Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 297/2008 účinný od 01.01.2010 do 30.11.2011

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len návrh zákona“) predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. augusta 2007 č. 624/2007, ktorým bola schválená Koncepcia ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej činnosti a poradenskej činnosti na finančnom trhu (ďalej len „koncepcia“).

Cieľom tejto právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Kde je to však nevyhnutné a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnej oblasti finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy v súlade s právom Európskych spoločenstiev sú prvky osobitnej právnej úpravy v navrhovanej právnej úprave zachované.

Vykonávanie činností spojených so sprostredkovaním finančných nástrojov a služieb a poskytovaním finančného poradenstva je v súčasnosti upravené osobitnými zákonmi pre oblasť poistenia a zaistenia, investičných služieb a doplnkového dôchodkového sporenia, pričom do konca roka 2006 bola činnosť sprostredkovateľov osobitne upravená tiež v oblasti starobného dôchodkového sporenia.

Nová právna úprava zabezpečí porovnateľnú ochranu spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov na základe ktorých sú mu poskytované finančné služby. Na základe zhodnotenia súčasnej právnej úpravy sprostredkovania a odborného poradenstva vo vybraných oblastiach finančného trhu v súlade s uznesením vlády SR č. 624/2007 sa vytvorí právny rámec pre spoločnú reguláciu finančného sprostredkovania a finančného poradenstva na slovenskom finančnom trhu. Nová právna úprava zohľadňuje pozitívne prvky a skúsenosti z doterajšej právnej úpravy a výkonu dohľadu nad činnosťou sprostredkovateľov, najmä v oblasti poisťovníctva a investičných služieb.

Nakoľko cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby, navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých oblastiach finančného trhu.

Návrh zákona upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý sa tieto činnosti vykonávajú sa výrazne líši. Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, s poskytovaním informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, týkajúcich sa ponúkaných finančných služieb.

Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní spotrebiteľovi, dostatočných na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, analýzy, odborné stanoviská alebo osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.

Účelom návrhu zákona je zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať kvalifikované, racionálne a nezávislé rozhodnutia. Na druhej strane nie je cieľom návrhu zákona zabezpečovať ochranu osobám, ktoré túto ochranu z objektívnych dôvodov nepotrebujú a preto na základe uvedeného sú v návrhu zákona klienti kategorizovaní na profesionálnych a neprofesionálnych.

V návrhu zákona sa vymedzujú osoby, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú a poradenskú činnosť a zároveň sa zavádza ich jednotný register, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Jednotná registrácia umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením.

Návrh zákona ďalej ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je v kompetencii Národnej banky Slovenska. Zámerom tohto zákona je zabezpečiť účinnosť dohľadu a vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.

Hlavným zámerom návrhu zákona je teda vymedziť postupy a pravidlá činnosti finančného sprostredkovateľa a finančného poradcu tak, aby sa minimalizovalo riziko, že sprostredkovaná finančná služba by bola pre danú osobu nevhodná alebo nezodpovedajúca jej finančným alebo osobným možnostiam a aby existujúce pravidlá pre finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo boli v čo najväčšej možnej miere zjednotené na spoločnú platformu.

Súčasne navrhovaná nová právna úprava vyvolá potrebu opätovnej notifikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS. Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií.

Návrh zákona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona je súčasťou postupov Slovenskej republiky v rámci zapájania sa do Lisabonského procesu prostredníctvom pridružovania k jednotlivým stratégiám a politikám EÚ.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. januára 2009 s pripomienkami, ktoré boli zapracované do návrhu zákona a na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V ustanovení sa upravuje predmet navrhovanej právnej úpravy. Predmetom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) finančné sprostredkovanie, finančné poradenstvo, vedenie registra osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a výkon dohľadu nad vykonávaním predmetných činností.

Táto právna úprava explicitne vymedzuje na čo sa návrh zákona nevzťahuje v súlade so smernicami 2002/92/ES a 2004/39/ES.

K § 2

V tomto ustanovení sa definuje finančné sprostredkovanie v jednotlivých sektoroch finančného trhu podľa obsahu vykonávanej činnosti. Finančným sprostredkovaním sa rozumie predkladanie ponúk, smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby, ďalej je to spolupráca pri správe zmluvy a spolupráca pri vybavovaní nárokov. V ustanovení sa ďalej upravuje finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, v sektore poistenia alebo zaistenia ide predovšetkým o zisťovanie, hodnotenie a spracovávanie analýz poistného rizika. Ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie s jednou alebo viacerými finančnými inštitúciami a spočíva v ponuke produktov týchto finančných inštitúcií. Z uvedené vyplýva že ide o zmluvný vzťah osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančných inštitúcií.

K § 3

V tomto ustanovení sa definuje finančné poradenstvo v jednotlivých sektoroch finančného trhu. Na rozdiel od finančného sprostredkovania pri finančnom poradenstve ide o poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní klientovi, to znamená že táto činnosť sa vykonáva na základe zmluvného vzťahu osôb vykonávajúcich finančné poradenstvo a klienta. Finančné poradenstvo musí byť poskytované na základe nestrannej analýzy dostatočného počtu finančných služieb dostupných na finančnom trhu.

K § 4

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich aplikácii v praxi.

K § 5

Toto ustanovenie definuje klienta, potenciálneho klienta a neprofesionálneho klienta.

Ak profesionálny klient chce, aby sa s ním zaobchádzalo ako s neprofesionálnym klientom, je povinný poskytnúť o tejto skutočnosti písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie či sa vzťahuje na jednu alebo viaceré finančné služby v jednom alebo viacerých sektoroch, Toto vyhlásenie odovzdá finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi, ktorý mu písomne potvrdí prijatie a jedno vyhotovenie vráti klientovi.

K § 6

V ustanovení návrhu zákona sa vymedzujú subjekty, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie na zmluvnom základe.

K § 7 až 12

Obsahom právnej úpravy je vykonávanie finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy, t.j. vykonávania činnosti finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným finančným agentom a viazaným investičným agentom a vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom. V týchto ustanoveniach sa súčasne upravuje problematika zodpovednosti za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona, to znamená, ktorý subjekt je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení návrhu zákona.

V ustanovení § 11 sa upravuje vykonávanie činnosť finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorého domovský členský štát nie je Slovenská republika. Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia môže na území Slovenskej republiky začať vykonávať svoju činnosť v lehote určenej zákonom, kedy bol informovaný príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu, ak tento orgán dohľadu zaslal oznámenie, že chce vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky Národnej banke Slovenska.

K § 13

V tomto ustanovení sa v súlade so smernicami EÚ upravuje register finančných agentov a finančných poradcov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Tento register sa člení na podregistre pre jednotlivé sektory finančných služieb a zoznamy podľa sektorov finančných služieb. Do príslušných registrov sa zapisujú základné údaje o finančných agentoch, finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia a zaistenia a ich zmeny, to znamená evidované údaje, z ktorých niektoré sú uverejnené na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, t.j. zverejňované údaje. Národná banka Slovenska rozhoduje o zápise osoby do registra na základe splnenia zákonom ustanovených podmienok.

K § 14

Národná banka Slovenska zapíše viazaného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh finančnej inštitúcie, s ktorou má tento viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu a podriadeného finančného agenta do príslušného zoznamu na návrh samostatného finančného agenta, s ktorým má podriadený finančný agent uzavretú zmluvu. Ak je návrh na zápis neúplný, Národná banka Slovenska ho vráti navrhovateľovi. Národná banka Slovenska zapíše finančného agenta a finančného poradcu do príslušného zoznamu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým im bolo udelené príslušné povolenie na vykonávanie činnosti.

Ustanovenie ďalej upravuje kedy je viazaný finančný agent, podriadený finančný agent a viazaný investičný agent oprávnený začať vykonávať finančné sprostredkovanie a to odo dňa zápisu do registra. Ak Národná banka Slovenska informuje navrhovateľa, že jemu podriadený subjekt, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu je zapísaný do registra, navrhovateľa bez zbytočného odkladu vydá tomuto subjektu osvedčenie o zápise do registra.

K § 15

Upravuje sa skutočnosť v prípade ak nastanú zmeny v evidovaných údajoch, ustanovuje sa povinnosť navrhovateľa pri postupe podávania návrhu na zmenu zápisu, ako aj postup Národnej banky Slovenska pri vyznačovaní zmien zápisu v registri.

K § 16

Ak nastanú skutočnosti uvedené v tomto ustanovení návrhu zákona je Národná banka Slovenska oprávnená zrušiť zápis v registri príslušných subjektov.

K § 17

V tomto ustanovení ustanovujú údaje, ktoré Národná banka Slovenska eviduje pri zápise do registra u príslušných osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo a taktiež sa zabezpečuje aj verejnosti dostupná evidencia, na základe ktorej si môže klient overiť oprávnenie na vykonávanie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

K § 18

Na udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu sú tieto osoby povinné spĺňať zákonom stanovené podmienky. O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti. Národná banka Slovenska je oprávnená žiadosť o udelenie povolenia činnosti finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu zamietnuť, ak táto žiadosť neobsahuje potrebné zákonné náležitosti.

K § 19

Upravujú sa dôvody zániku povolenia na výkon činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na výkon činnosti finančného poradcu a ustanovuje sa povinnosť pre tieto subjekty bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach, ktoré vedú k zániku povolenia.

K § 20

Toto ustanovenie upravuje finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo v sektore poistenia alebo zaistenia vykonávané osobami s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky na území iného členského štátu za dodržania povinnosti informovať o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska. Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.

K § 21

Ustanovenie definuje odbornú spôsobilosť pre účely zákona a ustanovuje stupne odbornej spôsobilosti a požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa jednotlivých stupňov. Taktiež sa upravujú požiadavky odbornej spôsobilosti, ktoré musia spĺňať osoby vykonávajúce finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o absolvovaní odborného štúdia, na strednej alebo vysokej škole, praxou v jednotlivých sektoroch, zložením odbornej skúšky a absolvovaním osobitného finančného vzdelávania.

K § 22

Vzhľadom na dynamickosť legislatívneho vývoja sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, priebežne si dopĺňať odborné vedomosti po skončení štúdia, ako aj v priebehu ďalších rokov. Ďalej sa stanovuje povinnosť pre osoby, ktoré musia spĺňať zákonom stanovený stupeň odbornej spôsobilosti absolvovania overenia odbornej spôsobilosti a to absolvovaním osobitného finančného vzdelávania, vykonaním odbornej skúšky alebo vykonaním odbornej skúšky s certifikátom. Táto povinnosť sa nevzťahuje na finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu, ktorého odbornú spôsobilosť dohliada orgán dohľadu domovského členského štátu..

V ustanovení sa ďalej definuje čo sa rozumie osobitným finančným vzdelávaním, odbornou skúškou a odbornou skúškou s certifikátom.

K § 23

V ustanovení sa upravuje aká osoba sa pre účely zákona považuje za dôveryhodnú a taktiež sa upravuje preukazovanie dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 24 až 26

Návrh zákona upravuje organizačné požiadavky na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, to znamená, upraviť organizačnú štruktúru, vzťahy medzi štatutárnym orgánom a zamestnancami, právomoc a zodpovednosť finančného agenta a finančného poradcu tak, aby zabezpečovali bezpečný výkon činnosti a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov. V týchto ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej upravujú povinnosti, týkajúce sa zodpovednosti vedúceho zamestnanca finančného agenta a finančného poradcu.

Ustanovuje sa povinnosť finančného agenta a finančného poradcu vypracovať a dodržiavať predpisy a postupy preverenia a primerane rýchleho vybavovania sťažností klientov. Finančná inštitúcia musí taktiež dodržiavať stanovený postup pri vedení záznamov o každej sťažnosti týchto klientov a o opatreniach prijatých na riešenie sťažností. Ďalej s ustanovuje obsah takýchto záznamov.

K § 27

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu v prípade zistenia vzájomného konfliktu záujmov medzi ním, ak ide o fyzickú osobu, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, ak ide o právnickú osobu a jeho zamestnancami, osobami prepojenými s finančným agentom alebo finančným poradcom vzťahom kontroly, či už priamej alebo nepriamej. Ak sa pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva konfliktu záujmov nemožno vyhnúť, ustanovuje sa povinnosť o tom informovať klienta ešte pred vykonávaním predmetnej činnosti, uprednostniť záujmy klienta a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.

Toto ustanovenie vymedzuje okruh osôb, ktoré nesmú byť samostatným finančným agentom, viazaným finančným agentom, podriadeným alebo finančným poradcom, štatutárnym orgánom a zamestnancom týchto osôb.

K § 28

Upravujú sa všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s odbornou starostlivosťou v záujme klienta. V tomto ustanovení sa ďalej ukladá povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov. Povinnosť mlčanlivosti sú zákonom vymedzené osoby povinné zachovávať aj po skončení pracovného pomeru.

Ustanovuje sa povinnosť pre finančnú inštitúciu preverovať dodržiavanie povinností zo zákona viazaným finančných agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu a povinnosť samostatného finančného agenta preverovať dodržiavania povinností ustanovené týmto zákonom podriadeným finančným agentom, s ktorým má uzavretú písomnú zmluvu. V prípade zistenia nedostatkov sú finančná inštitúcia a samostatný finančný agent povinní prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

K 29

V tomto ustanovení sa ustanovuje povinnosť pre finančnú inštitúciu a samostatného finančného agenta, ako osôb, ktoré dohliada priamo Národná banka Slovenska, využiť všetky prostriedky na kontrolu dodržiavania povinností vyplývajúcich z návrhu zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov im podriadených osôb, s ktorými majú uzavretú písomnú zmluvu na vykonávanie finančného sprostredkovania. Ich povinnosťou je teda sústavné preverovanie činnosti viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta. V ustanovení sa upravuje čo má byť obsahom zmluvy medzi finančnou inštitúciou a viazaným finančným agentom a zmluvy medzi samostatným finančným agentom a podriadeným finančným agentom. Finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent musia napríklad požadovať nápravu zistených nedostatkov ich v činnosti, môže im zadržať odmenu, znížiť odmenu alebo im ju nevyplatiť ak zistí, že porušením pravidiel činnosti spôsobili klientovi škodu, postup pri plnení týchto povinností musí byť upravený v osobitnom vnútornom predpise.

Ustanovenie ďalej upravuje povinnosť vedúceho zamestnanca finančnej inštitúcie alebo vedúceho zamestnanca samostatného finančného agenta predkladať v zákonom stanovenej lehote správu o plnení povinností finančnej inštitúcie a samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska.

Obsah, členenie a spôsob predkladania tejto správy ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vydaným v Zbierke zákonov.

K § 30

Návrh zákona upravuje povinnosť poistenia za spôsobenie škody spôsobenej pri vykonávaní činnosti finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva finančným agentom a finančným poradcom. Ustanovuje sa výška poistného plnenia a to najmenej 100 000 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 150 000 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti. Ak ide o osoby vykonávajúce predmetnú činnosť v sektore poistenia a zaistenia poistná zmluva musí byť platná na území všetkých členských štátov a výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť na každú poistnú udalosť najmenej 1 120 200 eur a pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárom roku v prepočte najmenej 1 680 300 eur. Povinnosť poistenia sa vzťahujú aj na viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta, to neplatí ak za nich prevzala zodpovednosť za škodu finančná inštitúcia alebo samostatný finančný agent.

K § 31

V tomto ustanovení sa na účely identifikácie potencionálnych klientov alebo klientov ustanovuje povinnosť pre tieto subjekty poskytnúť osobe vykonávajúcej finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo osobné údaje, identifikačné údaje a taktiež umožniť získavať osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

K § 32

Upravuje skutočnosť, že v súvislosti s výkonom finančného sprostredkovania nesmie finančný agent vykonávajúci túto činnosť poskytovať klientovi žiadne výhody finančnej povahy, hmotnej alebo nehmotnej povahy, na ktoré klient nemá nárok. Výnimku tvorí poskytnutie drobných reklamných predmetov. V súvislosti s poskytovaním finančného poradenstva nesmie finančný poradca prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie s výnimkou od svojho klienta. V prípade finančného agenta, v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti, musí byť klient presne a zrozumiteľne informovaný o existencii a ak klient o to požiada aj o výške peňažného alebo nepeňažného plnenia, ktoré prijíma finančný agent od inej osoby. Existencia akéhokoľvek peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia nesmie brániť jeho povinnosti konať v záujme klienta. Finančný poradca môže prijímať peňažné alebo nepeňažné plnenie len od svojho klienta.

K § 33 a 34

Vymedzuje sa rozsah informácií zo strany finančného agenta a finančného poradcu vo vzťahu ku klientom; okrem všeobecných informácií by sa mali poskytovať aj špecifické informácie o ponúkaných finančných službách. Osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie je povinná informovať klienta či tieto zmluvy majú výhradnú alebo nevýhradnú povahu a ak klient o to požiada, oznámiť mu obchodné mená týchto subjektov. Ďalej je táto osoba povinná informovať klienta aj o tom, či vykonáva sprostredkovanie na základe zmluvy s jedným subjektom alebo s viacerými, alebo ako finančný poradca. V informáciách poskytovaných klientom sa nesmie používať názov Národná banka Slovenska ani názov iného príslušného orgánu, aby sa nevytváral dojem, že tento orgán podporil alebo schválil produkty alebo sprostredkúvané služby. Pri poskytovaní informácií klientom telefonicky alebo prostredníctvom systému umožňujúcemu diaľkový prístup musí byť zabezpečená verejná prístupnosť údajov finančného agenta o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň začatia vykonávania sprostredkovania. Ak sa informácie odvolávajú na konkrétny daňový režim, musí byť uvedené, že tento daňový režim závisí od individuálnej situácie klienta a môže sa zmeniť. Informácie v reklamných dokumentoch musia byť v súlade s ďalšími informáciami, ktoré osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo poskytuje klientom pri poskytovaní finančných služieb. V ustanovení sa ďalej upravuje posudzovanie klientov a potenciálnych klientov na základe skutočnosti, či klient, ktorý je považovaný za profesionálneho klienta má potrebnú úroveň, skúsenosti a znalosti, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám.

V ustanovení § 34 sa upravuje, že každá reklama a propagácia nesmie znejasńovať dôležité skutočnosti, informácie poskytované klientovi musia byť presné a nesmú zdôrazňovať žiadne výhody finančnej služby a musí im porozumieť väčšina klientov.

K § 35

Ustanovuje sa povinnosť pre finančného agenta a finančného poradcu, ešte pred samotným poskytnutím finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva zisťovať, zaznamenávať požiadavky klienta, jeho skúsenosti s poskytovanou finančnou službou. Na základe takto získaných informácií zistí, či tento klient má potrebnú úroveň skúseností, ktoré mu umožňujú porozumieť rizikám, ktoré súvisia s poskytovanou finančnou službou. Ak finančný agent alebo finančný poradca nezíska potrebné informácie od klienta podľa tohto ustanovenia nesmie klientovi poskytnúť finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K § 36

V tomto ustanovení sa upravuje vedenie evidencie, ktorá musí obsahovať všetky dokumenty, ktoré obsahujú práva a povinnosti medzi finančným agentom alebo finančným poradcom a klientom, ako aj podmienky, ktoré musia byť splnené osobou vykonávajúcou finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, ktorá poskytne klientovi finančnú službu. Dokumenty sú povinné osoby uchovávať v lehote určenej zákonom.

Vedenú dokumentáciu sú tieto osoby povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu. Dokumentáciu je táto osoba povinná uchovávať na médiu, ktoré umožňuje uchovávanie informácií tak, aby Národná banka Slovenska mohla v budúcnosti tieto informácie použiť v takej forme a spôsobom aby boli zákonom splnené podmienky – jednoduchý spôsob, možnosť zistiť zmeny ap.

V súlade s týmto ustanovením sa ustanovuje povinnosť samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi v lehote určenej zákonom predkladať výkaz o o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkaz o vykonávaní finančného poradenstva.

Ak je finančný agent oprávnený inkasovať, za dodržania podmienok ustanovených týmto zákonom, finančné prostriedky nie sú majetkom finančného agenta a musia byť uložené na osobitnom účte finančného agenta a ak sa vyhlási konkurz na majetok tohto agenta, nezahŕňajú sa do konkurznej podstaty.

K § 37

Upravujú sa pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom pri poskytovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva v sektore investičných služieb. Finančný agent v sektore investičných služieb okrem iného nie je oprávnený prijímať peňažné prostriedky alebo finančné nástroje klientov a nemôže sa tak dostať voči svojim klientom do postavenia osoby dlhujúcej peňažné prostriedky alebo cenné papiere.

K § 38

Dohľad nad vykonávaním finančného sprostredkovania samostatným finančným agentom a finančného poradenstva finančným poradcom vykonáva Národná banka Slovenska. V tomto ustanovení sa presne vymedzuje predmet dohľadu a osoby podliehajúce dohľadu Národnej banky Slovenska sú povinné na jej požiadanie v určenej lehote vypracovať a predložiť aktuálne, úplné a pravdivé údaje, ako aj doklady a informácie potrebné pre riadny výkon dohľadu.

Tomuto dohľadu za určitých podmienok podlieha aj finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu. Ustanovuje sa povinnosť Národnej banky Slovenska umožniť vykonať dohľad na mieste príslušnému orgánu domovského členského štátu finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak ju o to príslušný orgán dohľadu požiada. Ustanovuje sa povinnosť pre Národnú banku Slovenska informovať príslušné orgány dohľadu o uložení opatrenia na nápravu finančnému sprostredkovateľovi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ak by toto opatrenie viedlo k zrušeniu zápisu v evidencii, ktorú vedie domovský členský štát. Táto úprava vyplýva zo smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia, kde je stanovená povinnosť vedenia registra pre všetky členské štáty, ktoré uvedenú smernicu transponovali do svojho právneho poriadku.

K § 39

Národná banka Slovenska môže pri zistení nedostatkov v činnosti samostatného finančného agenta a finančného poradcu podľa závažnosti, dĺžky trvania, rozsahu, následkov a povahy týchto nedostatkov uložiť týmto osobám sankcie. Sankcie a opatrenia k náprave umožňujú Národnej banke Slovenska včasný a efektívny zásah pri neplnení podmienok uložených týmto zákonom, najmä v prípade ohrozenia oprávnených záujmov klienta a majú svoje špecifiká, ktoré sa dajú uplatniť len v prípade vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.

O každej sankcii uloženej finančnému sprostredkovateľovi v sektore poistenia alebo zaistenia so sídlom na území iného ako členského štátu je Národná banka Slovenska povinná informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu tohto štátu.

K § 40

Notifikačným orgánom v sektore sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia vo vzťahu k orgánom EÚ je Ministerstvo financií SR.

K § 41 a 42

V týchto ustanoveniach sú uvedené prechodné ustavenia k úpravám obsiahnutým v návrhu zákona.

Ustanovenie § 41 v odseku 1 až 3 upravuje kategorizáciu sprostredkovateľov, pričom doterajším predpisom podľa odseku 1 sa rozumie zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odseku 2 predmetného ustanovenia sa za doterajší predpis považuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v odseku 3 sa za doterajší predpis považuje zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Upravuje sa skutočnosť, že povolenia vydané Národnou bankou Slovenska podľa doterajších predpisov sa považujú za povolenia udelené podľa tohto zákona.

Iné ako osoby uvedené, ktoré vykonávajú činnosť na ktorú sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona sú povinné ku dňu účinnosti tohto zákona v určenej lehote podať žiadosť o udelenie povolenia alebo navrhovateľ v tejto lehote je povinný podať návrh na zápis do registra. Ak tieto osoby nepodajú žiadosť o udelenie povolenia v stanovenej lehote nesmú vykonáva finančné sprostredkovania alebo finančné poradenstvo podľa tohto zákona.

V tomto ustanovení sa ďalej upravuje zamietnutie žiadosti Národnou bankou Slovenska ak príslušná osoba nepodala žiadosť o udelenie povolenia včas alebo navrhovateľ nepodal včas návrh na zápis do registra.

Ustanovujú sa lehoty na zosúladenie vykonávania činností podľa tohto zákona týkajúce sa odbornej spôsobilosti základného, stredného, vyššieho a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti, splnenie povinnosti finančného agenta informovať v stanovenej lehote Národnú banku Slovenska o platných zmluvách s finančnou inštitúciou alebo iným finančným agentom Preukazovanie týchto povinností o uzavretých platných zmluvách Národnej banke Slovenska sa týka aj samostatného finančného agenta a finančnej inštitúcie.

Ustanovuje sa, ak samostatný finančný agent nesplní povinnosť zosúladenia činnosti týkajúcej sa dosiahnutého stupňa odbornej spôsobilosti Národná banka Slovenska mu odoberie povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta. Ak finančná inštitúcia a finančný agent nesplnia povinnosť preukázania platných zmlúv s im podriadenými subjektami, Národná banka Slovenska zruší zápis podriadeného finančného agenta alebo viazaného finančného agenta v registri.

Návrh zákona taktiež upravuje postup a lehoty vo väzbe tohto zákona na niektoré ďalšie aspekty ako sú pokuty alebo sankcie, ako aj ďalšie náležitosti nevyhnutné na uplatňovanie požiadaviek podľa tohto zákona.

K 43

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 44

Zrušuje sa

1.zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 70/2008 Z. z.,

2. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 285/2007 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 8/2002 Z. z. o obsahu odbornej skúšky sprostredkovateľa investičných služieb, spôsobe jej vykonania a výške úhrady za jej vykonanie v znení vyhlášky č. 278/2005 Z. z.

4. vyhláška Národnej banky Slovenska č. 100/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zápisoch do registra sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia.

K Čl. II až XI

Potreba úpravy zákonov uvedených v týchto článkoch vyplynula zo znenia návrhu zákona uvedeného v Čl. I. Hlavným cieľom týchto úprav je zosúladenie pojmov uvedených v týchto zákonoch s pojmami uvedenými v návrhu zákona v Čl. I.

K Čl. XII

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2010.

V Bratislave 14. januára 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu sú hrozby, ktorý ch eliminácia si vyžaduje dôkladné inštitucionálne a legislatívne opatrenia, a to rovnako na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Medzinárodné Spoločenstvo stupňuje snahy o prijatie efektí vnych krokov, ktoré zabezpečia účinnejšiu ochranu finančných systémov a umožnia koordinovaný postup celého spoločenstva proti ich zneužitiu na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Tieto snahy sa premietli do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (ďalej len 'Smernica 2005/60/ES') a smernice Komisie 2006/70/ES, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2005/60/ES pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba' a technické kritéria postupov zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (ďalej len 'Smernica 2006/70/ES').

V súčasnosti je v Slovenskej republike oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu upravená zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej č innosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 367/2000 Z.z.'), ktorý je účinný od 1. januára 2001. Zákonom č. 367/2000 Z.z. bola prijatá nová filozofia predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, pričom postihovanie týchto konaní je ponechané na právne normy, ktoré sa otázkou postihovania môžu zobera ť, t.j. Trestný zákon a Trestný poriadok.

Zákon č. 367/2000 Z.z. bol viackrát novelizovan ý, pričom najvýznamnejšia novela bola uskutočnená zákonom č. 445/2002 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2002. Týmto zákonom boli riešené nedostatky v súvislosti so zrušením vkladný ch knižiek na doručiteľa, resp. sprísnenie legislatívneho prostredia regulujúceho nakladanie s vkladnými knižkami na doručiteľa, ďalej ním boli doplnené ustanovenia o skutočnom beneficientovi transakcie, roz šíril sa okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 367/2000 Z.z. a spresnil sa výkon dohľadu nad povinnými osobami.

Opatrenia v oblasti legislatívneho a inštitucionálneho zabezpečenia boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v podmienkach Slovenskej republiky boli podrobené v máji 2005 hodnoteniu vý borom Rady Európy MONEYVAL. Nezávislí experti porovnávali platný právny stav Slovenskej republiky s medzinárodnými dokumentmi, ktoré upravujú túto oblasť a to:

-Štyridsať odporúčaní FATF,

-Deväť špeciálnych odporúčaní FATF týkajúcich sa financovania terorizmu,

-Smernica Európskeho spoločenstva 91/308/EEC o predchádzaní využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí z 10. júna 1991,

-Smernica Európskeho spoločenstva 2001/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica rady 91/308/EHS o predchádzan í využívania finančného systému na pranie špinavých peňazí.

Súhrn najzávažnejších nedostatkov, ktoré boli identifikované:

-absencia základných pojmov, predovšetký m pojmov financovanie terorizmu, konečný užívateľ výhod, politicky exponovaná osoba,

-nedostatočne definovaný rozsah starostlivosti o klienta,

-absencia povinnosti venovať osobitnú pozornosť nezvyčajne veľkým transakciám, ktoré nemajú zjavný ekonomický alebo právny dôvod,

-chýbajúce spresnenie pojmu neobvyklá obchodná operácia predovšetkým vo vzťahu k financovaniu terorizmu,

-nedostatočne vymedzené postavenie Finančnej spravodajskej jednotky predovšetkým v súvislosti s vedení m komplexných štatistík, poskytovaním spätnej väzby povinným osobám v súvislosti s poskytovaním aktualizovaných informácií o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaní terorizmu a o sp ôsoboch ich rozpoznania.

Potreba prijať nový zákon vyplynula popri vyš šie uvedených zisteniach výboru Rady Európy MONEYVAL predovšetkým z povinnosti implementácie Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých ustanovení zákona č. 367/2000 Z.z. a zásadným spôsobom ich rozširujú.

Nová právna úprava predovšetkým:

1.Doplňuje a spresňuje použité pojmy vrátane presnejšieho vymedzenia 'povinných osôb'.

2.Pre povinné osoby demonštratívne vymenúva niektoré neobvyklé obchodné operácie, ktoré sa vzťahujú k legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj k financovaniu terorizmu.

3.Detailnejšie vymedzuje vykonávanie identifikácie a zavádza povinnosť následnej verifikácie získaných identifikačných údajov, roz širuje možnosť pri identifikácii o prevzatie identifikácie.

4.Pre povinné osoby konkretizuje rozsah ich povinností pri vykonávaní tzv. starostlivosti vo vz ťahu ku klientovi s uplatnením rizikového prístupu. Zavádza výnimky z vykonávania starostlivosti a naopak u 'rizikovejších klientov' predpokladá vykoná vanie zvýšenej starostlivosti. Za týmto účelom sú povinné osoby oprávnené žiadať od klienta informácie a doklady nevyhnutné na vykonanie príslušnej starostlivosti.

5.Zvyšuje ochranu zamestnanca povinnej osoby, ktorý nahlasuje (zistí) neobvyklú obchodnú operáciu pred jeho vystavením hrozbám od tretích str án alebo od osoby, ktorej sa neobvyklá obchodná operácia týka.

6.Medzi povinnými osobami obmedzuje zákaz výmeny informácií o ohlásených neobvyklých obchodných operáciách.

7.Vyžaduje písomné vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý je zameraný proti legalizácii a financovaniu terorizmu a podrobnejšie určuje jeho obligatórne časti.

8.Definuje Finančnú spravodajskú jednotku ako národnú jednotku pre oblasť boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu a v tejto súvislosti určuje jej povinnosti, oprávnenia a možnosti medzinárodnej spolupráce.

9.Stanovuje účinné, primerané a odradzujúce sankcie.

Návrh zákona bol spracovaný pracovnou skupinou za účasti zá stupcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Návrh zákona bol pred medzirezortným pripomienkovým konaním opätovne zaslaný na vyjadrenie zástupcom Ministerstva financií Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Slovenskej bankovej asociácie.

Predkladaný návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného konania. Vyhodnotenie pripomienkového konania je uvedené v prílohe.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančný ch, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zá kona nepredpokladá dopad na štátny rozpočet, na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národné ho úradu práce, ani na rozpočty Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zo zákona môžu vzniknúť povinným osobám jednorazové náklady na vypracovanie nového tzv. 'programu vlastnej činnosti povinnej osoby'. Povinná osoba môž e tento program vypracovať samostatne, a preto by mali byť náklady s tým spojené minimálne.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Rovnaké požiadavky, ako vyplývajú z navrhovaného zákona, budú v zhodnom čase platiť v celej Európskej únii, a preto neovplyvnia konkurencieschopnosť slovenského podnikateľského prostredia.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu: Návrh zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

primárnom: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva

(hlava III – sloboda pohybu osôb, služieb a kapitálu,

hlava IV – spoločné pravidlá pre súťaž, dane a zbližovanie práva)

sekundárnom:

·Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15),

·Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu 'politicky exponovaná osoba', a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej prílež itostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebra ť platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.5.2004)

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia

c) lehota na prebratie smernice 2005/60/ES aj smernice 2006/70/ES je do 15.12.2007.

d) proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

gestor: Ministerstvo vnútra SR

spolupracujúce rezorty: Ministerstvo financií SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

NBS

B. Osobitná časť

K Èl. I.

K § 1

Predmet a účel zákona zostáva zhodný s doterajšou právnou ú pravou. Podstatne sa rozširujú a spresňujú jednotlivé inštitúty zamerané na predchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len 'legalizácia') a financovania terorizmu.

K § 2

Nanovo definuje pojem legalizácie ako jeden z najdôležitejších pojmov v navrhovanom zákone, a to v rozsahu určenom Smernicou 2005/60/ES. Zo súčasnej právnej úpravy ná vrh preberá pojem legalizácie ako významovo synonymné slovné spojenie k pojmu 'pranie špinavých peňazí', ktorý používa Smernica 2005/60/ES. Bez ohľadu na označenie týmto vž dy rozumieme aktivitu, ktorej cieľom je zatajenie existencie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti alebo zatajenie nelegálnosti jeho pôvodu a jeho ďalšie použitie, ako keby bol jeho pôvod legití mny. Nie je pri tom rozhodujúce, či bola činnosť generujúca majetok vykonaná na území Slovenskej republiky alebo na území ktorejkoľvek inej krajiny.

Pre povinnú osobu, respektíve jej zamestnancov je dôležité vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov prepojenie § 2 s § 4 návrhu, podľa ktorého postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje ', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu. § 4 ďalej demonštratívne uvádza niektoré neobvyklé obchodn é operácie, ktoré ako ukázala prax od účinnosti zákona č. 367/2000 Z.z., t. j. od 1. januára 2001, najčastejšie súvisia s legalizáciou alebo financovaní m terorizmu.

K § 3

Jeden z rozhodujúcich prvkov boja proti terorizmu je zamedzenie jeho financovania. Predchá dzanie a odhaľovanie financovania terorizmu má svoje špecifiká, ktoré sa premietli do jeho definície v návrhu zákona. Ide o pojem, ktorý doposiaľ nebol v právnom priadku Slovenskej republiky definovaný . Pri financovaní terorizmu nie je potrebné, aby finančné prostriedky pochádzali z trestnej činnosti tak, ako sa to predpokladá pri legalizácii a nevyskytuje sa tu charakteristický prvok legalizácie, ktorým je ochota ' práčov' obetovať v procese legalizácie až 30 - 40 % finančných prostriedkov. Potreba legalizácie narastá s objemom finančných prostriedkov, ktoré je potrebné zlegalizovať, prič om na financovanie teroristického útoku sú často nevyhnutné omnoho nižšie sumy. Napríklad na financovanie teroristických útokov, ktoré sa uskutočnili v roku 2006 na mestskú dopravu v Londý ne potrebovali teroristi sumu len niekoľko tisíc libier.

Vo vzťahu k posudzovaniu obchodných operácií klientov je rovnako ako pri § 2 dôležité prepojenie § 3 a § 4. Postačí len to, že obchodná operácia 'nasvedčuje', že jej vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.

K § 4

Ïalším kľúčovým pojmom v návrhu zákona je pojem neobvyklá obchodná operácia (ďalej len 'NOO'). Tento zachováva jeho vymedzenie tak, ako je uvedené v zákone č. 367/2000 Z.z. NOO je definovaná takým spôsobom, aby obsiahla právne úkony alebo iné úkony nasvedčujúce tomu, že ich vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo k financovaniu terorizmu. Vzhľadom na široký okruh povinných osôb a ich rozdielny predmet činnosti nie je možné taxatívne vymedziť všetky NOO, a to aj z toho dôvodu, že ide o vysoko odbornú a dynamicky sa meniacu problematiku. Zá kon by nijako nemohol reagovať na všetky formy a metódy legalizácie a financovania terorizmu, ktoré by mohli v praxi nastať. Akýkoľvek taxatívny výpočet NOO by bol neúplný a ľahko by ho bolo možné v praxi obísť.

Od účinnosti zákona č. 367/2000 Z. z., t.j. od 1. januára 2001 do 31. decembra 2006 ohlásili povinné osoby viac ako 5000 NOO. Sústavnou analytickou činnosťou týchto hlásení a zovšeobecnením nadobudnutých poznatkov bol do tohto ustanovenia doplnený demonštratívny výpočet NOO, ktorý zahàňa najčastejšie sa vyskytujúce prípady NOO, pričom každá jedna NOO zachováva doteraz platný princíp pri posudzovaní obchodných operácií – princíp 'poznaj svojho klienta'. Aplikačná prax potvrdila potrebu pridať do zákona tak ýto demonštratívny výpočet NOO, aby mohli povinné osoby ľahšie zamerať svoju pozornosť na jednotlivé faktory, ktoré majú pri posudzovaní obchodných operácií klienta hodnotiť. Povinná osoba pri posudzovaní obchodnej operácie vždy zohľadňuje konkrétne okolnosti a individuálne hodnotí obchodnú operáciu. Takéto doplnenie o základné formy NOO je tiež v súlade so závermi hodnotenia výborom Rady Európy MONEYVAL. Obdobné vymedzenie NOO je obvyklé aj v krajinách Európskej únie.

ažisko posúdenia, či ide o NOO, je na povinných osobách, ktoré najmä na základe svojich skúseností a iných skutočností vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, s ktorými pripravujú alebo realizujú obchodnú operáciu posúdia, či ide o operáciu neobvyklú. Povinná osoba pritom nemusí vôbec vedieť, o aký trestný čin by mohlo ísť, kto by ho mohol spáchať a nemusí poznať ďalšie skutočnosti, ktoré majú vzťah ku znakom skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Povinná osoba skôr posudzuje určit é anomálie, ktoré svojou povahou, obsahom alebo výnimočnosťou viditeľne vybočujú z bežného rámca alebo charakteru obchodov určitého druhu alebo určitého klienta. Demonštratívny výpočet NOO uvedený v návrhu im umožňuje zamerať pozornosť na najdôležitejšie faktory pri posudzovaní obchodných operácií.

Posudzovanie obchodných operácií povinnými osobami na základe princípu 'poznaj svojho klienta' je v praxi vykonávaný siedmy rok a v s účasnosti je dobre zabehnutý a uplatňovaný podobne ako v iných krajinách, ktoré bojujú proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 5

V ustanovení sú definované subjekty, ktoré sú pre účely tohto zákona pomenované ako povinné osoby. Na začiatku sú určené povinné osoby, ktoré sú z hľ adiska ich preventívneho pôsobenia najdôležitejšie, a to úverové a finančné inštitúcie a následne sú určené ďalšie fyzické a právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje tento zákon.

Zastúpenie zahraničnej úverovej inštitúcie v Slovenskej republike sa nezapisuje do obchodného registra, avšak takýto subjekt môže napríklad sprostredkovávať obchody, a preto je dôležité, aby jeho č innosť podliehala tiež tomuto zákonu.

Hotovostné operácie sú z hľadiska legalizácie a možného financovania terorizmu zvlášť rizikové, a preto je povinnou osobou podľa tohto ustanovenia tiež každý podnikateľ, ak vykoná hotovostnú operáciu v hodnote najmenej 15 000,, pričom nie je rozhodujúce, či sa platba vykoná ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách.

K § 6

Pojem politicky exponovaná osoba je presne definovaný v znení Smernice 2005/60/ES a Smernice 2006/70/ES. Transpozíciou nie je možné jeho rozsah zúžiť. Vzťahuje sa na politicky exponované osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ide o osoby, ktorým sú zverené významné verejn é funkcie s celoštátnym alebo medzinárodným významom. Pre posúdenie, či je konkrétna osoba politicky exponovaná (môže to byť i cudzí štátny príslušník) je dôležité vyžiadať si od danej osoby takúto informáciu a využívať verejne dostupné zdroje informácií alebo informácie od iných povinných osôb. Na tento účel možno využiť i prípadné komerčné zoznamy. Povinná osoba však musí mať určené rizikovo orientované postupy na zistenie, či je osoba politicky exponovaná. Pri identifikovaní blí zkych spolupracovníkov osôb, ktorým boli zverené významné verejné funkcie sa predpokladá, že vzťah so spolupracovníkom je verejne známy, alebo povinné osoby majú dôvod domnievať sa, že takýto vzť ah existuje.

K § 7

Rozsah identifikačných údajov je definovaný s cieľom dostatočne zadokumentova ť činnosť konkrétnych fyzických a právnický osôb tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, kto konkrétny úkon vykonal a tiež s cieľom zabezpečiť existenciu listinných dôkazov pre orgány činné v trestnom konaní.

K § 8

Toto ustanovenie úzko súvisí s § 7. Zákon rozlišuje medzi identifikáciou klienta a verifikáciou takto získaných informácií. Štandardne bude identifikácia klienta a verifikácia takto získaných údajov vykonávaná v jednom a tom istom kroku. Prvotná identifikácia a verifikácia sú vykonávané za fyzickej prítomnosti osoby.

K § 9

Na účely zákona sú v § 9 definované aj ďalšie pojmy. Pojem majetok je definovaný v tomto zákone preto, lebo v právnom poriadku nie je definovaný v takom rozsahu, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES.

Hoci smernica používa pojem 'skutočný vlastník', obsah tohto pojmu presnejšie vystihuje označenie konečný užívateľ výhod, ktorý nemusí byť s papierovým vlastníkom zhodný. V rámci tejto definície sú určené situácie, v ktorých sa fyzická osoba vždy považuje za konečného užívateľa v ýhod.

Pojem poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti definuje novú povinnú osobu, ktorá je zaradená do § 5.

Namiesto pojmu shell banka, ktorý je použitý v Smernici 2005/60/ES je v zákone použitý pojem fiktívna banka, ktorý lepšie vystihuje jeho obsah. Podstata nedôveryhodnosti fiktívnych bánk spočíva v tom, že ide jednak o fiktívne inštitú cie, ktoré fyzicky neexistujú v štáte ich povolenia a jednak, že môžu vykonávať činnosti bez predchádzajúceho posúdenia predpokladov na ich obozretné podnikanie orgánom, ktorý povolenie na činnosť takejto inštitúcie vydal. Èinnosť fiktívnych bánk nepodlieha dohľadu žiadneho regulátora. Uvedené skutočnosti sú východiskom pre to, aby v činnosti fiktívnych bánk nedochádzalo k identifiká cii ich klientov a preverovaniu zdrojov finančných prostriedkov, teda k zisťovaniu vlastníctva prostriedkov používaných ich klientmi na operácie, resp. obchody. Taký systém vytvára dostatočné predpoklady na pranie špinavých peňazí a iné nezákonné činnosti.

Definícia pojmu klient pokrý va v najširšej miere situácie, ktoré sa vyskytujú v praxi. Podľa tejto definície môže povinná osoba požadovať informácie a doklady od všetkých účastníkov konania, ich zástupcov, ako aj osô b, ktoré môžu byť oprávnené nakladať s predmetom konkrétneho obchodu, tak aby mohla príslušná povinná osoba zistiť a overiť ich totožnosť ešte pred založením obchodného vzťahu.

Na účely zákona je definované zduženie majetku, ktorý zahàňa do jednej skupiny subjekty s rovnakým postavením a povinnosťami pri predchádzaní legalizácii a financovaní terorizmu.

Definovanie pojmu obchodný vzťah je dôležité preto, lebo pri jeho zakladaní je povinná osoba povinná vykonať tzv. základnú starostlivosť. Obchodný vzťah je charakteristický tým, že je spojený s odbornými činnosťami povinnej osoby, ktorá ich vykonáva ako podnikateľ. V čase vzniku takéhoto vzťahu sa očakáva, že bude obsahovať prvok trvania a ďalšie alebo opakované plnenia. Typickým príkladom je založenie účtu v banke alebo uzavretie leasingovej zmluvy. Naopak, príležitostná obchodná operácia je obchodná operácia mimo takéhoto obchodného vzťahu, napr. zmena peňazí v zmenárni, tipovanie výsledkov športových podujatí alebo kúpa automobilu, hoci aj v týchto prípadoch vznikaj ú zo zákona určité záväzky (napr. v spojitosti s reklamáciou). Ak by však klient uzavrel zmluvu s konkrétnou zmenárňou o tom, že bude výlučne v tejto zmenárni vykonávať konverzie a zmenáreň mu poskytne 'výhodnejší' úrok, v tomto prípade by už išlo o obchodný vzťah a povinná osoba (zmenáreň) by vykonala základnú starostlivosť.

Pojem obchod vyjadruje prepojenie pojmov obchod a obchodná operácia a tiež pojmu majetok, ktoré sú v zákone používané. Týmto spôsobom sa tiež odstraňujú pochybnosti, či obchodom je aj operá cia, resp. nakladanie s majetkom, ktoré klient vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet. Tieto pochybnosti mali opakovane hodnotitelia výborov MONEYVAL a GRECO Rady Európy, ktorí v rokoch 2001 a 2005 posudzovali Slovenskú republiku z hľadiska úrovne opatrení proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a korupcii, pričom vyjadrovali pochybnosti, či pojem 'obchod” existujúci v platných zákonoch, najmä v zákone o bankách, zahrňuje aj vlastné operácie klienta, ktoré nemajú vyslovene obchodno-záväzkový charakter.

Na predchádzajúci odsek nadväzuje definovanie pojmu druh obchodu.

Trestnou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie akákoľvek trestná činnosť podľa Trestného zákona.

K § 10

Toto ustanovenie definuje konkrétne prípady, kedy vzniká povinnosť uplatniť vo vzťahu ku klientovi základnú starostlivosť (customer due diligence) a určuje jej rozsah, ktorý povinná osoba uplatní na základe svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Doposia ľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. vyžaduje 'len' identifikáciu klienta a povinnosť zisťovať, či fyzická alebo právnická osoba koná vo vlastnom mene. Chýbajú však ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré sú v tomto ustanovení doplnené.

Okrem prípadov, kedy je povinná osoba povinná uplatniť základnú starostlivosť, rozlišuje toto ustanovenie aj prípady, kedy vzniká pre povinnú osobu povinnosť identifikovať klienta a verifikovať takto zí skané údaje bez povinnosti uplatniť ďalšie úkony základnej starostlivosti.

Keďže povinná osoba musí posudzovať operácie klienta, klient je povinný poskytnúť povinnej osobe potrebné informácie a doklady, ktoré môže povinná osoba použiť len na vykonanie príslušnej starostlivosti.

Overenie totožnosti osoby, ktorá je oprávnená prevziať plnenie zo životného poistenia, sa obvykle nevykonáva pri uzatváraní zmluvy, hoci je tam uvedená. Jej overenie totož nosti však musí byť dokončená najneskôr počas vyplatenia poistného plnenia.

K § 11

Ustanovenie o zjednodušenej starostlivosti vymedzuje prípady, kedy povinná osoba nemusí vykonať základnú starostlivosť. Ide predovšetkým o klientov, ktorí sú tiež povinn ými osobami a o produkty, pri ktorých je len veľmi malá možnosť ich zneužitia na legalizáciu alebo financovanie terorizmu.

Pri ďalších produktoch uvedených v písmene e) musia byť podmienky splnené kumulatívne.

Výnimky zo základnej starostlivosti neznamenajú, že povinná osoba nemá žiadne povinnosti. Predovšetkým musí vždy skúmať, či sú splnené podmienky na uplatnenie zníženej starostlivosti (napr. v situácii, keď je klient prítomný, musí ho identifikovať a verifikovať takto získané údaje, stále je povinná plniť povinnosti podľa § 14, t.j. posudzovať, či je pripravovaná alebo vykonávaná oper ácia neobvyklá, venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodným operáciám, ako aj každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z produktov, obchodných operácií alebo technologických noviniek).

V záujme zjednodušenia činnosti povinných osôb boli výnimky transponované v čo najširšom rozsahu.

K § 12

V ustanovení je uvedená povinnosť, podľa ktorej pri vyššom riziku legalizácie alebo financovania terorizmu je povinná osoba povinná uplatniť zvýšenú starostlivosť. V tomto prípade povinná osoba tiež určuje rozsah zvýšenej starostlivosti podľa svojej kvalifikovanej úvahy v závislosti od rizika. § 12 určuje tri prípady, kedy musí byť zvýšená starostlivosť vykonan á vždy. Vedúci zamestnanec môže byť nadriadený na najbližšej riadiacej úrovni.

K § 13

§ 13 plnenie tretími stranami umožňuje prevziať údaje a doklady získané pri vykonávaní základnej starostlivosti medzi úverovými inš titúciami a určenými finančnými inštitúciami (aj medziná rodne). Tento postup umožňuje úverovej alebo finančnej inštitúcii identifikovať klienta (§ 7 písm. e), ktorý nie je u nej fyzicky prítomný tak, že prevezme údaje od inej úverovej alebo finančnej inštit úcie a postupuje podľa § 12 ods. 2 písm. a). Konečná zodpovednosť za riadne vykonanie starostlivosti je však na úverovej alebo finančnej inštitúcii, ktorej sa klient 'odporú ča' a ktorá musí zabezpečiť aj prevzatie príslušných údajov a dokladov. Pokiaľ úverová alebo finančná inštitúcia, ktorá má prevziať od inej úverovej alebo finančnej inštitúcie ú daje a písomné doklady o klientovi, tieto neprevezme a neuskutoční postup podľa § 12 ods. 2 písm. a), nesmie realizovať s daným klientom žiadnu obchodnú operáciu ani založiť obchodný vzťah.

Za plnenie tretími stranami sa nepovažujú prípady zmluvných vzťahov povinných osôb s externými poskytovateľmi služieb alebo s agentúrami, ktorí majú byť na základe zmluvy považovaní za súč asť povinnej osoby.

K § 14

Ïalšie základné povinnosti sú definované v § 14 a povinná osoba ich plní bez ohľadu na akékoľvek výnimky. Posudzovanie obchodných operácií umožň uje povinnej osobe zistiť prípadné NOO. Svoju pozornosť musí povinná osoba zameriavať na každé riziko legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže pri svojej činnosti identifikovať.

K § 15

Právne možnosti odmietnutia požadovaného úkonu v podnikateľskej sfére nie sú upravené jednoznačne a jednotne, a preto sú na úč ely tohto zákona upravené osobitne. Rozsah dôvodov odmietnutia je daný Smernicou 2005/60/ES.

K § 16

Ustanovenie o zdržaní NOO má veľký význam vo vzťahu k včasnosti a ú činnosti opatrení, ktoré môže Finančná spravodajská jednotka vykonať neodkladne po jej ohlásení. V prípade absencie tohto ustanovenia by Finančná spravodajská jednotka (k Finanč nej spravodajskej jednotke pozri dôvodovú správu k § 26) mohla len následne sledovať už uskutočnené operácie a nemohla by účinne zasiahnuť v priebehu ich vykonávania. Efektívnosť opatrení na preverenie obchodnej operácie, zadokumentovanie jej priebehu a prípadné zaistenie príjmov z trestnej činnosti alebo finančných prostriedkov určených na podporu terorizmu by bola len veľmi malá a neúčinná.

Ak existuje reálne nebezpečenstvo, že vykonaním NOO by mohlo byť zmarené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, povinná osoba zdržiava NOO do prijatia písomné ho oznámenia od Finančnej spravodajskej jednotky, aby NOO vykonala, najviac však 48 hodín od prijatia hlásenia o NOO Finančnou spravodajskou jednotkou. Ak o zdržanie NOO písomne pož iada Finančná spravodajská jednotka, lehota 48 hodín začína plynúť od termínu určeného v jej písomnej žiadosti (spravidla pôjde o okamih, kedy klient zadá príkaz na vykonanie určitej obchodnej operá cie, napr. na výber finančných prostriedkov v hotovosti).

Celková doba zdržania môže trvať najviac 72 hodín (48+24hodín).

Pri zdržiavaní sa vždy zohľadňujú prevádzkové a technické možnosti povinnej osoby, ako aj okamih, kedy mala byť obchodná operácia posúdená ako neobvyklá.

K § 17

Toto ustanovenie úzko nadväzuje na § 16 a stanovuje povinnosť ohlásiť NOO bez zbytočného odkladu, t.j. pri najbližšej príležitosti. Spôsoby ohlasovania a obsah hlásenia je daný praktickými skúsenosťami s následným preverovaním týchto hlásení. § 17 vychádza z doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. V záujme ochrany zamestnancov tak, ako to vyžaduje Smernica 2005/60/ES, hlásenie neobsahuje údaje o zamestnancovi, ktorý NOO zistil.

Plnenie ohlasovacej povinnosti nemôže byť obmedzené mlčanlivosťou upravenou v osobitných zákonoch, ktoré sa vzťahujú na činnosť povinných osôb. Výnimky sú stanovené len § 22 a 23 zákona.

Ak povinná osoba oznámi v určitom prípade orgánom činným v trestnom konan í skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu, nemusí v tomto prípade podávať aj hlásenie o NOO.

K § 18

Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje voči tretím osobám, vrátane osoby, ktorej sa hlásenie týka. Nevzťahuje sa na informácie v rámci povinnej osoby, ak zamestnanec koná pod ľa pravidiel povinnej osoby, ktorými sú upravené postupy pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu. Zamestnanec teda musí presne vedieť, komu môže v rámci povinnej osoby informácie o NOO poskytnú ť. Ak by sprístupnil informácie osobe, ktorá nie je na to určená povinnou osobou, došlo by k porušeniu mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti majú aj pracovníci kontrolných orgánov.

Ustanovenie určuje kedy Finančná spravodajská jednotka pozbaví povinnú osobu povinnosti mlčanlivosti. Pri pozbavení mlčanlivosti sa prihliada na to, aby takýto postup nemohol ohroziť opatrenia prijaté na ochranu pred legalizáciou alebo financovaním terorizmu.

V záujme účinnejšieho postupu pri predchádzaní legalizácii a financovania terorizmu sa obmedzuje zákaz výmeny informácií o NOO medzi podnikateľsky prepojenými úverovými alebo finančnými inštitúciami a tiež medzi povinnými osobami, ktoré sa spolupodieľajú na konkr étnej obchodnej operácii identického klienta. Takáto výmena informácií umožňuje povinným osobám efektívnejšie posudzovať obchodné operácie klienta, ako aj upozorniť ďalšie povinné osoby na identifikované riziká.

Keďže budú štátnym orgánom, ktoré plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu podľa § 26 ods. 3 poskytované informácie získané podľa tohto zákona, osobitne je upravená aj ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o poskytnutých informáciách a podkladoch od Finančnej spravodajskej jednotky.

K § 19

Získavať osobné a iné údaje, ktoré sú potrebné na vykonanie príslušnej starostlivosti môže povinná soba len v súlade so zá konom o ochrane osobných údajov. Návrh zákona preto určuje rozsah osobných údajov, účel ich spracúvania, ako aj okruh dotknutých osôb.

Uvedená povinnosť umožňuje v dostatočnom rozsahu spätne zadokumentovať obchodn é operácie a získať tak listinné dôkazy potrebné pre eventuálne trestné konanie.

V odôvodnených prípadoch môže Finančná spravodajská jednotka uložiť povinnej osobe povinnosť uchovávať určené údaje a doklady aj dlhšie než 5 rokov. V praxi by sa mohlo stať, že listinné d ôkazy budú zničené ešte pred premlčaním trestného stíhania.

Povinnosť uchovávať v stanovených lehotách potrebné údaje a písomné doklady nezaniká pre podnikateľa ani vtedy, keď prestane byť povinnou osobou.

K § 20

Týmto sa zabezpečuje aplikácia ustanovení zákona v podmienkach príslušnej povinnej osoby. Povinnosť vypracovať 'program vlastnej činnosti' určuje aj doposiaľ účinný zákon č. 367/2000 Z.z. § 20 v súlade s požiadavkami Smernice 2005/60/ES a na základe praktických skúseností bližšie konkretizuje jeho obligatórne časti. Jasne je určené, že predmetný program musí byť vypracovaný pí somne a musí byť vždy v dosahu príslušných zamestnancov. Povinná osoba je povinná aktualizovať program podľa predmetu svojej činnosti a v súlade s legislatívnymi zmenami.

Obdobne, ako to stanovuje zákon č. 367/2000 Z.z., je povinná osoba povinná zabezpečiť odbornú prípravu zamestnancov. O splnení tejto povinnosti musí mať písomné doklady.

Povinná osoba úpravou ochrany informácií, ktoré sa môžu týkať NOO, urč ením informačného toku, ako aj ďalšími opatreniami zvyšuje ochranu zamestnancov, ktorí sa podieľajú na zisťovaní NOO. Pri takejto ochrane zamestnanca sa nemá na mysli zabezpečenie jeho fyzickej ochrany.

K § 21

Pokiaľ má Finančná spravodajská jednotka plniť úlohy, ktoré sú jej uložené zákonom pri ochrane pred legalizáciou a financovaní m terorizmu je nevyhnutné, aby mala prístup k potrebným údajom a písomným dokladom.

K § 22

Je nevyhnutné, aby pre advokátov a notárov existovala výnimka z povinnosti plniť niektoré ustanovenie zákona. Táto výnimka v úplnej miere rešpektuje a zachová va podmienky ich profesionálnej mlčanlivosti. Smernica 2005/60/ES stanovuje, kedy sa výnimka uplatňuje a príslušná formulácia je zapracovaná do § 22 zákona. Advokát aj notár sú od 1. septembra 2002 zaradení medzi povinné osoby aj podľa doteraz účinného zákona č. 367/2000 Z.z. Tento zákon nejednoznačne stanovoval ich postavenie. Aj z tohto dôvodu neboli v čase od 1. septembra 2002 do 31.12.2006 prijaté od tý chto povinných osôb takmer žiadne hlásenia o NOO.

K § 23

Smernica 2005/60/ES stanovuje určité výnimky aj pre audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, ktoré sú v plnej miere zapracované do § 23.

K § 24

Vo viacerých č astiach Smernice 2005/60/ES sú osobitne pre úverové a finančné inštitúcie upravené viaceré povinnosti, ktoré sú zhrnuté do § 24.

Doteraz nebol v právnom priadku jednoznačne stanovený zákaz korešpondenčného vzťahu s fiktívnou bankou (shell bankou), pričom tieto predstavujú významné riziko zneužitia na financovanie terorizmu či legaliz áciu, prípadne sú za týmto účelom priamo zakladané.

Rovnako je tu upravený zákaz vykonávať obchody alebo vstupovať do obchodných vzťahov so zachovaním anonymity.

Legalizácia a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a snaha o boj proti nim by mala byť globálna. Ak majú úverové a finančné inštitúcie svoje pobočky a dcérske spoločnosti v krajiná ch, kde nie je legislatíva na boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu porovnateľná s legislatívou Spoločenstva, majú úverové a finančné inštitúcie vykonávať starostlivosť o klienta a uchovávať údaje v rozsahu stanovenom v tomto zákone. Ak im to nie je umožnené, informujú o tejto skutočnosti Finančnú spravodajskú jednotku.

Úverové a finančné inštitúcie musia byť schopné dostatočne včas reagovať na žiadosti o informácie, preto sú povinné zaviesť tomu zodpovedajúce elektronické systémy.

Pokiaľ Národná banka Slovenska vykonáva obchody podľa osobitného predpisu, je potrebné zabezpečiť dostatočné opatrenia, aby tieto jej činnosti nemohli byť zneužité v procese legalizácie, či dokonca v s úvislosti s financovaním terorizmu.

K§ 25

Efektívnosť opatrení na predchádzanie financovania terorizmu si vyžaduje zvýš enú pozornosť vo vzťahu k neziskovým organizáciám. Táto požiadavka priamo vychádza zo špeciálneho odporúčania FATF č. VIII. Je potrebné predchádzať tomu, aby mohli subjekty, ktoré sú v spojitosti s teroristickými organizáciami, zastierať svoju činnosť vydávajúc sa za neziskové organizácie, prípadne aby mohli byť prevody finančných prostriedkov neziskových organizácií zneužité v procese financovania terorizmu.

Ustanovenie umožňuje v potrebnej miere venovať pozornosť spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami.

K § 26

Každý členský štát má povinnosť zriadiť národnú ústredn ú finančnú spravodajskú jednotku (Financial Intelligence Unit – FIU), ktorá zodpovedá za prijímanie a následné spracovanie hlásení s cieľom účinne bojovať proti legalizácii a financovaniu terorizmu. V Slovenskej republike vznikla táto jednotka v roku 1996 ako samostatný odbor úradu finančnej polície pod názvom odbor finančného spravodajstva. Po organizačných zmenách v roku 2004 došlo k zmene názvu na spravodajskú jednotku finančnej polície, ktorá je súčasťou úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru.

V zákone je návrh na zmenu doterajšieho názvu na názov Finančná spravodajská jednotka. Týmto bude jednoznačne určený osobitný útvar služby finančnej polície, ktorý zodpovedá ako národný ústredný orgán za prijímanie hlásení o NOO a za ich ďalšie spracovanie.

Jednoznačné označenie v zákone prispeje aj k prehľadnosti pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí v správnom konaní a umožní povinným osobám adresovať svoje požiadavky priamo príslušnej sú časti Policajného zboru.

Nakoľko spravodajská jednotka finančnej polície aktívne pôsobí vo viacerých medzinárodných organizáciách vrátane združenia národných finančných spravodajských jednotiek EGMONT Group, zmenou ná zvu na Finančnú spravodajskú jednotku by zodpovedala označeniu partnerských spravodajských jednotiek a nevznikali by pre iné krajiny pochybnosti o jej postavení a úlohách ktoré plní.

Úlohy a oprávnenia, ktoré sú definované v § 26 sú dané Smernicou 2005/60/ES a Smernicou 2006/70/ES, ako aj z Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfišká cii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu z roku 2005.

Smernica 2005/60/ES jednoznačne stanovuje, že každá krajina má vytvoriť jednu národnú ústrednú finančnú spravodajskú jednotku s príslušnými oprávneniami a adekvátn ou zodpovednosťou. Toto umožňuje zachovať jeden zo základných princípov, na ktorých je postavený systém prevencie legalizácie a financovanie terorizmu, a to ochranu informácií, ktoré finančná spravodajsk á jednotka prijíma od povinných osôb - predovšetkým informácie o ich pôvode. Ochrana informácií prijatých od povinných osôb je rozhodujúcim prvkom zachovania dôvery medzi povinnými osobami a finanč nou spravodajskou jednotkou a následne medzi povinnými osobami a ich klientmi.

K § 27

Ak má Finančná spravodajská jednotka zodpovedať za vedenie a poskytovanie relevantn ých údajov, ktoré v medzinárodnom kontexte umožnia porovnávať efektivitu opatrení zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, musí mať zabezpečený prístup k relevantn ým údajom. Smernica 2005/60/ES stanovuje, aké štatistické údaje musí Finančná spravodajská jednotka viesť, a z toho dôvodu musí byť zabezpečená aj vymáhateľnosť týchto údajov od tých org ánov, ktoré sú zapojené do procesu boja proti legalizácii a financovaniu terorizmu.

K § 28

So zreteľom na medzinárodný rozmer legalizácie a financovania terorizmu je potrebn é v najväčšej možnej miere podporovať koordináciu a spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami v celosvetovom kontexte, tak ako je to uvedené aj v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV zo 17. októ bra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami.

Toto ustanovenie umožňuje s ohľadom na samotný cieľ zákona spolupracovať s partnerskými finančnými spravodajskými jednotkami, ako aj medzinárodnými organizáciami zapojenými do procesu boja proti legalizá cii a financovaniu terorizmu.

K § 29

Aby Finančná spravodajská jednotka mohla plniť úlohy stanovené týmto zá konom je nevyhnutné, aby mala zabezpečený prístup k potrebným informáciám, respektíve k prostriedkom, ktoré sú ich nositeľom. Kontrola má v procese presadzovania opatrení zameraných proti legalizácii a financovaniu terorizmu zásadný význam. Finančná spravodajská jednotka ako ústredná národná jednotka zodpovedná za boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu musí mať prostriedky na kontrolu dodržiavania z ákonných povinností.

Vzhľadom na rozsah a určité špecifiká povinných osôb sú oproti doterajšej úprave v zákone č. 367/2000 Z. z. doplnené priamo v tomto zákone ďalšie kontrolné orgány – Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Oba tieto orgány sú oprávnené kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona v rozsahu povinných osôb, ktoré podliehajú ich dohľadu , respektíve dozoru. Týmto sa zabezpečí aj vyššia efektivita kontroly povinných osôb.

Aby sa predišlo 'dvojkoľajnosti' pri vykonávaní kontrol (Finančná spravodajská jednotka je oprávnená naďalej vykonávať kontrolu u všetkých povinných osôb) Národná banka Slovenska a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznamujú Finančnej spravodajskej jednotke údaje potrebné na koordináciu kontrolnej činnosti a vedenie príslušných štatistík.

K § 30

Existencia oprávnenia na výkon kontroly si vyžaduje zabezpečenie podmienok pre jej efekt ívny výkon.

K § 31

V snahe zabezpečiť čo najefektívnejšie preventívne pôsobenie zákona a jeho šírenie medzi povinnými osobami, oznamujú jednotlivé orgány vykonávajúce dohľ ad nad povinnými osobami Finančnej spravodajskej jednotke podozrenie z jeho porušenia (napr. skutočnosť, že povinná osoba nemá vypracovaný program podľa § 20 alebo, že vykonala NOO bez ohlásenia), ktoré zistia pri výkone ich dohliadacej, kontrolnej či inej činnosti podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

K § 32

Ustanovenie upravuje správne delikty a sankcie za porušenie povinností ustanovený ch týmto zákonom. Vzhľadom na účel zákona, ako aj na to, že podnikanie na území Slovenskej republiky je otvorené pre zahraničné spoločnosti vrátane bánk, poisťovní a ďalších významný ch povinných osôb, bola maximálna výška sankcií (doteraz 2 000 000,- Sk, resp. 4 000 000,- Sk) upravená podľa požiadaviek Smernice 2005/60/ES tak, aby tieto mohli byť účinné, primerané a efektívne.

Správne delikty sú tiež rozdelené z hľadiska ich závažnosti podľa toho, ako môžu jednotlivé porušenia zákona ovplyvniť dosiahnutie jeho účelu.

Navrhuje sa predĺženie objektívnej lehoty z troch rokov na päť rokov v súlade s päťročnou lehotou určenou pre povinné osoby v súvislosti s uchovávaním určených informácií a písomný ch dokladov.

K § 33

V záujme ochrany informácií o NOO a opatreniach vykonaných Finanč nou spravodajskou jednotkou pred ich vyzradením tretej osobe je možné za porušenie tejto povinnosti uložiť fyzickej osobe pokutu do 100 000,- Sk. Príslušnosť na prejednávanie priestupku je v zákone určená pre Finan čnú spravodajskú jednotku. Toto ustanovenie súvisí aj s ochranou zamestnanca, ktorý NOO v rámci povinnej osoby zistil.

K § 34

Vzhľadom na to, že o odobratí oprávnenia na podnikateľskú alebo samostatnú zárobkovú činnosť môže rozhodnúť len orgán, ktorý ho vydal, Finančná spravodajská jednotka podáva podnet na jeho odobranie príslušnému orgánu a zároveň požaduje informáciu o spôsobe vybavenia takéhoto návrhu.

K § 35

Vzhľadom na to, že v súvislosti so zdržaním NOO (§17) alebo jej ohlásením môže vzniknúť klientovi, ktorého sa NOO týka škoda, je potrebné jednoznačne upravi ť zodpovednosť za takto vzniknutú škodu. V týchto prípadoch, ak povinná osoba postupovala v dobrej viere (pri pochybnostiach platí, že postupovala v dobrej viere) a vznikla škoda, za túto zodpovedá štát.

K § 36

Po nadobudnutí účinnosti tohto zákona musí povinná osoba v závislosti od rizika, ktoré sama posúdi, uplatniť postupy základnej alebo zvýšenej starostlivosti aj na existuj úcich klientov. Príslušnú starostlivosť voči existujúcim klientom bude povinná osoba uplatňovať postupne od najrizikovejších klientov.

Na prepracovanie programov vlastnej činnosti, resp. na vypracovanie nových programov budú mať povinné osoby k dispozícii časový úsek dlhší než tri mesiace.

K § 37

Vymedzuje preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe návrhu zákona.

K § 38

Zrušuje sa zákon č. 367/2000 Z.z.

K § 39

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 15. 12. 2007 v súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

K Èl. II.

Legislatívno-technická úprava nevyhnutná na zosúladenie zákona s návrhom zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovan ím terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. III.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IV.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. V.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou prí jmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. VIII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. IX.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. X.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšíren ím pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XI.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti návrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XII.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s rozšírením pôsobnosti n ávrhu zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K Èl. XIII.

Účinnosť návrhu zákona je stanovená podľa čl. 45 Smernice 2005/60/ES.

K prí lohe

Obsahuje označenie preberaných právnych aktov Euró pskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave 22. augusta 2007

Robert FICO v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu