Zákon o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 272/2015 účinný od 01.10.2023 do 30.06.2024

Platnosť od: 23.10.2015
Účinnosť od: 01.10.2023
Účinnosť do: 30.06.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Obchodné právo, Obchod a podnikanie, Obchodný register, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST6JUDDS4EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 272/2015 s účinnosťou od 01.10.2023 na základe 302/2023

Legislatívny proces k zákonu 302/2023
Legislatívny proces k zákonu 272/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 302/2023, dátum vydania: 25.07.2023

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) na základe poznatkov vlastnej aplikačnej praxe, na základe požiadaviek povinných osôb ako správcov registrov, evidencií a zoznamov, ktoré sú zdrojovými registrami registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „register právnických osôb“), ako aj z dôvodu zabezpečenia úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018) v rozsahu ustanovení, za ktorých transpozíciu zodpovedá Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o RPO“) zriadil register právnických osôb na uľahčenie výkonu úradnej činnosti zabezpečením pravdivých a úplných informácií o každej zapisovanej právnickej osobe, podniku zahraničnej osoby, fyzickej osobe podnikateľovi a fyzickej osobe vykonávajúcej samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť činnosť, ktorá nie je podnikaním, ak sa na túto činnosť vyžaduje oprávnenie podľa osobitného predpisu, orgáne verejnej moci a o organizačnej zložke skôr uvedených kategórií (ďalej len „subjekt“) nutných pre právne úkony a zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie, sekundárne na základe transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. L 141, 5. 6. 2015) (ďalej len „smernica AML/CFT“) a tiež z dôvodu poskytovania údajov o konečnom užívateľov výhod, keďže register právnických osôb začal od 1. novembra 2018 plniť na vnútroštátnej úrovni funkciu centrálneho registra konečných užívateľov výhod.

Register právnických osôb je vyhlásený za referenčný register. Okrem údajov poskytovaných povinnými osobami zo zdrojových registrov resp. z iných dokumentov vzťahujúcich sa na zapisované subjekty, (ak sa podľa osobitného predpisu subjekt neeviduje v zdrojovom registri), aj štatistický úrad poskytuje do registra právnických osôb údaje o subjektoch zo svojej činnosti – ide o štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti a kód odvetvovej klasifikácie pochádzajúce zo štatistického registra organizácií. Údaj o identifikačnom čísle organizácie, ktorý vytvára štatistický úrad podľa ustálenej metodiky a prideľuje ho subjektom na základe žiadosti povinnej osoby, povinná osoba poskytuje spolu s ďalšími údajmi uvedenými v § 3 zákona o RPO pri zápise subjektu. Terciárnou funkciou je informovanie verejnosti o zapisovaných subjektoch zverejnením poskytnutých údajov s výnimkou identifikátorov fyzických osôb prostredníctvom webovej aplikácie prístupnej z webového sídla štatistického

2

úradu; ide o rovnakú funkciu, akú poskytuje obchodný register, živnostenský register alebo register mimovládnych neziskových organizácií.

Register právnických osôb sa za sedem rokov svojej činnosti osvedčil a je potrebné ďalej trvale zabezpečovať jeho úroveň v súlade s požiadavkami na debyrokratizáciu, štandardy informačných technológií a rôznorodé a operatívne potreby orgánov verejnej moci vyplývajúce z meniacej sa legislatívy a podnetov iných, potenciálnych konzumentov údajov z registra právnických osôb, ktoré boli formulované počas prípravy návrhu zákona.

Z týchto dôvodov návrh zákona prináša najmä:

˗doplnenie pojmového aparátu a ustanovení upravujúcich rozsah poskytovaných údajov z dôvodu odstránenia výkladových problémov pri určovaní povinnosti, kto sa zapisovať do registra právnických osôb, kto je povinný poskytovať údaje do registra právnických osôb a aký údaj sa zapisuje (napríklad vo vzťahu k organizačným jednotkám a orgánom verejnej moci), a ako zabezpečiť zapísanie údaja, ktorý sa poskytuje podľa zákona o RPO, ale nie je vedený povinnou osobou v zdrojovom registri z dôvodu, že pre zapisovanú kategóriu subjektov neexistuje zdrojový register, v zdrojovom registri sa nevedú všetky údaje poskytované do registra právnických osôb, alebo že údaj pochádza z činnosti iného orgánu verejnej moci (napríklad vydanie živnostenského oprávnenia obchodnej spoločnosti),

˗vytvorenie vnútroštátneho právneho základu pre zapojenie registra právnických osôb do Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (Beneficial Ownership Registers Interconnection System „BORIS“), v súlade s požiadavkami legislatívy Európskej únie v oblasti predchádzania prania špinavých peňazí a financovanie terorizmu (čl. 3 ods. 6, čl. 30 ods. 3 a 10 smernice AML/CFT a príslušné vykonávacie nariadenia Európskej únie),

˗definíciu orgánu verejnej moci na účel zabezpečovania úradnej činnosti vrátane špecifického účelu, ktorým je technické zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie (§ 12 15 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) zriaďovanie, aktivácia, deaktivácia a rušenie elektronických schránok orgánov verejnej moci); návrh zákona umožní v registri orgánov verejnej moci, ktorý je architektonicky samostatnou časťou registra právnických osôb, viesť spresnený a rozšírený okruh údajov o orgánoch verejnej moci, ktorý môže slúžiť napríklad správcovi modulu elektronických schránok,

˗zabezpečenie prístupu notárov ako orgánov verejnej moci k údajom vedeným v registri právnických osôb prostredníctvom Centrálneho informačného systému Notárskej komory, čím sa rešpektuje notárskym poriadkom stanovený účel tohto IKT nástroja pri výkone notárskej činnosti a ďalšej činnosti notárov,

˗zabezpečenie prístupu bánk a pobočiek zahraničných bánk do registra právnických osôb, a to jednak pokiaľ ide o možnosť využívať na tento prístup spoločný register bankových informácií, a jednak ustanovením nového účelu poskytovania údajov z registra právnických osôb na plnenie úloh bánk a pobočiek zahraničných bánk pri príprave, uzatváraní a realizácií bankových obchodov, dôvodom zavedenia tohto účelu je odbúravanie administratívnej záťaže bánk ale aj klientov, ktorá vzniká pri preukazovaní rozhodných

3

právnych skutočností, pričom úprava má obdobu v súčasnom využívaní Registra fyzických osôb,

˗precizovanie účelu vedenia údajov v registri právnických osôb, kategórií zapisovaných subjektov a niektorých špecifík uplatňovania práv dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov,

˗sankcionovanie povinných osôb, resp. v niektorých prípadoch aj zapisovaných subjektov pri neposkytnutí súčinnosti povinnej osobe, za nedodržiavanie zákona o RPO najmä za neposkytovanie niektorých údajov, ktorých absencia alebo neaktuálnosť môže najviac ohroziť právnu istotu a fungovanie elektronických služieb e-Governmentu; vymoženie plnenia povinností uložených zákonom však bude primárne postavené na preventívnych a nápravných opatreniach,

˗vypustenie nevhodných legislatívnych skratiek, vnútorných odkazov a nadbytočných ustanovení návrhom novely prispeje k výstižnosti textu zákona o RPO.

Pokiaľ ide súčasný stav vedenia údajov o konečnom užívateľovi výhod právnických osôb, proti Slovenskej republike vedie Európska komisia pilotné zisťovanie evidované ako prípad č. EUP(2022)10131 pre možné porušenie článku 30 a článku 31 smernice AML/CFT, ktoré sa týka dostupnosti a mechanizmu zabezpečenia primeraných, presných a aktuálnych informácií o vlastníckych právach v registri právnických osôb, t. j. takých, ktoré zhodné s informáciami, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, a tiež transparentnosti registra právnických osôb ako centrálneho registra konečných užívateľov výhod.

V súčasnosti sa v registri právnických osôb nevedú údaje vzťahujúce sa na konečného užívateľa výhod niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií (občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom) z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií spravovanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) tieto údaje nie v súlade s § 3 ods. 4 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov evidované. Taktiež centrálny register poľovníckych organizácií vedený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) neobsahuje medzi údajmi spracúvanými o novej osobitnej právnej forme poľovníckej organizácie údaje tvoriace záznam o konečnom užívateľovi výhod. Okrem toho sa v registri právnických osôb neevidujú ani koneční užívatelia výhod fyzických osôb podnikateľov, čo je na jednej strane v rozpore so zákonom č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale na druhej strane táto zákonná požiadavka nie je transpozíciou konkrétnej požiadavky upravenej v smernici AML/CFT, ale ide skôr o formu goldplatingu, ktorého realizácia vyvoláva niekoľko praktických a právnych otázok.

Návrh zákona neobsahuje (1) úpravu, podľa ktorej by register právnických osôb ako centrálny register užívateľov výhod obsahoval záznam o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu k správe zvereného majetku a inému typu právnych štruktúr, ako napríklad fidúcie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku, a ani (2) úpravu prípadu, ak údaje o osobe konečného užívateľa

4

výhod niektorej z týchto právnych štruktúr súčasťou údajov o subjekte zapísanom v registri právnických osôb. V prvom prípade je prekážkou skutočnosť, že uvedené právne formy združovania majetku právny poriadok Slovenskej republiky nepozná, v druhom prípade neexistuje mechanizmus overovania uvedených skutočností o konečnom užívateľovi výhod.

Napokon podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa nevedú ani údaje o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k podnikom zahraničných osôb a organizačným zložkám podnikov zahraničných osôb. Takáto úprava sa vníma ako nie nevyhnutná na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smernice AML/CFT.

Návrh zákona neobsahuje úpravu, ktorá by obmedzovala prístup verejnosti k údajom zo záznamu o konečných užívateľoch výhod na preukázanie oprávneného záujmu, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 z 22. novembra 2022, ktorým vyhlásil za neplatné ustanovenie čl. 30 ods. 5 písm. c) smernice AML/CFT v jeho novelizovanom znení podľa smernice (EÚ) 2018/843 požadujúce od členských štátov prijatie takej úpravy, ktorá umožní komukoľvek z verejnosti prístup k údajom o konečnom užívateľovi výhod bez preukazovania dôvodu aspoň v minimálnom rozsahu, pričom prístup je možný ako spoplatnený alebo bezodplatný. Realizáciou rozsudku sa obnovuje pôvodná požiadavka smernice na prístup na základe preukazovania oprávneného záujmu, ktorý môže byť súčasne podmienený registráciou alebo platením poplatku. Návrh zákona

1.nezrušuje zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (právo fyzickej osoby na ochranu súkromia),

2.neustanovuje mechanizmus zúženého prístupu k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci pre žiadateľa, ktorý môže preukázať oprávnený záujem (právo verejnosti na informácie).

Na vnútroštátnej úrovni sa od decembra 2022 pripravuje na medzirezortnej úrovni legislatívne riešenie zabezpečenia práva verejnosti na informácie o konečných užívateľoch výhod zapísaných v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci v súlade s účinným ustanovením čl. 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) smernice AML/CFT. Vzhľadom na potrebu urýchleného legislatívneho a technického zabezpečenia prepojenia registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci so systémom BORIS nie je možné pripraviť legislatívne riešenie tejto transpozície včas. Ak by sa skončilo zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod, poskytla by sa tým síce ochrana súkromia fyzických osôb, na druhej strane je súčasne potrebné zabezpečiť aj realizáciu práva verejnosti na informácie, čo si vyžaduje vytvorenie funkčného procesu a jeho technické a finančné zabezpečenie § 7a ods. 4 zákona č. 272/2015 Z. z. v znení účinnom pred 1. novembrom 2020 (pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 279/2020 Z. z.) obsahoval mechanizmus sprístupnenia údajov na základe preukázania oprávneného záujmu, ale ani raz nebol aplikovaný a jeho znenie bolo natoľko všeobecné, že neobsahovalo konkrétne podmienky preukazovania existencie oprávneného záujmu.

Návrh zákona bol predmetom konzultácií s podnikateľskými subjektmi ešte v roku 2021. Príslušné časti návrhu novely boli v marci máji 2022 predmetom expertných rokovaní a výmeny informácií medzi štatistickým úradom a príslušnými ministerstvami evidencia samostatne hospodáriacich roľníkov s ministerstvom vnútra, odborom živnostenského

5

podnikania, ministerstvom pôdohospodárstva, sekciou poľnohospodárstva a sekciou rozvoja vidieka a priamych platieb, vedenie údajov o konečných užívateľoch výhod s ministerstvom vnútra a s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), poskytovanie údajov z registra právnických osôb a definícia orgánu verejnej moci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie“), kvalita údajov v registri právnických osôb s ministerstvom vnútra, ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a s ministerstvom spravodlivosti.

Jedným z pôvodných cieľov prípravy návrhu novely zákona, ako bolo prezentované aj počas konzultácií s podnikateľmi, bolo zefektívnenie evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov vytvorením centralizovanej elektronickej evidencie vedenej živnostenským odborom ministerstva vnútra. Pri poskytovaní údajov od samostatne hospodáriacich roľníkov sa mali využiť jednotné kontaktné miesta okresných úradov a odbremeniť obce, od povinností súvisiacich so zápisom údajov vrátane zmien a výmazu údajov v registri právnických osôb. Vecným dôvodom tohto návrhu je, že kvalita údajov o tejto kategórii podnikateľov v registri právnických osôb je dlhodobo ohrozená neplnením oznamovacích povinností, čoho príčinou je vyše 2900 zdrojových obecných evidencií samostatne hospodáriacich roľníkov.

Na základe úlohy C.26 v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 79 z 2. februára 2022 však bude problematiku evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov legislatívne riešiť minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom hospodárstva Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bol z návrhu novely zákona vypustený článok II, ktorým sa mal novelizovať zákon č. 105/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. V súvislosti s budovaním centrálnej evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov na ministerstve pôdohospodárstva štatistický úrad vzniesol pripomienky k návrhu zákona o niektorých registroch v poľnohospodárstve a organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (LP/2022/699) formou pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zabezpečia kvalitu údajov poskytovaných do registra právnických osôb v súlade s podmienkami poskytovania údajov vyplývajúcich povinným osobám zo zákona o RPO. Materiál sa tohto času nachádza vo fáze vyhodnotenia pripomienkového konania.

Návrh zákona negatívny čiastočne rozpočtovo zabezpečený vplyv na štátny rozpočet, má negatívny vplyv a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nemá žiadny vplyv na služby verejnej správy pre občana a nemá žiadne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie.

6

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“)

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Štatistický úrad Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení.

Termín začiatku a ukončenia PPK

04. 08. 2022 – 12. 08. 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

september 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

1.Neplnenie povinnosti poskytovať údaje do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „register právnických osôb“) zo strany orgánov verejnej moci včas, úplne a pravdivo,

2.nemožnosť využívať spoločný systém prepojenia centrálnych registrov konečných užívateľov výhod, ktorý buduje Európska komisia,

3.nesprávne zaraďovanie subjektov medzi orgány verejnej moci: chyby pri zriaďovaní elektronickej schránky, nesprávna orientácia v systéme orgánov verejnej moci a nedostatok základných informácií o postavení a činnosti orgánu verejnej moci a o osobe zodpovednej za jeho činnosť a konajúcej v jeho mene,

4.výkladové problémy pri aplikácii zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o RPO“): neúplná terminológia a neaplikovateľné pravidlá (generický register, prideľovanie identifikačného čísla organizácie).

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Ciele návrhu zákona vyplývajú z poznatkov praxe pri aplikácii zákona o RPO a zo záväzku zabezpečiť správnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES

7

a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení (ďalej len „smernica AML/CFT“) v rozsahu ustanovení, ktoré sa majú prebrať prostredníctvom zákona o RPO.

Ciele návrhu zákona sú preto najmä:

1.evidencia a poskytovanie pravdivých a úplných údajov z registra právnických osôb, čo byť výsledkom odstránenia výkladových problémov pri aplikácii zákona o RPO, zavedenia sankčného mechanizmu, nápravných opatrení, rozšírením okruhu osôb, ktoré majú povinnosť poskytovať údaje do registra právnických osôb, úpravou lehôt, doplnením definície a zmenou rozsahu údajov poskytovaných o orgánoch verejnej moci, prispôsobenie údajov poskytovaných z obchodného registra vzhľadom na zrušenie kategórie odštepných závodov;

2.definovanie orgánu verejnej moci a rozšírenie údajov poskytovaných o orgánoch verejnej moci nielen na všeobecný účel zabezpečovania úradnej činnosti, ale aj špecificky napríklad pre technické zabezpečenie elektronickej úradnej komunikácie,

3.doplnenie komplexu povinností Štatistického úradu Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) poskytovať údaje o konečných užívateľoch výhod vymedzeným orgánom iných členských štátov Európskej únie, ustanovenie webové sídla štatistického úradu ako primárneho prístupového miesta pri prístupe týchto orgánov k záznamu o konečnom užívateľovi výhod prostredníctvom centrálnej platformy zriadenej Európskou komisiou v rámci systému prepojenia centrálnych registrov konečných užívateľov výhod [BORIS, Bod 1prílohy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/369 z 1. marca 2021, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia centrálnych registrov uvedený v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 71, 2.3.2021)].

4.zabezpečenie prístupu bánk, pobočiek zahraničných bánk a notárov k údajom zapísaným v registri právnických osôb prostredníctvom centrálnych informačných technológií prevádzkovaných podľa osobitných zákonov (Centrálny informačný systém Notárskej komory Slovenskej republiky, spoločný register bankových informácií) s cieľom odstrániť administratívnu záťaž pri plnení úloh povinnej osoby podľa smernice AML/CFT ako aj pri plnení úloh notára ako orgánu verejnej moci a úloh bánk pri príprave, uzatváraní a vykonávaní obchodov s klientmi.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Priamo:

subjekty povinné poskytovať údaje do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci – zmena obsahu povinností:

1.orgány verejnej moci, ktoré sú povinnými osobami podľa zákona o RPO

Priamo:

osoby povinné poskytovať súčinnosť povinným osobám pri poskytovaní údajov do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci – vznik novej povinnosti:

2.zriaďovateľ alebo zakladateľ právnickej osoby,

3.fyzická osoba – podnikateľ,

4.vedúci podniku zahraničnej osoby,

5.zriaďovateľ organizačnej zložky, vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby alebo vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Priamo:

6.Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby zodpovednosť za zabezpečenie autentifikácie slovenských osôb konajúcich za orgány a povinné osoby vymedzené v § 7a zákona o RPO pri prístupe do centrálnych registrov konečných užívateľov výhod iných členských štátov Európskej únie prostredníctvom Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (Beneficial Ownership Registers Interconnection System – „BORIS“).

7.Notárska komora Slovenskej republiky,

8.spoločný podnik pomocných bankových služieb.

Nepriamo:

9.orgány verejnej moci a verejnosť: ďalšie skvalitnenie údajov poskytovaných z registra právnických osôb v zmysle včasnosti, úplnosti a správnosti; evidencia identifikátora adresy pre zapísané adresy v registri právnických osôb,

10.orgány verejnej moci iných členských štátov Európskej únie zodpovedné za boj proti praniu špinavých

8

peňazí a boj proti financovaniu terorizmu a povinné osoby pri vykonávaní základnej starostlivosti o klienta v zmysle smernice AML/CFT pri získavaní údajov o konečnom užívateľovi výhod – získanie prístupu k údajom o konečných užívateľoch výhod prostredníctvom novej informačnej platformy.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

1.Pri príprave pôvodného návrhu zákona sa riešilo zefektívnenie vedenia údajov o osobitnej kategórii podnikateľov samostatne hospodáriacich roľníkov podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov zmenou povinností obcí v evidenciách obcí, a to zapojením okresných úradov do poskytovania údajov, čo malo sekundárne ovplyvniť pozitívne včasnosť, pravdivosť a úplnosť údajov o týchto podnikateľoch v registri právnických osôb. Alternatívne riešenie vo vzťahu k evidencii samostatne hospodáriacich roľníkov uvažovalo o ponechaní mechanizmu vytvoreného na základe spolupráce so zástupcami obcí, čo však z dlhodobej perspektívy nemusí byť tak účinné ako v súčasnosti z dôvodu, že mechanizmus nie je zakotvený explicitne v zákone a je závislý od personálnych a technických podmienok v obciach. Návrh riešenia problematiky bol z návrhu zákona vypustený na základe vecne kolidujúcej úlohy č. 26 ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uloženej uznesením vlády SR č. 79 z 2. februára 2022;

2.alternatívne sa riešili niektoré parciálne otázky, a to: nezavádzanie definície orgánu verejnej moci v zákone, ale posudzovanie tohto postavenia osobitnou komisiou zloženou zo zástupcov štatistického úradu, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) a ďalších ministerstiev toto riešenie by však malo povahu administratívneho rozhodnutia a neodstránilo by problém stanovenia kritérií pre priznanie postavenia orgánu verejnej moci pri zápise do registra právnických osôb (vec sa týka subjektov, ktorým osobitné zákony zverujú niektoré úlohy štátu: fyzické osoby vo verejnej funkcii, fyzické osoby podnikatelia, organizačné zložky verejnoprávnych inštitúcií alebo orgánov štátnej správy);

3.riešila sa otázka alternatívneho spôsobu získavania údajov, ktoré sa majú poskytovať do registra právnických osôb, ale povinná osoba ich nespracúva, a to prostredníctvom doplnenia povinnosti do osobitných zákonov, čo však nepokrýva situácie s novými kategóriami zapisovaných subjektov v budúcnosti; zároveň priame oslovovanie zapisovaných subjektov štatistickým úradom sa javí ako neefektívne a zdĺhavejšie ako zvolený model v § 5 zákona o RPO pretože štatistický úrad nemusí mať poznatok o zmenách údajov, ktoré nie sú evidované v zdrojových registroch.

Pokiaľ ide o ostatné okruhy v rámci predmetu novely zákona o RPO alternatívne riešenia neexistujú.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Dôsledky súčasného stavu nulového variantu: v súlade s problémami načrtnutými v 2. bode bude možné očakávať stagnáciu, resp. zníženie kvality údajov poskytovaných do registra právnických osôb a sankcie zo strany Európskej únie za porušenie čl. 250 Zmluvy o fungovaní Európskej únie za neúplnú transpozíciu smernice AML/CFT.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

Návrh zákona nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

9

Preskúmanie účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu sa bude vykonávať na ročnej báze na základe navrhovaného ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o RPO, podľa ktorého štatistický úrad vypracováva správu z merania kvality údajov registra právnických osôb za príslušný kalendárny rok a zverejňuje ju do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na svojom webovom sídle.

Preskúmanie účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu pokiaľ ide o funkciu registra právnických osôb ako centrálneho registra konečných užívateľov výhod sa zároveň vykoná v rámci zabezpečenia spoločného postupu európskych štátov v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu.

Postup členských štátov Rady Európy je pravidelne hodnotený Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL.

V podmienkach Európskej únie ide hodnotenie dodržiavania opatrení podľa smernice AML/CFT, ktorá bola významne novelizovaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. V. L 156, 19.6.2018) a podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. L 176, 27.6.2013). V súvislosti s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF) a bezprostrednými výsledkami v oblasti hodnotenia efektívnosti a na odstránenie nedostatkov identifikovaných v rámci 5. kola vzájomného hodnotenia Slovenskej republiky Výborom expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu MONEYVAL, vláda Slovenskej republiky ukladá orgánom verejnej moci vrátane štatistického radu termínované úlohy na účel dosiahnutia pokroku v sledovanej oblasti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10

správe

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť a financovanie návrhu

Výdavky rozpočtovej kapitoly štatistického úradu a rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky týkajúce sa splnenia záväzku podľa čl. 30 ods. 10 a 31a smernice AML/CFT zabezpečiť, aby Slovenská republika prepojila register právnických osôb ako centrálny register konečných užívateľov výhod s centrálnymi registrami konečných užívateľov výhod ostatných členských štátov EÚ prostredníctvom Európskej centrálnej platformy v rámci osobitného Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (BORIS) zriadenej článkom 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. L 169, 30.6.2017) v platnom znení, a to v súlade s technickými špecifikáciami a postupmi stanovenými vo vykonávacích aktoch prijatých Komisiou, neboli pre rozpočtový rok 2021 zabezpečené, hoci boli požadované s odvolaním sa na priamu účinnosť smernice AML/CFT po uplynutí lehoty na transpozíciu, a na priamu účinnosť vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/369 z 1. marca 2021, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia centrálnych registrov uvedený v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (Ú. v. L 71, 2.3.2021) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2021/1042 z 18. júna 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o technické špecifikácie a postupy pre systém prepojenia registrov, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2244 (Ú. v. EÚ L 225, 25.6.2021).

Napriek uvedenej skutočnosti, štatistický úrad realizoval práce spojené s budovaním prepojenia s výnimkou zabezpečenia autentifikácie pri prístupe slovenských fyzických osôb oprávnených na prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod z centrálnych registrov konečných užívateľov výhod iných členských štátov v rámci systému BORIS, pretože na úrovni došlo k rozhodnutiu o spôsobe autentifikácie v marci roka 2021, pričom zvolený spôsob autentifikácia prostredníctvom eIDAS sa môže v podmienkach Slovenskej republiky uskutočniť len prostredníctvom autentifikačného modulu na Ústrednom portáli verejnej správy, čo je v kompetencii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré má v súčasnosti zmapované zmenové požiadavky a je odborne pripravené ich uskutočniť.

Vzhľadom na celkový transpozičný deficit Slovenskej republiky v oblasti legislatívy boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a boja proti financovaniu terorizmu a časový odstup medzi prijatím rozhodnutia Európskej komisie o spôsobe autentifikácie pre systém BORIS a prijatím predloženého návrhu zákona štatistický úrad a Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (príspevková organizácia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky) plánujú vykonávať zostávajúce práce vzťahujúce sa na sfunkčnenie autentifikácie ešte v priebehu roka 2023 tak, aby mohol byť dodržaný dátum účinnosti novelizovanej úpravy poskytovania údajov o konečných užívateľoch výhod podľa § 7a zákona o RPO od 1. októbra 2023. Tento termín určil štatistický úrad na základe interného a medzirezortného expertného hodnotenia, ktoré zohľadňuje prípravu a implementáciu zmenových požiadaviek v informačných systémoch štatistického úradu a Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby a legislatívny proces tvorby zákona ako prvý reálny termín. Technickým dôvodom pokračovania prác, ktoré rozpočtovo kryté v kapitole štatistického úradu a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, je možnosť priebežného testovania prepojenia na Európsku centrálnu platformu, čím sa zmenší čas spojený s administratívnym vybavovaním a technickou realizáciou finálneho testovania vytvoreného národného prepojenia na úrovni Európskej komisie pred jeho spustením.

Druh a podrobná špecifikácia výdavkov oboch rozpočtových kapitol na implementáciu ustanovení predloženého legislatívneho návrhu v rokoch 2023 a 2024 uvedené v priloženej analýze vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.

11

Na základe akceptovaných pripomienok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v rámci pripomienkového konania vzniká negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je kvantifikovaný a špecifikovaný v priloženej analýze vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu.

Rozdiel v celkových kvantifikovaných výdavkoch štátneho rozpočtu v čase pred a po pripomienkovom konaní predstavuje navýšenie v rozpočtovej kapitole Štatistického úradu SR o 19 500 s DPH a v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra SR o 50 000 EUR s DPH.

Na základe akceptovanej zásadnej pripomienky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky k rozsahu zapisovaných údajov podľa § 3 zákona č. 272/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov budú povinné osoby povinné zasielať do registra právnických osôb údaj o identifikátore adresy, ak ide o adresu v Slovenskej republike poskytovanú do registra právnických osôb, čím naplnia požiadavku § 52 ods. 1 zákona o e-Governmente. Z technického hľadiska ide o pridanie jedného atribútu v zázname v zdrojovom registri, ktorý povinné osoby do registra právnických osôb musia zasielať podľa platného právneho stavu aj dnes. Takáto zmena sa štandardne označuje ako "drobná zmena", resp. "drobný rozvoj" a je obvykle pokrytá SLA zmluvami. Odložená účinnosť § 3 ods. 13 do 31. decembra 2024 do 31.12.2024 poskytuje dostatok času poskytovateľom údajov zaradiť takúto zmenu do zoznamu požiadaviek na dodávateľa a uviesť takúto zmenu do prevádzky.

V individuálnych prípadoch, ktoré z rôznych dôvodov povinné osoby nevedia alebo nemôžu pokryť realizáciu zmeny cez existujúcu SLA, bude možné využiť mechanizmus dopytovej výzvy s názvom "Lepšie využívanie údajov", ktorú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky plánuje otvoriť v septembri 2023.

Dopytová výzva financovaná z prostriedkov Európskej únie popis: "Zvýšenie kvality a strojovej spracovateľnosti údajov v referenčných registroch, nárast využívania analytických a otvorených údajov pri riadení verejnej správy, implementácia mojich údajov pri komunikácií so štátom." a navrhovaná zmena by do nej jednoznačne spadala.

Informačný systém RPO umožňuje v súčasnosti viesť údaj o identifikátore adresy zapisovaných subjektov, členov ich riadiacich, kontrolných a dozorných orgánov, ako aj členov, spoločníkov a pod., preto štatistickému úradu nevznikajú žiadne náklady so vznikom uvedenej povinnosti. Žiadne dodatočné požiadavky na prostriedky štátneho rozpočtu navrhovanou zmenou nevznikajú.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Pokiaľ ide o negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, tieto môžu nastať len v dôsledku sankčného postihu zo strany povinných osôb za neposkytnutie údajov vedených v registri právnických osôb, ktoré zároveň nie sú údajmi spracúvanými povinnou osobou v príslušnom zdrojovom registri alebo údajmi spracúvanými na účel vydania rozhodnutia, oprávnenia alebo osvedčenia, ktoré oprávňuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa podnikať alebo vykonávať inú sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ktorá nie je podnikaním. Vzhľadom na úzky okruh týchto údajov, zakotvenú možnosť predísť uloženiu pokuty vykonaním nápravného opatrenia a doterajšie aplikačné poznatky sa nepredpokladá plošný negatívny vplyv na podnikateľov ale ani nie je možné vopred kvantifikovať výšku výdavkov podnikateľov.

Na základe výsledkov pripomienkového konania so zástupcami podnikateľských subjektov a zástupcami bánk, ktoré sa konali za účasti Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska, dôjde schválením návrhu zákona a jeho následnou implementáciou k pozitívnemu vplyvu na podnikateľské prostredie – banky, pobočky zahraničných bánk a klientov bánk - odbúraniu časti poplatkov a administratívnej záťaže tým, že predkladanie výstupov z informačných systémov verejnej správy bude nahradené prístupom bánk a pobočiek zahraničných bánk do registra právnických osôb aj na iné účely, ako je získavanie údajov o konečných užívateľoch výhod v rámci starostlivosti o klienta.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Štatistický úrad ako správca vytvoril zmenou informačného systému registra právnických osôb nové služby pre občana a podnikateľa (bližšie informácie v analýze vplyvov na informatizáciu, otázka č. 6.1.), ktoré budú v produkčnej prevádzke po nadobudnutí účinnosti predloženého návrhu zákona.

Štatistický úrad ako správca registra právnických osôb predpokladá umiestnenie registra právnických osôb vo vládnom cloude (bližšie informácie v analýze vplyvov na informatizáciu, otázka č. 6.2.), avšak predložený návrh zákona nie je podnetom pre túto aktivitu.

12

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Marta Mravcová, riaditeľka odboru registrov,

marta.mravcova@statistics.sk

, 02/50236349 vplyvy na podnikateľské prostredie

Mgr. Ivica Paulovičová, sekcia informačných systémov,

ivica.paulovicova@statstics.sk

, 02/50236696 – vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Ing. Ján Papol, riaditeľ odboru ekonomického,

jan.papol@statistics.sk

, 02/50236723 – vplyvy na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť a financovanie návrhu

Mgr. Viliam Bokol, vedúci kancelárie GTSÚ,

viliam.bokol@statistics.sk

, 02/50236238 – sociálne vplyvy

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

1.súkromní dodávatelia informačných technológií zmluvne zabezpečujúci podporu a rozvoj registra právnických osôb a prevádzku Ústredného portálu verejnej správy,

2.Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby,

3.Výbor Európskej komisie pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, podskupina pre IT.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 179/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať kvantifikáciu nákladov na podnikateľské prostredie minimálne na modelovom príklade.

Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa budú znižovať administratívne náklady, ktoré je možné kvantifikovať

prostredníctvom Kalkulačky nákladov minimálne na modelovom príklade. V prípade potreby konzultácie neváhajte kontaktovať kolegov na adrese: 1in2out@mhsr.sk .

Vyhodnotenie štatistického úradu: Po konzultácii s odborom zlepšovania podnikateľského prostredia| sekcie

konkurencieschopnosti MH SR bol do kalkulačky nákladov doplnený modelový príklad, ktorý sa týka využívania vydávania čitateľného informatívneho elektronického výstupu z registra právnických osôb pre podnikateľské subjekty.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov v bode 9. uvedené negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy ako čiastočne rozpočtovo zabezpečené. V bode 10. predkladateľ uvádza, že výdavky kapitol ŠÚ SR a MIRRI SR týkajúce sa splnenia záväzku zabezpečiť prepojenie registra právnických osôb ako centrálneho registra konečných užívateľov výhod s centrálnymi registrami konečných užívateľov výhod ostatných členských štátov EÚ prostredníctvom Európskej centrálnej platformy v rámci osobitného Systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod (BORIS) neboli na rok 2021 zabezpečené, hoci boli požadované s odvolaním sa na priamu účinnosť smernice EÚ. Napriek uvedenému ŠÚ SR realizoval práce spojené s budovaním prepojenia s výnimkou zabezpečenia autentifikácie pri prístupe slovenských fyzických osôb oprávnených na prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod z centrálnych registrov konečných užívateľov výhod iných členských štátov v rámci systému BORIS s tým, že autentifikácia sa môže v podmienkach SR uskutočniť len prostredníctvom autentifikačného modulu na Ústrednom portáli verejnej správy v kompetencii MIRRI SR. Zároveň sa uvádza, že ŠÚ SR a MIRRI SR plánujú vykonávať zostávajúce práce vzťahujúce sa na sfunkčnenie autentifikácie ešte v priebehu roka 2022. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy uvedené len výdavky od roku 2023. V nadväznosti na uvedené a v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné vypracovať analýzu vplyvov na rozpočet na bežný rok, ktorým je rok 2022 a nasledujúce tri rozpočtové roky.

13

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tab. č. 1 je v súvislosti s realizáciou návrhu zákona kvantifikovaný vplyv na štátny rozpočet na rok 2023 v celkovej sume 215 280 eur, z toho ŠÚ SR v sume 194 040 eur (úpravy a rozšírenia informačného systému registra právnických osôb) a MIRRI SR v sume 21 240 eur (rozšírenie eIDAS Uzla o integráciu na službu ŠÚ SR ohľadne projektu BORIS) a na rok 2024 v celkovej sume 249 110 eur, z toho ŠÚ SR v sume 49 110 eur (rozšírenie informačného systému v časti údajov o orgánoch verejnej moci a rozšírenie štruktúry zapisovaných aj poskytnutých údajov o všetkých zapisovaných subjektoch) a MIRRI SR v sume 200 000 eur (integrácia na údaje registra právnických osôb o fyzické osoby podnikateľov a následné vplyvy na konsolidáciu údajov a schránok na Ústrednom portáli verejnej správy). V tab. č. 1 nie je jednoznačne uvedená zabezpečenosť týchto výdavkov, v riadkoch „Financovanie zabezpečené v rozpočte“ a „Rozpočtovo nekrytý vplyv“ uvedené nulové hodnoty. V bode 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu zákona v súčasnosti nie je zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu v kapitolách MIRRI SR a ŠÚ SR a bude potrebné vykonať rokovania s MF SR smerujúce k navýšeniu týchto rozpočtových kapitol. Komisia žiada v tab. č. 1 jednoznačne uviesť, či ide o rozpočtovo zabezpečené vplyvy alebo vplyvy rozpočtovo nekryté. V prípade, že finančné prostriedky nie rozpočtovo zabezpečené, Komisia nesúhlasí s návrhom, ktorý zakladá nekrytý vplyv a žiada, aby všetky dôsledky na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona boli zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet. Nadväzne je potrebné zosúladiť vyjadrenia k rozpočtovej zabezpečenosti vo všetkých častiach materiálu.

V analýze vplyvov na rozpočet v tab. č. 1 všetky vplyvy uvedené ako vplyvy na štátny rozpočet. Zároveň je v analýze v bode 2.2.1 v prvom odseku na str. 3 uvedené, že financovanie úprav vyplývajúcich z ustanovení § 6 návrhu zákona je zabezpečené z projektu Manažment údajov Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 2020. V nadväznosti na uvedené je potrebné príslušné časti analýzy zosúladiť. V prípade financovania z zdrojov je potrebné tieto zohľadniť v analýze vplyvov na rozpočet v tab. č. 1 a uviesť členenie výdavkov na štátny rozpočet, EÚ zdroje a spolufinancovanie.

V analýze vplyvov na rozpočet je potrebné uvádzať konkrétne roky (teda nie r, r+1 ...) aj v tab. č. 4.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Všetky pripomienky boli v plnom rozsahu akceptované nasledovne:

K prvému odseku: V doložke vplyvov výdavky zaradené do kategórie rozpočtovo kryté. Práce realizované v roku 2022 budú v plnom rozsahu uhradené z rozpočtu ŠÚ SR a MIRRI SR a týmto nevzniká nárok na dodatočné zdroje zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom k tomu v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť a financovanie návrhu bol doplnený rok 2022 s nulovými hodnotami.

K druhému odseku: V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť a financovanie návrhu v tabuľke č. 1 boli výdavky presunuté do kategórie rozpočtovo zabezpečené.

K tretiemu odseku: V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť a financovanie návrhu boli do tabuľky č. 1 doplnené údaje o čerpaní prostriedkov EÚ.

K štvrtému odseku: V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, zamestnanosť a financovanie návrhu sú v tabuľke č. 4 uvedené konkrétne roky.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Analýza vplyvov však musí byť vyplnená v súlade s metodikou na jej vypracovanie. V bode 6.2. sa pri Názve systému uvádza presný názov v znení, ako je systém zaregistrovaný v MetaIS, teda v tomto prípade bez legislatívnej skratky, ktorá sem určite nepatrí. V bode 6.3 sa uvádzajú iba písmená X, A alebo B. Doplňujúce informácie Komisia prosí uvádzať pod tabuľkou.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti bola upravená v súlade

s pripomienky. Vypustený text nie je potrebné uvádzať samostatne ako doplňujúce informácie.

K sociálnym vplyvom

Komisia nesúhlasí s názorom predkladateľa, že predložený materiál nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Komisia odporúča predkladateľovi, aby identifikoval pozitívne sociálne vplyvy v doložke vybraných vplyvov a vypracoval analýzu sociálnych vplyvov. Uvedené je potrebné zároveň zohľadniť v informácii o sociálnych vplyvoch vo všeobecnej časti dôvodovej správy. V prípade, že predkladateľ bude naďalej názoru, že navrhované zmeny zákona nebudú mať pozitívne sociálne vplyvy alebo tieto vplyvy budú len marginálne, je potrebné, aby predkladateľ v doložke vybraných vplyvov v bode 10. Poznámky bližšie odôvodnil názor, prečo k sociálnym vplyvom nedochádza, resp. prečo sú sociálne vplyvy marginálne.

Odôvodnenie: Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov identifikoval sociálne vplyvy predloženého návrhu

14

ako žiadne sociálne vplyvy a neidentifikoval ani žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Avšak, ako samotný predkladateľ vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza, jednou z funkcií registra je informovanie verejnosti o zapisovaných subjektoch zverejnením poskytnutých údajov. Podľa informácií na webovej stránke ŠÚ SR, s registrom je spojené aj poskytovanie elektronických služieb, ktoré určené aj pre občanov a sú poskytované prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy a portálu ŠÚ SR. Podľa predkladateľa, jedným z cieľov navrhovaného zákona je rozšírenie údajov poskytovaných o orgánoch verejnej moci nielen na účely zabezpečovania úradnej činnosti. Súčasne s predložením návrhu zákona sa vláde predkladá návrh na uloženie úloh vedúcim ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú zvýšiť kvalitu údajov poskytovaných zo zdrojových registrov do registra právnických osôb. Rozšírenie okruhu dostupných údajov a opatrenia na zabezpečenie ich zvýšenej kvality je potrebné zhodnotiť v časti 4.2 analýzy sociálnych vplyvov, pretože zlepšujú prístup obyvateľov k informáciám. Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné vypracovať v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov (Príloha č. 4 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov) tak, aby boli návrhy opatrení so sociálnym vplyvom hodnotené jednotlivo, pri každom hodnotenom návrhu opatrenia bol zrejmý jeho opis, vplyv, porovnanie navrhovaného opatrenia so súčasným stavom, špecifikácia dotknutých skupín obyvateľov a kvalitatívne zhodnotenie sociálneho vplyvu.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka čiastočne akceptovaná. Predkladateľ identifikoval po aplikácii

metodiky pozitívne sociálne vplyvy týkajúce sa všetkých obyvateľov Slovenskej republiky, ktorých kvalitu nie je možné objektívne bližšie vyhodnotiť, pretože mieru ďalšieho zlepšenia priameho prístupu obyvateľov k informáciám, ktorými údaje vedené v registri právnických osôb, je nad rámec možností predkladateľa; používateľmi registra právnických osôb primárne orgány verejnej moci, pričom nimi prevádzkované elektronické služby využívajúce kvalitnejšie údaje z registra právnických osôb môžu potenciálne zlepšiť prístup obyvateľov k ich právam. Vzhľadom na previazanosť čiastkových opatrení na skvalitnenie a čiastočne aj rozšírenie údajov vedených registri právnických osôb, ich predkladateľ vyhodnotil spoločne. Informácia o pozitívnych sociálnych vplyvoch bola doplnená aj do všeobecnej časti dôvodovej správy.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 057/2023 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať Doložku vybraných vplyvov v aktuálnom formulári, ktorý je účinný od 31.12.2022 a dostupný na webovom sídle MH SR (

https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-

metodika/dokumenty?csrt=13778903101340567873

).

Odôvodnenie: Priložená doložka vybraných vplyvov nespĺňa formálne náležitosti podľa Jednotnej

metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka akceptovaná. Doložka vybraných vplyvov sa predkladá

v aktuálnom formulári.

Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť termín hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.

Odôvodnenie: Preskúmanie účelnosti sa nastavuje po určitom čase, aby sa zhodnotilo, či a na základe akých

kritérií bol cieľ naplnený.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka akceptovaná. Termín hodnotenia účelnosti vyplýva priamo

z ustanovenia § 11 ods. 3 návrhu zákona.

Komisia odporúča predkladateľovi Doložke vybraných vplyvov v časti 11. Kontakt na spracovateľa doplniť telefonický kontakt kontaktnej osoby.

Odôvodnenie: Odporúča sa uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa, emailový a telefonický kontakt.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka akceptovaná, údaje doplnené.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

15

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie aktualizovať tabuľky.

Odôvodnenie: Je potrebné zosúladiť kalkulačku nákladov a Analýzu vplyvov na podnikateľské

prostredie. V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie je potrebné uviesť Tabuľky z Kalkulačky nákladov: Konkrétne z „krok 2“ uviesť „Tabuľka 1“ a „Tabuľka 2“.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka akceptovaná, tabuľky doplnené z kalkulačky nákladov, ktorá je

súčasťou predloženého materiálu.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Materiál zakladá rozpočtovo nekrytý vplyv na rok 2023 v sume 161 240 eur a na rok 2024 v sume 372 520 eur. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa v bode 2.1.1. uvádza, že „V čase predkladania návrhu zákona nie navrhované výdavky rozpočtovo kryté v rozpočtoch dotknutých kapitol predkladateľ navrhuje vyčleniť predmetné rozpočtované prostriedky v rozpočte kapitoly VPS. Po schválení návrhu zákona navrhujeme predmetné sumy na základe žiadostí o vykonanie rozpočtového opatrenia presunúť do rozpočtových kapitol Štatistického úradu SR a MIRRI SR.“.

Na základe záverov z rozporového konania na štatutárnej úrovni dňa 20. 3. 2023 nebol rozpor odstránený a pretrváva požiadavka Ministerstva financií SR na jednoznačnejšiu identifikáciu zdrojového krytia výdavkov predloženého návrhu. Materiál je potrebné upraviť tak, že vplyvy v roku 2023 budú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 a vplyvy na rok 2024 budú kapitolami uplatňované v procese prípravy Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. Rozpor pretrváva v krytí vplyvov na rok 2024.

Komisia podotýka, že v súčasnosti sa krytie predmetného návrhu rieši medzi sekciou rozpočtovej politiky Ministerstva financií SR a predkladateľom.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka akceptovaná.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v bode 2.1.1. Financovanie návrhu v zmysle pripomienky a po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe výsledkov rozporového konania na štatutárnej úrovni nasledovne: „Finančné prostriedky v sume 266 783 eur v roku 2023 na zvýšenie kvality údajov RPO rozpočtovo kryté v kapitole ŠÚ SR zo zdrojov EÚ. Finančné prostriedky v sume 161 240 eur v roku 2023 na zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 budú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy na rok 2023. Finančné prostriedky v sume 372 520 eur na rok 2024 určené na rozvoj dotknutých informačných systémov verejnej správy budú uplatňované príslušnými rozpočtovými kapitolami pri tvorbe rozpočtu na rok 2024.“.

S týmto návrhom korešponduje aj úprava tabuľkových častí analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Pri konečnej úprave bol použitý aktuálny vzor dokumentu.

Aktualizované stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 057/2023

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Materiál zakladá rozpočtovo nekrytý vplyv na rok 2023 v sume 161 240 eur a na rok 2024 v sume 372 520 eur. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sa v bode 2.1.1. uvádza, že „V čase predkladania návrhu zákona nie navrhované výdavky rozpočtovo kryté v rozpočtoch dotknutých kapitol predkladateľ navrhuje vyčleniť predmetné rozpočtované prostriedky v rozpočte kapitoly VPS. Po schválení návrhu zákona navrhujeme predmetné sumy na základe žiadostí o vykonanie rozpočtového opatrenia presunúť do rozpočtových kapitol Štatistického úradu SR a MIRRI SR.“.

Na základe záverov z rozporového konania na štatutárnej úrovni dňa 20. 3. 2023 nebol rozpor odstránený a pretrváva požiadavka Ministerstva financií SR na jednoznačnejšiu identifikáciu zdrojového krytia výdavkov predloženého návrhu. Materiál je potrebné upraviť tak, že vplyvy v roku 2023 budú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 a vplyvy na rok 2024 budú kapitolami uplatňované v procese prípravy Návrhu rozpočtu verejnej

16

správy na roky 2024 až 2026. Rozpor pretrváva v krytí vplyvov na rok 2024.

Komisia podotýka, že v súčasnosti sa krytie predmetného návrhu rieši medzi sekciou rozpočtovej politiky Ministerstva financií SR a predkladateľom.

Vyhodnotenie štatistického úradu: Pripomienka akceptovaná.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bola upravená v bode 2.1.1. Financovanie návrhu v zmysle pripomienky a po komunikácii s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe výsledkov rozporového konania na štatutárnej úrovni nasledovne: „Finančné prostriedky v sume 266 783 eur v roku 2023 na zvýšenie kvality údajov RPO rozpočtovo kryté v kapitole ŠÚ SR zo zdrojov EÚ. Finančné prostriedky v sume 161 240 eur v roku 2023 na zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 budú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy na rok 2023. Finančné prostriedky v sume 372 520 eur na rok 2024 určené na rozvoj dotknutých informačných systémov verejnej správy budú uplatňované príslušnými rozpočtovými kapitolami pri tvorbe rozpočtu na rok 2024.“. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo citované konštatovanie písomne na vedomie 4. 4. 2023 a k upravenej analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy k návrhu zákona neuplatňuje žiadne pripomienky.

S citovaným konštatovaním korešponduje aj úprava tabuľkových častí analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy.

17

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

428 023

372 520

0

0

V tom :

Štatistický úrad SR

406 783

122 520

0

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

21 240

200 000

0

0

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

0

50 000

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

428 023

372 520

0

0

Rozpočtové prostriedky

161 240

372 520

0

0

EÚ zdroje

200 861

0

0

0

spolufinancovanie

65 922

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

428 023

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

372 520

0

0

18

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky v sume 266 783 eur v roku 2023 na zvýšenie kvality údajov RPO sú rozpočtovo kryté v kapitole ŠÚ SR zo zdrojov EÚ. Finančné prostriedky v sume 161 240 eur v roku 2023 na zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018 budú zabezpečené v rámci rozpočtu verejnej správy na rok 2023. Finančné prostriedky v sume 372 520 eur na rok 2024 určené na rozvoj dotknutých informačných systémov verejnej správy budú uplatňované príslušnými rozpočtovými kapitolami pri tvorbe rozpočtu na rok 2024.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) vychádza najmä z poznatkov aplikačnej praxe, z požiadaviek povinných osôb ako správcov registrov, evidencií a zoznamov, ktoré zdrojovými registrami registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „register právnických osôb“) a zo potreby zabezpečenia úplnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018) v rozsahu ustanovení, za ktorých transpozíciu zodpovedá Štatistický úrad SR.

Z návrhu zákona vyplývajú viaceré požiadavky na úpravy a rozšírenia informačného systému registra právnických osôb (ďalej len „IS RPO“). Transpozícia smernice (EÚ) 2018/843 vyžaduje úpravy v pravidlách sprístupňovania údajov o konečných užívateľov výhod (ďalej len „KÚV“), čo je potrebné premietnuť do funkcionality IS RPO, ďalej vyžaduje doplnenie informácie o nezrovnalostiach v údajoch v zázname o konečnom užívateľovi výhod, čím vzniká nutnosť rozšírenia štruktúry údajov a vytvorenie pravidiel na správu týchto údajov. Ďalšou úpravou IS RPO v zmysle transpozície smernice (EÚ) 2018/843 je sieťové prepojenie registrov konečných užívateľov výhod v rámci Európskej únie za účelom výmeny údajov medzi členskými krajinami, z čoho vyplýva nutnosť rozšírenia IS RPO o rozhranie, ktoré bude spomínané prepojenie registrov konečných užívateľov výhod zabezpečovať, ako aj doplnenia identifikačnej položky k vymieňaným záznamom. Všetky vyššie menované úpravy IS RPO nevyhnutné na zabezpečenie transpozície smernice (EÚ) 2018/843 budú v zmysle navrhovanej účinnosti príslušných ustanovení zákona realizované v roku 2023 v celkovej sume 140 130 EUR.

Zmeny na strane živnostenského registra (ŽR) a registra mimovládnych neziskových organizácií (RMNO), ktoré zdrojovými registrami RPO v správe MV SR, si vyžiadajú výdavky v celkovej výške 50 000 EUR na rok 2024.

Ustanovenia s účinnosťou posunutou na rok 2024 vyžadujú rozšírenia informačného systému v časti údajov o orgánoch verejnej moci a v rozšírení štruktúry zapisovaných aj poskytovaných

19

údajov o všetkých zapisovaných subjektoch. Ustanovenia zákona upravené na základe podnetov od povinných osôb, ako aj konzumentov údajov z registra právnických osôb si vyžadujú úpravy informačného systému registra právnických osôb v časti rozšírenia štruktúry údajov vedených v IS RPO o organizačných zložkách o informáciu, či môže konať vo svojom mene, v časti identifikátorov fyzických a právnických osôb a v časti doplnenia výstupov z registra právnických osôb o elektronický odpis z RKÚV. Implementácia menovaných úprav bude vyžadovať náklady vo výške 122 520 EUR v roku 2024.

Financovanie úprav vyplývajúcich z navrhovaných ustanovení § 6 je zabezpečené z projektu Manažment údajov Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 2020. Cieľom týchto úprav vo výške 266 783 EUR na rok 2023 je zvýšenie kvality údajov RPO. Výdavky rozpísané v druhom a štvrtom odseku tohto bodu sú nad rámec rozpočtu projektu a nemôžu byť z neho financované.

Okruh 1: Je potrebné v zmysle návrhu zákona z technického hľadiska vykonať rozšírenie

eIDAS Uzla o integráciu na službu Štatistického úradu SR ohľadom projektu BORIS:

Finančný dopad na rok 2023 sa týka integrácie na synchrónnu webovú službu Štatistického úradu SR na získanie identity údajov potrebných pre zasielanie sektorových atribútov v eIDAS tokene pre systém BORIS.

Náklady, ktoré MIRRI/NASES identifikoval sa týkajú:

1.Aktualizácie DFŠ

2.Aktualizácie Inštalačno-konfiguračného manuálu

3.Tvorby testovacích scenárov a UAT testovanie

4.Implementácie:

a.Rozšírenie eIDAS Service o integráciu na novú službu Štatistického úradu SR

b.Rozšírenie Národnej časti eIDAS uzla

5.Ladenia v TEST prostredí

6.Nasadenia v PROD prostredí a poskytnutie súčinnosti pri nábehu služby

Dopad vyššie uvedených aktivít na rozpočtovú kapitolu MIRRI na rok 2023 je vo výške 21 240 EUR. Implementácia sa bude vykonávať v roku 2023.

Okruh 2: Integrácia na údaje z RPO o fyzické osoby podnikateľov a následné dopady na

konsolidáciu údajov a schránok na ÚPVS

MIRRI/NASES vyčíslil náklady na zmenu ÚPVS v časti IAM v roku 2024 vo výške 200 000 EUR. Náklady v sebe zahŕňajú aplikačné zmeny spojené s IAM, pričom v praxi celá úprava bude smerovať k automatizovanému riadeniu životného cyklu elektronických schránok fyzických osôb podnikateľov, ktorí vykonávajú svoje činnosti v rámci rôznych zdrojových registrov, avšak pod jedným IČO. Uvedené sa odvíja od potreby naďalej zachovať jedno IČO pre všetky fyzické osoby podnikateľov, bez ohľadu na to, že môžu vykonávať podnikateľskú činnosť registrovanú v rôznych zdrojových registrov.

Okruh 3: Zmeny informačných systémov ŽR a RMNO:

Výdavky na zmeny v informačného systému ŽR vo výške 40 000 EUR a sú určené na technické úpravy funkcií ŽR ako zdrojového registra RPO o automatizované odoslanie žiadosti o pridelenie IČO pre fyzickú osobu a evidenciu právneho nástupcu zomrelého živnostníka v rámci údajovej položky „Iné právne skutočnosti“ v prípadoch, ak táto do skončenia konania

20

o dedičstve a po skončení konania o dedičstve pokračuje v prevádzkovaní živnosti zomrelého živnostníka podľa osobitného predpisu a nemala pridelené IČO ako samostatne zárobkovo činná osoba v nadväznosti na navrhované znenie § 10 ods. 1 zákona č. 272/2015 Z. z. (čl. I bod 32). Technicky pôjde o zabezpečenie:

1.Aktualizácie DFŠ

2.Aktualizácie Inštalačno-konfiguračného manuálu

3.Tvorbu testovacích scenárov a testovanie

4.Ladenie v TEST prostredí

5.Implementáciu, nasadenie novej funkcie v PROD prostredí a poskytnutie súčinnosti pri nábehu služby.

Výdavky na zmeny informačného systému vo výške 10 000 EUR a sú určené na technické úpravy rozšírenia štruktúr RMNO ako zdrojového registra o nový atribút (údaj o tom, že organizačná zložka právnickej osoby vedenej v RMNO koná vo svojom mene) podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona č. 272/2015 Z. z. (čl. I bod 8) potrebný na zasielanie do RPO. Technicky pôjde o zabezpečenie:

1.Aktualizácie DFŠ

2.Aktualizácie Inštalačno-konfiguračného manuálu

3.Tvorbu testovacích scenárov a testovanie

4.Ladenie v TEST prostredí

5.Implementáciu, nasadenie novej funkcie v PROD prostredí a poskytnutie súčinnosti pri nábehu služby.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty

21

Rozsah vplyvu na rozpočet bol vyčíslený na základe analýzy požadovaných zmien vyplývajúcich z návrhu zákona a odhadu predpokladanej náročnosti v človekodňoch. Následne boli vypočítané predpokladané náklady v zmysle platných štandardov v súlade s aktuálne platnými dodávateľskými zmluvami.

22

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

23

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600) Štatistický úrad SR

0

57 930

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

0

57 930

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

406 783

64 590

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

406 783

64 590

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

406 783

122 520

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600) MIRRI

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

21 240

200 000

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

21 240

200 000

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

21 240

200 000

0

0

24

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600) MV SR

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

50 000

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

50 000

0

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

50 000

0

0

25

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

26

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d+10

d+20

d+30

d+40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

27

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ: Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“)

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

20 466

Spolu = A+B+C+D

0

20 466

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

20 466

28

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Vydávanie čitateľného elektronického odpisu z registra právnických osôb pre podnikateľské subjekty

272/2015

§ 7a ods.4

EÚ harmonizácia s možnosťou voľby

01.10.23

0

1 000

N

10

10 233

Out (znižuje náklady)

2

prístup bánk k údajom vedeným v registri právnických osôb na účel plnenia úloh pri príprave, uzatváraní a vykonávaní bankových obchodov

272/2015

§ 7 ods. 1 písm. b)

SK

01.10.23

0

1 000

N

10

10 233

Out (znižuje náklady)

29

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ráta podľa nového znenia § 10 ods. 1 zo zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o RPO“) s prideľovaním nového identifikačného čísla organizácie (ďalej len „IČO“) dedičom zomrelého živnostníka, v prípadoch, ak môžu dočasne alebo trvale prevádzkovať živnosť na základe živnostenského oprávnenia vydaného zomrelému živnostníkovi a nemajú už pridelené IČO z titulu vlastného podnikania. Vecne ide o požiadavku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z dôvodu odstránenia prekážok pri identifikácii daňového subjektu pri jeho registrácii správcami daní. Táto požiadavka je plne v súlade s pravidlom prideľovania IČO podľa súčasného, návrhom zákona nedotknutého, znenia § 9 ods. 4 zákona o RPO, ktoré nereflektuje prípady, či po smrti fyzickej osoby podnikateľa živnostenské oprávnenie zaniká alebo ostáva platné.

Doterajšia prax prideľovania IČO, však rešpektovala zachovanú platnosť živnostenského oprávnenia vydaného zomrelému živnostníkovi 13 ods. 6 a 7 živnostenského zákona), čo znamená, že podľa dostupných údajov štatistického úradu pod pôvodným IČO podniká 162 fyzických osôb. V snahe nezvyšovať nižšie uvedené administratívne náklady dotknutých živnostníkov a tiež nezvyšovať administratívnu záťaž orgánov verejnej moci, ktoré používajú IČO dotknutých osôb pri úradnej činnosti vrátane úradnej komunikácie sa § 10 ods. 1 druhej vety bude aplikovať len na prideľovanie IČO od 1. januára 2023. Z tohto dôvodu návrh zákona neobsahuje prechodné ustanovenie a živnostníkom, ktorí zdedili podnik po poručiteľovi za podmienok ustanovených živnostenským zákonom, sa nové IČO prideľovať nebude.

Bližšie k vyššie uvedeným administratívnym nákladom:

Ide o administratívne náklady spojené s jednorazovým plnením povinnosti podľa osobitných predpisov zmeniť údaj o IČO na obchodných listoch a objednávkach (§ 3a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z., zákon č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov), na webovom sídle, ak ho živnostník zriadené 3a ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov) a pri úradnej komunikácii s orgánmi verejnej moci (generálne ustanovené v § 3a ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z., § 9 ods. 6 zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vrátane zmeny údaja o IČO na odtlačku pečiatky.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z. nemá živnostník povinnosť pri označovaní prevádzkarne uvádzať IČO, preto by sa do nákladov regulácie zmena IČO na prevádzkarni z iniciatívy živnostníka nezahŕňala.

Na základe požiadaviek zástupcov bánk bol návrh zákona rozšírený o úpravu, ktorá umožní bankám prístup k údajom vedeným v registri právnických osôb nielen na účely plnenia úloh povinnej osoby pri starostlivosti o klienta podľa smernice AML/CFT, ale aj pri plnení iných úloh v rámci prípravy, uzatvárania a realizácie bankových obchodov alebo na ďalšie účely vymedzené v § 93a ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím podľa zástupcov podnikateľov (Slovenskej bankovej asociácie, RÚZ) dôjde k zníženiu správnych poplatkov a administratívnej záťaže na

30

strane bánk a ich klientov a potenciálnych klientov (vrátane podnikateľov) pri preukazovaní niektorých právnych skutočností, ak ide o preukazovanie možné na základe údajov vedených v registri právnických osôb. Elektronizovaný prístup bánk prostredníctvom spoločného systému bankových informácií umožní, aby nemuseli byť v doterajšom rozsahu obstarávané alebo predkladané jednotlivé elektronické alebo listinné výstupy z informačných systémov a evidencií orgánov verejnej moci. Vplyv navrhovanej regulácie na podnikateľské prostredie je porovnateľný s pozitívnym vplyvom, aký zavedenie prístupu bánk na rovnaké účely do Registra fyzických osôb.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Vyhodnotenie konzultácií s Asociáciou zamestnávateľských zväzov Slovenska

Okrem predstavenia možnosti právnej úpravy poskytovania údajov o samostatne hospodáriacich roľníkoch v registri právnických osôb a navrhovaných opatreniach na zlepšenie kvality údajov vedených v registri právnických osôb AZZZ a štatistický úrad prediskutovali túto konkrétnu požiadavku podnikateľov:

„Bližšie bola na základe záujmu asociácie diskutovaná právna úprava a prax vedenia údajov o konečnom užívateľovi výhod v Slovenskej republike. Štatistický úrad prisľúbil legislatívne riešenie možnosti vydávania informatívneho elektronického výstupu z RPO pre podnikateľské subjekty, napríklad na účely due diligence s obchodnými partnermi a zahraničnými bankami, ktorý bude obsahovať údaje o postavení podnikateľa ako konečného užívateľa výhod.“.

K tejto požiadavke štatistický úrad uvádza nasledovné:

V procese tvorby návrhu zákona dospel štatistický úrad k záveru, že uvedenej požiadavke je možné vyhovieť, a to aj bez zmeny zákona, pretože pri voľbe dostupnej formy technického zabezpečovania poskytovania údajov o konečných užívateľoch výhod nie je štatistický úrad ako orgán riadenia a správca informačného systému striktne viazaný na úpravu zákonom o RPO. Pri súčasných technických možnostiach je možné z verejne prístupných stránok registra právnických osôb vygenerovať dokument s údajmi o konečných užívateľoch výhod konkrétneho podnikateľa okrem ich rodných čísel, avšak tento dokument nebude pre používateľa čitateľný ide o dokument určený na strojové spracovanie. Technicky je možné, aby si používateľ disponujúci príslušným softvérovým vybavením takýto dokument zobrazil v čitateľnej podobe. Ak by štatistický úrad poskytoval elektronickú službu spočívajúcu v možnosti generovania požadovaného záznamu o konečnom užívateľovi výhod vo formáte PDF, bude to v sledovanom období znamenať dodatočné jednorazové náklady do 20.000 eur na prevádzku registra právnických osôb. Štatistický úrad zahrnie možnosť vytvárania informatívneho výstupu vo formáte PDF do vyčíslenia výdavkov návrhu zákona zo štátneho rozpočtu, čím sa predíde prípadným nákladom podnikateľov na obstaranie príslušného softvéru, resp. zabezpečenie čitateľnosti výstupu využitím služieb tretích osôb.

Na základe zmeny smernice AML/CFT po skončení pripomienkového konania k návrhu zákona v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 z 22. novembra 2022, je v súlade s postupom podľa aktuálneho znenia smernice AML/CFT, ktorý podmieňuje prístup žiadateľov k údajom o konečných užívateľoch výhod z dôvodu ochrany súkromia preukázaním oprávneného záujmu, aby štatistický úrad poskytoval podnikateľom na základe ich oprávneného záujmu, ktorým je due dilligence s obchodnými partnermi a zahraničnými bankami, nie informatívny výpis, ale na právne účely použiteľný odpis záznamu o konečnom užívateľovi výhod. V tomto smere bolo doplnené nové ustanovenie § 7a ods. 10 do návrhu zákona. Všeobecný prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod by mal byť totiž v dohľadnom čase zrušený.

Počas konzultácie informoval štatistický úrad AZZZ, že jedným z cieľov prípravy návrhu zákona, je zefektívnenie evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov vytvorením centralizovanej elektronickej evidencie vedenej živnostenským odborom ministerstva vnútra Návrh zákona mal článkom II novelizovať zákon č. 105/1990 Zb. v znení neskorších predpisov

31

a zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní údajov od samostatne hospodáriacich roľníkov využívali jednotné kontaktné miesta okresných úradov a odbremenili sa obce, od povinností súvisiacich so zápisom údajov vrátane zmien a výmazu údajov v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len register právnických osôb“). Vecným dôvodom tohto návrhu bola kvalita údajov o tejto kategórii podnikateľov v registri právnických osôb je dlhodobo ohrozená neplnením oznamovacích povinností, čoho príčinou je vyše 2900 zdrojových obecných evidencií samostatne hospodáriacich roľníkov.

Na základe úlohy C.26 v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 79 z 2. februára 2022 sa však bola problematika evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov stala súčasťou legislatívnej úlohy pre ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom hospodárstva Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bol z návrhu zákona vypustený článok II, ktorým sa mal novelizovať zákon č. 105/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. V súvislosti s budovaním centrálnej evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov na ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka štatistický úrad oslovil v júni 2022 gestora úlohy s návrhmi, ktoré zabezpečia kvalitu údajov poskytovaných do registra právnických osôb v súlade s podmienkami poskytovania údajov vyplývajúcich povinným osobám zo zákona o RPO.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Konkurencieschopnosť:

Materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Návrh zákona tento vplyv nemá.

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

32

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona predpokladá zavedenie pokuty podľa § 10a ods. 4 zákona RPO v navrhovanom znení (čl. I bod 37) za spáchanie správneho deliktu osobe, ktorá si voči povinnej osobe definovanej v § 1a písm. h) zákona o RPO v navrhovanom znení (čl. I bod 3) nesplní povinnosť poskytnúť údaj, ktorý nie je vedený v zdrojovom registri poskytovaný povinnou osobou do registra právnických osôb. Porušením je jednak neuvedenie údaja alebo uvedenie nesprávneho údaja. Povinnou osobou je orgán verejnej moci okrem Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorý je povinný podľa § 4 zákona o RPO v navrhovanom znení poskytovať štatistickému úradu údaje na účely ich zápisu, zmeny alebo výmazu v registri právnických osôb v rozsahu podľa § 3.

Povinná osoba je na účely zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu tohto údaja v registri právnických osôb povinná podľa § 5 ods. 2 zákona v navrhovanom znení (čl. I, bod 17) ho v primeranej lehote vyžiadať, pričom vyžiadaniu je povinný vyhovieť

a)zriaďovateľ alebo zakladateľ právnickej osoby, ak ide o údaj podľa § 3 ods.1,

b)samostatne zárobkovo činná osoba, ak ide o údaj podľa § 3 ods. 2,

c)vedúci podniku zahraničnej osoby, ak ide o údaj podľa § 3 ods. 3,

d)zriaďovateľ organizačnej zložky, vedúci organizačnej zložky zahraničnej osoby alebo vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, ak ide o údaj podľa § 3 ods. 4 alebo ods. 5.

Podľa § 5 ods. 3 zákona v navrhovanom znení (čl. I, bod 17) ten, kto je povinný vyhovieť vyžiadaniu podľa odseku 2 písm. a) d), poskytuje povinnej osobe bez vyžiadania aj každú zmenu hodnoty údaja podľa odseku 2 do troch pracovných dní od zmeny údaja spôsobom, ktorý určí povinná osoba.

Uvedená sankcia sa môže od 1. januára 2023 týkať fyzických osôb podnikateľov (samostatne zárobkovo činných osôb), pri ktorých vznik oprávnenia na podnikanie alebo ich evidencia povinnou osobou podľa § 5 ods. 1 zákona o RPO v navrhovanom znení v príslušnom zdrojovom registri nevyžaduje podľa príslušného osobitného predpisu vedenie niektorého údaja požadovaného registrom právnických osôb najčastejšie ide o rodné číslo, dátum narodenia, adresa pobytu alebo dátum vzniku oprávnenia na podnikanie. Uvedené sa netýka tých samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré súčasne vedené v živnostenskom registri alebo napríklad v registri športových odborníkov, ktoré voči registru právnických osôb evidujú zhodný rozsah údajov). Pokuta by sa mohla dotknúť viac ako 7 tisícov fyzických osôb

vykonávajúcich samostatnú zárobkovú činnosť podľa 23 zákonov. Štatistický úrad v tejto

súvislosti dáva do pozornosti, že drvivú väčšinu podnikateľov tvoria obchodné spoločnosti (vyše 800 tisíc) a živnostníci (vyše 400 tisíc).

Príklady eventuálne dotknutých kategórií samostatne zárobkovo činných osôb: prevádzkovatelia verejnej vodnej dopravy, prevádzkovatelia cestnej dopravy, notári, znalci, tlmočníci, prekladatelia, správcovia, ktorí vykonávajú činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení podľa osobitného predpisu, autorizovaní architekti, autorizovaní krajinní inžinieri, daňoví poradcovia, patentoví zástupcovia, audítori a fyzické osoby oprávnené na podnikanie v energetike.

Štatistický úrad objektívne nevie presne kvantifikovať celkový počet subjektov, ktorých sa týka vyžiadanie údajov zo strany povinnej osoby, lebo nie všetky povinné osoby využili náhradné hodnoty pri zápise fyzických osôb - podnikateľov do registra právnických osôb, o ktorých nemali všetky potrebné údaje. Niektoré povinné osoby takéto subjekty do registra právnických

33

osôb nezapísali vôbec.

Uloženiu sankcie je možné predísť splnením vyžiadania povinnej osoby. Pokuta mať preventívnu funkciu a je stanovená na 1000 eur za nesplnenie vyžiadania o oznámení každého údaja (ide o jednorazové vyžiadanie) vrátane vyžiadania o oznámení zmeny údaja alebo skutočnosti, ktorá za následok výmaz údaja (môže ísť v priebehu existencie zapisovaného subjektu o viacnásobné vyžiadanie, ak hodnota konkrétneho údaja môže podliehať zmene). Povinnosť splniť vyžiadanie a pokuta za jeho nesplnenie korešponduje s navrhovanými sankciami, ktoré ukladať štatistický úrad povinnej osobe za neposkytnutie predmetného údaja do registra právnických osôb.

Účelom zavedenia všetkých pokút v § 10a zákona v navrhovanom znení (čl. I bod 37) je ďalšie zvyšovanie a udržanie kvality údajov v referenčnom registri právnických osôb, ktorý je závislý s výnimkou 4 údajov pochádzajúcich priamo z činnosti štatistického úradu od údajov poskytovaných povinnými osobami.

Ako je uvedené v časti 3.2 tejto analýzy, schválenie materiálu návrhu zákona umožní štatistickému úradu realizovať požiadavku zástupcov podnikateľov a vydávať čitateľný informatívny elektronický výstup z registra právnických osôb pre podnikateľské subjekty informatívneho elektronického výstupu z registra právnických osôb pre podnikateľské subjekty, napríklad na účely due diligence s obchodnými partnermi a zahraničnými bankami, ktorý bude obsahovať údaje o postavení podnikateľa ako konečného užívateľa výhod. Kvantifikácia pozitívneho vplyvu nasadenia tohto technického nástroja je však vopred nemožná, pretože chýbajú presné informácie o frekvencii a vplyvoch použitia požadovaného výstupu v obchodnom styku.

34

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_343828

Žiadosť o zaradenie/zmenu/výmaz z ROVM

úroveň 4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_420

Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci

Nie

B

isvs_62

Ústredný portál verejnej správy (modul IAM)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

X

A

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“)zavádza nové konanie o uložení pokuty podľa nového ustanovenia § 10a zákona č. 272/2015 z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2022 Z. z. (ďalej len „zákon o RPO“) .

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

Vzhľadom na skutočnosť, že subjektmi správnych deliktov sú orgány verejnej moci, právnické osoby alebo fyzické osoby podnikatelia, ktoré musia mať aktivované elektronické schránky pre doručovanie

35

elektronických úradných dokumentov, správne konanie je možné vykonať elektronicky.

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

Na vedenie správneho konania sa vzťahuje zákon o e-Governmente bez výnimky.

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Konanie o uložení pokuty podľa § 10a návrhu zákona.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

1.Údaje sa poskytujú do RPO naďalej zo zdrojových registrov definovaných v zákone o RPO (návrh zákona obsahovo spresňuje a premenúva zdroj údajov).

2.Nové údaje - kódy EUID a LEI, ktoré ako údaje zapisované do RPO, bude štatistický úrad získavať z vlastnej činnosti.

3.Jediná výnimka v zmysle otázky nastáva v prípade, ak zdrojový register nespracúva zo zákonného dôvodu niektorý údaj poskytovaný do RPO – v tom prípade povinná osoba (OVM spravujúci zdrojový register) musí údaj vyžiadať od zapisovaného subjektu/organizačnej zložky zahraničnej osoby/orgánu verejnej moci (ďalej len „subjekt“)– ide o okruh 25 kategórií zapisovaných fyzických osôb, ktoré sú samostatne zárobkovo činnými osobami na účely zákona o RPO alebo sú členmi štatutárnych orgánov zapisovaných subjektov. Rozsah dotknutých údajov je malý, najčastejšie sa týka rodného čísla, mena, priezviska, dátumu narodenia.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

Nie. V budúcnosti by mohla byť prijatá legislatívna úprava rozširujúca povinnosť správcu zdrojového registra viesť o príslušnom subjekte všetky údaje potrebné pre zápis do RPO, čo však v konečnom dôsledku nemusí znamenať, že zapisovaný subjekt nebude musieť údaj ďalej poskytovať. Ide však o marginálnu skupinu dotknutých zapisovaných subjektov a ich údajov.

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

36

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Návrh zákona upravuje vedenie údajov v RPO tým, že v rôznej miere rozširuje okruh údajov poskytovaných do RPO u všetkých typov zapisovaných subjektov.

Návrh zákona umožní rozšíriť okruh zapisovaných orgánov verejnej moci tak, aby boli zahrnuté všetky subjekty vykonávajúce štátnu moc vrátane tých, ktorým zákon zveril výkon niektorých úloh štátu.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Áno, pričom návrh zákona umožňuje nad súčasný stav poskytovanie údajov o konečných užívateľoch výhod orgánom iných členských štátov Európskej únie a povinným osobám v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu, ktoré sídlia v iných členských štátoch Európskej únie.

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Spôsob poskytovania údajov oprávneným osobám vrátane verejnosti upravuje § 7 a 7a zákona o RPO. Na poskytovanie údajov o konečných užívateľoch výhod do cudziny sa využije elektronický systém BORIS (viď doložka vplyvov a dôvodová správa).

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Spôsob poskytovania údajov orgánom verejnej moci upravuje § 7 ods.1 a § 7a ods. 2 zákona o RPO v súlade s § 1 ods. 1 a 3 písm. a) zákona proti byrokracii.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Návrh zákona rozširuje rozsah referenčných údajov v RPO.

Pre všetky zapísané subjekty sa pridávajú referenčné údaje „európsky jedinečný identifikačný znak právnickej osoby - EUID“ a identifikátor právnickej osoby LEI.

Pre orgány verejnej moci sa pridávajú nasledovné referenčné údaje:

1.názov orgánu verejnej moci

2.identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá je vymenovaná alebo zvolená do orgánu verejnej moci alebo identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá je vedúcim orgánu verejnej moci

3.dátum vzniku postavenia orgánu verejnej moci

4.dátum prerušenia úradnej činnosti

5.dátum zániku postavenia orgánu verejnej moci

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente?

Zaradenie údajov z RPO uvedených v odpovedi na otázku 6.7.1. do zoznamu referenčných údajov je vhodné viazať na

37

čas bezprostredne nasledujúci po nadobudnutí účinnosti ustanovení návrhu zákona, na základe ktorého sa údaje majú do PO poskytovať – pričom sa zohľadní proces schvaľovania zaradenia. Zároveň pre zapisovanie údaja o identifikátore LEI platí neskoršia účinnosť novely zákona o RPO - 1. 7. 2024.

38

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny

39

jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

40

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Viaceré navrhované opatrenia prispejú svojou realizáciou k skvalitneniu údajov vedených v referenčnom registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „register právnických osôb“), čím sa následne:

1. zníži resp. odstráni chybovosť pri vytváraní, aktivovaní a deaktivovaní elektronických schránok orgánov verejnej moci správcom ústredného portálu verejnej správy (agentúra NASES) , a teda v jednotlivých prípadoch dôjde vo vzťahu k fyzickej osobe k skvalitneniu služieb e-Governmentu potrebných na uľahčenie prístupu fyzických osôb k zdrojom a právam,

2. zlepší prístup k údajom o subjektoch zapísaných v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vrátane údajov o konečných užívateľoch výhod v zmysle realizácie ústavného práva na informácie spojeného s kontrolou legality výkonu štátnej moci, s možnosťou podávania sťažností, petícií a podnetov fyzických osôb štátnym orgánom, a s možnosťou využívať zverejnené údaje na uspokojenie súkromných potrieb fyzických osôb, teda prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Komentár ohľadom kvantifikácie vplyvu: Návrh pozitívne ovplyvní potenciálne všetky fyzické osoby, t. j. celé obyvateľstvo Slovenskej republiky z dôvodu všeobecnej prístupnosti registra právnických osôb (s výnimkou identifikátorov zapísaných fyzických osôb), ale nepredstavuje vzhľadom na už dosiahnutú úroveň údajov a vedenie registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci markantný pozitívny vplyv, ale jeho zvýraznenie.

Príklady opatrení:

˗čl. I bod 3 [§ 1a písm. d)]: definovanie orgánu verejnej moci na účel identifikácie a následného zápisu do registra právnických osôb,

˗čl. I bod 9 [§ 3 ods. 6 a 7]: spresnenie a doplnenie údajov o orgáne verejnej moci vrátane úradnej činnosti,

˗čl. I bod 21 [§ 5 a 6]: spresnenie a skrátenie lehôt na zápis údajov do registra právnických osôb vrátane zmien a výmazov, zavedenie notifikačných povinností pri nesúlade alebo absencii zapísaných údajov medzi štatistickým úradom, povinnou osobou, zapísanou osobou a vyznačenie chýb v informačnom systéme až do ich odstránenia,

˗čl. I bod 35 [§ 7a ods. 4 až 7]: zabezpečenie prepojenia registra právnických osôb s centrálnymi registrami konečných užívateľov výhod ostatných členských štátov Európskej únie na účel predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu,

˗čl. I bod 43 [§ 10a]: ukladanie sankcií a nápravných opatrení pri nesplnení poskytovania údajov do registra právnických osôb zo strany povinných osôb,

˗čl. I bod 44 [§ 11 ods. 3]: vypracovanie a zverejňovanie ročnej správy z merania kvality údajov registra právnických osôb.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

41

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

Pozitívny vplyv nie je osobitne významnejší pre niektorú z uvedených zraniteľných skupín.

42

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu

43

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu

44

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.

Navrhovateľ zákona: Štatistický úrad Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie

a)v primárnom práve

−čl. 67, 75 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie) (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení;

b)v sekundárnom práve

1.smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. L 141, 5.6.2015) v platnom znení, gestor: MV SR, spolugestori: MS SR, MF SR, NBS.

2.smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018), gestor: MV SR, spolugestori: MS SR, MF SR, NBS.

3.vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/369 z 1. marca 2021, ktorým sa stanovujú technické špecifikácie a postupy potrebné pre systém prepojenia centrálnych registrov uvedený v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 71, 2.3.2021), gestori: MS SR, MV SR, ŠÚ SR.

4.vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1042 z 18. júna 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o technické špecifikácie a postupy pre systém prepojenia registrov, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2244 (Ú. v. EÚ L 225, 25.6.2021), gestor: MS SR.

5.nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. L 57, 18.2.2021), gestor: MF SR.

45

6.nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor: ÚOOÚ SR.

7.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. L 393, 30.12.2006) v platnom znení, gestor: ŠÚ SR.

8.Nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve (Ú. v. ES L 310, 30.11.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 002) v platnom znení, gestor: ŠÚ SR, MF SR.

c)je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. novembra 2022 v spojených veciach WM (C-37/20) a Sovim SA (C-601/20):

Článok 1 bod 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ, je neplatný v rozsahu, v akom zmenil článok 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, v tom zmysle, že tento článok 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) vo svojom takto zmenenom znení stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.“.

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2015/849v platnom znení uplynula 26. júna 2017.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2018/843 uplynula 10. januára 2020.

b)

uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom

46

Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Proti Slovenskej republike bolo začaté 23. 2. 2022 konanie v rámci „EÚ Pilot“ : prípad č. EUP(2022)10131 pre možné porušenie článku 30 a článku 31 smernice (EÚ) 2015/849 zmenenej smernicou (EÚ) 2018/843. Návrh zákona nereflektuje na predmet konania. Aktuálne neboli identifikované žiadne nedostatky v pôsobnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktoré by mali byť odstránené legislatívnym opatrením.

Proti Slovenskej republike bol začatý postup Európskej komisie o porušení č. (2020)2227 z dôvodu nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015) a konanie o porušení č. (2020)2018 z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení k smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. L 156, 19.6.2018).

−Konanie o porušení zmlúv č. 2020/2227 v štádiu odôvodneného stanoviska C(2022)1663 final zo dňa 6. apríla 2022 pre nesprávnu transpozíciu čl. 15 ods. 3, čl. 32 ods. 3, čl. 39 ods. 4, čl. 45 ods. 5 a 8, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 5 a 7, čl. 56, čl. 58 ods. 3 a čl. 60 ods. 1 prvý pododsek smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení.

Návrh zákona nemá vzťah k predmetu konania. Transpozícia citovaných ustanovení smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení sa nevykonáva zákonom č. 272/2015 Z. z. z dôvodu jeho predmetu.

−Konanie v štádiu odôvodneného stanoviska INFR(2020)2018 zo dňa 12. februára 2020 k smernici (EÚ) 2018/843 pre neoznámenie jej transpozičných opatrení.

Návrh zákona nemá vzťah k predmetu konania.

c)

uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

1. Vo vzťahu k poskytovaniu údajov do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako centrálneho registra konečných užívateľoch výhod:

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

47

a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Potreba prijatia ďalších úprav: ---

2. Vo vzťahu k oprávneniu povinnej osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prístup k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci ako centrálnom registri konečných užívateľoch výhod:

Zákon č. 202/1995 Z. z. devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Potreba prijatia ďalších úprav: --

5.

Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

b) čiastočne

Návrh zákona neobsahuje transpozíciu čl. 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení, v znení, ktoré je opätovne účinné na

48

základe rozsudku súdneho dvora (veľká komora) z 22. novembra 2022 v spojených veciach C-37/20 a C-601/20, t. j. návrh zákona vo vzťahu k predmetnému, rozsudkom zmenenému ustanoveniu smernice:

1.nezrušuje zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (právo fyzickej osoby na ochranu súkromia),

2.neustanovuje mechanizmus zúženého prístupu k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci pre žiadateľa, ktorý môže preukázať oprávnený záujem (právo verejnosti na informácie).

Na vnútroštátnej úrovni sa od decembra 2022 pripravuje na medzirezortnej úrovni legislatívne riešenie zabezpečenia práva verejnosti na informácie o konečných užívateľoch výhod zapísaných v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci v súlade s účinným ustanovením čl. 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) smernice (EÚ) 2015/849 v platnom znení. Vzhľadom na potrebu urýchleného legislatívneho a technického zabezpečenia prepojenia registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci so systémom BORIS nie je možné pripraviť legislatívne riešenie tejto transpozície včas. Ak by sa skončilo zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod, poskytla by sa tým síce ochrana súkromia fyzických osôb, na druhej strane je súčasne potrebné zabezpečiť aj realizáciu práva verejnosti na informácie, čo si vyžaduje vytvorenie funkčného procesu a jeho technické a finančné zabezpečenie § 7a ods. 4 zákona č. 272/2015 Z. z. v znení účinnom pred 1. novembrom 2020 (pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 279/2020 Z. z.) obsahoval mechanizmus sprístupnenia údajov na základe preukázania oprávneného záujmu, ale ani raz nebol aplikovaný a jeho znenie bolo natoľko všeobecné, že neobsahovalo konkrétne podmienky preukazovania existencie oprávneného záujmu.

Predpokladaný termín dosiahnutia zhody: do 30. 06. 2025.

Spôsob dosiahnutia zhody: novela zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

B. Osobitná časť

Čl. I

49

k bodu 1 [§ 1 písm. d)]

Navrhuje sa vypustiť nevhodne zavedenú legislatívnu skratku identifikačného čísla organizácie. Označenie tohto jedinečného identifikátora a referenčného údaja sa používa v rovnakom význame v mnohých zákonoch v oblasti verejnej správy a možno ho považovať za základný pojem, pre ktorý sa legislatívna skratka nezavádza.

k bodu 2 [§ 1 písm. f)]

Navrhuje sa doplniť predmet úpravy zákona o RPO vzhľadom na doplnenie mechanizmu ukladania pokút za správne delikty a nápravných opatrení pri nedodržiavaní povinností povinných osôb a orgánov verejnej moci ustanovených zákonom o RPO v súlade s obsahovými požiadavkami na úvodné ustanovenia zákonov.

k bodu 3 [§ 1a]

Navrhuje sa doplniť do štruktúry úvodných ustanovení zákona definície základných pojmov na účely zákona, ktoré sprehľadnia text zákona a napomôžu predchádzať výkladovým problémom pri aplikačnej praxi poskytovania údajov do registra právnických osôb. Rozsah základných pojmov sa na základe výsledkov pripomienkového konania zúžil. Niektoré pojmy sa preberajú z doterajších ustanovení zákona, do ktorých ale ich definície systematicky nepatria.

– písmená a) a b)

vymedzuje sa pojem slovenská právnická osoba a zahraničná osoba z Obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona z dôvodu vymedzenia okr