Zákon o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) 264/2022 účinný od 01.01.2023 do 29.02.2024

Platnosť od: 23.07.2022
Účinnosť od: 01.01.2023
Účinnosť do: 29.02.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kultúra, Telekomunikácie a telekomunikačné služby
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUDDS2EUPP1ČL0

Zákon o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) 264/2022 účinný od 01.01.2023 do 29.02.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 264/2022 s účinnosťou od 01.01.2023

Legislatívny proces k zákonu 264/2022

Vládny návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)

K predpisu 264/2022, dátum vydania: 23.07.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „návrh zákona“). Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 (úloha č. 2 v mesiaci august a úloha č. 12 v mesiaci december).

Cieľom návrhu zákona je príprava novej komplexnej právnej úpravy v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradí zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

Primárnym dôvodom na predloženie predmetného návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1808“) do slovenského právneho poriadku.

Okrem toho z výsledkov dlhodobých príprav a pretrvávajúcich odborných diskusií v rámci rezortnej pracovnej skupiny zriadenej na prípravu novej právnej úpravy zároveň vzišla potreba rozsiahlej rekodifikácie oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, v rámci ktorej sa zohľadnia poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní.

Aktuálna právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby on-line neustále silnejší a získavajú pozornosť čoraz širšieho spektra publika.

Vzhľadom na aktuálny stav, prebiehajúce aktivity, ako aj na odbornú diskusiu v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, tak na úrovni práva Európskej únie vrátane iniciatív v rámci Stratégie jednotného digitálneho trhu, ako aj na medzinárodnej a národnej úrovni sa predkladá nový právny rámec súčasnej regulácie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.

Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprava, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu

2

nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu.

V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácii činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Návrh zákona predpokladá, že na poskytovateľov platformy na zdieľanie videí sa bude vzťahovať povinnosť dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú aj špecifické povinnosti a rámce opatrení zo strany poskytovateľov služieb platforiem na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty.

Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.

Predkladaný návrh zákona nemení základný princíp krajiny pôvodu, ktorý sa v rámci európskej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vyskytoval aj doposiaľ. Zmeny však nastávajú v prípade riešenia sporov. Návrh zákona osobitne upravuje riešenie cezhraničných sporov v rámci vysielania a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a tiež riešenie sporov v súvislosti s platformami na zdieľanie videí.

V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou nová právna úprava naďalej zachováva prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby doplnený o garantovanie prístupu k pluralitným, objektívnym a nestranným informáciám; garantuje multimodálny prístup v televíznom vysielaní (vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi počíta s výrazným navýšením podielu programov, ktoré zabezpečené multimodálnym prístupom, a navýšenie nastáva aj vo vzťahu k súkromným vysielateľom) a pri zabezpečovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie; naďalej platia kvóty pre slovenskú hudbu, európske diela a nezávislú produkciu, pričom vo vzťahu k audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie sa zavádza nová povinnosť náležitého zdôraznenia európskeho obsahu.

Návrhom zákona sa nanovo upravujú podmienky mediálnej komerčnej komunikácie, tzn. telenákupného oznamu, telenákupu, sponzorovania, umiestňovania produktov a pod., ktoré reflektujú okrem novej európskej regulácie aj nedostatky z aplikačnej praxe.

Výraznou zmenou prechádza aj oblasť plurality informácií a transparentnosti majetkových a personálnych vzťahov, ktorá sa navrhuje s cieľom väčšej prehľadnosti zjednodušiť. Novinkou v predkladanej právnej úprave je povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora stanovená pre všetky médiá, a to bez ohľadu na to, či so štátom obchodujú alebo nie. Sprístupnenie informácií o konečných vlastníkoch médií prostredníctvom verejného registra by malo priniesť väčšiu transparentnosť vlastníctva médií.

3

Predkladaná právna úprava zavádza nové spôsoby, na základe ktorých bude možné poskytovať obsahové služby v súlade s predmetným návrhom zákona, a to autorizáciu vysielania programovej služby a autorizáciu poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, registráciu retransmisie a registráciu platformy na zdieľanie videí a napokon udeľovanie licencií na využívanie frekvencií. Podrobnosti o jednotlivých oprávneniach upravuje sedemnásta časť návrhu zákona.

Neodmysliteľnou súčasťou predkladaného zákona je aj oblasť sankcií, ktorých cieľom je zabezpečiť presadzovanie zákonnosti v regulovanej oblasti.

Právnou úpravou súčasne dochádza k čiastočnej transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS.

Návrhom zákona sa novelizujú aj niektoré ďalšie osobitné zákony, ktorých úprava sa týka zmien v mediálnej oblasti. Ide o zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, v ktorom sa precizuje sadzobník poplatkov v nadväznosti na návrh zákona o mediálnych službách; zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, v zmysle ktoré sa stanovuje výnimka pre vysielateľa s autorizáciou a vypúšťa sa ustanovenie v súvislosti s periodickými a neperiodickými publikáciami; zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa nahrádza pôvodný názov regulátora novým názvom; zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, v rámci ktorého sa navrhuje upraviť pojmy reklama a politická reklama v súlade s návrhom zákona o mediálnych službách; zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na legislatívne úpravy vo vzťahu k verejnoprávnemu vysielateľovi a zákon č. 299/2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým sa upravuje posudzovacia kompetencia vo vzťahu k dotáciám v oblastiach podpory kultúry osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva a odstraňovanie následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry.

Zároveň sa navrhuje primerane upraviť zákony o verejnoprávnych fondoch (Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a Fonde na podporu kultúry národnostných menšín), v rámci ktorých sa rozširujú zásady uplatňované pri hodnotení žiadostí o poskytnutie podpory v príslušnej oblasti o kritérium spravodlivého odmeňovania autorov, spoluautorov a výkonných umelcov v súlade s Autorským zákonom. Pri Audiovizuálnom fonde sa navyše upravuje príspevok fondu poskytovaný oprávneným vysielateľom.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je úprava zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, ktorá reflektuje zmenu mediálneho prostredia, podmienky trhu a novú legislatívnu úpravu. Verejnoprávnemu vysielateľovi sa navrhuje umožniť poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a tiež uskutočňovať prenosy multimediálneho obsahu v reálnom čase prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií a zároveň

4

poskytovať informácie a obsahy, ktoré v súlade s poslaním Rozhlasu a televízie Slovenska, prostredníctvom svojich webových sídel a aplikácií. Súčasťou predmetného zákona by mala byť tiež úprava vysielania obsahovo a regionálne vyvážených programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom ako aj televíznom vysielaní v zákonom stanovenom rozsahu.

Navrhovaná právna úprava sa dotýka aj zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii, v rámci ktorého sa navrhuje zaviesť nové pravidlá v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu. Zároveň sa dopĺňa možnosť koregulácie, ktorá spočíva v zriadení spoločnej Komisie pre ochranu maloletých a zjednocuje sa tiež systém určovania vhodnosti obsahov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nebude mať žiadne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na životné prostredie ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o mediálnych službách.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧

Transpozícia práva EÚ

1.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28. 11. 2018)

3.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení

4.Smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. L 401, 30.12.2006) v platnom znení

5.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení

6.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010),

7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17. 5. 2019)

8.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení

9.Smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1)

10.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018)

6

11.Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatniteľné na niektoré online vysielania vysielateľov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019)

12.smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25).

Termín začiatku a ukončenia PPK

27.spetember 2021 – 5. október 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

6. október 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

3. november 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Zmena právnej úpravy sa vyžaduje z dôvodu, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (ďalej aj „revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách“). Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách je do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (digitálny zákon) v znení neskorších predpisov, pričom oba uvedené právne predpisy upravujú oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb, čo v praxi spôsobuje neprehľadnosť právnej úpravy v uvedenej oblasti. Aktuálna právna úprava zároveň v niektorých oblastiach nadmerne reguluje dotknuté subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek (napr. oblasť mediálnej komerčnej komunikácie vo vysielaní), obsahuje nástroje, ktoré v praxi nie sú efektívne a nedosahuje sa nimi sledovaný cieľ (napr. opatrenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií), prípadne obsahuje ustanovenia, ktoré v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Platná právna úprava audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá je obsiahnutá v zákone o vysielaní a retransmisii a zákone o digitálnom vysielaní, je nedostatočná a nespĺňa najnovšie požiadavky kladené na reguláciu prostredia audiovizuálnych mediálnych služieb. Zároveň nevychádza z narastajúcich konvergencií medzi televíznym vysielaním a službami distribuovanými prostredníctvom internetu. Popri tradičnom vysielaní sa objavujú aj nové obchodné modely šírenia informačných služieb, pričom je nespochybniteľné, že noví hráči ponúkajúci svoje služby online sú neustále silnejší a nakláňajú k sebe čoraz širšie spektrum publika.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Hlavným cieľom návrhu zákona o mediálnych službách je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách a zároveň sprehľadniť právnu úpravu v dotknutej oblasti. Cieľom predkladaného návrhu je zároveň odstrániť tzv. goldplating, ktorý predstavuje pre poskytovateľov obsahových služieb neprimeranú záťaž a modifikovať ustanovenia, ktoré pri aplikácii platnej právnej úpravy spôsobujú problémy. Najvýraznejšou zmenou, ktorú prináša nová právna úprav, je zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do regulačného rámca audiovizuálnych mediálnych služieb. Z tohto dôvodu nová legislatíva upravuje práva a povinnosti okrem vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, prevádzkovateľov retransmisie, poskytovateľov multiplexu, aj práva a povinnosti poskytovateľov platformy na zdieľanie videí a tiež poskytovateľov obsahovej služby, ktorí nespadajú medzi

7

vyššie menované subjekty. Návrh zákona upravuje aj práva a povinnosti distributéra signálu. V súvislosti s novými podmienkami regulácie sa navrhuje nanovo upraviť aj postavenie a pôsobnosť, vrátane širších kompetencií, národného nezávislého regulačného orgánu, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Rada pre vysielanie a retransmisiu. Pri regulácií činností spojených s audiovizuálnymi mediálnymi službami bolo nevyhnutné zahrnúť do predmetnej právnej úpravy aj ďalšie orgány štátnej správy, a to najmä Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky či Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Návrh zákona predpokladá, že poskytovatelia platformy na zdieľanie videí budú nútení dodržiavať zákonné požiadavky ochrany vo vzťahu k maloletým, a to najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti, násiliu alebo terorizmu. S cieľom garantovať dodržiavanie predmetnej ochrany sa zavádzajú špecifické povinnosti a rámce pre zavádzanie opatrení zo strany poskytovateľov služby platformy na zdieľanie videí, ktorých vhodnosť a primeranosť budú posudzovať vybrané subjekty. Nová právna úprava nijakým spôsobom nemení rozlišovanie lineárnych a nelineárnych služieb, v mnohých ohľadoch sa však zjednocujú požiadavky na jednotlivé subjekty, napr. v oblasti ochrany maloletých, ochrany pred nenávistnými prejavmi a pod.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

- Subjekty poskytujúce obsahové služby, najmä:

-vysielatelia

-poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

-prevádzkovatelia retransmisie,

-poskytovatelia platformy na zdieľanie videí,

-Rada pre vysielanie a retransmisiu

- Znevýhodnené skupiny nevidiacich a nepočujúcich

- Maloletí

- Ostatná verejnosť

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenie neboli zvažované, nakoľko ide o povinnú transpozíciu a želateľným výsledkom je plná harmonizácia naprieč EÚ.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

💧 Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 468/2013 Z. z. o technických požiadavkách na zvukovú zložku programovej služby,

-Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 12/2016 Z. z. o titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím,

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Navrhovaná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

8

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti vykoná Európska komisia na základe čl. 33 revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v zmysle ktorého Komisia monitoruje uplatňovanie tejto smernice zo strany členských štátov. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do 19. decembra 2022 a potom každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 19. decembra 2026 ex post hodnotenie vplyvu tejto smernice a jej pridanej hodnoty, spolu s prípadnými návrhmi na jej revíziu

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

💧

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

💧

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

💧

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

💧

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

💧

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

💧

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ivana Maláková, tel. +421 2 2048 2233, e-mail

ivana.malakova@culture.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Štátna štatistika:

KULT 7-01 o vysielaní rozhlasovej programovej služby (2020)

KULT 8-01 o vysielaní televíznej programovej služby

9

KULT 11-01 o audiovízii (2020)

Zoznam regulovaných subjektov RVR: http://www.rvr.sk/regulovane-subjekty-zoznamy-regulovanych-subjektov

Konzultácie s RTVS, komerčnými rádiami, komerčnými TV, SOZA

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

BRATISLAVA: 05.10.2021

ČÍSLO: 186/2021

VYBAVUJE: MGR. KOVÁČ

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2021 predložilo na PPK materiál „Návrh zákona o mediálnych službách“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane negatívnych vplyvov ma MSP.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov návrh negatívne, čiastočne rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy kvantifikuje predkladateľ v roku 2022 výdavky v celkovej sume 1 448 437 eur (v tom: MK SR v sume 568 347 eur a RVR v sume 880 090 eur), v rokoch 2023 2025 výdavky každoročne v celkovej sume 924 327 eur (v tom: MK SR v sume 154 347 eur a RVR v sume 769 980 eur. Za oblasť zamestnanosti je uvedený vplyv na počet zamestnancov v rokoch 2022 2025 v celkovom počte 20 osôb, z toho pre MK SR 3 osoby (aparát ÚO 2 osoby a príspevková organizácia Slovenský filmový ústav 1 osoba) a RVR 17 osôb, s vplyvom na osobné výdavky v rokoch 2022 2025 v sume 588 337 eur každoročne (v tom: MK SR v sume 65 707 eur a RVR v sume 522 630 eur).

10

Komisia žiada prepracovať tabuľku č. 1, pretože v riadkoch vplyv na mzdové výdavky uvedené osobné výdavky a nie mzdové výdavky. RVR nie je ostatný subjekt verejnej správy, ale je súčasťou kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Preto Komisia žiada výdavky, ktoré predstavujú vplyv na ŠR rozčleniť na kapitolu MK SR a na kapitolu VPS. Vplyv na mzdové výdavky byť v tabuľke č. 1 pre kapitolu MK SR v sume 48 600 eur a pre kapitolu VPS v sume 381 600 eur vo všetkých rokoch rovnako. Akceptované, zapracované.

Komisia žiada prepracovať analýzu vplyvov, kde je poistné pre RVR vypočítané na úrovni 36,96 % a pre MK SR na úrovni 35,2 %, pričom poistné v obidvoch prípadoch sa rozpočtuje na úrovni 34,95 % z mzdových výdavkov. Akceptované, zapracované.

V tabuľkách č. 5a a 5b žiada Komisia uviesť priemerný mzdový výdavok mesačný, nie ročný. Vzhľadom na to, že v kapitole sa uvažuje s personálnym posilnením na aparáte ÚO o 2 osoby a v príspevkovej organizácii Slovenský filmový ústav o 1 osobu, Komisia žiada tabuľku č. 5b rozčleniť samostatne za aparát ÚO a za príspevkovú organizáciu. Akceptované, zapracované.

Vzhľadom k tomu, že v analýze vplyvov sa uvádza aj financovanie z EŠIF, je potrebné k týmto zdrojom vyčísliť aj príslušnú časť spolufinancovania zo ŠR, ktorú je potrebné zohľadniť vo všetkých relevantných tabuľkách. Financovanie z EŠIF bolo prehodnotené z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený.

V analýze vplyvov v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie tabuľku Navýšenie rozpočtu MK SR a tabuľku č. 4b Výdavky MK SR žiada Komisia zosúladiť s tabuľkou č. 1 (v uvedených tabuľkách nesprávne uvedené súčty a medzisúčty). Akceptované, zapracované.

V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV SR), preto žiada Komisia, aby predkladateľ jednoznačne vyjadril, či z návrhu nevyplývajú vplyvy aj na kapitolu MDV SR. V prípade identifikácie vplyvov je potrebné tieto vplyvy zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MDV SR na príslušný rozpočtový rok. Akceptované, vysvetlenie doplnené v analýze vplyvov na rozpočet, časť 2.1.1.

V doložke a analýze vplyvov nie zohľadnené pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z predloženého zákona, nakoľko výnosy z pokút príjmom štátneho rozpočtu, čo žiada Komisia doplniť do doložky a analýzy vplyvov.

V prípade, že v súčasnosti nie je možné uviesť kvantifikáciu tohto vplyvu, je potrebné v bode 10. Poznámky doložky a v časti 2.2. Popis a charakteristika návrhu analýzy vplyvov uviesť odôvodnenie. Akceptované, doplnené.

MF SR zásadne nesúhlasí s predloženým materiálom, z ktorého vyplýva rozpočtovo nekrytý vplyv v sume 1 064 437 eur v roku 2022 a v sume 924 327 eur na roky 2023 a 2025 každoročne.

Rozpočtovo nekrytý vplyv, ktorý je kvantifikovaný v analýze vplyvov pre RVR je zabezpečený v návrhu rozpočtu kapitoly VPS na roky 2022 2024. Ostatné vplyvy vyplývajúce z návrhu žiada Komisia zásadne zabezpečiť v rámci limitov výdavkov a počtu zamestnancov a ich osobných výdavkov kapitoly MK SR, pričom Komisia

11

uvádza, že ani pri tvorbe rozpočtu verejnej správy na roky 2022 2024, kapitola MK SR nepožadovala zvýšenie výdavkov na uvedený účel ako prioritný titul. Komisia upozorňuje, že aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 s uvedenými finančnými prostriedkami neuvažuje. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada prepracovať doložku a analýzu vplyvov.

S predloženým materiálom bude MF SR môcť súhlasiť za podmienky, že z neho nebudú vyplývať žiadne nekryté vplyvy na štátny rozpočet. Neakceptované. Prepočítané nekryté vplyvy v kapitole MK SR v sume 568 226 eur v roku 2022 a 154 226 eur na roky 2023 2025 každoročne vyplývajú z povinností, ktoré ukladá transpozícia práva EÚ, (Smernica z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb) a nie je ich možné pokryť z rozpočtu kapitoly MK SR. Neprijatie transpozície bude mať za následok sankcie s negatívnym dopadom na štátny rozpočet až do výšky 650 000 eur.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o pripojenie Kalkulačky nákladov ako prílohy k materiálu v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 1 uviedol modelový príklad na jeden podnikateľský subjekt.

Odôvodnenie: Napriek tomu, že momentálne nie domáce platformy na zdieľanie

videí, je nutné takéto prípady kvantifikovať na 1 podnikateľský subjekt. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 2 zahrnul aj administratívne náklady.

Odôvodnenie: V danom opatrení predkladateľ vyznačil len nepriame náklady, no

povinnosť zápisu do registra predstavuje aj časový náklad pre podnikateľa. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 3 uviedol modelový príklad.

Odôvodnenie: Počet dotknutých subjektov Komisia žiada odhadnúť na základe

štatistík uchádzačov o registráciu z minulých období. Ak predkladateľ nimi nedisponuje, Komisia navrhuje uviesť modelový počet subjektov 10. Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 5 kvantifikoval vplyv na celé podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Uvedený výpočet je na základe 3 subjektov, ovplyvnených však bude

5 subjektov. Čiastočne akceptované. Najväčšie 3 subjekty vyčíslené ako modelový príklad, vysvetlenie doplnené v analýze.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 7 objasnil výpočet.

Odôvodnenie: V tabuľke č. 2 predkladateľ uviedol sumu 177 143 €, ktorá v

doplňujúcich informáciách nie je dostatočne popísaná. Z popisu nie je jasné, ktoré dáta použil predkladateľ pre výpočet. Akceptované, tabuľka 2 zosúladená s

12

výpočtom.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 8 popísal, aký vplyv opatrenie prinesie.

Odôvodnenie: V doplňujúcich informáciách predkladateľ neuviedol, aké konkrétne

náklady sa podnikateľskému prostrediu znížia. Tvrdenie, že „uvoľnenie podnikateľského prostredia“ Komisia vníma ako nedostatočný popis. Akceptované, vysvetlenie doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 9 uviedol modelový príklad a popísal zvýšenie nákladov pre podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Predkladateľ nedostatočne opísal vplyv na podnikateľské prostredie,

zároveň modelovým príkladom na 1 subjekt je možné odhadnúť aspoň čiastočne. Akceptované, doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, aby v opatrení č. 10 doplnil výpočet administratívnych nákladov.

Odôvodnenie: V danom prípade predkladateľ neuviedol odhad časovej náročnosti.

Pri 50 subjektoch vníma Komisia zvýšenie záťaže ako neadekvátne. Akceptované, výpočet bol doplnený.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je však nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti v bode 6.1., kde nie uvedené všetky elektronické služby (napr. zverejňovanie informácií na webovom sídle, proces konania v súlade s bodom 6.4.2.). Je tiež potrebné odstrániť nesúlad medzi obsahom analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti, rozpočtovou analýzou a obsahom materiálu v bode 6.2. a 6.3. Údaje v analýze vplyvov na informatizáciu bolo potrebné prehodnotiť z dôvodu, že projekt Manažment údajov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bol zrušený. Vzhľadom na túto skutočnosť prebieha úprava analýzy v konzultácii s MIRRI.

K sociálnym vplyvom

Komisia považuje za potrebné prehodnotiť vyznačenie sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona, ktoré boli predkladateľom v bode 9 doložky vybraných vplyvov identifikované ako žiadne sociálne vplyvy, a to najmä v súvislosti s bodom 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám). Návrhy opatrení v predloženom návrhu právnej úpravy, ktoré zakladajú predmetný sociálny vplyv, a to v porovnaní so súčasným (nielen právnym) stavom, je potrebné zhodnotiť tak, aby z analýzy sociálnych vplyvov bol zrejmý opis hodnoteného návrhu opatrenia, jeho porovnanie so súčasným stavom, predpokladaný termín jeho praktického uplatňovania a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne hodnotenie sociálneho vplyvu navrhovaného opatrenia; uvedené hodnotenie sociálnych vplyvov je potrebné vykonať aj vo vzťahu k zraniteľným skupinám obyvateľov. Zároveň je potrebné v bode 4 doložky (dotknuté subjekty) uviesť aj návrhom dotknuté skupiny obyvateľov špecifikované v analýze sociálnych vplyvov a upraviť informáciu o sociálnych vplyvoch predloženého návrhu zákona vo všeobecnej časti dôvodovej správy (v súlade s ich označením v bode 9 doložky vybraných vplyvov).

13

V súvislosti s pripomienkou k prehodnoteniu sociálnych vplyvov predloženého návrhu zákona je potrebné zhodnotiť najmä nasledovné návrhy právnej úpravy (v porovnaní so súčasným stavom) - ustanovenia o vysielaní s multimodálnym prístupom podľa jednotlivých vysielateľov (vrátane zhodnotenia navrhovaných prechodných ustanovení k multimodálnemu prístupu v porovnaní so súčasným stavom), ustanovenia o práve na opravu, ustanovenia upravujúce prístup verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby, ustanovenia upravujúce ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a ochranu maloletých, ustanovenia upravujúce mediálnu komerčnú komunikáciu a iné formy propagácie (vrátane ustanovení o umiestňovaní produktov), ustanovenia týkajúce sa podnetu na preverenie porušenia zákona.

Akceptované, doložka vybraných vplyvov (bod 4) a analýza sociálnych vplyvov doplnené.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

PhDr. Ján Oravec, CSc.

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

960 182 €

835 072 €

835 072 €

835 072 €

v tom:

0

0

0

0

VPS

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

MK SR

87 742 €

72 742 €

72 742 €

72 742 €

z toho:

- vplyv na ŠR

960 182 €

835 072 €

835 072 €

835 072 €

Rozpočtové prostriedky: VPS

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

Rozpočtové prostriedky: MK SR

87 742 €

72 742 €

72 742 €

72 742 €

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

18

18

18

18

- vplyv na ŠR: VPS

17

17

17

17

- vplyv na ŠR: MK SR

1

1

1

1

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

397 800 €

397 800 €

397 800 €

397 800 €

- vplyv na ŠR: VPS

381 600 €

381 600 €

381 600 €

381 600 €

- vplyv na ŠR: MK SR

16 200 €

16 200 €

16 200 €

16 200 €

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

v tom: VPS

872 440 €

762 330 €

762 330 €

762 330 €

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

+87 742 €

+72 742 €

+72 742 €

+72 742 €

15

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie vyvolaných nákladov Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) sa navrhuje navýšením rozpočtu RVR z kapitoly VPS štátneho rozpočtu.

Financovanie vyvolaných nákladov na systém označovania obsahu a dodatočných personálnych nákladov na obsluhu systému označovania obsahu (1 osoba - Slovenský filmový ústav) sa navrhuje navýšením rozpočtu kapitoly ministerstva kultúry zo štátneho rozpočtu.

V oblasti digitálneho vysielania bude vykonávať štátnu správu aj Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Kompetencie MDV SR nepredstavujú zmenu nad rámec platnej úpravy a nebudú sa vyžadovať dodatočné prostriedky pre kapitolu MDV.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Nová legislatíva zakotvujúca existenciu mediálneho regulátora nie je len úpravou existujúcich kompetencií a štruktúry Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), ale vytvorením novej inštitúcie s novým objemom kompetencií a novými úlohami v oblasti mediálnej výchovy a výskumu.

V oblasti dozoru nad spravovanými subjektmi bude úradu (kancelárii) regulátora zverená agenda prvostupňového rozhodovania vo veciach registrácií a ich zmien. Túto bude vykonávať organizačná zložka zabezpečujúca právne služby. Rozhodovanie v druhom stupni bude zverené regulátorovi (rade) samotnému, avšak administráciu tohto procesu bude rovnako vykonávať organizačná zložka zabezpečujúca právne služby.

V oblasti monitorovania a priamo nadväzujúcich právnych služieb sa významným spôsobom rozširuje oblasť pôsobnosti regulátora, a to vykonávaním dohľadu nad platformami na zdieľanie videí. Je zrejmé, že bude nutné vykonávať kontinuálny monitoring veľkého objemu audiovizuálneho obsahu, ktorý bude následne podrobovaný právnej analýze a administratívnej príprave na rozhodovanie. Na tieto činnosti bude priamo nadväzovať agenda právneho zastúpenia regulátora pred orgánmi prieskumu jeho rozhodovacej činnosti.

V oblasti posudzovania obsahu a prístupu k spravovaným subjektom bude rovnako dôležitá spolupráca regulátora s partnerskými inštitúciami krajín EU a tiež mimo EU, kde sa vyžaduje aktívna participácia právneho zastúpenia.

V súvislosti s novými právomocami Rady vyplývajúcimi z nového mediálneho zákona bude tiež nutné vybudovať nové odbory venované jednotlivým novým odborným činnostiam, ktoré zákon predpokladá.

Nový register médií a audiovízie bude zhromažďovať aktualizované údaje o širokom spektre relevantných aktérov v oblasti poskytovania mediálnych a audiovizuálnych služieb. Po

16

vytvorení registra bude na zabezpečenie jeho obsluhy potrebné vytvoriť dve pracovné miesta na MK SR.

Nový systém na označovanie obsahu bude spravovaný SFU, čo si vyžiada jedno pracovné miesto.

Predložený materiál zavádza sankcie, ktorých vplyv nie je možné kvantifikovať z dôvodu, že mieru porušovania ustanovení nie je možné predikovať.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

1. Navýšenie rozpočtu regulátora (RVR):

17

Odbor medzinárodných vzťahov

Odbor digitálnych platforiem

Odbor digitálnej gramotnosti

Odbor ochrany maloletých

Licenčný a právny odbor - navýšenie súčasných kapacít

Útvar riaditeľa Kancelárie RVR - ekonomicý úsek - navýšenie súčasných kapacít

Navýšenie počtu funkčných miest 17

2

5

2

2

4

2

Priemerný ročný plat na funkčné miesto

24 000,00 €

24 000,00 €

24 000,00 €

21 600,00 €

20 400,00 €

20 400,00 €

Priemerný mesačný plat na funkčné miesto

Ročné náklady na jedno pracovné miesto

2.000,00 €/mes.

2.000,00 €/mes.

2.000,00 €/mes.

1.800,00 €/mes.

1.700,00 €/mes.

1.700,00 €/mes.

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2022

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2023

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2024

Poznámky

610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

48 000,00 €

120 000,00 €

48 000,00 €

43 200,00 €

81 600,00 €

40 800,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

Rozpočet na mzdy sa odvíja od priemernej mzdy zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "RVR) s odstupňovaním podľa náročnosti úloh vykonávaných jednotlivými pracovnými zaradeniami.

620 - poistné a príspevok do poisťovní

16 780,00 €

41 940,00 €

16 780,00 €

15 100,00 €

28 520,00 €

14 260,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133380,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítaný zákonnou percentuálnou sadzbou 34,95 % z rozpočtu na mzdy.

18

Náklady, ktoré majú vplyv na počet navyšovaných funkčných miest

Rozpočet, ktorý má vplyv na počet navyšovaných funkčných miest, je vypočítaný zo skutočného čerpania rozpočtu v minulých rokoch.

632003 - poštové služby

60,00 €

120,00 €

300,00 €

120,00 €

120,00 €

240,00 €

120,00 €

1 020,00 €

1 020,00 €

1 020,00 €

Poštové a kuriérske služby.

632005 - telekomunikačné služby

180,00 €

360,00 €

900,00 €

360,00 €

360,00 €

720,00 €

360,00 €

3 060,00 €

3 060,00 €

3 060,00 €

Poplatky za služby v oblasti telekomunikačných služieb (IP telefóny a fax) a za služby mobilných telefónnych operátorov.

633001 - interiérové vybavenie

1 000,00 €

2 000,00 €

5 000,00 €

2 000,00 €

2 000,00 €

4 000,00 €

2 000,00 €

17 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupom nevyhnutného interiérového vybavia pre výkon pracovných úloh (zariadenie kancelárií nábytkom).

633002 - výpočtová technika

1 600,00 €

3 200,00 €

8 000,00 €

3 200,00 €

3 200,00 €

6 400,00 €

3 200,00 €

27 200,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupom výpočtovej techniky (notebook (1.200,00 EUR), monitor (380,00 EUR), taška na notebook (30,00 EUR), klávesnica, myš (20,00 EUR))

633003 - telekomunikačná tech. - telefónny aparát (pevná linka)

130,00 €

260,00 €

650,00 €

260,00 €

260,00 €

520,00 €

260,00 €

2 210,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad súvisiaci s nákupum telefónnych aparátov (pevná linka).

633006 - všeobecný materiál

150,00 €

300,00 €

750,00 €

300,00 €

300,00 €

600,00 €

300,00 €

2 550,00 €

2 550,00 €

2 550,00 €

Napr. kancelársky papier, kancelárske potreby, obálky, tonery, nenahraté nosiče dát, čistiaci, hygienický a dezinfekčný materiál,

633013 - softvér

600,00 €

1 200,00 €

3 000,00 €

1 200,00 €

1 200,00 €

2 400,00 €

1 200,00 €

10 200,00 €

500,00 €

500,00 €

Jednorazový vstupný náklad pri pri zriadení funkčného miesta (MS Office) a pravidelný ročný náklad na aktualizáciu licencií antivírusového programu.

19

635002 - údržba výpočtovej techniky

400,00 €

800,00 €

2 000,00 €

800,00 €

800,00 €

1 600,00 €

800,00 €

6 800,00 €

6 800,00 €

6 800,00 €

Náklady na správu počítačov, periférnych zariadení a serverov, správu počítačovej siete, zálohovanie dát, inštaláciu/reinštaláciu operačného systému softvéru na počítačoch a serveroch.

636001 - nájomné

2 560,00 €

5 120,00 €

12 800,00 €

5 120,00 €

5 120,00 €

10 240,00 €

5 120,00 €

43 520,00 €

43 520,00 €

43 520,00 €

Prenájom administratívnych priestorov vypočítaný z cien v zmysle aktuálne platnej nájomnej zmluvy.

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, koferencie, sympóziá (interné školenia zamestnancov)

300,00 €

600,00 €

1 500,00 €

600,00 €

600,00 €

1 200,00 €

600,00 €

5 100,00 €

5 100,00 €

5 100,00 €

Náklady na školenia zamestnancov formou účasti na odborných seminároch a na výučbu anglického jazyka.

637004 - všeobecné služby (ostatné)

1 020,00 €

2 040,00 €

5 100,00 €

2 040,00 €

2 040,00 €

4 080,00 €

2 040,00 €

17 340,00 €

17 340,00 €

17 340,00 €

Náklady na ostatné všeobecné služby napr. upratovacie práce, elektronické predplatné publikácií, monitoring médií, poskytovanie informačných služieb, tlmočnícke a prekladateľské služby.

637004 - všeobecné služby (prevádzkové náklady)

1 500,00 €

3 000,00 €

7 500,00 €

3 000,00 €

3 000,00 €

6 000,00 €

3 000,00 €

25 500,00 €

25 500,00 €

25 500,00 €

Prevádzkové náklady v zmysle aktuálne platnej nájomnej zmluvy (elektrická energia, vodné, stočné, vykurovanie, klimatizácia, odvoz a likvidáciu odpadu, čistenie spoločných priestorov, strážnu službu na ochranu, objektu, kominárske služby, deratizáciu, zabezpečenie PO a BOZP.

637014 - stravovanie

660,00 €

1 320,00 €

3 300,00 €

1 320,00 €

1 320,00 €

2 640,00 €

1 320,00 €

11 220,00 €

11 220,00 €

11 220,00 €

Náklady na stravovanie zamestnancov vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

637016 - prídel do sociálneho fondu

220,00 €

440,00 €

1 100,00 €

440,00 €

440,00 €

880,00 €

440,00 €

3 740,00 €

3 740,00 €

3 740,00 €

Zákonný prídel do sociálneho fondu vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

Ostatné náklady bez vplyvu na počet navyšovaných funkčných miest

631 - cestovné náhrady

30 000,00 €

30 000,00 €

30 000,00 €

20

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, koferencie, sympóziá (náklady na organizovanie podujatí)

30 000,00 €

30 000,00 €

30 000,00 €

637004 - všeobecné služby (audiovizuálne služby)

40 000,00 €

40 000,00 €

40 000,00 €

637004 - všeobecné služby

12 000,00 €

12 000,00 €

12 000,00 €

Náklady za poskytovanie regulačných informačných služieb v rámci medzinárodného práva.

637004 - všeobecné služby

15 000,00 €

15 000,00 €

15 000,00 €

Náklady na monitoring sociálnych médií.

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)

15 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

710 - obstaranie kapitálových aktív (veľkokapacitné multifunkčné kopírovacie zariadenie)

9 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

710 - obstaranie kapitálových aktív (nákup audiovizálnej techniky)

30 000,00 €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

Navýšenie rozpočtu spolu:

872 440,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

*Poznámka: Navýšenie rozpočtu na rok 2025 je zhodné s navýšením na rok 2024, z priestorových dôvodov nie je v tabuľke uvedené.

21

2. Navýšenie rozpočtu MK SR:

Slovenský filmový ústav (príspevková org. MK SR)

Navýšenie počtu funkčných miest

1

Priemerný ročný plat na funkčné miesto

16 200,00 €

Priemerný mesačný plat na funkčné miesto

1 350,00 €/mes.

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2022

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2023

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2024

Navýšenie rozpočtu spolu na rok 2025

Poznámky

610 - mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

Rozpočet na mzdy sa odvíja od priemernej mzdy MK SR v roku 2020.

620 - poistné a príspevok do poisťovní

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítaný zákonnou percentuálnou sadzbou 0,3495 z rozpočtu na mzdy.

637014 - stravovanie

660,00 €

660,00 €

660,00 €

660,00 €

Náklady na stravovanie zamestnancov vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

637016 - prídel do sociálneho fondu

220,00 €

220,00 €

220,00 €

220,00 €

Zákonný prídel do sociálneho fondu vyplývajúci z platnej legislatívy v oblasti pracovného práva.

Systém označovania obsahu

518 - ostatné služby (licencia na systém označovania obsahu)

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

Licencia na využívanie systému označovania obsahu.

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska)

15 000,00 €

- €

- €

- €

Jednorazový vstupný náklad.

Navýšenie rozpočtu spolu:

87 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

22

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

23

Tabuľka č. 4 a

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Rada pre vysielanie a retransmisiu

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

818 440,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

Tovary a služby (630)2

303 460,00 €

247 350,00 €

247 350,00 €

247 350,00 €

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

54 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

54 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

872 440,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

762 330,00 €

24

Tabuľka č. 4 b

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

MK SR

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

Služby (637)2

880,00 €

880,00 €

880,00 €

880,00 €

Ostatné služby (518)

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

50 000,00 €

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

15 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

15 000,00 €

0 €

0 €

0 €

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

87 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

72 742,00 €

25

Tabuľka č. 5 a

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Rada pre vysielanie a retransmisiu

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

Počet zamestnancov celkom

17

17

17

17

z toho vplyv na ŠR

17

17

17

17

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

z toho vplyv na ŠR

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

1871,00 €

Osobné výdavky celkom (v eurách)

514 980,00 €

514 980,00 €

514 980,00 €

514 980,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

z toho vplyv na ŠR

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

381 600,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

z toho vplyv na ŠR

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

133 380,00 €

26

Tabuľka č. 5 b

Vplyv na rozpočet verejnej správy

SFÚ

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

1

1

1

1

z toho vplyv na ŠR

1

1

1

1

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

z toho vplyv na ŠR

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

1 350,00 €

Osobné výdavky celkom (v eurách)

21 862,00 €

21 862,00 €

21 862,00 €

21 862,00 €

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

z toho vplyv na ŠR

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

16 200,00 €

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

z toho vplyv na ŠR

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

5 662,00 €

27

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Zákon o mediálnych službách

Predkladateľ: Ministerstvo kultúry SR

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0,00

0,00

B. Iné poplatky

667 506,63

3 315,00

C. Nepriame finančné náklady

0,00

0,00

D. Administratívne náklady

331,89

0,00

Spolu = A+B+C+D

667 838,52

3 315,00

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

667 838,52

3 315,00

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

662 535,35

0,00

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

5 303,17

3 315,00

28

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

1

Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do pôsobnosti zákona o mediálnych službách

0

§6

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Platformy na zdieľanie videí

1

1

4,79

4,79

In (zvyšuje náklady)

2

Povinnosť zápisu do partnerov verejného sektora

0

§22 ods. 2 písm. a), §24 ods. 1 písm. e), §137 ods. 1 písm. b) 3., §154 ods. 2 písm. c)

SK

01.04.22

Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, prevádzkovatelia retransmisie

25

25

203,99

5 099,73

In (zvyšuje náklady)

3

Zjednodušenie licenčných a registračných konaní

0

§136 až 145, §154 až 160, §163 až 173

SK

01.04.22

Uchádzači o registráciu licencie na vysielanie

10

10

331,50

3 315,00

Out (znižuje náklady)

4

Zvýšenie kvót v oblasti zabezpečenia multirmodálneho prístupu vo vysielaní

0

§50 ods. 1 a ods. 3, § 53 ods. 1

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Verejnoprávny vysielateľ, súkromní vysielatelia

3

3

169 724,43

509 173,30

In (zvyšuje náklady)

5

Povinnosť na požiadanie určiť a označiť typ potenciálne škodlivého obsahu

0

§57 ods. 3

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

5

5

30 666,67

153 333,33

In (zvyšuje náklady)

29

6

Zavedenie rovnakých povinností pre internetové rádiá ako pre bežné rádiá

0

§14

SK

01.04.22

Internetové rádiá

35

35

2,39

83,77

In (zvyšuje náklady)

7

Rozšírenie evidenčnej povinnosti okrem tlačených médií aj na webové portály

0

§112

SK

01.04.22

Webové portály

50

50

2,39

119,67

In (zvyšuje náklady)

8

Povinnosť zverejniť informáciu, že vysielateľ dobrovoľne podlieha niektorému z existujúcich samoregulačných mechanizmov

0

§20 ods. 1

EÚ úplná harmonizácia

01.04.22

Vysielatelia, poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie

10

10

2,39

23,93

In (zvyšuje náklady)

30

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

1. Zahrnutie platforiem na zdieľanie videí do pôsobnosti zákona o mediálnych službách predstavuje nové povinnosti a potenciálne zvýšené výdavky. V súčasnosti v SR nepôsobia domáce platformy na zdieľanie videí, preto je vplyv vyčíslený na 1 modelový príklad. Vo výpočte sú zahrnuté administratívne povinnosti – povinnosť uvádzať informácie (§ 48) a povinnosť predložiť regulátorovi na požiadanie údaje potrebné na posúdenie vhodnosti opatrení prijatých podľa § 49. Povinnosti ohľadom ochrany verejnosti, mediálnej komerčnej komunikácie a riešenia sporov nie je možné kvantifikovať, keďže o nich neexistujú súčasné ani minulé dáta.

2. Povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora: cena pre 1 podnikateľa je odhadnutá ako súčasná trhová cena za zápis do registra 200 eur pre malého podnikateľa jednorazovo a administratívne náklady. Pre väčšie subjekty je cena vyššia, tie však spravidla v registri evidované. Počet doteraz nezapísaných subjektov je indikatívne odhadnutý ako 100 z celkového počtu 187, čo by pri rozpočítaní na 4 roky predstavovalo 25 novo registrovaných subjektov ročne.

3. Zjednodušenie licenčných a registračných konaní. Registrácia licencie nebude závisieť od rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), pri splnení podmienok bude registrácia nárokovateľná. Vplyv sa týka potenciálnych budúcich uchádzačov o registráciu. Ich počet nie je možné predikovať, preto je modelovaný na počte 10 a vyčíslený ako úspora nákladov na správny poplatok vo výške 331,5 eur (poplatky sa pohybujú od 33 do 663,5 eur).

4. Dodatočné náklady na multimodálne vysielanie vyčíslené podľa odhadu najväčších vysielateľov nasledovne:

- RTVS - 76 560 eur mesačne za titulkovanie a tlmočenie do posunkovej reči a 17 400 eur mesačne na hlasový komentár; spolu 1 127 520 eur ročne;

- TV Markíza a TV JOJ - náklad 1 mil. (každá TV) za 5 rokov s postupným nábehom (za predpokladu, že odhadovaná suma sa netýka len nových diel, ale aj tzv. repríz a teda využitia knižnice na diela ku ktorým tieto titulky zabezpečené), teda spolu v priemere 200 000 ročne za TV Markíza a 200 000 ročne za TV JOJ. V odhade nie je zahrnutý vplyv kvóty na AVMS služby.

5. Dodatočné náklady na splnenie povinnosti na požiadanie určiť a označiť typ potenciálne škodlivého obsahu sú modelovo vyčíslené podľa odhadu najväčších vysielateľov nasledovne:

- RTVS - náklad 400 000 ročne (objem mzdových nákladov na plnenie úloh spojených s realizáciou JSO, najmä samotné posudzovanie vekovej vhodnosti jednotlivých programov).

- TV Markíza a TV JOJ - náklad 30 000 eur ročne (každá TV).

Povinnosť sa týka všetkých vysielateľov a poskytovateľov AVMS, vplyv na menších poskytovateľov sa však predpokladá rádovo nižší oproti najväčším vysielateľom.

6. Zavedenie rovnakých povinností pre internetové rádiá ako pre bežné rádiá môže znamenať zvýšenie nákladov pre internetové rádiá. Odhad je vyčíslený ako jednorazová administratívna povinnosť – autorizácia u regulátora. Podnikatelia budú mať aj ďalšie povinnosti ako dodržiavanie ochrany dôstojnosti a obmedzenia pre časový rozsah reklamy, na druhej strane budú môcť využívať rámec pre rozhlasové vysielanie s potenciálnym znížením nákladov. Tieto ďalšie vplyvy nie je možné z dostupných dát vyčísliť.

7. Počet mediálnych webových portálov je odhadnutý na 50 subjektov. Zahlásenie do evidencie je jednorazový administratívny úkon, predpokladajú sa minimálne náklady.

8. Povinnosť je modelovo vyčíslená na počte 10 subjektov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

31

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Z dlhodobých odborných diskusií so zástupcami mediálneho a audiovizuálneho sektora a s členmi rezortnej pracovnej skupiny pre rekodifikáciu právnej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb vzišla potreba rozsiahlejšej rekodifikácie mediálneho práva, v rámci ktorej budú zohľadnené poznatky z aplikačnej praxe pri výkone ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a zákona o digitálnom vysielaní v oblasti právnej regulácie poskytovania nelineárnych a lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb vrátane vysielania.

Prostredníctvom uvedenej dočasnej pracovnej skupiny, ktorá bola na rezorte kultúry zriadená už v roku 2017, mali relevantné subjekty v priebehu rokov 2017 2019 možnosť oboznámiť sa a konzultovať problematiku novej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb. Členmi pracovnej skupiny boli najmä rozhlasoví a televízni vysielatelia, vrátane verejnoprávneho vysielateľa, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie, Asociácia regionálnych televízií, Slovenská aliancia pre internetovú ekonomiku, SOZA, LITA a ďalší. Po ukončení spoločných rokovaní na úrovni dočasnej pracovnej skupiny ministerstvo pristúpilo k individuálnym rokovaniam na úrovni vybraných subjektov, ktorých sa vybraná téma najviac týkala. Prostredníctvom takéhoto adresnejšieho spôsobu rokovania sa v priebehu roka 2021 uskutočnilo niekoľko online zasadnutí so zástupcami Rady pre vysielanie a retransmisiu, so zástupcami Asociácie rádií Slovenska a Asociácie regionálnych rádií Slovenska, so zástupcami televíznych vysielateľov a so zástupcami SOZA.

Predbežná informácia k návrhu zákona o mediálnych službách (PI/2020/266) bola zverejnená prostredníctvom portálu Slov-Lex dňa 10. decembra 2020. K uvedenej predbežnej informácii sa v stanovenej lehote vyjadrilo len Slovenské združenie pre značkové produkty.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje 💧 nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje 💧 nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

1. Zvýšenie kvót v oblasti podpory európskych diel z 20 % na 30 % pri poskytovaní audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie 65 ods. 1) nepredpokladá zásadný finančný dopad, keďže sa počíta podiel za všetky AVMS služby (vrátane archívu).

2. Zrušenie zákazu horizontálneho majetkového prepojenia (pri zachovaní transparentnosti majetkových vzťahov) podľa § 95 a 96 predstavuje uvoľnenie podnikateľského prostredia.

32

Podnikatelia môžu voľne nakladať s oprávneniami na vysielanie. Navrhovaná úprava umožňuje, aby podnikateľ pri dodržaní transparentnosti vstupoval do iných spoločností a tým zvyšoval svoje príjmy z podnikania (platná úprava to zakazuje). Vplyv nie je možné na základe dostupných dát vyčísliť.

33

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

c)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

e)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

i)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

k)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

c)

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

34

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

e)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 2

i)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2

k)

Ovplyvnená skupina č. 1

Ovplyvnená skupina č. 3

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

35

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný materiál zlepšuje informovanosť verejnosti vzhľadom na nový register médií, ktorý bude obsahovať informácie o poskytovateľoch mediálnych služieb ako napr. vlastnícke štruktúry médií vrátane konečných užívateľov výhod. Zlepšenie prístupu k informáciám pre znevýhodnené skupiny je opísaný v bode b).

Lepšia ochrana ľudskej dôstojnosti sa zabezpečí tým, že pre poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí sa zavádzajú rovnaké povinnosti pre ochranu verejnosti ako pre ostatných vysielateľov.

Ďalšie ustanovenia o práve na ochranu, prístupe verejnosti k informáciám vo vysielaní programovej služby, mediálnej komerčnej komunikácie a podnetu na preverenie porušenia zákona nepredpokladajú oproti platnej úprave iné vplyvy na verejnosť.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Zvýšenie kvót pre multimodálny prístup má pozitívny vplyv na prístup k informáciám a zábave pre nepočujúcich a nevidiacich. Verejnoprávny vysielateľ bude mať povinnosť zabezpečiť titulkovanie programov / tlmočenie do posunkovej reči pre všetky programy (predtým X: 50 % programov s titulkami a 3 % s tlmočením do posunkovej reči) a najmenej 50 % programov hlasovým komentárom (predtým 20 %). Počíta sa s postupným nábehom s dosiahnutím cieľových hodnôt v roku 2030. Pre ostatných vysielateľov bude povinnosť nastavená na 25 % programov s titulkami / tlmočením do posunkového jazyka (predtým 10 %) a 10 % programov s hlasovým komentárom (predtým 3 %). Počíta sa s postupným nábehom s dosiahnutím cieľových hodnôt v roku 2027. O veľkosti dotknutých znevýhodnených skupín nie sú dostupné spoľahlivé dáta.

Lepšia ochrana ochrana maloletých sa zabezpečí tým, že pre poskytovateľov platforiem na zdieľanie videí sa zavádzajú rovnaké povinnosti pre ochranu verejnosti ako pre ostatných vysielateľov.

Materiál súčasne zavádza jednotný systém označovania obsahu programov, čo má pozitívny vplyv na ochranu maloletých pred nevhodným obsahom.

36

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

Bez vplyvu.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

37

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

38

Metodický postup pre analýzu sociálnych vplyvov

Všeobecne

Hlavným dôvodom identifikovania sociálnych vplyvov a vypracovania analýzy sociálnych vplyvov je zlepšenie rozhodovacieho procesu pomocou včasného identifikovania potenciálnych sociálnych vplyvov predkladaných materiálov ešte pred ich schválením a zavedením do praxe. Zlepšenie rozhodovacieho procesu môže prispieť k tomu, že predkladané materiály nepovedú k zhoršeniu životnej úrovne obyvateľstva, osobitne u tých skupín obyvateľstva, ktoré ohrozené chudobou a sociálnou exklúziou1, k zvýšeniu nezamestnanosti či sociálnych nerovností. Vypracúvanie a posudzovanie sociálnych vplyvov pomáha plniť ciele Európskej stratégie udržateľného rozvoja, Stratégie Európa 2020, Národného programu reforiem SR, ktoré súvisia s bojom proti chudobe, so zvyšovaním sociálnej inklúzie2 a kohézie, antidiskrimináciou, posilňovaním rovnosti príležitostí žien a mužov a so zvyšovaním zamestnanosti.

Pri vypracúvaní analýzy sociálnych vplyvov môže predkladateľ vychádzať najmä z nasledovných zdrojov údajov:

•Štatistika rodinných účtov je výberové štatistické zisťovanie, ktoré pravidelne realizuje Štatistický úrad SR. Patrí medzi sociálne štatistiky a jej predmetom príjmy a výdavky súkromných domácností. Štatistický úrad SR každý rok v júli vydáva publikáciu Príjmy, výdavky a spotreba súkromných domácností SR. Primárne dáta poskytuje Štatistický úrad SR na požiadanie.

•Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je výberové štatistické zisťovanie, ktoré od roku 2005 každoročne realizuje Štatistický úrad SR, je zamerané na získanie informácií o rozdelení príjmov, o úrovni a štruktúre chudoby a o sociálnom vylúčení. Publikáciu Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR vydáva Štatistický úrad SR každoročne na konci roka nasledujúceho po uskutočnení zisťovania. Primárne dáta poskytuje Štatistický úrad SR na požiadanie. Raz ročne Štatistický úrad SR vydáva aj publikáciu EU SILC – Indikátory chudoby a sociálneho vylúčenia.

•Sčítanie obyvateľstva, domov a bytov je štátne štatistické zisťovanie, ktoré uskutočňuje Štatistický úrad SR každých 10 rokov a zisťujú sa ním údaje o obyvateľoch, ich demografické, sociálne a ekonomické charakteristiky, o úrovni bývania obyvateľov a o štruktúre domového a bytového fondu. Základné údaje z roku 2001 uverejnené na internetovej stránke Štatistického úradu SR. Podrobnejšie údaje sú prístupné buď v podobe publikácií alebo v elektronickej podobe na Štatistickom úrade SR.

1 Podľa spoločnej definície ľudia žijú v chudobe, ak ich príjem a iné zdroje natoľko nedostatočné, že im neumožňujú dosiahnuť takú životnú úroveň, ktorá je akceptovateľná v spoločnosti, v ktorej žijú. V dôsledku chudoby môžu poznať mnohonásobné znevýhodnenie od nezamestnanosti, cez nízky príjem, zlé bývanie, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť po prekážky v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, kultúre, športu, či rekreácii. často marginalizovaní a vylúčení z účasti na aktivitách (ekonomických, sociálnych a kultúrnych), ktoré bežné pre ostatných ľudí a ich prístup k základným právam môže byť obmedzený. Sociálna exklúzia je proces, ku ktorému prichádza v dôsledku chudoby, nedostatku príležitostí alebo diskriminácie a prostredníctvom ktorého jednotlivci a rodiny vytláčaní na okraj spoločnosti. Znamená obmedzený prístup k zamestnaniu, príjmu, vzdelávaniu, ako aj k sociálnym a komunitným sieťam.

2 Sociálna inklúzia podľa spoločnej definície EÚ je proces, ktorý zabezpečuje, aby tí, ktorí sú v riziku chudoby, získali príležitosti a nevyhnutné zdroje na to, aby mohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote spoločnosti.

39

•Indexy spotrebiteľských cien v Slovenskej republike je publikácia Štatistického úradu SR, dostupná v mesačných intervaloch, ktorá obsahuje informácie o indexoch spotrebiteľských cien rôznych tovarov a služieb aj podľa sociálnych skupín, ako sú napr. dôchodcovia, zamestnanci podľa počtu detí, nízkopríjmové domácnosti. Okrem toho časové rady údajov o spotrebiteľských cenách dostupné aj elektronicky na internetovej stránke Štatistického úradu SR.

•Zdroje údajov o vývoji zamestnanosti /nezamestnanosti, ktoré zverejňuje tak Štatistický úrad SR (z výberového zisťovania pracovných a zo zisťovania v podnikoch štvrťročne), ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (údaje o tzv. evidovanej nezamestnanosti, publikované mesačne v zúženej podobe, štvrťročne v širšom rozsahu). Základné údaje za zamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl zverejňuje Štatistický úrad SR elektronicky, a s mesačným oneskorením aj v rôznych prierezoch (pohlavie, vek, vzdelanie, odvetvie, postavenie v zamestnaní, klasifikácia zamestnania) v publikácii. Údaje za zamestnanosť zo zisťovania v podnikoch (v elektronickej i tlačenej podobe) slúžia najmä na charakteristiku odvetvovej a územnej štruktúry zamestnanosti. Raz ročne uskutočňuje Štatistický úrad SR zisťovanie o úplných nákladoch práce a tiež vydáva publikáciu Zamestnanci a mzdové prostriedky v hospodárstve SR.

•Administratívne zdroje údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré mesačne spracováva a zverejňuje na svojej internetovej stránke Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, obsahujú informácie napr. o počte poberateľov dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, dávok štátnej sociálnej podpory, výdavky na sociálne dávky, atď.

•Administratívne zdroje údajov Sociálnej poisťovne obsahujú informácie napr. o počte poberateľov predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku či invalidného dôchodku, dávky v nezamestnanosti, dávok nemocenského poistenia a iných dávok, ktoré súčasťou systému sociálneho poistenia, výdavky Sociálnej poisťovne, atď.

•Informácie o prístupe k zdrojom, právam, tovarom a službám u rôznych zraniteľných skupín, k problematike rovnosti príležitostí a antidiskriminácie, rovnosti žien a mužov možno hľadať aj vo vyššie menovaných štatistikách alebo ich možno získať z existujúcich výskumov, štúdií alebo konzultácií s relevantnými skupinami, organizáciami (vedecko-výskumnými, analytickými, verejnoprávnymi, mimovládnymi) alebo jednotlivcami.

Identifikácia sociálnych vplyvov v doložke vybraných vplyvov

V doložke vybraných vplyvov predkladateľ identifikuje, či predkladaný materiál niektorý zo sociálnych vplyvov uvedených v bodoch 4.1 – 4.4 v tabuľke –analýzy sociálnych vplyvov; ak áno, označí príslušný charakter sociálnych vplyvov (pozitívny a/alebo negatívny). Ak predkladaný materiál nemá žiadny z uvedených sociálnych vplyvov alebo je vplyv marginálny (zanedbateľný), predkladateľ označí krížikom žiadny sociálny vplyv. V časti poznámky môže predkladateľ vysvetliť, prečo materiál nemá sociálny vplyv alebo iba marginálny sociálny vplyv, zhrnúť sociálne vplyvy, uviesť prevládajúci charakter vplyvov (pozitívny/negatívny). Ak predkladaný materiál negatívne vplyvy na hospodárenie domácností, zamestnanosť alebo prehlbuje existujúce nerovnosti či zhoršuje prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám istých skupín obyvateľstva a napriek tomu sa predkladá na rokovanie vlády, predkladateľ môže navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli tento potenciálny stav kompenzovať.

40

Analýza sociálnych vplyvov

Ak je v doložke vybraných vplyvov označený pozitívny a/alebo negatívny sociálny vplyv materiálu, predkladateľ vypracuje podrobnejšie posúdenie v jednotlivých oblastiach sociálnych vplyvov podľa bodov 4.1 4.4 v tabuľke analýzy sociálnych vplyvov. Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (body 4.1-4.4) nebol identifikovaný vplyv, predkladateľ v príslušnom riadku analýzy uvedie poznámku „Bez vplyvu.“. Nasledovný postup uvádza kroky pre vypracovanie analýzy sociálnych vplyvov.

4.1Zhodnotenie vplyvov na hospodárenie domácností

Pri identifikovaní vplyvov na hospodárenie domácností je potrebné brať do úvahy najmä:

-vyššie alebo nižšie pracovné príjmy (zmena sadzby dane z príjmov, zvýšenie platov alebo miezd, zmena vo vyhodnotení odpočítateľných položiek zo základu dane a pod.),

-vyššie alebo nižšie sociálne príjmy (zmeny v definovaní cieľových skupín, zmeny vo výškach sociálnych dávok),

-vyššie alebo nižšie výdavky na zabezpečenie hospodárenia domácností (zmeny v sadzbách spotrebných daní, DPH, zavedenie spoplatnenia štúdia, deregulácia, inflácia, a pod.), požiadavka na výdavky domácností kapitálového typu (napr. nákup bezpečnostných doplnkov do automobilových vozidiel ako sedačky pre maloleté deti, stavebné úpravy alebo nákup meračov spotreby energií atď.),

-zlepšenie alebo zhoršenie prístupu k nákupným možnostiam tovarov a služieb pre domácnosti.

Tieto zmeny môžu byť celkovo pozitívne a viesť k zvýšeniu príjmov alebo zníženiu výdavkov alebo môžu byť pre hospodárenie domácností negatívne, kedy vedú k zvýšeniu výdavkov alebo zníženiu príjmov. Môžu nastať aj rôzne kombinácie a predkladaný materiál môže byť neutrálny z hľadiska vplyvov na príjmy a výdavky obyvateľstva.

Je možné, že predkladaný materiál ovplyvní určité špecifické skupiny obyvateľov a domácnosti viac než ostatné, či pozitívne alebo negatívne. Pre dosiahnutie komplexného obrazu o potenciálnych efektoch predkladaného materiálu na hospodárenie domácností treba zvažovať potenciálne vplyvy na konkrétne skupiny obyvateľstva, ktoré ním môžu byť dotknuté. Zároveň sa treba zamerať na posúdenie vplyvu na domácnosti, ktoré čelia zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25 % domácností s najnižším príjmom),

-domácnosti s nezamestnanými členmi,

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-domácnosti starších ľudí (nad 65 rokov alebo dôchodcov),

-domácnosti s členmi so zdravotným postihnutím,

-domácnosti žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách,

-domácnosti príslušníkov tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia.

41

Možno tiež uvažovať nad tým, že predpokladaná zmena môže nastať v rôznom časovom období (napr. ihneď, do 3 rokov, po 3 rokoch) a že daná zmena sa môže uskutočniť s rôznou pravdepodobnosťou (s nízkou až veľkou pravdepodobnosťou).

V prípade identifikovania vplyvov na hospodárenie domácností predkladateľ kvantifikuje vplyv na príjmy či výdavky domácností u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

V minimálnom variante kvantifikácie vplyvu, ktorý je možné použiť pri menej významných vplyvoch na hospodárenie domácností, predkladateľ uvedie:

1.zmenu (rast alebo pokles) príjmov / výdavkov za každú ovplyvnenú skupinu v eurách a/alebo v % v predpokladanom časovom období,

2.odhad veľkosti jednotlivých ovplyvnených skupín (absolútny počet obyvateľov, prípadne podiel na celkovom počte obyvateľov).

Pri významných vplyvoch na hospodárenie domácností predkladateľ:

1.kvantifikuje priemernú jednotkovú zmenu predpokladanú implementáciou predkladaného materiálu na jednotlivca/domácnosť (napríklad rast pracovného príjmu znížením dane z príjmu, prípadne rast výdavkov na určitý druh tovaru v prípade zvýšenia jeho ceny),

2.na základe súčasného stavu výšky príjmov alebo výdavkov jednotlivých ovplyvnených skupín (získaných z uvedených štatistických zisťovaní), vypočíta predpokladanú priemernú zmenu (rast/pokles), ktorú môže spôsobiť schválenie predkladaného materiálu, za každú ovplyvnenú skupinu obyvateľstva /domácností zvlášť. Pritom zohľadní zloženie domácností, lebo napr. predkladaný materiál, ktorým sa navrhuje rast či pokles DPH na potraviny, bude vplývať inak na jednočlennú domácnosť a inak na domácnosť s väčším počtom detí, resp. jej členov,

3.pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov, vypočíta podiel výdavkov na príjme jednotlivca/domácnosti,

4.pokiaľ ide o významné zvýšenie alebo zníženie príjmov domácností, ktoré sa dotkne aj ľudí v riziku chudoby, kvantifikuje vplyv na rozsah chudoby resp. na mieru rizika chudoby,

5.kvantifikuje celkový počet obyvateľstva/domácností, rodín ovplyvnených predkladaným materiálom podľa jednotlivých skupín a charakteru vplyvu.

4.2Zhodnotenie vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyvov na sociálnu inklúziu:

Pod prístupom k zdrojom, právam, tovarom a službám sa rozumie najmä prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci (dôstojným pracovným podmienkam, zamestnaneckým benefitom a výhodám), ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

42

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladateľ analyzuje vplyv v tejto oblasti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod.

Predkladateľ identifikuje skupiny obyvateľstva, ktorým sa predkladaným materiálom môže zlepšiť/zhoršiť prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám a presnejšie špecifikuje konkrétnu, vyššie uvedenú oblasť/dimenziu dostupnosti. Ak k dispozícii potrebné údaje, predkladateľ vyčísli zastúpenie potenciálne ovplyvnenej skupiny, t.j. koľkých sa pravdepodobne návrh obsiahnutý v prekladanom materiáli dotkne.

Predkladateľ identifikuje, či návrh vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorým sa predkladaným materiálom môže zlepšiť/zhoršiť prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám a presnejšie špecifikuje vplyv, jeho charakter (pozitívny/negatívny) s uvedením konkrétnej oblasti/dimenzie dostupnosti. Predkladateľ zároveň určí, či je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty.

Zraniteľnými skupinami a skupinami v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, na ktoré treba zvlášť zamerať pozornosť, sú:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia.

Predkladateľ skúma vplyv na špecifické skupiny obyvateľstva z pohľadu chudoby a sociálneho vylúčenia. Problémy skupín, ktoré čelia zvýšenému riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu sa prejavujú nezamestnanosťou, limitovaným prístupom k vyššiemu vzdelávaniu, zhoršeným prístupom k zdravotníckym službám, bezdomovectvom a ich dôsledkom je ďalšie vylúčenie zo spoločnosti. Zraniteľné skupiny ako napr. deti sú vo vyššom riziku stať sa páchateľom alebo obeťou trestných činov, násilia a zneužívania drog. Vylúčenie nemusí byť produktom iba materiálnej deprivácie, ale môže prameniť aj v sociálnom vylúčení, t.j. keď sa jednotlivci nemôžu zúčastňovať na sociálnom, ekonomickom, politickom a kultúrnom živote spoločnosti.

43

Pri analýze je vhodné vziať do úvahy špecifické problémy špecifických skupín, ktoré vytvára súčasná s predkladaným materiálom súvisiaca legislatíva a možné potreby, skúsenosti alebo priority skupín, u ktorých sa predpokladá vplyv vo vzťahu k predkladanému materiálu. Ak k dispozícii potrebné údaje, predkladateľ vyčísli zastúpenie potenciálne ovplyvnenej skupiny, t.j. koľkých sa pravdepodobne návrh obsiahnutý v prekladanom materiáli dotkne.

4.3Zhodnotenie vplyvov na rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov

Posúdenie možného vplyvu na rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov znamená posúdiť či predkladaný návrh rešpektuje povinnosť rovnakého zaobchádzania na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženského vyznania, viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie či iného statusu. Predkladateľ preto musí pri posudzovaní dodržiavania povinnosti rovnakého zaobchádzania tieto faktory vziať do úvahy pri posudzovaní výsledného vplyvu návrhu. Tento vplyv môže byť:

-pozitívny, pomáha nerovnosť znížiť (resp. podporuje rovnosť),

-žiadny, zachováva nezmenený stav (nemá vplyv),

-negatívny, prehlbuje nerovnosť (resp. bude viesť k zväčšovaniu nerovností).

V rámci identifikovania vplyvu na rovnosť príležitostí sa zvažuje, či návrh umožňuje priamo nerovnaké zaobchádzanie so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie či iného statusu alebo môže viesť k nepriamej diskriminácii. Ak áno, predkladateľ uvedie, skupiny, ktoré môžu byť takto ovplyvnené a stručne popíše v čom môže diskriminácia spočívať.

Analýza vplyvu na rovnosť príležitostí je potrebná, aby sa predkladateľ vyhol aj možným nezamýšľaným negatívnym dosahom (znevýhodneniam) na ktorúkoľvek zo skupín chránenú v rámci legislatívy vzťahujúcej sa k rovnosti príležitostí a neodôvodnenej diskriminácii. Analýza potvrdiť, že je zabezpečená formálna rovnosť (de jure) ako aj materiálna rovnosť (de facto), čo vyžaduje zaobchádzanie s ohľadom na špecifické situácie, potreby a problémy špecifických skupín, a vedie k vyrovnávaniu štartovacích pozícií. Pokiaľ sú identifikované negatívne vplyvy, je potrebné navrhnúť opatrenia, ktoré by zmiernili negatívny vplyv alebo prijať alternatívu, ktorá nemá negatívny vplyv. Pozitívna diskriminácia, resp. pozitívne opatrenia vo vzťahu k vyššie spomenutým skupinám, je chápaná ako opatrenia potrebné pre jedincov vyžadujúcich zvýšenú ochranu alebo podporu, ktoré nespôsobujú žiadnu ujmu v právnom postavení jednotlivcov, a ktoré by mali viesť k zníženiu neodôvodnenej diskriminácie a naplneniu rovnosti.

Medzi oblasti hodnotenia vplyvu na rovnosť príležitostí:

-zamestnanosť,

-prístup k zamestnaniu, samozamestnaniu a vykonávaniu povolania,

-prístup k odbornému vzdelávaniu, školeniam,

-pracovné podmienky, prepúšťanie a odmeňovanie,

-členstvo v odborových organizáciách zamestnancov a organizáciách zamestnávateľov,

-sociálna ochrana,

-vzdelávanie,

-prístup k tovarom a službám.

44

Pri skúmaní vplyvov na rovnosť žien a mužov sa identifikuje, či návrh podporuje vzájomnú rovnosť žien a mužov a rovnosť príležitostí alebo môže viesť k zväčšovaniu nerovností.

Analýza rozdielneho vplyvu na ženy a mužov by mala zhodnotiť potenciálne odlišný dosah návrhov na ženy a mužov. Politické opatrenia, ktoré sa javia ako neutrálne, môžu pôsobiť odlišne na mužov a ženy v dôsledku odlišností v živote žien a mužov a v konečnom dôsledku môžu posilňovať existujúce nerovnosti. Pri identifikovaní rozdielnych vplyvov na ženy a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi , ktoré sú relevantné vo vzťahu k danej politike, najmä pokiaľ ide o

•participáciu (zloženie cieľovej skupiny podľa pohlavia, zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích procesoch a pod.),

•distribúciu zdrojov (ako napr. času, priestoru, informácií, peňazí resp. finančných prostriedkov, politickej a ekonomickej moci, vzdelávania a odbornej prípravy, práce a profesionálnej kariéry, nových technológií, služieb, bývania, prostriedkov dopravy, voľného času t.j. vo všeobecnosti výhod resp. úžitkov a povinností v súkromnom a verejnom živote),

•normy, hodnoty, postoje a správanie sa, ktoré ovplyvňujú tradičné roly žien a mužov,

•práva, ktoré sa vzťahujú k priamej alebo nepriamej diskriminácii na základe pohlavia, ľudské práva.

Analýza rozdielov vo vplyve na ženy a mužov znamená porovnanie a zhodnotenie údajov v uvedených oblastiach rozdelených podľa pohlavia, súčasnú situáciu a trendy s očakávaným vývojom, ktorý vyplýva zo zavedenia novej politiky.

Posudzovanie rozdielneho vplyvu na ženy a mužov (tzv. gender mainstreaming) je záväzkom na úrovni a znamená, že perspektíva rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí by mala byť integrovaná do všetkých politík na každej úrovni ich vývoja tvorba, implementácia, monitoring a evaluácia. Rovnosť žien a mužov by mala byť podporená v každej politickej oblasti, najmä v oblastiach:

•podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti,

•podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

•zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

•podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

•boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

•podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

•rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Posúdenie možného vplyvu predkladaného materiálu z pohľadu gender mainstreamingu (viď vyššie), znamená preskúmanie, či ženy a muži majú právo slobodne rozvíjať svoje osobné schopnosti a vykonávať slobodný výber možností bez akýchkoľvek neodôvodnených obmedzení alebo bariér pre účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti na základe pohlavia. Znamená tiež, že sa podporuje možnosť žien a mužov sa slobodne rozhodnúť, ako sa rozhodnú narábať so svojím životom, že sa budú rešpektovať ich životné voľby či ich rozdielne potreby.

Podobne ako pri analýze vplyvov na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám aj v tomto prípade treba vziať do úvahy špecifické problémy konkrétnych skupín a možné potreby, skúsenosti alebo priority potenciálne ovplyvnených skupín vo vzťahu k predkladanému materiálu.

45

4.4Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť a trh práce

V prípade zhodnotenia vplyvov na zamestnanosť, ide o zodpovedanie na nasledovné otázky:

1.Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?

2.Vedie návrh priamo k zániku pracovných miest?

3.Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?

4.Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?

5.Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?

6.Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?

Predkladateľ pri zhodnotení vplyvov na zamestnanosť vezme do úvahy a špecifikuje nasledovné skutočnosti uvedené pri jednotlivých otázkach:

Otázka č. 1 Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest?

•Návrh môže mať vplyvy na zamestnanosť priamo v dotknutom sektore ale i nepriamo v iných sektoroch.

•Vplyv návrhu môže byť vyjadrený ako absolútny počet pracovných miest, ktoré návrh podporí (odhad, interval) s rozlíšením krátkodobého a dlhodobého efektu v konkrétnych sektoroch hospodárstva (sekciách/odvetviach ekonomických činností). Pre identifikovanie vplyvu v konkrétnych sekciách či odvetviach ekonomických činností je možné použiť Štatistickú klasifikáciu ekonomických činností (Rev. 2 2008).

•Odhad vplyvu návrhu môže byť vyjadrený aj ako rast zamestnanosti v konkrétnych sektoroch.

•Návrh môže mať rôzny vplyv na vznik pracovných miest v jednotlivých typoch zamestnania (pracovný úväzok na dobu neurčitú/určitú resp. dlhodobý/krátkodobý, plný/čiastočný pracovný úväzok, práca na dohodu, príležitostná práca, atď.), druhoch zamestnania (podľa Štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO 2012) alebo v jednotlivých krajoch (iných územných jednotkách).

•Predkladateľ identifikuje, ktoré skupiny budú mať prospech z vytvorenia nových pracovných miest, nakoľko návrh môže mať rôzny vplyv na rôzne kategórie zamestnancov (napr. kvalifikovaní vs. nekvalifikovaní, rôzne profesie, s rôznymi zručnosťami, podľa ekonomickej činnosti) alebo skupiny populácie (ľudia so zdravotným postihnutím alebo dlhodobými zdravotnými problémami, ženy, starší ľudia, mladí ľudia, nezamestnaní, nízkokvalifikovaní).

Otázka č. 2 Vedie návrh priamo k zániku pracovných miest?

•Návrh môže mať opačný (negatívny) vplyv ako v prípade otázky č. 1, predkladateľ špecifikuje predpokladaný počet zaniknutých pracovných miest v konkrétnych sektoroch/sekciách hospodárstva, jednotlivých územných jednotkách, typoch zamestnania, druhoch zamestnania atď.

•Predkladateľ identifikuje, aké dôsledky bude mať zánik pracovných miest. Zánik pracovných miest sa môže prejaviť hromadným prepúšťaním, zvýšeným odchodom do dôchodku, nárastom neaktivity alebo zvýšením nezamestnanosti.

•Je potrebné špecifikovať skupiny zamestnancov a populácie (podobne ako v prípade otázky č. 1), ktoré budú pravdepodobne viac ovplyvnené a poskytnúť odhady rozsahu vplyvu.

46

Otázka č. 3 Ovplyvňuje návrh dopyt po práci?

•Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce (mzdy vrátane ďalších nákladov ako priame dane či príspevky sociálneho a zdravotného poistenia platené zamestnancom a zamestnávateľom).

•Dopyt po práci môže byť popísaný kvantitatívne (ako ponuka pracovných miest, zmeny v počte zamestnancov, odpracované hodiny) a kvalitatívne (typy požadovaných kvalifikácií, profesií).

•Očakávané zmeny v dopyte po práci by mali byť porovnané s ponukou pracovnej sily. Bude pracovný trh schopný produkovať nové kvalifikačné profily a bude schopný tým, ktorí prídu o prácu či pracovnú príležitosť, ponúknuť opätovný vstup na trh práce tak, aby bol využitý ich produktívny potenciál?

•Dopyt po práci sa môže týkať istej skupiny zamestnávateľov (organizácií podľa počtu zamestnancov - malých, stredných veľkých, podľa ekonomickej činnosti, v istých regiónoch, podnikov, štátnej a verejnej správy či lokálnych samospráv, organizácií tretieho sektora).

Otázka č. 4 Má návrh dosah na fungovanie trhu práce?

•Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti, úroveň a stabilita miezd a ich vzťah k agregátnemu dopytu a ponuke, pracovná produkcia.

•Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd (absolútnou či relatívnou t.j. v porovnaní s úrovňou miezd v inom sektore), ale aj inštitucionálnym nastavením, ako je zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility.

•Návrh môže ovplyvniť fungovanie trhu práce priamo (napr. redukovaním bariér pre vstup na trh práce a vykonávanie istých profesií) alebo nepriamo (napr. požadovaním vyššej kvalifikácie pre isté profesie alebo vykonávanie istých úloh).

Otázka č. 5 návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov?

•Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

•Sociálne dôsledky sa môžu prejaviť na verejnom zdraví (stres a choroby z povolania) alebo sociálnom vylúčení jednotlivcov a skupín.

Otázka č. 6 Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov?

•V rámci analýzy sa identifikuje, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov. Predpokladá sa, že dlhší pracovný život vedie k zabezpečeniu adekvátnej a udržateľnej sociálnej ochrany (týka sa to najmä dávok zo starobného dôchodkového poistenia).

Vplyvmi na zamestnanosť je potrebné sa zaoberať najmä pri zmene štruktúry trhu práce. Tieto zmeny môžu byť celkovo pozitívne a viesť k zvýšeniu celkovej zamestnanosti alebo niektorej zo skupín obyvateľstva, k zníženiu nezamestnanosti alebo môžu byť negatívne a viesť k zníženiu zamestnanosti a zvýšeniu nezamestnanosti. Môžu nastať aj rôzne kombinácie a zmena môže byť neutrálna z hľadiska vplyvov na zamestnanosť.

47

Ak predkladaný materiál pozitívne alebo negatívne vplyvy na zamestnanosť, je dôležité podrobne preskúmať situáciu, ktorá môže v dôsledku schválenia prekladaného materiálu vzniknúť. Odpovede na otázky majú byť podrobným popisom identifikovaných vplyvov a nie jednoduchou odpoveďou na otázku. V mnohých prípadoch bude stačiť kvalitatívny popis vplyvov a vysvetlenie hlavných predpokladov. Ak sa však očakávajú významné vplyvy na zamestnanosť alebo prehlbovanie regionálnych rozdielov, pre proces rozhodovania a posúdenia vplyvov je potrebná odborná kvantifikácia.

S cieľom získať predstavu o rozsahu vplyvov na zamestnanosť v niektorých prípadoch môže byť dôležité definovať počet podnikov vrátane živnostníkov, ktorí budú v skutočnosti ovplyvnení. Okrem informácií o samotnom počte ovplyvnených podnikov je potrebné disponovať aj informáciami o veľkostnej kategórii (podľa počtu zamestnaných) ovplyvnených podnikov (mikro, malý, stredný a veľký podnik).

Kvôli získaniu detailnejšieho pohľadu je potrebné vplyvy analyzovať v členení podľa regiónov, sektorov hospodárstva, ekonomickej činnosti zamestnávateľov, právnej formy zamestnávateľov, druhov dotknutých zamestnaní s využitím štatistických klasifikácií a registrov ŠÚ SR ako napr. Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2 2008), Štatistická klasifikácia zamestnaní, verzia 2012 (SK ISCO-08), register organizácií a pod. Štatistické klasifikácie dostupné na webovom sídle:

http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1924.

 

48

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách)

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve

-smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv.1),

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 25),

Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 27) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. L 102, 7. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 8) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-smernica Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

49

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. L 207, 6. 8. 2010),

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. L 127, 29. 4. 2014) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhraničnej prenosnosti online obsahových služieb na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017)

Gestor: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených