Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.07.2015 do 30.06.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA


A. Všeobecná časť


Predmetným návrhom zákona sa upravuje základný právny predpis v oblasti účtovníctva a to zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Zákon o účtovníctve upravuje účtovníctvo všetkých typov účtovných jednotiek v nadväznosti na sekundárnu legislatívu Európskej únie. Zámerom novely zákona o účtovníctve je prijatie legislatívnych opatrení zameraných na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.

Predmetom novely zákona o účtovníctve je
• subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami budú povinné vo výročnej správe uvádzať aj ďalšie nefinančné informácie o sociálnom prostredí, o dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii a úplatkárstvu
• účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu uvedú vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňujú vo svojich správnych, riadiacich a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov
• veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnými spoločnosťami a subjekty verejného záujmu , ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov budú povinné zostavovať a zverejňovať ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci
• upravujú sa podmienky pre vznik povinnosti zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku
• vypúšťa sa oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou, upravujú sa podmienky pre oceňovanie majetku a záväzkov reálnou hodnotou a dopĺňa sa odpisovanie goodwillu
• nadväzne na výsledky III. fázy hodnotenia OECD Slovenskej republiky sa dopĺňa pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom, ak neexistuje možnosť dať účtovnej jednotke pokutu z celkovej vykázanej sumy majetku.


Predmetným návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Doplnením zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov sa upravuje požiadavka odberateľov kontrolných známok, pričom sa umožňuje flexibilne reagovať na potreby odberateľov kontrolných známok tak, že bude možné dohodnúť aj iný termín prevzatia kontrolných známok v tlačiarni.
Predmetom novely zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice je úprava tržieb prijatých bezhotovostne.

Z dôvodu požiadavky spresnenia v rámci legislatívno – technickej úpravy sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti a bude mať nepatrný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie veľkých účtovných jednotiek.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.


Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia MPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne* Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x

A.3. Poznámky
Novela zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, novela zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a novela zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá žiadny sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné




A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom
ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre veľkú účtovnú jednotku a časť malých účtovných jednotiek, ktoré majú povinnosť vyhotoviť výročnú správu, pôsobiacich v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov. Týka sa to asi 9,6% účtovných jednotiek ťažobného priemyslu.
Ďalej budú návrhom zákona ovplyvnené subjekty verejného záujmu s viac ako 500 zamestnancami, ktorým vzniká povinnosť rozšíriť výročnú správu o nefinančné informácie. Táto povinnosť zasiahne asi 260 účtovných jednotiek.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o účtovníctve bude mať negatívny vplyv z dôvodu mierneho zvýšenia administratívnych nákladov súvisiacich s doplnením výročnej správy o nefinančné informácie týkajúce sa sociálneho prostredia, dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti
s implementáciou návrhu?

Vo vzťahu k rozšíreniu výročnej správy nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu)?
Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.



3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Z pohľadu spoločensko-ekonomických dôsledkov pripravovanej úpravy nastane vyššia informovanosť spoločnosti o informácie o vplyve účtovnej jednotky na zamestnanosť, životné prostredie, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu.


DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 4 ods. 2, čl. 106, 110 až 115 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
- čl. 52 Zmluvy o Európskej únii.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):
1. legislatívne akty:
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014),
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013) v platnom znení,
- nariadenie Rady (ES) č. 389/2012 zo 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia 2073/2004 (Ú.v. EÚ L 121, 8.5. 2012).
2. nelegislatívne akty:
- smernica Rady 2014/102/EÚ zo 7. novembra 2014, ktorou sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky (Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014),
- smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 176, 5.7. 2011),
- vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 162/2013 z 21. februára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 3199/93 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (Ú.v. EÚ L 49, 22.2. 2013),
- rozhodnutie Komisie (EÚ) z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/21/EÚ) (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
- smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,
- smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,
- smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1),
- smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1),
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,
- smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2006),
- smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006),
- smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29. 12. 2007),
- smernica Rady 2008/118/ES z 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1. 2009) v platnom znení,
- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 10. 2009) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008) v platnom znení,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),
- nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 2/zv. 4) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv. 1) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2008) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008) v platnom znení,
- nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009) v platnom znení,
- rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (Ú. v. EÚ L 162, 1.7. 2003).
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, EK v. Spolková republika Nemecko, [1999],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a iní, [2002],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 395/00, Distillerie Fratelli Cipriani SpA v. Ministero delle Finanze, rok 2002,
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 147/01, Weber's Wine World Handels-GmbH, Ernestine Rathgeber, Karl Schlosser, Beta-Leasing GmbH v. Abgabenberufungskommission Wien, rok 2003,
- rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C - 197/04, Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko, rok 2005,
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 96/2005, EK v. Helénska republika, [nepublikované],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 115/2005, EK v. Luxemburské veľkovojvodstvo, [nepublikované],
- rozhodnutie Súdneho dvora (druhá komora) vo veci C - 140/05, Amalia Valeško proti Zollamt Klagenfurt, rok 2006,
- rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft für Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008),
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 163/09, Repertoire Culinaire Ltd v. The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs, rok 2011.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je stanovená do 20. júla 2015. Lehota na prebratie smernice 2014/95/EÚ je stanovená do 6. decembra 2016. Lehota na prebratie smernice 2014/102/EÚ je stanovená do 20. júla 2015.
b) Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu 2013/34/EÚ je stanovená do 31. marca 2015.
Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu 2014/95/EÚ zatiaľ nebola stanovená.
Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu 2014/102/EÚ zatiaľ nebola stanovená.
c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d) Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:
- zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č. MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,
- opatrenia MF SR č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovné jednotky,
- opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,
- zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

Smernica 2014/95/EÚ bola prebratá do:
- zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
- zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
- zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/102/EÚ bola prebratá do:
- zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do:
- zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- nariadenia vlády č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu opatrenia s právom Európskej únie:
Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Dôvodová správa – osobitná časť
K článku I

K bodu 1 (§ 2 ods. 4)

V nadväznosti na transpozíciu definícií vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sú zákonom ustanovené definície podielovej účasti na účely ocenenia cenných papierov a podielov metódou vlastného imania podľa § 27. Pre podielovú účasť smernica vyžaduje aspoň 20 % podiel na základnom imaní, ktorý zakladá trvalú väzbu s účtovnou jednotkou. Účtovná jednotka má podiel s úmyslom trvalého prepojenia s účtovnou jednotkou, aby jej prinášal majetkový alebo iný prospech a tým prispel k činnosti účtovnej jednotky.

K bodu 2 (§ 2 ods. 10)

V § 2 v odseku 10 sa ustanovuje začlenenie do veľkostných skupín tých účtovných jednotiek, u ktorých sa nedá identifikovať splnenie veľkostných podmienok podľa § 2 ods. 5 až 8 zákona. Zákon doplnením priamo určuje postup účtovnej jednotky pri začlenení sa do veľkostnej skupiny, ktorý podľa ustanovení do novely zákona vyplýval len nepriamo. Účtovná jednotka, ktorá priamo nespĺňa podmienky zatriedenia sa do veľkostnej skupiny, zatriedi sa ako malá účtovná jednotka. V nadväznosti na trvanie likvidácie alebo konkurzu sa ustanovuje, že účtovná jednotka počas týchto období sa začlení do veľkostnej skupiny, v ktorej bola pred vstupom do likvidácie alebo konkurzu.

K bodu 3 (§ 3 ods. 8)

Ustanovením sa reaguje na problematické vykonávanie eliminačných operácií pre účely zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe, v prípade, ak účtovná jednotka nezostavuje individuálnu účtovnú závierku za kalendárny rok.

K bodu 4 (§ 6 ods. 4)

Zákonom sa precizujú základné pojmy ako je vymedzenie skupiny účtovných jednotiek, pre ktorú zákon naďalej používa pojem konsolidovaný celok z dôvodu zaužívania tohto pojmu v praxi a iných právnych predpisoch. Vymedzenie a obsahová náplň skupiny, materskej účtovnej jednotky ako aj dcérskej účtovnej jednotky sú prijaté v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ a taktiež podľa IFRS/EÚ. Základné povinnosti účtovnej jednotky vo vzťahu ku konsolidovanej účtovnej závierke za konsolidovaný celok (skupinu) sú obsiahnuté v § 22.

K bodu 5 (§ 9 ods. 2)

Údaje z účtovných závierok subjektov verejnej správy sú predmetom centralizácie a následne tvoria databázu údajov pre výpočet schodku a dlhu verejnej správy. Podstatným predpokladom pre centralizáciu údajov je účtovanie v jednej účtovnej sústave, a to konkrétne v sústave podvojného účtovníctva.
K bodu 7 a 8 (§ 17 ods. 5 a ods. 8)

Obsah všeobecných náležitostí uvedený v § 17 ods. 2 požaduje povinne pripojiť podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky. V priebehu roka 2014 sa zmenili vzory účtovných závierok tak, že všetky výkazy – súčasti účtovnej závierky tvoria jeden celok a nepripájajú sa k nim podpisy osobitne. Každá zostavená účtovná závierka musí byť podpísaná osobou ustanovenou v § 17 ods. 2 písm. g) zákona. Samotný deň zostavenia účtovnej závierky si určuje účtovná jednotka, vo svojich vnútorných predpisoch. Do dňa zostavenia účtovnej závierky sa zohľadňujú všetky informácie, týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému zostavuje účtovná závierka.

K bodu 9 (§ 18 ods. 4)

Predmetným ustanovením sa vymedzuje rozsah informácií poskytovaných vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky. Priebežná účtovná závierka sa zostavuje, ak povinnosť zostaviť individuálnu účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia ustanovuje osobitný predpis a zostavuje sa najmä, ak činnosť účtovnej jednotky je obmedzená, napríklad v konkurze alebo v likvidácii. V ostatných prípadoch sa priebežná účtovná závierka zostavuje, ak sa z dôvodu vecného účelu sledujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia k určitému dátumu. Navrhuje sa vykazovať údaje vo výkaze ziskov a strát za obdobie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

K bodu 11 (§ 20 ods. 2)

Nadväzne na transpozíciu kapitoly 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sa rozširuje obsah výročnej správy pre vybrané účtovné jednotky o osobitnú časť, ktorá sa zaoberá vykazovaním informácií o platbách orgánom verejnej moci.

K bodom 10 a 12 (§ 20 ods. 1 a § 20 ods. 3)

Článok 34 ods. 1 písm. b) Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ vyžaduje, aby audítor vyjadril názor, či výročná správa je v súlade s účtovnou závierkou, vyjadril názor na vybrané informácie vo výročnej správe a v prípade, ak audítor zistí na základe poznatkov o účtovnej jednotke významné nesprávnosti vo výročnej správe, musí uviesť charakter každej takejto významnej nesprávnosti.

K bodu 13 (§ 20 ods. 6)

Precizuje sa ustanovenie vo výročnej správe, podľa ktorého účtovná jednotka uvádza opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke.

K bodu 14 (§ 20 ods. 9 až 15)

V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ subjekty verejného záujmu, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov uvádzajú vo výročnej správe ďalšie nefinančné informácie, ktoré popisujú prístup účtovnej jednotky k oblastiam ako sú životné prostredie, zamestnanosť, sociálna oblasť, dodržiavanie ľudských práv, boj proti korupcii a úplatkárstvu, pre ktoré je zavedená skratka „oblasť spoločenskej zodpovednosti“. Obsahová náplň týchto informácií je prevzatá zo smernice. Účtovné jednotky, ktoré emitovali cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu budú navyše zverejňovať opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňujú vo svojich správnych, riadiacich a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov, ciele takejto politiky, spôsob akým sa vykonáva a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období. Pre konsolidovanú výročnú správu platia tieto ustanovenia primerane. Subjekt verejného záujmu môže pri uvádzaní nefinančných informácií vychádzať aj z rámca Európskej únie alebo iného medzinárodného rámca upravujúceho nefinančné informácie, pričom musí presne uviesť podľa akého postupoval. Môže ísť napríklad o schému pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), iniciatívu OSN s názvom Global Compact, hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, usmernenie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti, normu Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu ISO 26000, tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky, globálnu iniciatívu pre podávanie správ alebo iné uznávané medzinárodné rámce.

K bodu 15 (§ 20a a 20b)

V súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ čl. 41 až 46 veľké účtovné jednotky, ktoré sú obchodnou spoločnosťou a pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov zostavujú a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci. V správe osobitne uvedú platby podľa druhov a podľa štátov, ktorých hodnota je vyššia ako 100 000 €. Ak správu o platbách orgánom verejnej moci zostavuje materská účtovná jednotka a do svojej správy zahrnie aj platby za svoje dcérske účtovné jednotky, nemusia tieto jednotky zostavovať osobitnú správu.

K bodom 16 až 25 (§ 22)

V predmetnom návrhu sa transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ týkajúce sa konsolidovanej účtovnej závierky. Predmetom je prijatie povinných ustanovení smernice týkajúcich sa vymedzenia povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. V súlade s ustanoveniami smernice konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa metód stanovených podľa IFRS/EÚ. Predmetom návrhu je tiež prijatie smernicou vymedzených podmienok na oslobodenie materskej účtovnej jednotky od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky. Oslobodenie sa týka oslobodenia z dôvodu nedosahovania veľkostných podmienok ako aj oslobodenia na medzistupni skupiny.

K bodu 26 (§ 22a)

Novelizovaným znením § 22a sa upravuje rozsah typov účtovných jednotiek zahrnovaných do jednotlivých úrovní konsolidácie vo verejnej správe, a to na základe doterajších poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom zjednodušiť proces konsolidácie.
K bodu 27 (§ 22b)

Ustanovuje sa rámcový obsah výročnej správy a ustanovenia z rôznych častí doterajšieho znenia zákona o účtovníctve týkajúce sa výročných správ vo verejnej správe, sa sústreďujú do tohto ustanovenia.

K bodu 28 (§ 23a)

Dopĺňa sa povinnosť mať schválenú účtovnú závierku uloženú v registri účtovných závierok do jedného roka odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Týmto ustanovením sa transponuje čl. 30 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ.

K bodu 29 (§ 23c)

Upresňuje sa znenie § 23c ods. 5 tak, aby ak nie je dokument uložený, mohol prevádzkovateľ registra poskytnúť žiadateľovi informáciu, že požadovaný dokument nie je uložený v registri.

K bodom 30 až 35 (§ 25 ods. 1, ods. 6 a ods.8)

Pri prvotnom ocenení majetku smernica zrušila možnosť oceňovania reprodukčnou obstarávacou cenou. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ako jednu z navrhovaných foriem miesto reprodukčnej obstarávacej ceny umožňuje ocenenie reálnou hodnotou. Ako jedna z možností na ocenenie majetku reálnou hodnotou sa navrhuje ocenenie oceňovacím modelom, pričom v § 27 sa rozširuje súbor použiteľných oceňovacích modelov. Tu sa preferuje výdavkový oceňovací model, ktorý môže fungovať podobne, ako postup pri ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou. Dopĺňa sa do § 25 ods. 8, ktorý ustanovuje možnosť, aby cenné papiere a podiely určené na predaj (používa sa tiež odborný výraz krátkodobé realizovateľné cenné papiera a podiely) sa mohli prvotne a tiež ku dňu, ktorému sa zostavuje účtovná závierka oceniť reálnou hodnotou podľa § 27. V prípade, ak sa pri prvotnom ocenení nepoužije reálna hodnota, nie je možné tieto cenné papiere a podiely oceniť reálnou hodnotou ani ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (§ 27 ods. 10).

V bodoch 31 a 32 v nadväznosti na úpravu § 27 sa dávajú do súladu ustanovenia, ktoré sa odvolávajú na § 27.

V súlade s čl. 2 ods. 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sa definuje ocenenie obstarávacou cenou.

K bodu 36 (§ 27)

Na novo sa ustanovuje znenie § 27. Dôvodom je ustanoviť ocenenie reálnou hodnotou tak, aby ju bolo možné vždy získať a aby nebolo potrebné v niektorom účtovnom období oceniť jednotlivý majetok obstarávacou cenou iba z dôvodu, že reálna hodnota nie je k dispozícii. Použitie obstarávacej ceny vytváralo časový rad nekonzistentných ocenení toho istého jednotlivého majetku, keďže obstarávacia cena na rozdiel od reálnej hodnoty obsahuje okrem kúpnej ceny aj ďalšie výdavky na obstaranie jednotlivej položky majetku a vracia ocenenie do okamihu prvotného ocenenia jednotlivej majetkovej položky, čo je v rozpore s účelom precenenia majetku reálnou hodnotou ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

Predchádzajúce znenie umožňovalo použiť 10 dní starú cenu, ktorá je aproximáciou trhovej ceny ku dňu ocenenia iba v prípade, ak trh v danom čase bolo málo premenlivý.

Na ten účel sa ustanovuje používanie oceňovacích modelov vhodných na odhad reálnej hodnoty. Podľa kvality ocenenia, ktorá sa od nich očakáva sú rozdelené do dvoch úrovní, úroveň modelov využívajúcich informácie prevažne z operácií na aktívnych trhoch a úroveň modelov využívajúcich informácie prevažne z operácií na iných ako aktívnych trhoch. Podľa druhu metódy odhadu ocenenia sú rozdelené do troch tried podľa hlavného prístupu, ktorý model používa, trhového prístupu, výdavkového prístupu a príjmového prístupu. Účtovná jednotka si model môže vytvoriť sama, vychádzajúc z odbornej literatúry popisujúcej modelovanú vec, zo svojich poznatkov o modelovanej veci a zo zásad matematického modelovania, najmä z ustanovenia premenných, ktoré zásadne ovplyvňujú modelované správanie predmetného javu alebo veci a z ustanovenia miery zjednodušenia modelovanej reality v modeli, ktorá je primeraná cieľu modelu. Alebo si môže oceňovací model zakúpiť, napríklad od poradenskej firmy.

Zložitosť modelu by mala zodpovedať zložitosti majetku, ktorého ocenenie odhaduje. Napríklad pre ocenenie opcií sa používajú pomerne zložité opčné modely, ako napríklad Black-Sholes-Merton model alebo binomický model. Pre ocenenie majetku nájdeného pri inventarizácii stačí použiť jednoduchý model vytvorený na základe výdavkového prístupu. To znamená kúpnu cenu najvýhodnejšej kúpy z hľadiska oceňujúcej účtovnej jednotky (vzdialenosť k predajcovi, parametre produktu najviac sa blížiace oceňovanému produktu) upravenú o mieru opotrebenia produktu.

V prípade, že žiadny z modelov nie je vhodné použiť pre ocenenie konkrétnej položky majetku, použije sa posudok znalca.

Ďalej sa ustanovuje postup pre ocenenie podielov metódou vlastného imania v individuálnej účtovnej závierke a to s rozhodujúcim vplyvom a s podielovou účasťou.

K bodu 37 (§ 28 ods. 4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ požaduje obmedzenie doby odpisovania goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj v prípade, ak sa ich životnosť nedá spoľahlivo oceniť. V takomto prípade sa vymedzený nehmotný majetok musí odpísať do piatich rokov od obstarania.

K bodu 6, 38, 39 a 40 (§ 11 a § 38)

Výsledkom plenárneho zasadnutia Pracovnej skupiny OECD proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a III. fázy hodnotenia OECD Slovenskej republiky bolo, že po poslednej zmene § 38, kde sa pokuty za účtovníctvo znížili, prestala Slovenská republika spĺňať čl. 8 Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných transakciách a sankcie za chybné účtovníctvo nie sú účinné, primerané a odradzujúce. Nadväzne na tieto závery sa dopĺňa do zákona o účtovníctve pokuta za nevedenie účtovníctva alebo vedenie účtovníctva v rozpore s týmto zákonom, ak neexistuje možnosť dať účtovnej jednotke pokutu z celkovej vykázanej sumy majetku a súčasne sa prepracovalo znenie § 11 ods. 3 tak, aby lepšie vystihoval obsah dohovoru.

K bodu 41

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným k 1. júlu 2015 a k 1. januáru 2016.

K bodu 42

Týmto zákonom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ a smernica Rady 2014/102/EÚ.


K článku II (zákon č. 106/2004 Z. z.)

K § 9b ods. 7

V súvislosti s požiadavkou odberateľov kontrolných známok, ako aj z dôvodu efektívnejšieho postupu pri vydávaní kontrolných známok, sa navrhuje umožniť prevzatie kontrolných známok z tlačiarne aj v lehote, ktorá je dlhšia ako desať dní po dni pripísania finančných prostriedkov na bankový účet oznámený colným úradom, a to ak túto požiadavku uvedie odberateľ kontrolných známok v informačnom systéme na odber kontrolných známok a na oznamovanie údajov odberateľom kontrolných známok.


K článku III (zákon č. 289/2008 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 písm. i)

Z dôvodu legislatívnej techniky sa z § 3 ods. 2 navrhuje vypustiť písm. c), ktorým bolo upravené, že používanie elektronickej registračnej pokladnice sa nevzťahuje na tržby prijaté bezhotovostne, t. j. platby uskutočnené, napr. platobnými príkazmi v banke, prostredníctvom internetbankingu.
Vzhľadom na túto skutočnosť sa predmetná úprava navrhuje presunúť do § 2 písm. i), v ktorom sa definuje tržba.

K bodu 2 [§ 3 ods. 2 písm. c)]

Nadväzne na bod 1, v ktorom sa navrhuje doplniť, že na bezhotovostné platby sa nevzťahuje používanie elektronickej registračnej pokladnice, je potrebné túto skutočnosť z § 3 ods. 2 vypustiť.

K bodu 3 (§ 7a ods. 3)

S prihliadnutím na to, že u právnickej osoby je identifikačným údajom sídlo, navrhuje sa predmetné ustanovenie v tomto smere spresniť.

K bodu 4 (Príloha č. 3)

Ide o sprecizovanie prílohy č. 3 nadväzne na § 7 ods. 1 písm. a) štvrtý bod zákona, podľa ktorého je podnikateľ povinný uviesť v knihe elektronickej registračnej pokladnice aj daňové identifikačné číslo servisnej organizácie.


K článku IV (zákon č. 563/2009 Z. z.)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V nadväznosti na § 55 ods. 6 a 7 sa spresňuje znenie § 79 ods. 8.


K článku V (zákon č. 530/2011 Z. z.)

K § 53 ods. 7

V nadväznosti na doterajšie požiadavky odberateľov kontrolných známok, ako aj z dôvodu operatívnejšieho prístupu pri vydávaní kontrolných známok sa umožňuje prevziať kontrolné známky z tlačiarne aj v lehote, ktorá je dlhšia ako desať dní po dni pripísania finančných prostriedkov na bankový účet oznámený colným úradom, ak túto požiadavku uvedie odberateľ kontrolných známok v informačnom systéme na odber kontrolných známok a na oznamovanie údajov odberateľom kontrolných známok.


K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. júla 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15 až 37 a § 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016 a čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 18. februára 2015.



Robert F i c o, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády
a minister financií Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu