Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 70515
Dôvodové správy: 2218
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
12.12.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 308/2018 účinný od 01.12.2019


Platnosť od: 13.11.2018
Účinnosť od: 01.12.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Nakladanie s odpadmi

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2 JUD DS2 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 308/2018 s účinnosťou od 01.12.2019 na základe 221/2019

Legislatívny proces k zákonu 221/2019
Legislatívny proces k zákonu 308/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 221/2019, dátum vydania: 22.07.2019

A. Všeobecná časť

Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe. Fyzické osoby a právnické osoby v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Cieľom predkladaného návrhu je v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe. Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy

potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,

potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,

potvrdenie o návšteve školy a

výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

Návrh zákona v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

Návrh zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

2

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

február 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám a pri úradnej činnosti dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy a rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe, keďže si tieto skutočnosti orgány verejnej moci môžu overiť prostredníctvom informačných systémov, ku ktorým majú autorizovaný prístup. Druhá vlna znižovania byrokracie odbremení fyzické osoby a právnické osoby od povinnosti predkladania nasledovných potvrdení a výpisov:- potvrdenie o daňových nedoplatkoch,

3

- potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,- potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení, - potvrdenie o návšteve školy a - výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.

4. Dotknuté subjekty

Fyzické osoby, právnické osoby, orgány verejnej moci

5. Alternatívne riešenia

1. Zachovanie súčasného stavu - Táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických osôb a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady.2. Zvolená alternatíva - Nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri väčšine životných situácií, v ktorých prichádzajú do kontaktu, je neúčelné aby štát neustále opakovane od fyzických a právnických osôb preukazovanie jemu známych skutočností naďalej žiadal dokladaním potvrdení a výpisov v listinnej podobe.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

4

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Tibor Gajda, BSBA, Oddelenie riadenia IT zdrojov verejnej správy, Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, tibor.gajda@vicepremier.gov.sk, 02/20928192

12. Zdroje

Dáta - Štatististický úrad SRPočetnosti - jednotlivé registreSprávne poplatky - jednotlivé registreTechnické riešenie - jednotlivé registre, NASES, niektoré OVMSpolupráca so zdrojovými registrami a ich odbornou pracovnou silou.

Zoznam zdrojových registrov (jednotlivé registre):

IS SP – Informačný systém sociálnej poisťovne

RIS – Rezortný informačný systém ministerstva školstva vedy a výskumu SR

IS Dôvera – Informačný systém zdravotnej poisťovne Dôvera

IS Union – Informačný systém zdravotnej poisťovne Union

IS ZP – Informačný systém všeobecnej zdravotnej poisťovne

IS RPO – Informačný systém registra právnických osôb, ktorý obsahuje potrebné dáta o výpisoch z ministerstva vnútra SR

IS FS – Informačný systém finančnej správy

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na informatizáciu

Komisia súhlasí s tým, že predmetný materiál predpokladá pozitívne vplyvy na informatizáciu. V časti 6.2. je uvedený isvs_4858 IS SP informačný systém sociálnej poisťovne, ktorý je však podľa MetaIS, zneplatnený. Naviac, uvedený systém bol v minulosti zapísaný do MetaIS s odlišným názvom systému. Uvedenú skutočnosť je potrebné uviesť do súladu s reálnym stavom.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

5

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie pripomienok: Pripomienky Komisie boli akceptované a zapracované.

6

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

Všeobecná pokladničná správa

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

6 228 850

612 000

492 000

240 000

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

4 258 000

612 000

429 000

240 000

Ministersvo školstva, vedy, výskumu a športu SR - prispôsobenie IS RIS

1 106 850

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

264 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Finančná správa SR – prispôsobenie IS FS

100 000

0

0

0

Ostatné orgány verejnej moci – Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

500 000

0

0

0

7

z toho:

- vplyv na ŠR

5 728 850

612 000

492 000

240 000

Rozpočtové prostriedky

5 728 850

612 000

492 000

240 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

500 000

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

5

5

5

5

- vplyv na ŠR

5

5

5

5

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

35 570

106 700

106 700

106 700

- vplyv na ŠR

35 570

106 700

106 700

106 700

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

6 228 850

612 000

492 000

240 000

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

4 258 000

612 000

492 000

240 000

Ministersvo školstva, vedy, výskumu a športu SR - prispôsobenie IS R IS

1 106 850

0

0

0

8

Ministerstvo financií SR - Data Centrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

264 000

0

0

0

Ministerstvo financií SR - Finančná správa SR – prispôsobenie IS FS

100 000

0

0

0

Ostatné orgány verejnej moci – Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

500 000

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie potvrdení a výpisov od občana/podnikateľa v listinnej forme, na právne účely. Tieto potvrdenia a výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, a to po uhradení správneho poplatku štátu. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

9

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy a výskumu SR, Štatistickým úradom SR, Sociálnou poisťovňou SR, zdravotnými poisťovňami, DataCentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska a Finančnou správou SR.

Kvantifikované výdavky na rok 2019 pre ÚPPVII na modul portálu pre orgány verejnej moci, integráciu zdrojových registrov, projektové riadenie, starostlivosť o konzumentov, biznis analýzy, školenia v sume, potrebnú publicitu a nové personálne kapacity v hodnote 4 258 000 eur a prispôsobenie informačných systémov pre MŠVVŠ SR v sume 1 106 850 eur, pre Ministerstvo financií SR - Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska v sume 264 000 eur, pre Sociálnu poisťovňu SR v sume 500 000 eur a pre Finančnú správu SR v hodnote 100 000 eur. Výdavky sú nevyhnutné pre realizáciu technického riešenia, školení, projektového riadenia a celý náklad spojený so zavádzaním novely do praxe pre jednotlivé orgány verejnej moci, ktoré budú môcť prostredníctvom kvalifikovaného technického riešenia nahliadať na dané výpisy a potvrdenia.

Služba bude poskytovaná zamestnancom verejnej správy, ktorí si priamo prostredníctvom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované v tabuľke č. 1 za občana bezodplatne na zákonom stanovené účely.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

10

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Vplyv na orgány verejnej moci predstavuje úspory bežných výdavkov vyplývajúcich z agendy vyhotovenia potvrdení a výpisov.

Výpočet vychádza z dát početností jednotlivých výpisov a potvrdení za obdobie 12 kalendárnych mesiacov. Zohľadnením nákladov na materiál a prácu. Zohľadnená je taktiež delená účinnosť a nábehová krivka projektu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy. Tieto výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za podnikateľa/občana. Táto skutočnosť je kvantifikovaná v tabuľke „správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom)“.

Početnosti výpisov (spolu) s počtom strán v listinnej forme (Tabuľka č. 2.2.4.1):

Početnosti vydaných výpisov na všetkých miestach za akýmkoľvek účelom

Rok 2017

Priemerný počet A4

Počet A4 celkom

Potvrdenie o návšteve školy

1 200 000

1

1 200 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

40 000

1

40 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

200 000

1

200 000

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

80 000

1

80 000

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

262 000

1

262 000

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

125 647

1

125 647

Výpis z registra nadácií

150

1

150

Výpis z registra občianskych združení

4100

1

4100

Výpis z registra neinvestičných fondov

150

1

150

Výpis z registra neziskových organizácií

1 185

1

1 185

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

150

1

150

SPOLU

1 913 382

11

1 913 382

11

Správne poplatky prepočítané s početnosťou a sumou (celkom) (Tabuľka č. 2.2.4.2):

Správne poplatky nasledovne

Poplatok / Rok 2018

Početnosť

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0 eur

1200000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

0 eur

40000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0 eur

200000

0 eur

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0 eur

80000

0 eur

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

0 eur

262000

0 eur

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

0 eur

125647

0 eur

Výpis z registra nadácií

5 eur

150

750

Výpis z registra občianskych združení

5 eur

4100

20500

Výpis z registra neinvestičných fondov

5 eur

150

750

Výpis z registra neziskových organizácií

5 eur

1185

5925

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

5 eur

150

750

SPOLU

28 075

Úspory nákladov na prácu zamestnancov verejnej správy (Tabuľka č. 2.2.4.3):

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (super hrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vydania jedného potvrdenia , výpisu

20 min.

Náklad na priemerné trvanie vydania jedného potvrdenia, výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vydaných potvrdení a výpisov za obdobie 12 mesiacov

1 913 382

Ročná úspora celkom

2 674 750 eur

Náklady na prácu zamestnancov verejnej správy spojené s novou povinnosťou vyhľadať si potvrdenia a výpisy za občana/podnikateľa (Tabuľka č. 2.2.4.4):

12

Prepočet nákladov na vydanie výpisu v listinnej forme

Zamestnanec VS

Náklad na hodinu práce vo verejnej správe (superhrubá mzda)

9,75 eur

Priemerné trvanie vyhľadanie jedného potvrdenia , výpisu

20 min.

Náklad na priemerné vyhľadanie jedného potvrdenia, výpisu

3,25 eur

Celková početnosť vyhľadaných potvrdení a výpisov za obdobie 12 mesiacov

1 913 382

Ročná úspora celkom

-2 674 750 eur

Poznámka: Presné rozloženie kvantifikovaných úspor a dodatočných nákladov spojených s vydávaním potvrdení a výpisov bude MF SR predložené po vypracovaní podrobnej analýzy konzumentov, ktorá je súčasťou dodávky riešenia. Úspory sú vyrátané kvalifikovaným odhadom, nakoľko neexistuje číselník, či register orgánov verejnej moci.

13

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

-7 018,75

-28 075

-28 075

-28 075

Rok 2019 je vypočítaný pomerne od účinnosti novely zákona s predpokladom 1.9.2019

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

-7 018, 75

-28 075

-28 075

-28 075

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

14

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – modul portál pre OVM a integrácie zdrojových registrov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

4 258 000

612 000

492 000

240 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

35 570

106 700

106 700

106 700

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 430

37 300

37 300

37 300

Tovary a služby (630)2

4 114 000

468 000

348 000

96 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

4 258 000

612 000

492 000

240 000

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

15

2. Ministerstvo školstva, vedy a výskumu – prispôsobenie IS RIS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 106 850

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

1 106 850

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 106 850

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

16

3. Sociálna poisťovňa – prispôsobenie IS SP

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

500 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

500 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

500 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

17

4. Ministerstvo Financií SR - DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

264 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

264 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

264 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

5. Finančná správa SR – prispôsobenie IS Finančnej správy

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

18

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

100 000

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

100 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

100 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

19

MZDOVÉ DOPADY

1. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu - Modul integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

5

5

5

5

z toho vplyv na ŠR

5

5

5

5

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,333

1 778,333

1 778,333

1 778,333

z toho vplyv na ŠR

1 778,333

1 778,333

1 778,333

1 778,333

Osobné výdavky celkom (v eurách)

48 000

144 000

144 000

144 000

Rok 2019 je vypočítaný pomerne od účinnosti novely zákona s predpokladom 1.9.2019

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

35 570

106 700

106 700

106 700

z toho vplyv na ŠR

35 570

106 700

106 700

106 700

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

12 430

37 300

37 300

37 300

20

z toho vplyv na ŠR

12 430

37 300

37 300

37 300

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

21

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

5 387

Spoločnosti s ručením obmedzeným

200 782

Ostatné obchodné spoločnosti

1 317

Družstvá

1 367

Štátne podniky

13

Príspevkové organizácie

663

22

Rozpočtové organizácie

6 366

Živnostníci

323 948

Ostatné právne formy

33 050

Spolu subjekty podľa právnej formy

597 272

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2017

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol konzultovaný s jednotlivými zástupcami zdrojových registrov, partnermi projektu, bankovým sektorom, IT asociáciou, počas uplynulých mesiacov. Konzultácie boli uskutočnené osobne.

Body konzultácií:

-Návrh technického riešenia

-Metodika

-Súčasná prax

-Budúce praktické aplikovanie zákona

Výsledok konzultácii bol pozitívny v hľadaní riešení a ich aplikácie

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

23

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zníženiu finančných nákladov na správnych poplatkoch za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri potvrdeniach nie sú vyberané správne poplatky. Tieto potvrdenia a výpisy budú k nahliadnutiu zamestnancom štátnej správy, na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky.

Tabuľka č.2

Správne poplatky nasledovne

Správne poplatky/Rok 2017

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0

480 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na daniach

0

40 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0

80 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0

32 000

0

Výpis z registra nadácií

5

150

750

Výpis z registra občianskych združení

5

4 100

20 500

Výpis z registra neinvestičných fondov

5

150

750

Výpis z registra neziskových organizácií

5

1 185

5 925

Výpis z registra organizácií s medzinárodným prvkom

5

150

150

SPOLU

637 615

-28 075

Zdroj: jednotlivé registre

3.3.2 Nepriame finančné náklady

24

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

637 615

- 1 402 753

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie jedného výpisu 1 hodinu. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 7,05 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy 637 615 krát, čo je približne polovica z celkového objemu vyžiadaných výpisov.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Správne poplatky nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

25

prepočítaná na 1 hod.

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

637 615

-4 909 635,5

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na jedného podnikateľa boli vypočítané podielom čiastkových úspor podľa kategórií a celkovej úspory a počtom podnikateľov z tabuľky č.1

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

-0,05 eur

- 28 075

Nepriame finančné náklady

-2,35 eur

- 1 402 753

Administratívne náklady

-8,22 eur

- 4 909 653,5

Celkové náklady regulácie

-10,62 eur

- 6 340 481,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

26

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

27

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcej služby verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytuje požiadavka na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č. 1, v listinnej forme, na právne účely. Tieto potvrdenia sú poskytované na určených miestach občanovi. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia na právne účely, či informácie, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

-

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Získavanie potvrdení, výpisov alebo informácií na právne účely elektronicky zamestnancom verejnej správy za občana, na zákonom stanovený účel.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

Potvrdenie o návšteve školy (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Potvrdenie o daňových nedoplatkoch (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení (zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)

28

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované v tabuľke č. sa poskytujú nasledovne:

Potvrdenie o návšteve školy - Príslušná škola

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení - Príslušná pobočka zdravotnej poisťovne

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení - Príslušná pobočka sociálnej poisťovne

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Meníme existujúcu službu návrhom novely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) . Táto zmena má priamy dopad. Prostredníctvom návrhu novely zákona proti byrokracii meníme 43 zákonov. Týmito zmenami oslobodzujeme občana od povinnosti predkladať spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba nepredpokladá zníženie priamych finančných nákladov, pretože tieto potvrdenia sú poskytované bezodplatne.

Tabuľka č. 1

Správne poplatky nasledovne

Rok 2017

Početnosť

Celkom EUR

Potvrdenie o návšteve školy

0 eur

720 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení

0 eur

120 000

0

Potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení

0 eur

48 000

0

29

Potvrdenie o dávkach nemocenského poistenia

0 eur

262 000

0

Potvrdenie o dôchodkových dávkach

0 eur

125 647

0

SPOLU

1 275 647

0

Zvýšenie priamych finančných nákladov

-

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,2 eur

1 275 647

-2 806 423,4

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jedného potvrdenia, či výpisu na právne účely trvá občanovi v priemere 1 hodinu. V

30

analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 1 275 647 potvrdení a občania tak strávili v priemere 1 275 647 hodín získavaním týchto potvrdení. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (1h) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo štátny zamestnanec, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Početnosť výpisov / podnikatelia

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

7,7 eur

1 275 647

-9 822 481,9

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia definované v tabuľke č. 1 na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie zákonne požaduje.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

31

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tieto zákonne požadujú, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať potvrdenia definované v tabuľke č. 1 na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

32

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

IS CSRÚ - Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_8213

IS JVP - Informačný systém Jednotného výberu poistného

B

isvs_6092

RIS - Rezortný informačný systém

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_8375

IS FS – Centrálny register finančnej správy (CRFS)

33

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

34

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

35

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 a 5

Navrhovaná úprava zohľadňuje rozšírenie pôsobnosti zákona o poskytovanie údajov na účel preukázania splnenia podmienky podľa osobitných predpisov teda skutočností či fyzická osoba alebo právnická osoba alebo nemá nedoplatok na zdravotnom poistení. Tieto údaje sú obsiahnuté v informačných systémoch zdravotných poisťovní, ktoré však nie informačnými systémami verejnej správy.

K bodu 2

Podľa aktuálneho znenia § 1 ods. 1 druhej vety zákona proti byrokracii údaje a výpisy získané z informačných systémov verejnej správy sa považujú za skutočnosti všeobecne známe, okrem údajov a výpisov z registra trestov vzhľadom na ich povahu a citlivosť. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladanou novelou zákona proti byrokracii sa rozširuje okruh údajov resp. informačných systémov, z ktorých si budú orgány verejnej moci údaje poskytovať i o ďalšie údaje, ktoré svojou povahou citlivé alebo napríklad predmetom daňového tajomstva, je potrebné rozšíriť okruh uvedenej výnimky. Avšak údaje získavané z informačných systémov Finančnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a postupom času i z ďalších evidencií, o ktoré sa plánuje v ďalších etapách zákon proti byrokracii rozširovať, sa ako vhodnejšie javí vyprecizovanie druhej vety § 1 ods. 1 zákona proti byrokracii, tak aby rovnako ako v aktuálnom znení šlo o notoriety, teda skutočnosti známe, ale podľa výkladu nie o „všeobecne známe skutočnosti“ (teda známe z bežného života), ale o skutočnosti „známe orgánom verejnej moci z ich úradnej činnosti“ (teda úradne známe). Takto formulovaná druhá veta § 1 ods. 1 zákona proti byrokracii zároveň spĺňa požiadavky ochrany osobných údajov ustanovené zákonom č. 18/2018 Z. z o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

K bodu 3 a 4

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy na účely zákona proti byrokracii, z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o informačný systém finančnej správy v časti týkajúcej sa daňových nedoplatkov t. j. nedoplatkov evidovaných daňovým úradom aj colným úradom v úhrne, informačný systém Sociálnej poisťovne v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, informačné systémy zdravotných poisťovní v časti týkajúcej sa nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení a údaje z centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov a centrálneho registra študentov.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na novelizačné body 1 a 5.

K Čl. II

36

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidáta na člena bankovej rady a zároveň sa ustanovuje postup, akým si Národná banka Slovenska vyžiada výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti kandidáta na člena bankovej rady.

K Čl. III

K bodu 1

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky dokladať k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ako povinnú prílohu potvrdenie daňového úradu, colného úradu, potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie, potvrdenie zamestnávateľa o zaplatení dane z príjmov a o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie a potvrdenie o štúdiu. Všetky uvedené doklady si Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky získa na základe údajov uvedených v žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 3

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky maloletému dieťaťu do 14 rokov potvrdenie o návšteve školy, ak navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky ako aj potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného na verejné zdravotné poistenie za dieťa a dĺžke trvania poistného vzťahu.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky dokladať k žiadosti potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu , Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.

K bodu 5

Ustanovuje sa postup, akým okresný úrad v sídle kraja získa výpis z registra trestov.

K bodu 6 a 7

Úprava ustanovenia v súvislosti s ustanovením § 9 ods. 15 zákona a § 14 ods. 1 zákona, kde je možná aj elektronická komunikácia.

K čl. IV

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať potvrdenie o návšteve školy žiaka alebo študenta školy so sídlom na území Slovenskej republiky z dôvodu odpustenia správneho poplatku pri podaní žiadosti na vydanie súhlasu na prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a za podanie žiadosti na činnosť súvisiacu s vykonávaním výskumu a prieskumu a s vykonávaním výskumno-vývojovej činnosti. Žiadateľ na účel odpustenia správneho poplatku poskytne údaje potrebné na overenie statusu žiaka alebo študenta. Taktiež sa upravuje terminológia vedecko-vývojovej činnosti v súlade so zákonom č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K Čl. V

37

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti členov orgánov neziskových organizácií. Zároveň sa upravuje postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť riaditeľa neziskovej organizácie preukazovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov, nie straším ako tri mesiace.

K Čl. VI

K bodu 1, 3 a 6

Navrhovaná úprava ustanovuje zákonnú podmienku pre udelenie licencie na vysielanie televíznej programovej služby, licencie na vysielanie rozhlasovej programovej služby a pre registráciu retransmisie. Žiadateľ nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu alebo voči colnému úradu, nedoplatky voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Splnenie týchto podmienok overí rada pre vysielanie a retransmisiu prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o licenciu na vysielanie televíznej programovej služby, žiadateľa o licenciu na vysielanie rozhlasovej programovej služby a žiadateľa o registráciu retransmisie dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu potvrdenie o nedoplatkoch voči daňovému úradu alebo colnému úradu, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch na sociálnom poistení a potvrdenie o nedoplatkoch na príspevku do fondu zamestnanosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. VII

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidátov na verejného ochrancu práv

tak, že kandidát predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Národná rada Slovenskej republiky získa výpis z registra trestov.

K čl. VIII

K bodom 1, 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 2

Upravuje sa sprístupňovanie údajov z Centrálneho registra študentov pre orgány verejnej moci na účely overenia statusu študenta podľa osobitných predpisov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ Centrálneho registra študentov poskytne orgánom verejnej moci údaje o študentovi v rozsahu meno a priezvisko vrátane titulov, dátum narodenia, názov vysokej školy a fakulty, na ktorej študuje,

formu štúdia, informáciu o prerušení alebo o skončení štúdia na účel overenia statusu študenta.

38

Údaje z Centrálneho registra študentov poskytované v kvalite zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zdrojovými registrami Centrálneho registra študentov a jednotlivé školské registre, ktoré poskytujú údaje do centrálnych registrov na mesačnej báze a aktualizujú ich. Nakoľko Centrálny register študentov nespĺňa náležitosti § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov údaje, ktoré budú z neho poskytované na začiatku akademického roka budú platné k poslednej aktualizácii údajov v Centrálnom registri študentov. Potvrdenie v listinnej podobe v prípade nedostupnosti údajov cez OverSi bude toto potvrdenie vydávať škola ako správca zdrojového registra študentov danej školy.

K Čl. IX

K bodu 1

Ustanovuje sa zákonná podmienka pre žiadateľa o poskytnutie štátnej záruky. Žiadateľ nesmie mať nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Splnenie týchto podmienok overí ústredný orgán štátnej správy, v ktorého vecnej pôsobnosti je vyhlásený rozvojový program, ktorého sa úver alebo emisia dlhopisov týka, prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie predkladania povinnej prílohy k žiadosti o poskytnutie štátnej záruky. Právnická osoba navrhovanou úpravou nebude povinná dokladať k žiadosti o poskytnutie štátnej záruky potvrdenia Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a potvrdenie daňového úradu, že nemá voči nim evidované nedoplatky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie štátnej záruky prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. X

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa odstráni nesúlad § 45 ods. 8 a § 72 ods. 2 vo vzťahu k § 44 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 177/2018 Z. z. V súčasnosti podľa § 44 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 177/2018 Z. z. len Ministerstvo životného prostredia SR ako jediný orgán ochrany prírody je oprávnené si vyžiadať výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja orgánmi ochrany prírody, ktoré nevyhnutne potrebujú pre výkon kompetencií podľa § 45 ods. 8 a § 72 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vyžiadať si výpis z registra trestov od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K Čl. XI

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti kandidátov na členov orgánov Ústavu pamäti národa tak, že kandidáti predložia iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým navrhovatelia členov správnej rady a dozornej rady Ústavu pamäti národa získajú výpis z registra trestov.

39

K Čl. XII

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytnúť údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú. Zároveň sa navrhuje v kontexte zjednocovania pojmológie zaviesť definíciu nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie.

Taktiež sa navrhovanou definíciou zavádza fikcia nedoplatku v prípade, ak povinnou osobou neboli predložené všetky mesačné výkazy poistného, t. j. v prípade, ak nie je splnená povinnosť podľa § 223 ods. 1 písm. f) alebo § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kým sa nepreukáže opak.

K Čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa aby daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nebude musieť predkladať potvrdenie o návšteve školy svojho dieťaťa ani potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa, ak dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Povinnosť predkladania potvrdenia o návšteve školy zostane zachovaná u tých daňovníkov, ktorých deti študujú na školách nevykazujúcich údaje do predmetného registra (napr. školy v zahraničí).

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zamestnanca dokladať zamestnávateľovi, ktorý spĺňa požiadavku zákona proti byrokracii, potvrdenie o návšteve školy dieťaťa, ktoré navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky na účel preukázania nároku na daňový bonus.

K bodu 3

Vypúšťa sa povinnosť prijímateľa podielu zaplatenej dane uvedeného vo vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane preukazovať notárovi potvrdením zo Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinnom poistnom. Notár si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XIV

K bodu 1

Navrhuje sa, aby bol obci na účel vedenia evidencie detí a žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky poskytnutý prístup do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky.

K bodu 2

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

K bodu 3

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením, že nemajú nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, Sociálnej poisťovni alebo zdravotným poisťovniam.

40

Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

K Čl. XVI

K bodom 1, 6, 8, 10, 13 a 15

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou.

K bodom 3, 4, 9, 11, 12 a 14

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2, 5 a 7

Navrhuje sa, aby žiadateľ o registráciu na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa dokladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému a daňovému úradu.

K bodu 16

Ustanovuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K Čl. XVII

K bodom 1, 4, 6, 10, 12 a 14

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov.

K bodu 3, 8

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby žiadateľ o registráciu na vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému a daňovému úradu.

41

K bodom 2, 5, 7, 9, 11 a 13

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XVIII

Navrhuje sa zjednodušenie administratívnych postupov pri preukazovaní bezúhonnosti na účely colných predpisov. Účelom poskytovania výpisu z registra trestov je najmä posúdenie splnenia kritérií na udelenie statusu SHS (čl. 39 Colného kódexu Únie). Zároveň colné predpisy splnenie kritéria podľa čl. 39 písm. a) Colného kódexu Únie vyžadujú aj v konaní o udelenie povolenia na poskytnutie celkovej záruky (čl. 95 ods. 1 písm. b) Colného kódexu Únie), konaní o povoleniach uvedených v čl. 233 ods. 4 Colného kódexu Únie, konaní o udelenie povolenia pravidelne umiestňovať tovar do colného režimu na základe zjednodušeného colného vyhlásenia (čl. 145 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446) a konaní o udelenie povolenia podať colné vyhlásenie formou zápisu do evidencie deklaranta (čl. 150 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446).

K Čl. XIX

K bodu 1

Precizovanie textu v súvislosti so zmenou prílohy č. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Prax v uvedenej oblasti ukázala, že môže dochádzať k mylným interpretáciám ustanovenia, ktoré sa precizuje v záujme právnej stability.

K bodu 3

Navrhovaná obsahová zmena príloh zákona nadväzuje na znižovanie administratívnej záťaže navrhovaných osôb a podnikateľov, ako aj na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. Zjednodušením príloh sa sleduje cieľ pružnejšie reagovať na potreby praxe a súčasne nadviazať na zjednodušenie a urýchlenie komunikačných procesov medzi orgánmi verejnej moci a občanmi pri získavaní informácií potrebných v súvislosti s vykonávaním bezpečnostných previerok navrhovaných osôb a podnikateľov.

K Čl. XX

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXI

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

42

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľov o dotáciu predkladať potvrdenie o daňových a colných nedoplatkoch.

K bodu 3

Navrhuje sa zrušiť povinnosť dokladať k žiadosti o dotáciu potvrdenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní o nedoplatkoch na povinnom poistnom a povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na vypustenie ustanovenia.

K Čl. XXII

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa rozširuje oprávnenie zdravotných poisťovní poskytovať v súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (zákon proti byrokracii) orgánom verejnej moci na účel podľa osobitných predpisov informáciu o pohľadávkach voči platiteľom poistného. Zároveň sa zavádza fikcia že poistenec alebo platiteľ nedoplatky, v prípade ak poistenec neoznámi, že je samoplatiteľ alebo samostatne zárobkovo činnou osobou alebo ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť vykazovať preddavky a teda nie je možné vyhodnotiť, či poistenec alebo platiteľ má alebo nemá pohľadávku po splatnosti.

K Čl. XXIII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti tým, že osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup akým si Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako overujúci podmienku bezúhonnosti vyžiada výpis z registra trestov.

K Čl. XXIV

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa aby, obec neustanovovala vo všeobecne záväznom nariadení povinnosť poplatníka predkladať potvrdenia o návšteve školy žiaka alebo študenta navštevujúceho školu, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, na účel zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku. Poplatník poskytne obci údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia žiaka alebo študenta potrebné na overenie statusu študenta. Obec si prostredníctvom informačného systému, ku ktorému má zriadený prístup overí tieto skutočnosti.

K Čl. XXV

K bodom 1 a 2

43

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby predkladať Ministerstvu vnútra SR a krajskému riaditeľstvu Policajného zboru ako prílohu k žiadosti potvrdenie Sociálnej poisťovne.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXVI

K bodu 1

Úprava súvisiaca zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K bodu 2

Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu daňových nedoplatkov colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Rady overovať údaje obsiahnuté v informačných systémoch.

K Čl. XXVII

K bodom 1 až 6

K rozsiahlej úprave zákona o registri trestov sa pristupuje z dôvodu reakcie na skutočnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii, kedy vyvstala najmä potreba vyprecizovania a jednoznačného oddelenia spôsobu overovania správnosti údajov a stotožňovania fyzických osôb a právnických osôb pri osobnom vyžiadaní si výpisu z registra trestov a pri vyžiadaní si výpisu z registra trestov elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie orgánmi verejnej moci za fyzickú osobu a právnickú osobu.

K bodom 7 a 8

Doplnenie a zosúladenie ustanovenia z dôvodu overovania podmienky bezúhonnosti alebo spoľahlivosť kandidátov na členov disciplinárnych senátov Kanceláriou Národnej rady SR a MSSR v nadväznosti na zákon o sudcoch a prísediacich predloženie návrhu kandidátov na členov disciplinárnych senátov do databázy, ktorí musia spĺňať podmienku bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom registra trestov.

K Čl. XXVIII

Úprava ustanovenia za cieľ zrušenie povinnosti žiadateľa o náhradné výživné dokladať k žiadosti potvrdenie o návšteve školy, ak žiak alebo študent navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky.

K Čl. XXIX

K bodu 1, 3 a 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 2

Upravuje sa sprístupňovanie údajov z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov pre orgány verejnej moci na účely overenia statusu žiaka alebo študenta podľa osobitných predpisov. Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správca

44

a prevádzkovateľ Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov orgánom poskytne orgánom verejnej moci údaje o študentovi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, typ školy a formu štúdia.

Údaje z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov poskytované v kvalite podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších. Zdrojovými registrami Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sú jednotlivé školské registre, ktoré poskytujú údaje do centrálnych registrov na mesačnej báze a aktualizujú ich. Nakoľko Centrálny registra detí, žiakov a poslucháčov nespĺňa náležitosti § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov údaje, ktoré budú poskytované z Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov na začiatku akademického roka budú platné k poslednej aktualizácii údajov vedenej v Centrálnom registri detí, žiakov a poslucháčov. Potvrdenie v listinnej podobe v prípade nedostupnosti údajov cez OverSi bude toto potvrdenie vydávať škola ako správca zdrojového registra študentov danej školy.

K Čl. XXX

K bodom 1 a 2

Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti v prípade, ak zamestnávateľ spĺňa podmienku zákona proti byrokracii tak, že osoba poskytne iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť predkladania výpisu z registra trestov tým zamestnávateľom, ktorí nespĺňajú podmienku zákona proti byrokracii. Dopĺňa sa postup zamestnávateľa, ktorý spĺňa požiadavku zákona proti byrokracii, akým si vyžiada výpis z registra trestov.

K bodu 3

Navrhovaná úprava zjednocuje terminológiu daňových nedoplatkov colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania potvrdení o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie ako povinných príloh k žiadosti o poskytnutie dotácie.

K Čl. XXXI

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú podmienky pre zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

K bodu 2

V navrhovanom novelizačnom bode sa vypúšťajú povinné prílohy k žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb a to potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 3

45

Legislatívna úprava súvisiaca s vyžiadaním výpisu listu vlastníctva.

K bodom 4 až 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 7, 10 a 12

Navrhovaná úprava ustanovení zjednocuje terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťajú povinné prílohy k žiadosti o finančný príspevok dokladať potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 9

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia. Existencia evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch bude právnou prekážkou vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na prvý štvrtý štvrťrok (teda aj na prvý štvrťrok príslušného rozpočtového roku). Do doby splnenia tejto podmienky neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov sa vyplatenie tohto finančného príspevku pozastaví. Súčasné znenie uvádzacej vety so slovami „nasledujúci štvrťrok“ spôsobuje, že aj napriek evidovaným nedoplatkom a ďalším skutočnostiam, môže byť finančný príspevok vyplatený aj v prvom štvrťroku príslušného rozpočtového roka a jeho vyplatenie môže byť pozastavené až na druhý štvrtý (t. j. „nasledujúci“) štvrťrok. Navrhovaným vypustením slov sa zabezpečí, že vyplatenie finančného príspevok sa pozastaví aj v prvom štvrťroku rozpočtového roka, ak nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky (vrátane neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch).

K bodu 11

Úprava je navrhovaná v záujme jednoznačnosti interpretácie ustanovenia. Existencia evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch bude právnou prekážkou vyplatenia finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa na prvý štvrtý štvrťrok (teda aj na prvý štvrťrok príslušného rozpočtového roku). Do doby splnenia tejto podmienky neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov sa vyplatenie tohto finančného príspevku pozastaví. Súčasné znenie uvádzacej vety so slovami „nasledujúci štvrťrok“ spôsobuje, že aj napriek evidovaným nedoplatkom a ďalším skutočnostiam, môže byť finančný príspevok vyplatený aj v prvom štvrťroku príslušného rozpočtového roka a jeho vyplatenie môže byť pozastavené až na druhý štvrtý (t. j. „nasledujúci“) štvrťrok. Navrhovaným vypustením slov sa zabezpečí, že vyplatenie finančného príspevok sa pozastaví aj v prvom štvrťroku rozpočtového roka, ak nebudú splnené zákonom ustanovené podmienky (vrátane neexistencie evidovaných splatných nedoplatkov na daniach a odvodoch).

K bodom 13 a 14

Ide o zosúladenie ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) na zavedenie legitimity Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a vyššiemu územnému celku, ako príslušným orgánom verejnej moci, na účely nimi vedených

46

konaní podľa zákona o sociálnych službách, žiadať o výpis z registra trestov Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie tak, ako to predpokladá Čl. XXVII predkladaného návrhu zákona.

Odôvodnenosť uplatnenia tejto pripomienky vychádza aj z interpretačnej a aplikačnej praxe ministerstva, ktoré je podľa § 79 ods. 1 písm. g) druhého bodu zákona o sociálnych službách správnym orgánom v konaniach o udelení alebo neudelení akreditácie na odbornú činnosť, o zmene akreditácie na odbornú činnosť, o predĺžení platnosti akreditácie na odbornú činnosť a o odňatí akreditácie na odbornú činnosť. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb, podľa § 79 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnych službách žiada o vydanie výpisu z registra trestov na účely overenia splnenia podmienky bezúhonnosti osôb podľa § 88 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnych službách.

Jednou z podstatných náležitostí žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť podľa § 88 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1.1.2019 údaje potrebné podľa osobitného predpisu na vyžiadanie výpisu z registra trestov

1. osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť, a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym zástupcom právnickej osoby, ktorá žiada o udelenie akreditácie na odbornú činnosť,

2. zodpovedného zástupcu za vykonávanie odbornej činnosti,

3.fyzickej osoby, ktorá bude odbornú činnosť priamo vykonávať.

K Čl. XXXII

K bodom 1, 2, 3 a 5

Legislatívna úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 4

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry doklad o zriadení mimovládnych neziskových organizácii.

K bodu 6

Navrhuje sa aby splnenie podmienok overoval Audiovizuálny fond.

K Čl. XXXIII

Zmenou ustanovenia sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XXXIV

K bodu 1

Navrhovaná úprava ustanovenia za cieľ zjednotenie terminológie daňových a colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K bodu 2

Navrhuje sa vypustenie povinnosti dokladania potvrdení o nedoplatkoch na daniach, na cle, na poistnom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie a nedoplatkoch na príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

47

K bodu 3

Precizovanie textu ustanovenia z hľadiska lepšej zrozumiteľnosti.

K bodu 4

Zosúladenie so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. XXXV

K bodom 1 a 5

Ustanovuje sa podmienka pre poskytnutie stimulov. Žiadateľ o stimuly nemôže mať daňové nedoplatky, nedoplatky na sociálnom a zdravotnom poistení a nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, nedoplatky na zdravotnom poistení a daňové nedoplatky.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa daňové nedoplatky na účely tohto zákona nezahŕňájú pod pojem nevysporiadané finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

K Čl. XXXVI

K. bodu 1

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa v súlade so zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon proti byrokracii“) sa predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu žiadateľa, členov dozorného orgánu žiadateľa a odborného garanta sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

K bodu 3

Navrhuje sa, aby sa na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa a odborného garanta, v prípade ak ho žiadateľ - fyzická osoba určila, v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali údaje o týchto osobách potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie s informačným systémom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

48

K bodu 4

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti členov štatutárneho orgánu žiadateľa, členov dozorného orgánu žiadateľa a odborného garanta sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali doklady potrebné na overovanie údajov a vyhľadávanie osôb v registri trestov.

K bodu 5

Údaje o žiadateľovi, ktorým je právnická osoba vrátane zahraničných právnických osôb, sú upravené v novo navrhnutom písmene c) v odseku 6 zákona č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní”).

K bodu 6

Navrhuje sa, aby na preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa, a odborného garanta žiadateľa, ak je určený, sa v súlade so zákonom proti byrokracii predkladali doklady potrebné na overovanie údajov a vyhľadávanie osôb v registri trestov.

K bodu 7

Podľa § 22a ods. 4 písm. a) a ods. 14 písm. c) zákona o finančnom sprostredkovaní môže byť poskytovateľom osobitného finančného vzdelávania aj fyzická osoba ako aj zahraničné právnické osoby. Z uvedeného dôvodu by bezúhonnosť resp. dôveryhodnosť mali preukazovať aj tieto osoby.

K bodu 8

Podľa § 23 ods. 3 písm. b) a c) zákona o finančnom sprostredkovaní dôveryhodnosť preukazujú podriadené subjekty navrhovateľovi ku dňu podania návrhu na zápis do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri podľa § 13 zákona o finančnom sprostredkovaní, resp. zamestnanec finančného agenta alebo finančného poradcu ku dňu začatia vykonávania činnosti, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi.”

K Čl. XXXVII

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednotenie terminológie nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. XXXVIII

K bodu 1

Navrhované znenie zjednocuje terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. XXXIX

Navrhovanou úpravou sa upravuje oprávnenie správcu dane poskytnúť údaje o stave účtu ( daňových nedoplatkoch) daňového subjektu pre orgány verejnej moci, ktoré potrebné pri výkone úradnej činnosti podľa osobitných predpisov.

49

K Čl. XL

K bodu 1

Navrhované znenie ruší povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutí dotácie na podporu cestovného ruchu potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K bodu 2

Zjednotenie terminológie daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

K Čl. XLI

K bodom 1 a 3

V navrhovanej právnej úprave sa ustanovujú podmienky pre poskytnutie dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou. Žiadateľ nesmie mať daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na povinné starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Pôdohospodárska platobná agentúra si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustenie povinností pre žiadateľov o poskytovanie dotácie prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLII

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis z registra mimovládnych a neziskových organizácií. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLIII

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie výpis o zriadení mimovládnych neziskových organizácii. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLIV

K bodu 1 a 3

50

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť poskytnúť údaje štatutárneho zástupcu žiadateľa potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

K bodu 2

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať výpis z registra mimovládnych organizácií a výpis z obchodného registra. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky.

K Čl. XLV

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ teda obec nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLVI

K bodu 1

Legislatívna úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 2

Vypúšťa sa podmienka poskytovania súhlasu so spracovaním údajov na účel vyžiadania výpisu z registra trestov, nakoľko naplnené požiadavky zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a predmetný súhlas je nadbytočný.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnych skratiek v § 3 ods. 6 zákona.

K Čl. XLVII

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa podmienka pre vydanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a na sprostredkovateľskú činnosť aby žiadateľ nemal daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na povinné starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 4

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a na sprostredkovateľskú činnosť potvrdenia daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. XLVIII

Cieľom navrhovanej úpravy je zjednotenie terminológie daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na

51

povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K Čl. XLIX

K bodom 1, 3, 7, 11, 13, 15, 18 a 21

Navrhovanou zmenou sa upravuje postup pri preukazovaní bezúhonnosti. Upravuje sa postup preukazovania bezúhonnosti tým, že osoba predloží iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a upravuje sa postup, akým colný úrad získa výpis z registra trestov. Zároveň sa v § 9 ods. 3 vypúšťa povinnosť žiadateľa o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov neprikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že nemá nedoplatky na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K bodom 2, 5, 8, 10, 12, 14, 17, 19 a 20

Navrhovaná úprava ustanovení za cieľ zjednotiť terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 4 a 9

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby žiadateľ o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu neprikladal k žiadosti potvrdenie, že nemá nedoplatky voči Sociálnej poisťovni na povinných odvodoch poistného a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 16

Cieľom návrhu je, aby žiadateľ o vydanie osvedčenia o registrácii na prevádzkovanie liehovarníckeho závodu a na pestovateľské pálenie ovocia neprikladal k žiadosti potvrdenie, že nemá nedoplatky na sociálnom poistení, na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Taktiež sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa prikladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že osoby, ktoré boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom a osoby, ktoré zanikli a boli personálne prepojené alebo majetkovo prepojené so žiadateľom v priebehu desiatich rokov pred podaním žiadosti, nemajú nedoplatky voči colnému úradu ani daňovému úradu.

K Čl. L

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K Čl. LI

52

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre študentov, ktorí občanmi Slovenskej republiky a žiadajú Fond na podporu vzdelávania o pôžičku, aby k žiadosti dokladali potvrdenie o návšteve školy, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky.

K Čl. LII

K bodom 1 a 3

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie doklad o zriadení mimovládnych neziskových organizácii. Ponecháva sa povinnosť predkladať doklad, ktorý identifikuje štatutárny orgán žiadateľa, ak údaje nie je možné získať z informačných systémov, nakoľko je nevyhnutné si overiť štatutára príjemcu dotácie, jeho právomoc a oprávnenosť vstupovať do zmluvných vzťahov a prijímať záväzky. Terminologické zosúladenie § 10 ods. 5 písm. c) (súčasné písmeno d)) s § 10 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c).

K bodom 2 a 4

Navrhovanou zmenou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o dotáciu preukazovať vlastnícke právo k stavbe dokladaním výpisu z listu vlastníctva. Vlastník stavby poskytne iba údaje, potrebné na vyžiadanie výpisu z listu vlastníctva. Ponecháva sa ustanovenie o predkladaní dokladu, ktorý preukazuje iné právo k stavbe, ak žiadateľ nie je vlastníkom stavby.

K Čl. LIII

K bodu 1

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3

Vypúšťa sa povinnosť pre správcu bytového domu preukazovať potvrdením, že žiadateľ o podporu nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Splnenie týchto podmienok si overí Štátny fond na podporu bývania prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 4

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vzhľadom na zmenu preukazovania splnenia všeobecných podmienok podpory v priebehu procesu podávania žiadostí.

K Čl. LIV

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K Čl. LV

Navrhovaná úprava má za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne. Zároveň sa ustanovuje, že finančnú spôsobilosť žiadateľa, ktorý sídlo na území Slovenskej republiky overuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

53

K Čl. LVI

K bodom 1, 2, 4 a 7

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodom 3 a 5

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 6 a 8

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku na podporu umenia prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Tieto skutočnosti si overí Fond na podporu umenia prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. LVII

Legislatívna úprava súvisiaca so zavedením zákona proti byrokracii do praxe.

K Čl. LVIII

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rôzne.

K Čl. LIX

K bodu 1

Zjednocuje sa terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Vzhľadom na rozšírenie okruhu podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia je potrebné rozšíriť aj okruh potvrdení, ktorými sa bude uvedená podmienka preukazovať.

K bodu 3

Cieľom navrhovanej úpravy byť určenie účelu vyžiadania elektronického výpisu z registra trestov ako aj vyšpecifikovanie subjektov (orgánov verejnej moci), ktoré oprávnené ho vyžiadať. Navrhovaným znením revidujeme okruh subjektov, ktorí povinní vyžiadať výpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 4

Navrhovaná úprava vyplýva zo skutočnosti, že agenda súvisiaca s overovaním splnenia podmienky bezúhonnosti pri fyzickej osobe, ktorá byť členom rady, patrí do kompetencie Úradu vlády Slovenskej republiky.

K bodu 5

54

Cieľom navrhovanej úpravy byť určenie účelu vyžiadania elektronického výpisu z registra trestov ako aj vyšpecifikovanie Úradu pre verejné obstarávanie ako orgánu verejnej moci, ktorý je povinný vyžadovať výpis z registra trestov prostredníctvom elektronickej komunikácie od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K Čl. LX

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti žiadateľov o zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov dokladať Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky kópiu zápisu o zriadení mimovládnych neziskových organizácií.

K Čl. LXI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXII

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štatutárneho orgánu sponzora dokladať k zmluve o sponzorstve čestné vyhlásenie, že nemá evidované nedoplatky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nedoplatky na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

K Čl. LXIII

K bodom 1 až 3 a 5

Legislatívno-technická úprava

vyplývajúca z aplikačnej praxe zákona proti byrokracii.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 8 a 9

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku na podporu umenia prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Tieto podmienky overuje Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

K Čl. LXIV

K bodom 1 a 2

Upravuje sa postup pri preukazovaní bezúhonnosti tak, že predseda a podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov poskytnú iba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Zároveň sa upravuje postup, akým Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Úrad na

55

ochranu osobných údajov ako navrhovatelia kandidátov na predsedu a podpredsedu úradu získajú výpis z registra trestov.

K Čl. LXV

K bodom 1 a 2

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI

K bodom 1 až 4

Slovensko doposiaľ nevyužilo v plnej miere benefity, ktoré priamo riadené programy Európskej únie členským štátom ponúkajú a je stále slabým prijímateľom tohto typu pomoci. Vzhľadom k týmto dôvodom je cieľom Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vytvoriť také prostredie, ktoré by stimulovalo a napomáhalo slovenským subjektom zapojiť sa do takto financovaných medzinárodných projektov. Zmena sa týka jednak explicitného doplnenia účelu dotácie (dofinancovanie projektov), možnosti financovať aj personálne náklady, ktoré tvoria veľkú časť projektov v oblasti informatizácie a digitálnych zručností a zmiernenia podmienok poskytovania dotácií, kedy žiadateľ nemusí mať spolufinancovanie vo výške 5%.

K bodu 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o poskytnutie dotácie dokladať k žiadosti čestné vyhlásenie, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení.

K Čl. LXVII

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje terminológia daňových nedoplatkov, colných nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie finančného príspevku z Národného jadrového fondu preukazovať, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení potvrdeniami daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Navrhuje sa, aby tieto podmienky overoval Národný jadrový fond.

K Čl. LXVIII

K bodu 1

56

Navrhovaná úprava za cieľ zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3

Vypúšťa sa podmienka poskytovania súhlasu so spracovaním údajov na účel vyžiadania výpisu z registra trestov, nakoľko naplnené požiadavky zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a predmetný súhlas je nadbytočný.

K bodu 4 a 5

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie individuálnej licencie dokladať k žiadosti potvrdenie, že nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatky na zdravotnom poistení. Ponecháva sa povinnosť dokladovania obdobných potvrdení zo zahraničia. Splnenie podmienok žiadateľa so sídlom na území Slovenskej republiky overuje Úrad pre reguláciu hazardných hier.

K bodu 6

Upravuje postup, akým Úrad pre reguláciu hazardných hier a Ministerstvo financií Slovenskej republiky získajú výpis z registra trestov.

K Čl. LXIX

Navrhuje sa aby zákon nadobudol účinnosť v časti týkajúcej sa dokladania potvrdení o návšteve školy, výpisov z registra mimovládnych organizácií a úprav reagujúcich na aplikačnú prax 1. septembra 2019. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení o daňových nedoplatkoch, nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a nedoplatkoch na zdravotnom poistení z dôvodu prispôsobenia jednotlivých informačných systémov sa navrhuje účinnosť zákona 1. decembra 2019.

Bratislava 17. apríla 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 308/2018, dátum vydania: 13.11.2018

Dôvodová správa


Všeobecná časť
Návrh zákona o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá z týchto hlavných dôvodov:
•Rozsiahla legislatívna úprava vyplývajúca z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, zvýšením jadrovej bezpečnosti a s aplikačnou praxou;
•Podrobnejšie rozpracovaná transpozícia smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2. 8. 2011) (ďalej len „smernica 2011/70/Euratom“);
•Zavedenie nových pravidiel pri stanovovaní výšky zdrojov, ktoré je potrebné zhromažďovať na činnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie (ďalej len záverečnej časti),zvýšenie transparentnosti pri spravovaní prostriedkov pre záverečnú časť a transponovanie súvisiacich odporúčaní Európskej komisie do návrhu zákona.
Návrhom nového zákona dochádza k zavedeniu zásadných zmien v oblasti rozdelenia zodpovedností za niektoré činnosti v záverečnej časti v Slovenskej republike uvedených v súvisiacej legislatíve a z dôvodu potreby zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Ide najmä o zákon č. 143/2013 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní atómovej energie (atómový zákon). Uvedenou novelou došlo okrem iného k zavedeniu nových povinností pre držiteľov povolení na prevádzku jadrových zariadení vo vzťahu k činnostiam súvisiacim so záverečnou časťou . Hlavnou zmenou vo vzťahu k týmto činnostiam bolo zavedenie novej povinnosti prevádzkovateľov jadrových elektrární odovzdávať všetky rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo v určených lehotách právnickej osobe poverenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Táto zmena však nebola úplne reflektovaná aj v súvisiacom rozdelení zodpovedností za jednotlivé činnosti a vyžaduje si dodatočnú úpravu viacerých ustanovení zákona o Národnom jadrovom fonde ako i atómového zákona.
Predkladaný návrh zákona mení súčasný režim prerozdelenia zodpovedností v oblasti jadrovej energetiky takým spôsobom, že do zoznamu činností, za ktoré v súčasnej právnej úprave nesie zodpovednosť štát, pribudnú aj ostatné činnosti, súvisiace so záverečnou časťou, konkrétne vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva (VJP). Touto zmenou dôjde k vytýčeniu jasnej hranice zodpovednosti medzi prevádzkovateľmi jadrových elektrární ako pôvodcami rádioaktívnych odpadov (RAO) a vyhoretého jadrového paliva a štátom, ktorý bude vecne zodpovedný za bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi až do ich finálneho uloženia na úložisku. Finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostáva na pôvodcoch odpadov. Takýto prístup je v súlade s ustanoveniami článku 4 smernice 2011/70/Euratom.
Prvýkrát sa v zákone explicitne vymenúvajú hlavné zásady a princípy financovania záverečnej časti, hoci väčšina princípov je zohľadnená už v súčasnej právnej úprave. Tieto zásady a princípy sú explicitne vymenované za tým účelom, aby pôsobili prierezovo v ostatných ustanoveniach návrhu
zákona, a aby sa nimi museli riadiť všetky činnosti záverečnej časti a osoby, ktoré sú v zákone uvádzané.
V súlade s Európskym štandardom a vzhľadom na odporučenie Európskej komisie z 24.októbra2006, ako aj vzhľadom k tomu, že za dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie RAO a VJP bude podľa návrhu tohto zákona zodpovedať štátom kontrolovaná organizácia poverená ministerstvom, zavádza sa obdobie, počas ktorého bude držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia odvádzať finančné prostriedky na účet Národného jadrového fondu (ďalej len „jadrový fond“), s tým, že jadrový fond je zodpovedný za stanovenie výšky finančných prostriedkov na pokrytie všetkých činností záverečnej časti. Týmto inštitútom sa v súlade s odporúčaním Európskej komisie zabezpečí, aby boli primerané prostriedky k dispozícii vtedy, keď to bude potrebné, v dôsledku čoho sa zvýši aj miera jadrovej bezpečnosti v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Tiež sa dopĺňajú niektoré kompetencie a povinnosti rady správcov, dozornej rady, riaditeľa a hlavného kontrolóra. Nad rámec súčasnej právnej úpravy sa definujú kvalifikačné požiadavky a minimálna prax pre hlavného kontrolóra. V záujme vylúčenia konfliktu záujmov sa vylučuje, aby člen rady správcov bol zároveň členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia alebo súhlasu vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Týmto inštitútom sa návrh zákona viac približuje štandardom medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu týkajúcich sa pôsobenia pracovníkov jadrového fondu v činnostiach, ktoré sú mimo záujmov potrebných na výkon povinností jadrového fondu.
Návrh zákona v súlade s atómovým zákonom rozširuje povinnosť odvádzať finančné prostriedky do jadrového fondu aj na iné prevádzkované jadrové zariadenia ako jadrové elektrárne vyrábajúce elektrinu, ktoré sa budú vyraďovať z prevádzky po ich odstavení, pričom vzniknutý rádioaktívny odpad sa bude následne ukladať v príslušnom úložisku. Tým sa zjednocuje prístup k finančnému zabezpečeniu likvidácie jadrových zariadení a zvyšuje miera finančného zabezpečenia záverečnej časti.
Súčasná legislatíva neupravuje pravidlá, podľa ktorých sa majú vypočítať povinné príspevky a povinné platby, pričom ich výšku stanovuje priamo Národná rada Slovenskej republiky zmenou zákona. Štandardnou medzinárodnou praxou však je, aby sa takáto výška stanovovala na základe vopred známych, verejne dostupných, objektívne stanovených a právne záväzných kritérií.
Jednou z ťažiskových zmien predkladaného návrhu zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou je nová úprava spôsobu výpočtu a stanovenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, premietnutá do nariadenia vlády. Vzhľadom k tomu, že výrobca elektriny nebude zodpovedať za dlhodobé skladovanie a vyraďovanie (táto zodpovednosť sa prenáša na štát), výrobca elektriny už nebude oprávnený žiadať jadrový fond o poskytnutie týchto prostriedkov na uvedené účely. O poskytnutie týchto prostriedkov bude oprávnený požiadať štát, t. j. právnická osoba poverená ministerstvom.
.
V záujme zvýšenia transparentnosti ako aj expertízy pri určovaní týchto výšok, vzniká preto akútna potreba, zaviesť nezávislé pravidlá, podľa ktorých sa bude určovať výška týchto povinných príspevkov a povinných platieb. Navrhuje sa, aby výšku povinných príspevkov a povinných platieb navrhovala rada správcov v spolupráci s prevádzkovateľmi jadrových zariadení podľa osobitných pravidiel. V zmysle týchto pravidiel sa bude ich výška určovať podľa medzinárodne aplikovateľných pravidiel, na základe údajov od prevádzkovateľov, ekonomických analýz a samozrejme v súlade s vnútroštátnou politikou a vnútroštátnym programom. Konečný návrh výšky povinných príspevkov a povinných platieb predloží jadrový fond ministerstvu, ktoré ho po
prerokovaní predloží vláde na schválenie. Samotné výšky jednotlivých príspevkov a platieb určí vláda nariadením. Zároveň sa navrhuje, že výška povinných príspevkov nebude naviazaná na aktuálnu trhovú cenu elektriny a bude obsahovať iba fixnú časť, vypočítanú na základe očakávaných budúcich nákladov a obdobia prevádzky daného jadrového zariadenia. Upresňuje sa, že povinnosť hradiť povinné príspevky a povinné platby do jadrového fondu zanikne dňom odstavenia príslušného zariadenia na účely jeho vyraďovania.
V súlade so Smernicou Rady Európskych č. 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, ako aj v súlade so zákonom číslo 87/2018 Z.z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa povinnosť zložiť zábezpeku vzťahuje iba na vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu s vysokoaktívnym rádioaktívnym žiaričom.
Na strane výdavkov sa podrobnejšie špecifikuje štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ktoré môžu byť hradené z prostriedkov jadrového fondu. Štruktúra a rozsah oprávnených nákladov, ako aj štruktúra a rozsah spracovania a schvaľovania kalkulácie finančných prostriedkov požadovaných z jadrového fondu budú ustanovené vyhláškou ministerstva. Zároveň sa úplne vypúšťa možnosť uhrádzania prostriedkov jadrového fondu na krytie nákladov počas obdobia ukončovania prevádzky z prostriedkov jadrového fondu, pričom zodpovednosť za tieto náklady bude niesť priamo držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia.
Formalizuje sa súčinnosť jadrového fondu s úradom pri posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.
Návrhom zákona sa zároveň transponuje smernice2011/70/Euratom. Smernicou 2011/70/Euratom sa stanovujú požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi tak, aby sa zamedzilo zaťažovaniu budúcich generácií a aby sa zabezpečilo bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi tak, aby boli chránení zamestnanci a široká verejnosť pred nebezpečnými účinkami ionizujúceho žiarenia. Smernicou 2011/70/Euratom sa zabezpečuje poskytovanie potrebných informácií verejnosti a jej účasť v procesoch súvisiacich s nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, samozrejme po zohľadnení informácií, ktoré by sa mohli zneužiť spôsobom, aby ohrozili obyvateľstvo a životné prostredie. Smernica 2011/70/Euratom zároveň ustanovuje špecifické požiadavky pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi od vzniku až po uloženie.
Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsahu potrebných legislatívnych úprav, vyplývajúcich z významných koncepčných zmien, ktoré súvisia s prerozdelením hlavných zodpovedností za činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky ako aj z aplikačnej praxe.
Predkladané znenie návrhu zákona taktiež zohľadňuje zmeny v pôsobnosti zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudnutím účinnosti zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. aprílu 2018.

Zhodnotenie platnej právnej úpravy v oblasti vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi
Platná právna úprava v Slovenskej republike je obsiahnutá v zákone č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Týmto zákonom bol zriadený jadrový fond, ktorý nahradil Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Jadrový fond sa zriaďuje ako štátny fond, ktorého hlavnou úlohou je sústreďovať finančné prostriedky na záverečnú časť jadrovej energetiky a spravovať tieto prostriedky oddelene od finančných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení takým spôsobom, aby boli tvorené v dostatočnom objeme, dostatočne rýchle disponibilné, použiteľné len na úhradu oprávnených nákladov na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie, na nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy a na záverečnú časť nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi.
Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti. Držitelia povolení na činnosti súvisiace so záverečnou časťou pritom majú právny nárok na poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu, ktoré tam na základe tohto zákona odvedú držitelia povolení na prevádzku jadrových zariadení na výrobu elektriny, za predpokladu splnenia v zákone vymedzených podmienok pre poskytnutie týchto prostriedkov.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia záväzkov a povinností prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktoré im vyplývajú zo zákona o mierovom využívaní jadrovej energie a z tohto zákona, a preto Slovenská republika neručí za záväzky jadrového fondu a jadrový fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
Strategické riadenie jadrového fondu vykonáva rada správcov. Členov rady správcov na návrh príslušného ministra a predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda. Za plnenie rozhodnutí rady správcov zodpovedá riaditeľ jadrového fondu.
Účelnosť, hospodárnosť a správnosť nakladania s finančnými prostriedkami kontroluje hlavný kontrolór, ktorý je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu a za výkon svojej činnosti zodpovedá priamo ministrovi.
Vzhľadom na účelové viazanie prostriedkov jadrového fondu sú prostriedky vedené na osobitných podúčtoch a v analytickej evidencii pre každé jednotlivé jadrové zariadenie – elektráreň a pre vyraďovanie každého jednotlivého jadrového zariadenia osobitne a osobitne aj pre spoločné činnosti pre všetky jadrové zariadenia (príprava, budovanie a prevádzka úložísk, uskladňovanie vyhoretého paliva, prípadne jeho vývoz a dovoz). Radu správcov, ktorú vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra, tvoria štyria správcovia podúčtov, ktorí osobne zodpovedajú za prostriedky na
účtoch, ktoré spravujú a ďalej dvaja podpredsedovia (jeden na návrh ministra financií a ďalší na návrh predsedu úradu) a predseda.
Dozorným a kontrolným orgánom jadrového fondu je dozorná rada. Jej pôsobnosť je v zákone taxatívne vymedzená.
Tvorba zdrojov jadrového fondu vychádza z tej základnej požiadavky, že zdroje na vyraďovanie jadrových zariadení a na ostatné činnosti záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie má vytvárať prevádzkovateľ jadrového zariadenia, resp. pôvodca VJP a RAO. Táto požiadavka zmluvy o EUROATOM-e je premietnutá do právneho poriadku Slovenskej republiky aj v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon), zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Hlavným zdrojom príjmu jadrového fondu sú povinné príspevky od prevádzkovateľov jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu. Výška príspevku sa stanovuje na základe sadzieb, uvedených priamo v zákone a skladá sa z fixnej a variabilnej zložky. Fixná zložka príspevku je odvodená od veľkosti inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a variabilná zložka ako percentuálny podiel z výnosov z predanej elektriny. Takýto princíp zabezpečoval dostatočné príjmy jadrového fondu v období, kedy trhová cena elektrickej energie dlhodobo rástla. Pokles cien elektrickej energie môže spôsobiť nedostatočné napĺňanie príjmov jadrového fondu s ohľadom na budúce záväzky na strane výdavkov.
Súčasná právna úprava rieši aj vysporiadanie tzv. historického deficitu prostriedkov, v jadrovom fonde, ktorý predstavuje výpadok zdrojov, ktoré mali byť naakumulované počas prevádzkovania jadrových elektrární pred 1. januárom1995, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 254/1994 Z. z. Jedným zo zdrojov jadrového fondu je odvod, ktorý vyberá prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučných sústav. Tento zdroj je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie vytváraných počas prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, a to vo výške dlhu vytvoreného ku dňu účinnosti zákona, pričom platia ustanovenia nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z. zo 6. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre jadrový fond. Odvod je súčasťou ceny dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny.
Zdrojmi jadrového fondu sú aj úroky a pokuty ukladané úradom za porušenie atómového zákona.
V súlade s § 21 atómového zákona náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhradí jadrový fond. Tieto náklady je štát povinný refundovať formou dotácie zo štátneho rozpočtu. Ide o nakladanie s jadrovým materiálom a s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré pochádzajú z náhodných záchytov, alebo z trestnej činnosti, ktorých pôvodca podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru Slovenskej republiky alebo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky nie je známy a teda o nakladanie a likvidáciu jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu, za ktoré podľa atómového zákona a medzinárodných dohôd zodpovedá štát.
Dotácie zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté jadrovému fondu aj z iných dôvodov (napr. na základe medzinárodných zmlúv o jadrovej a radiačnej bezpečnosti, alebo z dôvodov predčasného ukončenia prevádzky jadrového zriadenia a pod.).
Súčasná právna úprava nerieši finančné zabezpečenie likvidácie jadrových zariadení iných ako jadrových zariadení vyrábajúcich elektrinu, ktoré sú v Slovenskej republike prevádzkované. Ide najmä o spracovateľské linky určené na úpravu a spracovanie rádioaktívnych odpadov a o sklady určené na skladovanie vyhoretého jadrového paliva.

Prostriedky jadrového fondu sú vedené na osobitných podúčtoch pre jednotlivé jadrové elektrárne a pre jednotlivé činnosti súvisiace so záverečnou časťou jadrovej energetiky. Je zriadený osobitný účet na krytie nákladov na výkon správy jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu (napr. náklady na vypracovanie stratégie vyraďovania a jej pravidelnú aktualizáciu, náklady na činnosť dozornej rady, odmeny za výkon funkcie členom rady správcov a pod.) do výšky 1% z ročných príjmov jadrového fondu, pričom na krytie nákladov súvisiacich so správou jadrového fondu je možné použiť aj finančné prostriedky naakumulované na podúčte.
Účely, na ktoré je možné použiť prostriedky jadrového fondu, sú v zákone taxatívne vymedzené (pozitívne i negatívne). V súlade so základnými princípmi pre použitie týchto prostriedkov vyplývajúcimi zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi je možné tieto prostriedky použiť len na vyraďovanie jadrových zariadení a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (všetkého druhu), nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, na úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia vo vyraďovaní za škody spôsobené jadrovou udalosťou, na investície a činnosti s tým súvisiace a na správu jadrového fondu. Prostriedky určené na prípravu a výstavbu úložísk zahŕňajú v sebe aj náklady na kúpu pozemkov na zriadenie úložísk. Ukladanie rádioaktívnych odpadov či vyhoretého paliva je z podstaty vždy lokálnym riešením celospoločenského problému – potreby. Súčasný zákon však explicitne neumožňuje poskytovať prostriedky pre stimuláciu lokalít – obcí, ktoré berú na seba akýkoľvek druh záťaže z implementácie a realizácie tejto celospoločenskej potreby a ktoré, v súlade s požiadavkou predmetnej smernice Európskej únie aj v súlade s praxou v iných štátoch, budú účastné na súvisiacich rozhodovacích procesoch. Skúsenosti iných štátov ukazujú, že v rámci potreby vývoja hlbinného ukladania RAO či vyhoretého paliva je vytvorenie legislatívneho rámca pre stimuláciu dotknutých obcí jedným z kľúčových.
Prostriedky jadrového fondu nie je možné použiť na podnikanie alebo na akúkoľvek inú hospodársku činnosť, alebo finančné operácie, alebo na zábezpeku na získanie finančných prostriedkov na tieto činnosti.
Zákon vymenováva podmienky pre poskytnutie prostriedkov jadrového fondu, okruh osôb, ktoré sú oprávnené prijímať prostriedky ako aj dokumentáciu, ktorú je žiadateľ povinný predložiť ako súčasť svojej žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Jednou z podmienok poskytnutia finančných prostriedkov je, že účely a činnosti, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade s vnútroštátnym programom.
Prostriedky z jadrového fondu sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, v ktorej musí byť jednoznačne vymedzený účel poskytnutia prostriedkov, ich výška, vecné a časové čerpanie, spôsob kontroly použitia, sankcie pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití poskytnutých prostriedkov a zodpovedné osoby za nakladanie s prostriedkami poskytnutými z jadrového fondu, ako aj spôsob zúčtovania poskytnutých prostriedkov. Zmluva musí obsahovať aj podmienky pre vypovedanie zmluvy a prípadné odstúpenie od zmluvy v prípade neplnenia povinností zmluvných strán. Aplikačnou praxou sa identifikovala potreba definovania štruktúry a rozsahu oprávnených nákladov, ktoré by žiadatelia mali uvádzať vo svojich žiadostiach, aby bolo možné dôslednejšie posúdiť oprávnenosť a účelnosť požadovaných finančných prostriedkov. Takáto povinnosť v súčasnom zákone nie je explicitne zadefinovaná.
Na prípravu rozpočtu jadrového fondu a na hospodárenie s jeho prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko ide o štátny fond.

Jadrový fond každoročne zostavuje návrh rozpočtu, ktorý po prerokovaní s ministerstvom a s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) predloží na schválenie vláde. Rozpočet jadrového fondu sa zostavuje v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtov subjektov verejnej správy.
Kontrolu hospodárenia s prostriedkami jadrového fondu okrem ministerstva financií vykonáva aj hlavný kontrolór jadrového fondu. Tým nie je dotknutá pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky podľa osobitného zákona.
Súčasný zákon o jadrovom fonde je vecne previazaný s atómovým zákonom, ktorého gestorom je úrad. Zatiaľ čo atómový zákon pokrýva najmä aspekty bezpečnosti a definuje hlavné zásady a zodpovednosti pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon o jadrovom fonde rieši pomerne úzky aspekt finančného zabezpečenia záverečnej časti. Preberá pojmy zadefinované atómovým zákonom, najmä jednotlivé etapy existencie jadrových zariadení a s tým súvisiace typy povolení na činnosti. V súčasnosti však chýba bližšie previazanie medzi dokumentáciou žiadateľov o vydanie povolení na niektoré činnosti podľa atómového zákona, ktorá sa obsahovo venuje práve záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie, s jadrovým fondom a ich pôsobnosťou.
Novelou atómového zákona zákonom č. 143/2013 Z. z. boli doplnené nové povinnosti prevádzkovateľov jadrových zariadení o povinnosť odovzdávať vyhoreté jadrové palivo za účelom skladovania a rádioaktívne odpady za účelom spracovania a následného ukladania v stanovených lehotách od ich produkcie, a to právnickej osobe určenej ministerstvom. Na druhej strane však neboli adekvátne upravené hranice zodpovedností medzi prevádzkovateľmi a touto právnickou osobou, resp. štátom za odovzdané VJP a RAO. V dôsledku uvedenej novely došlo k vzniku konfliktu medzi povinnosťou prevádzkovateľa odovzdať rádioaktívny odpad ešte pred odovzdaním na úložisko a povinnosťou prevádzkovateľa zodpovedať za takýto odpad až do jeho odovzdania na úložisko. Takýto stav je právne nejasný a môže vyvolať nejednoznačný výklad a aplikáciu legislatívy.
S problematikou záverečnej časti jadrovej energetiky a financovania s ňou súvisiacich činností súvisí aj problematika dodržiavania základných princípov radiačnej ochrany tak, ako sú upravené v zákone číslo 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Previazanosť so zákonom o jadrovom fonde je v súčasnosti najmä z pohľadu spravovania finančných zábezpek zložených na účet jadrového fondu žiadateľmi o vydanie povolení na činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnym vysokoaktívnym žiaričom, posudzovania žiadostí o poskytnutie prostriedkov z jadrového fondu aj z pohľadu radiačnej bezpečnosti a účasti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na tvorbe a pripomienkovaní vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu. Zmenou a doplnením zákona o národnom jadrovom fonde zákonom č. 87/2018 Z. z. sa taktiež upustilo od vyberania finančnej zábezpeky za činnosti vedúce k ožiareniu s rádioaktívnymi žiaričmi pre kategóriu iných ako vysokoaktívnych rádioaktívnych žiaričov v súlade s legislatívou Európskej únie.
Jadrový fond v spolupráci s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s držiteľmi povolení vydanými podľa atómového zákona zabezpečuje tvorbu, aktualizáciu a priebežné plnenie úloh, vyplývajúcich zo Stratégie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie. Zákonom 143/2013 Z. z. boli do zákona o jadrovom fonde včlenené ustanovenia vyplývajúce z transpozície smernice 2011/70/Euratom.V súlade s textom smernice 2011/70/Euratom sa Stratégia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie pretransformovala na dva dokumenty, a to Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátna politika“) a Vnútroštátny program na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátny program“). Súčasný zákon definuje obsah oboch

dokumentov. Rada správcov predkladá návrh vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu ministerstvu na prerokovanie. Ministerstvo predkladá vnútroštátnu politiku a vnútroštátny program vláde na schválenie.
Záväzky SR z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania JZ, nakladania s VJP a RAO
Záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv v oblasti vyraďovania jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vyplývajú najmä zo Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „dohovor“), ktorý pre Slovensko nadobudol platnosť 18. júna 2001 a bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 125/2002 Z. z.
Podľa tohto dohovoru konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi má štát – Slovenská republika. Podľa článku 7 a 9 dohovoru každá zmluvná strana urobí opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli vypracovávané koncepčné plány a technické opatrenia na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na nakladanie s vyhoretým palivom, vrátane stratégie záverečnej časti palivového cyklu a aby sa tieto koncepčné plány inovovali pri využití nových informácií. Podľa čl. 17 dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala urobiť potrebné inštitucionálne opatrenia po uzatvorení úložiska. Podľa článku 22 dohovoru každá zmluvná strana sa zaviazala vytvoriť primerané finančné zdroje a finančné podmienky na bezpečné vyraďovanie jadrových zariadení, na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a na vykonávanie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska.
Zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EUROATOM) vyplývajú určité záväzky v oblasti spolupráce pri vede a výskume zameranej na mierové využívanie jadrovej energie a určité záväzky o vzájomnom poskytovaní informácií v tejto oblasti. Problematiku tvorby zdrojov a použitia finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi však zmluva o založení EUROATOM neupravuje.
Z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti poskytovania štátnej pomoci je rozhodujúcim článok 107 (predtým čl. 87) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Odsek 1 článku 107 tejto Zmluvy ustanovuje:
„Ak sa touto Zmluvou neustanoví inak, podpora poskytovaná štátom, alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša súťaž, alebo hrozí narušením súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je – pokiaľ to ovplyvňuje trh medzi členskými štátmi – nezlučiteľná so spoločným trhom“. Teda podľa tejto Zmluvy pre posúdenie toho, či ide o štátnu pomoc, musia byť súčasne splnené tieto tri podmienky:
1. podpora je poskytovaná štátom, alebo zo štátnych prostriedkov,
2. jej poskytnutie znamená takú ekonomickú výhodu, že sa tým naruší súťaž, alebo hrozí
narušenie hospodárskej súťaže,
3. poskytnutie podpory ovplyvní trh medzi členskými štátmi.
Podpora, ktorá je poskytovaná štátom, alebo štátom kontrolovanou agentúrou, napr. Národnou atómovou agentúrou, alebo Národným jadrovým účtom, alebo štátnou spoločnosťou, ako je tomu v Českej republike, Švédsku, Fínsku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, z finančných prostriedkov, ktoré odviedol do týchto agentúr z fondov (štátnych alebo semištátnych), alebo na tieto účty na základe zákonnej povinnosti, prevádzkovateľ jadrového zariadenia, nie je teda neprípustnou štátnou pomocou. Financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou z fondu spravovaného štátom, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú povinné príspevky od držiteľov povolení na prevádzkovanie jadrových elektrární uložené zákonom a ktoré budú poskytnuté na financovanie činností súvisiacich so záverečnou časťou pre osobitne zákonom ustanovený alebo
9
štátom zriadený subjekt, ktorý bude špeciálne zriadený na vykonávanie činností súvisiacich so záverečnou časťou(a teda nie pre držiteľa povolenia na prevádzkovanie jadrovej elektrárne) nie je považované za štátnu pomoc.
Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Správy o využívaní finančných zdrojov určených na likvidáciu jadrových elektrární, ktorú uverejnila Komisia Európskych spoločenstiev v úplnom znení dňa 26. 10. 2004 pod č. j. KOM (2004) 719 a ktorú Komisia predložila na prerokovanie Európskemu parlamentu a Rade.
Ciele nového zákona
Vo všeobecnosti ciele navrhovanej právnej úpravy možno vymedziť nasledovne:
1.ponechať v platnosti hlavné črty existujúceho modelu finančného zabezpečenia záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v SR a pôsobnosti jadrového fondu,
2.rozšíriť oblasť zodpovednosti štátu v záverečnej časti aj o činnosti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva,
3.rozšíriť povinnosť odvádzať povinné platby do jadrového fondu aj na ostatné jadrové zariadenia, ktoré sa budú v budúcnosti vyraďovať z prevádzky,
4.vytvoriť nový, efektívny, transparentný a spravodlivý spôsob stanovovania výšky povinných príspevkov a povinných platieb do jadrového fondu, ktorý je nezávislý od aktuálnej situácie na trhu s elektrickou energiou,
5.bližšie špecifikovať štruktúru a rozsah oprávnených nákladov hradených z prostriedkov jadrového fondu,
6.zosúladiť zodpovednosti subjektov pôsobiacich v záverečnej časti s povinnosťami definovanými atómovým zákonom vo vzťahu k nakladaniu s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
7.pripraviť návrh novej právnej úpravy tak, aby jeho ustanovenia zásadným spôsobom nezasahovali do pôsobnosti dotknutých platných právnych predpisov a rozsah prípadnej novelizácie súvisiacich zákonov bol čo najmenší.
Účelom návrhu zákona je vylepšiť súčasný model prerozdelenia zodpovedností v záverečnej časti a jeho finančného zabezpečenia tak, aby sa zohľadnili nasledovné konkrétne ciele:
1.rozdeliť zodpovednosť za jednotlivé činnosti záverečnej časti tak, aby ju mali tie právnické osoby, ktoré tieto činnosti vykonávajú,
2.bližšie špecifikovať zodpovednosť štátu za všetky činnosti záverečnej časti, dlhodobé skladovanie, vyraďovanie a ukladanie a ich výkonom poveriť právnickú osobu, v ktorej má 100% majetkovú účasť, pričom finančná zodpovednosť za tieto činnosti zostane na prevádzkovateľoch jadrových zariadení,
3.rozšíriť okruh povinných prispievateľov do jadrového fondu aj na prevádzkovateľov ostatných jadrových zariadení, iných ako jadrové elektrárne,
4.zaviesť nový spôsob výpočtu a prehodnocovania výšky povinných príspevkov prevádzkovateľov jadrových zariadení do jadrového fondu, nezávislý od aktuálnych trhových a prevádzkových podmienok,
5.vyňať obdobie ukončovania prevádzky z aktivít hradených z prostriedkov jadrového fondu,
6.explicitne špecifikovať rozsah oprávnených nákladov prijímateľov prostriedkov z jadrového fondu, ktoré je možné uhrádzať,
7.formalizovať spoluprácu jadrového fondu a úradu na posudzovaní dokumentácie podľa prílohy č. 1 k atómovému zákonu, ktorá obsahovo súvisí s činnosťami záverečnej časti.
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.

Osobitná časť
K čl. I
K § 1
Ustanovenia § 1 definujú predmet zákona a účel zákona.
Zachováva sa štátny účelový fond – jadrový fond. Jadrový fond ako právnická osoba spravujúca finančné prostriedky na zabezpečenie činností v záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie bola prvýkrát v právnom poriadku Slovenskej republiky zriadená zákonom č. 254/1994 Z. z. pod pôvodným názvom Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení. Na tento zákon nadviazal zákon č. 238/2006 Z. z., ktorým sa zmenil názov účelového fondu na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Predkladaný návrh zákona preberá tento názov v skrátenej forme ako „Národný jadrový fond“. Odsek 2 v stručnosti definuje spôsob spravovania finančných prostriedkov jadrovým fondom, ktorý na jednej strane je prijímateľom finančných príspevkov podľa princípov uvedených v ďalších ustanoveniach zákona, na druhej strane tieto prostriedky poskytuje oprávneným osobám, v rozsahu a za podmienok, ktoré sú takisto vymedzené týmto zákonom v príslušných ustanoveniach. Dôležitými atribútmi uvedenej pôsobnosti jadrového fondu je poskytovanie finančných prostriedkov v dostatočnom množstve a transparentným a nediskriminačným spôsobom, čím majú byť vytvorené základné predpoklady pre bezpečné nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami fondu.
Jadrový fond je konštituovaný ako štátny fond. Jeho finančné prostriedky sú vedené v Štátnej pokladnici a sú súčasťou verejných financií, je zriadený zákonom, jeho správcom je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom – ministerstvo, zdroje jadrového fondu, spôsob a účely použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon a rozpočet jadrového fondu v konečnom dôsledku schvaľuje vláda. Hlavným zdrojom príjmov však nie je štátny rozpočet, alebo od neho odvodené zdroje, ale povinné príspevky a povinné platby od prevádzkovateľov jadrových zariadení a odvody určené na krytie historického dlhu, ktoré sú účelovo viazané len na v zákone taxatívne vymedzené účely súvisiace s realizáciou záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie.
Popritom jadrový fond zabezpečuje financovanie nakladania s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu z prostriedkov štátneho rozpočtu a spravovanie finančných zábezpek určených na krytie nakladania s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi.
Vzhľadom na účely, na ktoré majú byť prostriedky jadrového fondu použité, musia byť tieto prostriedky chránené pred komerčnými rizikami, konkurzom a oslobodené od dane z príjmov.
K § 2
Definujú sa pojmy používané na účely tohto zákona a sú vymenované hlavné činnosti, ktoré sa realizujú v oblasti záverečnej časti a zahŕňajú všetky činnosti, od ukončenia prevádzky jadrového zariadenia za účelom jeho vyradenia, cez samotné vyraďovanie jadrového zariadenia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania, skladovanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov, ich prepravu a manipuláciu s nimi až po ukladanie v úložisku a inštitucionálnu kontrolu nad týmto úložiskom. Ďalej sa tu definujú na účely tohto zákona činnosti súvisiace s nakladaním s jadrovými a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a zavádza sa definícia povinného príspevku a povinnej platby. Uvedené činnosti korešpondujú s pojmami, ktoré
definuje a používa atómový zákon a zákon o radiačnej ochrane. Definícia historického dlhu je prevzatá z nariadenia vlády č 426/2010 Z. z.
K § 3
Návrh zákona explicitne uvádza štyri hlavné zásady, ktorými sa riadi financovanie činností záverečnej časti vo väzbe na zdroje finančných prostriedkov pre financovanie popísané v §10 ods. 1. Všetky činnosti vychádzajú z doterajšej praxe, z medzinárodných štandardov platných pre túto oblasť a príslušnej európskej legislatívy (najmä smernica Rady 2009/71/Euratom).
Základný princíp, ktorý finančnú zodpovednosť za záverečnú časť prenáša na toho, kto rádioaktívny odpad vyprodukoval, je jednotný pre väčšinu krajín sveta, ktoré využívajú jadrovú energiu. Povinnosť držiteľa povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia znášať náklady na financovanie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie sa považuje za splnenú zaplatením povinných príspevkov a povinných platieb vo výške podľa § 10 ods. 4. Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia nezodpovedá za hospodárenie jadrového fondu so zaplatenými povinnými príspevkami a povinnými platbami.
Zásady sústreďovania, spravovania a rozdeľovania finančných príspevkov, nediskriminácie, transparentnosti, zhodnocovania a dostatočnosti majú za cieľ zabezpečiť trvalo udržateľné a spravodlivé financovanie všetkých činností záverečnej časti. Finančné prostriedky v jadrovom fonde sú deponované len na účely plnenia činností záverečnej časti a na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, resp. v prípade potreby na nakladanie s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi, ktoré vykonáva Slovenská republika prostredníctvom štátom určenej právnickej osoby v súlade s atómovým zákonom a so zákonom o radiačnej ochrane a ktoré sú v súlade s týmto zákonom.
Nutnou podmienkou pre organizáciu týchto činností je dodržiavanie podmienok jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany, ktoré sú bližšie rozpracované v samostatných právnych predpisoch.
Účelom týchto zásad je ich prierezové pôsobenie v ostatných ustanoveniach návrhu zákona, a ich nadradenosť voči týmto ustanoveniam. V prípade akýchkoľvek nejasností alebo pochybností pri akýchkoľvek činnostiach v záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie a pri nakladaní s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi by sa mal jadrový fond a účastníci záverečnej časti mierového využívanie jadrovej energie riadiť týmito zásadami.
K § 4
Ustanovenia týkajúce sa správy a usporiadania jadrového fondu kopírujú súčasný právny stav s jedinou zmenou a to, že správca podúčtu nie je orgánom jadrového fondu. Správu jadrového fondu, a teda usmerňovanie poskytovania, používania a iného nakladania s finančnými prostriedkami vykonáva, obdobne ako je tomu u štátnych fondov, ústredný orgán štátnej správy – ministerstvo. Dohľad nad nakladaním s prostriedkami vykonáva ministerstvo spolu s ministerstvom financií a spolu s úradom, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade jadrového fondu.
Strategické riadenie jadrového fondu – teda tvorbu vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom vrátane ich aktu