Zákonník práce 311/2001 účinný od 01.01.2020 do 26.03.2020

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora JANČULU a Magdalény KUCIAŇOVEJ na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

A.Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela Zákonníka práce“).

Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 36 garantuje, že zákon zamestnancom zabezpečí právo na najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie. V súlade s týmto ústavným záväzkom Zákonník práce podľa súčasnej platnej právnej úpravy v § 103 ods. 1 určuje základnú výmeru dovolenky zamestnanca na najmenej štyri týždne; a zároveň v § 103 ods. 2 určuje u zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku základnú výmeru dovolenky na najmenej päť týždňov.

Cieľom predkladateľov je touto novelou Zákonníka práce navýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky na päť týždňov aj pre zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku, ale trvalo sa starajú o dieťa. To je v súčasnosti už platným sociálnym štandardom pre zamestnancov aj v iných členských štátoch Európskej únie, ako aj platným zamestnaneckým zvýhodnením u mnohých zamestnancov v Slovenskej republike.

Predkladatelia predpokladajú najmä nasledovné dopady navrhovanej právnej úpravy:

-pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu,

-pozitívny vplyv na výchovu detí,

-pozitívny vplyv na cestovný ruch,

-pozitívny vplyv na bezpečnosť, produktivitu a efektivitu práce zamestnancov, ktorí dosiaľ nedovŕšili 33 rokov veku a trvalo sa starajú o dieťa,

-pozitívne vplyvy na mladé pracujúce rodiny s maloletými deťmi a ich zakladanie.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie – očakáva sa pozitívny vplyv napríklad v oblasti cestovného ruchu a mierne negatívny vplyv na produktivitu tých zamestnancov u zamestnávateľov, ktorým sa navýši základná výmera dovolenky o jeden týždeň. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na zamestnanosť a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Zároveň návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy a ani vplyvy na hospodárenie obyvateľstva. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu – zvyšuje sa množstvo času pre rodičov a pre deti na realizáciu rodinného života.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V ustanovení § 103 ods. 2 sa navrhuje doplniť zvýšenie základnej výmery dovolenky na dobu najmenej päť týždňov aj pre zamestnancov trvalo starajúcich sa o dieťa.

K čl. II

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. január 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie – očakáva sa pozitívny vplyv napríklad v oblasti cestovného ruchu a mierne negatívny vplyv na produktivitu tých zamestnancov u zamestnávateľov, ktorým sa navýši základná výmera dovolenky o jeden týždeň. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, na zamestnanosť a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Zároveň návrh zákona nemá negatívne sociálne vplyvy a ani vplyvy na hospodárenie obyvateľstva. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu – zvyšuje sa množstvo času pre rodičov a pre deti na realizáciu rodinného života.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ návrhu zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, body 4. a 5. sa nevypĺňajú.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Erika TOMÁŠA a Roberta FICA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky.

Slovenská republika je v otázke minimálnej mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty. Ide o záväzok „priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň”. Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 piliera „Pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.“. Obdobný záväzok vyplýva aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,”. Pre tieto účely v čl. 36 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“.

Cieľom návrhu zmeny zákona je teda zohľadniť tieto zásady, ktoré zdôrazňujú potrebu primeranej výšky minimálnej mzdy a kontext dôstojnej životnej úrovne (osobitne pokiaľ ide o dodržiavanie čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty), a tým posilniť postavenie minimálnej mzdy ako ústavného práva zamestnanca. Zároveň sa navrhuje aj posilnenie úlohy zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v rámci tohto procesu, pretože ich dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy bude záväzná. V neposlednom rade návrh zákona zabezpečuje aj predvídateľnosť sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, ak k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde.

Navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou.

2

Ak k takejto dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. Určenie takéhoto základu (priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje) pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.

V obidvoch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom.

Navrhuje sa, aby sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu hodinovej minimálnej mzdy následne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo oznámením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, aby si verejnosť túto sumu nemusela počítať sama (hoci údaje sú verejne dostupné), resp. hľadať informáciu o dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vzhľadom na zmeny v ďalších bodoch doplniť predmet zákona, pretože predmetom zákona o minimálnej mzde nie je len poskytovanie minimálnej mzdy, ale aj určovanie minimálnej mzdy.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť, že minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (tzv. mesačná minimálna mzda) na príslušný kalendárny rok je suma, ktorá je určená postupom podľa § 7, t.j. dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov alebo ak k ich dohode nedôjde, podľa § 8 na základe vzorca vymedzeného v tomto ustanovení.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa zo systematického hľadiska presunúť z § 2 ods. 5 pravidlo o zaokrúhlení sumy, ktorá sa zistila ako podiel mesačnej minimálnej mzdy a čísla 174.

K bodu 5

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na zmenu určovania minimálnej mzdy.

K bodu 6

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenie vzhľadom na zmeny v spôsobe určovania minimálnej mzdy.

K bodu 7

Navrhuje sa v § 7 a § 8 vymedziť spôsob určovania minimálnej mzdy.

V § 7 sa navrhuje vymedziť, že tak ako podľa platného a účinného znenia zákona o minimálnej mzde o sume minimálnej mzdy rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla a do 15. júla. Do tohto dňa sa môžu dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby ich dohoda o určení sumy minimálnej mzdy bola záväzná pre určenie minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.

Navrhuje sa, aby zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložili túto dohodu do 31. júla Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, aby túto informáciu mala aj verejnosť.

4

Ak nedôjde k bipartitnej dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, stane sa otázka mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky do 31. augusta. Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov sa za účasti zástupcov vlády Slovenskej republiky budú môcť dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Ak dôjde k dohode, navrhuje sa, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznámilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, aby túto informáciu mala aj verejnosť.

Navrhuje sa, aby sa suma mesačná minimálnej mzdy dohadovala zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov ako celé číslo (aj vzhľadom na to, že aj priemerná nominálna mesačná mzda sa zverejňuje ako celé číslo).

Navrhuje sa v § 8 upraviť postup, ak sa mesačná minimálna mzda neurčila dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov. V tomto prípade sa mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok určí vzorcom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy, pričom sa navrhuje, aby suma mesačnej minimálnej mzdy bola celým číslom (aj vzhľadom na to, že aj priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok sa zverejňuje ako celé číslo).

Určenie takéhoto základu (priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje) pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.

K bodom 8 a 9

Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť doterajší odsek 1 v § 9.

V novom odseku 1 sa navrhuje, aby z dôvodu informovanosti verejnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejňovalo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámenie o sume mesačnej minimálnej mzdy (určenej postupom podľa § 7 alebo vzorcom podľa § 8) a o sume hodinovej minimálnej mzdy (ako 1/174 tejto sumy zaokrúhlenej na tri desatinné miesta). Osobitne v prípade postupu podľa § 8 ide o sumu, ktorú je možné určiť priamo zo zákona, keďže vyplýva z verejne dostupného údaja (sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky vždy v marci príslušného kalendárneho roka).

5

K bodu 10

Z dôvodu, že od nadobudnutia účinnosti novely zo znenia zákona o minimálnej mzde bude vypustené splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa určuje suma minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, navrhuje sa z dôvodu právnej istoty ustanoviť, že nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané na základe platného a účinného znenia zákona na rok 2020 zostáva v platnosti a účinnosti do konca roka 2020.

K čl. II

Ustanovenie § 119 ods. 1 Zákonníka práce odkazuje vo vete „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda“ na minimálnu mzdu (sumu) ustanovenú osobitným predpisom, t.j. na nariadenie vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na zmenu spôsobu určovania minimálnej mzdy v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa navrhuje aj zmena v príslušnom ustanovení Zákonníka práce, t.j. ide o minimálnu mzdu ustanovenú podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 a § 7 a § 8 zákona o minimálnej mzde).

K čl. III.

Navrhuje sa účinnosť novely od 1. januára 2020. Prvýkrát sa minimálna mzda podľa nových pravidiel určí na rok 2021.

6

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy možno uviesť, že minimálna mzda ovplyvňuje doplatky zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v štátnej službe, ak je funkčný plat zamestnanca pod úrovňou minimálnej mzdy. Dopad na rozpočet možno identifikovať ako najväčší v prvom kalendárnom roku, t.j. v tom, na ktorý sa prvýkrát aplikuje vzorec podľa návrhu zákona, keďže súčasný podiel mesačnej minimálnej mzdy a priemernej mesačnej mzdy je nižší ako je navrhovaný podiel v § 8 zákona. Vzhľadom na to, že v poslednom období rastie minimálna mzda rýchlejšie ako priemerná mzda, možno predpokladať, že neskoršie rasty minimálnej mzdy medzi kalendárnymi rokmi budú už nižšie a budú spojené s nárastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

7

Ako nepredvídateľnú premennú možno identifikovať možnú dohodu zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na sume mesačnej minimálne mzdy, ktorá môže byť aj nižšia alebo vyššia ako je vzorec predpokladaný v § 8 návrhu.

Z hľadiska nárastu minimálnej mzdy dochádza vždy k nárastu nákladov zamestnávateľov bez ohľadu na platné a účinné znenie zákona o minimálnej mzde alebo na navrhované znenie zákona o minimálnej mzde. V praxi od prijatia zákona o minimálnej mzde, táto vždy každoročne rástla /vo viacerých prípadoch viac ako rástla priemerná mesačná mzda/. Návrhom sa pre podnikateľské prostredie ale aj pre zamestnancov zabezpečí väčšia predvídateľnosť rastu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Už v marci príslušného roka bude známa hodnota mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci rok (pričom ale z odhadov na ďalšie kalendárne roky možnosť odvodiť aj rast v ďalších kalendárnych rokoch). Zároveň zástupcovia zamestnávateľov môžu v zmysle § 7 návrhu zákona vplývať na tento nárast.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pretože garantuje zamestnancom rast mesačnej minimálnej mzdy vo väzbe na rast priemernej mesačnej mzdy, t.j. aj rast životnej úrovne zamestnancov s najnižšími príjmami. Zároveň aplikáciou pravidiel podľa tohto zákona dôjde v príslušnom roku (ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú inak) k „dorovnaniu“ mesačnej minimálnej mzdy na úroveň podielu 60% priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje. Zvýšenie príjmov obyvateľstva zlepší ich životnú úroveň a umožní zvýšenie výdavkov na spotrebu.

Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže zvyšuje príjmy aj rodinám a umožňuje zlepšiť ich sociálnu situáciu.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie

-čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006),

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

Lehotou na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bol 15. august 2008.

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy:

Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES je prebratá v týchto právnych predpisoch:

-zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

9

-zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

-zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana TITTELA, Tibora JANČULU, Evy SMOLÍKOVEJ a Tibora BERNAŤÁKA na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Tittela, Tibora Jančulu, Evy Smolíkovej a Tibora Bernaťáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom predloženého návrhu zákona je podpora športu detí a mládeže formou dobrovoľného príspevku zamestnávateľa na pomernej úhrade výdavkov, ktoré jeho zamestnanec vynakladá na pravidelnú športovú činnosť svojho dieťaťa.

Takouto formou podpory športu detí a mládeže sa môže dosiahnuť viacero kumulatívnych pozitívnych výsledkov. Predpokladá sa zvýšenie počtu pravidelne športujúcich detí a ekonomicky aktívnych rodičov, ktorí budú viesť svoje deti k športu pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka pôsobiaceho u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto deti môžu predstavovať aj zatiaľ neobjavené športové talenty, ktoré v budúcnosti môžu reprezentovať Slovenskú republiku. U detí sa pravidelnou športovou činnosťou vytvárajú návyky k pohybu a zdravému životnému štýlu. Šport prináša rôzne benefity ako je napríklad prevencia proti obezite, zbavenie sa stresu, trávenie voľného času v kolektíve, či dosahovanie individuálnych alebo kolektívnych športových úspechov. Šport predstavuje dôležitú súčasť psychohygieny detí.

Ďalej sa navrhovanou právnou úpravou vytvára nový nástroj na financovanie športovej činnosti zo súkromných zdrojov. Športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov budú mať možnosť zabezpečiť si svoje financovanie aj takouto formou; keďže na 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov - ekonomicky aktívneho rodiča športujúceho dieťaťa bude môcť poskytnúť príspevok jeho zamestnávateľ, najviac však v

úhrnnej sume 275,- eur za kalendárny rok,. To znamená, že v prípade ak takýto zamestnanec vynaloží na športovú činnosť dieťaťa sumu 500,- eur a viac ročne, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi na túto športovú činnosť dieťaťa môže prispieť maximálnou sumou 275,- eur ročne. V prípade ak zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaloží menej ako 500,- eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi môže prispieť nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca. Na pomernú časť sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času môže zamestnanec zamestnávateľa požiadať a zamestnávateľ tento príspevok môže poskytnúť aj takému zamestnancovi, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Tento nástroj zároveň predstavuje ďalší benefit, ktorý na dobrovoľnej báze môže zamestnávateľ poskytnúť svojmu zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Motiváciou zamestnávateľa k poskytnutiu tohto príspevku zamestnancovi je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom. To znamená, že je pre zamestnanca aj zamestnávateľa finančne efektívnejším spôsobom odmeny ako priama finančná odmena, ktorá podlieha plateniu daní a odvodov. Tento príspevok zároveň patrí v plnej výške medzi daňové náklady zamestnávateľa. Zamestnancom s nižším disponibilným príjmom toto opatrenie môže umožniť, aby svoje deti vôbec mohli umiestniť na vybrané športy pod vedením odborne spôsobilého športového odborníka pôsobiaceho u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dieťa, na ktorého vykonávanie športovej činnosti zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať o tento príspevok musí byť mladšie ako 18 rokov, musí mať trvalý pobyt alebo obdobný pobyt na území Slovenskej republiky a musí byť po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o tento príspevok osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tieto podmienky sú stanovené v súlade s verejným záujmom v športe podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušnými ustanoveniami tohto zákona a majú tiež zabezpečovať

pravidelnú športovú činnosť detí mladších ako 18 rokov v registrovaných športových organizáciách podľa tohto zákona. Za dieťa zamestnanca sa na účely poskytovania príspevku na športovú činnosť dieťaťa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo aj iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa si na svoje deti v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov môžu vo svojich daňových výdavkoch (nákladoch) uplatniť aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, ak im nebol tento príspevok na športovú činnosť dieťaťa počas roka už poskytnutý ich zamestnávateľom.

Navrhuje sa aby príspevok na športovú činnosť dieťaťa mohol byť poskytnutý aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a v dôsledku navrhovaného doplnenia príslušných osobitných predpisov aj štátnym zamestnancom, príslušníkom finančnej správy, príslušníkom Policajného zboru, príslušníkom Slovenskej informačnej služby, príslušníkom Národného bezpečnostného úradu, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, príslušníkom Horskej záchrannej služby a profesionálnym vojakom.

Predkladaný návrh zákona má v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy - očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne. Na druhej strane má predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré sú

výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť. Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže sa týmto návrhom zákona zavádza možný nový účelovo viazaný príjem rodičov detí, ktorý podporuje výchovu detí k športu a môže zvyšovať aj disponibilný príjem viacdetných rodín. Navrhovanou právnou úpravou môže byť podporené zdravé rodinné prostredie a jeho tvorba. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa tiež môže predstavovať nástroj, ktorý odstraňuje prekážky, ktorá bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí. Zároveň podpora športu u detí môže zabraňovať prenikaniu nežiaducich závislostí do rodín. Podporou športu detí sa môže zvyšovať aj vzájomná súdržnosť členov rodiny v prípade vykonávania športových aktivít spoločne s rodičmi. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy - časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na športovú činnosť dieťaťa; a zároveň ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť, aby ich deti športovali. Tiež sa očakáva zvýšenie počtu športujúcich detí. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vkladá nový § 152b, ktorý v odsekoch 1 až 5 zavádza nový inštitút – príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

V odseku 1 je uvedený rozsah a podmienky za akých zamestnávateľ dobrovoľne môže na žiadosť zamestnanca poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca. Tento príspevok je možné poskytnúť len zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Tento príspevok je možné poskytnúť len na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca, ktoré má menej ako 18 rokov veku, má trvalý pobyt alebo obdobný pobyt na území Slovenskej republiky, a ktoré bolo osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa § 3 písm. k) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok zamestnancom. Výška tohto príspevku zamestnávateľa je limitovaná na sumu 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca a zároveň maximálnou výškou sumy príspevku 275,- eur za kalendárny rok. Ďalej sa ustanovuje, že zamestnancovi s dohodnutým pracovným pomerom na kratší pracovný čas patrí len pomerná časť sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Poslednou vetou tohto odseku sa definuje spôsob zaokrúhlenia sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa najbližší eurocent nahor.

V odseku 2 sú definované oprávnené výdavky zamestnanca, ktoré môže zamestnanec zamestnávateľovi preukázať za účelom poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa. Za oprávnené výdavky sa považujú výlučne výdavky na športovanie dieťaťa zamestnanca u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom.

V odseku 3 sa navrhuje rozširujúca definícia dieťaťa zamestnanca na účely poskytovania tohto príspevku v tom rozsahu, že za dieťa zamestnanca sa bude považovať okrem vlastného

dieťaťa zamestnanca aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

V odseku 4 sa navrhuje obmedzenie pre zamestnanca, v zmysle ktorého zamestnanec pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov môže žiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného ním zvoleného zamestnávateľa. Ďalej sa upresňuje, že o príspevok na športovú činnosť dieťaťa môže zamestnanec toho istého zamestnávateľa v priebehu kalendárneho roka požiadať aj opakovane, a to až do vyčerpania maximálnej sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorá môže byť zamestnávateľom jeho zamestnancovi postupne poskytnutá v maximálnej sume 275,- eur za kalendárny rok, v prípade ak sa nejedná o zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zároveň sa ustanovuje, že v kalendárnom roku, v ktorom dieťa zamestnanca vykonávajúce športovú činnosť dosiahne 18 rokov veku môže zamestnanec zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa až do konca tohto kalendárneho roka, nielen do dňa dovŕšenia veku dieťaťa 18 rokov.

V odseku 5 sa zavádza spôsob preukazovania, skúmania a poskytovania príspevku na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec je za účelom poskytnutia tohto príspevku povinný zamestnávateľovi predložiť účtovné doklady vydané športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá zabezpečuje pre dieťa zamestnanca vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom. Súčasťou týchto účtovných dokladov musí byť označenie dieťaťa zamestnanca, ktoré vykonáva športovú činnosť, aby bolo možné priradiť jednotlivý účtovný doklad ku konkrétnemu dieťaťu zamestnanca a zároveň na základe zamestnancom predloženého účtovného dokladu zo strany zamestnávateľa vyčísliť presnú výšku sumy príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorá môže byť poskytnutá zamestnancovi. Splnenie podmienok skúma a posudzuje zamestnávateľ ku dňu vydania tohto účtovného dokladu. Ďalej si tieto účtovné doklady zamestnávateľ musí uschovať pre svoje účtovné a daňové potreby podľa osobitných právnych predpisov. Zároveň sa upresňuje okamih poskytnutia tohto príspevku zamestnancovi v prípade kladného posúdenia splnenia podmienok zamestnávateľom, a to v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa zaradzuje do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 152b Zákonníka práce.

K bodu 2

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, podľa ktorého sa suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa. Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou o príslušný odkaz na § 152b Zákonníka práce.

K bodu 3

Navrhuje sa doplnenie § 19 ods. 2 o nové písmeno x), ktoré zahŕňa sumu príspevku na športovú činnosť dieťaťa do daňových výdavkov uplatniteľných pre samostatne zárobkovo činné osoby za podmienky, že vykonávajú túto činnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov. Zároveň sa dopĺňa nová poznámka pod čiarou s odkazom na § 152b Zákonníka práce.

K bodu 4

Navrhuje sa doplnenie výnimky ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. i) aj o nové písm. x) v § 19 ods. 2.

K bodu 5

Zavádza sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude možné navrhované zmeny uplatniť na športovú činnosť dieťaťa, ktorá sa vykonáva po 31. decembri 2019.

K Čl. III

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Dopĺňa sa nová poznámka pod čiarou odkazujúca na § 152b Zákonníka práce.

K Čl. IV

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

K Čl. V

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

K Čl. VI

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby v štátnej službe založenej zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Legislatívnou úpravou sa rozširuje rozsah ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa primerane použijú na štátnu službu založenú týmto zákonom.

K Čl. VII

Návrhom sa zavádza príspevok na športovú činnosť dieťaťa aj pre osoby príslušníkov finančnej správy podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Legislatívnou úpravou sa dopĺňa § 213 o nový odsek 8, ktorý odkazuje na príslušné ustanovenie § 152b Zákonníka práce.

K Čl. VIII

S ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. január 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Návrh zákona má v prípade poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa mierne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy - očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na športovú činnosť dieťaťa je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z dôvodu, že aj zamestnanci štátnej a verejnej správy môžu svojho zamestnávateľa požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, avšak to iba v prípade ak im ho ich zamestnávateľ dobrovoľne poskytne. Na druhej strane má predkladaný návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v predpokladaných znížených výdavkoch na zdravotnú

starostlivosť športujúcich detí v budúcnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie - očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktorými sú športové organizácie zapísané v registri právnických osôb v športe, ktoré sú výlučne oprávnené na vydávanie účtovných dokladov potrebných k splneniu podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť. Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže sa týmto návrhom zákona zavádza možný nový účelovo viazaný príjem rodičov detí, ktorý podporuje výchovu detí k športu a môže zvyšovať aj disponibilný príjem viacdetných rodín. Navrhovanou právnou úpravou môže byť podporené zdravé rodinné prostredie a jeho tvorba. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa tiež môže predstavovať nástroj, ktorý odstraňuje prekážky, ktorá bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí. Zároveň podpora športu u detí môže zabraňovať prenikaniu nežiaducich závislostí do rodín. Podporou športu detí sa môže zvyšovať aj vzájomná súdržnosť členov rodiny v prípade vykonávania športových aktivít spoločne s rodičmi. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy - časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na športovú činnosť dieťaťa; a zároveň ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť, aby ich deti športovali. Tiež sa očakáva zvýšenie počtu športujúcich detí. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Prekladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Tittel, Tibor Jančula, Eva Smolíková a Tibor Bernaťák.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu právneho predpisu: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie sú prekladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.