Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky 270/1995 účinný od 21.01.1999 do 31.08.1999

§ 3
Používanie štátneho jazyka v úradnom styku

(1)
Štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní5) (ďalej len „verejnoprávny orgán“) pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. Preukázanie primeranej znalosti štátneho jazyka slovom i písmom je podmienkou prijatia do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a predpokladom na vykonávanie dohodnutej práce v určenej pracovnej činnosti vo verejnoprávnom orgáne.
(2)
Zamestnanci a funkcionári verejnoprávnych orgánov, zamestnanci dopravy a spojov, ako aj príslušníci ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a požiarnych zborov používajú v úradnom styku štátny jazyk.
(3)
V štátnom jazyku sa
a)
vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny, okrem vysvedčení vydávaných školami, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín alebo v cudzom jazyku;5a) spôsob vydávania takých vysvedčení ustanovuje osobitný predpis,5b)
b)
uskutočňujú rokovania verejnoprávnych orgánov,
c)
vedie celá úradná agenda (matriky, zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, bilancie, úradné záznamy, informácie určené pre verejnosť a pod.) a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť,
d)
uvádzajú úradné názvy obcí a ich častí, označenia ulíc a iných verejných priestranstiev, iné zemepisné názvy, ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp; označovanie obcí v iných jazykoch upravuje osobitný zákon,6)
e)
vedú kroniky obcí. Prípadné inojazyčné znenie je prekladom zo štátneho jazyka.
(4)
Verejnoprávne orgány a nimi zriadené organizácie sú povinné používať štátny jazyk vo všetkých informačných systémoch i vo vzájomnom styku.
(6)
Každý občan Slovenskej republiky má právo na bezplatnú úpravu svojho mena7) a priezviska do slovenskej pravopisnej podoby.

§ 4
Používanie štátneho jazyka v školstve

(1)
Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.8)
(2)
Pedagogickí pracovníci na všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenskej republiky s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom.
(3)
Celá pedagogická dokumentácia sa vedie v štátnom jazyku okrem pedagogickej dokumentácie, ktorá sa vedie v školách podľa osobitných predpisov;8a) spôsob vedenia pedagogickej dokumentácie v týchto školách ustanovujú osobitné predpisy.8b)
(4)
Učebnice a učebné texty používané vo výchovno-vzdelávacom procese v Slovenskej republike sa vydávajú v štátnom jazyku okrem učebníc a učebných textov na výučbu v jazyku národnostných menšín, etnických skupín a iných cudzích jazykov. Ich vydávanie a používanie upravujú osobitné predpisy.9)
(5)
Ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 sa nevzťahujú na používanie štátneho jazyka pri výučbe na vysokých školách, pri výučbe iných jazykov alebo pri výchove a vzdelávaní v inom jazyku ako štátnom jazyku8) ani na používanie učebníc a učebných textov pri výučbe na vysokých školách.