Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.01.2018 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady  č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.

V súvislosti s používaním virtuálnej registračnej pokladnice sa navrhuje detailnejšie zadefinovať  virtuálnu registračnú pokladnicu tak, aby interpretácia bola jednoznačná a neumožňovala iný výklad. Účelom takto precizovaného ustanovenia je jednoznačne ustanoviť, akým spôsobom a prostredníctvom akých aplikácií je možné prihlásenie do virtuálnej registračnej pokladnice.  

V záujme zabezpečiť elimináciu krátenia prijatých tržieb a dosiahnuť vyššiu ochranu a bezpečnosť, či už pri výrobe pokladníc a aj pri ich používaní sa predkladaným návrhom zákona navrhujú úpravy vyplývajúce z praxe. Ide o zmeny týkajúce sa certifikácie elektronických registračných pokladníc, postupu servisných organizácií pri ukončení prevádzky pokladníc, upravujú sa niektoré ustanovenia z dôvodu jednoznačnosti. 

Vzhľadom na to, že návrh zákona je technickým predpisom, podlieha notifikačnému procesu podľa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015). Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie bolo ukončené 31. júla 2017 bez pripomienok.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými  právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti.

Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, a to výdavky na úpravu virtuálnej registračnej pokladnice a ďalšie výdavky na úpravu funkcionalít aplikácií ALLADIN (bližšie uvedené v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy). Návrh zákona má vplyv na podnikateľské prostredie – administratívna záťaž, ale má aj propodnikateľské vplyvy (bližšie uvedené v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie) 

Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli vznesené zásadné pripomienky akceptované, odstránené alebo preklasifikované na obyčajné a návrh zákona sa predkladá bez rozporov. 

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2018 s dostatočnou dĺžkou legisvakancie.

Osobitná časť

K článku I

K bodom 1, 3, 14, 28 a 29  [§ 2 písm. b); § 2 písm. zh) a zi); § 4a ods. 4;
§ 8 ods. 7 a 8]

Navrhnutými legislatívnymi úpravami sa chce dosiahnuť, aby koncový používateľ virtuálnej registračnej pokladnice - podnikateľ používal výhradne klientske prostredia poskytované finančným riaditeľstvom a nie externé klientske prostredia, ktoré nemusia zaručiť korektné prepojenie s virtuálnou registračnou pokladnicou. Pri použití externých klientskych prostredí finančná správa nevie garantovať, aby nedošlo k modifikácii údajov na pokladničnom doklade pred jeho odoslaním do virtuálnej registračnej pokladnice a aby nedošlo k zmene tlačovej formy pokladničného dokladu. 

Navrhuje sa detailnejšie zadefinovať  virtuálnu registračnú pokladnicu tak, aby interpretácia bola jednoznačná a neumožňovala iný výklad. Účelom takto precizovaného ustanovenia je jasne ustanoviť akým spôsobom a prostredníctvom akých aplikácií je možné prihlásenie do virtuálnej registračnej pokladnice.  

Zavádza sa nový pojem klientske prostredie, ktorým je iba to prostredie, ktoré je publikované na stránke finančného riaditeľstva, teda iba to prostredie, ktoré je finančným riaditeľstvom určené na využívanie služby virtuálnej registračnej pokladnice. Účelom zavedenia tohto pojmu je aj zamedzenie prípadného nesprávneho chápania alebo výkladu, akým komunikačným kanálom je podnikateľ oprávnený/povinný používať službu virtuálnej registračnej pokladnice. Z dôvodu absencie pojmu komunikačný protokol sa tento navrhuje doplniť.

Ustanovenie § 8 ods. 7  sa navrhuje sprecizovať a doplniť tým, že sa rozširuje o čitateľný QR kód ako o údaj, ktorý  musí pokladničný doklad vyhotovený virtuálnou registračnou pokladnicou obsahovať.    Textáciou „čitateľný QR kód“  je QR kód v takej kvalite tlače,  aby ho bolo možné opätovne zosnímať čítačkou čiarových kódov, ktorou sú vybavené mobilné telefóny prípadne špecializované zariadenia. Iba tak je možné zabezpečiť jednoduchosť a atraktívnosť overenia pokladničného dokladu pracovníkom finančnej správy alebo občanom Slovenskej republiky. Táto požiadavka uľahčuje overenie dokladu občanom, čím ho nepriamo stimuluje k tejto aktivite a napomáha teda hlavnému účelu, t. j. identifikácii podnikateľov, ktorí neevidujú tržbu podľa zákona a tým teda občania nepriamo podporujú boj proti daňovým podvodom.

V § 8 sa navrhuje doplniť nový odsek 8, ktorým sa ustanovuje jednoznačný zákaz  úpravy údajov pokladničného dokladu z virtuálnej registračnej pokladnice pred jeho samotnou tlačou. 

K bodu 2 [§ 2 písm. e)]

Na účely výroby elektronickej registračnej pokladnice sa pre výrobcov dovozcov a distribútorov pokladníc navrhuje sprecizovať pojem vlastný registračný program a jeho zreálnenie na skutočné fungovanie elektronickej registračnej pokladnice a fiskálnej tlačiarne. 

K bodom 4 a 5 [§ 3 ods. 2 písm. a) a b)]

Ide o zosúladenie terminológie so zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 6 (§ 3 ods. 7)

Doplnené ustanovenie prispeje k zníženiu podnetov kupujúcich na nevydanie pokladničného dokladu podnikateľom, ktorý nie je povinný používať na evidenciu tržieb elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu a zjednoduší sa aj činnosť orgánov finančnej správy, ktorí pri miestnom zisťovaní nebudú musieť spísať zápisnicu o tejto skutočnosti. Zákon taxatívne neustanovuje, aký formát alebo čo musí presne oznámenie o tom, že podnikateľ nie je povinný používať elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu obsahovať. Odporúča sa, aby podnikateľ nadväzne na zákon v oznámení uviedol, napr. že nie je podnikateľom alebo sa na neho vzťahuje výnimka podľa § 3 ods. 2 alebo neposkytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 k zákonu. Formát a miesto umiestnenia oznámenia je tiež na rozhodnutí podnikateľa a malo byť také, aby pre zákazníka bolo čo najviac prístupné a zrozumiteľné.

Nadväzne na výnimku z používania registračných pokladníc fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, sa navrhuje, aby tieto osoby na predajnom mieste mali na účely kontroly preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukaz s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo ich overenú fotokópiu.  

K bodu 7 [§ 4 ods. 1 písm. b)]

V záujme toho, aby podnikateľ nepoužíval na evidenciu tržieb inú pokladnicu ako tú, ktorá bola certifikovaná, navrhuje sa túto podmienku doplniť. 

K bodom 8 a 9  (§ 4 ods. 6)

Návrh vychádza z potrieb praxe. Výrobcovia, dovozcovia a distribútori elektronických registračných  pokladníc budú povinní poskytovať na základe výzvy Colného úradu Bratislava aj iné informácie a nástroje ako sú uvedené v  písm. a) až e) tohto ustanovenia. Vo výzve Colný úrad Bratislava uvedie, ktoré informácie alebo nástroje je výrobca, dovozca alebo distribútor povinný poskytnúť.  

K bodu 10 (§ 4 ods. 9)

Ustanovenie je doplnené nadväzne na skutočnosť, že kontrolu dodržiavania ustanovení zákona vykonáva nie-len daňový úrad, colný úrad, ale aj finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad.

K bodu 11 (§ 4 ods. 10)

V ustanovení sa navrhuje povinnosť pre výrobcu, dovozcu a distribútora elektronickej registračnej pokladnice oznámiť Colnému úradu Bratislava aktualizáciu vstavaného registračného programu alebo vlastného registračného programu s označením ich verzie a zároveň sa navrhujú údaje, ktoré v oznámení budú uvedené.

K bodu 12  (§ 4a ods. 1)

S prihliadnutím na nové znenie § 2 písm. b) sa upravuje, akú virtuálnu registračnú pokladnicu je možné používať a zároveň sa ustanovenie zosúlaďuje s praxou v tom smere, že na jednom predajnom mieste je možné používať viaceré virtuálne registračné pokladnice, čo je už aj v súčasnosti umožnené. 

K bodu 13  (§ 4a ods. 3)

Vzhľadom na to, že virtuálna registračná pokladnica je zriadená v prostredí finančného riaditeľstva musia byť tlačové výstupy, t j. pokladničné doklady, pásky uzávierok, resp. iné doklady vytlačené tak, ako ich nastavilo finančné riaditeľstvo vo svojom systéme. Podľa predloženého návrhu nie je možné, aby obsah a usporiadanie výsledných výstupov vytvorených virtuálnou registračnou pokladnicou bolo možné doplňovať a upravovať. Pokiaľ ide o formát tlače, tento nie je taxatívne ustanovený. 

K bodu 15 (§ 4b ods. 9)

Navrhuje sa predĺžiť lehotu, o ktorú môže odvolací orgán predĺžiť Colnému úradu Bratislava lehotu na rozhodnutie o žiadosti na vykonanie certifikácie. Dôvodom na zmenu lehoty sú poznatky z praxe, a to, že v záujme dôsledného uskutočnenia certifikácie v odôvodnených prípadoch je doteraz ustanovená lehota krátka. V praxi sa často stáva, že je potrebné doplniť doklady, ktoré sú nevyhnutné pre certifikačné konanie a za týmto účelom musí  Colný úrad Bratislava vyzvať dotknutú osobu na ich doplnenie, pričom táto osoba nie vždy vie z objektívnych dôvodov tieto doklady predložiť tak, aby Colný úrad Bratislava mohol rozhodnúť v zákonnej lehote. 

K bodu 16  (§ 4b ods. 17)

Navrhuje sa, že finančné riaditeľstvo bude na základe právoplatných rozhodnutí o certifikácii zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam certifikovaných elektronických registračných pokladníc alebo fiskálnych tlačiarní. Zoznam bude slúžiť pre podnikateľov, aby si mohli overiť, či pokladnica, ktorú si chcú obstarať na účely evidencie tržieb je certifikovaná.  

K bodu 17 [§ 5 ods. 2 písm. b)] 

Navrhuje sa, že servisná organizácia si nebude plomby na plombovanie registračných pokladníc objednávať na daňovom úrade, ale na finančnom riaditeľstve, nakoľko objednávanie a predaj plomb zabezpečuje finančné riaditeľstvo v sídle svojej organizačnej zložky.

K bodu 18 [§ 5 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa nahradiť miestne príslušný daňový úrad colným úradom, nakoľko činnosti súvisiace s plombami prechádzajú do kompetencie colných úradov z dôvodu zefektívnenia tejto činnosti.

K bodu 19  [§ 5 ods. 2 písm. e) až g)]

V záujme toho, aby registračné pokladnice boli zosúladené so zmenami, ktoré môžu nastať vo vstavanom registračnom programe alebo vo vlastnom registračnom programe, navrhuje sa, aby tieto zmeny boli vykonané servisnou organizáciou v rámci opravy alebo povinnej údržby elektronickej registračnej pokladnice.

Nadväzne na to, že zúčtovanie odberu a použitia prevzatých plomb sa navrhuje vykonávať na colnom úrade, tak aj oznámenie o strate plomby sa navrhuje vykonávať na colnom úrade.

Nadväzne na úpravu § 13 sa navrhuje ustanoviť servisnej organizácii povinnosť oznámiť podnikateľovi všetky zmeny údajov týkajúcich sa servisnej organizácie, ktorá pre podnikateľa vykonáva opravu a údržbu elektronických registračných pokladníc na účely vykonania zmien v knihe pokladnice a následne oznámenia zmien na daňovom úrade.

K bodom 20 a 21 [§ 6 ods. 1 písm. c); § 6 ods. 6 písm. d)]

Navrhuje sa doplniť ďalšiu podmienku na zápis fyzickej alebo právnickej osoby do registra servisných organizácií daňovým úradom a podmienku na vyčiarknutie servisnej organizácie z registra servisných organizácií. Ide o sprísnenie podmienok na zápis do registra servisnej organizácie a jej vyčiarknutie. Doplnenie sa navrhuje na základe poznatkov z praxe.

K bodu 22 [§ 7 ods. 1]

Z dôvodu jednoznačnosti sa navrhuje doplniť aj do § 7 ods. 1, že požiadať o pridelenie daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice môže podnikateľ na ktoromkoľvek daňovom úrade. 

K bodu 23 (§ 7 ods. 3)

Nadväzne na bod 21 (§ 7 ods. 1), v ktorom sa z dôvodu jednoznačnosti doplnilo, že požiadať o pridelenie daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice môže podnikateľ na ktoromkoľvek daňovom úrade, sa posledná veta stala bezpredmetnou.

K bodu 24 [§ 7 ods. 6)]

V prípade, že sa elektronická registračná pokladnica používa na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, navrhuje sa, aby sa v knihe elektronickej registračnej pokladnice a aj na tlačových výstupoch z registračných pokladníc uvádzalo ako predajné miesto prenosná pokladnica. Predajné miesto  je definované v § 2 písm. l), a teda všade, kde sa v zákone uvádza predajné miesto sa v zmysle § 7 ods. 6 bude uvádzať prenosná pokladnica.

K bodu 25 (§ 7a ods. 3)

Navrhuje sa ustanoviť skrátenú lehotu na oznámenie zmeny predajného miesta.  

K bodu 26 (§ 7a ods. 4) 

Nadväzne na poznatky z praxe sa novozavedeným odsekom 4 upravuje pri používaní virtuálnej registračnej pokladnice, v ktorých prípadoch sa ako predajné miesto uvádza „prenosná pokladnica“.

K bodu 27 (§ 8 ods. 3)

S prihliadnutím na poznatky z praxe sa v ustanovení  navrhuje doplniť, že pri pomenovaní tovaru alebo služby, ktorý sa uvádza na pokladničnom doklade, nie je možné použiť len číselný znak alebo alfanumerický kód. Z uvedeného vyplýva, že tovar musí byť označený podstatným menom, resp. jeho prívlastkom a až potom môže dôjsť k doplneniu číselným znakom alebo alfanumerickým kódom, t. j. ide o kombináciu menného a číselného názvu. 

Navrhované znenie neupravuje, že číselný znak a alfanumerický kód má byť uvedený za slovným označením, len nepripúšťa označenie tovaru alebo služby iba číselným znakom alebo alfanumerickým kódom; tzn. že novelou sa zakazuje označiť tovar alebo službu iba číselným znakom alebo alfanumerickým kódom.

K bodom 30 a 31 (§ 10 ods. 1;  § 10 ods. 4)

Navrhuje sa, aby postup uvedený pri prerušení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice alebo virtuálnej registračnej pokladnice sa vzťahoval na podnikateľa bez ohľadu na to, či závažný dôvod prerušenia prevádzky vznikol bez jeho zavinenia alebo s jeho zavinením. 

V záujme zníženia administratívnej záťaže a z dôvodu, že údaje z paragónov je podnikateľ povinný zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici dodatočne, navrhuje sa zrušenie povinnosti vyhotovovať dennú uzávierku z paragońov.

K bodu 32 (§ 11 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pri výmene fiskálnej pamäte bola do knihy pokladnice zapísaná výška kumulovaného obratu. Tento údaj využije podnikateľ pri strate údajov z pokladnice za účelom preukázania výšky kumulovaného obratu, najmä na účely kontroly. 

K bodu  33 (§ 12 ods. 4)

Ide o legislatívnu úpravu nadväzne na § 4a ods. 2 písm. a), podľa ktorého pri virtuálnej registračnej pokladnici ochranný znak obsahuje iba pokladničný doklad. 

K bodu 34 (§ 13 ods. 3)

Navrhuje sa povinnosť podnikateľa zapísať všetky zmeny týkajúce sa identifikačných údajov podnikateľa, údajov o elektronickej registračnej pokladnici a údajov o servisnej organizácii do knihy elektronickej registračnej pokladnice, a to do 15 dní odo dňa kedy tieto zmeny nastali.

Pri zmene predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla podnikania, pri zmene servisnej organizácie alebo pri zápise druhej servisnej organizácie je podnikateľ povinný oznámiť v ustanovenej lehote daňovému úradu, že vykonal zápis zmien do knihy elektronickej registračnej pokladnice. 

Navrhovanou úpravou ide o zníženie administratívnej záťaže podnikateľa, pretože oproti v súčasnosti platnej úprave, nebude musieť ísť na daňový úrad s knihou pokladnice, ale bude postačovať, ak si zmeny v knihe pokladnice vykoná sám a taxatívne uvedené zmeny  v ustanovenej lehote len oznámi daňovému úradu. 

K bodu 35 (§ 15 ods. 1)

Vzhľadom na to, že podľa zákona nie je potrebné pri uvedení pokladnice do prevádzky zaznamenať do prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, navrhuje sa z ustanovenia vypustiť povinnosť servisnej organizácie odstrániť daňový kód elektronickej registračnej pokladnice z prevádzkovej pamäte.

Ďalej sa navrhuje, aby rovnako ako pri výmene fiskálnej pamäte bola pri ukončení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice do knihy pokladnice zapísaná aj výška kumulovaného obratu. Tento údaj využije podnikateľ pri strate údajov z pokladnice za účelom preukázania výšky kumulovaného obratu, najmä na účely kontroly.

Navrhuje sa ustanovenie spresniť tak, aby bol podnikateľ po ukončení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice povinný uchovávať vybranú fiskálnu pamäť do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, rovnako ako pri výmene fiskálnej pamäte.

K bodu 36 (§ 15 ods. 2)

Nie je účelné ani efektívne, aby podnikateľ pri ukončení prevádzky musel knihu pokladnice predkladať miestne príslušnému daňovému úradu. Za účelom zjednotenia postupu pri uvedení elektronickej registračnej pokladnice do prevádzky s postupom pri ukončení prevádzky elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje, aby mal podnikateľ možnosť ukončiť prevádzku elektronickej registračnej pokladnice na ktoromkoľvek daňovom úrade.

K bodu 37 až 39  [§ 15 ods. 6 a 7; § 15a ods. 2; § 15a ods. 4 a 5]  

Na základe potreby preukázanej v praxi sa navrhuje upraviť ukončenie používania registračných pokladníc z úradnej moci aj v tých prípadoch, ak podnikateľ daňovému úradu neoznámil alebo nemohol oznámiť ukončenie prevádzky a ak daňový úrad potrebuje ukončiť používanie registračných pokladníc z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu finančnej správy.

Zároveň sa navrhuje upraviť lehotu na ukončenie používania registračných pokladníc, ak dôjde k úmrtiu podnikateľa alebo k zániku spoločnosti bez likvidácie.

Pri ukončení používania virtuálnej registračnej pokladnice  budú podľa návrhu nové prihlasovacie údaje zaslané nielen podnikateľovi, ale aj dedičovi alebo právnemu nástupcovi.

K bodu 40 (§ 16 ods. 3)

Podľa doterajšieho znenia ustanovenia predával plomby servisnej organizácii daňový úrad. Nakoľko na daňových úradoch nie sú zriadené pokladnice, navrhuje sa, aby predaj plomb zabezpečovalo finančné riaditeľstvo.

K bodu 41 (§ 16 ods. 5 a 6)

Upravuje sa postup pri zúčtovaní odberu a použitia prevzatých plomb tak, aby uvedené činnosti prešli z daňových úradov do kompetencie colných úradov z dôvodu vyššej efektívnosti. 

Navrhuje sa samostatne upraviť postup pri zúčtovaní odberu a použitia prevzatých plomb pre činné servisné organizácie a pre tie, ktoré prestali vykonávať činnosť. 

Servisné organizácie, ktoré neprestali vykonávať činnosť sú povinné vykonať zúčtovanie odberu a použitia prevzatých plomb za prvý polrok príslušného kalendárneho roka do 31. júla a za druhý polrok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

Servisné organizácie, ktoré prestali vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc sú povinné vykonať zúčtovanie odberu a použitia prevzatých plomb na colnom úrade do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu o vyčiarknutí servisnej organizácie z registra.

Zároveň sa ustanovuje postup pre colný úrad v prípade zničenia plomb, ktoré boli pri zúčtovaní vrátené.

K bodom 42 až 44 (§ 16 ods.7)

Ustanovením sa navrhuje písomné predkladanie zúčtovania servisnou organizáciou nahradiť zúčtovaním predkladaným na dátovom médiu. 

Precizuje sa, aké údaje a v akom rozsahu má servisná organizácia pri zúčtovaní odberu a použitia prevzatých plomb predkladať. V tomto prípade nejde o zvýšenie administratívnej záťaže na strane servisnej organizácie, ale o nevyhnutne potrebný úkon, ktorý smeruje k dosiahnutiu zákonom chráneného záujmu.

Rozširuje sa zoznam údajov, ktoré je servisná organizácia povinná uviesť v zúčtovaní plomb o údaj o počte a identifikácii stratených plomb.

K bodu 45 (§ 16 ods. 8)

Ustanovenie sa navrhuje vypustiť, nakoľko zúčtovanie a evidencia plomb sa bude vykonávať na colnom úrade a finančnom riaditeľstve; orgán a spôsob si finančná správa určí interne nadväzne na organizačnú štruktúru a možnosti informačných systémov.  

K bodom 46 až 69 (§ 16a, 16b, 16c)

Ustanovenia o správnych deliktoch a sankciách reagujú na niektoré nové ustanovené povinnosti, a preto je potrebné ustanoviť nové správne delikty a pokuty za porušenie týchto správnych deliktov. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje nové znenie, resp. doplnenie príslušných ustanovení. Niektoré ustanovenia sa spresňujú a zároveň sa navrhuje, aby pokuty za porušenie správnych deliktov týkajúcich sa servisných organizácii, výrobcov, dovozcov, distribútorov elektronických registračných pokladníc a iných osôb  mohli ukladať aj colné úrady.

Osobitne sa navrhuje pokuta za nesprávne uvedenie názvu tovaru alebo služby na pokladničnom doklade. Podľa návrhu pri prvom nesprávnom označení, daňový úrad alebo colný úrad pokutu neuloží, ale podnikateľa na uvedenú skutočnosť upozorní a v prípade, že nedostatky nebudú odstránené až potom bude uložená pokuta, ktorú sa zároveň navrhuje ukladať v nižšej výške. Ak po upozornení nedostatky nebudú odstránené a daňový úrad alebo colný úrad zistí porušenie, tak pri tomto zistení uloží pokutu podľa § 16b ods. 1 písm. c) a pri každom ďalšom porušení podľa § 16b ods. 2 písm. c). 

Pri správnych deliktoch uvedených v § 16a písm. am), ap) a ar) sa ruší taxatívne ustanovená výška pokuty a navrhuje sa zaviesť rozpätie od 2 000 eur do 10 000 eur a pri opakovanom porušení od 4 000 eur do 20 000 eur. Uvedeným sa zohľadnia skutočnosti, ktoré budú ovplyvňovať výšku uloženej pokuty.

Nadväzne na niektoré navrhnuté zmeny, vznikli ďalšie legislatívno technické úpravy.

K bodu 70 (§ 17 ods. 1)

Pri sofistikovaných podvodoch je nevyhnutné z hľadiska dokazovania vykonať viacero kontrolných nákupov na preukázanie podvodného správania sa podnikateľa. Za súčasnej právnej úpravy je takéto dokazovanie veľmi náročné a často krát takmer nemožné.

Podľa doterajšieho znenia ustanovenia, finančná správa môže ako dôkaz pri kontrole využiť iba dva druhy dokladov získaných od fyzických osôb a právnických osôb, a to pokladničný doklad a paragón, pričom v praxi takéto osoby svojimi podaniami spravidla upozorňujú finančnú správu na to, že podnikateľ po prijatí tržby odovzdal kópiu pokladničného dokladu, doklad označený slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo zasielajú potvrdenie o zaplatenom cestovom vyhotovenom taxametrom alebo príjmový pokladničný doklad vyhotovený v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje rozšíriť okruh dokladov, na základe ktorých možno preukázať krátenie tržieb podnikateľmi.

Všetky doklady, ktoré podľa znenia návrhu bude možné predkladať orgánom finančnej správy sa budú považovať za dôkazy získané v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom, t. j. ako keby boli predložené v rámci miestneho zisťovania alebo daňovej kontroly podľa daňového poriadku,  resp.  podľa zákona o účtovníctve. 

K bodu 71 (§ 17a)

Ide o precizovanie procesu zabezpečenia elektronickej registračnej pokladnice. Za účelom simulácie reálnej prevádzky elektronickej registračnej pri technickej  expertíze je potrebné, aby expertízny orgán mal k dispozícii okrem pokladnice aj ďalšie prístroje s ňou spojené (alebo prístroje podporujúce jej činnosť). Preto sa navrhuje zadefinovať rozsah prístrojov, ktoré je možné zabezpečiť spolu s pokladnicou.

Odstránenie plomby pri technickej expertíze je síce nepriamo možné, nakoľko bez jej odstránenia nie je možné úplne preveriť stav elektronickej registračnej pokladnice, ale z hľadiska jednoznačného postupu sa toto oprávnenie pre Colný úrad Bratislava navrhuje ustanoviť. Zároveň sa upravuje lehota, v ktorej je Colný úrad Bratislava povinný vykonať technickú expertízu. 

Okrem toho sa navrhuje, aby výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladníc  na výzvu Colnému úradu Bratislava na účely výkonu technickej expertízy poskytovali potrebnú súčinnosť. 

Pri zabezpečení a prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice sa postupuje primerane podľa príslušných ustanovení daňového poriadku, osobitne sa navrhuje lehota na zničenie prepadnutej elektronickej registračnej pokladnice.   

K bodu 72 (§ 17b)

V ustanovení sa navrhuje postup, ktorý uplatní podnikateľ, ktorému bola zabezpečená, resp. prepadnutá elektronická registračná pokladnica. V uvedených prípadoch sa bude v záujme zachovania evidencie prijatých tržieb uplatňovať náhradná evidencia formou paragónov a rovnako sa budú paragóny aj archivovať. Ak sa podnikateľ rozhodne, že nebude uplatňovať náhradnú evidenciu, môže používať inú elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, ktoré boli uvedené do prevádzky spôsobom podľa zákona.

K bodu 73 (§ 18cd Prechodné ustanovenie)

Nadväzne na zmeny v ustanoveniach o sankciách sa v záujme jednoznačnosti navrhujú prechodné ustanovenia.

S prihliadnutím na to, aby podnikateľ nemusel z titulu navrhnutých zmien kúpiť novú  knihu elektronickej registračnej pokladnice, navrhuje sa prechodné ustanovenie, a to aby si podnikateľ tieto zmeny v knihe pokladnice, t. j. popisy  (nadpisy) dotknutých kolóniek doplnil (dopísal), resp. upravil napr. prelepením sám. 

K bodu 74 (§ 18d)

Vzhľadom na to, že návrh zákona je technickým predpisom musí byť vykonaná notifikácia v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535
z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú.v.EÚ L 241, 17.9.2015).

K bodom 75  a 76 

Príloha č. 3 – Kniha elektronickej registračnej pokladnice sa upravuje z dôvodu, že zákonom boli ustanovené nové povinnosti, ktoré je potrebné zaznamenať do tejto knihy. 

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018. 

Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017. 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu