Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 233/1995 účinný od 01.01.2013 do 17.01.2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Ná rodnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Predkladaný materiál je iniciat ívnej povahy a bol vypracovaný mimo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na II. polrok 2012.

Účelom predmetného návrhu zá kona je novelizovať niektoré ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, ktorých súčasné znenie a naň nadväzujúci výklad spôsobujú v aplikačnej praxi ústavov na výkon trestu odň atia slobody značné problémy. Konkrétne ide o ustanovenie týkajúce sa neprípustnosti nahliadnutia do korešpondencie odsúdeného, ktoré je potrebné zosúladiť s § 36 ods. 1 zákona o výkone trestu odň atia slobody, o ustanovenie upravujúce styk odsúdeného s advokátom a inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci a ustanovenie týkajúce sa problematiky zahladenia disciplinárneho trestu uloženého odsúd enému.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom skráteného pripomienkového konania a bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2012.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Euró pskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: N ávrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Navrhovaná úprava smeruje k zosúladeniu s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody, nakoľko v súčasnosti účinné znenie spôsobuje nejednotnosť aplikačného výkladu, a to tak, že priamo do textu § 25 ods. 3 písm. c) sa zakomponuje aj korešpondencia medzi odsúdeným a tuzemským štátnym orgánom vo veciach podnetov a sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv.

K bodu 2

Dôvod zmeny znenia ustanovenia § 38 zákona o výkone trestu odňatia slobody vyvstáva z potreby zosúladiť právnu úpravu tohto ustanovenia, ktoré okrem iného pojednáva o rozhovore odsúdeného s inou osobou, ktor á ho zastupuje v inej právnej veci, so znením platného ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Absencia uvedenej právnej úpravy v zákone o vý kone trestu odňatia slobody spôsobuje zneužívanie tejto skutočnosti v aplikačnej praxi. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť zákonnú dikciu doteraz platného ustanovenia § 38 zákona o výkone trestu od ňatia slobody, v zmysle ktorého podľa prvej vety, iná osoba, zastupujúca odsúdeného v inej právnej veci, než je vec, pre ktorú je vo výkone trestu, môže s odsúdeným korešpondovať alebo hovoriť vý lučne 'v medziach svojho splnomocnenia'.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa nanovo upravuje doteraz nejednotne aplikovaná právna úprava zahladzovania disciplinárnych trestov, a to najmä v prípade viacerých disciplinárnych trestov (odseky 2, 3 a 4). Súč asne sa precizuje právna úprava zahladenia disciplinárneho trestu namiesto uloženia disciplinárnej odmeny (odsek 5) tak, aby tento disciplinárny trest mohol zahladiť nielen príslušník Zboru väzenskej a justičnej str áže, ktorý disciplinárny trest uložil, ale aj príslušník s rovnakou alebo vyššou disciplinárnou právomocou (napr. pri premiestnení odsúdeného do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody).

Z dôvodu rozsahu vykonávaných zmien sa navrhuje vykonať novelizácia § 61 ako celku.

K Èl. II

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

V Bratislave 12. septembra 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (da ňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladá ministerstvo financií na základe vlastnej iniciatívy.

Podľa daňového poriadku sa postupuje od 1. januára 2012. S ohľadom na vývoj praxe vznikla potreba úpravy niektorých ustanovení zákona tak, aby bola zabezpečená efektivita správy daní a zabezpečil sa účinnejší výber štátnych príjmov. Navrhovaná novela reflektuje aj na požiadavky daňových subjektov s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pri uplatňovaní ich pr áv. Navrhovaným zákonom sa napr. rozširujú oprávnenia daňových subjektov, a to najmä prostredníctvom zjednotenia lehoty na podanie dodatočn ého daňového priznania v prípadoch, keď daňový subjekt deklaruje vrátenie dane s lehotami, keď daňový subjekt je povinný daň doplatiť; tiež sa umožní, aby daňový subjekt mohol požiadať o preúčtovanie daňového preplatku na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. Zároveň novela reaguje aj na opatrenia prijaté v zákone o dani z pridanej hodnoty v rámci efektívneho potláčania možnosti podvodných aktivít a eliminácie zneužívania systému dane z pridane j hodnoty. Navrhuje sa napr. zverejňovať zoznamy daňový ch subjektov, ktorí opakovane nepodávajú daňové priznania na daň z pridanej hodnoty, opakovane ich nemožno zastihnúť na adrese sídla alebo opakovane poruš ujú povinnosti pri daňovej kontrole.

S cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve.

Ïalej sa návrhom zákona na základe podnetov podnikateľskej verejnosti, ako aj na základe poznatkov daňovej správy z praxe novelizujú aj niektoré ustanovenia zákona o použí vaní elektronickej registračnej pokladnice.

Prijatie navrhovaného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slov enská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. decembra 2012 s výnimkou niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2013.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodá renie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Bezpredmetné.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daň ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony .

3.Problematika ná vrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011),

Sekundárne prá vo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺ ňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

- nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. okt óbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú . v. EÚ L 268, 12.10.2010),

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2011/16/EÚ je stanovená do 1.1. 2013.

b)Lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorský ch ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpoz íciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola určená do 15.9. 2012, okrem článku 8.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Pôvodná smernica 77/799/EHS (teraz smernica 2011/16/EÚ) bola prebratá do zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2010/24/EÚ bola prebratá do zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Dane sú dôležitým ekonomickým a fiškálnym nástrojom štátu, sú jedným z najdôležitejších nástrojov rozpočtovej politiky. Správu daní, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú daňové úrady a colné úrady. Podľa zákona je správa daní neverejná. Správou daní je postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo ostatných daňových zákonov. Aby nedochádzalo k zverejňovaniu postupov a spôsobov zis ťovaní pri správe daní, čím by bol marený záujem štátu na utajení taktických postupov pri zisťovaní a preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, navrhuje sa ustanoviť zákaz zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy vyhotovené pri správe daní. Zverejňovaním taký chto záznamov by dochádzalo aj k únikom informácií o iných daňových subjektoch, čím by mohli byť dotknuté ich práva alebo právom chránené záujmy.

K bodu 2

Nadvä zne na novelu zákona č. 333/2011 Z. z., ktorou sa navrhuje zo zákona vypustiť Kompeten čné centrum finančných operácií ako org án finančnej správy, je potrebné toto vypustiť aj z ustanovenia o sprístupnení daňového tajomstva a nahradi ť ho Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorému je na účely plnenia svojich úloh potrebné sprístupniť daňové tajomstvo.

K bodu 3

V nadväznosti na zrušenie Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októ bra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a jeho nahradenie Nariadením Rady č. 904/2010 zo 7. októ bra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty sa navrhuje zmena citácie v poznámke pod čiarou k odkazu 11.

K bodom 4 až 6

Navrhovanou úpravou sa navrhuje sprí stupniť daňové tajomstvo súdnemu exekútorovi na účely získania úhrady daňového nedoplatku, a to pri výkone záložného práva iným záložným veriteľom, pričom sprá vca dane je rovnako v postavení záložného veriteľa, ako aj v prípadoch, kedy správca dane nemá postavenie záložného veriteľa, avšak je oprávnený uplatniť úhradu daňové ho nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok.

Tiež sa navrhuje sprístupniť daňové tajomstvo aj

-dražobníkovi za účelom získania úhrady daňového nedoplatku z výťažku z dražby, napr. pri výkone záložného práva iným z áložným veriteľom, pričom správca dane je rovnako v postavení záložného veriteľa,

- ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny SR, v rámci plnenia jeho úloh kedy je potrebné mať k dispozícii aj údaje od správcu dane napr. o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse, ktoré súvisia s pracovnou a sociálnou oblasťou,

- úradu pre dohľad nad výkonom auditu a audítorovi – na výkon auditu a dohľ adu nad výkonom auditu.

K bodom 7 až 10

Navrhovanou úpravou sa zosúladia lehoty na podávanie dodatočného daňového priznania, keď daňový subjekt dodatoč ným daňovým priznaním žiada o vrátenie dane alebo nadmerného odpočtu s lehotami na podanie dodatočného daňového priznania, keď má daňový subjekt na zá klade podaného dodatočného daňového priznania povinnosť daň doplatiť. Nadväzne na to bolo potrebné upraviť znenie § 16 ods. 2 a 3. Zároveň sa navrhuje predĺženie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň, ak daňový subjekt podal v posledný rok prekluzívnej lehoty dodatočné daňové priznanie. Tiež sa navrhuje, aby v tejto predĺženej lehote už nebolo možné podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 11

Navrhovan ým znením sa spresňuje, že daňový subjekt nie je oprávnený podať dodatočn é daňové priznanie po doručení ozná menia o určovaní dane podľa pomôcok, ako a ni po určení dane podľa pomôcok rozhodnutím správcu dane.

K bodu 12

Ide o sprecizovanie znenia ustanovenia a o doplnenie lehoty, v ktorej daňový subjekt nie je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak po daňovej kontrole vyrubovacie konanie nezačne.

K bodu 13

Navrhuje sa upraviť ustanovenie o nazeraní do spisov tak, aby daňový subjekt alebo jeho zástupca mohol nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie, až po zí skaní výsledku tohto dožiadania, aby sa tak zamedzilo mareniu úkonov smerujúcich k správnemu zisteniu dane (napr. ovplyvňovanie svedkov).

Taktiež bolo ustanovenie precizované tak, aby správca dane overoval kópie písomností len na požiadanie daňového subjektu alebo jeho zástupcu.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou sa prizná va právo daňovému subjektu alebo jeho z ástupcovi byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Správca dane má povinnosť včas a písomným spôsobom informovať daňový subjekt alebo jeho zástupcu o v ýpovedi svedka, za účelom, aby mu umožnil právo klásť svedkovi otázky.

K bodu 15

Ustanoven ím sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú povinné predložiť písomnosti, ktoré slúžia ako dôkaz pri správe daní.

K bodom 16, 22 a 23

Ide o zosúladenie ustanovení s § 9 daňového poriadku.

K bodu 17

Navrhuje sa us tanovenie doplniť o možnosť doručovania do P.O.Box-u, ktorá nebola v daňovom poriadku upravená, pričom daňové subjekty ju často využí vajú.

K bodom 18 až 21

Ide o terminologickú úpravu ustanovenia, vzhľadom na znenie § 14, v ktorom nie je definovaný len d aňový subjekt, ale aj iné osoby (zástupca, advokát).

K bodu 24

Navrhovan á úprava vyplynula na základe požiadavky z praxe, nakoľko je efektívnejšie, aby ten správca dane, ktorý tovar zabezpečil, vydal o tom aj rozhodnutie. Nie vždy ide o miestne príslušného správcu dane.

K bodu 25

Navrhovan á úprava umožňuje daňovému subjektu predkladať doklady a iné veci na účely vý konu daňovej kontroly ktorémukoľvek zamestnancovi správcu dane. Ide o zefektívnenie výkonu daňovej kontroly v záujme daňového subjektu. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje správcovi dane ponechať si doklady a iné veci, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly, a to aj v prípade, ak bola daňová kontrola ukončená doruč ením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Správca dane bude oprávnený ponechať si takto zapožičané doklady najneskôr do 30 dní po ukončení určovania dane podľa pomôcok. Táto úprava nadväzuje na úpravu v bode 28.

K bodu 26

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje oprávnenie Finančného riaditeľstva SR predĺžiť lehotu na vý kon daňovej kontroly v prípade, ak sa vykonáva voči zahraničným závisl ým osobám, ktoré vyčísľujú základ dane podľa § 17 ods. 5 zá kona o dani z príjmov (transferové oceňovanie). V uvedenom prípade nie je možné využiť ustanovenie o prerušení konania, nakoľko sa vykoná va dokazovanie a prebieha komunikácia s príslušným orgánom členského/zmluvného štátu za účelom overenia správnosti a pravdivosti údajov v príslušnom členskom/zmluvnom štáte.

K bodu 27

Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup pri určovaní dane podľa pomôcok tak, aby správca dane, ktorý daňovému subjektu doručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, vykonal toto určovanie, a to aj v prípade, ak daňový subjekt zmení trvalý pobyt, alebo sídlo. Ide o zefektívnenie výkonu správy daní.

K bodu 28

Navrhovaná úprava ustanovuje oprávnenie ktoréhokoľ vek zamestnanca správcu dane prevziať doklady, ktoré daňový subjekt v procese určovania dane podľa pomôcok predloží. Zároveň sa ustanovuje povinnosť správcu dane vrátiť da ňovému subjektu zapožičané doklady v lehote do 30 dní po ukonč ení určovania dane podľa pomôcok. V prípade, ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapoži čané doklady, je správca dane oprávnený zaslať výzvu na ich prevzatie. Ak daňový subjekt svoje doklady na výzvu správcu dane neprevezme do 30 dní od jej doručenia, je správca dane oprávnený po uplynutí lehoty pre zánik práva vyrubiť daň tieto doklady zničiť.

K bodom 29 až 31

Navrhovan á úprava nadväzuje na novelu zákona o dani z pridanej hodnoty schválenú NR SR dňa 25. 7. 2012, ktorej účelom je boj proti daňovým podvodom. Navrhuje sa zverejňovať zoznamy daňových subjektov, ktoré neplnia zákonné povinnosti za účelom, aby iné daňové subjekty mali možnosť overovať dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov na stránke Finančného riaditeľ stva SR. Ïalej sa navrhuje, aby bol správca dane oprávnený v r ámci záznamovej povinnosti uložiť povinnosť predkladať záznamy v ním určenej lehote.

K bodu 32

Ustanovenie sa navrhuje doplni ť tak, aby daňové subjekty, nadväzne na prijatú novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, mohli požiadať správcu dane o oznámenie, odkedy bol určitý daňový subjekt platiteľom dane, alebo kedy mu bola registrácia zrušená.

K bodom 33 a 34

Navrhovaná úprava reflektuje na požiadavky z praxe, aby správca dane mohol preúčtovať preplatok na daňovú pohľadávku (nesplatná daň), ktorá vznikne v lehote na vrátenie preplatku alebo nadmern ého odpočtu, pričom za deň platby sa považuje deň splatnosti daňovej pohľadá vky.

K bodu 35

Ide o legislatívno – technickú úpravu zákona.

K bodu 36

N avrhuje sa ustanoviť, aby deň uvedený v rozhodnutí o prerušení daňové ho konania nebol skorš í ako je deň odovzdania tohto rozhodnutia na poštovú prepravu, alebo ako je deň odoslania elektronickými prostriedkami a v prípade doručovania rozhodnutia zamestnanc ami správcu dane tento deň nemôže byť skorší, ako je toto rozhodnutie doručené.

K bodom 37 a 38

Navrhovanou úpravou sa precizuje znenie predmetného odseku tak, aby bolo zrejmé, že vyrubovacie konanie po daňovej kontrole vykoná a rozhodnutie vydá ten správ ca dane, ktorý začal daňovú kontrolu a pri určovaní dane podľa pomôcok je to sprá vca dane, ktorý zaslal daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, a to aj v prípadoch, keď kontrolu vykonáva nie miestne príslušný správca dane, alebo ak daňový subjekt zmení v priebehu určovania dane sídlo alebo trvalý pobyt.

K bodu 39

Navrhovanou úpravou sa umožní daňovému subjektu vzdať sa odvolania aj ústne do zápisnice u správcu dane.

K bodu 40

Navrhuje sa vypustiť druhú vetu ustanovenia, vzhľadom na postačujúcu úpravu prekluzívnej lehoty pri uplatnení medzinárodných zmlúv v prvej vete ustanovenia.

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa zosúladí text ustanovenia s textom uvedeným v § 157 ods. 6, nakoľko ide rovnako o odpustenie alebo o úľavu, na ktoré nie je právny nárok. Navrhuje sa o nepovolení úľavy na dani zaslať daň ovému subjektu oznámenie a v prípade povolenia úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku vydať rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie.

K bodom 42 a 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu. Nakoľko neprípustné odvolanie je definované v § 72 ods. 8, bolo potrebné upraviť znenie textu § 73 ods. 4 a § 74 ods. 8 tak, že takéto odvolanie sa zamietne.

K bodom 44, 51 a 52

Ide o terminologickú úpravu textu, nakoľko vyrubovacie konanie sa vykonáva nielen podľa § 68 daňového poriadku ale aj podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu – zjednotenie terminológie s § 70 a § 157 zákona.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje možnosť na žiadosť daňového subjektu preúčtovať preplatok aj na nesplatnú daň alebo preddavok na daň a zároveň z dôvodu efektivity sa stanovuje spodná hranica sumy preplatku, ktorú správca dane daňovému subjektu vráti.

K bodu 47

Z dôvodu efektivity sa stanovuje spodná hranica sumy úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku, ktorú správca dane daňovému subjektu zaplatí.

K bodu 48

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa možnosť sprá vcu dane preúčtovať nadmerný odpočet uplatnený skupinou aj na nedoplatky jednotlivých členov skupiny u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

K bodu 49

Z dôvodu jednoznačnosti, ako aj zamedzenia rozdielneho výkladu, sa navrhuje jednoznačne ustanoviť nemožnosť postupovať pohľadávku verejného práva spôsobom podľa predpisov upravujúcich súkromné právo. Vzhľadom na osobitosť daňového práva, ktoré je súčasťou verejného práva, sa pri správe daní vylučuje možnosť postupovať daňový preplatok, nárok na vrátenie dane, nárok na nadmerný odpočet, nárok na daňový bonus a pod. podľa Občianskeho zákonníka. Nesprávnym výkladom by dochádzalo k mareniu výkonu správy daní, napr. preúčtovať preplatok alebo nadmerný odpočet daňového subjektu (pohľadávku da ňového subjektu) na jeho daňové nedoplatky.

K bodu 50

Navrhuje sa ustanoviť, aby fyzická osoba, ktorej nebola uložená sankcia, nakoľko sa zbavila zodpovednosti za porušenie povinnosti, bola povinná túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa fyzická osoba zbavila tejto zodpovednosti.

K bodom 53 a 55

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa ustanovenie o nemožnosti vyrubenia sankčného úroku daňovému subjektu v konkurze a v reštrukturalizácii a zároveň sa dopĺň a lehota, dokedy sa takýto úrok počíta, čím dôjde k zosúladeniu úpravy so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 54

Navrhuje sa zosúladenie znenia odkazu pod čiarou s textom prísluš ného ustanovenia zákona.

K bodu 56

Ide o zosúladenie postupu s § 70 pri nepovolení úľavy zo sankcie a neodpustení sankcie.

K bodu 57

Navrhujú sa prechodné ustanovenia po účinnosti tohto zákona tak, aby sa daňové konanie, ktoré začalo podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. dokončilo podľa daňového poriadku, t. j., aby sa postupovalo podľa zákona platného v čase, keď prebieha daňové konanie a zabráni sa tomu, aby správca dane na vecne zhodné konania používal dva procesné predpisy. Zároveň sa z dôvodu zabezpečenia dostatočného časového priestoru pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému navrhuje posunúť účinnosť vybraných ustanovení súvisiacich s elektronickou komunikáciou pri správe daní.

K bodu 58

Ide o legislatívnu úpravu reagujúcu na právne dô sledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

K bodu 59

Príloha k zákonu sa dopĺňa o smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spoluprá ci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011), ktorej vybrané ustanovenia sa transponujú do daňového poriadku. Úplná transpozícia tejto smernice je predmetom zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý je v legislatívnom procese.

K čl. II

Zá konom č. 547/2011 Z. z. je vymedzený právny rámec pre zriadenie a činnosť registra účtovných závierok s účinnosťou od 1. janu ára 2013. Z dô vodu nepripravenosti informačných systémov finančnej správy ako aj posunutia účinnosti elektronické ho podávania dokumentov sa prvýkrát ukladajú v registri účtovných zá vierok účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2013 a neskôr.

K čl. III

K bodu 1

Podľa súčasnej právnej úpravy má servisná organizácia povinnosť zo zákona nahlásiť poškodenú plombu alebo chý bajúcu plombu daňovému úradu, ale túto skutočnosť sa nemusí dozvedie ť. S prihliadnutím na to sa navrhuje, aby podnikateľ mal takúto povinnosť voči servisnej organizácii.

K bodu 2

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorší ch predpisov sa fiskálna tlačiareň certifikuje v rámci elektronickej registračnej pokladnice alebo aj ako samostatné elektronické registračné zariadenie. Ak sa fiskálna tlačiareň certifikuje samostatne, je na ňu vydaný samostatný certifikát. Preto sa navrhuje, aby pri pridelení daňového kódu pokladnice predložil podnikateľ daňovému úradu kópiu certifikátu fiská lnej tlačiarne. Nadväzne na to, že táto povinnosť v zákone absentovala, navrhuje sa doplniť.

K bodu 3

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu vydať kupujúcemu pokladničný doklad, pričom tento obsahuje najmenej údaje uvedené v tomto ustanovení. Na účely dane z pridanej hodnoty môže byť okrem faktú ry uplatnený aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. S prihliadnutím na to, že osobitný predpis (zákon č. 222/2004 Z. z.) v niektorých prípadoch upravuje odlišne rozsah povinných údajov uvádzaných na doklade o predaji tovaru oproti zákonu č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, navrhuje sa upraviť ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov nadväzne na túto skutočnosť, čím sa odstráni rozpor medzi cit. zákonmi.

K bodu 4

Pri dodatočnom zaevidovaní údajov z vyhotovených parag ónov do elektronickej registračnej pokladnice sú touto pokladnicou vyhotovované pokladničné doklady. Aby tieto doklady nebolo mož né zo strany podnikateľa nezákonne použiť (poskytnúť ich inému podnikateľovi), navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný tieto pokladničné doklady archivovať.

K bodu 5

Vzhľadom na to, že pri odstávke elektrickej energie alebo výpadku internetového pripojenia nejde o poruchu elektronickej registračnej pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ v tomto prípade nemusel tieto skutočnosti nahlásiť servisnej organizácii. Naďalej však ostáva podnikateľovi povinnosť zaznamenať do knihy elektronickej registračnej pokladnice dôvod, dátum a čas akéhokoľ vek prerušenia prevádzky elektronickej registračnej pokladnice, t. j. aj v prípade výpadku elektrickej energie alebo internetové ho pripojenia.

K bodu 6 a 8

V praxi sa stáva, že podnikateľ pri miestnom zis ťovaní nie je ochotný vyhotoviť prehľadovú uzávierku, z ktorej daňový úrad alebo colný úrad nevie získať, napr. údaje o prijatých tržbách v konkrétnom dni a čase a porovnať ich s prijatou hotovosťou s odôvodnením, že zo zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov túto povinnosť nemá. S prihliadnutím na túto skutoč nosť sa navrhuje túto povinnosť do cit. zákona doplniť. Zároveň sa navrhuje, aby správnym deliktom bolo aj nevyhotovenie prehľadovej uzávierky podnikateľom.

K bodu 7

Nadväzne na ustanovenie povinnosti oznámiť servisnej organizácii zistenie poškodenia plomby alebo chýbanie plomby, navrhuje sa ustanoviť za jej nesplnenie sankčný delikt.

K bodu 9 a 10

Podľa zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorší ch predpisov má podnikateľ povinnosť zaevidovať v elektronickej registračnej pokladnici akúkoľvek sumu vkladu hotovosti okrem prijatej tržby a vytlačiť doklad označený slovom 'VKLAD' s predp ísanými údajmi (podnikateľ zvyčajne vkladá hotovosť na začiatku predajného dňa, resp. môže ísť o prijaté sprepitné). Akýkoľvek zistený rozdiel (aj len niekoľkocentový), ktorý v peňažnej zásuvke navyšuje prijatú hotovosť oproti zaevidovaným tržbám, vedie v prípade vykonania miestneho zisťovania kontrolné orgány k podozreniu, že podnikateľ predal tovar alebo poskytol službu a túto nezaevidoval v elektronickej registračnej pokladnici, t. j. došlo k pokusu o krátenie tržby. Vzhľadom na to, že uvá dzaný rozdiel nemusí byť len z dôvodu pokusu o krátenie tržieb, navrhuje sa, aby daňový úrad neuložil pokutu v prípade zistenia rozdielu hotovosti v peňažnej zásuvke a na prehľadovej uzávierke, ak tento rozdiel nepresiahne celkovú sumu 20 eur.

Rovnako sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ani v prípade opakovaného zistenia takéhoto rozdielu hotovosti.

K bodu 11

Nadväzne na to, že aj colný úrad môže vyžadovať od podnikateľa vyhotovenie intervalovej uzávierky alebo prehľadovej uzávierky, alebo skontrolovanie vyhotovenia dennej uzávierky, navrhuje sa, aby bol aj colný úrad oprávnený za ich nevyhotovenie ukladať pokutu alebo blokovú pokutu.

K bodom 12 a 13

Nadväzne na ustanovenie nových povinností (body 1 a 7) je potrebné upraviť aj príslušné prílohy.

K čl. IV

Účinnosť ustanovení zá kona č. 547/2011 Z. z., ktoré sa týkajú registra účtovných závierok sa posúva na 1. január 2014.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 30. decembra 2012 s výnimkou čl. I bodov 1 až 56, 58 a 59 a č l. III, (novela zákona o elektronických registračných pokladniciach), ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2013.

Schvále né na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

16

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len 'zákon o advokácii').

Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre zefektívnenie poskytovania právnych služieb advokátmi zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe, ako aj praktické problémy spojené s aplikáciou zákona o advoká cii. Na tento účel sa navrhuje vykonať zmeny a doplnenia, ktoré zefektívňujú fungovanie orgánov komory, sprehľadňujú disciplin árne konanie, rozširujú právomoci advokáta pri výkone advokácie, upravujú podmienky prezentácie advokátskeho povolania, menia sa podmienky výkonu praxe advokátskych koncipientov. Návrh zákona v naznačených oblastiach reaguje na niektoré požiadavky aplikačnej praxe a precizuje platnú právnu úpravu tak, aby nedochádzalo k výkladovým rozdielnostiam, ktoré sťažujú dosiahnutie jej účelu.

Úpravou dochádza k predĺženiu praxe advokátskeho koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú, navrhujú sa spresniť podmienky výkonu advokácie, pričom zásadná zmena sa dotýka konateľov v spoloč nostiach s ručením obmedzeným založených na výkon advokácie, tým, že konateľ spoločnosti musí byť zároveň spoločníkom.

V záujme dosiahnutia jednoznačnej úpravy prezentácie advokátov a stanovenia medzí povolenej reklamy sa navrhuje jednotlivými ustanoveniami zaviesť prezentácia výkonu advoká tskeho povolania.

Dôležitou súčasťou návrhu je tiež nový princíp určovania výšky príspevku na činnosť komory, pri ktorom sa vychádza z výpočtového z ákladu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa okrem iného navrhuje zaviesť jednoznačná úprava v ukladaní disciplinárnych opatrení popri sebe, navrhuje sa kreovať v rámci komory nový orgán – odvolací senát, ktorého úlohou bude odbremeniť činnosť predsedníctva komory v disciplinárnej oblasti.

Predkladanou úpravou zákona sa zavádza maximálny počet advokátskych koncipientov na jedného advokáta, ktorý je im pri vý kone advokátskej praxe školiteľom.

Nakoľko súčasná prax priniesla potrebu podrobnejšie upraviť aj kompetencie orgánov Slovenskej advokátskej komory a zaviesť niektoré jej nové oprávnenia, úprava sa dotýka aj predĺženia volebné ho obdobia jednotlivých orgánov na štyri roky a zabezpečenie kontinuity fungovania orgánov komory v prípade nepredvídaných situácií.

Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto navrhuje vykonať novelizácia zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavný mi zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s prá vom Európskej únie.

Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 22. augusta 2012 bol schválený vládou Slovenskej republiky.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺň ajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Èlánok 114 Zmluv y o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím plat nosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009)

1. Smernica Rady č. 77/249/EHS z 22. marca 1977 o uľahčení efektívneho v ýkonu slobody právnikov poskytovať služby (Ú. v. ES/EÚ L 078, uverejnená dň a 26.3.1977, s. 0017-0018).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/5/ES zo 16. februára 1998 o umožnení vý konu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES/EÚ L 077, uverejnená dňa 14.3.1998, s. 0036 – 0043).

3. Smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (Ú. v. ES/EÚ L 363, 20.12.2006).

4. Smernica Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvan í aspoň troch rokov ( Ú. v. ES/EÚ L 019, uverejnená dňa 24.1.1989, s. 0016-0023).

5. Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES/EÚ L 326, 13. 12. 2005).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdr žiavajú na ich území (Ú. v. ES/EÚ L 348, 24. 12. 2008).

K bodu 4 je bezpredmetné sa vyjadrovať.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ž ivnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Ž iadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvy– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu, nakoľko skratku 'komora' je potrebné zaviesť na tom mieste, kde sa skracované slová používajú prvýkrát.

K bodu 3

Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutný m predpokladom zápisu do zoznamu advokátov vedeného komorou. V mnohých prípadoch adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Na základe uvedeného sa preto navrhuje doplnenie právnej úpravy tak, aby Slovenská advokátska komora mohla zamedziť obchádzaniu účelu právnej úpravy.

K bodu 4

Návrh na predlženie prípravy na povolanie advokáta formou predchádzajúcej praxe advokátskeho koncipienta súvisí s mierou zodpovednosti advokáta pri výkone povolania. Advokát po zápise do zoznamu advokátov môže bez akéhokoľvek obmedzenia poskytovať právne služby. Kvalita výkonu povolania môže mať výrazné následky na klientov, či už majetkové alebo v oblasti trestného práva súvisiace s osobnou slobodou, resp. bezúhonnosťou osoby, ktorú advokát zastupuje, resp. obhajuje. Tak ako nie je v prípade povolania lekára alebo pri iných náročných povolaniach žiaduce, aby priamu zodpovednosť prevzala osoba bez náležitej praktickej prípravy, tak v prípade povolania advokáta je takisto práve z vyššie uvedených dôvodov účelné, aby náležitá príprava na výkon advokátskeho povolania trvala dostatočne dlhý čas. V prípade sudcu je v slovenskou právnom poriadku limitovaný prístup k výkonu funkcie odbornou skúškou (justič ná, advokátska, notárska...) a vekom 30 rokov. Vek 30 rokov pri predpokladanom ukončení kvalifikovaného vzdelania vo veku 23 rokov predpokladá 7 ročnú odbornú prax, v kombinácii s požiadavkou odbornej skúšky to zároveň znamená, že to nemôže byť hocijaká právna prax. V prípade notára kombinácia trojročnej praxe advokátskeho koncipient a a následne praxe notárskeho kandidáta tiež predpokladá päťročn ú kvalifikovanú prax. Prístup k advokátskemu povolaniu na rozdiel od povolania sudcu alebo notára nie je obmedzený ani kvantifikačným kritériom (obmedzený počet miest) ani výberovým konaním. Jediným kritériom je trh práce, resp. potreby na strane dopytu po právnych službá ch. Navrhovaná požiadavka predĺženia dĺžky odbornej praxe ani do budúcnosti neobmedzuje trh právnych slu žieb, nezavádza obmedzenie počtu advokátov, jej cieľom je zabezpečiť pr e klientov skúsenejších a kvalifikovanejších právnych zástupcov a vytvoriť v oblasti prípravy na výkon advokátskeho povolania. Požiadavka dlhšej prípravy na výkon advokátskeho povolania pod vedení m advokáta nie je výnimočná ani v iných členských štátoch EÚ.

K bodu 5

Úprava súvisí so zjednotením právnych úprav obsahujúcich definíciu pojmu bezúhonnosti a spoľahlivosti. V súčasnosti niekoľko desiatok zákonov používa pojmy 'bezúhonnosť' a 'spoľahlivosť' v rôznych významoch a často sa obsahovo prekrývajú. Bezúhonnosť je ako taká v prá vnom poriadku vnímaná štandardne ako doterajšia beztrestnosť v prípade zákonom ustanoveného okruhu alebo skupiny trestných činov. Tomuto vymedzeniu bezúhonnosti v súčasnosti nezodpovedá dikcia § 3 ods. 4 z ákona o advokácii. Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby došlo k zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii tak, aby zodpovedal zaužívaným štandardom. Z hľadiska pojmového je v prípade § 3 ods. 4 namieste používať pojem 'spoľahlivosť'; k tomu pozri napr. § 19 ods. 2 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 13 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a pod. Pojem 'spoľahlivosť' je v právnom poriadku používaný bežne a používa sa buď vo všeobecnom význame ako jedna z podmienok pre vznik určitého oprávnenia, povolenia, či licencie ustanovená spoľahlivosť osoby alebo je zúžený na konkrétnu oblasť výkon verejnej správy kedy právny poriadok používa pojmový aparát ako 'bezpečnostná spoľahlivosť', 'daňov á spoľahlivosť' a pod. Dôležitým momentom právnej úpravy je skutočnosť, že nezapísanie osoby do zoznamu advokátov je vždy preskúmateľné súdom.

K bodu 6

Aplikačná prax preukázala, že pri zápise do zoznamu advokátov doch ádza k nejednoznačnému výkladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nov é rozhodovacie právo pre komoru a súčasne sa precizuje doterajšia právna úprava.

K bodu 7

Úprava súvisí so zmenou v § 3 ods. 1 písm. e); k tomu pozri odôvodnenie k bodu 5.

K bodu 8

V súčasnom texte zá kona nie je jednoznačne zadefinované (hoci to z jednotlivých ustanovení vyplýva), že o nezapísaní do zoznamu advokátov sa vydáva rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné sú dom (vo väzbe aj na ustanovenie § 11, ktoré takéto rozhodnutie predpokladá, a to aj v jeho doterajšom znení ) a zároveň, ktorý orgán komory o tejto skutočnosti rozhoduje. Za týmto účelom preto predmetom návrhu je výslovne uviesť predsedníctvo komory pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností.

K bodu 9

Započítavanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta pri súčasnej saturácii a dostupnosti nie je odôvodnené. Inštitút mal opodstatnenie v čase, kedy bolo potrebné naplniť počet advokátov. V súčasnosti je dostupnosť k výkonu advokátskeho povolania nadštandardná , komora ročne zapisuje okolo 500 nových advokátskych koncipientov, započítavanie inej právnej praxe nie je bežné ani v iných profesiách, zbytočne deformuje inštitút advokátskeho koncipienta, negatívne vplý va na jeho výchovu a ďalšie vzdelávanie.

K bodu 10

Požiadavka ďalšieho vzdelávania je dôležitou sú časťou prípravy na každé špecializované povolanie. V prípade advokátskeho koncipienta sa táto požiadavka javí nevyhnutnou a v súčasnom zákone chýba ustanovenie zabezpečujúce jej reálnu vymož iteľnosť. Úprava smeruje k ďalšiemu zvýšeniu kvalifikácie advokátskych koncipientov.

K bodu 11

Navrhovaná úprava vypĺňa vákuum v motivácii advok átov riadne akceptovať celé disciplinárne rozhodnutie, predovšetkým v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania, ktoré sú nákladné a v mnohých prípadoch dochádza k neúplnej realizácii uložený ch výrokov disciplinárnych rozhodnutí v oblasti náhrady trov disciplinárneho konania.

K bodu 12

Návrh súvisí s bodom 6 keďže aplikačná prax preukázala, že pri dôvodoch pozastavenia výkonu advokácie dochádza k nejednoznačnému vý kladu v pojme rozporu pracovného pomeru a obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Za účelom eliminácie tohto problému sa zavádza nové rozhodovacie právo pre komoru.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú zmenu spojenú s doplnením § 66 ods. 4 o nové písmeno e).

K bodu 14

V súčasnej úprave absentuje stanovenie presného okamihu, kedy je komora viazaná rozhodnutím súdu o statusových veciach osôb zapísaných v zoznamoch komory, smeruje k odstráneniu nejednoznačných a rôznych výkladov. Presne sa vymedzuje dnes chýbajúca a ani s údmi nie jednoznačne vykladaná vykonateľnosť a možnosť súdneho prieskumu komorových rozhodnutí v statusových veciach. Špecifikujú sa elementárne náležitosti komorových rozhodnutí v statusových veciach a zároveň sa rozširuje aplikácia aj na ostatné subjekty poskytujúce právne služby (usadení euroadvokáti, medzinárodní advokáti, zahraniční advokáti, spoločnosti s ručením obmedzeným, verejné obchodné spoločnosti, združenia, komanditné spoločnosti, organizačné zložky zahraničných združení ako aj na advokátskych koncipientov). Navrhovaná úprava obsahuje taxatívny výpočet obsahových náležitostí rozhodnutia komory.

K bodu 15

V súčasnej právnej úprave je výkon povolania prostredn íctvom obchodnej spoločnosti (v prípade s. r.o.) viazaný na funkciu štatutárneho orgánu - konateľ a. Limit poistenia naopak závisí od počtu spoločníkov. Aplikačn á prax preukázala potrebu precizovať uvedené ustanovenie.

K bodu 16

Cieľom úpravy je správna evidencia spôsobu vykonávania advokácie, ktorá je dôležitá je z pohľadu základných funkcií komory, ako aj vo vzťahu k verejnosti.

K bodu 17

Doterajšia prax preukázala, že v mnohých prípadoch zo samotného názvu subjektu poskytujúceho právne služby nie je vždy jasné, kto je skutočne subjektom oprá vneným v súlade s právnym poriadkom poskytovať právne služby. Cieľom je preto odlíšiť subjekty vykoná vajúce advokáciu od pokútneho poskytovania právnych služieb v rozpore s právnymi predpismi a umožniť tak aj prí jemcom právnych služieb jednoduchšie sa zorientovať a zistiť, kto má na č innosť oprávnenie a aj zodpovednosť s ňou spojenú.

K bodom 18 a 19

Zámerom súčasnej úpravy bolo pôvodne umožniť plynulejší prechod medzi jednotlivými spôsobmi výkonu advokácie. Aplikácia však vedie k zdvojovaniu výkonu advokácie a spôsobuje nejednoznačný výklad, preto predmetom ú pravy je upustenie od možnosti vzájomnej dohody medzi advokátmi na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčovala inak.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu vyvolanú vypustení m odseku 3 v § 20.

K bodom 21 a 22

Advokát poskytuje právne služby v slobodnom povolaní. Súčasná úprava pripúšťajúcu možnosť určovania komorou alebo hocijakým iný m subjektom povinnosť zastupovať toho, kto sa nemôže domôcť poskytnutia právnych služieb, naráža na slobodu rozhodovania fyzickej osoby pri výkone svojho povolania. Vzhľadom na vyššie uveden ý stav nie je súčasná úprava v praxi vykonateľná a stáva sa tak bezpredmetnou. Súčasný počet advokátov, s predpokladom jeho ď alšieho nárastu vytvára dostatočné predpoklady na to, aby v prípadoch, ak sa nejedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, bola právna pomoc dosiahnuteľná na základe dohody advokáta a osoby, ktorá sa domáha právnej pomoci, bez potreby nútený ch zásahov tretích osôb.

K bodu 23

Doterajšia zá konná úprava neobsahuje minimálny limit poistného krytia advokáta ako fyzickej osoby. Z dôvodu ochrany klienta ako aj z dôvodu zabezpečenia určitej likvidity prípadnej škodovej udalosti z výkonu povolania advokáta sa navrhuje preto tento limit ustanoviť v uvedenej výške.

K bodu 24

Úpravou sa zavádza nový princíp určovania výšky prí spevku na činnosť komory vychádzajúc zo všeobecne uznávaného kritéria, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky; v tomto prípade je rozhodným obdobím prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že súčasná úprava neobsahuje presné vymedzenie spôsobu prezentácie výkonu advokácie advoká tovi, združeniu alebo obchodnej spoločnosti založenej na výkon advokácie, navrhuje sa preto vý slovne ustanoviť medze povolenej reklamy priamo v tomto zákone. Ú pravou sa docieli jednoznačné definovanie pojmu reklama a prezentá cia výkonu advokátskeho povolania a taktiež úprava má za cieľ stanovenie hraníc povolenej reklamy.

K bodu 26

Odstraňuje sa výkladová nejednoznačnosť súčasnej právnej úpravy. Hoci aj zo súčasnej právnej úpravy konkludentne vyplýva, že na oprávnenie konať v mene zahraničného združenia sa vyžaduje zápis organizačnej zložky zahraničného združenia do zoznamu vedeného komorou, touto úpravou sa táto podmienka upravuje výslovne.

K bodom 27 až 32

Nie je dôvod, pre ktorý má funkciu zisťovania vzájomnosti na úč ely ustanovení § 46 a § 50 plniť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Taktiež neexistuje žiadny mechanizmus medziná rodnej spolupráce, ktorý by Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dával k dispozícii osobitné nástroje na zisťovanie týchto informácií, čo by ho vo vzťahu k cudzine staval do osobitnej či zvýhodnenej pozície voči Slovenskej advokátskej komore. Ú loha Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky tu nemá ani žiadny regulačný význam, keďže Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o ničom nerozhoduje a nemôže meniť faktický či právny stav existujúci v cudzine. Naopak, Slovenská advokátska komora je svojim členstvom v európskych a svetových organizáciách združujúcich advokátov v jednoduchšej pozícii na získanie potrebných údajov a informácií na posúdenie, či existuje vzájomnosť od svojich partnerských organizácií.

K bodu 33

V súčasnej právnej ú prave nie je jednoznačne ustanovené ukladanie discipliná rnych opatrení popri sebe. Navyše disciplinárne opatrenie pozastavenia výkonu advokácie a vyčiarknutia zo zoznamu advokátov je tak závažným zásahom do výkonu povolania advoká ta, že sa javí vhodné dať discipliná rnemu senátu možnosť ich výkon odložiť. Navrhuje sa aj doba, po ktorú možno odložiť výkon disciplinárnych opatrení, a to najviac po dobu troch rokov.

K bodu 34

Súčasná úprava nekorešponduje s realitou, nakoľ ko komora v súčasnosti preddavkuje aj trovy odvolacieho konania, ktoré vykonáva predsedníctvo komory.

K bodu 35

Cieľom úpravy je presne a jednoznačne urč iť časový okamih začiatku disciplinárneho konania, nakoľko v aplikačnej praxi dochádzalo často k nejednoznačnému výkladu ohľadom momentu začiatku doručenia.

K bodu 36

Navrhuje sa predĺženie subjektívnej lehoty na podanie ná vrhu na začatie disciplinárneho konania zo súčasných šiestich mesiacov od momentu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení na deväť mesiacov.

K bodu 37

Úprava má za cieľ umožniť riadny opravný prost riedok proti akémukoľvek prvostupňovému rozhodnutiu disciplinárneho senátu pri dodržaní 15 dňovej odvolacej lehoty, pričom opravný prostriedok, ktorým je odvolanie, ktoré má odkladný účinok, podáva sa disciplinárnej komisii. Úprava súvisí s navrhovaný m zavedením dvojinštančného konania pri všetkých disciplinárnych rozhodnutiach. Zárove ň sa ponecháva disciplinárne obvinenému možnosť požiadať súd o preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Cieľom úpravy je odľahčiť agendu predsedníctva komory a zveriť rozhodovanie o odvolaniach v disciplinárnych konaniach tzv. odvolacím senátom, ktoré by mala kreovať najbližšia konferencia advokátov. Èlenstvo v odvolacom disciplinárnom senáte bude nezlučiteľné s členstvom v prvostupňovom disciplinárnom senáte. Do zvolenia odvolacích disciplin árnych senátov by v súlade s prechodným ustanovením funkciu odvolacích disciplinárnych senátov mali vykonávať senáty zložené z členov a náhradníkov predsedníctva komory. V súčasnosti môže disciplinárne obvinený požiadať o preskúmanie len pri rozhodnutiach, pri ktorých bolo uložené disciplinárne opatrenie, to sa však vždy neukladá, napriek skutočnosti, že vina je uznan á.

K bodu 38

Návrh úpravy súvisí s návrhom zaviesť inštitút podmienečného odkladu disciplinárneho opatrenia.

K bodu 39

Návrh smeruje k jednoznačnej úprave skutočnosti, ktorá je v praxi aplikovaná aj v súčasnosti a ktorá zohľadňuje, že tak usadený euroadvokát ako aj organizačná zložka zahraničného združenia, ak sú vedení v zozname komory, majú obdobné oprá vnenie na poskytovanie právnych služieb ako domáce subjekty, a teda môžu aj zamestnávať advokátskeho koncipienta. Zároveň však požaduje, aby školiteľ samotný vedel garantovať istú úroveň skúseností, a preto sa požaduje ako kritérium pre zamestn ávateľa advokátskeho koncipienta najmenej päť rokov trvajúci zápis v príslušnom zozname vedenom komorou, teda v zozname advokátov, usadených euroadvokátov, spoločností s ručením obmedzeným, verejných obchodných spoločnost í, komanditných spoločností a organizačných zložiek zahraničných združení.

K bodu 40

Kvalitné vysokoškolské vzdelanie je nevyhnutný m predpokladom zápisu do zoznamu advokátov alebo advokátskych koncipientov vedeného komorou. Začínajú sa objavovať prípady, kedy adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom š tudijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy. Slovenská advokátska komora nemá žiadnu možnos ť zasiahnuť do procesu uznávania vzdelania ani posúdenia jeho kvality. Mala by ale mať možnosť posúdiť u uchádzača o zápis do advokátskych koncipientov, ktorý absolvoval vzdelanie v zahraničí, či je schopný aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.

K bodu 41

Úprava súvisí so zmenou uvedenou pod bodom 5.

K bodu 42

Navrhovaná úprava súvisí s úpravou týkajúcou sa zápisu advokáta do zoznamu advokátov a dôvodov pri pozastavení výkonu advokácie, advoká tsky koncipient musí spĺňať rovnaké predpoklady pre výkon praxe advokátskeho koncipienta aké sa vyžadujú u advokáta. Zavádza sa rozhodovacia prá vomoc komory pri posudzovaní rozporu pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

K bodu 43

V prípadoch ak by advokát vykon ával advokáciu napríklad samostatne v dĺžke troch rokov a následne ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným ďalšie tri roky, spĺňa podmienku uvedenú v § 62 ods. 1 (zápis v prísluš nom zozname päť rokov), nakoľko táto sa plynie bez ohľadu na spôsob výkonu advokácie.

K bodu 44

Predovšetkým vzhľadom na náročnosť advoká tskeho povolania, možné dôsledky vo vzťahu ku klientom, súdom, prokuratúre, iným orgánom a organizáciám je potrebné požadovať efektívne školiaci prístup skúseného advokáta. Efektívnosť š koliť popri výkone povolania iných sa však pri počte vyššom ako tri stráca. V prípade spoločného vý konu zodpovedá obmedzenie násobku čísla tri a počtu spoločníkov. Počet troch koncipientov môže byť prekročen ý len v prípade, ak má koncipient pri analogickom použití § 8 pozastavený výkon praxe advokátskeho koncipienta, vždy však len o počet koncipientov, ktorí majú prax advokátskeho koncipienta pozastavenú.

K bodu 45

Oprávnenie substitučne vykonávať ú kony zastupovania advokáta ako zamestnávateľa má byť zverené len advokátskym koncipientom v rámci prípravy na výkon advokátskeho povolania, čo súvisí s viacerými dôvodmi, napr. pri uplatnení disciplinárnej zodpovednosti.

K bodu 46

V súvislosti s úpravou v disciplinárnej oblasti sa vyž aduje kreovanie nezávislého odvolacieho orgánu a teda cieľom navrhovanej úpravy je preniesť agendu rozhodovania na nový org án odvolaciu disciplinárnu komisiu, pričom sa určuje počet jej členov a rovnako aj náhradníkov.

K bodu 47

Štvorročné volebné obdobie je š tandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, podobne ako obmedzenie na dve funkčné obdobia, úpravou sa sleduje aj úspora nákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. V prechodnom ustanovení sa upravuje aplikácia od ukončenia volebného obdobia s účasných orgánov komory, rovnako sa v prechodných ustanoveniach posúva aj účinnosť ku dňu konania konferencie podľ a súčasného právneho stavu.

K bodu 48

Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť kontinuitu v prípade nepredvídaných situácií - napr. neúspešnej voľby a zamedziť obdobiu 'bezvládia'.

K bodu 49

Štvorročné obdobie je štandardnou dĺžkou aj v iných volených funkciách, úpravou sa sleduje aj úspora n ákladov na pravidelné konferencie, stále ostáva možnosť v prípade potreby zvolať mimoriadnu konferenciu. Prechodné ustanovenie posúva účinnosť ku dňu konania konferencie podľa súčasného právneho stavu.

K bodu 50

Navrhovaná úprava súvisí s návrhom priamo v zá kone upraviť spôsob určovania výšky príspevku na činnosť komory.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dô vodu vypustenia odseku 3 v § 20 a odseku 3 v § 59.

K bodu 52

Úprava súvisí so zmenou v subjekte rozhodujúcom o odvolaniach v disciplinárnych konaniach a určuje vnútorné rozdelenie členov odvolacej disciplinárnej komisie. Stanovuje spôsob vymenovania členov odvolacích disciplinárnych senátov.

K bodu 53

Navrhovaná ú prava súvisí s nejednoznačnou aplikáciou ustanovení upravujúcich exekučný titul podľa Exekučného poriadku, kedy niektoré súdy akceptujú vykonateľné rozhodnutie disciplinárneho orgánu Slovenskej advok átskej komory a niektoré ho neakceptujú. Cieľom je eliminovať nejasný výklad pôvodnej právnej úpravy.

K bodu 54

Prechodné ustanovenie navrhované v odseku 1 súvisí s novou ú pravou obsiahnutou v § 12 ods. 1 písm. e), pričom sa rieši postup a postavenie advokátov, ktorí pôsobili v spoločnostiach s ručením obmedzeným založených za účelom výkonu advokácie ako konatelia. Tí to sú povinní splniť si svoju povinnosť tým, že zosúladia svoje postavenie v spoločnosti s navrhovanou úpravou v ustanovenej lehote, pričom pri nesplnení povinnosti sa stanú advokátmi vykonávajúci advoká ciu samostatne priamo zo zákona. Registrový súd v tomto prípade postupuje podľa ustanovenia § 200a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Prechodné ustanovenie v odseku 2 súvisí s navrhovanou ú pravou obsiahnutou v § 12 ods. 4 týkajúce sa názvu združenia, resp. obchodného mena spoločnosti založenej na výkon advokácie, ktoré podľa novej úpravy musí spĺňať zásady dôstojnosti advoká tskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky. To znamená, že sa vyžaduje popri uvedení názvu, resp. obchodného mena spoločnosti aj označenie 'advokátska kancel ária'. Kompletné označenie subjektu sa vyžaduje vo forme: ' Advokátska kancelária, XY, s.r.o.'.

Prechodné ustanovenia v odsekoch 3 až 8 upravujú situácie a vzťahy, ktoré súvisia s navrhovanými zmenami, napr. postavenie advokátskych koncipientov (započítanie právnej praxe) a orgánov komory (vo vzťahu k funkčnému obdobiu a k voľbe odvolacej disciplinárnej komisie).

K bodu 55

Zmena súvisí s legislatívno-technickými úpravami.

K bodu 56

Vzhľadom na právne dô sledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa upravuje znenie transpozičného odkazu podľa Èl. 4 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády.

K bodu 57 a 58

Upravuje sa znenie transpozičnej prílohy vzhľadom na právne dô sledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

K Èl. II

K bodu 1

Navrhovaná ú prava smeruje k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch. Úprava neznamená automaticky povinné zastúpenie, účastník môže na ďalej vo všetkých ostatných konaniach konať sám, ak však bude chcieť byť pred súdom zastúpený vo vymenovaných konaniach, bude musieť požiadať o spoluprácu osobu, ktorá má oprá vnenie na poskytovanie právnych služieb. V každom prípade súčasná právna úprava nedáva zastúpenému účastníkovi žiadne garancie zodpovednosti za prípadnú spôsobenú škodu. V samotnom sú dnom konaní dochádza často k prieťahom v dôsledku nie správne vedeného laického zastúpenia.

K bodu 2

Úprava je reakciou na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské prá va vo veci Paulík vs. Slovenská republika z 10. októbra 2006. Prípad vznikol na základe sťažnosti podanej proti Slovenskej republike slovenským štátnym občanom, pánom J. Paulíkom dňa 28. februára 2005. Sťažovateľ pod ľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietal, že štát mu neposkytol právne prostriedky na zapretie otcovstva, ktoré mu bolo v roku 1970 určené súdom na základe krvnej skú šky napriek tomu, že neskôr, v roku 2004 vykonaná analýza DNA jeho otcovstvo vylúčila. Podľa čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 8 Dohovoru ďalej namietal, že nemal k dispozícii prostriedok nápravy, ktorý m by mohol na základe nových biologických dôkazov napadnúť súdom určené otcovstvo. Okrem toho podľa čl. 14 Dohovoru taktiež v spojení s čl. 8 Dohovoru namietal, že matky a otcovia, ktorý ch otcovstvo je prezumované na základe Zákona o rodine ( podľa prvej a druhej domnienky), majú právo na zapretie otcovstva, kým v jeho prípade, t.j. určenia otcovstva súdom, nemohol využiť žiaden z dostupných právnych prostriedkov. Ïalej podľa čl. 1 Protokolu č. 1 namietal, že dieťa, ktor ému bol určený za otca, je jeho neopomenuteľným dedičom. Sťažovateľ sa na porušenie čl. 8 Dohovoru sťažoval aj na ústavnom súde. Svoju sťažnosť podľa čl. 127 ústavy adresoval voči orgánom prokuratúry a voči Ná rodnej rade SR. Tvrdil, že došlo k rozporu medzi právnym stavom založeným na základe rozsudku z roku 1970 a skutočným stavom, ktorý odzrkadľoval výsledok DNA analýzy z roku 2004 a že podľa Občianskeho s údneho poriadku a Zákona o rodine nemal k dispozícii žiadne právne prostriedky, ktorými by mohol byť odstránený vzniknutý nesúlad. Výbor ministrov Rady Európy odporučil Slovenskej republike 'uskutočniť opatrenia zamedzujúce opakovanému vzniku situácie, ktorá predstavovala porušenie Dohovoru' a zároveň požaduje ' predloženie informácie o legislatívnych zámeroch, ktoré sa Slovenská republika rozhodla v tejto súvislosti realizovať.'.

K Èl. III

K bodom 1 až 14

Smernica 2008/115/EÚ umožňuje poskytovanie bezplatnej právnej pomoci osobám, ktoré o ňu požiadajú a sp ĺňajú podmienky podľa vnútroštátneho práva na jej poskytnutie, aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú v rámci zabezpečenia svojho návratu zaistení v osobitných zariadeniach určených na tento účel. Preto je potrebné, aby bola bezplatná právny pomoc v rámci Slovenskej republiky poskytovaná tým štátnym príslušníkom tret ích krajín, ktorí boli na základe rozhodnutia policajného útvaru zaistení.

K bodu 15

Odstraňuje sa nejednoznačnosť úpravy prijatej zákonom č. 332/2011 Z. z. , v dôsledku ktorej dochádza k situáciám, ž e nie je jasné, ktorý orgán, podľa akého predpisu má rozhodnúť v prípadoch ustanovení advokáta súdom do 31. decembra 2009.

K Èl. IV

Slovenská advokátska komora v rámci svojej právomoci dohliada na dodržiavanie povinností pri poskytovaní právnych služieb a má kapacity na výkon aj tejto funkcie. Akákoľvek činnosť iného orgánu je neprípustným zásahom ohrozujúcim nezávislosť a mlčanlivosť advokátskeho povolania.

K Èl. V

S prihliadnutí m na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013.

V Bratislave, 22. augusta 2012

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu