Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov 309/2009 účinný od 01.01.2013 do 28.02.2013

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko ú činnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá predovšetkým z dôvodu transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len 'Smernica Rady 2009/119/ES') a z dôvodu ú pravy znenia niektorých ustanovení na preklenutie prechodného obdobia (rok 2013) do času definitívneho doriešenia modelu zabezpečenia nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len 'núdzové zásoby').

Problematika núdzových zásob Slovenskej republiky je upravená zákonom č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov v súlade s kodifikovanou Smernicou Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorou Európska únia zaviazala členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby vo výške priemernej deväť desiatdňovej spotreby vybraných ropných výrobkov a uložila povinnosť vytvoriť v každej členskej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na jej riešenie. Núdzov é zásoby sú podľa platnej legislatívy rozdelené do troch produktových kategórií, pričom núdzové zásoby pre každú kategóriu musia dosahovať aspoň 90 dní priemernej dennej spotreby.

Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetické ho programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Väčšina členských štátov Európskej únie je zároveň aj členom IEA, čo znamená, ž e pri udržiavaní núdzových zásob musia tieto štáty plniť rozdielne požiadavky obidvoch organizácií. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa mnohé z týchto rozdielov odstránili a zjednotili sa postupy, čo členským štátom zjednoduší povinnosti vo vzťahu k týmto organizáciám, umožní transparentnejšie budovanie núdzových zásob a koordináciu v prípade kolektívnej medzinárodnej akcie pri riešen í krízových situácii. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa zbližujú aj núdzové postupy a mechanizmy Európskej únie a IEA v oblasti núdzových zásob, čo v prípade výpadkov dodávok ropy alebo ropn ých výrobkov umožní efektívnejšiu spoluprácu obidvoch organizácií a zvýši energetickú bezpečnosť všetkých členských štátov, ako aj celého regiónu. Èlenské štáty Európskej únie sú povinné implementovať predmetnú Smernicu do svojich národných legislatív najneskôr do konca roku 2012.

Núdzové zásoby Slovenskej republiky sú vo vlastníctve štátu, spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len 'Správa rezerv') ako ústredný orgán štátnej správy a sú priamo kontrolované vládou. To zabezpečuje, že systém núdzových zá sob v Slovenskej republike je v súčasnosti transparentný, operatívny, dobre kontrolovateľný, s priamym dosahom a systémom riadenia núdzových zásob zo strany štátu pre prípad stavu ropnej núdze. Tento systém bude ovplyvnený hlavne tými ustanoveniami Smernice Rady 2009/119/ES, ktoré zavádzajú novú metodiku výpočtu núdzových zásob, založenú na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov (podľa toho, ktoré číslo je vy ššie), ako aj povinnosť odpočtu 10% núdzových zásob ako nevyťažiteľných zásob. Implementácia týchto ustanovení bude mať za následok potrebu navýšenia fyzického stavu núdzových zás ob Slovenskej republiky, aby bola splnená požiadavka minimálneho stavu núdzových zásob na úrovni 90 dní čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Podľa predpokladu Správy rezerv bude na minimá lne splnenie tejto požiadavky potrebné do konca roka 2012 doplniť núdzové zásoby o vyše 36 000 ton ropy a v roku 2013 o ďalší ch asi 32 000 ton. V nasledujúcich rokoch bude ďalej potrebné stav núdzových zásob dopĺňať v závislosti od vývoja nárastu spotreby ropných výrobkov a čistých dovozov ropy a ropných výrobkov do Slov enskej republiky. Smernica Rady 2009/119/ES ruší rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, čo umožní väčšiu voľnosť pri určovaní štruktúry núdzových zásob.

Doplnenie núdzových zásob v dôsledku týchto zmien si však vyžaduje veľké finančné prostriedky. Èiastková zmena financovania nastala už v decembri 2010, kedy bol schválený návrh zákona č . 493/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Cieľom uvedeného zákona bolo najmä od 1. januára 2011 zabezpečiť financovanie núdzových zá sob formou výberu poplatku od podnikateľských subjektov na základe dovozu, respektíve prepravy ropy a vybraných ropných výrobkov na územie Slovenskej republiky. Poplatok je určený na tvorbu, obmenu, zámenu, pôži čku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob. Príjmy z výberu poplatku sú príjmom štátneho rozpočtu, z ktorého sú financované núdzové zásoby, avšak finančné prostriedky z vybraných poplatkov nie sú v plnej výške odvádzané Správe rezerv na pokrytie potrieb vyplývajúcich z implementácie Smernice Rady 2009/119/ES, čo je v rozpore so zákonom a samotnou podstatou vyberania tohto poplatku.

Správa rezerv nemá dostatočné finančné prostriedky na pokrytie zvýšenej potreby doplnenia núdzových zásob i napriek skutočnosti, že výška poplatku na nakladanie s núdzovými zá sobami, ktorý je od 1. januára 2011 vyberaný za týmto účelom, by úplne postačovala na pokrytie potreby doplnenia nárastu. Vzhľ adom na náročné diskusie ohľadom formy zabezpečenia núdzových zásob (štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom, agentúrny model), Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na úč ely núdzových zásob použiť na prechodné obdobie do času definitívneho a bezpečného vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Správa rezerv konkrétne na tento účel plánuje využiť na základe dohody so spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. zásoby v jej vlastníctve, ktorými v rokoch 2012 a 2013 naplní zvýšenú povinnosť doplnenia núdzových zásob vo výške 68 tis. ton ropy vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES. Je to však iba dočasné riešenie a do konca roka 2013 bude potrebné definitívne vyriešiť otázku financovania núdzových zásob. Pripravovaný model zabezpečenia n údzových zásob tak, ako je to i teraz, by nemal vyvolať žiadne n ároky na zdroje štátneho rozpočtu, žiadne alebo len minimálne dodatočné finančné zaťaženie podnikateľskej sféry, a tým aj konečného spotrebiteľa. Predovšetkým by mal zabezpečiť maximálnu kontrolu št átu nad núdzovými zásobami a pohotovú použiteľnosť týchto zásob s cieľom eliminovať hospodárske škody pri výskyte ropnej krízy. Predkladaný návrh riešenia vyplýva z potreby splnenia medzinárodného záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť núdzové zásoby na požadovanej úrovni a transponovať Smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 i z potreby väčšieho časového priestoru pre precízne zadefinovanie modelu zabezpečenia núdzových zásob.

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej n údze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol schválený vládou dňa 17. októbra 2012 uznesením vlády č. 567/2012. Dňa 24. októbra 2012 bolo vládou schválené uznesenie vlády č. 586/2012 k návrhu na zmenu vládneho n ávrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej v ýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR zo 17. októbra 2012 č. 567. Týmto uznesení m boli do vládneho návrhu zákona v porovnaní s pôvodným návrhom zákona predloženým do vlády doplnené body 1 a 3 v Èlánku II a bol pozmenený Èlánok III.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na sociálnu oblasť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, in ými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešen í stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o zalo žení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Smernica Rady (ES) 2006/67/ES zo dňa 24. júla 2006, ktorou sa členským št átom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 217, 8.8.2006),

3.Smernica Rady (EHS) 73/238/EHS zo dňa 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 1)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa základné pojmy pre účely tohto zákona. V porovnaní so staršou právnou úpravou sa zavádzajú nové pojmy, napr. aditíva, dovoz, vývoz, fyzická prístupnosť, mimoriadna obmena a pod.

K § 3

Núdzové zásoby sú súčasťou š tátnych hmotných rezerv, ktoré sú upravené zákonom o štátnych hmotných rezervách. Platí pritom vzťah subsidiarity, teda ak niektoré vzťahy nie sú upravené z ákonom o núdzových zásobách, primerane sa použijú príslušné ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách.

Príslušnosť pre správu núdzových zásob je zverená Správe rezerv. Cieľom núdzových zásob je verejný záujem v oblasti energetickej bezpečnosti a nie vytváranie zisku.

Zmeny v dôsledku implementácie Smernice Rady 2009/119/ES spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je Správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Finančné prostriedky pridelené Správe rezerv zo št átneho rozpočtu však na tento nárast nepostačujú. Preto v tomto ustanovení Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na účely núdzových zásob použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Konkr étne Správa rezerv na tento účel plánuje využiť zásoby spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré pomôžu v roku 2013 splniť zv ýšenú povinnosť vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES.

Ustanovuje sa, aké zásoby sa môžu považovať za núdzové zásoby podľa toho, v akom druhu skladov, mieste uloženia a colnom režime sa nachádzajú. Taktiež sa vymedzujú druhy zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré núdzovými zásobami nemôž u byť.

Upravuje sa spôsob určovania minimálneho stavu núdzových zásob, ktorý je štát povinný udržiavať. Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa táto povinnosť určuje na základe čistý ch dovozov ropy a ropných výrobkov, pričom doterajšia úprava bola založená podľa metodiky výpočtu Európskej únie na domácej spotrebe ropy a ropných výrobkov. Do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby sa po splnení podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva. Ak ale nastane situácia, že 61 dní priemernej dennej spotreby bude predstavovať vyššiu hodnotu, ako je 90 dní priemerných denných čistých dovozov, je potrebné ako minimálny limit stanovi ť túto vyššiu hodnotu.

Minimálny limit na určitý rok sa určuje na základe štatistických údajov za predchádzajúci rok. Kompletné údaje za všetky mesiace určitého roka však Spr áva rezerv má k dispozícii najskôr na konci januára nasledujúceho roka. Teda až po skončení januára Správa rezerv zistí, ak ú minimálnu výšku núdzových zásob musí udržiavať. V prípade potreby tak má čas núdzové zásoby doplniť v období do 31. marca, odkedy musí byť tento limit naplnený pre obdobie nasledujú cich 12 mesiacov, až do stanovenia a naplnenia nového limitu pre ďalší rok.

Smernica Rady 2009/119/ES nepredpisuje členským štátom štruktúru núdzových zásob. Podiel ropy a ropných výrobkov v núdzových zásobách preto určuje Správa rezerv na základe štatistických údajov o spotrebe a dovozoch ropy a ropných výrobkov.

Ustanovuje sa imunita núdzových zásob pred exekúciou v súvislosti s novelizá ciou exekučného poriadku. Donedávna bol majetok štátu chránený pred exekúciou vo všeobecnosti, ale podľa nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012 bol takýto stav v rozpore s ústavou a niektorými medzinárodnými dohovormi. Ako reakcia na tento nález bol urýchlene prijatý vládny návrh zá kona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na rozdiel od dovtedajšej právnej úpravy nie je ochrana majetku štá tu už koncipovaná ako absolútne právo, ktoré nepripúšťa žiadne výnimky. Podľa tejto novej úpravy zákon taxatívne vymedzuje majetok štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť výkonom exek úcie, ako aj majetok štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd. Medzi výnimky patrí aj 'iný majetok štá tu, o ktorom tak ustanoví zákon'. Preto do tohto návrhu zákona môžeme doplniť výnimku vzťahujúcu sa na núdzové zá soby. O imunite pred exekúciou hovorí aj Smernica Rady 2009/119/ES, ale vyžaduje ju iba pri osobitných zásobách. Vzhľadom na podstatu a účel núdzových zásob je však vhodné ochranu pred exekúciou aplikovať na všetky núdzové zásoby a nie iba na osobitné.

K § 4

V prípade vzniku krízovej situácie v dodávkach ropy je v záujme zabránenia ekonomickým škodám alebo plnenia záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, potrebné okamžite a bez prieťahov reagovať. Z tohto dôvodu sa vyžaduje, aby núdzové zásoby boli neustále a kedykoľvek pripravené k ich pohotovej použiteľnosti a vyskladneniu. Z toho dôvodu musí byť pravidelne kontrolované množstvo a kvalita núdzových zásob.

Ustanovujú sa tiež technické podmienky na skladovaciu infraštruktúru pre núdzové zásoby, ako aj podmienky na subjekty vykonávajúce skladovanie núdzových z ásob a ich povinnosti voči Správe rezerv.

V prípade existencie medzivládnej dohody možno núdzové zásoby skladovať aj v členských štátoch EÚ alebo IEA.

K § 5

Ustanovuje sa možnosť vyčleniť časť núdzových zásob ako osobitné zásoby, ktoré môžu byť iba vo forme ropných výrobkov a ich úroveň sa bude počítať na základe priemernej dennej spotreby ropných výrobkov. Osobitné zásoby sú tvorené na bá ze dobrovoľnosti, stále sú súčasťou núdzových zásob a započítavajú sa do vykazovania celkovej úrovne núdzových zásob, ale Smernica Rady 2009/119/ES sa ich zavedením snažila motivovať č lenské štáty k udržiavaniu časti núdzových zásob aj vo forme ropných výrobkov, keďže rozdelenie núdzových zásob na tri kategórie ropných vý robkov podľa staršej Smernice Rady 2006/67/ES sa už v novšej smernici nenachádza.

Upravujú sa mož nosti skladovania osobitných zásob a druhy ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

Zloženie osobitných zásob musí byť navrhnuté tak, aby sa druhy ropný ch výrobkov v nich obsiahnuté podieľali na celkovej štruktúre spotreby Slovenskej republiky aspoň tromi štvrtinami (75 %).

Ustanovujú sa povinnosti Správy rezerv týkajúce sa vykazovanie osobitných zásob Európskej komisii v prípade ich zriadenia a záväzok udržiavať ich na nahlásenej minimálnej úrovni po čas stanoveného obdobia.

V prípade nezriadenia osobitn ých zásob musí byť aspoň jedna tretina núdzových zásob udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Zásoby ropných výrobkov sú síce nákladnejšie na obstaranie a skladovanie, ale v prípade potreby sú okamžite pripravené na použitie v krízovej situácii a reagovanie je pohotovejšie bez potreby ich predchádzajúceho spracovania v rafiné rii, ako je tomu v prípade núdzových zásob udržiavaných vo forme ropy.

V prípade nezriadenia osobitných zásob v požadovanej výške musí Správa rezerv preukázať, že núdzové zásoby Slovenskej republiky sú pripravené pohotovo reagovať na krízovú situáciu.

K § 6

Ustanovuje sa spôsob a postup vyhlásenia a odvolania stavu ropnej núdze.

K § 7

Ešte pred vyhlásení m stavu ropnej núdze môže vláda verejnou kampaňou vyzvať na dobrovoľné obmedzenie spotreby ropy a ropných výrobkov. Po vyhlásení stavu ropnej núdze alebo za účelom plnenia medzinárodných záväzkov u ž môže Správa rezerv prijať niektoré z uvedených opatrení na zníženie spotreby. Implement ácia opatrenia o zákaze vývozu ropy a ropných výrobkov však nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Okrem týchto opatrení môžu byť v prípade stavu ropnej núdze alebo plnenia medzinárodných záväzkov uvoľnené núdzové zásoby, čo sa uskutoč ňuje na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob. Pritom môž u byť jednotlivým podnikateľom s uvedenými predmetmi činnosti uložené povinnosti potrebné na splnenie tohto plánu.

Zavádza sa výnimka zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľný ch zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, preto je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových z ásobách nižší ako ustanovuje uvedený zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. Priame uvádzanie pohonných látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie by tak bolo v rozpore s uvedeným zákonom, preto treba do návrhu zákona zaviesť túto výnimku.

V prípade, že iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky uskladnené svoje núdzové zásoby, nemožno im nijakým spôsobom brániť v ich použití na riešenie krízových situácií.

K § 8

Rozširuje sa okruh oblastí, za ktoré sú podnikateľské subjekty a orgány štátnej správy povinné poskytovať údaje Správe rezerv, ktoré sú potrebné na špecifikované účely vo vzťahu k núdzovým zásobám.

Sprá va rezerv si plní informačnú povinnosť voči vnútroštátnym orgánom, ako aj voči EÚ a IEA.

Ustanovujú sa povinnosti Spr ávy rezerv týkajúce sa evidencie núdzových zásob a jej predkladania Európskej komisii, ako aj pravidlá pre poskytovanie pravidelných štatistických výkazov.

Zavádza sa povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaných podnikateľsk ými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu štátnych š tatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR.

K § 9

Ustanovuje sa výber poplatku od podnikateľov na účel tvorby, obmeny, zámeny, pôžičky, skladovania, ochraňovania, udržiavania a financovania núdzových zásob. Finančné prostriedky z výberu poplatku môžu byť použité výlučne na tento účel.

Ustanovenia o spôsobe a postupe výberu poplatku a súvisiacich činností boli do návrhu zákona kompletne prebraté zo staršej právnej úpravy (zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov).

K § 10

Ustanovuje sa p ôsobnosť Správy rezerv a niektorých orgánov štátnej správy pri kontrole núdzových zásob a opatrení na riešenie stavu ropnej núdze.

Núdzové zásoby a nú dzovú pripravenosť Slovenskej republiky môže kontrolovať aj Európska komisia. Správa rezerv je pritom povinná poskytnúť všetku súčinnosť osobám povereným Európskou komisiou. V súvislosti s kontrolou z Euró pskej komisie sa zavádza povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 11

Ustanovujú sa pokuty v prípade porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Výška pokuty je ustanoven á pevne bez možnosti Správy rezerv určovať jej výšku, čo je zamerané na minimalizovanie rizika korupčného správania.

Orgány štátnej správy, ktoré majú oprávnenie na kontrolu dodržiavania niektorých opatrení na rieš enie stavu ropnej núdze, zároveň ukladajú pokuty pri porušení povinností vyplývajúcich z týchto opatrení.

Pri porušení povinností v súvislosti s výberom poplatku na núdzové zásoby ukladá pokuty colný úrad.

K § 12

Povinnosti podľa Smernice Rady 2009/119/ES sú č lenské štáty povinné plniť najneskôr od 31.12.2012.

K § 13

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.

K § 14

Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zrušuje staršia právna úprava núdzových zásob - zákon č . 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov.

K § 15

Transpozičný odkaz.

K článku II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie podpory poskytovanej podľa § 3 ods. 3 z ákona č. 309/2009 Z. z. aj pre ďalšie zdroje bez obmedzenia celkového inštalovaného výkonu. Návrhom sa zabezpečuje v porovnaní s doterajšou úpravou efektívnejšia podpora pre zariadenia vý robcov elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny. Týmto sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Prerozd elením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre zníženie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou výrobou.

Návrh bol vypracovaný za účelom splnenia požiadaviek podpory výroby elektriny vyplývajúce pre Slovenskú republiku z legislatívy Európskej ú nie, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnú tornom trhu s energiou a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a n áslednom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

K bodu 2

Z dôvodov uvedených k § 7 Èlánku I. sa aj do zákona č. 309/2009 Z. z. zavádza výnimka z povinnosti minimá lneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby.

K bodu 3

Celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny a ďalšie podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory podľa § 3 ods. 3 písm. c) ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom.

K článku III

Navrhuje účinnosť zá kona od 1. januára 2012 a zároveň sa navrhuje odklad účinnosti ustanovení týkajúcich sa podpory pre ďalšie zariadenia výrobcov elektriny, a to k 1. júlu 2013.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje vymedzenie pojmu ropa ropné polotovary, ako aj vymenovanie ropných výrobkov pre účely tohto zákona označené ako vybrané ropné vý robky. Pre jednoznačnosť ich identifikácie je k rope, ropným polotovarom a ropným výrobkom pridelený kód kombinovanej nomenklatúry v súlade so spoločným colným sadzobníkom.

K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 sa vymedzujú kategórie ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 upravuje metodiku výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, výpočtu deväťdesiatdňového priemerného čistého dovozu a v ýpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov. Tieto výpočty sú potrebné pre plnenie požiadaviek na základe Smernice Rady 2009/119/ES.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 upravuje metodiku výpočtu ú rovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, ktoré sú potrebné pre výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 5.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5 ustanovuje spôsob výpočtu poplatku na núdzové zásoby, jeho základ a sadzbu.

K prílohe č. 6

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlá dy Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 383/2007 k návrhu Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR.

Cieľom predmetného návrhu je implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, ktorou sa súčasne mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS. Návrh zákona implementuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou, ktorá už bola transponovaná v existujúcich právnych predpisoch.

Implementácia smerníc vyžaduje, aby legislatívny rámec energetiky obsahoval nové pojmy, vzťahujúce sa na kombinovanú výrobou elektriny a tepla (KVET) a podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) , uplatňovanie práv výrobcov elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a OZE, práva a povinnosti prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav ostatných účastníkov trhu s elektrinou.

Návrh zákona legislatívne upraví aj pôsobnosť štátnej správy, osobitne Ministerstva hospodárstva SR, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a iných dotknutých štátnych orgánov.

Návrh zákona má za úlohu optimalizovať fungovanie trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podporiť decentralizovanú výrobu elektriny. Návrh zákona vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

Cieľom zákona je lepšie využitie primárnych energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a to najmä tým, že sa ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií do ovzdušia.

Návrh tohto zákona má nesporne priaznivý dopad na podnikateľské prostredie, prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov, palivových článkov a Stirlingových motorov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Schválenie predkladaného návrhu zákona nemá dopad na štátny rozpočet, nemá ani nepriaznivý dopad na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Schválenie predloženého návrhu zákona nebude znamenať zvýšenie finančného dopadu na odberateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona bude mať priaznivý dopad na tvorbu pracovných miest.

Piata časť: Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Prekladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-v primárnom práve: v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (čl. 100),

-v sekundárnom práve: v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.003) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 12/zv.002).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre SR žiadne záväzky,

b)podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, nepožiadala SR o žiadne prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: smernica 2004/8/ES najneskôr 21. februára 2006,

d)proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 Zmluvy o založení ES v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebrané spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

- Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

- Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z.z.,

- Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z., zákona č. 107/2007 Z.z., zákona č. 112/2008 Z.z a zákona č. 283/2008 Z. z..

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru

s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo hospodárstva SR

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Návrh vymedzuje predmet úpravy zákona. Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu. Návrhom zákona sa navrhuje tiež upraviť práva a povinnosti výrobcov elektriny z OZE a kombinovanou výrobou, výrobcov biometánu, ako aj ďalších účastníkov trhu s elektrinou.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy, jednotlivé druhy OZE a KVET, vrátane definície pojmov, ktoré sú upravené v smernici č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu s elektrickou energiou. V súlade so smernicou č. 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou sa preberajú definície, ktoré sú kompatibilné s definíciami uvedenými v smernici. Biometán je definovaný v návrhu zákona ako upravený bioplyn, ktorý má technické parametre porovnateľné s technickými parametrami zemného plynu. Osobitne dôležitými pojmami sú kombinovaná výroba elektriny a tepla, vysoko účinná kombinovaná výroba, technológie kombinovanej výroby, výrobca elektriny a zariadenia výrobcu elektriny.

K § 3

Navrhuje sa ustanoviť spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou s dôrazom na zdroje s menším výkonom, ktorý je v súlade s princípom podpory decentralizovaných zdrojov. Výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podporovaná za podmienok stanovených týmto zákonom. Podmienky určujú hranice výkonov, časovú lehotu a kritériá pre poskytnutie podpory. Výrobca elektriny z OZE a KVET bude mať nárok na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou mal právo na odber za cenu elektriny na straty a na doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty za predpokladu, že pôjde o zariadenie výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 30 MW alebo o zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 50 MW, pokiaľ je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 percent. Doplatok pre zariadenie výrobcu elektriny s inštalovaným výkonom nad 10 MW (v zariadení využívajúcom ako zdroj veternú energiu nad 15 MW) sa nevzťahuje na všetku vyrobenú elektrinu, len na zákonom určenú časť.

Podpora prevziať zodpovednosť za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy sa limituje pre zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom do 4 MW. Pre zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW sa právo na odber elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku navrhuje uplatniť po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. Právo na odber a doplatok sa navrhuje uplatňovať na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti.

Pri zariadení výrobcu elektriny z bioplynu sa právo na doplatok navrhuje uplatniť, ak hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde pre tento účel, neprekročí v ročnom vyhodnotení 40 percent z celkovej hmotnosti biomasy, použitej pri výrobe bioplynu. Cieľom je motivácia využívania inej ako ornej pôdy na pestovanie biomasy použitej pri výrobe bioplynu, resp. využívanie procesov kofermentácie.

Hmotnostný podiel biomasy použitej pri výrobe bioplynu dopestovanej na ornej pôde bol stanovený na základe požiadavok Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Navrhuje sa podporovať výrobu elektriny spaľovaním biomasy doplatkom len vtedy, ak je vyrábaná v kombinovanej výrobe a ak biomasa spĺňa parametre kvality, čím je zabezpečené efektívne využívanie biomasy.

Zákonom navrhované riešenie podpory je v súlade s tým, že výroba elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET má prispieť k šetreniu primárnej energie, obmedzovať straty v sieti, pričom účinné využívanie takto vyrobenej elektriny môže okrem toho pozitívne prispievať aj k bezpečnosti dodávky energie a k zvýšeniu konkurencieschopnosti v oblasti výroby a dodávky elektriny v rámci vnútorného trhu s energiou na celom území Európskej únie.

K § 4

Navrhuje sa upraviť práva a povinnosti výrobcu elektriny. Základnou podmienkou pre uplatnenie práva na odber a na doplatok je podľa návrhu zákona potvrdenie o pôvode vyrobenej elektriny, ktoré vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Výrobca elektriny podľa znenia návrhu zákona je povinný: oznámiť úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory s právom na odber elektriny a doplatok, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok. Pri zariadeniach uvádzaných do prevádzky po termíne 15. august je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva v lehote najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia do prevádzky.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu kombinovanou výrobou, bol povinný vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky mechanickej energie, resp. výroby a dodávky tepla a predkladal sumárne ročné údaje, získané z mesačných bilancií úradu a ministerstvu každoročne v termíne do 25. januára za uplynulý kalendárny rok. Náležitosti mesačnej bilancie výroby a dodávky a spôsob predkladania sumárnych ročných údajov získaných z mesačných bilancií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a Ministerstvu hospodárstva SR ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá URSO.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny s právom podpory mal povinnosť predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané na nasledujúci kalendárny rok, alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok.

Výrobca elektriny s právom podpory, ktorý si uplatní právo na odber elektriny a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je podľa návrhu zákona povinný zabezpečovať alebo samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo predložiť prevádzkovateľovi sústavy výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Navrhuje sa, aby výrobca elektriny z OZE a vysokoúčinnou KVET mal právo na podporu podľa § 3 ods.1 písm. a) až c) vymedzené taxatívne stanovenými podmienkami.

Pri uplatnení práva na prednostné pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, prednostný prístup do sústavy, prednostný prenos, distribúciu a dodávku elektriny bez ohľadu na výkon zariadenia sú to technické podmienky prevádzkovateľa sústavy, vo vzťahu na bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy. Uplatnenie práva na odber sa navrhuje podmieniť uzavretím zmluvy o dodávke elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Právo na doplatok výrobca elektriny s právom podpory sa uplatňuje na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac, znížené o technologickú vlastnú spotrebu elektriny.

K § 5

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal v poplatkoch za distribúciu zohľadnené náklady vzniknuté vyplácaním doplatku a náklady vzniknuté povinným odberom. Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol povinný na svojom vymedzenom území prednostne pripojiť do sústavy výrobcu elektriny z OZE alebo KVET, ak o pripojenie požiada a pokiaľ spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prevádzkovateľa sústavy.

Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav sú podľa návrhu povinní odoberať všetku elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET, ponúknutú k výkupu a uzatvoriť s príslušným výrobcom elektriny zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie výrobca elektriny požiadal. Podrobnosti spolupráce výrobcov elektriny a prevádzkovateľov sústav upravia prevádzkovatelia sústav vo svojich prevádzkových poriadkoch. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je oprávnený využívať odobratú elektrinu iba na krytie strát. Ak okamžitý výkon odobranej elektriny presiahne množstvo potrebné na krytie strát v distribučnej sústave, navrhuje sa, aby prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy mal právo predať túto elektrinu tretej strane za trhovú cenu. Takýto predaj elektriny sa podľa návrhu nepovažuje za podnikanie v energetike a nevyžaduje povolenie na dodávku elektriny.

K § 6

URSO cenu elektriny vyrobenej z OZE a vysoko účinnou KVET stanoví podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je výnos. Navrhuje sa, aby cenu za elektrinu vyrobenú z OZE a vysoko účinnou KVET stanovil úrad tým spôsobom, že zohľadní druh obnoviteľného zdroja energie, použitú technológiu, termín uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky a veľkosť inštalovaného výkonu zariadenia.

Cena elektriny, ktorú si uplatňuje výrobca elektriny pre stanovenie doplatku pre účely § 3 ods. 1 písm. c) v rokoch nasledujúcich po roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky sa navrhuje určiť vo výške, ako bola stanovená pre rok, v ktorom výrobca zariadenie na výrobu elektriny uviedol do prevádzky.

Navrhuje sa, aby URSO mohol cenu elektriny zvýšiť koeficientom, ktorý bude zohľadňovať použitú technológiu. Koeficient zvýšenia ceny elektriny a spôsob jeho uplatnenia úradom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Pokiaľ bola výrobcovi elektriny v z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou poskytnutá podpora na obstaranie zariadenia z podporných programov, financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z fondov Európskej únie (fondy EÚ sa považujú za prostriedky štátneho rozpočtu), tak doplatok výrobcovi elektriny sa navrhuje znížiť o percento poskytnutej podpory.

K § 7

Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na žiadosť výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie má podľa návrhu zákona vydávať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Potvrdenie o pôvode vydáva úrad na základe žiadosti za uplynulé alebo za nasledujúce obdobie. Navrhuje sa stanoviť pre URSO lehota pre vydanie potvrdenia do 30 dní po splnení podmienok výrobcu. Ustanovujú sa náležitosti žiadosti pre vydanie potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na výrobu elektriny, pre potreby Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Záruka pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá bola vydaná v členských štátoch Európskej únie na základe mechanizmu zaručujúceho presnosť a spoľahlivosť vydávania záruk pôvodu, platí ako potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa tohto zákona aj v Slovenskej republike. Odmietnutie uznania záruk pôvodu elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby iného členského štátu musí vychádzať z objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.

K § 8

Navrhované ustanovenie rieši obsah a náležitosti potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukazuje, že elektrina, na ktorú sa potvrdenie vzťahuje, bola vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou.

Slovenská republika na základe harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti vyrábanej elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou je oprávnená vydávať potvrdenia o pôvode takto vyrobenej elektriny. Navrhuje sa, aby výrobca elektriny uvádzal v žiadosti o vydanie potvrdenia údaje, na základe ktorých bude možné jednoznačne určiť, či elektrinu vyrábal vo vysoko účinnej kombinovanej výrobe. Ustanovujú sa náležitosti, ktoré je potrebné predložiť pri vydávaní potvrdenia a náležitosti, ktoré má potvrdenie obsahovať.

Nakoľko súčasťou výdavkov štátneho rozpočtu sú tiež prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, medzi náležitosťami žiadosti sa navrhuje uvádzať zo strany žiadateľa výšku percentuálne vyjadrenej podpory zo štátneho rozpočtu (fondov EÚ) pri výstavbe zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, pre potreby úradu.

Výrobca elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou je povinný oznámiť úradu technologickú zmenu zariadenia na kombinovanú výrobu do dvoch mesiacov odo dňa vykonania zmeny.

Pri uznaní záruk o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydaných v členských štátoch EÚ sa postupuje obdobne ako pri uznaní záruk pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

K § 9

Navrhuje sa určiť pravidlá zúčtovania a podmienky evidencie výroby elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET v závislosti od jednotlivých časových úsekov.

Navrhované ustanovenie zákona upravuje pravidlá zúčtovania a evidencie elektriny, pričom základným časovým úsekom pre odber elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou je podľa návrhu zákona jedna hodina v štvrťhodinovom rozlíšení. Pri zariadeniach, ktoré nie sú vybavené priebehovým meraním, sa v zmluve o dodávke elektriny medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny dohodne iný časový úsek.

Ako základný časový úsek pre vyhodnocovanie a zúčtovanie obligatórneho odberu elektriny sa navrhuje stanoviť jeden kalendárny mesiac, pokiaľ sa prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nedohodne s výrobcom elektriny na dlhšom časovom úseku.

Navrhuje sa, aby namerané údaje o skutočnej výrobe elektriny z OZE a vysoko účinnou KVET, o vlastnej spotrebe a o zdrojoch energie využitých na výrobu elektriny odovzdával výrobca elektriny prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený, spôsobom uvedeným v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť URSO zverejniť každoročne do 30. júna vo vestníku a na internetovej stránke vyhodnotenie podielu výroby elektriny z OZE na hrubej domácej spotrebe elektriny za minulý kalendárny rok.

K § 10

Ustanovenie navrhuje upraviť práva a povinnosti výrobcu špecifického druhu OZE, biometánu, ktorý je zušľachteným druhom bioplynu. Výrobcovi biometánu sa navrhuje právo prednostnej distribúcie a mesačné vydávanie potvrdenia o množstve biometánu dodaného do distribučnej siete. Podmienky vydávania potvrdenia určí URSO vo všeobecne záväznom právnom predpise.

Navrhuje sa povinnosť výrobcovi biometánu, aby zabezpečil kvalitu biometánu dodávaného do distribučnej siete, zabezpečil meranie množstva a kvality biometánu, nahlasoval prevádzkovateľovi distribučnej siete uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s odberateľom a každú zmenu odberateľa.

K § 11

Navrhované ustanovenie upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľa plynárenskej distribučnej siete vo vzťahu k výrobcovi biometánu, osobitne prednostný prístup pre výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu.

Navrhuje sa, aby prevádzkovateľ distribučnej siete umožnil na základe predloženia potvrdenia o pôvode biometánu prednostný prístup výrobcu biometánu do distribučnej siete a distribúciu biometánu, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k distribučnej sieti a technické podmienky distribúcie plynu prevádzkovateľa distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete vydá podľa znenia návrhu výrobcovi biometánu na požiadanie potvrdenie o množstve biometánu distribuovaného distribučnou sieťou. Toto množstvo sa určí na základe skutočne dodaného biometánu do distribučnej siete a koeficientu závisiacom od podielu druhov biomasy použitej na jeho výrobu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, vydaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Prevádzkovateľovi distribučnej siete sa stanovuje povinnosť oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe vydaných potvrdení o množstve biometánu každoročne do 31. marca celkové množstvo distribuovaného biometánu za predchádzajúci kalendárny rok

K § 12

Navrhuje sa upraviť potvrdenie o pôvode biometánu. Potvrdenie o pôvode biometánu vydá úrad výrobcovi biometánu na základe žiadosti, ktoré sú upravené v uvedenom ustanovení zákona. K žiadosti o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu sa navrhuje stanoviť, aby výrobca biometánu predložil certifikát vystavený akreditovaným laboratóriom, ktorý potvrdzuje, že zariadenie vyrába biometán zodpovedajúci kvalite zemného plynu.

Ak by žiadosť o vydanie potvrdenia o pôvode biometánu nebola úplná, navrhuje sa, aby úrad konanie prerušil a vyzval žiadateľa na doplnenie žiadosti v ním stanovenej lehote. V prípade, ak žiadosť v stanovenej lehote nebude žiadateľom doplnená, úrad potvrdenie nevydá.

K § 13

Ustanovením sa navrhuje určiť podmienky postupu výrobcu elektriny aj predsedu úradu v prípade, že úrad nevydá potvrdenie pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov alebo potvrdenie o pôvode alebo potvrdenie o pôvode biometánu.

K § 14

Ustanovením sa navrhuje stanoviť pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR. Ministerstvo hospodárstva SR na základe požiadania Európskej komisie je povinné predkladať správu o výsledku posúdenia národných potenciálov pre vysoko účinnú KVET a analýzu zvýšenia podielu vysoko účinnej KVET na trhu s energiami,

Aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo žiadať pre účely vypracovania správy pre Európsku komisiu údaje od príslušných orgánov štátnej správy, ktoré vedú evidenciu o výrobcoch elektriny KVET a evidenciu o emisných hodnotách uvoľňovaných do ovzdušia, navrhuje sa týmto ustanovením stanoviť pre tieto orgány štátnej správy povinnosť spolupráce a vymedzenú informačná povinnosť.

K § 15 a § 16

Štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Porušenie ustanovení zákona je správnym deliktom, za ktoré je oprávnená ukladať pokuty. V ustanovení sa navrhuje špecifikovať jednotlivé druhy správnych deliktov a výšky pokút. Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najneskôr však do troch rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty inšpekcia prihliada na závažnosť, význam a dobu trvania protiprávneho konania a na rozsah spôsobených následkov.

K § 17

Navrhuje sa ustanoviť, že na vydanie potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej z OZE, potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a potvrdenia o pôvode biometánu sa nevzťahuje správny poriadok, ale ustanovenia zákona.

Potvrdenie nemá charakter rozhodnutia, ale len charakter dobrozdania, na základe ktorého si žiadateľ môže uplatňovať právo podľa § 3 ods.1 zákona. Námietky proti nevydaniu potvrdenia môže podať iba žiadateľ, ostatné osoby sú z konania vylúčené.

K § 18

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť postup pri stanovení cien elektriny pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou tohto zákona, lehoty pre prevádzkovateľov sústavy a siete ohľadne doplnenia prevádzkových poriadkov a povinnosť Ministerstva hospodárstva SR vypracovať pre Európsku komisiu prvú správu o výsledku posúdenia pokroku smerom k zvýšeniu podielu vysoko účinnej KVET.

K § 19

Ide o splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo hospodárstva SR a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené všeobecne záväzné predpisy majú vzťah k obsahu zákonom vymedzenej činnosti vykonávanej ministerstvom a úradom, resp. oprávneniami, ktorými priamo disponujú v rámci vykonávanej pôsobnosti.

K § 20

Ustanovenie deklaruje, že týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

K § 21

Návrh zákona obsahuje derogačnú klauzulu ohľadne § 9 a § 10 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.

K čl. II

K bodu 1

Návrhom sa rozširuje pôsobnosť URSO o vydávanie potvrdení o pôvode elektriny aj pre zariadenia KVET a biometán, pričom evidenciu týchto potvrdení vykonáva URSO.

K bodu 2

Ustanovenie nahrádza doterajšie znenie poznámky pod čiarou k odkazu 1j) tak, že sa odkazuje na navrhovaný zákon.

K bodu 3

Navrhovaným ustanovením sa rozširuje pôsobnosť URSO o uverejňovanie vyhodnotenia podielu výroby elektriny z OZE na za predchádzajúci kalendárny rok a prepočet predpokladanej výšky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 4

Návrhom sa dopĺňa nová právomoc pre predsedu URSO, ktorou je rozhodovanie o námietkach. Ak úrad potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou resp. potvrdenie o pôvode biometánu nevydá, výrobca elektriny a výrobca biometánu majú právo podať písomné námietky predsedovi úradu na základe § 13 ods. 1 návrhu zákona. Konanie o námietkach je osobitnou formou opravného prostriedku vo veciach vydávania potvrdení, keďže sa na tieto konania nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).

K bodu 5

Z dôvodu zosúladenia zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 276/2001 Z. z.“) s čl. I návrhu zákona sa vypúšťa § 12 ods. 13 zákona č. 276/2001 Z. z. týkajúci sa tvorby výkupných cien za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie.

K bodu 6

Pre regulované subjekty sa taktiež dopĺňa do zákona č. 276/2001 Z. z. povinnosť dodržiavať navrhovaný zákon, pričom kontrolu dodržiavania týchto nových povinností a ukladanie sankcií za ich porušenie vykonáva URSO.

K bodu 7

Z dôvodu efektívnejšieho vykonávania kontroly v sieťových odvetviach, ktorú vykonáva URSO, sa navrhuje doplniť, že v prípade kontroly sa postupuje „primerane“ podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Vzhľadom na to, že URSO kontroluje najmä regulované subjekty, ktoré sú súkromnými osobami a nie orgánmi štátnej správy, v praxi vznikajú mnohé aplikačné problémy, keďže zákon č. 10/1996 Z. z. sa primárne vzťahuje na vykonávanie kontroly v štátnej správe.

K čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť z definícií zákona o energetike pojem „kombinovaná výroba“, nakoľko kombinovaná výroba elektriny a tepla je novo definovaná v predkladanom návrhu zákona.

K bodu 2

Do pojmov vzťahujúcich sa na elektroenergetiku sa navrhujú doplniť nové pojmy, ktorými sú regionálna a miestna distribučná sústava a meranie elektriny na svorkách.

K bodom 3 až 5

Do kompetencií ministerstva sa navrhuje doplniť oprávnenie vydávať osvedčenie o odbornej spôsobilosti v energetike a definuje sa spôsob preukázania odbornej spôsobilosti v energetike.

Ministerstvo hospodárstva SR stanovuje podmienky praxe a vzdelania a spôsob vykonania skúšky pred odbornou komisiou zriadenou ministerstvom. Potreba úpravy tejto problematiky je s ohľadom na prax aktuálna, pretože Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemôže bez osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydávať povolenia na podnikanie v energetike.

K bodu 6

S poukazom na bod 3 až 5 zo zmocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, vzťahujúceho sa na podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie v energetike, navrhuje vypustiť pojem odborná spôsobilosť.

K bodu 7

Z dôvodu precizovania dikcie zákona v § 19 ods. 4 sa navrhuje doplniť, aby pre rozvrhovanie aktív a pasív, nákladov a výnosov, ktoré sa nedajú priamo priradiť k činnostiam podľa ods.1 až 3, sa použil pomer výnosov za činnosti podľa odsekov 1 až 3 ku iným činnostiam, ktoré vykonávajú v rámci podnikania.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť povinnosť výrobcu elektriny zabezpečiť meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny a poskytovať Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do 30. mája každoročne údaje za predchádzajúci rok, v prebiehajúcom roku a na nasledujúci rok o výrobe elektriny vo vlastnom zariadení na výrobu elektriny, vlastnej spotrebe vyrobenej elektriny a dodávke vlastnej vyrobenej elektriny.

K bodu 9

V súvislosti s podporou výroby elektriny z OZE a KVET sa navrhujú doplniť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy, vzťahujúce sa na prednostné pripojenie takého zariadenia do sústavy, za predpokladu, že sústava je technicky spôsobilá na pripojenie, ako aj úprava prevádzkového poriadku prevádzkovateľov sústavy.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustiť zo znenia zákona o energetike úprava ohľadne kombinovanej výroby a obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko tieto upravuje predkladaný návrh zákona.

K bodu 11

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výrobcu merať elektrinu na svorkách zariadenia na výrobu elektriny z dôvodu zabezpečenia výšky skutočného množstva vyrobenej elektriny. Údaje sú dôležité aj pri uplatnení tarify za systémové služby a tarify za prevádzkovanie systému.

K bodu 12

Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 13

Navrhuje sa do oprávnenia Štátnej energetickej inšpekcie podľa § 66 ods. 1 písm. e) zákona doplniť oprávnenie uložiť pokutu aj za nesplnenie povinností podľa § 35a, vzťahujúceho sa meranie elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny.

K bodu 14

Navrhuje sa vyňať z pôsobnosti zákona o energetike úpravu správneho konania týkajúcu sa preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia. Dôvodom je precizovanie textu zákona z pohľadu aplikačnej praxe a nesprávny postup súdov, ktoré odstupujú spory ohľadne preložiek na riešenie ministerstvu. Tieto spory vo veci preložiek elektroenergetického rozvodného zariadenia sa týkajú majetkových otázok, vlastníckych práv, postupov katastra a územného plánovania v rámci miest a obcí: Pôsobnosť ministerstva podľa dikcie § 3 ods. 1 až 8 zákona o energetike sa vzťahuje na výkon štátnej správy v energetike.

K bodu 15

Navrhovaná dikcia prechodných ustanovení zákona sa týka úpravy vzťahov podľa bodu 11 a 14.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa doplniť zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 99/2007 Z.z. tak, že sa upravujú podmienky skončenia odberu pri dodávke tepla, vyrobeného zo zariadenia z OZE.

Zároveň sa navrhujú stanoviť podmienky prednostnej dodávky tepla z OZE a povinnosť prednostne využiť dodávku tepla z OZE, pokiaľ to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zdrojov tepla.

K čl. V

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje upraviť tak, aby predpokladaná úprava podporného systému OZE a KVET nadobudla účinnosť 1. 1. 2010 a ostatné ustanovenia zákona 1. 8. 2009, podľa priebehu legislatívneho procesu.

Bratislava 18. marca 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Jahnátek, v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu