Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 220/2004 účinný od 13.12.2008 do 31.12.2008

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Urýchlená výstavba nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry (diaľnice a cesty pre motorové vozidlá) je jednou z priorít rozvoja Slovenskej republiky ako aj vlády Slovenskej republiky. Mimoriadny nárast dopravných výkonov a intenzít si vyžaduje prehodnotiť postup výstavby a doplniť rozsah diaľničnej siete. Slovenská republika patrí ku krajinám s najnižšou hustotou siete diaľnic v Európskej únii. V roku 2005 sme boli s hustotou diaľnic na 19. mieste v Európskej únii. Vývoj intenzity cestnej dopravy Slovenskej republiky má neustále rastúci trend, pričom najprogresívnejšie rastie na diaľniciach a v značnom rozsahu aj na cestách I. triedy v trasách plánovaných ciest pre motorové vozidlá. Nárast dopravných výkonov a profilových intenzít je základným kritériom určujúcim potreby rozvoja cestnej siete.

Prioritou prípravy a výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je výstavba cestnej infraštruktúry zaradenej do siete TEN-T, ktorá prechádza územím Slovenskej republiky. Novovybudované úseky diaľnic a ciest pre motorové vozidlá tak nahradia všetky úseky cestnej siete, ktoré sú v súčasnosti nevyhovujúce z hľadiska kapacity a bezpečnosti. Dobudovanie nadradenej cestnej infraštruktúry má pomôcť odstrániť dopravné zápchy a znížiť vysokú nehodovosť, a tým urobiť významné opatrenie, ktoré by mohlo prispieť k splneniu záväzku Slovenskej republiky znížiť nehodovosť a počet usmrtených do roku 2010 na polovicu.

Výstavba umožní rozvoj výroby, obchodu, cestovného ruchu, pozitívne ovplyvní zamestnanosť, zníži rozdiel nielen východného, ale aj stredného a južného Slovenska oproti západnému.

Je evidentné, že dobudovanie nadradenej cestnej infraštruktúry zvyšuje záujem investorov investovať na Slovensku, čo prospieva ekonomike a v konečnom dôsledku urýchľuje celkový hospodársky rast a životnú úroveň obyvateľstva Slovenska.

Významnou mierou k urýchleniu výstavby prispel zákon č. 275/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

Plánovaná realizácia projektov PPP si vyžiadala vykonanie ďalších legislatívnych zmien smerujúcich k urýchleniu prípravy niektorých úsekov nadradenej dopravnej infraštruktúry. Pre zrýchlenie procesu prípravy projektov PPP bol schválený zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z.

Súčasná dopravná situácia v Slovenskej republike si vyžaduje takýto osobitný režim uplatniť aj na ďalšie vybrané úseky nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, ktorých urýchlená potreba dobudovania rieši súčasný nevyhovujúci stav v mobilite obyvateľstva a tovaru.

Programom prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1084/2007 z 19. decembra 2007) bola definovaná sieť nadradenej dopravnej infraštruktúry, postup prípravy a výstavby jednotlivých úsekov a určené priority do roku 2010. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 266/2008 z 30. apríla 2008 bol doplnený harmonogram prípravy a výstavby o zabezpečenie začatia stavebných prác na rýchlostnej komunikácii R2 v úseku križovatka D1 – Nováky do 31. 12. 2010. V súčasnosti je proces stavebného konania vykonávaný v troch režimoch podľa zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení zákona 86/2008 Z. z., zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, a preto je nevyhnutné zosúladiť prílohy týchto zákonov doplnením o zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré tvoria nadradenú infraštruktúru. Prijaté opatrenia výrazne napomáhajú urýchliť proces prípravy.

V súvislosti so zámerom vlády Slovenskej republiky urýchliť prípravu niektorých úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je nevyhnutné predložiť na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Uvedený zámer vyžaduje aj novelizáciu zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a ďalších súvisiacich zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ani Súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4, 5 a 6 doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

a) Prijatím návrhu zákona vzniknú nároky na štátny rozpočet v súvislosti s potrebou zabezpečiť výkon činnosti stavebného úradu v prvom stupni na krajskom stavebnom úrade a výkon odvolacieho orgánu v druhom stupni na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MVRR SR“), čo predstavuje nárast počtu štátnozamestnaneckých miest a výdavkov s tým spojených.

Na 8 krajských stavebných úradov od 1. 1. 2009 spolu v počte 35 funkčných miest. Na úrad MVRR SR 6 funkčných miest. Spolu za kapitolu MVRR SR 41 funkčných miest.

Dopad na štátny rozpočet od 1.1.2009:

Kapitola MVRR SR spolu 37 538 390,- Sk 1 246 046,27 eur

Z toho:

Mzdy, platy a OOV 17 220 000,- Sk 571 599,28 eur

Poistné a príspevok do

poisťovní 6 018 390,- Sk 199 773,95 eur

Tovary a služby 9 500 000,- Sk 315 342,23 eur

Kapitálové výdavky 4 800 000,- Sk 159 330,81 eur

V prípade účinnosti zákona od 1.11.2008 by bol dopad nasledovný:

Plus 7 osôb v ročnom priemere na počet funkčných miest 41 osôb

Kapitola MVRR SR od 1.11.2008 spolu plus 1 068 165,- Sk 35 456,58 eur

Z toho:

Mzdy, platy a OOV 490 000,- Sk 16 265,02 eur

Poistné a príspevok do poisťovní 171 255,- Sk 5 684,62 eur

Tovary a služby 270 325,-,Sk 8 973,15 eur

Kapitálové výdavky 136 585,- Sk 4 533,79 eur

b) Prijatím návrhu zákona vzniknú nároky na štátny rozpočet v súvislosti s potrebou zabezpečiť výkon činnosti katastrálnych úradov a výkon Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK SK“), čo predstavuje nárast počtu štátnozamestnaneckých miest a výdavkov s tým spojených.

Na dvoch katastrálnych úradoch od 1. 1. 2009 spolu v počte 30 funkčných miest. Na ÚGKK SK 2 funkčné miesta. Spolu za kapitolu ÚGKK SK 32 funkčných miest. Navýšenie počtu zamestnancov je z dôvodu zabezpečenia poskytovania, kontroly a overovania geometrických plánov v rozsahu viac ako 250, vybavovanie hromadných objednávok listov vlastníctva, rozhodovanie o návrhoch na vklad kúpnych zmlúv a ich zápisy, ako aj zápis predkupného práva Slovenskej republiky. Predpokladá sa riešenie viac ako 37 000 právnych vzťahov, viac ako 20 000 prevodov nehnuteľností, čo v konečnom dôsledku predstavuje takmer 250 000 úkonov zamestnancov rezortu.

Dopad na štátny rozpočet od 1.1.2009:

Kapitola ÚGKK SR spolu19 256 000,- Sk639 208,66 eur

Z toho:

Mzdy, platy a OOV11 809 000,- Sk391 986,99 eur

Poistné a príspevok do poisťovní 4 127 000,- Sk136 991,30 eur

Tovary a služby 2 200 800,- Sk 73 053,18 eur

Kapitálové výdavky 1 120 000,- Sk 37 177,19 eur

V prípade účinnosti zákona od 1.11.2008:

Kapitola ÚGKK SR

od 1.11. do 31.12.2008 spolu 4 143 000,- Sk137 522,40 eur

Z toho:

Mzdy, platy a OOV 1 968 000,- Sk 65 325,63 eur

Poistné a príspevok do poisťovní 688 000,- Sk 22 837,41 eur

Tovary a služby 367 000,- Sk 12 182,17 eur

Kapitálové výdavky 1 120 000,- Sk 37 177,19 eur

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľov, ani hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Diaľnice majú vplyv na životné prostredie dvomi spôsobmi – svojou existenciou, ako stavby zasahujúcej do krajiny, a svojou prevádzkou.

Diaľnica je trvalým zásahom do životného prostredia, lebo je stavbou, ktorá trvalo ovplyvňuje voľnú krajinu a vplýva aj na demografický a ekonomický vývoj. Všetky stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa umiestňujú v súlade s územnými plánmi počnúc Koncepciou územného rozvoja Slovenska, regionálnymi územnými plánmi, územnými plánmi obcí a zón a v súlade so záverečnými stanoviskami posudzovania vplyvu na životné prostredie. Na tomto základnom právnom stave navrhovaný zákon nič nemení.

Prevádzka diaľnice má okrem negatívnych vplyvov na životné prostredie (najmä hluk a emisie z premávky) aj pozitívne vplyvy v porovnaní s premávkou na „obyčajných“ cestách, napríklad zníženie emisií oxidu uhličitého, vykonanie terénnych úprav (napr. hydromeliorácií) a vyriešenie záujmových konfliktov v území.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Pri zrýchlení výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá možno očakávať pozitívny dopad na zamestnanosť.

5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K článku IK bodu 1 (§ 6 nový odsek 1)

Návrh zákona predpokladá usporiadanie stavebných pozemkov kúpou alebo vyvlastnením podľa stavebného zákona a zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov. Navrhované ustanovenie umožňuje bonifikovať osoby, ktoré dobrovoľne predajú svoje nehnuteľnosti, a tým sa vyhnú vyvlastňovaniu. V zostávajúcich prípadoch nastupuje vyvlastňovacie konanie. Pri kúpe aj pri vyvlastnení sa vychádza z toho istého znaleckého posudku. Prax preukazuje, že tých, ktorí by pristúpili na výkup, by bolo viac, keby im bolo možné uhradiť aj väčšiu sumu, ako stanoví znalecký posudok. To doteraz nebolo možné, pretože platba z verejných financií nad rozsah znaleckého posudku je neoprávneným výdavkom, ktorý môže byť posudzovaný aj ako sprenevera alebo zneužitie postavenia. Preto sa navrhuje odlíšiť aj výškou náhrady tých, ktorí sú ochotní prispieť k zdarnej výstavbe verejnoprospešnej stavby.

K bodu 2 (§ 7a)

Navrhuje sa zriadenie predkupného práva štátu k pozemkom, na ktorých sa má uskutočniť stavba diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktoré má zamedziť špekulatívnym prevodom pozemkov v čase prípravy diaľnic.

K bodu 3 (príloha)

V súčasnosti je proces stavebného konania vykonávaný v troch režimoch podľa ustanovení zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení zákona 86/2008 Z. z., zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov. Preto je nevyhnutné zosúladiť prílohy predmetných zákonov upravujúce zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

K článku II K bodom 1 a 2 (§ 36 ods. 1 a § 61 ods. 1)

Skracuje sa lehota správneho orgánu na oznámenie začatia územného konania a stavebného konania na 7 dní z dôvodu potreby urýchlenia výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

K bodu 3 (§ 117b)

Zmenou vecnej príslušnosti na územné konanie, ak ide o uskutočnenie stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorá je navrhnutá z obce na krajský stavebný úrad, sa dosiahne urýchlenie konania tým, že budú dodržiavané lehoty na rozhodovanie a vyššia objektivita pri rozhodovaní. Pre obec, ktorá vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania ako prenesený výkon štátnej správy a zároveň vykonáva samosprávne činnosti, je ťažké rozhodovať objektívne v takomto konaní. Výsledkom toho je zbytočné predlžovanie územného konania zo strany obce. Pri inžinierskych stavbách typu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je potrebné vydať územné rozhodnutie na väčší úsek, ktorý často zahŕňa viac katastrálnych území a viac obcí. Z uvedeného dôvodu, ak má vykonať pôsobnosť stavebného úradu pri vydávaní územného rozhodnutia jedna z týchto obcí, objektívne nemôže túto činnosť dostatočne zvládnuť vzhľadom aj na personálne vybavenie a materiálne podmienky.

K bodu 4 (§ 136 nový odsek 3)

Podľa doterajšieho znenia zákona, ak obec vystupuje ako dotknutý orgán podľa §140a ods. 1 písm. b), alebo obcou zriadené subjekty, ktoré vlastnia a spravujú siete a zariadenia technického vybavenia územia a vznikne spor o obsah ich záväzného stanoviska, napr. neodôvodnene žiadajú od investora vybudovať vyvolané investície, nie je k dispozícii nadriadený orgán, s ktorým by mohol investor vec ako s nadriadeným orgánom obce vyriešiť.

K bodu 5 [§ 140a písm. b)]

Podľa doterajšieho znenia zákona, ak obec vystupuje ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 1 písm. b) v prípade stavby diaľnice alebo cesty pre motorové vozidlá, obce od investora žiadajú neodôvodnene zmenu trasy diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, komplexné riešenia súvisiacej dopravnej infraštruktúry, vybudovať vyvolané investície, čím na úkor nadradenej infraštruktúry nárokujú zabezpečenie úloh, ktoré nepatria do kompetencie rezortu. Pri riešení týchto sporov nie je k dispozícii nadriadený orgán, s ktorým by mohol investor vec ako s nadriadeným orgánom obce vyriešiť. V takom prípade sa nedá postupovať podľa § 136, pretože obec nemá nadriadený orgán.

K bodu 6 (§ 140b nový odsek 4)

V prípade stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa určuje sedemdňová lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia.

K bodu 7 (§ 142b)

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k prebiehajúcim územným konaniam v pôsobnosti obce. Vzhľadom na rozpracovanosť jednotlivých konaní by v tomto štádiu nebolo vhodné ich presúvať na krajské stavebné úrady.

K článku IIIK bodu 1 (§ 8 vypustenie odseku 3)

Podľa zákonnej úpravy vyvlastnenia podľa stavebného zákona ako aj z povahy prejednávanej veci vyplýva, že ak sa účastníci konania dohodnú v rámci konania o náhrade za vyvlastnenie, nie je potrebné schvaľovať zmier, pretože v takom prípade už nie je potrebné vyvlastňovať. Navrhovateľ vyvlastnenia a vyvlastňovaný môžu uzatvoriť dohodu, preto v takom prípade už nie sú splnené zákonné podmienky na vyvlastnenie t.j. nútené odňatie vlastníctva.

K bodu 2 (príloha č. 2)

V súčasnosti je proces stavebného konania vykonávaný v troch režimoch podľa zákona č. 129/1996 Z. z., zákona č. 135/1961 Zb. a zákona č. 669/2007 Z. z., a preto je nevyhnutné zosúladiť prílohy zákonov doplnením o zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré tvoria nadradenú infraštruktúru. Prijaté opatrenia výrazne napomáhajú urýchliť proces prípravy.

K článku IVPre zhotoviteľa verejnej práce je (napr. projektanta) nie je dostatočne motivujúce zadržanie 5 – 10 % z dohodnutej ceny. Pri chybe projektovej dokumentácie je pozastavený proces prípravy, resp. realizácie do času opravy dokumentácie.

K článku VK bodu 1 (§ 17b)

Ide o opatrenie na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, keď na začatie ich výstavby bude postačovať vydanie záväzného stanoviska k odňatiu, ktoré bude platné len do vydania rozhodnutia o odňatí.

K bodu 2 [§ 23 písm. k)]

Ide o určenie kompetencií na vydanie záväzného stanoviska.

K článku VIK bodu 1 (§ 5 ods. 1 prvá veta)

Nadväznosť na doplnenie § 7a.

K bodu 2 (§ 6 ods. 3)

Zabezpečenie súladu s § 4 zákona NR SR č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 7a)

Ide o opatrenie na urýchlenie výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, keď na začatie ich výstavby bude postačovať vydanie záväzného stanoviska, ktoré bude platné len do vydania rozhodnutia o vyňatí alebo obmedzení využívania lesných pozemkov.

K bodu 4 [§ 60 ods. 2 písm. n)]

Ide o určenie kompetencií na vydanie záväzného stanoviska.

K článku VIIK bodu 1 [§ 13 ods. 6 nové písm. e)]

Vzhľadom na sedemdňovú lehotu na vydanie záväzného stanoviska navrhnutú v čl. II v bode 6 návrhu zákona musí byť orgánu verejného zdravotníctva predložená hluková štúdia spolu so žiadosťou o vydanie záväzného stanoviska, nakoľko je najvýznamnejším podkladom pre posúdenie dopadov navrhovanej stavby na verejné zdravie.

K bodu 2 (§ 13 ods. 9)

Zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov – zákona č. 355/2007 Z. z. s návrhom zákona, pokiaľ ide o lehotu na vydanie záväzného stanoviska v prípade diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.

K článku VIIIUstanovuje sa účinnosť zákona.

K článku VIIIUstanovuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 1. októbra 2008

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie sú dostatočne doriešené niektoré ustanovenia, ktoré pri aplikácii spôsobujú problémy. Taktiež v rámci schvaľovacieho procesu došlo v návrhu zákona k niektorým zmenám, ktoré neumožňujú zabezpečiť povinnosti súvisiace so základnou starostlivosťou o poľnohospodársku pôdu a riešiť niektoré správne delikty.

Na základe uvedeného bol vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa  zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z. Predloženým návrhom zákona sa sprísňujú podmienky pri odnímaní poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery prostredníctvom inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy ako systémového ekonomického nástroja ochrany najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd. Odvody sa navrhujú odvádzať do štátneho rozpočtu.        Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Zavedením odvodov sa zároveň finančne zabezpečia úlohy vyplývajúce pre Slovenskú republiku a ministerstvo z návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. 

V súvislosti s inštitútom odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

Predloženým návrhom zákona sa upravujú veci  týkajúce sa vykonateľnosti a zjednodušenia postupov orgánov štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí, alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a nebude mať zásadný vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti 

právneho predpisu s právom

Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
   č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

1. je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom: čl. 174 až 176 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

2. nie je upravená v práve Európskej únie,
3. nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

1. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,
2. z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,
3. bezpredmetné, 
4. proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení podľa čl. 226 až 228,
5. bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie

• úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Predpokladaný objem finančných prostriedkov z odvodov za rok je cca 750 miliónov Sk ročne. Navrhnutý objem príjmov za odvody je orientačný a podľa príslušných ustanovení zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude spresnený v bežnom rozpočtovom roku.

Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona môže mať dopad na hospodárenie obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, a na hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb v prípade záberu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd pre stavebné zámery.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať zásadný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Neobrábané poľnohospodárske pozemky sú často významným prírodným prvkom dôležitým z hľadiska ochrany prírody a krajiny (napr. ako hniezdiská a lovné lokality niektorých druhov vtákov, ako miesto výskytu niektorých ohrozených druhov rastlín a pod.), preto sa zamedzuje absolutizovaniu povinnosti odburiňovania neobrábaných pozemkov.

K bodu 2

V § 9 ods. 1 písm. c) zákona má v súčasnosti deklaratórny charakter „súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy so zalesnením poľnohospodárskej pôdy“, to znamená, že rozhodnutie nie je právnym podkladom na zmenu druhu pozemku v katastri nehnuteľností. Navrhuje sa doplniť text ustanovenia tak, aby „zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok, na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, mohla byť v katastri nehnuteľností vyznačená a spadala pod charakter využívania lesného pozemku. Pretože za súčasného právneho stavu nemôže byť na poľnohospodárskej pôde vysádzaný drevinový porast, cieľ zalesnenia nemôže byť prakticky vykonávaný, kým nie je pozemok prehlásený za lesný pozemok.

K bodu 3 

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou súvisiacou s odborným stanoviskom pôdnej služby sa sleduje zjednodušenie postupu orgánu štátnej správy na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pri rozhodovaní o zmene druhu pozemku a zmene spôsobu využívania poľnohospodárskeho druhu pozemku. Návrhy na zmenu druhu pozemku podľa § 9 ods. 1 písm. a) a  c) zákona posúdi na dostatočnej odbornej úrovni orgán štátnej správy, ktorý o zmene rozhoduje.

K bodu 5

V § 10 ods. 2 písm. c) zákona ide o konanie s cieľom usporiadať dlhodobo zalesnené poľnohospodárske pôdy. Za súčasného právneho stavu takýmto konaním však nie je možné zmeniť dlhodobo zalesnený poľnohospodársky druh pozemku na lesný pozemok, pretože o tom, či ide o lesný pozemok rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. § 10 ods. 2 písm. c) zákona má iba deklaratórny charakter, ide o priznanie právne významnej skutočnosti, že pozemok je dlhodobo zalesnený a vhodný na preradenie do lesných pozemkov. Novým znením ustanovenia sa navrhuje doplniť text tak, aby orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy v prípade dlhodobo zalesnených poľnohospodárskych pôd, rozhodol o zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok na podklade súhlasu príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na podklade takéhoto rozhodnutia môže byť zmena poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok v katastri nehnuteľností vyznačená (a tým spadá pod charakter využívania lesného pozemku).

K bodu 6

V bode 6 sa navrhuje ustanoviť povinnosť investorov zaplatiť odvod, a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti aj penále, za úbytok najprodukčnejších pôd Slovenska
a celospoločensky významnú nenahraditeľnú stratu pôdy ako zložky životného prostredia.
S každou plošnou stratou poľnohospodárskej pôdy rezort pôdohospodárstva súčasne prichádza o dotácie do poľnohospodárstva z úrovne Európskej únie, a tiež o národné dotácie. Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy sa navrhujú ako systémový ekonomický nástroj ochrany poľnohospodárskej pôdy. Odvody a penále budú príjmom štátneho rozpočtu. Zvýšenými príjmami štátneho rozpočtu z príjmov za odvody sa zabezpečí financovanie aktivít rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky formou bilančne vyrovnaného salda medzi príjmami a výdavkami rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.  

Ustanovením odvodov za odňatie sa dosiahnu tri celospoločensky prospešné ciele:

• ochrana a stabilizácia výmery najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska,
• usmernenie a určitým spôsobom donútenie investorov stavieb, aby sa v záujme zníženia finančných nákladov orientovali do lokalít Slovenska mimo Bratislavského a Trnavského kraja, na pôdy menej kvalitné (BPEJ v 5. až 9. skupine) a menej významné pre poľnohospodársku prvovýrobu, kde bude výška odvodov nižšia, a tiež aby v tom istom ekonomickom záujme obmedzovali svoje pôdne nároky na nevyhnutne potrebný rozsah odňatia,
• zabezpečenie finančných prostriedkov na výkon niektorých ustanovení zákona, najmä činnosti týkajúce sa usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, identifikácie rizikových oblastí poľnohospodárskej krajiny a financovanie sanácie kontaminovaných a inak znehodnotených lokalít poľnohospodárskej pôdy, tvorba informačného systému o pôdach.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby orgán štátnej správy mohol udeliť individuálny súhlas s budúcim možným použitím poľnohospodárskej pôdy pre nepoľnohospodársky účel - pre konkrétny stavebný alebo iný zámer v prípadoch, keď napríklad obec nemá z rôznych dôvodov spracovanú alebo chválenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Spracovanie územného plánu je finančne a časovo náročné, preto pre orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy v týchto prípadoch postačuje záväzné vyjadrenie obce, že pripravovaný investičný zámer v obci je v súlade s rozvojovými urbanistickými a inými zámermi obce. Podklady pre posúdenie návrhu nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy predkladá orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy žiadateľ o vydanie súhlasu.

K bodu 8

So zreteľom na skutočnosť, že v rámci územnoplánovacej dokumentácie spracovatelia neriešia dočasné zmeny funkčného využitia územia, upravuje sa doteraz platné a účinné znenie predmetného ustanovenia, a to aj s cieľom dosiahnuť vyššiu hospodárnosť a efektivitu správneho konania.

K bodu 9

Navrhuje sa zjednodušený postup orgánov štátnej správy pri posudzovaní drobných záberov poľnohospodárskej pôdy, napríklad pre objekty nadzemného a podzemného vedenia a pri evidovaní drobných spresnení hraníc druhov pozemkov v katastri nehnuteľností. V tomto zmysle pre taxatívne ustanovené prípady rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať a postačuje stanovisko orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy vo veci, ak v jednotlivých prípadoch ide o konečný záber alebo o jednorazovú zmenu druhu pozemku do  výmery 15 m².

K bodom 10 a 11

Navrhujú sa doplňujúce ustanovenia súvisiace s osobami oprávnenými na spracovanie dokumentácie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy, pretože ide o spracovanie odborných dokumentov, ktoré si vyžadujú odborné vzdelanie poľnohospodára a pôdoznalca. Z praxe vyplynula potreba určiť, že oprávnenou osobu na spracovanie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy a projektu spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy je fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poľnohospodárskeho smeru (napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre) alebo prírodovedného smeru so zameraním na pôdoznalectvo (napríklad Univerzita J. A. Komenského - prírodovedecká fakulta), alebo právnická osoba, ktorá takúto fyzickú osobu zamestnáva. Z dôvodu, že pri projekte spätnej rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy, ide o projekt zúrodňovania poľnohospodárskych pôd, ktoré boli dlhšie predmetom nepoľnohospodárskeho použitia, dôraz je kladený na odbornosť poľnohospodára.

K bodu 12

V nadväznosti na povinnosť zaplatiť odvod sa pre žiadateľa o odňatie poľnohospodárskej pôdy navrhuje povinnosť priložiť k žiadosti aj výpočet odvodu.

K bodom 13 a 14

Vzhľadom na špecifický charakter ustanovení o strate platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí a rozhodnutia o trvalom odňatí ustanovuje sa, že strata platnosti týchto rozhodnutí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

K bodu 15

Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy žiadateľ o odňatie poľnohospodárskej pôdy nie je povinný zaplatiť odvod.

K bodu 16

Pojem „podnikateľ“ je nahradený pojmom „právnická osoba a fyzická osoba
– podnikateľ“ z dôvodu, že platná právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože jedna skupina - fyzické osoby a podnikatelia sú postihovaní za porušenie zákona (neoprávnené zábery a znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy), a iná skupina – obce, mestá, školy, politické strany, nadácie, atď. nie sú za to isté porušenie zákona postihovaní, respektíve postihnuteľní. Podľa predmetného návrhu za správne delikty uvedené v § 26 budú postihovaní všetci, ktorí sa dopustia správneho deliktu.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava v súlade s aplikačnou praxou a predmetom úpravy zákona, ktorý je zameraný výlučne na ochranu poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby svojvoľné vykonanie zmeny druhu pozemku v teréne bez potrebného rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa § 9 sa považovalo za správny delikt. Ide napríklad o svojvoľné rozoranie trvalých trávnych porastov (lúk a pasienkov), klčovanie viníc, likvidovanie ovocných sadov. Svojvoľné zmeny druhov pozemkov, bez rozhodnutia príslušného orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy, vytvárajú podmienky pre znehodnotenie vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ohrozenie ekologickej stability daného územia, a tiež pre obchádzanie iných zákonov.

K bodu 19

V súvislosti s ustanovením  inštitútu odvodov sa navrhuje, aby vláda Slovenskej republiky nariadením vlády ustanovila podrobnosti o výške a spôsobe platenia odvodov. 

K bodu 20

V záujme zachovania právnej istoty a zabráneniu neželaného retroaktívneho pôsobenia zákona sa upravuje prechodné ustanovenie pre konania začaté do účinnosti tohto zákona. Ak bola žiadosť o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy predložená do účinnosti predkladaného zákona, nie je žiadateľ povinný zaplatiť odvod za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2008.

Bratislava 30. januára 2008 

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert  F i c o, v. r. 

Ministerka pôdohospodárstva

Slovenskej republiky

Zdenka  K r a m p l o v á, v. r.