Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 297/2008 účinný od 01.12.2011 do 31.12.2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

4

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska v súlade s Plá nom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na I. štvrťrok 2011.

Cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009) (ďalej len „smernica 2009/110/ES“).

Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú .v. EÚ L 329, 14.12.2010, s..3.), a to konkrétne v oblasti odmeňovania v bankách a u obchodníkov s cennými papiermi (čl. II a čl. III).

Èlánkom VI návrhu zákona sa upravuje prevádzka registra veriteľov a podregistra iných veriteľov vedených v Národnej banke Slovenska podľa zákona č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na základe aplikačnej praxe v súvislosti s vybavovaním žiadostí o zá pis do týchto registrov.

Smernicou 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o platobných službách“) sa vytvoril moderný a zosúladený prá vny rámec pre platobné služby na úrovni Spoločenstva a vznikla naliehavá potreba ďalších opatrení aj na podporu vzniku jednotného trhu so službami elektronického peňažníctva. Uvedené sa má zabezpeči ť smernicou 2009/110/ES, ktorá nahrádza a ruší pôvodnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/46/ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronick ého peňažníctva (ďalej len „smernica 2000/46/ES“), nakoľko hodnotenie uplatňovania smernice 2000/46/ES ukázalo, že niektoré jej ustanovenia bránili rozvoju trhu s elektronickými peniazmi a obmedzovali technologick ú inováciu. Obmedzený počet inštitúcií elektronického peňažníctva a nízky objem vydaných elektronických peňazí dokazujú, že elektronické peňažníctvo je v skutočnosti na zač iatku svojho vývoja.

Nová právna úprava sa zameriava na modernizáciu ustanovení pôvodnej smernice 2000/46/ES, s osobitným zreteľom na režim obozretného podnikania inštitú cií elektronických peňazí, pričom sa zabezpečuje súlad s režimom pre platobné inštitúcie v zmysle smernice o platobných službách. Cieľom je umožniť navrhovanie nový ch, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva a zabezpečiť vytvorenie jasného právneho rámca na posilnenie jednotného trhu s elektronickými platbami. Reaguje sa tiež na vznik nový ch kategórií predplatených platobných nástrojov v kontexte rýchlych zmien obchodného prostredia, spojených s informačným a technologickým vývojom, s cieľom otvorenia trhu pre vydávanie elektronických peň azí prostredníctvom inštitúcií elektronických peňazí riadených na základe osobitného režimu obozretnosti.

Smernicou 2009/110/ES dochádza k zmene skutočností v súvislosti s postavením inštitúcie elektronických peňazí. Podľa doterajšej právnej ú pravy elektronické peniaze môžu vydávať v úplnom rozsahu len inštitúcie elektronického peňažníctva, ktoré sa na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií považujú za úverové inštitúcie. Novelou tejto smernice 2006/48/ES, ktorá je súčasťou smernice 2009/110/ES, dochádza k vyňatiu inštitúcie elektronických peň azí spod kategórie úverovej inštitúcie. Taktiež dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje financovania inštitúcií elektronických peňazí, čím sa podstatne zjednodušuje režim pre inš titúcie elektronických peňazí a vytvára sa predpoklad pre prístup na trh novým účastníkom a pre rast účinnej hospodárskej súťaže.

Smernica 2009/110/ES sa preberá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 483/2001 Z. z. o bank ách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaní m terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktor ým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

- čl. 3 ods. 1 pí sm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 127 ods.2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

- čl. 3 Zmluvy o Európskej únii (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

- Protokol (č.4) o Štatúte Eur ópskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010).

Sekundárne právo (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažní ctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009),

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenný ch papierov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 3)v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č . 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺ ňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizá cie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (Ú. v. EÚ L 329, 14.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho v ýboru pre systémové riziká ( Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovní ctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovn íctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenn é papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Rady (EÚ) č . 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkaj úce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).

2.nelegislatívne akty:

-

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES je stanovená do 30.4. 2011. Lehoty na prebratie smernice 2010/76/EÚ boli určené do 1.1. 2011 a do 31.12. 2011.

b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády pre smernicu 2009/110/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štá tnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená do 30.4. 2011.

Lehoty určené na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády pre smernicu 2010/76/EÚ podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov boli stanovené do 1.1. 2011 a do 31.12.2011.

c) Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a to konanie č. 2011/547.

d) Smernica 2010/76/EÚ bola čiastočne prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a do opatrenia NBS č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bá nk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Eur ópskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 24.2.2011-5.4.2011

A.2. Vplyvy:

PozitívneŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia ?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x– sociálnu exklúziu,x– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

22

Osobitná časť

K ustanoveniam článku I

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov a to transponovaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronick ého peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (ďalej len 'smernica 2009/110/ES').

K bodu 1

Navrhovaná právna úprava bližšie rozpracováva ustanovenia smernica Európskeho parlamentu a Rady 2 007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (ďalej len 'smernica 2007/64/ES' ) a smernica 2009/110/ES. V návrhu sa kladie dôraz na bližšie špecifikovanie ohraničenia či limitovania obmedzených sietí tým, že sa kladie dôraz hlavne na zmluvné väzby limitovaného poskytovateľa s kone čným počtom vymenovaných poskytovateľov služieb alebo tovarov, alebo na zmluvne vymedzený vymenovaný druh tovarov. Obmedzenú sieť si vytvorí limitovaný poskytovateľ podľa svojho podnikateľského zámeru. Účelom ustanovenia je eliminovať prvky rozpínavosti v obmedzených sieťach, v dôsledku existencie ktorých by tieto siete fakticky prestali byť obmedzenými sieťami a limitovaný poskytovateľ by mal požiadať N árodnú banku Slovenska o vydanie povolenie na výkon činnosti poskytovania platobných služieb alebo vydávania a správy elektronických peňazí. Zásadný rozdiel medzi limitovaným poskytovateľom a licencovaný m poskytovateľom je v rozsahu sietí, v ktorých poskytujú svoje služby. Limitovaný poskytovateľ nepotrebuje povolenie od Národnej banky Slovenska len preto, lebo svoje služby poskytuje v obmedzenej sieti. Toto ustanovenie je potrebné chápať v neoddeliteľnej väzbe na § 97a tohto zákona, ktorý bližšie vymedzuje právny vzťah medzi limitovaným poskytovateľom a Národnou bankou Slovenska.

K bodu 2

Navrhovaným znením § 2 ods. 3 písm. a) sa upresňuje, že banka, zahraničná banka alebo poboč ka zahraničnej banky je poskytovateľom platobných služieb, ak má v bankovom povolení uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou § 2 ods. 3 písm. b) sa stanovuje, že poskytovateľom platobných služ ieb sa rozumie aj inštitúcia elektronických peňazí.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou § 2 ods. 3 písm. e) dochádza k vyprecizovaniu ustanovenia a to doplnením Európskej centrá lnej banky ako poskytovateľa platobných služieb, ktorým môže byť len ak nekoná ako menový orgán alebo ako orgán na zabezpečovanie verejných potrieb a ak poskytuje platobné služby. Ide plnú transpozí ciu smernice 2009/110/ES s článkom 1 písmeno d).

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa v uvedených ustanoveniach zmenil odkaz na zákon z dô vodu doplnenia nového písmena b) v § 31 ods. 5, ktorým sa dopĺňajú údaje o používateľovi platobných služieb.

K bodu 6

Z dôvodu používania pojmov zahraničná platobná inštitúcia alebo zahraničná inštitú cia elektronických peňazí v zákone sa doplnila ich definícia do zákona.

K bodu 7

Navrhnutou zmenou sa spresnil pojem agent, ktorým na účely tohto zákona rozumie agent poskytujúci platobné služby, a to buď pre platobnú inštitúciu alebo pre inštitúciu elektronických peňazí.

K bodu 8

Úprava § 2 ods. 29 sa navrhuje z dôvodu, aby z definície nepriameho podielu bolo zrejmé, že nadobúdate ľom tohto podielu môže byť aj fyzická osoba nielen právnická osoba. Skutočnosť, že zákon umožňuje, aby nepriamy podiel nadobudla aj fyzická osoba vyplýva z ustanovení o predchádzajúcom súhlase pod ľa § 66 zákona, a to najmä z § 66 ods. 3 písm. a). Jedná sa o precizovanie definície nepriameho podielu v nadväznosti na ustanovenia, ktoré bližšie upravujú problematiku udeľovania predchádzajúceho súhlasu.

K bodu 9

Doplnenie osoby finančného poradcu ako osobitnú kategóriu subjektu upravenú v zákone o finanč nom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa vyžaduje z hľadiska posudzovania dôveryhodnosti. Súčasné znenie definície dôveryhodnosti nepovažuje za nedôveryhodnú osobu, ktorá vykonávala funkciu vo finanč nom poradcovi, ktorému bolo odobraté povolenie. Takúto osobu by sme v praxi museli považovať za dôveryhodnú, čo predstavuje nepomer vo vzťahu k finančnému sprostredkovateľovi. Keďž e sa toto ustanovenie explicitne neodvoláva na finančného poradcu, ale len na sprostredkovateľa, ktorý však nie je finančným poradcom, považujeme za potrebné doplniť do definície dôveryhodnosti aj osobu finančn ého poradcu.

K bodu 10

V nadväznosti na ustanovenie § 78 ods. 10 a § 86 ods. 19, kde je upravená možnosť uložiť sankciu vymedzenému okruhu osôb, bolo potrebné zohľadniť túto sankciu, aj v rámci posudzovania dô veryhodnosti takýchto osôb.

K bodu 11

Z dôvodu problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa zaviedla definícia vedúceho zamestnanca. Chýbajúca definícia vytvárala priestor na množstvo nejasných otázok v rámci licenčné ho konania, navrhnutá zmena je dobrým predpokladom na ich elimináciu.

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 13

Navrhnutou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 11, tak aby bolo v plnom súlade s článkom 60 smernice 2007/64/ES a súčasne, aby sa zabránilo dvojitému výkladu zo strany subjektov aplikujúcich toto ustanovenie v praxi.

Pripájanou vetou na konci upravovaného ustanovenia sa spresňuje postup poskytovateľov platobných služieb platiteľa pri námietkach a reklamáciách, že platobná operá cia bola neautorizovaná.

K bodu 14 a 15

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 31 ods. 5, kde sa doplnilo nové písmeno b) údaje o používateľovi platobných služieb.

K bodu 16

Navrhnutou úpravu sa spresňujú pravidlá pre poskytovanie platobných služieb iných menách ako v eurách alebo ďalších menách štá tov tvoriacich súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 17

Navrhovaným znením § 31 ods. 4 sa stanovuje, že rámcovou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou s ú aj obchodné podmienky, sa rozumie výlučne zmluva o poskytovaní platobných a nie aj zmluva o vydávaní a používaní elektronických peňazí, ako je tomu doteraz platnom znení zákona o platobných slu žbách.

K bodu 18

Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z doplnenia identifikačného údaju o poskytovateľovi platobn ých služieb a zo zavedenia agenta platobných služieb pre inštitúciu elektronických peňazí.

K bodu 19

Rámcová zmluva sa dopĺňa o informácie o poskytovateľovi platobných služieb v rozsahu údajov pod ľa § 88 ods.3 písm. a) prvého až tretieho bodu.

K bodu 20

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 21 a 22

Na zá klade poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava, ktorá spresňuje bezplatný spôsob poskytovania informácií podľa § 38 ods. 2, na základe ktorej, všetky náklady vyplývajúce z doruč ovania poskytnutých informácií znáša poskytovateľ platobných služieb. Takže, nielen samotné poskytovanie informácií je bezplatné, ale aj doručovanie takto poskytnutých informácií.

K bodu 23 a 24

Legislatívno-technická zmena, ktorú si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 25 a 27

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie odseku 34 v § 2.

K bodu 26

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 61 ods. 4 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenia právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik prá vnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodom 28 až 30

Navrhované zmeny v § 64 ods. 2 a 3 súvisia so skutočnosťou, že žiadateľ v čase predkladania ž iadosti o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb môže aj nemusí byť platobnou inštitúciou.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre platobné inštitúcie a pre inštitúcie elektronický ch peňazí.

K bodu 32

Týmto ustanovením sa zavádza legislatívna skratka 'audítor' pre audítora a pre audítorskú spolo čnosť.

K bodu 33

Navrhnutou zmenou v § 64 ods. 4 písm. g) je platobná inštitúcia v rámci povoľovacieho konania povinná predložiť doklad o postupoch riadenia rizík. Touto zmenou sa zabezpečil súlad požiadaviek na platobnú inštitúciu s požiadavkami na inštitúciou elektronických peňazí, a to na zá klade porovnateľného ustanovenia v § 82 ods. 4 písm. g).

K bodu 34

Navrhované znenie § 64 ods. 4 písm. n) súvisí so skutočnosťou, že žiadateľ o udelenie povolenia na poskytovanie platobných služieb v čase predkladania žiadosti o povolenie predkladá v prílohe žiadosti návrh všeobecných obchodných podmienok.

K bodu 35

Doplnením uvedeného ustanovenia sa do zákona zavádza pre žiadateľa podľa § 64 ods. 2 povinnosť predložiť doklad, ako jednu z uvedených podmienok na udelenie alebo zmenu povolenia platobnej inštitúcií, ak platobná inštitúcia plánuje zverenie prevádzkových činnosti tretej osobe podľa § 73.

K bodu 36

Navrhované znením sa licenčný proces zjednotil a preukazovanie technicko-organizačnej pripravenosti sa stalo s účasťou tohto procesu. Uvedenú zmenu potvrdzuje aj smernica 2007/64/ ES z 13. novembra 2007o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES,2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES), (ďalej len 'smernica 2007/64/ES'), ktorá na základe ustanovení viaže oprávnenie poskytovať platobné služby na povolenie, a to vo vzťahu k ich výkonu v iných členských štátoch. Podstatnou skutočnosťou je, že smernica 2007/64/ES pozná v súvislosti s oprávnením na poskytovanie platobných služieb len inštitút povolenia, ale nie oznámenia. Subjekt, ktorému sa udelí povolenie, a ktorým sa oprávni na výkon činnosti (t.j. poskytovanie platobných služieb) v skutočnosti povolenú činnosť nemôže začať vykonávať. Oznámenie podľa § 64 ods. 9 nemá formu rozhodnutia a ani zákonom stanovené náležitosti, no v skutočnosti až toto oznámenie oprávňuje platobnú inštitúciu začať vykonávať činnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na notifikácie, a to v nadväznosti na to, že náš právny poriadok notifikáciu viaže na udelenie povolenia a nie na oznámenie podľa § 64 ods. 9.

K bodu 37

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 64 ods. 8.

K bodu 38

Navrhnutou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 65 ods. 4 v súvislosti s poskytovaním informácií o zmen ách.

K bodom 39 a 47

Uvedená zmena sa navrhla z dôvodu zosúladenia tohto ustanovenia s inými právnymi predpismi upravujú cimi problematiku udeľovania predchádzajúceho súhlasu subjektom finančného trhu, vychádzajúc zo smernice 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (ď alej len 'smernica 2007/44/ES'). Existenciou udelenia predchádzajúceho súhlasu aj na pokles podielu sa súčasná právna úprava odlišuje od týchto predpisov, kde je na tento pokles postačuje len písomné ozná menie, preto sa na pokles podielu týmto novým návrhom, predchádzajúci súhlas nevyžaduje, postačujúce je oznámenie o tomto poklese.

K bodu 40

Navrhovaná úpravou sa vyprecizovalo ustanovenie § 66 ods. 1 písm. c) pre prípady, ak by platobná inštitúcia vykonávala aj iné činnosti ako len činnosti, ktoré má v povolení udelenom Ná rodnou bankou Slovenska a v dôsledku týchto iných činnosti by došlo k zmene stanov.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre platobné inštitúcie a pre inštitúcie elektronický ch peňazí.

K bodu 42

Navrhovanou zmenou sa ustanovenie § 66 ods. 3 písm. a) upravilo tak, aby zohľadňovalo nielen nadobudnutie ale aj zv ýšenie kvalifikovanej účasti na základnom imaní alebo hlasovacích právach platobnej inštitúcie.

K bodu 43

Uvedenou zmenou sa spresnilo ustanovenie v § 66 ods. 3 písm. c), ktorým doplnilo, aby aj platobná inštitú cia podala žiadosť, v prípade ak bude požadovať predchádzajúci súhlas podľa § 66 ods. 1 písm. f).

K bodu 44

Úprava ustanovenia sa navrhuje, z dôvodu predĺženia v súčasnosti krátkej 15-dň ovej lehoty na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 ods. 1 písm. b), keďže sa táto lehota vzhľadom na potrebu preskúmania niekoľkých podmienok pre udelenie predchádzajúceho súhlasu javí krátka.

K bodu 45

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 64 ods. 3 písm. g).

K bodu 46

Doplnením tohto ustanovenia do § 66 ods. 8 sa má zabezpečiť neplatnosť právnych úkonov uskutočnen ých na základe predchádzajúceho súhlasu, pokiaľ takýto predchádzajúci súhlas Národnou bankou Slovenska bol udelený na základe nepravdivých údajov platobnej inštitúcie.

K bodu 48

V zmysle tohto ustanovenia po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia Národná banka Slovenska podá súdu návrh na zrušenie a likvidáciu platobnej inštitúcie. Platobná inštitúcia môže vykonávať aj iné obchodné činnosti nielen poskytovať platobné služby. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu nie je vhodné, aby sa po odobratí povolenia platobnej inštitúcií likvidovala táto spoločnosť ako celok, ktorá má aj iný predmet činnosti ako len poskytovanie platobných služieb a ten nepodlieha dohliadacej právomoci Národnej banky Slovenska. V dôsledku uvedeného je vhodné selektovať medzi platobnou inštitúciou, ktorá výlučne len poskytuje platobné služby a platobnou inštitúciou, ktor á vykonáva aj inú činnosť. Navrhovanou zmenou sa v § 67 ods. 12 zabezpečí to aby, platobná inštitúcia, ktorá okrem poskytovania platobných služieb vykonáva aj iné obchodné činnosti, nebola zlikvidovan á ako celok, ale aby bola iba povinná ukončiť činnosť, na ktor ú jej bolo odobraté povolenie.

K bodu 49

Navrhovaná zmena vyplynula z aplikačnej praxe, kde sa vykonávanie dvoch funkcií zabezpečovalo jednou osobou t.j. osoba zodpovedná za výkon vnútornej kontroly bola súčasne osobou zodpovednou za ochranu pred legalizá ciou príjmov z trestnej činnosti. Z hľadiska zachovania obozretnosti je nevyhnutné, aby tieto dve funkcie vykonávali samostatne dve osoby.

K bodu 50

Doplnením navrhnutého ustanovenia sa má zabezpečiť kontrola činnosti zamestnanca zodpovedného za výkon vn útornej kontroly orgánmi platobnej inštitúcie.

K bodu 51

Týmto ustanovením sa platobnej inštitúcií, za tu uvedených podmienok, zakazuje použiť viacná sobne prvky vhodné na výpočet vlastných zdrojov.

K bodom 52 až 55

Navrhovanou zmenou sa do § 73 ods. 1 a ods. 5 až 8 vkladajú nové ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na situá ciu, keď platobná inštitúcia vykonáva prevádzkové činnosti, ktoré súvisia s poskytovaním platobných služieb pre tretie osoby.

K bodu 56

§ 74 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa o ustanovenie, podľa ktorého Národná banka Slovenska vedie okrem zoznamu platobných inštitúcií a ich agentov platobných služieb aj zoznam zahraničných platobných inštitúcií so sídlom na území iného členského štátu, ktoré poskytujú platobné služby na území SR.

K bodom 57 až 59

Doplnenie týchto ustanovení sa navrhuje ich zjednotenie s ustanoveniami v zákonoch pre všetky subjekty finančn ého trhu regulované Národnou bankou Slovenska a stanovením obdobných povinností. Zároveň ustanovenia ohľadne audítorov dávajú dohľadu lepší nástroj na získavanie informácií od audítora, mož nosť ovplyvniť výber audítora v prípade zistenia prípadných nezrovnalostí a obmedzujú možnosť výberu audítora, ktorý nie je nezávislý od účtovnej jednotky aj v nadväznosti na ustanovenia zá kona 540/2007 Z. z. o audítoroch.

K bodu 60

V § 77 sa vyprecizovali ďalšie činnosti, ktoré môže platobná inštitúcia poskytovať okrem platobn ých služieb uvedených v § 2 ods. 1.

K bodu 61

Na základe skúseností z aplikačnej praxe sa uvedené ustanovenie upravilo tak, aby z neho bolo zrejmé, ž e na vykonávanie len samotného prevodu podľa § 77 ods. 2 nie je možné udeliť povolenie bez toho, že by výkon tohto prevodu nebol prepojený s poskytovaním platobnej služby podľa § 2 ods. 1. To znamená, že z ustanovenia by malo byť zrejmé, že ,,konverziu mien' podľa § 77 ods. 2 je možné vykonávať len v súvislosti s poskytovaním niektorých platobných služieb uvedených v § 2 ods. 1.

K bodu 62

Legislatívno-technická zmena z dôvodu aktualizácie poznámky pod čiarou.

K bodu 63

Navrhnutým ustanovením § 77a sa upravuje riadenie rizík v platobnej inštitúcií, ktorých pripravenosť samotná platobná inštitúcia preukazuje v rámci licenčného konania predložením príloh k žiadosti podľa § 64 ods. 4 písm. g), a to konkrétne dokladom o postupoch riadenia rizík. Týmto ustanovení m sa pre platobnú inštitúciu bližšie špecifikuje povinnosť ako má riadiť, monitorovať riziká a následne v prípade ich vzniku prijať účinné opatrenia na ich eliminovanie. V zá vislosti od primeranosti povahy, rozsahu a zložitosti poskytovaných služieb sa pre platobnú inštitúciu zavádza povinnosť zriadiť funkciu riadenia rizík.

K bodu 64

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 78 ods. 2 zákona o platobných službách v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik prá vnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 65

Navrhovanou zmenu sa dopĺňa ustanovenie § 78 ods. 2 možnosť uplatniť potrebné opatrenie, v prí pade neplnenia povinnosti platobnou inštitúciou pri nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré prijala od používateľov platobných služieb.

K bodu 66

Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť oprávnenie Národnej banky Slovenska zakázať platobnej inš titúcie poskytovať platobné služby, na ktoré nemá udelené povolenie. Keďže navrhovaným ustanovením nie je dotknutý odsek 2, takýto zákaz nebráni tomu, aby platobnej inštitúcii za nepovolené poskytovanie platobných služieb bola uložená sankcia.

K bodu 67

Legislatívno-technická zmena vyplývajúca z predchádzajúcej zmeny v § 78 ods.3.

K bodu 68

V navrhovanom odseku 8 sa navrhuje oprávniť Národnú banku Slovenska v prípade odôvodnené ho podozrenia na protiprávne konanie subjektu a to spôsobom tu uvedeným.

V navrhovanom odseku 9 sa upravujú sankčné opatrenia ktoré sa rozširujú aj na osoby, ktorým nebolo udelen é povolenie podľa tohto zákona a ktoré porušujú ustanovenia tohto zákona alebo súvisiacich predpisov. Týmto odsekom je Národná banka Slovenska oprávnená takto konajúcim osobám uložiť pokutu.

Doplnením odseku 10 sa zabezpečí, aby v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zá kona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činností podľa tohto zákona, alebo na výkon dohľadu, zo stanov platobnej inštitúcie a z iných vnútorný ch predpisov alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska, mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu platobnej inštit úcie, členovi dozornej rady platobnej inštitúcie a prokuristovi platobnej inštitúcie. Uloženie takejto pokuty m á následne vplyv na dôveryhodnosť takejto osoby.

K odseku 11 v nadväznosti na doplnenie odseku 10 je nevyhnutné do zákona doplniť aj ustanovenie, v zmysle ktoré ho sa právoplatným uložením pokuty osoba podľa odseku 10 stane nedôveryhodnou, v dôsledku čoho, je platobná inštitúcia povinná takúto osobu odvolať z funkcie. Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpeči ť, aby v príslušných funkciách platobnej inštitúcie nepôsobili resp. neboli nominované osoby, ktoré nespĺňajú podmienku dôveryhodnosti.

K bodu 69

K § 80

V odseku 1 sa definujú elektronické peniaze ako peňažná hodnota uložená elektronicky, t. j. napr. na platobnom zariadení vo vlastníctve majiteľa elektronických peňazí alebo vzdialene na serveri a tieto elektronické peniaze sú spravované týmto majiteľom prostredníctvom osobitného ú čtu. (transpozícia čl. 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 2 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí vydá elektronické peniaze vý menou za peniaze v hotovosti ihneď po ich obdržaní a to v ich nominálnej hodnote. Elektronické peniaze nie sú vkladmi rovnako ako prijaté peňažné prostriedky za ich výmenu taktiež nie sú vkladom. (transpozícia čl. 1 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

V odseku 3 sa vymedzuje okruh vydavateľov elektronických peňazí, pričom vydavateľom elektronických je

a) banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky ak má v bankovom povolení uvedené aj vydá vanie a správu elektronických peňazí,

b) inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí alebo poboč ka zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,

c) poštový podnik, ak je podľa osobitného zákona oprávnený vydávať elektronické peniaze,

d) Národná banka Slovenska alebo Európska centrálna banka, ak nekonajú ako menový orgán alebo ak nejde o č innosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb a ak vydávajú elektronické peniaze, čiže nekonajú ako orgány verejnej moci,

e) Štátna pokladnica, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, miestne orgány štátnej správy, obce a vyš šie územné celky, ak sú podľa osobitného zákona oprávnené vydávať elektronické peniaze a ak ide o činnosti, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb, čiže konajú ako orgá ny verejnej moci.

(transpozícia čl. 6 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 smernice 2009/110/ES).

V odseku 4 sa konkretizujú náležitosti zmluvy o vydávaní elektronických peňazí uzatvorenej medzi vydavateľom elektronických peňazí a majiteľom elektronických peňazí. Predmetná zmluva musí obsahovať informácie, ako sú údaje o vydavateľovi elektronických peňazí, majiteľ ovi elektronických peňazí, o podmienkach vydávania a spätnej výmeny elektronických peňazí, o službách, ktoré sa majú poskytovať majiteľovi elektronických peňazí pri ich používaní, o poplatkoch, o zmenách zmluvy a jej ukončení a o práve na nápravu. Ustanovenia týkajúce sa reklamácií a iných podaní a riešenia sporov v zmysle § 89 až § 95 sa uplatňujú aj v prípade inštit úcií elektronických peňazí. (transpozícia čl. 11 ods. 3 a čl. 13 smernice 2009/110/ES)

V odseku 5 sa ustanovuje možnosť spojenia zmluvy podľa § 80 ods. 4 so zmluvou podľa § 31 ods. 5.

V odseku 6 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí je povinný informovať budúceho majiteľa elektronických peňazí o zmluvných podmienkach ešte predtým, ako sa zaviaže prostredníctvom tejto z mluvy. (transpozícia čl. 11 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

V odseku 7 sa upravuje podmienka zameniteľnosti, podľa ktorej je vydavateľ elektronických peňazí povinný majiteľovi elektronických peňazí zameniť na jeho požiadanie elektronické peniaze v nominálnej hodnote, a to buď v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na jeho platobný účet. (transpozícia č l. 11 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 8 sa ustanovuje, že majiteľ elektronických peňazí môže kedykoľvek počas trvania zmluvné ho vzťahu požadovať od vydavateľa elektronických peňazí spätnú výmenu buď časti alebo všetkých elektronických peňazí, ktoré vlastní. Spätnou výmenou elektronických peňazí sa rozumie v ýmena elektronických peňazí za reálne peniaze. (transpozícia čl. 11 ods. 5 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 9, ak majiteľ elektronických peňazí požiada o spätnú výmenu v deň ukonč enia zmluvy alebo do jedného roka po ukončení zmluvy, vydavateľ elektronických peňazí je bez poplatku povinný vymeniť majiteľovi celkovú hodnotu elektronických peňazí okrem prípadu, kedy sa jedná o vydavate ľa, ktorý okrem vydávania elektronických peňazí vykonáva aj iné obchodné činnosti a nie je vopred známe, aká časť finančných prostriedkov sa použije ako elektronické peniaze, tento vydavateľ vymen í majiteľovi elektronických peňazí ním požadovanú hodnotu elektronických peňazí. (transpozícia čl. 11 ods. 6 smernice 2009/110/ES)

V odsekoch 10 a 11 sa stanovuje, že vydavateľ elektronických peňazí môže účtovať majiteľ ovi elektronických peňazí poplatok za spätnú výmenu elektronických peňazí iba vtedy, ak je to dohodnuté v zmluve a ak majiteľ požaduje spätnú výmenu pred dňom ukonč enia zmluvy alebo viac ako rok po ukončení zmluvy alebo ak majiteľ ukončil zmluvu pred dňom jej ukončenia, pričom takýto poplatok nesmie byť vyšší ako sú skutočné náklady vydavateľa na vykonanie spä tnej výmeny. (transpozícia čl. 11 ods. 4 smernice 2009/110/ES)

V odseku 12 sa určuje, že podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí medzi osobou, ktorá prijí ma elektronické peniaze a vydavateľom elektronických peňazí sú predmetom ich vzájomnej dohody resp. zmluvy, pričom osobou, ktorá prijíma elektronické peniaze, sa rozumie osoba iná ako spotrebiteľ a jedná sa napr. o obchodníka, u ktorého majiteľ elektronických peňazí platí za poskytnuté tovary alebo služby elektronickými peniazmi a ten si ich následne vymení u vydavateľa za peňažné prostriedky. (transpoz ícia čl. 11 ods. 7 smernice 2009/110/ES)

V odseku 13 sa stanovuje, že bez povolenia na vydávanie elektronických peňazí udeleného v SR nesmie nikto na území SR vydávať elektronické peniaze, okrem zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí so sídlom na území iného členského štátu, ktorej bolo vydané povolenie na vydávanie elektronický ch peňazí v tomto členskom štáte a ktorá môže na území SR vydávať elektronické peniaze prostredníctvom svojej pobočky alebo bez jej založenia a to na základe písomného oznámenia príslušn ého orgánu dohľadu tohto členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Z uvedeného tiež vyplýva, že zahraničné inštitúcie elektronických peňazí, ktoré majú svoje sídlo mimo územia EÚ, resp. ich pobočky v prípade, že majú záujem vydávať elektronické peniaze na území SR, musia požiadať o povolenie podľa tohto zákona. (transpozícia čl. 8 ods. 1 a č l. 10 ods. 7 smernice 2009/110/ES)

V odseku 14 sa určuje, že vydavatelia elektronických peňazí sa nesmú na úkor majiteľa elektronický ch peňazí odchyľovať od ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov. (transpozícia čl. 16 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 15 sa stanovuje zodpovednosť vydavateľa elektronických peňazí za správne vydanie, spätnú vý menu, ako aj bezpečné spravovanie elektronických peňazí.

V odseku 16 sa vymedzujú podmienky poskytovania zvýhodnení v súvislosti s vydanými elektronický mi peniazmi. Zakazuje sa poskytovanie úroku alebo akéhokoľvek iného zvýhodnenia naviazaného na obdobie držby elektronických peňazí. Ako príklad zákazu možno uviesť, že vydavateľ elektronických peňaz í nesmie poskytnúť úrok alebo iné zvýhodnenie za to, že majiteľ elektronických peňazí vlastní elektronické peniaze nepretržite napr. jeden rok. Uvedeným sa má zabezpečiť, aby sa elektronické peniaze vzhľadom na ich osobitý charakter v žiadnom prípade nezamieňali za pojem 'vklad' (a teda aby sa neposkytoval ani úrok z vkladu). Elektronické peniaze de-facto nahrádzajú peňažnú hotovosť a použ ívajú sa výlučne na vykonávanie platieb a nie ako prostriedok úspor. Na druhej strane ostatné zvýhodnenia, ktoré nesúvisia s obdobím držby elektronických peňazí, nie sú týmto ustanovením dotknut é a vydavateľ ich môže poskytovať. Ide napr. o zvýhodnenie v prípade, ak majiteľ drží elektronické peniaze nad rámec istého požadovaného minimálneho zostatku alebo ak majiteľ prekročí stanoven ý počet platieb elektronickými peniazmi a pod. (transpozícia čl. 12 smernice 2009/110/ES)

K § 81

V odseku 1 sa definuje inštitúcia elektronických peňazí ako regulovaná osoba so sídlom na území SR, ktorá je oprávnená na základe povolenia Národnej banky Slovenska vydávať elektronické peniaze buď v úplnom alebo v obmedzenom rozsahu. Tým sa pokračuje v členení inštitúcií elektronických pe ňazí na dve kategórie, nakoľko kategória s obmedzeným rozsahom vydávania a správy elektronických peňazí je použitá i v súčasnom znení zákona o platobných službách. (transpozícia č l. 2 ods. 1 a čl. 9 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

V odseku 2 sa stanovuje, že inštitúcia elektronických je okrem vydávania elektronických peňazí, ak to m á uvedené v povolení, oprávnená vykonávať aj tieto činnosti:

a) poskytovať všetky alebo len niektoré platobné služby, (nejde o platobné operácie súvisiace s elektronickými peniazmi),

b) poskytovať úvery súvisiace s platobnými operáciami (takýto úver sa však nesmie poskytovať z finančn ých prostriedkov, ktoré sú prijaté inštitúciou elektronických peňazí za ňou vydané elektronické peniaze); uver sa poskytuje podľa podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 5,

c) vykonávať prevádzkové služby alebo iné súvisiace pomocné služby, ktoré bezprostredne súvisia s vydávaním elektronických peňazí alebo s poskytovaním platobných služieb,

d) prevádzkovať platobné systémy,

e) vykonávať iné obchodné činnosti ako vydávanie elektronických peňazí.

(transpozícia čl. 6 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 3 je Národná banka Slovenska oprávnená požadovať od inštitúcie elektronických peňaz í založenie samostatnej inštitúcie, ak táto inštitúcia elektronických peňazí okrem vydávania elektronických peňazí vykonáva aj iné činnosti nesúvisiace s vydávaním elektronických peňazí a tieto činnosti narúšajú alebo môžu narušiť jej finančnú stabilitu alebo schopnosť orgánov dohľadu vykonávať nad ňou dohľad. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 smernice 2007/64/ES)

Ustanovením odseku 4 sa zakazuje inštitúcii elektronických peňazí prijímať vklady.

(transpozícia čl. 6 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 5 sa na inštitúciu elektronických peňazí vzťahujú, rovnako ako na platobnú inštitú ciu, povinnosti týkajúce sa zabezpečenia prijatých finančných prostriedkov v zmysle § 77 ods. 7 až 9. Pokiaľ ide o bezhotovostne prijaté finančné prostriedky, tie nemusí inštitúcia elektronických peňaz í zabezpečovať dovtedy, kým nie sú pripísané na jej platobný účet alebo jej inak sprístupnené. Inštitúcia elektronických peňazí si však musí plniť zabezpečovacie povinností najneskô r do piatich pracovných dní od vydania elektronických peňazí a postupovať tak, aby sa zabezpečila jej likvidita a minimalizácia prípadných rizík. (transpozícia čl. 7 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 6 sa zabezpečovacie ustanovenia v zmysle § 77 ods. 4, 7 až 9 rovnako vzťahujú aj na nakladanie s finančnými prostriedkami prijatými za účelom poskytovania platobných služieb, ktoré nesúvisia s činnosťou vydávania a správy elektronických peňazí. (transpozícia čl. 6 ods. 4 a č l. 7 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

V odseku 7 a 8 sa zakazuje inštitúcii elektronických peňazí vydávať elektronické peniaze prostrední ctvom iných osôb a ustanovuje sa, že inštitúcia elektronických peňazí môže poskytovať platobné služby aj v inom členskom štáte prostredníctvom agentov platobných služieb v zmysle § 75 , tý mto nie je dotknuté ustanovenie § 87 ods. 7. (transpozícia čl. 3 ods. 5 smernice 2009/110/ES)

Podľa odseku 9 môže inštitúcia elektronických peňazí, ktorej bolo udelené povolenie na vydá vanie elektronických peňazí v úplnom rozsahu, vydávať elektronické peniaze aj v iných členských štátoch prostredníctvom pobočky alebo bez pobočky za podmienok ustanovených v 87 ods. 7. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 25 smernice 2007/64/ES)

V odseku 10 sa dáva možnosť inštitúcii elektronických peňazí ponúkať a spätne vymieňať elektronické peniaze prostredníctvom osôb konajúcich v jej mene. (transpozícia čl. 3 ods. 4 smernice 2009/110/ES)

V odseku 11 sa dáva povinnosť inštitúcii elektronických peňazí písomne informovať Národnú banku Slovenska vopred o každej zmene prijatých opatrení v súvislosti so zabezpečovaním finančných prostriedkov prijatých za vydané elektronické peniaze a o vyhodnotení efektívnosti týchto zmien. (transpoz ícia čl. 3 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 70

Navrhovaným znením § 82 ods. 2 písm. a) sa stanovuje, že inštitúcia elektronických peňazí musí mať formu právnickej osoby – obchodnej spoločnosti, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka povinná vytvárať základné imanie, tzn. formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzen ým.

K bodu 71

Podmienkou udelenia povolenia na vydávanie elektronických peňazí je splatený peňažný vklad do základn ého imania inštitúcie elektronických peňazí výhradne v peňažnej forme. Navrhovaným znením § 82 ods. 2 písm. b) sa jeho výška znižuje na úroveň najmenej 350 tis. eur, na rozdiel od 1 milióna eur v zmysle pôvodnej smernice 2000/46/ES. (transpozícia čl. 4 smernice 2009/110/ES)

K bodu 72

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. c) zosúlaďuje s úpravou v ostatných prá vnych predpisoch v oblasti finančného trhu.

K bodu 73

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. d) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 pí sm. d), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 74

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. f) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 pí sm. f), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 75

Navrhovanou zmenou v § 82 ods. 2 písm. i) sa vyprecizovalo ustanovenie a závoreň dosiahol súlad s ustanovením pre platobnú inštitúcie podľa § 64 ods. 2 písm. i)

K bodu 76

Navrhovanou úpravou v § 82 ods. 2 písm. k) sa stanovuje, ako jedna z podmienok na udelenie povolenia na vydá vanie elektronických peňazí, povinnosť inštitúcie elektronických peňazí mať sídlo a ústredie na území SR.

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 2 písm. n) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 2 pí sm. o), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 78

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje ustanovenie s obdobným ustanovením pre platobné inštitúcie. Ukladá sa žiadateľovi splniť podmienku existencie funkčného systému na ochranu finančných prostriedkov používateľov platobných služieb podľa § 77 ods. 7 a 8 a taktiež splnenie ďalších podmienok podľ a § 64 ods. 2, ak inštitúcia elektronických peňazí, bude mať v povolení na vydávanie elektronických peňazí uvedené aj poskytovanie platobných služieb.

K bodu 79

Navrhovanou úpravou sa ustanovenie § 82 ods. 3 písm. b) zosúlaďuje s ustanovením § 64 ods. 3 pí sm. b), ktoré sa týka platobných inštitúcií.

K bodu 80

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú ustanovenia pre inštitúcie elektronických peňazí s platobnými inš titúciami. V nadväznosti na ustanovenie § 81 ods. 2 písm. a) sa ukladá žiadateľovi uviesť tie platobné služby, ktoré má v úmysle poskytovať popri vydávaní elektronických peňazí.

K bodu 81

Navrhnutou úpravou v § 82 ods. 4 písm. g) pre inštitúciu elektronických peňazí sa zosúladí toto ustanovenie s ustanovením pre platobnú inštitúciu podľa § 64 ods. 4 písm. g).

K bodu 82

Navrhovanou úpravou § 82 ods. 4 písm. i) dochádza k rozšíreniu povinnosti preukázať finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu inštitúcie elektronických peňazí aj osoby s kvalifikovanou účasťou.

K bodu 83

Žiadateľovi sa ukladá povinnosť predložiť opis opatrení prijatých na zabezpečenie finančný ch prostriedkov používateľov platobných služieb podľa § 77 ods. 7 a 8 v súlade s čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES. Ïalej je žiadateľ povinný predložiť opis prevádzkových činností, ktoré in štitúcia elektronických peňazí plánuje vykonávať pre tretiu osobu; možnosť poskytovať uvedené činnosti inštitúciou elektronických peňazí je jej daná prostredníctvom čl. 6 bod 1 pí sm. c) smernice 2009/110/ES.

K bodu 84

Dôvodom zmeny uvedenej v § 82 od. 8 je zachovanie jednotnosti postupu pri udeľovaní povolení podľa zákona o platobných službách v nadväznosti na § 64 ods. 8.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmenu navrhovanú v § 82 ods. 8.

K bodom 86 až 88

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa precizuje znenie ustanovenia.

K bodu 89

Navrhovaným novým odsekom 3 v § 84 sa dáva Národnej banke Slovenska právomoc odobrať povolenie inštitú cii elektronických peňazí v prípade, ak táto inštitúcia môže ohroziť stabilitu platobného systému. Jedná sa o zosúladenie s úpravou uvedenou v § 67 ods. 3 týkajúcou sa platobných inštitúci í, tzn. upravuje sa podmienka za splnenia ktorej zaniká povolenie na vydávanie a správu elektronických peňazí, a to na základe aplikačnej praxe pri vykonávaní dohľadu nad inými regulovanými subjektmi finančn ého trhu.

K bodu 90

K § 85

Navrhovaná úprava reguluje činnosť inštitúcie elektronických peňazí po udelení povolenia na vydá vanie elektronických peňazí. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu udeľuje predchádzajúci súhlas na vybrané právne úkony inštitúcie elektronických peňazí ako regulovanému subjektu podľa z ákona č. 747/2004 Z. z. Vydaním predchádzajúceho súhlasu sa sleduje dodržiavanie zákonom stanovených podmienok najmä pri zmene akcionárskej štruktúry a personálnych zmenách. Národná banka Slovenska predch ádzajúci súhlas nevydá, ak nie je splnená niektorá zo zákonom stanovených podmienok. Každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, ktorý bol vykonaný bez tohto súhlasu sa považ uje za neplatný. Z dôvodu prehľadu o uskutočnených zmenách je ustanovená informačná povinnosť voči Národnej banke Slovenska v lehote desiatich dní od dňa zápisu zmien v obchodnom registri, ku ktorý m vydala Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas. (transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice 2009/110/ES)

K bodu 91

Navrhovanou úpravou sa vkladajú nové § 85a až §85e.

K § 85a

Smernica 2009/110/ES vyžaduje, aby boli finančné prostriedky prijaté výmenou za elektronické peniaze vedené oddelene od finančných prostriedkov inštitúcie elektronických peňazí určených na iné obchodné činnosti. K tomu je potrebné vyžadovať vedenie obchodnej dokumentácie tomu zodpovedajúcim spô sobom. Ak ide o výkon dohľadu, pod ktorý inštitúcia elektronických peňazí spadá je nevyhnutné, aby inštitúcia elektronických peňazí viedla svoju obchodnú dokumentáciu tak, aby bolo možné jej obchodné činnosti sledovať a vykonávať nad nimi dohľad. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 19 smernice 2007/64/ES)

K § 85b

Inštitúcia elektronických peňazí, podobne ako aj iné finančné inštitúcie, ktoré sú regulovan é, má dodržiavať zákonom predpísanú minimálnu výšku vlastných zdrojov financovania. Na to je potrebné stanoviť povinnosť vlastné zdroje financovania vypočítavať, neustále sledovať ich výš ku a vypočítavať a sledovať požiadavku na vlastné zdroje financovania podľa aktuálne vykonávaného rozsahu svojich činností. Týmto sa sleduje nutnosť, aby inštitúcia elektronických peňazí kryla č asť svojich záväzkov aj zo zdrojov spoločnosti a nie len z cudzích zdrojov.

K odsekom 1 až 7

Vlastné zdroje inštitúcie elektronických peňazí musia byť na úrovni minimálne 2 % priemeru dlžný ch elektronických peňazí, nie však menej ako je základné imanie inštitúcie, t. j. 350 tis. eur. Ak však inštitúcia elektronických peňazí poskytuje aj platobné služby nesúvisiace s elektronický mi peniazmi, jej vlastné zdroje sa navýšia okrem vyššie spomínanej hodnoty aj o hodnotu vlastných zdrojov, ktorá sa vypočítava pre účely platobnej inštitúcie podľa § 72 ods. 2 a 3.

Taktiež sa zavádza nový pojem 'priemer dlžných elektronických peňazí', pričom ide o priemer celkovej sumy finančných záväzkov, ktoré vyplývajú z vydaných elektronických peňazí na konci každého kalendárneho dňa (čiže tých elektronických peňazí, ktoré má vydavateľ v správe na konci pracovného dňa), a to za obdobie predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov. Tento priemer vypočíta inštitúcia elektronických peňazí v prvý kalendárny deň každého kalendá rneho mesiaca a platí pre výpočet jej vlastných zdrojov na tento kalendárny mesiac.

Ak inštitúcia elektronických peňazí vydáva elektronické peniaze kratšie ako šesť mesiacov, urč í tento priemer na základe svojho obchodného plánu.

Ak inštitúcia elektronických peňazí poskytuje platobné služby nesúvisiace s vydávaním elektronick ých peňazí a ani so žiadnou inou jej činnosťou a priemer dlžných elektronických peňazí nie je vopred známy, určí sa jeho hodnota so súhlasom Národnej banky Slovenska ako odhad predpokladané ho objemu priemeru dlžných elektronických peňazí, získaný z dostupného časového radu údajov o dlžných elektronických peniazoch. Ak priemer dlžných elektronických peňazí nie je možné získa ť ani týmto spôsobom (ak napr. časové rady údajov nie sú dostatočne dlhé), určí sa jeho hodnota na základe schváleného obchodného plánu.

(transpozícia čl. 2 ods. 4 a čl. 5 ods. 1 až 5 smernice 2009/110/ES)

K odsekom 8 až 9

V zmysle smernice 2007/64/ES sa od inštitúcií elektronických peňazí, podobne ako aj od platobných inštit úcií vyžaduje, aby zostavovali svoju ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spolo čností a prípadne smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach a smernicou Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bá nk a iných finančných inštitúcií, čo je v súlade s niektorými ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Tak ako to vyplýva zo smernice 2007/64/ES, je potrebné, aby ročnú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku inštitúcie elektronických peňazí overoval audítor. Preto je dôležité vyžadovať od inštitúcie elektronických peňazí a od audítora predkladanie zodpovedajúcich informáci í a správ Národnej banke Slovenska na overenie a vykonanie dohľadu.

(transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 15 smernice 2007/64/ES)

K odsekom 10 až 16

Doplnenie týchto ustanovení sa navrhuje ich zjednotenie s ustanoveniami v zákonoch pre všetky subjekty finančn ého trhu regulované Národnou bankou Slovenska a stanovením obdobných povinností. Zároveň ustanovenia ohľadne audítorov dávajú dohľadu lepší nástroj na získavanie informácií od audítora, mož nosť ovplyvniť výber audítora v prípade zistenia prípadných nezrovnalostí a obmedzujú možnosť výberu audítora, ktorý nie je nezávislý od účtovnej jednotky aj v nadväznosti na ustanovenia zá kona 540/2007 o audítoroch.

K § 85c

Podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností sa navrhujú tak, aby sa nijakým spôsobom nenaruš ila kvalita vnútornej kontroly inštitúcie elektronických peňazí a schopnosť Národnej banky Slovenska sledovať dodržiavanie všetkých zákonných povinností z jej strany. V nadväznosti na smernicu 2007/64/ES s ú podmienky zverenia výkonu prevádzkových činností inštitúciou elektronických peňazí, podobne ako je tomu pri platobných inštitúciách, nadefinované tak, aby zverenie dôležitých prevádzkový ch činností vždy prebiehalo transparentne a aby sa v súlade so smernicou 2007/64/ES takýmto zverením nenarušili alebo nezmenili skutočnosti, ktoré boli podmienkou pre udelenie povolenia. (transpozícia č l. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 17 ods. 7 smernice 2007/64/ES). Ustanovenie § 85 o zverení prevádzkových činností tretej osobe obsahuje taktiež podmienky, ktoré je poskytujúci subjekt povinný dodr žiavať počas celej doby zverenia takýchto činnosti; na platobné inštitúcie sa vzťahuje obdobné ustanovenie uvedené v § 73.

K § 85d

V zmysle čl. 13 smernice 2007/64/ES, ktorý sa podobne ako na platobné inštitúcie uplatňuje aj na inštitú cie elektronických peňazí, sa zriaďuje zoznam inštitúcií elektronických peňazí, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný zoznam obsahuje údaje o inštitúciách elektronických peňazí, ktor ým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie, o zahraničných inštitúciách elektronických peňazí so sídlom na území iného členského štátu, ktoré sú oprávnené vydávať elektronické peniaze na území SR a o pobočkách inštitúcií elektronických peňazí a zahraničných inštitúcií elektronických peňazí. Súčasne sa v ňom uvádza aj rozsah platobných slu žieb, ktoré sú tieto subjekty oprávnené poskytovať. Tieto údaje sú verejne dostupné na internetovej stránke Národnej banky Slovenska. (transpozícia čl. 3 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na č l. 13 smernice 2007/64/ES)

K § 85e

Navrhnutým ustanovením § 85e sa upravuje riadenie rizík v inštitúcií elektronických peňazí, ktorých pripravenosť samotná inštitúcia elektronických peňazí preukazuje v rámci licenčné ho konania predložením príloh k žiadosti podľa § 82 ods. 4 písm. g), a to konkrétne dokladom o postupoch riadenia rizík. Týmto ustanovením sa pre inštitúciu elektronických peňazí bližšie špecifikuje povinnos ť ako má riadiť, monitorovať riziká a následne v prípade ich vzniku prijať účinné opatrenia na ich eliminovanie. V závislosti od primeranosti povahy, rozsahu a zložitosti poskytovaných služieb sa pre inš titúciu elektronických peňazí zavádza povinnosť zriadiť funkciu riadenia rizík.

K bodu 92

Navrhovaným znením § 86 ods. 1 sa stanovuje, že na inštitúcie elektronických peňazí sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré upravujú doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi.

K bodu 93

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 86 ods. 2 zákona o platobných službách v záujme zohľ adnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej ú nie.

Ïalej sa navrhovaným doplnením písmena k) v § 86 ods. 2 stanovuje, že ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky pri nakladaní s finančný prostriedkami, resp. pri zabezpečovaní finančných prostriedkov prijatých za vydané elektronické peniaze, môže uložiť vydavateľovi elektronických peňazí povinnosť prijať opatrenia na splnenie zabezpečovacích opatrení v zmysle § 77 ods. 7 až 9.

K bodu 94

Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť oprávnenie Národnej banky Slovenska zakázať platobnej inš titúcie poskytovať platobné služby, na ktoré nemá udelené povolenie. Keďže navrhovaným ustanovením nie je dotknutý odsek 2, takýto zákaz nebráni tomu, aby platobnej inštitúcii za nepovolené poskytovanie platobných služieb bola uložená sankcia.

K bodu 95

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 86 ods. 3.

K bodu 96

Dôvodom doplnenie navrhovanej zmeny v § 86 ods. 7 je jej absencia v zákone, preto bola táto úprava zrealizovan á prostredníctvom odkazu t.j. na právnu úpravu ako je uvedená pri platobných inštitúciách.

K bodu 97

Navrhovaným stanovením sa zjednotil pojem útvar vnútornej kontroly a v nadväznosti na zavedenie pojmu vedú ci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti sa toto ustanovenie vyprecizovalo.

K bodu 98

Navrhovaným znením § 86 ods. 9 sa dáva Národnej banke Slovenska možnosť pozastaviť výkon prá va zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení inštitúcie elektronických peňazí a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia inštitúcie elektronických peňazí osobe, ktorá konala bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, ak sa takýto súhlas v zmysle tohto zákona vyžaduje, alebo ak získala tento súhlas na základe nepravdivých údajov. Výkon týchto práv môž e Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie je na ujmu riadneho a obozretného podnikania inštitúcie elektronických peňazí. (transpozícia čl. 3 ods. 3 smernice 2009/110/ES).

K bodu 99

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa po vypustení odseku 10 v § 86 prečíslovávajú odseky.

K bodu 100

V navrhovanom odseku 17 sa navrhuje oprávniť Národnú banku Slovenska v prípade odôvodnené ho podozrenia na protiprávne konanie osoby a to spôsobom tu uvedeným.

V navrhovanom odseku 18 sa upravujú sankčné opatrenia, ktoré sa rozširujú aj na osoby, ktorým nebolo udelen é povolenie podľa tohto zákona a ktoré porušujú ustanovenia tohto zákona alebo súvisiacich predpisov. Týmto odsekom je Národná banka Slovenska oprávnená takto konajúcim osobám uložiť pokutu.

Doplnením odseku 19 sa zabezpečí, aby v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zá kona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie činností podľa tohto zákona, alebo na výkon dohľadu, zo stanov inštitúcie elektronických peňazí a z iných vnútorných predpisov alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaný m Národnou bankou Slovenska, mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu členovi štatutárneho orgánu inštitúcie elektronických peňazí, členovi dozornej rady inštitúcie elektronických peňazí a prokuristovi inštitúcie elektronických peňazí. Uloženie takejto pokuty má následne vplyv na dôveryhodnosť takejto osoby.

K odseku 20 v nadväznosti na doplnenie odseku 19 je nevyhnutné do zákona doplniť aj ustanovenie, v zmysle ktoré ho sa právoplatným uložením pokuty osoba podľa odseku 19 stane nedôveryhodnou, v dôsledku čoho, je inštitúcia elektronických peňazí povinná takúto osobu odvolať z funkcie. Doplnením tohto ustanovenia sa má zabezpečiť, aby v príslušných funkciá ch inštitúcie elektronických peňazí nepôso bili resp. neboli nominované osoby, ktoré nespĺňajú podmienku dôveryhodnosti.

K bodu 101

K § 87

Podstatou tohto bodu je v zmysle smernice 2009/110/ES ponechanie výnimiek, resp. oslobodenia niektorých osôb vydávaj úcich elektronické peniaze od plnenia požiadaviek kladených touto smernicou. Ide napr. o osoby, u ktorých je vydávanie elektronických peňazí následok inej hlavnej činnosti, ktorou primárne nie je 'elektronicko-pe ňažná činnosť', najmä ak ide o činnosť mobilných sietí a mobilných operátorov, pričom sa tu reaguje na technologický rozvoj v oblasti telekomunikácií. (transpozícia čl. 9 smernice 2009/110/ES)

K odsekom 1 a 2

Na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňaz í v obmedzenom rozsahu sa vzťahujú kvantitatívne obmedzenia týkajúce sa vydaných elektronických peňazí jednému majiteľovi, kedy maximálna čiastka uložená na platobnom prostriedku alebo platobnom úč te majiteľa, kde sú uložené elektronické peniaze nesmie presiahnuť 150 eur, a tiež priemeru dlžných elektronických peňazí, ktorý nesmie prekročiť hranicu 5 miliónov eur. Pokiaľ ide o žiadosť o udelenie povolenia, vzťahujú sa na takúto inštitúciu osobitné ustanovenia tohto zákona.

(transpozícia čl. 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

K odseku 3

V tomto odseku sa vymedzujú ustanovenia, ktoré sa na inštitúciu elektronických peňazí podľa § 81 ods. 1 písm. b) nevzťahujú.

K odsekom 4 až 6

Inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu môže okrem vydávania elektronických peňazí vykonávať aj iné činnosti v zmysle § 81 ods. 2, ak ich má uvedené v povolení. Avšak pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb nes úvisiacich s elektronickými peniazmi, tie môže táto inštitúcia poskytovať len v súlade s podmienkami pre výnimky pre poskytovanie platobných služieb podľa smernice 2007/64/ES a to tak, ž e priemer z celkovej sumy platobných operácií za posledných dvanásť mesiacov vrátane každého agenta platobných služieb, za ktorého činnosť nesie plnú zodpovednosť, nepresahuje 3 milióny eur za mesiac, pri čom táto požiadavka sa posúdi na základe celkovej sumy platobných operácií predpokladanej v podnikateľskom pláne, so zohľadnením pripomienok Národnej banky Slovenska. Jednou z podmienok je, že táto inštit úcia elektronických peňazí nesmie vydávať elektronické peniaze alebo poskytovať platobné služby v inom členskom štáte. (transpozícia čl. 9 ods. 1 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na č l. 26 smernice 2007/64/ES a čl. 9 ods. 3 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 ods. 9 a čl. 25 smernice 2007/64/ES)

K odsekom 7 až 9

Inštitúcia elektronických peňazí, ktorá ma udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu je povinná dodržiavať všetky zákonné podmienky a informovať Národnú banku Slovenska o všetkých zmenách podmienok, ktoré sa týkajú odsekov 1 až 3 a raz mesačne podať Ná rodnej banke Slovenska správu o priemere vydaných elektronických peňazí (ak Národná banka Slovenska nerozhodne o termíne podania správy inak). Ak sa zmenia vyššie uvedené podmienky natoľko, že ich inštitú cia prestane plniť alebo ich už viac nemôže plniť, je do 30 dní povinná požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vydávanie elektronických peňazí v úplnom rozsahu, v opačnom prí pade nemôže pokračovať vo vydávaní elektronických peňazí. V tomto prípade je táto inštitúcia povinná do 30 dní od ukončenia vydávania elektronických peňazí zabezpečiť spätnú vý menu všetkých ňou vydaných elektronických peňazí. (transpozícia čl. 9 ods. 5 a 6 smernice 2009/110/ES)

K odseku 10

Zahraničná inštitúcia elektronických peňazí vydávajúca elektronické peniaze v obmedzenom rozsahu nesmie na území SR vydávať elektronické peniaze a ani poskytovať platobné služby. (transpozícia čl. 9 ods. 3 smernice 2009/110/ES v nadväznosti na čl. 10 ods. 9 a čl. 25 smernice 2007/64/ES)

K bodu 102

V súvislosti s poskytovaním platobných služieb podľa § 81 ods. 2 inštitúciou elektronických peň azí sa vyprecizovalo ustanovenie § 89 ods.1.

K bodu 103 a 105

Legislatívno-technická zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.

K bodu 104

Navrhnutou zmenou v § 96 ods. 1 písm. b) sa zabezpečí súlad pre platobnú inštitúcie s inštitú ciou elektronických peňazí v časti preukazovania dokladov na základe opatrenia, ktoré vydá Národná banka Slovenska.

K bodu 106

Navrhovaným doplnením v § 96 ods. 1 písm. h) sa dosiahne súlad s ustanovením § 96 ods. 1 písm. c). Uvedené ustanovenia sú splnomocňovací mi ustanoveniami k opatreniu o predkladaní výkazov platobnými inštitúciami a inštitúciami elektronických peňazí. Rozsah prekladaných výkazov má byť pre oba typy inštitúcií obdobný

K bodu 107

K § 97a

K odseku 1 a 2

Navrhovaná právna úprava bližšie rozpracováva ustanovenia smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľ ade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES. V návrhu sa kladie dôraz na bližšie š pecifikovanie ohraničenia či limitovania obmedzených sietí tým, že sa kladie dôraz hlavne na zmluvné väzby limitovaného poskytovateľa s konečným počtom vymenovaných poskytovateľov služ ieb alebo tovarov, alebo na zmluvne vymedzený vymenovaný druh tovarov. Obmedzenú sieť si vytvorí limitovaný poskytovateľ podľa svojho podnikateľského zámeru. Účelom ustanovenia je eliminovať prvky rozpí navosti v obmedzených sieťach, v dôsledku existencie ktorých by tieto siete fakticky prestali byť obmedzenými sieťami a limitovaný poskytovateľ by mal požiadať NBS o vydanie povolenie na výkon č innosti poskytovania platobných služieb alebo vydávania a správy elektronických peňazí. Zásadný rozdiel medzi limitovaným poskytovateľom a licencovaným poskytovateľom je v rozsahu sietí, v ktorých poskytuj ú svoje služby. Limitovaný poskytovateľ nepotrebuje povolenie od NBS len preto, lebo svoje služby poskytuje v obmedzenej sieti. Toto ustanovenie je potrebné chápať v neoddeliteľnej väzbe na § 97a tohto zákona.

K odseku 3

Za účelom nepretržitého zachovania charakteru obmedzenej siete sa limitovanému poskytovateľovi ukladá povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska aj ďalšie informácie, ktoré môžu mať za následok zmenu obmedzenej siete v zmysle straty jej pôvodnej ohraničenosti.

K odseku 4

Za účelom nepretr žitého dodržiavania podmienok pre obmedzené siete sa ukladá limitovanému poskytovateľovi povinnosť, aby skončil využívanie platobných prostriedkov na poskytovanie platobných služieb a na využívanie peňa žnej hodnoty uchovávanej elektronicky v taxatívne vymenovaných prípadoch a súčasne je povinný bezodkladne o tom informovať Národnú banku Slovenska.

K odseku 5

Za účelom zachovania aktuálnych údajov evidovaných v Národnej banke Slovenska sa ukladá limitované mu poskytovateľovi povinnosť pravidelne s polročnou periodicitou nahlásiť Národnej banke Slovenska zmenu už sk ôr oznámených údajov.

K odseku 6

Za účelom šetrenia nákladov a dosiahnutia efektívnej komunikácie sa ustanovuje, že vzájomná komunik ácia prebieha a údaje sa do NBS predkladajú v písomnej podobe prostredníctvom elektronickej adresy NBS a limitovaného poskytovateľa. Zodpovednosť za správnosť údajov nesie limitovaný poskytovateľ.

K odseku 7

Za účelom nepretržitého dodržiavania podmienok pre obmedzené siete sa ustanovuje NBS oprávnenie overiť údaje nahlásené limitovaným poskytovateľom priamo na mieste u limitovaného poskytovateľa a požadovať ďalšie informácie a súčinnosť limitovaného poskytovateľa pri overovaní nahlásených ú dajov. Na tieto úkony sa rovnako vzťahujú konkrétne vymedzené ustanovenia zákona o dohľade.

K odseku 8

Za porušenie alebo opakované porušenie oznamovacej povinnosti limitovaného poskytovateľa môže NBS uložiť predpísan ú sankciu.

K bodu 108

Legislatívno-technická zmena v § 98 ods.4., ktorou sa rozšírila informačná povinnosť Ná rodnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky o poskytovanie údajov aj o vydávaní elektronických peňazí.

K bodu 109

Navrhovaným vložením nových odsekov 5 a 6 v § 98 sa stanovuje informačná povinnosť Ná rodnej banky Slovenska voči Európskej komisii pokiaľ ide o povolenia udelené zahraničným inštitúciám elektronických peňazí so sídlom mimo územia EÚ pre zriadenie ich pobočky v SR a pokiaľ ide o inštitúcie elektronických peňazí, ktorým bolo udelené povolenie na vydávanie elektronických peňazí v obmedzenom rozsahu, vr átane informácií o ich počte a sume dlžný ch elektronických peňazí vydaných podľa stavu k 31. decembru každého kalendárneho roka. (transpozícia čl. 8 ods. 2 a čl. 9 ods. 9 smernice 2009/110/ES)

K bodu 110

Navrhnutým ustanovením sa spresnilo ustanovenie § 98 ods. 7 o pridelenie identifikačného kódu Ná rodnou bankou Slovenska pre poskytovateľa platobných služieb a prevádzkovateľa platobného systému.

K bodu 111

Navrhovaným vložením nového § 101a (odseky 1 až 5) sa stanovujú prechodné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov ktoré boli upravené podľa predpisov účinný ch do 30 novembra 2011, a to v prípade inštitúcií elektronických peňazí vydávajúcich elektronické peniaze na základe povolenia na vydávanie elektronických peňazí v úplnom, ako aj v o bmedzenom rozsahu. (transpozícia čl. 18 smernice 2009/110/ES).

Odsekom 6 sa upravuje prechodné obdobie pre limitovaných poskytovateľov do 31. decembra 2011 na plnenie svojich oznamovacích povinností voči NBS.

K bodu 112

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotného pojmu 'webového sídla' v celom návrhu zákona.

K bodu 113

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotných pojmov listinná podoba a elektronická podoba v celom návrhu zákona.

K bodu 114

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Z dôvodu aplikač nej praxe pri vydávaní povolení na činnosť, danie ustanovení o bankových činnostiach do súladu do ad 1 s ustanoveniami smernice EP a Rady 2006/48/ES o vzájomnom uznávaní povolených bankových činností a ad 2 so zákonom č. 186/2009 Z. z.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením v § 2 ods. 2 sa rozširuje rozsah činností, ktoré môže banka vykonávať , ak ich má uvedené v bankovom povolení o vydávanie a správu elektronických peňazí. (transpozícia čl. 20 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 3 a 5

Touto úpravou sa zabezpečí, aby výkon sprostredkovania vo vzťahu k činnostiam iným, ako sú vlastné finančné slu žby spadali pod ustanovenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá bude mať zá ujem vykonávať činnosť finančného sprostredkovania podľa vyššie uvedeného zákona bude musieť požiadať Národnú banku Slovenska o povolenie resp. registráciu.

K bodu 4

K písmenu o): transpozícia článku 1, bodu 1 písm. b) smernice 2010/76/EÚ (doplnenie čl. 4 o bod 49. v smernici 2006/48/ES). Doplňuje sa definícia pojmu dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. Podľa článku 3 smernice 2010/76/EÚ má byť toto ustanovenie transponované k termínu 31.12.2010, ale nakoľ ko sa vzťahuje na ustanovenia o týkajúcich sa zásad odmeňovania, ktoré majú byť transponované k 1.1.2011, bez transpozície tohto ustanovenia nemôžu byť tieto ustanovenia plne transponované. Dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia majú byť zohľadňované pri zavádzaní a uplatňovaní zásad celkového odmeňovania (porovnaj bod 23. oddielu 11 v prílohe V smernice 2006/48/ES v znení smernice 2010/76/E Ú). V zmysle znenia tejto definície, sa pod dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia nerozumejú pôžitky, ktoré zamestnanec získava na základe podnikového systému dôchodkového zabezpeč enia, ale ako osobitné dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú nad rámec podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, a ktoré sú obsiahnuté v rámci balíka pohyblivej zlož ky odmeny.

K písmenu p): zavádza sa nový pojem 'zásady odmeňovania', preto je potrebné ho genericky definovať.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v prepočte na aktuálnu menu Slovenskej republiky.

K bodu 7

Hoci je banka oprávnená na základe bankového povolenia poskytovať platobné služby ako aj vydávať elektronické peniaze, v rámci licenčného procesu sa vôbec neskúmajú podmienky na výkon týchto č inností, tak ako v prípade keď chce banka poskytovať investičné služby podľa zákona o cenných papieroch (§ 7 ods. 2 písm. m). Súčasné znenie zákona o bankách a zákona o platobných službá ch neobsahuje prepojenie medzi týmito dvoma zákonmi vo vzťahu k skúmaniu podmienok pre poskytovanie platobných služieb a vydávanie elektronických peňazí bankou, z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie vyššie uvedených ustanovení.

K bodu 8

Navrhuje sa doplniť podmienky, ktoré je potrebné splniť na udelenie alebo rozšírenie bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankový ch činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky. Ide o analogické ustanovenie aké pre banky so sídlom na Slovensku obsahuje čl. II bod 7 predloženého návrhu novely.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10

Transpozícia článku 1, bodu 3 smernice 2010/76/ES (čl. 22 ods. 1 smernice 2006/48/ES). Do povinností banky v oblasti opatrení v riadení sa doplňujú politika a postupy (zásady) odmeňovania.

K bodu 11

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 12

Doplnenie písmena f) a g) do § 23 ods. 9 umožní transpozíciu väčšiny ustanovení obsiahnutých v Pr ílohe I bodu 1 smernice 2010/76/ES (Príloha V nový oddiel 11. Politiky odmeňovania smernice 2006/48/ES) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Voľba implementácie prevažnej časti ustanovení Prílohy V, nové ho oddielu 11 formou opatrenia NBS sa navrhuje z dôvodu rozsahu zásad odmeňovania.

K bodu 13

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 14

Doplnením prvej vety ustanovenia § 24 ods. 3 sa rozširujú povinnosti členov štatutárneho orgánu banky o úlohy v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. c) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/74/ES.

K bodu 15

Doplnením ustanovenia § 24 ods. 4 sa rozširujú povinnosti členov dozornej rady v oblasti všeobecných zá sad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. d) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prílohy 1 smernice 2010/76/ES.

K bodu 16

Pred ú činnosťou zákona č. 46/2011 Z. z. banky zaraďovali svoje pohľadávky voči iným bankám a zahraničným bankám so sídlom v členskom štáte do výpočtov majetkových angažovaností po uplatnení rizikovej váhy 20 %. Podľa platného zákona sa teda limit angažovaností voči takýmto osobám banke päťnásobne sprísnil. Uvedenou úpravou sa zabezpečí plynulejší prechod na takto sprísnené pravidlo obmedzovania rizika koncentrácie na strane banky tým, že sa umožní na základe individulálnej žiadosti banke niektoré pohľadávky zo svojich angažovaností a teda z plnenia limitov angažovaností vypustiť, najmä za splnenia podmienky, aby takáto pohľadávka bola vykazovaná voči osobe, ktorá je viazaná povinnosťami zhodnými v danej oblasti ako upravuje tento zákon, a je členom skupiny, nad ktoru je vykoná vaný dohľad na konsolidovanom základe podľa pravidiel zhodných s tými, ako upravuje tento zákon.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v § 33e.

K bodu 18

Transpozícia Prílohy I, bod 5 písm. b), podbod iii) (Príloha XII časť 2 nový bod 15 smernice 2006/48/ES). Doplňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií z oblasti odmeňovania v bankách.

K bodu 19

Ide o legislatívnotechnické spresnenie (prečíslovanie chybného odkazu).

K bodu 20 až 25

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v prepočte na aktuálnu menu Slovenskej republiky.

K bodu 26 a 27

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 28

Posudzovanie modelov pre výpočet kapitálových požiadaviek si vyžaduje osobitný postup v konaní, pre ktorý nepostačujú inštitúty, ktoré je možné využiť podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä z dôvodu, že v týchto prípadoch Národná banka Slovenska participuje na skupinovom posudzovaní týchto modelov podľa § 47 zákona o bankách. Preto je potrebné stanoviť špecifický postup posudzovania modelov pre výpočet kapitálových požiadaviek v konaniach, ktoré Národná banka Slovenska vedie na žiadosť účastníka konania, v tomto prípade banky. Vzhľ adom na tento osobitný proces, ktorý sa vyžaduje len v bankovom sektore, sa táto úprava navrhuje v zákone o bankách a nie v zákone o dohľade, v záujme zachovania jednotnosti procesných postupov.

K bodu 29

K odsekom 1 a 2

Banková činnosť uvedená podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. zákon o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 483/2001 Z.z.') nie je dostatočná na obsiahnutie novej smernicou (2009/110/ES) zavedenej bankovej činnosti vydávanie a správa elektronických peňazí. Dô vodom nemožnosti subsumovania bankovej činnosti vydávanie a správa elektronických peňazí pod bankovú činnosť 'poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie' je zmena v zákone č . 483/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z.. Spomenutou novelou sa v zákone č. 483/2001 Z.z. banková činnosť v § 2 ods. 2 písm. a) 'tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody pe ňažných prostriedkov (ďalej len "platobný styk a zúčtovanie")' nahradila bankovou činnosťou 'poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie' a súčasne došlo k ďalšej zmene v tomto zá kone, ktorou sa vypustilo ustanovenie v § 2 ods. 2 písm. g) 'vydávanie a správu platobných prostriedkov, 4)', ktorá v sebe zahàňala aj vydávanie elektronických peňazí v zmysle § 31 ods. 2 zákona č . 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z.z.. Vzhľadom na to, že sa táto banková činnosť vypustila a zároveň sa aktuálne zavádza nová banková činnosť 'vydávanie a správa elektronických pe ňazí' na základe transpozície článku 20 smernice 2009/110/ES je potrebné, aby bola uvedená v bankovom povolení. Z tohto dôvodu, sa v prípade záujmu bánk poskytovať novú bankovú činnosť 'vyd ávanie a správa elektronických peňazí' zavádza povinnosť požiadať o doplnenie tejto činnosti do bankového povolenia. Týmto, sa táto banková činnosť ako samostatná činnosť, stane prá vne exaktnejšou a nezameniteľnou.

K odsekom 3 a 4

Prechodné ustanovenia ukladajú bankám povinnosť upraviť existujúce právne vzťahy medzi bankou a jej zamestnancami ako aj s osobami, ktoré pre ňu vykonávajú činnosť na inom ako pracovnoprávnom základe. Uvedená zákonná povinnosť by umožnila bankám realizovať zmeny v pracovnoprávnych vzťahov.

K odseku 5

Navrhovaná úprava je usmernením, čo je potrebné rozumieť pod pojmom úverová inštitúcia a zahrani čná úverová inštitúcia v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava vyplývajúca zo zmien v prílohe.

K bodu 32

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných služb ách a o zmene a doplnení zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

K písmenu u): transpozícia článku 1, bodu 1 písm. b) smernice 2010/76/EÚ (doplnenie čl. 4 o bod 49. v smernici 2006/48/ES). Doplňuje sa definícia pojmu dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. Podľa článku 3 smernice 2010/76/EÚ má byť toto ustanovenie transponované k termínu 31.12.2010, ale nakoľ ko sa vzťahuje na ustanovenia o týkajúcich sa zásad odmeňovania, ktoré majú byť transponované k 1.1.2011, bez transpozície tohto ustanovenia nemôžu byť tieto ustanovenia plne transponované. Dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia majú byť zohľadňované pri zavádzaní a uplatňovaní zásad celkového odmeňovania (porovnaj bod 23. oddielu 11 v prílohe V smernice 2006/48/ES v znení smernice 2010/76/E Ú). V zmysle znenia tejto definície, sa pod dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia nerozumejú pôžitky, ktoré zamestnanec získava na základe podnikového systému dôchodkového zabezpeč enia, ale ako osobitné dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, ktoré sú nad rámec podnikového systému dôchodkového zabezpečenia, a ktoré sú obsiahnuté v rámci balíka pohyblivej zlož ky odmeny.

K písmenu t): zavádza sa nový pojem 'zásady odmeňovania', preto je potrebné ho genericky definovať.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa § 53a o nový odsek 5, kde sa vyšpecifikovalo toto ustanovenie za podmienok tu uvedených o možnosť Národnej banky Slovenska byť sprostredkovateľom výplaty výnosov a istiny cenn ých papierov, ktoré sú predmetom záložného práva.

K bodu 3

Zmenou ustanovenia v § 54 ods. 7 sa v úzkej nadväznosti na zmenu v § 77 ods. 2 zákona o platobných službách umo žňuje obchodníkovi s cennými papiermi len v rámci udelenej a v povolení uvedenej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o cenných papieroch vykonávanie činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o cenný ch papieroch aj bez naviazania na investičné služby. O vykonávaní bezhovotovostných obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene bez naviazania na investičné činnosti obchodník s cenný mi papiermi informuje Národnú banku Slovenska prostredníctvom oznámenia.

K bodu 4

Transpozícia článku 1, bodu 3 smernice (čl. 22 ods. 1 smernice 2006/48/ES) v spojení s člá nkom 34 smernice 2006/49/ES. Do povinností obchodníka s cennými papiermi v oblasti opatrení v riadení sa doplňujú politika a postupy (zásady) odmeňovania.

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 5

Doplnením textu § 71d ods. 2 sa rozširujú povinnosti členov štatutárneho orgánu obchodníka s cenný mi papiermi, prípadne jeho dozorného orgánu, o úlohy v oblasti všeobecných zásad odmeňovania, čím sa transponuje bod 23 písm. c) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prí lohy 1 smernice 2010/74/ES.

Transpozícia bodu 23 písm. d) oddielu 11 prílohy V smernice 2006/48/ES v zmysle bodu 1. prí lohy 1 smernice 2010/76/ES.

K bodu 6

Doplnenie odseku 4 do § 71d umožní transpozíciu väčšiny ustanovení obsiahnutých v Prílohe I bodu 1 smernice 2010/76/ES (Príloha V nový oddiel 11. Politiky odmeňovania smernice 2006/48/ES) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Voľba implementácie prevažnej časti ustanovení Prílohy V, nového oddielu 11 formou opatrenia NBS sa navrhuje z dôvodu rozsahu zásad odmeňovania.

K bodu 7

K § 71dd:

Transpozícia ustanovenia prílohy V oddielu 11., bodu 24. smernice 2006/48ES v znení smernice 2010/76/EÚ.

K bodu 8

Transpozícia Prílohy I, bod 5 písm. b), podbod iii) (Príloha XII časť 2 nový bod 15 smernice 2006/48/ES), v spojení s článkom 39 smernice 2006/49/ES. Doplňujú sa požiadavky na zverejňovanie informácií z oblasti odmeňovania v obchodníkoch s cennými papiermi.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa § 107 dopĺňa nových odsekom 13, ktorý je dôsledkom zmeny v § 53 a kde sa navrhuje doplniť nový odsek 5.

K bodu 10

Prechodné ustanovenia ukladajú obchodníkom s cennými papiermi povinnosť upraviť existujúce právne vzť ahy medzi obchodníkom s cennými papiermi a jeho zamestnancami ako aj s osobami, ktoré pre neho vykonávajú činnosť na inom ako pracovnoprávnom základe. Uvedená zákonná povinnosť by umožnila obchodníkom s cennými papiermi realizovať zmeny v pracovnoprávnych vzťahov.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K ustanoveniam článku IV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. a) úvodnej vety zákona o dohľ ade nad finančným trhom v záujme spresnenia a harmonizácie terminológie medzi navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad § 6 ods. 2 písm. d) a § 44 písm. b) zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o dohľade nad finančn ým trhom v záujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoloč enstva do práva Európskej únie.

K bodu 3

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. e) zákona o dohľade nad finančný m trhom v záujme zohľadnenia povinností Národnej banky Slovenska (ako národného/vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike) spolupracovať a vymieňať si informácie s úč astníkmi novovytvoreného Európskeho systému finančného dohľadu, ktorého úlohou je zabezpečovať dohľad nad finančným systémom v rámci Európskej únie. Pritom vzájomnú spoluprácu a vý menu informácií medzi účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu vrátane národných/vnútroštátnych orgánov dohľadu nad finančným trhom v členských štátoch EÚ predpokladá napríklad aj čl. 1 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu P a Rady (EÚ) č. 1092/2010.

K bodu 4

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 4, ktorá je zavedená pri ustanovení § 2 ods. 3 z ákona o dohľade, a to vzhľadom na skutočnosť, že zákon o rozhodcovskom konaní bol viackrát novelizovaný a že zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) bol nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5

Navrhovanou zmenou v § 3 od. 5 sa rozširuje účel použitia informácií osobám uvedeným v tomto ustanovení.

K bodu 6

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o dohľade nad finančný m trhom v záujme zohľadnenia povinností Národnej banky Slovenska (ako národného/vnútroštátneho orgánu dohľadu nad finančným trhom) v rámci novovytvoreného Európskeho systému finančného dohľadu.

K bodu 7

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 6 a zároveň doplnenie § 8 o nový odsek 1 obsahujúci presné vymedzuje začatia výkonu dohľadu na mieste, teda kľúčový moment pre uplatňovanie oprávnení a plnenie povinností týkajúcich sa výkonu dohľadu na mieste pri dohľ ade nad finančným trhom, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu a ich činnosťou. Zárove ň sa navrhuje čiastková legislatívna úprava § 6 vzhľadom na navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1.

K bodu 8

Navrhuje sa čiastkové legislatívne vyprecizovanie ustanovení § 7 ods. 2 a § 14 ods. 3 zákona o dohľ ade v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (sektoroch) finančného trhu.

K bodu 9

Navrhovaná úprava § 7 odseku 4 zákona o dohľade vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe v zá ujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkaj ú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podlieha ť dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľ adu nad dohliadanými subjektmi (vrátane eliminovania účelového odďaľovania postupu pri dohľadoch na mieste a vyhotovovania protokolov o dohľadoch na mieste). Práva dohliadaných subjektov nebudú dotknuté, keďž e uplatnená námietka zaujatosti sa nadriadenému zamestnancovi, respektíve bankovej rade musí predložiť na rozhodnutie o dôvodnosti námietky ešte pred vyhotovením protokolu a skončením dohľadu na mieste. Navrhnut á úprava § 7 ods. 5 sa do určitej miery inšpirovala aj analogickými zákonnými úpravami o námietkach zaujatosti, napríklad v ustanovení § 16 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorší ch predpisov.

K bodu 10

Navrhovanou zmenou sa do zákona vkladá do § 8 nový odsek 1, ktorý upravuje dohľad na mieste a povinnosti osoby poverenej výkonom dohľadu.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa vyprecizovalo ustanovenie § 8 ods. 2 písm. c)

K bodu 12

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava § 8 ods. 3 písm. a) [pôvodného § 8 ods. 2 písm. a)], ktorou sa zohľadňuje navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 13

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie § 8 ods. 3 písm. d) tak, aby sa zohľ adnilo aktuálne znenie ustanovenia § 10 ods. 1 písm. e), podľa ktorého súčasťou protokolu o vykonanom dohľade môžu byť aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, čí m sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 14

Navrhuje sa čiastkové legislatívne spresnenie § 9 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom, ktor ým sa zohľadňuje navrhované doplnenie § 8 o nový odsek 1 a zároveň prečíslovanie § 8 doterajších odsekov.

K bodu 15

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie § 9 ods. 3 písm. c) zákona o dohľ ade nad finančným trhom tak, aby pri dohľade na mieste bolo do protokolu obligatórne zaznamenávané aj prípadné odopretie účasti na prerokovaní protokolu a prednesené dôvody odopretia tejto účasti, čí m sa prispieva k transparentnému zdokumentovaniu postupu pri dohľade na mieste v prípadne odopretia účasti na prerokovaní protokolu.

K bodu 16

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje čiastkové doplnenie ustanovení § 10 ods. 1 písm. a) a § 27 ods. 5 o identifikačných údajoch dohliadaného subjektu uvádzaných v protokole o vykonanom dohľ ade a tiež v rozhodnutiach NBS vydaných vo veciach dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou v § 10 ods. 1 písm. e) sa dopĺňa protokol o vykonanom dohľade na mieste o ďalšie skutočnosti, ktoré môžu byť jeho obsahom.

K bodu 18

Legislatívno-technická úpravou sa vyprecizovali ustanovenia § 10 ods. 3 a § 17 ods. 7.

K bodu 19

Na základe poznatkov z praxe sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 10 ods. 4 o charakteristiku čiastkové ho protokolu a priebežného protokolu, pričom sa zohľadňujú ustanovenia iných zákonov o čiastkových protokoloch a priebežných protokoloch, napríklad ustanovenia § 245 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 20

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných diskrepanci í pri výkone dohľadu sa do § 10 navrhuje doplniť nový odsek 6 tak, aby vo všetkých oblastiach (segmentoch) finančného trhu bolo zabezpečené jednotné posudzovanie zistenia nedostatkov v činnosti dohliadaný ch subjektov uvádzaných v protokoloch o dohľade na mieste, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančné ho trhu. Navrhnuté znenie § 10 nového odseku 6 zákona o dohľade je kompatibilné s obdobnými zákonnými úpravami v oblasti finančného trhu, napríklad v ustanovení § 106 ods. 6 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 21

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou k odkazu 25, ktorá je zavedená pri ustanovení § 12 ods. 1 zákona o dohľade, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že zákon o platobnom styku (zákon č. 510/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) bol nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 22

Navrhovaná úprava § 14 odseku 5 zákona o dohľade vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe v zá ujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkaj ú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podlieha ť dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľ adu nad dohliadanými subjektmi (vrátane eliminovania účelového odďaľovania postupu pri konaniach a vydávania rozhodnutí vo veciach dohľadu). Práva účastníkov konaní nebudú dotknuté, keďže uplatnen á námietka zaujatosti sa nadriadenému zamestnancovi, respektíve bankovej rade musí predložiť na rozhodnutie o dôvodnosti námietky ešte pred rozhodnutím a skončením konania vo veci samej. Navrhnutá úprava § 14 ods. 5 sa do určitej miery inšpirovala aj obdobnými zákonnými úpravami, napríklad v ustanovení § 16 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

Navrhuje sa čiastočné legislatívne spresnenie § 15 ods. 1 zákona o dohľade v záujme harmonizá cie aktuálneho znenia navzájom súvisiacich ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu.

K bodu 24

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie § 16 odseku 5 zákona o dohľade v zá ujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančn ých inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu.

K bodu 25

Navrhovanou zmenou sa do § 18 ods. 3 dopĺňa veta, ktorá má spresňujúci charakter pre celý odsek 3.

K bodu 26

Navrhuje sa do § 18 doplniť odsek 15, ktorý je ustanovením o údajoch na doručenke.

K bodu 27

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa do § 19 zákona o dohľade navrhuje doplniť nový odsek 4 (ktor ý sa týka objektívnych lehôt), a to v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií pri výkone dohľadu a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinné ho výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivý ch oblastiach (sektoroch) finančného trhu. Navrhnutá úprava § 19 ods. 4 sa do určitej miery inšpirovala aj obdobnými zákonnými úpravami, napríklad v ustanovení § 109 ods. 13 zákona č. 513/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 28

Navrhovanou zmenou sa vyprecizovalo ustanovenie § 21 ods. 1 písm. a).

K bodu 29

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava § 25 odseku 3 zákona o dohľade tak, aby vydan é predbežné opatrenie bolo zrušené nielen vtedy, keď pominie dôvod jeho vydania (čo obsahuje doterajšia zákonná úprava), ale zmenia sa pomery tak, že predbežné opatrenie už nie je potrebné ani účeln é (napríklad ak medzičasom bolo vydané v porovnateľnom alebo širšom rozsahu súdne predbežné opatrenie, prípadne dotknutý subjekt sa dostal do konkurzu alebo reštrukturalizácie).

K bodu 30

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť § 26 tak, aby sa v prípade rozhodnutí o za stavení konania prispelo k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 31 a 32

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie § 33 odseku 2 zákona o dohľade v záujme zoh ľadnenia navzájom súvisiacich zákonov a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych prá vnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava spočívajúca vo vyprecizovaní ustanovenia § 35 ods. 2, a to doplnením slova 'podoba'.

K bodu 34

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovení § 36 ods. 1 zákona o dohľade v zá ujme harmonizácie týchto s navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad s § 1 ods. 1 písm. c) a § 13 až 17 zákona č. 186/2009 Z. z. o finanč nom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, § 20 a 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 35

Uvedenou zmenou sa navrhuje vyšpecifikovať ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a).

K bodu 36

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 6 druhej vety zákona o dohľade v zá ujme spresnenia a harmonizácie tohto ustanovenia s navzájom súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov v oblasti finančného trhu, napríklad s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. a) zákona o bankách.

K bodom 37 až 42

Na zá klade poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava ustanovení § 40 odsekov 2, 3, 4, 6, 7 a 8 zákona o dohľade, ktoré obsahujú zákonnú reguláciu pre určovanie ročných príspevkov dohliadaný ch subjektov finančného trhu (tzv. nepaušalistov) tak, aby sa zabezpečila vyššia miera objektívnosti a vyváženosti výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov finančného trhu a zároveň optimalizácia nákladového zaťaženia dohliadaných subjektov finančného trhu, a to v závislosti od veľkosti jednotlivých dohliadaných subjektov. Pritom sa navrhuje zrušiť maximálny pevný (absolútny ) limit výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov (tzv. nepaušalistov) a zachovať doterajší pomerný maximálny limit výšky ročných príspevkov dohliadaných subjektov prezentovaný promilovo-percentuálnym podielom z celkového objemu aktív patriacich jednotlivým dohliadaným subjektom alebo spravovaných jednotlivými dohliadanými subjektmi, ktoré jednotlivé dohliadané subjekty (tzv. nepauš alisti) využívajú na uskutočňovanie regulovaných činností podliehajúcich dohľadu nad finančným trhom. Pritom sa zároveň navrhuje novo ustanoviť, že ak dohliadaný subjekt (napríklad platobná inš titúcia alebo inštitúcia elektronických peňazí oprávnená vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu) môže popri činnostiach podliehajúcich dohľadu zákonne uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu a ak tento dohliadaný subjekt (prispievateľ) vedie v systéme účtovníctva oddelene analytickú evidenciu o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných č inností nepodliehajúcich dohľadu a o ostatných aktívach (čiže aktívach slúžiacich čo len čiastočne na uskutočňovanie činností podliehajúcich dohľadu nad prispievateľom), tak na účely ro čných príspevkov sa do objemu aktív nezahàňajú aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu. Súbežne sa v ustanoveniach § 40 odsekov 3, 4, 6, 7 a 8 zákona o dohľade ustanovujú zostávajúce fixné limity v eurách.

Špeciálne bodom 37 sa v § 40 ods. 2 navrhuje meniť negatívne vymedzenie aktív na pozití vne vymedzenie aktív, ktoré majú tvoriť základ pre výpočet ročného príspevku takých prispievateľov (dohliadaných subjektov finančného trhu), ktor é môžu popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu.

Špeciálne bodom 40 sa v § 40 ods. 7 navrhuje spresniť ustanovenie o uhrádzaní pomernej časti ročného príspevku v prípade nových prispievateľov (dohliadaných subjektov finančného trhu), ktorým vznikne povinnosť uhrádzať ročný príspevok v priebehu kalendárneho roka (teda nie už od zač iatku kalendárneho roka).

K bodu 43

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava znenia § 41 ods. 1 písmena d) zákona o dohľ ade tak, aby znenie § 41 ods. 1 písmena d) plynule nadväzovalo na uvádzaciu vetu v § 41 ods. 1 písmena d) zákona o dohľade nad finančným trhom a aby sa zároveň zohľadnilo doplnenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 44

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava znenia § 42 ods. 1 zákona o dohľade nad finančný m trhom tak, aby znenie § 42 ods. 1 zohľadňovalo aktuálne znenie ustanovení § 41 ods. 1 písm. a) až d) zákona o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 45

Navrhuje sa legislatívna úprava v § 42 ods. 2, ktorou sa spresňuje ustanovenie odseku 2.

K bodu 46

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje čiastková úprava ustanovenia § 42 ods. 6 zá kona o dohľade tak, aby sa fixným limitom v eurách zabezpečila vyššia miera jednoznačnosti a transparentnosti tohto ustanovenia pre všetky dotknuté subjekty.

K bodu 47

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje do spoločných ustanovení v § 43 doplniť nový odsek 3 tak, aby zákon jednotne reguloval vyhotovovanie úradných záznamov a doručovanie písomností aj pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku, čím sa prispieva k zdokonaleniu legislatívnych predpokladov na ú činnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad finančným trhom, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych noriem, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľ adu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach (segmentoch) finančného trhu.

K bodu 48

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava ustanovenia § 44 zákona o dohľade v záujme zohľ adnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K bodu 49

Prechodné ustanovenia učinní od 1 decembra 2011 ku začatým a právoplatne neskončeným konaniam a k začatému a právoplatne neskončenému doh ľadu na mieste (odseky 1 a 2).

Navrhnutým prechodným ustanovením v § 45b ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom sa vytvára časový priestor na vytvorenie oddelenej analytickej evidencie o aktívach slúžiacich výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajú cich dohľadu a o ostatných aktívach prispievateľov na účely výpočtu ročných príspevkov z objemu aktív znížených o aktíva slúžiace výlučne na uskutočňovanie obchodných činností nepodliehajúcich dohľadu v prípade takých prispievateľov, ktorí popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu, a to inštitúcií elektronický ch peňazí, pobočiek zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, platobných inštitúcií a pobočiek zahraničných platobných inštitúcií.

K bodu 50

Navrhuje sa čiastková legislatívna úprava nadpisu prílohy zákona o dohľade nad finančným trhom v z áujme zohľadnenie právnych dôsledkov nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, medzi ktoré patrí vznik právnej subjektivity Európskej únie a inkorporovanie práva bývalého Európskeho spoločenstva do práva Európskej únie.

K ustanoveniam článku V

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v § 5 ods. 1 spočívajúca v zjednotení pojmu banka.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením v § 5 ods. 1 písm. b) sa rozširuje okruh povinných osôb na účely zákona č. 297//2008 Z. z. o platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí. (transpozícia čl. 19 ods. 1 smernice 2009/110/ES)

K bodu 3

Legislatívno-technická zmena poznámky pod čiarou k odkazu 43, nakoľko zákon č. 510/2002 Z. z. bol zruš ený a nahradený zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou v § 11 ods. 2 písm. d) sa v prípade elektronických peňazí, pri ktorých povinná osoba nie je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, zvyšuje maximálna čiastka uložená na elektronickom platobnom prostriedku, ktorý sa nedá dobíjať zo 150 eur na 250 eur. (transpozí cia čl. 19 ods. 2 smernice 2009/110/ES)

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava spočívajúce v zjednotení pojmu banka v celom zákone.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa transpozičná príloha o smernicu 2009/110/ES.

K ustanoveniam článku VI

Navrhovaným čl ánkom sa novelizuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby úver, ktor ého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur a úver, ktorý sa musí splatiť do troch mesiacov nebol spotrebiteľským úverom, čím sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa, aby takéto ú very boli inými úvermi podľa § 24 zákona.

K bodu 2

Navrhovaná úprava má za cieľ presne vymedziť osobu, ktorá je iným veriteľom tak, aby to bolo v sú lade s pôvodným zámerom predkladateľa. Iným veriteľom by mali byť len osoby, ktoré poskytujú iné ako spotrebiteľské úvery, s výnimkou osôb, ktorým udelila Národná banka Slovenska povolenie na č innosť t.j. len nelicencované osoby.

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje výkladové problémy v aplikačnej praxi. Sprostredkovateľ (finančný agent nie je zmluvnou stranou).

K bodu 4

Doplnenie ustanovenia vyrieši dočasnú neexistenciu IÈO žiadateľa o zápis do registra, aby ho bolo možn é na základe zákona žiadať dodatočne a zároveň sa doplnila z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri možnosť, aby evidovaný údaj bol aj dátum narodenia, ak fyzická osoba nemá pridelené rodné číslo.

K bodu 5

Úpravou ustanovenia § 20 ods. 9 písm. f) sa bližšie špecifikujú doklady, ktorý mi sa preukazuje splnenie podmienok pre zápis do registra veriteľov.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí možnosť overenia dôveryhodnosti fyzickej osoby podľa § 20 ods. 25 z ákona.

K bodu 7

Úpravou sa zabezpečí právo Národnej banky Slovenska uvedené doklady žiadať predkladať aj v papierovej forme, zároveň sa odstráni pochybnosť nad tým, či vlastníkom zodpovedajúceho certifikátu na elektronický podpis v tomto prípade má byť veriteľ (iný veriteľ), alebo priamo notár.

K bodom 8

Prax pri vykonávaní zápisov do registra veriteľov ukazuje nutnosť nahradenia elektronického spô sobu informovania písomnou listinnou formou; uvedené súvisí aj s pochybnosťou o tom, že napríklad NBS sa nemá legálne ako dozvedieť, že elektronické zaslanie zlyhalo, ak s sám žiadateľ dodatočne neohlá si.

K bodu 9

Úpravou sa zabezpečí zobrazovanie celkového zoznamu veriteľov, iných veriteľov a ich kombinácií v rozsahu uvedených údajov.

K bodu 10

Úpravou sa zabezpečí dodatočné zverejnenie údaja (IÈO) v zozname veriteľov, ktorý zverejňuje N árodná banka Slovenska na svojom webovom sídle.

K bodu 11

Cieľom novej úpravy je obsiahnutie všetkých možných situácií, ktoré prichádzajú do ú vahy pri posudzovaní dôveryhodnosti veriteľa alebo jeho právneho predchodcu.

K bodu 12

Doplnením odseku 26 sa ustanovuje povinnosť pre Národnú banku evidovať v registri veriteľov stanovené údaje vrátane údaja o dôvode zániku registrácie. Odsekom 27 sa zabezpečí povinnosť veriteľa bezodkladne po pridelení IÈO toto číslo oznámiť Národnej banke Slovenska za úč elom doplnenia do registra veriteľov. Legislatívnou úpravou odseku 28 sa ustanovila možnosť pre Národnú banku Slovenska odoprieť zápis do registra veriteľov alebo zmenu zápisu, ak je zjavné, že niektorý z ú dajov v návrhu na zápis alebo v návrhu na zmenu zápisu je nepravdivý.

K bodu 13

Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľsk ých úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov tak, aby zákonom boli jasnejšie vymedzené povinnosti Národnej banky Slovenska pri zverejňovaní informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch, ktoré musia na spracúvanie predkladať poskytovatelia spotrebiteľských úverov.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa zosúlaďuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov so z ákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov pokiaľ ide o spracúvanie osobn ých údajov dotknutých osôb bez ich súhlasu, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska a DataCentrum spracúvajú osobné údaje veriteľov, ktorí sú fyzickými osobami a zodpovedných osôb veriteľov, ktoré predkladajú údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch pod ľa zákona č. 129/2010 Z. z. a vyhlášky č. 289/2010 Z.z. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujú cimi spotrebiteľské úvery, v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, telefónne číslo a e-mailová adresa.

K bodu 15

Úpravou sa zabezpečí, aby Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán kontroly dodržiavania tohto zá kona bola povinná dať Národnej banke Slovenska podnet na výmaz z registra veriteľov, ak sa pri výkone kontroly preukáže nesúlad zapísaných údajov o veriteľovi so skutočnosťou.

K bodu 16

Úprava súvisí s Korigendom k smernici 2008/48/ES, ktorá bola prebratá do zákona č. 129/2010 Z. z.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa má zabezpečiť používanie jednotných pojmov listinná podoba a elektronická podoba v celom návrhu zákona.

K ustanoveniam článku VII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje k vyhláseniu tu uvedených úplných znení zákonov v Zbierke zákonov

K ustanoveniam článku VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2011.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 6. júla 2011.

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu sú hrozby, ktorý ch eliminácia si vyžaduje dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Medzinárodné Spoločenstvo stupňuje snahy o prijatie efektí vnych krokov, ktoré zabezpečia účinnejšiu ochranu finančných systémov a umožnia koordinovaný postup celého spoločenstva proti ich zneužitiu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Tieto snahy sa premietli do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len 'Smernica 2005/60/ES') a smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba' a technické kritéria postupov zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (ďalej len 'Smernica 2006/70/ES').

V súčasnosti je v Slovenskej republike oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 367/2000 Z.z.'), ktorý je účinný od 1. januára 2001. Zákonom č. 367/2000 Z.z. bola prijatá nová filozofia predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom postihovanie týchto konaní je ponechané na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu zobera ť, t.j. Trestný zákon a Trestný poriadok.

Zákon č. 367/2000 Z.z. bol viackrát novelizovan ý, pričom najvýznamnejšia novela bola uskutočnená zákonom č. 445/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. Týmto zákonom boli riešené nedostatky v súvislosti so zrušením vkladný ch knižiek na doručiteľa, resp. sprísnenie legislatívneho prostredia regulujúceho nakladanie s vkladnými knižkami na doručiteľa, ďalej ním boli doplnené ustanovenia o skutočnom beneficientovi transakcie, roz šíril sa okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 367/2000 Z.z. a spresnil sa výkon dohľadu nad povinnými osobami.

Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené v máji 2005 hodnoteniu vý borom Rady Európy MONEYVAL. Nezávislí experti porovnávali platný právny stav Slovenskej republiky s medzinárodnými dokumentmi, ktoré upravujú túto oblasť a to:

-Štyridsať odporúčaní FATF,

-Deväť špeciálnych odporúčaní FATF týkajúcich sa financovania terorizmu,

-Smernica Európskeho spoločenstva 91/308/EEC o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991,

-Smernica Európskeho spoločenstva 2001/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady 91/308/EHS o predchádzan í využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí.

Súhrn najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli identifikované:

-absencia základných pojmov, predovšetký m pojmov financovanie terorizmu, konečný užívateľ výhod, politicky exponovaná osoba,

-nedostatočne definovaný rozsah starostlivosti o klienta,

-absencia povinnosti venovať osobitnú pozornosť nezvyčajne veľkým transakciám, ktoré nemajú zjavný ekonomický alebo právny dôvod,

-chýbajúce spresnenie pojmu neobvyklá obchodná operácia predovšetkým vo vzťahu k financovaniu terorizmu,

-nedostatočne vymedzené postavenie Finančnej spravodajskej jednotky predovšetkým v súvislosti s vedení m komplexných štatistík, poskytovaním spätnej väzby povinným osobám v súvislosti s poskytovaním aktualizovaných informácií o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu a o sp ôsoboch ich rozpoznania.

Potreba prijať nový zákon vyplynula popri vyš šie uvedených zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z.z. a zásadným spôsobom ich rozširujú.

Nová právna úprava predovšetkým:

1.Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia 'povinných osôb'.

2.Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu.

3.Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, roz širuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie.

4.Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vz ťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u 'rizikovejších klientov' predpokladá vykoná vanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti.

5.Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích str án alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

6.Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách.

7.Vyžaduje písomné vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti.

8.Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce.

9.Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Návrh zákona bol spracovaný pracovnou skupinou za účasti zá stupcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Návrh zákona bol pred medzirezortným pripomienkovým konaním opätovne zaslaný na vyjadrenie zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Predkladaný návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného konania. Vyhodnotenie pripomienkového konania je uvedené v prílohe.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančný ch, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zá kona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národné ho úradu práce, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zo zákona môžu vzniknúť povinným osobám jednorazové náklady na vypracovanie nového tzv. 'programu vlastnej činnosti povinnej osoby'. Povinná osoba môž e tento program vypracovať samostatne, a preto by mali byť náklady s tým spojené minimálne.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Rovnaké požiadavky, ako vyplývajú z navrhovaného zákona, budú v zhodnom čase platiť v celej Európskej únii, a preto neovplyvnia konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

(hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu,

hlava IV – spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva)

sekundárnom:

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15),

·Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba', a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebra ť platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c) lehota na prebratie smernice 2005/60/ES aj smernice 2006/70/ES je do 15.12.2007.

d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

NBS

B. Osobitná časť

K Èl. I.

K § 1

Predmet a účel zákona zostáva zhodný s doterajšou právnou ú pravou. Podstatne sa rozširujú a spresňujú jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len 'legalizácia') a financovania terorizmu.

K § 2

Nanovo definuje pojem legalizácie ako jeden z najdôležitejších pojmov v navrhovanom zákone, a to v rozsahu určenom Smernicou 2005/60/ES. Zo súčasnej právnej úpravy ná vrh preberá pojem legalizácie ako významovo synonymné slovné spojenie k pojmu 'pranie špinavých peňazí', ktorý používa Smernica 2005/60/ES. Bez ohľadu na označenie týmto vž dy rozumieme aktivitu, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu a jeho ďalšie použitie, ako keby bol jeho pôvod legití mny. Nie je pri tom rozhodujúce, či bola činnosť generujúca majetok vykonaná na území Slovenskej republiky alebo na území ktorejkoľvek inej krajiny.

Pre povinnú osobu, respektíve jej zamestnancov je dôležité vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov prepojenie § 2 s § 4 návrhu, podľa ktorého postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje ', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. § 4 ďalej demonštratívne uvádza niektoré neobvyklé obchodn é operácie, ktoré ako ukázala prax od účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z., t. j. od 1. januára 2001, najčastejšie súvisia s legalizáciou alebo financovaní m terorizmu.

K § 3

Jeden z rozhodujúcich prvkov boja proti terorizmu je zamedzenie jeho financovania. Predchá dzanie a odhaľovanie financovania terorizmu má svoje špecifiká, ktoré sa premietli do jeho definície v návrhu zákona. Ide o pojem, ktorý doposiaľ nebol v právnom priadku Slovenskej republiky definovaný . Pri financovaní terorizmu nie je potrebné, aby finančné prostriedky pochádzali z trestnej činnosti tak, ako sa to predpokladá pri legalizácii a nevyskytuje sa tu charakteristický prvok legalizácie, ktorým je ochota ' práčov' obetovať v procese legalizácie až 30 - 40 % finančných prostriedkov. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je potrebné zlegalizovať, prič om na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné omnoho nižšie sumy. Napríklad na financovanie teroristických útokov, ktoré sa uskutočnili v roku 2006 na mestskú dopravu v Londý ne potrebovali teroristi sumu len niekoľko tisíc libier.

Vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov je rovnako ako pri § 2 dôležité prepojenie § 3 a § 4. Postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

K § 4

Ïalším kľúčovým pojmom v návrhu zákona je pojem neobvyklá obchodná operácia (ďalej len 'NOO'). Tento zachováva jeho vymedzenie tak, ako je uvedené v zákone č. 367/2000 Z.z. NOO je definovaná takým spôsobom, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu. Vzhľadom na široký okruh povinných osôb a ich rozdielny predmet činnosti nie je možné taxatívne vymedziť všetky NOO, a to aj z toho dôvodu, že ide o vysoko odbornú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zá kon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie a financovania terorizmu, ktoré by mohli v praxi nastať. Akýkoľvek taxatívny výpočet NOO by bol neúplný a ľahko by ho bolo možné v praxi obísť.

Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t.j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO. Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahàňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom každá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp 'poznaj svojho klienta'. Aplikačná prax potvrdila potrebu pridať do zákona tak ýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta hodnotiť. Povinná osoba pri posudzovaní obchodnej operácie vždy zohľadňuje konkrétne okolnosti a individuálne hodnotí obchodnú operáciu. Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj v krajinách Európskej únie.

ažisko posúdenia, či ide o NOO, je na povinných osobách, ktoré najmä na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými pripravujú alebo realizujú obchodnú operáciu posúdia, či ide o operáciu neobvyklú. Povinná osoba pritom nemusí vôbec vedieť, o aký trestný čin by mohlo ísť, kto by ho mohol spáchať a nemusí poznať ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah ku znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Povinná osoba skôr posudzuje určit é anomálie, ktoré svojou povahou, obsahom alebo výnimočnosťou viditeľne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodov určitého druhu alebo určitého klienta. Demonštratívny výpočet NOO uvedený v návrhu im umožňuje zamerať pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií.

Posudzovanie obchodných operácií povinnými osobami na základe princípu 'poznaj svojho klienta' je v praxi vykonávaný siedmy rok a v s účasnosti je dobre zabehnutý a uplatňovaný podobne ako v iných krajinách, ktoré bojujú proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 5

V ustanovení sú definované subjekty, ktoré sú pre účely tohto zákona pomenované ako povinné osoby. Na začiatku sú určené povinné osoby, ktoré sú z hľ adiska ich preventívneho pôsobenia najdôležitejšie, a to úverové a finančné inštitúcie a následne sú určené ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

Zastúpenie zahraničnej úverovej inštitúcie v Slovenskej republike sa nezapisuje do obchodného registra, avšak takýto subjekt môže napríklad sprostredkovávať obchody, a preto je dôležité, aby jeho č innosť podliehala tiež tomuto zákonu.

Hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možného financovania terorizmu zvlášť rizikové, a preto je povinnou osobou podľa tohto ustanovenia tiež každý podnikateľ, ak vykoná hotovostnú operáciu v hodnote najmenej 15 000,, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách.

K § 6

Pojem politicky exponovaná osoba je presne definovaný v znení Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES. Transpozíciou nie je možné jeho rozsah zúžiť. Vzťahuje sa na politicky exponované osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejn é funkcie s celoštátnym alebo medzinárodným významom. Pre posúdenie, či je konkrétna osoba politicky exponovaná (môže to byť i cudzí štátny príslušník) je dôležité vyžiadať si od danej osoby takúto informáciu a využívať verejne dostupné zdroje informácií alebo informácie od iných povinných osôb. Na tento účel možno využiť i prípadné komerčné zoznamy. Povinná osoba však musí mať určené rizikovo orientované postupy na zistenie, či je osoba politicky exponovaná. Pri identifikovaní blí zkych spolupracovníkov osôb, ktorým boli zverené významné verejné funkcie sa predpokladá, že vzťah so spolupracovníkom je verejne známy, alebo povinné osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzť ah existuje.

K § 7

Rozsah identifikačných údajov je definovaný s cieľom dostatočne zadokumentova ť činnosť konkrétnych fyzických a právnický osôb tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto konkrétny úkon vykonal a tiež s cieľom zabezpečiť existenciu listinných dôkazov pre orgány činné v trestnom konaní.

K § 8

Toto ustanovenie úzko súvisí s § 7. Zákon rozlišuje medzi identifikáciou klienta a verifikáciou takto získaných informácií. Štandardne bude identifikácia klienta a verifikácia takto získaných údajov vykonávaná v jednom a tom istom kroku. Prvotná identifikácia a verifikácia sú vykonávané za fyzickej prítomnosti osoby.

K § 9

Na účely zákona sú v § 9 definované aj ďalšie pojmy. Pojem majetok je definovaný v tomto zákone preto, lebo v právnom poriadku nie je definovaný v takom rozsahu, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES.

Hoci smernica používa pojem 'skutočný vlastník', obsah tohto pojmu presnejšie vystihuje označenie konečný užívateľ výhod, ktorý nemusí byť s papierovým vlastníkom zhodný. V rámci tejto definície sú určené situácie, v ktorých sa fyzická osoba vždy považuje za konečného užívateľa v ýhod.

Pojem poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti definuje novú povinnú osobu, ktorá je zaradená do § 5.

Namiesto pojmu shell banka, ktorý je použitý v Smernici 2005/60/ES je v zákone použitý pojem fiktívna banka, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Podstata nedôveryhodnosti fiktívnych bánk spočíva v tom, že ide jednak o fiktívne inštitú cie, ktoré fyzicky neexistujú v štáte ich povolenia a jednak, že môžu vykonávať činnosti bez predchádzajúceho posúdenia predpokladov na ich obozretné podnikanie orgánom, ktorý povolenie na činnosť takejto inštitúcie vydal. Èinnosť fiktívnych bánk nepodlieha dohľadu žiadneho regulátora. Uvedené skutočnosti sú východiskom pre to, aby v činnosti fiktívnych bánk nedochádzalo k identifiká cii ich klientov a preverovaniu zdrojov finančných prostriedkov, teda k zisťovaniu vlastníctva prostriedkov používaných ich klientmi na operácie, resp. obchody. Taký systém vytvára dostatočné predpoklady na pranie špinavých peňazí a iné nezákonné činnosti.

Definícia pojmu klient pokrý va v najširšej miere situácie, ktoré sa vyskytujú v praxi. Podľa tejto definície môže povinná osoba požadovať informácie a doklady od všetkých účastníkov konania, ich zástupcov, ako aj osô b, ktoré môžu byť oprávnené nakladať s predmetom konkrétneho obchodu, tak aby mohla príslušná povinná osoba zistiť a overiť ich totožnosť ešte pred založením obchodného vzťahu.

Na účely zákona je definované zduženie majetku, ktorý zahàňa do jednej skupiny subjekty s rovnakým postavením a povinnosťami pri predchádzaní legalizácii a financovaní terorizmu.

Definovanie pojmu obchodný vzťah je dôležité preto, lebo pri jeho zakladaní je povinná osoba povinná vykonať tzv. základnú starostlivosť. Obchodný vzťah je charakteristický tým, že je spojený s odbornými činnosťami povinnej osoby, ktorá ich vykonáva ako podnikateľ. V čase vzniku takéhoto vzťahu sa očakáva, že bude obsahovať prvok trvania a ďalšie alebo opakované plnenia. Typickým príkladom je založenie účtu v banke alebo uzavretie leasingovej zmluvy. Naopak, príležitostná obchodná operácia je obchodná operácia mimo takéhoto obchodného vzťahu, napr. zmena peňazí v zmenárni, tipovanie výsledkov športových podujatí alebo kúpa automobilu, hoci aj v týchto prípadoch vznikaj ú zo zákona určité záväzky (napr. v spojitosti s reklamáciou). Ak by však klient uzavrel zmluvu s konkrétnou zmenárňou o tom, že bude výlučne v tejto zmenárni vykonávať konverzie a zmenáreň mu poskytne 'výhodnejší' úrok, v tomto prípade by už išlo o obchodný vzťah a povinná osoba (zmenáreň) by vykonala základnú starostlivosť.

Pojem obchod vyjadruje prepojenie pojmov obchod a obchodná operácia a tiež pojmu majetok, ktoré sú v zákone používané. Týmto spôsobom sa tiež odstraňujú pochybnosti, či obchodom je aj operá cia, resp. nakladanie s majetkom, ktoré klient vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Tieto pochybnosti mali opakovane hodnotitelia výborov MONEYVAL a GRECO Rady Európy, ktorí v rokoch 2001 a 2005 posudzovali Slovenskú republiku z hľadiska úrovne opatrení proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a korupcii, pričom vyjadrovali pochybnosti, či pojem 'obchod” existujúci v platných zákonoch, najmä v zákone o bankách, zahrňuje aj vlastné operácie klienta, ktoré nemajú vyslovene obchodno-záväzkový charakter.

Na predchádzajúci odsek nadväzuje definovanie pojmu druh obchodu.

Trestnou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek trestná činnosť podľa Trestného zákona.

K § 10

Toto ustanovenie definuje konkrétne prípady, kedy vzniká povinnosť uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť (customer due diligence) a určuje jej rozsah, ktorý povinná osoba uplatní na základe svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Doposia ľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. vyžaduje 'len' identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či fyzická alebo právnická osoba koná vo vlastnom mene. Chýbajú však ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré sú v tomto ustanovení doplnené.

Okrem prípadov, kedy je povinná osoba povinná uplatniť základnú starostlivosť, rozlišuje toto ustanovenie aj prípady, kedy vzniká pre povinnú osobu povinnosť identifikovať klienta a verifikovať takto zí skané údaje bez povinnosti uplatniť ďalšie úkony základnej starostlivosti.

Keďže povinná osoba musí posudzovať operácie klienta, klient je povinný poskytnúť povinnej osobe potrebné informácie a doklady, ktoré môže povinná osoba použiť len na vykonanie príslušnej starostlivosti.

Overenie totožnosti osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia, sa obvykle nevykonáva pri uzatváraní zmluvy, hoci je tam uvedená. Jej overenie totož nosti však musí byť dokončená najneskôr počas vyplatenia poistného plnenia.

K § 11

Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti vymedzuje prípady, kedy povinná osoba nemusí vykonať základnú starostlivosť. Ide predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinn ými osobami a o produkty, pri ktorých je len veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu.

Pri ďalších produktoch uvedených v písmene e) musia byť podmienky splnené kumulatívne.

Výnimky zo základnej starostlivosti neznamenajú, že povinná osoba nemá žiadne povinnosti. Predovšetkým musí vždy skúmať, či sú splnené podmienky na uplatnenie zníženej starostlivosti (napr. v situácii, keď je klient prítomný, musí ho identifikovať a verifikovať takto získané údaje, stále je povinná plniť povinnosti podľa § 14, t.j. posudzovať, či je pripravovaná alebo vykonávaná oper ácia neobvyklá, venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodným operáciám, ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z produktov, obchodných operácií alebo technologických noviniek).

V záujme zjednodušenia činnosti povinných osôb boli výnimky transponované v čo najširšom rozsahu.

K § 12

V ustanovení je uvedená povinnosť, podľa ktorej pri vyššom riziku legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná osoba povinná uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tomto prípade povinná osoba tiež určuje rozsah zvýšenej starostlivosti podľa svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika. § 12 určuje tri prípady, kedy musí byť zvýšená starostlivosť vykonan á vždy. Vedúci zamestnanec môže byť nadriadený na najbližšej riadiacej úrovni.

K § 13

§ 13 plnenie tretími stranami umožňuje prevziať údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej starostlivosti medzi úverovými inš titúciami a určenými finančnými inštitúciami (aj medziná rodne). Tento postup umožňuje úverovej alebo finančnej inštitúcii identifikovať klienta (§ 7 písm. e), ktorý nie je u nej fyzicky prítomný tak, že prevezme údaje od inej úverovej alebo finančnej inštit úcie a postupuje podľa § 12 ods. 2 písm. a). Konečná zodpovednosť za riadne vykonanie starostlivosti je však na úverovej alebo finančnej inštitúcii, ktorej sa klient 'odporú ča' a ktorá musí zabezpečiť aj prevzatie príslušných údajov a dokladov. Pokiaľ úverová alebo finančná inštitúcia, ktorá má prevziať od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie ú daje a písomné doklady o klientovi, tieto neprevezme a neuskutoční postup podľa § 12 ods. 2 písm. a), nesmie realizovať s daným klientom žiadnu obchodnú operáciu ani založiť obchodný vzťah.

Za plnenie tretími stranami sa nepovažujú prípady zmluvných vzťahov povinných osôb s externými poskytovateľmi služieb alebo s agentúrami, ktorí majú byť na základe zmluvy považovaní za súč asť povinnej osoby.

K § 14

Ïalšie základné povinnosti sú definované v § 14 a povinná osoba ich plní bez ohľadu na akékoľvek výnimky. Posudzovanie obchodných operácií umožň uje povinnej osobe zistiť prípadné NOO. Svoju pozornosť musí povinná osoba zameriavať na každé riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže pri svojej činnosti identifikovať.

K § 15

Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, a preto sú na úč ely tohto zákona upravené osobitne. Rozsah dôvodov odmietnutia je daný Smernicou 2005/60/ES.

K § 16

Ustanovenie o zdržaní NOO má veľký význam vo vzťahu k včasnosti a ú činnosti opatrení, ktoré môže Finančná spravodajská jednotka vykonať neodkladne po jej ohlásení. V prípade absencie tohto ustanovenia by Finančná spravodajská jednotka (k Finanč nej spravodajskej jednotke pozri dôvodovú správu k § 26) mohla len následne sledovať už uskutočnené operácie a nemohla by účinne zasiahnuť v priebehu ich vykonávania. Efektívnosť opatrení na preverenie obchodnej operácie, zadokumentovanie jej priebehu a prípadné zaistenie príjmov z trestnej činnosti alebo finančných prostriedkov určených na podporu terorizmu by bola len veľmi malá a neúčinná.

Ak existuje reálne nebezpečenstvo, že vykonaním NOO by mohlo byť zmarené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, povinná osoba zdržiava NOO do prijatia písomné ho oznámenia od Finančnej spravodajskej jednotky, aby NOO vykonala, najviac však 48 hodín od prijatia hlásenia o NOO Finančnou spravodajskou jednotkou. Ak o zdržanie NOO písomne pož iada Finančná spravodajská jednotka, lehota 48 hodín začína plynúť od termínu určeného v jej písomnej žiadosti (spravidla pôjde o okamih, kedy klient zadá príkaz na vykonanie určitej obchodnej operá cie, napr. na výber finančných prostriedkov v hotovosti).

Celková doba zdržania môže trvať najviac 72 hodín (48+24hodín).

Pri zdržiavaní sa vždy zohľadňujú prevádzkové a technické možnosti povinnej osoby, ako aj okamih, kedy mala byť obchodná operácia posúdená ako neobvyklá.

K § 17

Toto ustanovenie úzko nadväzuje na § 16 a stanovuje povinnosť ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, t.j. pri najbližšej príležitosti. Spôsoby ohlasovania a obsah hlásenia je daný praktickými skúsenosťami s následným preverovaním týchto hlásení. § 17 vychádza z doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. V záujme ochrany zamestnancov tak, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES, hlásenie neobsahuje údaje o zamestnancovi, ktorý NOO zistil.

Plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona.

Ak povinná osoba oznámi v určitom prípade orgánom činným v trestnom konan í skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.

K § 18

Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje voči tretím osobám, vrátane osoby, ktorej sa hlásenie týka. Nevzťahuje sa na informácie v rámci povinnej osoby, ak zamestnanec koná pod ľa pravidiel povinnej osoby, ktorými sú upravené postupy pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu. Zamestnanec teda musí presne vedieť, komu môže v rámci povinnej osoby informácie o NOO poskytnú ť. Ak by sprístupnil informácie osobe, ktorá nie je na to určená povinnou osobou, došlo by k porušeniu mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti majú aj pracovníci kontrolných orgánov.

Ustanovenie určuje kedy Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti. Pri pozbavení mlčanlivosti sa prihliada na to, aby takýto postup nemohol ohroziť opatrenia prijaté na ochranu pred legalizáciou alebo financovaním terorizmu.

V záujme účinnejšieho postupu pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu sa obmedzuje zákaz výmeny informácií o NOO medzi podnikateľsky prepojenými úverovými alebo finančnými inštitúciami a tiež medzi povinnými osobami, ktoré sa spolupodieľajú na konkr étnej obchodnej operácii identického klienta. Takáto výmena informácií umožňuje povinným osobám efektívnejšie posudzovať obchodné operácie klienta, ako aj upozorniť ďalšie povinné osoby na identifikované riziká.

Keďže budú štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu podľa § 26 ods. 3 poskytované informácie získané podľa tohto zákona, osobitne je upravená aj ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o poskytnutých informáciách a podkladoch od Finančnej spravodajskej jednotky.

K § 19

Získavať osobné a iné údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie príslušnej starostlivosti môže povinná soba len v súlade so zá konom o ochrane osobných údajov. Návrh zákona preto určuje rozsah osobných údajov, účel ich spracúvania, ako aj okruh dotknutých osôb.

Uvedená povinnosť umožňuje v dostatočnom rozsahu spätne zadokumentovať obchodn é operácie a získať tak listinné dôkazy potrebné pre eventuálne trestné konanie.

V odôvodnených prípadoch môže Finančná spravodajská jednotka uložiť povinnej osobe povinnosť uchovávať určené údaje a doklady aj dlhšie než 5 rokov. V praxi by sa mohlo stať, že listinné d ôkazy budú zničené ešte pred premlčaním trestného stíhania.

Povinnosť uchovávať v stanovených lehotách potrebné údaje a písomné doklady nezaniká pre podnikateľa ani vtedy, keď prestane byť povinnou osobou.

K § 20

Týmto sa zabezpečuje aplikácia ustanovení zákona v podmienkach príslušnej povinnej osoby. Povinnosť vypracovať 'program vlastnej činnosti' určuje aj doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. § 20 v súlade s požiadavkami Smernice 2005/60/ES a na základe praktických skúseností bližšie konkretizuje jeho obligatórne časti. Jasne je určené, že predmetný program musí byť vypracovaný pí somne a musí byť vždy v dosahu príslušných zamestnancov. Povinná osoba je povinná aktualizovať program podľa predmetu svojej činnosti a v súlade s legislatívnymi zmenami.

Obdobne, ako to stanovuje zákon č. 367/2000 Z.z., je povinná osoba povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. O splnení tejto povinnosti musí mať písomné doklady.

Povinná osoba úpravou ochrany informácií, ktoré sa môžu týkať NOO, urč ením informačného toku, ako aj ďalšími opatreniami zvyšuje ochranu zamestnancov, ktorí sa podieľajú na zisťovaní NOO. Pri takejto ochrane zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.

K § 21

Pokiaľ má Finančná spravodajská jednotka plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom pri ochrane pred legalizáciou a financovaní m terorizmu je nevyhnutné, aby mala prístup k potrebným údajom a písomným dokladom.

K § 22

Je nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenie zákona. Táto výnimka v úplnej miere rešpektuje a zachová va podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona. Advokát aj notár sú od 1. septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby aj podľa doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. Tento zákon nejednoznačne stanovoval ich postavenie. Aj z tohto dôvodu neboli v čase od 1. septembra 2002 do 31.12.2006 prijaté od tý chto povinných osôb takmer žiadne hlásenia o NOO.

K § 23

Smernica 2005/60/ES stanovuje určité výnimky aj pre audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, ktoré sú v plnej miere zapracované do § 23.

K § 24

Vo viacerých č astiach Smernice 2005/60/ES sú osobitne pre úverové a finančné inštitúcie upravené viaceré povinnosti, ktoré sú zhrnuté do § 24.

Doteraz nebol v právnom priadku jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou (shell bankou), pričom tieto predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legaliz áciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané.

Rovnako je tu upravený zákaz vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity.

Legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajiná ch, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s legislatívou Spoločenstva, majú úverové a finančné inštitúcie vykonávať starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom v tomto zákone. Ak im to nie je umožnené, informujú o tejto skutočnosti Finančnú spravodajskú jednotku.

Úverové a finančné inštitúcie musia byť schopné dostatočne včas reagovať na žiadosti o informácie, preto sú povinné zaviesť tomu zodpovedajúce elektronické systémy.

Pokiaľ Národná banka Slovenska vykonáva obchody podľa osobitného predpisu, je potrebné zabezpečiť dostatočné opatrenia, aby tieto jej činnosti nemohli byť zneužité v procese legalizácie, či dokonca v s úvislosti s financovaním terorizmu.

K§ 25

Efektívnosť opatrení na predchádzanie financovania terorizmu si vyžaduje zvýš enú pozornosť vo vzťahu k neziskovým organizáciám. Táto požiadavka priamo vychádza zo špeciálneho odporúčania FATF č. VIII. Je potrebné predchádzať tomu, aby mohli subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami, zastierať svoju činnosť vydávajúc sa za neziskové organizácie, prípadne aby mohli byť prevody finančných prostriedkov neziskových organizácií zneužité v procese financovania terorizmu.

Ustanovenie umožňuje v potrebnej miere venovať pozornosť spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami.

K § 26

Každý členský štát má povinnosť zriadiť národnú ústredn ú finančnú spravodajskú jednotku (Financial Intelligence Unit – FIU), ktorá zodpovedá za prijímanie a následné spracovanie hlásení s cieľom účinne bojovať proti legalizácii a financovaniu terorizmu. V Slovenskej republike vznikla táto jednotka v roku 1996 ako samostatný odbor úradu finančnej polície pod názvom odbor finančného spravodajstva. Po organizačných zmenách v roku 2004 došlo k zmene názvu na spravodajskú jednotku finančnej polície, ktorá je súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

V zákone je návrh na zmenu doterajšieho názvu na názov Finančná spravodajská jednotka. Týmto bude jednoznačne určený osobitný útvar služby finančnej polície, ktorý zodpovedá ako národný ústredný orgán za prijímanie hlásení o NOO a za ich ďalšie spracovanie.

Jednoznačné označenie v zákone prispeje aj k prehľadnosti pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí v správnom konaní a umožní povinným osobám adresovať svoje požiadavky priamo príslušnej sú časti Policajného zboru.

Nakoľko spravodajská jednotka finančnej polície aktívne pôsobí vo viacerých medzinárodných organizáciách vrátane združenia národných finančných spravodajských jednotiek EGMONT Group, zmenou ná zvu na Finančnú spravodajskú jednotku by zodpovedala označeniu partnerských spravodajských jednotiek a nevznikali by pre iné krajiny pochybnosti o jej postavení a úlohách ktoré plní.

Úlohy a oprávnenia, ktoré sú definované v § 26 sú dané Smernicou 2005/60/ES a Smernicou 2006/70/ES, ako aj z Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfišká cii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005.

Smernica 2005/60/ES jednoznačne stanovuje, že každá krajina má vytvoriť jednu národnú ústrednú finančnú spravodajskú jednotku s príslušnými oprávneniami a adekvátn ou zodpovednosťou. Toto umožňuje zachovať jeden zo základných princípov, na ktorých je postavený systém prevencie legalizácie a financovanie terorizmu, a to ochranu informácií, ktoré finančná spravodajsk á jednotka prijíma od povinných osôb - predovšetkým informácie o ich pôvode. Ochrana informácií prijatých od povinných osôb je rozhodujúcim prvkom zachovania dôvery medzi povinnými osobami a finanč nou spravodajskou jednotkou a následne medzi povinnými osobami a ich klientmi.

K § 27

Ak má Finančná spravodajská jednotka zodpovedať za vedenie a poskytovanie relevantn ých údajov, ktoré v medzinárodnom kontexte umožnia porovnávať efektivitu opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, musí mať zabezpečený prístup k relevantn ým údajom. Smernica 2005/60/ES stanovuje, aké štatistické údaje musí Finančná spravodajská jednotka viesť, a z toho dôvodu musí byť zabezpečená aj vymáhateľnosť týchto údajov od tých org ánov, ktoré sú zapojené do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 28

So zreteľom na medzinárodný rozmer legalizácie a financovania terorizmu je potrebn é v najväčšej možnej miere podporovať koordináciu a spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami v celosvetovom kontexte, tak ako je to uvedené aj v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októ bra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

Toto ustanovenie umožňuje s ohľadom na samotný cieľ zákona spolupracovať s partnerskými finančnými spravodajskými jednotkami, ako aj medzinárodnými organizáciami zapojenými do procesu boja proti legalizá cii a financovaniu terorizmu.

K § 29

Aby Finančná spravodajská jednotka mohla plniť úlohy stanovené týmto zá konom je nevyhnutné, aby mala zabezpečený prístup k potrebným informáciám, respektíve k prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom. Kontrola má v procese presadzovania opatrení zameraných proti legalizácii a financovaniu terorizmu zásadný význam. Finančná spravodajská jednotka ako ústredná národná jednotka zodpovedná za boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu musí mať prostriedky na kontrolu dodržiavania z ákonných povinností.

Vzhľadom na rozsah a určité špecifiká povinných osôb sú oproti doterajšej úprave v zákone č. 367/2000 Z. z. doplnené priamo v tomto zákone ďalšie kontrolné orgány – Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Oba tieto orgány sú oprávnené kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona v rozsahu povinných osôb, ktoré podliehajú ich dohľadu , respektíve dozoru. Týmto sa zabezpečí aj vyššia efektivita kontroly povinných osôb.

Aby sa predišlo 'dvojkoľajnosti' pri vykonávaní kontrol (Finančná spravodajská jednotka je oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb) Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamujú Finančnej spravodajskej jednotke údaje potrebné na koordináciu kontrolnej činnosti a vedenie príslušných štatistík.

K § 30

Existencia oprávnenia na výkon kontroly si vyžaduje zabezpečenie podmienok pre jej efekt ívny výkon.

K § 31

V snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie preventívne pôsobenie zákona a jeho šírenie medzi povinnými osobami, oznamujú jednotlivé orgány vykonávajúce dohľ ad nad povinnými osobami Finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z jeho porušenia (napr. skutočnosť, že povinná osoba nemá vypracovaný program podľa § 20 alebo, že vykonala NOO bez ohlásenia), ktoré zistia pri výkone ich dohliadacej, kontrolnej či inej činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

K § 32

Ustanovenie upravuje správne delikty a sankcie za porušenie povinností ustanovený ch týmto zákonom. Vzhľadom na účel zákona, ako aj na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky je otvorené pre zahraničné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a ďalších významný ch povinných osôb, bola maximálna výška sankcií (doteraz 2 000 000,- Sk, resp. 4 000 000,- Sk) upravená podľa požiadaviek Smernice 2005/60/ES tak, aby tieto mohli byť účinné, primerané a efektívne.

Správne delikty sú tiež rozdelené z hľadiska ich závažnosti podľa toho, ako môžu jednotlivé porušenia zákona ovplyvniť dosiahnutie jeho účelu.

Navrhuje sa predĺženie objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov v súlade s päťročnou lehotou určenou pre povinné osoby v súvislosti s uchovávaním určených informácií a písomný ch dokladov.

K § 33

V záujme ochrany informácií o NOO a opatreniach vykonaných Finanč nou spravodajskou jednotkou pred ich vyzradením tretej osobe je možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000,- Sk. Príslušnosť na prejednávanie priestupku je v zákone určená pre Finan čnú spravodajskú jednotku. Toto ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca, ktorý NOO v rámci povinnej osoby zistil.

K § 34

Vzhľadom na to, že o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť môže rozhodnúť len orgán, ktorý ho vydal, Finančná spravodajská jednotka podáva podnet na jeho odobranie príslušnému orgánu a zároveň požaduje informáciu o spôsobe vybavenia takéhoto návrhu.

K § 35

Vzhľadom na to, že v súvislosti so zdržaním NOO (§17) alebo jej ohlásením môže vzniknúť klientovi, ktorého sa NOO týka škoda, je potrebné jednoznačne upravi ť zodpovednosť za takto vzniknutú škodu. V týchto prípadoch, ak povinná osoba postupovala v dobrej viere (pri pochybnostiach platí, že postupovala v dobrej viere) a vznikla škoda, za túto zodpovedá štát.

K § 36

Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba v závislosti od rizika, ktoré sama posúdi, uplatniť postupy základnej alebo zvýšenej starostlivosti aj na existuj úcich klientov. Príslušnú starostlivosť voči existujúcim klientom bude povinná osoba uplatňovať postupne od najrizikovejších klientov.

Na prepracovanie programov vlastnej činnosti, resp. na vypracovanie nových programov budú mať povinné osoby k dispozícii časový úsek dlhší než tri mesiace.

K § 37

Vymedzuje preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe návrhu zákona.

K § 38

Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z.z.

K § 39

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 15. 12. 2007 v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

K Èl. II.

Legislatívno-technická úprava nevyhnutná na zosúladenie zákona s návrhom zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovan ím terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. III.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IV.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. V.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VIII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IX.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. X.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti n ávrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XIII.

Účinnosť návrhu zákona je stanovená podľa čl. 45 Smernice 2005/60/ES.

K prí lohe

Obsahuje označenie preberaných právnych aktov Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 22. augusta 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu