geologického prostredia a sanácie environmentálnej záťaže. Z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti (naliehavosti) je možné všetky geologické práce ohlasovať aj elektronicky.

K bodom 30 a 31

Dopĺňa sa zákonná možnosť zhotoviteľa geologických prác vypracovať zámenu geologických prác bez potreby zmeny projektu geologickej úlohy. Zámenu geologických prác vypracuje zhotoviteľ geologických prá c bez zmeny rozpočtu geologických prác.

K bodu 32

Ustanovuje sa zainteresovanosť zástupcu v súvislosti s vyhodnocovaním geologickej úlohy s cieľom garancií kvality a úplnosti záverečnej správy.

K bodu 33

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa dopĺňajú nové pojmy (geotermálna energia, o prírodné horninové štruktúry a podzemné priestory), poznatky z ktorých je potrebné vyhodnotiť v záverečnej správe.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v bode 10; uvedené súvisí s evidenciou zásob nevyhradených nerastov.

K bodu 35

Pre doterajšiu absenciu v zákone sa v súlade s požiadavkami praxe dopĺňa požiadavka výpočtu množstva geotermálnej energie.

K bodu 36

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 37 až 39

V súlade so zmenami podľa bodu 10. sa rozširuje kompetencia ministerstva posudzova ť a schvaľovať záverečné správy s výpočtom zásob nevyhradených nerastov a geotermálnej energie.

Súčasne sa ustanovuje povinnosť schvaľovať záverečné správy financované zo súkromných zdrojov objednávateľom a stanovuje sa lehota na schválenie záverečnej správy objedná vateľom, nakoľko toto ustanovenie v doterajšom zákone absentovalo. Na podmienku schválenia záverečnej správy nadväzuje povinnosť odovzdania záverečnej správy podľa § 19 ods. 1.

Upresňujú a dopĺňajú sa kategórie podliehajúce sú hrnnej evidencii v sú lade so zmenami v bode 39.

K bodu 40

Ustanovuje sa jednoznačná a neprenosná povinnosť objednávateľa uhrádzať náklady spojené s posudzovaním záverečných správ.

K bodu 41

Povinnosť odovzdať záverečnú správu na trvalé uschovanie bude mať výlučne objednávateľ, nakoľko doteraz platné znenie ods. 1 jednoznačne nezaručovalo odovzdávanie záverečných správ (napr. ak zhotoviteľ geologických prác nezískal písomný súhlas od objedn ávateľa nemohol napriek snahe odovzdať záverečnú správu, čím konal v rozpore s geologickým zákonom).

K bodom 42 a 43

Legislatívny text sa za účelom čo možno najvhodnejšieho využitia územia rozširuje o ďalš ie kategórie geologických informácií.

Zároveň sa s cieľom predchádzania škôd rozširuje kompetencia ministerstva vymedziť riziká využitia územia v oblastiach s nepriaznivými inžinierskogeologickými pomermi.

K bodu 44

Spresňuje sa taxatívne vymedzenie vybraných geologických prác.

K bodu 45

Spresňuje sa posudzovanie vybraných geologických prác.

K bodu 46

Spresňujú sa zákonné predpoklady určenia a prevodu prieskumných území z vecného hľ adiska (územného rozsahu) a v súlade s banskou legislatívou.

Ustanovuje sa podmienka na zmluvný prevod, v zmysle ktorej môže držiteľ prieskumného územia uskutočniť zmluvný prevod prieskumného územia až po preinvestovaní minimálne 10 % z rozpočtovaných prác alebo 5% z rozpočtovaných prác pri geologickom prieskume na ropu a horľavý zemný plyn. Uvedená podmienka sa týka každého držiteľa prieskumného územia bez ohľadu na dobu, počas ktorej investície uskutočnil.

K bodu 47

Upresňuje sa terminológia v súlade s § 23 ods. 13 písm. l).

K bodu 48

Bližšie sa upresňuje zmena prieskumného územia.

K bodu 49

Dopĺňa sa nadpis v súlade s obsahom príslušného ustanovenia.

K bodu 50

Ustanovuje sa požiadavka overenia kartografických podkladov v súlade s príslu šným právnym predpisom a upresnenie náležitostí návrhu na určenie prieskumného územia.

K bodu 51

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z legislatívnych zmien v bode 27.

K bodu 52

Legislatívna zmena vyplývajúca zo zmien v miestnej štátnej správe, ako aj z požiadaviek praxe. Súčasne sa s cieľom zefektívnenia správnych konaní o určenie prieskumných území odstraňuje povinnosť riešenia stretov záujmov pred a počas týchto konaní.

K bodu 53 a 54

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 55

V súlade s požiadavkami praxe sa upravujú zákonné dôvody zamietnutia návrhu na určenie prieskumného územia. Navrhuje sa, aby dôvodom na zamietnutie n ávrhu na určenie prieskumného územia nebola len prekrývanie navrhovaného prieskumného územia s už určeným prieskumným územím, ale aj splnenie ďalších ustanovení § 21, 22 a 24, napr. plocha najviac 250 km2, zahrnutie najviac jedného výhradného ložiska s určeným chráneným ložiskovým územím v navrhovanom prieskumnom území, absencia výhradného ložiska s určeným dobývacím priestorom v navrhovanom prieskumnom území, situovanie prieskumného územia do oblasti, v ktorej možno vykonávať geologický prieskum na ropu a horľavý zemný plyn atď . Odstraňuje sa nepresnosť v pojme 'držiteľ prieskumného územia', ktorý sa nahrádza slovom 'objednávateľ' v zmysle § 22 ods. 1. Ako ďalší dôvod na zamietnutie návrhu na určenie prieskumn ého územia sa dopĺňa nesplnenie povinnosti vyhodnotenia výsledkov geologických prác v inom prieskumnom území. Zárove ň sa ruší ako dôvod na zamietnutie návrhu na určenie prieskumného územia nesúhlas dotknutej obce alebo samosprávneho kraja s určením prieskumného územia; postup v prípade nesúhlasného stanoviska je predmetom bodu 56.

K bodu 56

Ustanovuje sa postup v prípade, ak dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj nebudú súhlasiť s určením prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov v ich katastri, pričom ministerstvo bude ich stanovisko rešpektovať a v ich katastri neurčí prieskumné územie.

K bodu 57

Rozširujú sa povinné nálež itosti rozhodnutia o určení prieskumného územia o celkové náklady podľa rozpočtu geologických prác nakoľko od uvedeného sa odvíjajú ďalšie úkony, napr. zrušenie alebo predĺž enie doby platnosti prieskumného územia.

K bodu 58

Legislatívna zmena vyplývajúca z požiadaviek praxe – diametrá lnych rozdielov plošného rozsahu určovan ých prieskumných území.

K bodu 59

Na základe požiadaviek praxe sa ustanovuje špecialita k ustanoveniam o všeobecných lehotách podľa správneho poriadku, keďže štandardn é lehoty podľa správneho poriadku sa ukázali ako nevyhovujúce.

K bodu 60

Legislatívno-technická úprava; odstraňuje sa možnosť nesprá vneho aplikačného výkladu príslušnej kompetencie ministerstva.

K bodu 61

Dopĺňajú sa osobitné ustanovenia pre podávanie návrhov na určenie prieskumných územ í uvedených v § 24 s cieľom zaistiť transparentnosť výberu podľa odseku 6 a odstránenie možnej diskriminácie objednávateľa voči konkurenčnému objednávate ľovi (s obsahom materiálu sa mohli oboznámiť viaceré subjekty – pracovníci, pričom nebola zabezpečená povinnosť objednávateľa preukazovať finančné postavenie, technickú a odbornú spôsobilosť).

K bodu 62

Predlžuje sa ochranná lehota na jeden rok. Predch ádzajúcimi novelizáciami geologického zákona a banského zákona bolo vydávanie osvedčenia o výhradnom ložisku, ktoré je podstatnou náležitosťou návrhu na určenie chráneného ložiskového územia, z ktorého sa vychádza pri určení dobývacieho priestoru, presunut é do obdobia pred schválením výpočtu zásob do obdobia po jeho schválení. Navrhovanou úpravou sa lehota primerane predlžuje na čas potrebný pre vydanie osvedčenia o výhradnom ložisku a na vydanie rozhodnutia o chránenom ložiskovom území a zároveň sa zosúlaďuje s lehotou na uplatnenie prednostného práva podľa § 25 ods. 3.

K bodu 63

Uvedená legislatívna zmena určuje ako rozhodujúci okamih preukázania prečerpania 70 % z rozpočtu geologickej úlohy moment podania žiadosti o predĺženie platnosti prieskumného územia.

K bodu 64

Legislatívnou zmenou sa má dosiahnuť pokračujúca aktivita držiteľa prieskumného územia s cieľom preventívne zamedziť neodôvodnenému blokovaniu prieskumného územia v neprospech iných záujemcov. V súlade s bodom 27 sa držiteľovi prieskumného územia ustanovuje povinnosť vypracovať v lehote do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia projekt geologickej úlohy, ktorý musí byť v súlade s geologickým zámerom. Pre absenciu v aktuálnej právnej úprave dopĺňa sa povinnosť držiteľov prieskumných území ohlasova ť každú zmenu v údajoch držiteľa prieskumného územia a predkladať každú zmenu projektu geologickej úlohy v lehote do 30 dní. Dopĺňa sa prednostné právo držiteľa prieskumného územia na hydrogeologický prieskum horninových štruktúr na využívanie geotermálnej energie.

K bodu 65

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 66 a 68

Legislatívno-technické úpravy; zaokrúhlenie vybraných súm smerom nahor.

K bodu 67

Za účelom zamedzenia nežiaducich v ýkladov zákona sa jednoznačne ustanovuje, že zrušením prieskumného územia v prípade nezaplatenia príslušnej úhrady sa držiteľ prieskumného územia nezbavuje tejto povinnosti za kalendárny rok, v ktorom bolo toto prieskumné územie zrušené.

K bodu 69

Upravuje sa režim obmedzenia vlastníckych a užívacích práv v súvislosti s geologickou činnosťou. Vo vzťahu k správnym konaniam vo veciach vstupov a užívaní cudzích nehnuteľností sa s ohľadom na pož iadavky praxe definuje špecialita geologického zákona vo vzťahu k doručovaniu podľa ustanovení správneho poriadku v prípadoch väčšieho počtu účastníkov konania (vlastníkov a užívateľov dotknutých nehnuteľností) a taktiež dĺžka lehoty na vydanie rozhodnutia o vstupe a užívaní cudzích nehnuteľností tých vlastníkov, ktorí nepristúpili na dohodu so zhotoviteľom geologických prác, keďže doterajšie všeobecné lehoty podľa ustanovení správneho poriadku sa ukázali ako zjavne nedostatočné.

Návrhom z ákona sa taktiež vymedzuje inštitú t naliehavého verejného záujmu a to výlučne v súvislosti so zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej obrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 70 a 71

Z dôvodov aplikačnej praxe sa prenáša zodpovednosť za zabezpečenie likvid ácie geologických diel a geologických objektov, ktoré splnili svoj účel zo zhotoviteľ a geologických prác na objednávateľa, keďže objednávateľ je subjektom, ktorý financuje geologické práce a má byť preto zodpovedný za stav a likvidáciu týchto diel a objektov. Uskutočniť likvidáciu bude oprávnený len zhotoviteľ geologických prác na základe písomného poverenia.

K bodom 72 a 73

Upresňuje sa režim opatrení, ktoré musia byť dodržané pri zabezpečovaní a likvidácii geologických diel a geologických objektov, s ohľadom na skutočnosť, že likvidácia je nezvratný proces a pri jej vykonávaní je potrebné eliminovať všetky prípadné dôsledky vykonávanej činnosti.

K bodu 74

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 75

Umožňuje sa prevod správy neupotrebiteľných geologických diel a geologických objektov financovaných zo štátneho rozpoč tu na rozpočtové a príspevkové organizácie ďalších ministerstiev, pokiaľ tieto prejavia o prevod z áujem.

K bodu 76

Podľa vzorca v prílohe č. 1 geologického zákona je vypočítaná úhrada za geologické dielo a za geologický objekt po 20 rokoch nulová. Z tohto dô vodu sa preto stanovuje minimálna výška úhrady, ktorá je odvodená od hĺbky, resp. dĺž ky geologického diela. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o prevažne staré (20 a viac ročné) a časom čiastočne znehodnotené diela, ktoré vyž adujú údržbu, resp. likvidáciu, minimálna výška úhrady bola určená na 5, resp. 10 eur. Uvedené určenie minimálnej výšky úhrady bolo ustanovené s dôrazom na dôvodný predpoklad, že za vyššiu úhradu by bolo značne náročné n ájsť záujemcu.

K bodu 77

Legislatívno-technická úprava s ohľadom na legislatívne zmeny v bode 36.

K bodu 78

Vyhláška č. 305/1993 Z. z., ktorá upravovala financovanie geologických prác stratila platnosť. Ministerstvo financií SR odporuč ilo ministerstvu vydať novú vyhlášku, v ktorej bude stanovený spôsob a rozsah financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K bodu 79

Upravuje sa okruh skutkových podstát administratívnych deliktov vybraných subjektov, súčasne sa upravuje výška jednotlivých peňažný ch sankcií za porušenia zákona. Nanovo sa v súlade s niektorými novelizovanými ustanoveniami z ákona a požiadavkami praxe definuje deliktuálna zodpovednosť objednávateľov, držiteľov prieskumných území, zástupcov a osôb vykonávajúcich odborný geologický dohľad.

K bodu 80

Ustanovenie o priestupkoch sa dopĺňa o novú skutkovú podstatu.

K bodu 81

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 82

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia k správnym konaniam, lehotám, ukladaniu sankcií, k úhradám za už určené prieskumné územia Vzhľ adom na navrhované zmeny v zákone sa právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá dobýva ložisko nevyhradené ho nerastu, dopĺňa povinnosť odovzdať ministerstvu správu s výpočtom zásob nerastu, pokiaľ táto nebola schválená po 1. júli 1988. Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorej bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd sa dopĺňa povinnosť odovzdať ministerstvu správu s výpoč tom množstva vôd alebo množstva geotermálnej energie, pokiaľ táto nebola schválená po 1. júli 1988. Lehota na vypracovanie a odovzdanie záverečnej správy je stanovená na 5 rokov.

K bodu 83

V súlade so skutočným stavom sa po formálnej stránke upresňujú príslušné pojmy.

K bodu 84

Nahrádza sa v súčasnosti už čiastočne neaktuálny vzorec na určenie úhrady geologického diela a geologického objektu.

K Èl. II

K bodom 1 až 4

Osobitné zásahy do zemskej kôry sa dopĺňajú o zriaďovanie, prevádzku, zabezpečenie a likvidáciu zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie. Zriaď ovanie, prevádzka, zabezpečenie a likvidácia zariadení na priemyselné využívanie tepelnej energie zemskej kôry bola zakotvená v banskom zákone do roku 2002, kedy bola zákonom č. 558/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov zo zákona vypustená. Od uvedeného roku nie je určený orgán štátnej správy, ktorý by vykonával nad predmetnou činnosťou štá tny dozor.

Pri hlbinnej technickej alebo technologickej úprave horninového prostredia sa používajú nové technológie (napr. hydraulické štiepenie) vyžadujúce regulačný rámec, ktorý zaistí vysokú úroveň ich bezpečnosti a kontroly (počas geologického prieskumu i prípadnej následnej ťažby). Uvedené je možné dosiahnuť len za predpokladu, že vykonávanie týchto prác bude možné len oprávnený mi organizáciami a na základe príslušného povolenia. Nakoľko pri hlbinnej úprave horninového prostredia vznikajú podzemné priestory značných rozmerov, navrhuje sa, aby sa na uvedenú činnosť primerane vzť ahovali ustanovenia banského zákona.

S ohľadom na legislatívnu zmenu v bode 62. sa mení prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru zo šiestich mesiacov na jeden rok.

K Èl. III

Jestvujúce znenie sadzobníka sprá vnych poplatkov sa v súlade so zmenami vyplývajúcimi z navrhovaného zákona v súvislosti s posudzovaním a schvaľovaním záverečných správ podľa § 18 ods. 2 v položke 168 rozširuje o nové poplatkové sadzby, a to za vydanie rozhodnutia o schválení záverečnej správy s výpočtom mno žstiev podzemnej vody, vydanie rozhodnutia o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev geotermálnej energie a za vydanie rozhodnutia o schválení záverečnej správy s analýzou rizika znečisteného územia.

K Èl. IV

V súlade s vykonávaním geologického výskumu a geologického prieskumu sa presúva kompetencia vo veciach vyhľadávania a prieskumu rádioaktívnych surovín z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce zo zmien predkladaného návrhu zákona.

K bodu 3

Geologický prieskum je činnosť dočasná a v zastavanom ú zemí obce je vykonávaná za účelom overenia inžinierskogeologických a hydrogeologických pomerov na účely územného plánovania, resp. zakladania stavieb. Zákonom sa teda z dôvodu odbúrania byrokracie (obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja sa podľa pôvodného znenia zá kona vyjadroval ku každému geologickému prieskumu i pokiaľ počas neho neboli realizované technické práce) v súvislosti so skutočnosťou, že obvodný úrad ž ivotného prostredia v sídle sa nevyjadruje v zastavanom území obce ani napr. k vydaniu stavebného povoleniu a povolenia terénnych úprav navrhuje sa, aby sa vyjadrenie obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja k projektu geologickej úlohy v zastavaných územiach obce taktiež nevyžadovalo.

K Èl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. októbra 2013.

V Bratislave dňa 30. mája 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu