Zákon o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. 284/2014 účinný od 02.01.2016 do 30.06.2016

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) sa v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016 (ďalej len „program vlády“) zaviazala z verejných zdrojov naďalej podporovať tvorbu nových umeleckých diel, osobitne pôvodnej slovenskej literatúry a kultúrnych aktivít. Zároveň sa zaviazala pretransformovať dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na verejnú inštitúciu, ktorej príjmy, určené na podporu slovenskej kultúry budú zabezpečené aj výnosmi z hazardných hier a lotérií. Naplnením tohto záväzku vlády je zriadenie nezávislej verejnoprávnej inštitúcie – Fondu na podporu umenia (ďalej len „fond“), zriadenej zákonom č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o doplnení zákona č.434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z..

Na základe zriadenia fondu prechádzajú niektoré pôsobnosti v oblasti dotácií z ministerstva na fond. Ide o poskytovanie dotácií na účely:

-podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry,

-kultúrna tvorivosť a voľnočasová kultúrna aktivita,

-vzdelávací program v kultúre,

-podpora projektu, na ktorého realizáciu získal žiadateľ grant z Európskej únie prostredníctvom programu vytvoreného Európskou úniou pre kultúrne odvetvia a kultúrne subjekty, ak takýto projekt prispieva k praktickej realizácii cieľov Európskej únie vo vzťahu k Slovenskej republike.

Účel poskytovanie dotácií na čiastkové projekty súvisiace s projektom Európske hlavné mesto kultúry sa vypúšťa z dôvodu ukončenia projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013 – Košice.

Z toho dôvodu sa navrhujú v Čl. I zmeny zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V programe vlády sa vláda tiež zaviazala zlepšiť právne a sociálne postavenie umelcov a kultúrnych pracovníkov v spoločnosti vrátane umelcov v slobodnom povolaní, revíziou politiky odmeňovania v rezorte kultúry, ako aj zreálnením daňového a odvodového zaťaženia umeleckých pracovníkov vzhľadom na špecifickosť ich činnosti. Z uvedeného záväzku vlády a v nadväznosti na záväzky, ktoré Slovenská republika prevzala ratifikáciou Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, vyplýva potreba legislatívneho riešenia statusu umelcov. Keďže novozriadený fond je inštitúciou na podporu umenia, navrhuje sa, aby niektoré podporné aktivity voči umelcom prevzal tento fond. Z toho vyplýva potreba novelizácie zákona č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z. (Čl. II).

Odhaduje sa, že asi 5 000 až 6 000 umelcov vykonáva profesionálnu umeleckú činnosť v slobodnom povolaní. Exaktné údaje nie sú k dispozícii, pretože od roku 1993 neexistuje evidencia, či registrácia profesionálnych umelcov vykonávajúcich umeleckú činnosť v slobodnom povolaní (ďalej len „profesionálny slobodný umelec“). Profesionálni slobodní umelci vykonávajú umeleckú činnosť spravidla individuálne, vo vlastnom mene a na svoju zodpovednosť. Základnou charakteristikou umeleckej činnosti je jej jedinečnosť a neopakovateľnosť, podmienená vysokou mierou tvorivosti a talentu. Umelecká činnosť je založená na ľudskom výkone, na tvorivej duševnej činnosti a nedá sa nahradiť robotmi, či inými technickými prostriedkami, ktoré – aj keď sa v umení často vyžívajú - plnia výlučne funkciu inštrumentálnu. Výsledkom umeleckej činnosti je dielo alebo umelecký výkon, ktoré sú pojmovo vymedzené v Autorskom zákone.1) Za umelecké dielo sa podľa Autorského zákona považuje literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, alebo iný druh umeleckého diela. Umelecký výkon je podľa Autorského zákona predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom. Tieto výsledky ľudskej činnosti sú súčasťou nášho národného kultúrneho dedičstva.

Autorský zákon chráni výsledok tvorivej duševnej činnosti (autora a výkonného umelca) a priznáva jej výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva. Ide tu však výlučne o ochranu diela, či umeleckého výkonu ako výsledku umeleckej činnosti; zákon neupravuje samotnú umeleckú činnosť, podmienky jej vykonávania.

Aj keď Autorský zákon vymedzuje pojem „autor“, „výkonný umelec“ a umelecký výkon, pojem „profesionálny slobodný umelec“ ani „umelecká činnosť“ v právnom poriadku nie je vymedzený. Rovnako nie sú v právnom poriadku upravené podmienky umeleckej činnosti. Na prvý pohľad je to aj logické, keďže ide o slobodnú, často spontánnu činnosť, no na druhej strane dôsledkom tohto právneho vákua je to, že vo viacerých právnych predpisoch (napr. daňové a odvodové predpisy) sú profesionálni slobodní umelci včleňovaní medzi ostatné samostatne zárobkovo činné osoby a orgány štátnej správy ich považujú za živnostníkov. Takéto chápanie umeleckej činnosti je nesprávne, a to nielen preto, že umelecká činnosť nie je a ani nemôže byť z hľadiska samotných obchodnoprávnych predpisov (Obchodný zákonník, Živnostenský zákon) považovaná za predmet živnostenského podnikania, ale predovšetkým preto, že na rozdiel od živnostenského, či iného druhu podnikania – umelecká činnosť nie je prioritne vykonávaná za účelom zisku, ale za účelom vyjadrenia umelcovho vnútorného prežívania a tvorivosti, teda za účelom vzniku a šírenia diela, či umeleckých výkonov nezávisle od ich obchodnej hodnoty. Posudzovanie umeleckej činnosti rovnakým spôsobom ako činnosti podnikateľskej je aj v rozpore s Dohovorom o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorým je Slovenská republika viazaná2) (Členské štáty „... v presvedčení, že kultúrne aktivity, tovary a služby, ktoré sú nositeľmi identít, hodnôt a zmyslu, majú dvojakú povahu, ekonomickú a kultúrnu, a nemalo by sa teda s nimi zaobchádzať, akoby mali len obchodnú hodnotu;... uznať

1) Zákon č ....../2015 Z. z. Autorský zákon.

So zreteľom na jedinečnosť, originalitu, spontánnosť a charakter umeleckej činnosti, ktorá nie je prioritne vykonávaná za účelom zisku, sú aj podmienky vykonávania umeleckej činnosti profesionálnych slobodných umelcov zásadne odlišné od iných činností, či už ide o podnikanie (živnostníci) alebo o činnosť vykonávanú v zamestnaneckom pomere alebo obdobnom pomere. Pre podnikanie je základným zákonným znakom sústavnosť činnosti a účel, ktorým je zisk. Naproti tomu umelecká činnosť je často závislá nielen od aktuálnej miery nápadu, či miery inej tvorivosti, ktorá sa nedá vždy vôľovo ovplyvniť, ale aj od meniacich sa vonkajších podmienok mimo dosahu umelca - kolísavosť požiadaviek trhu, meniaci sa vkus, uprednostňovanie priemernosti pred náročnejšími formami umenia, neochota, či neschopnosť prijať nové formy umeleckého vyjadrenia a ich akceptovanie neraz až s výrazným časovým posunom, či limitovanosť obdobia, počas ktorého sa dá umelecká činnosť vykonávať na špičkovej úrovni. To všetko spôsobuje aj prirodzenú nepravidelnosť umeleckej tvorby, najmä u umeleckej činnosti, ktorej výsledkom je dielo, kde vakančné obdobie, spôsobené prechodnou a neraz vonkajšími vplyvmi vynútenou absenciou tvorivosti, môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo rokov. Okrem toho u slobodných umelcov je odlišný aj cieľ činnosti, ktorý nie je prioritne komerčný. Slobodný umelec tvorí spontánne (keď dostane „nápad“), väčšinou však nie s cieľom speňažiť dielo, prioritným zámerom je vytvoriť dielo. Primárnym cieľom umeleckej tvorby teda nie je dosiahnutie zisku, ale vytvorenie diela, či umeleckého výkonu a tým vyjadrenie svojej osobnosti a vnútorného prežívania, ktoré často ani nie je obchodne realizované. Z uvedených dôvodov nenapĺňa umelecká činnosť dva základné zákonné pojmové znaky podnikania,4) a preto aj z týchto dôvodov nemôže byť považovaná za podnikateľskú činnosť (živnosť), resp. kladená na jej úroveň.

Zo špecifickej povahy umeleckej činnosti vyplýva potom aj potreba osobitného prístupu k opatreniam, ktoré majú za cieľ poskytovanie priamej a nepriamej finančnej podpory umelcov z verejných zdrojov, na ktoré sa Slovenská republika zaviazala.5) Do roku 1991 boli profesionálni slobodní umelci evidovaní pri umeleckých fondoch a požívali viaceré výnimky v daňovom systéme ako výraz nepriamej finančnej podpory štátu na umeleckej tvorbe. Tieto výnimky boli postupne likvidované a dnes sú profesionálni slobodní umelci z hľadiska daňových a odvodových povinností postavení na roveň živnostníkov. Doterajšie dlhoročné úsilie umeleckej obce o akékoľvek zmiernenie daňových povinností zlyhalo okrem iného aj na absencii právneho vymedzenia pojmu „profesionálny umelec v slobodnom povolaní“. Okrem toho profesionálni slobodní umelci sa neexistenciou právneho riešenia svojho statusu cítia byť „bezprizorní“. Pri poskytovaní dotácií na podporu profesionálnej umeleckej tvorby je zaznamenaný problém,

3) Preambula, čl. 4 ods. 4, Čl. 6 ods. 1 a 2 písm. d), Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.

Na základe požiadavky umeleckej obce, tlmočenej Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu, ktorá zastupuje profesionálnych umelcov aktívnych vo všetkých žánroch umenia a je z hľadiska počtu zastupovaných profesionálnych umelcov ich najreprezentatívnejšou profesionálnou asociáciou, pristúpilo ministerstvo k riešeniu uvedených problémov tak, že v prvej etape je potrebné zakotviť do právneho poriadku pojem „profesionálny umelec v slobodnom povolaní“, na základe čoho bude možná evidencia profesionálnych umelcov s pridelením „štatusového“ preukazu evidovanému slobodnému umelcovi a v ďalšej etape sa môže pristúpiť k samotnému naplneniu statusu profesionálneho slobodného umelca v jeho obsahovej forme. Navrhované riešenie vychádza z medzinárodného výskumu uskutočneného Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu (skúmaných bolo 23 štátov z celého sveta) a je konsenzuálnym výsledkom práce dočasnej pracovnej komisie k štatútu umelca Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru, v ktorej majú popri odborníkoch ministerstva a Ministerstva financií Slovenskej republiky zastúpenie aj odborníci Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu.

Navrhovaným zákonom, ktorým sa v čl. II mení a dopĺňa zákon č. 284/2014 Z. z. o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení zákona č. 79/2013 Z. z., sa utvára východiskový predpoklad riešenia načrtnutého problému tak, že sa vymedzuje pojem „profesionálny umelec v slobodnom povolaní“ a upravujú sa podmienky evidencie profesionálnych umelcov. Evidencia nie je povinná a nie je ani podmienkou vykonávania umeleckej činnosti. Avšak zápisom v evidencii profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní získava umelec oficiálne status profesionálneho umelca, čo môže byť v budúcnosti rozhodujúce pre udelenie rôznych bonusov pre umelcov. Zároveň sa vytvorí nástroj, ktorí vytvorí predpoklady na riešenie špecifických problémov umenia zo strany štátu.

Navrhuje sa, aby evidenciu profesionálnych umelcov viedol novozriadený Fond na podporu umenia. Stanovujú sa kritériá pre posudzovanie profesionality umelca. O zápise do evidencie rozhodne riaditeľ fondu na základe odporučenia odbornej komisie, zloženej z externých odborníkov z príslušného žánru umeleckej činnosti, ktorá preskúma podmienky zápisu do evidencie. Týchto odborníkov nominujú profesionálne umelecké združenia.

Navrhovaným zákonom sa súčasne v Čl. III dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

Podľa doterajšej právnej úpravy zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich

Tento postup je v súlade s § 8 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona podľa priloženej doložky vplyvov predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nepredpokladá negatívny vplyv na sociálne, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka vybraných vplyvov

 

A.1.

Návrh zákona z……2015, ktorým sa mení zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK:

 

A.2. Vplyvy:

 

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

 

 

A.3. Poznámky

Materiál má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a zároveň sú finančné prostriedky zabezpečené v rámci schválených výdavkov kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok bez zvýšených požiadaviek na prostriedky štátneho rozpočtu 2015 a nasledujúce tri roky. Materiál má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá sociálne vplyvy a tiež vplyv na životné a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona zakladá predpoklady na vedenie evidencie profesionálneho umelca v slobodnom povolaní prostredníctvom Fondu na podporu umenia (ďalej len fond), ktorá v súčasnosti nevytvára možnosti na zákonné nároky, ktoré by boli viazané na vymedzenie tohto pojmu. Výdavky na vydávanie preukazov a evidenciu budú hradené z rozpočtu fondu bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Sumu príjmov z administratívnych poplatkov za spracovanie žiadostí a zápis do evidencie profesionálnych umelcov, ktoré budú príjmom fondu, nie je možné v súčasnosti objektívne kvantifikovať, nakoľko štatút profesionálneho umelca má fakultatívny charakter.

V súvislosti s prechodným zvýšením prevádzkových výdavkov (nákladov) fondu v roku 2016 o 1% sa vytvoria podmienky na zabezpečenie materiálno-technických predpokladov na plné fundovanie fondu. Predmetné zvýšenie nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko bude hradené v rámci rozpočtu výdavkov Fondu na podporu umenia.

 

 

A.4. Alternatívne riešenia bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu r

Tabuľka č. 1

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

 

2.3. Popis a charakteristika návrhu

 

2.3.1. Popis návrhu:

Financovanie Fondu na podporu umenia je zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2015 a v návrhu rozpočtu na roky 2016 až 2018 a to z osobitného príspevku v sume 4 500 000,00 eur v sume určenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky na roky 2016 až 2018 a z rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky minimálne v sume 10 000 000,00 eur od roku 2016.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

 

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

 

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

 

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na informatizáciu spoločnosti

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

V § 2 ods. 1 písm. a) dochádza k precizovaniu textu s ohľadom na zámer ponechať v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) iba dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý je určený na podporu projektov systematického prístupu k ochrane, obnove a rozvoja kultúrneho dedičstva, program zameraný na kultúrne aktivity osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva (aby sa umožnilo osobám so zdravotným postihnutím rozvíjať a využívať svoj tvorivý, umelecký a intelektuálny potenciál, talent – čl. 30 bod 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím) a program sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom základných škôl, žiakom stredných škôl a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl (kultúrne poukazy).

V bode 2 sa navrhuje legislatívno-technická úprava, ku ktorej dochádza v dôsledku zmeny označenia písmen v § 2 ods. 1.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 4 až 6

Navrhuje sa pôsobnosť fondu doplniť o vedenie evidencie profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní (ďalej len „profesionálny umelec“).

Navrhuje sa v § 4 ods. 2 doplniť pôsobnosť rady fondu, dopĺňa sa o prerokúvanie informácie riaditeľa o vykonaní zápisov do evidencie profesionálnych umelcov.

Pôsobnosť riaditeľa fondu sa navrhuje doplniť o vydávanie súhlasu na zápis do evidencie profesionálnych umelcov alebo na odmietnutie zápisu do evidencie profesionálnych umelcov a o povinnosť prekladať rade informácie o zápisoch do evidencie profesionálnych umelcov (§ 13 ods. 2).

Zároveň sa navrhuje pôsobnosť kancelárie fondu doplniť v § 16 o vedenie evidencie profesionálnych umelcov, o zápis žiadateľa do evidencie profesionálnych umelcov a vydanie preukazu (na základe súhlasu riaditeľa) alebo o oznámenie o odmietnutí zápisu do tejto evidencie a pôsobnosť odborných komisií sa navrhuje doplniť v § 17 o posudzovanie žiadostí o zápis do evidencie profesionálnych umelcov a prípravu stanovísk pre rozhodnutie riaditeľa o týchto žiadostiach.

 

Navrhuje sa členovi rady za výkon funkcie mesačná odmena najviac vo výške dvoch tretín priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby preukazy profesionálnym umelcom po splnení podmienok vydávala

Kancelária fondu.

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť účel poskytovania finančných prostriedkov Fondom (podpora umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu) o ochranu a rozvoj kultúrneho dedičstva okrem oblastí pamiatkového fondu, ktorý je podporovaný z dotačného systému ministerstva.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby žiadateľom o podporu na aktivity v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu mohla byť aj obec alebo vyšší územný celok za nimi zriadené alebo založené organizácie.

K bodu 9 a 10

V § 25a sa navrhuje vymedziť pojem „profesionálny umelec vykonávajúci umeleckú činnosť v slobodnom povolaní“. Je ním fyzická osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť v slobodnom povolaní alebo popri zamestnaní na základe zmluvy o dielo alebo kúpnej zmluvy, spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady alebo dosahuje preukázateľné umelecké výsledky a je zapísaná v evidencii profesionálnych umelcov.

Slobodné povolanie je výkon povolania nie na základe pracovnoprávneho vzťahu, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (napríklad spisovateľ, herec, akademický maliar, akademický sochár,...). Slobodný umelec je osoba, ktorá tvorí alebo vykonáva tvorivú činnosť bez pracovnoprávneho vzťahu, nepotrebuje na túto činnosť "iné než živnostenské oprávnenie.".

V § 25b sa navrhuje viesť evidenciu profesionálnych umelcov a vydávať preukazy, ktorá je verejným zoznamom, zverejňovaným na webovom sídle fondu. Kancelária vykoná výmaz profesionálneho umelca z evidencie, ak profesionálny umelec o to požiada, ak profesionálny umelec zomrie alebo ak sa preukáže, že zápis do evidencie bol vykonaný na základe nepravdivých údajov. Navrhuje sa doplniť, aby príjmy fondu tvoril aj administratívny poplatok za spracovanie žiadosti o zápis do evidencie profesionálnych umelcov.

Zároveň sa upravuje subjekt, ktorý môže podať žiadosť o zápis do evidencie profesionálnych umelcov a náležitosti žiadosti o zápis do evidencie profesionálnych umelcov; žiadosť môže podať žiadateľ, ak pôsobí v niektorej z oblastí umenia (literatúra, výtvarné umenie,

Upravuje sa postup posudzovania žiadostí o zápis do evidencie profesionálnych umelcov. Kancelária po preskúmaní žiadosti predloží úplnú žiadosť odbornej komisii na zaujatie stanoviska. Na základe súhlasu riaditeľa fondu kancelária zapíše žiadateľa do zoznamu profesionálnych umelcov alebo oznámi žiadateľovi odmietnutie zápisu do evidencie profesionálnych umelcov. Ak fond odmietne zápis do evidencie profesionálnych umelcov, môže žiadateľ podať novú žiadosť o zápis do evidencie profesionálnych umelcov najskôr po uplynutí 12 mesiacov od odmietnutia zápisu do evidencie.

Za spracovanie žiadosti o zápis do evidencie profesionálnych umelcov sa platí administratívny poplatok v sume 30 eur na účet fondu, ktoré fond použije na svoju prevádzku.

Ak profesionálny umelec požiada o výmaz, profesionálny umelec zomrie alebo sa preukáže, že zápis do evidencie profesionálnych umelcov bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, kancelária vykoná výmaz profesionálneho umelca z evidencie profesionálnych umelcov.

Ako požadované kvalifikačné predpoklady sa v § 25d navrhuje dosiahnutie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa alebo druhého stupňa v príslušnom odbore umeleckej činnosti, v ktorom umelec vykonáva umeleckú činnosť, alebo úplného stredoškolského vzdelania v príslušnom odbore umeleckej činnosti, v ktorom umelec vykonáva umeleckú činnosť; tieto sa preukazujú predložením dokladov o vzdelaní v príslušnom odbore umeleckej činnosti.

So zreteľom na to, že sú umelci, ktorí nemajú požadované vzdelanie v príslušnom umeleckom odbore, avšak vzhľadom na vysokú mieru talentu dosahujú požadované umelecké výsledky, návrh zákona v § 25e umožňuje zápis do evidencie profesionálnych umelcov aj takýmto umelcom, avšak za predpokladu, že preukážu, že dosahujú umelecké výsledky. To bude posudzovať príslušná odborná komisia činná v danom odbore umeleckej činnosti na základe preukázaných výsledky tvorivej umeleckej činnosti alebo preukázaného zverejnenia výsledkov tvorivej umeleckej činnosti. Kritériom pre posudzovanie umeleckej činnosti je preukázanie aspoň jednej z týchto podmienok, ktoré je žiadateľ povinný doložiť:

a)uznanie za umelca rešpektovanou inštitúciou v danom odbore umeleckej činnosti,

b)vystavovanie v galérií,

c)vystavovanie v zahraničnej galérii,

d)vykonávanie činnosť na úseku divadelnej činnosti alebo hudobnej činnosti v inštitúcii,

e)akceptovanie komorou prijatím za člena, ak komora v danom odbore umeleckej činnosti existuje,