Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov 215/2004 účinný od 01.01.2006 do 10.05.2006

Vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách je nová právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a prírodné minerálne zdroje. Súčasne sa ustanovujú garancie zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov, a to ustanovením ochranných pásiem a prostredníctvom výkonu odborného dohľadu vykonávaného zo strany štátnych orgánov. Dnes platná právna úprava právnych vzťahov týkajúcich sa poznania a využívania prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva je roztrieštená. Svedčí o tom viacero právnych predpisov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú upravovanej problematiky. Časť spoločenských vzťahov, ktorá sa týka prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov je upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). V zákone o potravinách a vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 81, ktorým sa vydáva Hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky v otázkach úpravy nápojov, boli už upravené niektoré problémy týkajúce minerálnych stolových vôd. Istý rozsah práv a povinností vo vzťahu k podzemným vodám však stanovuje aj Zákon o vodách. Aplikačná prax ukazuje, že je potrebné dôsledne regulovať už delené kompetencie medzi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to tak, aby práva a povinnosti boli ustanovené v zákone, v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Dnes platná právna úprava totiž dôsledne nerozlišuje medzi základnou potrebou garantovať ochranu prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom a stanovením obchodno-technických podmienok pre využívanie najmä tzv. minerálnych stolových vôd. Aj preto predkladaný zákon v súvislosti s tzv. minerálnymi stolovými vodami zakotvuje iba podmienky uznania prírodnej minerálnej vody, pričom plne rešpektuje zásady výkonu potravinového dozoru, ktoré vyplývajú z rámcov daných Národným programom úradnej kontroly potravín Slovenskej republiky.

Platný právny stav nezodpovedá ani požiadavkám kladeným na právne predpisy tohto druhu zo strany Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zabezpečuje i notifikáciu prírodných minerálnych vôd kompetentným orgánom členského štátu tak, ako to vyplýva zo smernice č. 80/777/EHS.

Právne úpravy problematiky minerálnych vôd a kúpeľníctva sú v jednotlivých krajinách upravené rozdielne. Legislatíva patrí tak do kompetencie štátu, ako aj regionálnych samosprávnych celkov. V dôsledku toho sú rozdielnymi spôsobmi upravené i základné pojmy ako kúpele, prírodné liečivé vody, prírodné minerálne vody, kúpeľné miesta a postup pri ich uznávaní. Diferencovaná je právna úprava problematiky štátnej správy a schvaľovania (udeľovania) štatútu kúpeľov. S tým súvisí i otázka výkonu štátnej správy. Vo viacerých zákonoch sa vytvára priestor pre vznik špeciálnych orgánov, napr. výborov pre kúpeľníctvo. V nich sú zastúpené rôzne zložky samosprávy ako i predstavitelia viacerých rezortov. Z uvedeného vyplýva, že každý štát má osobitnú právnu úpravu právnych vzťahov prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva. V rámci EÚ však všetky krajiny rešpektujú záväzné právne akty Európskej únie. V tomto smere možno ako príklad uviesť najmä nemeckú právnu úpravu.

Predložený návrh zákona rešpektuje súčasné výsledky vedy a techniky, najmä v oblasti chémie a vied o zemi, ale aj skúsenosti z aplikačnej praxe a liečebnej starostlivosti, balneológie, chémie a humánnej bioklimatológie.

Predložený návrh zákona upravuje podmienky pre vyhľadávanie, uznanie, využívanie a ochranu prírodných liečivých vôd a klimatické podmienky vhodné na liečenie. Vytvára predpoklady pre ochranu prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj pre rozvoj prírodných liečebných kúpeľov ako centier následnej zdravotnej starostlivosti. Predpokladá sa, že prírodné liečebné kúpele budú v moderných podmienkach poskytovať formu ústavnej, ako i ambulantnej liečebnej starostlivosti, rehabilitácie po akútnych chorobách a úrazoch a vytvoria predpoklady pre stabilizáciu zdravotného stavu a budú významnou súčasťou prevencie zdravia.

Návrh vytvára predpoklady na rešpektovanie princípov trhového prostredia, a to jednak tým, že upravuje podmienky pre činnosť viacerých podnikateľských subjektov v jednom kúpeľnom mieste a jednak tým, že ustanovuje kritériá pre zhodnotenie plnenia požiadaviek a plnenia povinností ustanovených zákonom a povolením využívať prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody. Determinuje sa i podiel viacerých podnikateľov na udržiavanie i prevádzku komplexu kúpeľných zariadení potrebných na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti ako sú technické a balneologické zariadenia a vykonávanie režimového sledovania ukazovateľov(monitorovania) prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Návrh zákona novým spôsobom upravuje postup pri uskutočňovaní jednotlivých administratívnych úkonov potrebných k hodnoteniu a využívaniu prírodných liečivých zdrojov, ako aj garancie zabezpečenia ochrany týchto zdrojov. Novým spôsobom sú tiež ustanovené podmienky pre vyhlásenie ochranných pásiem, ale i sankcií pri nedodržaní povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, predloha zákona novým spôsobom definuje základné pojmy akými sú charakteristika minerálnej vody, prírodnej liečivej vody, prírodnej minerálnej vody, prírodných liečivých solí, prírodných liečebných kúpeľov a zavádzajú nový pojem - kúpeľné liečebne. Pri vymedzovaní uvedených pojmov sa vychádza z medzinárodných právnych predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podstatné zmeny vlastníckych vzťahov zariadení, ktoré prevádzkujú prírodné liečebné kúpele, si vyžadujú vytvoriť nové nástroje pre výkon štátnej správy v oblasti kúpeľníctva. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že vlastníkmi jednotlivých kúpeľných zariadení v tomto období už nie je štát a vo väčšine prípadov ani obce, ale súkromno-podnikateľské subjekty. Tento stav si vyžaduje novým spôsobom upraviť právne vzťahy súvisiace so zriaďovaním a následne povoľovaním prevádzky kúpeľných zariadení. Naviac, je tiež potrebné reagovať i na nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.). Zriaďovateľmi jednotlivých kúpeľných zariadení spravidla budú právnické a fyzické osoby, ktoré uskutočňujú podnikateľskú činnosť. Aj preto bolo potrebné novým spôsobom upraviť otázky povoľovania prevádzky jednotlivých kúpeľných zariadení. Trhové prostredie si vyžaduje i nové prístupy k otázkam výkonu štátnej správy. Na uskutočňovanie výkonu kompetencií Ministerstva zdravotníctva návrh zákona počíta s vytvorením Štátnej kúpeľnej komisie, ktorá bude menovaná ministrom zdravotníctva. Súčasne sa počíta s uskutočňovaním štátneho dozoru prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s obdobnými zákonmi krajín Európskej únie, a to aj v oblasti úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Vytvára však aj predpoklady pre ukladanie pokút právnickým a fyzickým osobám, ktoré nebudú rešpektovať zákazy alebo obmedzenia ustanovené týmto zákonom, alebo ktoré si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Navrhované sankcie plne odrážajú spoločenský záujem na zachovaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť.

Zákon bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá vytvorenie vhodnejších podmienok na podnikanie v tejto oblasti a to tým, že novo ustanovuje inštitút „ďalšieho využívateľa“ prírodného liečivého zdroja, umožňuje poskytovať kúpeľnú starostlivosť v kúpeľných liečebniach a súčasne vytvára predpoklady pre vznik nových zariadení tohto typu. Novým vymedzením ochranných pásiem sa vytvára priestor aj na rozvoj cestovného ruchu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: – z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia vyplýva pre Slovenskú republiku, že je považované za adresáta smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým členským štátom. – z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu žiadne prechodné obdobia.- vypracovať návrh zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: transpozícia smerníc zapracovaná do návrhu zákona a tabuľka zhody vypracovaná podľa gestorstva a spolugestorstva určeného vládou.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica Rady z 15. júla 1980 o aproximácii zákonov členských štátov, upravujúcich využívanie a predaj prírodných minerálnych vôd 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28.10.1996. Táto smernica zjednocuje proces uznávania prírodných minerálnych vôd, určuje podmienky zisťovania fyzikálnych vlastností, chemického zloženia a fyziologických účinkov na ľudský organizmus, zjednocuje podmienky plnenia do spotrebiteľského balenia prírodných minerálnych vôd vrátane ich označovania, prípustné spôsoby úprav prírodných minerálnych vôd určených na distribúciu a postup pri zistení vôd na trhu, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami podľa smernice.

/Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July 1980 on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters; Directive 96/70/EC of the European Parliament and of the Council of 28 October 1996 amending Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters/.

Smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003 o zozname zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitných koncentráciách, požiadavkách na ich označovanie a podmienkach pre využívanie ozónu na úpravu prírodných minerálnych a pramenitých vôd. Táto smernica ustanovuje zoznam jednotlivých zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitné koncentrácie, požiadavky na ich označenie na etikete a podmienky využívania na ozón bohatého vzduchu pre úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd s ohľadom na smernicu 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES.

/Commission Directive 2003/40/EC of 16 May 2003 establishing the list, concentration limits and labelling requirements for the constituents of natural mineral waters and the conditions for using ozone-enriched air for the treatment of natural mineral waters and spring waters./

Problematika prírodných liečivých vôd nie je upravená právne záväznými aktmi Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov:

Nebola.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1 a 2

Uvedené ustanovenia vymedzujú predmet novej právnej úpravy. Zákon upravuje uznávanie, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj ich ochranu, ďalej podmienky na povolenie prevádzky prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Predmetom novej právnej úpravy sú podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochrana kúpeľného územia a ustanovenie základných požiadaviek na kúpeľné prostredie. Novým spôsobom je formulovaná pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

Novým spôsobom sa definujú základné pojmy ako je minerálna voda, prírodná liečivá voda, prírodný liečivý zdroj, prírodná minerálna voda, prírodný minerálny zdroj, klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodné liečivé soli a plyny, ktoré sú základom pre konštrukciu právnych vzťahov v tejto oblasti.

Zákon rovnako definuje pojem kúpeľné miesto, kúpeľné územie, prírodné liečebné kúpele, prírodné klimatické kúpele a kúpeľná starostlivosť. Súčasťou preventívnej ochrany prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov je monitorovací systém, prostredníctvom ktorého sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, pozorovacích vrtov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 sa z pôsobnosti tohto zákona vylučujú prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského obalu. Tomuto zákonu podlieha len ich uznanie, úprava, ochrana a povoľovanie využívania prírodných minerálnych zdrojov.

K § 3 a 4

Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody ako súčasť podzemných vôd sú vo vlastníctve štátu. Nie sú súčasťou ani príslušenstvom pozemkov. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda po odobratí z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja stane vlastníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Je vo verejnom záujme ustanoviť povinnosť fyzickým osobám a právnickým osobám vykonávajúcim geologické práce, banskú činnosť alebo iné zemné práce oznamovať zistenie výskytu podzemnej vody s prejavmi mineralizácie, zvýšenej teploty alebo obsahu plynov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie vytvára predpoklady pre zabezpečenie ochrany v prípade výskytu minerálnej vody vhodnej na využitie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K § 5

Konanie o uznaní prírodnej liečivej vody a o uznaní prírodnej minerálnej vody ako aj vydanie rozhodnutia o tejto skutočnosti sa zveruje Štátnej kúpeľnej komisii. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú liečivú vodu. Súčasne ustanovuje lehotu, počas ktorej musí byť voda sledovaná a vykazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov. Ide o čas, v ktorom sa má preukázať jednak stabilita chemických, fyzikálnych, či biologických a iných vlastností a jednak jej liečivé účinky. V súlade so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ustanovuje, kedy sa prírodná liečivá voda považuje za liek. Zákon rešpektuje, že prírodná liečivá voda využívaná zo zdroja na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpisov na kvalitu, prepravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh. Ministerstvu zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

K § 6

Predmetom konania o uznanie prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sú jednak vody získané zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj vody dovezené do členských štátov Európskej únie z tretích krajín. Konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody sa môže začať na návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa zdroj vody nachádza, vlastníka záchytného zariadenia, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejaví záujem zdroj vody využívať a obce, na území ktorej sa zdroj vody nachádza. Akonáhle sa Štátna kúpeľná komisia dozvie o potenciálnom zdroji prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, môže začať konanie aj bez návrhu uvedených subjektov, teda z vlastného podnetu. Uvedené riešenie umožňuje zabezpečiť ochranu zdroja prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody pred poškodením. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie prírodnej liečivej alebo prírodnej minerálnej vody, a to tak všeobecné vo vzťahu k navrhovateľovi, ako aj osobitné vo vzťahu ku konkrétnemu zdroju minerálnej vody. Súčasťou návrhu musí byť i návrh ochranných pásiem a doloženie údajov preukazujúcich vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá. Takýmto dokladom bude spravidla výpis z listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu.

K § 7

V uvedenom ustanovení sa ustanovuje okruh účastníkov konania, pričom okrem navrhovateľa zákon rešpektuje, že v konaní môžu byť dotknuté i vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako i práva osôb, ktoré majú k dotknutým nehnuteľnostiam právo správy podľa osobitných právnych predpisov.

K § 8 a 9

Zákon ustanovuje postup pri odstraňovaní nedostatku náležitostí návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Súčasne ustanovuje i dôsledky pasivity účastníka konania. Ak navrhovateľ predložený návrh nedoplní alebo neopraví v stanovenej lehote, Štátna kúpeľná komisia konanie zastaví. Predpokladá sa, že návrh bude zamietnutý vtedy, ak navrhovaná prírodná liečivá voda alebo navrhovaná prírodná minerálna voda nespĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom.

Navrhovanou úpravou sa súčasne ustanovujú náležitosti rozhodnutia, ktorým sa uznáva voda za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa súčasne ukladá po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu ustanoviť ochranné pásma pre zdroj tejto vody. Ochranné pásma a v nich ustanovené obmedzenia či zákazy budú obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Súčasne sa ustanovujú prípady, v ktorých Štátna kúpeľná komisia vydané rozhodnutie o uznaní vody zruší. Rozhodnutia o uznaní prírodnej liečivej vody ako i rozhodnutie o zrušení jej uznania, rovnako ako rozhodnutie o uznaní prírodnej minerálnej vody a rozhodnutie o zrušení jej uznania sa doručujú účastníkom konania, obciam a príslušným orgánom štátnej správy (stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy, orgán územného plánovania a dotknuté ministerstvá).

K § 10 a 11

Povoliť využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja možno iba v prípadoch, ak bola voda zo zdroja už uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, teda po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu je možné podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj. Prírodné liečivé zdroje sa majú prednostne využívať na liečebné účely a môžu byť využívané len v rozsahu povolenia. Požiadavky kladené na získavanie, úpravu, plnenie, označovanie a uvádzanie do obehu prírodných minerálnych vôd v spotrebiteľskom balení však upravuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj. Popri všeobecných náležitostiach týkajúcich sa právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá môže takúto žiadosť podať, sa vyžaduje, aby súčasťou žiadosti bol i zámer využitia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Uvedeným ustanovením sa sleduje zamedzenie takým prípadom v ktorých sa vyhovelo žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj, ale tieto zdroje neskôr neboli v primeranom období využívané. Povolenie využívať zdroj môže byť vydané aj na dobu určitú. S ohľadom na to, že zákon má umožniť využívanie plnej kapacity množstva prírodnej liečivej vody konkrétneho zdroja, sa navrhuje, aby žiadateľ predložil i doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Tým sa vytvárajú predpoklady pre prípadné využívanie zdroja aj ďalším využívateľom, ak to bude využiteľné množstvo vody v kolektore (v podzemnej nádrži) dovoľovať. Zákon dôsledne dbá aj o usporiadanie ekonomických otázok predchádzajúcich podaniu žiadosti, napr. tým, že ukladá doložiť zmluvu o úhrade finančných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak prieskum nefinancoval sám žiadateľ. Je v záujme životného prostredia, aby žiadateľ predložil tiež spôsob likvidácie odpadových a nevyužiteľných vôd, tie musia byť likvidované v súlade s osobitnými predpismi. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj môže byť aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.

K § 12 a 13

V § 12 a 13 sa ustanovuje okruh účastníkov konania o vydanie povolenia využívať zdroj, postup pri odstraňovaní nedostatkov náležitostí v žiadosti a náležitosti povolenia využívať zdroj. Povolenie využívať zdroj je neprenosné. Štátna kúpeľná komisia môže zamietnuť žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj, ak je vo verejnom záujme prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nevyužívať alebo ak množstvo vody v ňom neumožňuje realizovať zámer právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 14 až 16

Zákon vymedzuje povinnosti využívateľa zdroja, pričom mu priamo ukladá do 3 dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie jeho využívania. Súčasne sa ustanovuje povinnosť udržiavať príslušné zariadenia v technickom stave, ktorý umožňuje zdroj využívať, ďalej zabezpečovať vykonávanie ustanovených analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody a režimové sledovania, prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov a zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou zdroja. Odborný dozor má zabezpečovať balneotechnik. Predpokladom platenia úhrad za odobraté množstvo vody je uskutočňovať merania, a to prostredníctvom prietokomeru umiestneného na mieste určenom Inšpektorátom. V záujme podpory trhového prostredia a konkurencie sa ustanovuje povinnosť umožniť využívanie prírodného liečivého zdroja i ďalšiemu využívateľovi za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doterajšie skúsenosti ukázali, že niektoré zdroje nie sú využívané v plnej kapacite. Ďalší využívateľ zdroja je však povinný pomerne sa podieľať podľa odberného množstva na nákladoch využívateľa zdroja súvisiacich s prevádzkou zariadení. Za účelom kontroly je využívateľ zdroja povinný umožniť výkon dozoru, ako i vstup oprávneným osobám na pozemky, do stavieb a zariadení.

V záujme štátu je zabezpečiť využívanie zdrojov v čo najkratšom období od vydania povolenia využívať zdroj. Preto zákon ustanovuje ďalšie povinnosti tým využívateľom zdroja, ktorí po vydaní povolenia ešte nemajú vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja. V takýchto prípadoch sa ukladá predložiť v stanovenej lehote projektovú dokumentáciu pre vybudovanie príslušného zariadenia a realizovať stavbu do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj. Márnym uplynutím 3-ročnej lehoty, povolenie využívať zdroj zaniká.

Príslušným orgánom štátnej správy sa umožňuje skúmať podmienky ustanovené v povolení využívať zdroj. Orgány dozoru a kontroly môžu plnenie podmienok skúmať priebežne. Zákon však ukladá Štátnej kúpeľnej komisii 6 mesiacov pred uplynutím 15. roku odo dňa platnosti povolenia využívať zdroj obligatórne komplexne zhodnotiť plnenie podmienok ustanovených zákonom. Predpokladá sa, že využívateľ zdroja, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky dostane nové povolenie na dobu ďalších 15 rokov. Ak však využívateľ zdroja nesplní podmienky ustanovené zákonom, prípadne ďalšie uvedené v povolení využívať zdroj, môže byť povolenie využívať zdroj zrušené. V takomto prípade môže požiadať o využívanie zdroja nový záujemca. Intertemporálne ustanovenia riešia situáciu, v ktorej platnosť povolenia využívať zdroj uplynie preto, lebo povolenie bolo vydané na dobu určitú. Aj v takomto prípade bude mať využívateľ, za predpokladu, že splní podmienky, právo na vydanie nového povolenia využívať zdroj.

Zákon dáva možnosť využívateľom umožniť bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody fyzickým osobám pre ich osobnú spotrebu so zreteľom na skutočnosť, že keďže za odber vody sa platí úhrada, nepredpokladá sa umožnenie bezplatného odberu prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody za účelom jej ďalšieho predaja. Zákon predpokladá, že ak využívateľ zdroja umožní bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, bude postupovať v súčinnosti s obcou, na území ktorej sa zdroj nachádza.

K § 17 a 18

Zákon ustanovuje podmienky pre zmeny a zánik povolenia využívať zdroj. K zmene povolenia dôjde najmä vtedy, ak sa zmenila výdatnosť prírodného liečivého zdroja, zmenili sa podmienky využívania zdroja alebo využívateľ nevyužíva povolené odberné množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Zrušenie povolenia prichádza do úvahy, ak využívateľ zdroja neposkytol náležitú súčinnosť v súvislosti so stavbou zariadenia na využívanie príslušného zdroja alebo ak sa vlastnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja natoľko zmenili, že už nespĺňa podmienky uvedené v povolení alebo využívateľ nedodržiava podmienky ustanovené v povolení alebo využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja viedlo k nepriaznivému vplyvu na podzemné vody alebo životné prostredie. Povolenie sa zruší tiež vtedy, ak to navrhne sám využívateľ.

Návrh zákona tiež ustanovuje prípady, v ktorých povolenie využívať zdroje zaniká. Stane sa tak vtedy, ak uplynie doba, na ktorú bolo povolenie vydané, zruší sa právnická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja, zomrie fyzická osoba, ktorá mala povolenie využívať zdroj alebo došlo k predaju podniku alebo časti podniku, príp. zániku živnostenského oprávnenia alebo ukončeniu inej činnosti, ktorou bol prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívaný. Povolenie zanikne logicky tiež vtedy, ak bol zdroj vyčerpaný alebo znehodnotený. Zákon tiež ustanovuje povinnosti nových nadobúdateľov podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou bolo povolenie využívať zdroj. Pre splnenie týchto povinností sa stanovuje 60 dňová lehota.

K § 19

Ustanovenie upravuje pokračovanie využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak fyzická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu. V tomto prípade nie je možné použiť ustanovenia § 18, a to preto, lebo k prechodu práv v tomto prípade dôjde až po skončení dedičského konania, ktoré sa spravidla do 60 dní ani neskončí.

K § 20

V súvislosti s možnosťou zrušiť povolenie využívať zdroj alebo v súvislosti s jeho zánikom sa ustanovuje tiež povinnosť využívateľa zdroja zakonzervovať alebo zlikvidovať záchytné zariadenie. Ak niet využívateľa zdroja, zabezpečí zakonzervovania alebo zlikvidovanie záchytného zariadenia Štátna kúpeľná komisia.

K § 21

V prípadoch, v ktorých je využiteľné množstvo vody v prírodnom liečivom zdroji väčšie ako odberné množstvo uvedené v povolení využívať zdroj alebo predpokladu, že využívateľ zdroja dlhodobo nevyužíva využiteľné množstvo prírodnej liečivej vody, môže sa povoliť využívanie voľného množstva prírodnej liečivej vody ďalšiemu využívateľovi prírodného liečivého zdroja. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia spravidla je, že ide o bezdôvodné, najmenej trojročné nevyužívanie zdroja podľa povolenia. Ak takáto situácia nastane dôjde k zmene pôvodne vydaného povolenia ( §17 ods. 3 písm. d) a voľné odberné množstvo sa pridelí ďalšiemu využívateľovi. Uvedené ustanovenie zavádza nový pojem – ďalší využívateľ zdroja. Vytvárajú sa tak predpoklady pre konkurenciu a plnohodnotné využívanie prírodných liečivých zdrojov. Súčasne sa ustanovuje, že využívateľ prírodného liečivého zdroja je povinný zabezpečovať prevádzku a údržbu záchytného zariadenia a balneologického zariadenia prírodného liečivého zdroja. Zákon pri stanovení tejto povinnosti rešpektuje stav, podľa ktorého sa väčšina uvedených zariadení stala predmetom privatizácie a ich vlastníkom nie je štát.

K § 22

V záujme výkonu odborného dozoru nad využívaním a ochranou prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa ustanovuje, že povinnosti plynúce z odborného dozoru môže plniť iba odborne spôsobilá osoba – balneotechnik. Ustanovujú sa tiež podmienky odbornej spôsobilosti a jej ďalšie odborné vzdelávanie. Poverenie na výkon činnosti balneotechnika sa vydáva na 5 ročné obdobie. S ohľadom na naše členstvo v Európskej únii sa ustanovujú podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti občanom členského štátu Európskej únie. Funkciu balneotechnika môže vykonávať aj občan nečlenského štátu EÚ, ak požiada o uznanie odbornej spôsobilosti.

K § 23 a 24

Súčasné technické podmienky umožňujú prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu upravovať. Úprava sa môže uskutočniť len na základe povolenia, pričom zákon ustanovuje podmienky pre takúto činnosť. Aj pri úprave vody však musia byť zachované jej základné ukazovatele, voda musí spĺňať príslušné mikrobiologické a biologické kritériá ustanovené osobitnými predpismi a nespôsobiť vytváranie zvyškov s koncentráciou presahujúcou maximálne limity, ktoré by mohli znamenať ohrozenie zdravia. Ak sa prírodná liečivá voda využíva aj na kúpanie na kúpaliskách, musí spĺňať podmienky ustanovené vyhláškou MZ SR č. 30/2002 Z. z.

Úprava prírodnej liečivej a prírodnej minerálnej vody sa povolí na žiadosť, ktorú môže podať iba využívateľ zdroja. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť s ohľadom na fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu vody.

K § 25

Novým spôsobom sa ustanovuje platenie úhrady za objem vyťaženej prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody zo zdroja. Úhrada sa platí za skutočne odobraté množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, a to v mesačných intervaloch. Platby za odber vody sú príjmom štátneho rozpočtu. Zákon v prechodných ustanoveniach určuje, ako sa poskytuje úhrada v tých prípadoch, kedy nie je možné skutočne odobraté množstvo odmerať.

K § 26

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakotvuje povinnosť určiť ochranné pásma. Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe posudkov a odborných podkladov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Hranice ochranných pásiem, postup pri úprave, druhy zakázaných činností, rozsah ochranných opatrení a spôsob ich zmeny a zániku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovenie súčasne ustanovuje náležitosti návrhu na určenie ochranných pásiem.

K § 27 až 29

Uvedené ustanovenia obsahujú podmienky pre určenie ochranného pásma 1. stupňa a 2. stupňa. Zmyslom ochrany v ochrannom pásme 1. stupňa je zabezpečiť územie výverovej oblasti alebo územie zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ustanovujú zákazy činností, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú nezávadnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ukladá vlastníkom nehnuteľností strpieť opatrenia potrebné na zabezpečenie označenia ochranného pásma. Návrh zákona neráta s ochranným pásmom 3. stupňa, čím sa síce zúži územie ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, ale súčasne ustanovuje prísnejšie podmienky a sankcie v prípadoch nedodržania zákazov pre jednotlivé pásma ochrany. Náklady spojené s určením a vyznačením hraníc ochranných pásiem znáša využívateľ zdroja, v prípade, že niet využívateľov zdroja, znáša takéto náklady štát.

K § 30

Osobitnú časť venuje zákon klimatickým podmienkam vhodným na liečenie. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti týkajúce sa právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a osobitné náležitosti, ktorých súčasťou je bioklimatologický posudok. Predpokladá sa, že pred podaním návrhu, najmenej po dobu 3 rokov boli podrobne sledované klimatické ukazovatele kvality ovzdušia a výsledky tohto sledovania sú v súlade s výsledkami sledovania najbližšej meteorologickej stanice. Ak by uvedená podmienka nebola splnená, môže byť uložené sledovanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v dlhšom časovom úseku. Je prirodzené, že v trhovom prostredí náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia hradí navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov pomerne. Ustanovenie tiež stanovuje náležitosti rozhodnutia o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj indikácia klimatických podmienok vhodných na liečenie.

K § 31 a 32

Zákon ustanovuje povinnosť využívateľa klimatických podmienok vhodných na liečenie zabezpečovať monitorovanie klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia, a to prevádzkovaním meteorologickej stanice, pričom každých 5 rokov má povinnosť predložiť komplexnú správu o stave a zmenách klimatických podmienok.

S ohľadom na technické zložitosti sa ustanovuje iba možnosť určiť ochranné pásmo pre klimatické podmienky vhodné na liečenie. Aj v tomto prípade však hranice ochranného pásma, postup pri príprave, druhy zakázaných činnosti a rozsah ochranných opatrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 33

Konanie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne sa uskutočňuje pred Štátnou kúpeľnou komisiou. Na základe povolenia vydaného v tomto konaní sa môže v príslušných zariadeniach (ubytovacích, zdravotníckych a iných potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti) poskytovať kúpeľná starostlivosť. Zákon výslovne ustanovuje, že poskytovanie kúpeľnej starostlivosti je možné iba v zariadeniach, v ktorých to bolo povolené (v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach). Uvedené ustanovenie má zabrániť snahám o poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré nie sú súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a nie sú ani kúpeľnými liečebňami. Prevádzkovatelia kúpeľov poukazovali najmä na zneužívanie prevádzkovania niektorých rekreačných zariadení, ktoré propagovali poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, v skutočnosti však nemali k takejto činnosti vytvorené žiadne predpoklady. Preto sa navrhuje, aby rozhodnutie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele, prípadne kúpeľné liečebne bolo vydané na základe žiadosti, ktorej súčasťou musí byť buď povolenie využívať prírodný liečivý zdroj alebo doklad o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie a naviac dokumentáciu o materiálno-technickom a personálnom zabezpečení. Materiálno-technické a personálne vybavenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Žiadosť o povolenie musí obsahovať ďalšie náležitosti ako sú údaje o ubytovacích, zdravotníckych a iných zariadeniach potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, návrh na vymedzenie kúpeľného územia, stanovisko obce, na území ktorej má byť prevádzkovanie povolené a údaje o nehnuteľnostiach, najmä o ich vlastníctve verifikované príslušnými dokumentmi z katastra nehnuteľností. Navrhované ustanovenie nadväzuje na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K § 34

Vymenúvajú sa náležitosti žiadosti o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební. Vyžaduje sa, aby boli všetky náležitosti žiadosti splnené kumulatívne a žiadosť, v spojení s jej prílohami, bola zrozumiteľná. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie určiť žiadateľovi lehotu na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu nezrozumiteľnej žiadosti. Zakladá sa právny nárok žiadateľa na vydanie povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade, ak jeho žiadosť spĺňa náležitosti taxatívne vymedzené v § 33 ods. 1 tohto zákona a pokiaľ žiadateľ splní podmienky ustanovené týmto zákonom. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie zrušiť povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade zániku podmienok zakladajúcich právo žiadateľa na vydanie takéhoto povolenia.

K § 35

Ustanovuje sa subjekt oprávnený predložiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu. Ustanovuje sa rozsah územia, ktoré má byť vyhlásené za kúpeľné miesto (táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v štatúte kúpeľného miesta). Subjektom organizujúcim v kúpeľnom území špecifické druhy aktivít sa ukladajú povinnosti súvisiace s ich organizáciou. Zároveň sa ustanovuje rozsah činností, ktorých výkon je v kúpeľnom území zakázaný. Prírodné liečebné kúpele sú povinné označiť hranice kúpeľného územia, ktoré eviduje katastrálny úrad na základe podkladov Štátnej kúpeľnej komisie. Vláda nariadením uznáva a ruší uznanie kúpeľného miesta a vydáva resp. ruší jeho štatút na základe návrhu ministra zdravotníctva. Obce, ktoré návrh štatútu kúpeľného miesta vypracujú a predkladajú na schválenie, sú povinné spravovať sa ustanoveniami štatútu. Predpokladá sa totiž, že obec obsahové náležitosti štatútu pred predložení Štátnej kúpeľnej komisií prerokuje vo svojich orgánoch.

K § 36

Všeobecne sa ustanovujú povinnosti využívateľov prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie na kúpeľnom území. Demonštratívne sa vymenúvajú činnosti zabezpečujúce kúpeľné prostredie. Zároveň sa kúpeľné miesta zaraďujú do skupiny oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia podľa osobitného predpisu.

K § 37

Zakladá sa právo Štátnej kúpeľnej komisie stanoviť neodkladné ochranné opatrenia v prípade vzniku hrozby nebezpečenstva vzniku škôd na prírodných liečivých zdrojoch, klimatických podmienkach vhodných na liečenie a na území prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební resp. pre podzemné vody, ktoré sú potenciálne vhodné na uznanie za prírodné liečivé vody s využitím na zdravotnícke účely. Ustanovuje sa časové obmedzenie obdobia ustanovenia neodkladných ochranných opatrení.

K § 38

Uvádza sa taxatívny výpočet povinností vlastníkov nehnuteľností spočívajúcich v ich povinnosti umožniť vstup osôb uvedených v § 44 zákona na svoje nehnuteľnosti resp. strpieť určité obmedzenia vzťahujúce sa na ich vlastnícke právo.

K § 39

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakladá možnosť obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Definuje sa pojem verejný záujem, pričom pod týmto možno rozumieť aj záujem na vyhľadávaní a využívaní prírodného liečivého zdroja k liečebným účelom. Zakladá sa právo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni vyhľadávaniu prírodného liečivého zdroja resp. právo vyvlastniť nehnuteľnosti alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni využívaniu alebo ochrane prírodného liečivého zdroja a ochrane prírodného minerálneho zdroja. Zakladá sa povinnosť využívateľa prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja resp. ministerstva zdravotníctva poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva resp. za vyvlastnenie. V prípade neuzavretia dohody o poskytnutí finančnej náhrady, rozhodne o nej súd.

K § 40

Novým spôsobom sa upravuje výkon štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje, v ktorých veciach je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy.

K § 41

Pre plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti vo vzťahu k prírodným liečebným kúpeľom, prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom sa zriaďuje Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán. Vytvorenie tohto špecifického orgánu sa opiera o skúsenosti v iných krajinách a je motivované snahou o profesionalizáciu rozhodovacích procesov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí v jednotlivých konaniach. Návrh zloženia komisie sleduje tiež posilnenie odbornosti a odpolitizovanie rozhodovacích procesov.

Vytváranie takýchto odborných útvarov je bežné v právnych úpravách iných krajín. Tak napr. Zákon o uznaní kúpeľov a rekreačných oblastí v Bavorsku počíta s vytvorením odborného výboru, ktorý charakterizuje ako nezávislý odborný výbor pre kúpele, rekreačné oblasti a žriedla. Je zložený zo zástupcov ministerstiev vnútra, hospodárstva a dopravy a ďalej z nominantov odborných medicínskych, chemických, profesijných samosprávnych organizácií. Svoje zastúpenie má i zväz turistického ruchu, zväz kúpeľov, poisťovne a pod. Rovnako možno uviesť príklad zriadenia odborného výboru Spolkovej krajiny pre kúpeľníctvo, ktorého zloženie je podobné. Zastúpenie v ňom má ministerstvo hospodárstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, zväz kúpeľov, zväz hotelierov, združenie miest a obcí, priemyselná a obchodná komora a nemocenské poisťovne. V našom právnom poriadku môžeme nájsť príklad vytvorenia obdobného odborného orgánu napr. na Protimonopolnom úrade. Podľa § 18 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov sa zriaďuje Rada úradu, ktorá je zložená z predsedu rady, podpredsedu rady a 5 členov rady menovaných vládou Slovenskej republiky, pričom navrhovatelia sú povinní predložiť aspoň 3 kandidátov na funkciu každého člena rady. Pôsobnosť rady je vymedzená na konanie o rozklade a preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania, konanie o obnove a o proteste prokurátora.

Novo navrhovaná Štátna kúpeľná komisia má mať 7 členov, jej funkčné obdobie bude 5 rokov. Zákon ustanovuje inštitúcie, ktoré môžu podať návrhy na kandidátov na člena Štátnej kúpeľnej komisie. Súčasne vytvára priestor pre to, aby návrhy na členov Štátnej kúpeľnej komisie mohli podať aj občianske združenia a záujmové združenia právnických osôb, ktorých aktivity súvisia s realizáciou kúpeľnej starostlivosti, využívaním prírodných minerálnych vôd ako aj reprezentatívne republikové združenie obcí. Medzi takéto organizácie patrí Zväz slovenských kúpeľov a žriediel, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská asociácia hydrogeológov a Združenie miest a obcí Slovenska. Štatút štátnej kúpeľnej komisie bude obsahovať ich presný výpočet. Zákon stanovuje, že za každú inštitúciu budú na funkciu člena komisie navrhnutí najmenej 2 kandidáti, z ktorých minister zdravotníctva vyberie vždy jedného. Členov Štátnej kúpeľnej komisie vymenúva minister zdravotníctva SR. Zakotvuje sa tiež inkompatibilita výkonu funkcie člena komisie s funkciami člena vlády, sudcu, prokurátora ako i s funkciou člena štatutárneho orgánu využívateľa zdroja. Súčasne zákon predpokladá, že minister zdravotníctva vymenuje členov komisie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci z oblasti balneológie, humánnej bioklimatológie, hydrogeológie, balneotechniky a kúpeľnej praxe. S ohľadom na to, že Štátna kúpeľná komisia bude plniť úlohy na vymedzenom úseku štátnej správy, návrh zákona kladie požiadavky na bezúhonnosť jej členov. Členom komisie sa nebude môcť stať ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu, alebo ten komu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon tiež ustanovuje prípady v ktorých členstvo v Štátnej kúpeľnej komisie zaniká a v ktorých bude možné člena komisie odvolať.

K § 42

Pôsobnosť Štátnej kúpeľnej komisie je taxatívne vymenovaná. Rozhoduje o uznaní prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj o zrušení ich uznania, vydáva povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, vydáva povolenia využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje, rozhoduje o povolení upraviť tieto vody, predkladá vláde návrh na uznanie kúpeľného miesta a jeho zrušenie a v ďalších veciach.

K § 43

Navrhované ustanovenie zákona obsahuje postup komisie pri prijímaní rozhodnutí. Štátna kúpeľná komisia rozhoduje ako prvostupňový orgán o všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti, o opravnom prostriedku rozhoduje minister zdravotníctva. Konanie pred komisiou je neverejné.

K § 44

Novým spôsobom sa upravuje výkon dozoru nad dodržiavaním opatrení určených podľa predkladaného zákona. Výkon dozoru bude uskutočňovať Inšpektorát, ktorý bol zriadený na ministerstve zdravotníctva už existujúcou právnou úpravou, a ktorý súčasne plní úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie. Inšpektorát v rámci kúpeľného dozoru bude kontrolovať a vyhodnocovať režimové sledovania, plnenie podmienok vyplývajúcich z povolení využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje a súčasne kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie sledovania určených klimatických ukazovateľov a ukazovateľov kvality ovzdušia. Inšpektorát je oprávnený vykonávať dozor na mieste samom a súčasne prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. O dodržiavaní povinností ustanovených týmto zákonom, prípadne o nedostatkoch zistených pri výkone dozoru, Inšpektorát vypracuje správu, ktorú predkladá Štátnej kúpeľnej komisií. Inšpektorátu je tiež zverená povinnosť notifikovať kompetentným orgánom Európskej únie uznanie prírodných minerálnych vôd ako i uznanie prírodných minerálnych vôd dovezených do členského štátu Európskej únie z tretích krajín. Inšpektorát ako dozorujúci orgán tiež vedie register a databázu minerálnych vôd a spravuje monitorovací systém.

K § 45

K tomu, aby mohol byť kúpeľný dozor efektívne realizovaný, je potrebné vybaviť pracovníkov Inšpektorátu, ale aj členov Štátnej kúpeľnej komisie náležitými oprávneniami. Podľa návrhu zákona budú môcť vstupovať na pozemky, stavby a do zariadení za účelom vykonania kontroly, žiadať údaje a doklady potrebné pre svoju činnosť, nariadiť a kontrolovať odstraňovanie zistených nedostatkov a odoberať vzorky vody. Osoby vykonávajúce kontrolu a dozor sa budú musieť preukazovať konkrétnym poverením a budú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré pri výkone kontrolnej činnosti zistili.

K § 46

V § 46 sa ustanovujú podmienky pre činnosť akreditovaných laboratórií. Ich činnosť je nevyhnutná pre vypracúvanie analýz chemických, biologických a fyzikálnych vlastností prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Zoznam akreditovaných laboratórií vedie ministerstvo zdravotníctva.

K § 47 a 48

Zákon obsahuje ustanovenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť plnenia povinností zakotvených v jednotlivých paragrafoch. Slúži k tomu systém pokút, ktoré je možné ukladať až do výšky 5 miliónov. Ustanovenia obsahujú právnu úpravu priestupkov a iných správnych deliktov na úseku kúpeľníctva a ustanovujú sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z toho zákona.

Pokuty podľa predloženého návrhu bude môcť ukladať Štátna kúpeľná komisia alebo obec, pričom pri ustanovení výšky pokuty sa má prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja, prostredia prírodných liečebných kúpeľov ako aj na rozsah škodlivých následkov. Zákon ustanovuje splatnosť pokuty do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Súčasne ustanovuje, že pokutu vyberá a vymáha orgán, ktorý ju uložil. Výnos z pokút je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu a to v závislosti od toho, kto pokutu uložil.

K § 49

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odchýlka od správneho poriadku sa pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného procesno-právneho ustanovenia tohto zákona.

K § 50

Ustanovujú sa prechodné právne normy, ktoré sa vyrovnávajú s právnymi vzťahmi, ktoré boli založené podľa predchádzajúcich právnych predpisov, čím sa zabezpečuje kontinuita so zrušenou úpravou a zamedzuje sa z ústavného hľadiska neprípustná spätná pôsobnosť zákona.

Vyhlásené prírodné liečivé zdroje, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a klimatické podmienky priaznivé na liečenie; kúpeľné miesta; štatúty kúpeľných miest, ktoré boli vyhlásené alebo vydané podľa doterajších predpisov, sa považujú za vyhlásené podľa tohto zákona.

Temporálne obmedzenie povolení vydaných podľa doterajších právnych predpisov zostáva zachované. Na vydanie nových povolení sa použije tento zákon.

Ustanovuje sa povinnosť zosúladenia materiálno-technického a personálneho vybavenia zdravotníckeho zariadenia s týmto zákonom. Na splnenie tejto povinnosti sa navrhuje dostatočná lehota v trvaní jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ochranné pásma a ochranné podmienky zostávajú v podstate zachované. Na ich právny režim sa však vzťahuje tento zákon s tou výnimkou, že ochranné pásma III. stupňa určené podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma II. stupňa určené podľa tohto zákona. Predpokladá sa, že dôsledkom novej úpravy sa ochranné pásmo zmenší.

Z dôvodov materiálnej náročnosti sa ustanovuje prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný uviesť do prevádzky monitorovací systém podľa tohto zákona. Až do doby zavedenia monitorovacieho systému sa platí úhrada určená podľa množstva uvedeného v povolení využívať zdroj, a to spôsobom a vo výške určenej prechodným ustanovením.

Ustanovuje sa prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný zabezpečiť odborný dozor podľa tohto zákona.

K § 51

Ustanovenie odkazuje na prílohu, v ktorej sú uvedené akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K § 52

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, že ako kúpele alebo prírodné minerálne vody, prípadne prírodné liečivé vody sú označované a ako také i propagované zariadenia či vody, ktoré neboli za takého uznané, resp. nezískali zákonom predpokladané povolenia. Preto sa ustanovuje zákaz zneužívať púhu skutočnosť, že hotel či iné zriadenie sa nachádza v kúpeľnom mieste, prípadne dochádza k plneniu neuznanej vody do spotrebiteľského balenia. Zákaz sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd, alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov, ak nedošlo k ich uznaniu za prírodné liečivé vody alebo nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov či kúpeľných liečební.

K § 53

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie podrobnejšej právnej úpravy vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa svojim rozsahom a predmetom úpravy do zákona nehodia a z ústavného hľadiska môžu byť vo forme vykonávacieho právneho predpisu .

K § 54

Zrušujú sa právne predpisy, ktorými boli doteraz upravovali spoločenské vzťahy tvoriace obsah návrhu zákona.

K čl. II

Zmenou zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa ustanovuje výška správnych poplatkov, ktoré sú vyberané v správnom konaní podľa tohto zákona.

K čl. III

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

K čl. IV

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazané na nový Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý v novej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Novým trestným zákonom sa upravili za trestné také prípady, keď boli novorodenci odkladaní na verejnosti frekventovaných miestach (napr. hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví“, ktorý vyžaduje skutková podstata trestného činu opustenia dieťaťa v súčasnom Trestnom zákone.

Počas legislatívneho procesu prijímania nového Trestného zákona však boli vytvorené v troch nemocniciach verejne prístupné inkubátory slúžiace na odloženie nechceného dieťaťa tzv. hniezda záchrany. Tieto hniezda záchrany zatiaľ nemajú žiadny právny podklad v zákone.

Aby sa trestný čin odloženia dieťaťa podľa § 205 nového Trestného zákona netýkal aj hniezd záchrany je potrebné, aby tieto boli legislatívne v zákone upravené ako oprávnenie osoby odložiť nechceného novorodenca. Potom bude možné konanie osoby, ktorá odloží dieťa do hniezda záchrany posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu – výkon práva a povinnosti podľa § 28 nového Trestného zákona, podľa ktorého „čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu“.

Z týchto dôvodov sa navrhuje upraviť v zákone č. 576/2004 Z.z. medzi právami a povinnosťami osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj možnosť odložiť dieťa do hniezda záchrany, ak je vytvorené.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. januára 2006.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu