Zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 292/2014 účinný od 01.01.2018 do 30.04.2018

Vládny návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka bol spracovaný v roku 2007
a v tom čase uplatňoval platné podmienky pre schvaľovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Vzhľadom na prebiehajúci legislatívny proces Európskej únie vo vzťahu
k realizácii Spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné neustále reagovať na novú legislatívu a v jej intenciách zavádzať nové podporné systémy.

V súlade s uvedenou skutočnosťou bola na základe Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky (úlohy na roky 2016 – 2020) prijatá úloha predložiť návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorým sa zrušuje zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka aktualizuje právnu úpravu vzťahujúcu sa k podmienkam a kritériám
na uplatňovanie podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 

Návrh zákona kladie dôraz na ochranu finančných záujmov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. 

Zároveň upravuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorého cieľom
je zabezpečenie pomoci pôdohospodárom, a v ktorom je kladený dôraz najmä na požiadavky krížového plnenia. Návrh zákona zároveň dopĺňa kompetenciu ústredného orgánu štátnej správy, čím uplatňuje aj nové kompetenčné zaradenie tejto pôsobnosti v organizačnej štruktúre Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Rovnako dopĺňa kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „platobná agentúra“) a zdokonaľuje výkon právomoci orgánov štátnej správy pri zabezpečovaní konania smerujúceho k schvaľovaniu žiadostí o podporu v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Návrh zákona zároveň priamo upravuje konanie
o priamych podporách.

Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky, ktoré sa prejavili pri aplikácii zákona
č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, predovšetkým úpravu konania o priamych podporách.

Navrhovaný zákon korešponduje s ústavným záväzkom štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž (čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) v špecifických podmienkach agrárneho trhu a neprekročí podmienky Ústavy Slovenskej republiky na zákonnú úpravu vymedzenia základných práv a slobôd, osobitne práva na podnikanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na služby verejnej správy pre občana. 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že predpokladané finančné prostriedky súvisiace s realizáciou návrhu zákona budú zabezpečené
v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly ministerstva pôdohospodárstva na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Doložka vybraných vplyvov

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky budú zabezpečené v rámci výdavkov kapitoly MPRV SR určených na Priame platby 2014-2020, Národnú vyrovnávaciu platbu, Trhovo orientované výdavky, Program rozvoja vidieka 2014-2020 a Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2014-2020 bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 zmena sadzby

 zmena v nároku

 nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

 kombinovaný návrh

 iné 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3 

Tabuľka č. 4 

 Tabuľka č. 5 

B. Osobitná časť

K § 1
V ustanovení sa vymedzuje predmet zákona. Zákon svojimi ustanoveniami nadväzuje
na predchádzajúcu právnu úpravu poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorú vo viacerých ustanoveniach spresňuje.

Predmetom úpravy sú jednotlivé aspekty poskytovania podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji, ktoré sa dotýkajú tak hmotnoprávnej stránky, ako aj procesnej stránky poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Popri právnej úprave poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka dochádza zákonom k podrobnej právnej úprave Pôdohospodárskeho poradenského systému.

V odseku 2 sa v záujme jasnosti formuluje pôsobnosť zákona k podmienkam a postupu poskytovania podpory na základe osobitných právnych predpisov, a to s ohľadom na skutočnosť, že poskytovanie podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka nevylučuje poskytovanie podpory podľa osobitných predpisov.

K § 2

Podpora a dotácia v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka predstavuje súborné označenie pre množinu finančných prostriedkov poskytovaných na rozvoj pôdohospodárstva a na rozvoj vidieka. V ustanovení sa rozčleňujú dve základné zložky podpory a dotácie v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka. 

V odsekoch 1 a 2 dochádza s ohľadom na predmet zákona k ich všeobecnému
a všestrannému vymedzeniu, ktoré zohľadňuje účel poskytovania finančných prostriedkov
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zdroj, z ktorého finančné prostriedky pochádzajú.

K § 3 

V ustanovení sa vymedzujú legálne definície používané v súvislosti v poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

K § 4 

Vzhľadom na to, že väčšina právnych predpisov Európskej únie vo vzťahu
k pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka sa vydáva formou priamo vykonateľných nariadení Európskeho Parlamentu a Rady alebo Komisie, je potrebné v zákone určiť orgány štátnej správy, ktorým bude zverená kompetencia vo veciach poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, čo je nevyhnutné najmä pokiaľ ide o legislatívu Európskej únie.

K § 5

S ohľadom na uvedené k § 4 a s ohľadom na predmet úpravy zákona sa špecifikujú kompetencie ministerstva pôdohospodárstva.

K § 6 až 8 

Ustanovuje sa, čo patrí medzi príjmy a výdavky samostatného účtu ministerstva pôdohospodárstva. Ustanovenia § 7 a 8 riešia výkon opatrení týkajúcich sa skladovania formou skladiskových záložných listov a tovarových záložných listov a poskytovanie vybraných účtovných záznamov osôb prostredníctvom informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike. 

K § 9 až 11

Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou, pričom určené administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka zabezpečuje ako orgán štátnej správy. Na činnosť pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka musí mať platobná agentúra akreditáciu udelenú ministerstvom pôdohospodárstva. 

Štatutárnym orgánom platobnej agentúry je generálny riaditeľ platobnej agentúry. Podrobnosti týkajúce sa úpravy organizačnej štruktúry platobnej agentúry budú upravené v interných dokumentoch. 

Upravujú sa kompetencie platobnej agentúry tak, aby nedochádzalo k duplicitnej kompetencií spolu s ministerstvom pôdohospodárstva a naopak k situácii, kedy by žiaden z uvedených orgánov štátnej správy nemal kompetenciu explicitne určenú. Kompetencia platobnej agentúry je súčasne vymedzená aj vzhľadom na činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať vo vzťahu k príslušným orgánom Európskej únie. 

K § 12

Dotácie predstavujú finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu. Návrh ustanovenia v sebe zahŕňa komplexnú úpravu poskytovania dotácie v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, pričom súčasne reflektuje medze ich poskytovania tak z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj z hľadiska práva Európskej únie. To sa prejavuje v celkovej systematike § 12, v ktorom sa vo vzájomnej väzbe špecifikuje účel dotácie
a určenie žiadateľa o dotáciu. Súčasne sa vymedzuje príslušnosť orgánov štátnej správy
pri poskytovaní jednotlivých druhov dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. 

Vzhľadom na uvedené sa ustanovuje, komu a na aké účely sa môže dotácia
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka poskytnúť. Žiadosť o dotáciu na opatrenia štátnej a minimálnej pomoci a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia sa predkladá platobnej agentúre na základe výzvy na predkladanie žiadostí, ktorú platobná agentúra zverejňuje na svojom webovom sídle. Žiadosť o dotáciu na úhradu nákladov na služby vo verejnom hospodárskom záujme a na činnosti uvedené v odseku 2 písm. c) tohto ustanovenia, sa predkladá ministerstvu pôdohospodárstva na základe výzvy, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva zverejňuje na svojom webovom sídle. V oboch prípadoch je súčasťou výzvy vzor žiadosti
a informácie o poskytnutí dotácie. 

K § 13

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej podpory povinné dodržiavať. 

Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadanie finančných vzťahov. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalostí a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti. 

Pre ministerstvo pôdohospodárstva a platobnú agentúru sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie. Následne je platobná agentúra povinná predložiť ju prijímateľovi a ministerstvo pôdohospodárstva je povinné predložiť ju nielen prijímateľovi, ale aj platobnej agentúre. 

V prípade, ak prijímateľ zistí nezrovnalosť, je povinný o tom bezodkladne upovedomiť platobnú agentúru a prijať nápravné opatrenia s cieľom minimalizovať riziko finančnej straty
pre Európsku úniu a vysporiadať finančné vzťahy. 

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. 

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry zabezpečiť aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti, ak nastane zmena v údajoch uvedených v tejto správe. 

Ustanovuje sa, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi, ak sa zistí, že je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý
z vymedzených trestných činov. To isté platí aj pre prípad ich odsúdenia. 

Ustanovuje sa, že platobná agentúra je oprávnená pozastaviť vyplácanie podpory alebo príspevku, a to na základe vypracovanej správy o zistenej nezrovnalosti do dňa vysporiadania finančných vzťahov s platobnou agentúrou. Prijímateľ je povinný vrátiť podporu na základe zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo podmienok vydaného rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie podpory. Ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť v súvislosti s jednotlivou platbou za režim podpory alebo podporné opatrenie v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka nepresiahne bez úrokov 100 eur, túto podporu platobná agentúra nevymáha.

Platobná agentúra pozastaví podporu, ak má podozrenie na nedostatky v postupe prijímateľa alebo ak je voči prijímateľovi, štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu prijímateľa, alebo osobe konajúcej v mene a na účet prijímateľa, vznesené obvinenie pre niektorý z vymedzených trestných činov. V prípade ich odsúdenia platobná agentúra podporu zamietne v súlade s ustanovením odseku 12 druhej vety.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry predložiť orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie, súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti a správu o zistenej nezrovnalosti do piatich pracovných dní od získania informácie o zistenej nezrovnalosti.

K § 14

Upravuje sa postup platobnej agentúry pri zistení nezrovnalosti za účelom vysporiadania finančných vzťahov v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu
a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, a to vrátením podpory alebo vzájomným započítaním pohľadávok platobnej agentúry a prijímateľa. 

Vymedzuje sa postup pri vrátení, resp. nevrátení podpory a pri vzájomnom započítaní pohľadávok. Ak platobná agentúra zistí nezrovnalosť, zašle prijímateľovi žiadosť
o vysporiadanie finančných vzťahov. Následne je prijímateľ povinný vrátiť prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté v predchádzajúcich rokoch alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku. 

Ak prijímateľ nevráti podporu, nepožiada o započítanie pohľadávok alebo neuzavrie
s platobnou agentúrou dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, platobná agentúra postupuje podľa osobitných predpisov. 

Vzájomné započítanie pohľadávok podľa odsekov 4 až 6 je možné, ak prijímateľ požiada o započítanie pohľadávky a platobná agentúra súhlasí so vzájomným započítaním pohľadávok. Platobná agentúra je oprávnená vykonať započítanie pohľadávok aj jednostranne. Pohľadávku
a vylúčenie z podpory je možné započítať voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie podpory alebo jej časti. Pohľadávku z príspevku, ktorý je poskytnutý z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je možné započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory. Pohľadávku a vylúčenie z podpory môže platobná agentúra započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu
pre rozvoj vidieka. Pohľadávku štátu z právoplatného rozhodnutia platobnej agentúry, ktorým
je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, je možné vzájomne započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory alebo s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. 

Ak je prijímateľom štátna rozpočtová organizácia, vzájomné započítanie pohľadávok
nie je možné vykonať. 

Vykonanie vzájomného započítania pohľadávok oznámi platobná agentúra bezodkladne prijímateľovi. Vzájomným započítaním pohľadávok zanikajú tieto pohľadávky v takej výške, v akej sa kryjú. 

Platobná agentúra je ako správca pohľadávky z podpory a pohľadávky z rozhodnutia
o porušení finančnej disciplíny povinná viesť osobitnú evidenciu všetkých pohľadávok. 

Prijímateľ, ktorému bol uložený odvod alebo penále za porušenie finančnej disciplíny
pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu, odvádza prostriedky Európskej únie na osobitný účet platobnej agentúry vedený v Štátnej pokladnici, prostriedky štátneho rozpočtu na príjmový účet platobnej agentúry, ak boli poskytnuté
v predchádzajúcich rokoch, alebo na výdavkový účet platobnej agentúry, ak boli prostriedky poskytnuté v bežnom roku. Príjem z penále uložený platobnou agentúrou sa zníži o úrok
z omeškania, ktorý je príjmom rozpočtu Európskej únie. Ustanovuje sa, že platobná agentúra odvádza na samostatný účet 20 % zo súm vrátených finančných prostriedkov z nezrovnalostí
zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Platobná agentúra tieto finančné prostriedky použije na paušálne uhradenie nákladov na vymáhanie. Vysporiadanie neoprávnene vyplatených prostriedkov Európskej únie vykonáva Európska komisia ich odpočítaním
od nasledujúceho vyhlásenia o výdavkoch z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, odpočítaním od mesačných platieb týkajúcich sa výdavkov z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu uskutočnených v druhom mesiaci nasledujúcom
po rozhodnutí, alebo platobná agentúra po dohode s orgánom finančného riadenia platobným príkazom na účet Európskej komisie.

K § 15

Ustanovuje sa možnosť pre platobnú agentúru uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia podpory alebo jej časti prijímateľom, ktorý chce podporu alebo jej časť vrátiť v prípade, ak mu bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. 

Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu,
inak sú neplatné. S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o odklade plnenia uzavretej na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny, sa vyžaduje spísanie notárskej zápisnice, v ktorej prijímateľ svoj dlh písomne uzná, čo do dôvodu, aj výšky a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je zároveň exekučným titulom.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľoch, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov. 

V odseku 6 sa navrhovanou úpravou stanovuje kompetencia platobnej agentúry vymáhať splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia
na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku v súlade s dohodou o splátkach alebo nevráti podporu v súlade s dohodou o odklade plnenia, platobná agentúra je oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 16

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúre, ministerstvu pôdohospodárstva a prijímateľovi, ktorý je účtovnou jednotkou, viesť časť svojho účtovníctva, ktoré sa týka úloh spojených s poskytovaním podpory a dotácií a s vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom Informačného systému účtovníctva fondov Európskej únie. Týmto nie
sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia. Uchovávanie účtovnej dokumentácie sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a čl. 140 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013
zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení.

K § 17

Platobná agentúra vedie informačný systém, ktorý zahŕňa integrovaný administratívny
a kontrolný systém, účtovný systém, systém pre automatizovanú podporu činností vykonávaných v rámci administrovania projektov, dotácií a opatrení organizácie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. 

V odsekoch 2 a 3 sa vymedzujú funkčné požiadavky uvedeného systému a rozsah osobných údajov a ostatných údajov, ktoré je platobná agentúra oprávnená spracúvať. 

Zabezpečenie prístupu oprávnených osôb do systému, zabezpečenie údajov pred neoprávnenými osobami a zabezpečenie bezpečnosti systému sa uskutočňuje najmä prostredníctvom prístupového hesla do systému a pravidelnej zmeny prístupového hesla do systému.

Osobné údaje je možné použiť alebo poskytnúť tretím osobám za podmienok ustanovených zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Bez súhlasu dotknutej osoby možno osobné údaje poskytnúť tretej osobe, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť a výsledky kontroly poskytuje platobnej agentúre.

K § 18

V odseku 1 sa ustanovuje výkon kontroly platobnou agentúrou za účelom posúdenia oprávnenosti žiadateľa, opodstatnenosti žiadosti o poskytnutie podpory, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie a oprávnenosti nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory. V odseku 2 sa ustanovuje výkon finančnej kontroly v súvislosti s poskytnutou podporou, a to platobnou agentúrou v súlade so zákonom
č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 19

Vymedzuje sa organizovanie trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, ktorého účelom je minimalizovanie negatívnych dôsledkov zmien na trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami, zabezpečenie plynulého zásobovania a dodávania výrobkov spotrebiteľom pomocou systému ekonomických, obchodných a administratívnych nástrojov určených pre jednotlivé druhy výrobkov. Vymedzujú sa cenové, intervenčné, regulačné, kompenzačné opatrenia, ako aj opatrenia proti narúšaniu trhu, ako prostriedky zabezpečenia organizovania trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami. 

K § 20

Ustanovuje sa povinnosť účastníka trhu bezodplatne poskytnúť platobnej agentúre údaje o cenách, výrobe, množstvách, predaji, vyvezených a dovezených vybraných poľnohospodárskych výrobkoch a potravinárskych výrobkoch.

K § 21

Regulácia trhu v krajinách Európskej únie sa vykonáva a zabezpečuje v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky trhovými poriadkami, ktoré sú vydávané nariadením Rady alebo Komisie. Uzatváranie odvetvových dohôd platí pre niektoré druhy výrobkov a slúži
na stabilizáciu cien týchto výrobkov v celom výrobnom reťazci. Vzhľadom na osobitosti regulácie trhu s vybranými výrobkami v kontexte cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zohľadňuje nutnosť pokračovať v inštitúte odvetvových dohôd a samofinancovania prostredníctvom rôznych druhov odvodov a poplatkov. Uplatňovanie niektorých opatrení
na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku. Ustanovuje sa, že odvetvová dohoda uzatvorená medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca. V prípade, že nedôjde
k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60 % celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.

K § 22

V návrhu zákona sa vymedzuje Pôdohospodársky poradenský systém, ktorý zahŕňa poľnohospodársky poradenský systém a poradenský systém pre lesné hospodárstvo. 

Poľnohospodársky poradenský systém zabezpečuje pomoc poľnohospodárom, pokiaľ ide o povinnosti na úrovni poľnohospodárskeho podniku, poľnohospodárske postupy prospešné
pre klímu a životné prostredie a zachovanie poľnohospodárskej plochy, opatrenia na úrovni poľnohospodárskeho podniku, ktoré sú ustanovené v Programe rozvoja vidieka SR 2014 - 2020
na modernizáciu poľnohospodárskych podnikov, zvyšovanie konkurencieschopnosti, odvetvovú integráciu, inováciu a trhovú orientáciu, ako aj podporu podnikania, požiadavky na úrovni prijímateľov vymedzené členskými štátmi pre opatrenia v oblasti vodného hospodárstva, požiadavky na úrovni prijímateľov na dosiahnutie trvalo udržateľného používania prípravkov
na ochranu rastlín. 

Pôdohospodársky poradenský systém prevádzkuje ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba, ktorá má na jeho spravovanie personálne a materiálno-technické vybavenie potrebné na zabezpečenie systému vzdelávania, vedenie, zverejňovanie a aktualizáciu Centrálneho registra pôdohospodárskych poradcov, prevádzku Informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém a spracovanie a šírenie autorizovaných dát.

V odsekoch 5 a 6 sa upravuje problematika poskytovania poradenských služieb v rámci Pôdohospodárskeho poradenského systému a stanovujú sa požiadavky pre pôdohospodárskych poradcov. 

Dokladom o absolvovaní odbornej vzdelávacej prípravy poradcu a o úspešnom vykonaní záverečnej skúšky je certifikát o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu, ktorý vydáva ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba na päť rokov. 

V odseku 8 sa špecifikujú údaje, ktoré obsahuje Centrálny register pôdohospodárskych poradcov. 

V odseku 9 sa ustanovujú údaje, ktoré sa zverejňujú v Centrálnom registri pôdohospodárskych poradcov na webovom sídle ministerstvom pôdohospodárstva poverenej osoby. 

V odsekoch 10 a 11 sa ustanovuje, že informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém je podporný systém informačných zdrojov pre poradenské služby, ktorý je súčasťou informačného systému ministerstva pôdohospodárstva. Tento systém vytvára, prevádzkuje a rozvíja ministerstvom pôdohospodárstva poverená osoba. V odseku 12
sa ustanovuje obsah informačného systému pre Pôdohospodársky poradenský systém. V odseku 13 sa ustanovuje, akými údajmi sa informačný systém pre Pôdohospodársky poradenský systém dopĺňa. 

K § 23 

V rámci konania o priamych podporách sa s ohľadom na potrebu ustanoviť jeho imanentné procesné špecifiká, najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania
o pomoci z fondov Európskej únie, ako aj z dôvodu odlišných základných princípov, ktoré
sú sledované správnym poriadkom, a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť ochranu finančných záujmov Európskej únie, vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní, okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 všeobecného predpisu o správnom konaní. V odseku 2 sa vymedzujú základné zásady konania, ktoré uplatňujú konajúce orgány.

Zásada riadneho finančného hospodárenia patrí medzi základné rozpočtové zásady, ktoré predstavujú základnú podmienku pre zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov Európskej únie. Žiadatelia sú povinní postupovať tak, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade
so zásadou riadneho finančného hospodárenia, t. j. aj so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. V záujme zabezpečenia ochrany finančných záujmov Európskej únie sa zásada riadneho finančného hospodárenia využíva aj v konaní o priamych podporách. 

Ďalšou zásadou, ktorá sa v konaní o priamych podporách využíva je zásada transparentnosti. Podstata zásady transparentnosti úzko súvisí s právom žiadateľa na informácie. Žiadatelia sú v priebehu konania informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré sú v rámci konania o priamych podporách dôležité. 

Podstatou zásady nediskriminácie je zabezpečiť, aby v konaní o priamych podporách mal každý žiadateľ právo byť účastníkom konania o priamych podporách, a to bez ohľadu na právnu formu žiadateľa, či jeho finančné zázemie. Každý žiadateľ disponuje
vo vzťahu ku konajúcim orgánom rovnakými právami. 

Zásada hospodárnosti a zásada účelnosti konania patria medzi zásady, ktorých podstatou je zabezpečenie priebehu konania o priamych podporách bez zbytočných prieťahov. 

Podstatou zásady účelnosti je zabezpečiť účel konania o priamych podporách,
a to v prepojení so zásadou hospodárnosti tak, aby bol priebeh konania o priamych podporách,
čo najhospodárnejší nielen pre žiadateľa, ale aj pre konajúci orgán. 

Podstatou zásady efektívnosti je zabezpečiť hospodárne a účelné konanie o priamych podporách s prihliadnutím na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov Európskej únie. Prostredníctvom zásady účinnosti sa zabezpečuje, že konanie o priamych podporách je upravené tak, aby bol zabezpečený a umožnený výkon práv v zmysle legislatívy Európskej únie. Predstavuje dôležitú zásadu využívanú a dodržiavanú v konaní o priamych podporách, v ktorom sa postupuje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej únie
a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V konaní o priamych podporách sa rozhoduje na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností. 

Prostredníctvom zásady zákazu konfliktu záujmov sa v konaní o priamych podporách zabezpečuje, aby zamestnanci konajúceho orgánu boli vylúčení z konania o priamych podporách, v prípade pochybností o ich nezaujatosti, či už zreteľom na ich pomer k veci, k žiadateľovi
alebo k jeho zástupcovi. 

Ustanovuje sa, že v konaní o priamych podporách je konajúcim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva a platobná agentúra. Návrh zákona ustanovuje konanie o priamych podporách ako neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. 

V odseku 5 sa ustanovuje povinnosť pre štátne orgány, orgány územnej samosprávy
a osoby oznámiť na žiadosť konajúceho orgánu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 

K § 24

​Návrh zákona vymedzuje, že účastníkom konania o priamych podporách
je žiadateľ (fyzická osoba – nepodnikateľ, fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba). Vymedzenie pojmu žiadateľ je priamo viazané na právo Európskej únie.

K § 25

​Návrh zákona v odsekoch 1 a 2 ustanovuje podmienky začatia konania a spôsoby podania.

Konanie o priamych podporách sa začína doručením žiadosti o priame podpory platobnej agentúre, a to na základe výzvy, ktorú platobná agentúra vyhlási. 

Pokiaľ ide o odsek 2, nadväzuje navrhovaná úprava na platnú právnu úpravu elektronickej podoby výkonu verejnej moci. Zároveň sa ustanovujú náležitosti podania a postup v prípade vzniku pochybností o pravdivosti alebo úplnosti podania, prípadne jeho príloh. Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti podania alebo úplnosti podania alebo jeho príloh, konajúci orgán tieto pochybnosti oznámi žiadateľovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, pričom na vyjadrenie určí žiadateľovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia konajúceho orgánu. Konajúci orgán žiadateľa zároveň poučí, že v prípade neodstránenia pochybností alebo nedodržania určenej lehoty, konanie zastaví.

K § 26

Návrh zákona vymedzuje v odsekoch 1 až 3 priebeh konania s dôrazom na úkony zabezpečujúce priebeh konania, spôsob overenia oprávnenosti žiadosti o priame podpory,
a vykonávanie dôkazných prostriedkov. 

Dôkazné bremeno bude na žiadateľoch, ktorí môžu na podporu svojich tvrdení použiť akékoľvek zákonné dôkazné prostriedky, napríklad predložiť listy vlastníctva, nájomné zmluvy, geometrické plány, znalecké posudky. Návrh zákona neumožňuje prihliadať na dôkazy, ktoré boli v prvostupňovom konaní predložené po uplynutí lehoty určenej konajúcim orgánom alebo osobitným predpisom.

O dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach konajúci orgán spíše protokol, správu alebo úradný záznam. 

V odsekoch 6 až 9 sa ustanovuje, že konajúci orgán zisťuje, aké podmienky musia byť
v konaní o priamych podporách splnené na poskytnutie priamych podpôr na základe podanej žiadosti. Zároveň sa ustanovuje, že konajúci orgán rozhodne o schválení žiadosti o priame podpory, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v európskej a slovenskej legislatíve do 13 mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o priame podpory. V prípade, že žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na poskytnutie priamych podpôr, konajúci orgán rozhodne o neschválení žiadosti o priame podpory.

V odsekoch 10 až 15 sa ustanovujú obligatórne obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách. Jedinou výnimkou je upustenie
od odôvodnenia podľa odseku 14. Písomné rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. 

Pri rozhodnutí o schválení žiadosti o priame podpory sa popri všeobecných náležitostiach ustanovených pre rozhodnutie vydané v konaní o priamych podporách ustanovujú osobitné náležitosti. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schválených priamych podpôr. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti v odôvodnení obsahuje aj výpočet výšky schválených priamych podpôr. 

K § 27

Návrh zákona v odsekoch 1 až 3 ustanovuje rozsah práva nahliadať do spisu.

​
K § 28 až 30
Ustanovuje sa postup v prípade, že žiadosť o poskytnutie priamej podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia. Zároveň sa vymedzuje postup v prípade preukázania, že právo užívania k ploche má len jeden žiadateľ.
Ustanovuje sa tiež postup v prípade, že žiadosť o priame podpory na tú istú poľnohospodársku plochu podali viacerí žiadatelia, a zároveň sa zistí, že právo užívania k ploche je sporné. Ustanovuje sa možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
ak sa v konaní pred súdom preukázalo, že jeden zo žiadateľov mal v čase rozhodnutia právo užívania k ploche, a zároveň sú zachované ustanovené lehoty. Návrh tiež ustanovuje, že v prípade úmrtia žiadateľa alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho pred právoplatným rozhodnutím o žiadosti o poskytnutie priamej podpory, prechádza právo na poskytnutie podpory na osobu, ktorá
sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v poľnohospodárskej činnosti.

K § 31 

Ustanovujú sa podmienky prerušenia konania. Ustanovenie oprávňuje konajúci orgán prerušiť konanie o priamych podporách v prípade, že sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak je potrebné posúdiť skutočnosti alebo získať informácie súvisiace s konaním. Konanie sa prerušuje dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania, pričom proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo prerušené konanie o priamych podporách, konajúci orgán pokračuje v konaní z vlastného podnetu. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.

K § 32

Ustanovujú sa podmienky zastavenia konania. V zmysle navrhovanej právnej úpravy inštitútu zastavenia konania je konajúci orgán povinný zastaviť konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia,
a to v ktoromkoľvek štádiu konania. 

K § 33

V odsekoch 1 a 2 sa upravuje problematika právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vydaného v konaní o priamych podporách.

K § 34

​Proti rozhodnutiu konajúceho orgánu vydanému podľa tohto zákona, okrem zákonom ustanovených prípadov, je možné sa odvolať. Žiadateľ sa môže odvolať, a to písomne v zákonom ustanovenej lehote, pokiaľ sa odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje v rámci autoremedúry konajúci orgán, inak odvolací orgán.

Odvolanie môže podať žiadateľ písomne u konajúceho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prípade, že sa žiadateľ rozhodne podať odvolanie, môže tak urobiť do 15 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže žiadateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žiadateľ v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.

Ustanovujú sa povinné obsahové náležitosti odvolania. Ustanovuje sa, že ak žiadateľ vezme odvolanie späť, nemôže už podať v tej istej veci nové odvolanie. Žiadateľ podáva oznámenie o späťvzatí odvolania písomne u konajúceho orgánu. Ak dôjde k späťvzatiu odvolania do rozhodnutia o odvolaní, konajúci orgán konanie o odvolaní zastaví. Ustanovuje
sa, že odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania, rozhodnutiu
o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania a proti rozhodnutiu, o ktorom to výslovne ustanovuje

Zároveň sa vymedzujú dôvody zamietnutia odvolania. Konajúci orgán odvolanie písomne zamietne, ak nie je podané oprávnenou osobou, ďalej v prípade, ak sa žiadateľ práva
na odvolanie vzdal písomne alebo ústne do zápisnice, ak je podané po určenej lehote,
pokiaľ odsek 4 neustanovuje inak, ak je odvolanie podané po späťvzatí, ak nie je podané písomne, ak neobsahuje týmto zákonom ustanovené náležitosti, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia alebo z dôvodu neprípustnosti odvolania. 

K § 35

​Ustanovuje sa, že konajúci orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní rozhodnúť sám, a to v rámci autoremedúry, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. V ostatných prípadoch bude mať podané odvolanie devolutívny účinok. Odvolacím orgánom je ministerstvo pôdohospodárstva. O odvolaní voči rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva v prvom stupni rozhoduje štatutárny orgán ministerstva pôdohospodárstva na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

V odvolacom konaní sa neprihliada na neskôr predložené dôkazy, ktoré v prvostupňovom konaní neboli uplatnené v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti konajúcemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Konajúci orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu alebo štatutárneho orgánu ministerstva pôdohospodárstva o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

K § 36

Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať mimo odvolacieho konania, a to ex offo alebo na podnet platobnej agentúry alebo žiadateľa. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva konajúcemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a to najneskôr do siedmich rokov odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia môže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom. 

Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia je povinný pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia nemôže rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podnetu na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať podnet na jeho preskúmanie mimo odvolacieho konania.

K § 37

Ustanovujú sa skutkové podstaty správnych deliktov a postup ukladania a výška sankcií.

Výšku pokuty určí platobná agentúra podľa závažnosti porušenia povinností. Predpisy Európskej únie priamo v niektorých odvetviach poľnohospodárstva ustanovujú poplatky napríklad za nadnormatívne zásoby.

K § 38

Upravuje sa postup ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry, ak sa zistí,
že žiadateľ umelo vytvoril podmienky na poskytnutie podpory. V prospech žiadateľa, ktorý umelo vytvoril podmienky, sa neposkytnú žiadne výhody.

K § 39

Ide o úpravu splnomocňovacieho ustanovenia. Ministerstvo pôdohospodárstva
sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisy, ktorým sa v rozsahu splnomocňovacieho ustanovenia vykonajú ustanovenia § 12 a 22. 

K § 40

Určuje sa vzťah zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní.

K § 41

Vymedzujú sa prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam o poskytnutí priamych podpôr začatých do nadobudnutia účinnosti nového zákona, k rozhodnutiam, ktoré do tohto okamihu nadobudli právoplatnosť, ako aj osvedčeniam o odbornej spôsobilosti pôdohospodárskeho poradcu vydaným podľa doterajších predpisov. Osobitne dôležitým prechodným ustanovením je ustanovenie o Operačnom programe Rybné hospodárstvo
SR 2007 – 2013. Ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom pre Operačný program Rybné hospodárstvo SR 2007 – 2013 a vzťahujú sa naň povinnosti v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo až do uplynutia trojročnej archivačnej doby v nadväznosti na prijatie listu k potvrdeniu ukončenia pomoci z Európskej komisie, a to v súlade s rozhodnutím Komisie č. C(2015) 6713 zo 6. októbra 2015,
ktorým sa mení rozhodnutie Komisie č. C(2013) 4879 o schválení usmernení k ukončeniu operačných programov prijatých na účely využívania pomoci z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie (2007 – 2013).

K § 42

Ide o zrušovacie ustanovenie. Súčasne so zrušením zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov sa zrušuje zákon č. 33/2013 Z. z. o podpore poľnohospodárskej prvovýroby v roku 2013, ktorý sa uplynutím času stal obsolétny.

K § 43

Dátum nadobudnutia účinnosti je určený tak, aby jeho adresáti mali dostatok času
na oboznámenie sa s novou právnou úpravou.

Bratislava 28. júna 2017

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Gabriela Matečná v. r.

ministerka pôdohospodárstva 

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

SPrÁva o Účasti verejnosti na Tvorbe právnych Predpisov 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016.

Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe, a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. 

Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na vzťahy vyplývajúce z oboch právnych predpisov, a to vo vzťahu k programovému obdobiu 2007 – 2013, ako aj programovému obdobiu 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov), resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 

Zmeny zároveň vyplývajú aj z vyvíjajúcej sa metodiky finančných tokov, ktorú postupne vydáva Európska komisia pre programové obdobie 2014 – 2020. 

Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z dôvodu jasnej a určitej úpravy ďalšieho postupu riadiaceho orgánu v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. 

V prípade oboch menených právnych predpisov sa v príslušných ustanoveniach zavádzajú pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania mechanizmy, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšeniu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a jednotného výkladu zákonných ustanovení a z nich vyplývajúcich práv a povinností. Doterajšie znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva určuje, že ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V záujme právnej istoty a zabezpečenia jednotného výkladu práv a povinností riadiacich orgánov je predmetom návrhu zákona stanovenie postupu, ktorý určuje pre riadiace orgány povinnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti v prípade zistení s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Cieľom návrhu je tak väčšia jednoznačnosť ustanovení s cieľom ich správnej aplikácie v praxi.

V neposlednom rade zmeny vyplývajú z potreby reagovať na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 1. júla 2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čo môže mať podstatný vplyv na konanie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu konajúceho ako zástupca riadiaceho orgánu v týchto konaniach. 

Zmenami v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa precizuje okruh pohľadávok štátu v rámci realizácie spoločných programov SR a EÚ, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu nevzťahuje, resp. sa vzťahuje len čiastočne, a to z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a z toho vyplývajúcich špecifických postupov pri niektorých typoch pohľadávok štátu. 

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

dolOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.  

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty 

• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.05.2014).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

1. 1. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005] 

2. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005] 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená 

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych                               a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v celom texte zákona mení názov správ finančnej kontroly na Úrad vládneho auditu.  

K bodu 2

Doplnenie vnútorných odkazov vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona. 

K bodu 3

Legislatívna úprava v nadväznosti na nový zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Upresňuje sa definícia prijímateľa s cieľom jednoznačného výkladu. Pod prijímateľom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj hlavný prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. 

K bodu 5

Upresňuje sa definícia partnera s cieľom jednoznačného výkladu. Pod partnerom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT  a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. Zároveň sa z textu vypúšťa program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko, pre ktorý Slovenská republika už naďalej neplní úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 6

Upresňuje sa označenie prostriedkov, ktoré sú poskytované užívateľovi. Užívateľovi neposkytuje nenávratný finančný príspevok poskytovateľ na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale sú mu poskytnuté až následne zo strany prijímateľa, resp. partnera na základe osobitnej písomnej zmluvy. V rámci vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom nejde o poskytovanie príspevku (ten je tvorený prostriedkami EÚ a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu), ale o poskytnutie prostriedkov, ktoré majú „pôvod“ v príspevku. Toto rozdelenie je potrebné vzhľadom k odlišnej úprave aj správy prípadných pohľadávok štátu z takto poskytovaných prostriedkov. Správa pohľadávok štátu zo strany prijímateľa (ktorý je správcom pohľadávky štátu, tzn. spravidla štátnym orgánom) voči užívateľovi sa spravuje zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie zákonom o príspevku z EŠIF. Z dôvodu zjednodušenia procesov sa zároveň vypúšťa nevyhnutnosť písomného súhlasu poskytovateľa s poskytovaním prostriedkov z príspevku užívateľovi. 

K bodu 7

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu po účinnosti zákona č. 171/2016 Z. z. plní v zmysle uznesenia vlády SR č. 519 z 15. októbra 2014 k Štruktúre subjektov implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014-2020 a zabezpečenie administratívnych kapacít do roku 2016, bodu A.3. úlohu nezávislého monitorovacieho subjektu pre monitorovanie splnenia kritérií určenia podľa Prílohy XIII a podľa čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie č. 1303/2013“) a podľa čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca  z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej „nariadenie č. 1299/2013).

Nezávislý monitorovací subjekt (ďalej len „NMS“) je povinný v zmysle čl. 124 ods. 5 nariadenia č. 1303/2013 a čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 monitorovať počas celého programového obdobia plnenie kritérií určenia, a v prípade, že určený orgán nespĺňa tieto kritériá, stanoviť na primeranej úrovni a podľa závažnosti problému skúšobnú dobu, v ktorej sa prijmú potrebné nápravné opatrenia. NMS je povinný oznámiť Európskej komisii dátum, od ktorého začína pre určený orgán plynúť skúšobná doba, pričom poskytne informácie                 o danej skúšobnej dobe, dátum, ku ktorému sa po vykonaní nápravných opatrení skúšobná doba skončí, ako aj dátum ukončenia určenia orgánu. 

Základným podkladom pre riadne plnenie monitorovacej funkcie nezávislého monitorovacieho subjektu je pravidelné vyhodnotenie vykonaných auditov a kontrol vykonaných na riadiacich orgánoch/certifikačnom orgáne počas programového obdobia           2014 – 2020. Na základe zistení z vykonaných auditov/kontrol sú určené orgány povinné prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených auditom/kontrolou a predložiť ich na posúdenie auditnému, resp. kontrolnému orgánu. NMS bude na základe podkladov získaných od riadiacich orgánov/certifikačného orgánu a na základe stanoviska audítorov/kontrolórov monitorovať ich plnenie počas celého programového obdobia. 

Cieľom navrhovanej úpravy je presnejšie vymedzenie povinnosti centrálneho koordinačného orgánu ako nezávislého monitorovacieho subjektu v zmysle čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia                  č. 1303/2013, čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 a usmernenia EK k postupom určenia a ich správna aplikácia v praxi.

K bodu 8

Ak má byť princíp partnerstva pri formovaní monitorovacích výborov naplnený, je potrebné zabezpečiť, že väčšinu členov monitorovacích výborov nebudú tvoriť zástupcovia štátnej správy - ministerstiev, ktorí sú súčasne riadiacimi orgánmi, resp. zástupcovia organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. 

K bodu 9

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V programovom období 2014-20 potreba takéhoto nastavenia vyplynula aj s ohľadom na to, že mnohé sprostredkovateľské orgány nie sú podriadenými organizáciami riadiacich orgánov a súčasne sa očakáva nárast tejto agendy, ktorá by neprimerane zaťažovala riadiaci orgán, ak by ju musel riešiť sám. 

Úprava v novom odseku 6 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 5. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 123 odsek 6, resp. odsek 7 nariadenia č. 1303/2013, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 41 a § 41a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava s cieľom jednoznačnejšieho výkladu ustanovenia. Odkaz na poznámku pod čiarou 50 bol vo vzťahu k certifikačnému orgánu nadbytočný.

K bodu 11 

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 12

Legislatíva Európskej únie umožňuje poskytovanie príspevku aj formou tzv. osobitných typov výdavkov, medzi ktoré patria štandardné stupnice jednotkových nákladov, paušálne sumy a paušálne financovanie, pričom legislatíva Európskej únie môže zároveň upravovať aj podmienky a náležitosti takýchto výdavkov. V prípade, ak riadiaci orgán umožní ich využívanie, spôsob ich výpočtu, výšku, podmienky oprávnenosti a ich kontrolu riadiaci orgán určí vo výzve, resp. vo vyzvaní, ak ide o projekty, ktoré nie sú vyberané na základe výzvy. Zároveň ide o zabezpečenie súladu s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, keďže absentovala zákonná úprava na národnej úrovni v otázke vzťahu k zjednodušenému spôsobu vykazovania (navrhovaná úprava predstavuje „lex specialis“ voči osobitným zákonom a z nich vyplývajúcim povinnostiam). Odsek 4 upresňuje, že kontrola podľa odsekov 1 až 3 sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste, pričom vecná stránka spôsobu výkonu kontroly je špecifikovaná v odsekoch 1 až 3. Odôvodnenými prípadmi uvedenými v odseku 3 sa rozumejú najmä podnety kontrolných resp. auditných orgánov EÚ alebo na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu.

K bodu 13

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 63.

K bodu 14

Zmena reaguje na potreby implementačnej praxe. Je potrebné doriešiť úpravu týkajúcu sa situácie, kedy sa žiadateľ napriek výzve poskytovateľa nevyjadrí k pochybnostiam oznámeným poskytovateľom a zostane nečinný, alebo nastane iná situácia vyplývajúca z jednotlivých dôvodov pre zastavenie konania, ktoré z procesných dôvodov bránia poskytovateľovi ďalej posudzovať predložený projektový zámer. Ustanovenie § 18 ods. 5 túto situáciu dosiaľ neriešilo. Obdobná situácia sa v rámci konania o žiadosti rieši postupom podľa § 20, kedy sa predpokladá vydanie rozhodnutia o zastavení konania ako typického nemeritórneho rozhodnutia z procesných dôvodov uvedených v § 20. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o zastavení konania nie je meritórnym rozhodnutím a zákon priznáva žiadateľovi voči takémuto rozhodnutiu možnosť uplatniť opravné prostriedky, doplnenie novej druhej vety v odseku 5 nenarúša základný predpoklad platný pre posudzovanie projektových zámerov, že nejde o konania, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím.  

K bodu 15

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 16

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

K bodu 17

Ustanovuje sa vnútorný odkaz na § 31 ods. 7, ktorý upravuje špecifický spôsob poskytovania príspevku pre prijímateľov so sídlom na území SR.

K bodu 18

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 19

Z celého § 32, vrátane nadpisu sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 20

Keďže štatutárny orgán poskytovateľa rozhoduje na základe posúdenia spoločným monitorovacím výborom, nie je správne zapájať do tohto procesu ďalší subjekt akým je osobitná komisia. Posúdenie spoločného monitorovacieho výboru sa môže líšiť od stanoviska osobitnej komisie čo by v praxi znamenalo značné problémy a pravdepodobne zdĺhavý proces rozhodovania o odvolaní, ktorý by v extrémnom prípade mohol zapríčiniť „patovú“ situáciu a v konečnom dôsledku nerozhodnutie o odvolaní.

K bodu 21

Keďže v zmysle článku 12 ods. 4 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/1303 vyberá všetky operácie programu spoločný monitorovací výbor, nie je dôvod na vylúčenie projektov technickej pomoci z tohto postupu.

K bodom 22 a 23

Z celého § 32 sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 24

Spresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  Zároveň sa ustanovuje osobitná suma, ktorú riadiaci orgán neuplatňuje a nevymáha pre programy cezhraničnej spolupráce, a to sumu 250 eur. Možnosť určenia tejto sumy vyplýva z čl. 122 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.  

K bodu 25

Legislatívna úprava s cieľom jednoznačnejšieho určenia začiatku plynutia lehoty. 

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava, ktorá reflektuje na skutočnosť, že v samotnom súdnom rozhodnutí nemusí byť uložená sankcia, ale len povinnosť subjektu zaplatiť / vrátiť určitú sumu. Za účelom precizovania legislatívneho textu sa navrhuje úprava, ktorá odstráni možný nesúlad v legislatívnom texte (vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods. 3).

K bodu 27

Spresnenie ustanovenia vzhľadom k definícii „poskytovateľa“ podľa § 3 ods. 2 f). Celý predpis v jednotlivých ustanoveniach používa pojmy „poskytovateľ“ ak sa dané ustanovenie vzťahuje aj pre rozvoj vidieka, resp. pojem „riadiaci orgán“ ak sa ustanovenie, prípadne kompetencia na rozvoj vidieka nevzťahuje. Ustanovenie § 35 sa na rozvoj vidieka nevzťahuje, je v ňom preto potrebné používať pojem „riadiaci orgán“ namiesto pojmu „poskytovateľ“. 

K bodu 28

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 82. V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 83.  

K bodom 29 a 30

Ustanovenie upresňuje povinnosti subjektov pri vypracovávaní a predkladaní správ o zistenej nezrovnalosti. V súlade s praxou je za vypracovanie správy o zistenej nezrovnalosti primárne zodpovedný riadiaci orgán operačného programu, podporne môžu správu vypracovávať aj certifikačný orgán, platobná jednotka, resp. orgán auditu. 

K bodu 31

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

K bodu 32

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Konkrétne sumy podľa rozdelenia zdrojov bude automaticky generovať systém ITMS2014+. 

K bodu 33

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. V štruktúre správy o zistenej nezrovnalosti sa dopĺňa nový údaj „označenie dlžníka“, ktorý spresňuje zodpovednú osobu, na ťarchu ktorej sa finančne vysporiada dlh zo záväzku za vzniknutú nezrovnalosť na národnej úrovni (napr. prijímateľ, partner, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán).  Doplnenie teda len reflektuje na realitu, pretože toto pole správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje. Z ustanovenia sa navyše vypúšťa (opäť v nadväznosti na prax a „realitu“) popis stavu riešenia.

K bodu 34

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona ako aj doplnenie vnútorného odkazu na ods. 4 § 41 vzhľadom k tomu, že ide o rovnakú situáciu vo vzťahu k možnosti sprístupnenia správy o zistenej nezrovnalosti ako v prípade § 41 ods. 1.

K bodu 35

Upresnenie odkazu v poznámke pod čiarou na nové delegované, resp. vykonávacie nariadenie Európskej komisie, ktoré špecifikuje štruktúru, frekvenciu atď. predkladaných informácii k nezrovnalostiam.

K bodu 36

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Ustanovuje sa možnosť vykonať vysporiadanie finančnej opravy voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu, resp. orgánu auditu okrem viazania prostriedkov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj vrátením prostriedkov bezhotovostným prevodom.  

K bodu 37

V nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) sa upravuje postup poskytovateľa v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri nadlimitých a podlimitných zákazkách. Zákon č. 343/2015 Z. z., ktorý ruší zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypustil inštitút protokolu o porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktorý Úrad pre verejné obstarávanie vydával v prípade výkonu kontroly po uzavretí zmluvy a nahradil ho rozhodnutím podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. Právna úprava v aktuálnom zákone č. 292/2014 Z. z. však pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vychádza len z protokolu a nepočíta s možnosťou vydania rozhodnutia zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, preto sa v záujme bezproblémovej aplikácie inštitútu aplikovaného poskytovateľom za účelom vrátenia príspevku z EŠIF navrhuje v zákone pojem „protokol“ nahradiť „rozhodnutím“, ako výsledkom konania Úradu pre verejné obstarávanie. 

V § 41 ods. 1 sa zároveň dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže poskytovateľ podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď. V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 41 ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ môže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátanie v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie vydal rozhodnutie, v ktorom identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti o vrátenie, postupuje poskytovateľ podľa odseku 4. 

Podľa § 41 ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v rozhodnutí, ale poskytovateľ za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda poskytovateľ vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie poskytovateľ bezodkladne vykoná finančnú kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 41 ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ nemôže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa v tomto rozhodnutí nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie o zastavení konania, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup poskytovateľa v konaní podľa § 41 ods. 5 podľa správneho poriadku sa zároveň navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností poskytovateľa podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 6 alebo agentúra. Takéto oddelenie poskytovateľa, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a sprostredkovateľského orgánu podľa nariadenia č. 1303/2013, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 41, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán alebo agentúra nebudú konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 125 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti. Vzhľadom k novému zákonu o verejnom obstarávaní sa menia aj znenia poznámok pod čiarou.

K bodu 38

Upravuje sa osobitne postup poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávanie, ak sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. V prípade, že prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, nepodáva sa podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ale poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Dôvodom vypustenia kontroly Úradu pre verejné obstarávanie v prípade zákaziek s nízkou hodnotou je skutočnosť, že Systém riadenia EŠIF na programové obdobie 2014-2020 určuje pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou pravidlá nad rámec zákona č. 343/2015 Z. z. (napr. povinnosť osloviť určitý počet záujemcov v rámci prieskumu trhu, povinnosť zverejňovania v prípade zákaziek nad 5 000 eur a pod.), ktoré poskytovateľ musí výkonom finančnej kontroly overiť, ale nie sú predmetom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie.

Princípy týkajúce sa konania správneho orgánu a oddelenia poskytovateľa od správneho orgánu sú totožné ako pri konaní správneho orgánu podľa § 41.  

K bodu 39

S cieľom jednoznačného výkladu a aplikácie ustanovenia sa dopĺňa, že je možné započítať aj len časť pohľadávky poskytovateľa. 

K bodu 40

S cieľom zjednoznačnenia úpravy a postupu poskytovateľa sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 42 ods. 4. 

K bodu 41

Vypúšťa sa možnosť vykonania vzájomného započítania v prípade, ak má prijímateľ vysporiadať zmluvnú  pokutu, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta sa následne nevysporiadava voči všeobecnému rozpočtu Európskej únie, ale je príjmom štátneho rozpočtu SR. V prípade zaplatenia zmluvnej pokuty zároveň nejde o vrátenie príspevku alebo jeho časti. 

K bodu 42

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 42). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 42). 

K bodu 43

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 41 a doplnenie § 41a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

K bodu 44

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 43). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 43). 

K bodu 45

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 41 a 41a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 41 alebo 41a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku v zmysle jej definície podľa § 3 ods. 1 písm. j) ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu), resp. Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade pohľadávok týkajúcich sa rozvoja vidieka. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). V prípade správy pohľadávok štátu pri rozvoji vidieka je vždy správcom pohľadávky Pôdohospodárska platobná agentúra.   

K bodu 46

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 41, resp. doplnenie nového § 41a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

K bodu 47

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 45 ods. 4.

K bodu 48

Dopĺňa sa možnosť, aby poskytovateľ uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

K bodu 49

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

K bodu 50

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

K bodu 51

Legislatívna úprava, odkaz 113 sa z dôvodu rovnakého znenia nahrádza odkazom 106.

K bodu 52

Doplnenie ďalších osobných údajov spracúvaných orgánmi podľa tohto zákona, a to za účelom zabezpečenia údajov potrebných pre plnenie úloh podľa tohto zákona. Doplnené osobné údaje sú potrebné najmä pre podanie žiadosti o výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 53

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pre žiadateľa/prijímateľa nenávratného finančného príspevku sa ustanovuje pre konkrétne orgány podľa tohto zákona oprávnenie so súhlasom dotknutej osoby žiadať o jej výpis z registra trestov. Orgány sú oprávnené žiadať o výpis z registra trestov len pri vykonávaní činností podľa tohto alebo osobitného zákona, najmä overenie plnenia podmienok oprávnenosti žiadateľa o nenávratný finančný príspevok. Odsek 2 bol do predmetnej právnej úpravy vložený v súvislosti so vznikom trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnom poriadku v Slovenskej republiky.

K bodu 54

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania nenávratných finančných príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zväčšenia priestoru pre verejnú kontrolu tohto procesu sa rozširuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. Predmetné ustanovenie definuje osobu zodpovednú za zverejnenie údajov, ako aj spôsob a rozsah ich zverejnenia. Informácie budú automaticky zverejňované prostredníctvom informačného monitorovacieho systému podľa § 49 ods. 1 v rozsahu dostupnej funkcionality, ktorá bude postupne rozširovaná v nadväznosti na kontinuálny vývoj uvedeného informačného  monitorovacieho systému.

K bodu 55

V ustanovení § 52 ods. 1 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie do 17. apríla 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré sa v zmysle prechodného ustanovenia § 187 ods. 1 až 4 zákona č. 343/2015 Z. z. dokončí podľa predpisov účinných do 17. apríla, t. j. podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon             č. 25/2006 Z. z.). V prípade verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona                   č. 25/2006 Z. z. postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017.

V ustanovení § 52 ods. 2 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní                 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“), avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu po 17. apríli 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. mája 2017. Predmetné ustanovenie bolo doplnené z dôvodu zachovania právnej istoty a určenia rozhodnej právnej úpravy vo vzťahu       k verejným obstarávaniam, ktoré boli preukázateľne začaté po 17. apríli 2016, ale poskytovateľ zistil porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017.

V ustanovení § 52 ods. 3 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania do 30. apríla 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie                                 po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z., avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu do 30. apríla 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene                 a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017, pričom bolo doplnené pravidlo, že pod pojmom protokol uvedenom v § 41 ods. 3 predpisov účinných do 30. apríla 2017 sa rozumie rozhodnutie, ktoré vydá Úrad pre verejné obstarávanie pri výkone kontroly.  

K čl. II

(zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva)

K bodu 1

Za účelom jednoznačnejšieho výkladu pohľadávok štátu v rámci implementácie fondov EÚ a zjednotenia terminológie aj so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa dopĺňa definícia pohľadávky z príspevku. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu a vzniká na základe porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo porušení všeobecne záväzných právnych predpisov s finančným dopadom. Poskytovateľ si takúto pohľadávku uplatňuje formou žiadosti o vrátenie. 

K bodu 2

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 

Úprava v novom odseku 5 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 4. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 59 odsek 2 nariadenia č. 1083/2006, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 27a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

K bodu 3

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

K bodu 4

Upresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  

K bodu 5

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

K bodu 6

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a ods. 1 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade zistení, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zároveň sa dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže riadiaci orgán podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď.                       V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia/protokolu sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 27a ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na rozhodnutie  podľa odseku 5 v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti                    o vrátenie, postupuje riadiaci orgán podľa odseku 4. 

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a  ods. 4 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie rozhodne o uložení pokuty za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta.  Zároveň bolo jednoznačne uvedené, že podľa § 27a ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale riadiaci orgán za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí/protokole nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda riadiaci orgán vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie riadiaci orgán bezodkladne vykoná kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 27a ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán nemôže rozhodnúť                         o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke protokolom/záznamom Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup riadiaceho orgánu v konaní podľa § 27a ods. 5 podľa správneho poriadku sa navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností riadiaceho orgánu, resp. v jeho mene konajúceho sprostredkovateľského orgánu, podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 5. Takéto oddelenie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a od neho odvodeného sprostredkovateľského orgánu podľa článku 59 nariadenia č. 1083/2006, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 27a, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán nebude konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 60 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti.

K bodu 7 

Upresnenie možnosti vzájomného započítania aj v prípadoch rovnakých súm, ktoré má prijímateľ vrátiť a riadiaci orgán poskytnúť. 

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava, resp. vypustenie textu z dôvodu zrušenia správ finančnej kontroly. 

K bodu 9

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 28). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 28). 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 27a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

K bodu 11

Formálna úprava textu v nadväznosti na zavedenie pojmu „žiadosť o vrátenie“ do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 28a ods. 4.

K bodu 12

Dopĺňa sa možnosť, aby riadiaci orgán uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou pojmu „výzva na vrátenie“ na pojem „žiadosť o vrátenie“. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to                 s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

K bodu 14

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

K bodu 15

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 27a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 27a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku, ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu). Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). 

K bodu 16

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 27a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

K bodu 17

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k vysporiadaniu finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania k úprave účinnej od 1. mája 2017.

K čl. III

(zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Precizuje sa okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu vôbec nevzťahuje. Z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa tento zákon nebude aplikovať na správu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie činnosťou certifikačného orgánu, ktorým je všeobecne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Takisto sa tento zákon nebude vzťahovať na pohľadávky štátu v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ak ide o pohľadávky štátu, ktoré orgán finančného riadenia eviduje voči Európskej komisii.

Postavenie certifikačného orgánu alebo orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka ako správcu pohľadávky štátu vyplýva z § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátna rozpočtová organizácia je len správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky.   

K bodu 2

Niektoré pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, majú z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej únie odlišný spôsob ich správy upravený zákonom č. 528/208 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o pohľadávky štátu v správe riadiaceho orgánu v pozícií poskytovateľa voči prijímateľovi, prípadne voči partnerovi, ak je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku spoločne s prijímateľom, resp. pohľadávky štátu vzniknuté pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry voči týmto subjektom.

Na správu týchto pohľadávok štátu sa vzťahujú len niektoré ustanovenia zákona o pohľadávkach štátu, ktorých rozsah definuje navrhnutý § 3 ods. 4.

Na ďalšie pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci implementácie projektov, ale nie sú uvedené v odsekoch 3 alebo 4, sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok. Týka sa to aj pohľadávok štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa (tzn. napr. voči užívateľovi v zmysle § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 292/2014 Z. z.), alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Pôsobnosť zákona o pohľadávkach štátu pri správe týchto pohľadávok štátu môže byť vylúčená len vtedy, ak sú v súlade s odsekom 5 predmetom úpravy osobitných predpisov.  

K bodom 3 a 4 

V súvislosti s prijatím zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné aktualizovať kompetentný orgán vládneho auditu. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na starú právnu úpravu. 

K bodu 5

Nadväzne na precizovanie okruhu pohľadávok štátu, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu, sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami v bodoch 1 a 2 vznikne niektorým správcom pohľadávok štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie povinnosť zverejňovať údaje o dlžníkoch v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu. Preto sa navrhuje upraviť pre týchto správcov lehotu vzniku povinnosti zverejniť zákonom ustanovené údaje v tomto registri. Navrhuje sa, (rovnako ako v prípade iných pohľadávok štátu) sa táto povinnosť týka len tých pohľadávok, ktoré vznikli najskôr 1. januára 2014 a súčasne nie sú predmetom dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia podľa § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a § 45 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Pohľadávkami štátu, ktoré podliehajú evidencii v registri podľa tohto bodu, sú pohľadávky štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok, t. j. aj § 5 zákona o pohľadávkach štátu. Takýmito pohľadávkami štátu sú napríklad pohľadávky štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa, alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku atď.

K čl. IV

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2017 okrem čl. I bodov 8 a 54, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

Bratislava 14. decembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Pellegrini, v. r.

podpredseda vlády 

Slovenskej republiky 

pre investície a informatizáciu

Vládny návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vedúci Úradu vlády SR na základe bodu 7 ú lohy na mesiac apríl 2014 Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014 predkladá návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a finančného rámca pre programové obdobie 2014 – 2020.

Hlavným gestorom je Úrad vlády Slovenskej republiky ako Centrálny koordinačný orgán, spolugestormi sú Ministerstvo pôdohospodá rstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za oblasť poľnohospodárskych fondov a Ministerstvo financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia a vládneho auditu.

Od roku 2014 začína nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré sú upravené v nových nariadeniach EÚ. Z tohto dôvodu je potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, ktorou sa upravujú ustanovenia súvisiace s kontrolou poskytovaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 - 2020. Návrh vychádzajúci z potreby aplikačnej praxe, umožňuje orgánom verejnej správy SR pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby ktorej sa majú poskytnúť verejné prostriedky, alebo sa jej verejn é prostriedky už poskytli, čím dôjde k zefektívneniu vykonávania ex ante kontroly a zabezpečí sa tak dôkladnejšia ochrana verejných prostriedkov.

Novelizácia zákona č. 523/2004 Z. z. je zahrnutá ako súčasť predloženého návrhu z dôvodu zmeny finančných tokov a efektívnejšieho čerpania prostriedkov Európskej únie v novom programovom období 2014 – 2020.

V tejto súvislosti je taktiež potrebné novelizovať zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý obsahuje úpravu poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskej únie relevantnú pre programové obdobie 2007 – 2013.

Predkladaný návrh zákona súvis í s ustanoveniami zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právny predpis, ktorý implementuje príslušné nariadenia Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Urč uje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Sú časne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sa podieľajú na výkone vymedzených úloh vyplývajúcich z novoprijatej legislatívy Európskej únie. Predkladaný návrh zákona určuje základné princ ípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevku, financovaní príspevku a výkone vládneho auditu a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt zá ujmov v procese poskytovania pomoci z fondov Európskej únie.

Návrh zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, ako aj medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie návrhu zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie ani sociá lny vplyv, pretože sa nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1303/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Eur ópskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorý m sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľ a Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 .Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostrední ctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15.mája 2014 o Európskom námornom a ryb árskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Euró pskeho fondu regionálneho rozvoja

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupr áce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorý m sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 , o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpoč et Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002

2.nelegislatívne akty

Vykoná vacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Euró psky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení

Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecn é ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV v platnom znení Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č . 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi v platnom znení Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

1.rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005]

2. rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerní c a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie Obsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)ITMS:

Pri ITMS2014 sa počíta s rozširovaním a inováciami existujúceho informačného systému ITMS II (napr. oblasť rozvoja elektronických služ ieb) ako aj s vytváraním a zavádzaním nových funkcionalít ITMS2014 , ktoré zvyšujú používateľský komfort, otvorenosť ITMS2014 .

Značná časť funkcionalít ITMS2014 je definovaná nariadeniami EK, legislatívou SR a riadiacou dokumentáciu v oblasti implementácie EŠIF v programovom období 2014 – 2020. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)ITMS:

Sémantická interoperabilita bude zabezpečená s dôrazom na prepojiteľnosť ITMS2014 s existujúcimi ako aj novovytvorenými informačných systémami VS v tých dátových štruktúrach, ktoré sú definované výnosmi MF SR pre štandardy.

Interoperablita bude realizovaná najmä na sémantickej a technickej vrstve.

¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) ITMS:

Cieľom je sprístupnenie ITMS2014 čo najväčšiemu počtu používateľov prostredníctvom rešpektovania štandardov pre ISVS a rešpektovania ' best practices' pre IS a ich sprístupňovania používateľom.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)ITMS:

Pri ITMS2014 sa počíta s rozširovaním a inováciami existujúceho informačného systému ITMS II (napr. oblasť rozvoja elektronických služ ieb) ako aj s vytváraním a zavádzaním nových funkcionalít ITMS2014 , ktoré zvyšujú používateľský komfort, otvorenosť ITMS2014 .

Značná časť funkcionalít ITMS2014 je definovaná nariadeniami EK, legislatívou SR a riadiacou dokumentáciu v oblasti implementácie EŠIF v programovom období 2014 – 2020. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)ITMS:

Požiadavky na technickú interoperabilitu ITMS2014 sú v súlade s výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č . 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Proces informatizá cie si vyžaduje finančné investície, ktoré sú definované a budú kryté z prostriedkov Operačného programu technická pomoc.Legislatívne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 upravuje pozitívne vymedzenie a negatívne vymedzenie predmetu zákona.

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a štátneho rozpočtu na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z európskych štrukturálnych a investičn ých fondov prostredníctvom ustanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štá tnej správy a územnej samosprávy zapojených do poskytovania pomoci a ochrany finančných záujmov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a užívateľov pri poskytovaní príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti poskytnutie nenávratného finančného príspevku, právne a finančn é vzťahy pri poskytovaní príspevku. Vo viacerých nasledujúcich ustanoveniach sa uvádza aj postavenie a konanie inej osoby, táto je v intenciách relevantných ustanovení vnímaná v najširšom zmysle akejkoľ vek dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby. Zákon sa vzťahuje na právne vzťahy, ktorých financovanie je realizované z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.

Negatívne vymedzenie predmetu zákona sa vzťahuje predovšetkým na zákon č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého sa poskytovala a stále ešte poskytuje pomoc a podpora z fondov Európskeho spoločenstva z prostriedkov urč ených pre Slovenskú republiku v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 - 2013. Napriek označeniu dĺžky trvania programového obdobia do roku 2013, právne vzťahy z poskytovania pomoci a podpory z tohto programového obdobia vznikajú aj po roku 2013, nakoľko oprávnenosť výdavkov pre toto programové obdobie je podľa legislatívy EÚ až do 31.12.2015. Z uvedeného dôvodu sa v priebehu rokov 2014 – 2015 bude postupovať pre poskytovanie finančných prostriedkov z operačných programov schválených na programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle platných pravidiel pre programové obdobie 2007 – 2013, ktoré s ú zakotvené v rámci zákona č. 528/2008 Z. z. Na nastavené pravidlá predmetnej právnej normy sú priamo viazané aj auditované riadiace dokumenty jednotlivých subjektov, ktoré poskytujú pomoc a podporu v tomto programovom období, pričom je nevyhnutné reflektovať adekvátnym spôsobom na rozdielne požiadavky legislatívy EÚ na spôsob poskytovania finančných prostriedkov v tomto programovom období. Poskytovanie finanč ných prostriedkov z balíka viacročného finančného rámca na programové obdobie 2007 – 2013 je viazané na schválené operačné programy, prostredníctvom ktorých sa v podmienkach Slovenskej republiky poskytujú tieto finančné prostriedky. Rovnako je negatívne vymedzenie určené vo vzťahu k poskytovaniu neprojektových podpôr na základe zákona č. 543/2007 Z. z. v súvislosti s financovaním aktivít spoločnej poľnohospodárskej politiky v podmienkach Slovenskej republiky a tiež vo vzťahu k prechodnej podpore poskytovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka podľ a Nariadenie (EÚ) č. 1310/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokia ľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014.

K § 2

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok v rámci kohéznej politiky Európskej Únie sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Euró psky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

Definujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevkov v súlade s ustanoveniami zákona a ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytované.

K § 3

V rámci základných ustanovení sa vymedzujú pojmy používané v návrhu zákona.

Definuje sa projekt ako základná jednotka ku ktorej sa viaže schválený príspevok. Projekt môže byť financovaný maximálne z jedného operačného programu, pričom nadväzuje na podanú žiadosť, ktor á bola v konaní schválená.

V rámci druhého odseku sa vymedzuje postavenie jednotlivých subjektov na účely zákona.

V definícii subjektu partnera je umožnené jeho alternatívne postavenie najmä v nadväznosti na rozdielny charakter a participáciu takýchto subjektov v rámci rôznych fondov. Z uvedeného dôvodu je partnerom na ú čely tohto zákona osoba, ktorá sa buď spolupodieľa so žiadateľom tak na príprave projektu, ako aj s prijímateľom na jeho realizácii alebo ide o subjekt, ktorého účasť je relevantná a rozhodujú ca len pre fázu realizácie projektu. Forma úpravy právnych vzťahov medzi poskytovateľom, prijímateľom a partnerom v zmysle zákonnej definície je upravená alternatívne. Definícia upravuje buď priamu účas ť partnera v podobe plurality subjektov na jednej zmluvnej strane v rámci zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo je zmluvný vzťah výlučne dvojstranným právnym aktom medzi poskytovateľ om a prijímateľom a následne je samostatne uzatváraný zmluvný vzťah medzi prijímateľom a partnerom. Osobitne je potrebné určiť úpravu práv a povinností v rámci programov cezhraničnej spoluprá ce, kde partner nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí príspevku, ale právne vzťahy sú zmluvne vždy upravené medzi prijímateľom a partnerom. V rámci zákona sú presne vymedzené pojmy pohľadávka z pr íspevku a pohľadávka z rozhodnutia, z dôvodu jednoznačnosti nakladania a správy s pohľadávkami štátu. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu v správe poskytovateľa na vrátenie pr íspevku alebo jeho časti na základe poskytovateľom zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 prijímateľom, partnerom alebo užívateľom. N árok štátu, resp. nárok poskytovateľa sa dňom schválenia správy o zistenej nezrovnalosti a schválenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov potvrdí, t.j. potvrdí sa porušenie všeobecne záv äzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2. Tieto dokumenty sú vypracované a schválené až následne a na základe ukončenej administratívnej kontroly/ kontroly na mieste vykonanej riadiacim orgánom. Prijímateľ je o porušení informovaný v zaslanej správe z administratívnej kontroly/ kontroly na mieste, pričom k obom správam má možnosť písomne vyjadriť pripomienky k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam alebo vzniesť námietky v určenej lehote. Pohľadávka z príspevku vzniká dňom porušenia všeobecne záväzných prá vnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2; uvedená skutočnosť nemá vplyv na vynútiteľnosť tejto pohľadávky. Pohľadávka z rozhodnutia zodpovedá pohľadávke štátu z právoplatné ho rozhodnutia poskytovateľa vydaného podľa § 41 z titulu zisteného porušenia verejného obstarávania alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu vydávajú ceho rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny, ktorým je územne príslušná správa finančnej kontroly alebo Ministerstvo financií SR ako odvolací orgán. Pohľadávka z rozhodnutia na účely tohto zá kona vzniká právoplatnosťou jednotlivých vyššie uvedených rozhodnutí.

Rôznorodosť podoby a široký záber oblastí, ktoré sú financované prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vyžadujú zadefinovanie jednotlivých subjektov podieľajú cich sa na úrovni prijímania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je definovaný užívateľ ako osoba, ktorej prijímateľ alebo partner poskytuje so súhlasom a na základe podmienok definovaných poskytovate ľom príspevok alebo jeho časť. Právne vzťahy medzi prijímateľom a užívateľom sú upravené v osobitnej zmluve uzavretej medzi nimi. Rozdielne je upravená definícia cieľovej skupiny, kde na rozdiel od už ívateľa osoby určené v rámci cieľovej skupiny profitujú z realizácie projektu nefinančným spôsobom.

Z dôvodu jednotnej úpravy pravidiel pre poskytovanie príspevku z každého fondu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov je nutné definovať osobu poskytovateľa, ktorá je upravená s ohľ adom na osobitné postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nie je riadiacim orgánom, ale vykonáva úlohy poskytovateľa v súlade s osobitným zákonom. Z uvedeného dôvodu v jednotlivých ustanoveniach zákona v prípade použitia pojmu poskytovateľ sa uvedené ustanovenia týkajú tak všetkých riadiacich orgánov, ako aj postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V prípadoch ustanovení, ktoré nie sú relevantné pre postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa v texte niektorých ustanovení na odlíšenie uvádza výlučne pojem ,,riadiaci orgán', čím dochádza k jednoznačnému odlíš eniu rozsahu aplikácie jednotlivých ustanovení. V prípade, ak má riadiaci orgán ustanovený sprostredkovateľský orgán, vzhľadom na charakter konania v mene riadiaceho orgánu sa v rámci jednotlivých ustanovení neuvádza osobitne pojem ,,sprostredkovateľský orgán' . Aplikácia jednotlivých ustanovení vzťahujúcich sa na poskytovateľa alebo riadiaci orgán je tak rovnaká aj na sprostredkovateľský orgán a to v plnom rozsahu zodpovedajúcom rozsahu činností, ktoré na základe dohody s riadiacim orgánom sprostredovateľský orgán vykonáva.

K § 4

Návrh zákona ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vlá da Slovenskej republiky určuje subjekty riadenia, implementácie a kontroly európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorými sú riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány určované na ná vrh riadiaceho orgánu a platobné jednotky, ak ich neurčujú osobitné predpisy. V súlade s legislatívou EÚ vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci schvaľuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2014-2020 (ďalej len "partnerská dohoda"), operačný program a program rozvoja vidieka a ich zmeny, systém riadenia, systém finančného riadenia a systém ochrany finančných záujmov.

K § 5

Úrad vlády Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov je koordinačným ú tvarom pre boj proti podvodom. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom boja proti podvodom s cieľom poskytnúť ochranu finančných záujmom Európskej únie v Slovenskej republike. V súlade s nariadeniami EÚ Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovens kej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike.

K § 6

Zákon ustanovuje, že Centrálnym koordinačným orgánom je na území Slovenskej republiky Úrad vlády Slovenskej republiky.

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje riadiace orgány a je zodpovedný za účinnú koordináciu efektívneho čerpania finančných prostriedkov Európskej ú nie a štátneho rozpočtu. Zároveň je centrálny koordinačný orgán subjekt zodpovedný za plnenie úloh v zmysle legislatívy EÚ, ktorá umožňuje členským štátnom zriadiť orgán také hoto charakteru za účelom podpory harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva a efektívnejšiu komunikáciu s Európskou komisiou.

Základnou úlohou Centrálneho koordinačného orgánu je napomáhať, aby pri riadení a implementácii existovala medzi operačnými programami synergia a komplementarita, ktorá zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu intervencií financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predmetné úlohy zabezpečuje najmä vypracovaním systému riadenia a jeho aktualizáciou v nadväznosti na potreby vo vý voji pravidiel a potrieb implementácie poskytovania príspevkov a plnením ďalších uvádzaných úloh. Z hľadiska kompetencií je osobitne uvedené oprávnenie Centrálneho koordinačného orgánu zriadiť Radu centrálneho koordinačného orgánu. Explicitné zadefinovanie oprávnenia umožní vytvorenie platformy, ktorá bude zabezpečovať riešenie vybraných kľúčových problémov implementácie, predovšetk ým s dôrazom na správny a efektívny schvaľovací systém, čím sa maximalizuje miera podpory jednotlivým riadiacim orgánom zo strany Centrálneho koordinačného orgánu. Zároveň je predpoklad, že efektí vnym výkonom činností zriadenej rady možno priaznivo prevenčne pôsobiť na prípadný vznik súdnych a iných právnych sporov pri poskytovaní príspevkov jednotlivými subjektmi.

K § 7

Právna úprava vymedzuje postavenie riadiaceho orgánu na území Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z legislatívy EÚ. Riadiaci orgán môže v súlade s čl. 123 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 navrhnúť sprostredkovateľský orgán a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho poverí vykonávaním úloh alebo riadením č asti operačného programu.

K § 8

Návrh zákona vymedzuje zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na území Slovenskej republiky. Sprostredkovateľský orgán je v zmysle právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré boli v zmysle dohody s riadiacim orgánom vymedzené v písomnej forme, čo voči tretím osobám predpokladá písomné splnomocnenie zo strany riadiaceho orgánu. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzť ahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnej dohode medzi sprostredkovateľským orgánom a riadiacim orgánom. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uv ádzajú práva, postavenie a povinnosti riadiaceho orgánu, resp. poskytovateľa sú tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľský orgán.

K § 9

Certifikačným orgánom pre európske štrukturálne a investičné fondy je Ministerstvo financií Slovenskej republiky s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pre ktorý je certifikačný m orgánom verejný alebo súkromný audítorský orgán vybratý na základe verejného výberového konania. Ustanovenie § 9 upravuje v odsekoch 2 a 3 úlohy a kompetencie len certifikačného orgánu – Ministerstva financií SR. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy EÚ. Okrem povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa certifikačnému orgá nu ustanovuje zodpovednosť najmä za koordináciu a metodické usmerňovanie finančného riadenia pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov (okrem EPFRV), za príjem prostriedkov z Euró pskej komisie, ich prevod na príjmové účty platobných jednotiek, resp. v prípade programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Èeská republika a programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko priamo prijímateľom, spoluprácu pri tvorbe informačného monitorovacieho systému za oblasť finančného riadenia, ako aj za vrátenie prostriedkov EÚ v prospech Európskej komisie. Na ú čely tohto zákona sa pod systémom finančného riadenia systémom finančného riadenia súhrn pravidiel, postupov a činností financovania príspevku, ktorý zahàňa finančné plánovanie a rozpoč tovanie, riadenie a realizáciu toku finančných prostriedkov, účtovanie, výkazníctvo a monitorovanie finančných tokov, certifikáciu a vysporiadanie finančných vzťahov (nezrovnalosti a finančné opravy) voč i Slovenskej republike a voči Európskej komisii.

Ustanovuje sa kompetencia certifikačného orgánu pozastaviť schvaľovanie žiadostí o platbu v prípade podozrenia na nedostatky pri implementácií operačného programu alebo jeho časti zo strany riadiaceho orgá nu, sprostredkovateľského orgánu alebo platobnej jednotky. Nedostatky v postupe riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu zahàňajú aj nedostatočné, prípadne nesprávne posú denie / odkontrolovanie napr. výdavkov prijímateľa, partnera a užívateľa, odkontrolovanie procesov a postupov verejného obstarávania prijímateľa atď. Ak certifikačný orgán zistí nedostatky, je oprávnený platbu zamietnuť v celej výške, resp. jej výšku upraviť.

K § 10

Úlohy orgánu auditu plní v Slovenskej republike podľa zákona č . 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky, okrem prípadu určenia orgánu auditu vlá dou SR a orgánu auditu pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy EÚ, hlavne z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a nariadenia (EÚ) č. 966/2012. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu legislatívou EÚ sa ustanovuje zodpovednosť orgánu auditu za koordináciu a usmerňovanie orgánov, s ktorý mi spolupracuje pri výkone svojich úloh, vykonávanie dohľadu nad činnosťou spolupracujúcich orgánov, koordináciu a riadenie vypracovania plánu auditov orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov a za plnenie ďal ších úloh súvisiacich s auditom a kontrolou príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Ustanovuje sa povinnosť pre ostatné subjekty zapojené do implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytovať orgánu auditu súčinnosť potrebnú pre plnenie jeho úloh.

K § 11

Platobné jednotky sú ústredné orgány štátnej správy, určené vládou Slovenskej republiky, ktorých úlohou je realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi alebo partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvy podľa § 25 ods. 3. Zákon v iných ustanoveniach ustanovuje pre platobné jednotky aj ďalšie úlohy – napr. vypracovanie a aktualizáciu správ o zistených nezrovnalostiach, príjem a ú čtovanie vrátených príspevkov alebo ich časti na svoj účet v prípade, ak prijímateľ vracia príspevok alebo jeho časť do rozpočtu platobnej jednotky alebo na príjmový účet platobnej jednotky. Pre opera čný program financovaný z Európskeho námorného a rybárskeho fondu je platobná jednotka určená Pôdohospodárska platobná agentúra.

K § 12

Z dôvodu rozdielnych legislatívnych podmienok EÚ únie platných pre európske poľnohospodárske fondy (napr. nariadenie Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013), ako aj z toho vyplývajúceho organizačného zabezpeč enia finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje orgán finančného riadenia na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zároveň sa týmto v podmienkach Slovenskej republiky ustanovujú pre tento orgán povinnosti.

K § 13

Ustanovujú sa nové pravidlá pre fungovanie subjektov v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Podľa článku 32 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je miestny rozvoj vedený komunitou vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoloč ensko – hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej správy, ako sú vymedzené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49% hlasovacích práv. Miestnou akčnou skupinou, oprávnenou na financovanie z fondov EÚ, môže byť iba právnická osoba, ktorá má formu občianskeho združenia podľa zákona č . 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorej je schválená stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou a ktorej je zároveň udelený štatút miestnej akčnej skupiny. Obč ianske združenia sa môžu uchádzať o schválenie stratégie a udelenie štatútu miestnej akčnej skupiny na základe výzvy na predkladanie projektových zámerov. Výzvu vyhlasuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojom webovom sídle. Projektové zámery, predložené občianskymi združeniami, bude posudzovať výbor zriadený ministerstvom pôdohospodárstva. Na základe hodnotiacej sprá vy, vydanej ministerstvom pôdohospodárstva, Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodne podľa tohto zákona o schválení stratégie a udelení štatútu miestnej akčnej skupiny. Miestna akčná skupina plní úlohy podľa čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Miestna akčná skupina plní úlohy súvisiace s implementáciou projektov financovaných prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre r ozvoj vidieka aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Práva a povinnosti miestnej akčnej skupiny budú upravené v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V rámci programové ho obdobia 2007 - 2013 bolo prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovaných 29 miestnych akčných skupín. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa uvažuje s financovaní m približne 50 miestnych akčných skupín.

K § 14

Podľa ustanovenia článku 54 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 každý členský štát zriadi národnú vidiecku sieť, ktorá spojí organizácie a správne orgány, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka. Národná sieť rozvoja vidieka plní úlohy, vyplývajúce z legislatívy EÚ a zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Financovaná je z prostriedkov technickej pomoci v r ámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka určí právnickú osobu, ktorá bude vykonávať úlohy národnej siete rozvoja vidieka. V programovom období 2007 - 2013 to bola príspevková organizácia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Táto právnická osoba môže plniť úlohy prostredníctvom osôb so štatú tom regionálnej antény. O udelení štatútu regionálnej antény rozhoduje Pôdohospodárska platobná agentúra podľa tohto zákona. V rámci programového obdobia 2007 - 2013 bolo prostredníctvom Európskeho po ľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovaných 7 regionálnych antén. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa uvažuje s financovaním 8 regionálnych antén. Pojem regionálna anténa je pojem zauž ívaný v rámci implementácie Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 a je použitý aj v návrhu Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Právnická osoba, ktorá má schválený štatút regionálnej antény, vykoná va úlohy národnej siete rozvoja vidieka v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

K § 15

Z dôvodov špecifík Integrovaného regionálneho operačného programu sa ustanovuje osobitná úprava k pôsobnosti orgánov v oblasti územného rozvoja. Ide najmä o jednotlivých aktérov v rámci implementá cie Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorými sú v súlade s Partnerskou dohodou SR na roky 2014 – 2020 riadiaci orgán (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), vyššie územné celky a krajské mestá.

Ustanovuje sa právomoc Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR koordinovať a metodicky usmerňovať vyššie územné celky a krajské mestá pri príprave a implementácii jednotlivých územných strat égií na účely realizácie integrovanej územnej investície podľa čl. 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013[1]. Integrovaná územná investí cia sa realizuje na základe regionálnej integrovanej územnej stratégie alebo integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti. Regionálna integrovaná územná stratégia je plánovací a vykonávací dokument pre ú čely vecne, časovo a územne koordinovanej podpory na území regiónu NUTS 3[2] predovšetkým zo zdrojov európskych a investičných štrukturálnych fondov najmä prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá je východiskom pre posudzovanie projektových zámerov a z nich vyplývajúcich projektov pre územie definované v stratégii. Integrovaná územná stratégia mestskej oblasti je plánovací a vykonávací dokument pre účely vecne, časovo a územne koordinovanej podpory na území mestskej oblasti predov šetkým zo zdrojov európskych a investičných štrukturálnych fondov najmä prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá je východiskom pre posudzovanie projektových zámerov a z nich vyplývajúcich projektov na realizáciu trvalo udržateľného mestského rozvoja pre územie definované v stratégii. Vyššie uvedené územné stratégie je možné v rámci ich implementá cie aktualizovať podľa potreby.

V rámci prípravy a implementácie vyššie uvedených územných stratégií sa má uplatňovať princíp partnerstva. Partnerstvo je forma zmluvnej a inštitucionálnej spolupráce medzi subjektmi územnej samospr ávy, štátnej správy a ďalšími sociálno-ekonomickými partnermi s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj dotknutého územia s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj. Za účel om praktického uplatnenie princípu partnerstva sa ustanovuje zriadenie rady partnerstva pre každú územnú stratégiu ako nositeľa príslušnej územnej stratégie. Zákon umožňuje aj zriadenie spoloč nej rady partnerstva pre regionálnu integrovanú územnú stratégiu a integrovanú územnú stratégiu mestskej oblasti, ako aj možnosť spoločnej prípravy a implementácie regionálnej integrovanej územnej straté gie a integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti a to v súlade s metodickými usmerneniami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Princíp partnerstva sa v rámci prípravy územných stratégií uplat ňuje formou spolupráce subjektov určených na zabezpečenie tejto úlohy (vyšší územný celok, krajské mesto) s expertmi relevantných subjektov tvoriacich partnerstvo.

K § 16

Príspevok sa bude poskytovať na základe inominá tnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti, ak zákon neustanovuje inak (napr. možnosť uzavretia zmluvy pri veľkých projektoch). Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje Správny poriadok okrem taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. Základné princípy správneho poriadku nie sú

48

[1] Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17.decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom soci álnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Eur ópskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347,20. 12. 2013).

[2] Vyhláška Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 438/2004 Z. z., ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek.

aplikovateľné na spôsob výberu projektov, ktoré budú z európskych štrukturálnych a investičných fondov financované. Poskytovateľ je zodpovedný za výber taký ch projektov, ktoré do čo najväčšej miery prispejú k napĺňaniu cieľov operačného programu. Z tohto pohľadu poskytovateľ vystupuje v pozí cii investora, ktorý vo väčšine prípadov realizuje konanie za účelom zabezpečenia súťaže predkladaných žiadostí z hľadiska ich vecnej kvality, čím je zabezpečený výber takých projektov, ktor é umožnia poskytovateľovi čo najefektívnejšie a najvhodnejšie riadenie operačného programu.

Vzhľadom na postavenie poskytovateľa v podobe investora, je on subjektom určujúcim výšku finančných prostriedkov, ktoré určí na podporu určitej skupiny projektov v rámci výzvy. Z daného pohľadu je nutné stanoviť, že o žiadostiach sa v konaní bude rozhodovať s limitáciou alokácie určenej na takúto výzvu. Výnimkou je aplikácia inštitútu zmeny rozhodnutia o neschválení v podobe tzv. ,,zásobníka projektov'. Týmto spôsobom poskytovate ľ pri identifikácii akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov, môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku aj nad rámec pôvodne určenej alokácie a podporiť tak aj projekty, ktoré pô vodne neboli podporené výlučne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

K § 17

Upravuje sa spôsob, lehota a miesto na podanie žiadosti okrem podania vo vzťahu, ku ktorým sa aplikujú osobitné procesné ustanovenia. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási poskytovateľ na svojom webovom sídle. Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená v súlade s čl. 115 ods. 1, písm. c) následne aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za úč elom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve. Záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené spôsobom podľa tohto zákona, t.j. na webovom sídle. Obsahom výzvy s ú formálne náležitosti výzvy a podmienky poskytnutia príspevku. Formálne náležitosti výzvy sú vymenúvané demonštratívne, pričom medzi ďalšie náležitosti uvádzané v písmene h) sa bež ne zaraďujú informácie o kontaktných osobách, ktoré poskytujú informácie o výzve, informácie o cieľoch výzvy, kontakty pre predkladanie žiadostí v prípade možnosti ich predloženia prostrední ctvom regionálnych pobočiek určených poskytovateľom a pod. Podmienky poskytnutia príspevku sú delené na povinné, ktoré musia byť súčasťou každej vyhlasovanej výzvy a potom na špecifické, ktoré s ú relevantné pre výzvu v závislosti od jej charakteru a relevancie daných podmienok poskytnutia príspevku ku konkrétnej výzve a pre konkrétny operačný program. Súčasťou výzvy môžu byť aj prí lohy. Bežnými prílohami výzvy sú najmä formulár žiadosti a príručka pre žiadateľa, ktoré sú akousi metodikou pre riadne vypracovanie a vyplnenie žiadosti. Rovnako je v niektorých prípadoch potrebné určiť špecifické prílohy výzvy, najmä s ohľadom na vecné špecifiká oblasti riešenej výzvou. Medzi podmienky poskytnutia príspevku patria aj kritériá pre výber projektov schválené monitorovací m výborom pre operačný program podľa článku 110 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Pod pojmom ďalšie podmienky poskytnutia príspevku sa rozumejú také podmienky poskytnutia príspevku, ktoré sú nevyhnutné najmä s ohľadom na vecné špecifiká riešenej oblasti, ktorá sa líši medzi jednotlivými operačnými programami.

Možnosť poskytovateľa zmeniť vyhlásenú výzvu je z dôvodu transparentnosti a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie žiadateľov zapojiť sa do procesu výberu žiadostí s limitovaná časovo do dátumu uzavretia výzvy. Možnosť zmeny výzvy je rovnako viazaná na podmienku, že zmena výzvy nemôže predstavovať podstatnú zmenu podmienok poskytovania príspevku, pričom poskytovateľ je povinný o tom informovať žiadateľa a umožniť mu v primeranej lehote doplniť alebo zmeniť žiadosť v súlade so zmenou výzvy. Nie všetky zmeny výzvy vyžadujú, aby žiadateľ musel vykonať priamo konkrétne úpravy alebo zmeny predloženej žiadosti. Z uvedeného dôvodu možnosť nápravy musí byť zo strany poskytovateľa žiadateľovi umožnená vtedy ak to konkrétna zmena výzvy vyžaduje. Žiadateľ je oprá vnený rozhodnúť sa na základe toho, že mu poskytovateľ umožnil žiadosť zmeniť alebo doplniť, či tak vykoná alebo nie. Nevyužitím ponúknutej možnosti zo strany žiadateľa a nedoplnenie ž iadosti nie je viazané na priame zákonné sankcie, napríklad v podobe zastavenia konania. Rozhodnutím žiadateľa nedoplniť žiadosť na základe možnosti, ktorú mu poskytovateľ ponúkne znamená, že poskytovate ľ bude v konaní posudzovať pôvodné znenie žiadosti avšak v zmysle zmenených podmienok.

Možnosť zmeny výzvy je regulačným a nevyhnutným nástrojom poskytovateľa, ktorým zabezpečuje, aby výzva bola nastavená tak, aby umožnila transparentným spôsobom výber najkvalitnejších a najvhodnejš ích žiadostí. Akékoľvek zmeny je potrebné posúdiť s ohľadom na ich podstatný charakter, pričom aj také zmeny, ktoré sú uvádzané ako príklady zásadných zmien môžu v odôvodnených a jasne preukázaných prípadoch znamenať nepodstatnú zmenu, ktorá nemá potenciál pôsobiť diskriminačne alebo zakladať nerovnaké zaobchádzanie (napr. zmena oprávnenosti žiadateľa v dôsledku zmeny prá vnej úpravy a určenia právneho nástupníctva pôvodne stanovených oprávnených žiadateľov a pod.) Raz uzavretú výzvu nie je možné znova otvoriť a takýto postup nie je možné považovať za opr ávnenie týkajúce možných zmien zo strany poskytovateľa.

V prípade, že by sa podmienky poskytnutia príspevku zmenili podstatným spôsobom, akými sú najmä zmeny spočívajúce v zmene oprávnenosti žiadateľa, partnera, cieľovej skupiny, miesta realizácie, aktivít a kritérií na výber projektu alebo nie je možné financovať projekty z objektívnych dôvodov, napr. zmeny vo finančnom pláne operačného programu, zásadné identifikované skutočnosti vo výzve, ktoré neboli odhalené pri jej vyhlásení a za ich zachovania by došlo k výberu žiadostí v rozpore s legislatívou EÚ alebo právnym poriadkom SR, poskytovateľ je povinný výzvu zrušiť. Ak ide o výzvu končiacu konkrétnym dátumom, môže ju zrušiť aj po uplynutí tohto dátumu a to do vydania prvého rozhodnutia o žiadosti podanej na základe výzvy. V takom prípade poskytovateľ predložené žiadosti vráti ž iadateľovi. Ak ide o výzvu končiacu na základe nejakej skutočnosti, ktorou je predovšetkým vyčerpanie alokácie, môže byť výzva zrušená do momentu nastania uvedenej skutočnosti. V takom prí pade poskytovateľ vráti alebo o nich rozhodne, ak je možné rozhodnúť o žiadostiach predložených do zrušenia výzvy a aplikovať na ne podmienky poskytnutia príspevku platné ku dňu predloženia žiadosti.

Ustanoveniami o zmene a zrušení výzvy nie je dotknuté oprávnenie poskytovateľa vykonať zmeny vo formálnych náležitostiach výzvy. Súčasťou takýchto zmien, ktoré môžu byť vykonané aj po dá tume uzavretia výzvy, môže byť aj zmena výšky indikatívnej alokácie určenej na výzvu, ktorou poskytovateľ môže reagovať na aktuálne zmeny v disponibilnom objeme finančných prostriedkov.

Akékoľvek zmeny výzvy a jej zrušenie podliehajú režimu riadneho zverejnenia na webovom sídle spolu s odôvodnením ich vykonania.

K § 18

Ustanovuje sa nový inštitút, ktorý môže predchádzať samotnému konaniu o žiadosti a to je predloženie a hodnotenie projektového zámeru. Realizuje sa na základe výzvy na predkladanie projektových zá merov zverejnením na webovom sídle poskytovateľa a to ešte pred vyhlásením samotnej výzvy na predkladanie žiadostí. Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý by pripravuje a plánuje realizovať. Projektový zámer musí obsahovať vo všeobecnej podobe všetky informácie potrebné na posúdenie podmienok stanovených vo výzve na predkladanie projektových zámerov, ktorý ch splnenie musí žiadateľ preukázať. Po predložení projektového zámeru poskytovateľ zhodnotí jeho obsah sám alebo prostredníctvom iných nezávislých odborníkov a na základe tohto posú denia vypracuje hodnotiacu správu, ktorá konštatuje, či projektový zámer spĺňa alebo nespĺňa podmienky vyhlásené vo výzve. Stanovujú sa zároveň niektoré možné obsahové nálež itosti hodnotiacej správy. Hodnotiacu správu možno určiť ako jednu z podmienok pre poskytnutie príspevku, ktorá sa prikladá ako povinná príloha k žiadosti. Takýmto spôsobom môže byť fakticky limitovaná účasť subjektov v rámci následne vyhlásenej výzvy, nakoľko tí, ktorí sa nezúčastnili predkladania projektových zámerov nepreukážu splnenie podmienky predloženia povinnej prílohy. Samotné posú denie projektového zámeru nie je konaním, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím a preto obsah hodnotiacej správy nie je rozhodujúcim faktorom pre možnú účasť v rámci následne vyhlasovanej vý zvy. Limitujúcou podmienkou z tohto pohľadu je iba účasť v rámci výzvy na predkladanie projektových zámerov. Hodnotiaca správa nie je individuálnym správnym aktom, pretože na jej základe nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.

Výzva na predkladanie projektových zámerov je možnosťou, ktorú poskytovateľ môže ale nemusí využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti ako aj administratívnu náročnos ť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na základe záverov uvedený ch v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti.

K § 19

Konanie o žiadosti a v rámci konania o žiadosti aj výber žiadostí na základe vopred určených kritérií vychádza z článku 125 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V rámci konania o žiadosti je vyl účená pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní a to najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania o pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj z d ôvodu odlišných základných princípov, ktoré sú sledované Správnym poriadkom a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť výkon výberu najkvalitnejších projektov pre napĺňanie cieľov prísluš ného operačného programu. Podľa Správneho poriadku sa bude postupovať len v taxatívne vymedzených prípadoch, napríklad v prípade doručovania rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.

Žiadosť sa podáva od zverejnenia výzvy do uzavretia výzvy, okrem prípadu, ak poskytovateľ určí vo výzve inú lehotu na predkladanie žiadosti. Žiadosť musí byť podaná riadne, včas a vo forme urč enej v zverejnenej výzve.

Upravuje sa proces konania o žiadosti, ktorý začína doručením žiadosti poskytovateľovi a končí vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti alebo o neschválení žiadosti, ak počas konania neboli dô vody na zastavenie konania a nedošlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania. Zároveň sa upravujú všetky potrebné procesné úkony a náležitosti rozhodnutia o žiadosti. Ustanovenia týkajúce sa postupu ná prav pravdivosti alebo úplnosti žiadosti alebo jej príloh slúžia ako nástroj na odstránenie neúplnosti žiadosti alebo vyjasnenia skutočností neumožňujúcich posúdenie splnenia podmienok príspevku. Uvedený inštitút z hľadiska charakteru konania a jeho účelu je odlišný od obdobných inštitútov v bežných konania, ktorý smeruje k napomáhaniu pri precizovaní obsahu podania. O spôsobe a rozsahu dož adovania nápravy vybraných skutočností je žiadateľ informovaný v rámci samotnej výzvy čím má poskytovateľ možnosť vopred určiť, do akej miery bude dochádzať k umožneniu nápravy zo strany žiadateľa, aby takýto postup nemal za následok zastretie základného účelu konania a výberu žiadostí – súťaž a výber najkvalitnejších a najvhodnejších žiadostí.

V odseku 6 až 8 sa uvádza prepojenie na projektové zámery, ak poskytovateľ pred vyhlásením výzvy využil takýto postup. Zohľadnenie záverov z hodnotiacej správy sa prejaví v prípade, ak žiadosť splnila podmienky poskytnutia príspevku, ktoré sa hodnotia rovnako vo vzťahu ku všetkým žiadostiam, ktoré boli v rámci výzvy predložené a to bez ohľadu na samotný obsah hodnotiacej správy. V rámci skupiny žiadostí hodnotených v rámci výzvy sa kladná hodnotiaca správa zohľadní takým spôsobom, že ak poskytovateľ nemá vo výzve dostatočnú alokáciu na financovanie všetkých žiadosti, ktoré splnili podmienky poskytnutia príspevku, prioritne budú podporené tie, ktoré mali kladnú hodnotiacu správu. Takýto prístup motivuje žiadateľov na dôslednú a kvalitnú prípravu už vo fá ze koncipovania projektového zámeru, čo v konečnom dôsledku zvýši dôraz na zodpovedný a kvalitný proces prípravy.

Žiadosť sa posudzuje podľa podmienok poskytnutia príspevky platných ku dňu uzavretia výzvy, čo je relevantné najmä v prípadoch, ak v priebehu vyhlásenia výzvy dôjde k jej zmene. V prípade vý ziev, ktoré sú charakteristické tým, že príjem a konanie o žiadostiach prebieha priebežne a ich uzavretie je viazané na konkrétnu skutočnosť, napr. vyčerpanie alokácie, sú pre posúdenie ž iadosti rozhodujúce podmienky poskytnutia príspevku platné ku dňu predloženia žiadosti.

Rozhodnutie o žiadosti v podobe jej schválenia alebo neschválenia je viazané jednak na posúdenie splnenia podmienok poskytnutia príspevku ale rovnako aj na výške finančných prostriedkov, ktoré môže poskytovateľ na financovanie žiadostí vynaložiť. Významný dopyt po prostriedkoch z európskych štrukturálnych a investičných fondov preto môže byť obmedzený nielen nesplnením niektorej podmienky poskytnutia prí spevku ale aj nedostatkom finančných prostriedkov, ktoré sú určené poskytovateľom na financovanie projektov.

Stanovujú sa náležitosti rozhodnutia v konaní o žiadosti, ako aj rozsah opravných prostriedkov.

K § 20

Taxatívnym spôsobom sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ konanie o žiadosti zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa doručuje žiadateľovi okrem prípadu, ak žiadateľ zomrel, bol vyhlásený za mà tveho alebo zanikol bez právneho nástupcu. Na náležitosti rozhodnutia o zastavení konania sa primerane vzťahujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

K § 21

Ustanovuje sa možnosť riadiaceho orgánu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry ex offo zmeniť rozhodnutie o neschválení žiadosti, ktoré už nadobudlo právoplatnosť (na právoplatnosť sa použ ije ustanovenie § 52 Správneho poriadku) a to za naplnenia taxatívne vymedzených skutočností.

Konanie podľa tohto ustanovenia je nenávrhové a začína výlučne z vlastného podnetu štatutárneho orgánu, pričom sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno pristúpiť k zmene rozhodnutia. O začatí konania o zmene rozhodnutia poskytovateľ informuje žiadateľa, pričom ak je to potrebné, vyzve žiadateľa na preukázanie toho, že preukázateľne spĺňa podmienky poskytnutia príspevku a súhlasí so zmenou rozhodnutia. Takýto postup je nevyhnutný z dôvodu, že od pôvodného konania, kde boli overené podmienky poskytnutia príspevku mohol uplynúť dlhší časový úsek, pričom mohlo dôjsť k takým zmená m, v dôsledku ktorých už nie je možné navrhovaný projekt financovať, resp. žiadateľ sám už nemusí mať záujem na financovaní projektu z príspevku. Niektoré podmienky poskytnutia príspevku sú objekt ívne nemenné a nie je potrebné ich osobitne overovať. Z tohto dôvodu, ak nie sú preukázateľne splnené podmienky poskytnutia príspevku alebo žiadateľ ich na výzvu poskytovateľa nepreukáže, resp. nepreuká že včas alebo so zmenou rozhodnutia nesúhlasí, poskytovateľ konanie zastaví. V opačnom prípade zmení rozhodnutie o neschválení žiadosti a žiadosť schváli. Viazanosť poskytovateľa poradím žiadost í, v akom boli neschválené aplikáciou kritérií pre výber projektov v pôvodnom konaní o žiadosti vyplýva z charakteru konania založeného na posúdení skupiny ,,súperiacich' žiadostí, prič om garantuje, že nedôjde k náhodnému a neodôvodnenému výberu zo skupiny neschválených žiadostí. V prípade, ak pri niektorých žiadostiach zo skupiny neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia o neschválení a konanie bolo zastavené, v prípade rozhodnutia štatutárneho orgánu pri využití ďalších finančných prostriedkov na rovnakú skupinu už nebudú žiadosti, pri ktorých bolo zastavené konanie opätovne podliehať možnosti preskúmania podľa tohto ustanovenia (nakoľko tam došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania a podľa odseku 1 tohto ustanovenia preskúmaniu podliehajú len rozhodnutia o neschv álení) ale posudzované budú žiadosti, ktoré sú v zozname zaradené ako nasledujúce.

K § 22

Proti rozhodnutiu vydanému podľa tohto zákona okrem zákonom ustanovených prípadov je možné sa odvolať u poskytovateľa písomne v stanovenej lehote. Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje za stanovených podmienok poskytovateľ (v prípade autoremedúry), inak štatutárny orgán poskytovateľa. Ustanovujú sa jeho povinné obsahové náležitosti, vymedzujú sa rozhodnutia, voči ktorý m nie je možné podať odvolanie a procesné úkony súvisiace so späťvzatím odvolania. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy dochádza k odmietnutiu odvolania a to z dôvodov, kedy odvolanie smeruje voč i rozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné odvolanie alebo ide o podnet, ktorý je označený ako odvolanie, ale z dôvodov nespĺňania základných náležitostí odvolania v zmysle zákonných pož iadaviek nie je spôsobilé vyvolať právne účinky odvolania v zmysle zákona. V prípade, ak je naplnený niektorý z uvedených dôvodov na odmietnutie odvolania, poskytovateľ takéto odvolanie listom odmietne. Keď že odmietnutie odvolania nie je rozhodnutím vydávaným v rámci konania, nie je možné voči takémuto postupu poskytovateľa podať opravný prostriedok.

K § 23

Poskytovateľ v rámci autoremedúry môže rozhodnúť a vyhovieť odvolaniu v plnom rozsahu. V prípade, že tak nespraví, rozhoduje o odvolaní štatutárny orgán poskytovateľa, ktorý môže pôvodné rozhodnutie zmeniť alebo potvrdiť, ak je rozhodnutie správne a nie sú dané dôvody na jeho zmenu. Štatutárny orgán si ako svoj poradný orgán zriaďuje v odvolacom konaní osobitnú komisiu, ktorá preskú mava rozhodnutie napadnuté odvolaním

K § 24

Právoplatné rozhodnutie vydané v konaní podľa tohto zákona môže štatutárny orgán poskytovateľa preskúmať mimo odvolacieho konania a to ex offo alebo na podnet žiadateľa. Podnet nemôže smerovať na preskúmanie rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie mimo odvolacieho konania, pričom rozhodnutie o preskúmaní musí byť vydané najneskôr do zaslania ná vrhu na uzavretie zmluvy. Preskúmanie rozhodnutia o neschválení alebo rozhodnutia o zastavení konania musí byť začaté najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Štatutárny orgá n je povinný pri preskúmavaní vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Zmena jedného rozhodnutia na základe individuálneho preskúmania rozhodnutia v rá mci mimoriadneho opravného prostriedku preto nie je spôsobilá vyvolať automaticky dôvody na zmenu rozhodnutí o ostatných žiadostiach v rámci dotknutej skupiny. Po preskúmaní môže štatutárny orgá n poskytovateľa pôvodné rozhodnutie zmeniť, inak konanie zastaví, pričom o výsledku informuje žiadateľa, ak konanie začalo na jeho podnet. Ak sa zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo, štatutárny orgán nemôže pôvodné rozhodnutie zmeniť.

K § 25

Pomoc z fondov EŠIF sa bude poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, pričom sa ustanovujú jej ďalšie náležitosti.

Nadobudnutím účinnosti zmluvy, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v prípade, ak je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba, vzniká právny nárok na poskytnutie príspevku. Skutočné poskytovanie príspevku je vždy viazané na splnenie podmienok prijímateľom dohodnutých v zmluve. Samotným vznikom právneho nároku nie je garantované reálne uhradenie zazmluvnenej výšky príspevku, pretože tak éto uhradenie je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve.

Ak sa predpokladá poskytnutie príspevku zo strany poskytovateľa priamo aj partnerovi, musí zmluva obsahovať aj práva a povinnosti tejto osoby.

Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí. Uzavretiu zmluvy predchádza zaslanie ná vrhu na jej uzavretie, ktorý je smerovaný zo strany poskytovateľa voči žiadateľovi, ktorého žiadosť bola v konaní o žiadosti schválená. Vznik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh zmlu vy je pri rozhodnutiach o schválení, ktoré obsahovali vo výroku podmienky viazaný na preukázateľné splnenie týchto podmienok. Preto v prípade, ak podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení neboli splnené , resp. márne uplynula lehota na ich splnenie, poskytovateľovi nevzniká povinnosť zaslať takémuto žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy a takému žiadateľovi nevzniká recipročné právo na zaslanie návrhu.

Nakoľko pred samotným zaslaním návrhu zmluvy je na vypracovanie jej znenia potrebná súčinnosť žiadateľa, ustanovuje sa povinnosť túto súčinnosť poskytovateľovi poskytnúť. Následkom neposkytnutia s účinnosti je zánik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy.

Upravujú sa prípady odstúpenia od zmluvy, ktoré sú okrem všeobecných dôvodov upravených v Obchodnom zákonníku rozšírené aj na prípady dohodnuté v zmluve a na osobitné prípady upravené v tomto z ákone, napríklad pri zistení konfliktu záujmov. To znamená, že osobitné prípady uvedené v tomto zákone možno aplikovať popri všeobecných dôvodoch uvedených v §344 a nasl. Obchodného zákonníka.

K § 26

Ustanovuje sa osobitný postup pre poskytovanie príspevku pre národné projekty. Určenie prijímateľa národného projektu môže vyplývať buď z priameho určenia v operačnom programe alebo z jasných a vý lučných kompetencií vyplývajúcich z legislatívy SR alebo na základe schválenia monitorovacím výborom alebo jeho osobitnej komisie. Zriadenie osobitnej komisie za účelom schválenia určeného prijímateľ a pre národný projekt je odôvodnené najmä potrebou zabezpečenia účasti a zriadenia skupiny zloženej z odborníkov v závislosti od vecnej oblasti riešenej projektom, kedy je takto zriadená komisia schopná odbornejšie posúdiť predkladané informácie. Zároveň je pre prípad schvaľovania národných projektov upravené schvaľovanie zámeru takéhoto projektu prostredníctvom monitorovacieho vý boru alebo komisie zriadenej pod monitorovacím výborom. Uvedeným ustanovením je zvýšený dôraz na prvotné posúdenie zámeru národného projektu aj s dôrazom na posúdenie odôvodnenosti jeho realizácie s oh ľadom na vylúčenie ,,súťažného postupu' v podobe vyhlásenia výzvy. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto druhu projektov, pri ktorých nedochádza k súťaži ale ich realizácia je predpokladaná zo strany vopred určeného subjektu v súlade s podmienkami uvedenými v rámci tohto ustanovenia, je nutné osobitný dôraz venovať príprave takýchto projektov. Preto sa v ustanovení navrhuje možnosť poskytovate ľa metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa v štádiu prípravy národného projektu pred samotným predložením žiadosti tak, aby bola zabezpečená maximálna miera kvalitnej prípravy projektu.

Úzka súčinnosť poskytovateľa a budúceho žiadateľa pri príprave projektu musí byť doplnená zabezpečením transparentného a odborného posúdenia kritérií pre výber národného projektu, ktor ých splnenie musí byť zabezpečené minimálne dvoma nezávislými odborníkmi v závislosti od vecného zamerania projektu.

K § 27

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre veľké projekty do zohľadnením osobitného procesu schvaľovania zo strany Európskej komisie. Vzhľadom na charakter projektov je rovnako ako pri národn ých projektoch potrebné klásť dôraz na prípravnú fázu, v ktorej sa upravuje možnosť riadiaceho orgánu metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa.

K § 28

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc slúži najmä na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 29

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

K § 30

Miestna akčná skupina, ktorej bola schválená stratégia a udelený štatút, môže plniť úlohy poskytovateľa v rozsahu, ktorý bude stanovený v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného prí spevku, a to vyhlasovanie výzvy na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, vyhlasovanie výzvy na predkladanie projektového zámeru a konanie o žiadosti do vydania rozhodnutia o ž iadosti. Rozhodnutia vydáva Pôdohospodárska platobná agentúra pre miestny rozvoj LEADER a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre miestny rozvoj vedený komunitou. Výzva sa zverejňuje na webovom sídle posk ytovateľa, ktorý vydáva na základe výzvy rozhodnutie.

K § 31

Ustanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa Operačné ho programu INTERACT III predovšetkým vo vzťahu k účtom, na ktorých sa tieto prostriedky, vrátane príspevkov iných členských krajín EÚ a to zároveň aj v prípade ich vysporiadania. Príspevky v rá mci OP INTERACT III sa poskytujú na základe zmluvy, ak je však prijímateľom subjekt so sídlom v SR, príspevok sa poskytuje na základe rozhodnutia.

K § 32

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Èeská republika a z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –Rakú sko.

K § 33

Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi a následne platobnej jednotke. Žiadosť o platbu je evidovaná v informačnom monitorovacom systéme.

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napr. z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov SR alebo legislatívy EÚ zo strany prijímateľa), prijímateľ je povinn ý pri vrátení finančných prostriedkov postupovať v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú m á prijímateľ vrátiť, nepresiahne 40 eur. Poskytovateľ voči finančnému limitu 40 eur posudzuje iba sumu príspevku, ktorý podľa definície ,,príspevku' v § 3 ods. 1, písm. a) a aj na tento úč el tvoria len prostriedky EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu poskytnuté poskytovateľom podľa zmluvy/rozhodnutia bez možnosti zahrnutia sankcie alebo úroku z omeškania.

V prípade EPFRV nie je PPA oprávnená uplatňovať a vymáhať sumu nepresahujúcu 100 eur. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymá hanie presiahnu sumu, ktorá je predmetom vymáhania, pričom súvisiaca právna úprava v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovuje pre túto oblasť rovnaké zaobchá dzanie pre vymáhanie pohľadávok Európskej únie, resp. príspevku a pre vymáhanie pohľadávok vlastných zdrojov štátneho rozpočtu SR.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy EÚ sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2 ods. 2 pí sm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov vrátiť poskytnutý príspevok.

Upresňujú sa finančné vzťahy na národnej úrovni a v rámci jedn ého projektu môže realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi alebo partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvy podľa § 25 ods. 3, iba jedna platobná jednotka.

Ustanovuje sa výnimka pre prostriedky spadajúce do cieľa Európska ú zemná spolupráca, ktoré podľa podmienok nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 prijímateľom poskytuje priamo certifikačný orgán. Z toho dôvodu sa nezaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu SR.

K § 34

Ustanovuje sa možnosť pre riadiaci orgán zriadiť si záložné právo na majetok prijímateľa, partnera, užívateľa prípadne aj inej osoby, ktorá súhlasí so založením svojho majetku v prospech riadiaceho orgán. Nie je možné zriadiť záložné právo na majetok Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa prechod záložného práva z riadiaceho orgánu na príslušnú Správu finančnej kontroly, ktorá rozhodla o porušení finančnej disciplíny a toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným. Ustanovení m sa zabezpečí, že pohľadávka Správy finančnej kontroly voči prijímateľovi z titulu porušenia finančnej disciplíny môže byť uhradená z prostriedkov získaných predajom zálohu.

Ustanovuje sa postup v prípade, ak na rovnaký predmet zálohu má zriadené záložné právo aj banka , ktorá poskytla úver prijímateľovi na spolufinancovanie projektu. V takom prípade má banka a riadiaci orgá n uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej dôjde k spoločnému postupu pri výkone záložných práv banky a riadiaceho orgánu, ako aj k ich pomernému rozdeleniu podľa výšky ich pohľadávok voč i prijímateľovi. Ak banka predá založený majetok skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie príslušnej Správy finančnej kontroly alebo rozhodnutie riadiaceho orgánu v prípade poruš enia pravidiel a postupov verejného obstarávania, prevedie banka pomernú časť prostriedkov získaných predajom zálohu riadiacemu orgánu, ktorý tieto prostriedky vedie na účte cudzích prostriedkov, a to maximá lne po dobu piatich rokov. Ustanovujú sa pravidlá a postup pre jednotlivé situácie, kedy je pohľadávka štátu určená rozhodnutím (Správy finančnej kontroly alebo riadiaceho orgánu) vyššia, nižš ia alebo rovná sume z predaného zálohu vedená na účte cudzích prostriedkov, resp. ak takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť do 4 rokov.

Uplatňovanie záložného práva pre Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v programovom období 2014 - 2020 vychádza z praktických skúseností získaných v programovom období 2007 - 2013 a bude sa riadiť všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, bez potreby špecifickej úpravy v rámci tohto zákona. Podrobnosti spolupráce Pôdohospodárskej platobnej agentúry s bankami a nebankový mi finančnými inštitúciami budú obsahom zmlúv o spolupráci.

K § 35

Zavádza sa pojem certifikácia a certifikačné overovanie prostriedkov EŠIF s výnimkou EPFRV. Certifikácia predstavuje nevyhnutnú súčasť procesu implementácie prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva. V nadv äznosti na právne predpisy Európskej únie sa pod certifikáciou rozumie potvrdenie, že všetky výdavky v rámci operačného programu boli použité správne, výdavky na projekty boli oprávnené a celý proces poskytnutia a čerpania pomoci prebehol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Aby mohol certifikačný orgán certifikáciou realizované výdavky potvrdiť, vykonáva certifikačné overovanie. Certifikačným overovaním sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov, sprostredkovateľský ch orgánov pod riadiacimi orgánmi a platobných jednotiek pri poskytovaní príspevkov. Overovanie zahàňa aj overenie správnosti, dôkladnosti a úplnosti postupu riadiaceho, resp. sprostredkovateľského orgánu, prí padne platobnej jednotky pri overovaní napr. výdavkov prijímateľa, partnera a užívateľa, odkontrolovanie procesov a postupov verejného obstarávania prijímateľa atď.

Pre subjekty zapojené do implementácie EŠIF (s výnimkou EPFRV) sa ustanovuje povinnosť umožniť certifikačnému orgánu výkon certifikačného overovania, informovať ho o postupoch a kontrolách vykonaných v s úvislosti s realizovanými výdavkami a predkladať mu správy o výsledkoch kontrol, vnútorných auditov, prípadne iných auditov.

K § 36

Vymedzuje sa pojem certifikácia výdavkov programu financovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z pr ávnych predpisov Európskej únie. Súčasne sa týmto ustanovením ukladajú povinnosti riadiacemu orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúre vo vzťahu k výkonu certifikácie.

K § 37

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej pomoci povinné dodržiavať. Súčasť ou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatren í a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia stanoveného v odkaze pod čiarou priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol prí spevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet EÚ zaťažením rozpočtu EÚ neoprávneným výdavkom.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z čl. 59 ods. 2b) nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 k odhaľovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí pre riadiaci orgán, Pôdohospodársku platobnú agentú ru, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom, certifikačný orgán, platobnú jednotku, orgán auditu alebo príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia o porušení finančnej disciplí ny sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu a zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie.

Ustanovuje sa výnimka v povinnosti predkladať správu o zistenej nezrovnalosti v prípade, ak existuje podozrenie, že nezrovnalosť bola spáchaná trestným činom osôb konajúcich v mene prijímateľ a, partnera alebo poskytovateľa a predložením správy by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zmareniu vyšetrovania, resp. trestného konania ako takého. V takomto prípade sa správa o zistenej nezrovnalosti tý mto subjektom nepredkladá.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Presný formulár správy o zistenej nezrovnalosti schvaľuje vláda v rámci schvaľovania príslušných dokumentov systému finančné ho riadenia EŠIF. Ustanovuje sa povinnosť aktualizovať informácie v správe o zistenej nezrovnalosti v súvislosti s riešením a vysporiadaním nezrovnalosti. Vo vzťahu k náležitosti správy o nezrovnalosti, ktorou je jej kód, ide o jedinečný národný kód nezrovnalosti generovaný automaticky informačným monitorovacím systémom najskôr od 1. januára 2016 v nadväznosti na znenie č l. 122 ods. 3 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013, pričom najneskôr do 31. decembra 2015, resp. do termínu sprístupnenia súvisiacich funkcionalít informačného monitorovacieho systému, bude sprá va o zistenej nezrovnalosti vypracovaná a evidovaná manuálne a predkladaná príslušným subjektom len v listinnej podobe.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ustanovuje sa povinnosť certifikačného orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry predkladať orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti štvr ťročne.

Ustanovuje sa zodpovednosť poskytovateľa za riešenie vzniknutej nezrovnalosti v rámci operačného programu, za ktorý je poskytovateľ zodpovedný. Pod riešení m nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie a predloženie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií certifikačnému orgánu a zabezpečenie odstránenia nezrovnalosti prijatím účinných nápravných opatrení na jej odstránenie a predchádzanie vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti , ako aj finančné vysporiadanie podľa zmluvy alebo príslušných právnych predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je certifikačný orgán, Pôdohospodárska platobná agentúra alebo platobná jednotka, viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa t ýka ich úloh spojených s poskytovaním príspevku a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zá kona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre certifikačný orgán a platobnú jednotku sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a č l. 140 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1303/2013.

K § 39

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať vo vzťahu k jednotlivý m projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (prijímateľ alebo partner) môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva veden ého v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivý ch projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, napr. pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky pod ľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania v ýdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v r ámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona č. 4 31/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení Európskej únie upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

K § 40

Ustanovuje sa kompetencia riadiaceho orgánu, orgánu auditu a certifikačného orgánu vykonať podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 finančnú opravu voči prijímateľovi alebo voči poskytovateľovi v pr ípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa alebo v prípade zistenia nesprávneho postupu poskytovateľa, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgá nom alebo platobnej jednotky. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti.

Vysporiadanie finančnej opravy voči prijímateľovi a partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3, sa vykoná postupom podľa § 41 až § 43 alebo § 45. Voči poskytovateľ ovi, certifikačnému orgánu a orgánu auditu sa finančná oprava vysporiada viazaním podľa § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 41

Ustanovuje sa postup vysporiadania v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa , ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti prostriedky nevráti, poskytovateľ podá podnet na úrad pre verejné obstarávanie.

Ak bolo porušenie potvrdené Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý v protokole konštatuje porušenie, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy, ktorá bola požadovaná vo výzve podľa prvého odseku, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ustanovuje sa postup poskytovateľa v prípade, ak kontrola Ú radu pre verejné obstarávanie už bola vykonaná skôr ako došlo k podaniu podnetu na základe neuhradenia prostriedkov prijímateľom na základe výzvy poskytovateľa.

Ustanovuje sa informačná povinnosť Úradu pre verejné obstarávanie voči poskytovateľovi vzhľadom na skutočnosť, že výsledky činností tohto úradu sú rozhodujúcim prvkom pre začatie sprá vneho konania poskytovateľa.

V prípade, ak prijímateľ neuhradil požadovaný príspevok alebo jeho časť a výsledkom činnosti Úradu pre verejné obstarávanie je konštatovanie porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktor é malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ vydá rozhodnutie o povinnosti vrátiť príspevok v konaní podľa Správneho poriadku.

K § 42

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, a to z dôvodov povinnosti vysporiadať najmä prí jem z projektu, zmluvnú pokutu, príspevok alebo jeho časť v súlade so zmluvou, z dôvodu porušenia alebo nesplnenia podmienok zmluvy, porušenia finančnej disciplíny, porušenia povinností vyplývajúcich zo zá kona o verejnom obstarávaní alebo z dôvodu nezrovnalosti.

Z dôvodu hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami poskytnutými z rozpočtu EÚ, vysporiadanie finančných vzťahov sa primárne vykonáva vzájomným započítaním pohľad ávky zo zmluvy voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie prí spevku alebo jeho časti alebo vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka, keď v rámci platne a úč inne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených vý davkov zo strany príslušných orgánov. Procedúra schvaľovania závisí od spôsobu financovania, na účely vzájomného započítania a existencie pohľadávky prijímateľa musia byť kumulatívne splnen é podmienky § 42 ods. 2.

Vzájomne započítať pohľadávku zo zmluvy alebo pohľadávku z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné, ak so vzájomným započítaním pohľad ávok súhlasí poskytovateľ a vzájomné započítanie pohľadávok bolo schválené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu. Na účely schválenia vzájomného započítania pohľad ávok poskytovateľom a certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu sa nevyžaduje podpísanie písomnej dohody medzi zúčastnenými stranami. Vzájomne započítať pohľadávku zo zmluvy alebo pohľ adávku z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné, ak príspevok poskytnutý prijímateľovi platobnou jednotkou bol schválený certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, tzn. ak prostriedky Európskej únie z pohľadávky zo zmluvy alebo z pohľadávky z rozhodnutia boli už v minulosti schválené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu a prijímateľ predložil žiadosť o platbu typu refundácia, tzn. finančné prostriedky uvedené v oznámení o vysporiadaní finančných vzťahov sa vzťahujú len k výdavkom schváleným certifikač ným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu v minulosti, nie k výdavkom poskytnutých zálohovou platbou alebo predfinancovaním platobnou jednotkou prijímateľovi. V prípade jednostranného vzájomného započí tania zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí , je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zá kona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.

Ak nedôjde k vykonaniu vzájomného započítania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti formou žiadosti o vrátenie v súlade so zmluvou. Ak prijímateľ nevráti prostriedky v určenej lehote ani nepožiada o uzavretie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, poskytovateľ podá podnet na príslušnú správu finančnej kontroly, ak neuplatní postup podľa § 41 ods. 2.

V prípade, že prijímateľ má stanovenú povinnosť vrátiť príspevok za prostriedky EÚ alebo odvod za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie, ktoré boli schvá lené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, je povinný tieto prostriedky EÚ vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Prostriedky EÚ neschválené certifikačn ým orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky. Uvedený postup platí aj v prípade odvodu za poru šenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, s výnimkou užívateľa v rámci realizovaného národného projektu prij ímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný mimorozpočtový účet prijí mateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ustanovuje sa postup pre príslušnú správu finančnej kontroly (orgán vydávajúci rozhodnutie v správnom konaní), kedy v súlade s § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny a zo strany orgánu vydávajúceho rozhodnutie v správnom konaní je potrebné zabezpečiť zníženie penále za porušenie finančnej disciplí ny podľa § 31 ods. 1 pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie o úrok z omeškania, ktorý je potrebné v súlade s čl. 72 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 vymáhať a vrátiť do rozpoč tu Európskej komisii. Na základe vyššie uvedeného, ak je právnická alebo fyzická osoba v omeškaní s úhradou odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príslušn á správa finančnej kontroly, prípadne Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ak rozhodnutie vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky), zabezpečia, že suma úroku z omeškania je príjmom osobitného úč tu ministerstva financií vedeného v Štátnej pokladnici.

Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskej únie vykonáva certifikačný orgán, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným prí kazom na účet Európskej komisie.

K § 43

Osobitne je upravené vysporiadanie finančných vzťahov v rámci EPFRV s dôrazom na potrebu započítania pohľadávok v zmysle pravidiel finančného riadenia spoločnej poľnohospodárskej politiky. V zmysle pož iadaviek nariadení EK členský štát započíta všetky ešte neuhradené dlhy prijímateľa, ktoré sa stanovili v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, voči akejkoľvek budúcej platbe, ktorú uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu prijímateľa. Odlišne sú upravené pravidlá pri vrátení finančných prostriedkov prijímateľom a vysporiadanie neoprávnene vyplatený ch prostriedkov Európskej únie do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

K § 44

Vzhľadom na osobitné podmienky nakladania a správy pohľadávok štátu pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu podľa príslušných ustanoven í nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a delegovaných a implementačných aktov EK sa ustanovujú povinnosti pre poskytovateľa výzvou na úhradu oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku, upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. Osobitná evidencia všetkých pohľadávok zo zmluvy bude vedená v informačnom monitorovacom systéme najskôr od 1. januára 2016 v nadväznosti na znenie č l. 122 ods. 3 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013 a ďalšie ustanovenia citovaného nariadenia k finančnému riadeniu, pričom najneskôr do 31. decembra 2015, resp. do termínu sprístupnenia súvisiacich funkcionalí t informačného monitorovacieho systému a jeho prepojenia na informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie, budú pohľadávky evidované manuálne v informačnom systéme účtovníctva fondov Eur ópskej únie a výzva, resp. žiadosť o vrátenie príspevku predkladaná poskytovateľom dlžníkovi, platobnej jednotke a certifikačnému orgánu len v listinnej podobe.

Zároveň sa z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny ustanovuje jednoznačný moment správy pohľadávky zo zmluvy do dň a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva pr íslušná Správa finančnej kontroly a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku zo zmluvy neuplatňuje a nevymáha.

V súvislosti s požiadavkami čl. 126 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. č. 1303/2013 a čl. 59 ods. 5 písm. a) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 966/2012 sa ustanovujú osobitné ustanovenia o účtovaní poh ľadávok z rozhodnutia a pohľadávok zo zmluvy.

K § 45

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľovi, ktorý chce pr íspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu to bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o splátkach uzatvorenej na základe právoplatné ho rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, poskytovateľ uzatvára notársku zápisnicu, v ktorej prijímateľ svoj dlh uznal a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je zároveň exekučný m titulom.

Poskytovateľ môže dohody uzavrieť ak:

– prijímateľ o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia písomne požiada a svoju žiadosť odôvodní,

– prijímateľ nie je schopný vrátiť príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov riadne a v lehote určenej v tejto žiadosti,

– sú splátky dohodnuté na dobu maximá lne 3 roky, resp. odklad plnenia dohodnutý na dobu maximálne jedného roka odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty pre prijímateľa uvedenej vo výzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti,

– prijímateľ dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice č o do výšky a dôvodu,

– prijímateľovi by sa zaplatením celého dlhu naraz alebo neumožnen ím odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,

– prijímateľ sa v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane naraz splatným, pod spojením ,,celý dlh' sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke,

– sú dodržané ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štá tnej pomoci.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľ och, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone NR SR č. 233/1995 Z.z. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradá ch notárov v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľovi účtovať prijímateľovi, ktorý je príjemcom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov úroky z omeškania vo výške príslušnej sadzby určenej Euró pskou komisiou platnej v deň podpisu dohody o splátkach. Úroky z omeškania riadiaci orgán vypočíta v súlade s metodikou Európskej komisie uvedenej v Oznámení Komisie o revízii spôsobu ustanovenia referenčn ých a diskontných sadzieb (2008/C 14/02), uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 14/6, 19. 1. 2008). V prípade neúčtovania týchto úrokov, išlo by o poskytnutie štátnej pomoci prijí mateľovi. Úrok z omeškania účtovaný poskytovateľom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky EÚ certifikačný m orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky EÚ certifikačným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na pr íjmový účet platobnej jednotky.

Navrhovanou úpravou sa stanovuje kompetencia riadiaceho orgánu vymáhať príspevok alebo jeho časť (pohľadávku štátu) na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zá kona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku riadne a včas, celý dlh sa v zmysle dohody o splátkach stáva splatným, resp. ak nezaplatí dlh v súlade s dohodou o odklade plnenia, poskytovateľ je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o sú dnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie sa v nadväznosti na odsek 2 nevzťahuje na prípady, ak je prijímateľom štátna rozpo čtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond.

Ustanovuje sa, že v prípade ak poskytovateľ nepodá návrh na vykonanie exekúcie alebo vymáhanie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti v exekučnom konaní nebude úspešné, postupuje sa v s úlade s § 31, ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. poskytovateľ dá podnet na začatie sprá vneho konania.

K § 46

Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania príspevkov z EŠ IF. Ustanovuje sa rozsah konfliktu záujmov, ktorý zahàňa finančné, osobné, rodinné, politické alebo iné dôvody, ktoré môžu spôsobiť narušenie alebo ohrozenie nestranného, transparentné ho, nediskriminačného, efektívneho, hospodárneho, účelného a objektívneho výkonu funkcií pri poskytovaní pomoci z fondov EŠIF. Zároveň sa upravujú následky spojené s identifikáciou konfliktu zá ujmov v priebehu realizácie projektov, ktoré spočívajú najmä v oprávnení poskytovateľa rozhodnúť o neoprávnenosti výdavkov, odstúpení od zmluvy/vypovedaní zmluvy alebo postúpení podania orgánom činným v trestnom konaní alebo iných vecne príslušným subjektom.

K § 47

Pri poskytovaní pomoci z fondov EŠIF, kontrole a súvisiacich činnostiach sú orgány a osoby povinné spracovávať osobnú údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zá kona. Preto sa ustanovuje rozsah spracúvaných údajov, oprávnenia orgánov a osôb, ako aj pravidlá pre zverejňovanie osobných údajov a pravidlá pre umožňujúce nakladať s osobnými údajmi bez sú hlasu dotknutých osôb. Navrhované ustanovenie je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

K § 48

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevkov z EŠIF a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. V predmetnom ustanovení sa zároveň zohľadňuje konkrétne plnenie povinností v oblasti zverejňovania údajov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Zverejňovanie prijímateľov príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vyplýva z ustanovenia čl. 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorý stanovuje náležitosti zverejňovania údajov. Èasové aj obsahové náležitosti sú odchylné od úpravy odseku 1 a 2 tohto paragrafu, nesúvisia s rozhodovaním o žiadostiach, ako upravuje odsek 1 a 2 tohto paragrafu, ale s objemom vyplatených platieb, ktoré jednotliví prijímatelia dostali v dotknutom rozpočtovom roku, a preto sa ustanovenia odseku 1 a 2 nepoužijú.

K § 49

Ustanovuje sa informačný monitorovací systém, definuje sa a bližšie sa špecifikuje jeho obsah. Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu príspevkov poskytovaných z EŠ IF pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou poskytnutých finančných prostriedkov, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrá tených príspevkoch z fondov EŠIF.

Ïalej sa ustanovuje povinnosť pre osoby žiadajúce o poskytnutie príspevku, respektíve osoby prijímajúce príspevok evidovať a aktualizovať údaje v informačnom monitorovacom systéme. Informačný a monitorovací systém zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby poskytovania príspevku.

K § 50

Ustanovuje sa informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie pre vedenie účtovníctva a evidenciu údajov podľa požiadaviek čl. 72 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1303/2013. Ustanovuje sa povinnosť pre certifikačný orgán, Pôdohospodársku platobnú agentúru a platobnú jednotku viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením operačného programu v informačnom systéme úč tovníctva fondov Európskej únie. Ustanovenie definuje povinnosti pre certifikačný orgán a Pôdohospodársku platobnú agentúru pre EPFRV zabezpečovať vývoj a prevádzku informačného systému.

K § 51

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia s ohľadom na novelu zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.januára 2015 podľa čl. III.

K čl. II

K bodu 1 (pozná mka pod čiarou 1)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 2 (§ 1 ods. 2 druhá veta)

Ide o rozšírenie definície tretej osoby o osoby disponujúcej dokumentmi, informáciami či inými podkladmi relevantnými pre výkon finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu, napríklad subdodá vatelia.

K bodu 3 (pozná mky pod čiarou 5 a 6)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 4

Zmenu navrhujeme z dôvodu jednoznačnosti výkladu pojmu finančná operácia a povinností vyplývajúcich v súvislosti s finančnou operáciou pre orgán verejnej správy. Finančnú operáciu je potrebné overovať predbežnou finančnou kontrolou v celom jej priebehu a v prípade zistení nedostatkov je nutné zastaviť len tú časť finančnej operácie, kde bol zistený nedostatok. Finančná operácia sa z časov ého hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda predbežnú finančnú kontrolu je potrebné vykon ávať počas celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté.

K bodu 5 (§ 2 ods. 2 p ísm. a) piaty bod)

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 6 (§ 2 ods. 2 p ísm. c))

Zmenu navrhujeme z dôvodu jednoznačného vymedzenia povinností pre orgány verejnej správy, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami. Pre účely tohto zákona sa verejný mi prostriedkami myslia aj prostriedky poskytnuté SR na základe medzinárodných zmlúv. Definícia orgánu verejnej správy, nejednoznačne určovala orgány, ktoré hospodária s prostriedkami poskytnutými na zá klade medzinárodných zmlúv.

K bodu 7 (§ 2 ods. 2 p ísm. d))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 8 (§ 2 ods. 2 p ísm. f))

Doplnenie definície osôb v nadväznosti na pripravovanú novelu pokiaľ orgán verejnej správy poskytuje verejné prostriedky, orgánu verejnej správy, právnickej a fyzickej osobe formou dotácie, nenávratného finan čného príspevku a podobne.

K bodu 9 (§ 2 ods. 2 p ísm. k))

Ide o zosúladenie obsahu zákona, nakoľko finančnou kontrolou podľa § 2 ods. 1 písm. a) sa overuje aj poskytnutie verejných prostriedkov.

K bodu 10 (§ 2 ods. 2 písm. l))

Ide o zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky s legislatívou EÚ bod 2, článok 30, kapitola 7 Zásady riadneho finančného hospodárenia, nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpo čtových pravidlách, ktoré sa vťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadení rady (ES, Euratom) č. 1605/2002: 'Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštit úcia na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu.'.

K bodu 11 (§ 3 písm. b))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 12 (§ 3 písm. c) druhý bod)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 13 (poznámka pod čiarou 12c)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 14 (poznámka pod čiarou 12d)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 15 (§ 3 písm. h))

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 16 (§ 4 písm. a))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 17 (§ 4 písm. b))

Upresňujú sa ciele finančnej kontroly aj vzhľadom na ustanovenia § 2 ods.1, povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ (nar. 966/2012, nar. 1030/2013, nar. 1083/2006 alebo nar. 1828/20016 a súvisiace predpisy EÚ ) ako aj zo zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 18 (§ 4 písm. c))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 19 (§ 4 písm. e) a f))

Upresňujú sa ciele finančnej kontroly aj vzhľadom na ustanovenia § 2 ods.1, povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ (nar. 966/2012, nar. 1030/2013, nar. 1083/2006 alebo nar. 1828/2006 a súvisiace predpisy EÚ ) ako aj zo zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z Euró pskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

K bodu 20 (§ 5 odsek 2)

Zámerom je umožniť orgánom verejnej správy SR pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby, ktorej sa majú poskytnúť, alebo sa poskytujú verejné prostriedky. Vykonať kontrolu na mieste nie je povinnosť orgánu verejnej správy ale iba možnosť a môže sa využívať v prípadoch, ak je potrebné overiť splnenie podmienok poskytnutia verejných prostriedkov ešte predtý m ako ich orgán verejnej správy poskytne alebo ich už poskytol a overiť si skutočnosti deklarované kontrolovanou osobou (napr. v žiadosti o platbu).

Táto zmena si vyžiadala bližšie špecifikovať postup výkonu predbežnej finančnej kontroly, ktorá sa delí na administratívnu kontrolu (tzv. kontrola dokladov, kontrola od stola), ktorá sa vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola alebo ako administratívna kontrola kontrolovanej osoby a na kontrolu na mieste, ktorá sa vykonáva u kontrolovanej osoby.

K bodu 21 (§ 6 odsek 1)

Ustanovením sa určuje, že predbežnou finančnou kontrolou vykonávanou ako administratívna kontrola orgán verejnej správy musí overiť všetky finančné operácie alebo ich časti – tzv. 100% kontrola. Kontrola na mieste nie je povinná a orgán verejnej správy si môže vybrať, ktorú finančnú operáciu alebo jej časť pôjde overiť na miesto.

K bodu 22 (§ 6 ods. 3)

Ide o povinnosť dodržiavať nezávislosť od predbežnej a priebežnej finančnej kontroly iba tých zamestnancov kontrolného orgánu, ktorí vykonávajú následnú finančnú kontrolu.

K bodu 23 (§ 9 ods. 1 uvádzacia veta)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté. Ïalej ide o legislatívno - technickú úpravu predbežnej finančnej kontroly vzhľ adom na definíciu uvedenú v § 5 ods. 2 a pojem finančná operácia v § 2 ods. 2 písm. k).

K bodu 24 (poznámka pod čiarou 13ab)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 25 (§ 9 ods. 1 písm. f))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 26 (§ 9 ods. 1 písm. g))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 27 (§ 9 ods.1 písm. h))

Predmetné ustanovenie navrhujeme z dôvodu, že podmienky, za ktorých sú verejné prostriedky poskytované môžu byť uvádzané aj v iných dokumentoch ako je vymenované v písmenách vyššie, napríklad v ýzva v prípade prostriedkov poskytnutých z fondov EÚ.

K bodu 28 (§9 ods. 2)

Predmetné ustanovenie navrhujeme z dôvodu zabezpečenia nezávislého, nestranného a objektívneho výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 29 (§ 9 ods. 3 a 4)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté. Ïalej sa umožňuje prizvať k výkonu predbežnej finančnej kontroly zamestnancov iných org ánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou finančnej operácie alebo jej časti. A v odseku 4 sa upresňuje, že vo finanč nej operácii alebo jej časti je možné pokračovať po odstránení nedostatkov alebo po účinnom prijatí nápravných opatrení zistených predbežnou finančnou kontrolou.

K bodu 30 (§ 9 ods. 7 až 8)

Doplnenie odseku 7 navrhujeme z dôvodu zvýšenia ochrany verejných prostriedkov SR ako aj EÚ a ostatných finančných nástrojov. Doplnením odseku 8 sa zabezpečuje priložením relevantných príloh k podaniu na spr ávne konanie jeho efektívnosť ako aj znížene zaťaženia kontrolovaných osôb viacerými kontrolami či auditmi. Nakoľko v praxi sa často krát stávalo, že na základe podaní zaslaných na sprá vne konanie z dôvodu nedostatočných dôkazov a podkladov na začatie správneho konania, bola vykonaná ďalšia kontrola u kontrolovaných osôb alebo subjektov.

K bodu 31 (§ 9a až 9d)

Návrhom sa predbežná finančná kontrola vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola, administratívna kontrola kontrolovanej osoby a kontrola na mieste. Vnútornou administratívnou kontrolou sa doterajší vý kon predbežnej finančnej kontroly nemení.

Ustanovenia o pravidlách na vykonávanie administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste kontrolovanej osoby zahàňajú práva a povinnosti zamestnancov orgánu verejnej správy, prizvaných osôb a taktie ž práva a povinnosti kontrolovanej osoby. Ustanovenia vytvárajú podmienky pre riadny výkon administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste. Povinnosti zamestnancov orgánu verejnej správy a prizvaných os ôb, slúžia na zabezpečenie práv kontrolovanej osoby a stanovenie pravidiel pre postup pri výkone administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste. Všetky práva a povinnosti orgánu verejnej sprá vy ako aj kontrolovanej osoby majú za cieľ splnenie podmienok pre objektívne posúdenie kontrolovaných skutočností a poskytnutie možnosti kontrolovanej osobe preukázať svoje tvrdenie a konanie pred ukončením kontroln ého procesu, ktorý má priamy vplyv na finančnú operáciu (napríklad oprávnenosť výdavkov, alebo trvanie zmluvného vzťahu medzi orgánom verejnej správy a kontrolovanou osobou).

Ak dôjde k odobratiu originálov dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, výstupov projektu a dokumentov zamestnanci orgánu verejnej správy, resp. prizvan é osoby sú povinní vydať potvrdenie o odobratí originálov. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete sa však nevzťahuje na dokumenty, výstupy projektu a iné odobraté originá lne podklady kontrolovanej osoby, ktoré je kontrolovaná osoba povinná predkladať na základe zmluvného dojednania aj bez osobitného vyžiadania, napr. ako súčasť dokumentácie k žiadosti o platbu. Možnosť odoberať ďalšie dodatočné originálne doklady, podklady je nevyhnutná v niektorých prípadoch na správne stanovenie oprávnenosti výdavku, alebo ak je odôvodnená obava, že by mohlo u kontrolovanej osoby dô jsť k manipulácii s dokumentmi a inými relevantnými informáciami.

Orgán verejnej správy vypracuje z každej administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste návrh správy a správu, príp. len správu v prípadoch, keď kontrolou neboli zistené nedostatky. Návrh spr ávy a správa obsahuje všetky relevantné náležitosti stanovené týmto zákonom. Medzi najpodstatnejšie obsahové náležitosti patria závery z kontroly, opis zistených nedostatkov a opatrenia na nápravu zisten ých nedostatkov, ktoré majú priamy vplyv na výšku verejných výdavkov, ktoré budú alebo boli kontrolovanej osobe (napr. prijímateľovi) uhradené. Orgán verejnej správy je povinný doručiť kontrolovanej osobe návrh správy na vyjadrenie sa kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a lehote stanovenej na prijatie navrhnutých opatrení. V prípade, že kontrolovaná osoba podá v lehote stanovenej orgánom verejnej správy námietky k vybraným skutočnostiam uvedeným v návrhu správy je orgán verejnej správy povinný preveriť opodstatnenosť týchto námietok a opodstatnené námietky zoh ľadniť v správe z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby /správe z kontroly na mieste. V prípade zistenia porušenia podmienok, za ktorých môžu byť verejné prostriedky poskytnuté (napr. zakotvených v zmluvných dokumentoch alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch) alebo v prípade nesplnenia povinností uložených kontrolovanej osobe orgán verejnej správy nevykoná alebo nepokračuje vo finančnej operá cii alebo jej časti (napr. podľa zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozastaví financovanie projektu, zamietne žiadosť o platbu, alebo zníži výšku žiadaných výdavkov, alebo posúdi žiadané výdavky v žiadosti o platbu ako neoprávnené, odstúpi od zmluvy). Administratí vna kontrola kontrolovanej osoby/kontrola na mieste je ukončená zaslaním správy z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby/kontroly na mieste kontrolovanej osobe.

Kontrolu na mieste vykonávajú zamestnanci orgánu verejnej správy, ak sa tak orgán verejnej správy rozhodne. Výkon kontroly na mieste je podmienený existenciou písomného poverenia vedúcim zamestnancom orgá nu verejnej správy, čím sa vylučuje možnosť zneužitia právomoci konkrétneho zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorému uvedená činnosť nevyplýva z pracovného zaradenia a môže vykonávať len činnosti v rozsahu stanovenom v poverení. Z poverenia musí byť zrejmé, ktoré osoby sú oprávnené na výkon kontroly, kto je kontrolovanou osobou, čo bude predmetom kontroly. Poverenie musí byť vyhotovené v pí somnej forme podpísané a datované. Predmetom kontroly na mieste môže byť akákoľvek skutočnosť, ktorá má priamy alebo nepriamy vplyv na finančnú operáciu financovanú z fondov EÚ, ostatných finančn ých nástrojov alebo štátneho rozpočtu. Spravidla sa kontrolou na mieste overuje skutočné dodanie tovarov, služieb a prác, overuje sa účtovníctvo kontrolovanej osoby, personálne výdavky, napĺňanie horizont álnych princípov, súlad realizácie finančnej operácie s podmienkami dohodnutými v zmluve a pod. Overuje sa celkový súlad výdavkov a skutočností deklarovaných zo strany kontrolovanej osoby so skutočnosť ou. Kontrola na mieste sa spravidla vykonáva na vzorke výdavkov kontrolovanej osoby, čo ale nebráni orgánu verejnej správy, aby v prípade pochybnosti vykonal 100% kontrolu všetkých výdavkov finančnej operá cie. Kontrolou na mieste je orgán verejnej správy oprávnený overovať finančnú operáciu alebo jej časť (jednotlivé žiadosti o platbu a iné relevantné dokumenty) aj opakovane, pokiaľ je to potrebné pre spr ávne stanovenie oprávnenosti výdavkov, alebo je výkon uvedenej činnosti potrebný z iných relevantných dôvodov, napr. podozrenie z podvodu, nezrovnalosti, žiadosť Európskej komisie, vnútroštátnych orgánov.

Zamestnanci orgánu verejnej správy, resp. prizvané osoby sú pri kontrole na mieste oprávnené na vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku ako aj do obydlia a na pozemok kontrolovanej osoby, pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa tohto zákona. Tento vstup je možný len do priestorov, ktoré súvisia s realizáciou finančnej operácie kontrolovanej osoby, na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti.

Základné práva a povinnosti uvedené pri administratívnej kontrole kontrolovanej osoby, alebo pri kontrole na mieste sa vzťahujú aj na prizvané osoby.

§ 9c určuje povinnosti tretej osoby pri poskytovaní súč innosti orgánu verejnej správy.

K bodu 32 (§ 10 ods. 1)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu zosúladenia znenia § 10 ods. 1 s § 6 ods. 2, kde je uvedené, že priebežnou finančnou kontrolou možno overiť finančnú operáciu alebo jej časť , vybranú vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy.

K bodu 33 (§ 10 ods. 2 až 4)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté.

K bodu 34 ( § 13 ods. 1 písm. e))

Ide o legislatívno - technickú úpravu. Na základe návrhu je možné od tretej osoby vyžadovať originály dokladov.

K bodu 35 ( § 13 ods. 2 písm. a))

Ide o zavedenie povinnosti zamestnancov kontrolného orgánu vopred oznámiť výkon následnej finančnej kontroly aj tretej osobe.

K bodu 36 (§ 14a)

Zmenou sa navrhuje umožniť počas výkonu následnej finančnej kontroly alebo vládneho auditu vstupovať do objektu, prevádzky, zariadenia a podobne aj pri tretej osobe, kontrolným orgánom alebo auditujúcim orgá nom. Uvedené z legislatívy EÚ čl. 194 nariadenia 966/2012 kde je uvedené, že: 'V každej dohode medzi Komisiou a subjektom uvedeným v článku 185 alebo v dohode alebo rozhodnutí o grante sa výslovne stanoví, ž e Komisia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste vykonať audit všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie.'.

K bodu 37 (§ 26 ods. 2)

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 38 (poznámka pod čiarou 18ab)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 39 (poznámka pod čiarou 18af)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 40 (§ 35c ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 41 (§ 35c ods. 5)

Ide o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 42 (§ 35c ods. 6)

Ide o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 43 (§ 35c ods. 9)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 44 (§ 35c ods. 12)

Ide o legislatívno – technickú úpravu a o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 45 (§ 35c ods. 16)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 46 (§ 35d ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa aplikujú ustanovenia o predpojatosti vládnych audítorov počas výkonu vládneho auditu.

K bodu 47 (§ 35e ods. 2)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 48 (§ 35e ods. 3 písm. a))

Ide o legislatívno – technickú úpravu a zosúladenie so znením § 35d ods. 5 písm. a).

K bodu 49 (§ 35e ods. 4)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 50 (§ 35g ods. 5)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 51 (§ 36 ods. 1 uvádzacia veta)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu administratí vnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste.

K bodu 52 (§ 36 ods. 1 písm. a))

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 53 (§ 36 ods. 1 písm. b))

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 54 (§ 36 ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 55 (§ 36 ods. 6)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 56 (§ 36 ods. 7)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu zabezpečenia vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finanč nej kontroly.

K bodu 57 (§ 37 ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 58 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu možnosti uplatňovať pre orgán verejnej správy vykonávajúci predbežnú finančnú kontrolu povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú o sobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly voči orgánu verejnej správy počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 59 (§ 41d )

Prechodné ustanovenie pre výdavky programového obdobia 2007-2013 ktorých spôsob výkonu kontroly zostáva zachovaný tak ako platil pred účinnosťou tejto novely zákona. Kontrola všetkých ostatných verejných v ýdavkov sa riadi postupmi výkonu kontroly účinnými od 1. novembra 2014.

K čl. III

K bodom 1, 3 a 5

Z dôvodu zmeny finančných tokov a efektívnejšieho čerpania prostriedkov Európskej únie v novom programovom období 2014 – 2020, ako aj z dôvodu nových úprav v zákone č. 528/2008 Z. z., sa vytvá ra legislatívny priestor na to, aby sa postup pri úhrade odvodu finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určen ými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky sa realizoval podľa osobitných predpisov.

K bodu 2

Vstupom do ustanovenia § 20 ods. 2 sa reaguje na novú úpravu, týkajúcu sa spôsobu poskytovania príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K bodu 4

Úpravou ustanovenia § 31 ods. 13 sa vytvára legislatívny priestor pre správny orgán, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra, na neukladanie sankcie, ak suma nepresiahne 100 euro v nadväznosti na úpravu v § 33 ods. 2 navrhovaného zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K čl. IV

K bodu 1

Vzhľadom k príprave nového zákona na programové obdobie 2014 – 2020 (vzhľadom k novým pravidlám legislatívy EÚ) sa ustanovuje, že zákon 528/2008 Z. z. sa vzťahuje výlučne na poskytovanie podpory a pomoci v rámci programového obdobia 2007 – 2013.

K bodu 2

Aby Slovenská republika mohla napĺňať povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Ú nie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 a zároveň povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, je potrebné doplnenie vý konu funkcie styčného miesta pre napĺňanie povinností na úrovni Slovenskej republiky.

K bodu 3

Upresňujú sa subjekty vzhľadom na výkon certifikačného overovania, ktorým sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov, sprostredkovateľských orgánov pod riadiacimi orgánmi a platobný ch jednotiek pri poskytovaní príspevkov.

K bodu 4

Upresňuje sa znenie § 24 ods. 1 vzhľadom na znenie § 31 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 5 a 6

Upresňuje sa znenie § 24 ods. 4 a 5 v prípade porušenia finančnej disciplíny prijímateľom vzhľadom na prechod záložného práva na správcu pohľadávky štátu, ktorým je správa finanč nej kontroly.

K bodom 7 až 9 a 20

Zosúlaďuje sa činnosť a právomoci certifikačného orgánu vo vzťahu k prijímateľom, resp. partnerom projektu. Certifikačný orgán overuje činnosť riadiaceho orgánu, prí padne platobnej jednotky pri poskytovaní príspevku, pričom súčasťou tohto overovania je (okrem iného) aj posúdenie, či riadiaci orgán, resp. platobná jednotka správne overili podklady predložené prijímateľ om, správne overili výdavky, správne posúdili verejné obstarávanie atď. Pri tomto overovaní však nie je potrebná súčinnosť prijímateľa a partnera. Z tohto dôvodu, aj s cieľom zníženia administrat ívnej záťaže prijímateľov a partnerov, dochádza k úprave predmetných ustanovení.

K bodu 10

Na základe potrieb aplikačnej praxe a s cieľom predchádzaniu bránenia vyšetrovania trestných činov sa ustanovuje, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá riadiacemu orgánu (prípade sprostredkovateľsk ému orgánu pod riadiacim orgánom, ak vykonáva činnosti v rámci splnomocnenia riadiaceho orgánu) v prípade, ak zamestnanec, štatutárny orgán, resp. osoba konajúca v mene riadiaceho orgánu je podozrivá zo spá chania trestného činu.

K bodu 11

Vzhľadom na to, že na účely komplexného prístupu k vysporiadaniu finančných vzťahov sa precizuje znenie § 28 ods. 8 a celý § 28 sa tak bude vzťahovať aj na vysporiadanie v prípade poruš enia pravidiel a postupov verejného obstarávania, výnimka v § 27a ods. 1 už nie je potrebná.

K bodom 12 až 14

Precizujú sa ustanovenia o vzájomnom započítaní pohľadávok riadiaceho orgánu z príspevku alebo jeho časti voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. Zmeny vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe. Ustanovuje sa, že prijímateľ v žiadosti o platbu a oznámení o vysporiadaní finančných vzťahov môže požiadať o vykonanie vzájomného započítania. Ustanovuje sa, ž e vzájomne započítať je možné aj pohľadávky vzniknuté z porušenia, resp. nesplnenia podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V prípade jednostranného vzájomného započ ítania zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí , je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zá kona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.

K bodu 15

Ustanovuje sa možnosť vzájomného započítania aj pre program cezhraničnej spolupráce SR – ÈR ako aj pre program INTERACT II.

K bodom 16 a 17

Upresňuje sa povinnosť vrátenia prostriedkov zo strany prijímateľa podľa jednotlivých zdrojov financovania. Prostriedky schválené certifikačným orgánom za zdroj EÚ sa budú vracať na mimorozpočtový ú čet Ministerstva financií SR, prostriedky za zdroj EÚ, ktoré ešte neboli schválené zo strany certifikačného orgánu a prostriedky štátneho rozpočtu sa budú vracať do rozpočtu prísluš nej platobnej jednotky, ktorá ich poskytla. Dôjde tak k efektívnejšej administrácii vrátených prostriedkov zo strany certifikačného orgánu a platobných jednotiek.

Uvedený postup platí aj v prípade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu s výnimkou užívateľa v r ámci realizovaného národného projektu prijímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný mimorozpočtový účet prijímateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 18

Na základe potrieb praxe sa rozširuje sa možnosť vysporiadania finančných vzťahov, a to okrem dohody o splátkach aj dohodou o odklade plnenia. Zároveň sa predlžuje možnosť uzatvorenia dohody o splátkach až na tri roky. V § 28a sa pod spojením 'celý dlh' sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke.

Úrok z omeškania účtovaný riadiacim orgánom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky EÚ certifikačným orgá nom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky EÚ certifikačným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na príjmov ý účet platobnej jednotky.

K bodu 19

Ustanovenie povinnosti vedenia evidencie pohľadávok v informačnom systéme je reflektovaním aktuálneho stavu ich vedenia, ktoré sa v súčasnosti vykonáva týmto spôsobom. Navrhovanou právnou úpravou sa nemení rozsah alebo spôsob evidencie pohľadávok v informačnom systéme v porovnaní s existujúcim skutkovým stavom a táto zmena nevyžaduje úpravy ani ďalšie doplnenia funkcionalít informačného systému nad existuj úci rozsah.

Z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny sa ustanovuje jednoznačný moment správy pohľadávky štátu do dňa nadobudnutia pr ávoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny. Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva príslušná Spr áva finančnej kontroly a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku neuplatňuje a nevymáha.

Zároveň sa ustanovuje postup pre správu finančnej kontroly v prípade rozhodovania o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky z rozhodnutia za podmienok podľa osobitného predpisu (§ 6a ods. 6 zákona č . 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov), kedy je nevyhnutné zohľadniť a rešpektovať kompetenciu Európskej komisie vyjadriť do jedného roka odo dňa predloženia výkazu podľa 59 ods. 5 pí sm. a) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 966/2012 stanovisko a požiadavku voči členskému štátu pokračovať v postupe vymáhania.

K bodu 21

Upravuje sa spôsob vzájomného započítania pohľadávok z podpory.

K bodu 22

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia s ohľadom na novelu zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.januára 2015 podľa čl. III.

K čl. V

Ustanovuje sa delená účinnosť, pričom tento zákon nadobudne účinnosť 1. novembra 2014, okrem čl. I § 42 ods. 8 a 9 a § 44 ods. 3, čl. III prvého, tretieho a piateho bodu a čl. IV sedemnásteho a devätn ásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.

V Bratislave, dňa 4. júna 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií Slovenskej republiky

¼ubomír Jahnátek v. r.

minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu