Zákon o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2021 účinný od 01.01.2023

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný na základe záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024 (ďalej len „programové vyhlásenie) a v súvislosti s potrebou vysporiadania sa s niektorými problémami v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcimi z aplikačnej praxe.

Reflektujúc záväzok vlády SR, ktorá sa v programovom vyhlásení zaviazala predĺžiť ochrannú lehotu pri otehotnení po strate zamestnania na 6 mesiacov a ochrannú lehotu pre ženy, ktorým zaniklo nemocenské poistenie (stratili prácu), ak porodia do 14 mesiacov od zániku nemocenského poistenia, sa navrhuje predlžiť ochrannú lehotu pre ženy, ktoré otehotnejú do šiestich mesiacov od zániku nemocenského poistenia.

Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“), ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou podľa programového vyhlásenia. Právna úprava zrušenia ročného zúčtovania si vyžaduje jeho premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z uvedeného dôvodu novelizujú v čl. I. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 466/2019 Z. z. sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť v čl. XIII. Keďže v rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z., zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z., zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedená zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorá sa navrhuje vypustiť, je potrebné vypustiť aj príslušné novelizačné body, ktorými sa právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení novelizovala (čl. XV až čl. XVIII).

Účelom návrhu zákona je tiež potreba zavedenia súboru opatrení, ktorých cieľom je vysporiadať sa s niektorými problémami v oblasti dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti vyplývajúcich z aplikačnej praxe:

V oblasti nemocenského poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:

2

•vychádzajúc z dlhodobej potreby, ktorá je v súčasnosti viac ako akútna sa navrhuje zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“), ktoré významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne. Celý proces od potvrdzovania DPN až po ukončenie DPN a komunikačný tok medzi zainteresovanými subjektmi má byť v čo najväčšej možnej miere realizovaný elektronickým spôsobom, teda nahradí momentálne používané tlačivo;

•s cieľom reflektovať požiadavku vyplývajúcu z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava možnosti poukazovať krátkodobé dávky sociálneho poistenia (nemocenské a dávku v nezamestnanosti) aj na iný účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako je účet prijímateľa, resp. jeho manžela (manželky).

V oblasti dôchodkového poistenia sa navrhuje zavedenie nasledovného súboru opatrení:

•navrhuje sa zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov;

•navrhuje sa odstránenie nežiaduceho stavu pri priznávaní tzv. československých dôchodkov, kedy poistencovi za „tzv. českú“ dobu poistenia nárok na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky nevznikol a toto obdobie sa mu nezhodnocuje ani na nárok na dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky;

•navrhuje sa odstránenie zákazu súbehu vyplácanej náhrady príjmu pri DPN resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak DPN vznikla pred priznaním tohto dôchodku.

V článku I sa ďalej navrhuje:

•z dôvodu zamedzenia situácií, pri ktorých vzniká priestor pre špekulatívne konania s cieľom získať výhody a zároveň neplatiť poistné, vznikla potreba upraviť zohľadňovanie období, ktoré sa hodnotia na vznik nároku na materské, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti;

•zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti;

•úprava niektorých ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vykonávania vonkajšej kontroly Sociálnou poisťovňou.

V súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania DPN je potreba nevyhnutne novelizovať aj zákonník práce (čl. II), zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (čl. III), zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (čl. IV), zákon č.

328/2002 Z. z.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), zákon

3

č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI), zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VIII), zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IX), zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. X), zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XI), zákon č.

281/2015 Z. z.

o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XII) a zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XIV).

Vládny návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá vplyv na životné prostredie.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 [§ 6 ods.2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60.

K bodom 2 až 6 [§ 15 ods. 1 písm. j), § 22 ods. 1 až 4]

Navrhuje sa rozšíriť kategóriu poistencov štátu povinne dôchodkovo poistených o novú kategóriu, a to o osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem. Takáto osoba bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako poistenec štátu z iného dôvodu. Fyzická osoba, ktorá spĺňa uvedené podmienky a chce, aby štát za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie, musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie.

Prihlásiť na dôchodkové poistenie sa môže aj za obdobie pred podaním prihlášky, ale len od splnenia podmienok na platenie poistného štátom, najskôr odo dňa účinnosti tejto navrhovanej úpravy. Povinné dôchodkové poistenie tejto fyzickej osobe zanikne dňom skončenia výkonu pracovnej činnosti pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem.

Účinnosť uvedených ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2023.

K bodu 7 [§ 32 ods. 2 písm. a) až c)]

Navrhuje sa zaviesť opätovné plynutie ochrannej lehoty pre ženy, ktoré otehotneli v období 180 dní od zániku nemocenského poistenia. Takýmto ženám, ktorým zanikne nemocenské poistenie napr. z dôvodu straty práce, začne plynúť osem mesačná ochranná lehota od začiatku 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom prvý krát. V zmysle návrhu sa takáto ochranná lehota nebude vzťahovať na ženy, ktorým v období od zániku pôvodného nemocenského poistenia do začatia plynutia navrhovanej ochrannej lehoty vznikne nové nemocenské poistenie. Úloha upraviť ochrannú lehotu v prospech dotknutých žien vyplýva z programového vyhlásenia vlády SR na roky 2021 – 2024.

K bodu 8 [§ 33 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovať právnu úpravu osobitnej podmienky nároku na nemocenské - uznanie dočasnej práceneschopnosti. Pre účely posúdenia nároku na nemocenské sa v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe navrhuje, aby nárok na nemocenské vznikol pri nariadení karanténneho opatrenia alebo izolácie v prípade, ak bol poistenec z dôvodu tohto karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak poistenec nebude počas nariadenej karantény alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného, najmä z dôvodu, že chce a môže vykonávať prácu v mieste výkonu karantény/izolácie, nevznikne mu nárok na nemocenské.

K bodu 9 [§ 34 ods. 5]

Navrhuje sa precizovanie legislatívneho textu – terminologické zladenie s § 33 ods. 1.

K bodu 10 [§ 38]

V súlade so zisteniami z aplikačnej praxe (najmä počas krízovej situácie) sa navrhuje, aby porušením liečebného režimu bolo aj porušenie nariadenej izolácie a karantény. Odstránenie slovného spojenia „určeného lekárom“ sa navrhuje za účelom terminologického zosúladenia s inými ustanoveniami zákona.

2

K bodu 11 [§ 49 ods. 1]

Navrhuje sa sprecizovať právna úprava posudzovania podmienky nároku na materské – získanie 270 dní nemocenského poistenia, resp. obdobie, v ktorom sa posudzuje splnenie tejto podmienky.

Zároveň sa tiež navrhuje precizovať ustanovenie momentu, od ktorého sa splnenie tejto podmienky posudzuje. Navrhovaná právna úprava teda iba gramaticky zosúlaďuje znenie príslušných ustanovení s účelom právnej úpravy zákona č. 130/2021 Z. z., ktorým sa upravilo preukazovanie starostlivosti iného poistenca o dieťa na účely vzniku nároku na materské.

K bodu 12 [§ 49a ods. 2]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období nemocenského poistenia, teda splnenia podmienky nároku na materské – získanie 270 dní nemocenského poistenia sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie s výnimkou období, v ktorých mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na nemocenské poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 13 [§ 49a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 140.

K bodu 14 [§ 50]

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktoré ustanovuje neopodstatnené obmedzenie momentu vzniku nároku na materské tehotnej žene v ochrannej lehote. Neexistuje legitímne zdôvodnenie prečo by nemohla materské poberať aj od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, tak ako nemocensky poistená žena.

K bodu 15 [§ 57 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 49a.

K bodu 16 [§ 60 ods. 1 a 2]

V záujme zabezpečenia právnej istoty sa navrhuje, aby nárok na čiastkový starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia mali aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia.

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 17 [§ 60 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1.

K bodu 18 [§ 60 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením ročného zúčtovania, na základe ktorého sa vylúčenie povinností platiť poistné zamestnanca upravuje iba v odseku 1.

3

K bodu 19 [§ 60 ods. 6]

Navrhuje sa, aby sa všetkým zamestnancom na účely nároku na dôchodkové dávky nezapočítavali obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých nemali vymeriavací základ na platenie poistného s výnimkou období, kedy mali zamestnanci vylúčenú povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie. Uvedené sa navrhuje v záujme predchádzania uzatvárania špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období dôchodkového poistenia. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na dôchodkové poistenie a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 20 [§ 61]

Navrhuje sa, aby osobným vymeriavacím základom poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok bol aj vymeriavací základ, z ktorého sa v kalendárnom roku, ktorý patrí do rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu (POMB), zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) a to v rozsahu úhrnu vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak poistenec v kalendárnom roku zaplatí poistné na výsluhové zabezpečenie aj poistné na sociálne poistenie, osobný vymeriavací základ v tomto kalendárnom roku bude súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné.

K bodu 21 [§ 62 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 60 ods. 1 a 2.

K bodu 22 [§ 66 ods. 1]

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a získal aj obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení sa určí rovnako ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Obdobie výkonu služby je v tomto prípade obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť obdobia získané výkonom služby so započítaním poistného, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a súčasne nezískal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na starobný dôchodok, určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov – teoretický starobný dôchodok) a čiastkovej sumy starobného dôchodku určenej ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

K bodom 23 až 26 [§ 66 ods. 3, 6, 8 a 10, § 66a ods. 2 ]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 66 a § 66a.

4

K bodu 27 [§ 66a ods. 6 a 7]

Navrhuje sa právna úprava spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika (česká doba poistenia, ktorá sa určila podľa sídla zamestnávateľa poistenca v čase rozdelenia ČSFR), avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zabezpečiť rovnosť s osobami, ktorým sa československá doba poistenia hodnotí ako „slovenská“ doba poistenia.

Suma starobného dôchodku týchto poistencov sa navrhuje určiť podľa príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a aj československého obdobia dôchodkového poistenia, teda doby zamestnania a náhradnej doby získanej pred 1. januárom 1993, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika. Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že v prípade, ak poistencovi vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, suma starobného dôchodku sa určí podľa § 66a odsekov 1 až 5, takým spôsobom, že suma slovenského starobného dôchodku sa v zásade určí ako suma dovtedy vyplácaného dôchodku, od ktorého sa odpočíta suma starobného resp. invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky. V prípade, ak dôchodok z Českej republiky, na ktorý vznikol nárok nie je vyplácaný, suma starobného dôchodku sa určí podľa predpisov Slovenskej republiky so zohľadnením obdobia získaného podľa predpisov Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že do vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky sa slovenský dôchodok vypočíta z celého obdobia dôchodkového poistenia (vrátane československého obdobia).

K bodu 28 [§ 66b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy starobného dôchodku na účely výpočtu starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Suma čiastkového starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohoto poistenca v starobe, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.

5

K bodom 29 a 30 [§ 67 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 68b ods. 1 sa od 1. januára 2023 navrhuje, aby sa na splnenie podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok zohľadňovala teoretická suma predčasného starobného dôchodku.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v § 67 ods. 1 písm. c) sa navrhuje rovnaký postup aj pre poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 31 [§ 68 ods. 1]

Navrhuje sa, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy predčasného starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov – teoretický predčasný starobný dôchodok) a sumy čiastkového predčasného starobného dôchodku určeného ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia .

K bodu 32 [§ 68 ods. 5 a 8 ]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s odsekom 1.

K bodom 33 a 34 [§ 68 ods. 6 a 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 66.

K bodu 35 [§ 68a ods. 2 a 3]

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 sa navrhuje aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok podľa tohto zákona a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť starobný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

K bodu 36 [§ 68b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy predčasného starobného dôchodku na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického predčasného starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

6

Suma čiastkového predčasného starobného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca v starobe, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma predčasného starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma predčasného starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.

K bodu 37 [§ 69a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 82 ods. 4.

K bodu 38 [§ 70 ods. 3]

Navrhuje sa ustanoviť v zákone o sociálnom poistení, že sa invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nezohľadňuje bez ohľadu na to, či bola zohľadnená na nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby tá istá invalidita nezakladala nárok na dôchodok z dôvodu invalidity v oboch systémoch sociálneho poistenia/zabezpečenia.

K bodu 39 [§ 73 ods. 1]

Navrhuje sa, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu zohľadniť nielen obdobia získané výkonom služby, ale aj poistné, ktoré bolo za tieto obdobia zaplatené.

Súčasne sa navrhuje, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia a obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov – teoretický invalidný dôchodok) a sumy čiastkového invalidného dôchodku určenej ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia .

K bodu 40 [§ 73 ods. 5 až 7]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s §142.

K bodu 41 [§ 73a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 60.

7

K bodu 42 [§ 73a ods. 5 a 6]

Obdobne ako v § 66a odsekoch 6 a 7 sa navrhuje aj právna úprava spôsobu výpočtu sumy invalidného dôchodku poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktorí získali pred 1. januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je príslušná poskytnúť invalidný dôchodok Česká republika, avšak za toto obdobie im nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.

K bodu 43 [§ 73b]

Navrhuje sa spôsob určenia teoretickej sumy a čiastkovej sumy invalidného dôchodku na účely výpočtu invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Navrhuje sa, aby sa suma teoretického invalidného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku rovnakým spôsobom ako sa určí suma invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia. Na výpočet POMB sa navrhuje zohľadniť aj osobný vymeriavací základ, z ktorého sa zaplatilo poistné na výsluhové zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Suma čiastkového invalidného dôchodku sa navrhuje určiť ako súčin teoretickej sumy invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu garantovať, že hmotné zabezpečenie tohto poistenca pri nespôsobilosti na prácu, ktoré je súčtom sumy výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, zodpovedá celkovému počtu rokov dôchodkového poistenia (obdobie výsluhy a obdobie dôchodkového poistenia), ktoré získal v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma invalidného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia.

K bodu 44 [§ 75 ods. 3 a § 77 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 68.

K bodu 45 [§ 80]

Z dôvodu odstránenia nerovného postavenia poistencov sa navrhuje vypustenie § 80 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku (ďalej len „dôchodkové dávky“), ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že súbeh uvedených dôchodkových dávok a náhrady príjmu resp. nemocenského po priznaní dôchodku je možný.

K bodu 46 [§ 82 ods. 4]

Z dôvodu vypustenia § 80 sa navrhuje vypustiť aj ustanovenie upravujúce zvyšovanie príslušných dôchodkových dávok, ktoré sa nevyplácali z dôvodu zadefinovanom v § 80.

8

K bodu 47 [§ 84 ods. 5]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca sa navrhuje primerane upraviť vylúčenie období z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie sumy úrazovej dávky pri právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a, teda v zásade tak, ako je to ustanovené v účinnej právnej úprave.

K bodu 48 [§ 104 ods. 4]

V záujme predchádzania uzatváraniu špekulatívnych pracovných pomerov s cieľom získania období poistenia v nezamestnanosti, teda splnenia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti sa navrhuje nezapočítavať na tento účel obdobia, kedy zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti s výnimkou období kedy mal zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné. Pre účely tohto ustanovenia je rozhodujúce reálne platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a z tohto dôvodu sa aj vymeriavací základ vo výške 0 eur má považovať za absenciu vymeriavacieho základu.

K bodu 49 [§ 104 ods. 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 140.

K bodom 50 až 52 [§ 117 ods. 1 a 2]

V záujme odstránenia administratívnej záťaže poberateľov tzv. krátkodobých dávok sociálneho poistenia súvisiacich so zriaďovaním bankového účtu (nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty a dávka garančného) poistenia sa navrhuje, aby tzv. krátkodobé dávky sociálneho poistenia mohli byť vyplácané na akýkoľvek účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo na adresu, ktorú si určí príjemca dávky. Navrhuje sa, aby dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta boli aj naďalej vyplácané na účet príjemcu dávky v banke, alebo pobočke zahraničnej banky, resp. na účet manžela/manželky, a to vzhľadom na dlhodobosť výplaty týchto dávok a riziká s tým spojené. Zároveň sa v súvislosti s návrhom na zavedenie dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva navrhuje špecifický postup poukazovania nemocenského v týchto prípadoch na účet, na ktorý je zamestnancovi vyplácaná mzda, resp. na účet, ktorý poistenec nahlási pri prvom vzniku nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Ak poistenec alebo zamestnávateľ takýto účet nenahlási, navrhuje sa, aby nemocenské v týchto prípadoch bolo poskytnuté na adresu trvalého pobytu poberateľa nemocenského.

K bodu 53 [§ 117 ods. 4]

Navrhuje sa sprecizovanie právnej úpravy poukazovania dávok poberateľovi dôchodkovej dávky, úrazovej renty alebo pozostalostnej úrazovej renty, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Súčasne sa navrhuje zaviesť možnosť vyplácania týchto dávok členom rehole na účet v banke patriaci reholi v prípade, ak člen rehole nepožiada o iný spôsob výplaty.

K bodu 54 [§ 117 ods. 8]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s §117.

K bodu 55 [§ 138]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania bolo potrebné, čo najviac sa priblížiť k právnemu stavu určovania vymeriavacieho základu účinnému do 31. decembra 2022.

9

Z dôvodu zachovania prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien sa znenie § 138 navrhuje v úplnom znení.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 odsek 1 upravujúci určenie vymeriavacieho základu zamestnanca, odseky 2 a 3 upravujúce vymeriavací základ povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, odsek 4 upravujúci vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby a odsek 5 upravujúci vymeriavací základ zamestnávateľa.

V odseku 6 sa navrhuje ustanoviť vymeriavací základ zamestnávateľa pre situácie, ak si zamestnanec uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku. V danej situácii je vymeriavacím základom vymeriavací základ jeho zamestnanca, ale neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku. Zároveň vzhľadom na to, že na právny vzťah založený dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce nevzťahuje, z dôvodu nadbytočnosti sa platenie poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce navrhuje z tohto odseku vypustiť.

V odseku 7 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity a v odseku 8 vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie.

V odseku 9 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne poistenú osobu a na účely doplatenia poistného na dôchodkové poistenie.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bol maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného preddavkami povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, na platenie poistného dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti upravený ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje v odseku 10 opätovne upraviť od 1. januára 2023 maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca, povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu alebo dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti, a to v úhrne mesačne maximálne v sume 7-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov, t. j. v podobe ako do 31. decembra 2022.

Obdobne sa z dôvodu zrušenia ročného zúčtovania od 1. januára 2023 navrhuje v odseku 11 upraviť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca a v odseku 12 maximálny mesačný vymeriavací základ pre Sociálnu poisťovňu a fyzickú osobu, ktorá dodatočne dopláca poistné na dôchodkové poistenie. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie zostáva neobmedzený, tak ako je tomu v súčasnosti.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola zrušená právna úprava, ktorou sa ustanovovalo poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. V zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období malo platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie pre poistenca sa mal vykonať až v rámci ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje v odseku 13 opätovne od 1. januára 2023 ustanoviť poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo

10

súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou, t. j. v podobe ako do 31. decembra 2022.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania a opätovným ustanovením vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnanca od 1. januára 2023 sa navrhuje v odseku 14, aby sa jeho mesačný vymeriavací základ obmedzený maximálnym vymeriavacím základom upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Tiež sa navrhuje zachovať, aby sa mesačný vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorý je v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu, upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Pri platení poistného sa uplatní vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou v prípadoch, ak u zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby nastala zákonom definovaná sociálna udalosť alebo ak ich poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac. Navrhuje sa ustanoviť zásada pomerného zníženia mesačného vymeriavacieho základu, z ktorého platí štát poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za tzv. poistenca štátu, a to v závislosti od počtu dní trvania jeho dôchodkového poistenia v kalendárnom mesiaci. Navrhuje sa ustanoviť zásada pomerného zníženia mesačného vymeriavacieho základu obmedzeného maximálnym mesačným vymeriavacím základom, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu, ktorej sa vypláca úrazová renta, a to v závislosti od počtu dní trvania jej starobného poistenia v kalendárnom mesiaci. Pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie sa aj od 1. januára 2023 navrhuje zachovať súčasnú právnu úpravu, podľa ktorej sa vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upraví v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

V odseku 15 sa navrhuje ponechať v znení účinnom do 31. decembra 2022 zaokrúhľovanie vymeriavacieho základu.

K bodu 56 [§ 139a]

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení.

K bodu 57 [§ 139b, § 139c, § 140]

Ustanovenia § 139b, 139c a § 140 sa navrhujú upraviť v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 majú súčasne nadobudnúť účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenia. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie, zachovanie zmien zavedených zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a úpravu reflektujúcu potreby predkladaného návrhu zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečí zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s predpisovaním poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, bol od 1. januára 2023 ustanovený postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý sa predkladaným návrhom precizuje. V tejto situácii je za obdobie od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda spred dvoch rokov. Za obdobie od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka je vymeriavacím základom zamestnanca priemerná mesačná mzda za prechádzajúci kalendárny rok. V uvedenej situácii sa postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca pre vykonanie ročného zúčtovania navrhuje vypustiť, a to vzhľadom na návrh zrušiť ročné zúčtovanie.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa opätovne ustanovuje vylúčenie povinnosti platiť poistné pre zamestnanca. Zamestnanec nebude povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

11

v nezamestnanosti pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia. Ďalej aj v období potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom, ako aj v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného, alebo v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku. Ide o rovnakú právnu úpravu, aká je do 31. decembra 2022.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa ďalší dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období, a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské.

Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej aj od 1. januára 2023 platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa ďalší dôvod vylúčenia povinnosti platiť poistné samostatne zárobkovo činnou osobou bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období, a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské.

Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 2 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné poistenie, aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti súčasne.

Vo vzťahu k vylúčeniu povinnosti platiť poistné dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti sa zachováva obdobná právna úprava, aká je do 31. decembra 2022. To znamená, že vylúčenie povinnosti platiť poistné dobrovoľne poistenou osobou je naviazané na poberanie nemocenského alebo materského. K zmene oproti právnemu stavu do 31. decembra 2022 dochádza pokiaľ ide o ošetrovné. Kým do 31. decembra 2022 je vylúčenie povinnosti platiť poistné dobrovoľne poistenou osobou naviazané na potrebu poskytovania starostlivosti/ošetrovania, od 1. januára 2023 bude vylúčenie povinnosti platiť poistné naviazané, tak ako v prípade ďalších nemocenských dávok, na poberanie ošetrovného.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa opätovne od 1. januára 2023 ustanovuje, že zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Navrhuje sa spresnenie, že vylúčenie povinnosti platiť poistné sa bude vzťahovať na jednotlivé poistné vzťahy osobitne.

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca podľa navrhovaného znenia §12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude lekár, v prípade, ak to bude dôvodné, vylučovať z dočasnej pracovnej neschopnosti tie poistné vzťahy, v rámci ktorých je pacient aj napriek dočasnej pracovnej neschopnosti schopný vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že ak počas trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nový poistný vzťah a ošetrujúci lekár tento vzťah nevylúči z dočasnej pracovnej neschopnosti, bude sa naň hľadieť ako na poistný vzťah, na ktorý sa vťahuje dočasná pracovná neschopnosť a z toho dôvodu bude mať aj v prípade tohto novo vzniknutého vzťahu vylúčenú povinnosť platiť poistné.

12

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa v § 139b ods. 2 navrhuje legislatívno-technická zmena.

K bodu 58 [§ 140 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zavedenou legislatívnou skratkou v § 33 ods. 1.

K bodu 59 [§ 142 ods. 4]

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

K bodu 60 [§ 142 ods. 6]

Navrhuje sa zrušiť možnosť úhrady poistného na sociálne poistenie v hotovosti. Bezhotovostný platobný styk možno považovať za jeden z nástrojov, ktorým sa dá eliminovať podiel šedej ekonomiky, t. j. nelegálneho pohybu peňazí, ktoré štát nemá registrované vo svojich záznamoch. Do šedej ekonomiky, v rámci legálneho platobného styku, patrí aj platenie bankovkami a práve bezhotovostným platobným stykom sa dá jej podiel eliminovať.

Za nevýhody hotovostného platobného styku možno považovať aj nebezpečenstvo krádeže, možnosť výskytu chýb pri počítaní, možnosť výskytu falošných peňazí v obehu, dodatočné náklady na zabezpečenie bezpečnosti (trezory, ozbrojená ochrana), možnosť šírenia ochorení, potreba osobného kontaktu a pod.

K bodu 61 [§ 145 ods. 1]

Navrhuje sa doterajšiu lehotu 30 dní na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu predĺžiť na 60 dní pre prípady, ak skutočnosť, že poistné bolo zaplatené bez právneho dôvodu zistí Sociálna poisťovňa na základe vlastnej činnosti. Navrhovanú úpravu si vyžiadala aplikačná prax, keď v mnohých prípadoch sa poistné zaplatené bez právneho dôvodu stáva medzičasom už splatným, a aj z hľadiska hospodárnosti považujeme za potrebné vytvoriť dlhší časový priestor na splnenie povinnosti Sociálnej poisťovne vrátiť odvádzateľovi poistné zaplatené bez právneho dôvodu.

Pre prípady, ak o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu požiada fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné, povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť toto poistné do 30 dní od doručenia žiadosti, zostáva zachovaná.

K bodu 62 [§ 145]

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa navrhuje ustanoviť právna úprava vrátenia poistného, obdobná ako je v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Podľa predkladaného návrhu, ak výška poistného zaplateného bez právneho dôvodu je nižšia ako 5,00 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok od 1. januára 2023 nevráti (obdobne ako vo verejnom zdravotnom poistení a v dani z príjmu), použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi poistného.

Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom, a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

V súvislosti s návrhom na zrušenie ročného zúčtovania sa v § 145 ods. 3 navrhuje legislatívno-technická zmena.

13

K bodu 63 [§ 152a]

Vzhľadom na to, že na predpísanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa vzťahuje príslušné ustanovenie ako na predpísanie poistného (§ 144), analogický postup je potrebný ustanoviť aj k predpísaniu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

K bodu 64 [§ 154 ods. 3 písm. a)]

V odseku 3 písmeno a) sa pri vykonaní kontroly na účely posudzovania spôsobilosti na prácu navrhuje zrušenie povinnosti pre ošetrujúceho lekára predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale iba v tom prípade, ak bola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe. Ošetrujúci lekár, ktorý zaznamená dočasnú pracovnú neschopnosť v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, teda nemá povinnosť predkladať listinné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.

K bodu 65 [§ 154 ods. 4 písm. b)]

Navrhuje sa v odseku 2 vypustenie písmena b) z dôvodu úpravy podmienok nároku na nemocenské v § 33 ods. 1 (zadefinovanie uznania dočasnej práceneschopnosti aj z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie).

K bodu 66 [§ 155 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa v odseku 2 vypustenie písmena c), v zmysle ktorého sa na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uvádza, kedy a kde bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu práceneschopného poistenca. Vypustenie sa navrhuje z dôvodu, že uvedené úkony sú po zavedení mobilnej aplikácie nahradené elektronickým záznamom (v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva, takéto potvrdenie ani nebude vo väčšine prípadov existovať).

K bodu 67 [§ 156 ods. 1 písm. b)]

V súlade s požiadavkami aplikačnej praxe sa navrhuje precizovanie predmetného ustanovenia tak, aby zdravotným výkonom na účely sociálneho poistenia nebolo len potvrdzovanie potreby celodenného osobného ošetrovania/celodennej osobnej starostlivosti, ale aj potvrdenie o poskytovaní osobnej a celodennej starostlivosti.

K bodu 68 [Poznámka pod čiarou k odkazu 88]

Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou odkazovala na neaktuálny právny predpis (zákon č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku).

K bodu 69 [§ 168b]

Za platiteľa poistného na starobné poistenie a invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za novú skupinu poistencov štátu, osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vykonávajúce pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo bez práva na príjem, sa navrhuje štát, a to prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje od 1. januára 2023.

14

K bodu 70 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92aa]

Legislatívno-technická úprava. Poznámka pod čiarou odkazovala na neaktuálny právny predpis (

zákon č. 122/2013 Z. z.

o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 71 [§170 ods. 24]

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa poskytovala Národnému centru zdravotníckych informácií zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení fyzických osôb, bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu údajov ustanovených podľa osobitného predpisu. Uvedené sa navrhuje za účelom umožnenia vystavovať elektronické potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Sociálna poisťovňa poskytne Národnému centru zdravotníckych informácií údaje o nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení poistencov, t. j o činnostiach, z ktorých bude lekár posudzovať dočasnú pracovnú neschopnosti. Tieto údaje sú následne prostredníctvom eZdravia sprístupnené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri potvrdzovaní dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže lekár bude vyznačovať, ktoré z existujúcich činností môže pacient počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať. Po potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti sa údaje z ambulantného softvéru poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prenesú do eZdravia, odkiaľ budú prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií prenesené do informačných systémov Sociálnej poisťovne.

K bodu 72 [§ 172 ods. 5]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania bol doplnený okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava navrhuje vypustiť ako nadbytočná.

Taktiež sa navrhuje legislatívno-technická zmena z dôvodu gramatickej úpravy.

K bodu 73 [§180 ods. 6]

V odseku 6 sa pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva navrhuje, že ak je na konanie o nemocenskom miestne príslušných viacero pobočiek, konanie uskutoční pobočka, v ktorej územnom obvode má poistenec trvalý pobyt. Ak poistenec nemá trvalý pobyt v územnom obvode ani jednej miestne príslušnej pobočky, konanie uskutočňuje miestne príslušná pobočka, ktorá vykonáva nemocenské poistenie poistenca najdlhšie. Uvedené sa navrhuje z dôvodu explicitného určenia pobočky, ktorá má začať konanie vo veci nároku poistenca na nemocenské pri súbehu viacerých nemocenských poistení. Pravidlo určenia pobočky príslušnej na konanie na základe toho, ktorá pobočka začala konanie prvá nie je možné pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva aplikovať, nakoľko konanie sa v súlade s funkcionalitami príslušného informačného systému začne na všetkých dotknutých pobočkách súčasne.

K bodom 74 až 76 [ § 184 ods. 5 a ods. 13 a 14, § 185 ods. 1]

V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa navrhuje ustanoviť právnu fikciu uplatnenia nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva. Za žiadosť o nemocenské sa v takomto prípade bude považovať elektronické potvrdenie vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúcim lekárom. V prípade zamestnanca sa navrhuje, aby dávkové konanie o nemocenskom začalo iba v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako 10 dní, alebo ak počas týchto 10 dní zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie a dočasná pracovná neschopnosť trvá aj naďalej. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské

15

až od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie (počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti).

Právna fikcia sa navrhuje aj pri uplatnení nároku na úrazový príplatok v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

K bodom 77 a 78[§ 186 ods. 1 a 2]

V záujme posilnenia elektronickej výmeny informácií medzi Sociálnou poisťovňou a fyzickými a právnickými osobami sa navrhuje, aby takéto informácie mohli byť Sociálnej poisťovni doručované nielen na základe vzájomnej dohody, ale aj spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ktorý zaručí zabezpečené využívanie elektronických služieb Sociálnej poisťovne.

K bodom 79a 80 [§ 194 ods. 1 písm. b), d) a e)]

Navrhuje sa doplniť ďalší dôvod na zastavenie konania, a to skutočnosť, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V praxi sa vyskytujú pomerne často prípady, keď účastníci konania podávajú opakovane tie isté žiadosti bez podstatnej zmeny skutkového stavu. Sociálna poisťovňa je povinná v takýchto prípadoch opätovne v istej veci rozhodovať, nakoľko v zákone o sociálnom poistení absentuje dôvod zastavenia konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Zároveň sa navrhuje nový dôvod na zastavenie konania o nároku na nemocenské v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva – odpadnutie dôvodu konania, napr. v prípade, ak lekár potvrdil dočasnú pracovnú neschopnosť na základe chyby/omylu.

Taktiež sa navrhujú legislatívno-technické zmeny, ktoré reflektujú na vyššie uvedenú navrhovanú zmenu.

K bodu 81 [§ 195 ods. 3]

Navrhuje sa upraviť všeobecnú povinnosť oznamovať na žiadosť Sociálnej poisťovne skutočnosti významné pre konanie a rozhodnutie, ak ich nie je možné čerpať z referenčných registrov. Potreba upraviť túto povinnosť vyplynula z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je napr. pri prešetrovaní podozrenia z porušenia liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti povinná objektívne a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Vzhľadom na nedostatočnú právomoc je pri zabezpečovaní dôkazov na účely rozhodovania odkázaná na dobrovoľnú spoluprácu dotknutých fyzických alebo právnických osôb, ktoré nie sú povinné poskytovať primeranú súčinnosť Sociálnej poisťovni, napr. školy o vykonaní skúšky alebo o osobnej účasti na vzdelávacom procese v čase dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné kancelárie o absolvovaní zájazdu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ubytovacie zariadenia o ubytovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, iný zamestnávateľ o výkone práce v čase dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.

Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa často nemôže preukázať porušenie liečebného režimu a tým zabezpečiť účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. Zistené porušenie liečebného režimu je mnohokrát spojené aj so zneužívaním nemocenského poistenia, preto je kontrola významným nástrojom opatrení proti podvodom.

K bodu 82 [§ 203 ods. 3]

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa bola oprávnená uložiť účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom alebo znalcom, aby nahradili trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením. Taktiež môže uvedeným osobám uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením ostatným účastníkom konania. Využitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy,

16

ak v dôsledku konania, resp. nekonania osôb došlo k zvýšeniu nákladov na konanie, ku ktorému by bez ich zavinenia nedošlo (napr. svedok sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a pre jeho neprítomnosť je Sociálna poisťovňa povinná nariadiť nový termín ústneho pojednávania, hoci ostatní účastníci sa dostavili a vznikli im trovy).

K bodu 83 [§ 203 ods. 5]

Navrhuje sa, aby v prípadoch, ak Sociálna poisťovňa uloží povinnosť predložiť listinu, náklady vzniknuté osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania, znášala Sociálna poisťovňa. Uvedené sa však nevzťahuje na štátne orgány a orgány územnej samosprávy.

K bodu 84 [§ 222 ods. 4]

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania bola ustanovená možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní týkajúcom sa ročného zúčtovania. Vzhľadom na návrh zrušiť ročné zúčtovanie, sa z právnej úpravy navrhuje vypustiť dôvod pre povolenie alebo nariadenie obnovy konania, ak zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania nesplnil povinnosť prihlásiť zamestnanca, pretože táto právna úprava je nadbytočná.

K bodu 85 [§ 226 ods. 1 písm. f)]

Ustanovenie § 226 ods. 1 písm. f) sa navrhuje upraviť v novom úplnom znení, keďže k 1. januáru 2023 majú súčasne nadobudnúť účinnosť aj novelizačné body zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 215/2021 Z. z., ktoré upravujú rovnaké ustanovenie. Vzhľadom na požiadavku zrušiť ročné zúčtovanie, zachovanie zmien zavedených zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a úpravu reflektujúcu potreby predkladaného návrhu zákona, zvolená legislatívna technika zabezpečí zachovanie prehľadnosti žiaducich novelizačných zmien.

Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania bola od 1. januára 2023 ustanovená nová lehota na postupovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Z dôvodu návrhu na zrušenie ročného zúčtovania sa uvedená právna úprava navrhuje vypustiť ako nadbytočná.

K bodu 86 [§ 226 ods. 1 písm. m)]

Rozširujú sa povinnosti Sociálnej poisťovne o písomné oznámenie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa samostatne zárobkovo činnej osobe doteraz oznamovala z vlastnej iniciatívy. Zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovne oznamovať nielen vznik, ale aj zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prispeje k právnej istote o právach a povinnostiach samostatne zárobkovo činnej osoby ako platiteľa poistného na sociálne poistenie.

Povinnosti Sociálnej poisťovne sa rozširujú aj o povinnosť oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik a zánik prerušenia jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia po uplynutí 52 týždňov trvania takej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá je zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

K bodom 87 a 88 [§ 226 ods. 1 písm. o) a p)]

V súlade s účelom a filozofiou elektronizácie dočasnej pracovnej neschopnosti sa navrhuje povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupniť poistencovi elektronickou formou aktuálne informácie o priebehu konania o nároku na nemocenské a jeho výplatu, nároku na úrazový