Zákonník práce 311/2001 účinný od 01.01.2023 do 31.03.2023

Platnosť od: 08.08.2001
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 31.03.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST63JUD273686DS70EUPP4ČL228

Zákonník práce 311/2001 účinný od 01.01.2023 do 31.03.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 311/2001 s účinnosťou od 01.01.2023 na základe 76/2021, 222/2022 a 248/2022

Legislatívny proces k zákonu 248/2022
Legislatívny proces k zákonu 222/2022
Legislatívny proces k zákonu 76/2021

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 248/2022, dátum vydania: 09.07.2022

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč.

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich vymedzené sezónne práce v sektore poľnohospodárstva a v sektore cestovného ruchu. K naplneniu uvedených cieľov prichádza aj prostredníctvom výnimky z platenia poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti formou odvodovej odpočítateľnej položky pri výkone sezónnej práce v sume ustanovenej podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zámerom legislatívnej iniciatívy je riešenie problematickej situácie poľnohospodárov a poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu, ktorá spočíva v náhlom nedostatku pracovníkov počas obdobia zvýšenej potreby v oblasti ľudských zdrojov, ktorá je vyvolaná charakterom sezónnosti niektorých druhov prác. Prekážku krátkodobého zamestnávania pracovníkov počas sezóny predstavuje finančná a administratívna záťaž na strane zamestnávateľa v podobe rozsahu platenia poistného na povinné sociálne poistenie podľa súčasnej právnej úpravy zákonom č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Vzhľadom na uvedené sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bola od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Týmto sa zabezpečí zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa pri prihlasovaní a odhlasovaní tohto zamestnanca.

Pre takého zamestnanca sa však v podobe odvodovej odpočítateľnej položky navrhuje výnimka z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti; jej suma sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou. V oboch situáciách to bude znamenať zníženie odvodového zaťaženie zamestnanca aj zamestnávateľa.

Vzhľadom na to, že poistenec v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky

2

pri sezónnej práci, sa obdobia poistenia počas ktorých nebude platiť poistné, nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti, t.j. za tieto obdobia poistenia nebude mať poistenec, resp. jeho pozostalí nárok na uvedené dávky.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 223 ods. 1)

Navrhuje sa v § 223 ods. 1 ustanoviť odchýlku od pravidla výnimočného používania dohôd, ak ide o prípade tzv. sezónnej práce vymedzenej v prílohe. V mnohých prípadoch pôjde o krátkodobú prácu vykonávanú podľa potreby s fluktuáciou zamestnancov, ktorú z hľadiska pracovného práva nie je potrebné vždy regulovať cez pracovný pomer založený pracovnou zmluvou (napr. privyrobenie si pri zbere úrody).

K bodu 2 (§ 228a ods. 1)

Navrhuje sa v prípade dohody o pracovnej činnosti ustanoviť osobitný poddruh (subtyp) dohody o pracovnej činnosti, ktorá bude môcť byť využívaná pri sezónnej práci vymedzenej v prílohe č. 1b Zákonníka práce. V prípade uzatvorenia dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnávateľ povinnosť označiť túto dohodu ako dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K bodu 3 (§ 228a ods. 2)

S cieľom zabráneniu obchádzania limitu 520 hodín v kalendárnom roku sa navrhuje, aby sa podobne ako pri dohode o vykonaní práce rozsah pracovného času v kalendárnom roku pri dohodách o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sčítaval.

Zároveň Slovenská republika je viazaná smernicou 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, ktorá ustanovuje pravidlá maximálneho týždenného pracovného času, ako maximálnych referenčných období pokiaľ ide o možnosť posudzovania priemerného týždenného pracovného času. Rovnako Ústava SR v čl. 36 ods. 1 písm. d) upravuje, že „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ... d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,“. Na to nadväzuje Zákonník práce v § 85, kde ustanovuje maximálnu priemernú dĺžku týždenného pracovného času na 40 hodín a § 87, kde sa ustanovuje najdlhšie referenčné obdobie pre počítanie priemeru, ak zamestnávateľ nemá dohodu so zástupcami zamestnancov ale len so zamestnancom na štyri mesiace. Z tohto dôvodu sa obdobné pravidlo navrhuje ustanoviť aj pri dohode o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K bodu 4 (§ 228a ods. 4)

Ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Zákonníka práce upravuje výnimku z reťazenia pracovných pomerom na určitú dobu z dôvodu sezónnej práce. V predmetnom ustanovení ide o „vykonávanie prác, ktoré závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca)“. Z tohto dôvodu, ako z dôvodu, že sezónna práca netrvá vzhľadom na svoju povahu celý rok, navrhuje sa ustanoviť obdobné obmedzenie trvania dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce na osem mesiacov.

3

K bodu 5 (príloha č. 1b)

Navrhuje sa ustanoviť okruh prác, pri ktorých je možné so zamestnancom uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

K čl. II

K bodu 1 (§ 4b)

V súvislosti s návrhom ustanoviť v Zákonníku práce novú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, navrhuje sa, aby fyzická osoba v právnom vzťahu založenom uvedenou dohodou bola zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) h) a písm. m) zákona č. 595/2003 Z .z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „príjem“).

K bodu 2 [§ 7 ods. 4 písm. a), § 139 ods. 1, § 139c ods. 1 a § 143 ods. 1]

V súvislosti s navrhnutou úpravou definície zamestnanca v § 4b, podľa ktorej zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, navrhuje sa, aby zamestnávateľom podľa § 7 ods. 4 písm. a) na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti bola fyzická osoba alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Taktiež sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím podľa § 139 ods. 1 pre zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bol kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Ustanovením § 139c ods. 1 je určený vymeriavací základ zamestnanca z každej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem. V súvislosti s navrhnutou úpravou definície zamestnanca v § 4b je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti každá fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bez ohľadu na to, či jej uvedená dohoda zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem. Z tohto dôvodu sa navrhuje výnimka z uvedeného § 139c ods. 1.

Z rovnakého dôvodu sa navrhuje ustanoviť výnimku z § 143 ods.1, t. j. zo splatnosti poistného ustanoveného pre poistné z vymeriavacieho základu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z ktorých plynie právo na nepravidelný príjem. V aplikačnej praxi to bude znamenať, že splatnosť poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ za zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

K bodu 3 a 4 [§ 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 20 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 5 (§ 20 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

4

K bodom 6 a 7 [§ 49a a § 49a ods. 2)]

Navrhuje sa na účely posúdenia splnenia podmienky nároku na materské a tehotenské – získanie 270 dní nemocenského poistenia nezapočítavať obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Uvedené sa navrhuje v záujme nezapočítavania období nemocenského poistenia počas spočívajúcich období pracovných pomerov (napr. období nevykonávania práce v prípade sezónnych prác), ako aj v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodu 8 (§ 57 ods. 4)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s § 49a.

K bodom 9 a 10 (§ 60 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Zároveň sa navrhuje, aby sa fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (ktorá výnimku z platenia poistného na starobné poistenie v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie) na účely posúdenia nároku na dávky vyplácané zo základného fondu starobného poistenia nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemala vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na dôchodkové poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Uvedené sa navrhuje v záujme nezapočítavania období dôchodkového poistenia počas spočívajúcich období pracovných pomerov (napr. období nevykonávania práce v prípade sezónnych prác), ako aj v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Rovnako tiež v záujme vylúčenia období dôchodkového poistenia na účely ich hodnotenia na vznik nároku na dôchodkové dávky zo základného fondu starobného poistenia za obdobie, kedy mala fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce výnimku z platenia poistného na starobné poistenie, v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodom 11 a 12 [§ 104 ods. 4 a §104 ods. 4 písm. b)]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku

5

v nezamestnanosti, sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období, kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné (resp. období, ktoré sa po zavedení ročného zúčtovania nezahŕňajú do rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky).

Uvedené sa navrhuje tiež z dôvodu, aby sa fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti pri výkone sezónnej práce, (ktorá výnimku z platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti) na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti, nezapočítavali obdobia poistenia v nezamestnanosti, v ktorých nemala vymeriavací základ na platenie poistného z dôvodu uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci.

Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

Dvojitá právna úprava sa navrhuje vzhľadom k zmene súvisiacich ustanovení v súvislosti so zavedením právnej úpravy ročného zúčtovania od roku 2023.

K bodu 13 (§ 138 ods. 1)

V súvislosti s návrhom na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa navrhuje, aby sa vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce znižoval o túto odvodovú odpočítateľnú položku. Vzhľadom na navrhované ustanovenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci v bode 16, a to len vo vzťahu k plateniu poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, sa vymeriavací základ zamestnanca bude o túto odvodovú odpočítateľnú položku znižovať len na účely uvedených poistení.

K bodu 14 (§ 138 ods. 6)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje právna úprava určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného zamestnávateľom analogická s právnou úpravou navrhovanou v bode 15.

K bodu 15 (§ 138 ods. 8)

V súvislosti s návrhom na zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci sa navrhuje, aby sa vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie neznižoval o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

K bodu 16 (§ 138b)

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa navrhuje na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Znamená to, že vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ako aj vymeriavací základ jeho zamestnávateľa, sa bude znižovať o odvodovú odpočítateľnú položku na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe uvedenej dohody, a v prípade jeho zamestnávateľa aj vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, sa o odvodovú odpočítateľnú položku znižovať nebude.

6

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci sa navrhuje vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Pre určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti to bude znamenať, že ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume rovnej alebo nižšej ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem na určenie vymeriavacieho základu v sume vyššej, ako je navrhovaná odvodová odpočítateľná položka, vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v sume rozdielu medzi týmto dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.

K bodu 17 (§ 139 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 18 [§ 139 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodu 19 (§ 139b ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s návrhom nového § 4b.

K bodu 20 [§ 139b ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K bodu 21 (§ 142 ods. 3)

V súvislosti s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhuje, aby sa hranica maximálneho ročného vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely garančného poistenia neznižovala ani o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. Uvedené predstavuje analogickú právnu úpravu podľa § 138a, ktorá sa vzťahuje na odvodovú odpočítateľnú položku v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov a v prípade dohôd o pracovnej činnosti, resp. dohôd o vykonaní práce pri poberateľoch vymedzených druhov dôchodkov s účinnosťou od 1. januára 2023.

K bodu 22 [§ 231 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s platnou úpravou ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023.

K čl. III

V súvislosti s novo navrhovanou definíciou zamestnanca na účely nemocenského poistenia v zákone č. 461/2003 Z. z. sa navrhuje upraviť definícia zamestnanca na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, tak aby nárok túto náhradu príjmu mal aj zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce za splnenia zákonných podmienok.

7

K čl. IV

Účinnosť sa navrhuje od 15. apríla 2022 okrem čl. II bodov 5, 7, 10, 12, 14, 18 a 20 22, ktoré vzhľadom na platnú úpravu ročného zúčtovania v sociálnom poistení účinnou od 1. januára 2023 sa navrhujú s rovnakou účinnosťou (od 1. januára 2023).

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA na vydanie zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 222/2022, dátum vydania: 22.06.2022

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček predkladá návrh zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, novely zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákona č. 203/2011 Z .z. o kolektívnom investovaní a zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je vytvoriť prostredie, ktoré umožní výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania s regulovanou výškou nájomného a zárukou dlhodobého bývania.

Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ riešiť aktuálny problém v oblasti bývania na Slovensku, a to je fyzická a cenová dostupnosť bývania pre široké skupiny obyvateľstva.

Na Slovensku aktuálne chýba približne 220 tisíc bytov (toto číslo reflektuje očakávané zmeny v štruktúre obyvateľstva, t.z. vývoj počtu cenzových domácností a demografický vývoj). Fyzický nedostatok bytového fondu je spôsobený pružnosťou stavebného priemyslu reagovať na neustále rastúci dopyt po bývaní, ktorý brzdí zastaraný stavebný zákon a dĺžka získania stavebného povolenia. S neustálym rastom cien nehnuteľností a sprísňovaním podmienok na hypotekárnom trhu však narastá skupina obyvateľov, ktorí si aj napriek trvalému príjmu nie sú schopní zabezpečiť vlastné bývanie (v podobe hypotéky alebo komerčného nájmu), resp. táto forma bývania predstavuje z dlhodobého hľadiska neúnosné finančné zaťaženie domácnosti.

Rozvinutý a diverzifikovaný sektor bývania je pritom nevyhnutným predpokladom pre uspokojenie potrieb všetkých skupín obyvateľstva, v závislosti od ich príjmových možností. Segment nájomného bývania predstavuje na Slovensku iba okrajovú formu bývania. Podľa údajov z Eurostatu (rok 2019) tvorí nájomný sektor iba 9,1% z celkového bytového fondu.

Nájomné bývanie je preto téma, ktorá v posledných rokoch vzbudzuje čoraz väčšiu pozornosť a to najmä z dôvodu čoraz väčšej nedostupnosti vlastného bývania pre narastajúcu skupina obyvateľstva. Jedným z hlavných dôvodov prečo sa vlastné bývanie stáva nedostupným je významné zvýšenie trhových cien bytov a súčasne sprísnenie podmienok zo strany Národnej banky Slovenska na získanie hypotekárnych úverov. Mladí ľudia to preto veľakrát riešia spôsobom vzájomného spájania sa a delenia si nákladov za prenajaté bytové jednotky, čo negatívne vplýva na ich plány založiť si vlastnú rodinu. Tým, že obyvateľstvo Slovenskej republiky sa čím ďalej tým viac zadlžuje, tak aj samotná pomoc od priamych rodinných príslušníkov sa časom stane menej reálna a mladí ľudia budú pri riešení svojej bytovej otázky odkázaní iba na seba a svoje schopnosti.

Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách EÚ, ako je napr. Holandsko, Rakúsko alebo UK, a z tohto dôvodu je potrebné ísť cestou výstavby nájomných bytov a tým pomôcť ľudom sa dostať k primeranému bývaniu,

nakoľko bývanie je jedným zo sociálnych práv a základnou ľudskou potrebou, pričom jeho kvalita a dostupnosť je jedným z hodnotiacich ukazovateľov životnej úrovne obyvateľstva.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení dala sľub občanom, že vytvorí podmienky na výstavbu nájomného bývania, čím zabezpečí dostupné bývanie pre väčšinu obyvateľstva.

Zámerom nového zákona o podpore štátneho nájomného bývania a noviel pridružených zákonov na zlepšenie prostredia na výstavbu štátom podporovaného nájomného bývania je vyriešiť túto problematiku tak, aby bol dosiahnutý primárny cieľ, t.j. výstavba nových nájomných bytov a súčasne, aby tento systém bol neutrálny voči štátnemu rozpočtu SR a rozpočtu miestnych samospráv.

Výstavba nových nájomných bytov za účelom štátom podporovaného nájomného bývania prináša so sebou nasledovné pozitívne vplyvy na nasledovné oblasti:

•výstavbou nových bytov dôjde k stimulu slovenskej ekonomiky po pandémii, ktorá mala negatívny dopad na ekonomiku SR,

•zapojením súkromného sektora do štátom podporovaného nájomného bývania sa predpokladá, že výstavba nájomných bytov vrátane pridružených efektov bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet..

•dôjde k využitiu voľných zdrojov na finančných trhoch, prostredníctvom zapojenia DSS alebo iných fondov do systému.

•)

•štátom podporované nájomné bývanie by malo byť o približne 30% lacnejšie oproti komerčnému nájmu, čím sa podporí bývanie pre strednú a nižšiu príjmovú skupinu obyvateľstva, ale najmä mladé rodiny s deťmi.

•byty štátom podporovaného nájomného bývania budú situované v rámci celého Slovenska, a ich výstavba bude riadená dopytom,

•bude nastavená regulovaná cena nájomného,

•dôjde k zvýšeniu mobility pracovnej sily v regiónoch, čo so sebou prináša aj podporu pre zamestnávateľov.

•podpora zamestnancov a zamestnávateľov prostredníctvom nezdaniteľných príspevkov na nájomné. Na strane zamestnanca bude príspevok oslobodený od dane z príjmov, na strane zamestnávateľa bude poskytnutý príspevok daňovým výdavkom.

•systém nájomného bývania prináša so sebou stabilitu a predvídateľnosť na minimálne 25 rokov.

•štíhle fungovanie novovzniknutej agentúry s odhadovanými nákladmi.

V rámci zavedenia nového systému štátom podporovaného nájomného bývania v súlade so sociálnou politikou štátu sa preto zavádzajú nové prostriedky nielen prostredníctvom prekladaného zákona o podpore štátneho nájomného bývania, ale aj ostatných legislatívnych úprav v nasledovných zákonoch:

•zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

•zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

•zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,

•zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,

•zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,

•zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní,

•zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, , pozitívny vplyv na sociálne vplyvy a žiaden vplyv na informatizáciu, životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom a účelom zákona je vymedziť a upraviť právne vzťahy súvisiace s nájmom bytu štátom podporovaného nájomného bývania.

K § 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje na účely novej právnej úpravy viaceré pojmy. Zavádza sa pojem „štátom podporované nájomné bývanie“, ktoré predstavuje zabezpečenie výstavby ako aj dodanie bytov a ich následné poskytovanie do nájmu nájomcom pri využití podporných nástrojov predovšetkým v oblasti sociálnej politiky štátu. V zákone sa ďalej ustanovujú na účely tohto zákona ďalšie základné pojmy súvisiace s nájmom bytov štátom podporovaného nájomného bývania.

K § 3, 4 a 6

Navrhovaná úprava v ustanoveniach § 3 upravuje úlohy a postavenie Agentúry na podporu štátneho nájomného bývania (ďalej len „agentúra“). Založenie agentúry zabezpečí Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Agentúra musí mať formu záujmového združenia právnických osôb. Nadobudnutie účinnosti zakladateľskej zmluvy agentúry, stanov agentúry a ich zmien je viazané na súhlas vlády Slovenskej republiky. Úrad vlády Slovenskej republiky zverejní na svojom webovom sídle založenie a vznik agentúry.

Ustanovenia § 4 ustanovujú, že príjmami agentúry predovšetkým vstupný členský poplatok a členský ročný poplatok jej členov, prostriedky štátneho rozpočtu, marketingové príjmy, ako aj dary a iné nenávratné finančné príspevky. Stanovy agentúry určia jednotlivé zásady jej hospodárenia.

V zmysle § 6 predchádzajúcemu súhlasu vlády Slovenskej republiky podlieha zrušenie agentúry. Pričom dňom zrušenia agentúry s likvidáciou prechádza majetok agentúry do vlastníctva štátu, v mene ktorého koná Úrad vlády Slovenskej republiky. Úlohy agentúry plní dňom zrušenia agentúry s likvidáciou úrad vlády.

K § 5

Zriaďuje sa garančný fond. Finančné prostriedky garančného fondu je oprávnená použiť agentúra len na účely, pre ktoré je fond zriadený. Ustanovuje sa, že agentúra vykonáva činnosti spojené so správou a použitím peňažných prostriedkov fondu podľa pravidiel, ktoré sú určené v stanovách agentúry, ako aj v štatúte samotného garančného fondu.

K § 7

V § 7 sa upravujú právne vzťahy, ktoré súvisia s prevádzkou systému štátom podporovaného nájomného bývania. V odseku 2 sa upravuje, že agentúra a investičný partner uzatvárajú, menia a ukončujú trvanie investičnej zmluvy. Odsek 3 upravuje, že prenajímateľ a investičný partner uzatvárajú, menia a ukončujú trvanie zmluvy o prevádzke bytového domu. Odsek 4 upravuje, že prenajímateľ a nájomca uzatvárajú, menia a ukončujú trvanie nájomnej zmluvy. Zároveň v odsekoch 5 až 7 sa ustanovujú povinnosti prenajímateľa.

K § 8

V § 8 sa ustanovujú kritéria nájomcu ( nájomca nie je vedený zozname daňových dlžníkov, nájomca nie je dlžníkom v systéme verejného zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia, nájomca nie je dlžníkom evidovaným v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie) pričom jednotlivé kritéria posudzuje pri uzatváraní nájomnej zmluvy agentúra na žiadosť investičného partnera alebo prenajímateľa.

K § 9 a 10

Ustanovenia § 9 a 10 ustanovujú nájomnú zmluvu a nájomne a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu. Podľa § 9 nájom bytu vznik uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi byt spolu s príslušenstvom do užívania za nájomné. Nájom bytu je možné na základe dohody zmluvných strán opakovane predĺžiť. Nájomca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len na jeden nájomný byt. Zároveň sa ustanovujú obsahové náležitosti nájomnej zmluvy. § 10 upravuje, že vláda Slovenskej republiky nariadením určí výšku nájmu v bytoch štátom podporovaného nájomného bývania.

K § 11

Upravuje sa povinnosť nájomcu uhradiť prenajímateľovi peňažnú zábezpeku za plnenia poskytované s užívaním nájomného bytu a jeho príslušenstva; slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi.

K § 12

Ustanovuje sa povinnosť nájomcu podieľať sa na nákladoch za správu, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu. Domový poriadok bytového domu schvaľuje prenajímateľ, pričom správu, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu prenajímateľ zabezpečuje prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

K § 13

V § 13 sa upravujú dôvody zániku nájmu bytu.

K § 14

Ustanovenia § 14 upravujú dôvody vypovedania nájmu bytu zo strany prenajímateľa, ako aj zo strany nájomcu.

K § 15

Úpravou v § 15 sa ustanovuje povinnosť nájomcu vypratať na vlastné náklady byt a odovzdať ho prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu. Pričom ak nájomca tento byt neodovzdá v stanovenej lehote, prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí vylúčených z exekúcie, na účely zabezpečenia pohľadávok vzniknutých na základe nájomnej zmluvy.

K § 16

V lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy právo zmluvná strana uplatniť na súde neplatnosť skončenia nájmu bytu.

K § 17

Upravujú sa spoločné ustanovenia v súvislosti s nájmom bytu.

K § 18

Ustanovenia § 18 upravujú obmedzenie nakladania s bytom a bytovým domom.

K § 19

Navrhuje sa úprava prechodných ustanovení v súvislosti s novou právnou úpravou týkajúcou sa podpory štátneho nájomného bývania.

K Čl. II

Navrhovaná právna úprava umožňuje občanovi vznik trvalého pobytu v byte štátom podporovaného nájomného bývania za predpokladu, že nájomná zmluva trvá dlhšie ako jeden rok.

K Čl. III

Navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vkladá nový § 152c, ktorý v odseku 1 zavádza nový inštitút príspevok na štátom podporované nájomné bývanie.

V odseku 1 je uvedený rozsah a podmienky za akých zamestnávateľ dobrovoľne môže poskytnúť príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Výška tohto príspevku zamestnávateľa je limitovaná na sumu najviac 4 Eur na meter štvorcový podlahovej plochy bytu a zároveň maximálnou výškou sumy príspevku 360 Eur za kalendárny mesiac. Ďalej sa ustanovuje, že zamestnancovi s dohodnutým pracovným pomerom na kratší pracovný čas patrí len pomerná časť sumy príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Poslednou vetou tohto odseku sa definuje spôsob zaokrúhlenia sumy príspevku na štátom podporované nájomné bývanie na najbližší eurocent nahor.

V odseku 2 sa navrhuje obmedzenie pre zamestnanca, v zmysle ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné obdržať príspevok na štátom podporované nájomné bývanie len od jedného zamestnávateľa. Ďalej sa navrhuje, aby zamestnávateľ nemohol žiadnym spôsobom znevýhodniť zamestnanca, ktorému je poskytnutý príspevok na štátom podporované nájomné bývanie oproti porovnateľnému zamestnancovi, ktorý tento príspevok neobdrží. K uvedenému by mohlo dôjsť napríklad pri udeľovaní rôznych odmien zamestnancom.

V odseku 3 sa navrhuje obmedzenie, aby si príspevok na byt, v prípade ak ho užívajú viacerí nájomcovia uvedení v nájomnej zmluve mohol uplatniť len jeden z nich.

K Čl. IV

Dopĺňa sa kompetencia podpredsedu vlády Slovenskej republiky v súvislosti so založením Agentúry na podporu štátneho nájomného bývania.

K Čl. V

K bodu 1

Návrhom sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zaradzuje do kategórie príjmov, ktoré oslobdené od dane z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti do výšky ustanovenej osobitným predpisom. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 152c Zákonníka práce.

K bodu 2 a 3

Navrhuje sa časový test 36-tich mesiacov na vrátenie (vyplatenie) podielových listov. Investovanie do podielových listov podielových fondov je jedna z najbežnejších a najbezpečnejších foriem investovania na kapitálovom trhu v podmienkach Slovenskej republiky, a to najmä z pohľadu predaja, ktorý podlieha striktnej regulácii a taktiež z pohľadu diverzifikácie portfólia podielových fondov. Naopak, investovanie do jednotlivých cenných papierov obchodovaných na burze je z pohľadu rizikovosti vyššie ako investovanie do podielových listov podielových fondov, ktoré diverzifikované z pohľadu tried aktív a majú vytvorenú stratégiu. Aktuálne platný časový test len na cenné papiere obchodované na regulovanom trhu pôsobí diskriminačne.

K bodu 4

Navrhuje sa nové znenie bodu č. 9 v § 19 ods. 2 písm. c), podľa ktorého sa suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie zamestnancov zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa do výšky ustanovenej osobitným predpisom

K bodu 5

Návrhom zákona sa zavádza osobitný typ daňového zvýhodnenia v podobe kratšej doby odpisovania pre daňovníka, podľa osobitného predpisu, ktorý vykonal výstavbu alebo obstaral presne vymedzený typ budov slúžiacich na štátom podporované nájomné bývanie za presne

vymedzených podmienok. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2022.

K bodu 6

Upravuje sa spôsob zrážania zrážkovej dane v nadväznosti na oslobodení od príjmu podielových listov pri ich redemácii.

K bodu 7

V súvislosti s úpravou v novelizačných bodoch 2 a 3 sa navrhuje aj úprava prechodných ustanovení týkajúca sa podielových listov. Navrhuje sa prechodné ustanovenie k odpisovaniu budov podľa § 26 ods. 13.

K Čl. VI

K bodu 1

Navrhuje sa umožniť uplatnenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 5 % zo základu dane pre platiteľov pri dodaniach, ak ide o dodanie stavby vrátane pozemku, na ktorom stavba resp. časť stavby stojí a na dodanie vonkajších a vnútorných parkovacích miest., obnovu a prestavbu stavieb, vrátane stavebných a montážnych prác, ktorá je stavbou pre účely štátom podporovaného nájomného bývania v rámci sociálnej politiky štátu a prijímateľom týchto plnení bude prenajímateľ bytu štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý na tieto stavby uzatvorenú zmluvu o prevádzke bytového domu štátom podporovaného nájomného bývania. Ide o využitie ustanovení Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá v čl. 98 uvádza, že ČŠ môžu uplatňovať jednu alebo dve znížené sadzby DPH (nie nižších ako 5%), ale len na dodania tovaru a poskytovanie služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III bode č. 10 tejto smernice.

Táto znížená sadzba sa neuplatní na dodanie nebytových priestorov, ktoré sa nebudú využívať resp. prenajímať v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, ale ako nebytové priestory určené pre obchod a poskytovanie služby ako potraviny, kaderníctva, opravovne a iné, ak sa v bytovom dome budú nachádzať.

K bodu 2

V § 38 zákona dochádza k zmene, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby. Táto zmena sa týka zrušenia obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky v zmysle osobitného predpisu. Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na štátom podporované nájomné bývanie bude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je poňechať platiteľom, ktorí dodávajú stavbu určenú na štátom podporované nájomné bývanie, v zmysle zákona o podpore štátneho nájomného bývania, možnosť, aby sa mohli rozhodnúť v akom režime DPH sa uskutoční dodanie, ak kupujúcim je prenajímateľ stavby určenej na štátom podporované nájomné bývanie.

Zároveň z dôvodu právnej istoty sa spresňuje § 38 ods. 8 pri dodaniach stavby alebo jej časti, pri ktorých je možnosť voľby uplatnenia režimu DPH, kedy táto voľba sa uplatní aj na stavebné pozemky, na ktorých táto stavba alebo časť stavby stojí.

K bodu 3

Navrhuje sa právna úprava súvisiaca s dodatočnou daňou z dôvodu eliminácie prípadných podvodov na DPH.

K bodu 4

Vkladá sa nová príloha, ktorá ustanovuje postup pri výpočte dane, ktorá sa odviesť v zmysle § 54e.

K Čl. VII

K bodu 1

Novelizuje sa úprava, podľa ktorej správcovská spoločnosť môže nadobudnúť do majetku vo verejnom špeciálnom fonde nehnuteľností majetkovú účasť v realitnej spoločnosti.

K bodu 2

Upravuje sa, že na vklady správcovskej spoločnosti do realitnej spoločnosti sa vzťahujú pravidlá kapitálových fondov z príspevkov podľa Obchodného zákonníka.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa právna úprava v súvislosti s poskytovaním pôžičiek.

K Čl. VIII

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa podpory štátneho nájomného bývania a v tej súvislosti aj úpravou príspevku na štátom podporované nájomné bývanie v Zákonníku práce, sa novelizuje aj zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 76/2021, dátum vydania: 19.02.2021

 

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je v zmysle úlohy C.7. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 riešiť otázky osobitosti výkonu práce z domácnosti zamestnanca, upraviť možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie, upraviť možnosť dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami, zohľadniť kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, vytvoriť nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby. V tomto ohľade sa primárne v čl. I. novelizuje Zákonník práce a v čl. IV zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň zmenami navrhovanej úpravy dotknuté v čl. III zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v čl. VI zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a v čl. VII zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

V kontexte otázky určenia príslušného právneho predpisu v súdnom spore o rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy sa navrhuje v čl. II upraviť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

V kontexte otázky reprezentatívnosti sa v čl. V zmenou zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) navrhuje riešiť aj reprezentatívnosť na úrovni tripartity.

Zároveň sa navrhuje v čl. I riešiť aj niektoré problémy, ktorých riešenie si vyžadujú podnety z praxe pracovného práva.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Materiál predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Sledované vybrané vplyvy navrhovaného materiálu podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, ako aj v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

 

1

Osobitná časť

K čl. I (Zákonník práce)

K bodu 1

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa na navrhuje ustanoviť, kto je zamestnancom trvalo starajúcim sa o dieťa pre účely uplatňovania príslušných práv v Zákonníku práce. Zároveň sa navrhuje vymedziť, že ide o starostlivosť o neplnoleté dieťa, ako aj vznik a zánik tohto statusu zamestnanca (a oznamovanie tejto skutočnosti).

K bodu 2

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, ktorým sa zo zákona predlžuje skúšobná doba vzhľadom na to, že zamestnávateľ si po istý čas nemôže zamestnanca odskúšať a naopak. Skúšobná doba je z hľadiska času dobou, ktorá trvá od do a z tohto hľadiska je vhodné, aby sa doba končila v príslušný deň o 24:00. Samotná prekážka v práci môže v praxi trvať rôzne časové úseky od niekoľkých minút po celú dĺžku trvania pracovnej zmeny, ktorá bola naplánovaná na príslušný pracovný deň. Z tohto dôvodu sa navrhuje spresniť existujúce znenie zákona tak, že ak zamestnanec neodpracoval pracovnú zmenu, ktorú mal podľa rozvrhu pracovných zmien odpracovať v príslušný pracovný deň, skúšobná doba sa predĺži o kalendárny deň (t. j. za deň nevykonávania práce sa skúšobná doba predĺži o jeden kalendárny deň, čo vyplýva aj toho, že ide o dobu, t.j. úsek, ktorý sa neprerušuje).

K bodu 3

V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 a v kontexte predpokladaného nárastu predovšetkým telepráce z dôvodu meniacich sa návykov a prehodnocovania trvalej prítomnosti zamestnancov na pracovisku sa navrhuje zmodernizovať ustanovenia o domáckej práci a telepráci.

V prípade vymedzenia domáckej práce a telepráce sa vychádza aj z Rámcovej dohody sociálnych partnerov na úrovni o telepráci1 (ktoré nebola prenesená do smernice ale má byť presadzovaná prostredníctvom národných sociálnych partnerov a v mnohých štátoch vrátane Slovenskej republiky bola do istej miery prenesená do právnej úpravy § 52 Zákonníka práce) aj z Dohovoru MOP č. 177 z roku 1996 o práci doma. V rámcovej smernici sa definujú znaky telepráce. O teleprácu ide ak:

- ide o prácu, ktorá sa môže vykonávať aj na pracovisku zamestnávateľa, ale prenáša sa do domácnosti zamestnanca (cieľom tohto znaku je aj odlíšenie takejto práce od prác vykonávaných na pracovnej ceste a v priestoroch klientov, čo tiež priestory mimo priestorov zamestnávateľa, ale nejde o teleprácu),

- táto práca sa pravidelne vykonáva z domácnosti zamestnanca (ponecháva sa teda aj výnimka, kedy nejde o domácku prácu alebo teleprácu, t.j. ak nemožno identifikovať vzor pravidelnosti, resp. ak mimoriadne okolnosti spôsobia, že zamestnanec dočasne vykonáva prácu

1 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=LEGISSUM:c10131&from=EN

2

z domácnosti napr. technické príčiny na pracovisku, mimoriadna potreba v daný deň sa starať o dieťa, t.j. spravidla ide o neplánované situácie).

V praxi niekedy dochádzalo aj k odlišovaniu pojmov domácka práca/telepráca (ako pravidelná práca z domácnosti) a home office (ako príležitostná práca z domácnosti). Právna úprava Slovenskej republiky nepozná pojem home office a anglické znenie dohovoru MOP č. 177 z roku 1996, ktoré upravuje tzv. home work, je možné preložiť ako domácka práca/práca doma slovenské znenie prekladu dohovoru používa spojenie „práca doma“. Pojmy domácka práca/telepráca a homeoffice teda do istej miery synonymami. Zároveň sa často v praxi stierajú rozdiely medzi príležitostnou a pravidelnou prácou v domácnosti (napr. zamestnávateľ zamestnancom na výkon práce pridelí prenosný počítač a plní viaceré povinnosti, ktoré sú ustanovené v § 52 pre domácku prácu/teleprácu)

Deliacim kritériom právnej úpravy (aj Rámcovej dohody o telepráci) kedy ide o domácku prácu/teleprácu a kedy nie, je otázka pravidelnosti výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa (ak ide o pravidelný výkon, ide o domácku prácu/teleprácu a na ňu naviazané plnenie určitého súboru povinnosti). Pravidelnosť neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času, práca z domácnosti (domácka práca/telepráca) sa môže vykonávať aj v dohodnutom rozsahu, ktorý je časťou ustanoveného (určeného) týždenného pracovného času (napr. jeden, dva dni v týždni). Z tohto hľadiska sa navrhuje vymedziť aj túto skutočnosť.

V prípade telepráce význam nielen to, že sa na výkon práce používa informačná technológia, ale aj to, že táto technológia sa na diaľku pravidelne prepája so zamestnávateľom/jeho zákazníkmi, t.j. dochádza k toku údajov, pretože v opačnom prípade je informačná technológia (napr. tablet na kreslenie) len jedným z nástrojov na výkon domáckej práce.

Domácnosťou pre účely domáckej práce a telepráce musí byť miesto, ktoré je iné ako priestory/prevádzky zamestnávateľa (priestory zriadené zamestnávateľom). V zmysle navrhovanej právnej úpravy to môže byť hocijaké miesto vrátane takého dojednania miesta, že zamestnanec si sám vyberá odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje (t.j. dojednanie nebude obsahovať konkrétne miesto výkonu práce ale určenie, že miesto výkonu práce sa ponecháva na zamestnanca). Týmto sa umožňuje aj tzv. mobilná telepráca a tzv. digitálni nomádi.

Jedným zo základných princípov vyslovených v Rámcovej dohode o telepráci je skutočnosť, že telepráca (a v tomto ohľade aj domácka práca) musí byť dohodnutá, t. j. nie je možné, aby zamestnávateľ prikazoval jednostranne výkon domáckej práce/telepráce proti vôli zamestnanca a naopak, aby si zamestnanec sám rozhodoval, kde bude jeho miesto výkonu, pretože sa domnieva, že môže vykonávať prácu aj z domácnosti. Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy 43 ods. 1 Zákonníka práce) musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.

V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas 88 Zákonníka práce) alebo jeho

3

rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86/§ 87, resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v odseku 7, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce (napr. v prípade § 88 Zákonníka práce aj pri voliteľnom pracovnom čase určuje podmienky začatia a skončenia výkonu práce a podmienku maximálneho úseku výkonu práce v rámci 24 hodín). Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie, apod. Z uvedeného vyplýva, že znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť.

Odchýlky od pravidiel Zákonníka práce sa navrhuje ponechať nezmenené s výnimkou písm. b). Vzhľadom na to, že v prípade domáckej práce/telepráce môžu nastať aj prestoje, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá (napr. nedodanie podkladov na výkon práce, pokazenie prideleného počítača) ale aj prestoje, za ktoré si zodpovedá zamestnanec (napr. výpadok energie, pokazenie vlastného počítača) je potrebné pri posudzovaní práv zamestnanca túto skutočnosť odlíšiť.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť/poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce/telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca. Obdobne to platí aj v prípade podľa odseku 2.

Navrhuje sa zo súčasného znenia prevziať aj ďalšie ustanovenia o povinnostiach zamestnávateľa pri domáckej práci a telepráci. Povinnosti sa navrhuje spresniť pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, kedy zamestnancovi uhrádza za podmienok podľa § 145 ods. 2 preukázateľné zvýšené výdavky zamestnanca s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetom potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne (v tomto kontexte je relevantný aj kontext zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Ustanovenie § 52 je prepojené s § 145 ods. 2, t.j. základným pravidlom Zákonníka práce je povinnosť zamestnanca používať nástroje, prostriedky, zariadenia zamestnávateľa. To platí aj pre kontext domáckej práce a telepráce. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (viď. § 145 ods. 2), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec.

4

Navrhuje sa (rovnako aj je to aj v Rámcovej dohode o telepráci) zdôrazniť prístup tohto zamestnanca k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).

Navrhuje sa ustanoviť aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny.

V ustanovení sa ponecháva dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci (zdôrazňovaný aj v Rámcovej dohode o telepráci a v dohovore MOP č. 177), a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa).

K bodu 4

V súlade s uznesením Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 sa navrhuje flexibilnejšie upraviť dočasné prideľovanie medzi subjektmi, ktoré v zmysle Obchodného zákonníka ovládajúcou a ovládanou spoločnosťou, ak vznikne potreba pre dočasné pridelenie. Nebude sa skúmať otázka objektívnych prevádzkových dôvodov ani sa nebude musieť splniť podmienka minimálnej doby trvania pracovného pomeru. S cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k neoprávnenému vykonávaniu činnosti bez povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania (t.j. sprostredkovania zamestnancov za účelom dosiahnutia zisku), navrhuje sa rovnako ako je v to v § 43a Zákonníka práce Českej republiky ustanoviť, že takéto dočasné pridelenie je bezodplatné (s výnimkou náhrady preukázateľných nákladov na mzdy a iné plnenie spojené s výkonom práce, t.j. ide len o refundáciu skutočne vynaložených nákladov, ktoré zamestnávateľ na zamestnanca v čase jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi musel vynaložiť, hoci sa práca vykonávala pre užívateľského zamestnávateľa – mzda, náhrada mzdy, náklady na zabezpečenie pracovného prostriedku, ak ho nezabezpečil užívateľský zamestnávateľ).

K bodu 5

Z dôvodu potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje spresniť ustanovenie, že u zamestnanca, ktorý pružný pracovný čas 88 Zákonníka práce), a teda si môže sám určovať začiatok a koniec svojej prítomnosti v práci sa v prípade pracovnej cesty pružný pracovný čas na daný deň ruší. V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť výnimky. Význam zrušenia pružného pracovného času nastáva vtedy, ak pracovná cesta z hľadiska jej začiatku a konca zasahuje do voľby zamestnanca ohľadom príchodu do práce a odchodu z práce vo voliteľnom pracovnom čase. Aj v tomto prípade sa však strany môžu dohodnúť inak (pretože napr. skorší príchod zamestnanca automaticky nemusí znamenať, že zamestnanec musí odpracovať na pracovisku fixne aj zvyšok pracovnej zmeny, ale ak je možnosť vyrovnať tento pracovný čas v pružnom pracovnom období alebo zamestnancovi chýba pracovný čas môže byť v záujme zamestnanca odísť z pracoviska podľa potreby). Zároveň sa umožňuje, aby zamestnávateľ po dohode so zástupcami

5

zamestnancov (pozn. pružný pracovný čas sa zavádza po dohode s nimi) určil ďalšie prípady, kedy sa pružný pracovný čas neuplatní (napr. ak školenie na pracovisku zasahuje aj do voliteľného pracovného času).

K bodu 6

Vzhľadom na rozsah podnetov z praxe vyvolaný doplnením ustanovenia § 103 ods. 2 Zákonníka práce o právo zamestnanca trvalo starajúceho ho sa o dieťa na vyššiu výmeru dovolenky vo vzťahu k určeniu rozsahu tejto dovolenky v príslušnom kalendárnom roku, kedy sa zamestnanec začal alebo prestal trvalo starať o dieťa, navrhuje sa v zákone presne vymedziť, v akom momente získa tento zamestnanec právo na dodatočnú dovolenku a v akom rozsahu. Z hľadiska pravidla časovej proporcionality (pro rata temporis), ak zmena nastáva v priebehu určitej doby (v tomto prípade v priebehu kalendárneho roka, pretože ide o dovolenku za kalendárny rok) je potrebné zmenu vo v rozsahu práva (výmere) posudzovať v pomernom rozsahu. Z tohto dôvodu sa navrhuje toto pravidlo priamo vymedziť v zákone, pričom rozsah výmery jeden týždeň sa počíta ako podiel počtu dní počtu kalendárnych dní v kalendárnom roku a trvalej starostlivosti o dieťa v kalendárnom roku.

K bodu 7

V kontexte zmien v § 152 ako aj v kontexte zjednotenia právnej úpravy sa navrhuje zdôrazniť v 118 ods. 2, že plnenia poskytované podľa § 152 nie mzdou (obdobne ako podľa súčasného znenia ňou nie je napr. stravné pri pracovnej ceste).

K bodu 8

Navrhované znenie sa vypúšťa vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie nemá súvis s predmetom zákona, ktorý upravuje postavenie zamestnancov.

K bodu 9

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na vypustenie odseku 6 v § 134.

K bodom 10, 12 a 13

V § 152 sa navrhuje ustanoviť možnosť výberu zamestnancov medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý byť účelovo viazaný na stravovanie. Uvedené priamo vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020.

Ustanovenie § 152 je založené na základnej zásade, ktorej cieľom je zabezpečenie stravovania zamestnancom tak, aby mali najmä hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj zodpovedajúci zásadám správnej výživy počas pracovnej zmeny, aby boli schopní po prestávke v práci vykonávať pracovnú činnosť (v mnohých prípadoch fyzicky náročnú prácu počas celej pracovnej zmeny). Od prvého znenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. po súčasnosť je táto povinnosť najlepšie splnená prostredníctvom prevádzkovania vlastnej jedálne zamestnávateľom alebo zabezpečením inej jedálne, kde sa zamestnanec môže najesť v priebehu pracovnej zmeny, kde

6

zloženie stravy je optimalizované na podmienky zamestnávateľa. Z tohto hľadiska sa ponecháva prednosť systému podnikového stravovania a právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení, pretože buď tak nemôžu spraviť alebo podmienky v podniku umožňujú väčšiu flexibilitu (napr. pre porovnanie - v priestoroch veľkého zamestnávateľa by bolo problematické alebo nemožné, aby zamestnanec opustil priestory, najedol sa a vrátil sa na pracovnú zmenu do 30 minút a z tohto dôvodu zamestnávateľ prevádzkuje niekoľko stravovacích zariadení priamo v podniku alebo naopak budova s kanceláriami open space v pešej dostupnosti niekoľkých stravovacích zariadení a s flexibilnou prestávkou v práci z hľadiska jej času počas obeda a z hľadiska jej dĺžky). Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ bude môcť upraviť podrobnejšie pravidlá, akými sa realizuje výber zamestnanca. Vzhľadom na rozmanitú veľkosť zamestnávateľov a rozličné podmienky u nich, zákon ponecháva tieto otázky na zamestnávateľov a upravuje len minimálne pravidlá, pričom umožňuje, aby si pre tieto účely vydal vnútorný predpis.

Navrhuje sa tiež, aby do uskutočnenia výberu zamestnanca zamestnávateľ poskytoval stravovacie poukážky alebo poskytoval finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia.

V novom odseku 8 sa navrhuje vymedziť, aká byť suma finančného príspevku (osobitný význam to tam, kde u zamestnávateľa nie je porovnateľný zamestnanec so stravovacou poukážkou, a teda nie je jasné aká je cena jedla).

K bodu 11

Vo väzbe na zmeny v ods. 7, kedy môže nastať situácia, že zamestnávateľ bude poskytovať len finančný príspevok na stravovanie, sa navrhuje spresniť ustanovenie ods. 2 o podmienkach pre vznik práva na poskytnutie finančného príspevku (vo väzbe na odpracovanie určitej minimálnej dĺžky pracovnej zmeny).

K bodu 14

Navrhuje sa spresnenie znenia z dôvodu, že sa určuje výška škody na veci, t.j. jej vyjadrenie v peniazoch.

K bodu 15

Vzhľadom na to, že § 224 ods. 3 Zákonníka práce ustanovuje, že „Zákazy prác a pracovísk ... mladistvých platia aj pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.“, t.j. že

7

rovnaké zákazy, ktoré platia pri práci mladistvých v pracovnom pomere platia aj pre mladistvých pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je uvedené potrebné premietnuť aj do § 223 ods. 2 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje, ktoré z ustanovení o pracovnom pomere sa vzťahuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rovnako to platí aj o nočnej práce mladistvých, ktorá je v zmysle § 174 Zákonníka práce mladistvým zamestnancom (s výnimkami) zakázaná, čo vyplýva aj z práva (čl. 9 smernice 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci) a práva MOP (čl. 3 dohovoru MOP č. 90 o nočnej práci mladistvých zamestnaných v priemysle).

K bodom 16 až 18

Navrhuje sa vyriešiť spornú otázku ohľadom možnosti vykonávania práce fyzickou osobou bývalým žiakom strednej školy a bývalým študentom prvého stupňa vysokej školy, ak chce od času skončenia štúdia do času zápisu na príslušný stupeň vysokej školy vykonávať prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov. Výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov je naviazaný na existenciu príslušného štatútu, ktorý však osoba stráca a nadobúda podľa osobitných predpisov (viď. zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bez ohľadu, či plánuje v rovnakom kalendárnom roku aj pokračovať v štúdiu. Navrhuje sa zaviesť prezumpcia zachovania štatútu do 31. októbra. V prípade prezumpcie sa navrhuje, aby sa ukončenie štúdia preukazovalo dokladom o riadnom ukončení štúdia.

K bodom 19 a 20

Navrhuje sa upraviť pôsobnosť odborovej organizácie na pracovisku tak, aby zamestnancov na pracovisku zastupovali (ako príslušný odborový orgán) iba osoby, ktoré majú vzťah k zamestnávateľovi, t.j. u neho zamestnané v pracovnom pomere. Zároveň sa navrhuje ustanoviť výnimku v prípade skončenia pracovného pomeru člena príslušného odborového orgánu, aby sa odborová organizácia v kontexte vlastných stanov, ako aj osobitných predpisov mohla pripraviť na zmenenú situáciu a nebol len výlučne z formálneho hľadiska ukončený sociálny dialóg.

Zároveň sa umožňuje, aby si odborová organizácia a zamestnávateľ mohli otázku podmienky zamestnávania v pracovnom pomere upraviť aj inak, napr. bude postačovať, že jedna odborová organizácia pôsobí u viacerých zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov.

Predmetný návrh vychádza zo skutočnosti, že v praxi sa možno stretnúť s tým, že zamestnancov na pracovisku zastupujú osoby, ktoré nemajú žiadnu previazanosť so zamestnancami, a v niektorých prípadoch pochybnosti, či vôbec u zamestnávateľa majú nejakú členskú základňu. Vzhľadom na to, že informácia o členstve v odboroch je dôverná a zamestnávateľ nemá právo ju od zamestnanca požadovať, zamestnávateľ si v takejto situácii ani nevie overiť, či príslušná odborová organizácia skutočne chce zastupovať na pracovisku zamestnancov alebo jej prítomnosť na pracovisku inú motiváciu. Vzhľadom na to, že v zmysle doterajšieho zákona je zamestnávateľ oprávnený disponovať informáciou, kto je členom odborového orgánu, navrhuje sa prepojenosť odborovej organizácie so zamestnancami zabezpečiť práve týmto spôsobom. Navrhovanou zmenou sa nezasiahne viac ako je nevyhnutné

8

do pôsobenia odborovej organizácie na pracovisku a zároveň sa zamestnávateľovi istota, že ak rokuje s odborovou organizáciou, táto odborová organizácia na pracovisku skutočne pôsobí a môže oprávnene zastupovať záujmy zamestnancov.

Použitie slova „príslušný“ v § 230 znamená, že táto požiadavka sa nekladie na každý odborový orgán odborovej organizácie, ale ten, ktorý konať voči zamestnávateľovi (uvedená skutočnosť potom vyplýva zo stanov odborovej organizácie).

K bodu 21

V praxi zamestnávatelia, osobitne vo verejnej správe, obstarávajú sprostredkovateľov stravovania, aby získali najlepšiu cenu za službu. Zmluvy o sprostredkovaní stravovania však uzatvárané aj na dlhšie časové obdobie a nie je možné ich vždy, bez výpovednej doby, resp. bez ďalších nákladov vypovedať. Z tohto dôvodu sa ponecháva primeraný časový priestor na možnosť ich skončenia v prípade, ak u zamestnávateľa dôjde k zmene v spôsobe prispievania na stravovanie, resp. na ich modifikáciu, ak si poskytovanie stravovacích poukážok vyberie len časť zamestnancov.

V kontexte zmeny v § 230 ods. 2 sa navrhuje v prechodnom ustanovení upraviť postup v prípade odborových organizácii, ktoré u zamestnávateľa pôsobili pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Na zosúladenie stavu sa navrhuje ustanoviť dobu do 1.9.2021.

K čl. II (zákon č. 2/1991 Zb.)

V kontexte otázky určenia príslušného právneho predpisu v súdnom spore o rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy sa navrhuje upraviť zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní vypustením označenia právneho predpisu, podľa ktorého sa postupuje. Určenie sa bude spravovať osobitnými predpismi občianskeho práva procesného.

K čl. III (zákon č. 595/2003 Z. z.)

Vo väzbe na zmeny v § 152 Zákonníka práce sa navrhuje oslobodiť celý finančný príspevok od dane z príjmu.

K čl. IV (zákon č. 82/2005 Z. z.)

V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020 sa navrhuje nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby. Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Na ten účel sa tak predlžuje v súčasnosti zavedená lehota, a to z 5 dní v období 12 mesiacoch na 30 dní v období 12 mesiacoch. Takto sa predíde prípadom, keď odberateľ potrebuje nevyhnutne zabezpečiť službu, no nemá dostatočný časový priestor na spoľahlivé overenie serióznosti a legálnosti zamestnávania u svojich poskytovateľov služieb. Na tento účel slúžila doteraz zavedená 5 dňová lehota. Nakoľko sa táto lehota javí ako nedostatočná, v záujme znižovania administratívnej záťaže v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na

9

obdobie rokov 2020 2024 sa navrhuje jej predĺženie. Tento návrh zároveň zodpovedá požiadavke podnikateľského prostredia.

K čl. V (zákon č. 103/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3 a 9

S cieľom posilnenia reprezentatívnosti a zabezpečenia funkčnosti Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) sa navrhuje ustanoviť, aby na každej strane (zamestnancov a zamestnávateľov) mohli byť členmi rady najmenej tri subjekty. Návrh vychádza z čl. 1 a 2 Dohovoru MOP č. 144 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

Podľa čl. 1 dohovoru „V tomto dohovore výraz "reprezentatívne organizácie" znamená najreprezentatívnejšie organizácie zamestnávateľov a pracovníkov, ktoré využívajú právo slobody združovať sa.“. Dohovor vychádza z princípu najreprezentatívnejších združení, pričom pravidlá reprezentatívnosti si nastavuje členský štát.

V prípade ak na jednej zo strán nie najmenej tri subjekty, pretože niektoré existujúce subjekty nespĺňajú kritérium ustanovené podľa platného a účinného znenia, navrhuje sa, aby sa postupovalo pri doplnení rady o ďalšieho zástupcu (alebo zástupcov), ktorí sa uchádzajú o členstvo podľa ich veľkosti. Po vstupe do rady miesto takéto člena garantované na 12 mesiacov. Po tomto čase, ak ide o takéhoto zástupcu, iné subjekty, ktoré by sa chceli stať členom rady a domnievajú sa, že majú väčšiu reprezentatívnosť, môžu požiadať o vstup do rady. V prípade sporu rozhodne rozhodca.

Uvedené ustanovenie zároveň môže slúžiť aj pre zachovanie sociálneho dialógu na úrovni Rady v prípade, ak žiaden zo zástupcov nesplní podmienku „100 000“ ustanovenú v zákone, a teda v tomto ohľade by fungovanie rady bolo znemožnené, pretože tripartita nemôže fungovať, ak existujú len dve strany.

Navrhuje sa aj ustanoviť prechodné ustanovenie, akým spôsobom sa doplní rada o ďalších členov, ak by počet členov bol nižší ako zákonom ustanovený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. S cieľom dať príležitosť všetkým sa ustanovuje „časové okno“ od 1. marca 2021 do 30. apríla 2021.

K bodu 4

Navrhuje sa spresniť okruh osôb, ktoré môžu zastupovať vládu Slovenskej republiky na zasadnutí rady, a ktoré sa započítavajú pre účely uznášaniaschopnosti rady.

S cieľom zachovania práva sociálneho partnera podľa dohovoru MOP č. 144 sa zároveň navrhuje, aby v prípade neuznášania schopnosti („nie je schopné prijímať závery“) zvolaného plenárneho zasadnutia sociálny partner, ktorý sa na plenárne zasadnutie dostavil, mohol predniesť svoje stanovisko k predloženým materiálom, t.j. aby sa mu umožnilo voči vláde Slovenskej republiky realizovať svoje právo na konzultácie na najvyššej úrovni.

10

Zároveň sa navrhuje, že ak plenárne zasadnutie nebolo schopné prijímať závery, stanovisko člena rady, ktorý sa na zvolané plenárne zasadnutie dostavil a preložil svoje stanovisko voči príslušným zástupcom vlády a mohol ho s nimi prerokovať , toto stanovisko je súčasťou záznamu, ktorý sa v tomto prípade vyhotoví.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa upraviť, že z plenárneho zasadnutia, ktoré sa zvolalo ale nebolo uznášaniaschopné, sa vyhotoví záznam, kde bude obsiahnuté aj stanovisko sociálneho partnera podľa § 7 ods. 6 druhej vety. Obdobne sa odkaz na stanovisko (resp. stanoviská) sociálneho partnera podľa § 7 ods. 6 druhej vety, ktoré súčasťou záznamu, dopĺňa pri informačnej povinnosti predsedu rady voči vláde.

K bodu 7

Z dôvodu praxe sa navrhuje zmeniť právnu úpravu pre prijímanie záverov z predsedníctva. Na prijatie záverov sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov predsedníctva a zároveň súhlas všetkých strán rady (predsedníctva). Pokiaľ ide o hlasovanie v rámci jednotlivých skupín, vyžaduje sa aby súhlas vyslovil najmenej jeden člen za príslušnú stranu.

K bodu 8

Z dlhodobej praxe vyplýva, že organizačne je sekretariát súčasťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a zároveň tajomník rady je aj štátnym zamestnancom podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. V § 11 sa navrhuje zosúladenie zákona o tripartite s požiadavkami zákona o štátnej službe.

K čl. VI (zákon č. 281/2015 Z. z.)

K bodom 1 až 3 a 5

Keďže úprava súvisiaca s poskytnutím stravovania profesionálnym vojakom je upravená v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osobitne, navrhuje sa obdobnú úpravu ako je navrhovaná v Zákonníku práce realizovať aj v § 120 zákona č. 281/2015 Z. z. Predmetnou úpravou sa právo výberu umožňuje len tým profesionálnym vojakom, ktorým veliteľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Zároveň sa navrhuje ponechať výnimky z možnosti voľby tam, kde už teraz bol poskytovaný finančný príspevok a dopĺňajú sa dôvody nároku profesionálneho vojaka na finančný príspevok na stravovanie aj na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov. Profesionálnemu vojakovi tak na základe žiadosti a predloženia lekárskeho potvrdenia bude poskytovaný finančný príspevok na stravovanie. Táto forma stravovania bude obmedzená v čase plnenia úloh, keď nebude mať profesionálny vojak poskytované proviantné náležitosti za podmienok ustanovených v § 204 tak, aby nevznikli prekážky pri plnení úloh zo strany profesionálneho vojaka.

11

K bodu 4

Pojem „zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa“ používa aj zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v modifikovanej podobe v § 116. V súčasnosti je v § 217 zákona č. 281/2015 Z. z. prebratý § 40 ods. 1, 2, 6 a 7 Zákonníka práce. Pre zabezpečenie jednotného výkladu ustanovení týkajúcich sa „zamestnancov trvale sa starajúcich o dieťa“ je potrebné toto ustanovenie Zákonníka práce prebrať aj do zákona č. 281/2015 Z. z.

K čl. VII (zákon č. 55/2017 Z. z.)

K bodom 1 až 4

V kontexte zmien v príslušných ustanoveniach Zákonníka práce sa navrhuje vykonať zmeny v príslušných ustanoveniach zákona o štátnej službe.

K čl. VIII

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona od 1. marca 2021 okrem ustanovenia, ktorá sa týka dovolenky, kde sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. januára 2022.

V Bratislave dňa 4. novembra 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore