Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov 291/2002 účinný od 01.01.2004 do 31.01.2004

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania

1

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon NR SR č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov upravil podmienky pre poskytovanie podpory štátu na rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu. Tento systém bolo potrebné vytvoriť na oživenie bytovej výstavby a podporenie obnovy zanedbaného bytového fondu.

V období rokov 1996 až 2002 Štátny fond rozvoja bývania uzavrel 28 228 zmlúv a poskytol podporu v celkovej výške 19 469,93 mil. Sk. Poskytovanie podpory bolo prevažne orientované na výstavbu bytov a podporila sa výstavba cca 37 600 bytov. Štát do tohto systému poskytol v období rokov 1996 až 2002 finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v celkovej výške 15 691 mil. Sk.

Podpora realizovaná z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania prispela k oživeniu rozvoja bytovej výstavby. Ak v roku 1996 bolo dokončených cca 6 000 bytov od roku 1997 postupne rástol počet dokončovaných bytov a v roku 2002 bolo dokončených 14 213 bytov. V tomto trende rastu dokončovaných bytov má svoje výrazné postavenie aj Štátny fond rozvoja bývania.

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala pokračovať v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu v podpore bývania a zároveň sa zaviazala prehodnotiť dnešný systém podpory bývania a navrhnúť efektívnejší.

V nadväznosti na uvedené Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR navrhuje, aby Štátny fond rozvoja bývania zostal naďalej jedným z pilierov rozvoja bytovej výstavby pri zachovaní základných podmienok poskytovania úverov a nenávratného príspevku. Pre zvýšenie účinnosti a efektívnosti podpory poskytovanej prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania však navrhuje zrušenie tých účelov a druhu podpory, ktoré neboli v predchádzajúcom období využívané.

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien a doplnení, ako aj skutočnosť, že problematika riešená v zákone sa dotýka širokej verejnosti, Legislatívna rada vlády SR rozhodla o vypracovaní nového znenia zákona.

Zákon v súlade so zámermi vlády upravuje, že podpora štátu bude smerovať do oblasti sociálneho bývania. Sociálne bývanie je pritom chápané ako bývanie pre zákonom vymedzenú skupinu občanov, pričom jej definovanie je vo vzťahu k násobku životného minima a so stanovením podmienok pre podporovaný byt.

Ďalšou oblasťou zmeny oproti platnému zneniu zákona je navrhnutie zmien vo vzťahu ku koncepcii usporiadania miestnej štátnej správy. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa rušia okresné úrady, ktoré zabezpečujú činnosti súvisiace s overovaním úplnosti náležitostí žiadosti o poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, ich odstúpenie Štátnemu fondu rozvoja bývania v súlade v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote a následne kontrolu dodržiavania zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa predloženého návrhu činnosti v oblasti posudzovania žiadostí budú vykonávať obce v sídle súčasných okresov, pre príslušný okres a kontrolná činnosť prejde na špecializovanú štátnu správu pre oblasť územného plánovania, stavebného poriadku a bývania, ktorá sa zriaďuje osobitným zákonom.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet. Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

a)Problematika rozvoja bývania nepatrí medzi priority uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení. V širšom komplexne finančná podpora štátu patrí k prioritám uvedeným v čl. 70 Európskej dohody o pridružení – finančné služby a pravidlá hospodárskej súťaže.

Predmet návrhu zákona spadá aj medzi odporúčania v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha) v časti 13. oblasť „Finančné služby“ a 14. oblasť „Ochrana osobných údajov“.

Návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania nie je v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

b) nevyplývajú žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu

Nie je priamo upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Problematika spojená s podporou rozvoja bývania, ktorá tvorí rozhodujúci podnet pre predloženie právnej úpravy, patrí do výlučnej kompetencie štátu, a nie je predmetom aproximácie, preto sa vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie k tejto časti neuvádza.

6.Gestor:

bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Na príprave návrhu sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K § 1:

Ustanovuje sa, že Štátny fond rozvoja bývania je právnickou osobou, ktorá bola zriadená na financovanie štátnej podpory pri rozširovaní bytového fondu, ktorým je nová bytová výstavba realizovaná v bytových alebo rodinných domoch a zveľaďovaní bytového fondu, ktorým je obnova bytového fondu realizovaná zateplením, obnovou alebo modernizáciou spoločných častí a odstránením statických nedostatkov bytového domu.

K § 2:

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov upravuje, že Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky. V súvislosti s tým vykonáva správu Štátneho fondu rozvoja bývania. V nadväznosti na uvedené, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR vymenúva a odvoláva riaditeľa tohto fondu, ktorý je na čele Štátneho fondu rozvoja bývania.

Minister si zriaďuje Radu Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorá plní funkciu poradného orgánu. Rada fondu najmä prerokúva zásadné materiály predkladané ministrovi na schválenie a navrhuje opatrenia na zlepšenie činnosti fondu. Rada fondu v súlade so štatútom schváleným vládou podľa doterajšieho znenia zákona má jedenásť členov. Z tohto počtu šiestich členov vymenúva minister na základe vlastného výberu a ostatných členov na návrh ministra financií SR, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ministra vnútra SR, predsedu Združenia miest a obcí Slovenska a prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Činnosť tejto menovanej Rady fondu sa zachováva aj pre účely navrhovaného zákona, čo upravujú ďalšie ustanovenia návrhu zákona.

K § 3:

Štátny fond rozvoja bývania je koncipovaný ako tzv. obrátkový fond. Znamená to, že prostriedky, ktorými disponuje, sú používané najmä na poskytovanie podpory vo forme úverov. Splátky a úroky z týchto úverov postupne vytvárajú jeden z rozhodujúcich zdrojov príjmov fondu, čím sa zabezpečí jeho obrátkovosť. Z toho dôvodu patria vlastné zdroje fondu, resp. výnosy z nich, k zdrojom fondu. Ide tu o splátky úverov poskytnutých z fondu, splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, sankcie za porušenie zmluvných podmienok alebo za odstúpenie od zmluvy alebo za neoprávnené použitie podpory poskytnutej z fondu a o výnosy z prostriedkov fondu uložených v banke.

K vlastným zdrojom fondu možno priradiť úvery z domácich alebo zahraničných bánk. Zákon upravuje, že tieto zdroje môže fond získať len so súhlasom ministra, čo vyplýva aj z § 6 návrhu zákona, podľa ktorého minister zodpovedá za hospodárenie s prostriedkami fondu.

O príspevkoch Fondu národného majetku do fondu rozhoduje Národná rada SR po prerokovaní vo vláde SR, schválením rozpočtu Fondu národného majetku na príslušný rok.

Dotácie zo štátneho rozpočtu sú v začiatočnom období fungovania fondu jeho hlavným zdrojom. Pomocou nich si fond vytvoril kapitál, ktorý v rozpočte na rok 2003 reprezentujú vlastné zdroje vo výške cca 1,0 mld. Sk.

K § 4:

Prostriedky fondu sú v rozhodujúcej miere používané na poskytovanie podpory. V súlade s ďalším ustanovením je možné prostriedky fondu použiť na správu fondu, avšak len v zákonom limitovanom rozsahu.

Štátny fond rozvoja bývania ku koncu roku 2002 spravoval viac ako 28 000 úverov, ktorých lehota splatnosti je prevažne 30 rokov. Takýto rozsah úverov si vyžaduje kvalitné softwarové a hardwarové vybavenie. Štátny fond rozvoja bývania vzhľadom na doteraz limitované výdavky na správu fondu, vrátane kapitálových výdavkov, nemohol vybudovať zodpovedajúce softwarové a hardwarové vybavenie. Toto obmedzenie už v súčasnosti spôsobuje problémy a ohrozuje bezpečnosť spracúvaných údajov. Z prehľadu výdavkov na správu fondu v roku 2002 a 2003 vyplýva, že limit výdavkov neumožňoval riešiť predmetnú oblasť.

Náklady na správu podľa rozpočtovej klasifikácie

Funkčná klasifikácia- 01.1.2. – Finančná a rozpočtová oblasť

Položka rozpočtovej klasifikácie20022003 skutočnosťrozpočet637015 - Poplatky banke - funkčná klas. 01.1.2 7 8938 600600 - Bežné výdavky spolu7 8938 600Funkčná klasifikácia- 06.1.0. – Rozvoj bývania

Položka rozpočtovej klasifikácie20022003 skutočnosťrozpočet610 - Mzdy, príplatky, odmeny, .... 6 8297 121620 - Odvody do poisťovní a NÚP2 4112 847631 - Cestovné náhrady138180632 - Energie, voda a komunikácie1 4551 480633 - Materiál a služby2 1061 711634 - Dopravné471472635 - Rutinná a štandardná údržba804748636 - Nájomné za prenájom24637 - Ostatné tovary a služby385437600 - Bežné výdavky spolu14 60115 000711 - Nákup softvéru 713 - Nákup kanc. strojov, prístrojov a zariadení399 714 - Nákup dopravných prostriedkov 715 - Nákup prevádzkových prístrojov (telefóny) 700 Kapitálové výdavky spolu3990Výdavky na správu fondu celkom15 00015 000Podľa predbežných predpokladov nové softwarové vybavenie si vyžiada kapitálové výdavky vo výške cca 2 000 000 Sk. Ďalšie kapitálové výdavky sú potrebné na nové hardwarové vybavenie nevyhnutné pre kvalitný výkon činnosti. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje limit výdavkov na správu fondu vo výške 18 000 000 Sk.

Použitie prostriedkov fondu sa riadi rozpočtom, ktorého návrh vypracúva fond, odporúča Rada fondu a schvaľuje minister.

Odmeňovanie zamestnancov fondu sa uskutočňuje v súlade s predpismi, ktoré platia všeobecne na odmeňovanie zamestnancov vo verejnej službe.

K § 5:

Vybavenosť obyvateľstva bytmi dosiahla pri sčítaní v roku 2001 hodnotu celkom 350,4 bytov na 1000 obyvateľov a 309,6 trvale obývaných bytov na 1000 obyvateľov. V počte bytov na 1000 obyvateľov sa oproti predchádzajúcemu sčítaniu hodnoty zvýšili, keď v roku 1991 pripadalo 335,4 bytov celkom a 306,7 trvale obývaných bytov na 1000 obyvateľov. Vybavenosť bytmi na 1000 obyvateľov v Slovenskej republike je porovnateľná s úrovňou v transformujúcich sa krajinách, ale značne zaostáva za vyspelými krajinami západnej Európy, kde sa tento ukazovateľ okolo roku 2000 pohyboval v rozmedzí 400 až 500 bytov na 1000 obyvateľov.

Podpora z fondu sa preto v rozhodujúcej miere orientuje na novú bytovú výstavbu a to tak v etape výstavby ako aj kúpy. Vzhľadom na to, že podľa pravidiel poskytovania štátnej podpory v krajinách EÚ nie je možné podporu poskytnúť na projekt, ktorého realizácia bola začatá pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory je snahou priblížiť sa podmienkami poskytovania podpory týmto pravidlám a neposkytovať podporu na dokončovanie niekoľko rokov rozostavaných objektov. Podpora výstavby znamená, že žiadateľ môže o poskytnutie podpory požiadať počas výstavby bytu, t.j. počas lehoty uvedenej v stavebnom povolení na dokončenie stavby. Podporu nie je možné poskytnúť na stavbu, ktorá má predlžené stavebné povolenie.

Podľa odborných odhadov podiel nájomných bytov na Slovensku klesol na hodnotu cca 4 % z celkového počtu bytov. Vo vyspelých európskych krajinách je podiel nájomného sektoru v rozsahu 20-60% z celkového bytového fondu. Na trhu s bytmi je vplyv dostupnosti nájomných bytov výrazným indikátorom dostupnosti bývania. Významné miesto predstavujú nájomné byty vo verejnom nájomnom sektore, ktoré plnia sociálnu funkciu (bývanie pre občanov v hmotnej núdzi, bývanie pre sociálne slabšie skupiny občanov, bývanie podmieňujúce rozvoj regiónu apod.) Vzhľadom na uvedené, je potrebné zo strany štátu vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj tohto sektoru.

V návrhu zákona sa umožňuje podpora výstavby bytov určených pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to, že nie všetky zdravotné postihnutia vyžadujú špeciálne upravený byt je v prílohe zákona uvedené, pri ktorých zdravotných postihnutiach je možné použiť ustanovenia tohto zákona.

Účel kúpa bytu, má podporiť systém obstarávania si už hotového bytu, v rámci ktorého si budúci vlastník rieši okamžite bytovú situáciu a súčasne predmetnou nehnuteľnosťou môže ručiť za záväzok vyplývajúci z poskytnutého úveru. So zreteľom na podporu rozvoja bytovej výstavby je záujmom štátu podporovať rozvoj novej bytovej výstavby a nadväzne podporovať kúpu novopostavených bytov. Cena pri kúpe novostavby bytu je v mnohých oblastiach výrazne vyššia ako prípadná cena pri kúpe staršieho bytu. Zavedenie možnosti kúpy aj staršieho bytu je zacielené predovšetkým na vybranú skupinu občanov, ktorá dosiahnutím veku stanoveného zákonom o sociálnej pomoci je povinná opustiť domov sociálnych služieb pre deti, resp. detský domov bez možnosti riešenia ďalšieho bývania. Navrhované riešenie bývania odchovancov detských domovov vyplýva z toho, že týmto občanom trvá ústavná starostlivosť len do dosiahnutia plnoletosti a ďalej až do osamostatnenia, najdlhšie do 25 rokov veku. Riešenie problému bývania tejto skupiny občanov je niekoľkoročným problémom, ktorý neriešila ani možnosť kúpy novostavby bytu, z dôvodu vysokej ceny nových bytov k finančným možnostiam odchovancov detských domovov. Vzhľadom na nutnosť riešenia tohto problému sa navrhuje, aby sa týmto občanom umožnilo s podporou štátu si obstarať aj starší byt, ktorého cena môže byť dostupnejšia.

Slovenská republika má v porovnaní s európskymi krajinami mladý bytový fond, ktorý sa však vyznačuje zanedbanou údržbou, nevyhovujúcimi tepelnotechnickými vlastnosťami a existenciou konštrukčných alebo realizačných nedostatkov. Vzhľadom na uvedené je záujmom štátu formou výhodných úverov podporovať aj túto oblasť rozvoja bývania. V prvom rade je záujmom štátu podporovať tepelnú ochranu bytových domov a rodinných domov z dôvodu znižovania nárokov na spotrebu energií. Ďalšou oblasťou je podpora obnovy a modernizácia spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. V súčasnosti je starší bytový fond prevažne vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré využili možnosť danú zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Títo vlastníci bytov realizujú obnovu bytov vzťahujúcu sa výlučne na vlastníctvo k bytom. Pri spoločných zariadeniach bytových domov (výťahy, kotolne, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické a plynové prípojky a pod.) a spoločných častiach bytových domov (nosné a izolačné konštrukcie, schodištia, chodby a pod.) sa až na výnimky uskutočňuje len bežná údržba. Mnohé z týchto spoločných zariadení alebo spoločných častí je však potrebné obnoviť, resp. modernizovať. V časti obnovy bytových budov zostáva aj podpora na odstraňovanie statických nedostatkov vzhľadom na to, že ich neodstránenie môže viesť k ohrozeniu bezpečnosti užívania bytového domu.

Zákon neupravuje možnosť podpory výstavby súvisiacej technickej vybavenosti podmieňujúcej bytovú výstavbu.

Vzhľadom na to, že sa podpora realizuje vo forme výhodných úverov je z tohto systému vylúčená výstavba služobných bytov. Vychádza sa z toho, že obstarávanie týchto bytov zabezpečujú rozpočtové organizácie, ktoré v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách nemôžu prijať úvery.

K § 6:

Fond v súlade so zákonom NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok povinný zostavuje rozpočet. Návrh rozpočtu spracúva fond, predkladá ho na rokovanie Rady fondu, ktorá ho prerokúva a odporúča ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Rozpočet fondu na príslušný rok schvaľuje minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a je súčasťou rozpočtu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že fond je svojimi finančnými vzťahmi napojený na rozpočet ministerstva, je povinný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách ku koncu roka zúčtovať so štátnym rozpočtom finančné prostriedky, ktoré od neho obdržal.

V § 2 ods. 1 zákona je deklarované, že „Správu fondu vykonáva Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky". V súlade s týmto ustanovením a zákonom o rozpočtových pravidlách, zodpovedá minister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky za hospodárenie s prostriedkami fondu.

V súlade s podmienkami pre hospodárenie s finančnými prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu sú prostriedky fondu vedené v Štátnej pokladnici.

Fond poskytuje finančnú podporu pre rozvoj bývania žiadateľom na celom území Slovenska. Pri poskytnutí podpory sa žiadateľovi otvorí v banke účet, z ktorého sa mu budú uhrádzať faktúry a účty za vykonané dodávky a práce.

Súťažou bola vybraná Investičná a rozvojová banka, a.s. (v súčasnosti OTP Banka Slovensko, a.s.) a Prvá komunálna banka, a.s., ktoré poskytujú finančné služby súvisiace s poskytovaním podpory.

Na príkaz fondu podľa podpísanej zmluvy o poskytnutí podpory, Štátna pokladnica prevedie sumu prostriedkov zodpovedajúcu priznanej podpore do vybranej banky, ktorá otvorí žiadateľovi účet vo svojej pobočke alebo expozitúre umiestnenej najbližšie k miestu uskutočňovania stavby žiadateľa.

Okrem Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré je povinné ako správca fondu vykonávať kontrolu hospodárenie s finančnými prostriedkami, kontrolu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách vykonáva aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 7:

Z tohto ustanovenia vyplýva, že žiadateľom môže byť fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

Fyzickou osobou sa rozumie každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Neprihliada sa na to, či ide o zamestnanca, živnostníka, podnikateľa, dôchodcu atď. S prihliadnutím na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona, podľa ktorého fond o poskytnutí podpory uzavrie so žiadateľom zmluvu, musí žiadateľ byť osobou spôsobilou na právne úkony. Žiadateľom nemôže byť neplnoletá osoba, a to ani v zastúpení poručníkom, nakoľko podľa § 10 ods. 1 zákona musí žiadateľ preukázať, okrem iného, aj to, že je schopný platiť splátky a úroky z úveru v dohodnutej výške a v lehotách, ak je druhom podpory úver. Horná hranica veku nie je u žiadateľa obmedzená. Žiadateľom môže byť plnoletá fyzická osoba (vo veku napr. 18, 30, 45 alebo aj viac rokov) a musí mať aj vlastný pravidelný príjem.

Právnickou osobou môže byť ktorákoľvek právnická osoba bez ohľadu na to, či je zapísaná v Obchodnom registri alebo inom registri (napr. spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov). Žiadateľom môže byť podnikateľský subjekt, správcovská organizácia, bytové družstvo, obec a pod. Podmienkou pri tejto skupine žiadateľov je, že musí mať sídlo na území Slovenskej republiky a musí svojim hospodárskym výsledkom preukázať schopnosť splácať poskytnutý úver. Obec preukazuje schopnosť splácať poskytnutého úver rozpočtom obce.

K § 8:

Podporu z fondu možno poskytnúť vo forme úveru a vo forme nenávratného príspevku. Druh podpory úhrada časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého stavebnou sporiteľňou sa už nenavrhuje uplatňovať, nakoľko súčasné produkty stavebných sporiteľní umožňujú poskytovať stavebne úvery za výhodných úverových podmienok. Ďalšia existencia tohto druhu podpory v zákone je nadbytočná.

Podporu vo forme nenávratného príspevku možno poskytnúť len na obstaranie bytu (výstavba, resp. kúpa bytu) žiadateľovi, ak on alebo člen jeho domácnosti je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Súčasne s touto formou podpory možno poskytnúť aj výhodný úver, nie je to však podmienkou.

Zo zdrojov, ktoré fond získa vo forme úveru z domácej alebo zahraničnej banky možno poskytnúť žiadateľovi podporu len vo forme úveru. Vyplýva to z toho, že tento zdroj financovania je návratný a fond ho preto nemôže poskytovať v nenávratnej forme.

V prípade podpory kúpy bytu nie je možné podporu poskytnúť, ak bola podporená výstavba bytu. Týmto sa zamedzuje, aby bola podpora zo strany štátu poskytnutá dva krát na ten istý byt. Ustanovenie § 11 ods. 6 umožňuje, aby v prípade poskytnutia úveru na výstavbu bytu z prostriedkov fondu právnickej osobe, bolo možné prislúchajúcu časť úveru previesť na kupujúceho, ktorým je fyzická osoba.

V zákone sa ustanovuje, že podporu podľa tohto zákona možno žiadateľovi, ktorým je fyzická osoba, t.j. občan Slovenskej republiky poskytnúť podporu len raz. V prípade obstarávania bytu je naviac upravené, že je možné poskytnúť podporu len na jeden z účelov, ktoré súvisia s obstarávaním bytu, t.j. výstavbu bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome alebo kúpu bytu. Ak občanovi bola poskytnutá podpora na jeden z týchto účelov (napr. na výstavbu bytu v rodinnom dome), nemôže mu fond poskytnúť podporu na iný účel súvisiaci s obstaraním bytu (t.j. napr. na kúpu bytu alebo výstavbu bytu v bytovom dome). Rovnaké obmedzenie sa vzťahuje aj na obnovu budovy na bývanie, nakoľko je žiaduce, aby sa práce vykonávali efektívne.

Právnické osoby môžu byť obstarávateľmi aj viacerých bytov, resp. bytových domov. Vo vzťahu k tomu sa opakované poskytnutie podpory na niektorý z účelov v oblasti obstarávania bývania u právnickej osoby neuplatňuje. Na jednu stavbu však aj v prípade obstarávania je možné podporu poskytnúť právnickej osobe len raz. V prípade právnickej osoby, obmedzenie opakovaného poskytnutia podpory sa vzťahuje na obnovu jednej stavby, čím sa sleduje snaha podporovať komplexnú obnovu bytových budov.

K § 9:

Určenie maximálnych limitov výšok podpory pre druhy podpory upravené v § 8 je riešené v zákone. Výškou podpory sa pritom rozumejú všetky charakteristiky podpory, ktoré sa viažu k jednotlivým druhom podpory.

Pri úvere sa rozlišuje výška úveru, úroková sadzba a lehota splatnosti. Zákon určuje len základné rámce výšok podpory pre všetky účely, na ktoré možno podporu poskytnúť. Ide o dlhodobé výhodné stavebné úvery, ktoré sa môžu poskytnúť žiadateľom na základe ich žiadostí. Ich lehota splatnosti môže dosiahnuť najviac 30 rokov, výška úveru najviac 80 % obstarávacej ceny stavby a úrok najviac výšku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

Navrhuje sa poskytnúť aj podporu až do výšky 100 % obstarávacej ceny, pričom táto maximálna výška bude uplatnená len v prípade odchovancov z detských domovov. Vychádza sa z toho, že títo občania už dosiahnutím plnoletosti strácajú nárok na ústavnú starostlivosť a je pre nich obtiažne do tohto veku naakumulovať požadovaných 20 % obstarávacej ceny.

V prípade nenávratného príspevku je v zákone limitovaná maximálna výška príspevku 50 % podielom z obstarávacej ceny stavby.

Pre motivovanie stavebníkov k efektívnemu a ekonomickému riešeniu výstavby bytov v rodinných domoch sa navrhuje, aby výška podpory bola diferencovaná v závislosti od navrhnutého riešenia. Na účely tohto zákona sa za efektívne a ekonomické riešenie, nielen vo vzťahu k obstarávacím nákladom, ale aj prevádzkovým nákladom stanovuje plocha bytových a nebytových priestorov vo výške 140 m2, z čoho plocha obytných miestností by mala byť minimálne 60 %, t.j. 84 m2. Pri takomto riešení absolútna výška podpory bude vyššia.

Podrobnosti o výškach podpory vo vzťahu k jednotlivým účelom a druhom upraví, nariadenie vlády SR.

K § 10:

Poskytnutie štátnej podpory podľa tohto zákona je viazané na splnenie podmienok upravených v tomto ustanovení.

Základnou podmienkou je, aby žiadateľ preukázal zabezpečenie vlastných prostriedkov alebo prostriedkov stavebného sporenia vo výške najmenej 20 % z obstarávacej ceny. Za vlastné prostriedky sa nepovažuje bankový úver, s výnimkou stavebného úveru poskytnutého v rámci systému stavebného sporenia. Vlastnými prostriedkami žiadateľa sa rozumejú finančné prostriedky alebo účtovné doklady na stavebný materiál alebo vykonané práce na stavbu, ktorá je predmetom podpory. V prípade riešenia bývania, ako následku po živelnej udalosti, za vlastné prostriedky sa považuje aj plnenie z poistných zmlúv.

Navrhuje sa, aby v prípade odchovancov z detských domovov títo neboli povinní preukazovať 20 % vlastných prostriedkov z dôvodu, že v ich prípade ukončením ústavnej starostlivosti dovŕšením plnoletosti nemajú možnosť tieto zdroje naakumulovať. Súčasne však nemajú ani možnosť náhradného bývania.

Vzhľadom na to, že rozhodujúcou formou podpory je zvýhodnený úver, žiadateľ je povinný dokladmi o svojich príjmoch a príjmoch manžela/ky preukázať, že je schopný splácať úver, vrátane prislúchajúcej časti úrokov.

Jednou z podmienok pre definovanie sociálneho bývania je veľkosť podporovanej stavby na bývanie. V predloženom návrhu sa plocha bytu v bytovom dome navrhuje 90 m2, čím sa približujeme podmienkam uplatňovaným v krajinách EÚ.

Pri plochách bytu v rodinnom dome sa definuje celková plocha bytových a nebytových priestorov. Do bytových priestorov sa započítava plocha obytných miestností a príslušenstva, ktorým je priestor pre varenie, komunikáciu (chodba), pre osobnú hygienu a uskladnenie potravín. Do nebytových priestorov sa započítava predovšetkým plocha povalového priestoru, pivnice, garáže, práčovne, kotolne, skladu paliva, sušiarne apod. Záujmom je, aby podpora štátu do výstavby bytov v rodinných domov smerovala do efektívneho, ekonomického a primeraného bývania pre štátom definovanú skupinu občanov. Snahou je taktiež zamedziť vytváraniu rôznych priestorov v rámci rodinného domu, ktorých účelovosť bola rôznorodá a nesleduje prvoradý záujem riešenia bývania. V rámci nariadenia vlády, ktorým sa upravia podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr na jednotlivé účely sa upraví diferencovaný prístup pre poskytnutie podpory v závislosti od technického riešenia, so zohľadnením efektívneho, ekonomického a primeraného bývania.

Ustanovenie o limite podlahovej plochy sa nepoužije pri obstarávaní bytu pre občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko tieto byty si vyžadujú iné architektonické riešenie v súvislosti s bezbariérovým usporiadaním priestorov.

Vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti bývania by malo byť smerované pre zákonom presne definovanú skupinu občanov. V zákone sa táto skupina občanov definuje výškou príjmu vo vzťahu k násobku životného minima. Splnenie tejto podmienky sa skúma z príjmu za prechádzajúci kalendárny rok, z dôvodu získania komplexnejšieho pohľadu na dosahované príjmy žiadateľa v priebehu roka. Pre splnenie zákonom stanovenej podmienky nie je možné akceptovať, ak by sa príjem poberaný len časť roka prepočítaval na celý rok, resp. dochádzalo k iným nepresnostiam. Pre zamedzenie skresľovania príjmu sa na účely zákona mesačný príjem posudzuje k počtu mesiacov, počas ktorých sa poberal.

V prípade podpory výstavby obecných nájomných bytov je možné podporu poskytnúť len ak je táto realizovaná obcou. Vzhľadom na to, že výška nájomného sa v týchto bytoch odvodzuje od obstarávacích nákladov a cieľovú skupinu predstavujú občania s nižšími príjmami je záujmom štátu podporovať výstavbu nájomných bytov, pri ktorých nebude neúmerne vysoké obstarávacie náklady. Výšku limitu sa navrhuje odvodiť od priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenou Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku podania žiadosti.

Podporu nie je možné poskytnúť, ak si žiadateľ neplní povinnosti vo vzťahu k štátu, štátnym inštitúciám, štátnym fondom alebo iným veriteľom.

Vzhľadom na to, že ide o vynakladanie verejných prostriedkov a v prípade nenávratného príspevku aj o nenávratnú formu podpory, je právnická osoba povinná postupovať pri obstarávaní v súlade s platným predpisom. Zákon upravuje, kedy nie je povinná tento postup dodržať.

Záujmom štátu je podporovať opatrenia v oblasti šetrenia energiou. Tepelnou ochranou sa rozumie vykonanie takých stavebných prác a úprav na existujúcom bytovom dome alebo rodinnom dome, v dôsledku ktorých sa zlepšia tepelnoizolačné vlastnosti tohto domu a zníži sa spotreba tepelnej energie pri jeho vykurovaní. Na druhej strane je záujmom štátu, aby sa vykonávali v požadovanej kvalite, t.j. v súlade s platnými predpismi vydanými pre oblasť zatepľovania. Súčasťou realizácie tepelnej ochrany musí byť aj realizácia súvisiacich stavebných prác. Pre zabezpečenie kvality zatepľovacích prác je tiež nevyhnutné, aby boli tieto vykonávané organizáciou s platnou licenciou.

K § 11:

V súlade s prijatou koncepciou usporiadania miestnej štátnej správy sa s účinnosťou od 1. januára 2004 rušia okresné úrady. Podľa doterajšieho znenia zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania zabezpečujú činnosti súvisiace s overovaním úplnosti náležitostí žiadosti o poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania (v platnom znení § 11 odsek 1) a ich odstúpenie Štátnemu fondu rozvoja bývania v súlade v zákonom stanovenej 14 dňovej lehote (v platnom znení § 11 odsek 6) okresné úrady. Overenie úplnosti žiadosti neznamená len mechanické skontrolovanie náležitostí žiadosti a požadovaných príloh, ale je potrebné zistiť či žiadateľ spĺňa podmienky upravené v § 10 zákona, ako aj v § 11 ods. 3 zákona.

V predloženom návrhu zákona sa navrhuje, aby činnosti v oblasti posudzovania žiadostí vykonávala obec v sídle okresu pre príslušný okres, pričom by na tieto obce prešli zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávali na okresoch. Navrhnutým riešením by bol výkon uvedených činností nielen blízko k žiadateľovi, ale vykonávaný na kvalitatívne požadovanej úrovni. Týmto spôsobom sa zabezpečí rovnaká možnosť žiadateľov podať žiadosti a rovnaký prístup k informáciám ako doteraz.

Obsah žiadosti vychádza z preukázania podmienok stanovených v zákone. Identifikovanie žiadateľa (§ 7), účelu podpory (§ 5), druhu podpory (§ 8), výšky podpory (§ 9), údaje o stavbe (§ 5, § 9, § 10), preukázanie finančného krytia obstarávacej ceny (§ 10 ods. 1), preukázanie schopnosti platenia splátok a úrokov z požadovaného úveru (§ 10 ods. 1), návrh na zabezpečenie záväzkov (§ 8). Súhlas žiadateľa so spracovaním údajov uvedených v písm. a) až f) pre účely poskytnutia podpory vyplýva zo zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Súčasne v zmysle tohto zákona je nevyhnutné vymedziť rozsah požadovaných údajov.

Pri podávaní žiadosti o poskytnutie podpory sa skúmajú bytové pomery žiadateľa o podporu. Tieto informácie o bytových pomeroch žiadateľa však nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní podpory.

Predložiť žiadosti môže aj iná fyzická alebo právnická osoba na základe splnomocnenia. Takto predkladaná žiadosť musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 11 odseku 1 za všetkých vlastníkov bytov, nakoľko poskytnutie podpory bude smerované na jednotlivých spoluvlastníkov, s ktorými sa uzatvoria samostatné zmluvy. Môže ísť o prípady novej bytovej výstavby v bytovom dome podľa § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo o prípady obnovy bytového domu, kde spoločenstvo nemôže splniť podmienky pre prevzatie úveru.

Podporu na jeden byt z prostriedkov fondu možno poskytnúť len raz. Preto je potrebné zákonom jednoznačne vymedziť, že v prípade manželov vystupuje ako žiadateľ len jeden z nich, pričom druhý vystupuje ako spoludlžník.

Ak je podpora poskytnutá právnickej osobe na výstavbu bytu v bytovom dome, nemožno poskytnúť podporu na ten istý byt fyzickej osobe. Návrh zákona vytvára priestor pre možnosť prevedenia príslušnej časti úveru na fyzickú osobu, ktorá sa stáva vlastníkom bytu. Týmto sa vytvorí priestor pre optimalizovaný systém, keď výstavbu zabezpečí právnická osoba a fyzická osoba do tohto procesu vstupuje až v čase jeho dokončenia a možného užívania.

Rozhodovanie fondu o poskytnutí podpory sa jednoznačne riadi splnením podmienok, poradím stanoveným podľa dátumu doručenia žiadosti na fond a finančnými prostriedkami vyčlenenými v rozpočte na daný účel. Na toto rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia o správnom konaní.

Vzhľadom na schválenú stratégiu daňovej reformy, ktorá vytvorí priaznivé investičné príležitosti je žiadúce podporiť výstavbu obecných nájomných bytov aj prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, osobitne výstavbu týchto bytov v lokalitách, kde sa pripravujú významné investície. V nadväznosti na to sa navrhuje, aby minister mohol vyčleniť pre riešenie tejto výstavby prostriedky v rozpočet fondu osobitne.

Zákon umožňuje udelenie výnimky z poradia pre presne definované prípady, pričom podmienky zákona pre poskytnutie podpory musia byť splnené.

Rozhodnutím o poskytnutím podpory je zaslanie návrhu zmluvy, ktorá obsahuje podmienky pre jej poskytnutie.

Na poskytnutie podpory aj v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok nie je právny nárok. Neposkytnutie podpory v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok môže byť len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rozpočte fondu.

K § 12:

V návrhu zákona sú upravené základné náležitosti zmluvy o poskytnutí podpory. Údaje o zmluvných stranách, účel, výška a druh poskytovanej podpory sú základnými náležitosťami každého zmluvného vzťahu.

Vzhľadom na to, že rozhodujúcou formou podpory je úver, je nevyhnutné, aby zmluva obsahovala spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán. Fond určuje kde a v ktorej banke otvorí účet v prospech dlžníka a určí dátum, do ktorého bude môcť žiadateľ čerpať z tohto účtu prostriedky podpory na úhradu faktúr.

Zabezpečenie záväzkov bude vychádzať z návrhu žiadateľa obsiahnutého v jeho žiadosti. Fond musí zabezpečovacími prostriedkami vytvoriť podmienky pre vrátenie poskytnutej podpory.

Podpora poskytnutá z prostriedkov fondu je určená výhradne len na úhradu faktúr a iných platobných dokladov a nemôže byť žiadateľovi poskytnutá v hotovosti. Bezhotovostný spôsob úhrady podpory bude vždy tvoriť nevyhnutnú súčasť zmluvy.

Technické podmienky v zmluve sa určujú z dôvodu zabezpečenia súladu s projektovým riešením a stavebným povolením, pre účelné a efektívne vynakladanie verejných prostriedkov. Nakoľko podpora sa zo strany štátu poskytuje na rozvoj bývania je záujmom štátu, aby sa práce vykonali v primeranom čase a nedochádzalo k neprimeranému predlžovaniu doby výstavby. Na prekročenie dĺžky času uskutočnenia stavby sa v zmluve upraví sankcia (napr. sankčný úrok). V zmluve sa tiež dohodnú sankcie za oneskorené splácanie (nedodržanie splátkového kalendára), za neoprávnené použitie poskytnutej podpory, za neumožnenie kontroly na stavbe, resp. za iné porušenie zmluvných podmienok.

Zo zákona vyplýva povinnosť dohodnúť v zmluve aj minimálnu dobu, počas ktorej bude stavbu vlastniť a aj užívať žiadateľ alebo jeho rodinní príslušníci, ak je žiadateľom fyzická osoba (občan). V prípade obce využívajúcej výhodu uvedenú v § 10 ods. 2, musí zmluva obsahovať aj minimálnu dobu, po ktorú bude obec vlastniť a prenajímať byty svojim občanom. V prípade, že by došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti pred uplynutím stanovenej lehoty, budú v zmluve upravené sankcie za nedodržanie zmluvne dohodnutých podmienok.

K § 13:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré vykonáva správu fondu je povinné vykonávať aj kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania podpory upravených týmto zákonom. Kontrolu vykonáva aj v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov pre oblasť kontroly.

V súlade s prijatou koncepciou usporiadania miestnej štátnej správy sa s účinnosťou od 1. januára 2004 rušia okresné úrady, ktoré tieto činnosti v súčinnosti s fondom vykonávali. Kontrolu dodržiavania zmluvne dohodnutých podmienok je povinný vykonávať fond a v súlade s predloženým návrhom od 1.januára 2004 krajské stavebné úrady. Návrh vychádza z toho, že kontrolu nad vynakladaním verejných prostriedkov zo štátnych zdrojov musia vykonávať štátne orgány. S prenosom tejto činnosti prechádza aj primeraná časť funkčných miest. Prechod týchto činností upravuje pripravovaný zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie.

Žiadateľ je povinný použiť prostriedky poskytnutej podpory v súlade s určenými alebo dohodnutými podmienkami. Za porušenie takýchto podmienok sa považuje najmä financovanie iného účelu, ako je uvedený v zmluve o poskytnutí podpory, alebo financovanie stavby po jej skolaudovaní (v prípade účelu výstavba bytu) alebo nákup nadbytočného stavebného materiálu z prostriedkov fondu, ktorý neskôr žiadateľ odpredá, čím získa finančné prostriedky v hotovosti a pod. Neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky musí žiadateľ vrátiť fondu a zaplatiť penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy.

K § 14:

Vytvorenie informačného systému o poskytnutej podpore je nevyhnutnou súčasťou realizácie štátnej podpory. Súčasne je to nevyhnutnou súčasťou pre realizovanie kontroly plnenia zákonných, ako aj zmluvne dohodnutých podmienok.

Pri spracúvaní koncepčných materiálov v oblasti bytovej politiky plní tento informačný systém nezastupiteľné miesto pri sledovaní účelovosti a efektívnosti tohto systému. Fond je povinný vytvoriť opatrenia na zamedzenie zneužitia osobných údajov o žiadateľoch.

V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov pre ich spracúvanie v informačnom systéme je nevyhnutý súhlas žiadateľa, ktorý je upravený v § 10.

K § 15:

Poskytnutú podporu musí žiadateľ čerpať v súlade s podmienkami zákona a zmluvne dohodnutými podmienkami. Jednou z týchto podmienok je termín čerpania podpory, ktorý je zhodný s termín ukončenia stavby. V prípade, že v dohodnutom termíne nie sú vyčerpané všetky poskytnuté prostriedky, ďalšie čerpanie sa zastavuje a prostriedky sú vrátené fondu.

Nevyčerpaná časť podpory zostáva na účte, ktorý vedie banka obhospodarujúca prostriedky fondu. Zákon ukladá banke bezodkladne uskutočniť prevod týchto prostriedkov na účet fondu v Štátnej pokladnici.

V prípade poskytnutia podpory v oboch formách (úver a nenávratný príspevok) je postupnosť čerpania stanovená tak, že najskôr sa čerpá úverová časť podpory a následne podpora vo forme nenávratného príspevku. Pri nedočerpaní celkovej výšky poskytnutého nenávratného príspevku zákon dáva možnosť o túto čiastku znížiť úverovú časť podpory.

K § 16:

Zákon upravuje rámce pre určenie výšky podpory pre jednotlivé druhy. Na určenie podrobnosti o druhoch a výškach poskytovaných podpôr zákon splnomocňuje vládu, aby tieto upravila v nariadení. Vychádza sa z toho, že výšky podpôr musia pružne reagovať na meniace sa ekonomické a spoločenské podmienky. Ich konkretizácia v zákone by vzhľadom na zdĺhavý legislatívny proces, neumožnila takú pružnosť pri ich zmene tak, ako to umožňuje nariadenie vlády.

Zákon upravuje základné náležitosti žiadosti. Pre posúdenie žiadosti a následné poskytnutie podpory je nevyhnutné overiť údaje uvádzané v žiadosti a tieto údaje doplniť o doklady preukazujúce zákonom stanovené podmienky. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR sa splnomocňuje upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o obsahu žiadosti, o technických podmienkach a o dĺžke času uskutočnenia stavby, na ktorú sa poskytuje podpora.

K § 17:

Štátny fond rozvoja bývania bol zriadený zákonom č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania 1. mája 1996. Vzhľadom na to, že týmto zákonom sa zrušuje predmetný zákon je nevyhnutné uviesť, že Štátny fond rozvoja bývania zriadený zákonom č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania je Štátnym fondom rozvoja bývania uvádzaným v rámci tohto návrhu zákona.

V nadväznosti na vyššie uvedené zákon upravuje pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy a iné vzťahy Štátneho fondu rozvoja bývania vzniknuté pred 1. januárom 2004.

K § 18:

V týchto ustanoveniach sa upravujú podrobnosti o prechode práv a povinností k činnostiam, ktoré do 1. januára 2004 sa vykonávali na okresných úradoch.

V súčasnosti činnosti v oblasti bývania vykonáva na krajských úradoch a okresných úradoch celkom 106,6 zamestnancov, z toho na krajských úradoch 16 a na okresných úradoch 90,6. Vzhľadom na to, že niektoré činnosti doteraz vykonávaných okresnými úradmi budú vykonávané špecializovanou štátnou správou, (oblasť dotácií a kontrolná činnosť) posilňujú sa táto o 24 miest z miest okresných úradov, t.j. celkovo bude na špecializovanej štátnej správe v oblasti bývania pracovať 40 zamestnancov. Zostávajúce funkčné miesta t.j. 66,6 funkčných miest prechádza na obce v sídle okresu na zabezpečenie činností upravených v § 11.

Prechod hnuteľného a nehnuteľného majetku upravuje návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v gescii Ministerstva vnútra SR).

Prechodné ustanovenia upravujú postup pri predkladaní a posudzovaní žiadostí do účinnosti zákona a následne po jeho činnosti.

Súčasne na účely tohto zákona zostáva v platnosti vyhláška MVRR SR č. 143/2000 Z. z., o podrobnostiach obsahu žiadosti na poskytnutie podpory z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania, o technických podmienkach a o dĺžke času uskutočnenia stavby vydaná podľa § 15 ods. 2 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, a to až do vydania nového vykonávacieho predpisu.

K § 19:

Zrušuje sa zákon č. 124/1996 Z. z., ktorý stráca opodstatnenosť prijatím navrhovanej právnej úpravy.

Súčasne sa zrušuje aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 137/2000 Z. z. o programoch rozvoja bývania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 587/2001 Z. z. nakoľko s účinnosťou navrhovanej právnej úpravy je nevyhnutné vydať nové nariadenie vlády.

K § 20:

Navrhnutý termín účinnosti vychádza z ostatných pripravovaných právnych predpisov súvisiacich s koncepciou usporiadania miestnej štátnej správy.

Bratislava, 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky, v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu