Zákon o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 224/2006 účinný od 01.07.2015 do 17.10.2016

Vládny návrh zákona o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť

Národná koncepcia informatizácie verejnej správy ako strategický dokument obsahuje princípy budovania e-Governmentu a zavádzania elektronických služieb na Slovensku. Vychádza zo Stratégie informatizácie verejnej správy. Stanovuje princípy, priority a architektúru integrovaných informačných systémov verejnej správy s cieľom zabezpečiť bezproblémovú interoperabilitu a nezávislosť na technologických platformách. Jedným z ťažiskových kameňov tejto reformy je aj vytvorenie základných registrov pre údaje, s ktorými prichádzajú do styku orgány verejnej moci pri výkone svojej pôsobnosti. Tieto registre majú v nich obsiahnuté údaje sprístupňovať pre spomínané orgány verejnej moci a pre fyzické osoby a právnické osoby za podmienok v nich ustanovených. Register adries je jedným zo spomínaných základných registrov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre zriadenie registra adries ako informačného systému verejnej správy, evidujúceho adresy a adresné body bytových a nebytových budov, ako referenčných údajov, teda údajov o ktorých vierohodnosti nemožno pochybovať, pretože vznikajú zo základných evidencií orgánov, ktoré ich budú poskytovať registru adries.
Prijatie návrhu zákona je jednou z podmienok, aby mohol vzniknúť referenčný register, popisujúci umiestnenie vstupov bytových a nebytových budov, a to tak slovným označením, ako aj vizualizáciou na mapovom podklade.
Navrhovaná zákonná úprava zriaďuje register adries a definuje pojem „adresa“ tak, aby pri aplikácii tohto zákona mali orgány verejnej správy prehľad o budovách, ich umiestnení, vstupoch do nich pri vykonávaní svojich právomocí a úloh podľa osobitných zákonov. Úprava má aj významný vplyv na činnosť zložiek záchranného systému pri záchrane životov, pri ochrane majetku napr. v súvislosti s požiarmi či inými udalosťami vyvolanými pôsobením prírodných živlov.
Navrhuje sa zavedenie nového inštitútu, ktorým je adresný bod, ako geopriestorový údaj, označujúci polohu vstupu do bytovej a nebytovej budovy v priestore. Návrh tiež obsahuje úpravu mechanizmu poskytovania údajov z registra adries a úlohy štátnych orgánov a územnej samosprávy pri zhromažďovaní údajov o adresách a v prechodných ustanoveniach upravuje mechanizmus a časové lehoty, v ktorých bude potrebné do registra vložiť údaje. Toto bude základom stavby registra, pričom od účinnosti zákona budú orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné oznamovať údaje, ktoré patria do registra v súvislosti s novými stavbami alebo ich prestavbou.
Prijatie navrhovanej úpravy však vyvolá potrebu zmeny a doplnenia viacerých zákonov, ktoré majú vzťah k registru adries.
V osobitných článkoch sa preto navrhujú zmeny v súvisiacich zákonoch, ktorými sú
 zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
 zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
 zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na elektronizáciu verejnej správy sa novelizuje aj zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa umožňuje elektronicky požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu pri skončení doby jeho platnosti, pri zmene trvalého pobytu, ako aj elektronicky oznámiť stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. ako aj v súlade s právom Európskej únie.

























B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1:
Ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona, a to tak vo vzťahu k zriadeniu registra adries, ako aj k povinnostiam orgánov verejnej moci vo vzťahu k tomuto registru.

K § 2:
Ide o jedno zo základných definičných ustanovení, ktoré definuje pojem „adresa“ na účely tohto zákona. Dôležitým východiskom je vnímanie adresy vo vzťahu k hlavnému vstupu do budovy alebo ak má budova viac vstupov s určeným orientačným číslom, vo vzťahu ku každému takémuto vstupu. Z tohto východiska vyplýva viazanie momentu vzniku a zániku adresy odlišne pre prípady jedného vstupu s orientačným číslom a viacerých takýchto vstupov. Jedna budova tak môže mať viacero adries, pričom rozdiely budú v takomto prípade v orientačnom čísle a adresnom bode.
Pojem „adresa“ pozostáva z údajov, ktoré vyplývajú z administratívno-správneho usporiadania Slovenskej republiky, z údajov viažucich sa na polohu budovy v obci a na jej označenie súpisným a orientačným číslom, ako aj z adresného bodu, ako priestorového údaja. Takáto definícia zodpovedá potrebe presného určenia polohy vstupu do budovy v priestore.

K § 3:
Novým inštitútom v právnom poriadku sú „adresný bod“ a „geografická os ulice“. Ide o priestorové údaje, vyjadrené v priestorových súradniciach geodetického referenčného systému.
Vychádzajúc z vnímania adresy vo vzťahu k vstupu do budovy sa navrhuje, aby aj adresný bod označoval v priestore práve polohu tohto vstupu, vo väzbe na príslušné orientačné číslo.
Údaje adresného bodu budú získavané v rámci zamerania adresného bodu, ktoré zabezpečuje stavebník, a to pred podaním žiadosti o určenie súpisného čísla a orientačného čísla. Predpokladá sa, že stavebník si objedná vyhotovenie adresného bodu súčasne s vyhotovením geometrického plánu, ktorý je podľa stavebného zákona povinný pripojiť k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.
Údaje o geografickej osi ulice budú získavané od stavebníka v rámci prípravy všeobecne záväzného nariadenia obce o určení názvu ulice.

K § 4:
Predmetným ustanovením sa zriaďuje register adries, ako informačný systém verejnej správy podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Vychádzajúc z údajov obsiahnutých v adrese bude aj register adries pozostávať z časti obsahujúcej slovné vymedzenie adresy a z grafickej časti na mapovom podklade.

K § 5:
Okrem adresy a jej systémového identifikátora sa navrhuje, aby register adries obsahoval aj ďalšie, doplnkové údaje, ktoré nie sú súčasťou adresy, ale slúžia na bližšiu identifikáciu či už typu budovy, ku ktorej je adresa priradená, alebo obce či vojenského obvodu, v ktorom sa nachádza. Tieto údaje slúžia najmä na rozlišovanie medzi bytovými a nebytovými budovami.
Grafická časť registra adries bude obsahovať vyznačenie jednotlivých adresných bodov na mapovom podklade, ako aj údaje o geografickej osi ulice. Ide o súbor údajov, ktoré majú slúžiť na zobrazenie vstupu do budovy v priestore.
Ku každej adrese sa bude uvádzať aj doplnkový údaj o územnom poštovom smerovacom čísle pre uľahčenie doručovania veľkými inštitucionálnymi používateľmi registra.

K § 6 a 7:
Ustanovenia § 6 obsahujú úpravu povinností ministerstva, obcí a poskytovateľa univerzálnej služby pri zápise, zmene, oprave a výmaze údajov z registra adries. Rozdelenie povinností vo vzťahu k jednotlivým typom údajov je založené na tom, kde tento údaj vzniká, alebo pri činnosti ktorého orgánu sa o ňom tento orgán dozvie ako prvý alebo ho svojou činnosťou vytvorí. Z tohto dôvodu sa ministerstvu ukladajú povinnosti vo vzťahu k údajom o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky a systémovému identifikátoru adresy a obciam vo vzťahu k údajom, o ktorých rozhoduje (orientačné číslo, súpisné číslo, názov ulice alebo verejného priestranstva) alebo ktoré sa pri svojej činnosti dozvie (adresný bod v rámci kolaudačného konania). Vo vzťahu k doplnkovým údajom bližšie identifikujúcim budovu sa na tento účel ukladajú povinnosti vlastníkom budov, spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, alebo správcovi, oznamovať niektoré z týchto údajov obci. Účelom je uložiť povinnosti zápisu, zmeny, opravy a výmazu tomu orgánu, ktorý je najlepšie schopný tieto skutočnosti zistiť a vo validnej forme aj evidovať.
Vzhľadom na to, že adresný bod zapisuje do registra adries obec, ukladá sa obci povinnosť vyznačiť ho zároveň aj v grafickej časti. Obdobne, keďže obec určuje orientačné čísla na ulici a tým pádom aj "tvar" ulice, ukladá sa obci povinnosť vyznačiť geografickú os ulice v grafickej časti registra adries a udržiavať ju v aktuálnom stave.
Osobitné postavenie majú budovy slúžiace na obranu štátu alebo stavby pre bezpečnosť štátu, ktorých zápis adries do registra adries podlieha súhlasu príslušného štátneho orgánu. Dôvodom je snaha o ochranu záujmov Slovenskej republiky na úseku obrany a bezpečnosti.
Lehota na zápis, zmenu a výmaz údajov je ustanovená súčasne so vznikom, zmenou alebo zánikom tohto údaja. Vychádza sa pritom z predpokladu, že proces vzniku, zmeny a zániku údajov, zapísaných v registri adries, umožňuje takéto lehoty dodržať.
Poštové smerovacie číslo zapisuje poskytovateľ univerzálnej služby buď po oznámení vzniku, zmeny alebo opravy adresy ministerstvom alebo z vlastnej iniciatívy po zmenách vykonaných v číselníku poštových smerovacích čísiel.


K § 8:
Predmetné ustanovenie upravuje spôsob opravy zapísaných údajov, ak sa zistí, že nie sú v súlade so skutočným stavom alebo sú chybné z dôvodu zjavnej nesprávnosti podkladu, na základe ktorého boli zapísané. Navrhovaný mechanizmus právny poriadok Slovenskej republiky pozná aj dnes, napríklad ak ide o opravu údajov vedených v katastri nehnuteľností.

K § 9:
Navrhovaná úprava predstavuje výnimku pre obce, ktoré dlhodobo nie sú z objektívnych dôvodov schopné povinnosti podľa tohto zákona plniť, keďže nie sú na to technicky vybavené alebo nie sú prepojené na register adries. V takýchto prípadoch sa navrhuje, aby za obec predmetné povinnosti plnil okresný úrad, a to na žiadosť obce. Okresný úrad bude tým orgánom, ktorý bude posudzovať, či na strane obce skutočne existujú prekážky, ktoré plnenie povinnosti cez okresný úrad odôvodňujú. Pôsobnosť okresného úradu sa ustanovuje v súlade so zákonom o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 10:
Úprava poskytovania údajov z registra adries sa navrhuje v troch úrovniach. Vo vzťahu k orgánu verejnej moci na účely plnenia úloh podľa osobitných zákonov pôjde o automatizované poskytovanie údajov vo forme elektronického odpisu - teda spôsob, ktorý umožní aj komunikáciu stroj-stroj. Vo vzťahu k iným osobám sa bude poskytovanie údajov spravovať všeobecnou úpravou zákona č. 275/2006 Z. z., teda elektronickým odpisom alebo listinným výstupom na žiadosť. Automatizovaný prístup je podmienený uzatvorením dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Okrem týchto spôsobov bude ministerstvo zverejňovať právne nezáväzné údaje na svojom webovom sídle. Ide teda o obdobnú úpravu, akú poznajú aj existujúce registre a štátne evidencie.

K § 11:
Predmetné ustanovenie obsahuje sankcie pre prípad porušenia povinností podľa tohto zákona.

K § 12:
Vzhľadom na to, že zápis, zmena, oprava a výmaz údajov z registra adries nie je rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb, navrhuje sa vylúčiť z pôsobnosti správneho konania. Správne konanie sa bude aplikovať len na ukladanie sankcií.

K § 13:
Keďže adresný bod a geografická os ulice je novým inštitútom, splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, ktorým ustanoví podrobnosti o ich vyjadrení v grafickej časti registra adries, ktorého cieľom bude najmä predchádzanie aplikačných problémov. Vydanie vykonávacieho predpisu sa navrhuje v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K § 14:
Prechodnými ustanoveniami sa navrhuje riešiť „prvé naplnenie“ registra adries údajmi podľa tohto zákona vo vzťahu k budovám a adresám, ktoré ku dňu účinnosti zákona už existujú. Vzhľadom na rozsah tejto činnosti sa navrhuje obdobie jedného roka, pričom táto povinnosť sa ukladá ministerstvu v súčinnosti s obcami.

K čl. II

K bodom 1 a 2:
Účelom zmeny § 2 ods. 4 je spresnenie právnej úpravy v nadväznosti na ustálenú aplikačnú prax. Navrhuje sa demonštratívnym výpočtom ustanoviť, čo je inou zmenou územia obce a tiež vylúčiť potrebu súhlasu či žiadosti obce v prípade zmeny, ktorá je vyvolaná zmenou štátnej hranice. Pokiaľ ide o pôsobnosť v rozhodovaní o týchto zmenách, tak ako doteraz, bude patriť okresnému úradu v sídle kraja, pretože ide o všeobecnú vnútornú správu štátu.

K bodu 3:

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou organizáciou miestnej štátnej správy, ustanovenou zákonom č. 180/2013 Z. z.

K bodu 4:
Zmeny v ustanoveniach o číslovaní budov sú dvojakého charakteru. Jednak v nadväznosti na úpravu adresy presnejšie definujú pôsobnosť obce na úseku číslovania budov a zosúlaďujú právny stav s potrebami aplikačnej praxe a platnou právnou terminológiou.
Okrem toho sa v nadväznosti na potrebu aktuálnosti údajov registra adries ukladá povinnosť osobe určenej v kolaudačnom rozhodnutí požiadať o určenie súpisného čísla a orientačného čísla do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Táto zmena má za cieľ dosiahnuť reálnu evidenciu existujúcich budov v registri adries. Nadväzne na túto povinnosť sa na účely zlepšenia orientácie na ulici a inom verejnom priestranstve ukladá povinnosť označiť budovu tabuľkou so súpisným a orientačným číslom.

K bodu 5:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 4.

K bodu 6:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 7.

K bodu 7:
Predmetné ustanovenie obsahuje sankcie pre prípad porušenia povinností podľa tohto zákona. Sankcie sú odstupňované podľa závažnosti porušenej povinnosti.

K bodu 8:
Prechodným ustanovením sa rieši splnenie novej povinnosti podľa § 2c ods. 3 vo vzťahu k už existujúcim stavbám.

K bodu 9:
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou organizáciou miestnej štátnej správy, ustanovenou zákonom č. 180/2013 Z. z.

K čl. III

Vo vzťahu k zriadeniu registru adries, ako aj k povinnostiam orgánov verejnej moci vo vzťahu k tomuto registru adries, uloženú povinnosti obci zapisovať, meniť, vymazávať v registri adries údaje podľa § 2 ods. 1 písm. f) až i) zákona o registri adries, je potrebné vykonať zmenu aj v zákone č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

K čl. IV

K bodu 1:
Explicitne sa dopĺňa, že súčasťou systému organizovania verejnej poštovej siete je aj poštové smerovacie číslo. Potreba zadefinovania poštového smerovacieho čísla ako súčasti verejnej poštovej siete nadväzuje na zahrnutie poštového smerovacieho čísla do registra adries v zákone o registri adries. Definovanie poštového smerovacieho čísla vychádza z normy STN 01 0141 Terminológia poštovej prevádzky. Súčasne sa rozlíši, o aký druh poštového smerovacieho čísla ide, a to v záujme eliminácie rizík spojených s nesprávnym smerovaním zásielok v prípade adries, kde sa okrem územného poštového smerovacieho čísla využíva aj špecifické, resp. individuálne poštové smerovacie číslo.

K bodu 2:
Ide o technickú zmenu v číslovaní odsekov.

K čl. V

K bodom 1 a 13:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka Ministerstva vnútra SR „ministerstvo“.

K bodom 2, 3 a 12:
Ide o legislatívno-technickú úpravy nadväzujúce na nový § 5a o prevzatí občianskeho preukazu.

K bodu 4:
Obdobne ako je tomu v zákone č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch navrhuje sa aj prevzatie občianskeho preukazu jednotne upraviť v samostatnom paragrafe. Podmienky prevzatia sa zosúlaďujú s prevzatím cestovných dokladov a vodičských preukazov, čiže aj občiansky preukaz bude môcť prevziať osoba blízka bez osvedčeného plnomocenstva, čím sa zníži ich administratívna záťaž. Návrhom sa taktiež rozširuje možnosť prevziať občiansky preukaz maloletých a mladistvých občanov o splnomocnenú osobu. Ak občan uvedie osobu, ktorá prevezme jeho občiansky preukaz, pri podaní žiadosti, nebude táto osoba potrebovať osvedčené plnomocenstvo.

K bodu 5:
Ustanovenie rozširuje dôvody, na základe ktorých sa občanovi vydá nový občiansky preukaz prostredníctvom zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí, a to o poškodenie a zničenie občianskych preukazov.

K bodom 6 a 10:
Ustanovenie umožňuje občanom požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky prostredníctvom portálu Ministerstva vnútra SR. Takáto forma podania žiadosti bude možná najskôr 180 dní pred skončením platnosti občianskeho preukazu a pri zmene trvalého pobytu, avšak len vtedy, ak občan už mal vydaný občiansky preukaz s čipom. Podobu tváre a podpis v digitalizovanej forme bude možné použiť z už uložených fotografií a podpisov v niektorom zo systémov dokladov, ktoré spravuje Ministerstvo vnútra SR, čiže z evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov alebo z evidencie vodičských preukazov. Aby však fotografia a podpis mohli byť použité, nesmú byť staršie ako päť rokov, ak pôjde o občana staršieho ako 18 rokov, a nie staršie ako tri roky, ak pôjde o občana mladšieho ako 18 rokov. Prevzatie občianskeho preukazu, o ktorý občan požiadal prostredníctvom portálu, však bude možné len osobne a iba na okresnom riaditeľstve Policajného zboru, ktoré uviedol v žiadosti.

K bodu 7:
Neplatný bude okrem ohlásenej straty alebo odcudzenia, aj taký občiansky preukaz, ktorý bol nájdený a odovzdaný ako nález, pričom sa umožňuje stratu alebo odcudzenie ohlásiť aj prostredníctvom portálu ministerstva.


K bodu 8:
Obdobne ako je tomu pri cestovných dokladoch, navrhuje sa, aby neodovzdaný občiansky preukaz, ktorý je neplatný z dôvodu úmrtia, straty štátneho občianskeho alebo ukončenia trvalého pobytu na území SR, bol z dôvodu zamedzenia prípadného zneužitia evidovaný v informačných systémoch ako odcudzený.

K bodu 9:
Rozširujú sa dôvody prijatia žiadosti o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí o poškodenie a zničenie a zároveň sa ustanovujú dôvody, z ktorých je možné žiadať o vydanie nového občianskeho preukazu prostredníctvom portálu ministerstva.

K bodu 11:
Z dôvodu možnosti expresného vydania občianskeho preukazu do dvoch pracovných dní na žiadosť občana, je potrebné vypustiť povinnosť požiadať o nový občiansky preukaz najneskôr 30 dní pred uplynutím doby jeho platnosti.

K bodu 14:
Vzhľadom na evidenčné lístky občianskych preukazov a zosúladenie vydávania občianskych preukazov môžu občania, ktorí majú občianske preukazy vydané pred 1. júlom 2008, žiadať o vydanie nových občianskych preukazov bez ohľadu na ich platnosť len na okresnom riaditeľstve Policajného zboru v územnom obvode, v ktorom majú trvalý pobyt. Aplikačná prax odhalila nejednoznačné určenie žiadateľa o občiansky preukaz, ktorý môže požiadať o vydanie občianskeho preukazu len na okresnom riaditeľstve v územnom obvode, v ktorom má trvalý pobyt alebo ktorý môže požiadať o jeho vydanie kdekoľvek.

K čl. VI

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť od 1. júla 2015.


V Bratislave, 11. februára 2015


Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky


Robert Kaliňák v. r.
podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky











 

Vládny návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych ú loh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Účelom navrhovaného zákona je upraviť oblasť vydávania a používania nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie, ako aj rieše nie súčasných problémov na úseku vydávania občianskych preukazov a úprava postupu pri ich vydávaní.

Zavedenie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie vyplynulo pre Slovenskú republiku z potreby splnenia minimálnych bezpečnostných noriem uvedených v Rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli v rámci Rady zo 17. októbra 2000 č. 2000/C 310 v znení neskorších rezolúcií. Táto rezolúcia bola prijatá z dôvodu boja proti falšovaniu dokladov, ako dôležitého prvku boja proti organizovanému zlo činu a nelegálnemu prisťahovalectvu do členských štátov Európskej únie. Èlenské štáty Európskej únie považujú boj proti falšovaniu dokladov za obzvlášť dôležitý aspekt svojich spoločných záujmov, preto je žiadúce, aby nové občianske preukazy formátu Európskej únie spĺňali najvyššie možné požiadavky pokiaľ ide o ochranu proti falšovaniu, a aby úprava dokladu a ochranné prostriedky, ktoré obsahujú, zabezpečovali rý chle rozpoznanie pokusov o falšovanie nového občianskeho preukazu formátu Európskej únie. Zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie, ktorí sa zišli v r ámci Rady, sa v rezolúcii dohodli na zavedení minimálnych bezpečnostných noriem pri výrobe a vydávaní nových občianskych preukazov pri najbližš ej možnej príležitosti. Rezolúcia uvádza minimálne bezpečnostné požiadavky pre nové občianske preukazy formátu Európskej únie pre oblasť materiálu, tlače, ochrany proti fotokopí rovaniu a techniky vydávania.

Samotný nový občiansky preukaz formátu Európskej únie je vypracovaný a spĺňa medzinárodné štandardy Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303 a normy STN EN ISO/IEC 7810, STN EN ISO/IEC 7816, STN EN ISO/IEC 14443 a STN EN ISO/IEC 10373.

V návrhu zákona sa ustanovujú povinné údaje v občianskom preukaze a údaje, ktoré sa uv ádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy, podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie, postup pri vydávaní občianskeho preukazu, spôsob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi, dôvody neplatnosti občianskeho preukazu, povinnosti na ú seku vydávania a držania občianskych preukazov, priestupky na úseku občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.

Znenie nového zákona o občianskych preukazov bolo potrebné premietnuť aj do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorší ch predpisov. Z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone, je taktiež potrebné novelizovať zákon Slovenskej ná rodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajné ho zboru na okresné úrady a na krajské úrady o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávané orgánmi členských štátov. Navrhovaná zmena úč innosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti

Taktiež sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z., tak aby mohol vstúpiť do účinnosti 1. júlom 2006. Zákon č. 253/1998 Z. z. má zabezpečiť skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zaviesť nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú pr ávo vlastníctva, držby, užívania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci k pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgá nmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodn ými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpoč tových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zá konov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005. Predložený návrh zákona bude mať finančné d ôsledky na štátny rozpočet Slovenskej republiky najmä v súvislosti so zabezpečením techniky a nových čistopisov, ktoré súvisia s vydávaním nových občianskych preukazov formátu Európskej únie pod ľa navrhovaného zákona.

Celkové náklady na verejný rozpočet na obdobie rokov 2005 – 2008 sú vo výške 1075,5 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 436,5 miliónov Sk (v tom na čistopisy 276,6 mil. Sk) a kapitálové vý davky 639 miliónov Sk, ktoré budú zabezpečené v rozpočte kapitoly MV SR.

Na rok 2005 sa predpokladá vyčleniť celkom 219,2 miliónov Sk, z toho bežné výdavky 74,7 mil. Sk, ktoré budú použité na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personaliz ácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie vo výške 28,9 mil. Sk a na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prí pravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 45,8 miliónov Sk.. Kapitálové výdavky sú predbežne vyčíslene vo výške 144,5 mil. Sk, ktoré budú použité na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za účelom jeho prípravy na prevádzku nových informačných syst émov vo výške 142,4 miliónov Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personaliza čnom centre vo výške 2,1 mil. Sk.

Na rok 2006 sa predpokladá vyčleniť celkom 681,4 miliónov Sk, z toho bežné v ýdavky 186,9 mil. Sk, ktoré budú použité na zabezpečenie čistopisov vo výške 101,7 mil. Sk, na upgrade hardvérovej a softvérovej infraštruktúry výpočtového strediska Ministerstva vnútra SR za úč elom jeho prípravy na prevádzku nových informačných systémov vo výške 4,2 mil. Sk a na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych formá tu Európskej únie v Národnom personalizačnom centre vo výške 81 mil. Sk. V oblasti kapitálových výdavkov sa navrhuje vyčleniť 494,5 mil. Sk, na zabezpečenie modifikácie jednotných pracovísk pre príjem žiadostí od občanov, zber údajov, kontrolu údajov, kontrolu dokladov a vydávanie dokladov formátu Európskej ú nie vo výške 250 mil. Sk, na rozšírenie funkcionality a produkčnej kapacity, ktorá zabezpečí procesy personalizácie nových občianskych preukazov formátu Európskej únie v Národnom personalizač nom centre vo výške 172 mil. Sk, na úpravu správnej agendy občianske preukazy vo výške 10,7 mil. Sk a na rozšírenie komunikačnej infraštruktúry OR PZ pre potreby zriadenia jednotných pracovísk vo výš ke 61,8 mil. Sk.

Na rok 2007 sa predpokladá vyčleniť len v oblasti bežných výdavkov 91,6 mil. Sk na zabezpečenie čistopisov a taktiež v roku 2008 vo výš ke 83,3 mil. Sk.

Navrhovaná úprava správnych poplatkov za vydávanie občianskych preukazov formá tu Európskej únie predstavuje za roky 2005 – 2008 celkový príjem do štátneho rozpočtu 280,5 mil. Sk.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá dopad na občanov Slovenskej republiky.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na životné prostredie Slovenskej republiky.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlu čiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie

v rezolúcii zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnut í Rady, zo 17. októbra 2000 doplňujúca rezolúcie z 23. júna 1981, z 30. júna 1982, zo 14. júla 1986 a z 10. júla 1995, pokiaľ ide o ochranné znaky pasov a iných cestovných dokladov (2000/C 310)

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a materiálov o určení gestorstva.

- čl. 5 ods. 3 Aktu o podmienkach pristúpenia Zmluvy o pristúpení SR k EÚ

Pokiaľ ide o vyhlásenia alebo rezolúcie alebo iné stanoviská prijaté Európskou radou alebo Radou alebo vo vzťahu k spoločenstvu alebo únii prijaté spoločnou dohodou členských štátov, majú nové č lenské štáty rovnaké postavenie ako súčasné členské štáty; budú dodržiavať zásady a usmernenia vyplývajúce z týchto vyhlásení, rezolúcií alebo iných stanovísk a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania,

- dokument preberaný týmto návrhom zákona nie je zaradený do materiálov o určení gestorstva, keďže tieto sa vypracúvajú len k smerniciam a rámcový m rozhodnutiam,

- návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor:

Bezpredmetné.

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1:

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona o obč ianskych preukazoch, ktorým je vydávanie občianskych preukazov a vedenie evidencie občianskych preukazov.

K § 2:

Ustanovuje sa, že občiansky preukaz je verejná listina a ktoré údaje sa touto listinou preukazujú. Taktiež sa ustanovujú podmienky, za ktorých je občan Slovenskej republiky povinný mať občiansky preukaz a kedy nie. Napr. občan, ktorý podá žiadosť o vydanie obč ianskeho preukazu, nie je povinný mať do doby jeho prevzatia občiansky preukaz, najdlhšie však 90 dní od podania žiadosti.

K § 3:

Uvádza sa, ktoré údaje obsahuje občiansky preukaz a ktoré údaje sa uvádzajú v občianskom preukaze na žiadosť občana v časti osobitné záznamy. Štátne občianstvo nebolo explicitne uvedené v doterajšom občianskom preukaze, čo spôsobovalo problémy občanom pri cestovaní do krajín Európskej únie na tento doklad po vstupe do Európskej únie. Štátne občianstvo na doklade je vyžadovan é ako povinný údaj podľa štandardov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo ICAO Doc 9303.

V časti osobitné záznamy občianskeho preukazu nie je vždy možné zapísať všetky údaje požadované občanom. Pretože ide o údaje, ktoré sa zapisujú na žiadosť občana, je potrebné, aby občan sám rozhodol, ktoré údaje chce zapísať a majú pre neho väčší význam. Týmto sa predíde možným konfliktom, ak by o zápise takýchto údajov rozhodoval úradník.

V časti osobitn é záznamy sa musí vždy zapísať údaj o tom, či má občan obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, či bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo či mu bol uložený trest zá kazu pobytu.

K § 4:

Je špecifikované, ktoré údaje v občianskom preukaze a v ak om rozsahu nahrádzajú verejné listiny o skutočnostiach, ktoré sú uvedené v občianskom preukaze. Taktiež sa ustanovuje, že občan nie je povinný predkladať ďalší doklad na preukázanie skutočnosti uvedenej v občianskom preukaze, ale len vtedy, ak zákon o občianskych preukazoch neustanovuje inak.

K § 5:

Ustanovuje sa, kto vydá va občiansky preukaz, všeobecné podmienky pre podanie žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, povinnosť a spôsob nasnímania podoby tváre a podpis občana, ktorému má byť vydaný občiansky preukaz formátu Európskej únie. Sú ustanovené výnimky pre občanov nevidiacich, členky rehoľnej spoločnosti a občanov, ktorí nemô žu byť pri podaní žiadosti osobne prítomní pre bezvládnosť z dôvodu dlhodobého pripútania na lôžko. Občanovi bola uložená povinnosť podrobiť sa nasnímaniu podoby jeho tváre a nasní maniu jeho podpisu na príslušnom pracovisku. Bezvládny občan dlhodobo pripútaný na lôžku, bude podávať žiadosť prostredníctvom ním splnomocnenej osoby. Splnomocnenie musí obsahovať aj podpis žiadateľa v príslušnom tvare a žiadateľ musí predložiť aj fotografiu požadovanú v zákone. Ak to okolnosti umožnia, môže byť zobrazenie podoby žiadateľa nasnímané pracovníkom príslušného úradu, prostredníctvom prenosného prístroja na podanie žiadosti. Občiansky preukaz odovzdá takejto osobe pracovník príslušného pracoviska, ktorý zároveň vykoná overenie údajov v občianskom preukaze. Aby sa predišlo zneužívaniu tohto ustanovenia, je potrebné predložiť o bezvládnosti potvrdenie od lekára, pretože by malo ísť iba o osoby ťažko choré pripútané na lô žko, po operácii a pod.

Èlenka rehoľnej spoločnosti môž e požiadať o nasnímanie podoby v rehoľnom rúchu a s prikrývkou hlavy, ktorá tvorí súčasť jej odevu, teda môže sa rozhodnúť, akú podobu tváre chce mať v občianskom preukaze. Je ustanovená povinnosť podrobiť sa nasnímaniu podoby tváre bez okuliarov s tmavými sklami. Táto povinnosť by mohla spôsobiť problém nevidiacim občanom, ktorí sú na verejnosti prakticky stále s okuliarami s tmavými sklami. Preto bola aj pre nich ustanovená možnosť rozhodnúť sa, akým spôsobom chcú mať nasnímanú podobu tváre. Aby sa nemohli nasnímať v okuliaroch s tmavý mi sklami aj iní občania ako nevidiaci, je ustanovená povinnosť predložiť o tejto skutočnosti potvrdenie od lekára.

Ustanovuje sa doba platnosti občianskeho preukazu, lehota na vyhotovenie občianskeho preukazu a spôsob prevzatia vyhotovené ho občianskeho preukazu. Je ustanovená výnimka, kedy občan nie je povinný mať občiansky preukaz.

K § 6:

Určuj ú sa podmienky, kedy sa vydá prvý občiansky preukaz. Povinnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu pri dovàšení pätnásteho roku veku obč ana, má zákonný zástupca občana.

K § 7:

Ustanovujú sa podmienky, kedy sa vydá nový občiansky preukaz. V odseku 1 sú uvedené podmienky, kedy bude občanovi vydaný nový občiansky preukaz bezplatne, v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 bude občiansky preukaz vydaný po zaplatení správneho poplatku stanovenom zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti spôsobuje značné komplikácie pracovníkom vydávaj úcim občianske preukazy používanie právne neurčitého termínu 'pri skončení doby platnosti', z čoho nie je možné jasne stanoviť či ide o dobu pred, v deň skončenia alebo po skončení doby platnosti doterajšieho občianskeho preukazu, čo spôsobuje, že nevedia presne stanoviť kedy vybrať správny poplatok, či ide o vydanie občianskeho preukazu z úradnej moci (bezplatne), alebo či majú vybrať správny poplatok. Aby mal občan dostatočný čas na vybavenie si občianskeho preukazu za doterajší občiansky preukaz, bola stanovená lehota 180 dní pred skončením doby platnosti podľa § 5 ods. 6. V tejto lehote a po skončení doby platnosti podľa § 5 ods. 6 bude občiansky preukaz vydaný bez správneho poplatku.

K § 8:

Ustanovuje sa okruh dokladov, ktoré musí občan alebo zákonný zástupca pripojiť k žiadosti o prvý občiansky preukaz, nový občiansky preukaz alebo v obidvoch prípadoch.

V § 2 ods. 2 je uvedené, že občiansky preukaz je povinný mať každ ý občan, ktorý dosiahol 15 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Pre občanov pozbavených spôsobilosti na právne úkony je v súčasnej dobe prakticky nemožné získať obč iansky preukaz, ak o to nepožiada ich zákonný zástupca. Preto bola pre zákonného zástupcu takéhoto občana ustanovená povinnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu pre tak éhoto občana. Zo súčasnej praxe sú známe prípady, kedy takíto občania chcú mať občiansky preukaz, ale ich zákonný zástupca odmieta požiadať o jeho vydanie.

K § 9:

Upravuje sa spô sob predkladania dokladov potrebných pre vydanie občianskeho preukazu a spôsob ich vrátenia občanovi. Taktiež je ustanovené, kedy je možné vyžadovať od občana aj predloženie iných dokladov. V praxi dochádza k prípadom, že občanom boli vydané doklady s chybne zapísanými údajmi, alebo boli tieto údaje chybne zapísané do systému. Z dôvodu odstránenia takýchto rozporov, je niekedy potrebné predložiť aj iné doklady ako tie, ktoré sa bežne pri žiadosti o občiansky preukaz vyžadujú. Nemusí ísť iba o údaj, ktorý sa nachádza v predloženom doklade ale aj o údaj uvedený v informačnom systéme.

K § 10:

Ustanovujú sa dôvody neplatnosti občianskeho preukazu a oprávnenie pre príslušný úrad alebo príslušníka Policajného zboru odňať neplatný obč iansky preukaz, pretože oprávnenie odňať občiansky preukaz nebolo v doterajšom zákone ustanovené.

K § 11:

V tomto ustanovení sa určujú všeobecne povinnosti občana alebo jeho zákonného zástupcu, pričom sa pri niektorých uvádzajú aj lehoty pre ich plnenie, pretože v súčasnosti sa síce občanovi alebo zákonnému zástupcovi ustanovujú určité povinnosti, ale nie je určená lehota pre ich splnenie, čo spôsobuje problémy pri rozhodovaní o priestupku a o výške sankcie za priestupok.

K § 12:

Ustanovuje sa povinnosť odovzdať občiansky preukaz občanovi alebo tomu, kto nájde cudzí občiansky preukaz, kto nájde alebo inak získa svoj predchádzajúci občian sky preukaz, alebo kto obstaráva pohreb občana. Taktiež sa ustanovuje pre ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo nemocnicu pre obvinených povinnosť odovzdať občiansky preukaz občanovi.

K § 13:

Ustanovuje sa vydá vanie 'Potvrdenia o občianskom preukaze' (ďalej len 'potvrdenie'), ktoré nahradí v súčasnosti vydávané 'Potvrdenie o odovzdaní občianskeho preukazu' a 'Doklad o ob čianskom preukaze'. Z dôvodu, že doklad o občianskom preukaze neobsahuje fotografiu občana, dochádza k jeho zneužívaniu pri žiadostiach o nový občiansky preukaz tým spôsobom, že vlastne na základe ú dajov zistených o občanovi požiada niekto iný o vydanie občianskeho preukazu na meno tohto občana, pričom nemusí dokladovať údaje zapísané v doklade o občianskom preukaze. Doklad o občianskom preukaze mu vyd á policajný útvar len na základe údajov, ktoré sa neoprávnený žiadateľ naučil o občanovi. Nie je teda možné určiť jednoznačne totožnosť držiteľa ani po porovnaní fotografie v karte ' Evidenčný lístok občianskeho preukazu', keďže podoba napr. osoby 15 ročnej a 25 ročnej môže byť značne odlišná, aj keď ide stále o tú istú osobu. Súčasn á veľmi nízka úroveň zabezpečenia a ochrany 'dokladu o občianskom preukaze' proti falšovaniu, pozmeňovaniu a nemožnosť jednoznačne identifikovať držiteľa, má za následok, ž e tento doklad neuznávajú niektoré orgány alebo inštitúcie, ako plnohodnotnú náhradu občianskeho preukazu. Vyžadujú na overenie totožnosti osoby iné doklady napr. cestovný pas, vodičský preukaz. Ak obč an môže preukázať svoju totožnosť inými dokladmi je vydávanie takéhoto dokladu každému občanovi do doby, než mu bude vydaný nový občiansky preukaz, často zbytočné. Vydaný obč iansky preukaz na základe 'Dokladu o občianskom preukaze', je potom často využívaný na páchanie inej trestnej činnosti. Jeho používanie ako plnohodnotnej náhrady za občiansky preukaz sa v praxi neosvedč ilo, preto sa na základe uvedených skutočností určuje, že potvrdenie nebude verejnou listinou. Keďže už nebude možné vydať občiansky preukaz občanovi 'na počkanie' , musel by sa 'Doklad o občianskom preukaze' vydávať každému, kto požiada o vydanie nového občianskeho preukazu a nemá platný občiansky preukaz, to by znamenalo zvýšenie čakacej doby pri podaní ž iadosti. Určuje sa preto, že príslušný úrad vydá potvrdenie na žiadosť občana. Potvrdenie sa bude vydávať na príslušnom úrade a útvaroch Policajného zboru prostredníctvom informačného systé mu, čím sa urýchli jeho vydanie. Taktiež sa určuje, že počas doby platnosti potvrdenia nie je občan povinný mať občiansky preukaz.

K § 14:

Súčasný zá kon o občianskych preukazoch neobsahuje ustanovenia o priestupkoch, čo spôsobuje pracovníkom problémy pri rozhodovaní o priestupku a sankcii za priestupok. Z tohto dôvodu sa určujú priestupky na úseku obč ianskych preukazov a sankcie za ich porušenie sú odstupňované podľa ich nebezpečnosti pre spoločnosť.

K § 15:

Určuje sa, kto vedie evidenciu občianskych preukazov a evidenciu čistopisov občianskych preukazov, obsah evidencie občianskych preukazov a spôsob poskytovania údajov z evidencie občianskych preukazov.

K § 16:

Ustanovuje sa, že na postup štátnych orgánov a na úkony vykonávané podľa navrhovaného zákona, sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

K § 17:

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa určuje doba platnosti doterajších občianskych preukazov.

K § 18:

Rie ši sa v ňom vydávanie občianskych preukazov do 30. júna 2008 a prechod pôsobností, práv a povinností z Policajného zboru na obvodné a krajské úrady k uvedenému dátumu.

K § 19:

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.

K Èl. II

V zákone Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa vypúšťa § 42 ods. 1 písmeno b) z dôvodu, aby všetky priestupky na úseku občianskych preukazov boli vyjadrené v jednom zákone.

K Èl. III

Vzhľadom na novú právnu úpravu vydávania nových občianskych preukazov formátu Európskej ú nie, vznikla potreba zmeniť a doplniť aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V zákone o správnych poplatkoch sa mení položka 6 a 22 a vkladá sa nová položka 22a, ktorou sa stanovujú správne poplatky pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu osobitne.

K Èl. IV

Navrhovaná zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov súvisí s navrhovaným posunom účinnosti zákona č. 441/2001 Z. z. o presune pôsobnosti z Policajného zboru na okresné úrady a na krajské úrady v znení neskorších predpisov navrhovanej v Èl. VI.

K Èl. V

K bodu 1:

Zákon č. 253/1998 Z. z., ktorý bol z organizačn ých a ekonomických dôvodov viackrát novelizovaný a bola odsúvaná jeho účinnosť, vstúpi do účinnosti 1. júlom 2006, čím zabezpečí skvalitnenie agendy evidencie pobytu obyvateľov a zavedie nový register obyvateľov Slovenskej republiky; tým sa doriešia problémy týkajúce sa nemožnosti odhlásiť z trvalého pobytu občanov v nehnuteľnostiach, ku ktorým nemajú právo vlastníctva, držby, uží vania ani nájmu, ako aj problémy s evidenciou občanov, ktorí z rôznych dôvodov nevedia zabezpečiť pre seba užívanie nehnuteľnosti na bývanie a ktorí teda sa budú prihlasovať len na obci pobytu, v ktorej sa zdržiavajú, a to na účely styku s orgánmi verejnej správy a pre svoje osobné potreby s orgánmi sociálneho zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a pod.

Zároveň však nie je vhodné presunúť tú to agendu z orgánov Policajného zboru na okresných úrovniach (obvodných) na orgány verejnej správy – obvodné úrady, a to z viacerých dôvodov. Ide najmä o dôvody uvedené v odôvodnení k čl. I návrhu zákona. Keďže tam uvedené agendy, ako aj agenda evidencie občanov a registra obyvateľov navzájom úzko súvisia, nebolo by vhodné rozdeľovať ich na dva druhy orgánov, pretože tým by sa skomplikoval systém výmeny informáci í potrebných pre rozhodovanie v týchto agendách.

Preto sa navrhuje, aby úlohy, ktoré majú plniť obvodné úrady podľa tohto zákona plnili až do navrhovaného presunu pôsobnosti v tzv. správnych agendách z orgánov Policajného zboru na obvodné úrady prí slušné orgány Policajného zboru, ktorými sú okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

K bodu 2:

V súvislosti so zmenami podľa bodu 1 je potrebné upraviť aj účinnosť tých ustanovení zá kona, ktoré upravujú prechody pracovnoprávnych vzťahov, štátnozamestnaneckých vzťahov a majetkovoprávnych vzťahov z orgánov Policajného zboru na orgány verejnej správy. Okresným riaditeľstvám Policajn ého zboru tak zostanú pracovné sily a pracovné prostriedky potrebné na výkon tejto agendy až do času, keď táto agenda prejde na obvodné úrady.

K Èl. VI

Navrhuje sa posunúť účinnosť zákona o dva roky v súvislosti s prebiehajúcimi procesmi v rámci Európskych spoločenstiev a Európskej únie týkajúcimi sa obsahu údajov, ktoré majú obsahovať identifikačné doklady a cestovné doklady vydávan é orgánmi členských štátov. Tieto zmeny bude potrebné premietnuť do zákonov o občianskych preukazoch, o cestovných dokladoch, prípadne do zákonov upravujúcich problematiku vodičských preukazov a technick ých preukazov vydávaných pre vozidlá. Takéto zmeny by však priniesli aplikačné problémy, ak by pôsobnosti vydávania týchto dokladov prešli na orgány verejnej správy v pôvodne ustanovenom termí ne, teda k 1. júlu 2006. Ukazuje sa výhodnejšie ponechať túto agendu na orgánoch Policajného zboru a po zavedení nových pravidiel vydávania dokladov a novej technológie do praxe presunúť túto agendu na obvodn é úrady. Navrhovaná zmena účinnosti poskytuje potrebný časový priestor, v ktorom budú vydané predpisy Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj zmeny vnútroštátneho práva v tejto oblasti.

K Èl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2006 okrem Èl. I § 18 ods. 3, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2008.

V Bratislave 21. decembra 2005

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu