Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze 240/2006 účinný od 01.01.2013

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko ú činnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá predovšetkým z dôvodu transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len 'Smernica Rady 2009/119/ES') a z dôvodu ú pravy znenia niektorých ustanovení na preklenutie prechodného obdobia (rok 2013) do času definitívneho doriešenia modelu zabezpečenia nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len 'núdzové zásoby').

Problematika núdzových zásob Slovenskej republiky je upravená zákonom č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov v súlade s kodifikovanou Smernicou Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorou Európska únia zaviazala členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby vo výške priemernej deväť desiatdňovej spotreby vybraných ropných výrobkov a uložila povinnosť vytvoriť v každej členskej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na jej riešenie. Núdzov é zásoby sú podľa platnej legislatívy rozdelené do troch produktových kategórií, pričom núdzové zásoby pre každú kategóriu musia dosahovať aspoň 90 dní priemernej dennej spotreby.

Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetické ho programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Väčšina členských štátov Európskej únie je zároveň aj členom IEA, čo znamená, ž e pri udržiavaní núdzových zásob musia tieto štáty plniť rozdielne požiadavky obidvoch organizácií. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa mnohé z týchto rozdielov odstránili a zjednotili sa postupy, čo členským štátom zjednoduší povinnosti vo vzťahu k týmto organizáciám, umožní transparentnejšie budovanie núdzových zásob a koordináciu v prípade kolektívnej medzinárodnej akcie pri riešen í krízových situácii. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa zbližujú aj núdzové postupy a mechanizmy Európskej únie a IEA v oblasti núdzových zásob, čo v prípade výpadkov dodávok ropy alebo ropn ých výrobkov umožní efektívnejšiu spoluprácu obidvoch organizácií a zvýši energetickú bezpečnosť všetkých členských štátov, ako aj celého regiónu. Èlenské štáty Európskej únie sú povinné implementovať predmetnú Smernicu do svojich národných legislatív najneskôr do konca roku 2012.

Núdzové zásoby Slovenskej republiky sú vo vlastníctve štátu, spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len 'Správa rezerv') ako ústredný orgán štátnej správy a sú priamo kontrolované vládou. To zabezpečuje, že systém núdzových zá sob v Slovenskej republike je v súčasnosti transparentný, operatívny, dobre kontrolovateľný, s priamym dosahom a systémom riadenia núdzových zásob zo strany štátu pre prípad stavu ropnej núdze. Tento systém bude ovplyvnený hlavne tými ustanoveniami Smernice Rady 2009/119/ES, ktoré zavádzajú novú metodiku výpočtu núdzových zásob, založenú na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov (podľa toho, ktoré číslo je vy ššie), ako aj povinnosť odpočtu 10% núdzových zásob ako nevyťažiteľných zásob. Implementácia týchto ustanovení bude mať za následok potrebu navýšenia fyzického stavu núdzových zás ob Slovenskej republiky, aby bola splnená požiadavka minimálneho stavu núdzových zásob na úrovni 90 dní čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Podľa predpokladu Správy rezerv bude na minimá lne splnenie tejto požiadavky potrebné do konca roka 2012 doplniť núdzové zásoby o vyše 36 000 ton ropy a v roku 2013 o ďalší ch asi 32 000 ton. V nasledujúcich rokoch bude ďalej potrebné stav núdzových zásob dopĺňať v závislosti od vývoja nárastu spotreby ropných výrobkov a čistých dovozov ropy a ropných výrobkov do Slov enskej republiky. Smernica Rady 2009/119/ES ruší rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, čo umožní väčšiu voľnosť pri určovaní štruktúry núdzových zásob.

Doplnenie núdzových zásob v dôsledku týchto zmien si však vyžaduje veľké finančné prostriedky. Èiastková zmena financovania nastala už v decembri 2010, kedy bol schválený návrh zákona č . 493/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Cieľom uvedeného zákona bolo najmä od 1. januára 2011 zabezpečiť financovanie núdzových zá sob formou výberu poplatku od podnikateľských subjektov na základe dovozu, respektíve prepravy ropy a vybraných ropných výrobkov na územie Slovenskej republiky. Poplatok je určený na tvorbu, obmenu, zámenu, pôži čku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob. Príjmy z výberu poplatku sú príjmom štátneho rozpočtu, z ktorého sú financované núdzové zásoby, avšak finančné prostriedky z vybraných poplatkov nie sú v plnej výške odvádzané Správe rezerv na pokrytie potrieb vyplývajúcich z implementácie Smernice Rady 2009/119/ES, čo je v rozpore so zákonom a samotnou podstatou vyberania tohto poplatku.

Správa rezerv nemá dostatočné finančné prostriedky na pokrytie zvýšenej potreby doplnenia núdzových zásob i napriek skutočnosti, že výška poplatku na nakladanie s núdzovými zá sobami, ktorý je od 1. januára 2011 vyberaný za týmto účelom, by úplne postačovala na pokrytie potreby doplnenia nárastu. Vzhľ adom na náročné diskusie ohľadom formy zabezpečenia núdzových zásob (štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom, agentúrny model), Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na úč ely núdzových zásob použiť na prechodné obdobie do času definitívneho a bezpečného vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Správa rezerv konkrétne na tento účel plánuje využiť na základe dohody so spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. zásoby v jej vlastníctve, ktorými v rokoch 2012 a 2013 naplní zvýšenú povinnosť doplnenia núdzových zásob vo výške 68 tis. ton ropy vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES. Je to však iba dočasné riešenie a do konca roka 2013 bude potrebné definitívne vyriešiť otázku financovania núdzových zásob. Pripravovaný model zabezpečenia n údzových zásob tak, ako je to i teraz, by nemal vyvolať žiadne n ároky na zdroje štátneho rozpočtu, žiadne alebo len minimálne dodatočné finančné zaťaženie podnikateľskej sféry, a tým aj konečného spotrebiteľa. Predovšetkým by mal zabezpečiť maximálnu kontrolu št átu nad núdzovými zásobami a pohotovú použiteľnosť týchto zásob s cieľom eliminovať hospodárske škody pri výskyte ropnej krízy. Predkladaný návrh riešenia vyplýva z potreby splnenia medzinárodného záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť núdzové zásoby na požadovanej úrovni a transponovať Smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 i z potreby väčšieho časového priestoru pre precízne zadefinovanie modelu zabezpečenia núdzových zásob.

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej n údze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol schválený vládou dňa 17. októbra 2012 uznesením vlády č. 567/2012. Dňa 24. októbra 2012 bolo vládou schválené uznesenie vlády č. 586/2012 k návrhu na zmenu vládneho n ávrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej v ýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR zo 17. októbra 2012 č. 567. Týmto uznesení m boli do vládneho návrhu zákona v porovnaní s pôvodným návrhom zákona predloženým do vlády doplnené body 1 a 3 v Èlánku II a bol pozmenený Èlánok III.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na sociálnu oblasť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, in ými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešen í stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o zalo žení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Smernica Rady (ES) 2006/67/ES zo dňa 24. júla 2006, ktorou sa členským št átom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 217, 8.8.2006),

3.Smernica Rady (EHS) 73/238/EHS zo dňa 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 1)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa základné pojmy pre účely tohto zákona. V porovnaní so staršou právnou úpravou sa zavádzajú nové pojmy, napr. aditíva, dovoz, vývoz, fyzická prístupnosť, mimoriadna obmena a pod.

K § 3

Núdzové zásoby sú súčasťou š tátnych hmotných rezerv, ktoré sú upravené zákonom o štátnych hmotných rezervách. Platí pritom vzťah subsidiarity, teda ak niektoré vzťahy nie sú upravené z ákonom o núdzových zásobách, primerane sa použijú príslušné ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách.

Príslušnosť pre správu núdzových zásob je zverená Správe rezerv. Cieľom núdzových zásob je verejný záujem v oblasti energetickej bezpečnosti a nie vytváranie zisku.

Zmeny v dôsledku implementácie Smernice Rady 2009/119/ES spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je Správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Finančné prostriedky pridelené Správe rezerv zo št átneho rozpočtu však na tento nárast nepostačujú. Preto v tomto ustanovení Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na účely núdzových zásob použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Konkr étne Správa rezerv na tento účel plánuje využiť zásoby spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré pomôžu v roku 2013 splniť zv ýšenú povinnosť vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES.

Ustanovuje sa, aké zásoby sa môžu považovať za núdzové zásoby podľa toho, v akom druhu skladov, mieste uloženia a colnom režime sa nachádzajú. Taktiež sa vymedzujú druhy zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré núdzovými zásobami nemôž u byť.

Upravuje sa spôsob určovania minimálneho stavu núdzových zásob, ktorý je štát povinný udržiavať. Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa táto povinnosť určuje na základe čistý ch dovozov ropy a ropných výrobkov, pričom doterajšia úprava bola založená podľa metodiky výpočtu Európskej únie na domácej spotrebe ropy a ropných výrobkov. Do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby sa po splnení podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva. Ak ale nastane situácia, že 61 dní priemernej dennej spotreby bude predstavovať vyššiu hodnotu, ako je 90 dní priemerných denných čistých dovozov, je potrebné ako minimálny limit stanovi ť túto vyššiu hodnotu.

Minimálny limit na určitý rok sa určuje na základe štatistických údajov za predchádzajúci rok. Kompletné údaje za všetky mesiace určitého roka však Spr áva rezerv má k dispozícii najskôr na konci januára nasledujúceho roka. Teda až po skončení januára Správa rezerv zistí, ak ú minimálnu výšku núdzových zásob musí udržiavať. V prípade potreby tak má čas núdzové zásoby doplniť v období do 31. marca, odkedy musí byť tento limit naplnený pre obdobie nasledujú cich 12 mesiacov, až do stanovenia a naplnenia nového limitu pre ďalší rok.

Smernica Rady 2009/119/ES nepredpisuje členským štátom štruktúru núdzových zásob. Podiel ropy a ropných výrobkov v núdzových zásobách preto určuje Správa rezerv na základe štatistických údajov o spotrebe a dovozoch ropy a ropných výrobkov.

Ustanovuje sa imunita núdzových zásob pred exekúciou v súvislosti s novelizá ciou exekučného poriadku. Donedávna bol majetok štátu chránený pred exekúciou vo všeobecnosti, ale podľa nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012 bol takýto stav v rozpore s ústavou a niektorými medzinárodnými dohovormi. Ako reakcia na tento nález bol urýchlene prijatý vládny návrh zá kona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na rozdiel od dovtedajšej právnej úpravy nie je ochrana majetku štá tu už koncipovaná ako absolútne právo, ktoré nepripúšťa žiadne výnimky. Podľa tejto novej úpravy zákon taxatívne vymedzuje majetok štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť výkonom exek úcie, ako aj majetok štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd. Medzi výnimky patrí aj 'iný majetok štá tu, o ktorom tak ustanoví zákon'. Preto do tohto návrhu zákona môžeme doplniť výnimku vzťahujúcu sa na núdzové zá soby. O imunite pred exekúciou hovorí aj Smernica Rady 2009/119/ES, ale vyžaduje ju iba pri osobitných zásobách. Vzhľadom na podstatu a účel núdzových zásob je však vhodné ochranu pred exekúciou aplikovať na všetky núdzové zásoby a nie iba na osobitné.

K § 4

V prípade vzniku krízovej situácie v dodávkach ropy je v záujme zabránenia ekonomickým škodám alebo plnenia záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, potrebné okamžite a bez prieťahov reagovať. Z tohto dôvodu sa vyžaduje, aby núdzové zásoby boli neustále a kedykoľvek pripravené k ich pohotovej použiteľnosti a vyskladneniu. Z toho dôvodu musí byť pravidelne kontrolované množstvo a kvalita núdzových zásob.

Ustanovujú sa tiež technické podmienky na skladovaciu infraštruktúru pre núdzové zásoby, ako aj podmienky na subjekty vykonávajúce skladovanie núdzových z ásob a ich povinnosti voči Správe rezerv.

V prípade existencie medzivládnej dohody možno núdzové zásoby skladovať aj v členských štátoch EÚ alebo IEA.

K § 5

Ustanovuje sa možnosť vyčleniť časť núdzových zásob ako osobitné zásoby, ktoré môžu byť iba vo forme ropných výrobkov a ich úroveň sa bude počítať na základe priemernej dennej spotreby ropných výrobkov. Osobitné zásoby sú tvorené na bá ze dobrovoľnosti, stále sú súčasťou núdzových zásob a započítavajú sa do vykazovania celkovej úrovne núdzových zásob, ale Smernica Rady 2009/119/ES sa ich zavedením snažila motivovať č lenské štáty k udržiavaniu časti núdzových zásob aj vo forme ropných výrobkov, keďže rozdelenie núdzových zásob na tri kategórie ropných vý robkov podľa staršej Smernice Rady 2006/67/ES sa už v novšej smernici nenachádza.

Upravujú sa mož nosti skladovania osobitných zásob a druhy ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

Zloženie osobitných zásob musí byť navrhnuté tak, aby sa druhy ropný ch výrobkov v nich obsiahnuté podieľali na celkovej štruktúre spotreby Slovenskej republiky aspoň tromi štvrtinami (75 %).

Ustanovujú sa povinnosti Správy rezerv týkajúce sa vykazovanie osobitných zásob Európskej komisii v prípade ich zriadenia a záväzok udržiavať ich na nahlásenej minimálnej úrovni po čas stanoveného obdobia.

V prípade nezriadenia osobitn ých zásob musí byť aspoň jedna tretina núdzových zásob udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Zásoby ropných výrobkov sú síce nákladnejšie na obstaranie a skladovanie, ale v prípade potreby sú okamžite pripravené na použitie v krízovej situácii a reagovanie je pohotovejšie bez potreby ich predchádzajúceho spracovania v rafiné rii, ako je tomu v prípade núdzových zásob udržiavaných vo forme ropy.

V prípade nezriadenia osobitných zásob v požadovanej výške musí Správa rezerv preukázať, že núdzové zásoby Slovenskej republiky sú pripravené pohotovo reagovať na krízovú situáciu.

K § 6

Ustanovuje sa spôsob a postup vyhlásenia a odvolania stavu ropnej núdze.

K § 7

Ešte pred vyhlásení m stavu ropnej núdze môže vláda verejnou kampaňou vyzvať na dobrovoľné obmedzenie spotreby ropy a ropných výrobkov. Po vyhlásení stavu ropnej núdze alebo za účelom plnenia medzinárodných záväzkov u ž môže Správa rezerv prijať niektoré z uvedených opatrení na zníženie spotreby. Implement ácia opatrenia o zákaze vývozu ropy a ropných výrobkov však nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Okrem týchto opatrení môžu byť v prípade stavu ropnej núdze alebo plnenia medzinárodných záväzkov uvoľnené núdzové zásoby, čo sa uskutoč ňuje na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob. Pritom môž u byť jednotlivým podnikateľom s uvedenými predmetmi činnosti uložené povinnosti potrebné na splnenie tohto plánu.

Zavádza sa výnimka zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľný ch zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, preto je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových z ásobách nižší ako ustanovuje uvedený zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. Priame uvádzanie pohonných látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie by tak bolo v rozpore s uvedeným zákonom, preto treba do návrhu zákona zaviesť túto výnimku.

V prípade, že iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky uskladnené svoje núdzové zásoby, nemožno im nijakým spôsobom brániť v ich použití na riešenie krízových situácií.

K § 8

Rozširuje sa okruh oblastí, za ktoré sú podnikateľské subjekty a orgány štátnej správy povinné poskytovať údaje Správe rezerv, ktoré sú potrebné na špecifikované účely vo vzťahu k núdzovým zásobám.

Sprá va rezerv si plní informačnú povinnosť voči vnútroštátnym orgánom, ako aj voči EÚ a IEA.

Ustanovujú sa povinnosti Spr ávy rezerv týkajúce sa evidencie núdzových zásob a jej predkladania Európskej komisii, ako aj pravidlá pre poskytovanie pravidelných štatistických výkazov.

Zavádza sa povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaných podnikateľsk ými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu štátnych š tatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR.

K § 9

Ustanovuje sa výber poplatku od podnikateľov na účel tvorby, obmeny, zámeny, pôžičky, skladovania, ochraňovania, udržiavania a financovania núdzových zásob. Finančné prostriedky z výberu poplatku môžu byť použité výlučne na tento účel.

Ustanovenia o spôsobe a postupe výberu poplatku a súvisiacich činností boli do návrhu zákona kompletne prebraté zo staršej právnej úpravy (zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov).

K § 10

Ustanovuje sa p ôsobnosť Správy rezerv a niektorých orgánov štátnej správy pri kontrole núdzových zásob a opatrení na riešenie stavu ropnej núdze.

Núdzové zásoby a nú dzovú pripravenosť Slovenskej republiky môže kontrolovať aj Európska komisia. Správa rezerv je pritom povinná poskytnúť všetku súčinnosť osobám povereným Európskou komisiou. V súvislosti s kontrolou z Euró pskej komisie sa zavádza povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 11

Ustanovujú sa pokuty v prípade porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Výška pokuty je ustanoven á pevne bez možnosti Správy rezerv určovať jej výšku, čo je zamerané na minimalizovanie rizika korupčného správania.

Orgány štátnej správy, ktoré majú oprávnenie na kontrolu dodržiavania niektorých opatrení na rieš enie stavu ropnej núdze, zároveň ukladajú pokuty pri porušení povinností vyplývajúcich z týchto opatrení.

Pri porušení povinností v súvislosti s výberom poplatku na núdzové zásoby ukladá pokuty colný úrad.

K § 12

Povinnosti podľa Smernice Rady 2009/119/ES sú č lenské štáty povinné plniť najneskôr od 31.12.2012.

K § 13

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.

K § 14

Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zrušuje staršia právna úprava núdzových zásob - zákon č . 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov.

K § 15

Transpozičný odkaz.

K článku II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie podpory poskytovanej podľa § 3 ods. 3 z ákona č. 309/2009 Z. z. aj pre ďalšie zdroje bez obmedzenia celkového inštalovaného výkonu. Návrhom sa zabezpečuje v porovnaní s doterajšou úpravou efektívnejšia podpora pre zariadenia vý robcov elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny. Týmto sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Prerozd elením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre zníženie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou výrobou.

Návrh bol vypracovaný za účelom splnenia požiadaviek podpory výroby elektriny vyplývajúce pre Slovenskú republiku z legislatívy Európskej ú nie, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnú tornom trhu s energiou a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a n áslednom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

K bodu 2

Z dôvodov uvedených k § 7 Èlánku I. sa aj do zákona č. 309/2009 Z. z. zavádza výnimka z povinnosti minimá lneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby.

K bodu 3

Celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny a ďalšie podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory podľa § 3 ods. 3 písm. c) ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom.

K článku III

Navrhuje účinnosť zá kona od 1. januára 2012 a zároveň sa navrhuje odklad účinnosti ustanovení týkajúcich sa podpory pre ďalšie zariadenia výrobcov elektriny, a to k 1. júlu 2013.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje vymedzenie pojmu ropa ropné polotovary, ako aj vymenovanie ropných výrobkov pre účely tohto zákona označené ako vybrané ropné vý robky. Pre jednoznačnosť ich identifikácie je k rope, ropným polotovarom a ropným výrobkom pridelený kód kombinovanej nomenklatúry v súlade so spoločným colným sadzobníkom.

K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 sa vymedzujú kategórie ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 upravuje metodiku výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, výpočtu deväťdesiatdňového priemerného čistého dovozu a v ýpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov. Tieto výpočty sú potrebné pre plnenie požiadaviek na základe Smernice Rady 2009/119/ES.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 upravuje metodiku výpočtu ú rovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, ktoré sú potrebné pre výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 5.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5 ustanovuje spôsob výpočtu poplatku na núdzové zásoby, jeho základ a sadzbu.

K prílohe č. 6

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlá dy Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

9

D Ô V O D O V Á S P R Á VA

Všeobecná časť

Návrh zákona o štá tnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mý ta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predklad á predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám hospodárskej mobilizácie, energetickej a potravinovej bezpe čnosti.

Štátne hmotné rezervy sú upravené zákonom č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Od svojho prijatia v roku 1994 bol tento zákon novelizovaný 10 krát, predovšetkým od roku 2001, kedy bolo potrebné zosúladiť ustanovenia predmetného zákona so zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorý ustanovil núdzové zásoby ropy a ropných vý robkov ako súčasť štátnych hmotných rezerv. Skúsenosti s aplikáciou tohto zákona z posledných rokov však ukazujú, že viaceré ustanovenia zákona v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodá rskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa štátnych hmotných rezerv (ďalej len 'Správa rezerv') sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní podľa možností čo najefektívnejšie hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami s ohľadom na úlohy a ciele, ktor é majú štátne hmotné rezervy plniť.

Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií:

-hmotné rezervy - najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpeč nosti Slovenskej republiky,

-mobilizačné rezerv - na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie,

-pohotovostné zásoby - určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi pohotovostných situácií.

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje široký okruh vzťahov sú visiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate nemení. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotný ch rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačný ch rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Upravujú sa tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa bežný ch účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, zabezpečenie súladu s daňovými predpismi a pod. Zavádzajú sa niektoré povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým sú visiace pokuty za neplnenie týchto povinností. Veľká časť poznámok pod čiarou sa zosúlaďuje s aktuálnym právnym stavom. Do zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzený ch úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa výnimka pre vozidlá mobilizačných rezerv, aby tieto nemuseli platiť mýto pri plnení úloh v krízových a iný ch pohotovostných situáciách.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územný ch celkov, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu oblasť, na zamestnanosť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona nie je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunik ácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu pr ávneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom prá ve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotný ch rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o štátnych hmotný ch rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za uží vanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa pojmy pre účel tohto zákona.

K § 3

Ustanovuje sa účel a základné rozdelenie štátnych hmotných rezerv.

Nehnuteľnosti v správe Správy rezerv, ktoré slúžia na činnosti súvisiace s hospodárením štátnych hmotných rezerv, nepatria medzi štátne hmotné rezervy, ale sa s nimi nakladá podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

Za istých okolností nemusia byť štátne hmotné rezervy vo vlastníctve štátu, ak je to v záujme hospodárnosti a sú splnené všetky podmienky. V tý chto prípadoch musí existovať zmluva medzi Správou rezerv a fyzickou osobou alebo právnickou osobou o tom, že v prípade niektorej z núdzových situácií podľa tohto zákona môžu byť štátne hmotn é rezervy vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb použité na ich rieš enie.

K § 4

Ustanovuje sa príslušnosť Správy rezerv pri správe štátnych hmotných rezerv, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi.

Pri hospodárení musia byť štátne hmotné rezervy zabezpečené v súlade s týmto paragrafom.

K § 5

Ustanovujú sa pravidlá pre tvorbu štátnych hmotných rezerv. Tieto sa vytvárajú na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy. Pri n ákupe štátnych hmotných rezerv sa musí postupovať podľa osobitného predpisu o verejnom obstarávaní.

Upravuje sa tu aj predaj štátnych hmotných rezerv, ktorý môže byť súčasťou obmeny, zá meny, alebo sa štátne hmotné rezervy predávajú pri ich uvoľňovaní za účelom riešenia núdzových situácií.

K § 6

V súlade so základným rozdelením štá tnych hmotných rezerv paragraf 6 upravuje všeobecné ustanovenia o hmotných rezervách.

Ustanovuje sa tu účel hmotných rezerv a ich tvorba. Súčasťou hmotných rezerv sú núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktoré sú upravené osobitným zákonom, ktorý je vo forme návrhu zá kona momentálne v legislatívnom procese.

Hmotné rezervy sa vyskladňujú spravidla pri ich uvoľňovaní na riešenie núdzových situácií alebo pri činnostiach súvisiacich s hospodárením s nimi. V týchto prípadoch na to musí mať ochraň ovateľ hmotných rezerv súhlas alebo rozhodnutie Správy rezerv. Ak však tento súhlas nie je možné získať v potrebnom čase a v dôsledku mimoriadnej udalosti hrozí škoda na hmotných rezervách, ochraňovateľ môže hmotné rezervy vyskladniť aj bez súhlasu Sprá vy rezerv. Následne musí ochraňovateľ Správe rezerv oznámiť dôvody takéhoto vyskladnenia.

K § 7

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s hmotnými rezervami.

K § 8

Ustanovujú sa pravidlá pre obmenu a zámenu hmotných rezerv.

K § 9

Hmotné rezervy môžu byť predmetom pôžičky iba ak ich úroveň presahuje minimálny limit. Keďže je to nepeňažná pôžička, namiesto úroku sa tu ustanovuje poplatok za dočasné prenechanie hmotných rezerv. Pri poskytn utí pôžičky hmotných rezerv musí byť na ne zriadená zábezpeka.

K § 10

Na účel riešenia núdzových situácií sa hmotné rezervy uvoľňujú na základe rozhodnutia vlády. V tom prípade môžu hmotné rezervy dočasne klesnúť pod minimálny limit.

K § 11

Druhou kategóriou štátnych hmotný ch rezerv po hmotných rezervách sú mobilizačné rezervy. Ustanovuje sa tu prioritné použitie mobilizačných rezerv v období krízovej situácie, ďalšie spôsoby ich použitia a vymedzuje sa, kto môže by ť ochraňovateľom mobilizačných rezerv. Následne sú definované spôsoby tvorby mobilizačných rezerv, postupy, termíny a povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej sprá vy a ochraňovateľov pri vytváraní požiadaviek na ich tvorbu, ich opodstatnenosť, financovanie ich ochraňovania v stave bezpečnosti, ich použitie a postupy po ich použití. Tiež sú určené vzťahy Sprá vy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pokiaľ dôjde k zrušeniu statusu ochraňovateľa ako subjektu hospodárskej mobilizácie, k vyhlás eniu konkurzu na ochraňovateľa alebo k jeho zániku.

K § 12

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s mobilizačn ými rezervami.

K § 13

Ustanovujú sa podmienky ochraňovania, skladovania a označenia mobilizačných rezerv. Zároveň sú definované podmienky zabezpečenia nepretržitej a okamžitej použiteľnosti mobilizačných rezerv preskúšavaním a zabezpečením technickej spôsobilosti mobilizačných rezerv.

K § 14

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, prí slušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pri obmene mobilizačných rezerv.

K § 15

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, prí slušných ústredných orgánov štátnej správy a ochraňovateľov pri zámene mobilizačných rezerv.

K § 16

Ustanovuje sa postup pri vypožičiavaní mobiliza čných rezerv. Keďže výpožička mobilizačných rezerv je bezodplatná, môže sa poskytnúť iba uvedeným rozpočtovým a príspevkovým organiz áciám a orgánom územnej samosprávy. Výpožič ka môže trvať najviac jeden rok, v prípade záujmu o ďalšie využívanie je potrebné postupovať podľa ustanovení tohto zákona o nájme mobilizačných rezerv.

K § 17

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štátnej správy, ochraňovateľov, žiadateľov o ná jom a nájomcov pri nájme mobilizačných rezerv.

K § 18

Keď mobilizačné rezervy prestali slúžiť svojmu účelu, postupuje sa niektorým zo spôsobov podľ a tohto paragrafu. Prvým krokom je žiadosť príslušného ochraňovateľa o ich vyčlenenie. Ak rovnaký druh mobilizačných rezerv potrebuje iný ochraňovateľ na účely hospodárskej mobilizácie, uskutoční sa presun mobilizačných rezerv od jedného ochraňovateľa k druhému. V opačnom prípade nasleduje vyčlenenie mobilizačných rezerv a následný postup podľa zákona o správe majetku štátu alebo preradenie mobilizačných rezerv, kedy sa zaradia do iného druhu štátnych hmotných rezerv.

K § 19

Treťou kategóriou štátnych hmotných rezerv sú pohotovostné zásoby. Ustanovuje sa tu účel ich použitia, postup rozdelenia, povinnosti Správy rezerv, príslušných ústredných orgánov štá tnej správy a iných ochraňovateľov pri tvorbe, financovaní a hospodárení s nimi v období bezpeč nosti.

Zároveň sú definované postupy, spôsoby, n áležitosti a povinnosti Správy rezerv, obcí a príslušných orgánov krízového riadenia pri použití a po použití pohotovostných zásob.

K § 20

Vymedzuje sa obsah pojmu hospodárenie s pohotovostn ými zásobami.

K § 21

Ustanovujú sa podmienky ochraňovania, skladovania a označenia pohotovostných zásob.

K § 22

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a in ých ochraňovateľov pri obmene pohotovostných zásob.

K § 23

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv a in ých ochraňovateľov pri zámene pohotovostných zásob.

K § 24

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, iný ch ochraňovateľov a vypožičiavateľov pri výpožičke pohotovostných zásob.

K § 25

Ustanovujú sa postupy, spôsoby, termíny, finančné náležitosti a povinnosti Správy rezerv, iných ochraňovateľov, žiadateľov o nájom a nájomcov pri nájme pohotovostných zásob.

K § 26

Ustanovujú sa rozhodovacie kompetencie Sprá vy rezerv pri preradení pohotovostných zásob, ktoré prestali slúžiť svojmu účelu. Pohotovostné zásoby sa môžu preradiť iba do mobilizačný ch rezerv.

K § 27

Ustanovujú sa všeobecné pravidlá pre financovanie štátnych hmotných rezerv. Ich tvorba a hospodárenie sa uhrádza zo štátneho rozpočtu alebo z bežných mimorozpočtových úč tov Správy rezerv.

V prípade potreby môžu byť prostriedky z bežných účtov použité aj na financovanie investícií do infraštruktúry potrebnej na hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami.

K § 28

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti ochraňovateľov spoločné pre vš etky druhy štátnych hmotných rezerv.

K § 29

Podrobne sa upravuje súhrn činností spadajúcich do pojmu ochraňovanie.

Ochraňovanie nemusí znamenať súčasný v ýkon všetkých činností uvedených v odseku 1. Rozsah činností každého ochraňovateľa môže byť aj užší a je určený zmluvou o ochraňovaní.

K § 30

Ustanovujú sa výšky pokút a postup ich ukladania za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

K § 31

Ustanovujú sa všeobecné povinnosti vybraných subjektov pri zabezpečení úloh podľa tohto zákona.

K § 32

Vylučuje sa všeobecná p ôsobnosť správneho poriadku na tento zákon.

K § 33

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na vyriešenie právnych vz ťahov vyplývajúcich zo zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, ktorý tento zákon ruší.

K § 34

Transpozičný odkaz.

K § 35

Zrušuje sa doterajšia právna úprava štátnych hmotných rezerv - zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.

K článku II

Do zákona o elektronickom výbere mýta sa dopĺňa výnimka pre vozidlá patriace do mobilizačných rezerv, aby Správa rezerv nemusela platiť mýto pri riešení núdzových situácií podľa zákona o štátnych hmotných rezervách.

K článku III

Navrhuje sa účinnosť zákona.

K prílohe č. 1

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 17. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Doteraz platná právna úprava zavedená v zákone o štátnych hmotných rezervách z pohľadu vývoja spoločnosti a riešenia krízových situácií v súlade s novými požiadavkami kladenými na štátne hmotné rezervy sa stala nepostačujúca a nezodpovedá objektívnym požiadavkám uplatňovaným v zmenenom bezpečnostnom prostredí po vstupe Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Vyžaduje si zosúladenie s novoprijatými právnymi predpismi pre oblasť obrany a bezpečnosti a úpravu z hľadiska zohľadnenia finančných nárokov kladených na oblasť logistického zabezpečenia.

Návrh zákona podrobnejšie upravuje tvorbu a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami pričom rozširuje povinnosti skladovateľov a ochraňovateľov s využitím vlastných skladovov Správy rezerv.

Tvorba a hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami sú prioritnými úlohami vlády Slovenskej republiky pre ochranu ekonomiky ako aj reakciu na krízové situácie nevojenského charakteru.

Návrh zákona sa dopĺňa o novú osobitnú kategóriu štátnych hmotných rezerv pohotovostné zásoby, ktoré sa vytvárajú na použitie v krízovej situácií nevojenského charakteru, poskytnutie humanitárnej pomoci pri záchrane životov a majetku obyvateľstva postihnutého mimoriadnou situáciou a použitie na humanitárne účely do zahraničia.

V súvislosti s novými požiadavkami, ktoré sú kladené na Správu rezerv ako aj na ostatné ústredné orgány štátnej správy Európskou úniou a Medzinárodnou energetickou agentúrou pri OECD sa zohľadnili nové potreby z pohľadu budovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a potravinovej bezpečnosti štátu.

Cieľom predkladanej novely zákona o štátnych hmotných rezervách podrobnejšie vymedziť spôsob vytvárania, spravovania, ochraňovania a kontroly štátnych hmotných rezerv. Takisto sa upresňuje spôsob financovania štátnych hmotných rezerv, vzhľadom na špecifický spôsob hospodárenia so štátnymi hmotnými rezervami.

V článku II. sa deklaruje medzinárodná spolupráca pri prijímaní účinných opatrení na predchádzanie a riešenie stavu ropnej núdze členských štátov Dohody o medzinárodnom energetickom programe. Prijatie článku II. je jedna z podmienok prijatia Slovenskej republiky do Medzinárodnej energetickej agentúry pri OECD so sídlom v Paríži, kde jednou z prioritných úloh plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v kapitole Energetika je vybudovať 90-dňové núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov do konca roku 2008.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona nie je priamo upravená v legislatíve Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzalo na vedomie, že návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a. Pre Slovenskú republiku v predmetnej oblasti nevyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii žiadne záväzky.

b. Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú v predmetnej oblasti žiadne prechodné obdobia.

c. Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

Je upravená v sekundárnom práve ES v Smernici Rady 68/414/EHS zo dňa 20. decembra 1968, ktorou sa členským štátom EHS ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov v znení smernice Rady 98/93/ES (Ú.v.ES 23.12.1968)

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Nezúčastnili sa.

Osobitná časť

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa špecifikuje pojem „tvorba“, ktorý zahŕňa vytváranie nových položiek štátnych hmotných rezerv, najmä kúpou, ďalej zahŕňa dopĺňanie už vytvorených položiek štátnych hmotných rezerv a vzájomné súvislosti medzi vytváraním a dopĺňaním zásob, vyplývajúcich najmä zo záväzkov Slovenskej republiky z členstva v Európskej únii.

K bodu 3

Pretože značná časť zásob mobilizačných rezerv sa skladuje vo vlastných skladoch Správy rezerv pre určených ochraňovateľov s cieľom znížiť náklady nielen na financovanie, ale aj na určitú centralizáciu zásob, táto zmena si vyžaduje definovať postavenie Správy rezerv vo vzťahu k ochraňovateľovi, ako ďalšieho subjektu, ktorý vstupuje do systému hospodárenia a nakladania so zásobami mobilizačných rezerv. Vzhľadom na charakter právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tohto návrhu zákona nahrádza sa pojem „fyzická osoba“ pojmom „fyzická osoba – podnikateľ“.

K bodu 4

Navrhovaná zmena zosúlaďuje neaktuálnu terminológiu s terminológiou používanou v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Pojem „ochrana ekonomiky“ je ponímaná v širšom a užšom slova zmysle, aby bolo možné so štátnymi hmotnými rezervami nakladať v mieri, to znamená v odôvodnených prípadoch realizovať pôžičku alebo výpožičku. V širšom slova zmysle sa umožňuje vláde v prípade potreby použiť štátne hmotné rezervy v zreteľa hodných prípadoch.

V odseku 2 sa zavádza nová samostatná kategória štátnych hmotných rezerv. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia vlády SR č.1233/2004, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh tvorby pohotovostných zásob štátu ako reakciu na živelné pohromy a priemyselné havárie. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú na zabezpečenie základných životných potrieb obyvateľstva v prípade mimoriadnych a krízových situácií a ich poskytnutie na humanitárnu pomoc do zahraničia na základe schválenia vládou. Pohotovostné zásoby sa vytvárajú ako súčasť civilného núdzového plánovania.

V odseku 3 sa upravujú osobitosti nakladania s nehnuteľnosťami podľa tohto zákona, ktoré spravuje Správa štátnych hmotných rezerv SR. Ak nakladanie s nehnuteľnosťami neupravuje tento zákon, postupuje sa podľa zákona 278/1994 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa vypúšťajú z dôvodu zavedenia samostatnej kategórie pohotovostných zásob, ktoré upravujú nové paragrafy 7a až 7e.

K bodu 5

Ide o zosúladenie pojmov v nadväznosti na § 2 písm. b) a § 9a z hľadiska jeho vecného obsahu.

K bodom 6 až 10

Ide o legislatívno-technické úpravy.

K bodu 11

Navrhované znenie precizuje predmetné ustanovenie.

K bodu 12

Navrhovaná zmena vhodne upravuje znenie ustanovenia a doplňuje ho o ďalšie aspekty, ktoré sa používajú v rámci spravovania hmotných rezerv.

Vzhľadom na skutočnosť, že podrobnosti o tvorbe a hospodárení s hmotnými rezervami sú zapracované v tejto novele nie je potrebné vydať vykonávací predpis. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie odseku 3 zo zákona vypúšťa.

K bodu 13

Navrhované znenie precizuje predaj zásob o pojem uvoľňovanie.

K bodu 14

Navrhované ustanovenie podrobnejšie upravuje spôsob zabezpečenia obmien zásob hmotných rezerv. Súbežnú obmenu zásob hmotných rezerv obvykle vykonáva na základe zmluvného vzťahu skladovateľ, pričom zabezpečí naskladnenie a vyskladnenie v priebehu 1 mesiaca a to tak, že nedôjde k navýšeniu ani k poklesu zásob. Týmto sa nevylučuje možnosť zabezpečenia súbežnej obmeny Správou rezerv aj s iným obchodným partnerom ako je skladovateľ.

Nesúbežnú obmenu spravidla vykonáva na základe zmluvných vzťahov obchodný partner Správy rezerv a to tak, že Správa rezerv zásoby najskôr kúpi a potom ich predá aj za dlhší časový úsek presahujúci 1 mesiac a to najmä z dôvodu cenových rozdielov na trhu, ktoré sú vytvárané ponukou a dopytom na trhu a z možností umiestnenia značného množstva zásob na trhu v danom časovom období. Nesúbežná obmena môže byť vykonaná aj z dôvodu technických možností skladovania zásob u skladovateľa, najmä v zásobníkov pohonných hmôt, kde na ich udržanie v prevádzkyschopnom stave pred naskladnením zásob je nevyhnutné vykonávať pravidelné čistenie, revízie technického stavu a podobne. Doba nesúbežnej obmeny zásob je predmetom zmluvy.

K bodu 15

Ustanovenie zosúlaďuje a spresňuje vytváranie a použitie mobilizačných rezerv s ustanovením § 3 ods. 1. Vzhľadom na skutočnosť, že podrobnosti o tvorbe a hospodárení s mobilizačnými rezervami sú zapracované v tejto novele, nie je potrebné vydať vykonávací predpis. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie zo zákona vypúšťa. Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s odsekom 1. V uvedenom ustanovení ide o zmenu právomoci z hľadiska rozhodovania o použití mobilizačných rezerv, ktorá sa presúva z pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy na Správu rezerv, pretože Správa rezerv spravuje tento majetok a o zosúladenie terminológie s ústavným zákonom č. 227/ 2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

K bodu 16

Uvedené ustanovenie sa dopĺňa o pôžičku zásob s možnosťou použiť mobilizačné rezervy aj pri krízovej situácii. Navrhovaná zmena vyplýva aj z legislatívnej úpravy ods. 6. V súvislosti s novou kompetenciou z hľadiska použitia mobilizačných rezerv na humanitárnu pomoc pri mimoriadnych situáciách sa týmto ustanovením umožňuje požičať mobilizačné rezervy v spolupráci s vecne príslušným ústredným orgánom štátnej správy na pomoc postihnutej oblasti.

K bodu 17

Uvedené ustanovenie rieši možnosť preskúšať kúpené, alebo obmenené stroje alebo strojné zariadenia, alebo technologické celky z dôvodu ich funkčnosti.

K bodu 18

Navrhované ustanovenie bližšie špecifikuje okolnosti, za akých je možné predchádzať vzniku škody.

K bodu 19

Ak sú mobilizačné rezervy uskladnené v skladoch Správy rezerv, vykonávajú tieto činnosti Správa rezerv a ochraňovateľ spoločne, na základe povinností, ktoré dohodne Správa rezerv v zmluve o ochraňovaní.

K bodu 20

Uvedené ustanovenia upravujú podrobnosti o obmene a zámene zásob mobilizačných rezerv s finančnou zábezpekou alebo bez finančnej zábezpeky z dôvodu trvania dĺžky obmeny alebo zámeny zásob. Ustanovenia upravujú prípadné finančné rozdiely riešiť Správou rezerv.

Plán zámen predkladá ochraňovateľ do 31. mája kalendárneho roka, pričom zámena môže byť realizovaná až do 31. decembra nasledujúceho roka. Ide o pomerne dlhý časový úsek, kedy môže dôjsť u ochraňovateľa k zmenám (napr. zmena výrobnej technológie, zmena dodávateľa, ktorý dodáva produkt s inými kvalitatívnymi parametrami a iné ) alebo vzniknú nové požiadavky na plnenie krízového plánu, najmä pri riešení krízovej situácie s ktorou sa pôvodne nepredpokladalo a orientácia ochraňovateľa na riešenie iných druhov krízových situácií, na ktoré je potrebné urýchlene reagovať kúpou nových zásob.

Predmetné ustanovenie podrobnejšie upravuje nakladanie s majetkom štátu správe Správy rezerv pri realizovaní pôžičky.

K bodu 21

Predmetné ustanovenie podrobnejšie upravuje nakladanie s majetkom štátu správe Správy rezerv pri realizovaní výpožičky.

K bodu 22

Predmetné ustanovenia určujú postup a schvaľovací proces nájmu, alebo nájomného vzťahu podľa Občianskeho zákonníka, spôsob určenia výšky nájomného za stroje alebo zariadenia mobilizačných rezerv, spôsob určenia výšky nájomného za nehnuteľný majetok a osobitný spôsob nakladania s majetkom mobilizačných rezerv.

K bodu 23

Ustanovenie určuje povinnosť ochraňovateľovi predložiť osvedčenie o evidencii na vykonanie zmeny v evidencii motorových vozidiel Správe rezerv. Ustanovenia odseku 7 a 8 ďalej ukladajú povinnosť ochraňovateľovi ochraňovať nehnuteľnosti Správy rezerv až do skončenia ich prevodu na iné osoby alebo likvidáciu. Nakoľko štátne hmotné rezervy sa nachádzajú najmä v areáloch ochraňovateľov alebo skladovateľov, ktorí sa popri svojom vlastnom majetku starajú aj o majetok štátu v správe Správy rezerv pričom vznikajú situácie, keď na ich majetok je vyhlásený konkurz. Týmto ustanovením sa ustanovuje povinnosť pre ochraňovateľa (a v prípade vyhlásenia konkurzu tento záväzok prechádza na správcu konkurznej podstaty), ochraňovať osobitne majetok štátu Správy rezerv.

K bodom 24 a 25

Predmetné ustanovenie ustanovuje taxatívne ochraňovateľom alebo skladovateľom skladovanie zásob mobilizačných rezerv oddelene od vlastných prevádzkových zásob.

Ustanovenie sa dopĺňa o znenie, ktoré reaguje na nový systém skladovania zásob mobilizačných rezerv tak, že zásoby mobilizačných rezerv nie sú uskladnené len u ochraňovateľa, ale aj v skladoch ministerstva vnútra, ministerstva obrany a skladoch Správy rezerv, pričom skladovanie ministerstvom vnútra a ministerstvom obrany je bezodplatné.

K bodu 26

Uvedené ustanovenie určuje podmienky na zámenu nehnuteľnosti na základe ocenenia znaleckým posudkom za inú nehnuteľnosť, alebo vec inej majetkovej hodnoty. Toto ustanovenie aktivuje zdroje na tvorbu a dopĺňanie hmotných rezerv, mobilizačných rezerv, pohotovostných zásob štátu a núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré sú vo všeobecnom hospodárskom záujme z hľadiska prípravy na riešenie nevojenských a vojenských krízových k situácií.

K bodom 27 a 28

Uvedené ustanovenie sa mení a upravuje z hľadiska odstránenia možnosti ochraňovateľa svojvoľne rozhodovať o presune zásob mobilizačných rezerv. Svojvoľné konanie sa bude považovať za porušenie povinnosti a je kvalifikované ako neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv podľa § 10 ods. 1. Z dôvodu nového znenia odseku 2 sa odseky 4 a 5 vypúšťajú.

K bodu 29

Uvedené ustanovenie v nadväznosti na § 9 ods. 1 upravuje podmienky pravidelného preskúšania zásob mobilizačných rezerv najmä vozidiel, strojov a zariadení.

K bodu 30

V § 7a v odseku 1 sa definuje pojem „pohotovostné zásoby“ ako osobitný druh štátnych hmotných rezerv.

V odseku 2 sa členia pohotovostné zásoby podľa ich použitia na návratné a nenávratné. Za návratné pohotovostné zásoby sa považujú položky sa považujú položky a technické zabezpečenie akcieschopnosti záchranných jednotiek a pre ostatné záchranné jednotky, ktoré sú bezodplatne zapožičané osobám poskytujúcim pomoc alebo vykonávajúcim záchrannú činnosť na postihnutom území. Po skončení krízovej (mimoriadnej situácie) sa predmetné položky vracajú Správe rezerv. Za nenávratné pohotovostné zásoby sa považujú položky pre zabezpečenie prežitia osôb na postihnutom území, ktoré sa poskytujú bezodplatne. Vzhľadom na to, že ide o položky spotrebného charakteru, tieto nie je možné vrátiť späť. Ide napr. o potravinový balíček, pracovné oblečenie, obuv a iné. Ustanovenie písm. c) zahŕňa súbor informácii o materiálnych zdrojoch pohotovostných zásob na riešenie krízových stavov, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve právnických osôb a fyzických osôb.

Navrhovaným ustanovením odseku 3 sa určuje zodpovednosť Správy rezerv za tvorbu, financovanie a hospodárenie s pohotovostnými zásobami.

Ustanovenia odseku 4 až 6 upravujú tvorbu pohotovostných zásob.

V odseku 7 sa určujú technické položky pohotovostných zásob, ktoré predstavujú technické zariadenia zásob mobilizačných rezerv, ktoré sú v rozhodovacej pôsobnosti príslušného rezortu. Preto o použití týchto položiek pre riešenie krízovej situácie rozhoduje Správa rezerv s príslušným ústredným štátnej správy. Dôvodom je efektívne využitie finančných prostriedkov pre tvorbu pohotovostných zásob, ako aj účelové využitie vybraných zásob mobilizačných rezerv.

V odsekoch 8 a 9 sa upravuje použitie pohotovostných zásob.

V odseku 10 sa určuje povinnosť skladovať pohotovostné zásoby oddelene od iného majetku s označením na viditeľnom mieste.

V odseku 11 sa upravuje poskytnutie informácii o existencii pohotovostných zásob Správe rezerv.

Ustanovenia § 7b upravujú odlišnosti hospodárenia s pohotovostnými zásobami vo väzbe na mobilizačné rezervy, pričom na veci neupravené sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6f a § 6g mobilizačných rezerv.

Na ustanovenia § 7c sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6b a § 6c mobilizačných rezerv.

Ustanovenia § 7d upravujú pôžičku a výpožičku pohotovostných zásob.

Ustanovenia § 7e upravujú poskytnutie pohotovostných zásob v prípade krízových situácií, obsah žiadosti na poskytnutie pohotovostných zásob a spôsob jej predkladania, spôsob prepravy, pridelenia a prevzatia žiadateľom, ako aj spôsob cenového vyrovnania a doručenie pohotovostných zásob na miesto určenia.

K bodu 31

Predmetné ustanovenie dopĺňa príjem bežných účtov o prepadnuté zábezpeky z pôžičiek.

K bodu 32

Ide o zosúladenie pojmov v nadväznosti na § 2 písm. b) a § 6f z hľadiska jeho vecného obsahu.

K bodu 33

Ustanovenia v odsekoch 8 až 10 vyplývajú z prioritných úloh plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únii v kapitole Energetika, kde Európska únia poskytla Slovenskej republike prechodné obdobie vybudovať 90-dňové núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov do roku 2008. Vybudovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov pozostáva z nákladov spojených s vybudovaním zásobníkov na skladovanie a samotným nákupom zásob ropy a ropných výrobkov ako aj zabezpečenie ďalších skladovacích kapacít na uskladnenie zásob z dôvodu ich nedostatku, prípadne tvorbu hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob štátu v rámci ich reštrukturalizácie. Vzhľadom na finančnú náročnosť tohto procesu a nárastu cien ropy a ropných výrobkov na svetových trhoch, Správa rezerv po dohode s Ministerstvom financií SR z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov okrem pridelených kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, navrhla využiť na plnenie tejto prioritnej úlohy výdavky z bežného účtu Správy rezerv a príjmy z predaja vyčlenených nehnuteľností.

V odseku 9 sa umožňuje Správe rezerv príjmy z predaja nehnuteľností previesť na bežný účet Správy rezerv.

V odseku 10 sa rieši možnosť poskytnutia finančných prostriedkov formou preddavku na nákup štátnych hmotných rezerv a ich finančné vysporiadanie do konca kalendárneho roka z dôvodu najmä zabezpečovania náhradných dielov alebo kúpy nových častí zariadení, ktorých dodávky sú zrealizované postupne v niekoľkomesačnom cykle.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 35

Ustanovenie sa terminologicky a vecne zosúlaďuje s ustanoveniami § 10.

K bodom 36 a 37

Navrhované právne úpravy ods. 1 písm. a) a b) upresňujú porušenie povinnosti ochraňovateľom z dôvodu uloženia pokuty.

K bodu 38

Týmto ustanovením sa navrhuje nahradiť pojem „fyzická osoba“ pojmom „fyzická osoba – podnikateľ“ a to vo všetkých ustanoveniach zákona, vrátane jeho novelizácie.

K článku II

Jedna z podmienok na prijatie Slovenska za člena medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je splnenie podmienok vyplývajúcich z "Dohody o medzinárodnom energetickom programe". Z tohto hľadiska je potrebná novelizácia ropného zákona z hľadiska rešpektovania princípu solidarity pri prijímaní spoločných účinných opatrení a medzinárodnej spolupráce pri riešení núdzových stavov vybudovaním vlastných dostatočných zásob, možnosť zavedenia obmedzenia dopytu a prideľovania disponibilných zásob ropy medzi krajinami na spravodlivom základe.

Nakoľko k predmetnej dohode Slovenská republika doposiaľ nepristúpila, bude v budúcnosti nevyhnutné k nej pristúpiť aj z dôvodu prijatia Slovenskej republiky za člena IEA. Predmetná dohoda chráni ekonomiky členských krajín pred výkyvmi alebo ťažkosťami pri zásobovaní ropou alebo ropnými výrobkami.

Vzhľadom na smernicu č. 68/414/EHS sa predpokladá, že minimálne zásoby ropných výrobkov budú do 31. decembra 2006 na úrovni 73 dní priemernej dennej spotreby a do 31. decembra 2007 na úrovni 82 dní priemernej dennej spotreby.

K článku III

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z. a zákona č. 428/2003 Z. z., ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

K článku IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. mája 2006.

V Bratislave dňa 11. januára 2006.

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jirko M a l c h á r e k, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu