Zákon o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. 201/2008 účinný od 01.12.2022

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Návrh na vydanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková a Jozef Hlinka.

Predkladaný návrh zákona je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, v ktorom sa vláda zasadila o podporu rodiny, ako základnej bunky spoločnosti, a prijatie s tým súvisiacich opatrení na zlepšenie finančnej situácie rodín s nezaopatrenými deťmi.

Hlavným cieľom návrhu zákona je zvýšenie prídavku na dieťa na sumu 50 eur mesačne na každé nezaopatrené dieťa. Súčasne je cieľom návrhu zákona opätovné zavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy v sume 110 eur.

Predkladaný návrh zákona ďalej precizuje niektoré zákonné ustanovenia ďalších právnych predpisov, ktorých úprava bola vynútená aplikačnou praxou.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1, 3 a 4

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 2.

K bodu 2

Navrhuje sa zvýšiť prídavok na dieťa na sumu 50 eur mesačne pre každé nezaopatrené dieťa. Súčasne sa navrhuje znovuzavenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy v sume 110 eur.

Uvedené zmeny sa navrhujú za účelom podpory rodín s nezaopatrenými deťmi.

K čl. II

Navrhuje sa na účely zákona o životnom minime jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastupujú do prvého ročníka základnej školy nepovažovalo za príjem.

K čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa upraviť, aby sa náhradné výživné určené pre siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo tento je nižší ako suma náhradného výživného považovalo za príjem na účely poskytovania opakovaného príspevku dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti.

K bodu 2

Navrhuje sa aby sa mohol opakovaný príspevok dieťaťu poskytovať preddavkovo ak sa koná o náhradnom výživnom určenom pre siroty.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K čl. IV

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Navrhuje sa aby úrad práce sociálnych vecí a rodiny mohol platby výživného určeného k rukám úradu previesť na samostatný účet vzhľadom k tomu, že tieto finančné prostriedky patria dieťaťu a nemôžu byť vrátené do štátneho rozpočtu.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje 1. decembra 2022, okrem čl. I bodov 1 a 2, čl. II a čl. III, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2023 a čl. I bodov 3 a 4, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2024.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra KRIŠTÚFKOVÁ a Jozef HLINKA

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona:

a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

-čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku)

-Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5 / zv. 5) v platnom znení, gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení, gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-bezpredmetné

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení,

-bezpredmetné

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy,

-bezpredmetné

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

-bezpredmetné

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Petra Krištúfková a Jozef Hlinka

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Zvýšenie prídavku na dieťa a jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpia do prvého ročníka základnej školy. Precizovanie niektorých ustanovení zákonov.

3.Ciele a výsledný stav

Zlepšenie finančnej situácie rodín s nezaopatrenými deťmi. Navrhuje sa zvýšenie prídavku na dieťa a znovuzavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpia do prvého ročníka základnej školy.

4.Dotknuté subjekty

Rodiny s nezaopatrenými deťmi

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli zvažované..

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Nevzťahuje sa .

8.Preskúmanie účelnosti

5

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zakladá finančný vplyv na rozpočet MPSVR SR, nakoľko hlavným cieľom je zvýšenie prídavku na dieťa na sumu 50 € a znovuzavedenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pre deti, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy.

Vplyv na rok 2023 predstavuje cca 17 303 500 €, na rok 2024 cca 17 350 000 € a na rok 2025 cca 17 402 000 €.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

ISP, RSD MIS, UPSVaR

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

6

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiac jún až december 2021.

Cieľom vládneho návrhu zákona je zvýšiť záujem o náhradnú starostlivosť, tak väčších súrodeneckých skupín ako aj zdravotne znevýhodnených detí, a to úpravou opakovaných príspevkov náhradným rodičom a podporou náhradných rodín. Záujem budúcich potenciálnych náhradných rodičov o väčšie súrodenecké skupiny ako aj o deti so zdravotným znevýhodnením je veľmi nízky, pretože starostlivosť o takéto deti je omnoho náročnejšia. Navrhovanou zmenou štát podporí náhradné rodiny, ktoré sa napriek náročnej starostlivosti rozhodnú starať o väčšie súrodenecké skupiny, resp. deti so zdravotným znevýhodnením.

V súčasnosti sa opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zvyšuje len v prípade, že sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci, a to len v rovnakej sume bez ohľadu na to, o koľko súrodencov sa náhradný rodič stará. Navrhovanou zmenou, by sa zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi poskytovalo už aj pri starostlivosti o dvoch súrodencov a bolo by odstupňované v závislosti od počtu súrodencov. Týmto návrhom sa podporia nie len náhradné rodiny, ktoré sa starajú o takéto súrodenecké skupiny, ale aj zachovávanie súrodeneckých väzieb.

Náhradný rodič, ktorý sa stará o dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené a považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, má nárok na osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi. Tento sa v súčasnosti poskytuje v sume 0,8-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1.7.2022 v sume 83 eur. S ohľadom na to, že starostlivosť o deti s ťažkým zdravotným postihnutím je mimoriadne náročná a s cieľom, aby jej takéto deti mali väčšiu šancu získať náhradnú rodinu, sa vládnym návrhom zákona navrhuje zvýšiť tento príspevok až o dvojnásobok súčasnej sumy, teda na sumu 2,4-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t. j. vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1.7.2022 249 eur. V súčasnosti je v systéme 60 detí s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú zverené do náhradnej starostlivosti, a náhradným rodičom sa na ne poskytuje osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi.

Ďalším cieľom návrhu je zaviesť nový príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov, ktorý by bol poskytovaný aj opakovane pri rôznych mimoriadnych životných situáciách, napríklad ak je dieťa mimoriadne umelecky alebo športovo nadané a v tejto súvislosti má náhradná rodina zvýšené výdavky. Navrhuje sa poskytovať tento príspevok v sume maximálne 500 eur ročne na každé dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, pričom táto suma nemusí byť poskytnutá jednorazovo, ale napríklad aj v dvoch alebo troch čiastkach, maximálne však do sumy 500 eur za kalendárny rok.

2

Vládnym návrhom zákona sa navrhuje aj vytvoriť príspevok na podporu celoživotného vzdelávania náhradných rodičov za účelom zvyšovania kvality poskytovanej starostlivosti deťom v náhradnej starostlivosti. Príspevok sa navrhuje poskytovať v sume maximálne 100 eur ročne pre každého náhradného rodiča. Rovnako ako pri návrhu príspevku dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov, aj príspevok na vzdelávanie by nemusel byť vyčerpaný jednorazovo.

Ďalšou navrhovanou zmenou je sprístupnenie náhradného výživného určeného pre siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, aj pre deti, ktoré sú umiestnené v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.

Ďalšie navrhované úpravy sa týkajú precizovania ustanovení vyplývajúce z aplikačnej a interpretačnej praxe, napr. vypustenie ustanovení týkajúcich sa výplaty výživného a ich presunutie do zákona o náhradnom výživnom, čím sa jasne zadefinuje, čo je opakovaný príspevok dieťaťu a čo je výživné pre dieťa.

Vplyv vládneho návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa doplnenie nového druhu príspevku – príspevku dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov.

K bodu 2

Navrhuje sa doplnenie nového druhu príspevku – príspevok na vzdelávanie náhradného rodiča.

K bodom 3, 4, 5 a 9

Úprava v súvislosti so zjednotením pojmov v právnom predpise.

K bodom 6, 7 a 18

Navrhuje sa, aby sa výživné, ktoré je súdom určené poukazovať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) považovalo na účely poskytovania opakovaného príspevku dieťaťu za príjem. Opakovaný príspevok dieťaťu sa tak bude znižovať o sumu súdom určeného výživného. Dieťa, však nebude dostávať menej finančných prostriedkov, pretože suma výživného sa mu bude poskytovať prostredníctvom náhradného výživného. Dieťa tak dostane rovnakú sumu ako doteraz, avšak zloženú z dvoch rôznych príspevkov – opakovaný príspevok dieťaťu a náhradné výživné. Súčasné znenie nie je úplne jasné a spôsobuje v aplikačnej praxi problémy. Navrhovanou zmenou sa tak jasne stanoví, ktorá suma je opakovaným príspevkom dieťaťu a ktorá suma plní úlohu výživného pre dieťa.

K bodu 8

Navrhuje sa zaviesť nový príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov spojených napr. s umeleckou alebo športovou činnosťou. Príspevok dieťaťu na úhradu zvýšených výdavkov sa navrhuje poskytovať v sume najviac 500 eur ročne, pričom nie je nutné vyčerpať sumu jednorazovo, ale bolo by možné si požiadať o príspevok opakovane v kalendárnom roku, avšak celková suma poskytnutého príspevku by nesmela presiahnuť 500 eur v kalendárnom roku. Ďalej sa navrhuje ako podmienka nároku preukázanie úhrady zvýšených výdavkov.

K bodom 10, 11, 12 a 13

Navrhuje sa zvýšiť a odstupňovať zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi v prípade, že sa stará o súrodencov. Súčasná právna úprava poskytuje toto zvýšenie náhradnému rodičovi, ktorý sa stará o tri a viac súrodencov a len v jednej sume (aktuálne 138,39 eura). Navrhuje sa poskytovať toto zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi aj prípade, že do náhradnej starostlivosti sú zverení dvaja súrodenci. Súčasne sa navrhuje zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi za starostlivosť o súrodenecké skupiny odstupňovať podľa počtu súrodencov, o ktorých sa náhradný rodič stará. Za každého súrodenca, o ktorého sa stará, by mu tak vznikol nárok na zvýšenie opakovaného príspevku náhradnému rodičovi o polovicu základnej sumy príspevku, tzn. v prípade, že sa stará o dvoch súrodencov, náhradný rodič by mal nárok na základný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý by v roku 2022, vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1.7.2022, mal byť v sume 202,31 eura a súčasne aj na zvýšenie v sume 101,16 eura, ak by sa staral o troch súrodencov - zvýšenie by bolo v sume 202,31 eura, ak o štyroch súrodencov - zvýšenie by bolo 303,47 eura, ak o piatich súrodencov - zvýšenie by bolo 404,63 eura, ak o šiestich súrodencov - zvýšenie by bolo 505,78 eura a ak o siedmych

2

a viacerých súrodencov - zvýšenie by bolo 606,94 eura. Súčasne sa navrhuje poskytovať opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorému nevznikne nárok na základný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi (napr. z dôvodu poskytovania rodičovského príspevku) a ktorý sa stará o súrodencov v sume rovnajúcej sa sume, o ktorú sa zvyšuje základný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa stará o súrodencov. Cieľom tejto úpravy je podporiť náhradnú starostlivosť o súrodenecké skupiny a zachovanie súrodeneckých väzieb.

K bodu 14

Navrhuje sa zvýšiť osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zo súčasného 0,8-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa na 2,4-násobok sumy životného pre nezaopatrené dieťa. Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi sa poskytuje náhradným rodičom, ktorí majú do náhradnej starostlivosti zverené deti, ktoré sú občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k tomu, že starostlivosť o takéto deti je mimoriadne náročná po všetkých stránkach, vrátane finančnej, navrhuje sa zvýšenie o dvojnásobok oproti súčasnému stavu. Vychádzajúc z predpokladanej valorizácie platných súm životného minima od 1.7.2022, by tento príspevok bol v sume 83 eur a navrhuje sa poskytovať ho v sume 249 eur. Cieľom tohto návrhu je podporiť náhradnú starostlivosť o deti s ťažkým zdravotným postihnutím.

K bodu 15

Navrhuje sa zaviesť nový príspevok pre náhradných rodičov, ktorý by sa poskytoval za účelom podpory celoživotného vzdelávania zameraného na získanie informácií o potrebách a špecifikách starostlivosti o dieťa, právach dieťaťa, rozvoj iných zručností, riešenie záťažových situácií v rodine a ďalších informácií a poznatkov potrebných na zlepšenie kvality starostlivosti o dieťa. Náhradný rodič by mal nárok na príspevok na vzdelávanie v prípade, ak preukáže úhradu výdavkov na absolvovanie vzdelávanie. Príspevok by sa poskytoval najviac v sume 100 eur ročne. Túto sumu by si náhradný rodič mohol rozložiť aj na viac absolvovaných vzdelávaní. V prípade manželov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej starostlivosti spoločne, by si nárok na tento príspevok mohol uplatniť každý z nich.

Navrhuje sa neposkytovať opakovaný príspevok dieťaťu, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi a osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi v prípade, že sa dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti poskytuje na základe rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia alebo ochrannej výchovy alebo neodkladného opatrenia starostlivosť pobytovou formou v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo v špeciálnom výchovnom zariadení. Uvedené neplatí, ak je dieťa v zariadení umiestnené na základe dohody so zákonným zástupcom alebo inou osobou zodpovednou za starostlivosť (výkon opatrení na základe odporúčania orgánu SPODaSK).

K bodu 16

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 8 (§ 5a).

K bodu 17

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 15 (§ 7a).

K bodu 19

Úprava v súvislosti s novelizačnými bodmi 8 a 15 (§ 7a).

3

K bodu 20

Navrhuje sa, aby sa o priznaní príspevkov a ich zvýšení nevyhotovovali písomné rozhodnutia. Cieľom je zníženie administratívy tam, kde nie je potrebná.

K bodu 21

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 8.

K bodu 22

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 13.

K bodu 23

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, v zmysle ktorých bude mať príslušný úrad lehotu troch mesiacov od účinnosti zákona na prehodnotenie nárokov podľa novej právnej úpravy.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 4, 5, 9, 11, 12, 13, 14, 17, 19, 20, 23, 29, 32

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Navrhuje sa zadefinovanie nových oprávnených osôb, ktorým vznikne nárok na náhradné výživné, a to v prípade, že bola rozhodnutím súdu povinnej osobe uložená povinnosť poukazovať výživné pre oprávnenú osobu úradu. V praxi to znamená, že nárok na náhradné výživné vznikne všetkým deťom, ktoré sú zverené do náhradnej starostlivosti a súd určil poukazovanie výživného pre dieťa k rukám úradu.

K bodom 6, 15, 28

Navrhovanými zmenami sa upravujú podmienky poskytovania náhradného výživného pre nový okruh oprávnených osôb. Na tieto oprávnené osoby sa nebude vzťahovať plnenie povinnej školskej dochádzky a skutočnosť, či sa oprávnená osoba zdržiava na území Slovenskej republiky. Taktiež nezanikne nárok na náhradné výživné, ak povinná osoba začne plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhuje sa výnimka z povinností poberateľa náhradného výživného pre nový okruh oprávnených osôb, a to neohlasovanie mena a priezviska súdneho exekútora, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby nárok na náhradné výživné pre nový okruh oprávnených osôb vznikol odo dňa priznania výživného oprávnenej osobe rozhodnutím súdu.

K bodu 8

Navrhuje sa ustanoviť výnimku pre vznik nároku na určitý druh náhradného výživného pre nový okruh oprávnených osôb a deti, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok a ktorým sa poskytuje starostlivosť pobytovou formou v zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže.

K bodu 10

Navrhuje sa, aby sa novým oprávneným osobám poskytovalo náhradné výživné vo výške výživného určeného rozhodnutím súdu.

4

K bodu 16

Navrhuje sa poskytovať náhradné výživné pre nový okruh oprávnených osôb preddavkovo.

K bodu 18

Navrhuje sa náhradné výživné pre nový okruh oprávnených osôb vyplácať na účet alebo adresu, na ktorú sa poukazuje, resp. poukazoval do zmeny zákona, opakovaný príspevok dieťaťu alebo na účet alebo adresu, ktorú oprávnená osoba oznámila úradu.

K bodu 21

Navrhuje sa, aby zaplatené výživné povinnou osobou, či už priamo úradu alebo prostredníctvom exekútora, či centra bolo zúčtované s preddavkovo poskytovaným náhradným výživným.

K bodu 22

Navrhuje sa, aby sa konanie o náhradnom výživnom pre nový okruh oprávnených osôb začínalo ex lege, teda zo zákona, a to doručením vykonateľného rozhodnutia súdu o určení vyživovacej povinnosti k rukám úradu.

Navrhuje sa upraviť, kto môže na účely konania o náhradnom výživnom konať v mene oprávnenej osoby, ktorá nemôže konať samostatne.

Navrhuje sa upraviť náležitosti žiadosti o náhradné výživné v súlade so zmenami vyplývajúcimi z tohto návrhu.

K bodu 24

Navrhuje sa, aby sa o priznaní a zvýšení náhradného výživného nevyhotovovali písomné rozhodnutia. Cieľom je zníženie administratívy tam, kde nie je potrebná.

K bodu 26

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie upravujúce možnosť použitia predtlačeného odtlačku úradnej pečiatky alebo faksimile podpisu, čím sa zosúladí znenie zákona so zákonom o e-Governmente.

K bodu 27

Navrhuje sa nové znenie § 11 v súlade s už schválenými zmenami účinnými od 1. decembra 2022 a súčasne zapracovanými zmenami, ktoré vyplynuli z tohto návrhu.

K bodu 30

Navrhuje sa ustanoviť úradu povinnosť bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy.

K bodom 25 a 31

Navrhuje sa nové znenie úpravy týkajúcej sa spracovania osobných údajov, ktoré reaguje aj na navrhované zmeny. Ústredie a úrad spracúvajú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt a ďalšie údaje, ktoré sú napríklad súčasťou žiadosti o náhradné výživné alebo jej príloh. Okrem uvedených osobných údajov ústredie a úrad spracúvajú osobné údaje o fyzickej osobe uvedenej v rozhodnutí súdu vo veciach starostlivosti o maloletých, napríklad údaje o starých rodičoch, ak sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu.

Ústredie a úrad poskytujú spracúvané osobné údaje okrem orgánu verejnej moci aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa tohto alebo

5

osobitného predpisu. Napríklad ústredie má zákonnú povinnosť poskytovať údaje o povinných osobách, za ktoré sa poskytuje náhradné výživné, do registra vylúčených osôb podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách. Za ďalšie právnické osoby možno považovať napríklad školské zariadenia, s ktorými úrady v rámci konania o náhradnom výživnom môžu komunikovať.

Osobné údaje úrady a ústredie získavajú kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním z dôvodu nutnosti ich založenia do spisovej dokumentácie, napríklad v prípade, že oprávnená osoba, resp. žiadateľ poskytne len originál dokumentu k nahliadnutiu (napr. rozhodnutie súdu, ktoré musí byť súčasťou žiadosti).

K bodu 33

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa upravuje vznik nároku na náhradné výživné pre nové oprávnené osoby, u ktorých je už v súčasnej dobe rozhodnutím súdu uložená povinnosť poukazovať výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť od 1. júla 2022 okrem čl. II bodu 27, kde sa navrhuje účinnosť od 1. decembra 2022 z dôvodu navrhovaných zmien týkajúcich sa schváleného znenia účinného od. 1. decembra 2022.

Bratislava 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je vypracovaný v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024, v ktorom sa vláda zasadila o podporu rodiny, ako základnej bunky spoločnosti, a prijatie s tým súvisiacich opatrení na zlepšenie finančnej situácie osamelých matiek a nekomletných rodín, explicitne aj v otázke úpravy vymáhania a vyplácania náhradného výživného.

Hlavným cieľom návrhu zákona je zrušenie maximálnej výšky poskytovaného náhradného výživného, ktorá v rozpore so súdnym rozhodnutím obmedzuje sumu poskytovaného náhradného výživného pre oprávnenú osobu na maximálne 3,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. aktuálne 368,37 eura. Takéto obmedzenie súdom určeného výživného na dieťa nereflektuje odôvodnené potreby dieťa, nezohľadňuje jeho zdravotný stav, či iné potreby, ktoré súd v zmysle princípov zákona o rodine pri určovaní výšky výživného zohľadňoval. Zámerom predloženého návrhu zákona je teda vytvoriť pre deti a oprávnené osoby plnú vykonateľnosť rozhodnutí súdov o vyživovacej povinnosti a v prípade jej neplnenia povinným poskytnúť oprávnenej osobe náhradné výživné vo výške, aká jej bola priznaná rozhodnutím súdu.

Ďalším zámerom návrhu je zacielenie poskytovania náhradného výživného na čo najširšiu skupinu nezaopatrených detí tak, aby neprepadali cez systém. Predkladatelia preto navrhujú, aby sa zrušilo testovanie príjmu ako jedna z podmienok nároku na náhradné výživné. V dôsledku testovania príjmu a určovania príjmovej hranice, ako podmienky nároku na náhradné výživné, aktuálne vznikne nárok na náhradné výživné len časti oprávnených osôb, ktoré výživné od povinného nedostávajú. Tým dochádza nielen k neúmernému zaťaženiu rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, ale aj k diskriminácii týchto detí a neraz i k ohrozeniu ich zdravého fyzického a psychického vývoja.

Predkladaný návrh zákona precizuje zákonné ustanovenia a zjednodušuje pravidlá. Navrhuje sa zmena, v zmysle ktorej bude môcť oprávnená osoba požiadať o náhradné výživné ihneď po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V súčasnej dobe musí oprávnená osoba čakať na uplynutie doby dvoch mesiacov od podania návrhu na vykonanie exekúcie kým si môže uplatniť nárok na náhradné výživné. Navrhovanou právnou úpravou sa táto podmienka mení a oprávnená osoba už nebude musieť čakať dva mesiace od podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale bude si môcť nárok na náhradné výživné uplatniť hneď. V praxi to bude znamenať, že sa tým vyplní vákuum, ktoré vznikalo v dôsledku dvojmesačnej lehoty, kedy oprávnená osoba ostávala bez výživného.

2

Predkladaným návrhom sa zároveň navrhuje zvýšiť náhradné výživné, ktoré sa poskytuje oprávneným osobám, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. V súčasnej dobe sa toto náhradné výživné poskytuje v sume minimálneho výživného, t.j. 30 % sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa (aktuálne 29,87 eura). Predkladatelia navrhujú túto sumu zvýšiť na 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. aktuálne 69,69 eura. Touto zmenou sa finančne podporí cca 1000 detí, ktoré už aktuálne poberajú takéto náhradné výživné a súčasne v systéme pribudne cca 1700 ďalších detí, ktoré majú sirotský dôchodok nižší ako 70 eur (týmto deťom sa bude poskytovať doplatok k sirotskému dôchodku do sumy 69,69 eura). Celkove sa tak zlepší finančná situácia u cca 2700 detí. Taktiež sa navrhuje, aby sa takéto náhradné výživné poskytovalo odo dňa úmrtia rodiča a nie až odo dňa podania žiadosti ako je to v súčasnosti. Zamedzí sa tak súčasnému stavu, kedy dieťa po úmrtí rodiča za obdobie cca dvoch mesiacov nedostáva žiadnu finančnú podporu od štátu. Práve touto zmenou sa zabepečí podpora jednej z najviac ohrozených skupín - osamelých rodín so sirotami.

Návrh zákona vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu nezaopatreným deťom, ako slabším subjektom a konať v súlade s ich najlepším záujmom. Navrhovanou novelou zákona sa zabezpečí rýchly prístup žiadateľa k náhradnému výživnému.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Novokoncipované ustanovenie výrazne zrýchľuje proces získania náhradného výživného pre oprávnenú osobu, pretože odstraňuje podmienku trvania exekučného konania. Touto zmenou sa náhradné výživné sprístupní oprávneným osobám ihneď, ako oprávnená osoba podá návrh na vykonanie exekúcie z dôvodu, že si povinný prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Ďalšou zmenou je, že pre priznanie náhradného výživného bude stačiť, aby rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti bolo vykonateľné (tzn. aj vymožiteľné), nebude sa musieť čakať na právoplatnosť, ktorá napríklad pri neodkladných opatreniach nastáva omnoho neskôr.

Ďalej sa navrhuje odstránanie príjmovej hranice ako podmienky nároku na náhradné výživné, ktorá doteraz kategorizovala nezaopatrené deti na dve skupiny a diskriminovala ich na základe výšky príjmu rodiny (aktuálne je táto hranica stanovená na maximálne 3,3–násobok sumy životného minima pre danú rodinu). Náhradné výživné sa tak sprístupní pre všetkých, bez rozdielu. Navrhovanou zmenou sa podporia najmä rodiny, kde rodič oprávnenej osoby vynakladá väčšie úsilie na zabezpečenie príjmu rodiny a v dôsledku tohto mu podľa súčasne platnej legislatívy nevzniká nárok na náhradné výživné.

Súčasne sa navrhovaným novokoncipovaným ustanovením sprehľadňujú a zjednodušujú podmienky nároku na náhradné výživné.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Navrhuje sa s poukazom na zrušenie príjmovej hranice, ako podmienky nároku na náhradné výživné, vypustiť aj ustanovenie upravujúce posudzovanie príjmu oprávnenej osoby a spoločne posudzovaných osôb.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5

Navrhuje sa zrušiť maximálnu výšku náhradného výživného, ktorá je aktuálne určená ako 3,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. aktuálne 368,37 eura a poskytovať náhradné výživné v sume výživného určeného rozhodnutím súdu. Takéto obmedzenie výšky náhradného výživného nereflektuje potreby dieťa, jeho zdravotný stav či iné potreby, a teda v konečnom dôsledku nezohľadňuje ani záujem dieťaťa.

Taktiež sa navrhuje zvýšenie sumy náhradného výživného pre oprávnené osoby, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok zo súčasnej sumy minimálneho výživného, t.j. 29,87 eura na 0,7-násobok sumy životmého minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. 69,69 eura, resp. tento sirotský dôchodok je nižší ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

4

K bodu 6

Úprava v súvilosti s novelizačným bodom 7.

K bodu 7

V súvislosti s návrhom na zrušenie príjmovej hranice, ako podmienky nároku na náhradné výživné, sa navrhuje zrušiť aj pravidelné polročné prehodnocavanie trvania podmienok nároku na náhradné výživné. V súčasnej dobe sa pri pravidelnom polročnom prehodnotení trvania podmienok nároku na náhradné výživné skúma najmä splnenie príjmovej podmienky. Vzhľadom k tomu, že táto podmienka by sa už neskúmala a zmenu ostatných podmienok (napr. plnenie povinnej školskej dochádzky) si vie úrad priebežne zistiť z vlastnej činnosti, stáva sa toto prehodnocovanie nadbytočným.

K bodu 8, 13

Zjednodušenie a zjednotenie pojmov.

K bodu 9

Úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1.

K bodu 10

Navrhuje sa vypustenie daného odseku vzhľadom k tomu, že sa navrhuje, aby bolo možné o náhradné výživné požiadať ihneď po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bez nutnosti uplynutia lehoty dvoch mesiacov od podania návrhu na vykonanie exekúcie, a teda toto ustanovenie sa stáva právne irelevantné.

K bodu 11

Doterajšia právna úprava obsahovala vákuum vo vzťahu k zročnému výživnému priznanému oprávnenej osobe medzi obdobím od rozhodnutia súdu do dňa kedy sa o tejto skutočnosti úrad dozvedel. Navrhuje sa preto toto vákuum odstrániť a zaviesť povinnosť úradu spätne doplatiť zvýšené výživné v zmysle rozhodnutia súdu, nie až odo dňa oznámenia úradu.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Úprava súvisiaca s novelizačným bodom 3.

K bodu 15, 16, 19, 20

Navrhujú sa zmeny v súvislosti s už platnou novelou zákona o náhradnom výživnom, ktoré však nadobudnú účinnosť až od 1. decembra 2022. Týmto zmenami sa zjednodušujú a zjednocujú pojmy v znení zákona účinného od 1. decembra 2022.

5

K bodu 17

Navrhuje sa úprava znenia povinných príloh k žiadosti. Navrhuje sa, okrem iného, ako povinná príloha žiadosti:

-rozhodnutie súdu, tzn. stačí aby bolo toto rozhodnutie vykonateľné,

-potvrdenie súdneho exekútora o podaní návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom súdu – aktuálne sa prikladá potvrdenie súdneho exekúora o tom, že exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace, alebo

-potvrdenie centra o postúpení návrhu na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného príslušnému prijímaciemu orgánu v cudzine – v súčasnosti centrum potvrdzuje, že od postúpenia návrhu uplynuli najmenej dva mesiace.

K bodu 18

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenie, pretože v súvislosti s novelizačným bodom 7 sa stane právne irelevantným, keďže sa navrhuje upustiť od pravidelného prehodnocovania trvania nároku na náhradné výživné.

K bodu 21

Navrhuje sa zaviesť novú povinnosť pre oprávnenú osobu, ktorá bude povinná bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnému úradu meno, priezvisko a adresu súdneho exekútora, ktorému bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť sa zakladá z dôvodu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, a teda ani v čase podania žiadosti o náhradné výživné, touto informáciou ešte oprávnená osoba nedisponuje. Tento údaj je pre úrad nevyhnutný, vzhľadom k tomu, že pri ďalšom poskytovaní náhradného výživného úrad už komunikuje priamo so súdnym exekútorom, ktorý vymáha pohľadávku na výživnom.

K bodu 22

Navrhuje sa precizovať znenie ustanovania o osobách, ktoré sú povinné na výzvu úrad predkladať potvrdenia najmä s ohľadom na zákon proti byrokracii.

K bodu 23

Navrhuje sa upraviť povinnosť úradu podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. V súčasnosti úrad podáva trestné oznámenie bez odkladne po vydaní rozhodnutia o priznaní náhradného výživného, čo v praxi znamená, že v tej dobe povinný minimálne dva mesiace neplatí výživné, a teda je naplnená skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Navrhovanou právnou úpravou sa však dvojmesačná doba medzi podaním návrhu na vykonanie exekúcie a podaním žiadosti o náhradné výživné odstraňuje, v dôsledku čoho môže nastať situácia, že v čase priznania náhradného výživného ešte nebude naplnená skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby úrad trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podával až po uplynutí najmenej dvoch kalendárnych mesiacov od priznania náhradného výživného. Súčasne sa navrhuje zaviesť povinnosť úradu oznámiť súdnemu exekútorovi alebo centru zánik povinnosti vrátiť preddavkovo poskytnuté náhradné výživné, tzn. úrad oznámi súdnemu exekútorovi alebo centru, keď dôjde k splateniu celej sumy, ktorá bola oprávnenej osobe preddavkovo poskytnutá na náhradnom výživnom.

6

K bodu 24

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa postupov a povinností centra v prípade, že sa výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného uskutočňuje v cudzine.

Navrhuje sa spôsob identifikácie výživného vymoženého z cudziny. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že z dôvodu nutnosti spolupráce so zahraničnými orgánmi pri identifikácii platieb v zmysle aktuálne platnej právnej úpravy je tento proces príliš administratívne a časovo náročný a nie vždy úspešný.Na základe uvedených dôvodov je potrebné legislatívne upraviť identifikáciu vymoženého výživného z cudziny. Navrhuje sa, aby sa v prípade, že centrum prijme platbu vymoženého výživného na dve alebo viac detí v jednej sume, táto suma rovnomerne rozpočítala na účely náhradného výživného na každé dieťa, pokiaľ nie je možné túto platbu identifikovať. Súčasne sa exaktne definuje, že z vymoženej sumy výživného z cudziny sa suma výživného určeného rozhodnutím súdu považuje za bežné výživné v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola platba prijatá na účet centra.

Ďalej sa navrhuje upresniť povinnosti centra, ktoré mu vyplývajú zo zákona o náhradnom výživnom. Podľa doterajšej právnej úpravy sa na centrum vzťahujú ustanovania Exekučného poriadku, čo sa v praxi ukázalo ako problematické. V navrhovanom ustanovení sa centru ukladá povinnosť oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny, nie však z dôvodu, že vymáhanie z cudziny nie je možné, ale napríklad z dôvodu, že o ukončenie požiadala oprávnená osoba, výživné bolo splatené v plnom rozsahu a pod. Ďalej sa centru ukladá povinnosť oznámiť úradu sumu vymoženého výživného pre oprávnenú osobu v lehote do piatich pracovných dní od prijatia platby na účet centra. Súčasne sa navrhuje, aby centrum malo povinnosť bez zbytočného odkladu poslať oprávnenej osobe vymožené výživné v sume výživného určeného rozhodnutím súdu (tzn. bežné výživné) a následne na účet úradu sumu podľa oznámenia úradu. Prípadný rozdiel medzi sumou vymoženého výživného a sumami podľa predchádzajúcej vety centrum poukáže oprávnenej osobe.

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava.

K Čl. II

Navrhuje sa vypustenie predmetných novelizačných bodov. Navrhované zmeny v zákone o náhradnom výživnom, ktoré sú predmetom tohto návrhu zákona zasahujú aj do ustanovení, ktoré sú upravené v dotknutej novele účinnej od 1. decembra 2022, a preto sa tieto ustanovenia upravujú opätovne v pozmenenom znení v tomto návrhu s účinnosťou od 1. decembra 2022.

K Čl. III

Účinnosť sa navrhuje k 1. januáru 2022, okrem novelizačných bodov 15,16, 19 a 20, ktorých účinnosť sa navrhuje k 1. decembru 2022.

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

8

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Precizovanie, zjednodušovanie a zlepšovanie podmienok nároku na náhradné výživné

3.Ciele a výsledný stav

Zlepšenie finančnej situácie osamelých rodičov a nekomletných rodín, explicitne aj v otázke úpravy vymáhania a vyplácania náhradného výživného. Navrhuje sa odstránenie príjmovej hranice ako podmienky nároku na náhradné výživné, odstránenie hranice maximálneho poskytovaného náhradného výživného, umožnenie požiadať o náhradné výživné hneď po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, zvýšenie náhradného výživného pre deti, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, resp. je nižší ako toto náhradné výživné.

4.Dotknuté subjekty

Nezaopatrené deti, kde si jeden z rodičov neplní svoju vyživovaciu povinnosť.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli zvažované..

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Nevzťahuje sa .

8.Preskúmanie účelnosti

9

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Návrh zakladá finančný vplyv na rozpočet MPSVR SR, nakoľko hlavným cieľom je zrušenie hornej hranice výšky náhradného výživného, odstránenie príjmovej hranice a zároveň zvýšenie náhradného výživného pre deti, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, resp. je nižší ako toto náhradné výživné.

Vplyv na rok 2022 predstavuje cca 2 545 280 €, na rok 2023 cca 2 425 280 € a na rok 2024 cca 2 425 280 €.

11.Kontakt na spracovateľa

12.Zdroje

ISP, RSD MIS, UPSVaR

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

10

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:

•kópia rodného listu,

•kópia sobášneho listu,

•kópia úmrtného listu,

•potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,

•potvrdenie o pobyte,

•potvrdenie o pridelení IČO,

•výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,

•potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,

•výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,

•výpis z registra sociálnych podnikov,

•potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

2

•vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,

•výpis z registra / zoznamu advokátov,

•výpis z centrálneho registra exekúcií,

•potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,

•doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,

•údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,

•potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,

•údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,

•potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožní odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. skompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom dôjde k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 08.02.2021Ukončenie: 26.02.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Február 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2021

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch, definovaných v „Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“ (bod 7.1.2), v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo sú im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženej novely zákona proti byrokracii je ďalšia vlna zrušenia povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci vychádzajúca z tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremenenia tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré už dnes štát má k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci vo vzťahu k nimi vykonávanej úradnej činnosti získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.Ide o ďalší z krokov radu opatrení, ktoré postupne prispievajú k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát už disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby úradného konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej mociFyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať predmetné výpisy a potvrdenia.

5. Alternatívne riešenia

1.zachovanie súčasného stavu - táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady

2.zmena súčasného stavu - nakoľko štát už dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri viacerých životných situáciách, v rámci ktorých prichádzajú tieto subjekty so štátom do kontaktu, je neúčelné aby štát žiadal preukazovanie jemu známych skutočností naďalej opakovane od fyzických a právnických osôb dokladovaním v listinnej podobe.

4

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Andrej Hajduch, PhD., oddelenie dátovej kancelárie, odbor architektúry eGovernmentu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

andrej.hajduch@vicepremier.gov.sk

02/20928232

Mgr. Dáša Blašková, riaditeľka odboru legislatívy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

dasa.blaskova@vicepremier.gov.sk

, 02/20928150

12. Zdroje

Údaje, početnosti a príslušné správne poplatky získalo MIRRI SR od správcov jednotlivých dotknutých registrov.

Technické riešenie bolo analyzované a navrhnuté MIRRI SR ako správcom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov a jeho nadstavbového portálu oversi.gov.sk v spolupráci so správcami informačných systémov verejnej správy (IS VS), v ktorých sú vedené jednotlivé registre a tiež tých ktoré sa majú na tieto registre automatizovane integrovať.

Správcovia IS VS za týmto účelom poskytli MIRRI SR súčinnosť prostredníctvom ich odborných zamestnancov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté výdavky spolu na rok 2021 v sume 5 449 446,84 eur, z toho MIRRI SR v sume 1 180 246, 84 eur, MV SR v sume 792 000 eur, ŠÚ SR v sume 200 000 eur, MS SR v sume 200 000 eur, MPRV SR v sume 150 000 eur, MPSVR SR v sume 618 000 eur, Národné centrum zdravotníckych informácií v sume 1 560 000 eur, Finančné riaditeľstvo SR v sume 250 000 eur, DEUS v sume 499 200 eur. Od roku 2022 sú kvantifikované rozpočtovo nekryté výdavky v sume 265 193 eur každoročne pre MIRRI SR. Výdavky budú vynaložené na úpravy informačných systémov, ich rozhraní, zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov. V bode 2.1.1 Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Zároveň od roku 2022 dochádza k poklesu príjmov rozpočtu verejnej správy spolu v sume 125 760 eur ročne, a to v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 000 eur ročne (vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz), ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov v sume 35 760 eur ročne (vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb). V bode 2.2.4. predkladateľ uvádza, že výpadok príjmov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

Zvýšené rozpočtovo nezabezpečené požiadavky na rozpočet verejnej správy sú v rozpore s bodom C.13. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 „nepredkladať v roku 2021 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2021 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.

Vzhľadom na uvedené MF SR nesúhlasí s predloženým materiálom. MF SR žiada doložku vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv. Všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona MF SR žiada zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy. V doložke by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť pri Národnom centre zdravotníckych informácií, Finančnom riaditeľstve SR a Datacentre elektronizácie územnej samosprávy Slovenska aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.

V súvislosti s predpokladanými dosahmi návrhu zákona na oblasť zamestnanosti predkladateľ uvádza požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov v kapitole MIRRI SR, a to v roku 2021 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 19 198,84 eur, z toho mzdy 14 226,67 eur a od roku 2022 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 115 193 eur, z toho mzdy 85 360 eur. Upozorňujeme na možný nesúlad kvantifikácie osobných výdavkov na rok 2021 a návrhu účinnosti zákona od 1. 9. 2021. Kvantifikácia požiadavky na osobné výdavky predložená predkladateľom by zodpovedala prijatiu 4 zamestnancov od 1. 11. 2021, teda nie odo dňa účinnosti zákona.

Komisia žiada aktualizovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je v súčasnosti vyhotovená ako expertný odhad výdavkov. V poznámkach k podrobným tabuľkám č. 4 týkajúcich sa výdavkov jednotlivých dotknutých kapitol je uvedené, že sumy výdavkov boli stanovené na základe expertných odhadov v spolupráci s dotknutými organizáciami. Komisia považuje za potrebné pred realizáciou návrhu zostaviť rozpočet čo najpresnejšie tak, aby ho bolo možné overiť. Komisia upozorňuje tiež na povinnosť pripraviť a predložiť MF SR detailný rozpočet investičných projektov s výdavkami nad 1 mil. eur s DPH v zmysle úlohy C.5. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Komisia žiada tiež o doplnenie zdôvodnenia výberu konkrétnych potvrdení a výpisov, ktoré majú byť elektronizované. Z predloženého materiálu nie je jasné, na základe čoho boli vybrané konkrétne potvrdenia a výpisy v tzv. tretej vlne znižovania administratívnej záťaže a rozšírenie rozsahu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Nie je teda jasné, či boli tieto potvrdenia a výpisy vybrané napr. na základe ich ročných počtov, časovej náročnosti agendy, alebo iného kritéria a či v porovnaní s inými potvrdeniami a výpismi majú teda potenciál priniesť najvyššie prínosy spomedzi všetkých vyžadovaných výpisov a potvrdení.

Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť aj kalkulácie ekonomickej efektívnosti, resp. návratnosti na úrovni jednotlivých potvrdení a výpisov (rozdelenie nákladov a prínosov). MF SR Žiada realizovať len tie, ktoré sú preukázateľne ekonomicky návratné. Z poskytnutých podkladov nie je možné vyhodnotiť ekonomickú efektívnosť, resp. návratnosť podľa jednotlivých vybraných potvrdení a výpisov. Pre posúdenie je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo možné vyhodnotiť návratnosť elektronizácie podľa jednotlivých potvrdení a výpisov. Následne MF SR žiada realizovať elektronizáciu len návratných potvrdení a výpisov.

6

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie:

Detailný rozpočet projektu bude výstupom analýz a štúdií uskutočniteľnosti, ktoré budú môcť byť vykonané bezprostredne po medzirezortnom pripomienkovom konaní keď bude zrejmý predmet riešenia a identifikované všetky dopady na súvisiace agendy a ich požiadavky na upravené funkcionality IS VS a ich rozhraní.

Výber konkrétnych potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní.

Výber výpisov a potvrdení sa viaže k najčastejšie vyžadovaným prílohám k predkladaným žiadostiam v rámci rôznych úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. kompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh ku konaniam na Úrade pre verejné obstarávanie (zápis do registra hospodárskych subjektov), resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o dotácie, podpory, ... zo štátneho rozpočtu a EŠIF, ako aj pri konaniach o rôznych dávkach v rezorte práce na UPSVaR a Sociálnej poisťovni.

Návrh novely zákona zároveň napomáha pilotne riešiť digitalizáciu jednej z najkomplexnejších životných situácií – narodenie dieťaťa, ku ktorej sa vzťahuje množstvo čiastkových konaní, ktoré rieši viacero rezortov. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

stanovisko komisie

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dňa 12. mája 2021 predložilo na záverečné posúdenie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie toto stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760,00

-125 760,00

-125 760,00

Všeobecná pokladničná správa

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

Rozpočtové prostriedky

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

- 35 760,00

- 35 760,00

- 35 760,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

342 237,68

477 881,00

265 193,00

265 193,00

Ministerstvo vnútra SR – úprava Centrálneho IS matričnej agendy

792 000,00

776 160,00

0

0

Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

200 000,00

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva

9 024,00

13 536,00

0

0

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

150 000,00

0

0

0

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – IS služieb zamestnanosti

0

1 420 600,00

0

0

Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy NZIS (rozp. kapitola MZ SR)

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

Finančné riaditeľstvo SR – úpravy IS Finančnej správy (rozp. kapitola MF SR)

566 280,00

0

0

0

Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – úpravy IS DCOM

(rozp. kapitola MF SR)

0

499 200,00

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Rozpočtové prostriedky

2 142 929,68

4 914 153,0

431 969,00

431 969,00

9

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0