Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69016
Dôvodové správy: 1804
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
24.03.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.03.2019


Platnosť od: 28.04.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Účinnosť do: 31.03.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Daň z pridanej hodnoty

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36 JUD>999233 DS23 EU PP3 ČL1
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2019 do 31.03.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 222/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 323/2018, 112/2018 a 369/2018


§ 4

(1)
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.
(2)
Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.
(3)
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).
(4)
Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(5)
Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.
(6)
Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.
(7)
Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.
zobraziť paragraf
zobraziť paragraf
§ 8
Dodanie tovaru

(1)
Dodaním tovaru je
a)
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b)
dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c)
odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
(2)
Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
(3)
Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
(4)
Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru
a)
na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
b)
na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
c)
na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskej únie,
d)
určeného na vývoz tovaru do tretích štátov,
e)
určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,
f)
na účel ocenenia tovaru alebo na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,
g)
na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,
h)
na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,
i)
na účel dodania plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, dodania elektriny a dodania tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f).
(5)
Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
(6)
Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.
zobraziť paragraf
§ 10

(1)
Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41.
(2)
Za dodanie služby sa nepovažuje
a)
emisia cenného papiera emitentom,
b)
postúpenie pohľadávky,
c)
dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.
zobraziť paragraf
§ 11
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

(1)
Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
(2)
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak
a)
nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
b)
dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
(3)
Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.
(4)
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak
a)
dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10,
b)
nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 14 000 eur za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne.
(5)
Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu6) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi.
(6)
Do hodnoty 14 000 eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.
(7)
Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň (§ 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.
(8)
Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4.
(9)
Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 6.
(10)
Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.
(11)
Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je
a)
pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov,
b)
plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane podľa § 47 ods. 8,
c)
lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa § 47 ods. 10.
(12)
Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je
a)
pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
b)
plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
c)
lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.
(13)
Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.
zobraziť paragraf
§ 16

(1)
Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.
(3)
Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.
(4)
Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.
(5)
Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.
(6)
Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.
(7)
Na účely odsekov 5 a 6 je
a)
prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,
b)
miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,
c)
miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.
(8)
Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(9)
Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(10)
Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.
(11)
Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.
(12)
Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.
(13)
Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.
(14)
Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má
a)
osoba iná ako zdaniteľná osoba, ktorej sú tieto služby dodané, sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,
b)
dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak
1.
dodávateľ služby má len v jednom členskom štáte sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň alebo bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,
2.
osoba, ktorej sa tieto služby dodávajú, má sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, v inom členskom štáte, ako je členský štát podľa prvého bodu, a
3.
celková hodnota dodaných služieb bez dane podľa druhého bodu nepresiahne v kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaných služieb bez dane podľa druhého bodu nepresiahla 10 000 eur.
(15)
Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 14 písm. b) tretieho bodu, dodaním služby, ktorým sa prekročí tento limit, sa miesto dodania služby mení na miesto dodania služby podľa odseku 14 písm. a).
(16)
Dodávateľ služieb uvedených v odseku 14, ktorý má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá v tuzemsku takéto miesto, má v tuzemsku bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 14 písm. b), sa môže rozhodnúť pre miesto dodania služieb podľa odseku 14 písm. a) a je povinný ho uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.
(17)
Miestom dodania služieb uvedených v odseku 18 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(18)
Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 17, sú tieto:
a)
prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,
b)
reklamné služby,
c)
poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
d)
bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok,
e)
poskytnutie zamestnancov,
f)
nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
g)
poskytnutie prístupu k sústave zemného plynu, ktorá sa nachádza na území Európskej únie, k sieti, ktorá je k takejto sústave pripojená, k elektrizačnej sústave, teplárenským sieťam, chladiarenským sieťam, preprava alebo distribúcia prostredníctvom uvedených sústav alebo sietí a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb.
(19)
Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä
a)
poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,
b)
dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,
c)
dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,
d)
dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,
e)
vyučovanie na diaľku.
(20)
Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.
(21)
Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.
zobraziť paragraf
§ 22
Základ dane pri dodaní tovaru a služby

(1)
Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
(2)
Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj
a)
iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,
b)
súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom.
(4)
Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.
(5)
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu26) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu.30) Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.
(6)
Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.
(7)
Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.
(8)
Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je
a)
pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,
b)
pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.
(9)
Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú
a)
fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,
b)
fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
c)
osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,
d)
osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,
e)
osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
f)
fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,
g)
fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou6ac) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),
h)
právnické osoby, ktorých štatutárny orgán, spoločník alebo člen je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
i)
fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,24a)
j)
osoby blízke6ac) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.
zobraziť paragraf
§ 27
Sadzby dane

(1)
Základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.
(2)
Znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa uplatňuje na
a)
tovary uvedené v prílohe č. 7 a služby uvedené v prílohe č. 7a,
b)
tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky6ad) registrovaný sociálny podnik,6ae) ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva oprávnenému zákazníkovi, ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom, pričom oprávneným zákazníkom je osoba iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobou, subjektom sociálnej ekonomiky6af) alebo subjektom verejnej správy.
(3)
Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.6b)
(4)
Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
zobraziť paragraf
§ 38
Dodanie a nájom nehnuteľnosti

(1)
Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku,19) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa
a)
kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený účel, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby, a to podľa toho, čo nastane skôr,
b)
kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania stavby, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác; hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
c)
kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania stavby; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.
(2)
Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.
(3)
Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou
a)
nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby),
b)
nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
c)
nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,
d)
nájmu bezpečnostných schránok.
(4)
Na účely odseku 3 sa ubytovacím zariadením rozumie hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.
(5)
Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.
(6)
Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.
(7)
Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa
a)
kolaudácie stavby, na základe ktorej sa povolilo prvé užívanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, a to podľa toho, čo nastane skôr,
b)
kolaudácie, ktorou sa povolila zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác; hodnotou bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác sa na účely tohto odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľného bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru na voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
c)
kolaudácie, ktorou sa povolilo užívanie stavby, bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru po vykonaní stavebných prác na spoločných častiach stavby alebo jednotlivom byte, apartmáne alebo nebytovom priestore, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru; podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác.
(8)
Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.
(9)
Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome19a) rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt.
zobraziť paragraf
§ 47
Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb

(1)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.
(2)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.
(3)
Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane.
(4)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu6) v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.
(5)
Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.
(6)
Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2.
(7)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel
a)
používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich za odplatu, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť,
b)
používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov s výnimkou dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov,
c)
vojnových, kódu kombinovanej nomenklatúry ex 8906 00 10, ktoré opúšťajú tuzemsko a smerujú do zahraničného prístavu alebo kotviska.
(8)
Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.
(9)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.
(10)
Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.
(11)
Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.
(12)
Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.
(13)
Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)
a)
zoznam darovacích zmlúv uzatvorených medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok,
b)
zoznam evidenčných čísiel colných vyhlásení o vývoze tovaru darovaného platiteľom za príslušný kalendárny rok.
zobraziť paragraf
§ 50
Pomerné odpočítanie dane

(1)
Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.
(2)
Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z
a)
predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
b)
predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
c)
finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
d)
príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.
(3)
V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.
(4)
Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.
(5)
Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
zobraziť paragraf
§ 54
Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

(1)
Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.
(2)
Investičným majetkom na účely tohto zákona sú
a)
hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
b)
stavby,26a) stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
c)
nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.27)
(3)
Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ
a)
investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,
b)
investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,
c)
investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu (§ 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10.
(4)
Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril okrem investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu 20 kalendárnych rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.
(5)
Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.
(6)
Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.
(7)
Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane.
(8)
Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 4 a 5 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
zobraziť paragraf
§ 54a

(1)
Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.
(2)
Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) platiteľ uviedol do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, v ktorom tento majetok dodá. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.
(3)
Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.
(4)
Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.
zobraziť paragraf
§ 54c

(1)
Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2 a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.
(2)
Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2, a vykonávanej platiteľom podľa § 68d ods. 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.
zobraziť paragraf
§ 54d

(1)
Platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom uvedeným v § 54 ods. 2 písm. a), upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.
(2)
Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ nadobudol hnuteľný hmotný majetok. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.
(3)
Úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.
zobraziť paragraf
§ 55f

(1)
Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom portálu Finančnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „portál Finančnej správy“). Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.
(2)
Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.27f)
zobraziť paragraf
§ 55g

(1)
Finančné riaditeľstvo bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.
(2)
Finančné riaditeľstvo neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi finančné riaditeľstvo elektronickými prostriedkami platiteľovi.
zobraziť paragraf
§ 59

(1)
Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.
(2)
Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.
(3)
Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak
a)
celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 100 eur,
b)
má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom,
c)
vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený,
d)
vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskej únie, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“), alebo v informačnom systéme na to určenom.
(4)
Vrátenie dane sa uplatňuje u
a)
platiteľa, ktorý tovar predal,
b)
osoby, ktorú platiteľ podľa písmena a) poveril vrátením dane, alebo
c)
osoby, ktorú cestujúci poveril, aby v jeho mene uplatnila vrátenie dane, ak táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s finančným riaditeľstvom.
(5)
Dohoda podľa odseku 4 písm. c) obsahuje najmä
a)
spôsob potvrdzovania vývozu tovaru colným úradom,
b)
spôsob overenia splnenia podmienok na vrátenie dane,
c)
spôsob podávania žiadosti o vrátenie dane,
d)
spôsob a rozsah evidencie dokladov o predaji tovaru a spôsob identifikácie cestujúcich,
e)
spôsob a lehoty uchovávania elektronicky predložených dokladov týkajúcich sa vrátenia dane.
(6)
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.
zobraziť paragraf
§ 60

(1)
Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:
a)
svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň,
b)
dátum predaja tovaru,
c)
druh a množstvo predaného tovaru,
d)
predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane,
e)
meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho.
(2)
Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 a 6) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.
(3)
Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.
(4)
Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.
(5)
Ak sa vrátenie dane uplatňuje u poverenej osoby podľa § 59 ods. 4 písm. c), táto osoba vráti daň cestujúcemu po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 1, 3 a 6) na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu tovaru colným úradom.
(6)
Daň vrátenú podľa odseku 5 uplatní poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane je zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Zoznam dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu dohodnutom podľa § 59 ods. 5 písm. d).
(7)
Žiadosť o vrátenie dane a príloha k tejto žiadosti podľa odseku 6 sa podáva na tlačive, ktorého vzor uverejní finančné riaditeľstvo na portáli Finančnej správy.
(8)
Daňový úrad Bratislava vráti poverenej osobe podľa § 59 ods. 4 písm. c) sumu dane uplatnenú v žiadosti o vrátenie dane v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku do 30 dní od jej podania; ak sa daň vráti v požadovanej výške, rozhodnutie sa nevydá.
(9)
Poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane, a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom, ich sťahovanie a používanie.
zobraziť paragraf
§ 62

(1)
Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí elektronicky Daňovému úradu Bratislava splnenie podmienky vzájomnosti podľa § 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.
(2)
Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.
(3)
Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.
(4)
Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.
(5)
Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.
(6)
Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.
zobraziť paragraf
§ 68
Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a až 68c sa rozumie
a)
telekomunikačnými službami služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 14 písm. a),
b)
službami rozhlasového vysielania a televízneho vysielania služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 14 písm. a),
c)
elektronickými službami služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 14 písm. a),
d)
členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb podľa § 16 ods. 14 písm. a),
e)
daňovým priznaním podanie, ktoré obsahuje údaje podľa osobitného predpisu28aa) potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte.
zobraziť paragraf
§ 68a
Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby neusadené na území Európskej únie

(1)
Na účely tohto ustanovenia sa rozumie
a)
zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie zdaniteľná osoba, ktorá nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie,
b)
členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie zvolí pre oznámenie, že začala na území Európskej únie dodávať telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania alebo elektronické služby podľa tejto osobitnej úpravy.
(2)
Ak sa zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá dodáva služby podľa § 68 písm. a) až c) osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava na území Európskej únie, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku ako členskom štáte identifikácie, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie tejto činnosti. Oznámenie o začatí činnosti musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, a vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie. Daňový úrad Bratislava oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy, a súčasne jej pridelí identifikačné číslo pre daň.
(3)
Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, Daňový úrad Bratislava vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie elektronickými prostriedkami. Na odvolanie sa primerane použije osobitný predpis.33)
(4)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa § 68 písm. a) až c) dodané na území Európskej únie.
(5)
Akékoľvek zmeny údajov v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba podľa odseku 2 povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava.
(6)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.
(7)
Daňový úrad Bratislava zruší zdaniteľnej osobe podľa odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň, ak
a)
táto zdaniteľná osoba oznámi Daňovému úradu Bratislava, že už nedodáva služby podľa § 68 písm. a) až c),
b)
možno predpokladať, že táto zdaniteľná osoba skončila činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitná úprava,
c)
táto zdaniteľná osoba už nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo
d)
táto zdaniteľná osoba opakovane porušuje povinnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy.
(8)
Daňový úrad Bratislava o zrušení povolenia podľa odseku 7 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podľa odseku 2 podať odvolanie. Na odvolanie sa primerane použije osobitný predpis.33)
(9)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná podať daňové priznanie podľa § 68 písm. e) za každý kalendárny štvrťrok, a to aj vtedy, ak služby podľa § 68 písm. a) až c) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka, za ktorý sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.
(10)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť
a)
identifikačné číslo pre daň a
b)
celkovú hodnotu služieb podľa § 68 písm. a) až c) bez dane dodaných v kalendárnom štvrťroku, výšku dane pre každú sadzbu dane a sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celkovú výšku splatnej dane.
(11)
Sumy v daňovom priznaní uvádza zdaniteľná osoba podľa odseku 2 v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 písm. a) až c) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) platný posledný deň kalendárneho štvrťroka alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň kalendárneho štvrťroka tento kurz určený a vyhlásený.
(12)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná zaplatiť daň v eurách do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet správcu dane.
(13)
Platba dane podľa odseku 12 sa vykoná na príslušný účet správcu dane.
(14)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby podľa § 68 písm. a) až c). Táto zdaniteľná osoba je povinná na požiadanie elektronickými prostriedkami sprístupniť evidenciu Daňovému úradu Bratislava a správcovi dane v členskom štáte spotreby.
(15)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním služieb podľa § 68 písm. a) až c). Tento nárok sa uplatňuje podľa § 57 a 58; splnenie podmienky podľa § 58 ods. 5 sa nevyžaduje.
(16)
Zdaniteľná osoba podľa odseku 2 doručuje písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy Daňovému úradu Bratislava elektronickými prostriedkami; tieto písomnosti nie je táto zdaniteľná osoba povinná podpísať zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu28ab) a nie je povinná ani uzavrieť dohodu so správcom dane o elektronickom doručovaní podľa osobitného predpisu28ab) a doručiť písomnosti v listinnej podobe podľa osobitného predpisu.28ac)
(17)
Daňový úrad Bratislava doručuje písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy zdaniteľnej osobe podľa odseku 2 elektronickými prostriedkami. Písomnosti sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti.
zobraziť paragraf
§ 68c
Správa dane pri osobitnej úprave uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby

(1)
Ak členským štátom identifikácie je Slovenská republika, na správu dane vzťahujúcej sa na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dodaní služieb podľa § 68 písm. a) až c) s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorý je členským štátom spotreby, sa použije osobitný predpis,33) ak osobitný predpis28ad) a § 68a a 68b neustanovujú inak.
(2)
Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika, na správu dane sa použije osobitný predpis,33) ak osobitný predpis28ad) neustanovuje inak, a na vedenie záznamov, na písomnosti zdaniteľnej osoby a daňového úradu týkajúce sa osobitnej úpravy uplatňovania dane pri dodaní služieb podľa § 68 písm. a) až c) s miestom dodania v tuzemsku sa primerane použije § 68a ods. 14, 16 a 17.
(3)
Daňové priznanie, ktorým zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte opravuje číselné údaje podľa osobitného predpisu,28ad) sa považuje na účely uplatnenia pokuty podľa osobitného predpisu28ae) za dodatočné daňové priznanie.
zobraziť paragraf
§ 68d
Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby

(1)
Platiteľ registrovaný podľa § 4 sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 3 až 13, ak
a)
za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat 100 000 eur a odôvodnene predpokladá, že v prebiehajúcom kalendárnom roku nedosiahne obrat 100 000 eur a
b)
na platiteľa nebol vyhlásený konkurz alebo platiteľ nevstúpil do likvidácie.
(2)
Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 3 až 13, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.
(3)
Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47.
(4)
Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby; ak platiteľ postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu. Faktúra vyhotovená platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b), ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takú slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.
(5)
Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku 2 dodávateľovi; ak platiteľ zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi z dôvodu postúpenia pohľadávky, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto inej osobe. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
(6)
Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.
(7)
Odpočítanie dane podľa § 55 môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
(8)
Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.
(9)
Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.
(10)
Platiteľ podľa odseku 2 sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu.
(11)
Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak
a)
v prebiehajúcom kalendárnom roku dosiahne obrat 100 000 eur, a to posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom dosiahol obrat,
b)
sa stane členom skupiny, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď sa stal členom skupiny,
c)
je naňho vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,
d)
sa zrušuje bez likvidácie, a to dňom, ktorý predchádza dňu jeho zániku,
e)
je fyzickou osobou pokračujúcou v živnosti po úmrtí platiteľa podľa § 83, a to posledným dňom posledného zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve,
f)
nastane skutočnosť na zmenu registrácie pre daň podľa § 6a ods. 2, a to dňom, ktorý predchádza dňu, keď táto skutočnosť nastala.
(12)
Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 11 platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil.
(13)
Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 5, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.
(14)
Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, ak
a)
platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu a nesplnil podmienky podľa odseku 1,
b)
platiteľ pokračuje v uplatňovaní osobitnej úpravy po dni, ktorým bol povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odseku 10 alebo odseku 11,
c)
platiteľ podľa odseku 2 na faktúre neuvedie slovnú informáciu podľa odseku 4.
(15)
Pri určení výšky pokuty podľa odseku 14 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.
(16)
Finančné riaditeľstvo zverejní na portáli Finančnej správy zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.
(17)
Oznámenie podľa odsekov 2, 10 a 12 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na portáli Finančnej správy.
zobraziť paragraf
§ 69
Osoby povinné platiť daň správcovi dane

(1)
Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare okrem tovaru dodaného formou zásielkového predaja, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku.
(3)
Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.
(4)
Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.
(5)
Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
(6)
Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.
(7)
Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.
(8)
Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.
(9)
Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.
(10)
Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.
(11)
Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.
(12)
Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na
a)
dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov,
b)
prevod emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu28b) v tuzemsku,
c)
dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 8,
d)
dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorá bola predaná dlžnou osobou uznanou súdom alebo iným štátnym orgánom v konaní o nútenom predaji,28c)
e)
dodanie tovaru, ktorý je predmetom záruky zabezpečujúcej pohľadávku veriteľa, pri výkone práva z tejto záruky;28d) pri zabezpečovacom prevode práva je príjemcom plnenia platiteľ, ktorého pohľadávka bola zabezpečená, a platiteľ, ktorý nadobudol predmet záruky,
f)
dodanie tovarov patriacich do kapitol 10 a 12 Spoločného colného sadzobníka,28da) ktoré nie sú bežne určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b),
g)
dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka28da) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka,28da) iných ako uvedených v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b),
h)
dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5 000 eur a viac,
i)
dodanie integrovaných obvodov, ako sú mikroprocesory a centrálne spracovateľské jednotky, v stave pred zabudovaním do výrobkov pre konečného spotrebiteľa, ak základ dane vo faktúre za dodanie integrovaných obvodov je 5 000 eur a viac,
j)
dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F osobitného predpisu,28db) a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F osobitného predpisu.28db)
(13)
Zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, a zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, sú za obdobie, v ktorom mali byť platiteľmi, povinné platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodali v tomto období, okrem dane z dodania tovarov a služieb, pri ktorých je podľa odsekov 2, 3 a 9 osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia.
(14)
Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že
a)
protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,
b)
v čase vzniku daňovej povinnosti bol jeho štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu alebo spoločník platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.
(15)
Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, finančné riaditeľstvo ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na portáli Finančnej správy.
(16)
Platiteľ, ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j), ktoré sú dodané iným platiteľom.
(17)
Ak platiteľ dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.
zobraziť paragraf
§ 69aa
Daňový zástupca pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktorý je určený na dodanie do iného členského štátu alebo tretieho štátu

(1)
Zahraničná osoba, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 na účel jeho dodania s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo dodania formou zásielkového predaja s miestom dodania v inom členskom štáte, sa môže dať zastúpiť daňovým zástupcom, ak
a)
tieto dodania tovaru zahraničná osoba uskutočňuje výlučne prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok,
b)
nie je platiteľom podľa tohto zákona a
c)
nedodáva tovar alebo službu, pri ktorej by jej vznikla povinnosť platiť splatnú daň v tuzemsku, keby mala postavenie platiteľa podľa tohto zákona.
(2)
Daňový zástupca môže zastupovať zahraničnú osobu podľa odseku 1 len vo veci nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a jeho následného dodania s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo jeho následného dodania formou zásielkového predaja s miestom dodania v inom členskom štáte. Zahraničná osoba môže byť zastúpená vo veci podľa prvej vety len jedným daňovým zástupcom.
(3)
Daňovým zástupcom podľa odseku 2 môže byť len zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku a na zastupovanie zahraničnej osoby musí mať udelené písomné plnomocenstvo a musí mať pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň Daňovým úradom Bratislava.
(4)
Daňový zástupca podľa odseku 2 má práva a povinnosti zastúpenej zahraničnej osoby vyplývajúce jej z tohto zákona a osobitného predpisu33) v rozsahu, v akom koná za zastúpenú zahraničnú osobu.
(5)
Písomné plnomocenstvo podľa odseku 3 musí obsahovať
a)
vyhlásenie zahraničnej osoby, že splnomocňuje daňového zástupcu na konanie podľa odseku 2 v jej mene a na jej účet,
b)
splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu,
c)
vyhlásenie zahraničnej osoby, že nie je platiteľom podľa tohto zákona,
d)
deň nadobudnutia účinnosti plnomocenstva.
(6)
Daňový úrad Bratislava vydá na žiadosť zdaniteľnej osoby najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým táto zdaniteľná osoba bude ako daňový zástupca podľa odseku 2 konať v mene a na účet zastúpenej zahraničnej osoby. Pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže daňový zástupca podľa odseku 2 konať v mene a na účet viacerých zahraničných osôb. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na portáli Finančnej správy.
(7)
Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný písomne oznámiť Daňovému úradu Bratislava meno a priezvisko alebo názov zastúpenej zahraničnej osoby a adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a to do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo udelené plnomocenstvo podľa odseku 3, a do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo odvolané alebo vypovedané plnomocenstvo podľa odseku 3. Oznámenie podľa prvej vety sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na portáli Finančnej správy.
(8)
Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný viesť záznamy osobitne za každú zastúpenú zahraničnú osobu podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých uvádza tieto údaje:
a)
meno a priezvisko alebo názov zastúpenej zahraničnej osoby a adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b)
základ dane pri jednotlivých nadobudnutiach tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11, sumu dane a odpočítanie dane z tohto tovaru,
c)
základ dane pri jednotlivých dodaniach tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47,
d)
základ dane pri jednotlivých dodaniach tovaru formou zásielkového predaja v členení podľa miesta dodania v inom členskom štáte.
(9)
Zdaňovacím obdobím zastúpenej zahraničnej osoby je kalendárny mesiac. Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný podať za zastúpené zahraničné osoby jedno spoločné daňové priznanie, jeden spoločný kontrolný výkaz a jeden spoločný súhrnný výkaz, v ktorých uvádza údaje za všetky zastúpené zahraničné osoby; súhrnný výkaz je povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca.
(10)
Ak zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa odseku 2 má dodať v tuzemsku tovar alebo službu a týmto dodaním by prestala plniť podmienku podľa odseku 1 písm. c), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 alebo § 6 a písomne odvolať plnomocenstvo udelené podľa odseku 3 najneskôr ku dňu, ktorý predchádza dňu dodania tohto tovaru alebo služby.
(11)
Daňový zástupca podľa odseku 2 zodpovedá spoločne a nerozdielne za daň z dodaných tovarov podľa odseku 10, ak pri ich nadobudnutí v tuzemsku z iného členského štátu zastupoval zahraničnú osobu a v čase ich dodania nebolo písomne odvolané alebo vypovedané plnomocenstvo.
(12)
Ak zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa odseku 2 dodá v tuzemsku tovar alebo službu a týmto dodaním prestane plniť podmienku podľa odseku 1 písm. c) a písomne neodvolá plnomocenstvo podľa odseku 3 najneskôr ku dňu, ktorý predchádza dňu dodania tohto tovaru alebo služby, Daňový úrad Bratislava uloží tejto zahraničnej osobe pokutu do výšky 10 000 eur.
(13)
Daňový úrad Bratislava odníme daňovému zástupcovi podľa odseku 2 osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, ak daňový zástupca požiada o jeho odňatie.
(14)
Daňový úrad Bratislava môže odňať daňovému zástupcovi podľa odseku 2 osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, ak daňový zástupca
a)
opakovane poruší povinnosti podľa odseku 7, odseku 8 alebo odseku 9,
b)
v období 12 kalendárnych mesiacov nezastupoval žiadnu zahraničnú osobu alebo
c)
nebol oprávnený konať za zahraničnú osobu na základe plnomocenstva podľa odseku 3.
zobraziť paragraf
§ 70
Vedenie záznamov

(1)
Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
(2)
Platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o
a)
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3,
b)
premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 písm. f), g) a h) z tuzemska do iného členského štátu,
c)
dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 okrem služieb oslobodených od dane podľa § 28 až 41,
d)
dodaní služby s miestom dodania v treťom štáte, dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, ktorá je oslobodená od dane, a dodaní služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 v inom členskom štáte,
e)
dodaní tovaru s inštaláciou alebo montážou s miestom dodania v inom členskom štáte, ak sa preprava tohto tovaru začala v tuzemsku,
f)
dodaní tovaru podľa § 47 ods. 13.
(3)
Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.
(4)
Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o
a)
nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu,
b)
dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1,
c)
prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3.
(5)
Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa § 19 ods. 10, vedie na účely určenia základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku.
(6)
Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v § 11 ods. 11 písm. a) z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do tuzemska, je povinný viesť záznamy o tomto tovare. Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať
a)
meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte,
b)
hodnotu tovaru,
c)
identifikačné číslo vozidla VIN,28e)
d)
počet najazdených kilometrov,
e)
dátum prvého uvedenia tovaru do prevádzky,
f)
dátum vyhotovenia faktúry,
g)
dátum nadobudnutia tovaru,
h)
údaj, ktorý je povinný predávajúci uviesť vo faktúre podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, či tovar bol dodaný s oslobodením od dane alebo predávajúci uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru.
(7)
Platiteľ je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpi tovar podľa odseku 6, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy podľa odseku 6. Záznamy sa podávajú na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na portáli Finančnej správy.
(8)
Ak platiteľ nedoručí záznamy podľa odseku 6 daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu.
(9)
Záznamy podľa odsekov 1 až 6 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.
zobraziť paragraf
§ 72
Osoby povinné vyhotoviť faktúru

(1)
Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri
a)
dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b)
dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c)
dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d)
dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,
e)
dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f)
prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g)
prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c),
h)
dodaní služby uvedenej v § 16 ods. 14 s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b.
(2)
Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby.
(3)
Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní.
(4)
Zahraničná osoba, ktorá je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku.
(5)
Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru podľa tohto zákona.
(6)
Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.
(7)
Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.
(8)
Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 a na dodanie poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte.
zobraziť paragraf
§ 74
Obsah faktúry

(1)
Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a)
meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b)
meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,
c)
poradové číslo faktúry,
d)
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e)
dátum vyhotovenia faktúry,
f)
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g)
základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h)
uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“,
i)
výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66,
j)
slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6,
k)
slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,
l)
údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m)
slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65,
n)
slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66,
o)
meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu podľa § 69a alebo § 69aa, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné identifikačné číslo pre daň, ak zahraničná osoba je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa.
(2)
Faktúra vyhotovená pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. g) až i), ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane.
(3)
Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je
a)
doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g),
b)
doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu,29a) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g),
c)
faktúra podľa § 71 ods. 2; faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.
(4)
Zjednodušená faktúra podľa odseku 3 písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby podľa § 72 ods. 1 písm. b), d) a e).
(5)
Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.
(6)
Ak elektronické faktúry sú poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.
zobraziť paragraf
§ 78
Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti

(1)
Daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len „vlastná daňová povinnosť“) uvedie do daňového priznania.
(2)
Do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.
(3)
Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4. Osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur.
(4)
Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň.
(5)
Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.
(6)
Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.
(7)
Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.
(8)
Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa § 68.
(9)
Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4; ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a 4 prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad začne daňovú kontrolu do 30 dní od podania daňového priznania a daň vráti vo výške zistenej daňovým úradom v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Na postup pri vrátení dane sa použije osobitný predpis.27bd)
zobraziť paragraf
§ 78a
Kontrolný výkaz

(1)
Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom
a)
nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,
b)
je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).
(2)
Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:
a)
údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry,
b)
údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,
1.
pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3, 6, 7 a 9 až 12 a ktoré nie sú oslobodené od dane,
2.
ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69 ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,
c)
údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2,
d)
údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný platiť daň v tuzemsku.
(3)
Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. b), uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby.
(4)
Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:
a)
identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo má byť dodaná,
b)
poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú identifikáciu obsahuje,
c)
dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová povinnosť,
d)
základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,
e)
sadzba dane,
f)
výška odpočítanej dane,
g)
druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i).
(5)
Ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) a g), uvádzajú sa v kontrolnom výkaze aj prvé štyri číslice číselného kódu podľa osobitného predpisu28da) a množstvo tovaru.
(6)
Ak platiteľ dane má o dodaní tovarov a služieb zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b), uvádza na účely odseku 2 písm. b) bodu 2 v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň.
(7)
Z faktúry podľa § 71 ods. 2 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 4 písm. a) a b), poradové číslo pôvodnej faktúry, údaje podľa odseku 4 písm. d) až g) a odseku 5, ak sa menia. Ak platiteľ nemá faktúru a opraví odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1, v kontrolnom výkaze uvádza údaje podľa prvej vety okrem údaja podľa odseku 4 písm. b).
(8)
O dodaní tovarov a služieb podľa odseku 2 písm. d) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:
a)
celková suma obratov podľa osobitného predpisu29ab) evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou29a) v členení na základ dane a sumu dane podľa sadzieb dane,
b)
celková suma základov dane vrátane opráv základu dane a celková suma dane podľa sadzieb dane pri plneniach, ktoré sa neevidujú elektronickou registračnou pokladnicou.29a)
(9)
Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.
(10)
Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.
(11)
Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.
(12)
Platiteľ uvedie údaje podľa odsekov 2 až 8 v kontrolnom výkaze v členení, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Kontrolný výkaz sa podáva vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania je zverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva.
zobraziť paragraf
§ 80
Súhrnný výkaz

(1)
Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom
a)
dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
b)
premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,
c)
sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,
d)
dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň.
(2)
Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.
(3)
Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d). Ak sa táto zdaniteľná osoba zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1, na podávanie súhrnného výkazu sa vzťahuje odsek 2.
(4)
Súhrnný výkaz musí obsahovať
a)
identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz,
b)
pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne,
c)
pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6,
d)
pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi,
e)
pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola služba dodaná, a celkovú hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb.
(5)
V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.
(6)
Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor. Ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá identifikačné číslo pre daň príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie identifikačného čísla pre daň, uvedie dodávateľ služby dodanie služby do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre daň príjemcovi služby pridelené.
(7)
Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.
(8)
Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.
(9)
Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na portáli Finančnej správy.
(10)
Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.
(11)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť.
zobraziť paragraf
§ 81

(1)
Platiteľ registrovaný podľa § 4 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 49 790 eur.
(2)
Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 ods. 2. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom.
(3)
Platiteľ registrovaný podľa § 6 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahne 35 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahla 35 000 eur, ak nevykonáva v tuzemsku inú činnosť ako zásielkový predaj.
(4)
Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň
a)
na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 až 3, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie,
b)
ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ
1.
nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 alebo
2.
opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.
(5)
Daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná do desiatich dní odo dňa, kedy prestala byť platiteľom, odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.
(6)
V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitného predpisu30) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu31) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľovi vzniká daňová povinnosť najviac do výšky odpočítanej dane.
(7)
Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa odseku 6. Pri výpočte dane podľa odseku 6 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
(8)
Daňová povinnosť podľa odseku 6 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4.
(9)
V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4.
(10)
Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 6. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry.
zobraziť paragraf
§ 85kg
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1)
Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa aj obrat dosiahnutý podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Na tovary a služby, ktoré boli dodané v období sledovanom podľa § 4 ods. 1 a ktoré neboli zahrnuté do obratu do 31. decembra 2018, sa vzťahuje § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.
(2)
Rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň podľa § 4c vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani, vráti do 28. februára 2019. Daňový úrad pred vrátením zábezpeky na daň primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.4d)
(3)
Ustanovenia § 9a a § 22 ods. 10 sa vzťahujú na poukazy vystavené po 30. septembri 2019.
(4)
Pri dodaní stavby alebo časti stavby sa § 38 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 7 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2019 uplatnia, ak sa stavebné práce začali po 31. decembri 2018.
(5)
Ustanovenie § 38 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa vzťahuje na zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzavretú po 31. decembri 2018, na základe ktorej bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. decembri 2018.
(6)
Koeficient podľa § 50 ods. 4 za kalendárny rok 2018 a za hospodársky rok, ktorý sa začal do 31. decembra 2018, sa vypočíta podľa § 50 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2018.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 1 k zákonu č. 222/2004 Z. z.


POSTUP PRI ÚPRAVE ODPOČÍTANEJ DANE PRI INVESTIČNOM MAJETKU


Pri úprave podľa § 54 postupuje platiteľ podľa vzorca


kde

DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a v prípade kladného znamienka predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,

DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku pričom obstarávacou cenou je aj hodnota splátok vzťahujúcich sa na obstaranie investičného majetku formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,

A je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ mal právo naposledy odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,

B je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,

R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 6 k zákonu č. 222/2004 Z. z., v znení zákona č. 656/2006 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29. 12. 2007).

2.
Smernica Rady 2008/9/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).

3.
Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. 11. 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01).

4.
Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12. 2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12. 2006).

5.
Smernica Rady 2008/8/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).

6.
Smernica Rady 2008/117/ES zo 16. 12. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20. 1. 2009).

7.
Smernica Rady 2009/69/ES z 25. júna 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové úniky súvisiace s dovozom (Ú. v. EÚ L 175, 4. 7. 2009).

8.
Smernica Rady 2009/162/EU z 22. decembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 10, 15. 1. 2010).

9.
Smernica Rady 2010/23/EÚ zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu (Ú. v. EÚ L 72, 20. 3. 2010).

10.
Smernica Rady 2010/66/EÚ zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/9/ES, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 275, 20. 10. 2010).

11.
Smernica Rady 2010/45/EÚ z 13. júla 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o pravidlá fakturácie (Ú. v. EÚ L 189, 22. 7. 2010).

12.
Smernica Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod (Ú. v. EÚ L 201, 26. 7. 2013).

13.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (Ú. v. EÚ L 177, 1. 7. 2016).

14.
Smernica Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (Ú. v. EÚ L 348, 29. 12. 2017).

15.
Smernica Rady (EÚ) 2018/912 z 22. júna 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o povinnosť uplatňovať minimálnu štandardnú sadzbu (Ú. v. EÚ L 162, 27. 6. 2018).
zobraziť paragraf
Príloha
Príloha č. 7a k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 323/2018 Z. z.


ZOZNAM SLUŽIEB SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE

Kódy štatistickej klasifikácie produktov podľa činností (CPA)1) Opis služby 55 Ubytovacie služby

1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (Ú. v. EÚ L 145, 4. 6. 2008) v platnom znení.
zobraziť paragraf
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore