Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.04.2015 do 30.06.2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

21

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ď alej len 'návrh zákona'), predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky do legislatívneho procesu v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 9 z 8. januára 2014.

Návrh zákona sa zameriava na prijatie krokov, ktoré prispejú k transparentnosti a zvýšeniu výkonu dohľadu na trhu poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Zavádzajú sa dve meritórne zmeny; zavedenie povoľovacieho procesu pre veriteľov a zavedenie povinnosti nahliadania do registra údajov o spotrebiteľských úveroch z dôvodu posú denia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Predkladateľ návrhom zákona zavádza proces pre získanie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov. V zmysle navrhovanej úpravy sa nahradí proces zápisu do registra veriteľov povoľovacím konaní m, ktoré bude podmienené splnením viacerých zákonom uložených povinností. Povoľovací proces vykonávaný Ná rodnou bankou Slovenska je rozlíšený obmedzeným a neobmedzeným povolením závislým od objemu poskytnutých úverov. Súčasne sa zavedie licenčný proces pre iných veriteľov, ktorí poskytujú iné ako spotrebiteľské úvery, ktorých rozsah je zákonom vymedzený. Každý veriteľ bez ohľ adu na rozsah povolenia bude povinný pre získanie povolenia splniť určitý minimálny štandard podmienok stanovených zákonom, ktoré boli vybrané s ohľadom na prax a požiadavky odbornosti veriteľa.

Ïalším prospotrebiteľským krokom návrhu zá kona je zakotvenie povinnosti nahliadnutia do aspoň jedného registra údajov o spotrebiteľských úveroch, ktorý obsahuje zákonom stanovený minimálny rozsah informácií o spotrebiteľoch a údajov o spotrebiteľských úveroch. Cieľom legislatívneho zakotvenia uvedenej povinnosti je zabezpečiť zo strany veriteľov čo najpresnejšie posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ je na základe zákona povinný poskytovať po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere do aspoň jedného registra zákonom stanovené údaje. S ohľadom na povinnosť veriteľ a nahliadať do registra údajov o spotrebiteľských úveroch sa písomný súhlas so spracovaním osobných údajov nahrádza súhlasom spotrebiteľa na základe zákona.

Návrh zákona obsahuje novelizačné body, ktoré reagujú na zmeny, ktoré priamo súvisia so zavedením povoľovacieho konania a sú nevyhnutné pre plynulý prechod z registračného procesu na povoľovací proces. Nadväznou úpravou je úprava vzťahu bánk, zahraničných bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery k n ávrhu zákona v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; výkonu kontroly na základe zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; začlenenie veriteľa poskytujúceho spotrebiteľské ú very do okruhu povinných osôb podľa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súčasne prenosu kompetencií výkonu kontroly zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Národnú banku Slovenska.

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Zavedením zoznamu veriteľov sa predpokladá pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na rozpočet verejnej správy. Predpokladá sa zvýšenie administratívneho zaťaženia a spr ísnenie kvalifikačných kritérií pre žiadateľov o získanie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, čo môže mať vplyv na podnikateľské prostredie. Vo vzťahu k vplyvom týkajúcich sa zamestnanosti sa očakávajú pozitívne sociálne vplyvy v oblasti ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. apríla 2015 okrem niektorý ch ustanovení týkajúcich sa registra údajov o spotrebiteľských úveroch, ktoré nadobudnú účinnosť 30. septembra 2015.

Doložka vybraných vplyvov

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia VPK: 23.06.2014 – 01.07.2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľ ské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatiz áciu spoločnostix*Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti z ároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumá rne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

-V súčasnosti nie je možná kvantifikácia vplyvu na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Veritelia vedení v Registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a iných veritelia v podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. K 10.07.2014 272 veriteľov.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Pokuty a poplatky v rámci udelenia povolenia sú rozdielne s ohľadom na udelené obmedzené alebo neobmedzené povolenie.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

V súčasnosti nie je možná kvantifikácia.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovens kom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Návrh zavádza podmienky pre vstup veriteľov na trh poskytovania spotrebiteľsk ých úverov. Súčasne sa zavádzajú podmienky pre podnikanie veriteľov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Zvýši sa regulácia subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Predpokladá sa pozitívny vplyv v rámci zavedenia povoľovacieho konania a súčasného zavedenia dohľadu na veriteľmi Ná rodnou bankou Slovenska na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu a súčasne zvýšenie dôveryhodnosti subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. S ohľadom na zvedenie povinnosti nahliadania do elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch a zavedením systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľsk ý úver sa očakáva zlepšenie prístupu občanov ako spotrebiteľov k spotrebiteľským úverom, ktoré budú prispôsobené požiadavkám a platobnej schopnosti spotrebiteľov.Kvantifikujte: Návrh zákona je neutrálny z hľadiska vplyvov na príjmy a výdavky obyvateľstva. - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvate ľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrh zákona prispieva svojimi ná strojmi k zvýšeniu ochrany spotrebiteľov na trhu spotrebiteľských úverov. Predpokladá sa zvýšenie obozretnosti zo strany veriteľov a poskytovanie úverov, ktoré sú pre spotrebiteľa vhodné a to aj s ohľ adom na jeho schopnosť splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

neutrálny4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?-

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Roz širujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Návrh zákona zavádza tzv. zoznam veriteľov ako verejne dostupný zoznam veriteľov, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti poskytovania spotrebiteľských úverov. Zoznam bude zverejnený na webovom sídle Národnej banky Slovenska.

Úroveň I (informatívna úroveň)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktiv ít.)

Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktiv ít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadň uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

NieInfraštruktúra6.7. Roz širuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Návrh zákona zavádza nové informačné systémy; zoznam veriteľov a register údajov o spotrebiteľských úveroch.

Úlohou zoznamu veriteľov je informovať verejnosť o veriteľoch, ktorí budú mať povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov vydané Národnou bankou Slovenska.

Register údajov o spotrebiteľských úveroch bude vytvorený za účelom posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Povinnosť jeho vytvorenia sa udáva zákonom do cieľa, ale nie do spôsobu, pričom touto povinnos ťou sú viazaní veritelia, ktorí budú oprávnení poskytovať spotrebiteľské úvery v neobmedzenom rozsahu. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnos ť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.) Nie 6.10. Zabezpečuje sa technick á interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.) Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnos ť IT?

(Uve ďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uve ďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vy žaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)-Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)-

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne právo:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5. 2008) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, [2004],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 238/05, ASNEF-EQUIFAX, Servicios de Información sobre Solvencia y Crédito, SL a Administración del Estado v. Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (AUSBANC), [2006],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, [2009],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 602/10, SC Volksbank România SA v. Autoritatea Naþionalã pentru Protecþia Consumatorilor – Comisariatul Judeþean pentru Protecþia Consumatorilor Cãlãraºi (CJPC), [zatiaľ neuverejnený].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľ a určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260.

d)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

Èl. I

Prvý novelizačný článok navrhovaného zákona zahàň a hmotnoprávnu a procesnú stránku udelenia povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek (ďalej len 'spotrebiteľský úver') zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských ú veroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

K bodu 1

V rámci novelizácie zákona o spotrebiteľských úveroch sa dopĺňa predmet zákona o podmienky pre získanie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských ú verov a podmienky pre výkon činnosti veriteľa.

K bodu 2

Poznámkou pod čiarou rozširuje negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru o úver poskytnutý podľa osobitného predpisu. Ide o úver poskytovaný platobnou inštitúciou za podmienok stanovených zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Legislatívno - technická úprava v súvislosti s doplnením zákona o nové ustanovenia.

K bodu 4

Návrhom sa zavádza nová definícia iného veriteľa vykonaná v súlade so zavedením povoľovacieho konania pre iných veriteľov.

K bodu 5

Do zákona sa dopĺňa nový odsek, ktorým sa zakazuje používať služba so zvýšenou tarifou vo vzťahu k ponúkaniu, dojedná vaniu alebo sprostredkovaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zámerom je predísť situáciám, kedy skutočným obchodným zámerom nie je zabezpečenie poskytnutia spotrebiteľského úveru.

K bodu 6

Zákon ukladá spotrebiteľovi povinnosť poskytnúť veriteľovi na účely posúdenia schopnosti splácania spotrebiteľského úveru potrebné údaje. Veriteľ má povinnosť posúdiť aj na základe uvedených údajov schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V nadväznosti na uvedené sa do zákona zavádza povinnosť veriteľa, ktorý poskytuje spotrebiteľské ú very na základe povolenia v neobmedzenom rozsahu ako aj banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničných bánk nahliadať do registra údajov o spotrebiteľských úveroch (ďalej len 'register') a posudzovať posky tovanie spotrebiteľských úverov na základe získaných informácií. Za účelom splnenia zákonnej povinnosti odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský ú ver sa vytvára mechanizmus, kedy zákonom stanoveným subjektom pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude umožnené získať z registra údaje o spotrebiteľovi, ktorému má byť poskytnutý spotrebiteľ ský úver. Následne po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery na základe povolenia v neobmedzenom rozsahu banka, zahraničná banka a pobočka zahranič nej banky poskytnú zákonom vymedzený rozsah informácií do registra. Písomný súhlas spotrebiteľa so spracovaním osobných údajov nahrádza zákonným ustanovením umožňujúcim získať údaje bez s úhlasu spotrebiteľa, a tým naplniť ciele zákona.

Register zakladajú veritelia a vedie ho prevádzkovateľ ako osoba zodpovedná za spracovanie osobných údajov získaných veriteľmi od jednotlivých spotrebiteľov. Register, ktorý spĺňa zákonom ustanovené ná ležitosti bude po oznámení Národnej banke Slovenska zverejnený v zozname registrov, ktorý vedie Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle.

Register je neverejný a majú k nemu prístup iba zákonom vymedzené subjekty, a to na zákonom stanovený účel. Vzhľadom na skutočnosť, že v návrhu zákona je priamo uvedený účel spracovania osobný ch údajov v spojitosti s tým, že prístup k údajom vedených v registri bude mať iba subjekt s povolením Národnej banky Slovenska, tým je teda vytvorený mechanizmus zabraňujúci použitiu osobných ú dajov na iný ako zákonom stanovený účel.

Údaje, ktoré poskytuje a ktoré následne získava veriteľ sú zákonom vymedzené. Veriteľ nezíska z registra údaje o veriteľovi, ktorý poskytol konkrétne preverovanému spotrebiteľovi úver. Okrem zá kladných identifikačných údajov týkajúcich sa týkajúcich sa zmluvných strán, veriteľ, ktor ý poskytuje spotrebiteľské úvery na základe povolenia v neobmedzenom rozsahu ako aj banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytuje do registra nasledovné údaje: dátum poskytnutia spotrebiteľského úveru, výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru, výšku splátky a periodicitu platenia splátok spotrebiteľom na základe zmluvy o spotrebiteľskom ú vere, menu, v ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver, dlžná čiastka po splatnosti a počet dlžných splátok, dátum vzniku omeškania spotrebiteľa, dátum zániku omeškania spotrebiteľa, dobu omeš kania, počet mesiacov a dní omeškania spotrebiteľa, počet a sumu zostávajúcich splátok, dátum splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ú daj o zabezpečení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dátum zániku záväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákonom stanovené subjekty sú povinné uviesť dátum zániku z áväzkov spotrebiteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri postúpení práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa uvedie dátum postúpenia práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a identifikačné ú daje o subjekte, na ktoré boli práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpené; ak ide o právnickú osobu obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené; ak ide o fyzickú osobu alebo meno, priezvisko, rodné číslo, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené. Veriteľ ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery na základe povolenia v neobmedzenom rozsahu, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky uvedú do registra aj ďalšie údaje ak sú potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Takými údajmi môž u byť napríklad údaje o druhu záväzkového vzťahu spotrebiteľa k spotrebiteľskému úveru. Ide o určenie záväzkového vzťahu spotrebiteľa k záväzku, pričom tento záväzok môže byť hlavným, dlžníckym alebo spoludlžníckym záväzkom.

Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery na základe povolenia v neobmedzenom rozsahu, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky majú zá konnú povinnosť poskytovať údaje do registra mesačne, pričom údaje budú uchované v registri 5 rokov po zániku záväzkov spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

Prístup k údajom vedeným v registri má Národná banka Slovenska na účely dohľadu a na účely štatistické, ďalšie orgány sú oprávnené získať údaje z registra na základe pí somnej žiadosti.

Práva spotrebiteľa vo vzťahu k údajom, ktoré sú veden é v registri sa spravujú ustanoveniami zákona zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitne je upravené právo na bezplatn é poskytnutie menovitého zoznamu osôb, ktorým boli z registra poskytnuté údaje o spotrebiteľovi, ktorý žiada o uvedené údaje súčasne je zavedené právo spotrebiteľa raz ročne požiadať prevá dzkovateľa registra o bezplatný zoznamu údajov, ktoré sú vedené v príslušnom registri o ňom a jemu poskytnutých spotrebiteľských úveroch.

V prípade, ak spotrebiteľ namieta zápis údajov alebo ich správnosť, môže podať sťažnosť proti zápisu veriteľovi. Ak veriteľ sťažnosti nevyhovie má spotrebiteľ proti veriteľovi právo domáha ť sa výmazu alebo opravy údajov v registri na súde a následne opravu zabezpečí na základe rozhodnutia súdu veriteľ alebo prevádzkovateľ registra. Prevádzkovateľ registra umožní každému verite ľovi plnenie jeho povinností vyplývajúcich zo zákona na základe rovnakých podmienok. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu, ktorá spotrebiteľovi vznikla v dôsledku zápisu nesprávnych ú dajov do registra zodpovedá veriteľ a za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu do registra zodpovedá prevádzkovateľ registra.

S ohľadom na zabezpečenie postupu veriteľa sa v odsekoch 15 až 17 precizujú ustanovenia vzťahujúce sa na obozretné poskytovanie a ponúkanie spotrebiteľských úverov spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľ a a postupy veriteľa vykonané s odbornou starostlivosťou.

Za odbornú starostlivosť sa považ uje predovšetkým povinnosť poskytnutia informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posúdenie schopnosti spotrebiteľa v budúcnosti splácať poskytnutý spotrebiteľský ú ver. Veriteľ, ktorý má povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky majú zákonom uloženú povinnosti vyplývaj úcu z vymedzenia odbornej starostlivosti nazerať do registra. Nazeranie do jedného registra bude akceptované ako dostačujúce, ak počet veriteľov v danom registri bude zodpovedať minimálne dvom tretinám veriteľov vedených v zozname veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska.

K bodu 7

Legislatívno - technická úprava vzhľadom na zriadenie registra.

K bodu 8

Legislatívno - technická úprava vzhľadom na zriadenie registra.

Novelizačný bod dopĺňa register, k povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa, v prípade odmietnutia poskytnutia spotrebiteľského úveru, ak odmietnutie vyplýva z údajov získaných z uvedeného registra.

K bodu 9

Dôsledkom zavedenia povoľovacieho procesu je zrušenie súčasného registra veriteľov a následné zavedenie zoznamu veriteľov a iných veriteľov, ktorí z ískajú povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a povolenie pre iných veriteľov. Zoznamy sú ako verejné zoznamy zákonom určených informácií o veriteľoch a iných veriteľ och zverejňované na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Zoznamy sú založené na princípe formálnej publicity, ktorá vyjadruje verejnú prístupnosť údajov bez potreby preukázania právneho dô vodu. Zverejnenie informácií má výlučne deklaratórnu funkciu. Zákon vymedzuje rozsah údajov, z ktorých sa budú skladať predmetné zoznamy veriteľov. V záujme transparentnosti a lepš ej informovanosti spotrebiteľa sa v zoznamoch pri každom veriteľovi a inom veriteľovi uvedie aj aké právoplatné sankcie im boli a za aké porušenie zákona uložené podľa zákona č. 747/2004 Z . z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

K bodu 10

Zosúladenie so systematikou zákona. Nie je zadefinovaný pojem predávajúci, pričom je zachovaná aplikácia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľ a a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane spotrebiteľa').

K bodu 11

K náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa dopĺňa dátum narodenia a rodné číslo, z dôvodu, že ide o náležitosti, ktoré sú nevyhnutn é na identifikáciu spotrebiteľa a následne aj na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Súčasne sú údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere podkladom pre poskytnutie údajov do registra údajov o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 12

Doplnenie odplaty k náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadväzuje na ustanovenie odplaty podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 141/2014 Z. z. Uvedené ustanovenie bolo zavedené z požiadavky zosúladenia potreby súdov zjednodušene verifikovať uvádzanie celkovej odplaty podľa úpravy Občianskeho zákonníka.

K bodu 13

Zmena orgánu kontroly zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na orgán dohľadu, ktorým je Národná banka Slovenska. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom ú vere sa uvádza orgán zabezpečujúci dohľad, ktorým je Národná banka Slovenska.

K bodu 14

Zavedenie povinnosti uvádzania slovného spojenia spotrebiteľský úver do spotrebiteľskej zmluvy v príslušnom gramatickom tvare reaguje na potreby praxe, z ktorej vypl ýva nežiaduce konanie pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv so spotrebiteľom a ich následné obchádzanie prostredníctvom Obchodného zákonníka. S cieľom zamedziť uvedenému konaniu a tiež jednozna čnému určeniu zmluvy napr. pri výkone dohľadu sa zavádza povinnosť v názve spotrebiteľskej zmluvy uviesť slová, spotrebiteľský úver, v príslušnom gramatickom tvare. Ustanovenie má podporiť informovanosť a zvýšiť povedomie verejnosti v oblasti finančného vzdelávania.

K bodu 15

Legislatívno - technická úprava.

K bodu 16

Úprava textu s ohľadom na zavedenie povinnosti nahliadania do registra.

K bodu 17

Ak osoba v spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ neopr ávnene poskytne spotrebiteľský úver, t.j. bez povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za absolútne neplatnú. Ak vznikla spotrebiteľovi vznikla povinnos ť vrátiť finančné plnenie z dôvodu neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, osoba v spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť finančné plnenie v spl átkach v výške a lehote. Lehota nesmie byť kratšia ako tá, ktorá bola v pôvodne dojednanej, ale neplatnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súčasne však spotrebiteľ môže využiť svoje právo vrá tiť poskytnuté finančné plnenie v celej výške naraz.

K bodu 18

Špecifikácia spôsobu písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky veriteľa. K povinnosti informovať spotrebiteľa o postúpení pohľad ávky sa k povinne informovanému subjektu dopĺňa aj Národná banka Slovenska z dôvodu prebratia povinnosti výkonu dohľadu nad veriteľmi.

Porušenie oznámenia postúpenia práv sa s ohľadom na potrebu zabezpečenia informovanosti spotrebiteľa v prípade postúpenia práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a potreby sprísniť povinnos ť oznamovania postúpenia práv spotrebiteľovi sa kvalifikuje ako osobitne závažné porušenie povinnosti podľa osobitného predpisu. Potreba úpravy vyplýva z praxe, keďže v dôsledku včasného neoznámenia dochádza ku kumulácii protiprávneho stavu v podobe plnenia neoprávnenému subjektu.

K bodu 19

Povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov (ďalej len 'povolenie') udeľuje Národná banka Slovenska bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, alebo v obmedzenom rozsahu. Povolenie v obmedzenom rozsahu je limitované objemom ročne poskytnutých spotrebiteľských úverov. O povolení rozhoduje Národná banka Slovenska na základe písomnej ž iadosti po splnení zákonom predpísaných náležitosti do 3 mesiacov od jej podania. Pre poskytovanie spotrebiteľských úverov je potrebné povolenie, s výnimkou bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktoré vykonávajú uvedenú činnosť na základe bankového povolenia. Súčasne sa na banky a pobočky nevzťahujú zákonom vymedzené ustanovenia, a to s ohľadom na už udelené bankové povolenie.

Žiadosť podáva žiadateľ písomne spolu so zákonom stanovenými prílohami, ktoré sú súčasťou žiadosti Národnej banke Slovenska.

Každé povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov je viazané na osobu veriteľa a je vylúčený prechod a prevod predmetného povolenia.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu je oprávnená v rozhodnutí, ktorým sa udeľuje povolenie na základe správnej úvahy určiť podmienky ktoré musí veriteľ spĺňať pred začatím posky tovania spotrebiteľských úverov, alebo ktoré musí dodržiavať pri výkone poskytovania spotrebiteľských úverov.

Veriteľ je povinný dodržiavať zákonom stanovené podmienky počas celej doby platnosti povolenia z tohto dôvodu je ako subjekt podliehajúci dohľadu povinný informovať Národnú banku Slovenska o zmenách a skuto čnostiach, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia a mohli by mať vplyv na udelené povolenie.

Povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú, ale je možné na základe žiadosti žiadateľa o udelenie povolenia udeliť na ním stanovené obdobie.

Výkon poskytovania spotrebiteľských úverov je posudzovaný ako podnikanie podľa osobitných predpisov a súčasne sa vyžaduje zápis tohto podnikania do Obchodného registra, a to do 30 dní odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Následne je veriteľ povinný preukázať Národnej banke Slovenska do 10 dní výpis z Obchodného registra na právne účely s cieľom preukázania zákonom stanovenej povinnosti.

Vypustenie poznámok pod čiarou ako legislatívno - technická úprava.

K bodu 20

Zákon stanovuje konkrétne požiadavky na veriteľa, ktorý podáva žiadosť o povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu.

Odsek 1 ukladá žiadateľovi o povolenie na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov splniť zákon stanovené požiadavky. Žiadateľom môže byť iba právnická osoba, ktorá je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, alebo je žiadateľ za týmto účelom založí predmetné spoločnosti a zapíše sa do Obchodného registra až na základe povolenia vydaného Ná rodnou bankou Slovenska. Žiadateľ preukazuje splnenie požiadavky zákona prílohou, ktorej jej zodpovedá; k uvedenej požiadavky predkladá výpis z obchodného registra, použiteľný na právne účely, ktorý nie starší ako tri mesiace alebo ak sa jedná ešte o nezapísanú spoločnosť predkladá zakladateľskú listinu, zakladateľskú zmluvu alebo spoločenská zmluvu. Obdobne, ak je žiadateľ zapísaný v inom registri, alebo evidencií preukazuje túto skutočnosť Národnej banke Slovenska. Žiadateľ zriadi dozornú radu a je povinný splatiť peňažný vklad do základného imania vo výške 500 000 eur. Žiadate ľ je povinný predložiť doklad o pôvode peňažných vkladov vložených do základného imania a peňažných prostriedkov určených na podnikanie. Za účelom zabezpečenia odbornosti pri poskytovan í spotrebiteľských úverov sa kladú požiadavky na odbornú spôsobilosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť pre fyzické osoby žiadateľa, ktoré sú štatutárnym orgánom, prokuristom, čle nom dozornej rady a vedúcim útvaru vnútornej kontroly a vhodnosť právnickej osoby. Odbornú spôsobilosť jednotlivé osoby preukážu životopisom, osvedčenými kópiami dokladov o dosiahnutom vzdelaní a praxi. Na základe vymedzenia jednotlivých definícií prekladá žiadateľ k žiadosti výpis z registra trestov, nie starší ako 3 mesiace a u cudzinca doklad obsahujúci obdobné skutočnosti, čestné vyhlá senie o dôveryhodnosti a vhodnosti právnickej osoby.

Žiadateľ preukazuje vytvorenie systému na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a systému na poskytovanie spotrebiteľských úverov, ktoré spočívajú v predložení opisu syst ému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, t.j. predovšetkým vynaloženie odbornej starostlivosti a vytvorenie systému hodnotiacich kritérií pre individuálne posú denie platobnej schopnosti spotrebiteľa a opisu systému poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorým sa rozumie výber krokov, ktoré uskutočňuje veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.

Za účelom preukázania prehľadnosti skupiny s úzkymi vä zbami a skutočnosti, že právny poriadok, spôsob jeho uplatnenia a jeho vymáhateľnosť v štáte, na ktorého území má skupina úzke väzby, neprekáža výkonu dohľadu nad veriteľom, predkladá ž iadateľ grafické znázornenie a opis organizačnej štruktúry žiadateľa, grafické znázornenie a opis vlastníckej štruktúry žiadateľa, doklad o prehľadnosti skupiny z úzkymi väzbami. Veriteľ predklad á obchodný plán svojej činnosti na prvé tri účtovné roky.

Veriteľ musí mať existenciu sídla alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Súčasne predkladá návrh reklamačného poriadku a program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa zá kona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Veriteľ s povolením na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov je povinný zachovať výšku základného imania po celú dobu výkonu poskytovania spotrebiteľských úverov.

Podľa odseku 6 je veriteľ s licenciou na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov povinný zriadiť systém vnútornej kontroly a útvar s vedúceho útvaru vnútornej kontroly.

Ak zákon ukladá predloženie ž iadosti, ide o predloženie žiadosti spolu s prílohami, ktoré sú jej imanentnou súčasťou.

V prípade právoplatného rozhodnutia súdu, s ohľadom na zákonom vymedzený predmet konania, ktorý sa týka bezúhonnosti veriteľa, súd také rozhodnutie oznámi Národnej banke Slovenska.

§ 20b upravuje podmienky a prílohy žiadosti veriteľa, ktorý žiada o udelenie povolenia na obmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov. Podmienky pre dané povolenie sa líšia od povolenia na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov v zákonom uloženej výške základného imania a požiadavkách a im zodpovedajúcich prílohách. Osobitne je vymedzená úprava pre právnickú a osobitne pre fyzickú osobu žiadateľa.

V prípade povolenia na obmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov veriteľ nesmie prekročiť počas 12 kalendárnych mesiacov od začiatku poskytovania spotrebiteľských úverov hranicu objemu poskytnutý ch spotrebiteľských úverov. Horná hranica je stanovená na 10 000 eur. Opätovne musí veriteľ za každých nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov dodržiavať zákonom stanovenú hornú hranicu objemu poskytnut ých spotrebiteľských úverov. Napríklad, ak začne veriteľ na základe udeleného povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery 15. júla 2015, začiatok sa v zmysle zákona bude určovať od 1. augusta 2015 v r ámci sledovaného obdobia 12 mesiacov. Ak veriteľ túto hranicu prekročí má možnosť podať žiadosť o povolenie na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov, alebo ukončiť svoju činnosť . Po prekročení mu zo zákona zaniká povolenie, a teda nemôže vykonávať činnosť podľa tohto zákona a uzatvárať nové spotrebiteľské zmluvy.

V § 20c sú taxatívne vymedzené okolnosti kedy povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov zanikne ex offo alebo je odobrané Národnou bankou Slovenska zo zákona alebo na základe správnej úvahy Ná rodnej banky Slovenska.

Povolenie zaniká dňom splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti, alebo zrušenia spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka, dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu alebo dňom prá voplatnosti rozhodnutia o zastavení konkurzného konania alebo zrušení konkurzu na majetok veriteľa, dňom vrátenia povolenia Národnej banke Slovenska a ako následok nesplnenia povinnosti predloženia právoplatné ho rozhodnutia na zápis povolenia do obchodného registra registrovému súdu, prekročením objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a nepodaním žiadosti o neobmedzenú licenciu a v prípade, ak má veriteľ povolenie na obmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov, povolenie zanikne udelením povolenia na neobmedzené poskytovanie spotrebiteľských úverov.

Národná banka Slovenska má vo svojej kompetencií odobrať povolenie na základe jej správnej úvahy, ak pri podaní žiadosti o povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov uviedol veriteľ neúplné ú daje. Uvedené zahàňajú aj údaje uvedené v prílohách, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o povolenie. Každému veriteľovi, ktorý nezačne vykonávať svoju činnosť v zá konom určenej lehote 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti získaného povolenia má Národná banka Slovenska možnosť odobrať povolenie. V prípade odobratia povolenia z dôvodu nevykonávania č innosti 12 mesiacov odo dňa udelenia povolenia sa preukazuje výkon činnosti na základe uzatvorených zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. V prípade závažných zmien, ktoré by mali vplyv na udelenie po volenia, odoberie Národná banka Slovenska povolenie. Príkladom môže byť napríklad právoplatné rozhodnutie o spáchaní trestného činu, na základe ktorého veriteľ nespĺňa podmienku bezú honnosti. Uvedená možnosť odobratia povolenia vyplýva z povinnosti veriteľa dodržiavať podmienky pre získanie povolenia, po celý čas výkonu činností podľa tohto zákona. Národná banka Slovenska môž e veriteľovi odobrať povolenie aj keď opakovane alebo závažne porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo zákonom č. 747/2004 Z. z. alebo zákonom č. 250/2007 Z. z.. Marenie výkonu dohľadu je upravené v § 23 a zákone č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dôvody, kedy Národná banka Slovenska odoberie povolenie sú v pr ípade, ak veriteľ získal povolenie na základe nepravdivých údajov, ak sankcie uložené týmto zákonom alebo zákonom č. 747/2004 Z. z. neviedli veriteľa k náprave a v prípade, že veriteľ poruší rozhodnutie súdu alebo orgánu dohľadu.

Zánik a odobratie zverejní Národná banka Slovenska vo Vestníku Národnej banky Slovenska a na svojom webovom sídle.

O každej zmene, ktorá súvisí s povolením a podmienkami pre výkon činností veriteľa je veriteľ povinný informovať Národnú banku Slovenska.

Z dôvodu zachovania informovanosti a zamedzeniu nežiaducich krokov na finančnom trhu sa zavádza predchádzajúci súhlas na vykonanie zmien a úkonov súvisiacich s organizáciou a činnosťou veriteľa. Konkrétne sa predchádzajúci súhlas týka zmien u veriteľa, ktorý je právnickou osobou u osôb štatutárneho orgánu, členov dozornej rady veriteľa, prokuristu, vedúceho organizačnej zložky a osoby zodpovednej za vnútornú kontrolu; na vrátenie povolenia a na zrušenie veriteľa, ktorý je právnickou osobou z iného dôvodu, t.j. zrušenie a likvidácia spoloč nosti. Súčasne je osoba, ktorá sa rozhodne nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť u veriteľa povinná podať žiadosť o predchádzajúci súhlas pri nadobudnutí kvalifikovanej účasti. Žiadosť o predchádzajúci súhlas sa podáva písomne Národnej banke Slovenska. Úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas sa musí vykonať najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu.

Úkon, ktorý bol uskutočnený bez potrebného predchádzajúceho súhlasu, je relatívne neplatný, ako aj úkon, vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu, ktorý bol získaný na základe nepravdivý ch údajov.

Za účelom zabezpečenia prehľadnosti a výkonu dohľadu Národnej banky Slovenska sa zavádza povinná písomná evidencia zmlúv a zmluvných dokumentov pod ľa § 20e týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, po dobu 5 piatich rokov po zániku zmlúv.

Veriteľ má povinnosť viesť osobitne evidenciu na účel preukázania pôvodu finančných prostriedkov a osobitne viesť účtovníctvo pre oblasť poskytovania spotrebiteľských úverov.

K bodu 21

Znenie ustanovenia je rozšírené o poskytnuté úvery s cieľom lepšieho zabezpečenia informovanosti orgánu dohľadu; Národnej banky Slovenska.

K bodu 22

Vzhľadom na novú úpravu udeľovania povolení Ná rodnou bankou Slovenska bude výkon dohľadu vykonávať Národná banka Slovenska. V rámci rozšírenia jej kompetencií v uvedenej oblasti bude tiež ukladať sankcie, a to v prípade ak zistí nedodrž anie podmienok pre získanie povolenia, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených veriteľovi, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení zákona, pr ávne záväzných aktov Európskej únie vzťahujúcich sa na výkon poskytovania spotrebiteľských úveroch, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahuj ú na poskytnutie spotrebiteľských úverov, môže Národná banka Slovenska s ohľadom na okolnosti závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov udeliť taxatívne vymedzené sankcie. S ohľadom na peňažné sankcie udeľuje pokutu individuálne pri fyzickej osobe do 7 000 eur, pri právnickej osobe do 70 000 a pri opakovanom nedostatku týkajúceho sa okolností, pre ktoré už bola uložená sankcia, teda pre opakované nedostatky má možnosť Národná banka uložiť pokutu pri fyzickej osobe do 70 000 a právnickej osobe až do 140 000 eur .

Z výkonu dohľadu podľa § 23 sú vyňaté banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky.

Všetky opatrenia, pokuty a sankcie možno ukladať súbežne. Opakovane, v prípade ak veriteľ neodstráni nedostatky v stanovenej lehote, alebo opätovne dôjde k ich porušeniu.

Národná banka za účelom preverovania nedostatkov v poskytovaní spotrebiteľských úverov je oprávnené prerokovať nedostatky v činnosti veriteľa. Veriteľ za týmto účelom poskytne Ná rodnej banke Slovenska súčinnosť.

K bodu 23

Legislatívno - technická úprava.

K bodu 24

Z dôvodu zavedenia povoľovacieho konania pre veriteľov a potreby zabezpečenia úplného presunu kompetencií zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Národnú banku Slovenska, vznikla potreba úpravy aj tzv. iných veriteľov.

Iným veriteľom je právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje zákonom vymedzené úvery alebo pôžičky. Keďže uvedené úvery alebo pôžičky nie sú spotrebiteľský mi úvermi, ale sú úvermi, ktoré sú poskytované spotrebiteľom vzišla potreba ich regulácie prostredníctvom udeľovania povolení a výkonu dohľadu Národnou bankou Slovenska. Získanie povolenia je viazané na splnenie podmienok, ktorým zodpovedajú príslušné prílohy. Iným veriteľom môže byť iba právnická osoba, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou so splaten ým základným imaním najmenej 100 000 eur. Zákon ustanovuje, ktoré ustanovenia sa vzťahujú na iných veriteľov a tiež ustanovenia, ktoré sa majú použiť primerane. Príkladom sú ustanovenia zá niku povolenia, v rámci ktorých nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa prekročenia objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov veriteľom.

K bodu 25

Zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2015. Prechodné ustanovenia upravujú vzťah k zákonu, účinnému do 31. marca 2015.

Vzhľadom na zmenu zápisu do registra na povoľovacie konanie vedené Národnou bankou Slovenska je vytvorené prechodné obdobie, v rámci ktorého sa veriteľ a iný veriteľ podľa doterajšieho znenia zákona môž e rozhodnúť, či budú vykonávať svoju činnosť naďalej, alebo ju ukončia.

Zákon umožňuje veriteľovi a inému veriteľovi podľa zákona účinného do 31. marca 2015, poskytovať spotrebiteľské úvery do 31. augusta 2015. Ak chce veriteľ a iný veriteľ bez prerušenia svojej č innosti pokračovať v poskytovaní spotrebiteľských úverov musia podať žiadosť najneskôr do 31. mája 2015, a to s ohľadom na zákonom stanovené prechodné obdobie a lehotu Národnej banky Slovenska pre vydanie povolenia.

Iným veriteľom, ktorí sú fyzické osoby bude k 31. augustu 2015 zo zákona zrušený zápis v registra veriteľov.

Prevádzkovateľ registra postupuje postupom, kedy poskytuje zákonom vymedzenému okruhu veriteľov údaje z registra bez súhlasu spotrebiteľa po 30. septembri 2015, pričom ide iba o údaje, ktoré boli poskytnuté do registra na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených po 30. septembri 2015.

Spotrebiteľské zmluvy uzatvorené podľa zákona účinného do 31. marca 2015 sú spotrebiteľskými zmluvami podľa navrhovaného znenia zákona.

Register veriteľov bude zverejnený do 31. augusta 2015 na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Ak si veriteľ, ktorý poskytoval spotrebiteľské úvery k 1. aprílu 2015 podľa predpisu účinné ho do 31. marca 2015 nepodá žiadosť o povolenie, bude mu zo zákona zrušený jeho zápis v registri k 31. augustu 2015.

Keďže výkon dohľadu preberá Národná banka Slovenska od orgánu kontroly, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia, výkon kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie začatý a neskončený pred 1. septembrom bude realizovať podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 nad veriteľmi, ktorí nemajú vydané povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov udeleného Národnou bankou Slovenska.

Zákon upravuje prechodné ustanovenia vo vzťahu k požiadavkám na dosiahnuté vzdelanie a prax veriteľa.

Èl. II

Banky, pobočky zahraničných bánk a zahraničné banky, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitného zákona o bankách sú veriteľmi v zmysle návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na ich osobitnú úpravu sú vylúčené z povoľovacieho konania a ďalších ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Èl. III

Zabezpečenie presunu kompetencií zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na Národnú banku Slovenska sa realizuje vypustením písm. i) a j) z § 2 zákona č . 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prechod kompetencií bude realizovaný v úzkej spolupráci dotknutý ch subjektov Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska.

Èl. IV

Z dôvodu zavedenia povinnosti veriteľa ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa zavádza do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizá ciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov veriteľ ako povinná osoba.

Èl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. apríla 2015 okrem čl. I. § 7 ods. 3 až 14 a ods. 16 písm. b) časť vety za bodkočiarkou, ktoré nadobudnú úč innosť 30. septembra 2015. Uvedeným ustanovením sa posúva účinnosť registra z dôvodu vytvorenia časového priestoru na vytvorenie podmienok pre správne fungovanie registra a plnenie povinností jednotlivých veriteľov.

Schválené vlá dou Slovenskej republiky dňa 1. októbra 2014.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je vypracovaný z vlastnej iniciatívy Ministerstva financií Slovenskej republiky a vychádza z programového vyhlásenia Slovenskej republiky.

V čl. I sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Zámerom tohto návrhu je pokračovať v

- konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií,

- koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom, a to hlavne definovaním okruhu daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen leg álnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na zneužívanie zahrnovania do základu dane osobnej spotreby daňovníka, resp. jej časti v neprimeranej výške.

Navrhované úpravy sú zamerané na

1.Konsolidáciu verejných financií

·zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je:

- rozšírenie počtu odpisových skupí n zo 4 na 6; zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov,

- limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 EUR ,

- redukcia možnosti použitia zrýchlenej metó dy odpisovania len pre 2. a 3. odpisovú skupinu, t.j. len na výrobné technológie,

- zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu; aj tento majetok sa bude odpisovať rovnomerne (§ 27) alebo zrý chlene (§ 28),

·zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné),

·transferové oceňovanie – rozšírenie aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby.

2.Posilňovanie právnej istoty a daňovej spravodlivosti

·spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi vo forme nepeňažného plnenia; zamestnávateľ má možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, t. j. ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom (nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľ nav ýši aj o výšku sociálneho a zdravotného poistenia tak, aby daň a odvody boli zrazené a odvedené v rovnakej výške ako z peňažných príjmov),

·vyňatie náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby,

·zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností;

·zjednodušenie výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb,

·u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj

- úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do v ýdavkov na obstaranie nehnuteľnosti,

-úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve,

·zadefinovanie primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávan ý majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov; v tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov.

3.Podpora podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný v ýskum a vývoj

·podpora podnikateľských subjektov vykonávajúcich výskumu a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane, a to vo výške

-25 % zo skutočne vynaložených nákladov na výskum a vý voj,

-25 % zo mzdových nákladov zamestnancov – novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl v roku ich prijatia do zamestnania,

-25 % z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.

V Èl. II a III. sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov. Novela zákona o účtovníctve je zameraná na vylepšenie funkcionality Registra účtovných závierok a jej cieľom je znížiť počet nesprávnych a neúplných podaní. Prináša legislat ívny základ na rozdelenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké, tak ako to požaduje nová smernica. Návrh zákona ustanovuje prevádzkovateľa registra a prenáša na neho časť úloh sprá vcu registra. Ïalšie navrhované zmeny umožnia finančnej správe a daňovým úradom lepšie kontrolovať dokumenty na vstupe a operatívnejšie reagovať na chybné doručenia a rozširuje sa počet miest, kde účtovné jednotky môžu požiadať o kópiu uloženého dokumentu alebo jeho časti o jednotné kontaktné miesta.

V Èl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu novely zákona je úprava jeho znenia v ustanovení, v ktorom sa stanovuje percentuálny podiel obcí na vý nose dane z príjmu fyzických osôb, ako aj doplnenie nového ustanovenia, v ktorom sa jasne stanovuje termín, kedy sa uvedená zmena prvýkrát použije. Uvedená úprava podielu obcí vyplynula z rokovaní medzi vládou a zá stupcami obcí v rámci procesu prípravy rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.

V Èl. V, VI a VII sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na neho zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľ och zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice navrhuje zavedenie novej formy registrač nej pokladnice, a to virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bezplatne prístupná podnikateľom. Ïalej sa navrhuje rozšíriť zoznam služieb, na ktor é sa bude vzťahovať povinnosť používania elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice. Cieľom týchto zmien je zabrániť kráteniu prijatých tržieb pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb, a tým dosiahnuť vyšší výber daní. Zároveň sa navrhuje, aby certifikáciu elektronick ých registračných pokladníc nevykonávali podnikateľské subjekty, ale Colný úrad Bratislava, ktorý túto činnosť bude poskytovať bezodplatne. Pre daňové úrady a colné úrady sa navrhuje ustanoviť možnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu, ak existuje dôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname.

V Èl. VIII sa dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaným legislatívnym návrhom sa upravuje postup orgá nu dozoru pri osvedčovaní číselnej lotérie s názvom 'Eurojackpot', čím sa umožní národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať novú štátnu číselnú lotériu. V súčasnosti sa t áto lotéria prevádzkuje vo viacerých krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a tým umožňuje vytváranie výhernej istiny zloženej z prostriedkov zúčastnených lotériových sp oločností. Rozšírenie ponuky služieb v tejto oblasti bude mať priamy pozitívny dopad na verejné financie formou zvýšenia príjmov z odvodu z prevádzkovania tejto hry, ktorými sa v zmysle zákona o hazardný ch hrách zabezpečuje vykonávanie všeobecne prospešných služieb, najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana a obnova kultúrnych hodn ôt, podpora umeleckej tvorby a kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu, tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva.

Návrh zákona ako celok má pozitívny vplyv na štátny rozpoč et, má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, nemá environmentálny vplyv ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona v čl. II a III má nepatrný vplyv na rozdelenie rozpočtu verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?X X3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

X4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na rozpoč et verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom0265 270297 223296 886Štátny rozpočet 0207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa0207 843216 180215 970Obce058 89376 881 77 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa001 0411 242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000 VÚC0000 Sociálna poisťovňa0 000zdravotné poisťovne0 000

Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Príjmy verejnej správy celkom031 168502 031306 540Štátny rozpočet 0-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa0-26 259420 988225 624Obce058 893 76 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556Sociálna poisťovňa0010411242zdravotné poisťovne00 440525Výdavky verejnej správy celkom600000Štátny rozpočet 600000 - Všeobecná pokladničná správa600000Obce0000VÚC0000Sociálna poisťovňa0000Zdravotné poisťovne 00002.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-600265 270297 223296 886z toho vplyv na ŠR-600207 843216 180215 970 - Všeobecná pokladničná správa-600207 843216 180215 970Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 6811 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-265 270-297 223-296 886* úspora má znamienko (-)

Financovanie (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)2014201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)-60031 168502 031306 540z toho vplyv na ŠR-600-26 259420 988225 624 - Všeobecná pokladničná správa-600-26 259420 988225 624Obce058 89376 88177 593VÚC0-1 4662 681 1 556z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu001 0411 242z toho vplyv na zdravotné poisťovne00440525financovanie zabezpečené v rozpočte0000ostatné zdroje financovania0 000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *600-31 168-502 031-306 540* úspora má znamienko (-)

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.

D.Ponechanie zrýchlenej metódy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

E.Zjednotenie odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančné ho prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojen é obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku.

I.Zmena spôsobu zahrnovania paušálnej náhrady nákladov spojený ch s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

J.Zavedenie nového typu daňového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktor í vykonávajú výskum a vývoj.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

L.Možnosť uplatnenia úhrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a iných poplatkov súvisiacich s hypoteká rnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovní k platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré majú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registra čnej pokladnici.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spolo čností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO z 65,4 % na 68,5 %

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Legislatívne zmeny bude implementovať Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné (rozšírenie základne pre výpočet dane z príjmov)

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá pozitívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 264,7 mil. eur v roku 2015, 297,2 mil. eur v roku 2016 a vo výške 296,9 mil. eur v roku 2017.

Kvantifikácia príjmov

A.Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu zamestnancov.

Zavedenie možnosti brutácie nepeňažného príjmu a skutočnosti, že uvedená možnosť zvyšuje náklady práce zamestnávate ľov MF SR nepredpokladá dodatočný vplyv uvedeného opatrenia na daňové príjmy VS.

B.Zavedenie novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Kvantifikácia vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivý ch odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní (CBT corporate tax ranking, Oxford University). Dodatočným predpokladom je podiel administratívnych budov na celkovom počte budov v rámci odpisovej skupiny s dobou odpisovania do 20 rokov. Odhadovaný vplyv zavedenia novej 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov predstavuje približne 70 mil. eur.

C.Zavedenie limitovanej vstupnej ceny pre osobné automobily vo výške 48 000 eur v nadväznosti na výšku základu dane.Vyčíslenie vplyvu je založené na údajoch o distribúcii automobilov využívan ých na podnikateľské účely za rok 2012 podľa ich ceny. Podľa uvedených údajov tvorí podiel automobilov s obstarávacou cenou vyššou než 48 000 eur 12,5% z celkového počtu automobilov používaný ch na podnikateľské účely. Vplyv limitovania vstupnej ceny an uvedenej úrovni sa odhaduje vo výške približne 2,5 mil. eur.

D.Ponechanie zrýchlenej metó dy odpisovania iba pre 2. a novú 3. odpisovú skupinu.

Kvantifikácia je založen á na rozdieloch medzi technikou rovnomerného a zrýchleného odpisovania, pri nastavení parametrov podľa novely zákona. Výpočet vychádza z ročných údajov ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitá lu (odpisoch), indexovaných pre roky 2015 - 2017. Rozdelenie celkovej úrovne odpisov do jednotlivých odpisových skupín je založené na údajoch medzinárodných porovnaní a expertnom odhade MF SR. MF SR odhaduje akruá lny vplyv uvedeného opatrenia vo výške 29 mil. eur v prvom roku.

E.Zjednotenie odpisovania hmotn ého majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Kvantifikácia je založená na rozdieloch medzi spô sobom odpisovania formou finančného prenájmu a štandardnými formami odpisovania, pri prijatí dodatočných predpokladov o podiele leasingového odpisovania. Výpočet využíva ročné údaje ŠÚ SR o spotrebe fixného kapitálu (odpisoch), indexovanej pre roky 2015 – 2017. Zjednotenie odpisovania je spojené s odhadovaným pozitívnym vplyvom na verejné financie vo výške 18 mil. eur.

F.Zmena zahrnovania členského príspevku vyplývajúceho z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platite ľa - 5 % zo ZD maximálne do výšky 30 000 eur.

Kvantifikácia vychádza z individuálnych daňový ch priznaní za rok 2012 s využitím údajov o základe dane a výnosoch jednotlivých daňovníkov. Vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje na úrovni 1 mil. eur.

G.Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné).

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných individu álnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012. Využíva údaje o výške úrokov z úverov a pôžičiek pri transakciách zahraničných závislých osôb a údaje o EBITDA (zisku p red uplatnením daní, odpisov a úrokov) z individuálnych výkazov ziskov a strát. Na základe týchto predpokladov sa očakáva pozitívny vplyv zavedenia pravidiel nízkej kapitalizácie vo výške približ ne 63 mil. eur v roku 2015.

H.Zavedenie povinnosti zahrnutia neodpočítanej DPH u daňovníka, ktorý uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom do vstupnej ceny hmotné ho a nehmotného majetku.

Výpočet je založený na využití individuálnych daňových priznaní DPH za rok 2013, konkrétne údajov o podiele outputov firiem podliehajúcich DPH na celkovom outpute. Podiel odpisov v rámci jednotlivých odpisov ých skupín bol stanovený expertným odhadom s využitím údajov medzinárodného porovnania odpisových skupín. Pozitívny vplyv uvedeného opatrenia sa odhaduje v roku 2015 približne na úrovni 40 mil. eur.

I.Zmena spôsobu zahrnovania pau šálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvnej pokuty, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania do základu dane.

Kvantifikácia vychádza z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2012 o zaplatených pokutách a penále. Odhadovaný pozitívny vplyv uvedeného opatrenia je na ú rovni 9 mil. eur.

J.Zavedenie nového typu daň ového zvýhodnenia pre daňovníkov, ktorí vykonávajú výskum a vývoj.

Výpočet je založený na súčasnej ú rovni uplatňovania domácich výdavkov na výskum a vývoj indexovanej do rokov 2015 - 2017 na základe dostupných údajov Eurostatu za Slovenskú republiku. Zavedenie daňového zvýhodnenie je spojené s odhadovaným v ýpadkom daňových príjmov vo výške 24 mil. eur.

K.Úprava valorizácie daňového bonusu.

Vplyv zosúladenia valorizácie daňového bonusu s nezdaniteľnou časťou základu dane bol kvantifikovaný na základe údajov o vekovom rozložení populácie zverejňovanej Eurostatom a údajmi o zamestnanosti publikovanými ŠÚ SR. Administratívne zjednoduš enie uplatňovania jednej sumy daňového bonusu počas celého zdaňovacieho obdobia je spojené s pozitívnym vplyvom na úrovni 2 mil. eur.

L.Možnosť uplatnenia ú hrady za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom druž stve a iných poplatkov súvisiacich s hypotekárnym alebo stavebným úverom za daňové výdavky.

Kvantifikácia možnosti uplatnia úhrady za prevod č lenských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve za daňové výdavky vychádzala z údajov ŠÚ SR o Sčítaní obyvateľov, domov a bytov na základe ktorej bol identifikovaný poč et družstevných bytov. Následne z údajov vybraných bytových družstiev bol identifikovaný poplatok za prevod členských práv a počet ročne odkúpených, resp. prevedených družstevných bytov a ná sledne aplikovaný na celkový počet družstevných bytov. Uvedené úprava zákona je spojená s marginálnym negatívnym vplyvom na úrovni 0,1 mil. eur.

M.Úprava výpočtu preddavkov na daň fyzickej osoby tak, aby daňovník platil preddavky na daň len z príjmov podľa § 5 a 6 zákona, ktoré maj ú charakter pravidelne vykonávanej činnosti.

Pri kvantifikácií úpravy výpoč tu preddavkov sa vychádzalo z posledne dostupných údajov individuálnych daňových priznaní fyzických osôb typu B a ich indexácie na súčasnú úroveň. Uvedená zmena platenia preddavkov nemá vplyv na akru álny výnos dane.

N.Rozšírenie povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici.

Kvantifikácia vplyvu rozšírenia povinnosti používať ERP na výnos DPH a DPPO vychádza z nasledujúcich predpokladov:

·Zavedenie ERP v jednotlivých odvetviach prispeje k zníženiu daňovej medzery na DPH o 10% (Sektorová daňová medzera bola odhadnutá IFP v spolupráci s MMF)

·V prípade vybraných sektorov s menším počtom transakcií a vyššími sumami napr. slu žby architektov, sa očakáva zníženie daňovej medzery o 5%. Nižší odhad vychádza aj z predpokladu, že užívatelia služieb týchto sektorov nebudú mať povinnosť predkladať pokladničný doklad (alebo potvrdenie o zaplatení) v prípade administratívnych úkonov spojených s dodanou službou (napr. stavebné povolenie)

·Dodatočný prínos na DPPO vychádza z odhadu z očakávaných výnosov na DPH. Odhadnutý bol ako násobok podielu DPPO na DPH a očakávaného výnosu na DPH zo zavedenia ERP

·V prípade zavedenia ERP pre ambulantných všeobecných lekárov, špecialistov, zubá rov sa vychádzalo z rozdielov reportovaných relevantnými ambulanciami a výdavkami domácností na tieto služby. Za zdravotné služby bol v roku 2011 rozdiel medzi výdavkami domácností (podľa ŠÚ SR) a priznan ými tržbami relevantných ambulancií (podľa údajov Ministerstva zdravotníctva) približne 214 mil. eur.

Odhadovaný pozitívny vplyv z rozšírenia povinnosti vedenia evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici sa za predpokladu celoročnej účinnosti odhaduje na ú rovni 72 mil. eur.

O.Zavedenie zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom.

Kvantifikácia vplyvu vychádza z údajov farmaceutických spoločností o peňažnom a nepeňažnom plnení za roky 2011 – 2013 so zohľadnením skutočnosti č asti oslobodených príjmov (registračný poplatok pri vzdelávaní a pod.). Na základe týchto údajov MF SR odhaduje pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške približne 5 mil. eur.

P.Úprava podielu obcí na výnose DPFO

Kvantifikácia vplyvu vychádza z odhadu daňových príjmov schválených Výborom pre daňové prognózy, kde sa v roku 2015 predpokladal podiel obcí na výnose DPFO vo v ýške 65,4 %, ktorý bol následne prepočítaný na úroveň 68,5 %. Uvedená úprava nemá vplyv na akruálny výnos daní verejnej správy, ovplyvňuje len štruktúru daňových príjmov v prospech obcí na úkor štátneho rozpočtu. Zvýšenie podielu prinesie obciam dodatočné hotovostné príjmy v roku 2015 na úrovni 63 mil. eur.

Q.Udelenie individuálnej licencie číselnej lotérii Eurojackpot

Kvantifikácia vychádza z predpokladu, že vklady do novej atraktívnejšej hry na základe realizovaného prieskumu budú na úrovni 0,26 mil. eur za týždeň . Predpoklad zmeny atraktívnosti iných hier v prospech Eurojackpotu je zvolený na základe údajov o vývoji vkladov za roky 2013 a 2014, kedy došlo v 43. Týždni roku 2013 k zvýšeniu atraktívnosti lotérie Euromili óny. Od 43. týždňa roku 2013 až po súčasnosť bolo v porovnaní s obdobím prvých 42 týždňov roka 2013 zaznamenané zvýšenie priemerného vkladu do Euromiliónov. V rovnakom období však doš lo k zníženiu priemerných vkladov do ostatných lotériových hier. Èistý pozitívny vplyv zmien v atraktivite Euromiliónov na základe týchto údajov bol v danom období len na úrovni cca 30% zvýšený ch vkladov do Euromiliónov. Uvedené percento sa použilo aj na určenie zmeny atraktívnosti iných hier po zavedení Eurojackpotu. Spustenie lotérie sa očakáva v priebehu roka 2015.

Kvantifikácia výdavkov

V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov boli kvantifikované náklady na zapracovanie nových a novelizovaných dokumentov podávaných elektronicky a písomne v dotknutých informačných systé moch. Odhad finančných vplyvov na jednotlivé IS FS SR v roku 2014 predstavuje spolu 0,6 mil. eur.

Nepatrné zníženie výdavkov a príjmov v kapitole MF SR vznikne zavedením možnosti vydávania opisov dokladov z Registra účtovných závierok na Jednotných kontaktných miestach. V rovnakej miere nastane zvýš enie výdavkov a príjmov v kapitole MV SR na okresných úradoch, ktoré budú Jednotnými kontaktnými miestami.

Kvantifikácia príjmov

Štátny rozpočet (VPS) – príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95) 201520162017100Daňové príjmy207 437215 322215 081110Dane z prí jmov a kapitálového majetku172 428168 643168 402111Daň z príjmov fyzickej osoby-50 871-71 564-71 359112Daň z príjmov prá vnickej osoby218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚC - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (ESA95) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy01 0411 242150Poistné01 0411 242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA95) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy264 864296 365295 997110Dane z príjmov a kapitálového majetku229 855248 205247 551111Daň z príjmov fyzickej osoby6 5567 9987 790112Daň z príjmov právnických osôb218 094233 267232 821113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby35 00946 67946 679131Daň z pridanej hodnoty35 00946 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008Odvody z hazardných hier406858889

Štátny rozpočet (VPS) - príjmy (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (cash) 201520162017100Daňové príjmy-26 665420 130224 735110Dane z príjmov a kapitálového majetku-58 757373 451178 056111Daň z príjmov fyzickej osoby-63 962-65 780-71 140112Daň z príjmov právnickej osoby0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679200 Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Rozpočet obcí - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet obcí (cash) 201520162017100Daňové prí jmy58 89376 88177 593110Dane z prí jmov a kapitálového majetku58 89376 88177 593 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby58 89376 88177 593

Rozpočet VÚ C - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet VÚC (cash) 201520162017100Daňové prí jmy-1 4662 6811 556110Dane z prí jmov a kapitálového majetku-1 4662 6811 556 111003Daň z prí jmov fyzickej osoby-1 4662 6811 556

Rozpočet Sociálnej poisťovne - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy010411242150Poistné010411242151-153, 155-158Sociá lne poistenie01 0411 242

Rozpočet zdravotných poisťovní - príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní (cash) 201520162017100Daňové a odvodové príjmy0440525150Poistné0440525154Zdravotné poistenie0440525

Rozpočet verejnej správy - (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash) 201520162017100Daňové príjmy30 762501 173305 651110Dane z príjmov a kapitálové ho majetku-1 330453 013257 205111Daň z príjmov fyzickej osoby-6 53513 7828 009112Daň z príjmov právnických osôb0432 291242 256113Daň z príjmov vyberaná zrážkou 5 2056 9406 940130Dane za tovary a služby32 09246 67946 679131Daň z pridanej hodnoty32 09246 67946 679150Poistné014811767151-153, 155-158Sociálne poistenie010411242154Zdravotné poistenie0440525200Nedaňové príjmy406858889292 008 Odvody z hazardných hier406858889

Kvantifikácia výdavkov

Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)Vplyv na štátny rozpočet (ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)20152016 2017700Kapitálové v ýdavky000710Obstar ávanie kapitálových aktív000

Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis. eur)(cash = ESA95)2014201520162017700Kapitálové v ýdavky600000710Obstarávanie kapitá lových aktív (kapitola MF SR)600000

Vplyv na zamestnanosť

Navrhované opatrenia nemajú vplyv na zamestnanosť vo verejnej spr áve.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona o dani z príjmov budú ovplyvnení:

·Zamestnávatelia - všetci

·SZÈO – všetky

·Právnické osoby – všetky

Návrhom zákona o používaní registračnej o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú:

·ovplyvnené podnikateľské subjekty, na ktoré sa od účinnosti zákona bude vzťahovať povinnosť používať virtu álnu registračnú pokladnicu, resp. elektronickú registračnú pokladnicu - počet týchto subjektov nie je možné odhadnúť, pretože niektorí podnikatelia už dnes na báze dobrovoľnosti elektronické registračné pokladnice používajú.

·pozitívne ovplyvnení výrobcovia, dovozcovia alebo distribútori elektronických registračných pokladníc z dô vodu, že Colný úrad Bratislava, ktorý bude vykonávať certifikáciu, bude túto činnosť vykonávať bezodplatne.

Návrhom zákona o účtovníctve budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú kritérium pre malý podnik (97% vrátane mikro účtovných jednotiek).

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Návrh zákona o dani z príjmov predpokladá tieto dopady:

·Daňové zaťaženie sa zníži v dôsledku zavedenia nového typu daňové ho zvýhodnenia, ktoré spočíva v odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane, tzv. super odpočet.

·Daňové zaťaženie PO a SZÈO sa zvýši v dôsledku:

-spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov v prípade výdavkov sú visiacich s používaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom,

-použitia metódy zrýchleného odpisovania iba na 2 a 3 odpisovú skupinu,

-zavedením pravidiel nízkej kapitalizácie,

-obmedzenia uplatňovania odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

Návrh zákona o používaní elektronickej registrač nej pokladnice predpokladá tieto dopady:

·Zavedením používania virtuálnej registračnej pokladnice bude mať pozitívny prínos pre:

-výkon kontrol vykonávaných zamestnancami finančnej správy, t. j. s prihliadnutím na on-line prepojenie so systémami finančnej správy sa výkon kontrol uľahčí a zjednoduš í, čím sa dosiahne vyšší počet odhalených podvodov,

-podnikateľské prostredie, pretože umožňuje prehľadnejšiu evidenciu a zároveň používanie virtuálnej registračnej pokladnice pri taxatívne vymenovaných službách je poskytované zo strany štátu bezplatne, a preto jej obstaranie a používanie bude efektívnejšie.

-zákazníkov, ktorí pri platbách dostanú od podnikateľov relevantné pokladničné doklady, ktoré budú môcť uplatniť aj v rámci národnej bločkovej lotérie.

·Pre podnikateľov vzniknú náklady:

-na obstaranie koncového zariadenia,

-z potreby pripojenia na internet,

-na zakúpenie elektronickej registračnej pokladnice.

·Celkový počet podnikateľov na ktorých sa bude vzťahovať povinnosť používať registračnú pokladnicu nie je možné určiť, pretože niektorí podnikatelia sú u ž koncovými zariadeniami, pripojením na internet resp. aj elektronickými registračnými pokladnicami vybavení.

·Z dôvodu, že na trhu sú k dispozícii rôzne typy registračných pokladníc, počítačov, tlačiarní v r ôznych cenových reláciách a nedá sa odhadnúť aký typ v akej cene si podnikateľ vyberie, nie je možné určiť ani celkový rozsah finančných nákladov na tieto elektronické zariadenia.

Návrh zákona o účtovníctve bude mať pozitívny vplyv z dôvodu zníženia administratívnych nákladov súvisiacich s rozsahom vykazovaných údajov v poznámkach pre malé podniky.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Očakáva sa zvýšenie administratívnej náročnosti daňovníka v dôsledku spresnenia definície daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných výdavkov, ako napr. pri:

-zavedení pravidiel ní zkej kapitalizácie,

-použití princípov transferového oceňovania aj na tuzemských závislých osôb

-uplatňovaní odpisov z osobných automobilov zo vstupnou cenou 48 000 eur a viac

-zdaňovaní peňažných a nepeňažných plnení poskytovaných lekárom a poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Okrem vplyvov uvedených v bodoch 3.2 a 3.3 sa neočakávajú ďalšie vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov.

Vo vzťahu k zavedeniu používania virtuálnej registračnej pokladnice nie je možné výšku administratívnych nákladov odhadnúť.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Snahou je koncepčný a systematický boj proti daňovým podvodom, konsolidácia verejných financií a definovanie tých daňových a nedaňových výdavkov, ktoré sú zdrojom nielen legálnej daňovej optimalizácie, ale aj priestorom na jej zneužívanie prostredníctvom zahrnovania výdavkov do základu dane v neprimeranej výške, resp. prostredníctvom zahrnovania časti osobnej spotreby daňovníkov do základu dane.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociá lnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Návrh zákona bude mať:

- pozitívny vplyv na nižšie uvedené skupiny domácností, resp. jednotlivcov, fyzických osôb v prípade dosiahnutia pr íjmu z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti je možné uplatniť do daňových výdavkov:

- úhradu za prevod členských práv a povinností spojených v členstvom v bytovom družstve

- úroky z hypotekárneho alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti,

-negatívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti so zdanením náhrady nemajetkovej újmy vyplácanej podľa Občianskeho zákonníkaKvantifikujte:

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

·Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnený ch predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľstvo v súvislosti s možnosťou uplatnenia obstarávacej ceny zásob potravín bezodplatne odovzdaných Potravinovej banke Slovenska, čím sa zabezpečuje potravinová pomoc najodkázanejším skupinám obyvateľstva. 4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv na rodovú rovnosť.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ? Návrh zákona bude mať pozitívn y vplyv na občanov mladších ako 26 rokov veku, ktorý ukončili príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako 2 rokmi v súvislosti s možnosťou odpoč tu výdavkov na výskum a vývoj.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Eur ópskej únie:

Primárne prá vo:

-čl. 4 ods. 2 písm. a), čl. 50, čl. 110 až 112, čl. 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoloč enstve - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dc érskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich spr ávach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29. 6. 2013).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania kapitálu ( Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa č inností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),

-smernica Rady 1986/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Rady 1991/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 5/zv. 4) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 17/zv. 2) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných z ávierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9. 6. 2006), v platnom znení,

-smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finanč nej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 318, 17. 11. 2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES z 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhé ho odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 258, 1. 1 0. 2009) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29) v platnom znení,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22.júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 13/ zv.20) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 43/2000, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, Európska komisia v. Belgické kr áľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaďki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 306/1999, Banque internationale pour l'Afrique occidentale SA (BIAO) v. Finanzamt für Großunternehmen in Hamburg, [2003],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 182/2000, Lutz GmbH a in í, [2002],

-rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci C - 275/1997, DE + ES Bauunternehmung GmbH v. Finanzamt Bergheim, [1999],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 272/1997, Euró pska komisia v. Spolková republika Nemecko, [1999],

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 374/06 z 13. decembra 2007 BATIG Gesellschaft fü r Beteiligungen mbH proti Hauptzollamt Bielefeld (Ú.v. EÚ C 51, 23.2.2008).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2013/34/EÚ je do 20. júla 2015.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2013/34/EÚ stanovená do 31. marca 2015.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej ú nie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2013/34/EÚ bola prebratá do:

-zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovn íctve v znení neskorších predpisov,

-opatrenia MF SR z 14. decembra 2005 č. MF/22933/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určený ch z účtovnej závierky na zverejnenie pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne v znení neskorších predpisov

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorý m sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18008/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/15464/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní , označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre mikro účtovné jednotky,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 31. marca 2003 č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej zá vierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov,

-ná vrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16232/2014 -74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č.MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej úč tovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatren í v znení neskorších predpisov,

-návrh u opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/18007/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/25835/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadan í a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch úč tovania pre podielové fondy, dôchodkové fondy a doplnkové dôchodkové fondy v znení neskorších predpisov,

-návrhu opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16228/2014-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cenn ými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č . 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,

-zákona č . 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 98/34/ES bola prebratá do zá kona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do nariadenia vlády č. 453/2002 Z.z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Èl. I návrhu zákona (novela zákona č. 595/2003 Z.z.) so smernicami, ktoré sa týkajú oblasti daní je úplne zlučiteľný.

Èl. III návrhu zákona (novela zákona č. 431/2002 Z.z.) so smernicou 2013/34/EÚ je čiastočne zlučiteľný, s ostatnými smernicami z oblasti účtovníctva je ú plne zlučiteľný.

Èl. V návrhu zákona (novela zákona č. 289/2008 Z.z.) so smernicou 98/34/ES je úplne zlučiteľný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR.

Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 37 a 87 - § 2 písm. i), § 19 ods. 2 písm. t) a príloha č. 6

Podľa navrhovaných úprav v ustanovení § 2 písm. i) zákona sa spresňuje definícia daňového výdavku o primeranosť výšky uplatňovaných vý davkov v prípade výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý má charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, k dosiahnutým zdaniteľným príjmom. Majetok, ktorého sa to týka je vymedzen ý v navrhovanej prílohe č. 6 k zákonu. Ide o taký majetok, ako napr. kosačky, televízory, prístroje pre domácnosť (napr. mikrovlnné rúry), nábytok. Položkou 18 – Ostatné nezaradené sa rozumie majetok, ktorý sa využíva aj na osobnú potrebu a nie je uvedený pod niektorou z predchádzajúcich položiek, napr. autosedačky a pod. V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dop ĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. Podľ a tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňova ť len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom.

Výdavky na prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla nekráti na výšku 80 % podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancovi k dispozícií motorové vozidlo aj na s úkromné účely, pričom takto daný nepeňažný príjem formou poskytnutia motorového vozidla zdaňuje podľa § 5 ods. 3 písm. a).

Zároveň stále platí základná zásada pre mož nosť uplatnenia daňového výdavku podľa § 2 zákona a to, že môže ísť len o majetok a s ním súvisiace výdavky, ktorý skutočne daňovníkovi slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udrž anie zdaniteľných príjmov.

Príklad 1:

Daňovník (právnická osoba) v januári v roku 2015 obstará fotoaparát v hodnote 4 000 eur, ktorý používa aj na osobné potreby. Podľa navrhovanej úpravy výdavky na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku uvedeného v prílohe č. 6 mož no uplatniť najviac do výšky 80 %. Fotoaparát patrí do 1 odpisovej skupiny, a zároveň je zaradený do zoznamu majetku (príloha č. 6), pri ktorom sa posudzujú všetky súvisiace výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. t), a preto ročný daňový odpis sa vypočíta nasledovne:

4 000 / 4 x 80 % = 800 eur

Tabuľka (v eur):

rokúčtovný/daňový odpiskrátenie daňový ch odpisov podľa §19 ods. 2 písm. t)úprava základu dane podľa §17 ods. 220151 00080020020161 00080020020171 000800 20020181 000800 200spolu4 0003200800

K bodu 2 - § 2 písm. j) a k)

Navrhovaná zmena je vykonaná v nadväznosti na zmenu účtovania nevýznamných súm výnosov a nákladov, ak ide o každoročne sa opakujúce plnenia, o ktor ých sa už neúčtuje na účtoch časového rozlíšenia, ale ktoré sa zahàňajú priamo do nákladov alebo výnosov daného účtovného obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

K bodom 3 a 4 - § 2 písm. s) druhý až piaty bod

Úprava sa navrhuje v nadväznosti na zmenu spôsobu uplatňovania daňových odpisov podľa § 27 a § 28 zákona, pričom dôjde k zjednoteniu podmienok odpisovania hmotného majetku, bez oh ľadu na spôsob jeho obstarania. Rovnako bude postupovať aj nový nájomca, ak bol na neho postúpený predmet finančného prenájmu (akoby ho kúpil), to znamená, že hmotný majetok obstaraný na základe finančn ého prenájmu u tohto nového nájomcu musí splniť podmienku doby trvania nájmu minimálne 60 % doby odpisovania. Na základe splnenia podmienky doby trvania nájmu nový nájomca zaradí predmet finančného prená jmu ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej v § 26 zákona. Osobitne sa ustanovuje doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba v závislosti od toho, v ktorej odpisovej skupine je zaradená táto budova alebo stavba ako aj doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova.

K bodu 5 - § 3 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6 - § 4 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 43 ods. 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 7, 32, 75 až 77 a 87 - § 5 ods. 3 písm. d), § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod, § 35 ods. 3 písm. a) a ods. 6, § 39 ods. 2 písm. f) a príloha č. 7

Poskytovanie zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávate ľom nad rámec dohodnutej mzdy prispieva k významnej motivácii zamestnancov k lepším výkonom, k ich spokojnosti s pracovnými podmienkami u zamestnávateľa a k posilneniu pozitívneho vzťahu zamestnanca k zamestn ávateľovi. Zamestnanecké benefity vždy predstavujú pre zamestnanca peňažné alebo nepeňažné plnenie. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie (napr. wellness poukážky, pobytový zá jazd, náklady na bývanie, školné pre dieťa), pri výpočte jeho zdaniteľnej mzdy má možnosť postupovať dvoma spôsobmi.

1. metóda

Bez navyšovania nepeňažného príjmu – zamestnávateľ postupuje spôsobom ako v prípade pe ňažného plnenia; nepeňažné plnenie predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona a je súčasťou zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec ako aj o nezdaniteľnú časť základu dane na daň ovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) zákona], upravené v ustanovení § 35 zákona. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej č asti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima.

Pri použití tejto metódy sumy zrazené na poistné do zdravotnej poisťovne (ZP) a sumy zrazené na poistné a povinné príspevky do Sociálnej poisťovne (SP) a tiež preddavok na daň ako súčasť mzdových n ákladov zamestnávateľa platí zamestnanec sám, t. j. čistý nepeňažný príjem zamestnanca je v tomto prípade nižší, ako je cena poskytovaného zamestnaneckého benefitu.

Príklad 2:

Zamestnávateľ poskytne svojmu zamestnancovi zájazd v hodnote 2 400 eur. Zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej činnosti.

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných prí spevkov na SP za zamestnanca (zjednoduš ene)

13,4 % z 2 400 = 321,60 eur

Výpočet preddavku na daň19 % x (2 400 – 321,60) = 394,89 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň 2 400 – 321,60 – 394,89 = 1 683,51 eura

Výpočet poistného na ZP a poistného a povinných príspevkov na SP za zamestnávateľa (zjednoduš ene)

35,2 % z 2 400 = 844,80 eur

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 + 844,80 = 3 244,80 eura

2. metóda

S využitím navýšenia nepeňažného plnenia – nepeňažné plnenie, ktoré predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona), zamestnávateľ:

a)najprv navýši o preddavok na daň, o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov (§ 35 zákona). Takto navýšené nepeňažné plnenie (NNP) je súčasťou úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

b)pri výpočte zdaniteľnej mzdy týmto spôsobom je zamestnávateľ povinný odviesť za zamestnanca sumy, ktoré je povinný platiť zamestnanec [§ 35 ods. 1 písm. a) zákona] a tiež preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zúčtovanej a vyplatenej zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaň ovacie obdobie.

Takto navýšené nepeňažné plnenie spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti tvorí vymeriavací základ zamestnávateľa, z ktorého je zamestnávateľ povinný odviesť poistné a povinné príspevky. Ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona.

Progresivita v zdaňovaní podľa § 35 ods. 2 zákona sa uplatní rovnako aj v prípade výpočtu navýšeného nepeňažného prí jmu zamestnanca; preddavok na daň je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8-n ásobku platného životného minima.

Na účely výpočtu navýšenia nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zákona zamestnávateľ najprv vypočí ta sumu plnenia (P) rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona] podľa prílohy č. 7 zákona, ktorej prekročenie bude znamenať uplatnenie progresie vo výpočte preddavkov na daň, nasledovne:

P = 1/12 zo sumy 176,8-ná sobku PŽM x (1 - SD1)

kde

P je plnenie rozhodujú ce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvé ho bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

PŽM je životné minimum platné k 1.1. príslušné ho zdaňovacieho obdobia.

a)176,8-násobok PŽM je hraničná hodnota, prekročením ktorej sa sadzba dane zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 zákona zvyšuje z 19 % na 25 %,

b)1/12 zo sumy 176,8-násobku životného minima platného k 1.1.2015 je 2 918,53 eura

(35 022,31 / 12) = 2 918,53 eura,

c)pre rok 2015 je suma plnenia (P) rovná 2 364,0093.

Ak poskytnutý nepeňažný príjem je v sume nižšej alebo rovnej ako 2 364,0093, potom navýšené nepeňažné plnenie (NNP) z tohto príjmu, ktoré tvorí zá klad dane, je hodnota nižšia alebo rovná 2 918,53 eur a pri výpočte NNP sa použije sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona (19 %).

Ak zamestnávateľ poskytne nepeňažný príjem zamestnancovi vo vyššej sume ako 2 364,0093, potom na účely výpočtu NNP z tohto príjmu musí časť príjmu v sume 2 364,00 navýšiť o 19 % a zvyš nú časť príjmu v sume rozdielu nepeňažného príjmu a hodnoty plnenia (2 364,0093) z titulu daňovej progresie navýšiť o 25 %, t.j. sadzbou dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona.

1. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je rovná alebo nižšia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažné ho plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = NP / (1 - SD1)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znen í neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

2. Ak suma nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi je vyššia ako vypočítaná suma plnenia (P), potom suma navýšeného nepeňažného plnenia (NNP) sa vypočíta nasledovne:

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

kde

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

P je plnenie rozhodujúce na uplatnenie sadzby dane [§ 15 písm. a) zákona],

NP je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi,

SD1 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) prvého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

SD2 je sadzba dane podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona vyjadrená desatinným číslom,

Nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (ÈNP) zamestnávateľ navýši o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov [§ 35 ods. 1 pí sm. a) zákona] nasledovným spôsobom:

NNP = ÈNP / (1 - PP)

kde

NNP je navýšené nepeňažné plnenie,

ÈNP je nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň,

PP je úhrn sadzieb pre platenie povinného poistného plateného zamestnancom podľa osobitných predpisov (zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) vyjadrený desatinným číslom.

Príklad 3:

Ak cena zájazdu, ktorý poskytne zamestnávateľ svojmu zamestnancovi je 2 400 eur a zamestnanec nemá v danom mesiaci iný príjem zo závislej č innosti, pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP nasledovným spôsobom:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51)pri uplatnení daňovej progresie]

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

NNP je zdaniteľným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zároveň tvorí vymeriavací základ pre platenie odvodov do SP a ZP

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 3 425,53 = 459,02 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 =554,5207

(ÈZD = 3 425,53 – 459,02 = 2 966,51 eur) 25 % x 47,98 (2 966,51–2 918,53)=11,995

preddavok na daň = 566,51 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 425,53 – 459,02 – 566,51 = 2 400,00 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodu šene)

35,2 % z 3 425,53 = 1 205,78 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2 400 +459,02 + 566,51 +1 205,78 = 4 631,31 eura

Príklad 4:

Zamestnanec má v ľubovoľnom mesiaci roku 2015 peňažný príjem 1 000 eur a cena zájazdu, ktorý mu poskytne zamestnávateľ je 2 400 eur.

V prvom rade zamestnávateľ pri uplatnení metódy s využitím navýšenia nepeňažného plnenia zamestnávateľ vypočíta NNP:

P = 1/12 zo sumy 176,8-násobku PŽM x (1 - SD1)

P = 2 918,53 x 0,81 = 2 364,0093

ÈNP = P / (1 - SD1) + (NP – P) / (1 – SD2)

ÈNP = 2 364,0093 / 0,81 + (2 400 – 2 364,0093) / 0,75

ÈNP = 2 918,53 + 47,9876 = 2 966,5176 [nepeňažné plnenie čiastočne navýšené o preddavok na daň (566,51) pri uplatnení daňovej progresie]

S ohľadom na existenciu maximálneho vymeriavacieho základu pri výpočte sumy navýšenia o povinné poistné na ZP a SP je možné ÈNP navýšiť o povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec, najviac do sumy poistného z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia (v roku 2015 je to 4 120 eur, t.j. suma povinného poistného, ktoré je povinný plati ť zamestnanec z maximálneho vymeriavacieho základu v roku 2015 je 552,08 eur)

NNP = ÈNP / (1 - PP)

NNP= 2 966,5176 / 0,866 = 3 425,53995381 = 3 425,53 eur (zaokrúhľovanie § 47 ods.1 zákona)

Je zrejmé, že súčet NNP (3 425,53) a peňažného príjmu (1 000) presiahol maximálny vymeriavací základ (4 120), z toho dôvodu na účely v ýpočtu NNP je možné navýšiť ÈNP o povinné poistné len v sume 418,08 eur (rozdiel poistného z max. VZ 552,08 eur – poistné z peňažné ho príjmu 134,00 eur.)

NPP = 2 966,5176 + 418,08 = 3 384,59 eur (zaokr úhľovanie § 47 ods.1 zákona)

úhrn dosiahnutých príjmov = 1 000,00 + 3 384,59 = 4 384,59 eura

vymeriavací základ = 4 120 eur

Výpočet povinného poistného na ZP a SP za zamestnanca (zjednodušene)

13,4 % z 4 120,00 = 552,08 eura

Výpočet preddavkov na daň 19 % x 2 918,53 = 554,5207

(ÈZD = 4 384,59 – 552,08 = 3 832,51 eur) 25 % x 913,98 (3832,51–2918,53) = 228,495

preddavok na daň = 783,01 eura

Nepeňažné plnenie po zrazení povinného poistného a príspevkov a preddavkov na daň

3 384,59 – 418,08 – 566,51 = 2 400,00 eura

Èistý netto peňažný príjem1 000 – (783,01 – 566,51) – 134 = 649,50 eura

Výpočet povinného poistného na ZP a povinného poistného a príspevkov na SP

za zamestnávateľa (zjednodušene)

35,2 % z 4 120 = 1 450,24 eura

Celkové náklady zamestnávateľa 2400 + 418,08 + 566,51 +1000 +1 450,24 = 5 834,83 eura

Pri metódach 1 a 2 sa neuvažovalo o uplatňovaní nezdaniteľných častí na daňovníka.

Sadzba pre platenie povinného poistného zamestnancom bude použitá v závislosti od zaradenia a kategó rie poistenca podľa osobitných predpisov (napr. bude zohľadnené zdravotné postihnutie zamestnanca, kategória študenta, dôchodcu, pravidelnosť príjmu...).

Navýšenie nepeňažného príjmu sa nebude vzťahovať na nepeňažný príjem zamestnanca za poskytnutie motorového vozidla na služobné a súkromné účely [§ 5 ods. 3 písm. a) zákona], na nepeňažné plnenie poskytnuté od býval ého zamestnávateľa poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovàšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo prá vo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) zákona] a na odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) zákona].

Z dôvodu právnej istoty je podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmeho bodu daňovým výdavkom aj vypočítaná suma navýšenia o povinné poistn é zrazené zamestnancovi a odvedené zamestnávateľom za zamestnanca z poskytnutého nepeňažného plnenia [§ 5 ods. 3 písm. d) zákona] a vypočítaná suma navýšenia o preddavky na daň z tohto nepeňažného plnenia. V tejto súvislosti sa doplnil aj § 35 ods. 6 zákona. Sumu navýšeného nepeňažného plnenia je zamestnávateľ povinný viesť na mzdovom liste zamestnanca podľa § 39 ods. 2 písm. f) bod 2.

K bodom 8 a 39 - § 6 ods. 9 a § 19 ods. 3 písm. i)

Podľa navrhovanej úpravy sa vypúšťa možnosť zahrnovania uhradenia poistného a príspevkov spoločnosťou v.o.s. za svojich spoloční kov alebo k.s. za svojich komplementárov do daňových výdavkov. Uvedená úprava je vykonaná z dôvodu, že spoločníci v.o.s. a komplementári k.s. sú považovaní na účely zákona za daňovníkov dosahuj úcich príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, ktorí majú možnosť uplatnenia týchto výdavkov, ak si ich sami preukázateľne zaplatia a súvisia s ich dosahovanými príjmami podľa § 6 ods. 1 zákona.

K bodom 9, 11, 14, 16, 28, 50, 81, 82 a 84 - § 8 ods. 1 písm. l), ods. 3 pí sm. c) a ods. 13, § 9 ods. 2 písm. y), § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o), ods. 17 a 18 a § 49a ods. 3

Navrhovaná úprava mení spôsob zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotn íckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby.

V § 8 ods. 1 písm. l) zákona sa z dôvodu právnej istoty dopĺňa medzi osoby, od ktorých plynú peňažné a nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotní ckemu pracovníkovi aj farmaceutická spoločnosť. Zároveň sa zavádza aj legislatívna skratka 'držiteľ' pre vymedzený okruh osôb, od ktorých sa predmetné plnenia budú zdaňovať osobitným spôsobom.

Podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 zákona sa mení spôsob zdaňovania predmetných plnení zrážkovou daňou, pričom ak ide

-o peňažné plnenia - tieto bude zdaňovať sám držiteľ, ktorý ich vyplatil,

-o nepeňažné plnenie - tieto bude zdaňovať sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, ktorý ho od držiteľa prijal.

Spôsob zdanenia uvedených pr íjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pričom v súlade s navrhovanou úpravou v § 43 z ákona, ak pôjde

-o peňažné plnenie, platiteľom dane je dr žiteľ, ktorý pri zrazení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 zákona,

-o nepeňažné plnenie, platiteľom dane je príjemca nepeňažné ho plnenia, ktorý postupuje podľa navrhovaného znenia § 43 ods. 17 zákona, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijat é a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive, ktoré vydá FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani a ďalšie údaje uvedené v tomto návrhu zákona.

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie alebo poskytuje nepeňažné plnenia oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu navrhnutom v zákone.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

Zákon naďalej neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľn ého príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumá ciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť sprá vcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchý lky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľný ch podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na té my z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preuká zanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Tieto budú zdaňované v rámci vykonávania č innosti daňovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú a dosahujú z neho príjmy. Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania priamo poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti, zdravotníckemu pracovníkovi aj keď je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti [§ 8 ods. 1 písm. l)] alebo lekárovi dosahujúceho príjmy z vykonávania samostatnej zdravotní ckej praxe [§ 6 ods. 1 písm. c)], tieto je možné znížiť o výdavky platené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania.

Od dane sú oslobodené všetky plnenia, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi priamo súvisiace s ich sústavným vzdelávaním podľ a § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách. Takýmito oslobodenými plneniami je napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom predn áškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí ako je povinné sústavné vzdelávanie podľ a osobitného predpisu je zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 zákona.

K bodu 10 a 15 - § 8 ods. 1 písm. n) a § 9 ods. 2 písm. i)

Navrhovanou úpravou sa náhrada nemajetkovej ujmy vyplácaná pod ľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude považovať za zdaniteľný príjem podľa § 8 zákona. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba, ktorej je v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K bodu 12 - § 8 ods. 5 písm. f)

Od 1.1.2015 sa podľa navrhovaného znenia pri príjme z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, za preukázateľne vynaložený vý davok na obstaranie tejto nehnuteľnosti považuje aj úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve podľa písmena f) prvého bodu. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺ ňa písmeno f) o druhý bod, podľa ktorého je možnosť uplatnenia výdavkov k príjmom z prevodu nehnuteľnosti aj o úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnute ľnosti okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Uvedená mož nosť uplatnenia výdavkov je len pre hypotekárne úvery a stavebné úvery, a to z dôvodu, že len pri týchto formách úverov je možné preukázať súvislosť s predávanou nehnuteľnosťou.

K bodu 13 - § 8 ods. 7

Z dôvodu právnej istoty sa v ustanovení spresňuje možnosť odpočítania výdavkov pri príjmoch z prevodu podielov na spoločnosti s ručení m obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo členského práva družstva, ktoré boli nadobudnuté dedením alebo darovaním, a to výdavku vo výške reprodukčnej obstarávacej ceny určenej podľa § 25 zá kona zistenej v čase nadobudnutia tohto majetku darom alebo dedením.

K bodu 17 - § 16 ods. 1 písm. c)

Od 1. 1. 2015 je príjem plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo služieb predmetom dane na území Slovenskej republiky, len ak sú tieto služ by poskytované na našom území.

K bodu 18 - § 17 ods. 3 písm. g)

Z dôvodu problémov v aplikačnej praxi sa doterajšie ustanovenie § 17 ods. 3 písm. g) zákona nahrádza novým znením, ktoré upravuje zahrnovanie tzv. zmaren ých investícií do základu dane. Tieto sa nebudú zahrnovať do základu dane jednorazovo v súlade s ich zaúčtovaním na účte ostatných nákladov na hospodársku činnosť, ale rovnomerne poč as 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác a trvalom zastavení prác účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona. Ak k zrušeniu prác a trvalému zastaveniu prác prišlo z dôvodu škody, postupuje sa v súlade s § 19 ods. 3 písm. d) a g) zákona.

K bodom 19, 20 a 21 - § 17 ods. 5 a 6, § 18,

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa doterajšie pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahovali len na zahraničné závislé osoby, rozširujú aj na tuzemské závislé osoby. Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny a s tým súvisiaca dokumentácia uplatňovaná medzi zahraničnými závislými osobami, sa použijú aj v prípade úpravy z ákladu dane tuzemských závislých osôb. Zároveň je umožnená aj korešpondujúca úprava správcom dane nielen voči zahraničným závislým osobám, ale aj voči tuzemským závislým osobám.

K bodom 22 a 23 - § 17 ods. 8 písm. a) a c) ods. 12 písm. b) a c)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vykonanú v nadväznosti na zrušenie možnosti odpisu pohľadávok v menovitej hodnote nepresahujúcej sumu 332 eur.

K bodu 25 – poznámka pod čiarou k odkazu 78

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 24, 26 a 43 - § 17 ods. 13 a 19 a § 19 ods. 4

Doterajšie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 17 ods. 19 zákona, ktoré obmedzovali zahrnovanie určitých nákladov do základu dane až po zaplatení sa zjednotili do nov ého znenia § 17 ods. 19 zákona.

V prípade kompenzačných platieb vyplácaných podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a výdavkov na nájomné, sa podmienka zaplatenia vzťahuje na dlžníka.

Podmienka zaplatenia sa rozširuje aj na náklady na marketingové a iné štúdie a náklady na prieskum trhu a zároveň sa ustanovuje, že tieto náklady sa po splnení podmienky zaplatenia zahrnujú do zá kladu dane rovnomerne počas obdobia 36 mesiacov od ich zaplatenia.

Podmienka zaplatenia ostáva aj naďalej v prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie vrátane odmeny (provízie) za obchodné zastupovanie, pričom sa zavádza obmedzenie ich zahrnovania do základu dane do výš ky 10 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Uvedené sa nebude vzťahovať na vybrané finančné inštitúcie a subjekty kolektívneho investovania.

V § 17 ods. 19 písm. e) sa jednoznačne ustanovuje, že ak ide o platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) zákona, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považ uje za daňový výdavok až po zaplatení. Súčasne, ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona. V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaň ovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Podmienka zaplatenia sa bude sledovať aj pri zahrnovaní výdavkov (nákladov) na poradenské a právne služby.

V prípade výdavkov na získanie noriem a certifikátov [písm. g)] sa tieto budú zahrnovať do základu dane počas doby ich platnosti. V prípade, že certifikát alebo norma bude mať platnosť dlhš iu ako 36 mesiacov, tieto náklady sa zahrnú do základu dane rovnomerne počas doby 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli zaplatené.

K bodu 27 - § 17 ods. 24

Úprava súvisí so zjednotením odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Ustanovenie odseku 24 písm. a) ukladá daňovníkovi, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu povinnosť upraviť základ dane pri predčasnom ukončení finančného prenájmu len o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou, ktorá je súčasťou výsledku hospodárenia a daňovou zostatkovou cenou, ktorú možno zahrnúť do základu dane. Rovnako sa postupuje aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona. Ustanovenie odseku 24 písm. b) obsahuje úpravu základu dane v prípade skončenia tzv. operatívneho ná jmu a následnej kúpy predtým prenajímanej veci za kúpnu cenu nižšiu ako jej daňová zostatková cena. V tomto prípade sa základ dane zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a výškou odpisov, ktor é by mohol uplatniť vlastník – prenajímateľ počas doby trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 zákona.

K bodu 29 - § 17 ods. 33

Toto ustanovenie sa rozdelilo do dvoch písmen, pričom znenie písmena a) nie je vecne zmenené v porovnaní so znením § 17 ods. 33 zákona úč innom do 31. 12. 2014. V § 17 ods. 33 písm. b) zákona sa ustanovuje úprava základu dane v prípade tzv. spätného prenájmu majetku. Výnos z predaja majetku, ktorý sa následne nadobúda zmluvou o finančnom prená jme a účtovaný na účet výnosov budúcich období je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o ňom účtuje. Následné zúčtovanie výnosov budúcich období poč as dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane už nezahàňa.

K bodu 30 - § 17 ods. 34 až 36

K odseku 34 - Ak ide o uplatňovanie odpisov z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produkcie 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, zav ádza sa obmedzenie ich zahrnovania do základu dane. Toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaň ovacom období z týchto osobných automobilov. Ak vykázaný základ dane je nižší ako úhrn limitovaných odpisov z týchto osobných automobilov, základ dane sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom skutoč ne uplatnených daňových odpisov a úhrnom ročných odpisov (resp. pomerných častí ročných odpisov) vypočítaných z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur. Ak vykázaný základ dane je vyšší ako ú hrn limitovaných odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, úprava základu dane sa nevykoná. Takáto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa, ktorý vozidlá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac poskytuje na operatívny prenájom.

Príklad 5:

Daňovník v januári v roku 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000 eur. Podľa navrhovanej úpravy sa základ dane neupraví o rozdiel medzi skutočne uplatnených daňových odpisov a odpisov z limitovanej vstupnej ceny, ak daňovník vykáže základ dane aspoň vo výške odpisu z limitovanej vstupnej ceny (12 000 eur).

Tabuľka (v eur):

rokZDskutočne uplatnený daňový odpis z OC

(60 000 / 4)odpis z LVC

(48 000 / 4)ak ZD

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu