Trestný zákon 300/2005 účinný od 01.11.2009 do 30.11.2009

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa RAJTÁRA, Ondreja DOSTÁLA, Alojza BARÁNIKA, Natálie BLAHOVEJ a Petra OSUSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, predkladajú poslanci Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský.

    Účelom návrhu zákona je vypustenie trestného činu ohovárania z Trestného zákona. Tento trestný čin býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti.

Zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007 v  Rezolúcii č. 1577. Generálny tajomník Rady Európy Thorbjörn Jagland vyzval v máji 2016 pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače členské krajiny, aby zabezpečili, že ich vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa ohovárania nebudú viesť k autocenzúre v médiách a nebudú oslabovať verejnú diskusiu v spoločnosti.

Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe. Zmenu tejto nelichotivej situácie by síce bolo možné dosiahnuť aj cestou znižovania trestných sadzieb, prípadne úpravou skutkovej podstaty trestného činu ohovárania, ale predkladatelia považujú za najlepšie riešenie úplné zrušenie tohto trestného činu a jeho vypustenie z Trestného zákona.

Niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu (Francúzsko, Bulharsko, Chorvátsko a Srbsko). Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne. V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska ohováranie ako trestný čin zrušili v roku 2009. V roku 2009 zrušili trestný čin ohovárania aj v Írsku. V Rumunsku zrušili trestný čin ohovárania pri prijímaní nového trestného zákonníka v januári 2014. V Čiernej Hore zrušili trestný čin ohovárania v roku 2011. Trestné je iba šírenie informácií týkajúcich sa osobného a rodinného života, za ktoré je peňažný trest. V Macedónsku trestný čin ohovárania neexistuje. Cyprus zrušil trestný čin ohovárania v roku 2003. Existuje trestný čin „verejnej urážky s cieľom vyprovokovať útok“ s maximálnou sadzbou 1 mesiac väzenia alebo pokuta.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v  súlade s  Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.


DOLOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Rajtár, Ondrej Dostál, Alojz Baránik, Natália Blahová a Peter Osuský

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    nie je upravená v práve Európskej únie
b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

A.2. Vplyvy:
 
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
 

 X
 
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
 

 X
 
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy  na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
 


 X
 
4. Vplyvy na životné prostredie
 
 X
 
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
X
 
 
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

    Navrhuje sa vypustenie skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (§ 373).

K čl. II

Ide nevyhnutnú legislatívnu úpravu v Trestnom poriadku, vyvolanú vypustením skutkovej podstaty trestného činu ohovárania z Trestného zákona (čl. I).

K čl. III

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona.


 

Vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

46

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Súčasné postavenie a kvalita práce pedagogických zamestnancov ako hlavných akté rov vzdelávania nezodpovedá náročným požiadavkám vedomostnej spoločnosti deklarovanej Európskou úniou (ďalej len „únia“). Ak budú pokračovať negatívne trendy, ktoré ohrozujú pedagogickú profesiu, napr. znižovanie sociálneho statusu, deprofesionalizácia, únik kvalifikovaných pedagogických zamestnancov zo školstva a iné, môžu byť ohrozené funkcie školy, školských zariadení, zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, v ktorých sa uskutočňuje výchovno-vzdelávací proces (ďalej len "škola a školské zariadenie“) ako jedného z pilierov inštitucion álnej štruktúry spoločnosti.

Reformy uskutočňované v krajinách únie v posledných dvoch desať ročiach menia tradičné prístupy k profesii a reflektujú zmenu chápania vzdelávania. Kvalita pedagogických zamestnancov a podpora ich práce v rozvinutých demokraciách je jednou z priorít štátnej vzdelávacej politiky. V súčasnosti sa pedagogickí zamestnanci považujú za nositeľov vzdelanosti v zmysle odovzdávania kultúrnych hodnôt a kultivácie mladej generácie. Zvyšuje sa spolo čenská požiadavka na pedagogických zamestnancov ako spoluaktérov realizácie stratégií podporujú cich udržateľný rozvoj, ekonomickú prosperitu a sociálnu spravodlivosť. Neustále sa zvyšujúce požiadavky na výkon pedagogických zamestnancov, aby boli aj inovátormi, manažérmi, konzultantmi i tvorivými zamestnancami, si vyžadujú nové profesijné kompetencie.

V posledných rokoch dvadsiateho storočia sa celosvetová krí za pedagogickej profesie prejavila nízkym spoločenským statusom, finančným ocenením, zhoršením pracovných podmienok, slabou previazanosťou vzdelávania s pož iadavkami trhu práce. Kríza pedagogickej profesie na Slovensku sa prejavuje najmä

- nízkou atraktívnosťou pedagogickej profesie; priemerná nominálna mzda v školstve v roku 2007 tvorila 82,6 % priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Bratislava),

- nedostatkom a nerovnomernosťou kvalifikovanosti pedagógov v jednotlivých regiónoch; v roku 2005 bola najvy ššia kvalifikovanosť u učiteľov materských škôl 97,6 % a najnižšia u učiteľov špeciálnych stredných škôl 56,7 % (Zdroj: Ústav informácií a prognóz školstva, Bratislava),

- feminizáciou profesie; v roku 2005 bolo 80 % žien (Zdroj: tamže),

- starnutím pedagogických zborov;

- nejasným profesijným statusom a identitou pedagóga.

Deväťdesiate roky minulého storočia znamenajú výrazný obrat v prístupe k vý chove a vzdelávaniu postihnutých a postihnutím ohrozených detí a žiakov v Slovenskej republike. V súlade s hlavnými princípmi, ktoré sú zdôrazňované kľúčovými medzinárodnými organizá ciami (OSN, UNESCO), je nevyhnutné vytvárať podmienky pre realizáciu včasnej diagnostiky a starostlivosti o postihnuté deti a žiakov. Z uvedených dôvodov je potrebné odborných zamestnancov škôl a školský ch zariadení, ktorí vykonávajú dôležité odborné úkony, bez ktorých by nebola možná výchova a vzdelávanie postihnutých žiakov, vnímať ako súčasť personálu, potrebného pre výchovu a vzdelávanie detí a žiakov. Odborní zamestnanci zároveň poskytujú svoje služby aj ostatným deťom a žiakom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom, čím zohrávajú významnú ú lohu aj v oblasti rozvoja osobností žiakov a ich kariérového poradenstva.

Zákon rieši v celom rozsahu aj problematiku odborných zamestnancov škôl a školský ch zariadení, ktorí svojimi suportívnymi činnosťami sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí a žiakov škôl a školských zariadení.

Vláda Slovenskej republiky si pred tvorbou svojho Programového vyhlásenia na roky 2006 až 2010 plne uvedomovala, že podmienkou zvyšovania kvality vo vzdelávaní je zlepšenie spoločenského a ekonomického postavenia pedagógov, zlepšenie ich pracovného prostredia a regenerácie pracovnej sily. Cieľom vlá dy Slovenskej republiky je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala, že vytvorí také legislat ívne a ekonomické rámce, aby učitelia v čo najväčšej miere spĺňali odborné a morálne predpoklady na výkon tohto náročného povolania. Vláda Slovenskej republiky sa taktiež zaviazala, ž e bude podporovať vzdelávacie programy pre učiteľov na všetkých stupňoch škôl a vypracuje koncepciu kariérového rastu učiteľov.

Zvyšovanie kvality vzdelávania a zlepšenie spoločenského postavenia pedagogický ch zamestnancov po novembri 1989 navrhovali koncepčne riešiť viaceré programové dokumenty - Duch školy (1990), Premeny školstva na Slovensku do roku 2000 (1992), Konštantín (1994) a Milénium (2000).

Všetky uvedené koncepcie si kládli za cieľ podstatne zvýšiť spoločenské a finančné ocenenie pedagogických zamestnancov, zlepšenie prípravy pedagogických zamestnancov, ako aj ich ďalšie vzdelávanie a prepojenie vzdelávania s rozvojom škôl a školských zariadení. Ž iadali vypracovať systém ochrany pedagogických zamestnancov pred nadmernou psychickou záťažou, legislatívne upraviť ochranu učiteľov pred agresivitou zo strany žiakov i rodičov, diferencovať vý kony pedagogickej profesie a odborných činností a zaviesť spravodlivé hodnotenie a odmeňovanie.

Postavenie pedagogických zamestnancov v Slovenskej republike v súč asnosti komplexne neupravuje samostatná právna úprava. Postavenie pedagogických zamestnancov v krajinách Európskej únie pri výkone ich profesie je legislatívne riešené rôznymi prístupmi. Samostatný prá vny predpis (zákon, resp. nariadenie vlády) rieši postavenie pedagogických zamestnancov v Èeskej republike, Poľsku a v Maďarsku. Vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska je tá to problematika riešená samostatnou časťou o právach a povinnostiach pedagogických zamestnancov v zákone o výchove a vzdelávaní.

Bežným spôsobom riešenia postavenia pedagogických zamestnancov v krajinách Euró pskej únie je uplatňovanie viacerých osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov ako doposiaľ aj na Slovensku.

Podkladom pre tvorbu navrhovaného zákona o pedagogických zamestnancoch boli, okrem vyšš ie uvedených materiálov aj koncepcie vypracované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a schválené vládou Slovenskej republiky a to konkrétne Koncepcia profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systé me, ktorá bola schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 367 z 18. apríla 2007, Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenstva a jeho implementáciu do praxe schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č. 283, Koncepcia špeciálno-pedagogického poradenstva schválená vládou Slovenskej republiky uznesením č 282. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 sa uzniesla na ich implementovaní do praxe a uložila zapracovať do Koncepcie profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systéme profesijný rozvoj odborných zamestnancov výchovného a psychologického poradenstva, definovať ich rovnocenne s pedagogickými zamestnancami a zaradiť ich v systéme profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov do kategórie výchovno-poradenský a terapeuticko-výchovný zamestnanec.

Na základe uvedených materiálov a uznesení vlá dy Slovenskej republiky vypracovalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky Návrh legislatívneho zámeru zákona o postavení pedagogických zamestnancov, ktorý navrhol rie šiť problematiku postavenia pedagogických zamestnancov komplexne, s ohľadom na kvalitu pedagogickej práce v priamej závislosti od zvyšovania profesijných kompetencií vo všetkých formách kontinuálneho vzdelá vania. Zvyšovanie profesijných kompetencií bude smerovať k profesionalizácii pedagogickej práce a reflektovaniu potrieb učiacej sa spoločnosti a znalostnej ekonomiky.

Legislatívny zámer zákona o postavení pedagogických zamestnancov bol schválený vl ádou Slovenskej republiky jej uznesením č. 878 zo dňa 17. októbra 2007 a uložil ministrovi školstva predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o postavení pedagogických zamestnancov.

Zákon utvára legislatívne podmienky na zásadné zmeny v systéme odmeň ovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v nadväznosti na kontinuálne vzdelávanie týchto skupín zamestnancov, ktoré sa uplatnia v novelizovanom zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorý ch zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novela sa predkladá ako čl. III návrhu tohto zákona.. Zá kon upravuje podmienky kontinuálneho vzdelávania, akreditácie programov kontinuálneho vzdelávania, zavedenie nového kreditového a kariérového systému pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Rovnako zákon upravuje starostlivosť o pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v oblasti zdravotnej starostlivosti a regenerácie pracovnej sily, sociálnej starostlivosti, prevencie pred nárastom agresie a násilia a morálneho oceňovania.

Účelom zákona v zmysle uvedeného je komplexné riešenie postavenia, profesijné ho rozvoja a kariérového rastu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl, školských zariadení a ostatných zariadení, v ktorých sa vykonáva výchova a vzdelávanie v odvetvovej pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy a taktiež pedagogických zamestnancov v zariad eniach pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Zároveň návrh zákona v č l. II upravuje príslušné ustanovenia Trestného zákona tak, aby pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec nadobudol právne postavenie verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte. Táto zmena spôsobí skutkový stav, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu proti verejnému činiteľovi, následne bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi pri výkone pedagogickej profesie a výkone odborných činností.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Odhad dopadov na verejné financie

Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov sa vychádzalo z predpokladanej 3 % medziročnej valorizácie platových taríf pedagogických zamestnancov a z jednotlivých ustanovení navrhovaného z ákona. Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov na rok 2012 sa vychádzalo z rozpočtov schválených na rok 2011, nakoľko na rok 2012 nie sú rozpočty schválené.

1.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá tieto nároky na verejné financie:

1.1.Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov20096108,00 6202,82 63015,00 spolu25,82 201061025,00 6208,80 63024,00 spolu57,80 201161026,00 6209,15 63025,00 spolu60,15 2012

61027,00 6209,50 63026,00 spolu62,50 Na základe čl. I § 44 Ministerstvo školstva SR zriaďuje akreditačnú radu. Akreditačná rada bude pozostávať z 3 interných zamestnancov. Na posúdenie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania budú členmi akreditačnej rady externí – odborní zamestnanci. Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť akreditačnej rady bude realizované v rámci limitu schválených výdavkov kapitoly Ministerstva školstva SR na jednotlivé roky.

1.2.Finančné náklady spojené s financovaní m pracovného voľna pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610 620 630 spolu 20106102 780,3548,259,07724,0040,0048,00620978,6816,982,72254,0014,0017,00630835,34 spolu4 594,3765,2311,79978,0054,0065,0020116102 864,9749,709,07746,0041,0050,006201 008,4717,502,72262,0017,7017,70630860,76 spolu4 734,2067,2011,791 008,0058,7067,7020126102 952,5851,239,35769,0043,0051,006201 039,3118,003,30270,8015,2018,20630887,09 spolu4 878,9769,2312,651 039,8058,2069,20Na základe čl. I § 54 patrí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom pracovného voľna v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2010.

1.3.Finančné náklady pri obmedzenom výkone č innosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCNeštátnych zriaďovateľov2009610125,932,29 33,002,002,0062044,330,80 12,001,001,0063037,84 spolu208,103,09 45,003,003,002010610395,587,13 107,006,007,20620139,242,50 37,602,002,50630118,85 spolu653,689,63 144,608,009,702011610407,807,35 110,306,107,40620143,552,60 38,802,002,60630122,52 spolu673,879,95 149,108,1010,002012610420,277,57 113,706,40 7,70620147,942,66 40,002,20 2,70630126,27 spolu694,4810,23 153,708,6010,40Na základe čl. I § 9 počas pozastavenia vý konu pedagogickej činnosti a výkonu odbornej činnosti patrí pedagogické mu zamestnancovi a odbornému zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by mu nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti a výkon odbornej činnosti. Výška funkčného platu podľa prvej vety sa zvy šuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol pozastavený výkon pedagogickej činnosti alebo výkon odbornej činnosti. Predpokladáme, že roč ne bude mať 1 ‰ pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov obmedzený výkon činnosti.

1.4.Finančné náklady spojené s financovaní m vakcíny proti chrípke pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCNeštátnych zriaďovateľov2009610 620 630673,0012,000,33191,0012,0011,00spolu673,0012,000,33191,0012,0011,002010610 620 630707,1512,200,33215,0012,0014,50spolu707,1512,200,33215,0012,0014,502011610 620 630735,1713,000,36226,0012,7015,20spolu735,1713,000,36226,0012,7015,202012610 620 630750,3013,600,37237,0013,30 16,00spolu750,3013,600,37237,0013,3016,00Na základe čl. I § 53 ods. 4 písm. a) zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi jedenkrát ročne preukázanú hodnotu vakcíny proti chrípke, najviac vo výš ke 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ak ju neuhrádza zdravotná poisťovňa zamestnanca. V roku 2008 boli vakcíny proti chrípke hradené zdravotnou poisťovňou zamestnanca. Na základe tejto skutočnosti predpokladáme, ž e aj v rokoch 2009 až 2012 bude zdravotná poisťovňa zamestnanca uhrádzať vakcíny proti chrípke. Z toho dôvodu predpokladáme, že vyčíslené finančné nebude potrebné zabezpečiť z prostriedkov zria ďovateľov.

1.5.Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti hepatitíde typu A a B pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCNeštátnych zriaďovateľov2012610 620 63011 254,54203,006,303 556,00200,00240,00spolu11 254,54203,006,303 556,00200,00240,00Na základe čl. I § 53 ods. 4 písm. b) zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi jedenkrát za 10 rokov 75 % preukázanej hodnoty vakcíny proti hepatitíde typu A a B, najviac v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

1.6.Finančné náklady spojené s úhradou nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti pre pedagogický ch zamestnancov a odborných zamestnancov:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2012610 620 6308 133,23149,008,502 615,00147,00176,00spolu8 133,23149,008,502 615,00147,00176,00Na základe čl. I § 53 ods. 1 zamestnávateľ uhradí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi preukázané náklady súvisiace s rekondi čným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti v trvaní desať pracovných dní po pätnástich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti a päť pracovných dní po každých ďalších piatich rokoch súvisl ého výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti. Maximálne však do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Na základe čl. IV uvedené ustanovenie nadobúda účinnosť od 1. januára 2012.

1.7.Finančné náklady spojené s novým systémom odmeňovania – nová platová tabuľka:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov20096103 877,4624,001,50170,0012,0013,006201 364,88,500,5060,004,005,006301 164,98 spolu6407,2432,502,00230,0016,0018,00201061010 084,9090,904,50485,0027,0032,006203 869,3732,001,60170,009,6011,506303 302,65 spolu17 256,92122,906,10655,0036,6043,50201161010 442,6094,174,60502,9028,2533,906204 006,6133,151,60177,009,9011,906303 419,79 spolu17 869,00127,326,20679,9038,1545,80201261010 810,1897,444,76520,3629,2335,006204 147,6534,301,70183,0010,3012,306303 540,17 spolu18 497,99131,746,46703,3639,5347,30Na základe čl. III - § 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. patrí pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi tarifný plat. Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch sú zohľadnené finančné prostriedky potrebné na zvý šenie tarifných platov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zaradených do platový ch tried a pracovných tried na základe čl. III § 5 a 5a zákona č. 553/2003 Z. z. (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe). Vo vykvantifikovaný ch rozpočtových dôsledkoch na roky 2010 a 2012 je zohľadnená ročná valorizácia stupnice platových taríf vo výške 3 %.

1.8.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

položkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610 620 630 spolu 20106102 271,0841,402,95621,9034,9041,90620799,4214,580,89218,9012,3014,70630682,33 spolu3 752,8455,983,84840,8047,2056,6020116108 192,33149,4010,212 243,00126,00151,006202 883,7052,603,06789,0044,4053,206302 461,34 spolu13 537,37202,0013,273 032,00170,40204,20201261012 104,65220,0045,203 302,00185,50222,606204 260,8477,0013,461 162,0065,3078,406303 636,77 spolu20 002,26297,0058,664 464,00250,80301,00Na základe čl. III § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi kreditový príplatok za získaných 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený. Predpokladáme, že v roku 2009 pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nezíska požadovaný počet kreditov na získanie kreditového príplatku, v roku 2010 bude na školách 8 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok, v roku 2011 bude na školách 28 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok a v roku 2012 bude na škol ách 40 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok.

1.9.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610 620 630 Spolu 2010610 620 630 Spolu 20116104 095,7274,704,711 121,9063,0075,006201 441,6926,301,41394,8022,0026,606301 230,54 Spolu6 767,95101,006,121 516,7085,00101,6020126109 034,60165,0015,643 302,00185,50222,606203 180,1858,004,671 162,0065,0078,006302 714,40 spolu14 929,18223,0020,314 464,00250,50300,60Na základe čl. III - § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizná pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi kreditový príplatok za získaných 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený. Predpokladáme, že v roku 2009 a 2010 pedagogický zamestnanec alebo odborn ý zamestnanec nezíska požadovaný počet kreditov na získanie kreditového príplatku, v roku 2011 bude 7 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok a v roku 2012 bude na školách 15 % pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov poberať uvedený kreditový príplatok.

1.10.Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku podľa čl. III § 14 ods. 1 vo výške 5 % - 10 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platov ých taríf:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMZ SR

200961090,4 62031,8 630 Spolu122,2 2010610271 62095,5 630 Spolu366,5 201161027962098630Spolu3772012610287620101630spolu388

1.11.Finančné náklady spojené s financovaním príplatku uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610684,48 1,15124,007,008,00620240,94 0,3544,003,003,00630205,65 Spolu1 131,07 1,50168,0010,0011,0020106102 115,94 3,66376,6021,0025,30620744,81 1,10132,607,409,00630635,72 Spolu3 496,47 4,76509,2028,4034,3020116102 180,22 3,83388,0021,8026,10620767,44 1,15136,607,709,20630655,03 Spolu3 602,69 4,98524,6029,5035,3020126102 246,28 3,95399,8022,4026,90620790,69 1,18140,707,90 9,50630674,88 spolu3 711,86 5,13540,5030,3036,40Na základe čl. III - § 13b ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. zamestnávateľ prizn á pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi príplatok za výkon špecializovanej činnosti – za vykonávanie činnosti uvádzajúceho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca. Predpokladáme, že uvedený príplatok bude ročne poberať 6 000 pedagogických zamestnancov alebo odborný ch zamestnancov na školách a 1 500 na školských zariadeniach.

1.12.Finančné náklady spojené so zmenou systému priznávania príplatku za činnosť triedneho učiteľa:

predpokladaný dopad na rozpočet v tis. €Rok

PoložkaMŠ SR

MPSVaR SRMV SRobcí VÚCneštátnych zriaďovateľov2009610180,74 0,04 62063,62 0,01 63054,30 Spolu298,66 0,05 2010610558,72 12,94 620196,67 3,88 630167,86 Spolu923,25 16,82 2011610575,69 14,02 620202,64 4,21 630172,96 Spolu951,30 18,23 2012610593,14 15,00 620208,78 5,30 630178,20 spolu980,13 20,30 Na základe čl. III - § 13b ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. pedagogické mu zamestnancovi, ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti v sume 5 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený zvýšenej o 24 %, do ktorej je zaradený, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach alebo vo viacerých triedach. Vykvantifikovaný rozpočtový dôsledok súvisí so zmenou výpočtu príplatku za činnosť špecializovanej činnosti.

2.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva školstva SR

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 906,91 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 6 013,00 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 6 203,39 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 25 774,03 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 7 837,09tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 25 429,48 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 42 728,3 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 58 121,41 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 8 744,0 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 31 442,47 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 48 931,70 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 83 895,45 tis. €.

Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov boli zohľadnen é odsúhlasené počty pedagogických zamestnancov, ktoré zohľadňujú zvyšovanie počtu pedagogických zamestnancov z dôvodu znižovania počtu žiakov v triedach na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o v ýchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.462/2008 Z. z.

Vyčíslené finančné prostriedky na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva školstva SR na rok 2009 budú vykryté z rozpočtu Ministerstva školstva SR na rok 2009. V celkových vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch návrhu zákona na rok 2009 je zapracovaný objem výdavkov vo výške 8 744 tis. €, ktorý je schválený v štátnom rozpočte na rok 2009 na zavedenie systé mu kariérového rastu pedagogických zamestnancov.

Vykvantifikové rozpočtové dôsledky v rozpočte Ministerstva školstva SR na roky 2010 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva školstva SR na roky 2009 až 2011 (schválený rozpoč et na rok 2010 je vo výške 1 267 781 tis. € na normatívne výdavky regionálneho školstva a 62 543 tis. € na nenormatívne výdavky regionálneho š kolstva a schválený rozpočet na rok 2011 je vo výške 1 313 194 tis. € na normatívne výdavky regionálneho školstva a 62 545 tis. € na nenormatívne výdavky regionálneho školstva). Pri kvantifikácii rozpočtového dôsledku na rok 2012 sa vychádzalo z rozpočtu schválené ho na rok 2011, nakoľko Ministerstvo školstva SR nemá na rok 2012 schválený rozpočet. Finančné náklady na zriadenie, prevádzku a činnosť akreditačnej rady budú realizované v rámci limitu schválených výdavkov kapitoly Ministerstva školstva SR na jednotlivé roky.

Pri výpočte prevádzkových nákladov sa postupovalo podľa nariadenia vlády SR č. 380/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia (prevádzkové náklady sú viazan é na mzdové náklady, z celkového normatívneho príspevku predstavujú osobné náklady 9/11 a prevádzkové náklady 2/11). Zároveň vo vykvantifikovaný ch finančných prostriedkoch na prevádzkové náklady je zohľadnený rozpočtový dôsledok vyplývajúci z čl. I § 53 ods. 1 (rekondičné pobyty), čl. I § 53 ods. 4 pí sm. a) (vakcína proti chrípke), čl. I § 53 ods. 4 písm. b) (vakcí na proti hepatitíde A,B) a náklady na materiálne vybavenie akreditačnej rady.

Vykvantifikové rozpočtové dôsledky v rozpočte Ministerstva školstva SR zohľadňujú finančné prostriedky potrebné pre školy všetkých zriaďovateľov (vrátane neštátnych zriaďovateľov), v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie (základné a stredné školy) a základné umelecké školy, materské školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu. Zriaďovateľom uvedených škôl a školských zariadení sa poskytujú finančné prostriedky z rozpočtu Ministerstva školstva SR na základe zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov.

Vo vykvantifikovaných rozpočtových dôsledkoch v rozpočte Ministerstva školstva SR sú zohľadnené finančné prostriedky pre odborný ch zamestnancov v roku 2009 vo výške približne 478 tis. €, v roku 2010 vo výške približne 1 945 tis. €, v roku 2011 vo výške približ ne 2 258 tis. € a v roku 2012 vo výške približne 3 074 tis. € nasledovne:

Rozpočtový dôsledokRok

PoložkaPredpokladaný dopad na rozpočet MŠ SR v tis. €Finančné náklady spojené s financovaním pracovného voľna odborných zamestnancov v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie2009610 620 630 Spolu 2010610176,462062,163053,01Spolu291,542011610181,7162063,9763054,6Spolu300,292012610187,2762065,9263056,26Spolu309,46Finančné náklady pri obmedzenom výkone činnosti odborného zamestnanca20096103,516201,246301,06Spolu5,81201061010,626203,746303,19Spolu17,54201161011,256203,966303,38Spolu18,592012

61011,116203,916303,34Spolu18,36Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti chrípke pre odborných zamestnancov2009610 620 63020,00Spolu20,002010610 620 63020,15Spolu20,152011610 620 63021,17Spolu21,172012610 620 63022,24Spolu22,24Finančné náklady spojené s financovaním vakcíny proti hepatitíde typu A a B pre odborných zamestnancov2012610620630333Spolu333Finančné náklady spojené s úhradou nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti pre odborných zamestnancov2012610620630124,5Spolu124,5Finančné náklady spojené s novým systémom odmeňovania – nová platová tabuľka2009610274,1862096,5163082,37Spolu453,062010610910,9620349,49630298,31Spolu1 558,702011610938,60620360,12630307,38Spolu1 606,092012610976,18620374,54630319,68Spolu1 670,40Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 30 kreditov vo výške 6 % z platovej tarify2009610 620 630 Spolu 201061034,8162012,2563010,46Spolu57,522011610126,4462044,5163037,99Spolu208,932012610230,9762081,3063069,39Spolu381,66Finančné náklady spojené s financovaním kreditového príplatku za 60 kreditov vo výške 12 % z platovej tarify2009610 620 630 Spolu 2010610 620 630 Spolu 201161062,7762022,0963018,86Spolu103,722012610129,3462045,5363038,86Spolu213,73

3.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva zdravotníctva SR

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 122,2 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 366,5 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 377 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 388 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR na roky 2009 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva zdravotníctva SR.

4.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 15 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 87 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 90 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 445 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 32,5 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 178 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 430 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 651 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 47,5 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 265 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 520 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 1 096 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na roky 2009 až 2012 sa požadujú nad rámec schváleného rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

5.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet Ministerstva vnútra SR

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 0,33 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 12,12 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 12,15 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 27,8 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 3,55 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 31,52 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 48,80 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 110,86 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 3,88 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 43,64 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 60,95 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 138,68 tis. €.

Objem finančných prostriedkov na navrhované zmeny v rezorte Ministerstva vnútra SR na roky 2009 až 2012 bude vykrytý v rámci limitu výdavkov kapitoly Ministerstva vnútra SR.

6.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet obcí

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 236 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 1 337,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 1 383,1 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 7 601,5 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 398 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 2 005 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 5 753,2 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 10 171,86 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 634 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 3 342,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 7 136,3 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 17 773,36 tis. €.

Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty obcí, budú vykryté medziročným rastom príjmov obcí.

7.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet samosprávnych krajov

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 15 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 74 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 79,5 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 42701 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 26 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 112,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 323 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 571,13 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 41 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 186,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 402,55 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 998,23 tis. €.

Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty samosprávnych krajov budú vykryté medziročným rastom príjmov samosprávnych krajov.

8.Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá rozpočtový dôsledok na rozpočet neštátnych zriaďovateľov

·na základe čl. I návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 14 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 89,2 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 92,9 tis. €,

ov roku 2012 vo výške pribli žne 511,6 tis. €,

·na základe čl. III návrhu zákona

ov roku 2009 vo výške približne 29 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 134,4 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 386,9 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 685,3 tis. €,

·spolu

ov roku 2009 vo výške približne 43 tis. €,

ov roku 2010 vo výške približne 223,6 tis. €,

ov roku 2011 vo výške približne 479,8 tis. €,

ov roku 2012 vo výške približne 1196,9 tis. €.

Neštátni zriaďovatelia základných umeleck ých škôl, materských škôl, jazykových škôl a školských zariadení môžu na základe čl. III bod 1 - § 1 ods. 1 písm. k zákona č. 553/2003 Z. z. pri odmeňovaní postupovať podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Vyčíslené finančné prostriedky, ktoré majú vplyv na rozpočty neštátnych zriaďovateľov budú vykryté z rozpočtov neštátnych zriaďovateľov.

9.Navrhovaný zákon bude mať pozití vny vplyv na verejné financie z dôvodu výberu poplatkov vo výške 40 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu za akreditáciu programu kontinuálneho vzdelávania od žiadateľov o vydanie akreditácie. V roku 2009 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelá vania budú akreditovať 200 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2009 v celkovej sume 14 306 €. V roku 2010 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania budú akreditovať 800 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2010 v celkovej sume 59 749 €. V roku 2011 predpokladáme, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelá vania budú akreditovať 400 programov, čo bude mať pozitívny vplyv na verejné financie v roku 2011 v celkovej sume 30 936 €. Tento pozitívny vplyv nie je zohľadnen ý vo vyššie uvedených rozpočtových dôsledkoch návrhu zákona.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu pr ávneho predpisu: Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení v Hlave III Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu, Hlave VIII Zamestnanos ť a Hlave XI Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, Kapitola 3 Všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež, čl. 149 ods. 1. a 2

-sekundárnom

Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októ bra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01), Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovní kov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 01), Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pô vod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01), Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. E Ú, kap. 05/zv. 04), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ž enami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26.7.2006)

b)nie je upravená v prá ve Európskej únie

c)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-278/03 Komisia Európskych spoločenstiev prot i Talianskej republike (2005) Zb. roz. ESD I-03747

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záv äzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k n ávrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: - Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov – 1. máj 2004, - Smernica Rady 2000/43/ES z 29. jú na 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – 1. máj 2004, - Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rá mec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní - 1. máj 2004, - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchá dzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) – 15. august 2008.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

nie je známe začatie konania v tejto oblasti proti SR o porušení Zmluvy o založení ES podľa čl. 226-228 Zmluvy o založení ES,

c)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 77/486/EHS bola prebratá do zákona č. 245/2008 Z. z. o vý chove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 408/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorší ch predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminač ný zákon). Smernica Rady 2000/43/ES bola prebratá do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráž e Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektí vnom, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č . 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zá konov, zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurá toroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, z ákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 346/2005 Z. z. o št átnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o neleg álnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica Rady 2000/78/ES bola prebratá do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru vä zenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii pr áce a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Ústavy Slovenskej republiky č . 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorší ch predpisov, zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností, zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorší ch predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské pr áva, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvový ch, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zá konov, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorý ch oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri prá ci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bola prebratá do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej služ be a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom zá ujme v znení neskorších predpisov, Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č . 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorší ch predpisov.

5.Stupeň zlučiteľ nosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracuj úce rezorty:

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1:

Z predmetného ustanovenia vyplýva, že predmetom zákona okrem povinností a práv a predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odborných činností sú ďalšie skutočnosti, ktoré majú bezprostredn ý vplyv na výkon a sociálne postavenie pedagogického a odborného zamestnanca. V zmysle ustanovenia odseku 2 sa tento zákon vzťahuje na všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí svoju pedagogickú č innosť alebo odbornú činnosť vykonávajú v súvislosti s výchovou a vzdelávaním detí a žiakov až do ukončenia ich prípravy na povolanie v rámci vzdelávania v základných školách a v stredných školách. Z uvedeného vyplýva, že zákon sa vzťahuje na pedagogických a odborných zamestnancov nielen v odvetvovej pôsobnosti Ministerstva školstva SR (materské školy, základné školy, stredné školy, z ákladné umelecké školy, jazykové školy, školské poradenské zariadenia a ďalšie školské zariadenia), ale aj v školách a zariadeniach v pôsobnosti iných rezortov ako Ministerstvo vnútra SR (stredné školy), Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (detské domovy, Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu a pod.). Zákon sa taktiež vzťahuje na pedagogických zamestnancov organizácií, ktoré zabezpečuj ú kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. Podľa odseku 3 pedagogickí a odborní zamestnanci vykonávajúci pedagogickú činnosť a odbornú činnosť v školách a školský ch zariadeniach v rezortnej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva vnútra podliehajú určitým špecifikám a preto sa ustanovuje primeranosť pôsobnosti zákona na pedagogických a odborných zamestnancov šk ôl a školských zariadení v tomto rezorte. Podľa odseku 4 sa tento zákon nevzťahuje na učiteľov vysokých škôl.

K § 2:

Ustanovenie tohto zákona vymedzuje pojmy doteraz používané vo všeobecne záväzných právnych predpisoch nižšej právnej sily a zároveň vymedzuje nové pojmy. Z uvedeného vyplýva, že navrhovaný zá kon rieši problematiku pedagogických a odborných zamestnancov vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu, ktoré upravuje zákon o výchove a vzdelávaní t. j. najdlhšie do získania stupňa vzdelania – vyšš ie odborné vzdelanie.

K § 3:

Uvedené ustanovenie definuje pedagogického zamestnanca ako zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť. Výkon pedagogickej činnosti sa v zmysle uvedeného ustanovenia chápe ako komplex všetkých činností , ktoré musí pedagogický zamestnanec vykonávať pri poskytovaní výchovy a vzdelávania či už vo forme priameho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia (napr. vyučovacia hodina zabezpečovaná učiteľ om alebo hodina výchovnej činnosti zabezpečovaná vychovávateľom) alebo s tým súvisiacimi ostatnými činnosťami. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebné do výkonu pedagogickej činnosti zahàňať aj ostatné činnosti, ktoré pedagogický zamestnanec vykonáva mimo priameho výchovno-vzdelávacieho pôsobenia a ktoré buď bezprostredne nadväzujú na samotný výkon (opravy písomných prác, styk so zákonn ým zástupcom a pod.) alebo predchádzajú výkonu (príprava na výkon, sebavzdelávanie, hospitačná činnosť a pod.). Všeobecne možno povedať, že pedagogický zamestnanec je viazaný výkonom pedagogickej činnosti nielen v čase vyučovania ale aj mimo neho. Toto predkladateľ chápe ako špecifikum pedagogickej profesie oproti iným povolaniam (profesiám). Predmetné ustanovenie v ods. 3 vymedzuje priamu výchovno-vzdelávaciu č innosť ako priamu vyučovaciu činnosť, ktorou sa uskutočňujú školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, resp. ako priamu výchovnú činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovn ý program. V odsekoch 4 až 6 sa ustanovuje základný úväzok pedagogického zamestnanca ako časť týždenného pracovného času a priama výchovno-vzdelávacia činnosť nad rámec základného úvä zku ako práca nadčas. Kompetenciu ustanoviť úväzok pre pedagogického zamestnanca má riaditeľ školy alebo školského zariadenia najviac na obdobie školského roka, v zariadeniach sociálnych služ ieb a v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí sa pedagogickým zamestnancom ustanovuje na obdobie kalendárneho roka. Ak riaditeľ určí vyučovaciu hodinu alebo hodinu výchovnej činnosti pedagogické mu zamestnancovi nad základný úväzok, vzniká zamestnancovi právny nárok na plat za jednu hodinu práce nadčas. Obdobný právny nárok vzniká aj vedúcemu pedagogickému zamestnancovi okrem štatutárneho orgá nu. V záujme ochrany, tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu pedagogickej profesie, pri výkone pedagogickej činnosti sa pedagogický zamestnanec považuje za verejného činiteľa. Toto ustanovenie je obdobné , ako je zabezpečená ochrana napr. kontrolóra (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), člena poľnej stráže (§ 5 ods. 4 zá kona č. 255/1994 Z. z. o poľnej stráži), zamestnanca daňového úradu (§ 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finanč nej kontroly, v znení neskorších predpisov), zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu (§ 13a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znen í neskorších predpisov), zamestnanca pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 45a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inšpektora práce (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov, v znení neskorších predpisov).

K § 4:

Toto ustanovenie definuje odborného zamestnanca ako zamestnanca, ktorý vykonáva odborné podporné činnosti smerujúce k dieťaťu, žiakovi, zákonnému zástupcovi a pedagogickému zamestnancovi. V zá ujme ochrany, tak zamestnanca, ako aj samotného statusu výkonu odbornej činnosti, pri výkone odbornej činnosti sa odborný zamestnanec považuje za verejného činiteľa. Toto ustanovenie je obdobné, ako je zabezpečená ochrana napr. kontrolóra (§ 17 ods. 3 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), člena poľnej stráže (§ 5 ods. 4 zákona č . 255/1994 Z. z. o poľnej stráži), zamestnanca daňového úradu (§ 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančn ej kontroly, v znení neskorších predpisov), zamestnanca vykonávajúceho finančnú kontrolu (§ 13a zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znen í neskorších predpisov), zamestnanca pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou (§ 45a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), inšpektora práce (zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektor ých zákonov, v znení neskorších predpisov).

K § 5:

Toto ustanovenie definuje práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov. Zákon garantuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi ochranu pred neodborným zasahovaním do výkonu jeho činnosti a to najmä z dô vodu predchádzania laického zasahovania, ku ktorému môže niekedy dochádzať zo strany rodiča, zriaďovateľa a pod., napr. pri výbere vyučovacích metód a foriem. Zároveň sa ponechávajú kompetencie rodi čovi a zriaďovateľovi, ako „objednávateľovi“ výchovy a vzdelávania, zasahovať do obsahu vzdelávania pri tvorbe školských vzdelávacích programov alebo výchovných programov školských zariadení. Z d ôvodu zvýšenia počtov agresívnych útokov na pedagogických a odborných zamestnancov, tak zo strany žiakov ako aj zo strany ich zákonných zástupcov sa navrhuje ochrana pedagogického alebo odborné ho zamestnanca. Ustanovenia pojednávajúce o ochrane pedagogických a odborných zamestnancov pred protiprávnym konaním iných subjektov pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania majú za cieľ prispieť k zn íženiu výskytu akýchkoľvek foriem možného diskriminačného konania. Zákon nielen zamedzuje diskriminačnému konaniu, ale taktiež poskytuje pedagogickému a odbornému zamestnancovi možnosť domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdu. Pritom sa nevylučujú iné nápravné prostriedky, ktoré v prípade diskriminácie poskytujú osobitné právne predpisy (napr. podanie podnetu na Inšpektorát prá ce). Na účely tohto zákona sa zásada rovnakého zaobchádzania rozumie v širšom kontexte teda každý pedagogický a odborný zamestnanec prostredníctvom súdu môže dosiahnuť ochranu nielen pred diskriminá ciou ale aj pred inými formami porušenia zásady zaobchádzania akými sú napr. šikanovaním zo strany predstavených, mobbingu a bossingu. Zákon taktiež ustanovuje následnú právnu ochranu pedagogického a odborné ho zamestnanca pri podaní nápravných prostriedkov voči zamestnávateľovi a to cez zákaz akéhokoľvek prenasledovania alebo postihovania za uplatnené nápravné prostriedky. Zákon prostredníctvom úpravy zá kazu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania transponuje do nášho právneho poriadku podstatné ustanovenia smerníc Európskeho práva, čím sa tento zákon stáva úplne zhodný s právnymi štandardmi in ých krajín Európskej únie. V záujme zachovania objektivity, nestrannosti a nezaujatosti sa ustanovuje, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec sa musí zdržať takého konania, ktoré by jeho nestrannosť a nezaujatosť mohli ovplyvniť. Takýmto konaním je napríklad prijatie alebo vyžadovanie daru alebo inej výhody, aby on poskytol výhodu inej osobe (napríklad pri hodnotení a klasifikácii žiaka a podobne). Za také to konanie sa nepovažujú dary, ktoré sú obvyklé, napríklad kvety alebo sladkosť pri príležitosti Dňa učiteľov, ukončenia školského roka, alebo dar triednemu učiteľovi pri stužkovej slá vnosti a pod. Toto ustanovenie sa navrhuje aj v nadväznosti na postavenie pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ako verejného činiteľa.

K § 6:

Základným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti je splnenie všeobecných predpokladov na výkon prác vo verejnom záujme. Špecifickými požiadavkami, ktoré ustanovuje tento zákon je po žiadavka ovládať štátny jazyk, ktorý je podľa zákona o výchove a vzdelávaní aj vyučovacím jazykom a pre vyučovanie náboženstva a náboženskej výchovy je to požiadavka poverenia podľa vnútorn ých predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

K § 7:

V zmysle uvedeného ustanovenia splní kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti alebo na výkon odborných činností ten, kto získal požadovaný stupeň vzdelania pre príslušnú podkategóriu ( úplné stredné, vyššie odborné, bakalárske, magisterské alebo inžinierske) a zároveň tento stupeň vzdelania získal v požadovanom odbore vzdelania, t. j. v odbore, ktorý je zameraný na prípravu pedagogick ých zamestnancov (napr. učiteľov, vychovávateľov, majstrov odbornej výchovy) alebo v nepedagogických študijných odboroch s požiadavkou doplniť si pedagogickú spôsobilosť, alebo na prípravu odborný ch zamestnancov.

V zmysle ustanovenia odseku 2 zákonodarca požaduje, aby učiteľ základnej školy, strednej školy, jazykovej školy, učiteľ kontinuálneho vzdelávania a odborný zamestnanec získal najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. U pedagogických zamestnacov uvedených v písmene a) až c) sa požaduje najmenej stupeň vzdelania, ktorý je uvedený v texte tohto ustanovenia.

Zákon zároveň ustanovuje povinnosť, že ak pedagogický zamestnanec vykonáva pedagogickú činnosť v školách a školských zariadeniach s výchovno-vzdelávacím programom pre deti a žiakov so špeciá lnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, musí získať vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky. Podľa ustanovenia odseku 3 sa vyžaduje na výkon pedagogickej činnosti u učiteľa základnej a strednej š koly (napr. matematika, fyzika) aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov (matematika, fyzika) v rozsahu najmenej jednej polovice mínus jedna hodina svojho základného úväzku (napr. 22 : 2 = 11, 11 – 1 = 10). Z uvedené ho vyplýva, že ak v súčasnosti je základný úväzok učiteľa strednej školy 22 hodín, považuje sa za kvalifikovaného, ak odučí najmenej 10 hodín svojich aprobačných predmetov. Ustanovenie v ods. 4 umo žňuje u učiteľov základnej a strednej školy znížiť túto požiadavku pri ohrození zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho procesu. Uplatnenie zníženia požiadavky na vyučovanie aprobačný ch predmetov predkladateľ odôvodňuje špecifickými požiadavkami na zabezpečenie pedagogického procesu, napr. málotriedne školy, školy bez paralelných tried, začínajúce školy alebo školy, ktoré postupne prechádzajú na nový vzdelávací program. Špecifiká vzdelávacieho programu zameraného na vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím si nevyžadujú uplatňovanie princípu vyučovania aprobačn ých predmetov učiteľa. V záujme odbornosti a kvality vyučovania v stredných zdravotníckych školách sa od učiteľov odborných zdravotníckych predmetov vyžaduje aj dvojročná odborná prax v príslušnej špecializácii.

K § 8:

Uvedené ustanovenie upravuje spôsob a rozsah doplnenia si kvalifikačných predpokladov pedagogickými zamestnancami, ktorí získali požadovaný stupeň vzdelania v inom ako požadovanom odbore vzdelávania. Takí to zamestnanci si doplnia kvalifikačný predpoklad vzdelávaním, ktoré im umožní získať kompetencie v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo odborného výcviku. Zamestnanci škô l alebo školských zariadení so vzdelávacím alebo výchovným programom pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením sú povinní získať kompetencie v oblasti špeciálnej pedagogiky. Podľ a ustanovenia odseku 2 si uvedené kvalifikačné predpoklady doplnia pedagogickí zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním štúdiom na vysokej škole. Môže ho zabezpečovať len vysoká škola, ktorá má akreditovaný učiteľský študijný program druhého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že napr. ak ide o učiteľa odborného predmetu v strednej odbornej škole, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhé ho stupňa na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Bratislave doplní si kvalifikačné predpoklady v študijnom programe učiteľstvo technických profesijných predmetov (doplňujúce pedagogické štúdium). Pedagogick ý zamestnanec, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie si doplní kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v strednej odbornej škole v pomaturitnom kvalifika čnom odbore, resp. ak ide o majstra odbornej výchovy, vychovávateľa alebo pedagogického asistenta aj v organizácii zriadenej ministerstvom na zabezpečenie úloh v oblasti kontinuálneho vzdelávania. Podobne sa postupuje pri dop ĺňaní kvalifikačných predpokladov v oblasti špeciálnej pedagogiky, resp. dopĺňaní kvalifikačných predpokladov v oblasti ďalšieho študijného odboru alebo aprobačného predmetu.

K § 9:

Predmetné ustanovenie nad rámec zákona o výkone práce vo verejnom záujme, v záujme ochrany detí a žiakov podmieňuje výkon pedagogickej činnosti a odborných činností bezúhonnosťou. Bezúhonným mô že byť aj ten, kto spáchal trestný čin z nedbanlivosti, ak ho nespáchal v súvislosti s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že pedagogickým alebo odborným zamestnancom nemôže by ť ten, kto bol odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin (pri ktorom bol preukázaný úmysel) a ani ten, kto bol odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak bol spáchaný v sú vislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti (napr. úraz žiaka zapríčinený zanedbaním pedagogického dozoru). Podmienky bezúhonnosti sa preukazuj ú pred nástupom do zamestnania a musia byť plnené počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu s pedagogickým zamestnancom alebo odborný m zamestnancom a z uvedeného dôvodu sa ukladá pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi povinnosť oznámiť svojmu zamestnávateľovi stratu bezúhonnosti. Na zá klade podnetov zo strany odbornej verejnosti a rodičovskej verejnosti je potrebné v záujme ochrany dieťaťa vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré umožní chrániť dieťa už od okamihu, v ktorom je preuká zaných toľko skutočností, že sa začne trestné stíhanie pedagogického alebo odborného zamestnanca za spáchanie trestného činu. Podľa ustanovenia odseku 3 v takomto prípade zamestnávateľ obmedzí vý kon činnosti pedagogického alebo odborného zamestnanca tak, aby nemohlo prísť k jeho priamemu pôsobeniu na dieťa (napr. nevyučuje, nevykonáva pedagogickú činnosť a odborné činnosti). Ïalšie nálež itosti (napr. plat) sa navrhuje riešiť obdobným spôsobom ako u zamestnanca v štátnej službe (§ 33 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.).

K § 10:

Pedagogický a odborný zamestnanec zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov v bezprostrednom kontakte, preto doterajšie prieskumy dokázali z jednej strany vysokú psychickú záťaž na týc hto zamestnancov a prax preukázala „nevhodnosť“ niektorých zamestnancov na výkon tejto činnosti (napr. používanie fyzických trestov, agresívne správanie, sexuálne deviácie). Z uvedených dô vodov predpokladom pre výkon pedagogickej činnosti a odbornej činnosti je okrem telesnej spôsobilosti, do ktorej patria aj komunikačné schopnosti, aj duševná spôsobilosť. Vplyvom záťaže, stresu a pod. sa môž e zdravotná spôsobilosť počas výkonu zmeniť, alebo samotná záťaž odhalí možnosť straty duševnej alebo telesnej spôsobilosti zamestnanca, a preto sa zamestnávateľovi umožňuje vyžadovať preuk ázanie zdravotnej spôsobilosti aj počas výkonu činnosti. V záujme ochrany zamestnanca zákon vytvára časový priestor na jej preukázanie. Až po uplynutí tejto lehoty, ak by zamestnanec nepreukázal zdravotnú sp ôsobilosť zamestnávateľ bude postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 11:

Vyučovacím jazykom alebo výchovným jazykom v školách a v školských zariadeniach je štátny jazyk. V štátnom jazyku sa vedie pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia, v ktorom je vyuč ovacím jazykom alebo výchovným jazykom jazyk národnosti alebo v škole s druhým vyučovacím jazykom, ktorým je cudzí jazyk. Z uvedeného dôvodu, všetci pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci musia ovláda ť štátny jazyk. Od zamestnancov, ktorí získali vzdelanie v školách s vyučovacím jazykom slovenským a taktiež s vyučovacím jazykom národnosti na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje skúška zo štátneho jazyka z toho dôvodu, že v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, všetci vykonali maturitnú skúšku z jazyka slovenského. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí získali požadované vzdelanie v inom jazyku ako štátnom (napr. absolventi strednej prípadne vysokej školy v Èeskej republike), preukazujú ovládanie štátneho jazyka na požadovanej úrovni vykonaním skúšky zo štátneho jazyka. Tak úto skúšku možno vykonať len na vysokej škole, ktorá má oprávnenie na štátne skúšky z jazyka slovenského alebo pripravujú budúcich učiteľov Slovenského jazyka. Zamestnanci so stredným vzdelaní m vykonávajú takúto skúšku na strednej škole. Skúšku z ovládania štátneho jazyka sa nevyžaduje od učiteľov cudzieho jazyka v jazykových školách, učiteľov predmetov, ktoré sa vyučujú v cudzom jazyku v školách s bilingválnym vzdelávaním a od zahraničných lektorov. Títo zamestnanci sú v pedagogickom procese využívaní práve z toho dôvodu, že cudzí jazyk je ich materinským a dokonca ovl ádanie štátneho jazyka môže byť do určitej miery kontraproduktívne. Keďže škole, ktorá vykonáva predmetné skúšky, vznikajú príslušné prevádzkové a mzdové náklady, umožňuje zá kon za vykonanie skúšky vyberať poplatky, ktoré sú príjmom školy. Výška poplatku sa určuje ako 10% násobok sumy životného minima t.j. tak, aby nebola príliš zaťažujúca pre zamestnanca. Vykon anie jazykovej skúšky musí byť preukázateľné a z uvedeného dôvodu sa ukladá škole, ktorá skúšku zabezpečuje vyhotoviť protokol podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie. Zákon umo žňuje vykonať aj opravnú skúšku. V záujme ochrany zamestnanca a najmä poskytnutia potrebného času na opätovnú prípravu zákon určuje minimálne 30 dňovú lehotu na najskoršie opakovanie skúš ky. V žiadnom prípade však vykonanie skúšky neoprávňuje zamestnanca vyučovať predmet slovenský jazyk a literatúra.

K § 12:

Ustanovenie vymenúva kategórie pedagogických zamestnancov. Pri zabezpečovaní výchovy a vzdelávania naďalej zohrávajú prvoradú úlohu učitelia a vychovávatelia, v odbornom školstve aj majstri odbornej vý chovy.

K § 13:

Za učiteľa považuje zákon pedagogického zamestnanca, ktorý vyučuje v rámci uskutočňovania školského vzdelávacieho programu, ktorého absolvovaním sa získa stupeň vzdelania (všetky školy, ktorým z ákon o výchove a vzdelávaní predpisuje poskytovanie výchovy a vzdelávania na základe školského vzdelávacieho programu, napr. materská škola, základná škola, stredná škola, základná umelecká š kola, jazyková škola a pod.) Za učiteľa sa však považuje aj pedagogický zamestnanec, ktorý poskytuje kontinuálne vzdelávanie v intenciách tohto zákona. Podľa toho, aký stupeň vzdelania poskytuje vzdelávac í program, ktorý učiteľ zabezpečuje, sa učitelia zaraďujú do podkategórií, ktorých ná zov sa odvodzuje od týchto stupňov (primárne vzdelanie – učiteľ primárneho vzdelávania).

K § 14:

Kategória majster odbornej výchovy sa nečlení na podkategórie z dôvodu povahy výkonu pedagogickej č innosti v tejto kategórii; odborný výcvik je rovnaký v stredných odborných školách a stredných odborných učilištiach. Zároveň je to jediná kategória pedagogických zamestnancov, u ktorých sa v prvom rade sleduje plnenie kvalifikačných predpokladov na neučiteľské vzdelanie – požiadavka je, aby bol pedagogický zamestnanec vyučený v odbore a mal najmenej 3.-ročnú prax v prísluš nom odbore a doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a). (v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky odborného výcviku). Z uvedeného vyplýva, že na majstra odbornej výchovy je kladen á požiadavka dobre ovládať a najmä mať praktické zručnosti na výkon tých činností, na ktoré sa žiaci v rámci učebného odboru alebo študijného odboru pripravujú.

K § 15:

Vychovávateľ je kategória pedagogického zamestnanca, ktorý zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom výchovného programu t.j. prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý neposkytuje stupeň vzdelania.

K § 16:

Pedagogický asistent je pedagogický zamestnanec, ktorý v rámci výkonu pedagogickej činnosti asistuje učiteľovi, vychovávateľovi alebo majstrovi odbornej výchovy; od toho sa odvíja aj názov jednotlivých podkategórií pedagogických asistentov (asistent učiteľa, asistent vychovávateľ a a asistent majstra odbornej výchovy). Odsek 1 presne definuje poslanie asistenta. Slová „podieľa sa“ vyjadrujú, že pedagogický asistent nepracuje samostatne, ale pod vedením príslušného pedagogického zamestnanca.

Z dôvodu osobitosti výkonu pedagogickej činnosti v kategórii pedagogický asistent, ktorý sa len podieľa na plnení školského výchovno-vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za jeho splnenie, sa obmedzuje v zmysle ustanovenia pôsobnosť zákona na týchto pedagogických zamestnancov tak, že sa im neumožňuje vykonávať atestácie a neumožňuje sa im zaradenie do kari érových pozícií, čím ale nie je dotknutá ich povinnosť kontinuálne sa vzdelávať.

K § 17:

Zahraničný lektor v zmysle uvedeného ustanovenia pracuje pod vedením učiteľa cudzieho jazyka. Jeho ú lohou je rozvíjať praktické zručnosti žiakov v oblasti používania cudzieho jazyka – konverzácia. V praxi sa často nesprávne vysvetľuje jeho status, pričom často dochádza k zámene so zahraničným u čiteľom cudzieho jazyka. Ak takýto pedagogický zamestnanec vedie hodinu samostatne, robí si pedagogickú diagnostiku a hodnotenie, ide o zahraničného učiteľa, a nie o zahraničného lektora. Z dôvodu osobitosti vý konu pedagogickej činnosti v kategórii zahraničný lektor, ktor ý sa len podieľa na plnení školského výchovno-vzdelávacieho programu a v konečnom dôsledku nenesie zodpovednosť za jeho splnenie, obmedzuje sa v zmysle ustanovenia pôsobnosť zákona na týchto pedagogických zamestnancov tak, že sa im neumožňuje vykonávať atestácie a neumožňuje sa im zaradenie do kariérových pozícií, čím ale nie je dotknutá ich povinnosť kontinuálne sa vzdelávať.

K § 18:

Tréner športovej školy alebo triedy je pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje a rozvíja praktické zručnosti v športe, a preto sa vyžaduje tré nerská kvalifikácia.

K § 19:

Predmetné ustanovenie člení odborných zamestnancov na kategórie. Účelom výkonu odborných činností je zvýšenie úspešnosti žiakov vo vzdelávaní. Kategórie odborných zamestnancov sa nečlenia na podkategórie.

K § 20:

Kategórie psychológ a školský psychológ je potrebné odlíšiť, nakoľko diagnostiku môže podľa tohto zákona vykonávať len psychológ v poradenskom zariadení, nie však psychológ v pracovnom postaven í školského psychológa, ktorý svoju činnosť vykonáva v škole. Jednak by nebolo únosné vybavovať školy rovnakými batériami diagnostických testov, keďže je vybudovaný dostupná sieť poradenský ch zariadení, jednak podľa zákona č. 245/2008 Z. z. vyjadrenia napr. k školskej integrácii žiakov pre prí slušnú školu musí vydať nezaujaté poradenské zariadenie po ním vykonanej diagnostike. Kompetencie školského psychológa nevylučujú orientačnú diagnostiku pre uplatnenie potreby vlastných terapeutický ch postupov a pomoc pedagógom, špeciálnym pedagógom, výchovným poradcom a i. Okrem vyššie uvedených dôvodov platí, že kým psychológom v poradenskom zariadení môže byť len psychológ, ktorý je absolventom jednoodborového štúdia psychológie, činnosti školskej psychológie môže vykonávať aj absolvent nového študijného programu „školská psychológia“.

K § 21:

Na riešenie problémov a poskytovanie pomoci deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou v oblasti porúch vývinu reči, chýb reči a i. je určená pracovná pozícia odborného zamestnanca pod názvom školský logopéd. Je to absolvent študijného odboru – logopédie, alebo absolvent vysokoškolského štúdia v predchádzajúcom období nazývaného učite ľstvom pre deti s chybami reči. Jeho uplatnenie je najmä vo vzdelávacích programoch ako predškolská príprava, prvý stupeň základnej š koly a samozrejme v oblasti špeciálneho školstva. Slovom „školský“ sa v tomto prípade odlišuje logopéd pracujúci v rezorte školstva od logopéda pracujúceho v rezorte zdravotníctva.

K § 22:

Úlohy a postavenie školského špeciálneho pedagóga boli upravené v predchádzajúcom právnom predpise, ktorým bol zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, v záujme skvalitnenia integračný ch procesov žiakov so zdravotným znevýhodnením do systému bežného školstva ; špeciálny pedagóg, ktorý okrem priamej špeciálnopedagogickej pomoci deťom a žiakom priamo v poradenských zariadeniach, vykon áva aj špeciálnopedagogickú diagnostiku, je členom tímu odborných zamestnancov v uvedenom zariadení, ktorý sa vyjadruje k odporúčaniam pre zaradenie dieťaťa do školskej integrácie alebo špeciálnej š koly. Terénny špeciálny pedagóg je vysoko špecializovaným špeciálnym pedagógom na určitý druh a stupeň zdravotného postihnutia (nevidiace deti, nepočujúce deti, deti s ťažkým stupň om autizmu...) s dostatočnou praxou v príslušnom type špeciálnej školy, ktorý okrem vykonávania diagnostiky najmä poskytuje poradenstvo a odborné inštruktáže dieťaťu a jeho rodičom priamo v š kole, v rodine, ale aj pedagógom, špeciálnym pedagógom, školským špeciálnym pedagógom , ktorí nie sú špecialistami na určitý druh alebo stupeň zdravotného postihnutia, ale majú príslušné dieť a vo svojej starostlivosti.

K § 23:

Liečebný pedagóg bol doteraz využívaný najmä v reedukácii detí a žiakov s narušeným psychosociálnym vývinom, ako zamestnanec špeciálnych výchovných zariadení (diagnostické centrum, liečebno-v ýchovné sanatórium a pod.). Prax si v súčasnosti vyžaduje, aby takýto odborný zamestnanec mohol pôsobiť aj v bežných školách a v školských zariadeniach.

K § 24:

Ustanovenie kategórie sociálny pedagóg umožňuje školám a školským zariadeniam využívať služby tejto kategórie najmä vtedy, ak je vzdelávací alebo výchovný program zameraný na výchovu a vzdel ávanie detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo sociálne neprispôsobivým a pod.

K § 25:

V záujme sústavného skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu, možností implementácie najnovších vedeckých poznatkov do obsahu vzdelávania a využívania nových foriem a metód výchovy, vzdelá vania a suportívnych činností sa zavádza profesijný rozvoj. Kariérový systém je navrhnutý tak, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania, sebavzdelá vania ale aj samotnou praxou získal nové, alebo rozvinul už nadobudnuté kompetencie, ktoré by mohol uplatniť v praxi a zároveň aby zvyšovali jeho spoločenský status.

K § 26:

Zákon navrhuje taký kariérový systém, ktorý umožní každému pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi preukázať príslušné kompetencie, ktoré uplatní v rámci vertikálneho rastu alebo v rámci horizontálneho rastu. Pri vertikálnom raste hovoríme o kariérovom stupni a pri horizont álneho raste hovoríme o kariérovej pozícii zamestnanca.

K § 27:

Pedagogický alebo odborný zamestnanec, ktorý nastupuje prvýkrát do zamestnania, v ktorom bude vykonávať pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť, sa zaradí do kariérového stupňa – začínaj úci pedagogický zamestnanec, začínajúci odborný zamestnanec. Do tohto kariérového stupňa bude zaradený aj vtedy, ak neúspešne vykonal adaptačné vzdelávanie a znovu sa uchádza o pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť u iného zamestnávateľa. Samostatným zamestnancom sa môže zamestnanec stať vtedy, ak úspešne vykonal adaptačné vzdelávanie. Zákon definuje kariérový rast ako rast kompetencií v príslušnej kategórii. Ak teda vychovávateľ úspešne vykonal prvú atestáciu v kategórii vychovávateľ a chce sa uplatniť v kategórii učiteľ (ak spĺňa kvalifikačné predpoklady), nemôž e ho zamestnávateľ zaradiť do kariérového stupňa učiteľ s prvou atestáciou, ale len do stupňa samostatný učiteľ. Na základe skutočnosti, že prax vo výkone pedagogickej činnosti už má, nezaraď uje sa do kariérového stupňa začínajúci zamestnanec. Do stupňa samostatný zamestnanec sa zaradí aj taký zamestnanec, ktorý síce spĺňal kvalifikačné predpoklady, ale na nižšom pož adovanom stupni vzdelania (napr. učiteľka materskej školy s úplným stredným odborným vzdelaním). Ak získal prvú atestáciu v tomto stupni vzdelania a následne si získa vysokoškolský stupeň vzdelania (Bc.), zaradí sa do kariérového stupňa samostatný zamestnanec, teda je zaradený síce o stupeň nižšie, ale vo vyššej platovej triede. Podobne sa postupuje aj vtedy, ak ide o zamestnancov s druhou atestá ciou. Zákon ukladá novému zamestnávateľovi povinnosť, že ak prichádza zamestnanec od iného zamestnávateľa a bude uskutočňovať svoj výkon (pedagogickú činnosť alebo odborné č innosti) v tej istej kategórii, musí ho zaradiť do toho istého kariérového stupňa, do akého bol zaradený u predchádzajúceho zamestnávateľa. V praxi sa stáva, že pedagogický zamestnanec si dopĺňa úv äzok v inej kategórii napr. učiteľ si dopĺňa úväzok v kategórii vychovávateľ (učiteľ základnej školy v školskom klube detí). V tomto prípade platí, že kontinuálne vzdelávanie bude uskuto čňovať v rámci kategórie, do ktorej bol zaradený t.j. ako učiteľ. Vzhľadom na to, že pedagogický asistent a zahraničný lektor nevykonávajú pedagogickú činnosť v plnom rozsahu ako ostatné kategó rie zamestnancov, a nie sú na nich kladené také náročné kvalifikačné predpoklady, môžu svoj profesijný rozvoj uskutočňovať len do druhého kariérového stupňa samostatný zamestnanec. Po dosiahnutí tohto kariérového stupňa sa u neho nevylučuje kontinuálne vzdelávanie a sebavzdelávanie s cieľom získavania kreditov a z nich plynúci kreditový prí platok. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec s nižším vzdelaním ako je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa nemôže získať druh ú atestáciu z dôvodu, aby bol motivovaný dosiahnuť najskôr vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

K § 28:

Začínajúci zamestnanec vykonáva pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť pod vedením zamestnanca špecialistu, ktorým je uvádzajúci zamestnanec, je povinný absolvovať adaptačné vzdelá vanie, pri jeho ukončení preukazuje profesijné kompetencie, potrebné na samostatný výkon činností. Uvedené vzdelávanie musí ukončiť najneskôr do dvoch rokov od vzniku zamestnaneckého pomeru, v ktorom vykoná va pedagogickú činnosť alebo odborné činnosti. V praxi môžu nastať určité dôvody (napr. materská dovolenka, choroba a pod.) pre ktoré môže riaditeľ individuálne toto adaptačné obdobie predĺži ť. Z praktických dôvodov (najmä málotriedne školy) zákon umožňuje už začínajúcemu učiteľovi vykonávať špecializovanú činnosť triedneho učiteľa, ale len v jednej triede.

K § 29:

Samostatný zamestnanec je zamestnanec, ktorý ukončením adaptačného vzdelávania preukázal získanie príslušných profesijných kompetencií pre samostatný výkon. Zároveň môže vykonávať vš etky špecializované činnosti okrem činnosti uvádzajúceho zamestnanca.

K § 30:

Vykonaním prvej atestácie preukázal zamestnanec, že získal príslušné profesijné kompetencie, ktoré ho oprávňujú na výkon činností, ktoré ustanovenie uvádza. Samozrejme môže vykonávať aj činnosti, ktoré vykonával ako samostatný zamestnanec.

K § 31:

Vykonaním druhej atestácie pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec preukázal kompetencie na výkon takých činností, ktoré môže využívať škola alebo školské zariadenie pri svojej ďalš ej profilácii (školské vzdelávacie programy a výchovné programy podľa zákona o výchove a vzdelávaní). Vzhľadom na to, že školy a školské zariadenia nadobudnutím účinnosti zákona sa budú môc ť uchádzať o vzdelávanie (aktualizačné, inovačné) svojich pedagogických alebo odborných zamestnancov, garantovanie programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré môžu predkladať školy alebo školské zariadenia, je v kompetenciách pedagogického zamestnanca s druhou atestáciou a odborného zamestnanca s druhou atestáciou. V záujme zvyšovania kvality výkonu pedagogickej činnosti a odbornej činnosti je predkladateľ presvedčený o správnosti zapojenia do aktívnej účasti pedagogických a odborných zamestnancov s druhou atestáciou v procese preukazovania kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov pri ich účasti v skú šobnej komisii pre prvú atestáciu. Využívanie nadobudnutých kvalifikačných predpokladov, profesijných kompetencií (získané vzdelávaním a sebavzdelávaním) a skúseností z výkonu pedagogickej č innosti alebo výkonu odborných činností pedagogických a odborných zamestnancov s druhou atestáciou v národných a medzinárodných expertných komisiách, je z pohľadu predkladateľa významnou inováciou syst ému profesijného rozvoja.

K § 32:

Predmetné ustanovenie vymedzuje možnosť zamestnávateľa zaraďovať pedagogického alebo odborného zamestnanca pri výkone pedagogickej činnosti alebo odborných činností do kariérových pozícií, ktoré s ú neoddeliteľnou súčasťou „efektívneho fungovania“ škôl a školských zariadení. Ustanovením odseku 3 predkladateľ vymedzuje kompetencie riaditeľovi (školy, školského zariadenia) určovať kari érové pozície pedagogických alebo odborných zamestnancov špecialistov (napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor) alebo vedúcich pedagogických alebo odborných zam estnancov (napr. zástupca riaditeľa, hlavný majster, vedúci odborného úseku) vo vnútornom predpise. Riaditeľ určuje štruktúru kariérových pozícií na základe rozsahu vykonávaných činností š koly alebo školského zariadenia, ktoré sú závislé napr. od počtu žiakov (počtu tried), ktorý určuje napríklad potrebu počtu zástupcov riaditeľa, triednych učiteľov, výchovných poradcov, psycholó gov, špeciálnych pedagógov, počtu zamestnancov. Počet špecialistov alebo vedúcich zamestnancov ovplyvňuje aj právne postavenie školy alebo školského zariadenia. Keďže financovanie školy alebo školské ho zariadenia zabezpečuje zriaďovateľ, ktorý by mal mať aj záujem na kvalite poskytovaných výchovno-vzdelávacích služieb, zákon umožňuje vyžiadať si návrh vnútorného predpisu na prerokovanie.

K § 33:

Predmetné ustanovenie v odseku 2 vymedzuje kariérové pozície špecialistu, do ktorých je zaraďovaný pedagogický zamestnanec v školách a školských zariadeniach ako napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, uv ádzajúci pedagogický zamestnanec. Ide o činnosti, na ktoré nebol pedagogický zamestnanec špeciálne pripravovaný v rámci pregraduálnej prípravy a z uvedeného dôvodu zákon vyžaduje príslušné kontinu álne vzdelávanie ako predpoklad na výkon týchto činností. Ustanovenie odseku 3 v písm. a) a b) vymedzuje predpoklady, ktoré musí spĺňať pedagogický zamestnanec ak chce (má) vykonávať príslušnú kari érovú pozíciu pedagogického zamestnanca špecialistu. V písmene b) sa upravuje povinnosť ukončenia adaptačného vzdelávania pedagogického zamestnanca, s výnimkou triedneho učiteľa. Triedneho učiteľa mô že vykonávať aj začínajúci učiteľ, ktorý neukončil adaptačné vzdelávanie, lebo nie je možné od seba oddeliť výkon pedagogickej činnosti učiteľa a výkon špecializovaných činností triedneho učiteľa, najmä v primárnom vzdelávaní. Ustanovenia odsekov 4 až 9 upravujú základné povinnosti výkonu príslušných kariérových pozícií (napr. triedny učiteľ, výchovný poradca) v z ávislosti od získaných kompetencií príslušným špecializačným vzdelávaním. Predkladateľ vymedzuje v ustanovení odseku 10 až 13 kariérové pozície špecialistu, do ktorých je zaraďovaný odborn ý zamestnanec v zariadeniach ako napr. uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor.

K § 34:

Predmetné ustanovenie v odseku 1 vymedzuje kariérové pozície vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca, do ktorých je zaraďovaný pedagogický alebo odborný zamestnanec v školách a školský ch zariadeniach, ako napr. riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúci odborného úseku na základe štruktúry vedúcich zamestnancov, ktorú na základe kompetencií tohto zákona určuje riaditeľ vo vnú tornom predpise. Ustanovenie odseku 2 v písm. a) až d) vymedzuje predpoklady, ktoré musí spĺňať pedagogický alebo odborný zamestnanec ak chce (má) vykonávať príslušnú kariérovú pozíciu vedú ceho pedagogického alebo odborného zamestnanca. Predkladateľ v písmene a) limituje predpoklad vykonávania príslušnej kariérovej pozície (napr. riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúceho odborného úseku) tým, že pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa kvalifikačný predpoklad na vykonávanie pedagogickej činnosti alebo vykonávanie odbornej činnosti v prísluš nej kategórii a podkategórii (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ). V písmene b) sa upravuje povinnosť pedagogického alebo odborn ého zamestnanca vykonať prvú atestáciu v príslušnej kategórii a podkategórii výkonu pedagogickej č innosti alebo odbornej činnosti. V písmene c) predkladateľ v súlade s inými všeobecne záväznými predpismi (napr. zákon č. 596/2003 Z. z.) ukladá ako podmienku výkonu vedúceho pedagogického alebo odborné ho zamestnanca aj minimálne päť rokov výkonu pedagogickej činnosti alebo päť rokov výkonu odbornej činnosti. V písmene d) umožňuje predkladateľ vykonávať príslušnú kariérovú pozí ciu za predpokladu, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec do troch rokov absolvuje príslušné funkčné vzdelávanie. Ak ustanovený vedúci pedagogický alebo odborný zamestnanec túto podmienku nesplní , riaditeľ resp. zriaďovateľ ho odvolá z výkonu príslušnej kariérovej pozície (riaditeľ, zástupca riaditeľa) a odoberie takémuto vedúcemu pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi prí platok za riadenie. Výkon kariérovej pozície vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca bez absolvovaného funkčného vzdelávania predkladateľ umožňuje preto, že súčasné platné prá vne predpisy neukladali povinnosť vykonať funkčné vzdelávanie (príprava vedúcich pedagogických pracovníkov) okrem riaditeľa školy a školského zariadenia inému vedúcemu pedagogickému alebo odborné mu zamestnancovi. V odseku 3 sa ustanovuje platnosť a spôsob predĺženia platnosti funkčného vzdelávania.

K § 35:

Predmetné ustanovenie upravuje kontinuálne vzdelávanie ako vzdelávanie na udržanie a rozvíjanie profesijných kompetencií kategórií a podkategórií pedagogických a odborných zamestnancov, ktoré sú potrebné na výkon pedagogickej činnosti (učiteľ, majster, školský psychológ) alebo odborných činností na úrovni príslušného kariérového stupňa alebo kariérovej pozície. Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje podľa akreditovaných (schválených) programov kontinuálneho vzdelávania, ktoré predkladajú vymedzené subjekty podľa tohto zákona (školy, školské zariadenia, vzdelávacie organizácie kontinuálneho vzdelávania ministerstva školstva a iných ústredných orgánov štátnej správy, cirkvi a náboženské spoločnosti a iné právnické osoby). Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec si kontinuá lnym vzdelávaním plní požiadavky na zaradenie do príslušného kariérového stupňa alebo kariérovej pozície (pedagogický alebo odborný zamestnanec špecialista – triedny učiteľ, uvádzajúci odborn ý zamestnanec, vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec – riaditeľ, vedúci odborného úseku). Cieľom absolvovania kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov je udr žiavanie, zvyšovanie alebo inovovanie kompetencií, ktoré sú potrebné pre postup do vyššieho kariérového stupňa alebo kariérovej pozície. Za absolvované formy kontinuálneho vzdelávania dostane pedagogický alebo odborný zamestnanec osvedčenie, ktorého náležitosti upravuje odsek 8. Za vzdelávanie pedagogických alebo odborných zamestnancov zodpovedá riaditeľ, ktorý vypracúva plán kontinuálneho vzdelávania. Plá n kontinuálneho vzdelávania tvorí súčasť profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov, zohľadňuje ciele výchovy a vzdelávania, ciele výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej činnosti š koly alebo školského zariadenia a výsledky pravidelného hodnotenia.

K § 36:

Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec po nástupe do prvého pracovného pomeru je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie, ktorým získa také profesijné kompetencie, ktoré mu umožňujú samostatne vykonávať pedagogickú činnosti alebo odbornú činnosť v škole alebo školskom zariadení. Adaptačné vzdelávanie vykonáva zamestnanec vo svojej škole alebo školskom zariadení podľa schválen ého programu adaptačného vzdelávania, ktorý vypracuje riaditeľ na základe rámcového programu, ktoré vydá ministerstvo školstva. Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec má dva alebo viac pracovný ch pomerov, vyberie si jedného zamestnávateľa (školu alebo školské zariadenie), v ktorom absolvuje adaptačné vzdelávanie a ostatným zamestnávateľom svoje rozhodnutie preukáže rozhodnutím o vykonávaní adaptačného vzdelávania vo zvolenom subjekte. Ustanovenie odseku 4 upravuje spôsob ukončovania adaptačného vzdelávania pedagogického a odborného zamestnanca pred komisiou (trojčlenná), ktorú vymenuje riaditeľ zo svojich pedagogických alebo odborných zamestnancov (s prvou alebo druhou atestáciou). Po ukončení adaptačného vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíšu, okrem predsedu aj ostatní členovia komisie, riadite ľ vydá rozhodnutie. Ak začínajúci pedagogický a odborný zamestnanec nevykonal úspešne adaptačné vzdelávanie, môže požiadať riaditeľa o opravný termín. Opravný termín ukončenia adaptačn ého vzdelávania nesmie presiahnuť lehotu ustanovenú týmto zákonom, a to je do dvoch rokov. Riaditeľ môže vo výnimočných prípadoch lehotu ukončenia adaptačného vzdelávania predĺžiť, naprí klad z dôvodu materskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti. Riaditeľ o ukončení adaptačného vzdelávania vydáva rozhodnutie podľa zákona o správnom konaní, aby pedagogický alebo odborný zamestnanec sa mohol proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, odvolať. Ustanovenie upravuje podmienky odvolania sa v zmysle právneho predpisu. Ak začínajúci pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neukončí ú spešne adaptačné vzdelávanie, aj s umožnením opravného termínu, zamestnávateľ s takým pedagogickým alebo odborným zamestnancom ukončí pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce.

K § 37:

Pedagogický a odborný zamestnanec okrem výkonu kategórie (podkategórie) pedagogického alebo odborné ho zamestnanca (napr. učiteľ predprimárneho vzdelávania, školský logopéd) môže vykonávať aj špecializované činnosti (napr. uvádzajúci pedagogický zamestnanec, uvádzajúci odborný zamestnanec). Vzh ľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie špecializačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každý poskytovateľ žiada, za podmienok vymedzených týmto zá konom o akreditáciu. Špecializačné vzdelávanie sa uskutočňuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom organizácie (riaditeľ, rektor) obhajobou písomnej práce a záverečnou skúškou. O ukončen í vzdelávania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a ostatní členovia komisie; absolvent špecializačného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení vzdelávania. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil špecializačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v určenej lehote.

K § 38:

Pedagogický a odborný zamestnanec okrem výkonu kategórie alebo podkategórie pedagogického alebo odborné ho zamestnanca (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ) môže vykonávať aj riadiace činnosti (napr. riaditeľ, vedúci odborného úseku), pre ktoré funkčným vzdelávaním zí ska primerané profesijné kompetencie. Podmienkou pre zabezpečovanie funkčného vzdelávania poskytovateľom podľa odseku 2 je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania. Funkčné vzdelá vanie sa uskutočňuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom organizácie (riaditeľ, rektor) obhajobou záverečnej písomnej práce a záverečnou skúškou. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje p rotokol, ktorý podpíše predseda a všetci členovia komisie; absolvent funkčného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukonč il funkčné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúšku v určenej lehote. Pre objektívnejšie vnímanie kariérovej pozície vedú ceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca predkladateľ uvádza porovnanie so štátmi Európskej únie. Vo všetkých krajinách EÚ sa od uchádzačov o miesto riaditeľa vyžaduje určit á pedagogická prax. Vo Francúzsku päť rokov, rovnako v Taliansku a v Portugalsku a od školského roku 1996/97 taktiež v Španielsku. V Belgicku sa vyžaduje 10 rokov pedagogickej praxe a rovnaký počet rokov praxe sa vyž aduje od uchádzačov v Škótsku. V Nemecku musí uchádzač okrem počtu rokov praxe zastávať. V Spojenom kráľovstve uchádzač musí mať skúsenosti s administratívou školy. Niektoré krajiny požaduj ú osobitnú počiatočnú prípravu. Vo Francúzsku musí uchádzač pred vstupom do funkcie absolvovať odborné štúdium. Portugalsko zaviedlo zvláštnu odbornú prípravu v oblasti školskej administratí vy a riadenia školstva. Vo Fínsku musí uchádzač vlastniť diplom zo školskej administratívy. V Španielsku sa od uchádzača vyžaduje akreditácia a zvláštna počiatočná príprava. Tieto vzdelávania s ú povinné. Ostatné krajiny ponúkajú odbornú prípravu nevymenovaným riaditeľom. Rakúsko ponúka prípravu formou seminárov, Švédsko organizuje odbornú prípravu pre všetkých riaditeľ ov, aby ich informovali o nových smeroch v riadení školstva. V Anglicku, Škótsku a Walese sa ponúka program, ktorý má riaditeľom pomôcť rozvíjať schopnosti spojené s výkonom tejto funkcie. V ďalší ch krajinách (Belgicko, Írsko, Taliansko) sa uskutočňuje príprava v oblasti vedenia a predovšetkým riadenia a správy, ale nie je povinná. V troch krajinách Európskeho združenia voľného obchodu sa pedagogická prax vyžaduje taktiež. V Lichtenštajnsku a Nórsku tri roky. Island vyžaduje minimálne dvojročnú pedagogickú prax a skúsenosti z administratívy (jeden rok skúšobnej doby vo funkcii riaditeľa š koly). Tieto krajiny nevyžadujú počiatočnú odbornú prípravu.

K § 39:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky udržiavania profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom aktualizačného vzdelávania ako jedného z akreditovaných druhov kontinuálneho vzdel ávania. Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie aktualizačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každá organizácia (školy, školské zariadenia, vysok é školy, organizácie kontinuálneho vzdelávania zriadená ministerstvom školstva, vzdelávacia organizácia iného orgánu štátnej správy, iná právnická osoba) žiada, za podmienok vymedzených týmto z ákonom o akreditáciu. O ukončení vzdelávania sa vyhotovuje protokol.

K § 40:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky obnovovania a zdokonaľovania profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov prostredníctvom inovačného vzdelávania ako jedného z akreditovaných druhov kontinu álneho vzdelávania. Vzhľadom na to, že podmienkou pre zabezpečovanie inovačného vzdelávania je akreditovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, každá organizácia (školy, školské zariadenia, organizácie kontinuálneho vzdelávania zriadená ministerstvom školstva, vzdelávacia organizácia iného orgánu štátnej správy, iná právnická osoba) žiada, za podmienok vymedzených týmto zá konom o akreditáciu. Inovačné vzdelávanie sa ukončuje pred trojčlennou komisiou vymenovanou štatutárom poskytovateľa obhajobou záverečnej prezentácie a pohovorom. O ukončení vzdelá vania sa vyhotovuje protokol, ktorý podpíše predseda a všetci členovia komisie; absolvent inovačného vzdelávania získava osvedčenie ako doklad o ukončení vzdelávania. Pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil inovačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu záverečnej prezentácie a pohovoru v určenej lehote. Ak ide o obnovovanie a zdokonaľovanie profesijných kompetenci í pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na výkon špecializačných, resp. riadiacich činností, zavádza sa v ods. 7 pojem špecializačné inovačné vzdelávanie, resp. funkčné inovačné vzdelávanie.

K § 41:

Predmetné ustanovenie upravuje ciele kvalifikačného vzdelávania a získanie profesijných kompetencií, požadovaných na splnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 odsek 1. Rozsah vzdelávania stanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom. Kvalifikačné vzdelávanie sa ukončuje pred 5-člennou komisiou obhajobou záverečnej práce a záverečnou skúškou. O ukončená kvalifikačného vzdelávania sa vyhotoví protokol podpísaný predsedom a členmi komisie a poskytovateľ vydá osvedč enie. Pedagogický a odborný zamestnanec, ktorý neúspešne ukončil kvalifikačné vzdelávanie, môže vykonať opravnú obhajobu písomnej záverečnej práce alebo záverečnú skúš ku v stanovenej lehote.

K § 42:

Predmetné ustanovenie vymedzuje podmienky zavádzania nového systému (princípu) predkladania, rozhodovania a schvaľovania vzdelávacích programov, ktorý sa v doterajšom systéme ďalšieho vzdelávania neuplatň uje. Vzhľadom na to, že, okrem vysokých škôl, organizácií pre ďalšie vzdelávanie ministerstva školstva alebo vzdelávacích organizácií iných ústredných orgánov štátnej správy, nový syst ém kontinuálneho vzdelávania otvára priestor aj pre iné vzdelávajúce organizácie (napr. regionálne školy a školské zariadenia, právnické osoby), je potrebné vytvoriť pravidlá pre štátne schvaľ ovanie programov na základe kritérií, ktorými sú napr. ciele, obsah, rozsah, formy a spôsob ukončovania a pod. Ustanovenie v odseku 2 upravuje kompetencie a povinnosť ministerstva školstva vo vzť ahu k akreditovaniu, a to k s subjektom kontinuálneho vzdelávania, žiadostiam, evidencii a zverejňovaniu poskytovateľov, ktorým bolo vydané alebo odobrané potvrdenie o akreditácii. Rozhodnutie o akreditácii vydá va ministerstvo školstva s prihliadaním na odborné stanovisko akreditačnej rady, na príslušný program kontinuálneho vzdelávania, je neprenosné a nemôže prechádzať na právneho nástupcu poskytovateľ a. Potvrdenie o akreditácii nie je možné po uplynutí platnosti predĺžiť, ale je potrebné predložiť nový program k akreditácii. Ustanovenie v odseku 4 upravuje náležitosti rozhodnutia o akreditácii, bez ktoré ho subjekt nemôže kontinuálne vzdelávanie vykonávať. Poskytovateľovi kontinuálneho vzdelávania môže ministerstvo školstva odobrať potvrdenie o akreditácii, ak počas platnosti boli pri kontrole zistené nedostatky, ktoré poskytovateľ neodstránil.

K § 43:

Z dôvodu zabezpečenia rovnakých podmienok a rovnakého prístupu k poskytovateľom kontinuálneho vzdelávania sa ustanovujú povinné náležitosti žiadosti.

K § 44:

V predmetnom ustanovení sa vytvárajú podmienky a pravidlá pre zriadenie a činnosť Akreditačnej rady Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov ako poradného orgánu ministerstva školstva pre akreditáciu programov kontinuálneho vzdelávania. Jej zriadenie má za cieľ zabezpečiť odborné posúdenie návrhov programov kontinuálneho vzdelá vania, predložených na schválenie.

K § 45:

V zmysle predmetného je poskytovateľ kontinuálneho vzdelávania povinný plniť ustanovené povinnosti, čím sa zabezpečí transparentnosť činnosti poskytovateľov kontinuálneho vzdelávania a možnosť ich kontroly. Kontrolu kvality kontinuálneho vzdelávania vykonáva ministerstvo školstva, ktoré pri zistení nedostatkov môže akreditáciu odobrať.

K § 46:

Ustanovenia siedmej časti vytvárajú legislatívne prostredie pre motivačný kreditový systém, v ktorom je kreditmi merateľné kontinuálne vzdelávanie, tvorivé pedagogické a odborné aktivity pedagogický ch zamestnancov a odborných zamestnancov, tvorbu materiálov, významných pre pedagogickú a odbornú prax. Kredity sa priznávajú na účely kreditového príplatku alebo vykonanie atestácie. Doba platnosti priznané ho kreditu je najviac sedem rokov, ale zákon vymedzuje, kedy sa táto doba môže predĺžiť – najviac však o tri roky. Pedagogickým a odborným zamestnancom sa umožňuje získavať kredity i pri prerušení v ýkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti. Rešpektujú sa oprávnené požiadavky žien v oblasti kontinuálneho vzdelávania, ako aj potreby kvalitného a odborného výkonu verejnej správy v školstve.

K § 47:

V zmysle predmetného ustanovenia získavajú pedagogickí a odborní zamestnanci kredity za absolvovanie programov kontinuálneho vzdelávania, ale aj sebavzdelávanie, vzdelávanie v zahraničí, za tvorivé aktivity. Ustanovenie tak vytvára legislatívny rámec pre aktívny prístup pedagogických a odborných zamestnancov k rozvoju svojich profesijných kompetencií a tvorivosť.

K § 48:

Predmetné ustanovenie zavádza pravidlá získavania kreditov. Počet pridelených kreditov za akreditovaný program kontinuálneho vzdelávania musí zohľadňovať jeho rozsah, náročnosť a spôsob jeho ukonč ovania.

K § 49:

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky overovania profesijných kompetencií požadovaných od pedagogických a odborných zamestnancov pred ich zaradením do príslušného kariérového stupňa (s prvou alebo druhou atest áciou). Vytvára sa legislatívny rámec pre atestačné konanie a oprávňuje vymenované organizácie vykonávať prvú a druhú atestáciu. Atestáciu uskutočňuje pedagogický alebo odborný zamestnanec obhajobou atestačnej práce z oblasti vykonávanej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkateg órii (napr. učiteľ primárneho vzdelávania, školský psychológ) a vykonaním atestačnej skúšky ústnou formou alebo praktickou formou. Vykonanie atestácie sa via že na príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického alebo odborného zamestnanca a na príslušný stupeň a odbor vzdelania.

K § 50:

Navrhované ustanovenie upravuje podmienku, za splnenia ktorej sa môže pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec uchádzať o vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Ustanovenie odseku 2 upravuje obsah ž iadosti o vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Na základe nezávislých odborných posudkov organizácia určí termín konania atestácie alebo zamietne žiadosť o vykonanie atestácie s uvedením dô vodu zamietnutia. Zamietnutie sa nepovažuje za neúspešné vykonanie atestácie, ani sa neodoberajú kredity; z uvedeného dôvodu žiadateľ nebude žiadať o vykonanie opravnej atestačnej skúšky, ale musí sa znova uchádzať o vykonanie atestácie. Organizácia vyhotovuje protokol o vykonaní atestácie, ktorý podpíše predseda komisie a ostatní členovia atestačnej komisie a vydá osvedčenie o vykonaní atestácie. Ustanovenie upravuje základné náležitosti, ktoré musí obsahovať osvedčenie o vykonaní atestáci e. Ak pedagogický alebo odborný zamestnanec neobháji atestačnú prácu, organizácia mu neumožní vykonať atestačnú skúšku, čím sa atestácia považuje za nevykonanú. V prípade, že pedagogický alebo odborný zamestnanec vykoná neúspešne atestačnú skúšku, môže požiadať o opravnú atestačnú skúšku. Pedagogický a odborný zamestnanec po neúspešnom vykonaní opravnej atestačnej sk úšky sa môže uchádzať o novú atestačnú skúšku.

K § 51:

Neoddeliteľnou súčasťou vykonávania atestácií (prvej a druhej) sú päťčlenné atestačné komisie zriaďované príslušnými organizáciami pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických a odborných zamestnancov na vykonanie prvej alebo druhej atestácie, ktoré vymenúva štatutárny z ástupca organizácie (riaditeľ a rektor vysokej školy). Èlenstvo v atestačnej komisii je limitované pre prvú atestáciu dosiahnutým vysokoškolským stupňom vzdelania (druhý) v príslušnom študijnom odbore pod ľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách alebo vykonaním prvej alebo druhej atestácie a minimálne piatimi rokmi výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti v kategórii, pre ktorú bola jeho atesta čná komisia zriadená (pre učiteľov, školských psychológov), ak je členom atestačnej komisie pedagogický alebo odborný zamestnanec (učiteľ, školský psychológ). Ak je pedagogický alebo odborný zamestnanec členom komisie pre druhú atestáciu, vyžaduje sa od neho vykonanie druhej atestácie a desať rokov výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti, u učiteľov vysokej školy vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Príslušné ustanovenie zároveň upravuje podmienku členstva najmenej jedného vysokoškolského učiteľa a jedného učiteľa kontinuálneho vzdelávania.

K § 52:

Ustanovenia deviatej časti upravujú hodnotenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. V zmysle predmetného ustanovenia sa pravidelne hodnotí kvalita výkonu pedagogickej činnosti a odborných činností , miery osvojenia a využívania profesijných kompetencií ako dôležitý nástroj kariérového rastu a profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov. Hodnotenie sa stáva podkladom pre ukončenie adapta čného vzdelávania, ale aj pre plánovanie kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov, ich zaraďovanie do kariérovej pozície a odmeňovanie. Zásady hodnotenia podľ a ustanovenia ods. 4 rozpracuje zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 53:

Ustanovenia desiatej časti upravujú starostlivosť o pedagogických a odborných zamestnancov, ich ochranu a morálne oceňovanie. V zmysle predmetného ustanovenia úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o pedagogick ých a odborných zamestnancov zabezpečuje zamestnávateľ. V zmysle odsekov 1 a 4 majú pedagogickí a odborní zamestnanci nárok na úhradu časti nákladov na rekondičný pobyt alebo liečebný pobyt v trvaní desa ť pracovných dní po pätnástich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti maximálne do výšky životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a päť dní po každý ch ďalších piatich rokoch súvislého výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti, maximálne do výšky 50 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a to bez ohľadu na počet zamestn ávateľov. Výška uhrádzanej sumy je limitovaná, čím sa vytvárajú predpoklady pre absolvovanie rekondičných pobytov tak, aby nebola ohrozená plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu. S ohľadom na pracovn é prostredie (koncentrácia ľudí v uzatvorenom priestore, stály kontakt s ľuďmi a s tým spojené vyššie riziko ochorenia), sa v zmysle odseku 3 uhrádzajú pedagogickým a odborným zamestnancom preukázateľn é náklady na vakcíny – jedenkrát ročne proti chrípke, jedenkrát za desať rokov proti hepatitíde typu A a B (výška úhrady je limitovaná).

K § 54:

Pedagogickým a odborným zamestnancom sa v zmysle ustanovenia odsekov 1 až 3 umožňuje vzdelávanie poskytnutí m piatich dní pracovného voľna v kalendárnom roku s náhradou platu a ďalších piatich dní na prípravu a vykonanie atestácie. Zavádza sa možnosť pre zamestnávateľa regulovať čerpanie voľna na vzdelávanie, v súlade s cieľom ovplyvniť č o najmenej plynulosť výchovno-vzdelávacieho procesu.

K § 55:

S ohľadom na rastúcu alebo možnú agresivitu v školách a školských zariadeniach sa v zmysle predmetného ustanovenia zavádza povinnosť zamestnávateľa (riaditeľa) v rámci prevencie agresivity zabezpečiť pedagogickým a odborným zamestnancom preventívne psychologické poradenstvo a umožnenie tréningov zameraných na predchádzanie a zvládnutie agresivity zo strany žiakov, rodičov prípadne iných rodinných príslu šníkov. Tieto tréningy sa zabezpečujú v súlade s plánom, zahàňajú aj psychologické poradenstvo. Aj keď je cieľom tréningov nadobudnutie nových profesijných kompetencií, absolvovanie takýchto tré ningov nepatrí do kontinuálneho vzdelávania, ale do oblasti starostlivosti.

K § 56:

S cieľom oceniť celospoločenský význam pedagogickej profesie a profesie odborného zamestnanca je v zmysle predmetného ustanovenia morálneho oceňovania na celoštátnej úrovni, ktoré pedagogickým a odborný m zamestnancom udeľuje minister školstva, a to za celoživotnú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchove a vzdelávaní, starostlivosti o deti, mládež a šport a za prácu a výsledky celoštá tneho i medzinárodného významu, za dlhoročný podiel na rozvoji školstva Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania, humánneho a tvorivého prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese alebo za mimoriadne vý sledky v oblasti výchovy a vzdelávania detí a žiakov. Týmto ustanovením sa vytvára legislatívny priestor na zvýšenie celospoločenského postavenia pedagogických a odborných zamestnancov. S udelením morá lneho ocenenia sa môže spojiť i finančná odmena z kapitoly ministerstva školstva. Návrh na morálne ocenenie predkladajú riaditelia, zriaďovatelia, ústredné orgány štátnej správy, orgány miestnej štá tnej správy, samosprávy, profesijné organizácie alebo iné fyzické a právnické osoby. Podľa ustanovenia odseku 3 sa umožňuje oceniť pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov i na miestnej a územnej úrovni alebo na regionálnej úrovni zamestnávateľa, či zriaďovateľa podľa vnútorných predpisov, a tak zdôrazniť význam výchovy a vzdelávania i na nižšej úrovni, čím sa zvýš i status pedagogických a odborných zamestnancov i v najbližšom okolí alebo komunite.

K § 57:

Predmetné ustanovenie rozpracúva v odseku 1 zdroje, ktoré môže škola alebo školské zriadenie využívať na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov. Vzhľadom na to, ž e kontinuálnym vzdelávaním sa vytvárajú predpoklady pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi získať kredity, za ktoré mu vzniká nárok na kreditový príplatok (podľa novely zákona č . 553/2003 Z. z.) alebo po vykonaní prvej alebo druhej atestácie zaradenie do vyššieho kariérového stupňa so zvýšeným finančným ohodnotením, predkladateľ pripúšťa podiel vzdelávajú ceho sa na financovaní svojho kontinuálneho vzdelávania. Zamestnávateľ uhradí svojmu pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi finančné náklady spojené s kontinuálnym vzdelávaní m za predpokladu, že absolvoval kontinuálne vzdelávanie v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania a keď zamestnávateľ dá súhlas pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi na vzdelá vanie. Ak zamestnávateľ nebude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov a zamestnanec aj napriek tomu prejaví záujem o predmetné kontinuálne vzdelávanie, primerané kategórii, ktorú vykoná va, zamestnávateľ môže súhlasiť s účasťou zamestnanca na príslušnom vzdelávaní za predpokladu, že si finančnú čiastku zamestnanec uhradí sám. Finančné prostriedky zo štátneho rozpoč tu na kontinuálne vzdelávanie sú vypočítané v súlade s ustanovením § 4 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorší ch predpisov a § 3 ods. 7 písm. d) nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov.

K § 58 a 59:

Register pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení sa vytvára z dôvodu zabezpečenia organizácie kontinuálneho vzdelávania, financovania škô l a školských zariadení (finančné prostriedky na financovanie kontinuálneho vzdelávania). Register taktiež umožní štatistické sledovanie z pohľadu kvalifikovanosti pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov, čo má vplyv na financovanie škôl a školských zariadení a čo je možné využiť aj pri plánovaní tak pregraduálneho ako aj postgraduálneho vzdelávania.

K § 60:

Podľa odseku 1 sa splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie vykonávacích predpisov, ktorými ustanoví podrobnosti o organizovaní, obsahu, rozsahu, druhoch a formách kontinuálneho vzdelávania, o atestáciá ch a podrobnosti o získavaní kreditov. V zmysle odseku 2 a 3 sa pedagogickým zamestnancom, ktorí získali vzdelanie v inom, než požadovanom študijnom odbore, ukladá povinnosť v ustanovenej lehote začať a ukončiť vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Ustanovením odseku 2 sa umožňuje prijať do zamestnania i odborníkov z rôznych oblastí vedy a techniky, ktorých odborné vedomosti sú potrebné najmä pri realizovaní výchovno-vzdelávacích programov v stredných odborných školách, ako aj majstrov odbornej výchovy. Rovnako pedagogickí zamestnanci, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosti v školách a š kolských zariadeniach pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a nezískali požadovaný stupeň vzdelania v oblasti špeciálnej pedagogiky, ustanovenej lehote začnú a ukončia vzdelá vanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov. Ustanovením odseku 3 sa umožňuje zamestnať v špeciálnych školách a špeciálnych výchovných zariadeniach tých pedagogických zamestnancov, ktorí spĺňaj ú kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti v školách a školských zariadeniach pre deti a žiakov bez špeciálno-výchovných potrieb. Zároveň sa pedagogickým zamestnancom, ktorí potrebujú absolvovať vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov, neumožňuje v zmysle odsekov 4 a 5 vykonávať atestácie a ani zaradenie do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou a pedagogick ý zamestnanec s druhou atestáciou a až do ukončenia uvedeného vzdelávania sú zaradení do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec. Dôvodom je skutočnosť, že takíto pedagogickí zamestnanci si nemôžu zvyšovať, prípadne preukazovať pri atestáciách profesijné kompetencie, ktoré ešte nezískali. Podľ a odseku 8 ministerstvo školstva schváli vzor tlačív, na ktorých sa budú vydávať osvedčenia o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, osvedčenia o vykonaní atestácií, osvedčenia o absolvovaní programov kontinuálneho vzdelávania podľa tohto zákona, čím sa zaručuje, že osvedčenia budú obsahovať náležitosti, ustanovené týmto zákonom. Vydané osvedčenia sú verejnými listinami, pretož e na ich základe vznikajú pedagogickým a odborným zamestnancom právne nároky. Odsek 9 upravuje podmienky ukončovania kontinuálneho vzdelávania a atestačných skúšok v tom zmysle, že poskytovateľovi a organizátorovi vyplýva povinnosť podľa registratúry evidovať protokoly. Odsek 10 ustanovuje povinnosť ministerstva školstva zabezpečiť vzdelávanie pedagogický ch zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovu a vzdelávanie detí cudzincov v zmysle § 146 zákona č. 245/2008 Z. z.

K § 61:

Podľa navrhovaného ustanovenia pedagogickí zamestnanci, ktorí spĺňali odbornú a pedagogickú spôsobilosť pred účinnosťou tohto zákona, spĺňajú kvalifikačné predpoklady ustanovené týmto zá konom. Vzhľadom na to, že doterajšie predpisy ustanovovali kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti asistenta učiteľa úplné stredné vzdelanie bez ďalších znalostí v oblasti pedagogiky a psychol ógie sa ustanovuje, aby títo pedagogickí zamestnanci absolvovali vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov do 31. decembra 2013. Do doby ukončenia uvedeného vzdelávania sa posudzujú ako kvalifikovaní podľ a doterajších predpisov. Po uvedenom termíne však bez absolvovania vzdelávania na doplnenie kvalifikačných predpokladov nebudú môcť vykonávať pedagogickú činnosť. Opätovne sa ustanovuje termí n na doplnenie si pedagogickej spôsobilosti a špeciálno-pedagogickej spôsobilosti. Ustanovuje sa, že výnimka z kvalifikačného predpokladu vzdelania udelená pedagogickým zamestnancom podľa doterajších platných pr ávnych predpisov do účinnosti tohto zákona zostáva zachovaná, ak vykonávajú takú istú alebo obdobnú činnosť, na ktorú im bola výnimka udelená. Získanie prvej kvalifikačnej skúšky (alebo jej ná hrady) podľa doterajších predpisov sa považuje za získanie prvej atestácie. Podobne sa získanie druhej kvalifikačnej skúšky (alebo jej náhrady) podľa doterajších predpisov považuje za získanie druhej atest ácie. Rieši sa zaradenie začínajúcich zamestnancov, ktorí uzatvorili pracovný pomer pred a po termíne 30. júna 2009 tak, že všetci, ktorí pracovný pomer uzatvorili pred 30. júnom sa zaradia do kariérové ho stupňa „samostatný“ a tí, ktorí uzatvorili pracovný pomer po 30. júni 2009 sa zaradia do kariérového stupňa „začínajúci“. Do 31. decembra 2016 sa neuplatňuje u vedúceho pedagogického resp. ved úceho odborného zamestnanca požiadavka vykonania prvej atestácie, ak v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa neuplatňovala požiadavka prvej kvalifikač nej skúšky alebo jej náhrady. Tým sa vytvára legislatívny priestor pre vyhlasovanie výberových konaní na miesta vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Všetky projekty, uskutočňované organizá ciami ministerstva školstva, oprávnenými vykonávať ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, musia byť ukončené do 31. augusta 2010. Po tomto termíne možno uskutočňovať len programy kontinuá lneho vzdelávania podľa tohto zákona. V záujme obnovy poznatkov, ktoré získali vedúci zamestnanci pred viac ako piatimi rokmi, zákon ustanovuje povinnosť týmto vedúcim zamestnancom absolvovať funkčné inovačn é vzdelávanie.

K § 62:

V zmysle predmetného ustanovenia sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené, ktoré tvoria súčasť prílohy návrhu zákona.

K § 63:

Zrušujú sa všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré boli vypracované na základe zákona č. 29/1984 Zb., ktorý bol zákonom č. 245/2008 Z. z. zrušený, čím sa tieto predpisy stali obsolentnými.

K Èl. II

Ustanovenie upravuje nevyhnutnú zmenu trestného zákona. Úpravou ustanovenia § 128 odsek 1 sa dosiahne, aby pedagogický a odborný zamestnanec regionálneho školstva a vysokoškolský učiteľ nadobudol prá vne postavenie verejného činiteľa v trestnoprávnom kontexte. Zmena taktiež spôsobí skutkový stav, podľa ktorého akékoľvek protiprávne konanie, ktoré predstavuje obsah kvalifikovanej skutkovej podstaty trestné ho činu proti verejnému činiteľovi bude posudzované rovnako, pokiaľ sa ho dopustí určitý páchateľ trestného činu proti pedagogickému a odbornému zamestnancovi. Pri výkone pedagogickej činnosti pedagogick ého zamestnanca, odborných činností odborného zamestnanca a výkone činnosti vysokoškolského učiteľa dôjde k zvýšenej právnej ochrane týchto osôb pred protiprávnymi konaniami, a to nielen trestnoprá vnymi, ale aj ustanovenými administratívnoprávnymi deliktami.

K Èl. III

K bodu 1 až 3:

Navrhuje sa, aby sa zákon o odmeňovaní vzťahoval aj na zamestnancov cirkevných škôl a cirkevných školských zariadení a na zamestnancov súkromných škôl a súkromných školských zariadení , ak sa tak tieto školy a školské zariadenia rozhodnú. Z toho dôvodu sa do rozsahu pôsobnosti zákona včleňujú aj uvedené školy a školské zariadenia. Navrhuje sa, aby sa cirkevné školy a školské zariadenia a súkromné školy a súkromné školské zariadenia mohli rozhodnúť, či budú pri odmeňovaní uplatňovať Zákonník práce alebo zákon o odmeňovaní.

K bodu 4:

Legislatívno-technická úprava. Upravuje sa citácia k odkazu pod čiarou týkajúca sa kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov, ktorá sa doteraz odvolávala na vyhlášku MŠ SR č . 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov, ktorá bude ustanovením § 63 zákona o pedagogických zamestnancoch zrušená a nahradená citovaným zákonom a jeho vykonávací m predpisom.

K bodu 5 a 6:

Navrhuje sa doplnenie jednotlivých zložiek platu o príplatok za výkon špecializovanej činnosti a kreditový príplatok, ktoré sa budú poskytovať za výkon špecializovaných činností (napr. triedny učiteľ , uvádzajúci učiteľ) a za získanie stanoveného počtu kreditov, ktoré získa pedagogický alebo odborný zamestnanec za kontinuálne vzdelávanie podľa zákona o pedagogických zamestnancoch. Zároveň sa vykon áva legislatívno-technická úprava paragrafu 4.

K bodu 7:

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 8:

V nadväznosti na zavedenie nového inštitútu platu do zákona, ktorým je pracovná trieda, uvedené ustanovenie zadefinováva pracovnú triedu a spôsob a podmienky zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborný ch zamestnancov do pracovných tried. Navrhujú sa dve pracovné triedy. Z dôvodu vykonávania náročnejšej činnosti sa do pracovnej triedy 2 zaraďujú zamestnanci škôl, školských zariadení a tried určený ch pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením. Z uvedeného dôvodu sa do tejto pracovnej triedy zaraďujú aj odborní zamestnanci podľa tohto zákona. Ostatní pedagogickí zamestnanci sa zaraďujú do pracovnej triedy 1.

bodu 9:

Z dôvodu, že ustanovenie § 6 ods. 1 podľa doterajšieho znenia zákona vynímalo zo systému zaraďovania zamestnancov do platových stupňov len pedagogických zamestnancov, navrhovanou úpravou sa bude uvedená vý nimka vzťahovať aj na odborných zamestnancov.

K bodu 10:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 11 až 13:

Z dôvodu, že postup pri odmeňovaní odborných zamestnancov bude rovnaký ako pre pedagogických zamestnancov, pôsobnosť uvedených ustanovení sa rozširuje aj na odborných zamestnancov.

K bodu 14:_

Z dôvodu, že systém odmeňovania odborných zamestnancov bude taký istý, ako systém pedagogických zamestnancov, vypúšťa sa z uvedeného ustanovenia zákona určovanie platov odborných zamestnancov podľ a osobitnej stupnice platových taríf pre vybrané skupiny zamestnancov uvedenej v prílohe č. 4 zákona. Zároveň sa posúvajú body, v ktorých sú uvedené jednotlivé kategórie zamestnancov, ktorí sa odmeňuj ú podľa tejto stupnice.

K bodu 15 a 16:

Z dôvodu, že postup pri odmeňovaní odborných zamestnancov bude rovnaký ako pre pedagogických zamestnancov, pôsobnosť uvedených ustanovení sa rozširuje aj na odborných zamestnancov.

K bodu 17 až 19:

Z dôvodu, že sa kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov zohľadňuje v kariérovom systéme v prepojení na odmeňovanie, vypúšťa sa ustanovenie, ktorým sa pedagogický m zamestnancom za ďalšie vzdelávanie priznával osobný príplatok. Zároveň sa upravuje spôsob stanovovania maximálneho limitu priznania osobného príplatku odborným zamestnancom rovnako ako pedagogickým zamestnancom

K bodu 20:

Navrhuje sa zaviesť pre pedagogických a odborných zamestnancov príplatok za výkon špecializovanej činnosti, ktorou je činnosť triedneho učiteľa a činnosť uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzaj úceho odborného zamestnanca. Zároveň sa ustanovuje spôsob priznávania týchto príplatkov.

K bodu 21:

Navrhuje sa zaviesť pre pedagogických a odborných zamestnancov kreditový príplatok za stanovený počet kreditov získaných za jednotlivé formy kontinuálneho vzdelávania. Zároveň sa navrhuje upraviť podmienky poskytovania kreditového príplatku a to odkedy sa kreditový príplatok bude poskytovať, na akú dobu, kedy ho zamestnávateľ môže odobrať a postup zamestnávateľa pri poskytovaní kreditového prí platku pri zmene zamestnávateľa pedagogického a odborného zamestnanca.

K bodu 22 až 24:

Ide o legislatívno-právnu úpravu.

K bodu 25:

V záujme právnej istoty zamestnancov ustanovenie upravuje termín určenia tarifného platu pri zmene pracovnej triedy, zároveň určuje termín priznania kreditového príplatku.

K bodu 26:

Navrhuje sa v prechodných ustanoveniach upraviť zachovanie výšky funkčného platu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom poskytovaného podľa predpisov platných do 31. 8. 2009 v prí pade, ak by pri jeho určení podľa tohto zákona malo dôjsť k jeho zníženiu. Navrhuje sa zachovať prax priznanú pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom ku dňu účinnosti zákona a určiť nový plat uvedenej skupine zamestnancov už za mesiac september 2009. Navrhuje sa zvýšiť platovú tarifu odborným zamestnancom ku dňu účinnosti zákona o 1% za každý rok započítanej praxe k 31. 12. 2008 do 16 rokov započítanej praxe a od 17 rokov do 32 o 0,5 %, tak ako sa zvyšuje platová tarifa pedagogickým zamestnancom.

K bodu 27:

Do zákona sa vkladá nová príloha č. 7, ktorou je stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov účinná od 1. septembra 2009.

K Èl. IV a V

Návrhom sa upravujú a dopĺňajú pojmy v osobitných zákonoch v súlade s navrhovanou právnou úpravou v zákone o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI

Ustanovuje sa, že zákon o pedagogických zamestnancoch nadobúda účinnosť 1. septembra 2009, okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť k 1. septembru 2009 by predstavovala vysokú záťaž pre štátny rozpočet. Od 1. januára 2010 nadobúda účinnosť ustanovenie, na základe ktorého pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu. Od 1. januára 2012 nadobudnú účinnosť ustanovenia, na základe ktor ých zamestnávateľ poskytuje pedagogickým a odborným zamestnancom príspevok na rekondičný pobyt a ustanovenia, na základe ktorých zamestnávateľ poskytuje pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom prí spevok na vakcínu proti hepatitíde typu A a B.

Bratislava 9. februára 2009

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh - Trestný zákon

34

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003 a rok 2004 boli Ministerstvom spravodlivosti SR predložené do legislatívneho procesu návrhy nových trestných kódexov. Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.4.2004 návrh Trestného zákona a dňa 26.5.2004 návrh Trestného poriadku. Následne boli vládne návrhy nov ých trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Išlo o výsledok práce Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, ktorej začiatok činnosti sa datuje k polovici roka 1999.

Napriek snahám predkladateľa a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva o to, aby boli návrhy nových trestných kódexov schválené v takom znení, aby vytvárali dostatočné legislatívne predpoklady na ú činný boj s kriminalitou, počas prerokovávania vládneho návrhu Trestného zákona v Národnej rade SR boli schválené v druhom čítaní také pozmeňujúce návrhy, ktoré by značne tento boj oslabili, a to najmä vo vzťahu k organizovaným formám zločinu. Preto minister spravodlivosti na základe § 95 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zobral 8.2.2005 vládny návrh Trestného zákona späť.

K základným výhradám, pre ktoré nebolo možné akceptovať schválenie vládneho návrhu zákona v znení uplatnených pozmeňujúcich návrhov, patrí:

1. Trestnosť prípravy sa viazala iba na obzvlášť závažný zločin, t.j. trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby aspoň osem rokov; to by malo za následok, že trestné stíhanie sa bude môcť začať až vtedy, keď dôjde k pokusu trestného činu aj v prípade takých trestných č inov ako je lúpež, hrubý nátlak (t.j. výpalníctvo), vydieračský únos, znásilnenie, sexuálne násilie, výroba detskej pornografie, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, nedovolené obchodovanie so zbra ňami atď. Pritom taká úprava by bola v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná – napr. príprava musí byť trestná podľa Dohovoru o potlačovaní financovania terorizmu (č. 593/2002 Z.z.), Druhého protokolu k Haagskemu dohovoru o ochrane kult úrnych dohôd (č. 304/2004 Z.z.), Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (č . 703/2004 Z.z.), Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (č. 621/2003 Z.z.).

2. Definícia zločineckej skupiny bola schválená v znení rozpornom s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

3. Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny bol zmenený tak, že trestným bolo len založenie alebo zosnovanie zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, ale nie členstvo v nej a jej podpora. Opätovne by išlo o rozpor s Dohovorom OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu.

4. Z vládneho návrhu zákona bola vypustená trestná zodpovednosť právnických osôb, pričom povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednos ť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o právne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa tý ka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala zaviesť trestno-právnu zodpovednosť právnických osôb.

Do legislatívneho procesu sa opätovne predkladá návrh Trestného zákona so zapracovaním jednotlivých pozmeňujúcich návrhov uplatnený ch na rokovaní Národnej rady SR, ktoré podľa Komisie pre rekodifikáciu trestného práva a predkladateľa nenarúšajú celkovú koncepciu nových trestných kódexov a legislatívne predpoklady na účinný boj s kriminalitou. Pre lepšiu prehľadnosť je v prílohe pripojený aj text zákona s vyznačením jednotlivých zmien, ku ktorým dochádza oproti vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý vzal minister spravodlivosti späť z rokovania Národnej rady SR dňa 8.2.2005.

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. je účinný od 1.1.1962. Od nadobudnutia účinnosti bol vyše 30 krát novelizovaný, z toho po roku 1989 vyše 20 krát.

Ani početnými novelami sa nedosiahol stav úplného zosúladenia Trestného zákona s princípmi nového ústavného zriadenia Slovenskej republiky, čo je pochopiteľné, pretože jeho samotná podstata je založená na princípoch diametrálne odlišného spoločenského a štátneho zriadenia obdobia, v ktorom bol prijatý.

Trestný zákon sa v dôsledku veľkého počtu noviel stal pomerne neprehľadným. Niektoré inštitúty trestného práva hmotného, s prihliadnutím na dobu ich vzniku a na politické, spoločenské a ekonomick é zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sú už v porovnaní s novým ústavným zriadením a súčasnou orientáciou Slovenskej republiky zastaralé a nekonvenujú ani právnym systémom vyspelých demokratický ch krajín EÚ.

Rozsiahle politické, spoločenské a ekonomické zmeny po roku 1989 boli sprevádzané dynamickou a početnou legislatívou. Trestnoprávna ochrana nových spoločenských vzťahov sa formuje až následne, v zá vislosti na stupni poznania škodlivosti konkrétnych konaní, ktoré novým právnym normám odporujú.

Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladie nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú mož no zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Jej úlohou a cieľom je predovšetkým:

a)zhodnotiť aktuálnosť zásad a princípov, na ktorých bolo slovenské trestné prá vo hmotné v ostatných rokoch, najmä do roku 1989, budované,

b)novou trestnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov reagovať na zásadné politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ku ktorý m došlo po roku 1989, na vznik samostatnej Slovenskej republiky a funkcie demokratického právneho štátu, na vznik nového ústavného zriadenia a na dynamicky sa vyvíjajúcu legislatívu v rámci iných prá vnych odvetví jednotného systému slovenského objektívneho práva,

c)v nadväznosti na potreby Slovenskej republiky, jej právne a kultúrne tradície, požiadavky na ochranu práv a oprávnených záujmov fyzick ých a právnických osôb i štátu, najmä na ochranu základných práv a slobôd vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd (úst. zákon č.23/1991 Zb.), z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a z dokumentov medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná (najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických prá vach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho dodatkové protokoly), vytvoriť moderný, optimálny a komplexný nástroj trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorý bude zodpovedať princípom organizácie a činnosti demokratického právneho štátu a požiadavkám na zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s právom vyspelých demokratických štátov,

d)odstrániť neprehľadnosť platnej trestnoprávnej úpravy, vyvolanú početnými a nie vždy organickými zásahmi do Trestného zá kona novelami v priebehu doby jeho doterajšej platnosti,

e)upraviť systematiku Trestného zákona tak, aby zodpovedala (poradím hláv jeho osobitnej časti i prísnosťou trestov, ktoré možno uloži ť za jednotlivé trestné činy) hierarchii hodnôt a záujmov moderného demokratického právneho štátu,

f)nahradiť materiálne chápanie trestného činu jeho formálnym chápaním a zaviesť novú kategorizáciu protispoločenských činov,

g)preskúmať ustanovenia Trestného zákona upravujúce základy trestnej zodpovednosti z hľadiska, či zodpovedajú poznatkom modernej právn ej vedy i poznatkom súvisiacich vedných odborov (kriminológie, psychológie, psychiatrie, pedagogiky, ekonómie a i.), podľa potreby tieto ustanovenia zmeniť alebo doplniť,

h)aktualizovať Trestný zákon súčasnej etiológii zločinnosti, súčasnému stavu, vývoju, štruktúre a formám kriminality, jej pr íčinám a podmienkam, osobitne pokiaľ ide o prejavy organizovaného zločinu,

i)upresniť zákonné znaky doterajších skutkových podstát trestných činov, prípadne ich doplniť o ďalšie, reagujúc na nové a zvlášť škodlivé formy protispoločenskej činnosti, prípadne vypustiť z Trestného zákona skutkové podstaty trestných činov, ktoré sú už prekonané,

j)preskúmať platný systém trestnoprávnych sankcií, najmä systém trestov, a ustanovenia upravujúce ich ukladanie i výkon z hľadiska, či zodpovedajú aktuálnym poznatkom vedy (najmä penológie, psychológie a medicíny), potrebám moderného demokratického právneho štátu, záväzkom medzinárodného práva, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako i skúsenostiam vyspelých demokratických štátov, tieto ustanovenia podľa potreby zmeniť alebo doplniť,

k)znížiť rozpätie trestných sadzieb, zaistiť lepšiu previazanosť systému trestov a ich sadzieb za jednotlivé trestn é činy, a to najmä v závislosti na ich typovej závažnosti a zmene v systematike Trestného zákona.

Vláda SR v máji 2000 schv álila nasledovné ciele novej rekodifikácie:

- zabezpečiť ochranu ľudských pr áv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných ľudských práv a slobôd a z Ústavy Slovenskej republiky prostriedkami trestného práva;

- vytvoriť podmienky na realizáciu trestnej politiky demokratickej spoločnosti založenej na princí poch humanizmu, ktorá bude zároveň garantovať primeranú satisfakciu obetiam trestných činov a bude smerovať k sociálnej reintegrácii páchateľov;

- vytvoriť strategickú tendenciu na perspektívnu dekrimininalizáciu a depenalizáciu Trestného zákona v prípade menej závažných protispoločenských konaní pri súčasnom rešpektovaní ochrany spoloč nosti represívnymi opatreniami v oblastiach jej najväčšieho ohrozenia.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu trestnej zodpovednosti fyzických osôb a prá vnych dôsledkov tejto zodpovednosti.

2.Zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb – na základe striktne vymedzených podmienok – ktorá sa bude uplatňovať vedľ a trestnej zodpovednosti fyzických osôb (z tejto zodpovednosti bude vyňatý štát).

3.Upraviť trestnú zodpovednosť mladistvých tak, aby boli zohľadnené najnovšie (interdisciplinárne) vedecké poznatky z oblasti pedagogiky, socioló gie, pedopsychológie a pedopsychiatrie v súlade s novou právnou úpravou v ďalších relevantných oblastiach nášho právneho poriadku.

4.Zmeniť celkovú filozofiu ukladania trestných sankcií, v rámci ktorej bude treba predovšetkým zmeniť hierarchiu sankcií tak, aby v jej rá mci bol trest odňatia slobody chápaný ako ultima ratio, a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. V rámci tejto filozofie bude kladený dôraz na individuálny prístup pri riešení trestný ch vecí na základe širokej možnosti využitia alternatívnych sankcií a odklonov tak, aby sa v najširšej miere zaistila pozitívna motivácia páchateľa.

5.Dosiahnuť takú úroveň kodifikácie, aby bola zrovnateľná s úrovňou trestného práva hmotného európskeho štandardu, pri plnom reš pektovaní medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a požiadaviek vyplývajúcich z integračných procesov.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol rešpektovaný model kontinent álneho právneho systému, kultúrne a právne tradície Slovenskej republiky, a boli akceptované progresívne a aj dnes použiteľné (a potrebné) trestnoprávne inštitúty z celého obdobia prvej È SR, rokov 1948 - 1989 i rokov 1990 - 1996. Kontinuita právnych úprav trestnoprávnych vzťahov, i jej špecifiká u nás boli akceptované.

Pri tvorbe nového Trestného zákona bol prísne rešpektovaný rámec daný platným znením Ústavy SR.

Doterajšie materiálne chápanie trestného činu sa zmenilo na primá rne formálne, pričom pri prečine sa bude skúmať aj jeho závažnosť. Formálne chápanie bolo dôvodom oveľa podrobnejšieho definovania znakov základných a kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona a samostatné ho interpretovania mnohých týchto znakov v novej tretej časti zákona, a to v ďaleko širšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ.

Došlo aj k zmene kategorizácie trestných činov na prečiny a zločiny.

Upustilo sa aj od niektorých doterajších znakov, ktoré boli vý razom prechádzajúcich spoločenských a ekonomických podmienok (napríklad znak 'pre zárobok').

Pribudli aj tri tresty – domáce väzenie a trest povinnej prá ce, resp. podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Oveľa podrobnejšie sú upravené základy trestnej zodpovednosti - v z ákone sú premietnuté aj také otázky, ktoré boli doposiaľ prenechávané súdnemu výkladu a právnej teórii, aj keď v konečnom dôsledku šlo o určenie práv a slobôd, ktoré môžu byť stanovené len zákonom.

Pribudli niektoré nové právne inštitúty (napr. dovolené riziko), rozšírili sa podmienky nutnej obrany a krajnej núdze, zavádza sa súdny - probačný dohľad nad odsúdeným a i., rozšírili sa pravidlá pre ukladanie trestov a došlo k zmene a doplneniu väčšiny ustanovení všeobecnej a osobitnej časti doterajšieho Trestného zákona.

Výrazom nového prístupu je aj zmena systematiky osobitnej časti Trestného zákona, kde sú dané do popredia najmä trestné činy proti životu a zdraviu a proti slobode a ľudskej dôstojnosti.

Niektoré súvisiace otázky budú musieť byť právne upravené v osobitných zákonoch (výkon trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce).

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na ich väčší počet sú uvádzané v osobitnej časti dôvodovej správy k jednotlivým ustanoveniam.

Návrh zákona bol prerokovaný na plenárnom zasadnutí Rady hospodá rskej a sociálnej dohody SR podľa zákona o tripartite.

Návrh zákona nebude mať priamy finančný dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť dopad na verejné financie dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona – bližšie v dolož ke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo financií vo svojom

stanovisku z 10.7.2003 (č. 13 609/03-81) uviedlo vo vzťahu k návrhu Trestn é poriadku (do pripomienkového konania bol dopad na verejné financie vyčíslený spoločne pre oba návrhy trestných kódexov), že 's ohľadom na neustály tlak na výdavkovú časť štátneho rozpočtu a obmedzené zdrojové možnosti štátneho rozpočtu v roku 2004, bude potrebné požadované prostriedky zabezpečiť zahrnutím do priorít štátneho rozpočtu a uplatňovať v rámci rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu'.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadov na verejné financie a zamestnanosť

Návrh Trestného zákona nemá priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť. Nepriamo môže byť tento dopad dotknutý niektorými zmenami upravenými v návrhu Trestného zákona, a to perspektívne v horizonte desiatich a ž pätnástich rokov, najmä v súvislosti so zvýšením hornej hranice trestu odňatia slobody na 25 rokov, obligatórnym uložením trestu doživotia páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, ktor ý taký čin spácha tretíkrát, ale aj skôr úpravou nových druhov trestov (najmä trest povinnej práce, domáce väzenie) a ochranných opatrení.

Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na životné prostredie. Svojimi ustanoveniami však chráni životné prostredie tým, že určité protispoločenské konania voči životnému prostrediu upravuje ako trestné činy.

Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Nepriamo môže byť tento vplyv dotknutý úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb, avšak kladným spôsobom, keďž e budú sankcionované také konania, ktoré sú ako trestné činy vymedzené Trestným zákonom. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je predkladaná v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: Trestný zákon.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva.

Národný program pre prijatie acquis communautaire prijal úlohy na ú seku boja proti terorizmu, korupcii, organizovanému zločinu a úlohy na úseku zefektívnenia činnosti súdnictva, pričom medzi strednodobými prioritami je aj úloha uskutočniť rekodifikáciu trestných kódexov.

Partnerstvo pre vstup požaduje pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí posilnenie boja proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi, korupcii a praniu špinavých peňazí.

Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu.

Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 obsahoval úlohu predložiť návrh nového Trestného zákona (mesiac apríl).

b)Negociačná pozícia v 24. kapitole – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí – a v dodatkových informáciách k nej obsahuje aj záväzky týkajúce sa trestného práva, pričom jedným z týchto záväzkov je aj uskutoč nenie celkovej rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb.

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

c) je upravená v práve Európskej únie, a to v dokumentoch:

- hlava VI Zmluvy o Európskej únii – ' Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci',

- Európska dohoda o pridružení – Slovenská republika sa v článku 6 zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch,

- Spoločné stanovisko zo 6.10.1997 ako ho definovala Rada na základe článku K3 Zmluvy o EÚ k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcim sa korupcie, Druhé spoločné stanovisko z 13.11.1997 a Spoločné opatrenie z 22.12.1998 na základe článku K.3 Zmluvy o EÚ o korupcii v súkromnom sektore,

- Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami,

- Spoločný postup zo 17.12.1996 schválený Radou EÚ na základe článku K3 Zmluvy o EÚ týkajúci sa aproximácie zákonov a praxe v členských štátoch EÚ na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami,

- Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ,

- Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o zvýšení ochrany trestnými postihmi a inými sankciami proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura,

- Spoločný postup z 24.2.1997 prijatý Radou podľa čl. K.3 Zmluvy o Európskej únii o boji proti obchodu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu detí ,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zabavení a konfiškácii nástrojov a príjmov z trestnej činnosti,

- Rezolúcia Rady z 20.12.1996 o jednotlivcoch, ktorí spolupracujú so súdnym konaním v boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 15.3.2001 o postavení obetí v trestnom konaní,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 13.6.2002 o boji proti terorizmu,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 19.7.2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.5.2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostný ch platobných prostriedkov,

- Spoločné opatrenie z 15.7.1996 schválené Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii týkajú ce sa postupu na boj proti rasizmu a xenofóbii,

- Rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o boji proti detskej pornografii na internete,

- Smernica Rady z 28.11.2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 28.11.2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tr anzitu a bydliska,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 27.1.2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.7.2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 22.12.2003 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu det í a detskej pornografii,

- Rámcové rozhodnutie Rady z 25.10.2004 o stanovení minimálnych ustanovení znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev:

a)úplná.

6.Gestor : Ministerstvo spravodlivosti SR.

7.Účasť expertov: priamo z Európskej únie nebola využitá.

II. Osobitná časť

K Všeobecnej časti

K § 1

Upúšťa sa od vymedzenia účelu Trestné ho zákona, pričom v v tomto ustanovení je vymedzený len predmet zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami.

K I. hlave

V tejto hlave je upravená pôsobnosť Trestného zákona a sú upravené základy trestnej zodpovednosti. Oproti doterajšiemu Trestnému zákonu sa hneď v úvode definuje pôsobnosť slovenského Trestného zákona, potom je upravovaná problematika pojmu trestného činu ako také ho vrátane zavinenia jeho spáchania, v druhom dieli je upravená problematika páchateľa, spolupáchateľa a účastníka trestného činu. V treťom dieli sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a na ne v štvrtom dieli nadväzujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu.

K § 2

Toto ustanovenie zakotvuje ústavnú zásadu vylúč enia retroaktivity, ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Oproti doterajšej právnej úprave sa tu zrozumiteľnejšie vyjadruje zásada použitia neskoršieho zákona, a to ktoréhokoľvek do doby, než sa rozhoduje o trestnom čine, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Zároveň sa ustanovenie v odseku 1 výslovne dopĺňa aj o trest, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

K § 3

Toto ustanovenie vyjadruje územnú pôsobnosť Trestného zákona via žucu sa k územiu Slovenskej republiky a spresňuje, čo sa považuje za územie Slovenskej republiky, resp. kedy sa tiež považuje trestný čin spáchaný na území Slovenskej republiky.

K § 4

Toto ustanovenie je výnimkou z územnej príslušnosti, pričom prednos ť dostáva osobná pôsobnosť Trestného zákona, na základe vzťahu osoby páchateľa k Slovenskej republike, občan SR, trvalý pobyt na území SR.

K § 5

V tomto ustanovení je premietnutý princíp ochrany nášho obč ana pred zločinmi spáchanými proti nemu mimo územia Slovenskej republiky.

K § 6

V tomto ustanovení je zakotvená možnosť postihu páchateľa trestn ého činu keď nie je daná ani osobná ani miestna pôsobnosť Trestného zákona, avšak páchateľ bol zadržaný na našom území a nebol vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie.

K § 7

Toto ustanovenie zakotvuje, že pôsobnosť nášho Trestného zá kona môže byť upravovaná aj vyhlásenými medzinárodnými zmluvami, resp. že zásady vyššie uvedené sa neuplatnia, ak vyhlásená medzinárodná zmluva to nepripustí.

V ustanoveniach o pôsobnosti trestných zákonov bolo spresnené, že namiesto pojmu cudzina bol použitý pojem mimo územia Slovenskej republiky.

K § 8

Toto ustanovenie definuje ústrednú kategóriu trestného práva hmotn ého – trestný čin. Oproti doterajšej právnej úprave práve v tomto ustanovení dochádza k najväčšej zmene nového Trestného zákona oproti doterajšiemu platnému zneniu, ktoré vychádza z materi álneho ponímania trestného činu. V novom zákone sa definuje trestný čin ako v zásade formálna kategória, čo vyplynulo najmä z pož iadaviek praxe. Takýmto poňatím trestného činu je tiež lepšie zabezpečená ústavná zásada rovnosti pred zákonom. Preto došlo k vypusteniu pojmu spoločenská nebezpečnosť, ktoré ho používanie v justičnej praxi bolo často krát preceňované, ba dokonca zneužívané ako v prospech tak aj v neprospech páchateľov trestnej činnosti.

Formálne chápanie trestného činu umožní súčasne orgánom činným v trestnom konaní sústrediť sa na základné otázky trestného konania, a to zistenie trestného činu a jeho páchateľa.

Na naplnenie znakov trestného činu bude potrebné aby boli splnené dve podmienky:

1.musí ísť o protiprávny čin,

2.jeho znaky musia byť uvedené výlučne v Trestnom zákone (iné zákony už do budúcna nebudú obsahovať skutkové podstaty trestných činov, napríklad aj trestný čin proti mieru sa preberá zo zákona na ochranu mieru do osobitnej časti Trestného zákona hneď na prvé miesto).

Z obsahu definície trestného činu sa však spoločenská nebezpeč nosť úplne nevytratila, pretože ona je daná tým, že zákonodarca určité protiprávne konanie už sám o sebe označil za najvyššiu formu protiprávneho konania a tým je trestný čin. Naviac zákon u prečinov pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu ak bude závažnosť činu nepatrná a u mladistvého malá, ( ak pôjde o prečin ) tak nepôjde o trestný čin.

Široká možnosť odklonov, ktorá bude zakotvená v Trestnom poriadku súčasne zabezpečí aby sa nedostávali pred súdy páchatelia takých konaní, ktoré by mohli byť charakterizované ako bagateľné trestné činy.

K § 9

Trestnými činmi sú prečiny a zločiny. Touto kategorizá ciou sa Slovenská republika vracia k tradícii delenia trestných činov v medzivojnovom období. Znamená to aj návrat k pôvodnej bipartícii súdne trestných činov platnej do 1. júla 1990 (prečiny a trestné č iny).

Nejde o samoúčelné delenia trestných činov. Umožňuje presnej šie vyjadrenie ich rôznej závažnosti a škodlivosti, lepšie dokumentuje štruktúru evidovanej kriminality, podiel závažných trestných činov a ich pomer k menej závažnej kriminalite.

Kategorizácia ďalej umožní podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých kategóriách trestný ch činov. Menovite konanie o menej závažných prečinoch doteraz zbytočne formálne a zdĺhavé napomôže zjednodušiť a urýchliť a tiež môže prispieť k vytvoreniu priestoru pre vykonanie skutoč ne kvalitného a dôsledného trestného konania o obzvlášť závažných zločinoch, ktorých kategória sa tiež zavádza. Z hľadiska teoreticko-praktického však zostáva naďalej nadradený m pojmom trestný čin.

Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórií trestných činov je síce ich typová závažnosť , ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé trestné činy uložiť podľa osobitnej č asti tohto zákona.

Pre určenie, či ide o zločin alebo prečin pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú súd v konkrétnom prípade za trestný čin páchateľovi skutočne uloží, ani minimálna hranica trestu odň atia slobody ktorú súd môže páchateľovi uložiť, ako tomu je v právnych poriadkoch niektorých štátov, kde sa kategorizácia trestných činov uplatňuje.

Jediným kritériom u úmyselných trestných činov je len výmera trestu odňatia slobody – jeho horná hranica, ktorý je možné za trestný čin uložiť podľa tohto zákona. Nedbanlivostné trestné činy sú všetky prečiny, bez ohľadu na stanovenú trestnú sadzbu.

V dôsledku takéhoto riešenia odpadá i potreba v osobitnej časti tohto zákona u každého trestného činu zvlášť upresňovať či ide o zločin alebo prečin. Na túto otázku dávajú dostatočn ú odpoveď všeobecné definície prečinu alebo zločinu uvedené v tomto ustanovení. Až po dôslednom komplexnom posúdení každého činu zvlášť a po zistení, ktoré zákonné znaky osobitnej č asti tohto zákona napĺňa a trest odňatia slobody v akej výmere tento zákon s ich naplnením spája, bude možné povedať či ide o prečin alebo zločin – rýdzo formálny prístup. Pri takejto defin ícii sa potom môže vyskytnúť pri prvom odseku úmyselného trestného činu prípad, kde vzhľadom na trestnú sadzbu bude čin kvalifikovaný ako prečin a v ďalších kvalifikovaných skutkových podstat ách už ako zločin.

Zavedením inštitútu nepatrnej závažnosti avšak výlučne u prečinov je sledovaná možnosť vylúčenia súdneho prejednávania takýchto bagateľných prečinov.

K §§ 10, 11

Tieto ustanovenia presne definujú prečin a zločin. Súč asne je definovaná podkategória zločinu – obzvlášť závažný zločin.

K § 12

Uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale tie ž príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného prá va a výklad orgánov činných v trestnom konaní.

K §§ 13, 14

Uvedené ustanovenia upravujú vývojové štádia trestných činov pred ich dokonaním, ktoré z hľadiska ochrany zá ujmov chránených Trestným zákonom je tiež potrebné postihovať. Ponechávajú sa dve vývojové fázy trestného činu, príprava a pokus, pričom sú súčasne vymedzené podmienky ich trestnosti. Nepriamo z týchto ustanovení vyplýva aj tretia vývojová fáza, ktorou je dokonanie trestného činu, t.j. naplnenie všetkých jeho znakov vrátane následku.

Zakotvuje sa že príprava bude trestná len u vyššej formy trestného činu, a to u zločinu – rovnaká úprava je v platnom trestnom zákone (§ 7), kde je síce príprava viazaná na obzvlášť závažný trestný čin, ktorým je vš ak trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, t.j. podľa návrhu ide o zločin.

Doterajšie obsahové vymedzenie prípravy a pokusu ostalo v podstate zachované. Osobitne však bolo treba vyjadri ť v praxi opomínané, avšak právnou teóriou akceptované pravidlo, že páchateľ prípravy ešte nezačal na rozdiel od páchateľa pokusu napĺňať znaky trestného činu, ku ktorému prí prava smeruje. Preto sa v praxi príprava s pokusom neraz zamieňala práve pre opomenutie tohto základného rozdielu, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutku páchateľa a napokon aj k uloženiu nesprávneho trestu. A ž na nepatrné zmeny zostali nezmenené tiež podmienky zániku trestnosti prípravy a pokusu.

Políciou podľa § 11 ods. 3 písm. b), ako aj podľa ďalších ustanovení, sa rozumie akýkoľvek príslušní k poverených orgánov uvedených v § 10 ods. 8 návrhu Trestného poriadku, t.j. napr. akýkoľvek príslušník Policajného zboru.

K §§ 15 až 18

V týchto ustanoveniach Trestného zákona je definovaná subjektí vna stránka skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia, ako vnútorného psychického vzťahu páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Doterajšie dve formy zavinenia v podobe úmyslu a nedbanlivosti zostávajú zachované. Taktiež členenie § 15 a § 16 umožňuje rozlíšiť zavinenie vo forme úmyslu na úmysel priamy a nepriamy a zavinenie vo forme nedbanlivosti na vedomú a nevedomú.

K §§ 19 až 21

Tieto ustanovenia Trestného zákona definujú subjekt trestného č inu, t.j. páchateľa, spolupáchateľa a účastníka.

Spáchanie trestného činu za použitia tzv. živého nástroja nie je ani v novom zákone zakotvené, lebo v týchto prípadoch ide o typicky nepriameho páchateľa. Napr. použitie nepríč etnej osoby na spáchanie trestného činu, použitie dieťaťa atď. Pokiaľ ide o použitie zvieraťa na spáchanie trestného činu ide o prípad priameho páchateľstva a iba z hľadiska zavinenia - subjektí vnej stránky bude taký čin posudzovaný ako úmyselný alebo nedbanlivostný.

Vzhľadom na vývoj kriminality, kedy dochádza k častému páchaniu trestnej činnosti tzv. na objednávku, bolo na túto skutočnosť reagované aj v tomto Trestnom zákone, kedy bol popri návodcovi osobitne definovaný aj ďalší účastník na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse a to objednávateľ. V tomto prípade totiž nejde o typické navedenie na spáchanie trestného činu, pretože nájomní páchatelia trestn ých činov sú tieto už vopred ochotní spáchať a objednávateľ len konkretizuje prakticky predmet útoku.

K §§ 22, 23

V týchto ustanoveniach sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Na rozdiel od okolností vylučujúcich protiprávnosť v týchto prípadoch ide o spáchanie trestného činu, avšak pre nedostatok veku a príčetnosti na strane páchateľa nemôže dôjsť k jeho potrestaniu.

Pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo k ďalšej mimoriadne závažnej zmene, keď hranica trestnej zodpovednosti bola znížená z pätnásť na štrnásť rokov. Pre rozvoj modernej civiliz ácie je príznačná aj akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to oveľa viac jej fyzickej vyspelosti, menej mentálnej zrelosti, ale na druhej strane nemožno poprieť ani to, že i po tejto stránke dnešná mlá dež dospieva oveľa rýchlejšie než tomu bolo pred niekoľkými desiatkami rokov.

Nesporne je to vyvolané aj celkovým, životným štýlom, materiálnymi podmienkami, tempom a úrovňou jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií vrátane výpočtovej techniky a podobne.

Tieto faktory a mnohé k nim pridružené bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, p red sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí systému výchovy a vzdelávania, vytvoriť mládeži materiálne i kultúrne podmienky pre vzdelávanie, kultúrne vyž itie i pre pracovné uplatnenie, zvýšiť ich perspektívy pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, vrátane oddychu, využívania voľného času a zdravé výchovné prostredie.

Na druhej strane niet ale žiadnych pochybností o tom, že u mládeže sa neustále znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú mnohí už opakovane a v trestnej činnosti v súčinnosti s dospelými p áchateľmi na páchaní mnohokrát závažnej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. Veľmi často sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok, drogy nevynímajúc. Sú stavne to dokazujú kriminalistické štatistiky, dokumentujúce stav a vývoj kriminality, jej štruktúru i štruktúru jej páchateľov.

V prevencii trestnej a inej protispoločenskej činnosti mládeže musia dominovať neprávne prostriedky tak ako sú vyššie uvedené. Pokiaľ ide o právne prostriedky, tak tieto najmä mimo trestného práva a prostriedky trestného práva považovať len ako najkrajnejšie riešenie, ak iné prostriedky formy a metódy zlyhajú.

Treba prihliadať aj na to, že mládež sama nemôže niesť dôsledky za mnohé problémové javy v sociálnej, ekonomickej a iných oblastiach spoločenského života, ktoré sama nezavinila a ktoré sú mnohokr át impulzom jej delikvencie. Rovnako treba prihliadať tiež na fakt, že mládež samotná je jednou z prvých a najviac zraniteľných obetí zločinu.

Značná časť tých, ktorí predložili námety na obsahové zameranie rekodifikácie vrátane schváleného legislatívneho zámeru vlády navrhla znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z pätná stich na štrnásť rokov.

Je zrejmé, že takéto opatrenie samo o sebe problém kriminality mládeže nevyrieši. Na druhej strane je ale tiež jasné, že zníženie vekovej hranice zodpovednosti za trestné činy vyjadrí i dnešnú disproporciu v akcelerácii vývoja dospievania (a to aj mentálneho) mládeže, čo je nutné z hľadiska ochrany spoločnosti pred kriminalitou.

Nejde teda len o automatický a ničím neodôvodnený pragmatizmus. Nižšiu hranicu trestnej zodpovednosti ako pätnásť rokov pozná napokon celá rada vyspelých demokratických štátov.

V ustanoveniach o trestnom stíhaní mladistvých je súčasne zakotvená tzv. poistka proti nesprávnemu stíhaniu detí v podobe dôsledného skúmania mentálnej vyspelosti páchateľov, ktorí prekročili štrn ásty rok veku. Podľa nového Trestného poriadku sa u páchateľov vo veku 14 až 15 rokov bode skúmať mentálna vyspelosť obligatórne. U mladistvých do 18 rokov sa táto vyspelosť bude skúmať v odôvodnen ých prípadoch.

K §§ 24 až 30

Ustanovenia štvrtého dielu I. hlavy Všeobecnej časti Trestného zá kona upravujú okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Ide o sedem nasledujúcich okolností: nutná obrana, krajná núdza, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného, oprávnené použitie zbrane a plnenie úloh agenta. S výnimkou dovoleného rizika ide o okolnosti, ktoré poznal aj doterajší Trestný zákon. U niektorý ch okolností však došlo k spresneniu podmienok ich uplatňovania.

Najmä u nutnej obrany, ktorá z hľadiska praktického v rozhodovacej činnosti vyvolávala najväčšie problémy došlo k spresneniu a rozšíreniu podmienok jej uplatnenia. V súlade s legislatívnym zámerom vl ády bola do definícií zahrnutá aj problematika omylu tak aby tento automaticky nevylučoval nutnú obranu. Za nutnú obranu sa bude môcť ďalej považovať aj konanie v silnom rozrušení spôsobenom útokom najmä v dôsledku zmätku, strachu, alebo zľaknutia.

Zásada proporcionality u nutnej obrany vyjadrená tým, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku bola zachovaná, avšak zákon presnejš ie vyjadruje z čoho pri jej posudzovaní je nutné vychádzať (spôsob, miesto a čas útoku, okolnosti týkajúce sa ako osoby útočníka, tak aj obrancu).

Zásada proporcionality u krajnej núdzi sa upravuje tak, že spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Ako už bolo spomenuté novou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť bude dovolené riziko. Tejto okolnosti sa verejnosť domáha už niekoľko rokov. Potrebu zakotvenia dovoleného rizika ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť trestného činu v Trestnom zákone sa týka len činov alebo činností v oblasti výroby a výskumu. Môže ísť aj o akýkoľvek iný vo svojej podstate nie nebezpečný čin (činnosť), ktorého uskutočnenie v danom mieste, čase, alebo daným spô sobom je spojené s určitým rizikom, lebo ohrozuje záujem chránený týmto zákonom, ale inak ide o čin (činnosť) spoločensky prospešný, ktorý však nemôže byť uskutočnený bez rizika. Podmienkami dovoleného rizika sú:

a)výsledok, ku ktorému čin (činnosť) smeruje zjavne zodpovedá miere rizika,

b)vykonanie činu neodporuje zákonu, alebo inému právnemu predpisu, záujmom spoločnosti, zásadám ľudskosti ani sa neprie či dobrým mravom,

c)čin (činnosť) sa vykonáva v súlade s dosiahnutým stavom poznania a informáciami, ktoré existovali a boli dostupné v čase jeho vykonania,

d)činom (činnosťou) sa sleduje dosiahnutie spoločenského prospechu,

e)spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu (činnosti) očakáva nemožno dosiahnuť bez rizika.

Pokiaľ ide o výkon práv a povinností, u tejto okolnosti došlo k podstatnej zmene vyplývajúcej z požiadaviek medzinárodných zmlúv (Štatút medzinárodného trestného súdu) v tom smere, že sa vymenovávajú prípady, kedy sa táto okolnosť neuplatní buď z hľ adiska vedomia páchateľa alebo z hľadiska konkrétnych trestných činov (genocídium, neľudskosť).

Zásadná zmena bola urobená v súlade s legislatívnym zámerom vlády u oprávneného použitia zbrane, keď túto bude možné použiť aj vo svojom obydlí, a to aj v prípade, keď ešte nepôjde o nutnú obranu. Ochrana života alebo zdravia osoby v jej obydlí už bude ohrozená, avšak ešte nemusí ísť o priamo hroziaci alebo trvajúci útok. Použitie tejto okolnosti však bude vylúčené , ak pri takomto použití zbrane vo svojom obydlí dôjde k usmrteniu ohrozujúcej osoby.

K II. hlave

K § 31

Návrh zachováva doterajšiu bipartíciu trestných sankcií na tresty a ochranné opatrenia. Takéto delenie sa v minulosti v plnej miere osvedčilo. Súčasne vyjadruje základné zásady humanizácie, demokratizácie nášho trestného práva a v neposlednom rade aj zá sadu zodpovednosti páchateľa za spáchaný trestný čin s vylúčením dopadu následkov trestného činu na iné osoby, event. minimalizáciu takéhoto dopadu. Návrh definuje tak tresty ako aj ochranné opatrenia, pričom v týchto definíciách je zakotvený už aj účel ukladania a výkonu trestných sankcií. Tým sa však nemení skutočnosť, že tresty a ochranné opatrenia slúžia ochrane spoloč nosti.

K § 32

Návrh v porovnaní s platným Trestným zákonom rozš iruje systém trestov o ďalšie dva druhy. Sú to: domáce väzenie a trest povinnej práce. Rozšírenie druhov trestu je výrazom depenalizácie, pretože umožňuje súdom vo zvýšenej miere siahať aj k trestom bez odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchate ľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozšírenie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odň atia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zločinnosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.

K § 33

Návrh rozširuje aj doterajší systém ochranných opatrení . Ako nové ochranné opatrenie zavádza ochranný dohľad a tzv. detenciu. Ochranný dohľad bol už súčasťou systému trestných sankcií platného trestného zákona. Neosvedčilo sa však jeho vykoná vanie policajnými orgánmi. Naviac jeho účel sa často míňal cieľa a namiesto dovàšenia nápravy páchateľa slúžil ako prostriedok dosahovania policajných úloh. Na druhej strane aj doterajš ia prax potvrdila, že u tých páchateľov, ktorí páchajú trestné činy zo zvyku, resp. z návratu do kriminogénneho prostredia, je nevyhnutné pokračovať v resocializácii aj v etape postpenitenciá rnej starostlivosti, pričom u nebezpečných páchateľov je nevyhnutné ponímať túto formu postpenitenciárnej starostlivosti ako nútenú, pričom dohľad nad odsúdeným treba zveriť orgánom súdneho dohľ adu – probačnému a mediačnému úradníkovi. Naopak detencia by mala slúžiť na ochranu spoločnosti proti tým páchateľom, u ktorých ochranné liečenie je neúčinné buď preto, že sa mu ods údený odmieta podrobiť alebo preto, že jeho ochorenie je podľa poznatkov súčasnej vedy neliečiteľné, ale v prípade jeho prepustenia na slobodu neprestáva byť nebezpečným pre spoločnosť.

K §§ 34, 35

V porovnaní s ustanoveniami platného Trestného zákona o všeobecn ých zásadách pre ukladanie trestu, návrh nového Trestného zákona kladie dôraz predovšetkým na zásadu humanity a vychádza pritom z medzinárodne prijatých zásad proti mučeniu neľudskému zaobchá dzaniu týraniu alebo trestaniu. Návrh zdôraznil aj zásadu 'nulla poena sine lege' (nijaký trest bez zákona), aj zásadu úmernosti sankcie spáchanému trestnému činu. S prihliadnutím na rozšírenie systé mu trestov návrh novo koncipuje nezlučiteľnosť sankcií, ktoré postihujú rovnaké práva odsúdeného. Okrem toho zákon v tom istom paragrafe zakotvuje aj základné zásady pre ukladanie ochranných opatrení . Ide skutočne len o základné zásady, ktoré sú ďalej doplnené a upresnené napríklad ustanoveniami o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, o ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej zákonom a i.

Zakotvuje sa širšia možnosť ukladania iných trestov než je trest odňatia slobody a to ako trestov samostatných, pričom trestné sadzby u jednotlivých trestných činov osobitnej časti Trestného zákona budú obsahovať len sadzbu trestu odňatia slobody. Takéto samostatné uloženie iného trestu bude však vylúčené za trestné č iny, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov.

U trestu odňatia slobody na doživotie sa súčasne zakotvuje možnosť v určitých prípadoch rozhodnúť o zákaze podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu.

Oproti doterajšej ú prave sa osobitne definujú aj zásady pre ukladanie ochranných opatrení.

K §§ 36 až 38

Návrh nového Trestného zákona vychádza z taxatívneho vymenovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré však rozvádza ďaleko podrobnejšie než platná právna ú prava. Naviac návrh výslovne ukladá súdom povinnosť, aby sa na tie poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ktoré sú zákonným znakom trestného činu neprihliadalo a naviac zakotvuje aj povinnosť sú du prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Pri prevahe priťažujúcich okolností nebude môcť spravidla rozhodnúť o uložení trestu len na hranici dolnej sadzby (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu resp. pri opakovaní trestnej činnosti o polovicu). Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa navrhuje zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

K § 39

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o znížení trestu pod dolnú hranicu ale s prihliadnutím na rozšírenie systému trestov a na zakotvenú podpornú zásadu trestu odňatia slobody stanovuje aj minimálne hranice iných druhov trestu, pod ktoré sú d nesmie daný druh trestu uložiť ani v prípade ukladania trestu pod všeobecnú dolnú hranicu daného druhu trestu. Oproti platnej úprave sa rozširujú dôvody kedy možno uložiť trest pod dolnú hranicu ( napr. pomoc páchateľa pri objasnení závažnej trestnej činnosti a konanie o dohode atď. ).

K § 40

Ustanovenia o upustení od potrestania zakotvené v platnom Trestnom zá kone sa osvedčili. Ich prevzatie do nového Trestného zákona je preto dôvodné. Návrh však striktne stanovuje, že nemožno upustiť od potrestania páchateľa trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

K § 41

Ustanovenie o úhrnnom treste sa preberá aj do nového návrhu zá kona. Návrh však zakotvuje tak trest za jednočinný, ako aj viacčinný súbeh, pri ktorom zároveň stanovuje, že úhrnný trest sa v prípade viacčinného súbehu ukladá nad jednou polovicou zá konom stanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu - ide o dôsledné uplatnenie asperačnej zásady priamo v zákone. Súčasne sa zavádza nový pojem spoločného trestu vo vzťahu k pokračovaciemu trestnému činu, čím sa vytvára možnosť pre trestné stíhanie aj vo vzťahu k čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, o ktorého in ých čiastkových útokoch už bolo súdom rozhodnuté a bol za ne uložený trest.

K § 42

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenie o súh rnnom treste, ktorý sa ukladá podľa zásad pre ukladanie úhrnného trestu.

K §§ 43, 44

Návrh zakotvil aj z platného zákona známy inštitút ďalš ieho trestu, resp. inštitút upustenia od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu. Túto skutočnosť návrh zvýrazňuje aj v názve príslušných ustanovení.

K § 45

Inštitút započítania väzby a trestu preberá nový zákon z doposiaľ platného zákona, ale ho rozširuje aj na prípady prevzatia trestného stíhania alebo výkonu trestu pre ten istý skutok z cudziny.

K §§ 46, 47

Návrh zavádza trest odňatia slobody ako dočasný trest na určit ú dobu alebo trest odňatia slobody na doživotie. Pojem výnimočného trestu sa vypúšťa. Súčasne na rozdiel od platného zákona výslovne stanovuje podpornú úlohu trestu odňatia slobody. Pre ulož enie trestu odňatia slobody na doživotie stanovuje iba dve podmienky a to že, uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobru určitú.

Doterajšie členenie trestov odňatia slobody s najvyššou možnou výmerou pätnásť rokov a na výnimočný trest do dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie sa nahradzuje členením u trestu odň atia slobody na určitú dobu s najvyššou možnou výmerou do dvadsaťpäť rokov a na trest odňatia slobody na doživotie..

Zavádza sa obligatórne ukladanie trestu odňatia slobody na doživotie.

Ide o uplatnenie tzv. zásady trikrát a dosť pri splnení podmienok, že

- ide o taxatívne vymenované trestné činy,

- trestný čin dospel do štádia dokonania,

- páchateľ bol doposiaľ dvakrát potrestaný a čo aj sčasti vykonal uložené tresty.

V odôvodnených prípadoch bude možné aj tu uložiť trest odňatia slobody na 25 rokov.

K § 48

Na rozdiel od platného zákona, návrh precizuje pojem vonkajš ej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody a ruší aj pojem 'nápravnovýchovné skupiny'. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že už platný zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej str áže zrušil nápravnovýchovné ústavy a namiesto nich zaviedol ústavy na výkon trestu. Diferenciačné skupiny sa v návrhu delia podľa miery izolácie odsúdeného a najmä bezpečnosti ústavu. Návrh s íce stanovuje diferenciačné kritérium použité aj v platnom zákone (posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu). Obdobne, ako doteraz platný zákon, obsahuje návrh aj možnosť iného diferenciačného kritéria, než ktoré ukladá spravidla použiť, s výnimkou trestu odňatia slobody na doživotie a trestu odň atia slobody nad pätnásť rokov ukladaného za obzvlášť závažný zločin.

K §§ 49, 50

V týchto ustanoveniach sú stanovené podmienky pre povolenie podmieneč ného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, možnosť určenia obmedzení, a taktiež aj postup v prípade, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí.

K §§ 51, 52

V týchto ustanoveniach sa zavádza podmienečný odklad vý konu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu. Probačný dohľad bude možné uložiť u trestu odň atia slobody neprevyšujúceho tri roky. Tento bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda by mal byť ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejš ie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností.

K § 53

Návrh zavádza v tomto ustanovení nový druh trestu bez odň atia slobody – trest domáceho väzenia, ktorého hornú hranicu stanovil až na jeden rok a určuje aj podmienky pre uloženie tohto trestu, ale len za prečin. Zároveň zavádza kontrolu odsúdeného technickými prostriedkami, ktoré sa v niektorých západoeurópskych krajinách, USA a v Škandinávii veľmi osvedč ili. Je to ďalšia alternatíva ku krátkodobým trestom odňatia slobody. Zároveň sú v návrhu určené aj podmienky premenenia jeho zvyšku na nepodmienečný trest odňatia slobody.

K §§ 54, 55

Tieto ustanovenia zavádzajú nový druh trestu bez odňatia slobody a to trest povinnej práce. Zákon podmieňuje uloženie tohto trestu súhlasom páchateľa, ale len za prečin.

K §§ 56, 57

Návrh veľmi podrobne stanovuje podmienky ukladania peňažné ho trestu ako aj jeho výkonu, podmienky premenenia tohto trestu, upustenia od jeho výkonu alebo zvyšku, ako aj podmienky zahladenia Podstatne sa zvyšuje horná hranica peňažného trestu z 5 miliónov na 10 miliónov.

K §§ 58, 59

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia majetku a tieto ďalej prispôsobil iným ustanoveniam návrhu. Ukladá sa tento trest spolu s trestom odňatia slobody na doživotie alebo pri spáchaní obzvlášť závažného zločinu. Pri vymenovaných trestných činoch sa musí uložiť trest prepadnutia majetku vtedy, ak bude preukázané, že páchateľ nadobudol majetok z nelegálnych príjmov alebo časť tohto majetku.

K § 60

Návrh prevzal ďalšie osvedčené ustanovenia o treste prepadnutia veci z platného Trestného zákona a tieto ďalej upresnil a stanovil ďalšie podmienky pre jeho ukladanie.

Reagoval tiež na Dohovor o praní špinavých peňazí, vyh ľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti (Štrasburg, 8.11.1990) a na Rámcové rozhodnutie Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí tak, že rozšíril možnosti ulož enia prepadnutia veci a príjmov z trestného činu pre prípad, že v pôvodnej podobe sú z faktických alebo právnych dôvodov neidentifikovateľné, nedosiahnuteľné alebo zmiešané s legálnym majetkom a roz širuje ju tiež na úžitky z uvedených príjmov. Podobné ustanovenie má Občiansky zákonník v § 458 ods. 1, 2.

K § 61

Trest zákazu činnosti sa v plnej miere osvedčil, a preto bol prevzatý aj do nového Trestného zákona. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s činnosťou, ktorej sa tento trest týka. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o mož nosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 62

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste zákazu pobytu. Tento trest možno uložiť na 1 rok až 5 rokov za každý úmyselný trestný čin, ak bud ú splnené podmienky podľa § 62 ods. 2. Vypustilo sa však osobitné ustanovenie o možnosti uloženia tohto trestu ako samostatného, keďže táto skutočnosť vyplýva už z § 34 ods. 6.

K § 63

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zá kona, ktorý upravoval pojem ukladanie a výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní. Sprísnil však podmienky jeho ukladania a v prípade, že sa tento trest ukladá popri kratšom treste odň atia slobody ako 5 rokov alebo popri inom treste, spojil jeho uloženie nie s povolaním páchateľa, ale s ohrozením vážnosti dotknutých čestných titulov a vyznamenaní. Tento trest možno uložiť len za obzvlášť závažný zločin.

K § 64

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o treste straty vojenskej a inej hodnosti, pričom podmienky jeho uloženia sú upravené v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia.

K § 65

Okrem toho, že návrh prevzal ustanovenie platného Trestného zákona o treste vyhostenia, návrh veľmi dôsledne upravuje podmienky ukladania tohto trestu a v stanovených prípadoch, najmä ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, uloženie tohto trestu vyluč uje. Naviac zakotvuje aj podmienky zahladenia tohto trestu. Návrh precizoval zákonné dôvody na uloženie trestu vyhostenia v zmysle článku 23 ods. 5 Ústavy SR a nadväzujúcich vnútroštátnych noriem, napr. zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalšie. Predmetný trest už nebude mať trvalý charakter, lebo sa bude ukladať najviac na 15 rokov, ako maximálna výmera.

K §§ 66 až 68

Návrh prevzal všetky osvedčené ustanovenia platného Trestného z ákona o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, avšak dochádza k sprísneniu ohľadom doby po uplynutí ktorej je možne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu - je možné podmieneč ne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po vykonaní jednej polovice trestu u osoby odsúdenej za prečin, dvoch tretín trestu u osoby odsúdenej za zločin a troch štvrtín trestu u osoby odsúdenej za obzvláš ť závažný zločin. Pritom u osoby odsúdenej na doživotie až po vykonaní 25 rokov tohto trestu. Súčasne sa stanovujú prípady, kedy osoba nemôže byť z výkonu trestu odňatia slobody prepustená.

K §§ 69, 70

Návrh prevzal aj osvedčené ustanovenia platného Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

K §§ 71, 72

Rovnako v nezmenenej podobe prevzal návrh aj ustanovenia platného Trestné ho zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu.

K §§ 73, 74

Návrh v podstate v nezmenenom rozsahu prevzal z platného Trestného zá kona aj jedno z najvýznamnejších a najdôležitejších druhov ochranných opatrení – ochranné liečenie.

K § 75

Ustanovenie o ochrannej výchove, ako špeciálnom ochrannom opatrení , ktoré je viazané výslovne na mladistvých páchateľov, je upravené v osobitných ustanoveniach o stíhaní mladistvých .

K §§ 76 až 80

Návrh nového Trestného zákona sa vracia k niekdajšiemu inštitú tu ochranného dohľadu, resp. zákon preberá platnú zákonnú úpravu ochranného dohľadu. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. nútenej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je nevyhnutná k dovàšeniu nápravy obzvlášť nebezpečných recidivistov, páchateľov obzvlášť závažných zločinov a fakultatívne aj páchateľov iných trestných činov, ktorí sa stávajú tzv. š peciálnymi recidivistami a po viacnásobnom potrestaní za rovnaké trestné činy nemožno u nich očakávať, že bez nútenej postpenitenciárnej starostlivosti povedú riadny život. Návrh ponecháva súdu mo žnosť uloženia ochranného dohľadu aj u tých odsúdených, ktorí v priebehu celého výkonu trestu odňatia slobody odmietajú výchovné pôsobenie a je obava, že po prepustení budú pokračovať v p áchaní trestnej činnosti. Návrh vylučuje uloženie ochranného dohľadu mladistvému (ak je to potrebné, možno mu uložiť ochrannú výchovu), ako aj odsúdenému na doživotie, kde by také to opatrenie nemalo zmysel. Dohľad počas výkonu tohto ochranného opatrenia sa zveruje taktiež probačnému a mediačnému úradníkovi, čím sa má zabrániť možnému zneužitiu tohto opatrenia policajný mi zložkami na plnenie operatívnych úloh.

K §§ 81, 82

Návrh zavádza aj ďalší nový druh ochranného opatrenia, ktorý m je detencia. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou du ševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Ná vrh zákona umožňuje súdu, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ a, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže síce v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže č asom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborn ého lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného.

K § 83

Návrh preberá aj osvedčené ustanovenia o zhabaní veci, ktoré majú za účel zabezpečiť ochranu spoločnosti pred tými nebezpečnými vecami, ktoré nemôžu byť predmetom trestu prepadnutia veci. Tieto ustanovenia sú v podstate v zhodnej podobe prevzaté z platného Trestného zákona.

K III. hlave

K § 84

Ide o generálne ustanovenie, ktoré stanoví, že pri splnení urč enej podmienky, napr. pri zmene zákona, zanikajú trestné dôsledky trestného činu, ktorý inak v čase, keď k nemu došlo, spĺňal všetky pojmové náležitosti trestného činu.

V praxi sa vyskytli problémy pri aplikovaní ustanovení o pôsobnosti trestných zákonov, keď skutok, ktorý je predmetom trestného konania v čase spáchania napĺňa všetky znaky príslušného ustanovenia v tom čase účinného Trestného zákona, ale neskorší zákon meniaci alebo dopĺňajúci Trestný zákon, toto ustanovenie Trestného zákona zruší a ďalší (neskorší) zákon takéto konanie op äť posudzuje ako trestný čin. Navrhovanou úpravou sa táto nejasnosť na základe zákona odstráni.

K § 85

Úpravou podmienok zániku trestnej zodpovednosti u vymenovaných trestných činov v dôsledku účinnej ľútosti sa sleduje ochrana dôležitých spoločenských záujmov, ktorá sa dosiahne sľ ubom beztrestnosti páchateľovi, ak škodlivý následok trestného činu napraví alebo zamedzí.

K § 86

Ide o osobitné ustanovenia o účinnej ľútosti, ktoré zahàň a taxatívnym výpočtom trestné činy, pri ktorých trestnosť zanikne pri splnení podmienok uvedených pre konkrétne trestné činy, pričom sa líšia najmä momentom kedy ešte možno napraviť následok.

K § 87

Podmienkou zániku trestnosti je uplynutie zákonom stanovenej premlč acej doby. Určuje sa podľa závažnosti trestného činu vyjadrenej v sadzbe za daný trestný čin. Začína plynúť od okamihu, keď došlo k dokonaniu trestného činu. Súčasne sa upravujú dôvody, ke ď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie trestného stíhania prerušujú. Zároveň sa predlžujú premlčacie doby.

K § 88

Toto ustanovenie určuje výnimky z inak všeobecnej platnosti inštitú tu premlčania trestného stíhania.

K § 89

Uvedené ustanovenie je premietnutie ústavného práva prezidenta republiky do Trestného zákona.

K § 90

Inštitút premlčania výkonu trestu vychádza v podstate z rovnaké ho predpokladu ako inštitút premlčania trestného stíhania. Podmienkou premlčania výkonu trestu je uplynutie premlčacej doby ustanovenej zákonom. Je určená podľa druhu a výšky uloženého trestu. Súč asne sa upravujú dôvody, keď premlčacia doba neplynie a dôvody, ktoré premlčanie výkonu trestu prerušujú.

K § 91

Tresty uložené za trestné činy uvedené v XII. hlave osobitnej časti s výnimkou vymenovaných trestných činov sú z premlčania vylúčené, preto použitie ustanovenia o preml čaní výkonu trestu pri nich neprichádza do úvahy, bez ohľadu na to, aký trest súd v konkrétnom prípade uložil.

K §§ 92, 93

Toto ustanovenie určuje podmienky a lehoty zahladenia odsúdenia. Tento inš titút umožní aby sa pri splnení určitých podmienok odstránili nepriaznivé dôsledky odsúdenia, ktoré trvajú aj po výkone trestu a ktoré by mohli odsúdenému sťažovať uplatnenie v ďalšom ž ivote. Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo odsúdenie zahladené nastáva zákonná fikcia neodsúdenia, ktorá je právnym dôsledkom zahladenia odsúdenia. Podstatnou zmenou je zahladenie iných trestov ako trestom od ňatia slobody už momentom ich vykonania.

K IV. hlave

V osobitnej hlave všeobecnej časti Trestného zákona sa síce zachov áva doterajšia koncepcia stíhania mladistvých, ale na kvalitatívne inej úrovni. Táto hlava stanovuje odlišnosti oproti všeobecne platným zásadám pre stíhanie dospelých páchateľov, pričom jednotlivé ustanovenia sú motivované obnovujúcimi účinkami trestného práva, lebo sa kladie dôraz na vyváženú, spravodlivú reakciu spoločnosti na trestný čin mladistvého a vyvodzuje z neho dô sledky nielen pre neho samého, ale aj pre riešenie problémov ďalších zúčastnených osôb a skupín spojených s trestným činom. Mladistvý tak má byť stimulovaný, aby prevzal osobnú, nielen formá lnu trestnú zodpovednosť za trestný čin a nápravu ním spôsobených následkov. Adekvátne tomu Trestný poriadok obsahuje osobitné ustanovenia o konaní proti mladistvým. Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, ktoré sú vo vzťahu špeciality k ďalším ustanoveniam všeobecnej časti Trestného zákona, tak konkretizujú ústavný princíp osobitnej starostlivosti, ktorú spoločnosť venuje mládež i (článok 41 ods. 1 Ústavy SR).

Návrh tejto právnej úpravy rešpektuje medzinárodné dokumenty prijaté pre oblasť zaobchádzania s delikventnou mláde žou, najmä:

Minimálne štandardné pravidlá sú dnictva nad mládežou (tzv. Pekingské pravidlá, rezolúcia OSN č. 40/43 z 29. 11. 1985),

Smernica OSN pre prevenciu kriminality mládeže (tzv. Riyadská smernica, rezolúcia OSN č. 45/112 z 14. 12. 1990),

Dohovor o právach dieťaťa (rezolúcia OSN č. 44/25 z 20. 11. 1989 uverejnená v oznámení MZV č. 104/1991 Zb.).

Pokiaľ ide o dokumenty Rady Európy, v tomto smere sa vychádza predovš etkým z nasledovných odporúčaní:

·č. R (87) 20, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže,

·č. R (88) 6, ohľadom spoločenskej reakcie na kriminalitu mládeže z radov mladých ľudí pochádzajúcich z prisťahovaleckých rod ín,

·Rezolúcie č. R (66) 25, o krátkodobom zaobchádzaní s mladistvými páchateľmi do 21 rokov veku.

K § 94

Za mladistvého sa považuje osoba, ktorá dovàšila štrná sty rok svojho veku a neprekročila osemnásty rok veku. Individuálna duševná vyspelosť (zisťovaná o.i. aj povinným psychologickým vyšetrením mladistvých vo veku od 14 do 15 rokov - tzv. podmienečná príč etnosť, ktoré upravuje Trestný poriadok) bude korektívom na stanovenie trestnej zodpovednosti mladistvého, ako aj na zvolenie predovšetkým výchovných prístupov zameraných na jeho nápravu.

Zníženie dolnej hranice veku o jeden rok, nemá viesť ku kriminalizácii mladistvých, ale k tomu, aby sa všetkými dostupnými, primárne výchovnými prostriedkami zabránilo recidíve. Hoci v mnohých prípadoch p ôjde o žiakov základnej školy, problém spočíva v kriminologickom zistení, že ak takýto mladý človek zopakuje trestný skutok do dovàšenia dospelosti, stane sa z neho v ďalšom vývine dospelý recidivista. Kriminalita mladistvých vo všeobecnom význame tohto slova rastie v Európe i v USA. Postihuje mladistvých bez ohľadu na sociálny pôvod, ba sklon k zločinnosti sa prejavuje stále viac u mladistvých z majetných vrstiev a výrazne sa zvyšuje aj podiel dievčat. Pritom istá časť mládeže začína byť vzhľadom na stav spoločnosti anomická. Väčšina pedopsychológov a pedopsychiatrov zastáva názor, že akcelerácia psychického a fyzického vývinu mládeže v posledných desaťročiach spôsobila, že mladiství najmenej vo veku štrnástich rokov sú reálne spôsobilí rozpoznať a posúdiť ná sledky svojho konania a s tým spojené trestno-právne dôsledky pri všetkých trestných činoch.

Tento prístup k stanoveniu fyzického veku ako základu trestnej zodpovednosti je porovnateľný s väčšinou demokratických krajín, kde je dolná hranica tohto veku v mnohých prípadoch nižšia.

K § 95

Toto ustanovenie zákona reaguje na skutočnosť, že stupeň rozumovej a mravnej vyspelosti je vo veku okolo 14 rokov u jednotlivých mladistvých veľmi rozdielny. Preto zákon stanoví, že mladistvý, ktorý v dobe spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný. Osobitné ustanovenie Trestného poriadku o o zisťovaní sociálnych pomerov mladistvého stanov í, že toto skúmanie bude obligatórne u mladistvého vo veku od 14 do 15 rokov, u starších len vtedy, ak to bude odôvodnené.

Ide o koncepciu tzv. podmienenej príčetnosti, ktorá je závislá na dosiahnutom stupni intelektuálneho a mravného vývoja mladistvého (v dobe činu). Obdobnú úpravu majú v Spolkovej republike Nemecko a v È eskej republike.

Zákon bude teda vyžadovať, aby si mladistvý bol vzhľadom na úroveň svojho vývoja schopný uvedomiť, že páchaným skutkom koná proti normám spoločnosti alebo aby bol schopný zodpovedajúcim spô sobom usmerniť svoje správanie. Nezrelosť mladistvého musí pritom byť podstatná, teda musí byť zrejmé, že v čase činu ešte nedosiahol takého stupňa vývoja (intelektuálneho alebo mravného), aké ho spravidla dosahujú jeho vrstovníci. Na preukázanie tejto skutočnosti bude priberaný znalec z odboru psychiatrie alebo psychológie mládeže na skúmanie mladistvého do 15 rokov veku a u ostatných mladistvých iba v t ých prípadoch, v ktorých budú pochybnosti o duševnej zrelosti mladistvého.

Pri činoch, na ktorých protiprávnosť nebude treba prihliadať, nepôjde u mladistvého o trestnú zodpovednosť. Spravidla tomu bude v prípadoch naplnenia formálnych znakov trestného činu, bez ich významnejš ej relevancie.

K § 96

Návrh zákona odlišne upravuje premlčacie lehoty trestnosti č inu, lebo sa vychádza zo zásady, že včasná reakcia na spáchanie trestného činu mladistvým je mimoriadne dôležitá. Ohľadom začiatku, spočívania a prerušenia premlčacej doby bude platiť všeobecn á úprava zákona. Iba so zreteľom na medzinárodné záväzky sa vylúčil zánik trestnosti uplynutím premlčacej doby pri trestných činoch taxatívne uvedených v zákone.

K § 97

Ustanovenie o účele sankcií a výchovných opatrení zahàňa v sebe interpretačné pravidlo pre všetky ustanovenia zákona o stíhaní mladistvých. Vychádza z princípu, že všetky opatrenia, postupy a prostriedky zákona treba využívať na obnovenie narušených sociá lnych vzťahov, na integráciu mladistvého do širšieho sociálneho prostredia a na prevenciu zločinnosti. Preto poukazuje predovšetkým na to, že ochrana spoločnosti pred trestnou činnosťou mládeže je najlepš ie dosiahnuteľná riadnou výchovou detí, čo možno dosiahnuť predovšetkým rešpektovaním ich potrieb a vytváraním vhodného sociálneho zázemia pre ich zdravý duševný, telesný a sociálny vý voj a spoločensky prospešné uplatnenie, na čo treba pri ukladaní sankcie alebo opatrenia primárne prihliadať.

Osobitné ustanovenia Trestného poriadku stanovia aj osobitné spôsoby zaobchádzania s mladistvými v rámci trestného konania, vrátane alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí.

K §§ 98 až 100

Návrh zákona významne rozširuje mož nosti upustenia od potrestania mladistvého, čím vytvára podmienky na aktívne pôsobenie blízkeho sociálneho okolia na mladistvého Právnym predpokladom na upustenie od potrestania je uznanie viny mladistvého.

Základným predpokladom na upustenie od potrestania je, že mladistvý bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu menšej závažnosti pre spoločnosť, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po n áprave. Za týchto podmienok pôjde o prípad, keď vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred sú dom malo na mladistvého dostatočný výchovný vplyv, alebo o prípad keď sa mladistvý dopustil činu preto, že nepoznal právne predpisy a táto skutočnosť je najmä zo subjektívnych dôvodov ospravedlniteľn á, pričom uloženie trestu ani opatrenia nie je nevyhnutné (napr. ak by prichádzalo do úvahy uloženie krátkodobého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu). Tretím prípadom upustenia od potrestania bude prijatie záruky za nápravou mladistvého. Súd bude prihliadať na výchovný vplyv toho, kto ponúkol záruku, ako aj na to, aký čin mladistvý spáchal a prirodzene aj na jeho osobnostné predispozície.

Ak súd upustí od potrestania mladistvého môže prenechať jeho postih zákonnému zástupcovi, škole, ak ide o čin, ktorý súvisí so školskou dochádzkou alebo inému výchovnému zariadeniu, v ktorom mladistvý žije, alebo môže vec sám vybaviť tým, že mladistvého napomenie. Uvedené subjekty budú zaviazané povinnosťou podať správu súdu o výsledku ich postihu. Prenechanie postihu mladistvé ho citovaným subjektom môže byť účinné najmä v prípadoch, kedy postihnutie zo strany rodičov alebo výchovného zariadenia (pri zvýšenom dozore) môže byť pre neho citeľnejšie a v konečnom dô sledku s väčším výchovným efektom, ako pri postihu súdom.

Ïalšími možnosťami upustenia od potrestania mladistvého, ale z kvalitatívne iných dôvodov, bude prípad, kedy mladistvý spáchal čin v stave, ktorý bol vyvolaný duševnou poruchou a súd má za to, ž e ochranné liečenie, ktoré zároveň ukladá, zaistí jeho nápravu lepšie ako trest, a prípad, kedy sa voči mladistvému už vykonáva ochranné alebo výchovné opatrenie, a preto nie je na dosiahnutie úč elu zákona, uloženie sankcie potrebné.

Osobitným prípadom upustenia od uloženia sankcie alebo opatrenia bude prípad, ak súd – na rozdiel od vyššie uvedených prípadov – bude považovať za potrebné po stanovenú dobu sledovať sprá vanie mladistvého. Pritom mu určí skúšobnú dobu až na jeden rok, prípadne aj ochranné opatrenie alebo výchovné opatrenie. Zároveň bude môcť uložiť mladistvému aj probačný dohľad.

K § 101

Podmienečné upustenie od uloženia sankcie rozširuje možnosti pôsobenia na prevýchovu mladistvého páchateľa inak ako sankciou.

K §§ 102 až 105

Návrh zákona preberá doterajšiu právnu ú pravu podmienok, kedy bude možné mladistvému uložiť ochrannú výchovu. Naďalej bude základnou podmienkou pre jej uloženie odsúdenie mladistvého, teda uznanie jeho viny súdom. Ostatné ochranné opatrenia – ochranné liečenie a zhabanie veci – sa budú ukladať podľa všeobecných ustanovení zákona.

Návrh upresňuje dôvod uloženiach ochrannej výchovy v písm. c) tak, aby vyjadroval požiadavku, že ochrannú výchovu primárne nevyžaduje prostredie, ale predovšetkým mladistvý a zabezpečenie jeho riadnej v ýchovy. Dopĺňa sa tiež spôsob výkonu ochrannej výchovy o alternatívu umožňujúcu jej výkon v náhradnej rodine.

Všetky ostatné podmienky výkonu, zmeny, predĺženia a skončenia ochrannej výchovy zostávajú taktiež nezmenené.

Rovnako podmienky na uloženie ochrannej výchovy v občianskoprávnom konaní osobe, ktorá dovàšila dvanásty rok a je mladšia ako štrnásť rokov, ak spáchala čin, za ktorý je možné uložiť trest od ňatia slobody na doživotie, zostali nezmenené.

K § 106 až 108

Predovšetkým z dôvodov individuálnej prevencie sa pri stíhaní mladistvých zavádza možnosť uloženia výchovných opatrení, výchovných povinností a napomenutie s výstrahou.

Pri upustení od sankcie alebo ochranné ho opatrenia - rovnako aj pri podmienečnom upustení od ich uloženia, môžu byť mladistvému uložené výchovné opatrenia, ktorými sú dohľad probačného a mediačného úradníka, probačný program, výchovné povinnosti, výchovné obmedzenia a napomenutie s výstrahou. Výkon týchto opatrení, najmä pokiaľ ide o dohľad probačného a mediačného úradníka a ďalšie probačné aktivity, upravuje Trestný poriadok.

Výchovné povinnosti sú uvedené exemplifikatívne, napr. aby mladistv ý býval s rodičom, nahradil škodu, podrobil sa liečeniu závislosti alebo sociálnemu výcviku a pod.. Ani ich uložením ale nesmie byť narušená príprava na budúce povolanie.

Výchovné opatrenie je možné so súhlasom osoby, proti ktorej sa konanie vedie, ukladať už v priebehu trestného konania. Jeho uloženie nebude mať bezprostredný vplyv na priebeh ďalšieho konania, ale prejaví sa v jeho postupu pri použití niektorého odklonu upraveného Trestným poriadkom, upustenia od potrestania atď..

Napomenutie s výstrahou – pred súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom – má za cieľ zabrániť recid íve mladistvého v súčinnosti s jeho zákonným zástupcom alebo v stanovených prípadoch so školou.

K §§ 109, 110

Druhy sankcií, ktoré je možné mladistvému uloži ť vychádzajú z doterajšej koncepcie ukladania trestov mladistvým, kde je vedúcou zásadou výchovný účel trestania. Preto návrh preferuje ukladanie sankcií nespojených s trestom odňatia slobody v tomto porad í : trest povinnej práce, peňažný trest, prepadnutie veci, zákaz činnosti, vyhostenie, trest odňatia slobody podmienečne odložený (tzv. podmienečné odsúdenie), trest odňatia slobody podmienečne odložen ý s probačným dohľadom a trest odňatia slobody, ktorý sa vykoná.

K § 111 až 113

Trest povinnej práce a zákazu činnosti sa znižujú na polovicu; zá kaz činnosti bude možné uložiť iba vtedy, ak to nebude na prekážku príprave na povolanie. Vyhostenie mladistvého bude možné uložiť pri všeobecne stanovených podmienkach, ale vo výmere od jedné ho do piatich rokov. Korektívom bude prihliadnutie na rodinné a osobné pomery, ako aj možné nebezpečenstvo spustnutia.

K §§ 114 až 116

Ukladanie sankcie vo forme peňažného trestu je u mladistvého limitovan é rozpätím od 1.000 do 500.000 Sk, pri splnení všeobecných podmienok stanovených zákonom a za predpokladu, že mladistvý je zárobkovo činný alebo jeho majetkové pomery uloženie tohto trestu dovoľujú.

Režim ukladania náhradného trestu odňatia slobody sa nemení. Novým spôsobom ale bude možné mladistvému po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým mu bol uložený peňažný trest, ako alternatí vu k nemu alebo ku zvyšku nevykonaného náhradného trestu odňatia slobody, uložiť po jeho vyjadrení všeobecne prospešnú činnosť v rámci probačného programu.

Navyše, u peňažného trestu bude možný podmienečný odklad jeho výkonu na dobu až troch rokov pri splnení analogických podmienok, ako pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako bude možn é, na prehĺbenie výchovného účinku tohto trestu, uložiť aj výchovné opatrenia. Správanie sa mladistvého bude po uplynutí skúšobnej doby skúmané rovnako, ako v iných prípadoch podmienečné ho odkladu výkonu trestu, vrátane rozhodnutia o osvedčení.

K §§ 117 až 119

Vo vzťahu k odňatiu slobody návrh zákona predpokladá zachovanie doterajšieho režimu, a preto sa trestné sadzby znižujú na polovicu. Zároveň stanovuje najvyššiu dolnú a hornú hranicu trestnej sadzby. Na ďalšie zmierňovanie trestného postihu pri najzávaž nejších zločinoch spáchaných mladistvými niet dôvodu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody mladistvému bude možné uložiť iba pri splnení zákonom stanovených podmienok, najm ä v prípadoch, kedy po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich opatrení, uloženie iného trestu nemá nádej na dosiahnutie účelu zákona.

Na druhej strane, rozšírenie možností výmery odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby bez akýchkoľvek obmedzen í, dáva súdu väčšiu možnosť zohľadniť konkrétnu situáciu mladistvého.

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého alebo jeho podmienečnom odsúdení s dohľadom, stanoví návrh zákona súdu možnosť určiť skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky. Dohľad nad odsúdený m mladistvým vykonáva probačný a mediačný úradník v zmysle ustanovení Trestného poriadku.

V nadväznosti na platnú právnu úpravu môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu mladistvého, najmä ak je dôvodný predpoklad na jeho polepšenie, ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti. Zá roveň môže primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky (pritom nesmie prekročiť hornú hranicu piatich rokov). Súčasne môže nariadiť dohľad a ďalšie výchovné opatrenia, najmä výchovné obmedzenia a výchovné povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

K §§ 120, 121

V nadväznosti na novú úpravu premlčania trestného stíhania u mladistvých, bolo nevyhnutné primeraným spôsobom upraviť aj premlčanie výkonu trestu, lebo z hľadiska účinnosti treba zaistiť výkon sankcií a opatrení v čo najkratšej dobe po spáchaní skutku, v z áujme zabezpečenia zmeny v ďalšom živote mladistvého. V ostatných častiach aj tu platí všeobecná úprava stanovená Trestným zákonom, vrátane nepremlčania taxatívne vymenovaných trestných č inov.

Pokiaľ ide o zahladenie odsúdenia, vrátane fikcie zahladenia, návrh v podstate preberá doterajšiu právnu úpravu (súd mus í rozhodnúť z úradnej povinnosti po výkone trestu), ktorá sa osvedčila. Upravuje sa však zahladenie vyhostenia uplynutím určenej doby tejto sankcie.

K V. hlave

So zreteľom na požiadavky vyplývajúce z práva EÚ, ako aj z medziná rodných zmlúv, a s prihliadnutím na nové tendencie v kontinentálnej právnej úprave sa aj u nás zavádza trestná zodpovednosť právnických osôb. Povinnosť zakotviť v právnom poriadku zodpovednosť právnických osôb za trestné činy, ako sú vymedzené v jednotlivých rámcových rozhodnutiach (ide o prá vne akty EÚ vydávané Radou EÚ podľa čl. 34 ods. 2 písm. b/ Zmluvy o EÚ), sa týka oblasti terorizmu, falšovania peňazí a bezhotovostných platobných prostriedkov, obchodovania s ľuďmi, obchodovania so zbraňami, prevádzačstva, životného prostredia, korupcie, detskej pornografie, prania špinavých peňazí a obchodovania s drogami. Európska komisia pritom interpretuje túto zodpovednosť ako zodpovednosť trestno-právnu. Rovnako sa Slovenská republika pri vstupe do EÚ zaviazala k zavedeniu trestno-právnej zodpovednosti právnických osôb. Pritom trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhnutá v minimálnej verzii, t.j. iba k tým trestným činom, ku ktorým vyplýva povinnosť takej úpravy pre SR z práva EÚ a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osô b sa postupne presadila vo viacerých krajinách kontinentálnej Európy. V roku 1982 ju zaviedlo Portugalsko, v roku 1994 Francúzsko, v roku 1995 Fínsko, roku 1996 Dánsko a Holandsko a v roku 1999 Belgicko a Slovinsko. Anglické trestné právo pozná trestnú zodpovednosť právnických osôb už od polovice minulého storočia, pričom trestná zodpovednosť právnických osôb je všeobecne uznávaná aj v USA. Ïalšie legislat ívne projekty sú pripravené vo Švajčiarsku a v Èeskej republike. Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb je široko diskutovaná tiež v Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Litve a v ďalších krajin ách.

Existuje tiež mnoho medzinárodných vedeckých iniciatív prihovárajúcich sa za takéto riešenie. Rada Európy už v roku 1988 odporúčaním č. R. (88) vyzvala členské štáty zvážiť zavedenie trestnej zodpovednosti súkromných a verejných právnických osôb. Rezolúcia XV. Medzinárodného kongresu trestného práva konaná v Rio de Janeiro v roku 1994 rovnako odporučila zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb, najmä u trestných činov proti životnému prostrediu.

Európsky dohovor pre otázky trestnej činnosti (CDPC) v dokumente 'Európa v období zmien', odporúčaním č. R (96) z 5. septembra 1996 opätovne vyzval najmä štáty východnej a strednej Európy vykonať opatrenia na zabezpečenie trestnej zodpovednosti právnických osôb.

V tejto súvislosti je nemenej významnou skutočnosťou, že v poslednej dobe bolo prijatých niekoľko medzinárodných dokumentov týkajúcich sa zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Niektoré z nich majú síce iba odporúčajúci charakter a nie sú preto pre Slovenskú republiku záväzné, avšak v záujme integračných snáh sa javí vhodné odporúčaniam vyhovieť. Také hoto druhu je napr. Celosvetový akčný plán proti organizovanému zločinu prijatý Svetovou ministerskou konfederáciou v Neapoli v roku 1994, ktorý v § 15 odporúča zaviesť trestnú zodpovednosť právnický ch osôb tam, kde je to potrebné k potláčaniu organizovaného zločinu.

Mimoriadny význam má z tohto pohľadu aj prijatie druhého protokolu k Európskej dohode o ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva z 19. 6. 1997 (Counsil Act 97/C, 221/02), ktorý v článku 3 a 4 zavä zuje členské štáty EÚ zaviesť zodpovednosť právnických osôb za podvod, aktívnu korupciu a pranie špinavých peňazí.

Trestná zodpovednosť právnických osôb je navrhovaná tiež v projekte Corpus Juris, ktorý mal byť prototypom a zárodkom budúceho supranacionálneho európskeho trestného zákonníka.

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je nepochybné, ž e sa aj na našu krajinu vzťahuje povinnosť zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Trestná zodpovednosť právnických osôb všeobecne vychádza z filozofie, že ak v spoločnosti môžu konať v zmysle občianskeho a obchodného práva, potom môžu konať aj v zmysle práva trestného.

V anglosaskej právnej oblasti sa k teoretickému odôvodneniu zavinenia právnických osôb v zmysle trestného práva využíva tzv. identifikačná teória. Podľa nej určitých nositeľov rozhodnutí v rá mci právnickej osoby možno z právneho pohľadu považovať za identických s touto právnickou osobou. Právnická osoba potom zodpovedá za protiprávne konanie svojich pracovníkov, pokiaľ toto konanie patrí do rá mca jej pôsobnosti.

Viacerí prívrženci zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v Nemecku potrebu takejto legislatívnej zmeny odôvodňujú tým, že právnická osoba je schopná konať aj v prenesenom zmysle. Ide o tzv. odvodenú schopnosť konať, nakoľko za firmu koná jej zástupca. Z toho sa vyvodzuje záver, že ak je právnická osoba schopná konať, môže pritom porušiť svoje povinnosti, za čo musí niesť zodpovednosť. Je teda schopná viny, pričom však nejde o vinu v bežnom ponímaní, ale o tzv. organizačnú vinu, ktorá nemá žiadny psychologický obsah. Podľa nemeckých teoretikov subjektívnu strá nku trestného činu právnickej osoby tvorí tzv. 'vina vedenia podniku', ktorej obsahom je chybný výkon tzv. rizikového managementu, t. j. chybné zvládnutie zvyšného rizika vyplývajúceho z č innosti podniku, ktoré vedie k sociálnym poruchám.

Na podporu novodobých snáh o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné uviesť niekoľko argumentov.

V súčasnom spoločenskom a hospodárskom živote sa vyskytujú nové, doteraz nepoznané antisociálne javy, produkované právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami. Vzrastajúca ekonomická a politická sila nadnárodných spoločnosti, ako aj rozvoj zložitej infraštruktúry obchodu a priemyslu, vyvolávajú nové riziká a poskytujú stále viac príležitostí aj pre vyvíjanie spoločensky škodlivých aktivít, vrátane takých, ktoré je možné označiť ako kriminálne. Právnické osoby vystupujú stále č astejšie ako nástroje, pomocou ktorých sú páchané závažné trestné činy. Niektoré druhy protispoločenských činností napr. podvodné vylákanie dotácií, hospodárske podvody a iné hospodá rske machinácie, sú typicky uskutočňované v rámci aktivít právnických osôb. Tiež mnohé moderné ohrozovacie delikty, z ktorých je mimoriadne závažné najmä poškodzovanie životné ho prostredia, sú späté s činnosťou právnických osôb. Následky týchto deliktov sú často veľmi ťažké a spôsobené škody bývajú značne vysoké (napr. prípady havárie ropný ch tankerov a pod.).

Ukazuje sa, že trestný postih takýchto nových deliktov opretý o ideu individuálnej trestnej zodpovednosti nie je dostatočne účinný. Súčasné modely riadenia, decentralizácia a autorizácia pracovných skup ín v hospodárskej sfére vedie k tzv. organizovanej nezodpovednosti, t. j. k stavu, ktorý z právno–dogmatických dôvodov má za následok, že iba konanie viacerých osôb môže síce viesť k ná sledku predpokladaného v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačne v príčinnej súvislosti s trestným činom. Odôvodňuje to preto zá ver, aby v takýchto prípadoch zodpovedala právnická osoba. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že interné podnikové dôvody už teraz ohraničujú možnosť individualizácie trestnej zodpovednosti. Hľ adanie skutočne vinného sa darí iba v prípade hierarchicky budovanej štruktúry podniku. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. Èím je však silnejšia podniková decentralizácia a funkčná diferenciácia, tým je ťažšie zistenie vinníka. To odôvodňuje potrebu zavedenia trestnej zodpovednosti právnickej osoby nezávisle na tradič nom princípe zavinenia, resp. na pragmatickom rozšírení pojmu viny.

Trestným postihom právnických osôb sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských záujmov. Tá má by ť dosiahnutá hrozbou a výkonom trestných sankcií, ktoré budú schopné ovplyvniť chovanie právnických osôb žiadúcim smerom. Sankcie predpokladané pre právnické osoby majú predovšetkým ekonomick ú povahu a sú často prísnejšie než v prípade fyzických osôb, čo sa ukazuje ako zvlášť efektívny regulátor kolektívneho chovania. To všetko by malo aktivizovať zodpovedných pracovníkov prá vnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiadúcim smerom. Kumulácia individuálnej a kolektívnej zodpovednosti je vedená cieľom zvýšiť regulatívny účinok trestného práva.

Je všeobecne známym faktom, že v poslednom období sa na európskom kontinente presadzovala zodpovednosť právnických osô b v oblasti správneho práva. Správe právo veľmi flexibilne zareagovalo na protispoločenské aktivity právnických osôb a vytvorilo špeciálne skutkové podstaty tzv. správnych deliktov, ktorých páchateľmi m ôžu byť aj právnické osoby. Sankciami za tieto delikty sú najčastejšie peňažné pokuty, často veľmi vysoké a presahujúce výšku peňažných trestov podľa Trestného zákona.

Správne delikty právnickej osoby spravidla nevyžadujú zavinenie, lebo sú založené na objektívnej, absolútnej zodpovednosti.

Slovenskú právnu úpravu správnych deliktov právnických osôb nemožno považovať za dokonalú. Možno jej vytknúť roztrieštenosť, nejednotnosť, komplikovanosť a absenciu úpravy všeobecných materi álnoprávnych inštitútov, akými sú okolnosti vylučujúce protiprávnosť a trestnosť, zánik trestnosti, zásady pre ukladanie sankcií a pod.. Nedokonalá je aj procesná ú prava, a preto hmotno-právne podmienky v režime trestného práva poskytujú lepšie záruky dodržiavania zákonnosti. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na odchylný sp ôsob úpravy zodpovednosti v správnom práve a v trestnom práve. Správne právo môže zásadne sankciami postihnúť len také konanie, ktorého protiprávnosť vyplýva z porušenia vopred definovaných a dostatočne konkrétnych pokynov, ako má subjekt správne konať. Správne právo musí teda najskôr, čo možno najpresnejšie, stanoviť pravidlá pozitívneho konania a potom tam, kde tieto špeciálne pravidlá nie sú dodržané, má nastúpiť zodpovednosť za správny delikt. Takáto úprava má za následok, že v rámci týchto postupov nie je možné postihnúť také delikty, ktoré neboli vopred definované správnymi normami. Pritom je ale skutočnosťou, že v činnosti právnických osôb sa vyskytujú všeobecne nebezpečné a škodlivé spôsoby konania, ktoré nemusia porušovať špeciálny prá vny predpis, ale porušujú iba všeobecný príkaz náležitej opatrnosti. Práve zodpovednosť za takéto spoločensky škodlivé konania by mala byť založená Trestným zákonom, ktorý bol schopný prekryť medzery v administratívnej úprave. Uvedené skutočnosti preto dostatočne odôvodňujú zavedenie trestno-práv nej zodpovednosti právnických osôb aj v slovenskom právnom poriadku.

K § 122

Týmto ustanovením sa zavádza originálna trestná zodpovednosť právnických osôb. Tým sa ustupuje od tradičného 'societas deliquere non potest' (spoločnosť – korporácia nemôže byť potrestaná).

Základné pravidlo, od ktorého sa odvíja trestná zodpovednosť, je osobné spáchanie trestného činu. Toto vš ak ani doteraz neplatí absolútne, lebo aj pri fyzickej osobe poznáme radu výnimiek, napr. nepriame páchateľstvo a akcesorické účastníctvo.

Odsek 1 – toto ustanovenie vyjadruje zásadu, že trestná zodpovednosť právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu je možná iba za presne vymedzených podmienok stanovených tý mto zákonom.

Zákon nedefinuje pojem právnickej osoby. Je tomu tak preto, že definíciu prenecháva iným právnym oblastiam (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník). Okrem toho nie je ani vhodné, aby práve Trestný zá kon vytváral určitú všeobecnú definíciu tohto pojmu. Z tohto potom vyplýva, že trestne zodpovednou môže byť každá organizácia, ktorej platné právo priznáva štatút právnickej osoby (pozri Obč iansky zákonník § 17 a nasl., Obchodný zákonník § 56 a nasl.). Pre trestnú zodpovednosť právnickej osoby sú pritom významné najmä tieto všeobecné vlastnosti: ide o útvar, ktorý má svoj osobitn ý majetok, má svoje vedúce a dozorné orgány, ktoré usmerňujú jej pôsobenie v súlade s jej osobitnými záujmami a že v právnej oblasti, ktorej právne pravidlá boli porušené, bola jej právna sp ôsobilosť. Len v takomto prípade môžu jej orgány konať v jej mene a na jej prospech.

Odsek 2 - trestná zodpovednosť sa nevzťahuje na štát, štátne orgány (vrátane Ná rodnej banky Slovenska). Aj keď štát je historicky najstaršou právnickou osobou, jeho zodpovednosť nemožno zapájať do konceptu zodpovednosti, ktorá by mala platiť pre všetky ostatné právnické osoby. V prí pade štátu sa totiž nepredpokladá, že by trestný čin, ktorý spácha niektorý z jeho predstaviteľov, ak keď v jeho mene, na jeho účet alebo v jeho prospech, mohol vyplývať zo štátnych osobitných vn útorných záujmov. Z toho preto možno vyvodiť jednoznačný záver, že trestné činy, ktoré spáchajú predstavitelia štátu sú výlučne ich osobnými skutkami bez predpokladaného materiá lneho prispenia štátu. Ak by sme v spojení s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby chceli brať na zodpovednosť aj jednotlivé štátne orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujú ce pre rozdelenie moci na tri základné orgány, mohlo by to narušiť pomery, ktoré sú rozhodujúce pre rozdelenie moci na tri základné oblasti (zákonodárnu, výkonnú a súdnu). Aj keď zákon výslovne neuv ádza, že zodpovednosť právnických osôb za trestné činy je vylúčená aj prípade cudzích štátov, je to logické, lebo opak by bol v rozpore s uznanou suverénnosťou podľa medzinárodného prá va.

Odseky 3 a 4 - ide o vymedzenie pôsobnosti Trestného zákona obdobne ako je to pri páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou.

Odsek 5 – v tomto odseku je upravená zásada, ktorá stanovuje, že pri posudzovaní trestnej zodpovednosti právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia všeobecnej č asti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide najmä o ustanovenia týkajúce sa základov trestnej zodpovednosti, okolností vylučujúcich protiprávnosť, trestnosť, zánik trestnosti, ustanovenia týkajúce sa pô sobnosti Trestného zákona a všeobecné zásady pre ukladanie sankcií.

K § 123

Odseky 1 a 2 – zavinenie prá vnickej osoby je prirodzene koncipované širšie ako pri fyzickej osobe, lebo proti opačnej konštrukcii by stratilo svoj efekt. Je založené na princípe tzv. organizačnej viny, ktorá znamená , že vedúce osobnosti právnickej osoby (štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, dozorný orgán alebo člen dozorného orgánu, osoba oprávnená konať alebo rozhodovať za právnickú osobu, resp. prípady ich nedostatočného dohľadu alebo kontroly) svoje konanie podriaďujú cie ľom a záujmom právnickej osoby. Musia pritom konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z navrhovanej úpravy vyplýva, že táto zodpovednosť má charakter objektívnej zodpovednosti musí však byť trestný čin spáchaný za účelom získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu. Takto je vymedzená trestná zodpovednosť právnických osôb v jednotlivých rámcových rozhodnutiach EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku.

Odsek 3 – ustanovuje zásadu, že zodpovednosť právnickej osoby nevylučuje zodpovednosť fyzickej osoby za ten istý trestný čin, ktorá aj naďalej zostáva primárna a ktorá sa bude posudzova ť podľa všeobecného ustanovenia Trestného zákona.

V odseku 4 – v tomto ustanovení sú vymenované trestné činy, za spáchanie ktorých môže byť trestne zodpovedná právnická osoba – ide o minimálnu verziu trestnej zodpovednosti právnických os ôb, t.j. iba na trestné činy, pri ktorých vyplýva povinnosť takej úpravy z práva EÚ, ktoré má Slovenská republika povinnosť transponovať do svojho prá vneho poriadku, resp. medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

K §§ 124 až 130 - všeobecne

Pre právnické osoby zákon stanovuje osobitný katalóg trestov, č o logicky vyplýva z toho, že pre právnické osoby sa prirodzene nemôžu použiť tie isté tresty, aké zákon predpokladá u fyzických osôb. V modernom trestnom práce pritom nie je žiadnou novinkou, ž e sa pre určitú kategóriu páchateľov predpisujú a stanovujú iné trestné sankcie, než sú predpísané vo všeobecnosti, napr. u mladistvých páchateľov.

Pre právnické osoby prichádzajú do úvahy predovšetkým majetkové tresty, t.j. tresty, ktoré sa nepochybne dotknú právnickej osoby v jej najcitlivejšej oblasti. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ná mietky, že takto dochádza ku kolektívnemu potrestaniu malých akcionárov a iných oprávnených osôb, majúcich vzťah k majetku právnickej osoby, lebo zákon ustanovuje, aby hmotné tresty zasahovali priamo do vnú torného majetkového usporiadania právnických osôb. Pritom treba mať na zreteli, že aj pri potrestaní fyzických osôb zhoršenie hmotných pomerov vzniká nielen páchateľovi, ale aj osobám z jeho blí zkeho okolia a to ešte v oveľa citeľnejších podobách.

K § 124

Obsahuje katalóg trestov a ochranných opatrení, ktoré je možné ukladať právnickým osobám. V súvislosti s trestným stíhaním právnických osôb bude potrebné tiež zmeniť zákon o registri trestov, aby bola zabezpečená aj evidencia trestov uložených právnick ým osobám v trestnom konaní.

K § 125

Vymedzuje základné zásady pre ukladanie trestov a ochranných opatren í právnickým osobám. Zároveň stanovuje, ktoré z nich nie je možné uložiť politickým stranám a hnutiam, právnickým osobám zriadeným zákonom, obciam alebo vyšším územným celkom.

K § 126

Upravuje ukladanie peňažného trestu až do 500 miliónov korún v z ávislosti od sadzby trestu odňatia slobody pri jednotlivých trestných činoch.

K § 127

V tomto ustanovení je upravený najprísnejší trest, ktorý mož no uložiť právnickej osobe. V tejto súvislosti bude potrebné zmeniť Obchodný zákonník tak, aby právnickú osobu bolo možné zrušiť aj na základe právoplatné ho rozsudku vyneseného v trestnom konaní.

K § 128

Toto ustanoveni upravuje trest zá kazu vymedzenej činnosti, ktorý môže byť trvalý alebo prechodný – v tomto prípade najviac na 5 rokov.

K § 129

V tomto ustanovení je upravený trest typický pre právnickú osobu. Spočíva v zákaze podieľať sa na verejných financiách alebo na verejnom obstarávaní.

K § 130

Súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby je ochranné opatrenie uložené na určitú dobu, najviac 5 rokov. Cieľom je zistiť, či si právnická osoba plní povinnosti a opatrenia uložené súdom.

K VI. hlave

Trestné právo všeobecne, ako aj Trestný zákon použí va pojmy, ktoré sú vlastné len pre trestné právo (napríklad odsúdený, potrestaný, teroristická skupina, svojvoľné vzdialenie), súčasne používa pojmy, ktoré sú vlastné iným prá vnym odvetviam, najmä právu občianskemu (napríklad škoda, osoba, dieťa), resp. pojmy zo všeobecnej teórie práva (napríklad právo, povinnosť, záväzné pravidlá), ako aj všeobecne používané pojmy (napríklad verejne, zbraň, násilie).

Pre trestné právo je pritom nevyhnutne žiaduce, aby tieto pojmy boli vykladané v trestnom konaní jednotne, pričom v minulosti vznikali v praxi pri výklade týchto pojmov značné rozdiely. Ujednotenie výkladu prostrední ctvom Najvyššieho súdu SR sa pritom javí ako nepostačujúce, nakoľko tento je záväzný len v konkrétnej prejednávanej veci a nie všeobecne.

Z vyššie uvedených dôvodov sa preto v tejto hlave pristúpilo k definovaniu jednotného výkladu niektorých najdôležitejších a najčastejšie používaných pojmov priamo prostredníctvom zá kona. Oproti doterajšej úprave pojmov uvedenej v doterajšom § 89 Tr. zák. došlo k podstatnému rozšíreniu týchto ustanovení, pričom bola zavedená prehľadnejšia systematika.

V tejto časti sú definované základné pojmy pre potreby vš eobecnej časti, ale najmä osobitnej časti zákona.

K § 131

V týchto ustanoveniach týkajúcich sa spôsobov spáchania trestné ho činu je definovaný pojem verejne, spáchanie trestného činu so zbraňou, vrátane riešenia problematiky jej napodobeniny, je tu definovaný pojem vlámanie a ľsti, súčasne sú tu definované pojmy ktoré doteraz upravovala len teória trestného práva a to spáchanie trestného činu opätovne, opakovane, pokračovací trestný čin, hromadný a trvajúci trestný čin a pokračovanie v konaní.

K § 132

Pokiaľ sa týka poruchy zdravia, sú v tomto ustanovení definované tri stupene poruchy od najmiernejšej až po najzávažnejšiu: ujma na zdraví, ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví.

K §§ 133 až 135

Trestný zákon venuje veľkú pozornosť problematike škody, či u ž z hľadiska jej definície, tak aj určenia jej výšky a to nielen klasickej hmotnej škode na veciach, ale aj z hľadiska ujmy na životnom prostredí, chránených druhov živočíchov, rastlín, š kody na veciach pamiatkovo chránených, alebo majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu.

Z hľadiska kvantitatívneho došlo k zúženiu pojmov, keď hranicou medzi priestupkom a trestným činom bude škoda malá, ktorá prevyšuje sumu 8 000 Sk. Predtým to bola škoda nie nepatrná. Ïalšie hranice škody sú väčšia - najmenej 10 násobok, značná – najmenej 100 násobok, veľkého rozsahu – najmenej 500 násobok. Základná suma je stanovená priamo Trestným zákonom, preto aby len zákon ur čoval čo je trestný čin – ústavná zásada, keď doteraz predmetnú sumu – minimálnu mzdu, stanovovala vláda síce na základe zákona, ale nariadením.

K § 136

V centre pozornosti trestného práva je ľudský jedinec, a to najmä z pohľadu osoby ako obete trestného činu. V tomto ustanovení sú definované pojmy pre potreby trestného práva ako sú: dieťa, osoba blízka veku mladistv ým, osoba vyššieho veku, blízka osoba, chorá, bezbranná, osoba zverená do starostlivosti a dozoru a napokon závislá a podriadená osoba.

K § 137

V tomto ustanovení sú definované pojmy osôb vzťahujúce sa na p áchateľa trestného činu: verejný činiteľ, zahraničný verejný činiteľ, vojak, odsúdený, potrestaný, postihnutý za obdobný čin.

K § 138

Skupina osôb a organizá cie majúce vzťah k trestnému činu sú definované jednak počtom osôb, jednak inými znakmi, ktoré musia podľa zákona spĺňať (s výnimkou skupiny osôb). Pokiaľ ide o organizovanú, zločineckú a teroristickú skupinu, tu ide vždy o najmenej tri osoby, pričom tieto skupiny sa l íšia účelom, za ktorým boli tieto zoskupenia vytvorené. Napríklad teroristická skupina na účely páchania trestného činu teroru, alebo terorizmu, zatiaľ čo zločinecká skupina má účel priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody, a to prostredníctvom spáchania jedného alebo viacej zločinov, trestného činu legalizácie z príjmu trestnej činnosti alebo niektorého z trestných činov korupcie. Zároveň sa definuje činnos ť a podpora pre zločineckú a teroristickú skupinu.

K §§ 139, 140

Vzhľadom na potrebu jednotnej praxe zákon pristúpil k definovaniu pojmu 'vec všeobecného záujmu', pričom zahrňuje hľadisko nielen záujmov spoločností vo verejnom ale aj v súkromnom sektore.

Tieto ustanovenia sa zaoberajú vecou ako právnou kategóriou, pričom je presne definované čo sa za vec v zmysle Trestného zákona a pre jeho účely rozumie (vec hnuteľná a nehnuteľn á, byt alebo nebytový priestor, zviera ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu, nehmotná informácia, dáta v ýpočtovej techniky, obrazový záznam na technickom nosiči). V týchto ustanoveniach je definované prisvojenie si veci, ale tiež pojem zverenej veci a návykovej látky. Osobitne je definovaný pojem ú platku ako veci alebo iného plnenia majetkovej, či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Ïalej je tu definovaný pojem prostriedku hromadnej prepravy, veci všeobecného záujmu. V súvislosti s ochranou životného prostredia sa v tomto ustanovení definuje aj pojem nakladania s odpadmi.

K § 141

Vzhľadom na znenie niektorých skutkových podstát trestných činov bol v tomto ustanovení definovaný pojem prostitúcie, pornografie a osobitne detskej pornografie.

K § 142

Rovnako pre potreby niektorých trestných činov bolo nutné jednotne definovať cudziu moc a cudzieho činiteľa .

K § 143

Pre účely Trestného z ákona bolo potrebné vymedziť aj pojmy ústavné zriadenie a krízová situácia.

K § 144

Z dôvodu možnosti postihnutia pre trestný čin osoby, ktorá drogu u žíva a odlíšenia tohto trestného činu od osoby tzv. dílera drog bol jednotne definovaný pojem prechovávania drog pre vlastnú potrebu, č o predstavuje trojnásobok obvyklej jednorázovej dávky. Vo väčšom rozsahu tu má na mysli desaťnásobok obvyklej jednorázovej dávky.

K §§ 145, 146

Aj v trestnom práve je potrebné počítanie času a preto priamo tu bolo vyjadrené pravidlo pre takýto postup a napokon v súvislosti s trestným činom dezercie bol definovaný pojem svojvoľného sa vzďaľovania a sústavného svojvoľného sa vzďaľovania.

K §§ 147 až 152 všeobecne

V druhom dieli šiestej hlavy Všeobecnej časti Trestného zákona doch ádza úplne novým spôsobom k definovaniu pojmov, ktoré svojim obsahom zahrňujú doteraz najčastejšie kvalifikované okolnosti opakovane vyskytujúce sa vo väčšine kvalifikovaných skutkových podstát trestn ých činov a majúce vplyv na použitie vyššej trestnej sadzby.

Význam tejto zásadnej zmeny, ktorá sa premietla predovšetkým do znenia kvalifikovaných skutkových podstát trestných činov je potrebné vidieť najmä v dvoch smeroch:

1. dochádza k typovému zoradeniu jednotlivých kvalifikačných znakov tak aby bola zachovaná jednotnosť u rôznych trestných činov

2. takéto zoradenie do jednotlivých kvalifikovaných skutkových podstát m á vplyv na stanovenie trestných sadzieb tak, aby určitá kvalifikačná okolnosť mala približne rovnaký vplyv na zvýšenie trestnej sadzby.

Na základe vyššie uvedeného boli jednotlivé okolnosti zaradené do troch základných skupín podľa vplyvu na zvýšenie trestnej sadzby.

1. závažnejší spôsob konania, chránená osoba, osobitný motív, väčšia škoda

2. nebezpečné zoskupenie, značná škoda, ťažká ujma na zdraví alebo smrť

3. škoda veľkého rozsahu , smrť viacerých osôb, krízová situácia.

Popri týchto kvalifikovaných okolnostiach budú sa naďalej u niektorý ch trestných činov vyskytovať špecifické okolnosti, ako je napríklad spáchanie trestného činu verejne, resp. verejným činiteľom a podobne.

Jednotlivé osobitné kvalifikačné pojmy sú formulované tak, aby pri ich praktickej aplikácii nemuselo dochádzať k právnym problémom.

K § 147

Doterajší vývoj trestnej činnosti a trestná prax umo žnila vytypovať desať hlavných okolností ktoré spravidla bývajú znakom trestnej činnosti a ktoré uľahčujú páchateľovi trestný čin sp áchať (zbraň, lesť, vlámanie), ďalej poškodzujú vo väčšej ako obvyklej miere poškodeného (páchanie trestného činu dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom na viacerých osobách) a sťažujú aj odhalenie trestnej činnosti (organizovaná skupina).

K § 148

Ako poškodený prichádza do úvahy spravidla fyzická osoba. Ustanovenie o chránenej osobe vymedzuje spomedzi fyzických osôb tie osoby, ktorým má byť poskytnutá zvýšená ochrana, či už z hľadiska veku (dieťa, osoba vyššieho veku), z hľadiska biologické ho, či zdravotného stavu (tehotná žena, chorá osoba), z hľadiska vzťahu k páchateľovi (osoba blízka, osoba odkázaná na páchateľovi), z hľadiska postavenia poškodeného (verejný činiteľ, svedok, znalec, tlmočník), ale tiež z hľadiska medzinárodné ho práva (zajatec).

K § 149

V súčasnom období sa zvyšuje počet trestný ch činov, ktoré sú páchané na základe osobitnej najmä majetkovej motivácie (na objednávku), motivácie osobnej (z pomsty, v úmysle zakryť, alebo uľahčiť trestný čin), ako aj motivácie súvisiacej s národnostným, etnickým pôvodom, rasou, farbou pleti alebo sexuálnym motívom.

K § 150

Popri doterajšom znaku páchania trestnej činnosti org anizovanou skupinou je potrebné osobitne a prísnejšou sadzbou postihnúť prípady páchania trestnej činnosti v rámci zločineckej, alebo dokonca teroristickej skupiny. Páchanie trestnej činnosti tý mito skupinami predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu bezpečnosti občanov.

K §§ 151, 152

ažká ujma na zdraví sa definuje ako spôsobenie ná sledku na zdraví, ktorý obsahuje konkrétne druhy tejto formy ublíženia na zdraví. V zmysle poznatkov vedy sa zároveň definuje aj smrť, ako biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť ).

Prostredníctvom týchto ustanovení dochádza najmä k výraznému sprísneniu trestných sadzieb u kvalifikovaných trestných činov, osobitne v prípadoch ak napr. dôjde k smrti najmenej troch osôb.

K osobitnej časti

Zmena prístupu k trestnoprávnej ochrane významných spoločenský ch záujmov týmto zákonom a nadradenie ľudských práv a základných slobôd nad ostatné záujmy viedli k zásadným zmenám aj v systematike jeho osobitnej časti. Ich vyjadrením je nové poradie jednotlivý ch hláv druhej - osobitnej časti tohto zákona.

Do centra pozornosti tohto zákona a do popredia trestnoprávnej ochrany sa dostáva človek, jeho život, zdravie, telesná integrita, česť, dôstojnosť a vážnosť, nedotknuteľnosť, osobná sloboda, ochrana jeho s úkromia, obydlia, majetku a iných jeho základných ľudských práv, slobôd a záujmov.

Do I. hlavy boli zaradené trestné činy proti životu a zdraviu a do II. hlavy trestné činy proti slobode a ľudskej d ôstojnosti. Ide o skupiny trestných činov, ktoré najzávažnejšie zasahujú do základných práv a slobôd jednotlivca.

Rodina je základnou bunkou spoločnosti. Jej hodnoty a tradície sú nedotknuteľné a jej význam je neoceniteľný . Preto trestné činy proti rodine a mládeži, reprezentujúcej novú generáciu ľudstva, kontinuitu a perspektívu spoločenského vývoja, boli z hľadiska významu oboch týchto hodnôt zaradené do III. hlavy osobitnej časti tohto zákona.

Ochranu majetku a vlastníckych a užívacích práv k nemu vyjadrujú skutkové podstaty trestných činov proti majetku, zaradených do IV. hlavy. V V. hlave sú zaradené trestné činy hospodárske. Ž ivot, zdravie alebo majetok chránia aj skutkové podstaty trestných činov všeobecne nebezpečných a proti životnému prostrediu, ktoré sú zaradené do VI. hlavy.

Až v ďalších hlavách nasledujú trestné činy proti kolektívnym záujmom a právam, proti štátu, ako najvyššej forme politickej organizácie spoločnosti, proti jeho orgánom, iným organizáciá m resp. právnickým osobám. Do VII. hlavy boli zaradené trestné činy proti republike a do VIII. hlavy boli zaradené trestné činy proti poriadku vo verejných veciach. Nová IX. hlava obsahuje skupinu trestných č inov proti iným právam a slobodám.

V X. hlave sa napokon nachádzajú trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti . Do XI. hlavy sú zaradené trestné činy vojenské.

V novovytvorenej XII. hlave sú zaradené trestné činy proti mieru, ľudskosti a vojnové, ktoré doteraz boli medzi trestnými činmi proti ľudskosti pričom podľa vývoja medzinárodných zmlúv dochádza v oblasti trestného práva k rozlišovaniu trestných činov vojnových a proti ľudskosti.

K I. hlave

Trestné činy proti životu a zdraviu sú rozdelené do troch dielov. V prvom sú zaradené poruchové trestné činy proti životu, v druhom poruchové trestné činy proti zdraviu a do tretieho oddielu boli zaradené najvýznamnejšie ohrozovacie trestné činy proti životu a zdraviu.

Trestných činov, ktorých objektom je ž ivot alebo zdravie, alebo ktoré spôsobujú takéto následky na živote alebo zdraví, je v tomto zákone ďaleko viac. Do tejto hlavy osobitnej časti však boli zaradené len tie, u ktorých je život alebo zdravie jedin ým alebo hlavným objektom trestného činu.

K 1. dielu

K §§ 153 až 155

Konanie vedené úmyslom iného úmyselne usmrtiť, sa vo väčš ine právnych poriadkov už tradične označuje ako vražda.

Pojem 'vražda' je spoločným menovateľom konaní, kde úmysel páchateľa (priamy alebo nepriamy) sa vzťahuje nielen ku konaniu, ale aj k jeho následku.

Miera úmyselného zavinenia nemusí byť u všetkých vrážd rovnaká. Páchateľ ale musí vždy vedieť, že svojí m konaním dosiahne sledovaný následok - smrť iného, a pre prípad, že sa tak stane, musí s tým byť aspoň uzrozumený a so smrteľným následkom musí súhlasiť inak by nemohlo ísť o vraždu.

Ani typy vrážd nie sú rovnaké. Líšia sa formou konania (komisívne alebo omisívne konanie), mechanizmom usmrtenia obete a použitými prostriedkami (so strelnou alebo bodnou zbraňou, za použitia výbušniny, jedu, resp. so zbraňou v zmysle tohto zákona vôbec a pod.), motívom páchateľa (lúpežný, sexuálny, teroristický , pomsta, nenávisť a i.) a ďalšími znakmi.

Medzi najdôležitejšie kritéria z hľadiska závažnosti patria motív páchateľa a spôsob vykonania vraždy.

Niektoré z nich, ako to dokazuje spoločenská prax, sú spáchané na podklade spontánneho rozhodnutia, napríklad vraždy vyprovokované konaním obete, týraním zo strany obete, vraždy v afekte, v silnom rozrušen í alebo citovom rozpoložení, kde vražedný čin páchateľa je okamžitou, vopred neuváženou reakciou na podnet, ktorý ho k takémuto konaniu vyprovokoval.

Tento typ vrážd, hoci neospravedlniteľných, treba dôsledne odlíšiť od tých, ktorých vykonanie si páchateľ dôkladne vopred rozvážil, neraz ich dlho pripravoval a dokonale naplánoval, ba dokonca sa o jej dokonanie viackrát pokúsil a kde v spojitosti so spáchaním vraždy prebehli všetky vývojové fázy tohto trestného činu, od prípravy cez pokus až po jeho dokonanie, teda kde páchateľ vraždu uskutočň oval postupne, dokonca niekedy i surovým alebo trýznivým spôsobom, je vedený zavrhnutiahodnou, napríklad zištnou pohnútkou.

Formy vrážd v ostatnom čase alarmujúco signalizujú i prítomnosť nových prvkov, typických pre aktivitu zločineckých skupín - páchanie vrážd na objednávku alebo ako aktu pomsty, alebo vzájomné ho vybavovania si účtov.

Alarmujúcim signálom je aj štruktúra obetí - čoraz viac sú objektom vražedných aktivít, spravidla s lúpežným a ba dokonca i so sexuálnym, motívom osoby vyššieho veku, alebo osoby osamelé č i nemocné, neraz vo svojom vlastnom byte.

V rámci rekodifikácie je nutné na tieto aspekty reagovať. Predovšetkým treba od takzvanej jednoduchej vraždy, v jej doterajš ej legislatívnej podobe, odlíšiť úkladnú vraždu, spáchanú s vopred uváženým úmyslom.

Osobitným typom vraždy je vražda v úmysle poškodiť ústavné zriadenie republiky, vražda s teroristickým motívom.

Od týchto typov vrážd treba aj naďalej odlišovať vraždu novonarodeného dieťaťa matkou, spáchanú v ospravedlniteľnom silnom rozrušení spôsobenom pôrodom. Ïalej je potrebné spôsobom, ktorý zodpovedá prechodu na formálne chápanie trestného činu, precizovať všetky skutočnosti, ktoré reálne ovplyvňujú závažnosť činu, a preto musia byť považované za okolnosti podmieňujúce použ itie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o motív, za takúto okolnosť treba považovať najmä to, ak páchateľ spáchal v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľah čiť iný trestný čin, že ju spáchal z pomsty, pre presvedčenie iného alebo z národnostnej, rasovej, náboženskej alebo osobnej nenávisti, príslušnosti k etnickej skupine alebo z inej zavrhnutiahodnej pohnú tky. Pokiaľ ide o charakter obete, že ju spáchal na osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo na osobe vyššieho veku, na blízkej osobe, na tehotnej žene alebo na osobe bezbrannej, nemocnej, odkázanej alebo na verejnom činiteľovi pri výkone alebo pre výkon jeho právomoci alebo na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon ich povinnosti. Pokiaľ ide o sp ôsob vykonania činu, že vraždu spáchal na objednávku, alebo ako člen organizovanej či zločineckej skupiny, opätovne alebo na dvoch či viacerých osobách, alebo že ju spáchal surovým alebo trýznivým sp ôsobom.

Tieto okolnosti sú u úkladnej vraždy i vraždy vyjadrené v ich kvalifikovaných skutkových podstatách ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

K §§ 156, 157

Nie každé konanie vedené s úmyslom ublížiť inému na zdrav í, vyústi do ublíženia na zdraví a nie každé konanie vedené s úmyslom inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, skutočne vyústi do ťažkej ujmy na zdraví.

V rozpore s predstavou páchateľa ním predpokladaný následok nemusí nastať vôbec, alebo je iný, než si ho páchateľ predstavoval. V porovnaní s jeho predstavou môže byť ľahší, alebo môže by ť ťažší ako páchateľ predpokladal. Základné skutkové podstaty trestného činu zabitia v ustanoveniach postihujú úmyselné konania, ktorými páchateľ z nedbanlivosti spôsobil ťažší ná sledok, menovite, keď inému spôsobil smrť. Podľa doposiaľ platného Trestného zákona tieto spôsoby zabitia predstavovali len osobitné formy trestného činu ublíženia na zdraví, presnejšie, u trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa páchateľ dopustil úmyselne, boli len okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k nim postačovalo nedbanlivostné zavinenie.

Teda páchateľ konaním v úmysle inému ublížiť na zdraví, môže v skutočnosti inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť, alebo môže inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť i konaním v ú mysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví.

Názov 'zabitie' dostatočne vyjadruje bežnú predstavu väčšiny verejnosti o charaktere tohto spôsobu usmrtenia iného. Verejnosť zvyčajne chápe, že tu nejde o vraždu o úmyselné usmrtenie, pretož e smrť samotná nastala v dôsledku páchateľovej nedbanlivosti. Páchateľ si smrť obete neželal, aj keď mal úmysel ublížiť jej na zdraví, alebo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Smrť vš ak nechcel, ba dokonca ani nevedel, že z jeho konania môže nastať. Vzhľadom na okolnosti a svoje pomery ju však mal a mohol predpokladať. A pokiaľ o možnosti usmrtenia iného prípadne i vedel, neželal si ho, ani nesúhlasil s usmrtením, no na druhej strane sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že smrť nenastane. Teda popieranie možnosti smrti z jeho strany bolo neadekvátna jej objektívnej hrozbe, a to bez dostatočných dô vodov. Nie každé zabitie je rovnako závažné. Líši sa nielen základným zámerom páchateľa, t.j. či páchateľ mal úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, čo je nesporne závažnej šia forma tohto trestného činu, alebo či chcel inému spôsobiť ľahkú ujmu na zdraví. Okrem toho bolo potrebné u oboch foriem trestného činu zabitia odstupňovať ich závažnosť, a v nadvä znosti na to vyjadriť rozpätie trestnej sadzby trestu odňatia slobody, aj podľa okolností týkajúcich sa spôsobu a okolností konania páchateľa, jeho všetkých dôsledkov, motívu a iných závažných sku točností, ktoré sú u týchto činov považované za okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody.

Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú závažnejší spôsob konania, ako aj spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu a pri úmyselnej forme tohto trestného č inu aj jeho spáchanie za krízovej situácie.

K § 158

Konečným dôsledkom každého trestného činu proti životu je sp ôsobenie smrti iného. Trestný čin usmrtenia je na rozdiel od jednotlivých foriem vraždy a zabitia už vo svojom základe nedbanlivostným trestným činom. Páchateľ nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobi ť svojím konaním ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví (ďalej len 'ujma na zdraví'), ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť (napríklad pri dopravnej alebo inej prevá dzkovej nehode). Podľa doposiaľ platného zákona sa aj takéto konanie považovalo len za jednu z viacerých foriem trestného činu ublíženia na zdraví. Kým u vraždy alebo zabitia je názov útoku na život a jeho dôsledok (smrť) vystupňovaný osobitnými pojmami, ktoré aj v bežnom jazykovom význame obvykle vyjadrujú vyššiu mieru závažnosti útoku, v závislosti na povahe subjektívnej stránky, u tohto trestn ého činu niet dôvodu v názve gradovať tento aspekt, a preto je na mieste jeho názov odvodzovať len od samotného dôsledku uvedeného činu, teda od spôsobenia smrti (usmrtenia).

Ani jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné. Mieru ich závažnosti taktiež môže ovplyvniť celý rad konkrétnych skutočností týkajúcich sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, n ásledkov a podobne. Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať i v súčasnosti to, ak páchateľ spáchal taký čin preto, lebo porušil dôlež itú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. Ïalšími dôvodmi použitia vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody bude to, že pá chateľ spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania ( ods. 2), alebo ak ho spáchal na viacerých osobách pri súčasnom hrubom porušení predpisov o bezpečnosti práce, dopravy alebo hygieny (ods. 3)

K §§ 159 až 162

Doterajšie formy trestného činu nedovoleného preruš enia tehotenstva sa i v tomto zákone ponechávajú. Ide o osobitnú formu úmyselného usmrtenia živého ľudského plodu. Zmenené (a čiastočne upravené) bolo len poradie jednotlivých skutkových podstá t tohto trestného činu a upresnené boli niektoré jeho znaky, v závislosti na v súčasnosti platnom zákone o umelom prerušení tehotenstva. V základnej skutkovej podstate ustanovenia § 159 ods. 1 je upravená trestnosť konania páchateľa, ktorý preruší tehotenstvo tehotnej ženy bez jej súhlasu. Kvalifikovaná skutková podstata upravuje potom závažnejšie formy takéhoto konania, najmä pokiaľ ide o použitie ná silia alebo jeho hrozby, podľa veku ženy, opakovania takéhoto trestného činu, porušenie osobitných povinností páchateľa alebo vzhľadom na spôsobenie ťažšieho následku (ťažká ujma na zdraví alebo smrť).

Ïalšie dve skutkové podstaty upravujú trestnoprávnu zodpovednosť páchateľov, ktorí prerušia tehotenstvo tehotnej ženy s jej súhlasom, prípadne tehotnú ženu navedú na taký čin, alebo jej pomáhajú pri takom čine (za ktorý žena sama trestne nezodpovedá, ani keby ho vykonala sama, alebo keby o to iného sama požiadala). V kvalifikovaných skutkových podstatách sú upravené závažnejšie formy takýchto konan í, ktoré spočívajú buď v použití násilia alebo hrozby násilím, v zneužití tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti, v spôsobení závažnejšieho následku a pod..

K § 163

Každý má právo rozhodovať sám o svojom ž ivote. Usmrtenie seba samého (samovražda) podľa tohto zákona nie je trestným činom. Nikto však nemá právo, úmyselne či neúmyselne iného usmrtiť alebo aby mu pomohol pri samovražde. Nikto nemá prá vo vedome iného akýmkoľvek spôsobom pohnúť k samovražde, ani mu pri nej pomáhať. Na týchto princípoch je stavaná skutková podstata trestného činu účasti na samovražde, ktorá sa v tomto zá kone aj naďalej ponecháva.

Ide o špecificky prípad účasti (vo forme návodu alebo pomoci) na čine iného, ktorý inak nie je trestným činom, č ím je vlastne popretý v tomto prípade princíp akcesority účastníctva. Dopĺňajú sa nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v niektorých závažných pr ípadoch, najmä vyjadrujúce osobitné vlastnosti a postavenie obete tohto trestného činu, osobitne závažnejší spôsob konania alebo osobitný motív jeho páchateľa.

K 2. dielu

K § 164

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme, smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, sa nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestn ého činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ťažká ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ťažká ujma na zdraví). Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe smrti, ktorá sa stala znakom základnej skutkovej podstaty nového trestného činu zabitia. Pribudli aj ďal šie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spôsobu a ďalší ch okolností jeho vykonania, povahy obete. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v chránenej osobe a osobitnom motíve páchateľa.

K § 165

Znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví v ú myselnej forme sa taktiež nemenia. Mení sa (resp. sa upresňuje) len jeho názov (úmyselné ublíženie na zdraví), ktorý lepšie vyjadruje podstatu trestného činu, najmä úmysel páchateľa, ktorý smeroval k takejto kvalite účinku (ujma na zdraví), povahu i rozsah vzniknutého následku (ľahká ujma na zdraví).

Ostávajú zachované i doterajšie okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, okrem ťažšieho následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví a smrti, ktoré sa stali znakmi základných skutkov ých podstát nových trestných činov úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví a zabitia.

Pribudli aj ďalšie okolnosti, s ktorými tento zákon spája u úmyselných trestných činov proti životu vyšší trest odňatia slobody, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa, spô sobu a ďalších okolností jeho vykonania, povahy obete a i.

K §§ 166, 167

V týchto ustanoveniach sú osobitne upravené znaky trestných č inov ublíženia na zdraví v nedbanlivostnej forme. V § 167 znaky trestného činu nedbanlivostného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, v § 168 znaky nedbanlivostného ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustí páchateľ, len ak inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

K §§ 168, 169

Neoprávnený odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela č loveka je vážnym zásahom do jeho práva na zachovanie telesnej integrity a práva na nedotknuteľnosť činom dotknutej osoby.

Navyše, pokiaľ ide o odber orgánov a tkanív (resp. buniek) z tela živej osoby, môže dôjsť aj k po škodeniu jej zdravia a nie je vylúčená ani jej smrť. Aj keď na záchranu života a zdravia iných ľudí je za určitých okolností potrebné a možné na účely transplantácií ľudských orgá nov, tkanív a buniek ich odobratie z tela živého darcu, musia byť pri tomto postupe zachované ich práva a podmienky ustanovené osobitným zákonom.

V odseku 2 je ako samostatná skutkov á podstata postihovaná neoprávnená sterilizácia fyzickej osoby.

K 3. dielu

Do samostatného tretieho oddielu boli zaradené skutkové podstaty niektor ých trestných činov, ktoré ohrozujú život alebo zdravie ľudí. Nie sú to všetky trestné činy predpokladajúce takýto následok. Sú to len tie, u ktorých je ohrozenie života alebo zdravia človeka jedin ým alebo dominantným objektom.

K § 170

Protiprávne konania, ktorým páchateľ úmyselne či z nedbanlivosti iného usmrtí, alebo mu spôsobí ťažkú či ľahkú ujmu na zdraví, aj keď došlo ku konaniu v rámci zdravotníckej starostlivosti o život alebo zdravie ľudí, môžu byť považované , podobne ako iné konania, za trestné činy proti životu podľa prvého oddielu alebo za trestné činy proti zdraviu podľa druhého oddielu tejto druhej hlavy. V rámci trestných činov ohrozujúcich ž ivot alebo zdravie ľudí bolo potrebné reagovať na niektoré osobitné javy spoločenského života, ktoré tieto hodnoty zjavne ohrozujú, napr. na lekársky experiment. Lekársky experiment je jednou z nutný ch podmienok vývoja lekárskej vedy. Vývoj lekárskej vedy je zase veľmi dôležitým predpokladom rozvoja a zdokonaľovania zdravotníckej starostlivosti o život a zdravie ľudí.

Lekársky experiment, ak sa má vykonať na človeku, je však veľmi vážnym zásahom do jeho práv a slobôd, najmä do práva na život, na zdravie, na zachovanie telesnej integrity a zá sahom do jeho osobnej slobody. Nie je preto možné pripustiť, aby sa uskutočňoval na človeku bez splnenia presne vymedzených podmienok. Overovaním nových medicínskych poznatkov sa na človeku nesmie život a zdravie ľ udí zámerne resp. nadbytočne ohrozovať a musí slúžiť len na potvrdenie vopred určenej hypotézy potrebnej na získanie nových medicínskych poznatkov, alebo vypracovanie nových metód a hypotéz alebo klinick é skúšanie liečiv v záujme zachovania alebo zlepšenia zdravia ľudí, nie v rozpore s týmto záujmom. Overovanie preto nemožno vykonať, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúč astnenej na overovaní. V prípade, že k takému ohrozeniu zdravotného stavu dôjde počas vykonávania overovania, je potrebné overovanie okamžite zastaviť.

Na druhej strane však za takéto overovanie nemožno považovať lekárske výkony, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicí nske metódy (metódy lege artis).

Je preto nutné rozlišovať, či ide o zdravotne indikované overovanie, alebo o overovanie bez zdravotnej indikácie.

Zdravotne indikovaným overovaním sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy na pacientovi trpiacom chorobou, na ktorú je overovanie zamerané za predpokladu, že sa očakáva účinnejší výsledok liečby tejto choroby alebo že cieľom takéhoto overovania je diagnostický alebo liečebný prospech pre pacienta. Na tento typ overovania nových medicínskych poznatkov sa podmienky trestnej zodpovednosti za nový trestný čin neoprávneného experimentu na človeku v podstate nevzťahujú. Trestným činom tu mô že byť iba porušenie zákazu overovania nových medicínskych poznatkov, ak by ním bol ohrozený život alebo zdravie osoby zúčastnenej na overovaní, pokiaľ nejde o lekárske výkony, ktoré v konkrétnych pr ípadoch môžu zachrániť bezprostredne ohrozený život pacienta, aj keď nie sú uznané za medicínske metódy (metódy lege artis).

Na rámec týchto podmienok bolo potrebné ustanoviť osobitné podmienky trestnej zodpovednosti za osobitný ohrozovací trestný čin neoprávneného experimentu na človeku, dopadajúci najmä na prípady overovania nov ých medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie. Ide o vážne zásahy do sféry ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa nielen priečia už i samotnej lekárskej etike, ale môž u aj vážne ohroziť samotný život a zdravie ľudí, ktorý má medicína chrániť, preto bolo potrebné, v súlade so súčasným stavom spoločenského právneho vedomia, reagovať na hrubé prejavy poru šenia pravidiel overovania nových medicínskych poznatkov na človeku aj prostriedkami trestného práva.

Overovaním nových medicínskych poznatkov na človeku bez zdravotnej indikácie sa rozumie vyskúšanie liečebnej metódy alebo liečiva na zdravej osobe, alebo na osobe trpiacej inou chorobou, než na akú je overovanie zameran é. Jeho cieľom nie je diagnostický alebo liečebný prospech pre osobu, ktorá sa overovaniu podrobila, ale overenie novej preventívnej, diagnostickej a liečebnej metódy alebo liečiva, prípadne získanie nového medic ínskeho poznatku pre rozvoj lekárskej vedy.

Aj overovanie bez zdravotnej indikácie možno vykonať v niektorých prípadoch, ale len za splnenia celého radu podmienok ustanovených osobitným zákonom (o zdravotnej starostlivosti).

Prvou z nich je písomný alebo inak preukázateľný súhlas osoby staršej ako 18 rokov, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.

Osoba, na ktorej sa má overovanie bez zdravotnej indikácie vykonať, musí byť úplne poučená o zdravotných rizikách, ktor é môže overovanie priniesť. Poučenie a súhlas treba zaznačiť do zdravotnej dokumentácie, ktorá sa zriaďuje osobitne na tento účel.

Overovanie bez zdravotnej indikácie na osobe možno robiť iba ak:

a)overovanie má jasný cieľ, odôvodnenie a vychádza zo všetkých doterajších teoretick ých a klinických poznatkov o skúmanom probléme,

b)získanie nového medicínskeho poznatku a vypracovanie novej metódy je pre spoločnosť potrebné a nemožno ho dosiahnuť iným spôsobom,

c)overovaniu predchádzal úspešný laboratórny výskum, overovanie na zvieratách alebo iné vedecky úspešne overené skutočnosti,

d)možno predpokladať, že výsledok overovania presiahne závažnosť očakávaných rizík, ktoré by mohli ohroziť občana,

e)možno predpokladať, že následkom overovania nedôjde k smrti, k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k nepriaznivej zmene osobnosti a

f)fyzické útrapy, psychické útrapy a obmedzenie voľnosti osoby, ktorá sa podrobuje overovaniu, budú obmedzené na najmenšiu možnú mieru.

Overovanie bez zdravotnej indikácie je zakázané na:

a)tehotných ženách,

b)osobách neplnoletých a osobách pozbavených spôsobilosti na právne úkony,

c)ľudských plodoch a zárodkoch,

d)osobách vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody,

e)vojakoch základnej a náhradnej služby a osobách vykonávajúcich civilnú službu a na cudzincoch.

Trestného činu neoprávneného experimentu na človeku sa však s prihliadnutím na všetky tieto podmienky a obmedzenia dopustí len ten, kto pod zámienkou získania nových medicínskych poznatkov, metód, alebo na potvrdenie hypotéz alebo na klinické skúšanie liečiv vykoná va overovanie nových medicínskych poznatkov napriek tomu, že je ním bezprostredne ohrozený život alebo zdravie človeka, pokiaľ nejde o nutné výkony, spôsobilé zachrániť jeho bezprostredne ohrozený ž ivot, alebo overovanie bez zdravotnej indikácie vykonáva bez súhlasu osoby, ktorej sa týka, alebo ho vykonáva na osobách, na ktorých je overovanie bez zdravotnej indikácie zakázané, alebo ho vykonáva na ľ udskom plode alebo zárodku, alebo ho vykonáva v rozpore s inými zákonnými podmienkami overovania bez zdravotnej indikácie.

V rámci odseku 2 je na základe zásadnej pripomienky Ministerstva zdravotníctva SR uvedená samostatná skutková podstata, ktorou sa má postihovať klonovanie človeka, keďže zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje v § 46a takýto zákaz a jeho porušenie sankcionuje pokutou do 500.000 Sk, avšak túto pokutu je možné uložiť len zdravotníckenu zariadeniu.

V rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty sa nachádza výpočet okolností, ktoré budú u tohto trestného činu podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Tieto sú obsiahnuté v z ávažnejšom spôsobe konania páchateľa, v osobitnom motíve páchateľa trestného činu a v jeho spáchaní na chránenej osobe.

K § 171

Účelom tohto zákona nie je kogentne zakázať, ale ani povoliť tzv. ľudové liečiteľstvo. Je však potrebné i trestnoprávne reagovať na niektoré negatívne dôsledky tohto spoločenského javu tam, kde dochádza k ohrozeniu života a zdravia ľudí, resp. kde navyše ešte k liečiteľskému úkonu dochádza bez súhlasu oprávnenej osoby, ktorej sa úkon dotýka.

Zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia štátu, obcí, fyzických osôb a právnických osôb v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicí nskymi vedami. Záruku v tomto smere poskytuje príprava a odborná spôsobilosť lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov i odborných pracovníkov v zdravotníctve.

Osoby, ktoré vykonávajú liečiteľskú činnosť, sa nepovažujú za zdravotníckych pracovníkov ani za iných odborných pracovníkov v zdravotníctve, ktorým prislúcha poskytovanie zdravotní ckej starostlivosti.

Záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí si vyžaduje, aby odborná zdravotná starostlivosť bola zverená iba osobám, ktoré spĺňajú odborné kvalifikačné predpoklady pre vý kon tejto činnosti na úrovni poznatkov modernej lekárskej vedy a poznatkov iných, súvisiacich vedných odborov.

Existenciu liečiteľstva v spoločnosti, ako určitej doplnkovej formy starostlivosti o zdravie ľudí (ľudové liečiteľstvo, alternatívna medicína, lekárskou vedou zatiaľ nepreskúmané, resp. neuznané alebo odmietané diagnostické, terapeutické metódy a postupy alebo výkony smerujúce k záchrane ľudského života alebo zdravia) nemožno prehliadať, ani ich oficiálne akceptovať. Nedovoľuje to vysoké riziko, ktoré je s týmto javom spojené v dôsledku absencie záruk odbornosti a dohľadu nad takouto činnosťou.

Ide o zložitý spoločenský, právny, mravný, teoretický i praktický problém, najmä ak sa človek slobodne a váž ne sám rozhodne podrobiť liečiteľským úkonom.

Právo na život je vecou každého človeka a každý si o svojom živote môže rozhodovať sám. Nikomu nemož no prikázať, aby sa nepodroboval výkonom ľudového liečiteľstva. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (č l. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Nemožno tiež nevidieť i rozdiel v jednotlivých druhoch liečiteľstva, v úrovni ich poznania, ktoré je ich základom, v ich prístupoch k človeku a jeho zdraviu, v ich metódach a postupoch a napokon aj v ich vý sledkoch.

Niektoré z nich napríklad, majú základ v poznaní, ktoré akceptuje aj lekárska veda (napr. fytoterapia), resp. ktoré nie sú vedou v zásade odmietané, aj keď nie sú zatiaľ akceptované. Predstavujú v zásade šetrnú, doplnkovú, nie nebezpečnú alebo málo nebezpečnú metódu, ktorou sa dosahujú pozitívne výsledky, napr. v rámci liečebnej rehabilitácie.

Iné zase naopak, vychádzajú z nedostatočného stavu vedeckého poznania, ba dokonca z nevedeckého základu, svojou povahou a dopadmi sú agresívne a neraz aj ohrozia alebo poškodia zdravie človeka.

Práve voči takýmto praktikám je namierená skutková podstata nového trestného činu neodborného liečiteľstva.

Trestným činom teda nebude vykonávanie liečiteľstva samotného ale len to, keď niekto vykonáva, i keď nemá predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo iného odborného pracovní ka v zdravotníctve, úkony zdravotníckej starostlivosti a neodborným vyšetrovacím alebo liečebným výkonom alebo nesprávnou indikáciou liekov, liečiv a iných zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotní ckej techniky, čo aj z nedbanlivosti, bezprostredne ohrozí život iného, alebo inému ublíži na zdraví, alebo vyšetrovací alebo liečebný úkon alebo nesprávnu indikáciu liekov alebo liečiv alebo iný ch zdravotníckych pomôcok, potrieb alebo zdravotníckej techniky uskutoční bez súhlasu iného a ohrozí takým úkonom jeho zdravie.

Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade bude to, ak páchateľ spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, prí padne ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 172, 173

Trestný čin šírenia nebezpečnej ľudskej choroby nie je v tomto z ákone novým trestným činom.

Vznikol oddelením skutkových podstát úmyselnej a nedbanlivostnej formy trestného činu šírenia nákazlivej choroby, pokiaľ ide len o ľudské choroby (šírenie nákazlivých chorôb domácich a iný ch hospodársky dôležitých zvierat, nákazlivých chorôb rastlín a zavlečenie alebo rozšírenie ich škodcov bolo ponechané ako samostatný, všeobecne nebezpečný trestný čin).

K §§ 174 až 176

V § 174 a § 175 sa ustanovuje nový trestný č in ohrozovania nákazou vírusom ľudskej imunodeficiencie úmyselnou a nedbanlivostnou formou a § 176 predstavuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu ohrozenia inou pohlavnou chorobou.

Doplnené boli tiež nové okolnosti podmieňujúce u týchto trestn ých činov použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a to, že páchateľ spácha takýto trestný čin závažnejším spôsobom konania alebo na chránenej osobe, prípadne že týmto č inom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K §§ 177, 178

Trestný čin ohrozovania zdravia závadnými potravinami a iný mi potrebami je prevzatý z doposiaľ platného Trestného zákona. Doplnený bol len výpočet okolností, ktoré u tohto trestného činu budú podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody , ktoré sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania alebo v spôsobení následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, prípadne v spáchaní činu za krízovej situácie.

Takouto okolnosťou bude, ak páchateľ spácha takýto čin ako člen organizovanej skupiny, alebo ho spácha v úmysle získať majetkový prospech alebo zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin, alebo ak poru ší takým činom osobitnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, alebo dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo ak spácha taký čin za krí zovej situácie, alebo ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

K § 179

Trestný čin ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami a zdravotníckou technikou je v tomto zákone novým ohrozovacím trestným činom.

Podmienky predpisovania, vydávania, predaja alebo podávania liečiv, zdravotníckych pomôcok alebo zdravotníckych potrieb, ako aj podmienky používania zdravotníckej techniky ustanovuje osobitný zákon (o zdravotní ckej starostlivosti).

Predpisovať, vydávať a predávať možno len liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby, ktoré sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie povolilo ministerstvo zdravotníctva alebo ktor é majú certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva. Predpisovať liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby môže len lekár na tlačivách na to určených.

Ak chorému neboli poskytnuté potrebné liečivá, zdravotnícke pomôcky a zdravotnícke potreby priamo pri výkone zdravotnej starostlivosti, vydá mu ich na lekársky predpis lekáreň alebo iné zariadenie na to určen é.

Za zdravotnícku techniku sa považujú prístroje a nástroje používané pri priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdravotnícka technika určená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti musí spĺňať požiadavky ustanovené všeobecne záv äznými právnymi predpismi a technickými normami.

Zdravotnícke zariadenia pri nákupe alebo inom obstarávaní zdravotníckej techniky sú povinné požadovať rozhodnutie o schválení alebo certifikát príslušného orgánu štátneho skúšobníctva alebo schvaľovací výmer vydaný ministerstvom zdravotníctva.

Je neprípustné konaním v rozpore s týmito povinnosťami ohrozovať život alebo zdravie ľudí, najmä ich vystavovať zvýšenému nebezpečenstvu vydávaním, predajom alebo podávaním neodskúšaný ch, nepovolených či zakázaných liekov, liečiv alebo iných zdravotníckych pomôcok alebo potrieb, alebo používaním nebezpečnej, technicky nepreverenej, nepovolenej alebo zakázanej techniky.

Vzhľadom na nebezpečenstvo hroziace ľudskému zdraviu z prípadného používania takýchto liekov, liečiv, pomôcok, potrieb alebo techniky sa preto ustanovuje i trestná zodpovednosť za hrubé, opakované či sú stavné porušovanie takýchto povinností.

Trestného činu sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že v rámci vyšetrovacích alebo liečebných výkonov opätovne inému predpíše, vyd á, predá alebo podá liečivá, zdravotnícke pomôcky alebo zdravotnícke potreby, ktoré nie sú zaradené do liekopisu alebo ktorých používanie nebolo príslušným orgánom povolené, alebo bolo zakázan é, alebo ktoré neboli predpísaným spôsobom odskúšané, alebo kto sústavne používa zdravotnícku techniku, ktorá nespĺňa požiadavky ustanovené právnymi predpismi a technickými normami, pokiaľ vo v šetkých týchto prípadoch použitie liečiv, zdravotníckych pomôcok a potrieb alebo zdravotníckej techniky je nebezpečné ľudskému zdraviu.

Za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa bude považovať spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitné ho motívu, prípadne spôsobenie následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti.

K §§ 180 až 182

Otvorenie sa svetu a nové ekonomické a sociálne podmienky podmienili v ostatných rokoch i na Slovensku nebývalé rozšírenie drog, tak pokiaľ ide o ich zneužívanie, ako aj pokiaľ ide o ich dovoz, vývoz, prevoz a obchodovanie s nimi na našom území. Orgány činné v trestnom konaní majú konkrétne poznatky o tranzite drog cez Slovenskú republiku (tzv. Balkánska cesta), ale napriek znásobenému úsiliu orgánov Policajného zboru a iných orgánov sa len ojedinele darí odhaliť ich pašerákov a dealerov. Slovenská republika sa stala už aj cieľovou stanicou drog a stúpa počet osôb, ktoré sú na nich závislé, najmä medzi mládežou. Výroba a obchod s drogami, žiaľ, je aj u n ás v prevažnej miere v latencii.

Sú to alarmujúce údaje najmä z hľadiska tempa rozšírenia uvedeného javu a nesmierne rozsiahlych negatívnych dôsledkov pre život a zdravie ľudí, osobitne mládeže, ktorí sa stali na drogách závislí . Užívanie drog priamo súvisí i s nárastom majetkovej kriminality, ktorej sa takéto osoby dopúšťajú v snahe získať peniaze na ich nákup. Obchod s drogami a ich rozšírenie je sprievodný prejav ná stupu organizovaného zločinu na Slovensku.

Do určitej miery má na nepriaznivom stave v oblasti šírenia drog a závislosti na drogách aj nedokonalá legislatíva. Problémy spojené s narkomániou nevyriešila ani novela Trestného zákona č . 248/1994 Z. z., ktorá umožnila trestne postihnúť i toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku prechováva pre seba.

Dobre mienené legislatívne opatrenie sa obrátilo najmä proti osobám, ktoré sú na drogách závislé, avšak najväčší vinníci tohto negatívneho javu, výrobcovia a obchodníci s drogami, ostávajú aj naďalej viac - menej bokom, buď neodhalení, alebo trestne postihovaní len veľmi mierne. Mierny postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami nepriamo ovplyvnil aj tento zákon svojimi miernymi sankciami za takéto trestné činy.

Do novej úpravy sa v podstate preberá úprava zakotvená novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z.

Už touto novelou došlo k zásadnej zmene podmienok trestnej zodpovednosti u toho, kto omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed alebo prekurzor neoprávnene vyrobí, dováža, vyváža alebo preváža, kupuje, predá va, vymieňa alebo inak zadovažuje, alebo prechováva pre iného, resp. kto takúto činnosť sprostredkováva, oproti tomu, kto ju nadobúda alebo prechováva len pre svoju vlastnú potrebu.

Trestný postih výrobcov drog a obchodníkov s drogami sa kardinálne sprísňuje. Naopak, u užívateľov drog sa počíta s miernejším postihom, s akcentom na ukladanie ochranného liečenia takýmto osobám.

Nový prístup k uvedenému negatívnemu javu sa prejavuje aj v novom názve tohto trestného činu (nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchod s nimi).

Na vyjadrenie miernejšej trestnej zodpovednosti voči tým, ktorí nadobúdajú a prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu je určená privilegovaná skutková podstata, ktorá je rozdelená do dvoch odsekov a to podľa množstva drogy prechovávajúcej pre vlastnú potrebu – trojnásobok jednorázovej dávky a desaťnásobok jednorázovej dávky. Na lepšie vyjadrenie vyššej miery trestnej zodpovednosti výrobcov a obchodníkov s drogami sa rozširuje okruh okolností, ktoré u nich budú podmieňovať použitie vy ššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri trestnom čine podľa § 181. Kvalifikované skutkové podstaty pri tomto trestnom čine postihujú prísnejšie okrem závažnejšieho spáchania konania a spáchania činu na chránenej osobe aj ďalšie formy, napr. spáchanie tohto činu na osobe mladšej ako 15 rokov, prípadne spáchanie tohto činu páchateľom, ktorý je členom nebezpečného zoskupenia alebo spá chanie tohto trestného činu s následkom ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti viacerých osôb. Zachováva sa osobitná skutková podstata, s podstatne prísnejšou výmerou trestu odňatia slobody, dopadajúca na tý ch páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky alebo jedu alebo prekurzora.

K § 183

Toto ustanovenie postihuje podporovanie k pou žívaniu iných návykových látok než je alkohol.

K § 184

Alkohol je návykovou, aj keď voľne dostupnou látkou, ktorej nadmerné požívanie môže viesť k alkoholizmu, k deštrukcii osobnosti a k vážnemu narušeniu sociálnych vzťahov.

Takéto nebezpečenstvo je osobitne akútne u mládeže, ktorá sa ešte vyvíja aj fyzicky, aj psychicky.

Mládež je preto potrebné chrániť i prostriedkami trestného práva pred podávaním alkoholických nápojov. Skutková podstata trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži sa preto v tomto z ákone aj naďalej ponecháva. Preraďuje sa však medzi trestné činy proti životu a zdraviu, aby sa tak lepšie vyjadril jej hlavný objekt - ochrana zdravia mladej generácie a jej zdravého fyzického a psychické ho rozvoja.

K § 185

Aj naďalej sa ponecháva v tomto zákone osobitná skutková podstata trestného činu podávania anabolických látok mládeži a na lepšie vyjadrenie jej hlavného objektu, zdravia mladej generácie, sa preraďuje medzi trestné činy proti životu a zdraviu.

Ide o podávanie anabolických prostriedkov osobám mladším ako osemnásť rokov na iné než liečebné účely. Dôvodom je nutnosť reagovať na výskyt prípadov, najmä v športe, keď dochádza k dlh šie trvajúcemu podávaniu týchto prostriedkov, ktoré môže mať obdobné následky ako požívanie niektorých omamných a psychotropných látok. Ochrana sa poskytuje iba osobám mladším ako osemnásť rokov, ktoré často nemôžu náležite posúdiť všetky dôsledky takéhoto konania.

K §§ 186, 187

Každý je povinný osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo jav í príznaky vážnej poruchy zdravia, poskytnúť potrebnú pomoc, ak tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo pre iného.

Je to nielen mravná, ale aj právna povinnosť človeka, vyjadrujúca elementárny humanizmus a súcit k inému.

Ïalekosiahle dôsledky, ktoré môže zapríčiniť nevšímavosť človeka k človeku a ľudská ľahostajnosť, núti plnenie tejto povinnosti vynucovať aj prostriedkami trestného práva.

Osobitne nebezpečné je, ak osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia, neposkytne potrebnú pomoc ten, kto je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, a teda má na základe toho i potrebné odborné predpoklady na poskytnutie kvalifikovanej prvej pomoci.

Neustály nárast dopravnej nehodovosti s vážnymi následkami na životoch a zdraví ľudí si vyžaduje vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti aj voči tým vodičom dopravných prostriedkov, ktorí po dopravnej nehode, na ktorej mali účasť, neposkytnú potrebnú pomoc osobe, ktorá pri nej utrpela ujmu na zdraví.

Doterajšia právna úprava podmienok trestnej zodpovednosti za neposkytnutie pomoci zostáva preto nezmenená. Skutkové podstaty týchto trestných činov sa presúvajú medzi trestné činy ohrozujúce ž ivot alebo zdravie.

K II. hlave

Druhá hlava sa delí na dva diely – v prvom sú zaradené trestné činy proti slobode a v druhom sú zaradené trestné činy proti ľudskej d ôstojnosti. Skutkové podstaty trestných činov v oboch dieloch budú chrániť jednotlivcov v rozsahu, ktorý vychádza zo súčasne platného právneho stavu. Jednotlivé skutkové podstaty však boli precizované , najmä so zreteľom na súlad s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.

K 1. dielu

K §§ 188 až 190

Týka sa to predovšetkým novej koncepcie trestného činu obchodovania s ľuďmi a obchodovania s deťmi. Nová právna úprava vychádzajúca v zásade z posledných noviel Trestného zákona reaguje na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuď mi, osobitne so ženami a deťmi a zo Spoločného postupu prijatého Radou na základe čl. K. 3 Zmluvy o EÚ, týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí.

Trestný čin obchodovania so ženami sa v zmysle uvedených dokumentov zmenil tak, aby sa vzťahoval na obchodovanie s ľuďmi za účelom pohlavného styku alebo iného sexuálneho zneužívania, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža alebo dieťa. Tým sa zabezpečuje rovnosť pohlaví v zmysle čl. 12 Ústavy SR a čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.

Samostatnou skutkovou podstatou bude obchodovanie s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania v zmysle najzávažnejších foriem, ktoré uvádza táto skutková podstata, vrátane neoprávneného odoberania orgá nov alebo tkanív. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú stav, ak je trestný čin spáchaný proti vôli iného, ako aj spáchanie takých činov na účely prostitúcie. Zvýšenými trestn ými sadzbami sa postihuje spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou, po dlhší čas, na chránenej osobe – na dieťati, závislej osobe atď., z osobitné ho motívu – na objednávku, zo ziskuchtivosti atď., ale aj pri získaní skutočného prospechu). Ïalšie kvalifikované skutkové podstaty postihujú až maximálnymi trestami spáchanie činu zloč ineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, resp. pri získaní značného prospechu a prospechu veľkého rozsahu, ako aj spôsobenie smrti viacerých osôb.

Objektívne toto ustanovenie jednak postihuje obchodovanie s ľuďmi na území Slovenska a jednak reaguje na situáciu, ž e aj Slovensko sa stáva krajinou určenou na obchod s ľuďmi (nie iba na tranzit). Táto úprava postihuje len obchod s ľuďmi s cieľom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie, ktoré postihujú iné ustanovenia.

Navrhované znenie ustanovení o obchodovaní s deťmi upravuje postih páchateľa tak, že už nie je nutné prijatie alebo s ľub odmeny, ale bude stačiť, ak konania uvedené v znakoch objektívnej stránky páchateľ vykoná v akomkoľvek zištnom úmysle.

Z hľadiska objektívnej stránky sa za trestný čin obchodovania s deťmi bude považovať nielen zverenie dieťaťa do moci iného, ale sa zaň bude považovať aj únos dieťaťa v tuzemsku, alebo jeho zavleč enie do cudziny za účelom adopcie, využívania detskej práce alebo na iný účel (napr. na prostitúciu), ktorý odporuje základným ľudským právam a slobodám – osobitne aj právam dieťaťa (pri zi štnom úmysle).

Sprísnenie trestných sadzieb sa týka ako základnej, tak aj kvalifikovaných skutkových podstát, ktoré reflektujú aj nov é organizované páchanie tejto trestnej činnosti, lebo ide o nebezpečnosť činov, ktoré korešpondujú trestnému činu obchodovania s ľuďmi . Preto podstatne vyššie trestné sadzby budú postihovať sp áchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania, resp. pri získaní majetkového prospechu, resp. spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia a pri spôsobení vážnej poruchy zdravia, č i smrti. Maximálne tresty postihnú páchateľa pri získaní prospechu veľkého rozsahu alebo spôsobení smrti viacerých osôb.

K §§ 191, 192

Trestné činy proti slobode zostávajú oproti doterajš ej právnej úprave nezmenené, preto sa zachovávajú v základných skutkových podstatách zhodne. So zreteľom na ich typovú nebezpečnosť pribudli viaceré kvalifikované skutkové podstaty – spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu alebo členom nebezpečného zoskupenia atď. Tomu zodpovedajú zvýšené trestné sadzby až po trest odň atia slobody na doživotie.

K § 193

Ústava SR v článku 23 zaručuje každému slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR, má právo toto územie, resp. konkrétne miesto slobodne opustiť. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno núti ť, aby opustil vlasť, nemožno ho vyhostiť ani vydať inému štátu ( okrem prípadov stanovených ratifikovanou medzinárodnou zmluvou, najmä pokiaľ ide o zločiny proti ľudskosti ). Tieto práva zaruč uje aj Dodatkový protokol č. 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ( č. 209/1992 Zb. ).

V záujme trestnoprávnej ochrany slobody pohybu a slobody pobytu sa zavádza skutková podstata trestného č inu obmedzovania slobody pobytu pred neoprávnenými zásahmi uvedenými v objektívnej stránke tohto trestného činu. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú závažnejšie spôsoby konania.

K § 194

Zavádza sa nová skutková podstata mimoriadne nebezpečného trestného činu

K § 195

Novým trestným činom v tejto časti je vydieračský únos, ktor ým sa reaguje na lúpežné únosy ľudí (podnikateľov, ich rodinných príslušníkov a pod.) s cieľom takto si vynútiť pod hrozbou ich usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového, ale aj nemajetkového plnenia.

Hoci má toto konanie spoločné znaky s existujúcimi trestnými činmi, napr. brania rukojemníka, teroru, únosu, obmedzovania osobnej slobody, vydierania, či lúpeže, bolo treba zaviesť túto špeciálnu skutkovú podstatu, lebo ani jedno z uvedených ustanovení komplexne nevyjadruje všetky znaky tohto konania a jeho špeciálny motív.

Kvalifikované skutkové podstaty tohto trestného činu postihujú prísnymi sankciami spáchanie činu závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, napr. so zbraňou, lsť ou, využitím tiesne, organizovanou skupinou, jeho spáchanie na dieťati, blízkej osobe, verejnom alebo ústavnom činiteľovi a pod., ako aj jeho spáchanie nebezpečným zoskupením, či skutočné spôsobenie ťa žšieho následku, vrátane smrti viacerých osôb. Trestné sankcie sa podľa ich závažnosti stupňujú až k trestu odňatia slobody na doživotie.

K §§ 196 až 207

Znaky uvedených trestných činov, z ktorých niektoré boli zavedené poslednými novelami Trestného zákona (napríklad hrubý nátlak v dvoch ustanoveniach, z ktorých jeden postihuje aj hrozbu nemajetkovou ujmou), sa nezmenili, a preto boli do návrhu prebraté v pôvodnom znení , lebo zodpovedajú súčasným aj budúcim požiadavkám na ochranu občanov v jednotlivých oblastiach osobnej slobody, pokiaľ ide o slobodu rozhodovania, vrátane slobody vyznania, domovej slobody, či slobody združ ovania a zhromažďovania a tajomstva prepravovaných správ. Úprava vychádza z nového zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách (§ 8 a nasl.), resp. zo zákona o elektronických komunikáciách č . 610/2003 Z.z. (§ 4 a 5), ktorý je účinný od 1.1.2004. Správy prepravované elektronickými komunikačnými službami zahàňajú aj správy prepravované telekomunikačnými službami. Postihuje sa aj vý roba, resp. zadováženie alebo prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby.

Významným spôsobom sa však rozšíril okruh okolností podmieňujúcich použitie prísnejších trestných sadzieb. Každé z uvedených ustanovení prísnejšie postihuje spáchanie činu závažnej ším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením alebo pri trestných činoch zavlečenia do cudziny, lúpeže, hrubom nátlaku, vydieraní a ná tlaku aj spôsobenie ťažších následkov vo forme smrti, smrti viacerých osôb, vrátane získania prospechu veľkého rozsahu. V týchto prípadoch nastupuje najprísnejšia sankcia.

K 2. dielu

K § 208 až 212

Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti zostali v podstate nezmenené oproti doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa v praxi osvedčila. Prebrala sa aj skutková podstata sexuálneho násilia zavedená novelou Trestného zákona č. 253/2001 Z. z.

Precizovali sa však kvalifikované skutkové podstaty znásilnenia, sexuálneho násilia i sexuálneho zneužívania (v § 211 bola zmena v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady o boji proti sexuálnemu zneuží vaniu detí a detskej pornografii). Každý uvedený trestný čin bude prísnejšie potrestaný, ak bude spáchaný závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu a prvé dva trestné činy aj špecificky na osobe vo výkone väzby alebo trestu. Tieto dva trestné činy a trestný čin sexuálneho zneužívania majú najprísnejšiu trestnú sadzbu od 10 do 20 rokov pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (tu ide o následok z nedbanlivosti), alebo ak bol taký čin spáchaný za krízovej situácie.

Pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho násilia sa v už uvedenej kvalifikovanej skutkovej podstate reaguje aj na štatistické zistenie, že v rokoch 1996 až 2000 bolo až 56,24% znásilnení spáchaných v rá mci domáceho násilia (viď kvalifikovaný znak 'na chránenej osobe').

Pri trestnom čine súlože medzi príbuznými sa zavádza nová kvalifikovaná skutková podstata pre prípad postihu páchateľa, ktorý taký čin vykoná na viacerých osobách.

K III. hlave

K §§ 213 až 220

Tieto ustanovenia poskytujú trestnoprávnu ochranu rodine a mládeži v podstate v rovnakom rozsahu, ako v doteraz platnej právnej úprave, ktorá sa osvedčila. Počet trestných činov sa však v tejto hlave oproti predchádzajúcej úprave znížil, lebo trestné činy obchodovania s de ťmi, podávania alkoholických nápojov mládeži, resp. podávania anabolických látok mládeži boli v dôsledku dodržania systematiky preradené do iných hláv .

Skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy sa upresnila o určený čas neplnenia vyživovacej povinnosti – najmenej tri mesiace (v súlade s jednou z posledných noviel Trestného zákona – zákonom č. 171/2003 Z.z.). Naďalej bude trestná tak nedbanlivostná, ako aj úmyselná forma jeho spáchania. Už v základnej skutkovej podstate sa však sprísnila trestná sadzba na dva roky odňatia slobody. Ú myselné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti bude trestané odňatím slobody až na tri roky. Závažnejší spôsob spáchania trestného činu (napr. po dlhší čas), voči viacerým oprávneným osobám alebo vydanie takých osôb nebezpečenstvu nú dze, bude postihované trestom od 1 do 5 rokov. Rovnakým trestom bude postihnuté aj spáchanie tohto trestného činu v prípade predchádzajúceho odsúdenia alebo podmienečné ho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v priebehu dvoch rokov.

Spresnené boli znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, aby eliminoval domáce násilie vyvolávajúce fyzické alebo psychické utrpenie a zodpovedal európskym š tandardom. Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním príkladmo uvedeným v tomto ustanovení. V záujme zamedzenia jeho zneužitia pri banálnych konfliktoch, napr. medzi manželmi, sa bude vyžadovať, aby sa tak stalo opakovaným konaním.

Na druhej strane závažnejší spôsob konania (napr. po dlhší čas, surový spôsob atď.), osobitný motív (pomsta, ziskuchtivosť), spáchanie činu na viacerých osobách, recidíva, spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti (z nedbanlivosti), bude postihované sadzbou od 5 do 12 rokov. Až trest odňatia slobody na doživotie postihne páchateľa ak takým činom spôsob í ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb (z nedbanlivosti).

Novou skutkovou podstatou je trestný čin odloženia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť iba rodič dieťaťa v úmysle zbaviť sa svojich rodičovských povinností. Tým sa odlišuje od trestného č inu opustenia dieťaťa, ktorého sa môže dopustiť aj niekto iný než biologický rodič a kde naviac dochádza aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa.

Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže bude postihované v rovnakom rozsahu, ako podľa doteraz platnej právnej úpravy. Skutková podstata sa rozšírila špecificky o umožnenie záškolá ctva. Samostatnou skutkovou podstatou je nezákonné zamestnávanie dieťaťa mladšieho ako 15 rokov konaním, ktorým sa mu bráni v povinnej školskej dochádzke (ods. 2).

K IV. hlave

Štvrtá hlava chráni majetok prostredníctvom 34 skutkových podstá t. Treba pripomenúť, že táto hlava bola v poslednom desaťročí najčastejšie novelizovaná. Preto aj so zreteľom na čiastočné overenie účinnosti predmetných ustanovení v praxi, bolo možné vš etky skutkové podstaty (vrátane významných zmien vykonaných predovšetkým novelami Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. a č. 253/2001 Z.z). vo vzťahu k väčšine trestných činov tejto hlavy, najmä vš ak k trestnému činu krádeže, všetkých foriem podvodu, podvodnému úpadku a zavinenému úpadku, ďalšieho upresnenia trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti resp. k samostatné mu postihu neoprávneného vyrobenia a obstarania platobnej karty, resp. telefónnej karty, v základných skutkových podstatách prebrať do navrhovaného zákona.

K § 221

Konštrukcia základnej skutkovej podstaty trestného činu krádež e, tak ako je uvedená v odseku 1 (prisvojenie si cudzej veci malej hodnoty zmocnením sa) a v odseku 2 uvedenými špecifickými, taxatívne stanovenými formami bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ) sa v praxi osvedč ila. Ustanovenie ods. 2 písm. e) – zavedené novelou č. 253/2001 Z.z. – pôsobí predbežne najmä preventívne, lebo jeho uplatňovanie v praxi si vyžaduje predovšetkým intenzívnejšie ochranné pô sobenie vlastníkov pozemkov, pôdy a lesov, resp. rybníkov s intenzívnym chovom. Taktiež nie je potrebné, aby bola spôsobená malá škoda v tých prípadoch, kedy dôjde k neoprávnené mu odberu napr. elektriny, vody, plynu, tepla, telekomunikačnej prevádzky a pod., alebo bol páchateľ za obdobný čin v poslednom roku postihnutý .

Osvedčila sa aj rovnaká základná trestná sadzba pri oboch odsekoch, ktor é sú samostatnými skutkovými podstatami (do 2 rokov).

Postih recidívy (spáchanie činu do 2 rokov po odsúdení za taký čin), spôsobenie väčšej škody a spáchanie takého činu z osobitného motívu, sú vyjadrené v prvej kvalifikovanej skutkovej podstate. Prísnejší trestný postih vo vzťahu k závažnejšiemu spô sobu konania, resp. pri spôsobení následkov uvedených v odsekoch 4 a 5 vyjadrujú potrebnú mieru ochrany majetku.

K § 222

V podstate rovnakým spôsobom (okrem taxatívne uvedených okolností v ods. 2) je upravený aj trestný čin sprenevery, pri ktorom objektívnou stránkou konania je taktiež prisvojenie si cudzej veci, pričom ale musí ísť o zverenú vec. Z tohto dôvodu je pri tomto trestnom čine rovnak á aj základná trestná sadzba. Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu (napr. na objedná vku, zo zištnosti a pod.), ale aj osobu, ktorá má chrániť poškodeného alebo ak čin spácha správca konkurznej podstaty. Spáchanie činu členom nebezpečného zoskupenia, spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. spôsobenie škody veľkého rozsahu alebo spáchanie činu za krízovej situácie sú postihované zvýšenými sadzbami diferencovane podľa jednotlivých odsekov.

K § 223

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného bol prevzatý bez zmeny, v rozsahu v akom bol do Trestného zákona zavedený novelou č. 183/1999 Z.z.. V základnej skutkovej podstate sa akcentuje skutočnosť, že páchateľ mal v deň splatnosti mzdy, platu atď., finančné prostriedky na ich výplatu, ktorej nevyhnutnej nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Tri kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú také konanie voči viac ako 10 zamestnancom, alebo ak bol čin spáchaný z osobitného motívu, resp. sprís ňujú postih podľa výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu.

K §§ 224 až 226

Trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci i trestné č iny neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla (cudzieho i cudzieho, ktoré bolo páchateľovi zverené) zostali v základných skutkových podstatách nezmenené. Prísnejšie sú však postihované konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách, a to v podstate pri všetkých týchto trestných činoch zhodne: od závažnejšieho spôsobu konania, konania voči chránenej osobe, z osobitného motí vu, pri recidíve, resp. podľa hodnoty užívaného vozidla, resp. výšky spôsobenej škody.

K § 227

Vlastníctvo domu, bytu alebo nebytového priestoru je chránené proti neoprávnenému obsadeniu alebo užívaniu, ale aj proti neoprávnenému bráneniu v užívaní týchto objektov oprávnenej osobe. Podmienkou trestnosti páchateľa je jeho špeciálna recidíva v posledný ch dvoch rokoch po odsúdení alebo postihnutie v posledných dvoch rokoch pre spáchaním posudzovaného trestného činu (hoci aj vo forme blokovej pokuty za obdobný priestupok). Oproti doterajšej právnej úprave sa zavá dza prísnejší postih v prípade závažnejšieho spôsobu konania (napr. so zbraňou, po dlhší čas, vlámaním atď.) alebo ak bude taký čin spáchaný z osobitného motívu (napr. na objednávku, z pomsty atď.).

K § 228

Samotné neoprávnené vyrobenie akéhokoľvek elektronického platobného prostriedku alebo inej platobnej karty, resp. predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bude trestné. Prísnejšie bude tak ý čin trestný, ak bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku, zo ziskuchtivosti). Pokiaľ takým činom bude spôsobená š koda pôjde o súbeh s trestným činom podvodu.

K § 229

Rozmach trestnej činnosti vo vzťahu k osobným motorovým vozidlám viedol k zavedeniu skutkovej podstaty, ktorej úč elom je ochrana identifikačných znakov motorových vozidiel.

K §§ 230 až 234

Základná konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu podvodu zost áva zachovaná v doterajších dvoch formách: v uvedení iného do omylu alebo vo využití omylu iného, v úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť a spôsobiť tak na cudzom majetku škodu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Pôjde nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody preto môže byť peňažná suma, vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú ma jetkovú hodnotu.

V základnej skutkovej podstate sa vyžaduje spôsobenie malej škody. Prísnejšie bude postihnutý páchateľ, ktorý sa takého činu dopustí závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitné ho motívu, alebo ak ním spôsobí väčšiu škodu. Najprísnejšie bude potrestaný ten, kto spácha taký čin ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo ním spôsobí značnú škodu, resp. škodu ve ľkého rozsahu alebo taký čin spácha za krízovej situácie.

Na báze základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu sú následne konštruované špecifické trestné činy podvodu a to úverový, poisťovací, kapitálový (investičný) a subvenčný . V týchto prípadoch podvodným konaním páchateľ vyláka od iného úver, poistné plnenie alebo dotáciu, subvenciu, príspevok atď., čím mu spôsobí škodu. Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú ďalšie znaky objektívnej stránky toho-ktorého trestného činu (v podstate zhodne ako u základného trestného činu podvodu), pričom iba trestný čin subvenčného podvodu sa v základných skutkový ch podstatách (sú tri) odlišuje tým, že diferencuje subjekt, resp. spôsob nakladania napríklad s dotáciou.

K § 235

Trestný čin neoprávneného obohatenia je tiež špecifický m druhom podvodu, ktorý je spáchaný neoprávneným zásahom do hardwaru alebo softwaru počítača, alebo iného elektronického prístroja. Týmto konaním páchateľ obohatí seba alebo iného a spôsobí na cudzom majetku škodu formami, ktoré sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Prísnejšie trestné sadzby postihnú páchateľa, ktorý taký čin spácha závažnejším spôsobom konania (napr. po dlh ší čas, organizovanou skupinou z osobitného motívu) alebo ním spôsobí väčšiu škodu alebo pre seba alebo pre iného získa väčší prospech. Spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. š kody veľkého rozsahu a ďalšie nebezpečnejšie formy spáchania činu budú potrestané v dvoch nasledujúcich kvalifikovaných skutkových podstatách.

K §§ 236, 237

Pri trestnom čine podvodného úpadku ide opäť o osobitný druh podvodu, ktorý je spáchaný formou tzv. prelievania kapitálu v podobe založenia inej právnickej osoby alebo na zistenie majetkovej účasti v inej právnickej osobe.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť iba špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú výšku spôsobenej škody alebo získaného prospechu, resp. aj spôsobenie úpadku inému.

Zavinený úpadok je tiež osobitným druhom podvodu. Postihuje sa v prípade zavinenia úpadku a zmarenia uspokojenia veriteľa, resp. veriteľom vo väčšom rozsahu konania, ktoré je v rozpore so zásadami obozretného podnikania, alebo nevýhodný úver, použitie majetku pre vlastnú spotrebu, prípadne na hazard.

Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú predovšetkým rovnakú trestnosť subjektov zo základne skutkovej podstaty v pr ípade, ak úpadok bol odvrátený dobrovoľným konaním orgánom štátu alebo územnej samosprávy, či verejnoprávnej inštitúcie. Ïalšie vyjadrujú vyššiu trestnosť v závislosti na výške sp ôsobenej škody, či získanom prospechu.

K §§ 238, 239

Prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok je trestné v prípade, ak p áchateľ stanoví pravidlá, ktoré nezaručujú rovnaké možnosti výhry všetkým účastníkom.

Peňažnou hrou je hra, na ktorej sa zúčastní osoba odlišná od prevádzkovateľa hry, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Stávka je prísľub spravidla peňažn ého plnenia, ktorého splnenie závisí od určitej udalosti, ktorá má nastať v budúcnosti, alebo od toho, že určité tvrdenie sa ukáže ako pravdivé. Sem nie je možné zaradiť tzv. hazardné hry.

Prevádzka lotérií a iných podobných hier je trestná, ak ich páchateľ prevádzkuje bez povolenia. Podmienky prevádzkovania lotérií alebo iných podobných hier stanovuje zákon č. 218/2001 Z. z.

Pri oboch trestných činoch sa páchateľ prísnejšie potrestá, ak spácha taký čin závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, alebo spôsobí väčšiu škodu. Prísnejšie sankcie s ú odôvodnené spôsobením väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu alebo získaním pre seba alebo pre iného značného prospechu, resp. prospechu veľkého rozsahu.

K §§ 240, 241

Trestný čin podielníctva vo svojej úmyselnej i nedbanlivostnej forme zostáva zachovaný v nezmenenej podobe. Èiastočne sa však pri úmyselnej forme rozšírila trestnosť. Predmetom útoku je cudzia vec získaná trestným činom (nie priestupkom), ktorý spá cha iná osoba, ako podielnik alebo to, čo za takú vec bolo zadovážené. Formy objektívnej stránky trestného činu spočívajú v ukrytí takej vec, v jej prevedení na seba alebo iného, v prená jme takej veci alebo v jej prijatí ako zálohu. Nedbanlivostná forma bude trestná od väčšej hodnoty veci.

Kvalifikované skutkové podstaty zhodne postihujú závažnejší spôsob konania, osobitný motív, mieru získaného prospechu, resp. pri nedbanlivostnej forme aj jeho spáchanie vo vzťahu k vymenovaným nebezpečný m látkam.

K §§ 242, 243

Skutkovou podstatou trestného činu legalizácie príjmu z trestnej č innosti sa do vnútroštátneho práva premieta článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii výnosov zo zločinu, ktorá bola prijatá Radou Európy v novembri 1990.

Objektívna stránka trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu s akýmkoľvek príjmom alebo s majetkom z trestného činu. Formy tejto dispozície sú uvedené v základnej skutkovej podstate. Úmyslom páchateľa je zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie.

Èo je príjmom z trestného činu stanoví § 2 zákona č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje špecifický úmysel páchateľa v zmysle vyššie rozvedeného, aby bolo naplnené citované ustanovenie zákona č. 367/2000 Z.z..

Kvalifikované skutkové podstaty postihujú predovšetkým závažnejší spôsob konania, osobitný motív, resp. konanie verejného činiteľa. Rovnako sú odstupňované konania podľa miery dosiahnuté ho zisku, resp. vzťah k vymenovaným nebezpečným látkam, ako aj spáchanie trestného činu nebezpečným zoskupením (zločinecká alebo teroristická skupina) alebo vo vzťahu k obchodu s nebezpečnými lá tkam, zbraňami a ľuďmi.

V zmysle osobitnej skutkovej podstaty je trestné aj neoznámenie alebo neohlásenie skutočnosti nasvedčujúce tomu, že iný spáchal uvedený trestný čin, alebo neobvyklú obchodnú operáciu napriek tomu, že mu tak á povinnosť vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Exculpačným dôvodom bude, ak páchateľ nemohol oznámenie alebo ohlásenie urobiť bez toho, že by seba alebo blí zku osobu neuviedol do nebezpečenstva trestného stíhania.

K § 244

Naďalej bude trestné úžerníctvo. Objektom tohto trestného č inu je slobodná dispozícia majetkom ako celkom (nie vlastnícke právo). Preto bude trestné, ak páchateľ zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť, alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie.

Prísnejšie bude trestný závažnejší spôsob konania, spáchanie činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu. Výška spôsobenej škody alebo miera zisku bude taktiež prísnejšie trestná , rovnako ako spáchanie činu v nebezpečnom zoskupení.

K § 245

Zatajenie veci – teda prisvojenie si veci, ktorá sa dostala do páchateľovej moci nálezom, omylom alebo ináč bez privolenia oprávnenej osoby bude trestným činom, ak taká vec má aspoň malú hodnotu.

K §§ 246, 247

Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku bolo možné sa dopustiť (od novely č. 183/1999 Z.z.) iba úmyselnou formou. Narastajúci počet trestných činov nazývaných všeobecne ako 'tunelovanie' páchaných osobami oprávnenými spravovať a v rámci výkonu tejto správy nakladať s majetkom tretích os ôb, a to najmä právnických osôb odôvodňujú zavedenie aj nedbanlivostnej formy tohto trestného činu. Likvidátori spoločností, vyrovnací správcovia, správcovia konkurzných podstát i štatutá rne orgány obchodných spoločností, vrátane oprávnených osôb štátnych podnikov, nakladajú so spravovaným majetkom spôsobom, ktorého dôsledkom sú veľké hospodárske straty pre spravovaný majetok (a prospech pre 'správcov' a prepojené osoby). Prostriedky občianskeho práva neboli na elimináciu tohto javu účinné. Preto je nastolenie trestnej zodpovednosti aj nedbanlivostnou formou odôvodnené.

Kvalifikované skutkové podstaty pri úmyselnej forme tohto trestného činu postihujú závažnejší spôsob konania, spáchanie činu voči chránenej osobe, z osobitného motívu a sprísňujú postih podľ a výšky spôsobenej škody, resp. získaného prospechu, ako aj spáchanie činu nebezpečným zoskupením.

K § 248

Trestný čin poškodzovania veriteľa chráni právo veriteľ a na uspokojenie svojej pohľadávky voči páchateľovi. Pojmové znaky tohto trestného činu budú naplnené, ak dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok konaním uvedeným v odseku 1 písm. a) až d) tak, že veriteľ nemôže ani čiastočne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Na trestnú zodpovednosť ale nebude stačiť, ak dlžník oddiaľuje, prípadne sťaž uje uspokojenie veriteľa, pokiaľ má veriteľ možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z iného dlžníkovho majetku (porov. č. 41/1991 Zb. rozh. tr.).

Podľa druhého odseku bude zodpovedná len iná osoba než dlžník, pričom nie je rozhodujúce, či o konaní páchateľa alebo jeho povahe dlžník vôbec vie. Podstatou konania je zmarenie uspokojenia veriteľ a (hoci len čiastočného). Uplatnenie neexistujúceho práva alebo pohľadávky znamená aktívnu činnosť páchateľa (poslanie upomienky, podanie žaloby a pod.)

Kvalifikované skutkové podstaty k obom základným skutkovým podstatám budú postihovať páchateľa v rovnakom rozsahu, ako pri predchádzajúcich trestných činoch.

K § 249

Trestný čin zvýhodňovania veriteľa patrí medzi tzv. úpadkový delikt, ktorého objektom je právo veriteľa na uspokojenie pohľadávky podľa zásad konkurzného a vyrovnacieho konania. Konanie páchateľa spočíva v tom, že zmarí, hoci aj čiastočne, uspokojenie svojho verite ľa tým, že zvýhodní iného svojho veriteľa na úkor ostatných. Zvýhodnenie veriteľa spočíva v tom, že dlžník, ktorý je predĺžený, mu plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerné ho uspokojenia, a to na úkor ostatných veriteľov.

Prísnejšie bude páchateľ potrestaný v prípade spôsobenie väčšej, značnej škody, resp. škody veľkého rozsahu.

K §§ 250 až 252

Uvedené ustanovenia postihujú machinácie s konkurzným a vyrovnací m konaním, ako aj jeho marenie.

Objekt trestného činu je rovnaký, ako pri zvýhodňovaní veriteľa. Konkurz a s tým súvisiace konanie upravuje osobitný zákon, ktor ého účelom je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku, a cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podstatou konania pri machináciách (odsek 1) je pasívne úplatkárstvo, alebo aktívne úplatkárstvo (v odseku 2), lebo majetkový alebo iný prospech má v oboch prípadoch povahu úplatku. O súvislosť s hlasovan ím pôjde vtedy, ak iná osoba poskytla alebo sľúbila majetkový alebo iný prospech páchateľovi, aby ten ako veriteľ vykonal niektorý úkon v súvislosti s hlasovaním.

Páchateľom môže byť iba konkurzný veriteľ alebo veriteľ pri vyrovnacom konaní alebo veriteľ pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu.

Pri marení konkurzného alebo vyrovnacieho konania obe ustanovenia postihujú jeho marenie, ktorého formy ustanovuje zákon taxatívne vymedzenými spôsobmi konania (dvomi, resp. štyrmi formami). Páchateľ om prvého trestného činu môže byť len dlžník, úpadca alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka alebo úpadcu, páchateľom druhého trestného činu môže byť, okrem uvedený ch subjektov ktokoľvek kto marí konkurzné konanie niektorým zo spôsobov uvedených v tomto ustanovení, napr. aj iný člen štatutárneho orgánu, ktorý nie je oprávnený konať za spoločnosť atď..

Kvalifikované skutkové podstaty postihuj ú závažnejšie spôsoby konania, ako aj diferencovane spôsobenie škody.

K § 253

Ide novú skutkovú podstatu, ktorá chráni obchodné spoločnosti a družstvá pred spôsobením škody vlastnými pracovníkmi alebo členmi, ktorí sú taxatí vne vymenovaní v Obchodnom zákonníku – zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že naprí klad vymenovaní pracovníci alebo členovia podnikajú v predmete podnikania materskej spoločnosti alebo družstva. Zákaz konkurencie sa vzťahuje len na zakázané činnosti, ktoré sú výslovne uvedené v Obchodnom z ákonníku a nepatria sem dohodnuté obmedzenia.

K §§ 254, 255

Objektom trestného činu je vlastnícke právo – konkrétne neporu šenosť a použiteľnosť veci. Predmetom útoku je preto cudzia vec.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že sa vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, pričom môže ísť aj o opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.

Druhý trestný čin poškodzovania cudzej veci postihuje tzv. sprejerov, ktorí poškodzujú cudzie veci tým, že ich postriekajú, pomaľujú atď. a tým ich znehodnotia. Ide o spoločenský problém, lebo tý mto konaním sa znehodnocujú múry domov, kultúrne pamiatky, dopravné prostriedky a iné objekty. Náprava takého poškodenia uvedených vecí stojí obrovské prostriedky.

Pri oboch trestných činoch postihujú kvalifikované skutkové podstaty rovnaké okolnosti, ako predchádzajúce majetkové trestné činy.

K § 256

Objektom tohto trestného činu je poškodenie a zneužitie zá znamu na nosiči informácií, teda fakticky ochrana uložených údajov. Predmetom ochrany je nosič informácií, jeho obsah a technické a programové vybavenie počítača.

Na trestnosť páchateľa bude stačiť, ak po získaní prístupu k nosiču informácií koná niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1, pričom v konkrétnom prípade môže ísť aj o kumuláciu týchto spôsobov konania. Ustanovenie vychádza aj zo zákona č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

Trestný čin bude dokonaný už tým, že páchateľ získa prístup k nosiču informácií a v uvedenom úmysle koná niektorým zo spôsobov uvedených v ods. 1.

Prísnejšie budú postihnuté formy konania uvedené v kvalifikovaných skutkových podstatách.

K § 257

Objektom trestného činu je dôležitý kultúrny alebo iný dôle žitý všeobecný záujem. Ide o výnimku z nedotknuteľnosti vlastníctva (čl. 20 Ústavy SR ).

Predmetom ochrany budú najmä kultúrne pamiatky, chránené časti prírody, prípadne aj životné prostredie, ak nepôjde o trestný čin ohrozenia životného prostredia.

Konanie páchateľa spočíva v tom, že poškodí spôsobom uvedeným v tomto ustanovení chránené objekty. Dôležitým kultúrnym záujmom je záujem na ochrane kultúrnych pamiatok, napr. podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Tento zákon ukladá vlastníkovi veci, ktorá je kultúrnou pamiatkou, osobitné povinnosti, resp. obmedzenia. Iným dôležitým všeobecným záujmom sa rozumie vedecký z áujem, záujem na ochrane prírody a iné oblasti, ktorých ochrana je upravená zákonom.

K § 258

Platný zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkové ho fondu vymedzuje archeologické nálezy a výskumy, ako aj práva týkajúce sa týchto výskumov i povinnosti nálezcov, ale sankcie pri ich porušovaní nie sú adekvátne novej forme poškodzovania a znehodnocovania kultúrneho dedičstva formou nepovoleného vykonávania archeologického výskumu alebo výkopov na území s archeologickými nálezmi. Ide o činnosť za pomoci špičkových detektorov kovov dová žaných zo zahraničia, ktorými jednotlivci i celé 'záujmové skupiny' vykrádajú a následne devastujú vzácne kultúrne pamiatky s jediným zámerom, získať čo najviac hmotných pamiatok – mincí, šperkov, zbraní, nástrojov atď. Tieto sú nezriedka vyvážané do zahraničia.

Z uvedených dôvodov je namieste vytvorenie osobitnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorá bude postihovať tieto negatívne aktivity. Prísnejšie bude postihnutý nielen závažnejší spô sob konania (napr. organizovaná skupina), ale aj spôsobenie škody od väčšej po škodu veľkého rozsahu, resp. prisvojenie si archeologického nálezu alebo jeho vyvezenie mimo územia SR.

K V. hlave

Trestné činy hospodárske sú obsiahnuté v štyroch dieloch a z h ľadiska obsahu jednotlivých ustanovení, primeraným spôsobom chránia trhové hospodárstvo pred jeho ohrozením.

K 1. dielu

K § 259

V tomto ustanovení sa chráni riadny priebeh hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve. Ide o ochranu proti nekalej súťaži, ako aj proti konaniu, ktoré je v rozpore so zá konom o ochrane hospodárskej súťaže. Ide o normu s blanketovou dispozíciou, lebo uvedené pojmy vysvetľuje Obchodný zákonník, napr. v ust. § 44 ods. 2, § 41, § 45 až § 52.

Páchateľom tohto ohrozovacieho trestného činu môže byť ktokoľvek, nemusí ísť priamo o súťažiteľa. Kvalifikovaná skutková podstata postihuje tak závažnejší spôsob konania, ako aj ďalš ie špecifické následky činu.

K § 260

Za neoprávnené podnikanie, ktoré je podľa tohto ustanovenia trestné , treba považovať neoprávnené poskytovanie služieb alebo výkon inej zárobkovej činnosti v rozpore so živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi, ktoré ustanovujú podmienky na ich prevá dzkovanie, ale aj nad rámec oprávnenia. Na naplnenie znaku vo väčšom rozsahu sa vyžaduje, aby išlo o sústavnú činnosť vykonávanú po živnostensky s cieľom získať trvalý zdroj prí jmov. (Podnikanie upravuje § 2 ods. 2 OBZ, podnikanie na základe živnostenského oprávnenia upravuje zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (živnostenský zákon).

Kvalifikované skutkové podstaty stanovujú za akých okolností bude čin prísnejšie trestný.

K § 261

V tomto ustanovení ide o vymedzenie trestnej zodpovednosti za špeciá lnu formu neoprávneného obchodného podnikania – obchodovania s devízovými hodnotami, t.j. s peňažnými prostriedkami v cudzej mene, zahraničnými cennými papiermi a finančnými derivátmi vo väčš om rozsahu. Obchodom treba rozumieť kúpu alebo predaj týchto hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena – dev ízový zákon č. 202/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, resp. vykonávacia vyhláška č. 203/1995 Z.z..

K § 262

Objektom tohto trestného činu je záujem na účinnom boji proti neopr ávnenému páleniu liehu, ktoré vytvára nebezpečenstvo pre ľudské zdravie. Prevádzkovateľom výroby liehu môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na prevá dzkovanie liehovarníckeho závodu. Podmienky ustanovuje zákon č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh.

Za väčšie množstvo liehu v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie okolo 15 litrov čistého alkoholu. Prechovávanie je trestné aj keď ho páchateľ prechováva iba pre seba, hoci ho nevyrobil, ale vie, že bol vyrobený bez povolenia. Uvádzaním do obehu sa rozumie akýkoľvek spôsob jeho prechodu na iného – predajom, darom, výmenou a pod. Zariadením na výrobu liehu sa rozumie každé zariadenie vyhotovené a určené na vý robu liehu, ale aj jeho súčasti mechanicky oddelené, keď je zariadenie mimo prevádzky.

K § 263

Toto ustanovenie ochraňuje hospodárske a iné záujmy (bezpečnostné , veterinárne, kultúrne a pod.), pokiaľ by mohlo dôjsť k ich ohrozeniu nekontrolovaným pohybom tovaru cez štátnu hranicu. Na dokonanie činu stačí konanie páchateľa, ktorý úmyselne poruší v prá vnom predpise vyslovený zákaz alebo obmedzenie dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru, a tým ohrozí všeobecný záujem.

Ide normu s blanketovou dispozíciou, ktorá odkazuje na právne predpisy upravujúce dovoz, vývoz a prevoz tovaru. Základnými predpismi sú najmä Colný zákon č. 199/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, colný sadzobník, zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov atď..

Pokiaľ ide o skrátenie alebo nezaplatenie cla alebo inej platby, musí ísť o väčší rozsah (porovnaj väčšiu škodu). Iná platba vyberaná podľa zákona – ide napr. o bývalú dovoznú prirážku (porovnaj zák. č. 42/1980 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhl. č . 118/1999 Z.z.).

K §§ 264 až 266

Ide o trestné činy s blanketovou dispozíciou, ktoré odkazujú na osobitné predpisy týkajúce sa nakladania s niektorými druhmi tovaru a technológiami a ich kontroly. Účelom osobitného kontrolného režimu je zabrániť úniku tovaru a technológií strategického vý znamu do určitých štátov (osobitné zoznamy uvádzajú o ktoré tovary a technológie ide - týkajú sa atómovej energetiky, vojenských zariadení a priemyselnej časti). Základným predpisom v tejto oblasti je zákon č. 26/2002 Z.z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajú cich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).

Jednotlivé skutkové podstaty trestných činov stanovujú všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť príslušného pracovníka, ktorý poruší dôležitú povinnosť, resp. vývozcu, či v ýrobcu, ktorý koná podvodne.

K § 267

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane riadneho hospodá renia s devízovými prostriedkami. Aj tu ide o normu s blanketovou dispozíciou – devízové predpisy na ktoré sa odvoláva sú jej súčasťou.

Základnými predpismi devízového hospodárstva sú najmä devízový z ákon č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonávacia vyhláška č. 390/1999 Z. z. a zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

K 2. dielu

K §§ 268, 269

Chráneným objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom veden í hospodárskej a obchodnej evidencie a na pravdivosti zápisov v obchodnom registri. Adresátom týchto informácií – formulovaných ako povinné údaje – je predovšetkým štát, nepriamo vš ak aj obchodní partneri, akcionári a pod.

Ide o úmyselný trestný čin, pričom sa pri štatistickom zisťovaní a pri evidencii zamestnancov vyžaduje pohnútka zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody. Páchateľom bude spravidla pracovník podniku alebo organizácie, resp. jej zložky, vrátane s úkromného podnikateľa, ktorý má prístup k podkladom, ktoré slúžia na kontrolu národného hospodárstva, a má takú funkciu alebo postavenie, že nesie zodpovednosť za správnosť údajov.

Zásahom do technického vybavenia počítača – v zmysle odseku 2 – je akýkoľvek zásah do tzv. hardwaru (technické vybavenie počítača), resp. do softwaru (databáza, program).

Kvalifikované skutkové podstaty uvádzajú konania, ktor é sú prísnejšie trestné.

Pri nedbanlivostnej forme tohto trestného činu sa vyžaduje spôsobenie škody veľkého rozsahu.

K §§ 270 až 272

Európska únia nazýva porušenie svojich finančných zá ujmov podvodom. Keďže v našom ponímaní podvod vyžaduje podvodný úmysel, ochrana finančných záujmov EÚ na našom území v požadovaných oblastiach sa skôr blíži k porušeniu hospodá rskej disciplíny. Uvedené ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov Európskych spoločenstiev vychádzajú z príslušného Protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ide o postihnutie rôznych machinácií, pričom sa vyžaduje ich škodlivý následok vo forme umožnenia sprenevery alebo protiprávneho zadržania prostriedkov z rozpočtu EÚ. Ustanovenie postihuje v samostatnej skutkovej podstate aj riadiacich a kontrolných pracovníkov, ktorí neplnením svojich povinností umožnia spáchať základný trestný čin, pričom v súlade s Protokolom sa postihuje aj nedbanlivostné konanie.

K § 273

Vyzvedaním obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva alebo poštového a telekomunikačné ho tajomstva sa rozumie akékoľvek úmyselné konanie, ktoré smeruje k neoprávnenému získaniu údajov tvoriacich predmet tohto tajomstva. Ide v tomto trestnom čine o dve samostatné skutkové podstaty. Vyzradiť uvedené tajomstvo nepovolanej osobe (odsek 1) možno tak priamo (pri rozhovore, listom), ako aj nepriamo (prostredníctvom rozhlasu, televíziou, tlačou, ale aj internetom). Vyzvedať alebo vyzradiť také tajomstvo do cudziny je prísnejšie trestné.

K § 274

Toto ustanovenie chráni rovnosť prístupu k informáciám v obchodnom styku pred tými páchateľmi, ktorí z titulu svojho postavenia majú informácie a tieto zneužívajú.

K §§ 275 až 277

Ide o ustanovenia, ktoré boli v nezmenenej podobe prevzaté z platného zákona, a preto zostáva ich výklad taktiež nezmenen ý. K jedinej zmene dochádza ohľadom nahradenia pojmu 'verejná súťaž' pojmom 'verejné obstarávanie' a 'verejná dražba'.

K § 278

Ochrana spotrebiteľa v súvislosti s rozmachom súkromného podnikania je mimoriadne dôležitá. Použitie prostriedkov trestného práva je tu významnou podmienkou pre obchodn é vzťahy a služby. Objektívna stránka – konanie je tu uvedené taxatívne.

K 3. dielu

K §§ 279 až 288

Ustanovenia tretieho dielu obsahujú skutkové podstaty trestných č inov proti mene a trestné činy daňové. Aj tieto ustanovenia boli po predchádzajúcich zmenách, vykonaných niekoľkými novelami Trestného zákona, prevzaté v podstate bezo zmeny. Reaguje sa vš ak na ochranu euromeny pri trestnom čine falšovania, neoprávnenej výroby a pozmeňovania peňazí a cenných papierov (vrátane ochranných prvkov), resp. na nové formy falšovania a pozmeňovanie peňazí a ich ochranných prvkov počítačovým programom. Ochraňujú sa aj cudzozemské známky, kolky, úradné pečate a uzávery, kontrolné známky, pásky a iné kontrolné technické opatrenia na označ enie tovaru na daňové účely.

Aj úprava trestných činov skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného, vrátane nezaplatenia dane, je prevzatá v doteraz platnom rozsahu ako vyhovujúca.

K § 289

Toto ustanovenie rozširuje dosah týchto trestných činov napr. aj na euro.

K 4. dielu

K §§ 290 až 292

Ustanovenia štvrtého dielu o trestných činoch proti priemyselným právam a proti autorskému právu zodpovedajú v novej predlohe vnútroštátnym potrebám, ako aj medzinárodným záväzkom SR.

Aj ustanovenia tejto hlavy boli v potrebnom rozsahu upresnené pokiaľ ide o kvalifikované skutkové podstaty, vrátane EÚ požadovaného primeraného sprísnenia trestných sadzieb.

K VI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona boli zaradené trestné č iny všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, ktoré taktiež ohrozujú život a zdravie ľudí a majetok.

K 1. dielu

K §§ 293, 294

V týchto ustanoveniach Trestný zákon poskytuje skupine ľudí ochranu pred takými konaniami, s ktorými je spojené nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí alebo nebezpečenstvo škody veľkého rozsahu pre cudzí majetok. Môže to byť nebezpečenstvo spôsobené dopravnou nehodou na železnici, banskou katastrofou alebo inou prevádzkovou nehodou pod. Ak prerastie ohrozenie v konkrétnu poruchu, často to má za následok obete na životoch, vysoké škody na majetku. Takéto udalosti vzbudz ujú pozornosť širokej verejnosti a rozhorčenie voči vinníkom býva veľmi silné.

Aj naďalej sa trestný čin všeobecného ohrozenia v Trestnom zákone vyjadruje v dvoch formách - v úmyselnej a v nedbanlivostnej.

V znakoch základnej skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia v úmyselnej forme je navyše obsiahnuté aj vymedzenie pojmu 'všeobecné nebezpečenstvo', ktoré sa ďalej používa ako legislatí vna skratka.

Vymedzenie uvedeného pojmu bolo doplnené o ďalšie znaky a celkovo upresnené. Oproti doterajšiemu vymedzeniu sa už v základnej skutkovej podstate spresňuje, že musí ísť o vydanie 'skupiny ľudí' do nebezpečenstva predpokladaného v tomto ustanovení, navyše sa do výpočtu všeobecne nebezpečných látok a síl zaraďuje aj rádioaktivita. Ostatné zmeny sú len legislatívno-technického charakteru.

V kvalifikovaných skutkových podstatách sú ako okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby u tohto ohrozovacieho trestného činu zaradené jednotlivé formy následkov a účinkov - na ž ivote, na zdraví a na majetku. Za takéto okolnosti sa tu považujú aj iné okolnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a rad iných, ktoré priamo determinujú závažnosť úmyselného a nedbanlivostného v šeobecného ohrozenia. Tieto sú vyjadrené v závažnejšom spôsobe konania, v spáchaní činu na chránenej osobe alebo z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo v krízovej situácii.

K §§ 295 až 297

Tieto ustanovenia upravujú podmienky zodpovednosti páchateľov za trestný čin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, spáchaného úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Právna úprava uvedených podmienok sa nemení, ani nedopĺňa. V niektorých prípadoch sa zvyšuje sadzba trestu odňatia slobody, napr. pri spôsobení poruchy všeobecne prospešného zariadenia alebo v prípade sp áchania tohto činu za krízovej situácie, atď.

K § 298

Aj naďalej je potrebné prostriedkami trestného práva chrániť ž ivot a zdravie ľudí a majetok pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky (alkoholu, psychotropných alebo iných návykových látok), ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť väčšiu škodu na majetku.

Trestný zákon z roku 1961 označoval takýto trestný čin ako 'opilstvo', obmedzujúc trestnú zodpovednosť len na prípady požitia alkoholického nápoja.

Novela Trestného zákona č. 175/1990 Zb. na jednej strane obmedzila trestnú zodpovednosť po objektívnej stránke len na štyri závažnejšie prípady trestnosti takýchto č inov, ale na druhej strane podmienky trestnej zodpovednosti rozšírila aj na vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti aj po požití iných návykových látok než je alkohol. Trestného činu ohrozovania pod vplyvom ná vykovej látky sa dopustil ten, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľud í alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

a)hoci bol za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený alebo z výkonu trestu odň atia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

b)hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v posledných dvoch rokoch postihnutý, alebo

c)spôsobil takým činom, čo aj z nedbanlivosti, inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku alebo iný záva žný následok.

Podmienky trestnej zodpovednosti za tento trestný čin ostali v podstate nezmenené.

Pretože ale ide svojou povahou o trestný čin prevažne ohrozovací (v dôsledku čoho bol aj preradený medzi všeobecne nebezpečné trestné činy), bolo potrebné to vyjadriť aj legislatívne.

Kým formy pod písmenami a/, b/, c/ predstavovali typický ohrozovací trestný čin, forma pod písmenom d/ je formou poruchového trestného činu, osobitného aj tým, že aj keď v zásade ide o trestný čin ú myselný, na zavinenie následku postačuje zavinenie čo i len z nedbanlivosti.

Doterajšia základná skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky bola preto rozdelená na dve základné skutkové podstaty. Prvá vyjadruje tri formy konania ohrozenia pod vplyvom návykovej l átky, ktoré budú trestným činom všeobecne nebezpečným, štvrtá vyjadruje podmienky trestnej zodpovednosti za uvedený trestný čin vo forme poruchy a bude postihovaná inými ustanoveniami Trestného zákona.

K § 299

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá stanovuje trestnú zodpovednosť za odopretie alebo zmarenie poskytnutia pomoci pri odvracaní alebo zmiernení hrozivej tiesne, pritom ide o povinnosť poskytnúť pomoc uloženú podľa zákona alebo ku ktorej sa páchateľ zaviazal.

K §§ 300 až 302

Medzi najzávažnejšie zločiny súčasnosti, a to aj v medziná rodnom meradle, treba zaradiť prípady ohrozenia bezpečnosti lietadiel a plavidiel prejavmi pirátstva terorizmu.

Nie zriedka takéto útoky končia rozsiahlymi následkami na živote a zdraví nevinných pasažierov a ťažko vyčísliteľnými škodami.

Boj proti takýmto javom je vecou celého medzinárodného spoločenstva štátov.

Vyjadrením medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v tomto smere je aj zaradenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla do tohto zákona, ktorá v ňom bola aj naďalej ponechaná bez podstatnejší ch zmien alebo doplnkov.

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana bezpečnosti vzdušnej dopravy a civilných plavidiel (riečnych i morských) pred ná silnými útokmi a nesprávnou navigáciou s úmyslom získať alebo vykonávať nad takýmto dopravným prostriedkom kontrolu. Bez zmien bola ponechaná v tomto zákone aj skutková podstata trestného činu zavleč enia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny, ktorá dopadá na prípady zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku, ktorého sa páchateľ zmocní, resp. ktorý, ak mu bol zverený a na tento úč el ho neoprávnene použije, do cudziny.

K §§ 303, 304

Záväzné pravidlá platné pre nadobúdanie, držanie a nosenie zbraní obsahuje zákon o zbraniach a strelive.

Výroba, dovoz, vývoz, prevoz, kúpa - predaj alebo iné spôsoby nadobúdania, prechovávanie či hromadenie strelných alebo hromadne účinných zbraní, streliva a výbušnín, v rozpore s predpismi platný mi pre takúto činnosť, v sebe vždy skrýva potencionálne ohrozenie života a zdravia ľudí a majetku.

Počet nelegálne držaných zbraní rastie. Narastá i počet prípadov ich neoprávneného použitia na spáchanie trestné ho činu, ako aj počet vrážd, lúpeží a iných násilných trestných činov, pri ktorých došlo k usmrteniu alebo zraneniu obete strelnou zbraňou alebo výbušninou.

Používanie strelných zbraní a výbušnín na páchanie trestnej činnosti je typickým prejavom organizovaného zloč inu.

A naopak, práve ten má podstatný podiel na ziskoch z nelegálneho predaja zbraní.

Nedovolené ozbrojovanie je dôležitý fenomén súčasnosti a patrí k prvoradým negatívnym javom, na ktoré treba reagovať. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava, aj so zmenami, ktoré priniesli novela Trestného zákona č. 253/2001 Z. z. a novela Trestného zákona č. 421/2002 Z.z..

Ïalšie zmeny aplikujú Protokol proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Ottawský dohovor zakazujúci protipechotné míny.

K §§ 305, 306

Novelami Trestného zákona z roku 1999 a 2002 bola zakotvená nová skutková podstata trestného činu 'Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny. Novým návrhom dochádza k rozdeleniu tohto trestného činu na dva samostatné trestné činy – osobitne vo vzťahu k zločineckej skupine a osobitnej vo vzťahu k teroristickej skupine.

Objektívna stránka týchto trestných činov spočíva v založení, zosnovaní, v členstve, v činnosti alebo v podporovaní takejto skupiny.

Týmito trestnými činmi dochádza k povýšeniu prípravy na dokonaný trestný čin. Zároveň aj konanie páchateľa pri zakladaní alebo zosnovaní takejto skupiny (t.j. pri spáchaní trestného činu) v podobe podpory je povýšené na priame páchateľstvo vrátane podpory po zosnovaní a založení takejto skupiny, t.j. po spáchaní trestného činu.

K úprave trestnosti založenia, zosnovania, členstva, podpory a činnosti v prospech zloč ineckej skupiny a teroristickej skupiny výslovne požaduje Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorým je SR viazaná a právo EÚ (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVZ z 13.6.2002 o boji proti terorizmu). Podpora, členstvo a činnosť v prospech zločineckej skupiny musí byť výslovne upravená v skutkovej podstate daného trestného činu a uvedené nie je možné riešiť prostrední ctvom ustanovení o účastníctve, resp. pomocníkovi, keďže podľa platnej judikatúry pomoc nie je možná po dokončení trestného činu.

K §§ 307, 308

Varovným signálom v súčasnosti je aj neoprávnené nadobú danie jadrových materiálov a obchod s nimi.

Jadrový, resp. iný rádioaktívny materiál sa v ostatnom čase stal žiadaným artiklom na tzv. čiernom trhu a obchod s ním je lukratívny. Ohrozenie života a zdravia ľudí pri manipuláciách s ním, č asto bez potrebných bezpečnostných opatrení, je nesporné. Navyše, hrozí nebezpečenstvo jeho zneužitia na nelegálne účely a na páchanie násilných trestných činov.

Skutková podstata trestného činu nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov a obchod s nimi bola v tomto zákone z uvedených dôvodov ponechaná.

Základná skutková podstata tohoto trestného činu bola navyše doplnená tak, aby dopadala nielen na neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz alebo prechovávanie jadrového alebo iného rádioaktívneho materiá lu, ale aj na neoprávnený obchod s ním a na sprostredkovávanie takejto činnosti.

Rozšírený bol aj okruh okolností podmieňujúcich u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. v prípade spáchania tohto trestného činu závažnejším spô sobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie.

Zachováva sa osobitná skutková podstata , týkajúca sa páchateľov, ktorí vyrobia, sebe alebo inému zadovážia alebo prechovávajú predmet určený na nedovolenú výrobu jadrového alebo rádioaktí vneho materiálu, ale inej vysoko rizikovej chemickej látky.

K 2. dielu

K §§ 309, 310

Úmyselná i nedbanlivostná forma trestného činu ohrozenia a poruš enia životného prostredia ostala zachovaná. Boli iba spresnené niektoré znaky jeho základných a kvalifikovaných skutkových podstát, ktorých výklad a aplikácia v praxi spôsoboval problémy.

K § 311

Skutková podstata tohto trestného činu postihuje akékoľvek neoprá vnené nakladanie s odpadmi, pričom tento pojem vychádza zo súčasnej zákonnej úpravy (zák. č. 223/2001 Z.z.) a bližšie je upravený vo všeobecnej časti Trestného zákona (§ 140 ods. 2). Táto skutková podstata neoprávneného nakladania s odpadmi je z komplexu tých, ktoré majú chrániť ekológiu a súčasne umožňujú trestne postihn úť hrubé porušovanie predpisov o odpadoch.

K §§ 312, 313

Ochrane vody ako životne dôležitej látke je potrebné venovať pozornosť samostatnými skutkovými podstatami, v ktorých je zakotvená tak úmyselná, ako aj nedbanlivostná forma spáchania tohto trestného činu. Kvalifikovamné skutkové podstaty u oboch týchto trestných č inov postihujú spôsobenie následkov vo forme škody veľkého rozsahu.

K § 314

Fauna a flóra patrí k dominantným zložkám prírody a krajiny. V rámci ochrany životného prostredia a prírodného a kultúrneho dedičstva je ľudstvo povinné chrániť toto bohatstvo a zachovať ho aj pre ďalšie generácie. Pretože moderná civilizácia svojou celkovou činnosťou, najmä výrobou, narúša citlivú ekologickú rovnováhu a i niektoré druhy živočíchov a rastlín sa stávajú ohrozené, je potrebné i prostriedkami trestného práva zaistiť, aby nedoch ádzalo k ich nadbytočnému decimovaniu, aby sa zachovali ich stavy aj pre budúcnosť a nedošlo dokonca až k ich vyhynutiu.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia živočíchov a rastlín ostala v tomto zákone zachovaná. Bol upresnený názov trestného činu (trestným činom nemôže byť 'ochrana' - pôvodný ná zov trestného činu totiž bol 'ochrana živočíchov a rastlín') a bol rozšírený okruh i skutočností podmieňujúcich u neho použitie vyššej trestnej sadzby.

Ide o ustanovenie, ktoré bolo zakotvené do Trestného zákona až jeho novelou č. 177/1993 Z.z.. Jeho aktuálnosť stále trvá, pretože vzhľadom na súčasný stav v oblasti ochrany prírody je nevyhnutné i na ďalej postihovať rôzne úmyselné formy porušovania predpisov o ochrane živočíchov a rastlín.

K § 315

Poskytuje sa samostatnou skutkovou podstatou ochrana stromom a krovinám v lesnom pôdnom fonde pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov. Vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti za spô sobenie ekologickej ujmy nelegálnymi výrubmi stromov rastúcich v lesnom pôdnom fonde podľa doterajšej platnej právnej úpravy nie je možné, a to dokonca ani v prípadoch nelegálnych výrubov v chránený ch krajinných oblastiach a v národných parkoch, v ktorých platí druhý a tretí stupeň ochrany.

K §§ 316, 317

Na ochranu živočíšnej a rastlinnej ríše slúžia aj skutkov é podstaty trestného činu šírenia nákazlivej choroby zvierat a rastlín (jeho úmyselná i nedbanlivostná forma).

S tým upresnením, že objektom ochrany pred nákazlivými chorobami alebo škodcami sú domáce a iné hospodársky dôlež ité zvieratá a úžitkové rastliny.

Týmito prostriedkami je spoločnosť chránená aj z hľadiska produkcie zdravotne nezávadných potravín a iných poľ nohospodárskych produktov a nepriamo je teda nimi chránený aj život a zdravie ľudí. Skutkové podstaty uvedeného trestného činu boli v zákone ponechané, s tým, že došlo k rozšíreniu okruhu skutoč ností, ktoré u neho podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, napr. spáchanie tohto trestného činu závažnejším spôsobom konania, z osobitného motívu, členom nebezpečn ého zoskupenia, atď.

K § 318

Potreba ochrany životné ho prostredia viedla aj k zavedeniu novej skutkovej podstaty, ktorá súvisí s rozmachom vedy výskumu a vývoja geneticky modifikovaných organizmov.

K § 319

Novelami Trestného zákona č. 399/2000 Z.z. a č . 253/2001 Z.z. bola upravená súčasná právna úprava trestného činu pytliactva, ktorá sa preberá v podstate podľa súčasného znenia.

K VII. hlave

K §§ 320 až 329

Skupinové záujmy sú v rámci štruktúry spoločnosti najzjavnej šie reprezentované prostredníctvom štátu, ako formy politickej organizácie spoločnosti.

Do tejto hlavy osobitnej časti zákona boli systematicky zaradené trestné činy proti republike, ktoré majú za cieľ chrániť prostriedkami trestného práva práve takéto záujmy.

VII. hlava osobitnej časti tohto zákona sa člení na dva diely. Do prv ého sú zaradené trestné činy proti základom republiky (vlastizrada, úklady proti republike, teror, záškodníctvo, sabotáž), do druhého dielu trestné činy proti bezpečnosti republiky (vyzvedačstvo a ohrozenie utajovanej skutočnosti).

V celom rozsahu bola prevzatá právna úprava trestných činov proti republike z doposiaľ platného Trestného zákona. K jedinej zmene došlo len u trestného činu záškodníctva. Pretože ide o osobitnú formu všeobecného ohrozenia v úmysle poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť republiky, jeho znaky, až na motív, boli po objektívnej stránke zosúladené so znakmi trestného činu všeobecné ho ohrozenia v úmyselnej forme. Boli doplnené kvalifikované skutkové podstaty o znak krízová situácia, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti

Trestné činy, ktoré v doposiaľ platnom Trestnom zákone tvorili tretí oddiel s označením 'trestné činy proti obrane vlasti' (spolupráca s nepriateľom, vojnová zrada a služba v cudzom vojsku) boli systematicky zaradené do X. hlavy - medzi trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti.

Navrhuje sa zmena skutkových podstát trestného činu vlastizrady a trestného činu rozvracania republiky a tieto nahradiť novými ustanoveniami o vlastizrade, úkladoch proti Slovenskej republike a o príprave takých ú kladov. Trestný čin vlastizrady sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Pre naplnenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady sa vyžaduje preukázanie spáchania niektorého v nej uvedených trestn ých činov za predpokladu spojenia páchateľa s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom.

Navrhované znenie trestného činu úkladov proti Slovenskej republike jednoduchším spôsobom postihuje protiprávne konania páchateľov smerujúce proti základom štátu. Základný m znakom skutkovej podstaty tohoto trestného činu je pokus o násilné konanie páchateľa. V odseku 2 navrhovaného znenia sa postihujú závažnejšie formy takéhoto konania.

Trestný čin prípravy úkladov proti republike vyhlasuje za dokonaný zločin konanie páchateľa už v štádiu prípravy, pričom ide o také konanie, ktoré síce smeruje proti základom štátu, ale v nená silnej forme. Ide v podstate o zhromažďovanie síl a prostriedkov k pripravovanému násilnému útoku smerujúcemu proti základom štátu. V kvalifikovanej skutkovej podstate sú postihnuté závažnejšie protipr ávne konania páchateľa tohto zločinu.

Pod pojmom násilnej zmeny Ústavy Slovenskej republiky treba rozumie násilné donútenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby bez možnosti slobodného rozhodovania zmenila Ústavu Slovenskej republiky v smere, ktorý je uveden ý v tomto ustanovení.

K VIII. hlave

Verejný poriadok je dôležitou podmienkou uplatňovania funkcií demokratického právneho štátu.

V záujme riadneho fungovania verejnej správy (orgánov štátnej správy a územnej samosprávy) a ďalš ích štátnych i neštátnych orgánov a organizácií boli v tomto zákone ponechané v podstate všetky doterajšie trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, prípadne ich zákonné znaky bolo č iastočne zmenené alebo doplnené a tak prispôsobené súčasným podmienkam a potrebám a boli vytvorené niektoré skutkové podstaty nových trestných činov v tejto oblasti.

Táto hlava osobitnej časti tohto zákona sa systematicky člení na päť dielov. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, do druhého dielu trestné činy verejných činiteľov, do tretieho dielu úplatkárstvo a korupcia, do štvrtého dielu niektoré formy trestnej súčinnosti a do piateho dielu boli zaradené iné formy rušenia činnosti orgánu verejnej moci.

K 1. dielu

K §§ 330 až 334

Znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci sa v podstate nezmenili. Naďalej sa budú trestne postihovať, ale len dve doterajšie formy - použitie násilia, hrozba násilím pričom sa vypúšťa urážka resp. ohováranie. V ustanovení § 336 sa poskytuje ochrana aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného činiteľa, voči ktoré mu bolo použité násilie, vyhrážky alebo hrubé urážky.

Zo zákonných znakov útoku na verejného činiteľa, bola v súlade s platnou právnou úpravou vypustená forma urážok, resp. ohovárania verejného činiteľa, teda verbálna forma útokov.

K 2. dielu

K § 335

Znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania prá vomoci verejného činiteľa boli čiastočne upresnené, boli doplnené dve nové kvalifikované skutkové podstaty a okruh okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto trestného činu bol rozšírený.

Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí páchateľ, ktorý ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnen ú výhodu alebo prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom hrubo odporujúcim zákonu, alebo závažným spôsobom prekročí svoju právomoc, alebo nesplní dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho prá vomoci.

K § 336

Pokiaľ ide o trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti, bola ponechaná jeho základná skutková podstata, ktorej znaky boli po objektívnej stránke upravené tak, aby bolo trestným zmarenie splnenia dôležitej úlohy (vzhľadom na kolíziu s kárnou resp. disciplinárnou zodpovednosťou niektorých osôb, ktoré sa považujú pod ľa tohto zákona za verejných činiteľov).

K 3. dielu

Preberá sa v podstate terajšia právna úprava korupcie, v ktorej s ú premietnuté platné medzinárodné dohovory.

K §§ 337 až 340

Kvôli lepšej zrozumiteľnosti boli základné skutkové podstaty trestného činu prijímania úplatku od seba oddelené a zaradené do samostatných ustanovení. Na obe nadväzujú samostatné kvalifikované skutkové podstaty, ktoré, okrem pôvodnej (že čin spá cha niekto ako verejný činiteľ), boli doplnené aj o niektoré nové okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Trestného činu prijímania úplatku sa dopustí jednak ten, kto v súvislosti s obstarávaním veci verejného záujmu žiada úplatok (prísnejšie sa potrestá okrem iného ten, kto poskytnutím ú platku dokonca podmieňuje obstaranie veci verejného záujmu), ako aj ten, kto v súvislosti s obstaraním veci verejného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť úplatok. Rôzna miera závažnosti oboch foriem prijí mania úplatku je vyjadrená aj odstupňovaním trestnej sadzby odňatia slobody. Ustanovením sa postihuje aj úplatkárstvo v súkromnom sektore.

Vo všeobecnej časti Trestného zákona pri výkladových pojmoch sa zakotvila zásada, že pod pojmom úplatok sa rozumie aj iná nenáležitá vý hoda, pod ktorou sa rozumie nielen plnenie majetkovej povahy ale aj plnenie ktoré môže mať povahu nemateriálnu. Z toho dôvodu z novej právnej úpravy sa v názve aj v texte už používa len pojem úplatok.

K §§ 341 až 344

Preberá sa terajšia právna úprava. Už novelou Trestného zákona č. 10/1999 Z.z. došlo k návratu trestnosti podplácania, ktoré bolo predtým zrušené novelou Trestného zákona č. 105/1995 Z.z. Tohoto trestného činu sa dopustí ten, kto inému v súvislosti s vecou vš eobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok.

K § 345

Preberá sa terajšia právna úprava nepriamej korupcie, ktorá je upravená v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je SR viazaná.

K 4. dielu

K § 346

Zákonné znaky trestného činu podnecovania sa čiastoč ne zmenili. Dopustí sa ho ten, kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom alebo na jeho základe alebo za závažné porušovanie verejné ho poriadku.

K § 347

Zákonné znaky schvaľovania trestného činu sa nemenia.

K § 348

Nemenia sa ani znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu nadrž ovania. Doterajšia právna úprava sa však rozširuje o nový ods. 3, v ktorom je upravená beztrestnosť páchateľa, ktorý bol donútený k pomoci osobe uvedenej v odseku 2 a túto nemohol odmietnuť bez toho, aby seba alebo takúto osobu neuviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy.

K § 349

Preberá sa právna úprava neoznámenia trestného činu s tý m rozdielom, že oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov alebo na trestné činy korupcie.

K § 350

Preberá sa doterajšia právna úprava neprekazenia trestného činu s tým rozdielom, že povinnosť prekaziť trestný čin sa vzťahuje na všetky zločiny, na ktoré tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desa ť rokov alebo na trestné činy korupcie.

Upresňuje sa po objektívnej stránke aj spôsob neprekazenia zločinu a to buď osobne alebo i prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo kompetentného orgánu.

K 5. dielu

K §§ 351 až 353

Nezávislosť súdov a sudcov, proklamovaná a garantovan á ústavou a v zákone o súdoch a sudcoch, ako aj vážnosť súdnej moci, bude aj naďalej chránená prostredníctvom trestných činov zasahovania do nezávislosti súdu a pohàdania súdom, ktorý ch znaky sa nemenia. Rozširuje sa len okruh okolností, ktoré budú dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody u trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu a taktiež sa rozširujú podmienky trestnosti v základnej skutkovej podstate trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.

Trestný č in marenia spravodlivosti sa dopĺňa tak, aby sa vzťahoval aj na občianske súdne konanie.

K § 354

Konštrukcia zákonných znakov trestného činu krivé ho obvinenia je vecne i právne správna a logická, nebolo ju potrebné meniť alebo dopĺňať.

Doplnené boli len niektoré nové okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktoré sú vyjadrené napr. spáchaním činu závažnejším sp ôsobom konania, z osobitného motívu, verejne, alebo spôsobením následku vo forme značnej škody alebo iného závažného následku.

K § 355

Právna úprava znakov krivej výpovede bola oproti doterajš ej právnej úprave pozmenená tým, že zo znakov základnej skutkovej podstaty bol vyňatý nepravdivý znalecký posudok a tlmočnícky úkon. Podmienky ich trestnosti sú upravené samostatne.

Vzhľadom na to, že n ávrh Trestného poriadku obsahuje aj ustanovenie o povinnosti zložiť prísahu, príslušným spôsobom bol doplnený aj Trestný zákon.

K § 356

Zaraďuje sa ako samostatn ý nový trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorý vznikol oddelení m od trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku .

Ide o to, aby sa za trestný čin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu považovalo nielen to, keď znalec, tlmočník alebo prekladateľ pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom v trestnom konaní uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo ak takúto okolnosť zamlčí, ale aby takéto konanie bolo trestným činom aj pred súdom v občianskom súdnom konaní, alebo pred správnym orgánom alebo orgánom konajú cim objasňovanie priestupkov v správnom konaní, alebo pred správcom dane v daňovom konaní.

V odseku 1 písm. b) sa takéto konanie upravuje ako trestný čin aj pri podávaní znaleckého posudku alebo vykonávaní tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu na podklade zmluvy, ak inému spôsobí škodu malú tým, že uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre osobu, ktorej sa znalecký posudok alebo tlmo čnícky alebo prekladateľský úkon týka, alebo má podstatný význam pre rozhodnutie, resp. ak takúto okolnosť zamlčí.

Tento návrh vychádza z poznania, že znalci, tlmočníci a prekladatelia podávajú znalecké posudky alebo vykonávajú úkony v úradný ch veciach aj na podklade zmluvy s konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktoré sú neraz podkladom pre rozhodnutie štátneho orgánu, čím môžu dôjsť k poškodeniu iného alebo k inému závažné mu následku.

K §§ 357, 358

Aj naďalej je nutné v tomto zákone ponechať trestný čin marenia v ýkonu úradného rozhodnutia, ktorého dôsledky budú dopadať na konania spočívajúce v marení alebo podstatnom sťažovaní výkonu niektorých rozhodnutí súdov alebo iných štátnych orgánov.

Osobitná povaha týchto rozhodnutí a povinností v nich obsiahnutých, núti k tomu, aby sa ich plnenie vynucovalo hrozbou trestu podľa tohto zákona, resp. jeho uložením, pretože iné právne prostriedky na vynútenie ich plnenia neexistujú.

Ponechávajú sa v platnosti všetky tri základné skutkové podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, dve pre oblasť trestného konania, jedna pre oblasť občianskeho súdneho konania. Prostriedkami trestného práva by sa nemalo vynucovať plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní, a ak, tak len takých, kde nie je možná alebo účinná iná náprava.

Na vynucovanie plnenia povinností plynúcich z rozhodnutí vydaných v občianskom súdnom konaní majú slúžiť iné právne prostriedky - súdny výkon rozhodnutia a exekučná činnosť. Upravuje trestnopr ávna zodpovednosť páchateľa, ktorý marí výkon rozhodnutia súdu alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, alebo výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskoprávnom sú dnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Pokiaľ ide o marenie výkonu úradného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, boli čiastočne upresnené najmä zákonné znaky prvej základnej skutkovej podstaty.

Účinky trestnosti konania podliehajúceho znakom druhej základnej skutkovej podstaty v odseku 2, ako už bolo vyššie uvedené, sa obmedzujú len na marenie výkonu rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.

K § 359

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý má ochraňovať riadne plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia Ústavného súdu SR.

K § 360

Zmeny základnej skutkovej podstaty trestného č inu marenia prípravy a priebehu volieb alebo referenda sú len legislatívno-technickej povahy. Sú v nej premietnuté aj zmeny, ku ktorým došlo novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z. z. Do novej kvalifi kovanej skutkovej podstaty však boli zaradené viaceré okolnosti podmieňujúce u tohto trestného činu použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 361

Preberá sa v podstate doterajšia právna úprava falš ovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Najmä v spojitosti s krádežami motorových vozidiel v ostatnom čase vystupuje do popredia potreba roz šíriť účinky trestnoprávnej ochrany prostredníctvom trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery aj na iné úradné znaky a značky (napr. puncové, štátne poznávacie značky), ktoré osvedčujú rovnaké skutočnosti ako verejné listiny.

K § 362

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozenia d ôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti zodpovedajú súčasnej legislatíve a potrebám aj po novej právnej úprave ochrany utajovaných skutočností (zákon č. 241/2001 Z.z.).

K §§ 363 až 366

Všetky tri formy trestného činu nedovoleného prekročenia štá tnej hranice (za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, organizovanie nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo pomoc k nemu a porušovanie predpisov o medzinárodných letoch) boli v tomto zá kone ponechané.

Ide síce o čiastočné obmedzenie slobody pohybu a pobytu, avšak nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku, života i zdravia ľudí a majetku, a to pred konaniami, ktoré sa aj inde považuj ú za trestné.

Zmeny upravené v § 364 vyplývajú z potreby implementovať Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, mori a letecky doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zlo činu.

K § 367

Znaky trestného činu vzbury väzňov sa nezmenili, preberá sa terajš ia právna úprava.

K IX. hlave

Do tejto hlavy boli zaradené trestné činy doteraz v platnom Trestnom zá kone začlenené medzi trestné činy hrubo narušujúce občianskej spolužitie.

Ide o trestné činy proti iným právam a slobodám než sa predpokladá v predchádzajúcich hlavách osobitnej časti tohoto zákona. Ide o útoky najmä proti cti, vážnosti, dôstojnosti, dobrý m mravom ale sekundárne alebo nepriamo aj proti životu, zdraviu, slobode, ľudskej dôstojnosti a majetku.

K § 368

Skupina obyvateľov je tu chránená pred vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou alebo pred použitím násilia.

K § 369

Ani trestný čin nebezpečného vyhrážania nie je v tomto zákone novým trestným činom. Vznikol oddelením od pôvodného trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

Jeho nový názov zvýrazňuje reálnu samostatnosť v konaní spo čívajúcich vo vyhrážkach usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže u iného vzbudiť dôvodnú obavu, že svoj zámer uskutoční.

K §§ 370, 371

Šírenie poplašných správ najmä v podobe hrozieb deštrukč nou akciou v dôsledku uloženia výbušniny sa v posledných rokoch stali frekventovanou a zároveň nebezpečnou formou kriminality. Preberá sa v podstate terajšia právna úprava.

V prvom odseku sa postihuje úmyselné spôsobenie nebezpečenstva vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva rozšírením poplašnej nepravdivej správy. V odseku druhom sa vymedzuje trestnoprávna zodpovednos ť voči páchateľovi, ktorý takúto nepravdivú poplašnú správu oznámi právnickej osobe alebo polícii, alebo inému štátnemu orgánu pričom trestnosť takéhoto konania je viazaná nielen na vedomos ť páchateľa o nepravdivosti tejto správy ale aj na jeho vedomosť, že jeho oznámenie môže vyvolať opatrenia vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva.

V ustanovení § 370 sa vyvodzuje trestnoprávna zodpovednosť voči páchateľovi, ktorý počas krízovej situácie štátu čo aj z nedbanlivosti spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia časti obyvate ľstva rozširovaním poplašnej správy.

K § 372

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu opilstva.

K § 373

Preberá sa terajšia právna úprava trestného činu výtržní ctva s rozšírením podmienok trestnosti kvalifikovanej skutkovej podstaty, v ktorej sa postihuje závažnejší spôsob konania, alebo spáchanie tohto trestného činu v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemn ásť rokov.

K §§ 374, 375

Do tohoto zákona sa zaraďujú skutkové podstaty nový ch trestných činov, a to hanobenie a miesta posledného odpočinku a hanobenie màtveho.

Ide vlastne o špecifické formy výtržníctva, ktoré však aj v iných právnych poriadkoch majú spravidla formu samostatného trestného činu. Týmto sa vlastne vypĺňa určitá medzera v našom právnom poriadku a spoločenským záujmom ktoré sú individuálnym objektom sa poskytne patričná trestnoprá vna ochrana.

K § 376

Prostitúcia v našej republike zatiaľ sama o sebe nie je zakázaná . Jej vykonávanie sa však ostro prieči dobrým mravom a navyše podstatne zvyšuje nebezpečenstvo rozširovania pohlavných chorôb a vírusu HIV.

V záujme dôsledne rozlíšiť formy vykonávania trestného činu kupliarstva vytvárajú sa dve základné skutkové podstaty.

Pri trestnom čine kupliarstva ide o zneužitie inak legálneho podnikania na vykonávanie prostitúcie neraz aj v spojení s obmedzovaním osobnej slobody a iným poškodzovaním práv prostitútok.

Trestného činu kupliarstva formou pasáctva (§ 378) sa dopustí ten páchateľ, ktorý iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie alebo kto koristí s prostitúcie vykonávanej iným.

K §§ 377 až 379

Preberá sa terajšia právna úprava zakotvená novelou, Trestného z ákona č. 183/1999 Z.z. vo vzťahu k výrobe, rozširovaniu a prechovávaniu detského pornografického diela.

K §§ 380, 381

Základné skutkové podstaty trestného činu ohrozovania mravnosti sú kvôli prehľadnosti oddelené, sú vyjadrené samostatne a sú čiastočne upravené aj znaky uvedeného trestného činu.

Pokiaľ ide o druhú základnú skutkovú podstatu táto je špeciálna a je osobitne určená na ochranu mravnosti osôb mladších ako 18 rokov.

Na obe skutkové podstaty nadväzujú viaceré okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odň atia slobody, prispôsobené špecifikám oboch foriem ohrozovania mravnosti.

K §§ 382

Na ochranu cti, vážnosti, dôstojnosti a dobrého mena i súkromia os ôb je osobitne určená skutková podstata trestného činu ohovárania. V podstate sa preberá terajšia právna úprava.

K §§ 383 až 385

Ochrana osobných údajov občanov je zaručená aj Ústavou SR (čl ánok 22 ods. 1), každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním, alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Trestnoprávnym vyjadrením tejto ochrany sú skutkové podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a trestného činu poškodzovania cudzích práv v § 384.

V § 385 sa poskytuje trestno-právna ochrana aj takému konaniu, ktor ým dochádza k spôsobeniu vážnej ujmy na právach (napr. spochybnenie bezúhonnosti, dobrého mena) konaním páchateľa, ktorý zverejní alebo sprístupní tretej osobe alebo inak použije tzv. súkromné informácie (listiny, písomnosti a podobne) alebo dôverné prejavy. Táto skutková podstata bola do návrhu zákona doplnená na základe uplatneného pozmeňujúceho návrhu pri prerokovávaní vládneho návrhu Trestného zákona, ktor ý bol vzatý späť z rokovania Národnej rady SR.

K § 386

Dochádza k čiastočnému spresneniu znakov zá kladnej skutkovej podstaty a kvalifikovaných skutkových podstát trestného činu týrania zvierat. Tohoto trestného činu sa dopustí nielen ten, kto týra zviera hoci bol za obdobný priestupok v poslednom roku postihnutý alebo za taký čin v posledných dvoch rokoch odsúdený, ale aj ten kto týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom.

K X. hlave

Táto hlava sa systematicky člení na štyri diely. Do prvé ho dielu sú zaradené trestné činy proti brannosti, do druhého trestné činy proti civilnej službe, do tretieho trestné činy proti službe v ozbrojených silách a do štvrtého dielu sú zaradené trestné činy proti obrane vlasti, v predchádzajúcom Trestnom zákone zaradené medzi trestné činy proti republike.

K 1. dielu

K § 387

Trestný čin marenia spôsobilosti na službu sa v tomto zákone ponech áva v nezmenenej podobe. Ide o ustanovenie, ktoré zabezpečuje pripravenosť občanov na plnenie brannej povinnosti, ale aj na ochranu života a zdravia občanov.

K § 388

Znaky trestného činu neplnenia odvodnej povinnosti sa nemenia.

K § 389

Doterajšia právna prax umožňuje prevziať platnú pr ávnu úpravu. Toto ustanovenie zabezpečuje riadnu pripravenosť na plnenie branných povinností.

K 2. dielu

K §§ 390, 391

Nenastúpenie civilnej služby bude trestným činom za rovnakých podmienok ako doposiaľ. Ide o ustanovenia, ktoré zabezpečujú povinnosť občana po zákonnom odmietnutí vojenskej služby nastúpiť a vykonať civilnú službu. Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenen á.

K §§ 392, 393

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu trestnoprávnych dôsledkov za vyhýbanie sa výkonu civilnej služby a pod hrozbou trestu donucujúceho riadne plniť povinnosti spojené s prevzatím záväzku podrobiť sa civilnej službe.

K 3. dielu

K §§ 394 až 396

Prostredníctvom týchto troch skutkových podstát trestného č inu nenastúpenia služby v ozbrojených silách sa i naďalej bude pod hrozbou trestnej zodpovednosti zabezpečovať plnenie povinnosti občana riadne a včas nastúpiť vojenskú službu.

K § 397

Nemení sa ani právna úprava znakov trestného činu poruš ovania osobných a vecných povinností, ktoré pod hrozbou trestu zabezpečuje plnenie osobných alebo vecných povinností v zmysle branného zákona pre obranu vlasti. Porušovanie povinností je však trestné len ak sa ho páchateľ dopustil po vyhlásení mobilizácie.

K 4. dielu

K § 398

Spoluprácu s nepriateľom treba aj naďalej považovať za váž ny zločin proti obrane vlasti.

K § 399

To isté je potrebné povedať aj o vojnovej zrade, ktorej trestnosť ost áva nezmenená.

K § 400

Občanovi Slovenskej republiky z branného zákona vyplýva branná a služobná povinnosť v prospech svojej vlasti. Nedovolená služba v cudzom vojsku sa zásadne prieči tejto jednej zo základných občianskych povinností.

K XI. hlave

Do tejto hlavy osobitnej časti tohto zákona sú zaradené trestné č iny vojenské.

Systematicky sa táto hlava člení na päť dielov. Do prvého sú zaradené trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti, do druhého dielu trestné činy proti povinnosti konať vojenskú služ bu, do tretieho trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby, do štvrtého trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť a napokon do piateho dielu sú zaradené spoločné ustanovenia týkajú ce sa trestnej zodpovednosti osôb podliehajúcich právomoci vojenských súdov.

Táto hlava poskytuje ochranu spoločenským vzťahom daným zvláštnosťami úloh a organizáciou ozbrojených síl a zborov. Je výrazom záujmu spoločnosti na tom, aby všetci občania povolaní na vý konu vojenskej služby statočne a uvedomele plnili požiadavky prísnej a pevnej vojenskej disciplíny, ktorá je základným predpokladom vysokej bojaschopnosti a pohotovosti vojsk. Doterajšia prax vyžaduje viaceré ustanovenia tejto hlavy pozmeniť alebo doplniť. Súčasne došlo k úpravám trestných sadzieb s prihliadnutím najmä na zmeny v ustanoveniach všeobecnej časti tohto zákona pokiaľ ide o trest odň atia slobody. Medzi kvalifikované znaky skutkovej podstaty trestného činu bolo doplnené spáchanie trestného činu počas krízovej situácie, ktorý pojem je uvádzaný v ústavnom zákone o bezpečnosti.

K 1. dielu

Doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená. Na zá klade skúseností v aplikačnej praxi došlo k úprave znakov trestného činu porušovania práv a chránených záujmov vojakov (tzv. šikanovanie). Ustanovenia tohto oddielu svojim obsahom chránia prejavy veliteľ skej vôle, autoritu osôb konajúcich určitú vojenskú povinnosť a vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.

K §§ 401, 402

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu neuposlú chnutia rozkazu zostáva nezmenená.

K § 403

Nie je potrebné meniť alebo dopĺňať znaky trestného č inu sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť.

K §§ 404 až 406

Doterajšia prax umožňuje prevziať platnú právnu ú pravu znakov trestného činu urážky medzi vojakmi. Spáchanie tohto trestného činu už bude možné aj medzi vojakmi rovnakej hodnosti.

Vzťahy medzi príslušníkmi ozbrojených síl a vojensky organizovaných zborov sú prirodzene upravené a organizované ďaleko dôslednejšie než vzťahy medzi civilnými občanmi.

Zaistenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a vojensky organizovaných ozbrojených zboroch si vyžaduje trestnoprávne postihovať i konania, ktoré sa podľa týchto ustanovení považujú za uráž ku medzi vojakmi.

K § 407

Znaky trestného činu násilia voči nadriadenému sa nemenia.

K § 408

Doterajšia prax si vyžaduje zlúčenie platných trestných č inov porušovania práv a chránených záujmov vojakov do jedného ustanovenia. Podstata zostala zachovaná s tým, že tohto trestného činu sa bude môcť podľa novej úpravy dopustiť aj podriadený alebo niž ší voči nadriadenému alebo vyššiemu. Ide o záujem v čo najširšej miere predchádzať tzv. šikanám. Súčasne došlo k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

K 2. dielu

Ustanovenia tohto oddielu boli upravené, pokiaľ ide o jednotlivé sadzby trestu odňatia slobody a sú navrhované ďalšie doplnenia, tak ako je ďalej uvedené.

K §§ 409 až 412

Vyhýbanie sa služobnému úkonu a výkonu vojenskej služby je vá žnou prekážkou plnenia úloh v armáde.

Okrem úpravy trestných sadzieb trestu odňatia slobody preto tento zákon u rovnomenného trestného činu predpokladá zaradenie novej kvalifikovanej skutkovej podstaty oproti platnej právnej úprave, ktorá by mala napomôcť pri zamedzovaní recidívy v požívaní alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov v služ be, alebo v súvislosti s ňou.

K §§ 413, 414

Pokiaľ ide o trestný čin dezercie, okrem úpravy trestný ch sadzieb trestu odňatia slobody dochádza i k zaradeniu novej kvalifikovanej skutkovej podstaty ak sa dopustí tohoto trestného činu vojak, ktorý je vyslaný mimo územia Slovenskej republiky. Skracujú sa tiež doby svojvoľ ných vzdialení pre naplnenie znakov trestného činu.

K 3. dielu

Pre zabezpečenie bojaschopnosti a disciplíny v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch je nevyhnutným predpokladom riadny a bezchybný výkon všetkých druhov služieb. Doterajšia prax si vyžiadala ďalej uvedené spresnenia.

K § 415

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania povinností strážnej slu žby, jeho doterajšia právna úprava zostáva v podstate nezmenená.

K § 416

U trestného činu porušovania povinností dozornej služby okrem ú pravy trestnej sadzby sa navrhuje spresnenie tak, že ide 'o obdobnú' službu službe dozornej. Ïalej v odseku 2 sa upresňuje, že páchateľ takto koná 'v obvode pôsobnosti takejto služby'.

K § 417

Dôležitosť riadneho plnenia služieb pri obrane vzdušné ho priestoru si vyžaduje ponechanie samostatnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri ochrane vzdušného priestoru v tomto zákone aj naďalej.

K 4. dielu

V ustanoveniach tohto oddielu došlo k spresneniu znakov trestného č inu porušovania služobných povinností, k úprave trestných sadzieb trestu odňatia slobody.

Trestný čin ublíženia parlamentárovi bol preradený z dôvodov systematiky medzi trestné činy vojnové.

K § 418

Doterajšia právna úprava znakov ohrozovania morálneh o stavu jednotky zostáva, s výnimkou trestných sadzieb odňatia slobody, nezmenená.

Jeho poslaním je ochraňovať morálny stav ozbrojených síl a bojové vlastnosti jednotiek.

K § 419

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania služobných povinností dochádza k upresneniu v tom, že páchateľ môže takto konať aj 'porušením uložených služobných povinností'.

Toto ustanovenie sleduje zabezpečenie bezchybnej využiteľnosti vojenského materiálu, finančných prostriedkov a napokon aj vojakov na zákonom určený účel. Chráni tzv. materiálnu bojaschopnosť ozbrojených s íl a zborov.

K § 420

Nemení sa nič ani na úprave znakov trestného č inu zbabelosti pred nepriateľom.

Úspešné plnenie úloh malých a veľký ch jednotiek za bojovej situácie vyžaduje, aby si každý ich príslušník za útoku počínal smelo a rozhodne, v obrane pevne a úporne, ničil nepriateľa všetkými spôsobmi a dovolený mi prostriedkami, prejavoval chrabrosť, iniciatívu a vynaliezavosť.

S týmito požiadavkami sa nezlučuje vzdanie sa nepriateľovi do zajatia inak než násilím nepriateľa, alebo v bezvládnom stave.

K § 421

Doterajšia právna úprava trestného činu nesplnenia bojovej ú lohy zostáva nezmenená. Ustanovenie chráni osobné plnenie bojovej úlohy ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné vedenie bojových operácií.

K § 422

Preberá sa platná právna úprava trestného činu opustenia bojový ch prostriedkov.

Dôležitosť bojovej techniky, výzbroje a vojnového materiálu a jej udr žiavanie v použiteľnom stave si musí uvedomovať každý vojak. Význam tejto skutočnosti vzrastá v súvislosti s konkrétnou bojovou situáciou. Preto každé svojvoľné zaobchádzanie so zbraňou, alebo in ým vojnovým materiálom je nutné postihovať ako trestný čin.

K § 423

Každý veliteľ aj jednotlivý vojak je povinný všemožne uchová vať vojenské sily, bojovú techniku, opevnenie, alebo iné bojové prostriedky k plnému využitiu proti nepriateľovi.

Ide o jeden z najdôležitejších predpokladov úspešné ho vedenie boja.

Skutková podstata trestného činu vydania bojových prostriedkov nepriate ľovi, ktoré ostáva bez zmien, slúži práve tomuto účelu.

K 5. dielu

K § 424

Toto ustanovenie poukazuje na potrebu úzkej súčinnosti veliteľa, prokur átora a súdu pri posudzovaní protiprávnych konaní vojakov.

Vychádza sa z toho, že veliteľ je hlavný činiteľ pri výchove vojakov, zabezpečení disciplíny a bojaschopnosti jednotiek a útvarov.

Trestné činy tohto druhu sú predovšetkým vyjadrením prísnej vojenskej disciplíny a trestnosť činov v záujme udržanie bojovej pohotovosti a disciplíny je určená oveľa prísnejšie ako u iných č inov nevojakov. Preto sa tu oproti iným prípadom rozširuje možnosť upustiť od potrestania v súčinnosti s príslušným veliteľom.

K XII. hlave

K 1. dielu

K § 425

Trestný čin proti mieru bol doposiaľ obsiahnutý v osobitnom zá kone na ochranu mieru č.165/1950 Zb., ktorý sa navrhuje zrušiť.

Skutková podstata trestného činu ohrozenia mieru je prispôsobená súčasným spoločenským podmienkam a potrebám i dnešnej legislatívnej technike vyjadrenia trestného činu a jeho znaky definuje ako osobitnú formu podnecovania.

Upresnené boli aj okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

K § 426

Pôvodná právna úprava znakov trestného činu genocídia sa nemen í. Jeho trestnosť sa odvíja od Medzinárodného dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia.

Toto ustanovenie je vykonaním rezolúcie 96/I. z 11. 12. 1946, ktorým Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo genocídium za zločin podľa medzinárodného práva, priečiaci sa duchu a cieľom OSN a zavrhnutý civilizovan ým svetom, vo vedomí, že genocídium spôsobilo ľudstvu vo všetkých obdobiach dejín veľké straty a v presvedčení, že k oslobodeniu ľudstva od takéhoto nebezpečenstva je nevyhnutná široká medzin árodná spolupráca.

Je nevyhnutné aj v súčasnom období poskytovať trestnoprávnu ochranu pred útokmi smerujúcimi k zničeniu niektorej národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

Oproti terajšiemu zneniu sa mení kvalifikovaná skutková podstata uvedená v odseku 2, v ktorej sa vyvodzuje prísnejší postih voči páchateľom tohto trestného činu počas vojny alebo ozbrojeného konfliktu.

K § 427

V súlade so zvýšeným úsilím boja proti terorizmu sa zavá dza nová skutková podstata. Na rozdiel od trestného činu teroru kde sa má na mysli ústavné zriadenie Slovenskej republiky, pod pojmom krajina sa má na mysli ktorákoľvek krajina alebo viac krajín. Konanie bude spočí vať v spáchaní zločinu ohrozujúceho život alebo zdravie ľudí, alebo majetok, pričom k tomu pristupuje cieľ – pohnútka – vážne zastrašenie obyvateľstva, zásah do politického, hospodá rskeho, spoločenského usporiadania krajiny, alebo donútenie vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala alebo sa zdržala nejakého konania. Obligatórne sa zavádza popri treste odň atia slobody trest prepadnutia majetku.

Prísnejšia trestnosť v odseku 2 sa zavádza jednak vzhľadom na spôsob vykonania činu – obzvlášť surový spôsob a jednak z hľadiska následku – spôsobenie smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb, t.j. minimálne troch, a ohrozenie najmä ústavných činiteľov. V tomto prípade bude súd ukladať obligatórne trest odňatia slobody na doživotie. Nové ustanovenie o trestnom postihu trestný ch činov terorizmu je vyvolané potrebou zintenzívnenia boja proti terorizmu, pričom je nevyhnutné využiť aj prísnejšie odstrašenie a represiu. Návrh vykonáva Rámcové rozhodnutie Rady o boji proti te rorizmu zo 7.12.2001.

K § 428

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu mučenia a iné ho neľudského a krutého zaobchádzania v podstate zostáva nezmenená. Ide o vykonanie Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (č. 26/1995 Z.z.).

V znení odseku 1 sa okrem doposiaľ zakotvených foriem páchania tohoto činu zaraďuje aj pojem 'týranie'.

Kvalifikované skutkové podstaty sa rozširujú o ďalšie závažnejšie formy páchania tohoto činu, najmä z hľadiska motivácie a pohnútky páchateľa.

K §§ 429, 430

Doterajšia úprava znakov trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu pr áv a slobôd občanov (§ 260 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súdu ÈSFR zo 4.9.1992 uverejneného v čiastke 93/1992 Zb.) zostáva v podstate nezmenená. Vychádza najmä z Medziná rodnej dohody o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, o potlačení a trestaní zločinu apartheidu a medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Aj naďalej je potrebné chrániť našu spoločnos ť pred útokmi predpokladanými v skutkových podstatách tohto trestného činu, najmä z hľadiska ochrany základných ľudských práv a slobôd občanov, zakotvených v druhej hlave Ú stavy Slovenskej republiky.

Upravuje sa trestnosť aj u tzv. 'osvienčimskej lži', a to v súlade s platnou právnou úpravou.

K § 431

Zavádza sa trestnosť verejného hanobenia národa, jeho jazyka, rasy alebo etnickej skupiny. Ochrana sa týmto ustanovením poskytuje aj skupine osôb pre jej náboženské vyznanie, alebo preto, že takáto skupina je bez vyznania, a to v súlade s platným právnym stavom.

K § 432

Podnecovanie k národnostnej, etnickej a rasovej nenávisti je špecifickou formou podnecovania, ktoré sa i naďalej ponecháva v tomto zákone.

Oproti doterajšiemu zneniu sa po objektívnej stránke znaky tohto trestného činu dopĺňajú o tzv. nebezpe čné vyhrážky obmedzením práv a slobôd, adresované jednotlivcovi alebo určitej skupine ľudí pre ich národnosť, rasu, farbu pleti, vyznanie alebo presvedčenie. Kvalifikovaná skutková podstata okrem doposiaľ zaradených znakov zakotvuje postih vážnejších foriem páchania tohoto činu jednak z hľ adiska spôsobu spáchania (v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, spáchanie činu za krízovej situácie, ako aj z hľadiska subjektu tohto činu (verejný činiteľ).

K § 433

Dochádza k implementácii Rímskeho štatútu o medzin árodnom trestnom súde. Nová skutková podstata je blanketovej povahy aby bola zabezpečená kompletná implementácia zločinu proti ľudskosti uvedenom v predmetnom štatúte.

K 2. dielu

K § 434

V podstate sa preberá platná právna úprava znakov trestného č inu používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja.

Zakotvenie niektorých uznávaných zásad medzinárodného vojnového práva v dohodách viedlo k tomu, že bojujúce strany majú obmedzené právo na výber prostriedkov, ktorými môžu nepriateľovi škodi ť.

Táto trestnoprávna úprava vychádza z viacerých medzinárodných dohovorov: Petrohradská deklarácia z r. 1868 o zákaze používania určitých nábojov, Poriadok pozemnej vojny (II. Haagská konferencia z r. 1907), Protokol z r. 1925 o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny a prostriedky bakteriologické, Dohoda o zákaze vývoja, výroby a hromadení zásob bakteriologických a toxínový ch zbraní a o ich ničení, podpísané v Londýne, Moskve a Washingtone v roku 1972.

Kvalifikovaná skutková podstata v ods. 3 sa oproti doterajšiemu zneniu doplňuje o dva nové zákonné znaky (spôsobenie smrti viacerých osôb alebo škody veľkého rozsahu).

K § 435

Doterajšia právna úprava znakov trestného činu plienenia v priestore vojenských operácií zostáva nezmenená.

Cieľom tohto ustanovenia je v súlade so základnými zásadami medzinárodného vojnového práva zabezpečiť na miestach, ktoré boli postihnuté vojnovými operáciami, alebo sa na nich nachádzajú, určitý pr ávny poriadok a ochranu majetku.

Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje doplniť toto ustanovenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, v ktorých je upravený postih páchateľov tohoto činu závažnejším spôsobom najmä z hľadiska ná sledku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, značnej škody, spáchanie činu so smrteľným následkom), z hľadiska spôsobu jeho spáchania (použitie násilia alebo jeho hrozby) a z hľadiska povahy predmetu ú toku (spáchanie činu na osobách alebo veciach požívajúcich podľa zákona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 436

Táto trestnoprávna úprava vychádza zo Ženevskej dohody z roku 1949 na ochranu obetí vojny. V podstate sa preberá doterajšia právna úprava znakov trestného činu zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov. Èiastočná zmena spočíva v rozší rení znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 3, kde sa upresňuje charakter obzvlášť priťažujúcich okolností, ktorými by bola zvýraznená závažnosť činu pokiaľ ide o povahu následku.

Toto ustanovenie poskytuje ochranu najmä označeniu Èerveného kríža, jednotiek OSN a označeniam obdobného druhu v súlade s medzinárodnými dohodami, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

K § 437

Medzinárodné vojnové právo (Dohovor o zá konoch a obyčajoch pozemnej vojny) zakotvuje ochranu osoby, ktorá bola vojenským velením vyslaná vyjednávať s nepriateľským velením. Návrh ustanovenia predpokladá rozšírenie o nové kvalifikované skutkové podstaty, ktoré dovoľujú prísnejšie postihnúť závažné formy spáchania tohoto trestného činu z hľadiska jeho následku.

K § 438

Zneužitie rekviračného práva je novým trestným č inom. Jeho zaradením do tohto zákona sa sleduje cieľ - chrániť majetok fyzických a právnických osôb pred neoprávnenými konaniami, uskutočnenými pod zámienkou potreby majetku na verejné účely a s poukazom na ich vecné povinnosti pri obrane vlasti v súvislosti s vojnou alebo ozbrojeným konfliktom.

Cieľom je tiež zabezpečiť, aby rekvirovaný majetok nebol zneužit ý na iné než verejné ciele, pre ktoré bola rekvirácia nariadená.

Môže byť spáchaný alternatívne buď ako zneužitie pr ávomoci pri výkone rekvizičného práva, alebo podvodné predstieranie práva na rekvizíciu, alebo ako porušovanie povinnosti na úseku evidencie vykonanej rekvizície a jej rozsahu.

Okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody sú jednak skutočnosti kvantifikujúce rozsah následku, resp. účinku (značná škoda, značný prospech, škoda veľké ho rozsahu, prospech veľkého rozsahu), ako aj skutočnosti vyjadrujúce osobitný spôsob konania (násilím alebo hrozbou násilia) alebo predmetu útoku (osoby alebo veci požívajúce podľa zá kona alebo predpisov medzinárodného práva osobitnú ochranu).

K § 439

Preberá sa platná právna úprava trestného č inu vojnovej krutosti. Ochrana civilného obyvateľstva a majetku za vojny je jedným zo základných princípov medzinárodného vojnového práva. Táto zákonná úprava vychá dza najmä zo Ženevských dohôd z r. 1949 o zlepšení osudu ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl v poli, zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, o ochrane civilných osôb počas vojny, a z Haagského dohovoru z r. 1954 na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu.

Kvalifikované skutkové podstaty upravujú postih páchateľ ov tohoto trestného činu závažnejšieho charakteru, či z hľadiska spôsobu jeho spáchania, alebo jeho následkov.

K § 440

Doterajšia úprava znakov trestného činu perzek úcie obyvateľstva v podstate zostáva nezmenená. Táto zákonná úprava vychádza najmä zo Ženevskej dohody z roku 1949 o ochrane obetí vojny, Medzinárodného dohovoru o potlačení a trestaní apartheidu a Medzinárodného dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

K zmene dochádza v ods. 1 doterajšieho znenia, kde sa časové obmedzenie spáchania tohoto č inu rozširuje o obdobie 'ozbrojeného konfliktu'. Rovnako sa toto obdobie upravuje aj v základnej skutkovej podstate v ods. 2. V tomto odseku v pí smene e) sa zároveň slovo 'previnenie' nahrádza pojmom 'trestný čin'.

K § 441

Zavádza sa nová skutková podstata trestného činu, ktorá dopĺňa implementáciu Rí mskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu do nášho trestného práva za použitia blanketovej normy.

K § 442

Zavádza sa nový trestný čin, ktorý reaguje na ničenie kultúrnych hodnôt vo vojne v poslednom období. Ide o vykonanie Druhého protokolu k Haagskému dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu.

K 3. dielu

K § 443

Ustanovenie upravuje problematiku protiprávnosti činnosti páchateľa, ktorý plnil rozkazy či príkazy vojenského alebo iného nadriadené ho. Problematiku riešila charta Norimberského tribunálu, v súčasnom období Štatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Štatút medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Štat útu medzinárodného trestného súdu. Prvé tri dokumenty prijali úpravu, že rozkaz nadriadeného nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin v ich pôsobnosti, teda za genocídium, zločiny proti ľ udskosti a za vojnové zločiny. Posledný z nich prijíma úpravu, že ho za žiadnych okolností nezbavuje zodpovednosti za spáchaný trestný čin genocídia a za zločiny proti ľudskosti. Ide o ustanovenie medzin árodného humanitárneho práva, ktoré je záväzné. Pri zodpovednosti za vojnové zločiny by sa trestnosť činu naďalej posudzovala podľa odseku 1.

Odsek 3 a 4 doplňuje, že pri trestných činoch uvedených v tejto hlave ide o špecifickú formu zodpovednosti tak veliteľa, ako aj civilného nadriadeného za spáchanie uvedených trestných činov ich podriadenými v dôsledku zlyhania jeho riadiacej činnosti. Ide o aplikáciu Ž enevských dohovorov z r. 1949, Dodatkových protokolov k ním z r. 1977 a novšie aj štatútov medzinárodných tribunálov. Za politického režimu v dobe vzniku Trestného zákona nemohla byť taká forma trestnej zodpovednosti v zákone zakotvená. Má prispieť k tomu, aby za najzávažnejšie zločiny neboli braní na zodpovednosť len páchatelia na najnižšom článku.

K TRETEJ ÈASTI

K §§ 444 až 448

V tretej časti zákona sa upravujú spoločné ustanovenie (aproximač ná príloha), prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia a účinnosť zákona (s potrebnou dostatočnou legisvakančnou lehotou), ktorá je navrhovaná rovnako ako v prípade vládneho návrhu Trestn ého poriadku, resp. pozmeňujúceho návrhu upraveného v Spoločnej správe výborov Národnej rady SR.

Bratislava, 23. február 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu