Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:
:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 71009
Dôvodové správy: 2380
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
02.06.2020
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2020


Platnosť od: 28.04.2004
Účinnosť od: 01.01.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo EÚ, Daň z pridanej hodnoty

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36 JUD>999307 DS28 EU PP3 ČL1
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 222/2004 s účinnosťou od 01.01.2020 na základe 369/2018, 318/2019, 317/2019 a 368/2019

Legislatívny proces k zákonu 368/2019
Legislatívny proces k zákonu 317/2019
Legislatívny proces k zákonu 318/2019
Legislatívny proces k zákonu 369/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

K predpisu 368/2019, dátum vydania: 18.11.2019

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 607 z 19. decembra 2018, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019.

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1910“), a smernicu Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES a 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campione d´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES, nakoľko Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH s citovanými legislatívnymi právnymi aktmi EÚ.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti.

Smernicou (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce v

- uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- určení miesta dodania tovaru s prepravou, uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet, v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ,

- doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

V súčasnosti neexistuje jednotná právna úprava regulujúca uplatňovanie pravidiel v EÚ vo vyššie uvedených situáciách. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Taktiež podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa, pridelené iným členským štátom než tým, v ktorom začala preprava tovaru, nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu, čo spôsobuje problémy tak členským štátom, ako aj podnikateľom.

Cieľom smernice (EÚ) 2018/1910 je eliminovať tieto problémy a zjednodušiť a uľahčiť dodávky tovaru v rámci vytvorením nových a doplnením existujúcich ustanovení v smernici Rady 2006/112/ES. Z tohto dôvodu sa v zákone o DPH vyžaduje zmena dotknutých existujúcich a doplnenie nových ustanovení.

Zákonom č. 369/2018 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 do zákona o DPH doplnilo oslobodenie od dane pre transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov, čím sa umožnilo obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom na medzinárodných burzách. Takéto oslobodenie od dane obsahuje smernica Rady 2006/112/ES, ktorá umožňuje členským štátom zaviesť do svojej národnej legislatívy oslobodenie od dane pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných skladoch alebo iných skladoch.

2

Návrhom zákona sa právna úprava týkajúca sa oslobodenia od dane dopĺňa o podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky predmetných tovarov a upravujú vznik daňovej povinnosti, určenie osoby povinnej platiť daň v prípadoch, keď sa pri uvedených tovaroch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane pri transakciách v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch, a povinnosti prevádzkovateľov uvedených skladov.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

S ohľadom na stanovený termín transpozície smernice (EÚ) 2018/1910 sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2020. Cieľom navrhovanej účinnosti je aj zabezpečenie dostatočnej legisvakancie s prihliadnutím na skutočnosť, že zdaňovacie obdobia platiteľov dane sa začínajú prvým dňom kalendárneho mesiaca, resp. prvým dňom kalendárneho štvrťroka.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

máj 2019

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

august 2019

2.Definovanie problému

Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH so smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, a smernicou Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES.

Smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce

- v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- v určení miesta dodania tovaru s prepravou uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ a

- v doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

Transpozícia smernice Rady (EÚ) 2019/475 za cieľ začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES, pričom sa zachovať vylúčenie týchto území z územnej pôsobnosti smernice 2006/112 na účely dane z pridanej hodnoty.

Vykonávacie nariadenie Rady 2018/1912 s účinnosťou od 1. januára 2020 zavádza jednotnú úpravu v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu.

4

Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH umožňuje, aby členské štáty Európskej únie implementovali do svojej národnej legislatívy oslobodenie od DPH pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom čl. 154 a nasl.). Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré umiestnené v colných alebo iných skladoch. Takéto oslobodenie od dane zavedené viacero členských štátov EÚ. Slovenská republika zákonom č. 369/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020 transponovala príslušné dobrovoľné ustanovenia. Predkladaný návrh zákona obsahuje spresnenia a doplnenia niektorých ustanovení predmetnej úpravy.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) smernicu Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, a smernicu Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES.

Návrh zákona reaguje aj na skúsenosti z aplikačnej praxe, a to spresnením niektorých ustanovení nadväzne na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.

4.Dotknuté subjekty

Platitelia dane z pridanej hodnoty a zahraničné subjekty obchodujúce s minerálnym olejom.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

- Smernica Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi.

Transpozíciou smernice nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.

- Smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES.

Transpozíciou smernice nedochádza k rozšíreniu pôsobnosti smernice nad rámec minimálnych požiadaviek, nedošlo k využitiu resp. nevyužitiu výnimiek, ktoré by udržali požiadavky na minime a rovnako nedošlo k skoršej implementácii t. j. pred dátumom, ktorý stanovuje smernica.

8.Preskúmanie účelnosti**

5

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;

milos.miklos@mfsr.sk

 

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod:

MF SR predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) dňa 25.4.2019 na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo čiastočne zabezpečené a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien:

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

Predkladateľ v Doložke vybraných vplyvov v časti „Charakter predkladaného materiálu“ uvádza Materiál legislatívnej povahy, pričom v časti 7. „Transpozícia práva EÚ“ uvádza

6

predmetnú transponovanú smernicu. Komisia odporúča zosúladenie, aby bolo zrejmé, že dôvodom novely je potreba transpozície s právom EÚ.

Stanovisko predkladateľa:

Pripomienka bola akceptovaná a zapracovaná.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 559 676

0

0

0

v tom: MFSR/0EK0D

1 559 676

0

0

0

z toho:

0

- vplyv na ŠR

1 559 676

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

1 559 676

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 559 676

0

0

0

v tom: MF SR/0EK0D

1 559 676

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Prijatými opatreniami na zamedzenie daňových únikov prichádza ku každoročnému zlepšovaniu výberu DPH a znižovaniu daňovej medzery. Predpokladáme, že tento pozitívny trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, k čomu môžu prispieť aj opatrenia prijaté v predkladanom návrhu zákona. Zvýšený výber DPH vykryje v plnom rozsahu dopady spôsobené zavedením nových opatrení.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty preberá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov smernice Rady Európskej únie. Je zameraná na oblasti, v ktorých existujúce pravidlá dane z pridanej hodnoty spôsobujú pri ich uplatňovaní problémy v praxi.

Navrhované úpravy:

-transpozícia smernice Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (zavádzajú sa spoločné pravidlá pre cezhraničné obchodovanie s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy, určuje sa miesto dodania tovaru s prepravou v tzv. reťazových transakciách v rámci a doplňuje sa, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu),

-transpozícia smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campioned´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES,

-precizovanie a doplnenie právnej úpravy týkajúcej sa oslobodenia od dane pri zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

9

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Ministerstvo financií SR požiadalo Finančné riaditeľstvo SR o kvantifikáciu dopadov na informačný systém FS v súvislosti s navrhovanými opatreniami. Z odpovede vyplynulo, že odhadovaný finančný dopad na zmenu informačných systémov predstavuje čiastku 1 559 676 eur s DPH v členení na :

- Úprava informačného systému (VIES): 200 760 eur

- Úprava informačného systému (ISFS): 1 291 200 eur

- Portál FS: 67 716 eur (MF SR).

Finančné riaditeľstvo SR nemá finančné prostriedky vo výške 1 491 960 eur zabezpečené v rozpočte. Financovanie predmetných výdavkov bude zabezpečené v rámci limitov rozpočtu verejnej správy na rok 2019 (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718 rekonštrukcia a modernizácia, podprogram 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR).

10

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

11

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

1 559 676

Obstarávanie kapitálových aktív (718006)2

1 559 676

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 559 676

0

0

0

12

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené. Aký je ich počet?

Ustanovenia návrhu zákona, ktorými sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa dotknú platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí vykonávajú intrakomunitárne transakcie a obchody v tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy, ako aj tých zdaniteľných osôb, ktoré obchodujú s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti.

Smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce

- v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- v určení miesta dodania tovaru s prepravou uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ,

- v doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

Súčasne s účinnosťou od 1. januára 2020 dochádza k zavedeniu jednotnej úpravy v EÚ v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu EÚ prostredníctvom nového článku 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912.

V súčasnosti neexistuje jednotná právna úprava regulujúca uplatňovanie pravidiel v EÚ vo vyššie uvedených situáciách. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Harmonizácia a spresnenie pravidiel pri cezhraničných obchodoch zvyšuje stav právnej istoty, čo možno považovať za pozitívny dopad na podnikateľské prostredie.

Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH umožňuje, aby členské štáty Európskej únie implementovali do svojej národnej legislatívy oslobodenie od DPH pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré umiestnené v colných alebo iných skladoch. Takéto oslobodenie zavedené viacero členských štátov EÚ. Slovenská republika zákonom č. 369/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020 transponovala príslušné dobrovoľné ustanovenie.

Návrhom zákona sa právna úprava týkajúca sa oslobodenia od dane dopĺňa o podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky predmetných tovarov a upravujú vznik daňovej povinnosti a určenie osoby povinnej platiť daň v prípadoch, keď sa pri uvedených tovaroch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane pri transakciách v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch.

13

Očakáva sa, že navrhovaná právna úprava prinesie pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože umožní ekonomicky relevantné obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom na medzinárodných burzách.

Následkom oslobodenia od dane možno taktiež predpokladať zvýšený objem skladovanej surovej ropy v SR, v dôsledku ktorého dôjde k zlepšeniu energetickej bezpečnosti SR.

Zmena právnej úpravy bude mať pozitívny dopad na zvýšenie príjmov prevádzkovateľov takýchto skladov zo skladovacích a k nim pridružených služieb a prinesie výrazné zníženie administratívnej záťaže podnikateľom obchodujúcich s týmito komoditami na medzinárodných burzách.

V neposlednom rade je potrebné spomenúť priaznivý vplyv na peňažné toky obchodníkov s vymedzenými komoditami, ktoré môže znamenať zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vo vzťahu k ostatným členským štátom EÚ.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie? Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Nadväzne na Predbežnú informáciu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (PI/2019/2), ktorá bola zverejnená na portáli Slov-Lex, a verejnosť sa mala možnosť k nej vyjadriť v čase od 10.01.2019 do 31.01.2019, sa k novele zákona o DPH uskutočnili dňa 20.02.2019 konzultácie s podnikateľskými subjektmi. Konzultácií sa zúčastnili zástupcovia Asociácie podnikateľských zväzov, Klubu 500 a PWC. Následne sa do konzultácií zapojili aj zástupcovia spoločností Transpetrol, a.s., Hillbridges, s.r.o. a Slovnaft, a.s..

Konzultácie sa uskutočnili v rámci legislatívneho procesu prípravy návrhu novely zákona v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov schválenou uznesením vlády SR č. 24 z 14.5.2015 v znení uznesení vlády SR č. 513 z 16.9.2015 a č. 76 z 24.2.2016.

MF SR predstavilo okruh plánovaných legislatívnych úprav, ktoré budú súčasťou novely zákona o DPH.

MF SR: Hlavným predmetom novely je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica 2018/1910“). Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ, za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v v tejto oblasti. Smernicou 2018/1910 sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce

- v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,

- v určení miesta dodania tovaru s prepravou uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet v tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ a

- v doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

Súčasne, s účinnosťou od 1. januára 2020, dochádza k zavedeniu jednotnej úpravy v v oblasti preukazovania uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu prostredníctvom nového článku 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912 zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva. Táto jednotná úprava sa v zákone o DPH premietne zmenou existujúceho ustanovenia § 43 ods. 5.

14

Pripomienky PWC (zástupca PWC)

Čl. 138 - nový odsek 1a smernice 2006/112/ES

Navrhujeme bližšie špecifikovať, akým spôsobom vie dodávateľ náležite odôvodniť svoje nedostatky k spokojnosti príslušných orgánov.

MF SR: Z dôvodu, že tieto prípady môžu byť rôznorodé, prikláňame sa k všeobecnejšej formulácii. Ak máte nejaký konkrétny námet, resp. ak to viete špecifikovať, uvítame to.

Nový článok 262 odsek 1 smernice 2006/112/ES

Navrhujeme v zákone o DPH uviesť správnejšiu formuláciu: "každá zdaniteľná osoba identifikovaná na účely DPH musí predložiť súhrnný výkaz obsahujúci informácie o transakciách s týmito osobami" namiesto súčasnej formulácie..."musí predložiť súhrnný výkaz týchto osôb".

MF SR: V tomto prípade nebudeme preberať presnú formuláciu zo smernice. Ak budete mať k formulácii nejaké pripomienky, môžete ich uplatniť v rámci MPK.

Článok 54a odsek 1 písm. f) vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912

Navrhujeme presne špecifikovať osobu "kupujúceho", nakoľko sa v predchádzajúcom znení tohoto ustanovenia táto osoba nespomína a môže byť zamieňaná "s osobou, ktorej sa má tovar pod týmto špeciálnym režimom dodať".

MF SR: Nepredpokladáme, že by v týchto situáciách dochádzalo k aplikačným problémom. Napokon tu ide o ustanovenie nariadenia, kde nemôžeme ísť nad rámec jeho obsahu.

Článok 45a odsek 1vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912

Navrhujeme prehľadne zadefinovať doklady, ktorými musí predávajúci preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu, najmä v situácii, ak tovar do iného členského štátu prepravuje on sám vlastnými dopravnými prostriedkami.

MF SR: Nariadenia majú priamu účinnosť, preto nepovažujeme za potrebné preberať tieto ustanovenia do zákona.

Článok 17a tzv. call of stock režim

Aké budú pri novej úprave tzv. call of stock prechodné ustanovenia?

MF SR: Prechodné ustanovenia momentálne ešte nemáme pripravené, avšak s prechodnými ustanoveniami počítame.

Pripomienky APZ

Prenos daňovej povinnosti pri stavebných prácach na báze dobrovoľnosti

Podľa zástupcu výrobných podnikov vznikajú v praxi problémy pri dodávkach stavebných prác. V zmysle zákona o DPH sa na stavebné práce uplatňuje prenos daňovej povinnosti (RCM), a teda DPH odvádza odberateľ stavebných prác. Dodávatelia sa dostávajú do sporu s odberateľmi, či sa pri konkrétnych stavebných prácach uplatniť RCM. Čiastočne pomáha informatívny zoznam stavebných prác Finančnej správy SR (ďalej len „FS“), ale pri niektorých prácach je potrebné prerokovať faktúru po faktúre.

15

MF SR: Rozšírenie mechanizmu tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri dodaní stavebných prác bolo zavedené ako jedno z opatrení vlády SR, ktorého cieľom bolo riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov a súčasne eliminovať daňové podvody v sektore stavebníctva. Súčasnú právnu úpravu považujeme za vhodnú.

Návrh zmeny ustanovenia prekonzultujeme so zástupcami FR SR s cieľom zistiť, aké problémy majú hlásené a ako často aktualizujú tieto zoznamy.

Odpoveď FR SR: Návrh podnikateľských subjektov, ktorý sa týka § 69 ods. 17 o DPH FR SR nepodporuje.

Ak sa v samotnom návrhu hovorí o stavebných prácach, je potrebné vychádzať z toho, či sa o stavebné práce jedná alebo nie, a dohoda je v takom prípade irelevantná. Úprava ods. 17 tohto ustanovenia účinná od 1.1.2017 do značnej miery odstránila aplikačné nejasnosti, keď zodpovednosť za označenie dodávky bola zverená jej dodávateľovi. Nemalo by byť vecou úvahy prijímateľa, ktorý spravidla vykonáva celkom iné zdaniteľné transakcie, aby dojednával, či ním prijaté plnenie spadá do sekcie F CPA alebo nie. Aplikovať ustanovenia zákona v závislosti od dohody platiteľov dane považujeme za nevhodné a môže byť spojené s ďalšími aplikačnými problémami:

- čo v prípade, ak by sa jednalo o dohodu ústnu, pričom následne by došlo k jej zmene, následne by sa jeden z účastníkov dohody stal nekontaktným subjektom, bol by zrušený a pod.? Nie je zrejmé, ako by správca dane vyhodnocoval skutkový stav?

- čo v prípade, ak by došlo k dohode o prenose daňovej povinnosti, pričom by sa zjavne nejednalo o poskytnutie plnení, na ktoré sa má vzťahovať § 69 ods. 12 písm. j)?

- správca dane by v prípade rôznych špekulatívnych dohôd musel dokazovať konanie v dobrej viere a pod.

- aplikácia zákona na základe dohody by zamedzila výkon analytickej činnosti FS, nakoľko FS nebude mať informácie, kto a s kým uzavrel takúto dohodu.

Podľa oddelenia metodiky DPH a z vyjadrenia daňových úradov je zrejmé, že v ostatnom období nie evidované aplikačné problémy v tejto oblasti, čo pripisujeme novele ustanovenia § 69 ods. 17 zákona o DPH (1.1.2017).

Centrum podpory pre dane k problematike zaujalo nasledovné stanovisko:

Otázky od platiteľov ohľadne zatrieďovania stavebných prác do sekcie F klasifikácie CPA sa stále vyskytujú. Väčšinou to otázky, so zatriedením ktorých nie veľké problémy, pretože podľa ich obsahu nie je ich ťažké nájsť v príslušnej sekcii F, resp. sa nachádzajú v príslušnom

Prehľad-e činností zatriedených podľa štatistickej klasifikácie produktov podľa

 

 

činností (CPA)“,

ktorý je zverejnený na portáli FR SR a obsahuje 951 zatriedených

činností. Menej často (ako po minulé roky) sa vyskytujú problematické zatriedenia, ktoré si vyžadujú dôslednú analýzu poskytovaných činností (napr. zložené plnenia, špecifikáciu činností). Predmetný prehľad činností sme naposledy dopĺňali novou službou 24.10. 2018.

Zrušiť osobitnú úpravu v § 68d - tzv. cash accounting

Navrhujú zrušiť možnosť osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (tzv. cash accounting), a to z dôvodu zvýšenej administratívnej náročnosti pre veľké subjekty. Pri obchodovaní so subjektom, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je potrebné sledovať moment zaplatenia faktúry, aby mohlo byť uplatnené právo na odpočet. Z tohto dôvodu je/bolo potrebné upraviť informačné systémy.

16

MF SR: Ide o dobrovoľnú schému, ktorú nám umožňuje smernica. Aj v tomto prípade ide o opatrenie vlády, ktorého cieľom bolo riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov.

V súčasnosti osobitnú úpravu využíva iba cca 540 subjektov (najmä advokátske kancelárie, fyzické osoby a pod.). Nie je vhodné po 3 rokoch od zavedenia tejto úpravy pre malých podnikateľov pristúpiť k jej zrušeniu. Zavedeniu predchádzala analýza situácie. Momentálne na žiadnej analýze nepracujeme. Disponujete nejakou analýzou vy?

APZ: Nie.

DPH pri CSR („company social responsibility“) aktivitách

Navrhujú možnosť odpočtu z tovarov a služieb, ktoré budú použité na CSR aktivity.

MF SR: Zákon o DPH musí byť v súlade so smernicou o DPH. Smernica neobsahuje osobitné pravidlá pre tieto aktivity. Ak nájdete spôsob, ako to upraviť, aby sme neporušili právo EÚ, môžete nám návrh úpravy kedykoľvek poslať.

§ 22 ods. 5 zákona o DPH

Navrhujú vytvoriť proces na prípady, keď sa daňovník rozhodne darovať nepoužívaný drobný hmotný majetok, pri ktorom nevie uplatniť znižovanie základu dane pre výpočet DPH podľa zákona o dani z príjmov. Ako príklad sa použiť darovanie starších PC, pri ktorých je z ekonomického hľadiska výhodnejšie ich zlikvidovať ako dodatočne odvádzať DPH, ktorá sa odpočítala pred 3 – 4 rokmi.

MF SR: Máme v pláne sa tým zaoberať, cítime, že súčasné znenie môže spôsobovať problémy v praxi. Budeme hľadať cestu ako to upraviť. Ak máte konkrétny návrh, môžete nám ho poslať.

APZ: Určite vám v najbližších dňoch návrh pošleme.

Limit pre vykazovanie zjednodušených faktúr v oddiele B.3 kontrolného výkazu DPH

Navrhujú zvýšiť súčasnú hranicu celkovej sumy odpočítanej dane 3000 eur, do výšky ktorej možno vykazovať údaje sumárne v oddiele B.3.1., z dôvodu administratívneho zaťaženia veľkých firiem s odpočtom dane z bločkov vo výške mierne presahujúcej hranicu na pravidelnej báze.

MF SR: Limit 3 000 eur je v zákone o DPH na základe podnetu odboru boja proti daňovým podvodom Finančnej správy. Táto suma bola určená na základe analýzy. V prípade zmeny je potrebné najprv komunikovať s Finančnou správou, či by prípadné zvýšenie tejto hranice nemalo negatívny dopad.

Odpoveď FR SR:Návrh na zníženie limitu pre vykazovanie zjednodušených faktúr v oddiele B.3 považujeme za nejasný. Z návrhu nie je zrejmé, o akú sumu sa navrhuje zvýšiť celková hranica sumy 3000 €.

Argument, že by sa zvýšením limitu znížila administratívna záťaž veľkých firiem považujeme za nedostatočný. Tieto firmy nevedia dopredu sumu odpočítania dane zo zjednodušených faktúr odhadnúť, preto by potrebnú evidenciu zrejme viedli aj naďalej. Navyše pre veľké podniky by zrejme nebolo významné zvýšenie limitu ani napr. o 1000 €, čo by na druhej strane už mohlo byť významné pre väčšinu malých a stredných podnikov. Zavedenie limitu 3000 € bol nástroj boja proti podvodom, keďže na základe zjednodušených faktúr sa čerpalo veľmi

17

vysoké odpočítanie dane.Na základe informácie odboru boja proti podvodom tento stav naďalej pretrváva a preto by OBPP navrhoval skôr zníženie tohto limitu, ako naopak.

Prenájom nehnuteľnosti medzi podnikateľmi od 1.1.2019 - § 38 ods. 5

Navrhujú umožniť voľbu prenajímateľa zdaniť prenájom nehnuteľnosti, ak je účelom nájomcu zabezpečiť ubytovanie svojich zamestnancov. Dôvodom je strata nároku na uplatnenie odpočtu DPH na vstupe pri veľkých firmách s vysokým počtom zamestnancov, pre ktorých je zmluvne zabezpečené ubytovanie. Zamestnávatelia majú záujem si udržať kvalifikovanú pracovnú silu a za týmto účelom jej musia zabezpečiť ubytovanie.

MF SR: Toto opatrenie bolo zavedené iba tento rok. Uplynula krátka doba na to, aby sme ho mohli vyhodnotiť. Neskôr môžeme diskutovať o nejakej úprave.

Základným pravidlom v zmysle smernice je, aby prenájom bol oslobodený od DPH, a to zo sociálnych dôvodov. Aj pôvodné znenie zákona o DPH znelo tak, že prenájom je oslobodený a prenajímateľ má iba možnosť sa rozhodnúť prenájom zdaniť.

Dôvodom úpravy bolo veľké množstvo postupov, ktorých cieľom bolo zneužitie právnej úpravy. Byty boli kupované rôznymi firmami, ktoré deklarovali ich využívanie na podnikanie, avšak v skutočnosti ich využívali na súkromné bývanie.

Každé sprísnenie právnej úpravy, ktorou sa snažíme zamedziť podvodom, z časti spôsobí aj zvýšenie záťaže pre poctivých podnikateľov. Cieľom úpravy nebolo získať dodatočné prostriedky do rozpočtu, ale zabezpečiť, aby štátny rozpočet dostal to, čo mu patrí.

Tejto pripomienke sa môžeme venovať, ale na vyššej riadiacej úrovni.

Vyvolané investície

Navrhujú zrovnoprávniť posudzovanie vyvolaných investícií s daňou z príjmu právnických osôb. Pri investičnej činnosti podnikateľov obce ukladajú podnikateľom povinnosť vybudovať aj infraštruktúru, ktorú majú následne bezplatne previesť samospráve. Z pohľadu zákona o dani z príjmov tieto vyvolané investície súčasťou hlavnej investície a je možné ich odpisovať. Z pohľadu zákona o DPH ide o bezodplatné dodanie, ktoré je potrebné zdaniť.

MF SR: Tu opäť narážame na to, čo nám umožňuje smernica o DPH. Toto určite spadá pod verejnú spotrebu, a má to byť zdanené.

Rozsudok C-132/16 Iberdrola čiastočne rieši váš problém. Ak viete preukázať, akú veľkú časť tejto vyvolanej investície využívate, tak v tomto pomere si časť tejto investície viete odpočítať. Riešenie by muselo byť na úrovni EÚ.

Riešenie, aké navrhujete, nie je možné kvôli pravidlám v smernici o DPH.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona si nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb. Predkladateľ zastáva názor, že návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnanosťou.

3.3.3 Administratívne náklady

18

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh novely zákona o DPH ukladá administratívne povinnosti osobám, ktoré vykonávajú transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov v colných, daňových a osobitných skladoch ako aj prevádzkovateľom týchto skladov. Z dôvodu, že transakcie s ropou, motorovou naftou a benzínom sa z pohľadu únikov na DPH považujú za vysoko rizikové, bolo potrebné nastaviť podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky a skladovanie predmetných tovarov.

Prevádzkovatelia skladov povinní viesť v členení podľa kalendárnych mesiacov najmä údaje o množstve tovaru umiestneného do skladu, dátume jeho umiestnenia a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený, o množstve tovaru, ktorý bol vydaný zo skladu, dátume jeho vydania a osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru zo skladu.

Osoba, ktorá dodá do skladu tovar s oslobodením od dane je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi skladu údaje o osobe, ktorej tovar dodala, dátume dodania tovaru a množstve dodaného tovaru.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme zo skladu, je povinná pred tým ako nastane táto skutočnosť, poskytnúť prevádzkovateľovi skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu zákonom predpísané faktúry.

Pripravovaná právna úprava zavádza nové administratívne náklady pre podnikateľov, ale zároveň je dôležité zdôrazniť, že v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa administratívne náklady vznikajúce pri tomto type obchodov značne znižujú.

Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie daňových subjektov, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte. Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)? Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na

19

vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako? Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh zákona nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

20

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 4 ods. 4)

Podľa § 4 ods. 4 sa zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, pričom z dodania sa dosiahnuť obrat 49 790 eur, nestáva platiteľom dane dňom dodania resp. dňom prijatia platby, ak ide o dodanie, ktoré je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Navrhuje sa doplniť, že rovnako sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane, ak dodá časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, ktorých dodanie je oslobodené od dane podľa § 38 ods. 7.

K bodu 2 /§ 5 ods. 1 písm. g)/

V § 5 sa navrhuje rozšíriť okruh dodaní tovarov a služieb v tuzemsku, z titulu výkonu ktorých zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.

K bodom 3 5, 29, 30, 34, 35, 37 8 ods. 4, § 8a, § 11a, § 70 ods. 2 písm. g) a h), § 70 ods. 4 písm. d), § 80 ods. 1 písm. e) až g) a ods. 4 písm. f) a § 85kh)

V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2018/1910, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/1910“), dochádza okrem iného k zavedeniu režimu call-off stock, ako povinnej úpravy pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby (ďalej len „dodávateľ“), do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi - zdaniteľnej osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (ďalej len „odberateľ“) - nepovažuje, pri splnení ustanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4.

Zákon o DPH v účinnom znení v § 11a obsahuje obdobnú úpravu (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade), ktorá však upravuje pravidlá len v prípade, že Slovenská republika je členským štátom určenia prepravovaného tovaru dodávateľa. Keďže však smernica (EÚ) 2018/1910 obsahuje komplexné pravidlá upravujúce uplatňovanie DPH tak v členskom štáte začatia prepravy tovaru, ako aj v členskom štáte jej skončenia, navrhuje sa, aby boli v zákone o DPH vykonané príslušné zmeny, ktoré by nielen doplnili príslušné pravidlá pri uplatňovaní režimu call-off stock, ale aj zohľadňovali odlišnosti tohto režimu, ako je ustanovený smernicou (EÚ) 2018/1910. Z týchto dôvodov sa navrhuje zaviesť nový § 8a a upraviť uvedený § 11a.

V novo navrhovanom § 8a je zavedená definícia režimu call-off stock a ustanovené podmienky a následky uplatnenia tohto režimu z pozície Slovenskej republiky ako členského štátu začatia prepravy tovaru, t. j. členského štátu dodania. Pri splnení všetkých tam ustanovených podmienok sa navrhuje, aby tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu bol považovaný za dodaný dodávateľom s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 až v momente, v ktorom k nemu nadobudne právo nakladať ako vlastník určený odberateľ, na základe dohody uzavretej s dodávateľom, pričom na premiestnenie tovaru sa nebude prihliadať. Na druhej strane bude v tom istom momente dochádzať v členskom štáte, do ktorého bol tovar prepravený, k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, pričom daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru vznikne v súlade s bežnými pravidlami a osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru bude určený odberateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom ako vlastník.

V prípade, že Slovenská republika bude členským štátom, do ktorého bol tovar prepravený, t. j. členským štátom nadobudnutia tovaru, uplatňovanie úpravy nadobudnutia tovaru v tuzemsku

21

z iného členského štátu, ako je nastavené v súčasnosti platnom a účinnom znení, nebude možné. Z tohto dôvodu sa navrhuje nové znenie § 11a, ktoré obsahuje iba pravidlá stanovenia momentu, v ktorom pri splnení ustanovených podmienok režimu call-off stock v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, dôjde v tuzemsku k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, ako aj určenia osoby, u ktorej sa toto nadobudnutie považuje za uskutočnené.

Pokiaľ ide o najpodstatnejšie zmeny navrhovaného režimu call-off stock oproti pravidlám ustanoveným v súčasnosti účinnom znení § 11a, za tie je potrebné považovať, okrem skutočnosti, že nové pravidlá reflektujú aj uplatňovanie zákona o DPH z pohľadu Slovenskej republiky ako členského štátu dodania, taktiež skutočnosť, že navrhovaná úprava nebráni jej uplatneniu v prípade, že dodávateľ v členskom štáte skončenia prepravy pridelené identifikačné číslo pre daň, ako aj skutočnosť, že tovar musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa skončenia prepravy.

Navrhovanou úpravou je ďalej v § 70 ods. 4 ustanovená podrobná záznamová povinnosť pre obe zdaniteľné osoby zúčastnené v transakcii v režime call-off stock, ktorej obsah je ustanovený v čl. 54a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/1912, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva. V neposlednom rade sa navrhovaný režim call-off stock od v súčasnosti uplatňovaného odlišuje aj v tom, že dodávateľ bude povinný podať súhrnný výkaz dvakrát. Prvýkrát v období, v ktorom došlo k preprave tovaru do iného členského štátu /navrhovaný § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 4 písm. f)/ a druhýkrát v období, v ktorom došlo k dodaniu tovaru.

Navrhovaný § 8a obsahuje aj následok nedodržania ustanovených podmienok pre uplatnenie režimu call-off stock, konkrétne, že v tam určených momentoch sa tovar považuje za premiestnený v zmysle § 8 ods. 4.

Keďže navrhovaná úprava by mohla ovplyvniť tak právne vzťahy, ako aj uplatňovanie pravidiel, ktoré sa viažu na tovar prepravený do tuzemska podľa v súčasnosti účinného § 11a, navrhuje sa v prechodnom ustanovení, aby sa v súvislosti s týmto tovarom dočasne predĺžila účinnosť doterajších pravidiel.

K bodu 6 (§ 13a)

Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý je súčasťou nových pravidiel zavedených smernicou (EÚ) 2018/1910. V rámci štruktúry zákona o DPH je toto nové ustanovenie zaradené do časti upravujúcej „Miesto zdaniteľného obchodu“, nakoľko bezprostredne nadväzuje na pravidlo určenia miesta dodania tovaru, ktoré je spojené s prepravou. Toto nové ustanovenie má za cieľ ustanoviť jednoznačné pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v rámci územia EÚ. Reťazovými transakciami je potrebné rozumieť situácie, keď ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci reťazca.

Vyjasnenie priradenia prepravy tovaru v rámci reťazových obchodov spočíva v tom, že ak zabezpečuje prepravu odberateľ, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá kupuje resp. nadobúda tovar od prvého dodávateľa (ďalej len „prostredná osoba“), odoslanie resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto prvému dodaniu tovaru, čo v konečnom dôsledku znamená, že prvý dodávateľ uskutočňuje tzv. pohyblivú dodávku tovaru, a teda uplatní oslobodenie od DPH. Avšak, ak prostredná osoba oznámi prvému dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať (pridelenie DPH v ČŠ prvého dodávateľa), prepravu tovaru nemožno priradiť k dodaniu tovaru prvým dodávateľom, ale sa priradí k dodaniu tovaru uskutočnenému prostrednou osobou. V takomto prípade nemôže prvý dodávateľ uplatniť na dodanie tovaru pre prostrednú osobu oslobodenie od DPH.

22

Rovnako sa priradenie odoslania alebo prepravy tovaru posúdi vo vzťahu k splneniu podmienok trojstranného obchodu. Aj na účely splnenia podmienok trojstranného obchodu bude rozhodujúce, aké IČ DPH oznámi prvý odberateľ (prostredná osoba) prvému dodávateľovi.

K bodu 7 (§ 18 ods. 2)

Ide o terminologické zjednotenie pojmu v celom zákone.

K bodu 8 (§ 22 ods. 5)

Navrhuje sa zrovnoprávniť určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, ktorý nie je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, s určením základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov. V podstate ide o drobný hmotný majetok a na účel stanovenia základu dane sa navrhuje fikcia štvorročného rovnomerného odpisovania tohto majetku. Hlavným dôvodom úpravy základu dane pri bezodplatnom dodaní drobného hmotného majetku je zbaviť platiteľa dane povinnosti odviesť DPH z celej kúpnej ceny v prípade vyradenia drobného hmotného majetku po jeho dlhšom použití, kedy je najčastejšie darovaný rôznym sociálnym a charitatívnym zariadeniam.

K bodom 9 a 10 (§ 38 ods. 3 písm. a) a § 38 ods. 4)

Zákonom č. 323/2018 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1.1.2019 zaviedla znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil ubytovacie služby (príloha č. 7a zákona o DPH) odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93, konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA.

V záujme zjednotenia použitia pojmu „ubytovacie služby“ v celom zákone, sa navrhuje v odseku 4 vymedziť ubytovacie služby v nadväznosti na uvedené nariadenie. Vymedzenie ubytovacích služieb v odseku 4 v nadväznosti na uvedené nariadenie platiteľovi dane umožní správne posúdiť, či ním poskytovaná služba je vylúčená z oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3. Ubytovacími službami podľa skupín vymedzených priamo v návrhu 38 ods. 4) odkazom na štatistickú klasifikáciu najmä hotelové a podobné služby, turistické a ostatné krátkodobé ubytovacie služby, služby miest na táborenie a taktiež služby ubytovania v študentských ubytovacích zariadeniach alebo v ubytovniach pre robotníkov, avšak len za predpokladu, že ubytovanie je poskytnuté na obdobie menej ako tri mesiace.

K bodom 11 a 12 (§ 43 ods. 1 a 9)

Platiteľ dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu môže uplatniť oslobodenie od DPH, len ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH.

Znenie odseku 1 sa navrhuje spresniť v súlade s článkom 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) novelizovaným smernicou (EÚ) 2018/1910. Zo znenia novelizovaného článku 138 smernice o DPH vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že nadobúdateľ pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ oznámiť dodávateľovi.

Zo znenia odseku 9, ktorý bol doplnený do § 43 zákona o DPH na základe bodu 3 smernice (EÚ) 2018/1910 (novelizácia čl. 138 smernice o DPH), vyplýva, že dôležitou súčasťou podmienok pre oslobodenie od dane sa stáva aj samotné deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze. Oslobodenie od dane správca dane neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz alebo ak v súhrnnom výkaze uvedie nesprávne, neúplné alebo

23

nepravdivé údaje. Oslobodenie od dane správca dane uzná vtedy, ak dodávateľ vie akýmkoľvek vierohodným spôsobom preukázať, že neúmyselne a v dobrej viere uviedol nesprávne alebo neúplné údaje v súhrnnom výkaze a následne tieto skutočnosti doloží napr. dodatočným súhrnným výkazom, alebo na základe výzvy správcu dane poskytne správne a úplné údaje.

K bodom 2, 13 22 a 39 5 ods. 1 písm. h), § 48c ods. 1, 2, 5 a 6, § 48ca, § 48d, § 48e, § 49 ods. 2 písm. b), príloha č. 9)

Zákonom č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/2018 Z. z.“), bolo pozmeňujúcim návrhom poslanca NR SR do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2020 zavedené nové ustanovenie § 48c, upravujúce oslobodenie od dane pri určitých zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom. Ide o transpozíciu čl. 154 a nasl. smernice o DPH v platnom znení. Oslobodenie od dane sa týka zdaniteľných obchodov s presne špecifikovanými tovarmi uvedenými v prílohe č. 9 zákona o DPH (ďalej len „príloha č. 9“), ak dodané v colných skladoch a v osobitných skladoch (tovar uvedený v časti I prílohy č. 9) alebo v daňových skladoch (tovary uvedené v časti II prílohy č. 9), alebo posledné zmienené tovary dovezené či nadobudnuté v tuzemsku a sú určené na umiestnenie do daňového skladu. Taktiež je v závislosti od tovaru a situácie uplatňované oslobodenie od dane aj na poskytnutie určitých služieb. Zákon č. 369/2018 Z. z. v tejto súvislosti okrem iného ustanovil limitáciu oslobodenia od dane, sumu splatnej dane pri ukončení spomínaných režimov a situácií a v súvislosti s ukončením režimu alebo situácií ako osobu povinnú platiť ustanovuje osobu, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v § 48c ods. 1 a 2. Vzhľadom na logiku pravidiel systému DPH a ich nastavenie v § 48ca § 48e je touto osobou potrebné rozumieť osobu, ktorá má v čase, keď sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie alebo v čase vyňatia tovaru z osobitného či daňového skladu, právo nakladať s tovarom ako vlastník. Ide totiž o osobu, ktorá benefitovala z oslobodenia predchádzajúceho dodania od dane, ktoré by za normálnych okolností podliehalo zdaneniu DPH. Taktiež sa v § 48d zaviedla definícia pojmu „osobitný sklad“.

Navrhovanou úpravou sa, vo vzťahu ku všetkým zavedeným oslobodeniam od dane uvedeným v § 48c, z dôvodu právnej istoty výslovne uvádza, že sa uplatňujú len na dodanie predmetných tovarov umiestnených v tuzemských skladoch, resp. na dovoz, dodanie či nadobudnutie týchto tovarov v tuzemsku, pokiaľ určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku 48c ods. 1 a 2), dochádza k vymedzeniu služieb, ktorých poskytnutie je v súvislosti s dotknutým tovarom taktiež oslobodené od dane 48c ods. 6) a ustanovuje sa registračná povinnosť zahraničných osôb, ktoré budú osobou povinnou platiť daň z dôvodu ukončenia uplatňovania režimov a situácií na dotknutý tovar 48c ods. 5). Keďže cieľom oslobodení od dane zavedených zákonom č. 369/2018 Z. z. je zlepšiť podmienky a podporiť medzinárodný obchod s dotknutými tovarmi v Slovenskej republike, navrhuje sa, aby zahraničné osoby, ktoré v tuzemsku uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2, neboli v tuzemsku povinné sa registrovať pre daň /§ 5 ods. 1 písm. h)/.

Pokiaľ ide o vecný rozsah oslobodenia od dane dodania tovarov a služieb v colných skladoch, zákonom č. 369/2018 Z. z. bolo ustanovené, že sa vzťahuje len na položku uvedenú v časti I prílohy č. 9 a na dodanie služieb súvisiacich s týmto tovarom, ktoré poskytnuté v colnom sklade. Navrhovanou úpravou sa v časti I prílohy č. 9 zužuje kategória tovarov, na ktoré sa uplatní oslobodenie od dane, len na surovú ropu. Taktiež sa ustanovuje, že dodanie surovej ropy a poskytnuté služby sa oslobodia od dane len ak sa tieto dodania uskutočnia vo verejnom colnom sklade typu I.

Vo vzťahu k oslobodeniu od dane v colnom sklade sa navrhuje v § 48ca ustanoviť osobitné pravidlá, ktoré sa uplatnia na prípady, ak osoba, ktorá kúpila surovú ropu s oslobodením od dane, spôsobí, že sa na tento tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie v iných

24

prípadoch, ako je ukončenie tohto colného režimu v súvislosti s dodávkou tovaru (napr. vyňatie tovaru zo skladu, prepustenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk a pod.). V takejto situácii sa navrhuje, aby sa oslobodenie od dane uplatnené na predchádzajúce dodanie tovaru a na služby, ktoré táto osoba v súvislosti s uskladneným tovarom prijala, zrušilo a táto osoba bola povinná zaplatiť daň. Ak by však osoba surovú ropu uskladnila do colného skladu a táto istá osoba spôsobí, že sa na surovú ropu prestane vzťahovať tento colný režim, bude dochádzať len k zrušeniu oslobodenia služieb prijatých v colnom sklade v súvislosti s tam uskladneným tovarom. V ustanovení § 48ca ods. 2 sa taktiež z dôvodu právnej istoty uvádza, že ak pôjde o ukončenie colného režimu colné uskladňovanie v súvislosti s vývozom uskladnenej surovej ropy, oslobodenie prijatých služieb sa nezruší, pokiaľ tieto služby oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6.

Pokiaľ dôjde k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie v súvislosti s dodaním tovaru, k zrušeniu oslobodenia pri dodaní surovej ropy a služieb, ktoré predchádzali tomuto ukončeniu nebude dochádzať, a na dodanie surovej ropy, v súvislosti s ktorým dochádza k ukončeniu tohto colného režimu, sa uplatnia bežné pravidlá DPH.

Je taktiež potrebné dodať, že vznik daňovej povinnosti pri dovoze tovaru podľa § 21 ods. 1 a spôsob určenia základu dane pri dovoze tovare podľa § 24 nebude ani v jednom z popísaných prípadov dotknutý.

V navrhovanom § 48ca sa ďalej ustanovujú povinnosti osôb, ktoré vlastnia surovú ropu v čase, keď sa s ňou v colnom sklade obchodujú, ako aj keď sa na ňu prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Taktiež sa zavádzajú záznamové a aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľov colných skladov voči správcovi dane, ktorým je daňový úrad. Týmito povinnosťami sa sleduje uľahčenie výkonu správy daní a identifikácie sumy dane, ktorá sa pri ukončení predmetného colného režimu stáva splatnou. Súčasne sa navrhuje zaviesť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť prevádzkovateľa colného skladu, ktorá vznikne len v prípade, ak prevádzkovateľ, v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48ca ods. 6, umožní vlastníkovi surovej ropy túto fyzicky vyňať z priestorov colného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi splnil povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe surovej ropy) a súčasne si vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Nakoľko v takýchto prípadoch nebude v zásade známa suma, z ktorej sa má vypočítať splatná daň, navrhuje sa zaviesť spôsob jej určenia, ak prevádzkovateľ nevie preukázať sumu, za ktorú bola surová ropa takto vyňatá z colného skladu, predaná inej osobe, respektíve kúpená v colnom sklade s uplatnením oslobodenia od dane.

Nakoľko oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v colnom sklade sa uplatňuje na tovar, ktorý nie je v zmysle colných predpisov tovarom Únie, je smernicou o DPH vyžadované, aby sa identické oslobodenia od dane uplatňovali aj na taký istý tovar, ktorý štatút tovaru Únie. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom č. 369/2018 Z. z. zavedené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru uvedeného v časti I prílohy č. 9 v osobitnom sklade a na dodanie služieb poskytnutých v osobitnom sklade, ktoré súvisia s týmto tovarom.

Zmenami a doplneniami § 48d sa navrhuje nanovo zadefinovať pojem „osobitný sklad“, zadefinovať podmienky, ktoré musí spĺňať tak miesto určené ako sklad, ako aj prevádzkovateľ osobitného skladu a postup správcu dane, ktorým je daňový úrad, pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu. Prevádzkovateľ osobitného skladu by mal byť povinný zložiť zábezpeku na daň, pričom sa navrhuje určiť spôsob, ako mu bude táto povinnosť uložená a spôsob výpočtu výšky tejto zábezpeky. V prípade, že daňový úrad prikročí k jej použitiu (prípady, kedy prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie surovej ropy bez toho, aby si vlastník tovaru vynímajúci surovú ropu splnil osobitne ustanovené povinnosti a súčasne nezaplatil daň v lehote jej splatnosti), sa navrhuje, aby prevádzkovateľ osobitného skladu bol povinný doplniť zábezpeku do pôvodnej výšky, v akej bola vypočítaná. Navrhovaná úprava

25

taktiež ustanovuje, na základe akých skutočností bude dochádzať k zániku povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu alebo k odňatiu povolenia.

Identicky ako v ustanovení § 48ca sa aj v § 48d navrhujú ustanoviť osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme surovú ropu z osobitného skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe, ďalej povinnosti osôb, ktoré vlastnia surovú ropu, voči prevádzkovateľovi osobitného skladu v čase, kedy sa surová ropa dodáva oslobodená od dane v osobitnom sklade a v čase jej vyňatia z tohto skladu. Taktiež sa zavádzajú záznamové povinnosti ako aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa osobitného skladu voči daňovému úradu.

Navrhuje sa zaviesť spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa osobitného skladu v prípade, ak umožní, v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48d ods. 19, vlastníkovi fyzicky vyňať surovú ropu z osobitného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi skladu splnil povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe surovej ropy) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Keďže jednou z podmienok na prevádzkovanie osobitného skladu je zloženie zábezpeky, daňový úrad v prípade, že úhradu nezaplatenej dane bude požadovať od prevádzkovateľa osobitného skladu, použije na úhradu túto zábezpeku. Pravidlá pre určenie dlžnej sumy dane v tomto špecifickom prípade sú navrhnuté identicky ako pri colných skladoch.

Keďže v súvislosti s motorovým benzínom a naftou sa od 1. januára 2020 uplatňovať oslobodenie od dane nielen na ich dodanie v daňovom sklade a na poskytnutie služieb súvisiacich s týmito tovarmi v daňovom sklade, ale aj na ich dovoz, dodanie alebo nadobudnutie v tuzemsku z iného členského štátu za podmienky, že určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, a na dodanie služieb súvisiacich s jednotlivými uvedenými zdaniteľnými obchodmi 48c ods. 2 písm. a) d) v platnom znení/, navrhuje sa v § 48c ods. 2 v spojení s § 48e ustanoviť a spresniť podmienky oslobodenia od dane a určiť práva a povinnosti dotknutých osôb v závislosti od jednotlivých oslobodení od dane.

Motorový benzín a nafta tovary, ktoré podliehajú spotrebnej dani z minerálneho oleja na základe zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“). Zákon o spotrebnej dani pritom ustanovuje prísne pravidlá a podmienky zaobchádzania s týmito tovarmi v situácii, keď sa nachádzajú v režime pozastavenia spotrebnej dane, teda v situácii, kedy ešte nie určené na spotrebu. Nakoľko zákon č. 369/2018 Z. z. ustanovil oslobodenie od dane vybraných zdaniteľných obchodov s týmito tovarmi v situáciách, kedy sa nachádzajú práve v režime pozastavenia spotrebnej dane, navrhuje sa, aby podmienky oslobodenia od dane a práva a povinnosti dotknutých zdaniteľných osôb boli do určitej miery korešpondujúce s podmienkami a právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zákona o spotrebnej dani.

Navrhovaný § 48e v ods. 1 a 4 určuje ako podmienku oslobodenia od dane v prípade, že motorový benzín a nafta predmetom prepravy do daňového skladu v tuzemsku 48c ods. 2 písm. a)/, respektíve medzi dvomi daňovými skladmi 48c ods. 2 písm. b)/, zloženie zábezpeky na sumu dane, ktorá by bola splatná, ak by sa na dovoz, respektíve dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Túto zábezpeku bude v prospech colného úradu skladať prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého motorový benzín alebo motorová nafta určené na umiestnenie v prípade oslobodenia podľa § 48c ods. 2 písm. a), respektíve prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa tieto tovary prepravujú v prípade oslobodenia podľa § 48c ods. 2 písm. b). Zábezpeka bude vrátená alebo uvoľnená, ak budú splnené podmienky na vrátenie alebo uvoľnenie zábezpeky zloženej na účely spotrebnej dane podľa zákona o spotrebnej dani. Ak tovar do určeného daňového skladu nedorazí a vlastník tovaru daň v ustanovenej lehote v prospech daňového úradu nezaplatí, zábezpeka bude použitá na úhradu splatnej dane. Pôjde o špecifický prípad spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti prevádzkovateľa daňového skladu

26

za nezaplatenú daň. Ak prevádzkovateľ daňového skladu zábezpeku pred začatím prepravy tovaru nezloží, dovoz tovaru, resp. dodanie tovaru v tuzemsku, nebudú môcť byť oslobodené od dane.

Z navrhovaného ustanovenia je teda zrejmé, že v prípade tovaru prepravovaného z tretieho štátu do daňového skladu v tuzemsku alebo tovaru prepravovaného medzi dvomi daňovými skladmi v tuzemsku, na dovoz alebo dodanie ktorého sa uplatní oslobodenie od dane, sa zavádza delená vecná príslušnosť pri správe dane, keďže na časť správy zábezpeky bude vecne príslušným správcom dane colný úrad; na ostatné činnosti a postupy pri správe dane bude vecne príslušným správcom daňový úrad.

V prípade zdaniteľných obchodov oslobodených od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c) a d) navrhovaná úprava nevyžaduje ako podmienku oslobodenia od dane zloženie zábezpeky prevádzkovateľom daňového skladu. Podobne ako v § 48ca a § 48d sa navrhujú osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme motorový benzín alebo naftu z daňového skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe, to znamená povinnosti osôb, ktoré vlastnia dotknuté tovary v čase uskutočňovania dodania týchto tovarov s oslobodením od dane a v čase ich vyňatia z daňového skladu, voči prevádzkovateľovi daňového skladu, ako aj záznamové a oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa daňového skladu. Taktiež, ako je tomu aj v prípade § 48ca, sa súčasne navrhuje zaviesť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť prevádzkovateľa daňového skladu, ktorá vznikne len v prípade, že v rozpore so zákazom ustanoveným v § 48e ods. 12 umožní vlastníkovi motorového benzínu alebo nafty tieto fyzicky vyňať z priestorov daňového skladu bez toho, aby si vlastník tovaru voči prevádzkovateľovi splnil ustanovené povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe motorového benzínu alebo nafty) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň . Nakoľko v takýchto prípadoch nebude v zásade známa suma, z ktorej sa vypočítať splatná daň, navrhuje sa zaviesť spôsob výpočtu dane na základe jej trhovej ceny týchto tovarov v deň, keď boli vyňaté z daňového skladu, okrem prípadu, ak prevádzkovateľ vie preukázať sumu, za ktorú boli tovary takto vyňaté zo skladu predané inej osobe, respektíve kúpené v daňovom sklade s uplatnením oslobodenia od dane.

Súčasne sa v § 49 ods. 2 písm. b) navrhuje, aby platitelia dane, ktorým vznikne povinnosť platiť daň z dôvodu vyňatia tovarov z jednotlivých skladov bez toho, aby toto súviselo bezprostredne s dodaním dotknutých tovarov inej osobe 48ca ods. 1, § 48d ods. 14 a § 48e ods. 7), boli pri splnení ostatných podmienok zavedených v § 49 a § 51, oprávnení odpočítať túto daň.

K bodu 23 (§ 53a)

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (C-322/99 a C-323/99 Fischer a Brandenstein) sa navrhuje zaviesť mechanizmus opravy odpočítanej dane zo služieb, ktoré boli vykonané na investičnom majetku platiteľa dane, pri nadobudnutí ktorého platiteľ dane neuplatnil odpočítanie dane. Podľa navrhovaných pravidiel bude platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň len z tých služieb, ktoré viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku v prípadoch, keď predmetný investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo ho dodá bezodplatne (§ 8 ods. 3 zákona o DPH).

Navrhuje sa ustanoviť maximálne obdobie, počas ktorého bude platiteľ dane v prípade dodania tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie povinný opraviť odpočítanú daň z týchto služieb, a to 60 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane v prípade, že ide o služby vykonané na hnuteľnom investičnom majetku 54 ods. 2 písm. a)/, a 240 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k uplatneniu nároku na odpočítanie dane, ak ide o služby vykonané na nehnuteľnom investičnom majetku, ktorým stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory 54

27

ods. 2 písm. b)/. Platiteľ dane bude povinný vrátiť DPH za obdobie, v ktorom nebude dotknutý investičný majetok po zhodnotení o predmetné služby využívaný na účely podnikania.

K bodu 24 (§ 54d ods. 4)

Navrhuje sa ustanoviť pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom /§ 54 ods. 2 písm. a)/ v prípadoch, v ktorých platiteľ dane v priebehu päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá tento hnuteľný investičný majetok.

K bodu 25

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodom 26 a 27 (§ 65 ods. 3 a ods. 10 až 12)

V čase vzniku daňovej povinnosti poskytovateľ služieb cestovného ruchu odvádza daň z prirážky, ktorú zväčša vypočíta z predpokladaných cien, ktoré zaplatiť za obstarané služby cestovného ruchu, pretože skutočnú výšku nákladov za obstarané služby pozná až neskôr, t. j. v čase po vzniku daňovej povinnosti. Vzhľadom na to, že štát nárok na daň z prirážky určenej ako rozdiel medzi sumou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby príp. tovary obstarané od iných osôb, bolo potrebné osobitnú právnu úpravu pre uplatňovanie dane cestovnými kanceláriami zosúladiť s čl. 308 smernice o DPH tak, že sa do § 65 doplnili ustanovenia o oprave základu dane (ods. 10 12). Doplnenie právnej úpravy reaguje na rozsudok Súdneho dvora v prípade C-422/17 Skarpa Travel sp. z o.o.

Navrhuje sa zaviesť povinnosť vykonať opravu základu dane, ak po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi kalkulovanou prirážkou a skutočnou prirážkou cestovnej kancelárie. K oprave teda platiteľ dane pristúpi najmä vtedy, ak dôjde k rozdielu medzi predpokladanými nákladmi, ktoré tvoria podklad cenovej kalkulácie jednotlivých zájazdov, a skutočnými nákladmi na zájazd. Platiteľ dane je povinný opraviť základ dane, ak je rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane vyšší, a ak je rozdiel nižší, platiteľ dane má právo opraviť základ dane. Opravu základu dane vykoná platiteľ dane aj vtedy, ak zvýši alebo zníži cenu za balík služieb cestovného ruchu voči cestujúcemu.

Navrhuje sa, aby platiteľ dane vykonal opravu základu dane týkajúcu sa dotknutých plnení len raz za kalendárny rok.

Z dôvodu doplnenia právnej úpravy týkajúcej sa opravy základu dane pri poskytnutí služieb cestovného ruchu bolo potrebné spresniť znenie odseku 3.

K bodu 28 (§ 69 ods. 2)

V súlade s navrhovaným inštitútom spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti prevádzkovateľov skladov, v ktorých dodania určitých tovarov oslobodené od dane 48ca ods. 6, § 48d ods. 19 a § 48e ods. 12), sa navrhuje, aby sa mechanizmus prenosu daňovej povinnosti pri dodaniach uskutočnených v tuzemsku zahraničnou osobou v prospech tuzemských zdaniteľných osôb neuplatňoval na dodanie tovaru uskutočnené v jednotlivých typoch skladov v tuzemsku, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od dane. V praxi pôjde o dodania tovaru zahraničnou osobou pre tuzemskú zdaniteľnú osobu, v súvislosti s ktorými dochádza buď k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie alebo k vyňatiu tovaru z osobitného skladu alebo daňového skladu.

K bodu 31 (§ 78 ods. 2)

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť odsek 2 tak, aby bolo jednoznačné, že zahraničná osoba registrovaná ako platiteľ dane, ktorá ukončuje svoje podnikanie a za posledné zdaňovacie obdobie neuskutočnila žiadne transakcie, z ktorých jej vznikla daňová povinnosť podľa § 69, nedodala tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, príp. podľa § 45, neuplatňuje

28

odpočítanie dane a zároveň jej nevznikla povinnosť odviesť daň z majetku podľa § 81 ods. 6 zákona, nie je povinná podať daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie.

K bodu 32 (§ 78a ods. 12)

Z dôvodu, že sa navrhuje vypustiť § 14 ods. 3 zo zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), z ktorého podľa súčasného znenia vyplýva, že na elektronické formuláre podané iným spôsobom sa neprihliada, navrhuje sa doplnením odseku 6 ustanoviť, že ak bude kontrolný výkaz podaný inak ako elektronicky, nebude sa takto podaný kontrolný výkaz prihliadať.

K bodu 33 (§ 80 ods. 1 úvodná veta)

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 36 (§ 81 ods. 6)

Navrhovaná úprava zjednocuje spôsob vypočítania dane pri zrušení registrácie platiteľa so spôsobom výpočtu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru 22 ods. 5) a súčasne reflektuje na navrhnuté úpravy v poslednom zmienenom ustanovení (viď bod 8), keďže z článku 74 smernice o DPH v platnom znení vyplýva, že spôsob výpočtu dane byť v oboch prípadoch identický.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020, a to s ohľadom na termín transpozície smernice (EÚ) 2018/1910 a nadobudnutie účinnosti ustanovenia § 48c zákona o DPH.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2019.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ladislav Kamenický, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola FARKAŠOVSKÉHO, Dušana TITTELA, Magdalény KUCIAŇOVEJ, Juraja SOBOŇU a Tibora JANČULU na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

K predpisu 317/2019, dátum vydania: 16.10.2019


A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Cieľom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na noviny, časopisy a periodiká. Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu. Rovnako sa znížená sadzba dane neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.

Zmenou mediálneho prostredia došlo k zhoršeniu postavenia tradičných printových médií voči digitálnym médiám. Zámerom predkladateľa je podporiť tradičné printové médiá, a tým zlepšiť ich postavenie na mediálnom trhu. Pozitívne skúsenosti iných členských štátov Európskej únie, napríklad Českej republiky, potvrdzujú, že takéto legislatívne opatrenie zvýši dopyt po týchto tovaroch, a tým pozitívne podporí dostupnosť mediálnych produktov čo najširšiemu okruhu príjemcov. Rovnako sa očakáva pozitívny vplyv na občanov z dôvodu predpokladaného zníženia konečnej ceny týchto tovarov. Zároveň sa zavedením zníženej sadzby dane na noviny, časopisy a periodiká predpokladá zlepšenie plnenia informačných, kultúrno - integračných a sociálno - výchovných funkcií médií.

Pri zavedení zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty je Slovenská republika viazaná Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. L 347, 11.12.2006), ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Podľa čl. 98 bod 1. tejto smernice môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré podľa čl. 99 bod 1. tejto smernice nesmú byť nižšie ako 5 %, pre dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III tejto smernice.

Predkladaný návrh zákona negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa krátkodobé zníženie výberu dane z pridanej hodnoty z tovarov, ktoré budú predmetom zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Prijatými opatreniami na zamedzenie daňových únikov prichádza ku každoročnému zlepšeniu výberu dane z pridanej hodnoty a znižovaniu daňovej medzery. Predpokladáme, že tento pozitívny vplyv bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Zvýšený výber dane z pridanej hodnoty v plnom rozsahu vykryje výpadky na príjmovej strane spôsobené zavedením zníženej sadzby dane.

Návrh zákona pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Nemá žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti avšak má pozitívny vplyv služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Navrhovaným doplnením prílohy č. 7, ktorá vymedzuje zoznam tovarov so zníženou sadzbou dane, sa zavádza znížená sadzba dane na noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované alebo obsahujúce reklamný materiál. Znížená sadzba dane sa neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, ktorých reklamný materiál jednotlivo alebo spolu tvorí viac ako 50 % celkového obsahu. Rovnako sa znížená sadzba dane neuplatní na noviny, časopisy a periodiká, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 01. 01. 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa krátkodobé zníženie výberu dane z pridanej hodnoty z tovarov, ktoré budú predmetom zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Prijatými opatreniami na zamedzenie daňových únikov prichádza ku každoročnému zlepšeniu výberu dane z pridanej hodnoty a znižovaniu daňovej medzery. Predpokladáme, že tento pozitívny vplyv bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Zvýšený výber dane z pridanej hodnoty v plnom rozsahu vykryje výpadky na príjmovej strane spôsobené zavedením zníženej sadzby dane. Návrh zákona pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, žiadne sociálne vplyvy, žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti avšak má pozitívny vplyv služby verejnej správy pre občana.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Prekladatelia návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu právneho predpisu: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. L 347, 11.12.2006), ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie predkladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy ANTOŠOVEJ, Jaroslava PAŠKU, Štefana ZELNÍKA, Juraja SOBOŇU a Stanislava KMECA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

K predpisu 318/2019, dátum vydania: 16.10.2019


A.Všeobecná časť

Dobrý výkon Slovenskej ekonomiky a kontinuálne zlepšovanie efektivity výberu daní zabezpečili, že výber daní v roku 2018 je o 38 % vyšší oproti roku 2008. S poukazom na veľmi pozitívne výsledky Slovenskej ekonomiky v posledných rokoch je potrebné, aby tieto výsledky pocítili priamo aj občania - spotrebitelia, či zvyšovaním príjmov alebo znížením nákladov (daňového zaťaženia). V roku 2016 (s účinnosťou 1. 1. 2016) sa znížila sadzba DPH na vybrané druhy potravín z 20 % na 10 % (mäso z hovädzích zvierat, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých hovädzích zvierat, mäso z domácich svíň, čerstvé alebo chladené, mäso z oviec alebo kôz, čerstvé alebo chladené okrem mäsa z divých oviec a kôz, mäso a jedlé droby z domácej hydiny, čerstvé alebo chladené, mäso a jedlé droby z domácich králikov, čerstvé alebo chladené, sladkovodné ryby okrem ozdobných rýb, rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) zo sladkovodných rýb okrem ozdobných rýb, mlieko, maslo, čerstvý chlieb). Toto zníženie bolo citeľne prenesené do zníženia cien týchto potravín priamo na pulte, t. j. s priamym profitom pre zákazníka spotrebiteľa. Po prijatí predmetného opatrenia ceny na pultoch klesali počas celého roka 2016 (teda bezprostredne po prijatí opatrenia, ktorým sa znížila DPH na vybrané potraviny) mesačne v priemere o 2,9 %, čo je citeľný dopad na pultové ceny. Keďže základne potraviny tvoria prevažnú časť nákupného koša spotrebiteľa, ide o preukázateľné dopady prijatej zníženej DPH na základné potraviny priamo na pultoch maloobchodných prevádzok.

V Slovenskej republike stúpli ceny potravín medziročne počas prvého polroka 2018 o 5,4 %, čo je najvýraznejší rast v rámci celej EÚ. Je preto potrebné prijať opatrenia, aby sa neúmerný nárast cien potravín zastavil a naopak došlo k reálnemu zníženiu cien.

Predloženým návrhom sa navrhuje rozšíriť zoznam tovarov zo zníženou DPH na 10 % na všetky potraviny, pričom primerane odkazuje na definíciu potravín podľa zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc zo štatistických zistení po znížení DPH z 20 % na 10 % pri vybraných druhoch potravín sa predpokladá, že obdobné zníženie DPH na všetky potraviny zabezpečí priame zníženie cien potravín v maloobchode, čo zabezpečí, aby občania Slovenskej republiky reálne pocítili stúpajúcu výkonnosť slovenskej ekonomiky a lepšiu prístupnosť potravín aj pre sociálne nižšie vrstvy obyvateľstva.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že členské štáty majú na potraviny všeobecne zníženú DPH. Približne 4/5 členských štátov uplatňuje znížené sadzby DPH na potraviny. Z vyspelých tzv. starých členských štátov uplatňuje zníženú sadzbu DPH na všetky potraviny napr. Rakúsko 10 %. Španielsko uplatňuje na potraviny dve sadzby DPH, a to 4 % a 10 %. Taliansko uplatňuje na potraviny tri sadzby DPH, a to 4 %, 5 % a 10 %. Z členských štátov, ktoré vstupovali do spolu so Slovenskou republikou, napr. Slovinsko na všetky potraviny sadzbu DPH vo výške 9,5 %. V porovnaní so sadzbami DPH v krajinách je výška DPH 20 % v Slovenskej republike (10 % na vybrané druhy potravín) neúmerná a neprimeraným spôsobom zaťažuje spotrebiteľa, ktorý vzhľadom na výšku priemernej mzdy, minie jej značnú časť na potraviny.

Návrh zákona negatívny vplyv na štátny rozpočet spočívajúci v znížení výberu DPH. Návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 27 ods. 2)

Predloženým návrhom sa navrhuje rozšíriť zníženú sadzbu DPH 10 % na všetky potraviny okrem zákonnom stanovených výnimiek, pričom sa v ustanovení primerane odkazuje na legálnu definíciu pojmu „potraviny“ uvedenú v § 2 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (príloha 7)

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby do zníženej sadzby DPH 10 % patrili všetky potraviny s odkazom na zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších, vypúšťajú sa zo zoznamu tovarov so zníženou sadzbou DPH (z prílohy č. 7) položky colného sadzobníka, ktoré sa týkajú vybraného okruhu potravín.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa zníženie výberu dane z pridanej hodnoty z tovarov, ktoré budú predmetom zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Pozitívny vývoj Slovenskej ekonomiky dovoľuje zavádzať opatrenia, ktoré budú mať výrazný vplyv na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Návrh zákona pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana sa nepredpokladajú.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Prekladateľ návrhu právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu právneho predpisu: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v. L 347, 11.12.2006), ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: Nie predkladaným návrhom právneho predpisu dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie: Úplný.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

K predpisu 369/2018, dátum vydania: 10.12.2018

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 573 zo dňa 13. decembra 2017, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH s citovanými smernicami do 31. decembra 2018.

Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Platný zákon neobsahuje žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov. Tým, že zaobchádzanie s poukazmi na účely DPH je v členských štátoch rozličné, dochádza k nejednotnosti pri uplatňovaní základných pravidiel DPH, čo môže spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže, dvojité zdanenie alebo nezdanenie tovarov a služieb alebo viesť k vzniku mechanizmov vyhýbania sa daňovej povinnosti, čo negatívne dôsledky na fungovanie vnútorného trhu.

Pokiaľ ide o pravidlá poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), od 1. januára 2015 platí, že pokiaľ tieto služby poskytované nezdaniteľným osobám, miesto dodania sa nachádza a daň z týchto služieb patrí členskému štátu, v ktorom je odberateľ usadený (tzv. členský štát spotreby). Ukazuje sa, že príležitostným poskytovateľom digitálnych služieb, ktorí usadení len v jednom členskom štáte, tieto pravidlá účinné od 1. januára 2015 spôsobujú značné administratívne zaťaženie aj napriek skutočnosti, že k tomu istému dátumu bola zavedená osobitná úprava jedného kontaktného miesta (tzv. MOSS), umožňujúca poskytovateľom digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby plniť daňové povinnosti voči členským štátom spotreby v tom členskom štáte, v ktorom sú usadení (tzv. členský štát identifikácie).

Od 1. januára 2019 sa zavedie obratový limit pre zdaniteľné osoby, ktoré usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia. Taktiež dôjde k prevzatiu ďalších zmien súvisiacich s poskytovaním digitálnych služieb.

Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov dane vykonanej Finančným riaditeľstvom SR sa navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie. Novela zákona o DPH je ďalej orientovaná aj na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.

2

V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade.

S ohľadom na stanovený termín transpozície cit. smerníc sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2019.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie tvorí prílohu materiálu. Návrh zákona sa predkladá na rokovanie vlády SR bez rozporov.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

8.6.2018 – 21.6.2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2018

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

august 2018

2.Definovanie problému

Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH so smernicou Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a s Článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku.

Transpozíciou smerníc tak dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Cieľom týchto nových pravidiel je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ, nakoľko doteraz neexistovali spoločné pravidlá pri zdaňovaní transakcií týkajúcich sa poukazov.

Zároveň sa zavádza obratový limit pre registráciu zdaniteľných osôb, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie (členský štát) a ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby (tzv. digitálne služby) nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 EUR bez DPH a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Títo poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia.

Aktuálna právna úprava umožňuje cestujúcim požiadať o vrátenie dane pri vývoze tovaru, ak celková hodnota vrátane dane vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade o kúpe je vyššia ako 175 eur. Navrhuje sa tento limit znížiť na 100 eur. Zároveň v súvislosti s trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je reagovať na aplikačnú prax ako aj na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

4

Jedným z takýchto opatrení je úprava existujúcich pravidiel uplatňovania DPH pri predaji a prenájme nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu systému DPH na získanie neoprávnených ekonomických výhod pri obchodovaní s nehnuteľnosťami určenými na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a Článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Pripravovaný zákon bude reagovať aj na skúsenosti z aplikačnej praxe, a to spresnením niektorých ustanovení nadväzne na smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení a judikatúru Súdneho dvora EÚ.

4.Dotknuté subjekty

Platitelia dane z pridanej hodnoty.

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

7.Transpozícia práva EÚ

- Smernica Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi

- Článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku

8.Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

5

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR;

milos.miklos@mfsr.sk

 

12.Zdroje

Analýza inštitútu zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v procese registrácie za platiteľa dane z pridanej hodnoty (apríl 2018).

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 7. júna 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené a pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívno-negatívnych vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Predkladateľ nevyplnil časť 5. Alternatívne riešenia Doložky vybraných vplyvov (ďalej len „Doložka“). Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 5. Alternatívne riešenia Doložky a to najmä pri novelizovaných ustanoveniach, ktorých zmeny nevyplývajú z transpozície smerníc EÚ. Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 5. aj v prípade, že neboli zvažované alternatívne riešenia.

Predkladateľ zároveň nevyčíslil časť 12. Zdroje Doložky, pričom sa však napr. vo všeobecnej časti Dôvodovej správy odvoláva pri zrušení inštitútu zábezpeky na analýzu Finančného riaditeľstva SR. Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 12. Zdroje Doložky, aby bolo zrejmé, na základe akých analytických výstupov sa rozhodol novelizovať iné ustanovenia zákona, ako napr. povinnosť oslobodiť dodanie stavby/nájomné pri užívaní stavby určenej na bývanie od dane z pridanej hodnoty (§ 38, ods. 7 a 8).

Stanovisko predkladateľa: Čiastočne akceptované. Analýza, z ktorej predkladateľ vychádzal

pri zrušení zábezpeky na DPH, bola doplnená. Zmeny v ustanoveniach týkajúcich sa uplatňovanie DPH pri nehnuteľnostiach vyplývajú z praxe a z kontrolnej činnosti finančnej správy.

Doložka a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy vo vzájomnom rozpore. Podľa doložky návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo zabezpečený. Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva negatívny vplyv v roku 2018 na kapitolu MF SR v sume 327 300 eur, pričom je uvedené, že ide o rozpočtovo nekrytý

6

vplyv a kapitola bude žiadať MF SR o zvýšenie záväzných ukazovateľov na rok 2018. Doložku a analýzu vybraných vplyvov žiada Komisia vzájomne zosúladiť.

Stanovisko predkladateľa: Akceptované.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladateľ v časti 3.3.3 Administratívne náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza zvýšenie administratívnych nákladov v súvislosti so zmenami v právnej úprave zdaňovania dodania nehnuteľnosti a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti. Novelou zákona sa však upravuje viacero inštitútov, ktoré budú mať dopad na administratívne náklady dotknutých subjektov. Nový ods. 3 v § 53 napr. ukladá platiteľovi dane, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z poskytnutej platby na budúce dodanie tovarov alebo služieb, povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane z poskytnutej platby, ak na základe objektívnych skutočností vyjde najavo, že sa dodanie tovarov alebo služieb, na ktoré poskytol preddavok, neuskutoční. Taktiež sa vložením § 54d do zákona zavádza povinnosť upraviť odpočítanú daň pri hnuteľnom investičnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie.

Komisia z vyššie uvedených dôvodov žiada predkladateľa o doplnenie všetkých novovzniknutých administratívnych nákladov vyplývajúcich z novely zákona.

Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola

v časti 3.3.3. Administratívne náklady upravené podľa metodiky na posudzovanie vplyvov. Nakoľko predkladaný návrh zákona nezavádza nové informačné povinnosti a nemení existujúce povinnosti tak, že sa mení obsah alebo frekvencia požadovaných dát, zvýšené administratívne náklady neboli identifikované.

Predkladateľ v časti 3.3.1 Priame finančné náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza, že predmetnou novelou zákona nedochádza ani k zvýšeniu, ani k zníženiu priamych finančných nákladov. Zároveň však predkladateľ konštatuje v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, že opatrenia prijaté v predkladanom návrhu zákona prispejú k zvýšenému výberu DPH, čím bude vykrytý v plnom rozsahu výpadok na príjmovej strane spôsobený zavedením nových opatrení. Taktiež je napr. prostredníctvom doplnenia § 38 o ods. 7 zrejmé, že platitelia dane budú povinní upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (t. j. vrátiť DPH do štátneho rozpočtu), čo znamená priamy finančný vplyv na dotknuté podnikateľské subjekty.

Komisia preto žiada predkladateľa o vyznačenie všetkých priamych finančných vplyvov na podnikateľské subjekty plynúcich z novely zákona.

Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie bola

v časti 3.3.1. Priame finančné náklady upravená. Predkladateľ zastáva názor, že v prípade úpravy odpočítanej dane voči štátnemu rozpočtu sa nejedná o priame finančné nákladmi podnikateľa, pretože DPH je spotrebnou daňou, ktorá nezaťažuje podnikateľa, ale konečného spotrebiteľa a je z pohľadu podnikateľa neutrálna.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

7

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

0

-2 100 000

-2 400 000

-2 800 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

541 300

0

0

0

v tom: MFSR - RP 718006, prvok 0EK0D02

421 000

0

0

0

MFSR - RP 718006, prvok 0EK0D0G

120 300

z toho:

- vplyv na ŠR

541 300

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

541 300

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0