Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov 309/2009 účinný od 01.04.2022 do 31.08.2022

§ 2
Základné pojmy

(1)
Pri podpore obnoviteľných zdrojov energie sa na účely tohto zákona rozumie
a)
obnoviteľným zdrojom energie nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí, a ide o tieto zdroje:
1.
vodná energia,
2.
slnečná energia,
3.
veterná energia,
4.
geotermálna energia,
5.
biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu,
6.
bioplyn, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd,
7.
biometán,
8.
aerotermálna energia,
9.
hydrotermálna energia.
b)
elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie elektrina vyrobená v zariadení na výrobu elektriny1) využívajúcom iba obnoviteľné zdroje energie alebo elektrina, ktorá zodpovedá podielu obnoviteľných zdrojov energie v zariadení na výrobu elektriny; za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie sa nepovažuje elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elektrárni,
c)
výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobca elektriny,2) ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie,
d)
biomasou biologicky rozložiteľná zložka výrobku, zvyšku rastlinných látok a živočíšnych látok z poľnohospodárstva, lesníctva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, biologicky rozložiteľná zložka komunálneho odpadu a biologicky rozložiteľná zložka priemyselného odpadu vrátane lúhu zo spracovania dreva,
e)
bioplynom plyn určený na energetické využitie, vznikajúci z biomasy fermentáciou,
f)
biometánom upravený bioplyn, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu,
g)
geotermálnou energiou energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom,
h)
aerotermálnou energiou energia uložená vo forme tepla v okolitom ovzduší,
i)
hydrotermálnou energiou energia uložená vo forme tepla v povrchových vodách,
j)
Národným akčným plánom pre energiu z obnoviteľných zdrojov dokument, ktorý určuje národné ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tepla a chladu v roku 2020, pričom zohľadňuje vplyv
1.
opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu,
2.
opatrení, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie národných cieľov vrátane spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a národnými orgánmi,
3.
plánovaných štatistických prenosov alebo spoločných projektov,
4.
politík zameraných na rozvoj existujúcich zdrojov a nových zdrojov biomasy,
5.
opatrení, ktoré sa majú prijať na účely zjednodušenia administratívnych predpisov a postupov, zabezpečenia informovania a odbornej prípravy fyzických osôb a zavedenia požiadaviek kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny a obsahuje vyhodnotenie potreby vybudovania novej infraštruktúry diaľkového zásobovania teplom a chladom,
k)
štatistickým prenosom prenesenie určitého množstva energie z obnoviteľných zdrojov z jedného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), do iného členského štátu,
l)
spoločným projektom spolupráca medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi a so štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi na výstavbe alebo rekonštrukcii zariadenia na výrobu elektriny, tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie.
(2)
Pri podpore vysoko účinnej kombinovanej výroby sa na účely tohto zákona rozumie
a)
technológiou kombinovanej výroby
1.
spaľovacia turbína s kombinovaným cyklom,
2.
protitlaková parná turbína,
3.
kondenzačná parná turbína s odberom pary,
4.
spaľovacia turbína s regeneráciou tepla,
5.
spaľovací motor,
6.
mikroturbína,
7.
Stirlingov motor,
8.
palivový článok,
9.
Rankinove organické cykly alebo
10.
iný typ technológie, prostredníctvom ktorej je zabezpečená kombinovaná výroba,
b)
kombinovanou výrobou technologický proces, pri ktorom súčasne prebieha výroba
1.
elektriny a tepla,
2.
mechanickej energie a tepla,
3.
mechanickej energie, tepla a elektriny,
c)
elektrinou vyrobenou kombinovanou výrobou elektrina vyrobená v procese kombinovanej výroby v zariadení na kombinovanú výrobu,
d)
zariadením na kombinovanú výrobu zariadenie, ktoré v technologickej časti používa technológiu kombinovanej výroby,
e)
využiteľným teplom teplo vyrobené kombinovanou výrobou, určené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple alebo po chlade,
f)
ekonomicky zdôvodneným dopytom dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladu a ktorý by bol uspokojený za podmienok hospodárskej súťaže inými procesmi, ako je kombinovaná výroba,
g)
kombinovanou výrobou veľmi malých výkonov kombinovaná výroba v zariadení na kombinovanú výrobu s inštalovaným elektrickým výkonom zariadenia menším ako 50 kW,
h)
kombinovanou výrobou malých výkonov kombinovaná výroba v zariadení na kombinovanú výrobu s inštalovaným elektrickým výkonom zariadenia od 50 kW vrátane do 1 MW,
i)
kombinovanou výrobou veľkých výkonov kombinovaná výroba v zariadení na kombinovanú výrobu s inštalovaným elektrickým výkonom zariadenia od 1 MW vrátane,
j)
vysoko účinnou kombinovanou výrobou kombinovaná výroba
1.
veľmi malých výkonov,
2.
malých výkonov, pri ktorej v porovnaní so samostatnou výrobou tepla a samostatnou výrobou elektriny vzniká úspora primárnej energie,
3.
veľkých výkonov, pri ktorej v porovnaní so samostatnou výrobou tepla a samostatnou výrobou elektriny vzniká úspora primárnej energie vo výške najmenej 10 %,
k)
výhrevnosťou paliva dolná výhrevnosť paliva,
l)
celkovou účinnosťou kombinovanej výroby ročný súčet množstva elektriny, tepla a mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou delený súčinom výhrevnosti paliva a množstva paliva spotrebovaného na ich výrobu,
m)
ukazovateľom kombinovanej výroby pomer množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou k množstvu využiteľného tepla; určuje sa pre nominálne parametre zariadenia na kombinovanú výrobu,
n)
dodávkou tepla pre verejnosť dodávka tepla2a) okrem predaja tepla na využitie v priemyselných procesoch vrátane výroby elektriny.
(3)
Na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie
a)
technologickou vlastnou spotrebou elektriny spotreba elektriny v stavebnej časti zariadenia na výrobu elektriny, technologickej časti zariadenia na výrobu elektriny a v pomocných prevádzkach výrobcu elektriny slúžiacich na účely výroby elektriny v mieste umiestnenia zariadenia výrobcu elektriny,
b)
elektrinou pre vlastné využitie elektrina, ktorá je využitá výrobcom elektriny vrátane technologickej vlastnej spotreby elektriny,
c)
zariadením výrobcu elektriny jedno zariadenie alebo skupina zariadení, ktoré sú v spoločnom mieste pripojené priamo alebo cez transformátor na priame vedenie, do distribučnej sústavy alebo do prenosovej sústavy a slúžia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo na výrobu elektriny kombinovanou výrobou,
d)
celkovým inštalovaným výkonom celkový inštalovaný elektrický výkon zariadenia výrobcu elektriny, ktorým je štítkový údaj zariadenia uvedený výrobcom zariadenia na výrobu elektriny; pri zariadení výrobcu elektriny využívajúceho ako zdroj slnečnú energiu je celkovým inštalovaným výkonom zariadenia výrobcu elektriny súčet jednotkových výkonov fotovoltických panelov zariadenia,
e)
časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len „funkčná skúška“) podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr,
f)
spotrebou elektriny množstvo elektriny určené súčtom výroby elektriny na území Slovenskej republiky, vrátane technologickej vlastnej spotreby, a dovozu elektriny, od ktorého sa odráta vývoz elektriny,
g)
účelne využitou elektrinou v mieste výroby spotreba elektriny výrobcom elektriny, ktorý nie je pripojený k distribučnej sústave a je trvalo preukázateľne oddelený od distribučnej sústavy a ktorá pokrýva dopyt, ktorý by bol uspokojený za podmienok hospodárskej súťaže inou výrobou,
h)
diaľkovým zásobovaním teplom distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie priestorov alebo procesov,
i)
diaľkovým zásobovaním chladom distribúcia tepelnej energie vo forme vychladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na ochladzovanie priestorov alebo procesov,
j)
časom uvedenia zariadenia na výrobu biometánu do prevádzky dátum, keď bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia3) povolené trvalé užívanie zariadenia na výrobu biometánu,
k)
malým zdrojom zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW,
l)
výrobcom elektriny s právom na podporu výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3,
m)
výkupcom elektriny subjekt zúčtovania3aa) vybraný Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) formou aukcie alebo určený ministerstvom, ktorý na základe povolenia3ab) vykupuje elektrinu od výrobcu elektriny s právom na podporu a preberá zodpovednosť za odchýlku3ac) za výrobcu elektriny s právom na podporu,
n)
lokálnym zdrojom zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie, ktoré vyrába elektrinu na pokrytie spotreby odberného miesta identického s odovzdávacím miestom tohto zariadenia na výrobu elektriny a ktorého celkový inštalovaný výkon nepresiahne maximálnu rezervovanú kapacitu takéhoto odberného miesta,
o)
prvým uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky uvedenie do prevádzky zariadenia výrobcu elektriny, ktorého technologická časť nebola rekonštruovaná alebo modernizovaná.
(4)
Na účely tohto zákona sa pohonnou látkou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „biopalivo“) rozumie
a)
bioetanol, ktorým je etanol vyrobený z biomasy,
b)
biodiesel, ktorým je ester vyrobený z rastlinného oleja alebo živočíšneho tuku,3a)
c)
bioplyn vyrobený z biomasy,
d)
biometanol, ktorým je metanol vyrobený z biomasy,
e)
biometán vyrobený z biomasy,
f)
biodimetyléter, ktorým je dimetyléter vyrobený z biomasy,
g)
bioetyltercbutyléter, z bioetanolu vyrobený etyltercbutyléter s obsahom bioetanolu 47 % objemu,
h)
biometyltercbutyléter, z biometanolu vyrobený metyltercbutyléter s obsahom biometanolu 36 % objemu,
i)
syntézou vyrobené uhľovodíky alebo zmesi takýchto uhľovodíkov vyrobené z biomasy,
j)
biovodík, ktorým je vodík vyrobený z biomasy,
k)
čistý rastlinný olej, olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobným postupom, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný vrátane odpadových rastlinných olejov,
l)
iná látka vyrobená z biomasy, ak sa používa na dopravné účely,
m)
kvapalné alebo plynné motorové palivo z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu, ktorým je kvapalné alebo plynné palivo používané v doprave a ktorého energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov energie ako biomasa.
(5)
Na účely tohto zákona sa pohonnou látkou rozumie látka používaná na dopravné účely, ktorou je
a)
motorový benzín, motorová nafta alebo plynový olej,
b)
skvapalnený ropný plyn,
c)
stlačený zemný plyn alebo skvapalnený zemný plyn,
d)
biopalivo,
e)
vodík,
f)
zmes látok podľa písmen a) až e).
(6)
Na účely tohto zákona sa energetickým obsahom pohonných látok rozumie dolná výhrevnosť udávaná v MJ/kg alebo v MJ/l.
(7)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
biokvapalinou kvapalné palivo vyrobené z biomasy použité na energetické účely iné ako dopravné účely, vrátane elektriny, tepla a chladu,
b)
emisiami skleníkových plynov počas životného cyklu čisté emisie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného, ktoré možno priradiť k pohonnej látke a biokvapaline alebo dodanej energii, so zahrnutím všetkých relevantných etáp od ťažby alebo pestovania vrátane zmien v používaní pôdy, prepravy a distribúcie, spracovania a spaľovania bez ohľadu na to, kde sa tieto emisie vyskytnú,
c)
emisiami skleníkových plynov na jednotku energie celková hmotnosť skleníkových plynov vyjadrená ako ekvivalent oxidu uhličitého, ktorá sa spája s pohonnou látkou a biokvapalinou alebo dodanou energiou, vydelená celkovým energetickým obsahom pohonnej látky a biokvapaliny alebo dodávanej energie,
d)
emisiami skleníkových plynov v predvýrobnej fáze emisie skleníkových plynov vznikajúce pred vstupom suroviny do rafinérie alebo spracovateľského zariadenia, v ktorom sa vyrába pohonná látka okrem biopaliva,
e)
plodinami bohatými na škrob plodiny s vysokým obsahom škrobu, najmä obilniny bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná alebo celé rastliny, hľuzové, koreňové plodiny a podcibuľové plodiny,
f)
odpadom hnuteľná vec alebo látka podľa osobitného predpisu;3b) odpadom nie je hnuteľná vec alebo látka, ktorá bola úmyselne upravená alebo znečistená, aby splnila podmienky podľa osobitného predpisu,3b)
g)
zvyškom po spracovaní látka vznikajúca pri výrobe konečného produktu, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu, ktorá nie je primárnym cieľom výrobného procesu a výrobný proces nebol úmyselne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka,
h)
zvyškami z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva zvyšky po spracovaní vyprodukované poľnohospodárskou, akvakultúrnou, rybolovnou alebo lesníckou činnosťou; nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania,
i)
lignocelulózovým materiálom surovina zložená z lignínu, celulózy a hemicelulózy, najmä biomasa pochádzajúca z lesov, drevité energetické plodiny a zvyšky a odpad z lesníckej činnosti,
j)
nepotravinárskym celulózovým materiálom surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy s nižším obsahom lignínu ako lignocelulózový materiál, ktorá zahŕňa
1.
zvyšky potravinových a krmivových plodín,
2.
zvyšky trávnatých energetických plodín s nízkym obsahom škrobu a krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich,
3.
priemyselné zvyšky vrátane potravinových a krmivových plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín,
4.
materiál z biologického odpadu,
k)
celulózovým etanolom etanol vyrobený z nepotravinárskeho celulózového materiálu vrátane slamy.

§ 4b
Výroba elektriny v lokálnom zdroji

(1)
Výrobcom elektriny v lokálnom zdroji je odberateľ elektriny v odbernom mieste identickom s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja, ktorý uzatvoril s prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o pripojení lokálneho zdroja do distribučnej sústavy11b) pre lokálny zdroj.
(2)
Výrobca elektriny v lokálnom zdroji, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 3, má právo na
a)
bezplatné pripojenie lokálneho zdroja do distribučnej sústavy prevádzkovateľom distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste, ktoré je identické s odberným miestom výrobcu elektriny v lokálnom zdroji,
b)
bezplatnú výmenu určeného meradla prevádzkovateľom distribučnej sústavy za určené meradlo, ktoré zaznamenáva odobraté množstvo elektriny z distribučnej sústavy a dodané množstvo elektriny do distribučnej sústavy,
c)
prednostné pripojenie do distribučnej sústavy vrátane prednostného pripojenia pred zariadeniami na výrobu elektriny, na ktoré sa vzťahuje právo podľa § 4 ods. 1 písm. a).
(3)
Podmienkou pre uplatnenie práv podľa odseku 2 je
a)
uzatvorenie zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy11b) pre lokálny zdroj, a ak sa lokálny zdroj pripája do miestnej distribučnej sústavy, ktorá je priamo alebo prostredníctvom jednej alebo viacerých miestnych distribučných sústav pripojená do regionálnej distribučnej sústavy, aj uzatvorenie zmluvy o pripojení do regionálnej distribučnej sústavy podľa osobitného predpisu,11c)
b)
splnenie technických podmienok a obchodných podmienok pripojenia lokálneho zdroja do distribučnej sústavy a
c)
doručenie úplného oznámenia o prevádzke lokálneho zdroja prevádzkovateľovi distribučnej sústavy do skončenia platnosti stanoviska prevádzkovateľa distribučnej sústavy k rezervovanej kapacite podľa odseku 5; vzor oznámenia zverejní prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle.
(4)
Podpora podľa § 3 ods. 1 sa nevzťahuje na lokálny zdroj a zariadenie na výrobu elektriny, ktoré bolo lokálnym zdrojom.
(5)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o stanovisko; v rovnakej lehote oznámi stanovisko k rezervovanej kapacite aj ministerstvu. Stanovisko prevádzkovateľa distribučnej sústavy k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja platí šesť mesiacov od jeho vydania. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný nesúhlasné stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja písomne odôvodniť. Vzor žiadosti o stanovisko k rezervovanej kapacite na pripojenie lokálneho zdroja zverejní prevádzkovateľ distribučnej sústavy na svojom webovom sídle.
(6)
Úrad vedie zoznam lokálnych zdrojov. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je lokálny zdroj pripojený, zasiela ministerstvu, úradu a organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou údaje o výrobcoch elektriny v lokálnom zdroji a celkovom inštalovanom výkone lokálneho zdroja do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol lokálny zdroj pripojený do distribučnej sústavy.
(7)
Úrad vydá výrobcovi elektriny v lokálnom zdroji potvrdenie o výrobe elektriny v lokálnom zdroji do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti.
(8)
Žiadosť o vydanie potvrdenia podľa odseku 7 musí obsahovať
a)
názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo meno, priezvisko a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,
b)
miesto a dátum pripojenia lokálneho zdroja do distribučnej sústavy,
c)
miesto a dátum uvedenia lokálneho zdroja do prevádzky,
d)
miesto, typ a celkový inštalovaný výkon lokálneho zdroja a označenie odberného miesta a odovzdávacieho miesta,
e)
špecifikáciu obnoviteľného zdroja energie, z ktorého je elektrina v lokálnom zdroji vyrábaná.
(9)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 8 je kópia zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy11b) pre lokálny zdroj.
(10)
Ak žiadosť podľa odseku 8 nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa, aby v ním určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní, žiadosť doplnil. Ak žiadosť v určenej lehote žiadateľ nedoplní, úrad konanie zastaví a potvrdenie o výrobe elektriny v lokálnom zdroji nevydá.
(11)
Pred vydaním potvrdenia podľa odseku 7 má úrad právo overiť správnosť údajov uvedených v žiadosti o vydanie potvrdenia u prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
(12)
Výrobca elektriny v lokálnom zdroji môže v rozsahu maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja dodávať do sústavy11d) elektrinu vyrobenú v lokálnom zdroji, ktorá nie je spotrebovaná v odbernom mieste identickom s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja. Ak technické podmienky pripojenia lokálneho zdroja do distribučnej sústavy neumožňujú zmluvne dohodnúť maximálnu rezervovanú kapacitu lokálneho zdroja vo výške celkového inštalovaného výkonu lokálneho zdroja, maximálna rezervovaná kapacita lokálneho zdroja sa dohodne v nižšej hodnote, ktorú technické podmienky pripojenia lokálneho zdroja do distribučnej sústavy umožňujú.
(13)
Výrobca elektriny v lokálnom zdroji, ktorý dodáva elektrinu do sústavy, má práva a povinnosti výrobcu elektriny podľa osobitného predpisu.11e)
(14)
Maximálnu rezervovanú kapacitu odberného miesta, ktoré je identické s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja, nie je možné počas prevádzkovania lokálneho zdroja znížiť na hodnotu nižšiu ako inštalovaný výkon lokálneho zdroja.
(15)
Ak dôjde k prekročeniu maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja podľa odseku 13 v dvoch po sebe nasledujúcich švrťhodinách, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od distribučnej sústavy bez nároku na náhradu škody. Ak nie je možné lokálny zdroj odpojiť od distribučnej sústavy bez toho, aby bola prerušená distribúcia elektriny do odberného miesta, alebo ak výrobca elektriny neumožní prevádzkovateľovi distribučnej sústavy odpojiť lokálny zdroj od distribučnej sústavy, má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo odpojiť lokálny zdroj od distribučnej sústavy a prerušiť distribúciu elektriny do odberného miesta.
(16)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy oznámi výrobcovi elektriny v lokálnom zdroji najneskôr päť pracovných dní pred odpojením lokálneho zdroja alebo prerušením distribúcie elektriny podľa odseku 15 dôvod, pre ktorý sa lokálny zdroj odpojí od distribučnej sústavy.
(17)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy opätovne pripojí lokálny zdroj do distribučnej sústavy do piatich pracovných dní odo dňa, keď výrobca elektriny preukázal prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, že vykonal opatrenia zabraňujúce prekročeniu maximálnej rezervovanej kapacity lokálneho zdroja podľa odseku 13.
(18)
Na výrobu elektriny v lokálnom zdroji sa nevzťahuje § 4a.
(19)
Na elektrinu vyrobenú v lokálnom zdroji a spotrebovanú v odbernom mieste identickom s odovzdávacím miestom lokálneho zdroja sa od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané potvrdenie o výrobe elektriny v lokálnom zdroji, neuplatňuje tarifa za prevádzkovanie systému, najviac však v rozsahu 1 000 MWh ročne.

§ 5
Práva a povinnosti prevádzkovateľa sústavy

(1)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný po úhrade ceny za pripojenie do distribučnej sústavy prednostne pripojiť zariadenie výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ak takéto zariadenie spĺňa technické podmienky10) a obchodné podmienky pripojenia do sústavy tak, aby bola zachovaná bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilita prevádzky sústavy.
(2)
Zariadenie výrobcu elektriny sa do distribučnej sústavy pripojí, ak distribučná sústava je technicky spôsobilá na pripojenie, je najbližšie k miestu, kde sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny a iná sústava nevykazuje technicky a ekonomicky lepšie miesto pripojenia. Distribučná sústava sa považuje za technicky spôsobilú aj vtedy, keď je odber elektriny bez ujmy prednosti podľa odseku 1 možný až ekonomicky výhodným rozšírením sústavy; v takomto prípade prevádzkovateľ distribučnej sústavy na požiadanie výrobcu elektriny je povinný sústavu rozšíriť.
(3)
Ak výstavba zariadenia vyžaduje osvedčenie podľa osobitného predpisu,13) je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný rozšíriť distribučnú sústavu len vtedy, ak sa mu predloží príslušné osvedčenie. Povinnosť na rozšírenie distribučnej sústavy sa vzťahuje aj na všetky technické zariadenia potrebné na prevádzku distribučnej sústavy.
(4)
Náklady na pripojenie podľa odseku 1 a náklady na rozšírenie distribučnej sústavy podľa odseku 2 znáša výrobca elektriny a prevádzkovateľ distribučnej sústavy.
(5)
Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy obsahuje podmienky rozšírenia distribučnej sústavy podľa odseku 2 na účel zabezpečenia podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa § 3 ods. 1 písm. a).
(6)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy poskytne výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výrobcovi vyrábajúcemu elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorý žiada o pripojenie, informácie o
a)
odhadovaných nákladoch súvisiacich s pripojením,
b)
harmonograme prijatia a spracovania žiadostí o pripojenie do sústavy,
c)
harmonograme pre každé navrhované pripojenie do sústavy.
(7)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
(8)
Na účel zachovania bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy vypracuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy v spolupráci s prevádzkovateľmi distribučných sústav minimálne technicko-konštrukčné a prevádzkové požiadavky vzťahujúce sa na lokálne zdroje a tieto požiadavky pravidelne prehodnocuje. Požiadavky podľa prvej vety sú súčasťou technických podmienok prístupu a pripojenia do sústavy prevádzkovateľov sústavy.13a)
(9)
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určuje v technických podmienkach prístupu a pripojenia do sústavy13a) pravidlá rozvrhnutia voľnej kapacity pripojenia do sústavy pre zariadenia na výrobu elektriny a osobitne pre lokálne zdroje medzi prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľov distribučných sústav. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy zverejňuje na svojom webovom sídle voľnú kapacitu pripojenia do sústavy pre zariadenia na výrobu elektriny a osobitne pre lokálne zdroje a pravidelne ju aktualizuje.

§ 14
Pôsobnosť ministerstva

(1)
Ministerstvo
a)
zabezpečuje, aby výpočet vysoko účinnej kombinovanej výroby bol vykonávaný nediskriminačne a zohľadňoval odlišnosti rôznych technológií výroby,
b)
predkladá na požiadanie Európskej komisie komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby,
c)
vypracúva ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike,
d)
metodicky usmerňuje právnické osoby a fyzické osoby, na ktoré sa vzťahuje povinnosť podľa § 14a ods. 1, pri uvádzaní pohonných látok s obsahom pokročilých biopalív na trh,
e)
určuje a každoročne do 30. júna na svojom webovom sídle zverejňuje inštalovaný výkon nových zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na ktoré sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 1 písm. c), a inštalovaný výkon v lokálnych zdrojoch, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť platiť tarifu za prevádzkovanie systému a ktoré je možné pripojiť do sústavy; takto určené hodnoty inštalovaného výkonu nových zariadení na výrobu elektriny a lokálnych zdrojov možno zvýšiť aj v priebehu kalendárneho roka, na ktorý boli určené, pričom zmeny zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle.
(2)
Ministerstvo vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré obsahuje
a)
posúdenie právnych predpisov upravujúcich podmienky podnikania, ktoré sa týkajú vysoko účinnej kombinovanej výroby,
b)
vyhodnotenie potreby využiteľného tepla a chladu vhodných na uplatnenie vysoko účinnou kombinovanou výrobou, vysoko účinnou kombinovanou výrobou malých a veľmi malých výkonov,
c)
prognózu rozvoja potreby využiteľného tepla a chladu na najbližších desať rokov,
d)
posúdenie potenciálu dodatočnej vysoko účinnej kombinovanej výroby obsahujúce plány výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich zariadení vyrábajúcich odpadové teplo a návrh opatrení do roku 2020 a 2030, alebo v najbližších desiatich rokoch,
e)
návrh riešenia, ktorým sa zvýši podiel vysoko účinnej kombinovanej výroby na trhu s energiami do roku 2020 a 2030, alebo v najbližších desiatich rokoch,
f)
správu o pokroku pri dosahovaní podielu vysoko účinnej kombinovanej výroby, využívaní vysoko účinnej kombinovanej výroby a využívaní potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby,
g)
odhadované množstvo úspor primárnej energie,
h)
efektívnosť vynaloženia nákladov zohľadňujúcich národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami v oblasti klimatických zmien, ktoré prijala Európska únia podľa medzinárodnej zmluvy,17ab)
i)
zohľadnenie ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike,
j)
zohľadnenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom,
k)
zohľadnenie koncepcií rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky,17ac) najmä možného prepojenia centralizovaného zásobovania teplom17ad) a vysoko účinnej kombinovanej výroby na účel vybudovania účinného centralizovaného zásobovania teplom.17ae)
(3)
Orgány štátnej správy, ktoré vedú evidenciu o výrobcoch elektriny kombinovanou výrobou a evidenciu o emisných hodnotách uvoľňovaných do ovzdušia, predkladajú ministerstvu údaje potrebné na vypracovanie komplexného posúdenia podľa odseku 2.
(4)
Ak Európska komisia nerozhodne inak, ministerstvo predloží Európskej komisii do 30. júna príslušného kalendárneho roka upravený Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ak počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov bol podiel energie z obnoviteľných zdrojov nižší ako množstvo uvedené v Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov.
(5)
Ministerstvo zabezpečuje rokovania s inými členskými štátmi o štatistickom prenose energie z obnoviteľných zdrojov alebo o vytvorení spoločného projektu zameraného na využitie energie z obnoviteľných zdrojov a informácie o nich predkladá na požiadanie Európskej komisii.
(6)
Ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike
a)
zohľadňuje klimatické podmienky, ekonomickú realizovateľnosť a technickú vhodnosť,
b)
sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky,
c)
určí najlepšie riešenia z hľadiska efektívnosti využívania zdrojov a nákladov na uspokojenie potreby tepla a chladu,
d)
môže byť súčasťou procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu,17af)
e)
identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy prevyšujú náklady,
f)
identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy neprevyšujú náklady.

1)
§ 2 písm. b) prvý bod zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
§ 3 písm. b) prvý bod zákona č. 251/2012 Z. z.
2a)
§ 2 písm. i) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
3)
§ 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
3a)
STN EN Kvapalné ropné výrobky. Metylestery mastných kyselín (FAME) pre vznetové motory a na vykurovanie. Požiadavky a skúšobné metódy (656531).
3aa)
§ 3 písm. b) dvanásty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
3ab)
§ 6 ods. 2 písm. h) zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
3ac)
§ 2 písm. b) osemnásty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
3b)
§ 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 313/2016 Z. z.
4)
§ 2 písm. b) piaty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
5)
§ 2 písm. a) dvanásty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
6)
§ 2 písm. b) pätnásty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
9)
§ 2 písm. b) dvadsiaty prvý bod zákona č. 251/2012 Z. z.
9a)
§ 2 písm. p) zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
9b)
Zákon č. 50/1976 Zb. Zákon č. 251/2012 Z. z. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9c)
Zákon č. 251/2012 Z. z. Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
9d)
§ 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9g)
§ 14 ods. 11 zákona č. 250/2012 Z. z. v znení zákona č. 164/2017 Z. z.
10)
§ 19 zákona č. 251/2012 Z. z.
11)
§ 2 písm. b) siedmy bod zákona č. 251/2012 Z. z.
11a)
§ 4 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z.
11aa)
§ 24 ods. 1 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11aaa)
§ 26 ods. 16 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
11aab)
§ 26 ods. 15 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
11aac)
§ 26 ods. 8 zákona č. 251/2012 Z. z.
11aad)
§ 2 písm. b) dvadsiaty štvrtý bod zákona č. 251/2012 Z. z.
11b)
§ 26 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z.
11c)
§ 31 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 85/2022 Z. z.
11d)
§ 2 písm. b) tridsiaty šiesty bod zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
11e)
Napríklad § 27 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 11 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z. z.
13)
§ 12 zákona č. 251/2012 Z. z.
13a)
§ 19 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 162/2018 Z. z.
14)
§ 3 písm. a) ôsmy bod zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
15)
§ 26 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
15a)
§ 26 ods. 17 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
15aa)
§ 3 písm. b) štrnásty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
15ab)
§ 3 písm. a) deviaty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
15ac)
§ 18a ods. 1 a 3 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 309/2018 Z. z.
15ad)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15ada)
§ 2 písm. e) zákona č. 250/2012 Z. z.
15ae)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006) v platnom znení.
15af)
§ 12 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z.
15ag)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15ah)
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z.
15ai)
Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
15aj)
§ 3 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z. z.
15b)
Zákon č. 50/1976 Zb.
15c)
§ 3 písm. b) šiesty bod zákona č. 251/2012 Z. z.
15d)
§ 3 písm. b) ôsmy bod zákona č. 251/2012 Z. z.
15e)
Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
16)
§ 64 zákona č. 251/2012 Z. z.
17)
§ 24 a 25 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.
17a)
§ 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona č. 482/2009 Z. z.
17aa)
§ 9 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17ab)
Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (oznámenie č. 139/2005 Z. z.).
17ac)
§ 31 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17ad)
§ 2 písm. y) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
17ae)
§ 2 písm. z) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17af)
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 19 až 20 a 25 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a § 18 a 22 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov.
17c)
§ 31 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17d)
§ 13 ods. 1 písm. h) a § 29 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17e)
§ 6 ods. 1 písm. a) a d) a § 7 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17f)
§ 15 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17g)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.
17ga)
STN EN ISO 4259-1 Ropné a príbuzné výrobky. Zhodnosť metód merania a výsledkov. Časť 1: Určovanie údajov zhodnosti vo vzťahu k metódam skúšania (ISO 4259-1: 2017) (65 6004).
17h)
Napríklad Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl v znení ďalších dodatkových protokolov (oznámenie č. 324/1997 Z. z.).
17ha)
§ 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 98/2004 Z. z.
17hb)
Zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17i)
§ 19 ods. 6 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení zákona č. 609/2007 Z. z.
17j)
Čl. 2 ods. 2 Prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014).
17k)
Čl. 2 Prílohy I nariadenia (EÚ) č. 651/2014.
18)
§ 89 zákona č. 251/2012 Z. z.
18a)
§ 40 ods. 9 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení zákona č. 492/2010 Z. z.
18b)
§ 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
18c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 82 až 84 zákona č. 50/1976 Zb.