Zákon o výkone väzby 221/2006 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2015

Platnosť od: 21.04.2006
Účinnosť od: 01.01.2014
Účinnosť do: 30.06.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Trestné právo hmotné
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST10JUD4810DS7EUPP14ČL0

Zákon o výkone väzby 221/2006 účinný od 01.01.2014 do 30.06.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 221/2006 s účinnosťou od 01.01.2014 na základe 371/2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

K predpisu 371/2013, dátum vydania: 19.11.2013

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vlá da Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺň a zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby.

Aplikačná prax ukázala, že niektoré súč asné inštitúty výkonu väzby je potrebné čiastočne revidovať, precíznejšie upraviť a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci zna◊né personálne ná klady pri nízkej efektivite celkového nap◊◊ania ú◊elu výkonu väzby.

Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb sú◊asnej aplika◊nej praxe je na základe výzvy Európskej rady uvedenej v Štokholmskom programe (Ú. v. EÚ C 115, 4.4.2010 - „Malo by sa pokračovať v úsilí o podporu výmeny najlepších postupov a vykoná vanie Európskych väzenských pravidiel schválených Radou Európy.“) snaha návrhom zákona harmonizova◊ normy upravujú ce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s Odporú◊aním Rec(2006)2 Výboru ministrov Rady Európy ◊lenským štátom o Európskych väzenských pravidlách, resp. s odporú◊aniami Výboru na zabránenie mu◊enia a ne◊udského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v sprá ve pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskuto◊nenej od 24. marca do 2. apríla 2009. ◊alším dôležitým legislatívnym v ýchodiskom návrhu zákona boli koncep◊né zámery schválené vlá dou Slovenskej republiky - Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 (uznesenie vlády SR ◊. 248 z 13. apríla 2011) a Stratégia prevencie kriminality a inej protispolo◊enskej ◊innost i v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 (uznesenie vlády SR ◊. 807 zo 14. decembra 2011).

Návrhom zákona sa zmier◊ujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolané pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komuniká cie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou, predlžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, resp. zvýšením ◊asového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.

Jestvujúca sústava práv obvinených sa predkladaným návrhom zákona rozširuje o:

Ø precíznejšiu úpravu oboznámenia obvinené ho s právami a povinnosťami podľa zákona;

Ø častejšiu nez ávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely;

Ø úpravu spôsobu v ýmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného;

Ø možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.

Návrhom zákona sa významne rozširuje systé m disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného ◊inu. Na základe poznatkov z aplika◊nej praxe sa na druhej strane dop◊◊na paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijíma◊a alebo rádioprijíma◊a až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za sú◊asného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby (u mladistvých obvinen ých už nebude možné tento disciplinárny trest udeli◊) a zavedenie inštit útu podmiene◊ného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úž itku pri vysokom bezpe◊nostnom riziku nahradi◊ viacerými opatreniami (zrýchlení m možnosti obvineného samostatne naklada◊ s pe◊ažnými prostriedkami evidovanými na jeho konte v ústave, upravením podmienok samostatných ná kupov obvineného v predajni zriadenej v ústave a zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby, už aj vrátane tabaku a tabakových výrobkov, ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej ◊asovým intervalom), ktoré v kone◊nom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.

Po dôkladnej analýze sú◊asného stavu sa navrhuje procesne jednotne upravi◊ rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch (zodpovednos◊ za škodu vo výkone väzby, zodpovednos◊ za zvýšené trovy výkonu väzby) a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spolo◊enských vz◊ahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby. Cie◊om navrhovaného jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ◊alších zákonom ur◊ených ú◊astníkov konania), je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvori◊ konanie sui generis, ktoré bude zodpoveda◊ európskym štandardom, posilní právne istoty ú◊astníkov konania a zabezpe◊í ú◊inné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje, pretože vz◊ahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprá vneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považova◊ za rozhodovanie sprá vneho orgánu v oblasti verejnej správy, ke◊že ide výlu◊ne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s in štitútmi Trestného poriadku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavn ými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 14. augusta 2013 bol schválený vládou Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Euró pskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Sú dneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: N ávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negat ívne ovplyvnené. Kvantifikujte: - Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatí vne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Oproti súčasne právnej úprave sa:

1. rozširuje rozsah predmetov – vecí osobnej potreby, ku ktorým má obvinený prístup aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného (teda nielen tých, ktoré sa týkajú trestnej veci, v ktorej je obvinený v čase výkonu väzby stíhaný);

2. prehlbujú možnosti intenzívnejších kontaktov s osobami mimo väzenského prostredia, a to prostredníctvom:

a) dlhších návštev obvinených (z priemerne 1,5 hodiny mesačne na 2 hodiny mesačne),

b) rozšírenia možnosti prijatia a odosielania korešpondencie, resp. prístupu k poštovým známkam (obvinený bude môcť okrem súčasných písomných správ v listinnej podobe prijímať poistenou zásielkou aj poštové známky),

c) predlženia časového rozsahu zákonného nároku na telefonovanie prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave (v rámci jedného predvedenia na telefonovanie sa časový rozsah zo sú časných 15 minút predlžuje na 20 minút),

d) ustanovenia nárokového prijímania balíkov s vecami osobnej potreby, ktoré majú vplyv na emocionálny život obvinených,

e) časovo neobmedzeného prijímania balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby viazaných na správanie obvineného;

3. rozširujú možností samostatného obstarania potravín a vecí osobnej potreby jednoduchším a rýchlejším „prístupom“ obvinených k vlastným peňažným prostriedkom, ktoré sú evidovan é a účtované na ich konte (možnosť obvineného čerpať peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendá rnom mesiaci, ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradených pohľadávok v akomkoľvek čase predchádzajúcom záujmu obvineného na čerpanie peňažných prostriedkov) a širším ustanovením prí stupu do predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyselným tovarom zriadenej v ústave (ustanovením možnosti obvineného, ktorý do výkonu väzby nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom term íne nákupu i mimo tohto termínu);

4. legislatívne zavádza poskytovanie služieb sociálneho poradenstva vo výkone väzby pre obvinených, ktorí požiadajú o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie so zameraním na obmedzenie negat ívnych vplyvov väzenského prostredia a pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie obvineného a jeho rodiny;

5. rozširuje okruh mladistvých, ktorí sú oslobodení od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby (oslobodení od tejto povinnosti sú v súčasnosti len mladiství do skonč enia povinnej školskej dochádzky; odo dňa účinnosti novej právnej úpravy to budú všetci mladiství do dosiahnutia 18. roku veku).

Oproti súčasne právnej úprave sa ruší nárokové prijímanie balíkov s potravinami v pevne určenej perióde (3 mesiace).

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť prílež itostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Legislatívne zakotvenie inštitútu opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom väzby zabezpečí mladistvým odsúdeným a odsúdeným, ktorých spôsobilosť na právne ú kony je obmedzená alebo tejto spôsobilosti sú pozbavení, rovnaký prístup k obhajobe, resp. spravodlivému konaniu vo veciach súvisiacich s výkonom väzby. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1

Rozšírenie okruhu práv a slobôd, vo výkone ktorých je obvinený obmedzený a ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykoná va väzba, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu účelu výkonu väzby, smeruje k eliminácii rizika obchodovania alebo iného („nedovoleného“) nakladania s vecami osobnej potreby medzi obvinen ými, ktoré vedú k vzniku sociálno-patologických javov v osobitnom väzenskom prostredí (úsluha, šikanovanie medzi väznenými osobami a pod.). Konkrétnym príkladom v nadväznosti na uvedené sú tzv. „ kolchozy“, ktoré predstavujú zoskupenia 2 – 4 solventných väzňov či tzv. silných jedincov, ktorí disponujú peniazmi a značným vplyvom. Základom existencie tejto skupiny väzňov je „čierny trh“ , prostredníctvom ktorého títo väzni získavajú a ponúkajú nielen veci dovolené, ale aj veci nedovolené, od väzňov skupujú rôzne druhy vecí a v prípade ich nedostatku medzi ostatnými (insolventný mi) väzňami ich s vysokými prirážkami predávajú alebo poskytujú za úsluhy.

K bodu 2

Slová „dozor nad obvineným“ sú v danom kontexte nadbytočné, nakoľko v civilnom zdravotníckom zariadení (teda mimo stráženého objektu zboru zabezpečeného stavebno-technickými prostriedkami) príslušn íci zboru dozor nad obvineným nevykonávajú, avšak je tu potrebné vykonávať stráženie obvineného, t. j. nielen zabrániť úteku obvineného či jeho prístupu na miesta, kde sú uložené lieky a leká rske nástroje, ktoré by mohli byť použité na útek alebo na napadnutie osôb, ale rovnako zabrániť aj iným osobám v snahe o nelegálny kontakt a ohrozenie väznenej osoby; uvedená zmena nadväzuje na navrhovan ú zmenu zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorou sa explicitne navrhuje definovať pojmy „stráženie“ a „dozor“, čo v súčasnej právnej úprave doposiaľ absentuje.

K bodu 3

Za účelom zamedziť výkladovým problémom v spojitosti s platným znením ustanovenia § 4, a zároveň z hľadiska prehľadnosti a jednoznačnosti textu, sa explicitne ustanovuje, že v prípade, ak tento zá kon v ustanovení pojednávajúcom o predvedení alebo zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, stráženie, dozor, dohľad a zaobchá dzanie s obvinenými zabezpečuje zbor; obdobná formulácia v platnom znení zákona absentuje.

Skutočnosť, že v stráženom objekte zboru môže obvinený vykonávať aj činnosti, pri ktorých sa kontrola jeho pohybu a správania vykonáva nepravidelne, je nutné obsiahnuť aj v ustanovení § 4; presná definícia pojmu „dohľad“ („dohľadové“ činnosti), ktorý sa do znenia zákona zavádza po prvýkrát, je obsiahnutá v navrhovanej zmene zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráž e v znení neskorších predpisov.

K bodu 4

Ide o presun ustanovenia z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky č. 361/2008 Z. z. (ust. § 3 platnej vyhláš ky), do zákona. Nakoľko sa predmetným ustanovením ukladá povinnosť orgánu, ktorý obvineného dodal do výkonu väzby, a to písomne potvrdiť totožnosť obvineného, ak jeho totožnosť nemož no hodnoverne zistiť, je nevyhnutné, aby vzhľadom na adresáta tejto povinnosti išlo o povinnosť zakotvenú v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

K bodu 5

Navrhované nóvum je analogickou právnou úpravou k ustanoveniu § 3 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, nakoľko obdobný postup v úprave výkonu väzby doposiaľ absentuje; vzhľadom na charakter uvedenej povinnosti (poskytnúť v prípade podozrenia zo zámeny osoby vo výkone väzby informá ciu z informačného systému Policajného zboru) a jej adresáta (príslušný útvar Policajného zboru, ktorý doklad totožnosti vydal) sa však vyžaduje, aby táto vyplývala priamo zo zákona, nie z podzá konnej právnej normy.

K bodu 6

Navrhovaná formulácia „pri prijímaní do väzby“, a to v spojitosti s poučením obvineného o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, korešponduje s pravidlom 15.2 Odporúčania Rec (2006) 2 Vý boru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách (ďalej len „európske väzenské pravidlá“), kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté inform ácie o pravidlách upravujúcich väzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemožno stotožňovať s časovým okamihom, resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia.

Zároveň sa expressis verbis ustanovuje, že ak tomu bráni zdravotný stav obvineného prí p. iné závažne dôvody, obvinený sa o právach a povinnostiach podľa tohto zákona obligatórne poučí ihneď po odpadnutí predmetných dôvodov.

K bodu 7

Vstupná zdravotná prehliadka umožňuje zdravotnému personálu najmä určiť zdravotný stav (resp. doplniť informácie o zdraví obvineného existujúce pri prijímaní do výkonu väzby) pomáha určiť stopy násilia, ktoré bolo spáchané pred vstupom do väznice, umožňuje zistiť mentálny stav väzňa s cieľom poskytnúť primeranú podporu tým, ktorí sú náchylní na sebapoškodzovanie. Rovnako sa v šak ňou väznenej osobe poskytujú informácie o potrebných hygienických a iných preventívnych opatreniach, čo môže vykonávať nielen lekár, ale aj jemu podriadená sestra s odbornou spôsobilosťou.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 5 s platným právnym stavom.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu; odkaz na vymedzenie pojmu návykové látky v poznámke pod čiarou presne špecifikuje ustanovenie Trestného zákona, na ktoré sa odňatie týchto vecí pri nástupe do výkon u väzby viaže.

K bodom 9 až 12

S dôrazom na zachovávanie účelu výkonu väzby, poriadku a bezpečnosti väznených osôb sa zásady oddeleného umiestňovania obvinených do ciel a bezpečnostných ciel rozširujú o povinnosť oddelené ho umiestňovania obvinených, ktorí sú stíhaní pre trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na doživotie, ako aj osôb v predbežnej alebo vydávacej väzbe a osôb vo vä zbe na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, od ostatných obvinených, nakoľko ide o špecifické skupiny osôb vo výkone väzby, v prípade ktorých informácie týkajúce sa ich trestného stíhania nebý vajú väzenským orgánom dostatočné známe.

Navrhovaná zmena znenia § 7 ods. 2 písm. e) ruší podmienku oddeleného umiestňovania obvinených, ktorí boli pred prebiehajúcim väzobným stíhaním vo výkone trestu odňatia slobody (boli právoplatné ods údení na nepodmienečný trest odňatia slobody), od obvinených, ktorí sa nachádzajú vo väzenských podmienkach po prvýkrát. Súčasné naplnenie tejto podmienky sa javí ako problematické, nakoľko spá ja výkon väzby s predchádzajúcim ukončeným výkonom trestu odňatia slobody, ku ktorému došlo v neohraničenom čase pred prebiehajúcim väzobným stíhaním a obvinený mohol v týchto prípadoch vykon ávať nepodmienečný trest odňatia slobody aj pre trestné činy spáchané z nedbanlivosti.

Navrhované znenie, okrem iného, smeruje aj k operatívnejšiemu riešeniu bezpečnostných problémov, ktoré vzniknú v prípade, keď riaditeľ ústavu nie je zastihnuteľný, a teda objektívne nemôž e rozhodnúť o vzniknutom probléme (nachádza sa napr. v oblasti, ktorá nie je pokrytá verejnou telefónnou službou); v takomto prípade sa navrhuje, aby o samostatnom umiestnení obvineného v cele mohol rozhodnúť aj príslušník zboru určený riaditeľom ústavu.

K bodu 13

Navrhovaná úprava, v súlade s pravidlom 18.9 európskych väzenských pravidiel, ustanovuje podmienky možných výnimiek z oddeleného umiestňovania väznených osôb precíznejšie, pričom možnosť spoloč ného umiestnenia mladistvej osoby a dospelej osoby zužuje len na prípady, kedy je takéto ubytovanie na prospech mladistvého. Základným kritériom takéhoto umiestnenia je teda najlepší záujem dieťaťa, č o je predovšetkým v súlade s čl. 39c Dohovoru o právach dieťaťa. Ïalšou nevyhnutnou podmienkou je súhlas zainteresovaných (uväznených) osôb s ich spoločným umiestnením, a to bez akýchkoľvek vý hrad. Na základe odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „odporúčanie CPT“), uvedenom v Správe pre vlá du Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky v dňoch 24. marca až 2. apríla 2009, je takéto výnimočné umiestňovanie, rovnako ako umiestnenie obvineného v bezpečnostnej cele, potrebné pravidelne preskú mavať/prehodnocovať kompetentnými orgánmi, najmenej však raz za tri mesiace; v nadväznosti na túto skutočnosť sa do návrhu zákona zapracúva aj povinnosť ústavu informovať príslušného prokurá tora vykonávajúceho dozor v miestach, kde sa väzba vykonáva, o takomto umiestnení, čím sa predíde situáciám, kedy by takáto preskúmavacia povinnosť bola odkázaná len na vlastnú vyhľadávaciu činnos ť prokurátora.

K bodu 14

Nakoľko v odseku 6 ustanovenia § 9 je obsiahnutá definícia príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý je, okrem iného, oprávnený vydať súhlas aj na predvedie obvineného pred iné orgány alebo osoby (uvedené v odseku 1), za účelom zabezpečenia prehľadnosti a jednoznačnosti znenia ustanovenia § 9 (ako celku) je nevyhnutné uvedenú skutočnosť výslovne obsiahnuť aj v druhej vete odseku 1, ktorá o takomto predvedení pojednáva.

K bodu 15

Ide o zaužívanú formuláciu používanú v iných ustanoveniach zákona.

K bodu 16

Väzba ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania (nie inštitút sankčný) predpokladá v súlade s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, explicitne vyjadreným v ustanovení zásad vý konu väzby, obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv a slobôd, ktoré sa vzhľadom na účel výkonu väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať. Pri obmedzovan í základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Vzhľadom na uvedené a v kontexte všetkých zákonných obmedzení majú práva obvineného podľa zákona (napr. návš teva, stravovanie, nákup potravín a vecí osobnej potreby a ďalšie, viazané na konkrétny čas tak, že ich nie je možné uskutočniť v náhradnom termíne) prednosť pred jeho predvedením v ústave.

K bodu 17

Navrhovaná zmena korešponduje so zákonom č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odň atia slobody“), z ktorého vyplýva, že trest odňatia slobody sa vykoná aj v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby (zabezpečenie vnútornej prevádzky ústavu odsúdenými, nástup vý konu trestu odňatia slobody).

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu; úplná citácia zákona č. 355/2007 Z. z. je obsiahnutá v znení poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodom 19 až 21

Rozšírením ustanovenia upravujúceho právo obvineného používať vlastný odev, bielizeň a obuv sa obojstranne prijateľne a výslovne odstraňujú aplikačné problémy spôsobu jej doručenia a ná slednej pravidelnej obmeny; rozširujú sa možnosti používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky bez viazania na podmienku zabezpečenia ich pravidelnej obmeny (obvinení ich musia udržiavať v hygienicky nezá vadnom stave vlastným konaním).

K bodu 22

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 23

Uvedená zmena vychádza z pravidla 19 Odporúčania Rec (98) 7 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom týkajúceho sa etických a organizačných aspektov zdravotnej starostlivosti vo väzniciach. Je nielen v záujme väzňov, ale najmä v záujme širokej populácie (s ohľadom na postupy v spojitosti s infekčnými chorobami, ktoré sa môžu rozšíriť z väzníc do spoločnosti) poskytnúť vä znenej osobe, ktorá nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, príspevok na ich zabezpečenie.

Navrhovanou právnou úpravou by sa však rovnako zabezpečila aspoň čiastočná návratnosť peňažných prostriedkov poskytnutých obvinenému ústavom. V prípade, že obvinený nemá v č ase potreby na vymedzené úhrady dostatok prostriedkov a neskôr by v priebehu výkonu väzby prijal na svoje konto peňažné prostriedky, ústav by si tieto prostriedky mohol automaticky stiahnuť z konta obvineného a použi ť ich na refundáciu prostriedkov, ktoré obvinenému poskytol. Išlo by tak o návratný príspevok počas doby výkonu väzby povinného, avšak v čase jeho prepustenia by sa za podmienok uvedených v doplnenej vete stal nenávratným. Po prepustení povinného z väzby by sa tak nenavyšovali pohľadávky ústavu, ktoré sú vo väčšine prípadov nevymožiteľné, a na druhej strane by sa zabezpečila ich n ávratnosť, ak by mal obvinený prostriedky počas výkonu väzby.

K bodu 24

Ide o zmenu z legislatívno-technického hľadiska; ustanovenie odseku 3 je nadbytočné, keďže právo obvineného na zdravotnú starostlivosť je v korelácii s povinnosťou ústavu zabezpečiť jeho výkon.

K bodom 25 a 29

Navrhovaná právna úprava sa javí byť zreteľnejšou, nakoľko právo na vychádzku sa definuje ako samostatné právo obvineného. Èo sa týka možnosti obmedziť toto právo v prípadoch ohrozenia bezpeč nosti v ústave (napr. nepokoje medzi väznenými osobami) alebo ohrozenia bezpečnosti a zdravia osôb v priestore vychádzok (napr. bitka medzi obvinenými v priestore vychádzok), ide o obdobnú úpravu, ktorá sa uplatň uje pri vykonávaní práva obvineného na návštevy podľa ustanovenia § 19 zákona.

K bodom 26 a 27

Návrh v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo obvineného na osobnú hygienu podrobnejšie. Obdobne ako v prípade peňažných prostriedkov poskytovaných obvinenému na nákup liekov, lieč ebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom aj v prípade peňažných prostriedkov poskytnutých ústavom na ďalšie potreby osobnej hygieny je podmienkou jeho poskytnutia skutočnosť, že obvinený nemá na konte v čase potreby finančné prostriedky, a zároveň v predchádzajúcom mesiaci nevykonával nákup v predajni zriadenej v ústave (kde si tieto veci mohol samostatne nakúpiť). Navrhovanou právnou ú pravou sa rovnako zabezpečuje spôsob refundácie prostriedkov, ktoré sa takto obvinenému poskytli, resp. sa ustanovuje, kedy sa tieto finančné prostriedky stávajú nenávratnými.

Je zrejmé, že podľa navrhovaného znenia nie je ústav, na rozdiel od súčasnej úpravy, povinný obvinenému poskytnúť bezplatne aj ďalšie potreby osobnej hygieny, nakoľko sa tieto nepovažujú za nevyhnutné , ako je tomu pri základných potrebách osobnej hygieny.

K bodu 28

Za účelom zabezpečenia jednoznačnosti textu právnej normy a zamedzenia prípadným interpretačným problémom sa expressis verbis ustanovuje kalendárny týždeň ako časový interval, v rámci ktorého má obvinený najmenej dvakrát zákonný nárok na uplatnenie práva na sprchovanie.

K bodu 30

Návrh v tomto ustanovení, aj v súlade s pravidlom 23.6 európskych väzenských pravidiel, rozširuje taxatívny výpočet vecí osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele, o písomnosti týkaj úce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, ako aj o písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného. V súvislosti s právom obvineného mať vo výkone väzby v cele aj ur čený elektrický spotrebič návrh zákona bližšie špecifikuje podmienky, ktoré musí elektrický spotrebič spĺňať. Súčasne sa odstraňujú v praktickej rovine problémy následného nakladania s osobnými vecami obvineného, ktorých držanie nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ich účel držania v ústave skončil.

K bodom 31 a 32

Právo prístupu väzňov k dôvernej právnej pomoci zostáva zachované. Navrhovaná právna úprava, ktorá je analogickou právnou úpravou k ustanoveniu § 38 ods. 2 zákona o výkone trestu odň atia slobody, sa však javí byť procesne zreteľnejšou, nakoľko právo obvineného stýkať sa s obhajcom, advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci, rovnako ako v prípade predvedenia podľ a ustanovenia § 9 zákona (novelizačný bod 16), sa uskutoční v čase a rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok; v prípade obvineného v kolúznej väzbe sa zdôrazňuje, že predchádzajúci sú hlas na stretnutie s advokátom alebo inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (resp. súhlas na vykonanie návštevy u obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe – navrhované precizovanie ustanovenia § 19 ods. 2), nie je súhlasom akéhokoľvek orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ale jedná sa o príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo (väzobnej) veci koná, čí m sa smeruje k eliminácii výkladových problémov (novelizačný bod 31).

Doterajšia absencia presne určených podmienok výkonu práva na prístup k právnej pomoci, najmä vo vzťahu obvinený a iná osoba, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci (nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je obvinený vo väzbe), spôsobuje zneužívanie tejto skutočnosti v aplikačnej praxi (napr. splnomocnený rodinný príslušník nekonzultuje s obvineným právnu vec v medziach udeleného splnomocnenia, ale vykoná va klasickú návštevu bez časového obmedzenia a kontroly) – novelizačný bod 32.

K bodu 33

Z dôvodu humanizácie podmienok výkonu väzby a vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je izolovaný od spoločnosti a vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia, sa rozširujú možnosti osobnej komuniká cie a zachovania kontaktov s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou. Predlžením minimálnej doby trvania jednej návštevy na dve hodiny sa zvýši celkový minimálny ročný kontakt obvineného prostrední ctvom návštev zo 17 na 24 hodín; uvedené akcentuje aj navrhovaný časový interval medzi jednotlivými návštevami, ktorý nebude pevne stanovený, keďže toto právo bude môcť obvinený využiť „minim álne“ raz za kalendárny mesiac.

Z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia práva obvineného na návštevu sa zákonným spôsobom upravuje faktický postup realizácie návštevy. Ak obvinený nemá záujem o návštevu, nezaš le pred určeným termínom návštev povolenie k návšteve žiadnej osobe, neuplatnený nárok (právo na návštevu v jednom kalendárnom mesiaci) sa nevykoná nad rozsah zákonného nároku v ďalš om mesiaci (nároky na nevykonané návštevy z jednotlivých mesiacov sa nekumulujú). Navrhovaná právna úprava však neopomína ani tie situácie, kedy sa pozvaná osoba na návštevu nedostaví v stanovenom termí ne z objektívnych dôvodov (napr. porucha/meškanie dopravného prostriedku); v takomto prípade bude možné návštevu vykonať v náhradnom termíne.

K bodu 34

Pojem „korešpondencia“ sa výslovne vymedzuje ako pí somná správa v listinnej podobe, čo smeruje predovšetkým k zosúladeniu znenia právnej úpravy s platným znením ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody; zároveň sa zosúlaďuje pozn ámka pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 35

Navrhovaná úprava smeruje k zosúladeniu s ustanovením § 29 ods. 1 zákona, a to tak, že priamo do textu ustanovenia § 20 ods. 4 písm. d) zákona sa zakomponuje aj korešpondencia medzi obvineným a tuzemským štá tnym orgánom vo veciach podnetov a sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, nakoľko v súčasnosti účinné znenie spôsobuje nejednotnosť aplikačného výkladu.

K bodu 36

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 37

Explicitne sa navrhuje uplatňovať postup, ktorým sa odstraňujú praktické problémy nakladania s nepovolenou vecou, aj v prípade poštovej zásielky zaslanej obvinenému (alebo jej časti), ak táto nie je v súlade so zákonným vymedzením pojmu korešpondencia.

Zároveň sa na základe praktických poznatkov za účelom obstarávania poštových známok obvineným rozširuje možnosť prijímania poistených poštových zásielok, a to s cieľom umožniť obvinen ým odosielať korešpondenciu v čo najväčšej miere, a tým udržiavať kontakt s vonkajším svetom.

K bodu 38

K § 21

Strata slobody nemá znamenať absolútnu stratu kontaktu s vonkajším svetom. Z dôvodu posilnenia sociálnych kontaktov, vytvárania podmienok na ich udržanie najlepšie, ako je to možné, sa rozvíja a prehlbuje jestvuj úca úprava práva obvineného telefonovať prostredníctvom telefónneho zariadenia umiestneného v ústave. Èasový interval minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám sa rozširuje z 15 na najmenej 20 minút najmenej dvakrát za kalendárny mesiac. Predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na telefonovanie obvineného so zvolenými osobami sa navrhuje viazať len na obvinen ých v kolúznej väzbe (analogicky ako pri práve prijať návštevu alebo práve stýkať sa s advokátom alebo s inou osobou, ktorá ho zastupuje v inej právnej veci). Z navrhovaného znenia je zrejmé, že obvinen ý bude môcť okrem obhajcu telefonovať nielen blízkym osobám (v odôvodnených prípadoch aj inej osobe, ako to platné znenie uvádza), ale komukoľvek, koho uvedie vo svojej písomnej žiadosti; počet osôb, ktor ým možno telefonovať, zostáva nezmenený. Pôjde o analogickú právnu úpravu ako v prípade práva prijať návštevu, ktoré sa vôbec nezužuje len na okruh osôb obvinenému blízkych. Prá vo na telefonovanie s obhajcom si bude môcť obvinený uplatniť raz za kalendárny týždeň; tento interval bude možné znížiť len v odôvodnených prípadoch.

K § 22

Nakoľko hlavným cieľom systémovej úpravy všetkých práv a povinností väznených osôb je po vzore viacerých európskych väzenských systémov a odporúčaní medzinárodných orgánov vytvoriť v praxi funkčný, obojstranne vyvážený a ako celok jednoduchý, prehľadný a spravodlivý systém, ktorý bude život vo väzení čo najviac približovať pozitívnym aspektom života v spoločnosti (najm ä zabezpečením rozvojových aktivít zameraných na prevenciu vzniku sociálno-patologických javov vo väzenskom prostredí), navrhovaná právna úprava prijímania balíkov preto zjednoduší časovo a administrat ívne náročný systém niektorých súčasných inštitútov výkonu väzby, výkon ktorých vyžaduje značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu v äzby (zabezpečenie rozvojových režimových aktivít) a naplní jeden z cieľov Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 v oblasti terciá rnej prevencie uložených Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky – „nastaviť systém motivácie a odmeňovania odsúdených a osôb vo väzbe“. Vychádzajúc z uvedeného zmena ustanovenia § 22 preto neznamená zánik možnosti samostatného obstarania potravín a niektorých vecí osobnej potreby obvinenými, práve naopak, zrýchlením možnosti obvineného samostatne nakladať s peňažnými prostriedkami evidovanými na jeho konte v ústave, upravenými podmienkami samostatných nákupov obvinen ého v predajni zriadenej v ústave a zavedením možnosti prijatia balíka s potravinami a vecami osobnej potreby (už aj vrátane cigariet, tabaku a tabakových výrobkov) ako disciplinárnej odmeny nepodmienenej časový m intervalom (ako je tomu v súčasnom znení ustanovenia § 22 – raz za tri mesiace), ale len motiváciou obvineného k plneniu povinností a aktívnej účasti na vzdelávaní, záujmovej, športovej a rozvojovej činnosti, sa posilnia práva a možnosti obvineného si samostatne obstarať (ako je tomu v civilnom živote) potraviny a veci osobnej potreby, a súčasne sa odstráni permanentné riziko prieniku drog a iných nepovolený ch vecí do ústavov. Prienik akýchkoľvek nepovolených látok do ústavu (od omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, cez podozrivé potravinové zásielky, ktoré môžu kontaminovať aj ostatný obsah balíka a spôsobiť rôzne potravinové nákazy, až po hroziace nebezpečenstvo doručenia nástražných výbu šných predmetov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť väznených osôb alebo pôsobiť ako prostriedok ich zastrašovania) spôsobuje v praktickej rovine značné problémy väzenským orgánom, ale najmä priame fyzické narušenie života a zdravia alebo vznik sociálno-patologického narušenia väznených osôb. Na strane druhej sa však väzneným osobám i naďalej ponecháva právo prijímať veci osobnej potreby súvisiace najmä s emocionálnym životom (napr. v prípade obvinenej ženy – matky – vo vzťahu k deťom, fotografie, obrázky od rodinných príslušníkov a podobne), ktorý aktí vne motivuje ľudské správanie, a to preto, aby väzenie malo vzhľadom na účel výkonu väzby minimálny vplyv na emotivitu väznenej osoby.

K § 23

Za účelom zabezpečenia právnej istoty a jednoznačnosti textu sa novým - prehľadným spôsobom definuje spôsob prijímania a evidencie peňažných prostriedkov zaslaných obvinenému. Rovnako dochádza k výpo čtu všetkých spôsobov nadobúdania peňažných prostriedkov, ktoré sa evidujú na konte obvineného, s ktorými môže samostatne disponovať, s výnimkou tých peňažných prostriedkov, ktoré sú v súlade s pravidlom 33.8 európskych väzenských pravidiel dostatočné na dopravu do cieľa cesty obvineného (jednotne určených 10% zo sumy životného minima pre všetkých obvinených) a „priame“ ž ivobytie bezprostredne po prepustení.

Novým spôsobom sa definuje možnosť väznenej osoby, u ktorej ústav eviduje neuhradené pohľadávky (výživné, pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu alebo pohľadávky ostatných oprá vnených evidované v ústave), čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jej konte. Rozdiel oproti súčasnej platnej úprave je v tom, že možnosť väznenej osoby čerpať tieto peňažné prostriedky už nebude viazaná na vykonané dobrovoľné úhrady pohľadávok len v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci (V sú časnom systéme môže obvinený, ktorý dobrovoľne uhradil zo svojho konta v mesiaci január 30,- Eur, nakupovať až v mesiaci február a len do výšky 30,- Eur. Ak v mesiaci január ale dobrovoľne neuhradí ni č (lebo pohľadávka dôjde do ústavu, resp. bude zaevidovaná na konci mesiaca a obvinený nestihne požiadať o jej dobrovoľnú úhradu), v mesiaci február nemôže nakupovať. Rovnako, ak v mesiaci januá r dobrovoľne uhradí zo svojho konta 30,- Eur a v predchádzajúcich mesiacoch ďalších 150,-Eur, môže vo februári nakupovať len do výšky 30,- Eur.), ale bude viazaná výškou sumy všetkých uhradený ch pohľadávok v akomkoľvek čase predchádzajúcom záujmu obvineného na čerpanie - napr. na nákup potravín alebo vecí osobnej potreby.

Takto nastavený systém teda umožní väznenej osobe disponovať s jej peňažnými prostriedkami efektívnejšie a zároveň ju naďalej vychováva - motivuje k vyššej dobrovoľnej úhrade jej neuhradených poh ľadávok.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované znenie ustanovenia § 23 ods. 4 písm. d), kde je potrebné predmetnú legislatívnu skratku zaviesť.

K bodu 40

Ide o odstránenie legislatívno-technického nedostatku v spojení s absenciou označenia odkazu na súvisiaci osobitný predpis.

K bodu 41

Osobe vo výkone väzby sa v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodkové dávky, dávky úrazového a nemocenského poistenia poukazujú prostrední ctvom ústavu na výkon väzby a poberateľovi dávky sa evidujú a účtujú na jeho konte. Navrhovanou zmenou sa riešia praktické problémy, ktoré vznikajú v čase od prepustenia obvineného z výkonu vä zby do času doručenia oznámenia príslušnému orgánu sociálneho poistenia, dôchodkovej správcovskej spoločnosti a poisťovni podľa osobitného predpisu o prepustení obvineného z väzby na slobodu (ústavu m ôže byť doručená dávka, ktorej príjemca už nie je vo výkone väzby).

K bodom 42 a 44

V ústave sú pre obvinených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a obvinený v nich má právo nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci najmenej raz za týždeň, pod ľa navrhovaného znenia pôjde však o týždeň kalendárny, čím sa zamedzí prípadným interpretačným problémom.

Navrhovaná právna úprava zároveň rozširuje možnosti obstarania potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí väznenou osobou, nakoľko rozvíja presnú aplikáciu jestvujúceho práva i na obvinené ho, ktorý do výkonu väzby nastúpil alebo bol premiestnený z iného ústavu po určenom termíne nákupu (z dôvodu organizačného a technického zabezpečenia je termín nákupu určený v ústavoch rô zne).

Na rozdiel od súčasného znenia (oprávňuje riaditeľ a ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu) navrhovaná úprava priamo negatívne vymedzuje predmety, ktoré nie je možné (vzhľadom na účel výkonu väzby) v tejto predajni predávať (limity s ú určené, okrem iného, aj podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín, napr. v letnom období bude obmedzené množstvo predávaných majonézových a mliečnych výrobkov, resp. iných rý chlo kaziacich sa potravín).

K bodu 43

Ide o zaužívaný pojem.

K bodom 45 až 49

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnos ť sa zapájať do rôznorodých prospešných a zmysluplných činností za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, rozvíja sa jestvujúca sústava možností efekt ívneho trávenia voľného času. Štruktúra aktívneho života obvineného v dennom rytme je zabezpečená v časovom rozvrhu dňa vo forme ponukového listu.

Za účelom zamedzenia výkladovým problémom sa špecifikuje, akým spôsobom môže obvinený prijať balík so študijnými materiálmi a literatúrou, príp. vecami na záujmovú a športovú činnos ť. Zároveň sa negatívne vymedzujú predmety, ktoré sa nepovažujú za študijný materiál, resp. za veci určené na športovú činnosť. Jedným z cieľov Protidrogovej stratégie EÚ na roky 2013 – 2020 je prispieť k potláčaniu nelegálneho trhu s drogami. Jedným zo zdrojov potenciálneho prieniku drog do väzenia sú balíky, ktorých kontrola je vzhľadom na technologické možnosti organizovaného zlo činu problematická a časovo náročná, a preto sa v doručovaných balíkoch (na športovú činnosť, príp. v balíkoch s potravinami a vecami osobnej potreby vo forme disciplinárnej odmeny) obmedzuje možnos ť prijatia potravinových a výživových doplnkov. Väznené osoby budú mať možnosť si tieto veci zakúpiť v predajni zriadenej v ústave.

Obvinenému je po splnený podmienok umožnené pracovať (zaraďovanie do práce je upravené v ustanovení § 32 zákona). Okrem štandardných pracovných možností (kladie sa dôraz na udržiavanie pracovných n ávykov) je potrebné väznené osoby motivovať k udržiavaniu hygienických návykov, ktoré sú prirodzené v civilnom živote – udržiavať seba, svoje ubytovacie priestory čisté a upravené. Navrhovaná právna úprava umožňuje v súlade s pravidlom 19.5 európskych väzenských pravidiel na základe písomnej žiadosti poskytnúť obvinenému pracovné činnosti v ústave, ktorých cieľom je zapájať sa do obslužných a upratovacích činností v spoločných ubytovacích priestoroch.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odstrániť aj legislatívno-technický nedostatok spočívajúci v znení nadpisu ustanovenia § 26 zákona a aj v znení jeho prvých dvoch odsekov (pojem „aktivity“ v príslušnom tvare sa nahrádza pojmom „činnosti“ v príslušnom tvare).

K bodu 50

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zjednocujú podmienky na vlastný elektrický spotrebič, ktoré budú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona, čo sa vyžaduje zohľadniť aj v prípade pou žívania vlastného rádioprijímača a televízneho prijímača obvineným.

Zároveň ide o vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 18, nakoľko podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú zariadenia zboru oslobodené od povinnosti uhrádzať koncesionárske poplatky.

K bodu 51

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 30 (v poznámke pod čiarou k odkazu 11a sa uvádza konkrétne ustanovenie zákona o poštových službách pojednávaj úce o poštovom podniku).

K bodu 52

Jedným z nástrojov, ktoré s ohľadom na odporúčania CPT rozšíria program zmysluplných činností pre obvinených, ponúknu obvinenému režim upravený pre jeho potreby a rozšíria jestvujúcu sú stavu možností trávenia voľného času (vzdelávanie, záujmová činnosť, športová činnosť, iné činnosti a poskytovanie psychologických služieb), je legislatívne zakotvenie poskytovania sociálnyc h služieb pre obvinených, realizované formou sociálneho poradenstva zameraného na obmedzenie negatívnych vplyvov väzenského prostredia a súvisiacu pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie obvinené ho a jeho rodiny.

K bodu 53

Navrhovaná právna úprava odstráni nejasný výklad pojmu „ním určeným príslušníkom zboru“, nakoľko zo znenia platného ustanovenia jednoznačne nevyplýva, či osoba, s ktorou obvinený vykoná va pohovor zameraný na riešenie jeho žiadosti, je určená riaditeľom ústavu alebo je priamo určená väznenou osobou v jej žiadosti o rozhovor. Ak bude v žiadosti obvineného o rozhovor s riaditeľom ú stavu uvedený dôvod, riaditeľ ústavu môže na rozhovor s obvineným určiť vecne kompetentného príslušníka zboru (napr. ak žiadosť obvineného smeruje k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, môž e riaditeľ ústavu určiť na vykonanie rozhovoru s obvineným vedúceho lekára zdravotníckeho strediska ústavu).

K bodu 54

Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 7 (viď odôvodnenie k novelizačnému bodu 7).

K bodom 55 až 57

Spresňujú sa povinnosti obvineného, ktoré vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov (viď poznámky pod čiarou k odkazom 19a a 19b), resp. ide o presun ustanovení niektorých povinnost í z platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v platnom znení (ust. § 17a – Nosenie preukazu obvineného a ust. § 40a – Ozn ámenie pracovného úrazu alebo iného ako pracovného úrazu), priamo do zákona, nakoľko je nevyhnutné takéto povinnosti obvineného obsiahnuť explicitne v zákone, nie v podzákonnej právnej norme.

K bodu 58

Oproti súčasnej právnej úprave sa zákazy pre obvineného rozšíria aj o nosenie piercingu, ktoré znamená pre obvineného – jeho nositeľa nielen zvýšené riziko ohrozenia zdravia v prí pade mimoriadnych udalostí (fyzický útok iného obvineného), ale aj možné riziko jeho odcudzenia (šperk). Rovnako zakázané budú aj iné druhy sebapoškodzovania resp. „poškodzovania“ iného, ktorými vä znená osoba sebe alebo inému síce priamo nespôsobuje ujmu na zdraví, ale prostredníctvom rôznych pomôcok sebe alebo inému vedome vyvoláva vonkajšie telesné zmeny, pri ktorých hrozí reálne nebezpeč enstvo vzniku infekcie a ohrozenia zdravia väznených osôb.

K bodu 59

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Z ustanovenia sa vypúšťajú slová „okrem prípadu jeho použitia podľa § 21 ods. 2“, nakoľko zákonný odkaz na § 21 ods. 2 zákona je nadbytočný a zmäto čný, keďže od účinnosti zákona č. 127/2008 Z. z. sa úprava, ktorú obsahovalo ustanovenie § 21 ods. 2, vypustila (riešila použitie mobilného telefónu obvineným nepočujú cim do 30. 4. 2008). Ustanovenie sa zároveň dopĺňa o slová „alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam a prenos informácií“ s cieľom eliminácie možnosti marenia úč elu výkonu väzby.

K bodu 60

Dopĺňa sa zákaz obvineného zneužívať a poškodzovať preukaz obvineného. Preukaz obvineného má v podmienkach výkonu väzby obdobný charakter ako preukaz totožnosti. Prostredníctvom plastovej identifikač nej karty obvinený vykonáva napríklad bezhotovostný nákup v predajni zriadenej v ústave.

K bodu 61

Súčasné znenie síce ukladalo väzenským orgánom povinnosť umiestniť ústavný poriadok v každej cele, kde bol umiestnený obvinený, ale pre jeho časté poškodenie alebo zničenie nebolo reálne možn é zabezpečiť, aby bol k dispozícii všetkým obvineným ubytovaným spoločne. Navrhované ustanovenie spresňuje miesta, kde je obvinenému k dispozícii ústavný poriadok, pričom vychádza z predpokladu, ž e v oddiele so zmierneným režimom sa obvinený môže voľne pohybovať. Rovnako sa zavádza možnosť obvineného požiadať o výtlačok ústavného poriadku, ktorý mu bude v prípade záujmu poskytnutý.

K bodu 62

Pravidlá zaradenia obvineného do práce, ako osobitného vzťahu medzi ústavom a obvineným, ktorému nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah, sa rozširujú o povinnosť ústavu zabezpe čiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u obvineného, ktorý je mladší ako 18 rokov (§ 176 Zákonníka práce). Zdravotn á spôsobilosť obvinených zaradených do práce je zakotvená v európskych väzenských pravidlách, podľa ktorých väzni majú pracovať za rovnakých podmienok ako zamestnanci mimo výkonu väzby.

K bodu 63

Navrhované znenie upravuje vykonávanie zrážok z pracovnej odmeny obvineného. Z pracovnej odmeny obvineného sa prednostne vykonajú zrážky poistného na sociálne poistenie, zrážky preddavku na daň alebo dane , resp. zrážky určené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Až následne sa z takto „očistenej“ pracovnej odmeny (čistá pracovná odmena) vykonávajú zrážky podľa § 293 až 295 Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 64

Ak je obvinený premiestnený do iného ústavu, tak ústav nemusí všetky pohľadávky u neho preevidovať a upraviť poradie pohľadávok, a zároveň nemusí oznamovať exekútorom „zmenu platiteľa mzdy“ . Navrhovaná úprava však zohľadňuje skutočnosť, že pri zaradení obvineného do práce je zákonnou povinnosťou každého ústavu odvádzať za neho ako za zamestnanca poistné na sociálne poistenie a pr íspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do zdravotných poisťovní a plniť odvodovú povinnosť voči daňovým úradom; v týchto prípadoch každý ústav vystupuje ako samostatný subjekt.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 22b s platným právnym stavom.

K bodu 65

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 66

V súlade s ustanovením § 37 ods. 3 písm. e) zákona nemožno do oddielu so zmierneným režimom zaradiť obvinených, u ktorých to neodporučil lekár vzhľadom na ich zdravotný stav. Nakoľko posúdenie zdravotn ého stavu lekárom na účely zaradenia do oddielu so zmierneným režimom nie je vždy možné v najbližší pracovný deň po prijatí, rozhodnutie o zaradení (po zmene v zmysle novelizačného bodu 67 – „umiestnení“) do oddielu so zmierneným režimom sa v takejto situácii viaže na pridelenie zdravotnej klasifikácie, nie na samotný okamih prijatia do výkonu väzby, a preto sa slovo „najneskôr“ nahrádza slovom „spravidla“.

K bodom 67 až 69

V oddiele so zmierneným režimom sa obvinený môže v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s obvinenými umiestnenými v tomto oddiele. S dôrazom na zachovávanie účelu výkonu väzby, poriadku a bezpe čnosti väznených osôb, zásad oddeleného umiestňovania obvinených do ciel sa ustanovuje ďalšia skupina obvinených, ktorí nemôžu byť umiestnení (nesprávne „zaradení“, ako to uvádza súčasn á právna úprava, nakoľko obvinení sa do jednotlivých oddielov umiestňujú, čím sa sleduje zosúladenie s inými ustanoveniami zákona) v oddiele so zmierneným režimom - obvinení, ktorí sú stíhaní pre trestné činy, za ktoré možno podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Rovnako sa riaditeľovi ústavu umožňuje rozhodnúť, že v oddiele so zmierneným režimom nemô že byť umiestnený obvinený, u ktorého existuje možné riziko ohrozenia bezpečnosti v ústave (napríklad na základe poznatkov o agresívnom správaní obvineného, ohrození bezpečnosti ostatných obvinen ých umiestnených v oddiele so zmierneným režimom a pod.).

K bodu 70

Svojou povahou sú väznice uzatvorené inštitúcie, v ktorých sú proti svojej vôli zadržané veľké skupiny ľudí, zvyčajne jedného pohlavia, v obmedzených podmienkach. Z času na čas sa nevyhnutne stane, že niektorí väzni porušia podmienky a predpisy vo väzení rôznymi spôsobmi, a preto musí existovať jasný súbor princípov regulujúcich správanie väznených osôb tak, aby bola v tomto š pecifickom prostredí dodržiavaná disciplína (ako cieľavedomé napredovanie podľa jasne nastavených pravidiel smerom k cieľu pri čo najnižšom počte vybočení a prehreškov).

Navrhovanou právnou úpravou sa s prihliadnutím na Stratégiu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 – 2015 rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozití vnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Inštitút disciplinárnych odmien (per analogiam - zákon o výkone trestu odňatia slobody) bude nielen pozitívnym stimulom pre samotn ý bezproblémový výkon väzby, ale v prípade právoplatného odsúdenia bude následne slúžiť a započítavať sa i do hodnotenia vo výkone trestu odňatia slobody.

Na druhej strane, ak sa väznená osoba dopustí konania, ktorým zavinene poruší disciplínu (jasne definované povinnosti a zákazy vo výkone väzby), vznikne v rámci úpravy špecifických spoločenských vzť ahov trestnoprávnej povahy osobitný - zodpovednostný vzťah obvineného voči štátu zastúpeného väzenským orgánom. Obvinený je povinný znášať následky ustanovené právnou normou vyplývajú ce z tohto porušenia. Navrhovanou právnou úpravou sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe rozširuje paleta disciplinárnych trestov (o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijíma ča až na dva mesiace, o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu) pri súčasnom znížení možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, ktoré vychádza z 2. všeobecnej sprá vy o aktivitách CPT (odsek 56). Možná výmera samoväzby sa z maximálnych 15 dní znižuje na desať dní; u mladistvých obvinených už nebude možné tento trest udeliť.

V návrhu nového § 40, konkrétne v jeho odseku 4, sa poukazuje na to, že pre správne vyvodenie právnych následkov protiprávneho konania väznenej osoby vo vzťahu k súčasnému vzniku disciplinárnej a trestnopr ávnej zodpovednosti je potrebné zdôrazniť, že nemožnosť absolútneho vylúčenia dvojakého postihu za ten istý skutok vychádza práve z objektu chráneného týmto zákonom, ktorý nemožno stotožň ovať s objektom chráneným Trestným zákonom; kým objektom chráneným týmto zákonom (v spojení s disciplinárnou zodpovednosťou odsúdeného) je disciplína a poriadok v rámci väzenských zariadení, objektom chráneným Trestným zákonom sú aj tie spoločenské vzťahy, záujmy a hodnoty, ktoré v poriadku väzenských orgánov nemusia byť obsiahnuté. Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľ a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi, ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i discipliná rne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta normy a z hľadiska účelu a typu sankcie (uznesenie NS SR zo dň a 20.4.2011 sp.zn. 5 Tdo 18/2011).

Dôležitým posunom smerom k zamedzeniu recidívy deliktuálneho konania väznenej osoby a posilnenia rehabilitačnej funkcie uloženého trestu je zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu discipliná rnych trestov. V prípade, že sa obvinený počas doby troch mesiacov od rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, za ktorý mu bude právoplatne ulo žený ďalší disciplinárny trest, odložený disciplinárny trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený.

Nová právna úprava rovnako odstraňuje praktické problémy, ktoré vznikali pri nakladaní s vecami, ktoré boli zaistené alebo nájdené pri prehliadkach ústavu (nájdené, skryté a veľakrát nepovolené veci, ku ktorým sa neprihlásila žiadna osoba), prepadnuté veci a zhabané veci. Také to veci sa stávajú majetkom Slovenskej republiky. V prípade, že ide o neupotrebiteľné veci (napr. rôzne „vlastnoručne“ vyrobené zbrane, iné nedovolené nástroje, alkohol, „zakázané“ č asopisy propagujúce akúkoľvek formu násilia alebo neznášanlivosti), tieto budú zničené. Ostatné veci budú odovzdané príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štá tu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.

Všetky zásady ukladania a výkonu disciplinárnych trestov vychádzajú z univerzálnych princípov platných pre všetky správne delikty. Obsiahnuté sú vo viacerých prameňoch európskeho práva, najmä v odpor účaní výboru ministrov Rady Európy R(91) 1 o správnych sankciách, ako aj v pravidlách 55 až 63 európskych väzenských pravidiel. Z hľadiska prehľadnej právnej úpravy obsahujú navrhované zmeny sy stematické oddelenie disciplinárneho konania od hmotnoprávnej úpravy povinností, zákazov vo výkone väzby a jasne definovaných následkov ich zavineného porušenia.

K bodu 71

Ide o štylistickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 45.

K bodom 72 až 74

Ústav vytvára podmienky na zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby najmä účasťou na bohoslužbách, individuálnymi rozhovormi s osobami poverenými výkonom takejto služby, pastoračnými návš tevami, spoveďou, vysluhovaním sviatostí, vykonávaním iných náboženských úkonov a účasťou v študijných skupinách na výklad náboženskej literatúry. Navrhovanou právnou úpravou sa š pecifikuje personálne zabezpečovanie duchovnej a pastoračnej služby, a to v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osoby poverené duchovnou a pastoračnou službou sú v služ obnom pomere príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže ako väzenskí kapláni, vikár, zástupca vikára (pre katolíckych veriacich) a väzenský pastor alebo starší duchovný (pre nekatolí ckych veriacich štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločnosti). Duchovné a pastoračné služby však môžu poskytovať aj iné fyzické osoby mimo služobného pomeru (napr. rehoľné sestry, dobrovoľníci a pod.), ktorí obvineným poskytujú tieto služby na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Návrh zákona rovnako určuje základné podmienky poskytovania individuálnych a skupinových foriem duchovných a pastoračných služieb.

K bodu 75

Nakoľko ide o špecifickú a zároveň „citlivú“ skupinu osôb vo výkone väzby, explicitne sa navrhuje do zákona zakotviť povinnosť ústavu (určeného príslušníka zboru) informovať zákonný ch zástupcov o zodpovednostných vzťahoch mladistvých ( ale aj osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzených v tejto spôsobilosti – viď novelizačný bod 78 (§ 46 ods. 10)) vznikajú cich počas určeného obdobia výkonu väzby.

K bodu 76

Navrhovaná právna úprava nadväzuje na zmenu rozsahu voľnej úvahy pri udeľovaní samoväzby, pričom reagujúc na pravidlo 95.3 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciám alebo opatreniam odstráni súčasnú izoláciu mladistvého obvineného pri výkone disciplinárneho trestu samoväzby.

K bodu 77

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 78

Vychádzajúc z osobitosti postavenia deliktuálne zodpovedného mladistvého obvineného a obvineného, ktorý má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo ktorý je takejto spôsobilosti pozbavený (viď navrhované znenie odseku 10), sa vyžaduje s prihliadnutím na vek a osobnosť subjektu doplnenie súčasnej právnej úpravy ochraňujúcej špecifické kategórie osôb nachádzajúcich sa vo výkone väzby o normatívnu úpravu garantujúcu rovnakú možnosť spravodlivej obhajoby. Nakoľko vykonávať úlohy zákonného zástupcu vo vzťahu nielen k predmetu, ale najmä k miestu konania vo veciach súvisiacich s výkonom v äzby, je zložité, navrhuje sa do právnej úpravy zaviesť špeciálny inštitút opatrovníka na konanie súvisiace s výkonom väzby. Za účelom efektívnej, nezávislej a najmä odbornej pomoci sa navrhuje z ákonom precízne stanoviť podmienky, ktoré musí opatrovník spĺňať počas celej doby výkonu funkcie opatrovníka. Rovnako sa určuje proces ustanovenia opatrovníka, ktorým sa rešpektuje právo zákonného z ástupcu namietať „opatrovnícke predpoklady“ ustanovenej osoby.

K bodu 79

Ide o zosúladenie vnútorného odkazu v odseku 3 predmetného paragrafu, ktoré nadväzuje na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 70, ktorým sa navrhuje nové znenie piateho oddielu pojednávajúceho nielen o disciplin árnych odmenách a trestoch.

K bodu 80

V oblasti výkonu väzby obvinených žien sa s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti žien precízne ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou obvinených ž ien. Ide o analogickú právnu úpravu, aká je obsiahnutá v ustanovení § 74 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody.

K bodu 81

Navrhovaná formulácia „pri prijímaní“, a to v spojitosti s oboznámením sa obvineného – cudzinca resp. osoby bez štátnej príslušnosti s právami a povinnosťami podľa tohto zákona (a teda aj s právom obracať sa na menované orgány), korešponduje s pravidlom 15.2 európskych väzenských pravidiel, kde sa uvádza, že všetkým väzňom majú byť poskytnuté informácie o pravidlách upravujúcich v äzenskú disciplínu a o ich právach a povinnostiach vo väzenskom zariadení pri prijatí, resp. pri prijímaní, teda ide o konkrétny časový okamih – okamih prijímania obvineného, ktorý však nemož no stotožňovať s časovým okamihom resp. s časovým intervalom „po prijatí“, ako to vyvstáva zo súčasného znenia predmetného ustanovenia.

Zároveň sa zosúlaďuje poznámka pod čiarou s platným právnym stavom.

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 55 (odkaz 19a a poznámka pod čiarou k odkazu 19a boli do návrhu zákona zapracované za účelom zachovania postupnosti pri číslovaní jednotlivých odkazov v normatívnom texte právneho predpisu; vychádzajúc z uvedeného je potrebné odkaz v predmetnom ustanovení prečíslovať a následne vypustiť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 33).

K bodu 83

Skutočnosť, že obvinený môže spôsobiť škodu aj na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva zboru (napr. na motorovom vozidle umiestnenom v ústave) je nevyhnutné expressis verbis obsiahnuť aj v ustanovení pojednávajúcom o zodpovednosti obvineného za škodu spôsobenú zavinený m porušením povinnosti alebo zákazu počas výkonu väzby.

Ustanovenie o kompetencii konať a rozhodnúť o škode, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (napr. v prípade poškodenia vybavenia cely, ústavného odevu a pod.) sa presúva do všeobecnej ú pravy konania o mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch (návrh novej ôsmej hlavy - Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby).

K bodu 84

Ide o zosúladenie poznámky pod čiarou so súvisiacim ustanovením Trestného poriadku.

K bodu 85

Keďže mladiství ani ich rodiny v súlade s pravidlom 37 Odporúčania Rec(2008)11 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov vystavených sankciá m alebo opatreniam v zásade nehradia náklady na výkon alternatívnych trestov a opatrení, uvedené sa navrhuje zohľadniť aj v spojitosti so súvisiacim ustanovením pojednávajúcim o oslobodení od povinnosti nahradi ť štátu trovy spojené s výkonom väzby.

K bodom 86 a 88

Ústavu vznikajú pri „neštandardnom“ správaní obvineného (útek, zneužívanie zdravotnej starostlivosti) alebo zabezpečení „nadštandardných“ služieb (napr. návšteva obvineného alebo odsúden ého v inom ústave) na základe žiadosti obvineného zvýšené náklady. Nakoľko aj život vo výkone väzby sa má čo najviac približovať civilnému životu, je prirodzené požadovať od väznených osôb úhradu nákladov vynaložených tým ktorým ústavom alebo Policajný m zborom (považuje sa za príjem ústavu). Navrhovaná úprava nadväzuje na skutočnosť, že platné znenie odseku 2 je vzhľadom na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 23 bezpredmetné, rovnako smeruje k systematick ému rozdeleniu zvýšených trov výkonu trestu a dopĺňa aj povinnosť odsúdeného uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené ústavom na toxikologický rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozití vny.

K bodu 87

Ide o zmenu nadväzujúcu na zmenu navrhovanú novelizačným bodom 7 (viď odôvodnenie k novelizačnému bodu 7).

K bodom 89, 90 a 92

Z dôvodu presnejšieho charakterizovania podmienok neúčelnosti vymáhania pohľadávok od obvinených, ktorí sú cudzinci, a formulácie podmienok vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou spresňuj ú ustanovenia týkajúce sa možnosti zboru trvale upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby a zvýšených trov výkonu väzby.

Novým ustanovením odseku 3 sa zabezpečí, aby pohľadávky, ktoré sú vyhodnotené ako nevymožiteľné (uplynutím prekluzívnej lehoty), nezaťažovali evidenciu pohľadávok zboru. Z aplikač nej praxe a evidencie pohľadávok zboru, pri zohľadnení špecifík vymáhania pohľadávok za trovy výkonu väzby, trovy výkonu trestu odňatia slobody a škody na majetku štátu v správe ústavu vyplýva, ž e zbor eviduje vo väčšej miere ako iné subjekty takéto nevymožiteľné pohľadávky, a to predovšetkým vzhľadom na charakter dlžníkov, ktorými sú obvinení a odsúdení, resp. bývalí obvinení a bývalí odsúdení. Znižovaním objemu starých – nevymáhateľných pohľadávok sa rozšíri priestor na vymáhanie zostávajúcich - „aktívnych“ pohľadávok voči dlžníkom, u ktor ých je predpoklad vymoženia a naplnenia príjmu štátneho rozpočtu.

Novým ustanovením odseku 9 sa zavádza úprava disponovania správcu pohľadávky s preplatkom na pohľadávke tak, aby sa uhradili všetky ostatné nedoplatky obvineného, aj s ohľadom na efektívne vysporiadanie sa s takýmito prípadmi. Preplatok na trovách alebo škode na majetku štátu (ak existoval aj po prípadnom uspokojení iných pohľadávok) je zbor povinný vrátiť odosielateľovi finančných prostriedkov. V prí pade, že finančné prostriedky boli zaslané ústavu poštovým poukazom, vznikajú zboru ďalšie náklady (v súlade s poštovými platobnými podmienkami) na zaslanie preplatku odosielateľovi (často aj opakovan é), a preto navrhovanou právnou úpravou sa tak zamedzí povinnosti vracať malé sumy z preplatku, kedy náklady sú často vyššie ako preplatok.

K bodu 91

Ide o zmenu súvisiacu so zmenou navrhovanou novelizačným bodom 83.

K bodu 93

Ide o legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu súvisiacu s návrhom zmeny ustanovenia § 23 zákona.

K bodu 94

Navrhovaná zmena sa javí byť zreteľnejšou nielen z hľadiska postupnosti jednotlivých krokov pri úmrtí obvineného, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že citácia poznámky pod čiarou k odkazu 41 sa dopĺň a o ustanovenie § 30 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, podľa ktorého ak do 96 hodín od úmrtia obvineného nikto nezabezpečí pochovanie, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k ú mrtiu (obec, v ktorej katastrálnom území sa ústav nachádza).

K bodu 95

Charakteristickým a spoločným znakom všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimov (zodpovednosť za škodu vo výkone väzby, zodpovednosť za zvýšené trovy výkonu väzby) a discipliná rnych deliktov, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, resp. trestnoprávnej povahy výkonu väzby, je osobitný subjekt – väznená osoba, ktorá je v špeciálnom vzťahu zabezpečujúcom nútený výkon súdneho rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu. Cieľom navrhovaného - jednotne upraveného postupu, ktorý sa použije na rozhodovanie o právach a povinnostiach väznených osôb (prípadne ďalších zákonom určených účastníkov konania) vyplývajúcich z taxatívne vymedzených hmotnoprávnych častí zákona (predmet konania), je na zá klade osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie sui generis, ktor é bude zodpovedať európskym štandardom a zjednodušeným, prehľadným a väzneným osobám čitateľným postupom posilní právne istoty účastníkov konania a účinné a efektí vne vyvodzovanie zodpovednosti.

Doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach mimozmluvných zodpovednostných režimov a disciplinárnych deliktov (ďalej len „konanie vo veciach sú visiacich s výkonom väzby“) nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprá vneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku (Uznesenie Najvyššieho sú du Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012).

Navrhovaná úprava konania vo veciach súvisiacich s výkonom väzby je na podmienky výkonu väzby upravená dostatočne podrobne. Pre úplnosť je však potrebné upraviť vzťah medzi zákonom a Sprá vnym poriadkom. Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú procesné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby prebehlo konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, z hľadiska oprávneného orgánu (§ 60b), z o strany účastníkov konania (§ 60c), ale aj z pohľadu podmienok začatia konania (§ 60d). Ak sa konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby začalo, oprávnený orgán je povinný vo veci konať a rozhodnú ť, účastník konania má procesné práva a povinnosti a plynie lehota na rozhodnutie (30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch 60 dní), ktorej začiatok sa viaže na prvý úkon uroben ý oprávneným orgánom voči účastníkovi konania (takýmto úkonom môže byť napríklad žiadosť oprávneného orgánu o vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu obvineného zaevidovaná na predpí sanom tlačive, resp. iné zákonom neformalizované oboznámenie účastníka konania s jeho začiatkom, z ktorého musí byť zrejmé, v akej veci sa konanie začína s uvedením miesta, času, prípadne inýc h okolností, za akých k nemu došlo).

Aby procesný úkon vyvolal právne účinky voči účastníkovi konania, musí byť takáto osoba s jeho obsahom oboznámená (§ 60g). Zákon ustanoví dva spôsoby oznamovania rozhodnutí. Súčasne taxatí vne vymenúva, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie vždy oznamuje doručením – rozhodnutie o trovách výkonu väzby a rozhodnutie o zhabaní veci (resp. rozhodnutie o ustanovení opatrovníka – viď noveliza čný bod 78). Vo všetkých ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením - oznámenie rozhodnutia účastník konania iba potvrdí vlastnoručným podpisom. Rovnako sa však ustanovuje, že účastní k konania má právo pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiadať oprávnený orgán o písomné vyhotovenie rozhodnutia; v tomto prípade je doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia aj dňom ozná menia rozhodnutia (okamih rozhodný pre možnosť uskutočniť ďalšie procesné úkony).

Návrh novej právnej úpravy preberá okrem viacerých zákonných lehôt aj ustanovenie o možnosti oprávneného orgánu určiť na vykonanie úkonu lehotu – časový úsek, ktorý má účastní k konania k dispozícii na vykonanie úkonu (§ 60f). Aby bolo možné zistiť, kedy nastanú v konkrétnom prípade účinky spojené s uplynutím procesných lehôt (či už určených podľa § 60f ods. 1 alebo ustanovených zákonom), tak sa navrhovanou právnou úpravou upravujú pravidlá pre počítanie procesných lehôt (či už zákonných alebo určených oprávneným orgánom).

Nakoľko navrhovaná právna úprava vychádza zo zásady materiálnej pravdy, čo znamená, že konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie, je povinnosť ou oprávneného orgánu zistiť skutočný stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a za tým účelom si obstarať potrebné informačné podklady pre rozhodnutie, ktorých zdroje tvorí všetko, č o môže prispieť k objasneniu skutku, najmä demonštratívnym spôsobom vypočítané dôkazy. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu nepostačuje len priznanie obvineného (oprávnený orgán je povinn ý vykonať ďalšie dokazovanie). Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že oprávnený orgán nie je viazaný poradím jednotlivých dôkazov, čo však neznamená, že hodnotenie je ľubovoľné – oprávnený orgán musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo.

Na základe návrhu novej právnej úpravy možno konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, ktoré sa začalo (§ 60d ods. 4), skončiť buď vydaním rozhodnutia o zastavení konania, vydaní m rozhodnutia vo veci samej alebo uzavretím dohody na dobrovoľné plnenie. Rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti – výrok (okrem stručne a jasne formulovaného rozhodnutia vo veci, s uveden ím ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté obsahuje, aj určenie adresáta rozhodnutia), odôvodnenie (opisuje sa najmä podstata veci, rozbor dôkazov, závery, ktoré sa považujú za nepochybne zistené a zrozumiteľný úsudok o veci) a poučenie o odvolaní.

Ústav je povinný vyžadovať od väznenej osoby náhradu škody, za ktorú väznená osoba zodpovedá. Ak sa oprávnený orgán a účastník konania dohodnú na obojstranne procesne nezaťažujúcom a zmierlivom riešení škody, uzavrú o tom dohodu. Podrobnosti o obsahových a formálnych náležitostiach ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR na základe novo navrhovan ého splnomocňovacieho ustanovenia (§ 66 písm. p)).

Na účel odvolacieho konania sa oproti súčasne platnej úprave jasne ustanovuje, ktorý orgán uskutočňuje konanie II. stupňa, ako i to, ktorý orgán v ňom rozhoduje. Lehoty na podanie opravného prostriedku a ustanovenia o ich odkladnom účinku vychádzajú zo súčasnej platnej právnej úpravy.

Do návrhu zákona sa rovnako dopĺňa spôsob výkonu rozhodnutia, kde sa postupuje podľa Správneho poriadku, s výnimkou tých skutočností, ktoré sú uvedené priamo v zákone.

Navrhovaná právna úprava v oblasti súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby zakotvuje v súlade s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a odôvodnení m uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/53/2011 z 20. marca 2012 (rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nemôže byť predmetom s údneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo, ale kontrola jeho zákonnosti je s poukazom na znenie ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratú re v platnom znení zabezpečená dozorom prokurátora, ktorý kontroluje celkové zachovávanie zákonnosti v ústave, teda aj otázku disciplinárneho konania) možnosť súdneho preskúmania rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu v konaní obvineného, ktoré má znaky priestupku, rozhodnutia o trovách spojených s výkonom vä zby, rozhodnutia o úhrade zvýšených trov výkonu väzby, rozhodnutia o náhrade škody a rozhodnutia o zhabaní veci.

K bodu 96

Za účelom eliminácie problémov v aplikačnej praxi je nevyhnutné vysporiadať sa aj s takými situáciami, keď prokurátor podá návrh na vzatie obvineného do kolúznej väzby alebo návrh na rozšírenie d ôvodov väzby o dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. Nakoľko u takéhoto obvineného môže byť zmarený účel trestného konania (napr. realizovan ím návštevy bez prítomnosti orgánu činného v trestnom konaní v čase po podaní návrhu prokurátorom), explicitne sa ustanovuje, aby od podania návrhu prokurátorom až do nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu bol obvinený vo väzbe v režime zodpovedajúcom kolúznej väzbe, o čom bude príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd povinný informovať ú stav bez zbytočného odkladu.

K bodom 97 a 98

Rozširuje sa okruh priestorov, ktoré môžu byť na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb vybavené kamerovým systémom, o kompenzačnú miestnosť , do ktorej sa umiestňujú na prechodnú dobu obvinení, ktorí svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozujú svoje zdravie alebo život, a o cely, v ktorých sa má vykonávať nový navrhovaný disciplinárny trest celodenného umiestnenia do cely disciplinárneho trestu.

K bodu 99

Navrhované doplnenie vyplýva zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pritom sa dôsledne vychádza z účelu, na ktorý sa osobné údaje vyžadujú a sú na jeho dosiahnutie nevyhnutné. Súčasne sa návrhom zákona špecifikuje zoznam osobných údajov obvineného, ktoré je ústav oprávnený spracovávať a uchovávať. Oproti súčasnej úprave zbor u ž nebude spracúvať údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného (nie je potrebné na účel výkonu väzby). Na druhej strane sa legislatí vne zakotvuje, že vzhľadom na účel výkonu väzby a prípadne vykonávacieho konania zbor spracúva o obvinenom aj osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje (dôležité z dôvodu udržiavania extramur álnych kontaktov a poskytovanie psychologických a sociálnych služieb), údaje o zdravotnej klasifikácii (pre pracovné účely, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rozhodnutie o zaradení do oddielu so zmierneným re žimom), údaje prevzaté z rozhodnutí organov činných v trestnom konaní a súdu oznámených ústavu a poznatky o priebehu výkonu väzby (dôležité na účely disciplinárneho konania, zameranie kultú rnej, športovej, záujmovej a inej činnosti pre obvineného).

Jednu z najzávažnejších foriem agresie v penitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá môže vzniknúť aj ako dôsledok informácii, ktoré zbor zí skava z poznatkov o správaní odsúdeného týkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napr. miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti jej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo vä zenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych a antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej osoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikové ho faktora možnej agresie sa obnoví priestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo väzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyšš ej adresnosti využívania existujúcich nástrojov procesu zaobchádzania.

Zároveň ide o zosúladenie poznámky pod čiarou k odkazu 45 s navrhovanou zmenou zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

K bodu 100

Ide o legislatívno–technickú úpravu súvisiacu s doplnením odkazu na príslušnú právnu úpravu predbežnej väzby, vydávacej väzby a väzby na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia.

K bodu 101

Ide o zmenu súvisiacu so zmenou navrhovanou novelizačným bodom 95, ktorým sa do znenia zákona vkladá osobitná hlava podrobne pojednávajúca o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby.

K bodom 102 až 104

Rozširuje sa splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. Podrobnosti o rozsahu disciplinárnej právomoci (kompetencia udeliť jednotlivé druhy disciplinárnej odmeny a uložiť discipliná rne tresty v rozsahu zákonom určených druhoch trestov), podrobnosti o zrážkach z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok a podrobnosti o konaniach vo veciach súvisiacich s výkonom väzby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (Poriadok výkonu väzby).

K bodu 105

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia nielen v súvislosti s navrhovanou zmenou ustanovení pojednávajúcich o ukladaní a výkone disciplinárnych trestov, o konaní vo veciach súvisiacich s výkonom väzby, príp. o poskytovaní peňažných príspevkov obvinenému ústavom zo svojho rozpočtu alebo o čerpaní peňažných prostriedkov obvineným zo svojho osobného konta, ale aj v spojitosti s vysporiadaním sa s nevymožiteľn ými pohľadávkami existujúcimi pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K čl. II

Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien v zákone sa navrhuje, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zákonov Slovenskej republiky úplné znenie zákona.

K Èl. III

S prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatí vneho procesu sa navrhuje účinnosť zákona.

Bratislava, 14. augusta 2013

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec v. r.

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone väzby

K predpisu 221/2006, dátum vydania: 21.04.2006

23D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 sa predložil do legislatívneho procesu návrh nového zákona o výkone väzby.

Zaistenie osoby na účely trestného konania prostredníctvom väzby predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorú v čl. 17 ods. 1 každému zaručuje Ústava Slovenskej republiky. V čl. 17 ods. 2 ďalej uvádza, že nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do väzby možno podľa čl. 17 ods. 5 vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Týmto zákonom je Trestný poriadok, ktorý okrem iného upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri zaistení osôb, resp. stanovuje, že spôsob výkonu väzby upravuje osobitný predpis.

V súčasnosti je spôsob výkonu väzby upravený zákonom č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z., ktorého účinnosťou bol vytvorený právny rámec výkonu väzby, ako aj vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 500/2002 Z. z.

Proces rekodifikácie trestno-právnych predpisov a jeho zavŕšenie v podobe nového Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj významné spoločenské trendy a zmeny v prístupe a filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon o výkone väzby, ktorý by na uvedené skutočnosti primerane reagoval. Návrh zákona bude stanovovať nevyhnutný rozsah obmedzenia základných práv obvinených, ich jednotlivé práva a povinnosti, ako aj zaobchádzanie s nimi takým spôsobom, aby výkon väzby zodpovedal účelu väzby ako zaisťovaciemu úkonu.

Proces demokratizácie a transformácie, ako aj budovanie demokratického právneho štátu po roku 1989, priniesli so sebou požiadavky na kvalitu trestno-právnej ochrany spoločenských vzťahov. Politické, spoločenské a ekonomické zmeny sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, vrátane oblasti trestného práva a následne aj väzenstva. Zmeny sa premietli v postupnom faktickom prehĺbení humanizácie a demokratizácie výkonu väzby.

Primárnymi cieľmi novej kodifikácie zákona o výkone väzby sú:

1.zabezpečiť širšiu ochranu práv a slobôd občana v podmienkach výkonu väzby, resp. rozšírenie práv obvinených, zvláštny dôraz pritom klásť na zachovávanie ľudskej dôstojnosti,

2.zabezpečiť celkové posilnenie právneho postavenia obvinených,

3.orientovať zaobchádzanie s obvinenými tak, aby výkon väzby nebol vnímaný ako sankčný, ale výlučne ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania; vytvoriť a následne zabezpečiť realizáciu programov činností (vzdelávanie, záujmová a športová činnosť, prípadne práca) pre obvinených tak, aby mohli zmysluplne využívať voľný čas a pri dlhodobej väzbe aby sa zabránilo postupnej degradácii ich osobnosti,

4.vytvoriť podmienky na dôsledné uplatňovanie zásady prezumpcie neviny a ďalšiu humanizáciu a demokratizáciu podmienok výkonu väzby s dôrazom na zásadu, že obvineného možno obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na výkon väzby nemôžu uplatniť.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Zmeniť celkovú filozofiu chápania výkonu väzby ako inštitútu, ktorý má v súčasnosti fakticky skôr charakter sankčný, aj napriek v právnom poriadku zakotvenej zásade prezumpcie neviny, a chápať ho výlučne ako inštitút so zaisťovacím charakterom.

2.Vytvoriť právne, ekonomické a personálne podmienky na ďalšie prehlbovanie humánneho a ústretového zaobchádzania s obvinenými a aplikáciu účinných moderných prístupov.

3.Obmedziť práva obvinených a uložiť im povinnosti len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie účelu väzby a umožnenie realizácie činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

4.Vytvoriť moderný a efektívny systém výkonu väzby porovnateľný s európskym štandardom, ktorý rešpektuje príslušné medzinárodné konvencie a súčasne zohľadňuje kultúrne a spoločenské špecifiká Slovenska.

Nová kodifikácia rešpektuje neprekročiteľné limity dané Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd, medzinárodnými dohovormi a zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifikácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy. Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd predstavuje ústavný základ legitimity štátu, ako štátu demokratického a právneho, štátu, ktorý je členom Európskej únie.

Nová kodifikácia výkonu väzby vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotlivých inštitútov v rámci výkonu väzby a z dostupných poznatkov a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch.

Účel výkonu väzby je formulovaný tak, aby korešpondoval so zaisťovacím charakterom väzby a jeho podstatou je zaistiť obvineného na účely trestného konania z dôvodov, ktoré uvádza Trestný poriadok.Vo významnej oblasti, akou sú práva obvinených, sa navrhuje stanoviť širšiu ochranu, resp. rozšírenie práv obvinených, s cieľom odstrániť existujúcu tvrdosť a rozsiahle obmedzenia vo väzbe v porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba je v súlade s novou filozofiou upravená ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, a nie ako inštitút sankčný, zvláštny dôraz sa pritom kladie na zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené návrh predpokladá obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na účel väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať.

Každému obvinenému vo väzbe sú garantované rovnaké práva.

Ide o základné sociálne práva ako sú ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobná hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u obvinených mladistvých a žien.

V oblasti práva návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so snahou udržiavať a podporovať najmä vzťahy obvineného s primárnym sociálnym prostredím. Obvinený bude mať právo raz za tri týždne na hodinovú návštevu.

Novým právom, ktoré sa bude uplatňovať, je právo telefonovať a tiež takýmto spôsobom sa bude napomáhať udržiavať pozitívne sociálne kontakty.

Vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov a liekov, na identifikáciu ktorých nemajú ústavy vhodné detekčné prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä takých, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb, do ústavov, nevynímajúc hrozbu uskutočnenia teroristických útokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že predajne zriadené v ústave pre obvinených sú zásobené širokým sortimentom potravín a iným nezávadným tovarom, návrh neobsahuje právo obvineného na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o podstatnú a závažnú zmenu v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby, avšak obvinení by vzhľadom na dostatočné vybavenie ústavných predajní nemali pociťovať zrušenie balíkov ako ujmu.

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti obvineným sa nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a obvineným sa poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť.

Pri úvahe upraviť právo obvineného vzdelávať sa vychádzal návrh zo skutočnosti, že obvinený je izolovaný na neurčitý čas od spoločnosti a je vystavený obmedzeniam, ktoré mu bránia v plnom rozsahu vykonávať jeho práva. Tým, že je obvinený uväznený, je obmedzený v možnosti rozširovať si svoje vzdelanie, a to by mohlo byť chápané ako určitý druh trestu. Vzhľadom na to, že väzba nemá sankčný charakter, ale len charakter zaisťovací, ústav podľa svojich podmienok umožní obvineným vzdelávať sa najmä formou individuálneho štúdia a prístupu k odbornej literatúre na základe záujmu zo strany obvinených. Okrem týchto foriem vzdelávania bude ústav pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom zabezpečovať aj krátkodobé vzdelávacie a osvetové aktivity skupinovou formou.

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných činností, vrátane športových aktivít a relaxácie a za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, sa navrhuje upraviť aj právo obvinených zúčastňovať sa na základe ponukových listov, ktoré spracúva ústav, na záujmovej a športovej činnosti.

V oblasti ochrany práv nie je dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Obvinený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom a je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby sa toto právo prísne dodržiavalo a neporušovalo sa.

V oblasti povinností a zákazov obvinených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky obvinení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon by bol v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ktoré nebudú môcť byť vzhľadom na výkon väzby uplatnené. V súčasnosti sa obvineným ukladajú povinnosti a zákazy aj vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z.), v novom zákone je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

Navrhuje sa upraviť výkon väzby diferencovaným spôsobom v rámci dvoch režimov, a to štandardného, ktorý charakterizuje uplatňovanie a plnenie práv a povinností uvedených v zákone bez akéhokoľvek zmiernenia a zmierneného, v rámci ktorého sa väzba bude vykonávať v oddieloch so zmierneným režimom. V tomto oddieli sa bude môcť obvinený v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s ostatnými obvinenými umiestnenými v oddieli so zmierneným režimom. Súčasťou oddielu so zmierneným režimom budú priestory na záujmovú (kultúrna miestnosť vybavená televíznym prijímačom), športovú a vzdelávaciu činnosť, prípadne priestory určené na činnosti smerujúce na zabezpečenie niektorých osobných potrieb obvineného (napr. miestnosť s práčkou a žehličkou, kuchynka).

V oblasti disciplinárnej praxe sa rozširuje okruh disciplinárnych trestov o trest zákazu najviac dvoch nákupov potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou nevyhnutných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu po dobu jedného mesiaca. Tento trest sa zavádza z dôvodu, že platným zákonom o výkone väzby stanovená škála disciplinárnych trestov sa v praxi ukázala ako nepostačujúca na dosiahnutie dodržiavania zákona o výkone väzby, Poriadku výkonu väzby a ústavného poriadku obvinenými.

Návrh zákona obsahuje aj mnohé ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone väzby.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematike.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

V súvislosti s prijatím zákona sa predpokladá zvýšenie výdavkov zboru v rámci časti rozpočtu pre väzenstvo rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najmä v nadväznosti na posilnenie práv osôb vo výkone väzby s dôrazom na zaisťovací, nie sankčný charakter tohto inštitútu pre potreby trestného konania s dôrazom na humanizáciu a celkové zlepšenie podmienok výkonu väzby v Slovenskej republike aj v nadväznosti na záväzky vyplývajúce zo vstupu našej krajiny do Európskej únie.

Predložený návrh zákona predpokladá v nadväznosti najmä na rozšírenie práv obvinených a ich personálne a materiálovo – technické zabezpečenie celkový dopad na štátny rozpočet, jeho zvýšenie v roku 2006 v sume o 50 617 tis. Sk , z toho

◊výdavky na personál v objeme o 12.657 tis. Sk. t.j. služobné príjmy, poistné za zamestnávateľa, s tým súvisiace výdavky na výstroj, výzbroj, zaškolenie príspevok na stravovanie a príspevok do sociálneho fondu vyplývajúce z navrhovaného zvýšenia systemizácie príslušníkov o minimálny počet 29 funkčných miest, pričom požadovaný počet 71 príslušníkov sa korigoval na uvedený počet s riešením prerozdelenia služobných činností a zabezpečenia nových úloh pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru,

◊pravidelné, každoročne sa opakujúce výdavky vo výške 9.670 tis. Sk,

◊jednorázové výdavky v prvom roku účinnosti zákona v sume 2.987 tis. Sk

◊výdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky v sume 37.960 tis. Sk. v tom

◊pravidelné výdavky vo výške 2.000 tis. Sk,

◊jednorázové výdavky v sume 35. 960 tis. Sk.

V roku 2007 a nasledujúcich sa predpokladá dopad na rozpočet ročne vo výške o 15.576 tis. Sk zvýšených výdavkov oproti v súčasnosti platnému stavu.

Výdavky na personál v roku 2007 a nasledujúcich t. j. na príslušníkov zboru majú charakter pravidelne sa opakujúcich výdavkov, (výdavky na služobné príjmy, poistné a výdavky na náhradu odevného za naturálnu výstroj, na stravovanie a príspevok do sociálneho fondu) a ich vyčíslenie zodpovedá dopadu v roku 2006 po vylúčení jednorázových výdavkov, podľa predpokladanej účinnosti zákona a v ďalších rokoch sa každoročne budú vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon väzby.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru sú najmä jednorázové výdavky súvisiace s aplikáciou zákona najmä z hľadiska zriadenia potrebných priestorov a ich vybavenia v roku nadobudnutia účinnosti zákona (zriadenie športovísk, priestorov pre pohybové, záujmové a vzdelávacie aktivity obvinených, zriadenie oddielov so zmierneným režimom a pod.), súčasne je však potrebné upozorniť na to, že ich udržiavanie, prevádzkovanie a postupná obmena si budú v ďalších rokoch vyžadovať priebežné opakujúce sa výdavky, ktoré sú kvantifikované v predpokladanej výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona t. j. od roku 2007sa predpokladá ich obmena v priebehu 10 rokov resp. výdavky na ich údržbu a udržiavanie v prevádzke v takejto podielovej výške vzhľadom na ich intenzívne využívanie z ceny zriadenia resp. obstarania.

Súčasne sa predpokladajú ďalšie výdavky pravidelne vynakladané vecného charakteru a potrebné na financovanie služieb vo vzťahu k zabezpečeniu práv cudzincov vo výkone väzby osobitne preklady dokumentov, oboznámenie s právami a povinnosťami, preklady a komunikácia v jazyku, ktorý rozumie a pod.

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne–právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov obvinených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového charakteru sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska možností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Štruktúra predpokladaných výdavkov a dopadu na štátny rozpočet je uvedená v tabuľkovej prílohe v rozlíšení pre rok predpokladaného nadobudnutia účinnosti nového zákona t. j. rok 2006 a na rok 2007 a ďalšie nasledujúce po roku účinnosti zákona.

V článku II. návrhu zákona sa stanovuje možnosť, aby minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky poveril zbor zabezpečením stráženia zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie alebo detencia, ktoré boli uložené súdom podľa Trestného zákona.

V súčasnom období je pripravovaná dohoda medzi ministrami spravodlivosti a zdravotníctva o zabezpečení ochrany objektu špecializovaného detenčného oddelenia na výkon ochrannej ústavnej psychiatrickej liečby u zvlášť nebezpečných, duševne chorých páchateľov trestnej činnosti v objektovej sústave Psychiatrickej liečebne v Sučanoch príslušníkmi zboru.

Vzhľadom na túto skutočnosť bude potrebné navýšiť systemizované počty príslušníkov v roku 2006 o 23, z toho:

◊4 funkčné miesta v 4 platovej triede (PT)

◊19 funkčných miest v 2 PT.

Mzdové náklady predstavujú ročne sumu 5.451.460,- Sk, z toho v:

4PT 1.054.480,- Sk

2PT4.396.980,- Sk.

Náklady na poistné predstavujú ročne sumu 1.755.370,- Sk, z toho v:

4PT 339.543,- Sk

2PT1.415.828,- Sk.

Náklady na tovary a služby predstavujú ročne sumu 2.724.600,- Sk.

Celkové zvýšené výdavky rozpočtu zboru na rok 2006 predstavujú sumu vo výške 9.931.430,- Sk.

Z výdavkov uvedených v roku 2006 sú výdavky na služobné príjmy (5.451 tis. Sk), odvody poistného (1.755 tis. Sk), stravovanie (239 tis. Sk) a výdavky na sociálny fond (55 tis. Sk) pravidelne, t.j. každoročne sa opakujúce.

Výdavky na výdavky na naturálnu výstroj (617 tis. Sk), inventárnu výstroj (218 tis. Sk), výzbroj (851 tis. Sk), preškolenie (683 tis. Sk), výdavky na spojovací materiál (62 tis. Sk) sú svojím charakterom jednorazové v roku nadobudnutia účinnosti zákona, resp. ich opätovný výskyt alebo potreba je rozložená na dlhšie časové obdobie (obmena materiálu podľa noriem životnosti, u naturálnej výstroje sa obmena zabezpečuje v ďalších rokoch prostredníctvom bežných transferov podľa zákona o štátnej službe a platného výnosu MS SR a pod.)

Z uvedených dôvodov v ďalších rokoch 2007 a nasledujúcich potrebné zvýšenie výdavkov rozpočtu dosahuje ročne výšku 7.747.188,- Sk, t.j. sú oproti roku 2006 nižšie o sumu jednorazových výdavkov.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Ministerstvo financií zobralo na vedomie, že finančné vplyvy návrhu, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných kapacít zboru, ktoré si ministerstvo spravodlivosti uplatňuje v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na r. 2006 až 2008.

Tabuľková časť

Výdavky na služobné príjmy a odvody poistného za zamestnávateľa na rok 2006

Tabuľka č.1(v Sk)Platová triedaPočet príslušníkovSlužobný platSpolu (p.p.* sl.p.)Za rokOdvody poistného 32,2 %SPOLU 4418 83075 3201 054 480339 5431 394 02321916 530314 0704 396 9801 415 8285 812 808SPOLU2335 360389 3905 451 4601 755 3707 206 830

Výdavky na materiálové zabezpečenie a ostatné náležitosti v rámci kategórie 630 – Tovary a služby na rok 2006

Tabuľka č. 2(v Sk)Vecná položkaKategória výdavkovPočet príslušníkovJednotková cenaS P O L U1. Naturálna výstroj*63023 26 809 616 6072. Inventárna výstroj *630239 492218 3163. Výzbroj *6302336 994850 8624. Stravovanie6302310 400239 2005. Preškolenie *6302329 700683 1006. Spojovací materiál *63023 - 62 0007. Sociálny fond 1 %63023 -54 515SPOLU za rok - 23 -2 724 600* Jednorazové výdavky v roku účinnosti novely zákona

Rekapitulácia výdavkov rozpočtu ZVJS na rok 2006

Tabuľka č. 3(v Sk)Kategórie výdavkovS P O L U610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania5 451 460620 Poistné1 755 370630 Tovary a služby2 724 600600 Bežné výdavky9 931 430

Výdavky rozpočtu zboru na roky 2006 – 2008

Tabuľka č.4(v Sk)Kategórie výdavkovR O K S P O L U200620072008610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania5 451 4605 451 4605 451 46016 354 380620 Poistné1 755 3701 755 3701 755 3705 266 110630 Tovary a služby2 107 993 * 293 715* 293 7152 695 423640 Bežné transfery616 607**246.643**246.6431 109 893600 Bežné výdavky9 931 4307 747 1887 747 18825 425 806

* každoročne sa opakujúce výdavky vynakladané v rámci výdavkov na tovary a služby v rokoch 2007 a 2008 na stravovanie a príspevok z rozpočtu na sociálny fond.

**výdavky na naturálnu výstroj v ďalších rokoch ako náhrada odievania podľa zákona č.73/1998 Z.z. a výnosu MS SR č. 23405/2004-62.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

II. Osobitná časť

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

K § 1

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je upraviť podmienky výkonu väzby, práva a povinnosti obvinených, dozor a kontrolu nad výkonom väzby.

K § 2

V súlade s medzinárodnými dokumentmi upravujúcimi problematiku ľudských práv a zaobchádzanie s obvinenými vo výkone väzby, ako aj s vnútroštátnymi právnymi predpismi, sú v tomto ustanovení vymedzené základné zásady výkonu väzby.

Zdôrazňuje sa, že obvineného možno počas výkonu väzby obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod a podmienky výkonu väzby, ako aj zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa väzba vykonáva, nemôžu uplatniť alebo ich realizácia by mohla viesť k jej mareniu.

Vo výkone väzby sa rešpektuje ľudská dôstojnosť obvineného, nesmú byť použité kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania.

Obvinený nesmie byť diskriminovaný z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 3

Vymedzujú sa miesta, kde sa bude väzba vykonávať. Rovnako ako podľa platnej právnej úpravy sa väzba bude vykonávať predovšetkým v ústavoch na výkon väzby (ďalej len „ústav“). Návrh v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby rozširuje možnosti miest na vykonanie väzby o samostatné oddelenia výkonu väzby, ktoré bude môcť zriadiť a zrušiť generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže pri ústave alebo ústave na výkon trestu odňatia slobody. V praxi to bude znamenať existenciu tzv. pobočiek výkonu väzby, ktoré sa budú nachádzať mimo sídla ústavu alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ale zároveň budú jeho organizačnou súčasťou .

V prípade, že zdravotný stav obvineného si bude vyžadovať zdravotnú starostlivosť, ktorú nebude možné zabezpečiť v ústave, alebo ak to bude potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas bude vykonávať v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

Ak zdravotnú starostlivosť nebude možné zabezpečiť v ústave, ani v nemocnici, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas bude vykonávať v inom zdravotníckom zariadení. V takom prípade stráženie obvineného bude zabezpečovať Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Ak súd podľa Trestného poriadku nariadi vyšetrenie duševného stavu obvineného, ktorý je vo väzbe, a nepostačí ambulantné vyšetrenie, obvinený sa dodá na pozorovanie do nemocnice.

K § 4 a 5

Ide o nové ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že stráženie, dozor nad obvinenými, ako aj zaobchádzanie s obvinenými a celkovo podmienky výkonu väzby zabezpečuje zbor, ktorému tieto úlohy vyplývajú zo zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Zároveň sa upravujú oprávnenia príslušníkov zboru a zamestnancov zboru vo vzťahu k zaobchádzaniu s obvinenými.

K § 6

S prihliadnutím na skutočnosť, že vzatie osoby do väzby je závažným zásahom do jej práv a slobôd sa zakotvuje, že obvineného možno prijať do väzby len na písomný príkaz súdu vydaný na základe rozhodnutia o väzbe a po overení jeho totožnosti.

Odsek 2 je novým ustanovením, v ktorom sa presne vymedzujú miesta, kde možno obvineného prijať do väzby. Obvinený sa v zásade prijíma do väzby v ústave. V praxi sa doterajšia úprava prijímania obvineného do väzby ukázala ako nedostatočná, keďže nebol určený postup prijímania obvinených, u ktorých zdravotný stav neumožňoval ich prijatie priamo v ústave. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozšíriť možnosť prijatia obvineného do väzby aj v nemocnici. Prijímanie sa vykonáva nepretržite.

Ustanovuje sa, že obvinený musí byť po prijatí do väzby preukázateľne oboznámený so svojimi právami a povinnosťami počas výkonu väzby. Zároveň sa mu v súvislosti s prijatím do väzby ukladajú určité povinnosti, a to podrobiť sa osobnej prehliadke, lekárskej prehliadke, potrebným hygienickým a protiepidemickým opatreniam.

K § 7

V tomto ustanovení sa s dôrazom na zachovávanie účelu väzby vymedzujú zásady umiestňovania obvinených do ciel. Úprava jednotlivých zásad je v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby rozsiahlejšia a precíznejšia.

Zároveň zostávajú zachované podmienky umiestnenia obvineného v cele samostatne. Ide o prípady, keď o to obvinený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky, ak o to požiada orgán činný v trestnom konaní alebo tak rozhodne riaditeľ ústavu z dôvodu ochrany bezpečnosti obvineného alebo iných osôb, alebo z iného závažného dôvodu.

K § 8

Ustanovenie na rozdiel od súčasnej právnej úpravy špecifikuje miesta, do ktorých možno obvineného počas výkonu väzby premiestniť. Ide o iný ústav, nemocnicu alebo iné zdravotnícke zariadenie.

V porovnaní s platným zákonom o výkone väzby sa okruh osôb oprávnených nariadiť premiestnenie obvineného do iného ústavu rozširuje. Premiestniť obvineného do iného ústavu možno len na písomný príkaz prokurátora alebo súdu. V odôvodnených prípadoch aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa zboru, o čom je príslušný ústav povinný upovedomiť príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Zároveň sa ústavu ukladá povinnosť informovať bezodkladne obhajcu a v prípade, ak premiestnenie obvineného trvá dlhšie ako 48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného, čím sa zamedzí znemožneniu písomného a osobného kontaktu týchto osôb s obvineným.

Do nemocnice alebo do iného zdravotníckeho zariadenia možno obvineného premiestniť s cieľom poskytnúť mu zdravotnú starostlivosť, ktorú mu nemožno zabezpečiť v ústave, na návrh lekára a s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. V prípade, že je bezprostredne ohrozený život obvineného, ústav si vyžiada súhlas na premiestnenie dodatočne.

K § 9

Návrh prevzal praxou osvedčené ustanovenia platného zákona o výkone väzby upravujúce prípady predvedenia obvineného pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd, pred osoby a orgány, ktoré v ústavoch vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti a kontrolu nad výkonom väzby.

V § 4 ods. 4 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je stanovená súčinnosť probačného a mediačného úradníka so zborom vo vymedzených prípadoch. Na základe uvedeného návrh rozširuje okruh osôb, pred ktoré možno obvineného v ústave predviesť, a to o probačného a mediačného úradníka. V prípade, že ide o obvineného v kolúznej väzbe, bude sa na prevedenie obvineného pred probačného a mediačného úradníka vyžadovať súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Okruh osôb, pred ktoré možno obvineného predviesť mimo ústav v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby zostáva zachovaný.

Na vykonanie úkonov trestného konania mimo ústavu sa obvinený odovzdáva policajtovi len so súhlasom príslušného prokurátora alebo súdu. Od odovzdania až do návratu obvineného do ústavu zodpovedá za jeho stráženie ten orgán, ktorému bol obvinený odovzdaný.

DRUHÁ HLAVA

ZAOBCHÁDZANIE

K § 10

Návrh v tomto ustanovení, v súlade s Európskymi väzenskými pravidlami, zavádza nový inštitút - zaobchádzanie, ktorý definuje ako súhrn aktivít, ktoré sa vykonávajú s obvinenými. Účelom týchto aktivít založených na poskytovaní vhodných programov je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností upravených v zákone a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie obvinených od spoločnosti a obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu väzby.

Takáto úprava poskytovania vhodných programov činností obvineným zabezpečí, aby obvinení trávili primeranú časť dňa mimo cely a mohli sa zaoberať prospešnými aktivitami rôzneho druhu - ako napr. zvyšovaním kvalifikácie, vzdelávaním, športom, rekreáciou, prípadne prácou. Vzhľadom na postavenie obvineného (prezumpcia neviny), ktorý nemôže byť k účasti na uvedených programoch nútený, návrh upravuje povinnosť zboru obvinenému účasť v takýchto programoch ponúknuť.

K § 11

V oblasti práv obvinených, aj vzhľadom na požiadavky a odporúčania niektorých medzinárodných organizácií, návrh upravuje širšiu ochranu, resp. rozšírenie práv obvinených, s cieľom odstrániť existujúcu tvrdosť a rozsiahle obmedzenia vo väzbe v porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba je v súlade s novou filozofiou upravená ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, a nie ako inštitút sankčný, zvláštny dôraz sa pritom kladie na zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené návrh predpokladá obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na účel väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať.

K § 12

Návrh preberá doterajšiu právnu úpravu, v ktorej sa ustanovovala minimálna ubytovacia plocha na jedného obvineného 3,5 m2.

Zároveň ponecháva možnosť upravenú aj v platnom zákone o výkone väzby, a to že v dôsledku nadmerného zvýšenia počtu obvinených je možné na nevyhnutný čas stanovenú výmeru ubytovacej plochy znížiť.

Zároveň sa v tomto ustanovení definuje vybavenie cely, bezpečnostnej cely a dekompenzačnej cely.

Taktiež v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov sa príslušným spôsobom upravuje zriadenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel resp. oddelených fajčiarskych priestorov.

K § 13 až 15

V týchto ustanoveniach sa upravuje právo obvineného na poskytovanie stravy trikrát denne, právo používať vlastný odev, bielizeň a obuv za podmienky, že spĺňajú kritérium hygienickej nezávadnosti a má zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady a právo obvineného na spánok.

Úprava práva obvineného na poskytovanie stravy sa rozširuje o prihliadanie na požiadavky kultúrnych a náboženských tradícií.

Ak bol obvinený prijatý do väzby v odeve, ktorý nezodpovedá klimatickým podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným odevom a obuvou.

Úprava práva na spánok sa od úpravy v platnom zákone o výkone väzby nemení. Podľa návrhu má obvinený právo na nepretržitý osemhodinový spánok, ako aj na odpočívanie na lôžku mimo nočného pokoja. Zároveň však návrh ponecháva príslušníkom zboru právo kontrolovať obvinených na celách v záujme ochrany ich života a zdravia počas nočného pokoja, a na ten účel na krátky čas tlmene osvetliť celu.

Uvedené ustanovenia vyjadrujú snahu o udržiavanie a rozvoj dobrého fyzického a psychického stavu obvinených počas výkonu väzby, čo si vyžaduje vytváranie podmienok vhodných na uspokojovanie ich materiálnych a zdravotných potrieb.

K § 16

Toto ustanovenie upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti obvineným. Aj naďalej sa bude obvinenému zabezpečovať v rozsahu a za podmienok stanovených osobitnými predpismi.

Návrh prevzal praxou osvedčené ustanovenie platného zákona o výkone väzby upravujúce vychádzky, na základe ktorého obvinený bude mať právo zúčastňovať sa na vychádzkach, a to každý deň v trvaní najmenej jednej hodiny.

Návrh v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo obvineného na osobnú hygienu podrobnejšie. Úpravu spôsobu uplatnenia práva obvineného sprchovať sa doteraz obsahoval iba Poriadok výkonu väzby, čo nebolo dostatočné. Navrhuje sa preto upraviť sprchovanie obvineného v zákone, a to najmenej dvakrát v týždni, čo predstavuje skrátenie intervalu medzi sprchovaním oproti doterajšej úprave. Ak to vyžaduje zaradenie obvineného do práce alebo iné okolnosti, navrhuje sa mu umožniť sprchovanie podľa potreby.

Návrh tiež zakotvuje povinnosť obvineného podrobiť sa vstupnej a výstupnej lekárskej prehliadke, vrátane nevyhnutných fyzikálnych a laboratórnych vyšetrení, hygienických a protiepidemických opatrení.

Odsek 4 je novým ustanovením, podľa ktorého je lekár povinný podať riaditeľovi ústavu informácie o vážnom ochorení alebo zranení obvineného. Riaditeľ ústavu následne informuje o tejto skutočnosti primerane podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov blízku osobu obvineného a ak takej osoby niet, inú osobu, ktorú určí obvinený.

K § 17

V tomto ustanovení sa na rozdiel od úpravy v platnom zákone o výkone väzby taxatívne vymedzujú veci osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele. Ide o hodinky, fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci, ktoré si zakúpil obvinený v predajni zriadenej v ústave, a to v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, ďalej elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele elektrická zásuvka a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu.

Ustanovenie reaguje na problémy, ktoré sa objavovali v praxi, keďže absencia taxatívneho výpočtu vecí osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele, spôsobovala preplňovanie ciel a hrozilo porušovanie hygienických a protipožiarnych predpisov.

K § 18

V návrhu sa upravuje postavenie obvineného počas výkonu väzby takým spôsobom, aby právna úprava korešpondovala so záujmom spoločnosti obmedzovať práva obvineného len v rozsahu nevyhnutnom na splnenie účelu väzby. Obvinenému sa umožňujú uplatňovať tie práva a slobody, ktoré mu zostali zachované a jeho dôstojnosť je chránená v súlade so zásadou prezumpcie neviny pri akceptovaní Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel.

Toto ustanovenie zakotvuje právo obvineného stýkať sa osobne s obhajcom v čase a rozsahu, ktorý v ústavnom poriadku ustanoví riaditeľ ústavu a bez prítomnosti tretej osoby.

Návrh zároveň rozširuje okruh iných osôb (advokát, iná osoba), s ktorými sa môže obvinený stýkať, ak ho zastupujú v inej veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je obvinený vo väzbe. Predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu sa bude v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby vyžadovať len v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Návrh prevzal osvedčené ustanovenie platnej právnej úpravy o spôsobe výkonu uvedeného styku, pričom riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor medzi obvineným a obhajcom, advokátom alebo inou osobou vidieť, nie však počuť.

K § 19

Ustanovenie zakotvuje právo obvineného prijať návštevu raz za tri týždne, a to v trvaní najmenej jednej hodiny. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa skracuje interval návštev obvinených, a zároveň sa predlžuje dĺžka trvania návštevy zo súčasných 30 minút na jednu hodinu. Navrhovaná úprava je porovnateľná s úpravou práva obvineného na prijatie návštevy v európskych väzenských systémoch a zároveň jej cieľom, vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je na neurčitý čas izolovaný od spoločnosti a vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia, je poskytnúť mu možnosť zachovať si kontakty s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou. Zachováva sa dispozícia riaditeľa ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť návštevu aj častejšie. Návštevy sa podľa návrhu môže zúčastniť súčasne najviac päť osôb vrátane detí.

Návrh prevzal ustanovenia platného zákona o výkone väzby o prijatí návštevy obvineným, ktorý je v kolúznej väzbe, podľa ktorých môže obvinený prijať návštevu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Vykonávanie návštevy v štandardnom režime sa navrhuje upraviť bez priameho kontaktu, avšak s dispozíciou riaditeľa ústavu povoliť v odôvodnených prípadoch vykonanie návštevy priamym kontaktom.

Návšteva obvinených, ktorí budú umiestnení v oddieli so zmierneným režimom sa bude spravidla vykonávať priamym kontaktom, čím bude realizovaná požiadavka, aby obvinení mohli prijímať návštevy v primerane voľnejších podmienkach.

V porovnaní s úpravou v platnom zákone o výkone väzby, podľa ktorej návšteva medzi obvinenými navzájom a medzi obvineným a odsúdeným je vylúčená, návrh umožňuje obvinenému návštevu medzi ním a iným obvineným alebo odsúdeným, ak ide o manželov, rodičov a deti, za podmienky, že navštívená osoba bude s takou návštevou súhlasiť a obvinený bude mať na jej vykonanie peňažné prostriedky. V prípade obvineného v kolúznej väzbe sa na jej vykonanie bude vyžadovať súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Ako nové sa navrhuje stanoviť oprávnenie príslušníka zboru prerušiť alebo predčasne ukončiť návštevu v prípade, ak obvinený alebo návštevníci aj napriek upozorneniu budú porušovať ústavný poriadok alebo ohrozovať bezpečnosť v ústave. Ak pôjde o návštevu obvineného v kolúznej väzbe, bude rovnaké oprávnenie priznané príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, ak v priebehu návštevy zistí, že dochádza alebo má dôjsť k mareniu objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Odsek 6 je novým ustanovením, v ktorom sa vymedzujú veci, ktoré nie je obvinenému povolené odovzdávať alebo prijímať počas návštevy. Ide o peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo iné veci. Na návšteve sa ale povoľuje obvinenému zabezpečiť si obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi. Zároveň odsek 6 upravuje dispozíciu riaditeľa ústavu povoliť obvinenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nebolo povolené, pominul účel držania takejto veci v ústave alebo jej držanie je v rozpore s účelom výkonu väzby.

K § 20

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky prijímania a odosielania korešpondencie, ktorá môže obsahovať len písomné správy. Obvinený môže prijímať a odosielať korešpondenciu v neobmedzenom rozsahu.

Návrh stanovuje oprávnenie riaditeľa ústavu alebo ním určeného príslušníka zboru nahliadnuť do každej korešpondencie obvineného za účelom preverenia, či neobsahuje nedovolenú informáciu alebo vec alebo jej obsah nezakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti alebo jej doručením by mohol byť marený účel väzby.

Obvinený v kolúznej väzbe môže korešpondenciu prijímať a odosielať len prostredníctvom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, s výnimkou korešpondencie s obhajcom, zasielania sťažností a žiadostí štátnym orgánom, medzinárodným organizáciám, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú príslušné na prerokovanie podnetov týkajúcich sa ochrany ľudských práv a korešpondencie zaslanej obvinenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.

Ustanovenie odseku 4 zároveň jednoznačne vymedzuje prípady, kedy je nahliadnuť do korešpondencie obvineného neprípustné.

Návrh ukladá ústavu povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac, ak obvinený nemá peňažné prostriedky.

Návrh v porovnaní s úpravou v platnom zákone o výkone väzby rozširuje ustanovenia týkajúce sa korešpondencie o úpravu práva negramotného alebo nevidiaceho obvineného prijímať a odosielať korešpondenciu, a ukladá zboru povinnosť aktívne participovať na uplatnení tohto práva uvedenou kategóriou obvinených.

K § 21

Návrh aj na základe odporúčania CPT, aby každému obvinenému bol umožnený prístup k telefónu, zakotvuje právo obvineného volať v prítomnosti príslušníka zboru najmenej 10 minút prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave, a to najmenej raz za mesiac.

V prípade, že je obvinený nepočujúci, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby mohol najmenej raz za mesiac v prítomnosti príslušníka zboru odoslať z mobilného prostriedku spojenia textové správy po dobu najmenej 30 minút.

Ak ide o obvineného v kolúznej väzbe, bude sa vyžadovať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Pre riaditeľa ústavu z tohto ustanovenia vyplýva možnosť povoliť obvinenému v odôvodnených prípadoch telefonovať aj častejšie, okrem obvineného v kolúznej väzbe.

K § 22 až 24

Tieto ustanovenia upravujú spôsoby zasielania peňažných prostriedkov obvinenému a podmienky uskutočnenia nákupu potravín a vecí osobnej potreby.

Ide výlučne o zasielanie peňažných prostriedkov poštovým poukazom alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu, čím sa vylúčilo ich zasielanie prostredníctvom listovej zásielky, čo v doterajšej praxi spôsobovalo problémy.

V prípade, že obvinený odmietne prijať peňažné prostriedky, ktoré mu boli zaslané, tieto sa vrátia príkazcovi.

Návrh prevzal úpravu platného zákona o výkone väzby stanovujúcu povinnosti obvineného, ako aj ústavu vo vzťahu k dôchodku obvineného. Zmenila sa terminológia, pojem orgánu sociálneho zabezpečenia sa v dôsledku zrušenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zákonom č. 413/2002 Z. z. a zákonom č. 461/2003 Z. z. nahradil pojmom orgánu sociálneho poistenia, ktorý je na účely zákona definovaný v spoločných ustanoveniach.

V ústave sú pre obvinených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a obvinený v nich má právo nakupovať potraviny a veci osobnej potreby najviac raz za týždeň. Návrh zákona oprávňuje riaditeľa ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu. Obvinený bude môcť na nákup potravín a vecí osobnej potreby použiť peňažné prostriedky v kalendárnom mesiaci najviac do výšky dvojnásobku sumy životného minima. Ustanovenie o obmedzení výšky na nákup použiteľných peňažných prostriedkov je novým a jeho zakotvenie v zákone si vyžiadala prax. Oprávnenie určiť výšku peňažných prostriedkov podľa platného zákona patrí riaditeľovi ústavu, čo sa v praxi premieta do rozdielnej úpravy v jednotlivých ústavoch a je dôvodom sťažností obvinených.

K § 25

Návrh vychádza zo skutočnosti, že obvinený je izolovaný na neurčitý čas od spoločnosti a je vystavený obmedzeniam, ktoré mu bránia v plnom rozsahu vykonávať jeho práva. Tým, že je obvinený uväznený, je obmedzený v možnosti rozširovať si svoje vzdelanie, a to by mohlo byť chápané ako určitý druh trestu. Vzhľadom na to, že väzba nemá sankčný charakter, ale len charakter zaisťovací, ústav podľa svojich podmienok umožní obvineným vzdelávať sa najmä formou individuálneho štúdia a prístupu k odbornej literatúre na základe záujmu zo strany obvinených. Okrem týchto foriem vzdelávania bude ústav pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom zabezpečovať aj krátkodobé vzdelávacie a osvetové aktivity skupinovou formou.

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných činností, vrátane športových aktivít a relaxácie a za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, obsahuje toto ustanovenie právo obvinených zúčastňovať sa na základe ponukových listov, ktoré spracúva ústav, na záujmovej a športovej činnosti.

Vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov a liekov, na identifikáciu ktorých nemajú ústavy vhodné detekčné prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä takých, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb, do ústavov, nevynímajúc hrozbu uskutočnenia teroristických útokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že ústavné predajne pre obvinených sú zásobené širokým sortimentom potravín a iným nezávadným tovarom, návrh neobsahuje právo obvineného na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o podstatnú a závažnú zmenu v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby, avšak obvinení by vzhľadom na dostatočné vybavenie ústavných predajní nemali pociťovať zrušenie balíkov ako ujmu.

Ustanovenie odseku 4 však upravuje možnosť obvineného prijímať balík obsahujúci študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť.

K § 26

Toto ustanovenie prináša nové právo obvineného, a to právo používať vlastný prenosný rádioprijímač a televízny prijímač. Právo používať tieto prijímače predstavuje pre obvineného predovšetkým možnosť získavať informácie o celospoločenskom dianí, politickom, ekonomickom i kultúrnom, od ktorého je na neurčitý čas nútene odtrhnutý. Uvedené právo môže obvinený začať realizovať po vykonaní technickej kontroly za účelom zistenia, či do rádioprijímača alebo televízneho prijímača nebolo inštalované zariadenie, ktoré umožňuje nedovolený prenos informácií.

Ustanovenie odseku 3 zakotvuje právo obvineného predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy na vlastné náklady. Zároveň stanovuje, že uvedené právo sa nevzťahuje na tie, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou je v návrhu zákona ako nová upravená možnosť predplatiť obvinenému dennú tlač a časopisy rodinným príslušníkom obvineného alebo inou osobou. Táto dispozícia je však podmienená tým, že doručovanie dennej tlače a časopisov do ústavu musí byť zabezpečené poštovým podnikom v súlade so zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

V každom ústave je zriadená knižnica pre obvinených. Obvinený má právo požičiavať si z nej knihy podľa vlastného výberu, požičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.

K § 27

V ústavoch sú zriadené strediská psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, ktoré vykonávajú psychologické vyšetrenia právoplatne odsúdených osôb pred ich umiestnením do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Psychológovia zaradení v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti môžu v súčasnosti na požiadanie obvineného alebo riaditeľa ústavu poskytnúť psychologické služby v prípade potreby aj obvineným, čo však platný zákon o výkone väzby neupravuje.

Toto ustanovenie zavádza z dôvodu absencie úpravy predmetnej problematiky v zákonnej podobe možnosť poskytovať psychologické služby tým obvineným, ktorí sa sami nevedia vyrovnať s pobytom vo väzbe a ich psychický stav si vyžaduje odbornú intervenciu zo strany psychológa.

K § 28

V ustanoveniach odsekov 1 a 2 nie sú oproti doterajšiemu stavu zásadnejšie zmeny, rozširuje len okruh subjektov, ktorým obvinený môže podávať žiadosti, sťažnosti a podnety, a to o medzinárodné orgány a medzinárodné organizácie, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prerokovanie podnetov týkajúcich sa ochrany ľudských práv.

Ako nové je upravené právo obvineného na primeranú ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. V prípade, že príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie tohto práva obvineného alebo ak obvinený takýto prípad oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

K § 29

Vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov, podľa ktorých povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd je nevyhnutné, aby v zákone o výkone väzby boli povinnosti obvineného presne vymedzené. Z uvedeného dôvodu obsahuje toto ustanovenie taxatívny výpočet povinností, ktoré je obvinený povinný plniť a zákazov, ktoré je povinný rešpektovať.

Na zabezpečenie ochrany poriadku, bezpečnosti osôb a majetku v ústave budú môcť príslušníci zboru použiť proti obvinenému donucovacie prostriedky uvedené v zákone č. 4/2001 Z. z o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

K § 30

Ide o ustanovenie, ktoré vymedzuje účel a spôsob vydania ústavného poriadku.

K § 31 až 33

Zaradenie obvineného do práce počas výkonu väzby je významné nielen z psychohygienického, ale aj z ekonomického hľadiska, keďže umožňuje obvinenému vo väčšej miere uspokojovať jeho materiálne potreby, reagovať na prípadný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a plniť si prípadnú vyživovaciu povinnosť.

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného zákona o výkone väzby upravujúce zamestnávanie obvinených a doplnil ich o ustanovenia charakterizujúce zaradenie obvineného do práce, a to ako osobitný vzťah medzi ústavom a obvineným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah a vymedzujúce povinnosti obvineného, ktorý je zaradený do práce.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia obvinených pri práci bude podľa návrhu zabezpečovať ústav. Obvinený bude povinný dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

K § 34

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje diferenciáciu výkonu väzby, ktorá sa premietne v existencii dvoch druhov režimov, a to štandardného a zmierneného režimu. Typ režimu bude určujúcim východiskom na rozdielny spôsob a rozsah realizácie pohybu, kontaktu a práv obvinených.

K § 35 a 36

V nadväznosti na § 34 sa zavádzajú dva nové režimy, v ktorých sa bude vykonávať väzba.

Prvým typom režimu je štandardný režim, ktorý charakterizuje uplatňovanie a plnenie práv a povinností uvedených v zákone bez akéhokoľvek zmiernenia.

Druhým typom je režim zmiernený, v rámci ktorého sa väzba vykonáva v oddieli so zmierneným režimom. V tomto oddieli sa bude môcť obvinený v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s ostatnými obvinenými umiestnenými v oddieli so zmierneným režimom. Súčasťou oddielu so zmierneným režimom budú priestory na záujmovú (kultúrna miestnosť vybavená televíznym prijímačom), športovú a vzdelávaciu činnosť, prípadne priestory určené na činnosti smerujúce na zabezpečenie niektorých osobných potrieb obvineného (napr. miestnosť s práčkou a žehličkou, kuchynka).

V § 36 odsek 3 obsahuje demonštratívny výpočet kategórií obvinených, ktorí do oddielu so zmierneným režimom nebudú môcť byť umiestnení.

K § 37 až 42

Ak obvinený zavinene poruší zákon o výkone väzby, Poriadok výkonu väzby a ústavný poriadok alebo sa dopustí konania, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov, takéto konanie sa podľa návrhu kvalifikuje ako disciplinárne previnenie. Za disciplinárne previnenie možno uložiť obvinenému disciplinárny trest.

V novom zákone sa okruh disciplinárnych trestov rozširuje o trest zákazu najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí s výnimkou základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu po dobu jedného mesiaca. Tento trest sa zavádza z dôvodu, že platným zákonom o výkone väzby stanovená škála disciplinárnych trestov sa v praxi ukázala ako nepostačujúca na dosiahnutie dodržiavania zákona o výkone väzby, Poriadku výkonu väzby a ústavného poriadku obvinenými. Odňatie práva na nákup potravín a vecí osobnej potreby na určenú dobu je v podmienkach výkonu väzby považované zo strany určitej skupiny obvinených za prísnejšiu sankciu ako samotné umiestnenie do samoväzby, ktoré niektorými obvinenými vôbec nie je považované za trest.

Ak sa obvinený dopustí konania, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov, obvinenému je možné uložiť aj disciplinárny trest – pokutu a zákaz činnosti.

Stanovujú sa podmienky a spôsob ukladania disciplinárnych trestov, ako aj zhabania veci a určuje sa lehota, do ktorej bude možné disciplinárny trest uložiť. Zároveň sa vymedzuje okruh osôb oprávnených ukladať disciplinárne tresty.

Návrh zavádza možnosť trest odpustiť z dôvodu, že jeho výkon nebude vzhľadom na správanie sa obvineného potrebný, obvinený vzhľadom na jeho zdravotný stav nebude môcť disciplinárny trest vykonať alebo z iných vážnych dôvodov. Zároveň upravuje podmienky upustenia od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu, ktorými budú prejavenie ľútosti obvineného nad jeho činom počas výkonu disciplinárneho trestu, preukázanie účinnej snahy obvineného o nápravu alebo iné vážne dôvody. Návrh tiež ako novú upravuje možnosť zahladenia disciplinárneho trestu, ak obvinený bude riadne plniť svoje povinnosti po dobu najmenej dvoch mesiacov po vykonaní disciplinárneho trestu. Obligatórne sa disciplinárny trest zahladí, ak sa obvinený po dobu najmenej jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o disciplinárnom treste nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia.

Určuje sa osoba, ktorá bude oprávnená disciplinárny trest obvinenému odpustiť, upustiť od výkonu jeho zvyšku a zahladiť. Bude to príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil alebo príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou.

K § 43

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania duchovnej služby obvinenému s odkazom na zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

V porovnaní s ustanoveniami platného zákona o výkone väzby sa rozširuje okruh subjektov, ktorým zákon umožňuje podieľať sa na zaobchádzaní s obvinenými. Ide o organizácie Tretieho sektora a iné subjekty, ktoré pôsobia v súlade s osobitnými predpismi, ktoré môžu po predložení projektu a súhlase riaditeľa ústavu organizovať pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom krátkodobé vzdelávacie, osvetové a záujmové aktivity.

K § 44 až 49

Ide o ustanovenia, ktoré upravujú podmienky výkonu väzby a postavenie osobitných kategórií obvinených, ktorými sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti.

Mladistvým sa venuje osobitná pozornosť s prihliadnutím na ich osobnosť a vek s dôrazom na vzdelávacie, športové a záujmové aktivity. Osobitne je u mladistvých upravená

rozloha ubytovacej plochy, prijatie návštevy, dĺžka disciplinárneho trestu zákazu najviac dvoch nákupov potravín a vecí osobnej potreby okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu a dĺžka a podmienky výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby.

Vzhľadom na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti v rekodifikovanom Trestnom zákone na 14 rokov veku, stanovuje sa v návrhu zákona povinnosť ústavu zabezpečiť podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky.

Pri výkone väzby žien sa rovnako ako u mladistvých navrhuje osobitne upraviť rozloha ubytovacej plochy, a to na 4m2.

V návrhu sa stanovuje zúžený okruh disciplinárnych trestov, ktoré možno uložiť tehotnej žene.

Ustanovenia upravujúce výkon väzby cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti zakotvujú povinnosť ústavu po prijatí takýchto osôb do väzby poučiť ich o práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad a na medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť záujmy týchto osôb. Zároveň ukladá ústavu povinnosť bezodkladne informovať o prijatí cudzinca do väzby konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, poučiť ho a tiež osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať návštevu predstaviteľa diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, ako aj poučiť tieto osoby o ich právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu väzby v jazyku, ktorému rozumejú. V oblasti zdravotnej starostlivosti návrh v § 48 ods. 5 zavádza nové ustanovenie, podľa ktorého cudzincom a osobám bez štátnej starostlivosti bude ústav zabezpečovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude hradená v súlade s návrhom zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal vyriešiť osobný rozsah, vznik a zánik verejného zdravotného poistenia tejto kategórie osôb, ktorú súčasný právny stav nerieši a v aplikačnej praxi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobuje zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam dlhodobé problémy.

TRETIA HLAVA – ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

K § 50 až 52

V oblasti zodpovednosti za škodu sa aj naďalej bude vychádzať zo zásady, že obvinený bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil počas výkonu väzby.

Zároveň bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

V tomto ustanovení sa tiež stanovujú podmienky zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú obvinenému pri plnení pracovných úloh.

ŠTVRTÁ HLAVA – TROVY VÝKONU VÄZBY

K § 53 až 55

Tieto ustanovenia určujú podmienky, spôsob a rozsah úhrady trov výkonu väzby obvineným. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa trovy výkonu väzby navrhujú uplatňovať len za dobu najviac prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že neuhradené pohľadávky zboru nadobúdajú astronomické čísla, ich vymáhanie je nesmierne finančné náročné a efekt je minimálny. Na základe rozsiahlej analýzy pohľadávok zboru vykonanej v roku 2001 bolo zistené, že z celkového objemu všetkých pohľadávok zboru evidovaných voči obvineným a odsúdeným, trovy výkonu väzby tvorili takmer 82 %. V súčasnosti pohľadávky zboru za trovy výkonu väzby predstavujú 180 miliónov Sk a ročne v priemere narastajú o 25 miliónov Sk. Táto situácia je naďalej ťažko udržateľná, keďže vymožiteľnosť pohľadávok sa pohybuje od 1,4 do 1,6 %, čo dostatočne dokumentuje neefektívnosť tejto činnosti. Dôkazom neefektívneho systému vymáhania pohľadávok je aj čerpanie výdavkov súvisiacich s vymáhaním, ktoré presahujú samotnú vymoženú sumu pohľadávok. Na základe komparácie predmetnej problematiky v niektorých európskych krajinách možno uviesť, že systém požadovania náhrady trov spojených s výkonom väzby nie je vo viacerých z nich zavedený a uplatňovaný.

Určuje sa výška trov spojených s výkonom väzby za každý začatý deň väzby na jednu šesťdesiatinu zo sumy životného minima.

V § 53 odsek 3 stanovuje prípady, kedy bude obvinený od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby oslobodený.

Ustanovenie § 54 upravuje povinnosť obvineného uhradiť zvýšené trovy na jeho stráženie, dopravu, pátranie alebo predvedenie vynaložené ústavom v prípade, že si obvinený spôsobí úmyselne alebo inému dovolí spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov odmietne podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas alebo opakovane poruší liečebný režim alebo ak inému obvinenému spôsobí ujmu na zdraví a ústavu vzniknú zvýšené náklady na stráženie, dopravu a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia. To isté sa vzťahuje na prípady, keď obvinený bude trvať na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo bude na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná alebo navštívi obvineného alebo odsúdeného v inom ústave, ak mu takúto návštevu povolí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

Povinnosť uhradiť zvýšené trovy výkonu väzby sa vzťahuje aj na obvineného, ktorý ušiel a ústav alebo Policajný zbor ich musel vynaložiť pri pátraní po ňom.

Ustanovenie § 55 umožňuje upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby a od sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu za podmienky, že tak ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a tiež odpustiť trovy spojené s výkonom väzby. Zároveň stanovuje postup pri vymáhaní trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu v prípade, že obvinený zomrel.

PIATA HLAVA – PREPUSTENIE Z VÄZBY

K § 56

Návrh stanovuje povinnosť ústavu prepustiť obvineného z väzby ihneď ako mu bol doručený písomný príkaz súdu alebo príkaz prokurátora, pričom sa prepúšťanie bude vykonávať nepretržite.

Zároveň návrh upravuje prípad, keď bol obvinený prijatý do väzby v iných klimatických podmienkach, ako sú tie, v ktorých je prepúšťaný a nemá z tohto dôvodu vhodný odev a obuv. V uvedenom prípade ústav obvinenému poskytne primeraný odev a obuv, ak tento nemá peňažné prostriedky na ich zakúpenie.

Odsek 3 ústavu umožňuje poskytnúť obvinenému nenávratný peňažný príspevok alebo cestovný lístok, v prípade, že obvinený nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné a stravné.

ŠIESTA HLAVA – ÚMRTIE OBVINENÉHO

K § 57

Stanovuje sa postup pri úmrtí obvineného, povinnosť každého, kto sa dozvedel o úmrtí obvineného alebo našiel mŕtve telo obvineného v miestach, kde sa vykonáva väzba bezodkladne oznámiť úmrtie alebo nález riaditeľovi ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru. Určujú sa subjekty, ktorým ústav úmrtie obvineného oznamuje.

SIEDMA HLAVA – DOZOR A KONTROLA NAD VÝKONOM VÄZBY

K § 58 a 59

V týchto ustanoveniach nie sú oproti doterajšiemu stavu zásadnejšie zmeny, dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch naďalej bude vykonávať prokurátor.

Okruh orgánov a osôb, ktoré budú vykonávať kontrolu výkonu väzby, sa navrhuje rozšíriť o právnické osoby alebo fyzické osoby, ak im takéto oprávnenie vyplýva z osobitného predpisu alebo z medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

ôSMA HLAVA – SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 60

Stanovuje sa zásada, že ustanovenia návrhu zákona sa na obvinených umiestnených zdravotníckom zariadení v ústave, v nemocnici alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatnia primerane podľa zdravotného stavu obvineného, odporúčania lekára a tiež prostredia v ktorom sa obvinený nachádza.

Uvedené sa navrhuje stanoviť z dôvodu absencie takejto úpravy v platnom zákone o výkone väzby, čo spôsobovalo problémy pri výkone väzby v praxi u hospitalizovaných obvinených.

Zároveň sa upravuje, že ustanovenia návrhu zákona sa budú primerane v rozsahu a spôsobom určeným v programe ochrany uplatňovať tiež na ohrozených svedkov a chránených svedkov. Ide o kategóriu osôb, pre ktorých sa budú vytvárať také podmienky vo výkone väzby, aby bolo možné zabezpečiť poskytovanie ochrany takýmto osobám v súlade so zákonom č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 490/2001 Z. z.

K § 61

Na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb bude nová právna úprava umožňovať cely, v ktorých sa bude vykonávať disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, cely v ktorých bude umiestnený ohrozený svedok a chránený svedok a obvinený, ktorý bude konať spôsobom uvedeným v Trestnom zákone, vybaviť kamerovým systémom.

K § 62Upravuje sa spracovávanie osobných údajov o obvinenom a odoberanie identifikačných znakov. Zbor väzenskej a justičnej stráže v súlade so zákonom č. 4/2001 Z. z., ako aj zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov je oprávnený spracovávať osobné údaje v rozsahu identifikačných znakov a údajov, anamnestických údajov, údajov o mene, priezvisku, rodnom priezvisku, pôvodnom mene a pôvodnom priezvisku, ak ich má obvinený zmenené, dátume narodenia, rodnom čísle, bydlisku a pobyte obvineného, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu väzby. Uvedené údaje sú nevyhnutné na prípravu špecifických programov pri diferencovanom zaobchádzaní s obvinenými. Osobné údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného možno spracovávať až po predchádzajúcom súhlase obvineného.

Odsek 2 zakotvuje povinnosť obvineného na výzvu podrobiť sa úkonom súvisiacim so zberom fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov.

K § 63

Ide o nové ustanovenie, ktoré v doterajšej právnej úprave absentovalo. Navrhuje sa ustanovenia návrhu zákona uplatňovať primerane aj na obvinených vo výkone predbežnej väzby a vydávacej väzby, pričom právo na návštevu, korešpondenciu a telefonovanie sa u tejto kategórii obvinených bude uplatňovať s predchádzajúcim súhlasom súdu, ktorý rozhodol o vzatí do väzby.

K § 64

Na konanie podľa tohto zákona sa bude v zásade vzťahovať správny poriadok. V tomto ustanovení sú upravené podrobnosti o konaní o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného nahradiť trovy výkonu väzby, o povinnosti obvineného nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby a škodu na majetku štátu v správe ústavu.

Zároveň návrh v odsekoch 7 až 10 stanovuje povinnosť tretích osôb poskytnúť Generálnemu riaditeľstvu zboru súčinnosť pri výkone rozhodnutí o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného nahradiť trovy výkonu väzby, o povinnosti obvineného nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby a škodu na majetku štátu v správe ústavu.

K § 65 až 68

V § 65 sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. V § 66 a 67 sa ustanovujú prechodné ustanovenia v súvislosti so zmenou podmienok, spôsobu a rozsahu vymáhania trov spojených s výkonom väzby a vo vzťahu k výkonu väzby, o ktorej bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona. V zrušovacom ustanovení sa zrušuje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

K § 69

Upravuje sa účinnosť zákona v súlade s účinnosťou nových trestných kódexov, ktoré Národná rada SR schválila 20.5.2005 (Trestný zákon) a 24.5.2005 (Trestný poriadok). Osobitná účinnosť troch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon väzby na aplikáciu týchto oprávnení obvinenými (používanie telefónu, oddelené hygienické zariadenia a uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí).

Bratislava, 24. august 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore