Zákon o územnom plánovaní 200/2022 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025

Platnosť od: 07.06.2022
Účinnosť od: 01.04.2024
Účinnosť do: 31.03.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Územná samospráva, Stavebníctvo a architektúra
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUDDS4EUPP1ČL0

Zákon o územnom plánovaní 200/2022 účinný od 01.04.2024 do 31.03.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 200/2022 s účinnosťou od 01.04.2024 na základe 69/2023, 195/2023, 205/2023, 272/2023 a 46/2024

Legislatívny proces k zákonu 46/2024
Legislatívny proces k zákonu 205/2023
Legislatívny proces k zákonu 195/2023
Legislatívny proces k zákonu 200/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 46/2024, dátum vydania: 14.03.2024

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Primárnym podnetom na spracovanie návrhu je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe. Navrhuje sa odloženie účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 01. apríla 2025. Hlavnými dôvodmi sú:

•nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie,

•časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov,

•nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe,

•časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia,

•nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len „úrad“) vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Sekundárnym cieľom v nadväznosti na oddialenie účinnosti zákona o výstavbe je prispôsobenie režimu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe.

V neposlednom rade návrh smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy návrh nemá ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa navrhuje posunúť na 1. apríla 2025.

Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak jednoznačné podmienky ich umiestnenia, pri ostatných stavbách za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje možnosti pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa harmonizuje zákon o územnom plánovaní so stavebným zákonom a inštitút záväzných stanovísk bude možné s akceleračným efektom začať používať aj pred nadobudnutím účinnosti zákona o výstavbe, čím sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Upravuje sa zároveň zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o „záväzné stanovisko“, ako aj jeho rozsah.

Návrh tiež umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Nadväzuje na existujúcu právnu úpravu v tejto oblasti a spája so stavebným konaním aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, upravené v § 65 stavebného zákona. Konanie vedie a rozhodnutie vydá stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu. Navrhovaná úprava do účinnosti zákona o výstavbe znižuje administratívne zaťaženie a umožní skrátenie lehôt

2

povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie bez negatívneho dopadu na možnosti dotknutých orgánov chrániť im zverené záujmy a bez dopadu na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.

Z pohľadu zákona o územnom plánovaní sa upravuje inštitút záväzného stanoviska posúdenia súladu s územným plánom tak, aby mohol byť podkladom pre spojenie konaní podľa stavebného zákona, určuje sa obsah žiadosti o záväzné stanovisko a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania navrhovanej stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Návrh tiež precizuje štruktúru a obsah územného stanoviska. Formulačne sa precizujú nepresnosti a vady schválenej legislatívy v oblasti územného plánovania.

V oblasti výstavby sa posúva účinnosť zákona o výstavbe a primerane sa upravujú nadväzujúce právne predpisy s odsunutím všetkých ustanovení nadväzujúcich na zákon o výstavbe.

Návrh zákona nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon ......... 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „MD SR“)

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

január 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

V súvislosti s nepripravenosťou na nachádzajúcu účinnosť a spustenie povoľovacích predpisov v zmysle novej stavebnej legislatívy (zákon č. 201/2022 Z. z. zákon o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výstavbe“) od 01. 04. 2024 sa navrhuje odloženie účinnosti zákona o výstavbe o 1 rok, t. j. do 01. 04. 2025.

Hlavnými dôvodmi sú:

oNepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb s EIA.

oČasový sklz pri príprave vyhláškového aparátu.

oNutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe.

oČasový sklz pri príprave formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ďalej len „úrad“).

oNedostatočné personálne obsadenie úradu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní.

Kolaps systému povoľovania stavieb, ku ktorému by došlo v prípade neprijatia odkladajúcich ustanovení v rámci spustenia nepripravených nových procesov v oblasti výstavby by mal natoľko významný okamžitý negatívny vplyv na hospodársky život, že by spôsobil vážne hospodárske škody a to nielen povoľovacích procesov stavieb súkromnoprávnych subjektov, ale aj významných investícií verejného sektora.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Hlavným cieľom je:

-odloženie účinnosti zákona o výstavbe o 1 rok, do 01. 04. 2025,

-ponechanie nadobudnutia schválenej účinnosti zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní (ďalej len „zákon o ÚP“) od 01. 04. 2024 s nevyhnutnými úpravami potrebnými na zabezpečenie kompatibility a funkčnosti so stavebným zákonom,

-prijatie potrebných zmien stavebného zákona harmonizujúcich stavebný zákon so zákonom o ÚP a primerane preberajúcich vybrané inštitúty zákona o výstavbe tak, aby sa mohli zaviesť do praxe aj pred 01. 04. 2025,

4

-zavedenie ustanovení na harmonizáciu existujúcich inštitútov stavebnej legislatívy s novým zákonom o ÚP, ustanovení na akceleráciu súčasných povoľovacích procesov podľa stavebného zákona v prechodnom období do spustenia novej stavebnej legislatívy.

Výsledkom prijatia navrhovanej zmeny bude počas platnosti stavebného zákona od 01. 04. 2024:

- ponechanie výkonu pôsobnosti stavebných úradov na úrovni samosprávy na obciach,

- integrácia všeobecných stavebných úradov na okresných úradoch v sídle kraja s úradom,

- ponechanie začlenenia špeciálnych stavebných úradov v oblasti pozemných komunikácií, železničných dráh a civilného letectva na rezorte dopravy.

V nadväznosti na uvedené sa navrhuje nevyhnutná úprava súvisiacich tzv. zberných zákonov č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a zákona č. 272/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy a ďalších nadväzujúcich predpisov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva SR, obce, vyššie územné celky, stavebníci bez ohľadu na ich klasifikáciu

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Hroziaci kolaps systému povoľovania stavieb, ku ktorému by došlo v prípade neprijatia odkladajúcich ustanovení z dôvodu spustenia nepripravených nových procesov v oblasti výstavby by mal natoľko významný okamžitý negatívny vplyv na hospodársky život, že by spôsobil vážne hospodárske škody a to nielen povoľovacích procesov stavieb súkromnoprávnych subjektov, ale aj významných investícií verejného sektora.

V nadväznosti na uvedené je nezanedbateľným dôsledkom znemožnenie povoľovacích procesov stavieb, ktoré vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie (nepripravené integrované konanie) a zastavenie povoľovania, alebo výrazné spomalenie povoľovacích predpisov ostatných stavieb. Sekundárnym ale významným dôsledkom je nielen zníženie výkonnosti stavebného sektora, keďže sa preruší povoľovanie investícií, ale priame ohrozenie pripravenosti na čerpanie investícií z fondov EÚ, najmä z plánu obnovy a odolnosti. Súčasne zo strany privátnych subjektov by mohlo dôjsť k uplatňovaniu finančných škôd z dôvodu nekonania stavebných úradov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Vo vytvorenom časovom priestore do 01. 04. 2025 bude pripravená úprava legislatívy o výstavbe a nadväzujúcich zákonov a príprava potrebných vykonávacích predpisov, so zohľadnením potrieb, dobrej praxe a skúseností s nábehom legislatívy v oblasti územného plánovania.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

5

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Áno

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

MD SR – Mgr. Ladislava Cengelová, +4212 59494894, ladislava.cengelova@mindop.sk

12.Zdroje

6

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

MD SR, aplikačná prax

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.

8

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu č. 1

Zrušuje sa doterajšia právna úprava v územnom plánovaní obsiahnutá v stavebnom zákone a všetky nadväzujúce vykonávacie predpisy. Odo dňa účinnosti navrhovaného zákona budú platiť na úseku územného plánovania len nové predpisy (zákon o zákon o územnom plánovaní). Doterajšie predpisy sa použijú len v rozsahu prechodných ustanovení.

K bodu č. 2

Úprava nadpisu v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o niektorých typoch územného konania.

K bodu č. 3

Úprava v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 4

Precizuje sa právna úprava v súvislosti s aplikáciou ustanovení o spojení územného a stavebného konania podľa 39a ods. 4.

K bodu č. 5

Úprava v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 6

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 7

Precizácia pojmov v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 8

Upravujú sa podmienky pre zverejnenie kópie žiadosti o začatie územného konania.

K bodu č. 9

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 10

Upravuje sa inštitút zmeny navrhovateľa počas prebiehajúceho konania v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe a z dôvodu zvýšenia právnej istoty konajúcich subjektov.

K bodu č. 11

Precizuje sa formulácia.

K bodu č. 12

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

9

K bodu č. 13

V súlade s legislatívou územného plánovania sa ustanovuje, že v územnom konaní sa skúma súlad so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, ktorý sa preukazuje záväzným stanoviskom.

K bodu č. 14

V nadväznosti na vyhlášku k zákonu o územnom plánovaní stanovujúcu všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia sa precizujú ustanovenia o posudzovaných skutočnostiach v územnom konaní.

K bodu č. 15

V nadväznosti na legislatívu na úseku územného plánovania sa rozširuje možnosť spojeného konania pre jednoduché stavby a v prípade, ak podmienky umiestnenia stavby vyplývajú zo záväzného stanoviska posudzujúceho súlad navrhovanej stavby s územným plánom. Záväzné stanovisko vo forme fikcie súhlasu nie je podkladom pre spojenie územného a stavebného konania, keďže neobsahuje podmienky na umiestnenie stavby.

K bodu č. 16

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia o rozhodnutí o chránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere.

K bodu č. 17

Vypúšťajú sa ustanovenia v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení o konaniach o ochránenej časti krajiny a o stavebnej uzávere

K bodu č. 18

Precizuje sa v súvislosti s vypustením obsolétnych ustanovení rozhodnutia o stavebnej uzávere.

K bodu č. 19

Precizuje sa právna úprava zmeny územného rozhodnutia v nadväznosti na inštitút záväzného stanoviska podľa legislatívy územného plánovania.

K bodu č. 20

Ustanovenie reflektuje aplikačnú prax a upravuje, že predmetom zmeny územného rozhodnutia sú zmeny stavby, ktoré sa navrhujú v konaní povoliť a v nadväznosti na menené skutočnosti definuje aj okruh dotknutých účastníkov zmenového konania.

K bodu č. 21

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia v súvislosti s konaním o ochrannom pásme.

K bodu č. 22

Vypúšťa sa ustanovenie o nemožnosti vylúčenia odkladného účinku odvolania, ktoré pripúšťa všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu č. 23

Precizuje sa definícia v nadväznosti na novú legislatívu o výstavbe.

K bodu č. 24

Zavádza sa definícia súboru stavieb. Definovanie súboru stavieb, ktoré zhotovované a určené na užívanie ako funkčný celok. Definícia zároveň nadväzuje na novú legislatívu o výstavbe.

K bodu č. 25

10

Úprava odkazu v nadväznosti na zmenu poradia bodov.

K bodu č. 26

Precizácia pojmológie civilného letectva.

K bodu č. 27

Precizuje sa definícia v nadväznosti na aktuálnu legislatívu v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 28

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s potrebami aplikačnej praxe.

K bodu č. 29

Precizuje sa definícia v nadväznosti na aktuálnu legislatívu v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 30

Precizuje sa definícia v nadväznosti na úpravu v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 31

V súvislosti s vhodnosťou širšieho používania inštitútu ohlásenia stavby doteraz obsiahnutého v zákone, ktoré je efektívne a hospodárne tak z pohľadu stavebníka ako aj stavebného úradu sa upravujú úkony stavebného úradu s cieľom maximalizovať podania, ktoré môžu byť sprocesované touto jednoduchšou formou.

K bodu č. 32

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa upravuje postup stavebného úradu pri zmene v osobe navrhovateľa z dôvodu právneho nástupníctva v prebiehajúcom konaní.

K bodu č. 33

Na základe problémov aplikačnej praxe v neskorších štádiách uskutočňovania stavby a v kolaudačnom konaní, ustanovuje sa povinnosť vysporiadať vzťahy k vyvolaným investíciám v čase povoľovania stavby.

K bodu č. 34

Aj pre účely spojeného územného a stavebného konania, kedy zastavovacie podmienky budú vyplývať zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania sa dopĺňa upresňujúce ustanovenie posudzovania súladu aj so záväzným stanoviskom.

K bodu č. 35

Precizujú sa dôvody zastavenia stavebného konania.

K bodu č. 36

V prípade konania pre povolenie súboru stavieb z dôvodu potreby spoľahlivo zistiť miestne pomery sa neumožňuje upustiť od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania.

K bodu č. 37

V prípade, ak stavebnému konaniu nepredchádzalo územné rozhodnutie (napríklad z dôvodu, že uskutočnenie stavby nevyžaduje územné rozhodnutie, alebo z dôvodu, že ide o územné konanie spojené so stavebným konaním), v stavebnom konaní stavebný úrad posudzuje aj dodržanie podmienok záväzného stanoviska.

K bodu č. 38

11

Úprava nadväzujúca aj na rozšírenie možnosti spojiť podľa § 39a ods. 4 územné a stavebné konanie v prípade záväzného stanoviska súladu s územným plánom.

K bodu č. 39

Precizuje sa ustanovenie § 65 pre prípady povoľovania súboru stavieb.

Zavádza možnosť rozhodnúť v rámci stavebného konania aj o odstránení stavby, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

K bodu č. 40

Upravuje sa zasielanie projektovej dokumentácie v prípade povoľovania súboru stavieb.

K bodu č. 41

V nadväznosti na predmet kolaudačného konania a rozsah posudzovaných skutočností sa precizujú ustanovenia o námietkach a stanoviskách.

K bodu č. 42

Precizuje sa obsah kolaudačného konania a okruh v tomto štádiu posudzovaných skutočností.

K bodu č. 43

Upravuje sa zrejmá chyba textu.

K bodu č. 44

Precizujú sa ustanovenia o postupe stavebného úradu v prípade zistenia, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a stanovuje minimálnu lehotu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a súvisiacich dokladov.

K bodu č. 45

Precizujú sa dôvody nariadenia odstránenia stavby, pričom ide o návrhové konanie, ktoré sa začína na výzvu stavebného úradu v konaní o odstránení stavby.

K bodu č. 46

Upravuje sa priebeh konania o dodatočnom povolení stavby.

K bodu č. 47

Výslovne sa určuje, že počas konania nesmú na stavbe prebiehať žiadne práce bez povolenia stavebného úradu a stavebný úrad môže umožniť len vykonanie neodkladných prác.

K bodu č. 48

Precizujú sa dôvody nariadenia odstránenia stavby.

K bodu č. 49

Legislatívno-technická úprava odkazu.

K bodu č. 50

Legislatívno-technická úprava odkazu.

K bodu č. 51

Cieľom navrhovaných zmien je potreba vypustenia duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme obsiahnutej v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá nastala v dôsledku schválenia zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a

12

stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“).

Zákon o vyvlastňovaní s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil Štvrtú časť Vyvlastnenie platného stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné z platného stavebného zákona vypustiť Štvrtú časť upravujúcu vyvlastnenie, vrátane ustanovenia zakladajúceho pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja ako vyvlastňovacieho orgánu.

K bodu č. 52

Vypúšťa sa z dôvodu vypustenia duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme.

K bodu č. 53

Upravuje sa názov povoľujúceho orgánu v nadväznosti na integráciu stavebných úradov na úrovni okresných úradov v sídle kraja do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a opravuje sa obsolétne ustanovenie o vedení stavebného konania na diaľnice všeobecným stavebným úradom.

K bodu č. 54

Upravuje sa názov odvolacieho orgánu v nadväznosti na integráciu stavebných úradov na úrovni okresných úradov v sídle kraja do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Dopĺňa sa chýbajúca právna úprava určenia orgánu preskúmavajúceho rozhodnutie obce ako stavebného úradu mimo odvolacieho konania.

K bodu č. 55

Precizujú sa ustanovenia upravujúce, kedy je obec ako stavebný úrad v konflikte záujmov a vzhľadom na pomer k veci nemôže rozhodovať.

K bodu č. 56

Precizácia pojmov v oblasti civilného letectva.

K bodu č. 57

A precizuje sa príslušnosť na povoľovanie súboru stavieb v prípade ak hlavnou stavbou je stavba v pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu.

K bodu č. 58

Ustanovenie spresňuje podklad pre umiestnenie a povolenie stavby špeciálnymi stavebnými úradmi v prípade, ak sa územné rozhodnutie nevydáva.

K bodu č. 59

Spresňuje sa postup vojenských a iných stavebných úradov v prípade povoľovania v konaní podľa § 39a ods. 4 a v prípade povoľovania súboru stavieb.

K bodu č. 60

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia aj v súvislosti s novým informačným systémom v oblasti územného plánovania a výstavby.

K bodu č. 61

Vypúšťajú sa obsolétne ustanovenia aj v súvislosti s novým informačným systémom v oblasti územného plánovania a výstavby.

K bodu č. 62

13

Vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania vrátane režimu nakladania s dokumentáciou v osobitnom predpise sa vypúšťa ustanovenie týkajúce sa územnoplánovacej dokumentácie.

K bodu č. 63

Vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania vrátane režimu nakladania s dokumentáciou v osobitnom predpise sa precizuje ustanovenie.

K bodu č. 64

Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa riešenia sporov pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania v osobitnom predpise a upravujú sa pojmy v oblasti civilného letectva.

K bodu č. 65

Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa spolupráce subjektov v oblasti územného plánovania vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania v osobitnom predpise.

K bodu č. 66

Upravuje sa pojmológia civilného letectva.

K bodu č. 67

Vypúšťajú sa pojmy v oblasti územného plánovania vzhľadom na komplexnú úpravu územného plánovania v osobitnom predpise.

K bodu č. 68

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa precizuje definícia bytovej budovy ako jednoduchej stavby.

K bodu č. 69

Precizuje sa obsah stavebných úprav v prípade líniových stavieb.

K bodu č. 70

V súvislosti s vydávaním záväzného stanoviska podľa osobitného predpisu o územnom plánovaní sa precizuje ustanovenie a pridáva odkaz na príslušný predpis.

K bodu č. 71

Upravuje sa ustanovenie v súvislosti so skutočnosťou, že záväzné stanovisko sa vydáva z hľadiska súladu zo záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a to podľa osobitného predpisu, ktorým je samostatná legislatíva v oblasti územného plánovania.

K bodu č. 72

Zachováva sa postavenie všetkých dotknutých orgánov z územného a stavebného konania aj v prípade spojenia konaní.

K bodu č. 73

Navrhuje sa možnosť preskúmať stavebnotechnickú spôsobilosť existujúcich neskolaudovaných stavieb na žiadosť ich vlastníkov, čím sa takíto vlastníci motivujú dobrovoľne sa uchádzať o preskúmanie ich stavieb na užívanie. Tento režim je inšpirovaný novo navrhovanou právnou úpravou uvedenou v zákone o výstavbe. Uvedené umožní vyporiadať často aj dlhodobo pretrvávajúci nelegálny stav v prípadoch, kedy štátne orgány o nelegálnosti nemajú vôbec vedomosť a následne usporiadať aj vzťahy voči obciam z hľadiska možnosti vyberať následne za takéto stavby daň z nehnuteľností.

14

Preskúmavať bude stavebný úrad na žiadosť vlastníka stavby. Stavebný úrad osvedčí spôsobilosť stavby na prevádzku, ak ide o stavbu zhotovenú bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia, a užívanú bez kolaudačného rozhodnutia podľa doterajších predpisov. Zákon limituje možnosť podania žiadosti o preskúmanie 5 rokov od účinnosti zákona.

Vlastník stavby bude musieť preukázať, že stavba, ktorú užíva bez povolenia je stavebnotechnicky vyhovujúca, vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemku na ktorom stavby stojí, stavba nebola postavená v rozpore s určenými záujmami chránenými zákonom, stavba sa nenachádza pod elektrickým vedením, alebo napríklad na plynovode a vlastník stavby predloží príslušnú stavebnú dokumentáciu. Iniciatíva a dôkazné bremeno je na strane vlastníka stavby.

Preskúmaním technického stavu stavby voči nej možno postupovať ako pri iných stavbách, ak vykazuje vážne nedostatky stavebnotechnického charakteru, a to nariadením neodkladných prác. Ak sa však zistí, že je umiestnená v rozpore s určenými chránenými záujmami alebo že je v nespôsobilom a neopraviteľnom technickom stave, nariadi sa vypratanie a odstránenie stavby.

Ak vlastník stavby preukáže skutočnosti, ktoré ustanovené v odseku 1 alebo 2, stavebný úrad osvedčí spôsobilosť stavby na prevádzku, uvedené osvedčenie bude mať účinky kolaudačného osvedčenia. V prípadoch, kedy preskúmavanie spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku nevedie k vydaniu osvedčenia o spôsobilosti na prevádzku, stavebný úrad začne konanie o odstránení stavby.

Osobitné ustanovenia sa zavádzajú v prípade stavieb nachádzajúcich sa v priestorovo separovanej lokalite, ktorá vytvára koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu, kde je záujem overiť aspoň minimálne podmienky súladu s chránenými záujmami, existenciu vzťahu k pozemku a stavebnotechnický stav neohrozujúci život.

K bodu č. 74

Vkladajú sa prechodné ustanovenia k prebiehajúcim konaniam.

Územné a stavebné konania začaté na stavebných úradoch podľa doterajších predpisov, ktoré neboli skončené právoplatným rozhodnutím do 31. marca 2024, dokončí stavebný úrad podľa doterajších stavebných predpisov. Začaté a neskončené konania nebude stavebný úrad zastavovať. Rozhodnutie o umiestnení stavby bude naďalej podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Stavebník bude mať naďalej možnosť získať samostatné územné rozhodnutie, ak nepožiada o spojené konanie, alebo ak nebudú splnené podmienky pre spojenie konaní, napríklad ak nebude vydané záväzné stanovisko so zastavovacími podmienkami, ale len formou fikcie.

Konania, ktoré podľa tohto zákona prebiehali na okresnom úrade v sídle kraja dokončí úrad, resp. jeho regionálne pracoviská bez právnej subjektivity.

V súlade s novou legislatívou v oblasti výstavby sa stavby postavené od 1. októbra 1976 do 31. decembra 1989 sa považujú za stavby postavené súlade týmto zákonom za dodržania stanovených podmienok.

K bodu č. 75

V súvislosti s komplexnou právnou úpravou v oblasti územného plánovania sa vypúšťajú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vykonávacích predpisov v oblasti územného plánovania.

K bodu č. 76

Vzhľadom na integráciu všeobecných stavebných úradov na úrovni okresných úradov v sídle kraja do Úradu pre územné plánovanie a výstavbu upravuje sa aj označenie stavebného úradu príslušného stupňa.

Čl. II

15

V nadväznosti na zavedenie pojmu súbor stavieb sa upravuje spôsob odpisovania stavieb tvoriacich súbor.

Čl. III.

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné upraviť aj ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré viazané na inštitúty a postupy podľa zákona o výstavbe. Keďže časť ustanovení zákona o elektronických komunikáciách nadobudla účinnosť 1. septembra 2023, navrhuje sa tieto úpravy vykonať priamou novelou tohto zákona, pričom zvolená technika je podobná, ako v prípade úprav v zákone č. 205/2023 Z. z. v prechodných ustanoveniach sa na obdobie do 31. marca 2025 upravuje osobitný postup v konaniach týkajúcich sa vecných bremien, kde účinná právna úprava počíta už s použitím inštitútov zákona o výstavbe.

Čl. IV

K bodu č. 1

Precizácia pojmov v súvislosti s legislatívou v oblasti elektronických komunikácií.

K bodu č. 2

Spresnenie definície pojmu verejného záujmu vyjadreného územnoplánovacou dokumentáciou.

K bodu č. 3

Gramatická úprava textu.

K bodu č. 4

Stanovuje sa, že ďalšie územnoplánovacie podklady sa pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie povinne využívajú tak, ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave v stavebnom zákone a v praxi. Vypúšťa sa odkaz na krajinný plán, ktorý nie je pojmom s definovaným obsahom

K bodu č. 5

Spresňujú sa podklady, z ktorých vychádza záväzné stanovisko v prípade dohodnutých odchýlok.

K bodu č. 6

Úprava dopĺňa orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné stanovisko medzi subjekty, ktoré budú informované o vydaní nového záväzného stanoviska úradom. Orgán územného plánovania, ktorý vydal rozporné stanovisko nemusí byť stavebným úradom a má možnosť nové stanovisko úradu napadnúť na súde.

K bodu č. 7

Spresňuje sa rozsah údajov digitálneho obrazu, ktoré sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti. Záväzná identifikácia priebehu hraníc pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností voči skutočným objektom a javom na povrchu územia prebieha výlučne konaniami podľa osobitných predpisov (napr. katastrálny zákon, konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov a pod.) a to za účasti účastníkov konania a dotknutých orgánov. Tieto postupy nebudú nahradené priebehom hraníc určeným v rámci použitia údajov katastra nehnuteľností na tvorbu digitálneho obrazu.

K bodu č. 8

16

Vypúšťa sa nekoncepčné ustanovenie vzhľadom na úpravu okruhu subjektov na iniciovanie zmien územných plánov, keďže obec a vyšší územný celok sami orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady aj z vlastného podnetu.

K bodu č. 9

Ustanovenie explicitne ustanovuje možnosť orgánu územného plánovania požadovať čiastočnú alebo úplnú úhradu nákladov súvisiacu s obstaraním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Ustanovením sa odstránia pochybnosti o možnosti takejto úhrady a poskytne možnosť participovať na nákladoch tretím osobám je účelné aj do budúcna.

K bodu č. 10

Vypúšťa sa nekoncepčné ustanovenie vzhľadom na úpravu okruhu subjektov na iniciovanie zmien územných plánov, keďže obec a vyšší územný celok sami orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady aj z vlastného podnetu.

K bodu č. 11

Precizuje sa poskytovanie údajov pre potreby územného plánovania, pričom povinnosť poskytnutia sa vzťahuje len na údaje, ktorými povinná osoba v čase podania žiadosti disponuje, nie je povinná pre žiadateľa vytvoriť, spracovať alebo obstarať nové údaje.

K bodu č. 12

Účasť spracovateľa v štádiu prípravy zadania nie je povinná, preto neexistuje povinnosť vypracovať zadanie v spolupráci so spracovateľom.

K bodu č. 13

Oznámenie o začatí obstarávania územného plánu zóny sa doručuje verejnou vyhláškou.

K bodu č. 14

Oprava zrejmej nesprávnosti v odkaze.

K bodu č. 15 a 16

Upravujú sa podrobnosti konania o stavebnej uzávere.

K bodu č. 17

Oznámenie o začatí prerokovania územného plánu zóny sa doručuje verejnou vyhláškou.

K bodu č. 18

Precizuje sa ustanovenie o riešení rozporných stanovísk dotknutých orgánov a orgánu územného plánovania.

K bodu č. 19

Záverečné stanovisko posúdenia strategického dokumentu územného plánu zóny sa účastníkom doručuje verejnou vyhláškou.

K bodu č. 20

Vypúšťa sa povinnosť orgánu územného plánovania zaradiť každý realizovateľný podnet na zmeny a doplnky územného plánu do evidencie podnetov ako opodstatnený.

K bodu č. 21

Pri spracovaní správy, tak ako je to uvedené v § 29 pri prípravných prácach, orgán územného plánovania sústredí podnety a vyhodnotí ich.

17

K bodu č. 22

Vypúšťa sa nekoncepčné ustanovenie vzhľadom na úpravu okruhu subjektov na iniciovanie zmien územných plánov, keďže obec a vyšší územný celok sami orgánmi územného plánovania, ktoré obstarávajú územnoplánovacie podklady aj z vlastného podnetu.

K bodu č. 23

Vypúšťa sa duplicitné ustanovenie k § 29 ods. 5 a § 31 odsek 5.

K bodu č. 24

Za účelom informovania verejnosti sa navrhuje písomnosť doručovanú sprístupnením v informačnom systéme vždy zverejniť aj spôsobom, ktorý umožňuje sa s obsahom písomnosti oboznámiť osobám, ktoré nedisponujú elektronickými komunikačnými prostriedkami. Takéto zverejnenie nemá vplyv na účinky doručenia podľa prvej a druhej vety odseku.

K bodu č. 25

Vzhľadom na povahu konania o stavebnej uzávere sa vylučuje použitie niektorých ustanovení správneho poriadku.

K bodu č. 26

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie.

K bodu č. 27

V nadväznosti na odloženie účinnosti zákona o výstavbe sa upravujú pojmy a upravuje sa, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je podkladom pre schvaľovanie zmien a doplnkov nielen pre mesto Bratislava a Košice. Zároveň do doby nahradenia súčasnej územnoplánovacej dokumentácie novou sa pre vydávanie záväzného stanoviska na úrovni regiónu použije územný plán regiónu spracovaný podľa doterajších predpisov.

K bodu č. 28

Posunutie vzniku povinnosti vlastníka, správcu a prevádzkovateľa stavieb dopravnej a technickej infraštruktúry sprístupniť údaje.

K bodu č. 29

Upravuje sa evidovanie a ukladanie územnoplánovacích dokumentácií obstaraných podľa doterajších predpisov v súvislosti s vypustením ustanovení týkajúcich sa územného plánovania zo stavebného zákona.

K bodu č. 30

Upravuje sa vydávanie územnoplánovacej informácie k podmienkam využitia dotknutého územia a umiestňovania stavby na dotknutom území. Územnoplánovaciu informáciu poznala aj doterajšia prax, nemala však oporu v zákone.

Precizuje sa prechodný rozsah funkcionalít informačného systému podľa piatej časti zákona.

K bodu č. 31

K § 40a

Upravuje sa nadväznosť záväzného stanoviska na konania podľa stavebného zákona, príslušnosť dotknutých orgánov na jeho vydanie v prechodnom období ku konaniam podľa stavebného zákona a precizuje sa režim záväzných stanovísk súladu s územnoplánovacou dokumentáciou v prechodnom období do 31. marca 2025.

Precizuje sa situácia kolízie neskoršieho územného plánu obce a predchádzajúceho územného plánu zóny. Upravuje sa inštitút dohodnutých odchýlok od záväznej časti územného plánu.

18

Upravuje sa vydávanie vyjadrení obcami, ktoré nemajú územný plán. O tieto vyjadrenia nie je navrhovateľ alebo stavebník povinný požiadať a nenahrádzajú záväzné stanovisko podľa § 24.

Upravujú sa pramene záväzných územnoplánovacích údajov pri vydávaní záväzných stanovísk a upravuje sa možnosť pre obce obstarávať zmeny a doplnky na základe pôvodnej dokumentácie najdlhšie do 31. marca 2028.

K § 40b

V nadväznosti na nový inštitút dohodnutých odchýlok od záväznej časti územného plánu sa spolu so zohľadnením požiadaviek na priestorové usporiadanie územia (ak ich územný plán neobsahuje) definujú záväzné pramene, z ktorých orgán územného plánovania pri vydávaní záväzného stanoviska vydávaného na žiadosť stavebníka pred začatím povoľovacieho konania (napr. územného, stavebného konania) vychádza.

Požiadavky na priestorové usporiadanie územia obsahom vyhlášky vydanej na vykonanie tohto zákona.

Územnoplánovacia dokumentácia najnižšieho dostupného stupňa nie je podkladom pre vydanie záväzného stanoviska v časti, v ktorej nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, čím sa potvrdzuje obsahová priorita a záväznosť súladu s nadradeným stupňom územnoplánovacej dokumentácie.

Upravuje sa vydávanie záväzného stanoviska, ktorý posudzuje predložený návrh.

Stanovujú sa lehoty na vydanie záväzného stanoviska, jeho platnosť a možnosti preskúmania.

K § 40c

Ustanovenie odseku 1 určuje obsah žiadosti o záväzné stanovisko súladu s územným plánom a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania navrhovanej stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

Popisuje sa proces dopĺňania žiadosti a následky nedoplnenia na základe výzvy orgánu územného plánovania.

Ustanovenia podrobne popisujú štruktúru a obsah záväzného stanoviska a jeho prílohu, ktorou je výkres so zakreslením navrhovanej stavby, pre ktorú bolo vydané záväzné stanovisko.

K bodu č. 32

Legislatívno-technická úprava.

K bodu č. 33

Upravuje sa delená účinnosť predpisu.

Čl. V

K bodom 1 až 11

Body 1 11 zohľadňujú odloženie účinnosti zákona o výstavbe a zachovávajú potrebnú legisvakačnú lehotu.

Čl. VI

Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sa mení a dopĺňa takto:

K bodu č. 1

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

19

K bodu č. 2

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. V znení neskorších predpisov.

K bodu č. 3

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 4

Precizujú sa pojmy stavebného práva.

K bodu č. 5

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačný bod 12 rozdeliť na dva, kedy časť naviazaná na zákon o územnom plánovaní bola účinná od 1. apríla 2024 (nový bod 13) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (upravený bod 12).

K bodu č. 6

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 7

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na zákon o územnom plánovaní bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 38) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 39).

K bodu č. 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu č. 9

Legislatívno-technické úpravy v spojení so zmenou v § 16.

K bodu č. 10

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca zjavnú chybu v texte, ktorý nereflektuje platný právny stav.

K bodu č. 11

Zosúlaďuje sa s nadväzujúcimi ustanoveniami.

K bodu č. 12

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na

20

zákon o územnom plánovaní bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 78) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 79).

K bodu č. 13

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 14

Precizujú sa pojmy stavebného práva.

K bodu č. 15

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na naďalej účinný stavebný zákon bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 1) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 2).

K bodu č. 16

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 17

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 18

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 19

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 20

Upravuje sa zriaďovanie alebo zrušenie civilných letísk.

K bodu č. 21

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na naďalej účinný stavebný zákon bola účinná od 1. apríla 2024 27 a tiež § 28 v bode 7) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (§ 28 v bode 8).

K bodu č. 22

21

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 23

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 24

V nadväznosti na zmeny, vrátane zmien v príslušných nariadeniach Komisie, ku ktorým došlo od schválenia zákona č. 205/2023 Z. z. v oblasti civilného letectva je nevyhnutné upraviť súvisiace ustanovenia tak, aby mohli byť od 1. apríla 2024 účinné.

K bodu č. 25

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami v predošlých ustanoveniach.

K bodu č. 26

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 27

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 28

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 29

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 30

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 31

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

22

K bodu č. 32

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné do 31. marca 2025 ponechať v účinnosti ustanovenia, ktoré umožnia použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 33

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca zjavnú chybu v texte.

K bodu č. 34

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 35

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v zmene označenia písmena, ktorá je vyvolaná tým, že ustanovenia, ktoré prečíslujú písmená v danom odseku, budú účinné až od 1. apríla 2025.

K bodu č. 36

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 37

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 38

Vypustením ustanovení týkajúcich sa vyvlastňovania v štvrtej časti stavebného zákona by bez nadväzujúcej úpravy došlo k spochybneniu možnosti vyvlastňovania pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako to upravovalo doterajšie znenie.

K bodu č. 39

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

Navrhuje sa tiež doplniť prechodný režim do 31. marca 2025, ktorý umožní použitie účinnej právnej úpravy aj v spojení s územným konaním, resp. stavebným konaním podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 40

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné prechodné ustanovenia.

K bodu č. 41

Legislatívno-technická úprava odstraňujúca zjavnú chybu v texte.

K bodu č. 42

Úprava posunutej účinnosti.

23

Čl. VII

Zákon č. 272/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sa mení a dopĺňa takto:

K bodu č. 1

Úprava nadväzujúca na stupne územnoplánovacej dokumentácie v zmysle novej legislatívy a precizácia odkazov v texte.

K bodu č. 2

Zakladá sa pôsobnosť orgánu do 31. marca 2025 k novému inštitútu zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu č. 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu č. 4

Upravuje sa odkaz na vyvlastňovací predpis.

K bodu č. 5

Upravuje sa okruh subjektov oprávnených podať odvolanie.

K bodu č. 6

Precizuje sa proces zisťovacieho konania.

K bodu č. 7

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je potrebné novelizačné body upraviť tak, aby časť naviazaná na naďalej účinný stavebný zákon bola účinná od 1. apríla 2024 (bod 7) a zvyšná časť, naviazaná na zákon o výstavbe od 1. apríla 2025 (bod 8).

K bodu č. 8

Úprava v nadväznosti na pôsobnosť úradu.

K bodu č. 9

Úprava v nadväznosti na pôsobnosť úradu.

K bodu č. 10

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť ustanovenia.

K bodu č. 11

Precizácia v súvislosti s novými stupňami územnoplánovacej dokumentácie.

K bodu č. 12

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť ustanovenia.

K bodu č. 13

V nadväznosti na cieľ tohto legislatívneho materiálu (posunúť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe na 1. apríl 2025) je nevyhnutné primerane upraviť platné ale neúčinné ustanovenia o účinnosti, s premietnutím zmien z predošlých novelizačných bodov.

24

Čl. VIII

Upravuje sa účinnosť právneho predpisu.

V Bratislave 10. januára 2024

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jozef Ráž, v. r.

minister dopravy

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša SVRČEKA, Jaroslava KARAHUTU a Jozefa LUKÁČA na vydanie zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

K predpisu 205/2023, dátum vydania: 10.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jaroslav Karahuta a Jozef Lukáč predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy so schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave a reflektovať zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Schválenie zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe vytvorilo stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby, obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu úprave dnes ešte účinného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2023, vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Keďže ide o návrh zákona, ktorého obsahom vyvolané úpravy, všetky vplyvy boli identifikované v rámci legislatívneho procesu k zákonu č. 200/2022 Z. z. a k zákonu č. 201/2022 Z. z. Z tohto pohľadu k predkladanému návrhu zákona možno konštatovať, že nad rámec vplyvov podľa prvej vety nebude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

2

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 135/1961 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 11

3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 19

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. II (zákon č. 44/1988 Zb.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

4

K bodu 5

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. III (zákon SNR č. 51/1988 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 5

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K čl. IV(zákon SNR č. 369/990 Zb.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením zmenou inštitútov v rámci konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Úprava vyvolaná zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania.

K čl. V (zákon SNR č. 377/1990 Zb.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe. Návrh reflektuje aj zmeny

5

v ďalších ustanoveniach tohto článku, najmä možnosť štatútom určiť prípady, v ktorých bude územný plán zóny schvaľovať hlavné mesto a v ktorých zostane táto kompetencia ponechaná mestským častiam.

K bodu 4

V predmetných oprávneniach ide o prípady, kedy môže byť efektívnejšie a aj z hľadiska reálnej vykonateľnosti vhodnejšie, aby činnosti zabezpečovalo hlavné mesto a nie mestská časť. Keďže nie je snaha tieto oprávnenia zveriť za každých okolností hlavnému mestu navrhuje sa, aby štatút určil, kedy ich vykonáva hlavné mesto.

K bodu 5

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K bodu 6

Zmena v rozsahu úpravy štatútu v nadväznosti na body 1, 3 a 4 tohto článku. Možnosť upraviť rozdelenie úloh mestských častí medzi hlavné mesto a mestskú časť sa navrhuje obmedziť na prípady, ktoré ustanovuje zákon, aby štatútom nebolo možné nad rámec rozhodnutia zákonodarcu zasahovať do úloh mestských častí.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy mestskými časťami hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Dôvodom potreby explicitnej úpravy je najmä to, že súčasná právna úprava nezakotvuje riadnu povinnosť súčinnosti v tomto smere, čo vedie k vysokým transakčným nákladom.

K bodu 8

Úprava vyvolaná vykonanými, ako aj navrhovanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci konania vo výstavbe. Vzhľadom na špecifické postavenie hlavného mesta sa navrhuje upraviť lehoty, ako aj rozdelenie kompetencií pri vydávaní záväzných stanovísk z pohľadu typu stavby o ktorý ide. Typ stavby bude mať dopad nielen na trvanie lehoty na vydanie záväzného stanoviska, ale aj na príslušnosť, kedy do pôsobnosti mestských častí budú patriť jednoduché stavby a do pôsobnosti hlavného mesta ostatné stavby.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 10

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť úlohy hlavného architekta ako orgán u hlavného mesta a vymedziť jeho úlohu v oblasti územného plánovania a výstavby. Navrhuje sa tiež ustanoviť funkčné obdobie pre vykonávanie tejto funkcie, ako je to bežné aj pre iné orgány mesta. Zároveň sa ustanovuje základ pre fungovanie organizácie v zriaďovacej pôsobnosti samosprávy Bratislavy vytvorenej na plnenie (najmä) územnoplánovacích úloh. Javí sa vhodné poskytnúť hlavnému architektovi k dispozícii inštitúciu s väčšími kapacitami, osobitne vo vzťahu ku komplexným činnostiam, akými tradične je vykonávanie úlohy obstarávateľa aj

6

spracovateľa územného plánu.

K bodu 11

Navrhuje sa zaviesť jasné povinnosti poskytovať existujúce dáta a databázy subjektov verejnej správy hlavnému mestu na vopred definované účely s cieľom skvalitniť územné plánovanie a plnenie iných strategických úloh. Zmeny ustanovení § 25 je nevyhnutná, keďže súčasná právna úprava spôsobuje v praxi problémy a neustanovuje jasný obsah práv a povinností na strane štátu a hlavného mesta. To umožňuje „vyhýbanie sa“ povinnosti poskytovať pomoc, čo zvyšuje transakčné náklady na získavanie dát nevyhnutných pre riadne plnenie úloh hlavného mesta a ťažiskového metropolitného regiónu štátu. Navyše, obmedzením rozsahu dnešnej úpravy na orgány štátu Bratislave unikajú mimoriadne dôležité dáta a databázy od iných orgánov než orgánov štátu.

K čl. VI (zákon SNR č. 401/1990 Zb.)

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. VII (zákon č. 229/1991 Zb.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. VIII (zákon SNR č. 330/1991 Zb.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, ako aj zmenou pojmov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 3 až 17

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. IX (zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Úprava nadväzujúca na zavedenie nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne zákonom SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa navrhuje ustanoviť prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona, alebo podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. v znení neskorších

7

predpisov.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 5 až 10

Úpravy vyvolané novou úpravou výkonu predmetných činností v zákone o výstavbe, ako aj osobitnou úpravou požiadaviek na osobu zhotoviteľa stavby, ak ide o inžiniersku stavbu a o inú stavbu.

K čl. X(zákon SNR č. 138/1992 Zb.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na nových regulovaných povolaní zákonom o územnom plánovaní a zákonom o výstavbe, resp. v nadväznosti na ne týmto zákonom. V tejto súvislosti sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.

K bodu 7

Základné ustanovenia § 3 reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.

Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve, konkrétne v zákone č. 201/2022 Z.z. o výstavbe. Navrhuje sa upraviť oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta, procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.

K bodu 8

V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.

Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".

Predpokladom pre prístup k autorizácii územného plánovača tak bude aj v automatickom režime širší diapazón vzdelania (rozšírený o „nearchitektonické” vzdelanie v odbore priestorové plánovanie z Ústavu manažmentu STU). Súčasne umožňuje v prípade absolvovania dostatočnej praxe v oblasti územného plánovania na báze individuálneho prístupu aj autorizáciu osôb s iným vzdelaním, čím sa zabezpečí možnosť autorizácie širšieho spektra odborníkov, ako podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodom 9 a 10

8

Vo vzťahu k stavebným inžinierom sa tiež navrhuje úprava vyvolaná prijatím zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe. Okrem uvedeného, navrhovanou úpravou dochádza k rozšíreniu kategórii, v ktorých je inžinier oprávnený poskytovať svoje služby. Zavádza sa nová kategória č. 5 – inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb. Doterajšia úprava kategórie pod č. 4 inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie umelo spájala celkom odlišné odborné zamerania. Ich rozdelenie priamo zodpovedá štruktúre vzdelávania samostatné strojnícke a elektrotechnické fakulty a odborné školy a samostatný študijný odbor na stavebných fakultách. Ich jasné rozdelenie na elektrické, strojné a technické zariadenia je potrebné aj z dôvodov obchádzania ustanovení niektorých zákonov. Existujú samostatné elektrotechnické stavby najmä v telekomunikáciách a energetike, ktoré majú aj samostatnú normotvorbu na celosvetovej úrovni ( IEC Paríž ). Doterajšia formulácia bola priveľmi dlhá a v praxi ťažko použiteľná alebo obsahovo veľmi široká. Zavádzajú sa tiež nové regulované povolania ktorých regulačným orgánom je Slovenská komora stavebných inžinierov, konkrétne kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby a autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor ako aj rozsah ich vykonávanej činnosti.

K bodu 11

Navrhuje sa upraviť ustanovenie, ktoré spôsobovalo v praxi problém s absurdným výkladom, podľa ktorého boli konkrétne osoby v slobodnom povolaní povinné realizovať ústavné právo na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva vo vzťahu ku všetkým. Inak povedané, bolo v rozpore s jeho účelom vykladané spôsobom, kedy oná realizácia ústavného práva bola oddelená od vzťahu s klientom a vykladaná ako svojho druhu pozitívny záväzok podobný tomu, ktorý má štát.

K bodu 12

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave výkonu činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ako aj na nové evidenčné oprávnenia komôr.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 15 až 17

Úpravou sa harmonizujú pojmy so zákonom o výstavbe a zároveň sa zavádza možnosť používania elektronickej pečiatky a elektronického podpisu v súlade s právnymi predpismi súvisiacimi s používaním elektronického podpisu a pečiatky. Úpravou sa zavádza aj možnosť hosťujúcich architektov a inžinierov pôsobiacim na území SR používať svoju pečiatku vydanú v domovskom členskom štáte a ustanovujú sa práva a povinnosti pre hosťujúceho autorizovaného stavbyvedúceho a hosťujúceho autorizovaného stavebného dozoru.

K bodom 19 až 21

Úpravou sa zavádza rovnosť v právach a povinnostiach architektov a inžinierov vykonávajúcich svoje povolanie ako zamestnanci a v slobodnom povolaní.

K bodu 22

Zavádzajú sa nové podmienky výkonu povolania autorizovaných osôb alebo registrovaných

9

osôb podľa tohto zákona vo forme obchodných spoločností. Zavádza sa povinnosť zriadiť obchodnú spoločnosť len za účelom poskytovania služieb v regulovaných povolaniach. Navrhovaná úprava približuje tento spôsob výkonu činnosti regulácii v iných slobodných povolaniach, napríklad podľa predpisov o advokácii.

K bodu 23

V dôsledku prijatia zákona o výstavbe vyplynula požiadavka na úpravu práv a povinností územných plánovačov, autorizovaného stavbyvedúceho a autorizovaného stavebného dozoru obdobne ako pri zvyšných regulovaných povolaniach.

K bodu 24

Zavádza sa oprávnenie komory uznávať vzdelanie dosiahnuté na území SR za účelom získania autorizácie, ktoré v doterajšej úprave absentuje. Doterajšia úprava toto umožňovala len vo vzťahu ku architektom.

K bodom 25 a 26

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 27

Ustanovuje sa povinnosť zahraničným osobám na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR ovládať štátny jazyk v nevyhnutnom rozsahu v súlade s § 55 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 28

Umožňuje sa komore na účely poskytovania služieb podľa tohto zákona na území SR preskúmavať odbornú kvalifikáciu zahraničných osôb v súlade s § 42 zákona č. 422/2015 Z.z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 29

Umožňuje sa komore vydať registračné osvedčenie hosťujúcim autorizovaným inžinierom. Táto možnosť komore doteraz chýbala.

K bodu 30

Zavádza sa možnosť pozastavenia činnosti autorizovaných osôb na základe ich žiadosti.

K bodom 31 až 45

Predmetom týchto zmien je úprava komplexu otázok spojených s uznávaním vzdelania a zjednodušením prístupu k regulovaným povolaniam.

V súčasnosti je Slovenskej komore architektov zákonom zverená kompetencia uznania vzdelania pre účely prístupu k regulovanému povolaniu „autorizovaný architekt” a „autorizovaný krajinný architekt” len v automatickom režime v súlade s so smernicou č. 36/2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. V prípade regulovaného povolania autorizovaný architekt ide o uznanie na báze koordinácie minimálnych požiadaviek na vzdelanie. Doklady o vzdelaní, ktoré uvedené kritériá spĺňajú a uvedené v prílohe V smernice (prílohe 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb.), resp. v prípade nadobudnutých práv sa nachádzajú spolu s referenčnými rokmi v Prílohe VI smernice (Prílohe č. 3 SNR č. 138/1992 Zb. z.).

V prípade krajinných architektov automaticky uznateľné študijné odbory explicitne uvedené

10

v §16 ods. 14.

V prípade prístupu k povolaniu osôb na podklade iného vzdelania ako v automatickom režime, zákon v súčasnosti Slovenskej komore architektov toto uznanie neumožňuje. V nadväznosti na novú sústavu študijných odborov, v súlade s vyhláškou MŠVVaŠ SR č. 244/2019 Z. z. prebieha v súčasnosti vzdelávanie krajinných architektov na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre v rámci študijného odboru „poľnohospodárstvo a krajinárstvo”. To znamená, že ani jeden absolvent odbornej prípravy v danej oblasti na území SR nemá prístup k povolaniu cez automatické uznanie v súlade s §16 ods. 14. Ak by malo však uznanie vykonať Ministerstvo školstva SR v súlade s §16a, je to v rozpore s jeho štandardnou kompetenciou v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní - nemá vytvorené štruktúry ani právny rámec pre uznanie vzdelania nadobudnutého na území SR. Vzhľadom na uvedené je teda uznanie vzdelania v oblasti krajinnej architektúry podľa aktuálne platného zákona nevykonateľné a predložená novela uvedenú nevykonateľnosť eliminuje v plnom rozsahu. Súčasne eliminuje členitosť ustanovení, ktoré danú oblasť upravujú a zavádza pre obe povolania veľmi jasný princíp uznania v automatickom režime, resp. na báze iného vzdelania.

V súčasnosti sa doklady, resp. kvalifikácie, ktoré zabezpečujú prístup k povolaniu v automatickom režime nachádzajú v Prílohách 2 a 3 zákona. Ich zmena je náročná a často nereaguje dosť dynamicky na zmeny vyvolané praxou/resp. zmenami vo vzdelávaní (napr. prípad krajinno-architektonického vzdelania). Preklopenie príloh do vykonávacieho predpisu by umožnilo promptnejšie reagovanie na potreby trhu a lepší prístup k povolaniu.

Uvedená zmena súčasne ukladá uznávaciu kompetenciu pre uznanie vzdelania za účelom výkonu regulovaného povolania autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt, autorizovaný územný plánovač a autorizovaný stavebný inžinier príslušnej komore. Toto uznanie by zabezpečila príslušná komora bez ohľadu na skutočnosť či ide o vzdelanie nadobudnuté na území SR, členského štátu resp. tretieho štátu. Cieľom zmeny je zabezpečiť konzistentnosť pri rozhodovaní o uznaní vzdelania.

K bodu 46

Legislatívno-technická úprava spresňujúca účinné znenie zákona.

K bodu 47

Stanovujú sa pravidlá vyčiarknutia z evidencie odborne spôsobilých osôb na výkon činnosti stavbyvedúceho, stavebného dozoru a na výkon činnosti energetickej certifikácie budov (§3a ods. 4, 5 a 6) z dôvodu, že doteraz neboli upravené.

K bodom 48 až 53

Navrhovanou úpravou sa stanovuje výpočet údajov zapisovaných v zozname alebo v registri, ktoré síce komora v praxi zapisuje, avšak doteraz neboli predmetom zákonnej úpravy. Z dôvodu zavedenia možnosti komory pozastaviť činnosť autorizovanej osobe (§15d) je nutné tento údaj do výpočtu zapisovaných údajov v zozname doplniť. V §18 ods. 3 sa spresňujú údaje zoznamu, ktorý komora zverejňuje o autorizovaných osobách na svojom webovom sídle.

K bodu 54

Zavádza sa rozsah evidencie pre odborne spôsobilé osoby a hosťujúce odborne spôsobilé osoby, ktorý doteraz nebol predmetom zákonnej úpravy.

K bodom 55 a 56

11

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 57

Určujú sa pravidlá pre vydávanie pečiatok a osvedčení odborne spôsobilých osôb, ktoré vykonávajú činnosť hosťujúci autorizovaný stavbyvedúci a hosťujúci autorizovaný stavebný dozor.

K bodom 58 až 62

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 63

Cieľom navrhovanej úpravy je podrobne upraviť pravidlá a rozsah skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozoru z dôvodu jej absencie v doterajšej úprave.

K bodom 64 až 67

Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 68 až 72

Úpravou sa zavádza možnosť aplikácie kompenzačného opatrenia aj pre povolanie inžinier, autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaného stavebný dozor. Doterajšia úprava riešila kompenzačné opatrenie vo forme preskúšania alebo adaptačného obdobia len pre skupinu architektov.

K bodom 73 až 75

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 76

Z dôvodu zabezpečenia prostriedkov dohľadu nad výkonom povolania sa navrhuje rozšíriť evidenčné povinnosti aj o evidenciu prípadov spoločne vykonávaných činností, resp. výkonu činností prostredníctvom obchodných spoločností.

K bodom 77 až 81

Legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na doplnenie povolania „autorizovaný územný plánovač“.

K bodu 82

Úpravou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať disciplinárnej komisii volebné obdobie v trvaní 2 rokov.

K bodom 83 a 84

Ustanovením sa dopĺňajú a spresňujú úlohy Slovenskej komory stavebných inžinierov v oblasti celoživotného vzdelávania a rozširujú sa možnosti aktivít Slovenskej komory stavebných inžinierov pri spolupráci s odbornými inštitúciami.

12

K bodu 85

Navrhovanou úpravou sa rozširuje záber poskytovania pomoci Slovenskej komory stavebných inžinierov.

K bodu 86

Dôvodom úpravy je oprava formálnej chyby. Slovenská komora stavebných inžinierov môže nielen osvedčenie o vykonaní skúšky vydať, ale aj odňať.

K bodu 87

Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť obmedzenie „na účely vydávania živnostenských oprávnení“, keďže odborne spôsobilé osoby vykonávajú činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a energetickej certifikácie budov nielen na základe živnostenského oprávnenia v zmysle osobitného predpisu.

K bodu 88

Ustanovením sa rozširuje kompetencia Slovenskej komory slovenských inžinierov o spoluprácu so zahraničnými profesijnými organizáciami.

K bodu 89

Upresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru.

K bodom 90 a 91

Spresňujú sa podmienky prístupu ku skúške odbornej spôsobilosti na vykonávanie skúšok pre činnosť stavbyvedúceho, stavebného dozoru a činnosť energetickej certifikácie budov.

K bodu 92

Navrhovaným znením bude splnená požiadavka valného zhromaždenia Slovenskej komory stavebných inžinierov o doplnenie chýbajúceho kontrolného orgánu – dozornej rady.

K bodom 94 a 96

Navrhovaným znením dochádza k zmene volebného obdobia valného zhromaždenia z pôvodných dvoch rokov na štyri roky. Z pohľadu praxe sa predĺženie volebného obdobia javí ako primerané. Rovnako sa navrhuje predĺženie volebných období predsedu a podpredsedu predstavenstva, členov autorizačnej komisie, disciplinárnej komisie a dozornej rady.

K bodu 95

Zavádza sa možnosť zasielania pozvánok na valné zhromaždenie elektronickou formou a súčasne sa mení adresa doručenia.

K bodu 97

Navrhovanou zmenou je splnená požiadavka Slovenskej komory architektov ponechať dvojročné volebné obdobie disciplinárnej komisie (viď. nové znenie § 27 ods. 1 písm. a).

13

K bodu 98

Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov sa rozširuje na hosťujúcich autorizovaných stavbyvedúcich a autorizovaných stavebných dozorov.

K bodu 99

Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť disciplinárnu zodpovednosť odborne spôsobilých osôb, ktorá v doterajšej úprave absentovala.

K bodu 100

Ustanovením sa rozširujú možnosti financovania komory.

K bodu 101

Navrhovanou úpravou sa má docieliť možnosť doručovania dôležitých písomností aj odborne spôsobilým osobám, ktoré sa zapisujú do evidencie.

K bodu 102

Vypustenie ustanovenia z dôvodu, že výzvy na doplnenie alebo na odstránenie iného nedostatku žiadosti o zapísanie do zoznamu alebo z registra nemajú povahu dôležitých písomností, ktoré je potrebné doručovať do vlastných rúk. Odstraňuje sa chybné znenie.

K bodu 103

Ustanovením sa rozširujú možnosti doručovania písomností, a to o elektronickú formu.

K bodu 104

Navrhuje sa doplniť splnomocňovacie ustanovenie v nadväznosti na prechod pôsobnosti v danej oblasti na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

K bodu 105

Navrhovanou zmenou sa reaguje na to, že tzv. malé preukazy o odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúceho a stavebného dozoru, získané na výkon týchto činnosti do 31.07.2000, boli stále ponechané v platnosti, hoci mali byť v minulosti nahradené. Preto sa navrhuje ustanoviť dátum ktorým strácajú platnosť.

K bodu 106

Stanovujú sa prechodné ustanovenia vo väzbe na vykonané zmeny v zavedení nových povolaní a v úprave viazaných živností.

K bodu 107

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v úprave uznávania dokladov.

K čl. XI(zákon č. 310/1992 Zb.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

14

K čl. XII(zákon NR SR č. 182/1993 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Vo väzbe na zmeny v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy sa novo vymedzuje predmet a rozsah právnej úpravy zákona. Ide o pozitívne vymedzenie zákona ako komplexnej úpravy práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov. Zákon o vlastníctve bytov upravuje niekoľko skupín právnych vzťahov. Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov tvorí základnú skupinu právnych vzťahov. Ďalšia skupina vzťahov vychádza z regulácie práv a povinností vo vzťahu ku správe domov. Úprava práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov pozostáva nielen z ich vzájomných vzťahov, ale aj zo vzťahov s tretími osobami. Súčasťou zákona aj podmienky, pri ktorých je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Negatívne sa vymedzuje, že do pôsobnosti zákona o vlastníctve bytov nepatria bytové domy s jedným bytom.

Navrhuje sa aj úprava pojmov v predmetnom zákone, a to nielen na účely zosúladenia, ale aj zachovania osobitností potrebných pre fungovanie právnej úpravy vlastníctva bytov a nebytových priestorov. Uvedené definície vychádzajú z technického opisu, ekonomických a aplikačných skúseností a platia výlučne na účely tejto právnej úpravy.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodom 4 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou, úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 2.

K bodu 9

Tento zákon sa s výnimkou § 29 a 29a ods. 1 aplikuje aj na nebytové domy, v ktorých byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a zároveň spoločné časti a spoločné zariadenia v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na správcu nebytového domu sa na rozdiel od správcu bytovej budovy nevzťahuje zákon č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

K čl. XIII(zákon NR SR č. 278/1993 Z. z.)

K bodu 1

Z dôvodu odlišnej koncepcie nového zákona o výstavbe je nutné v zákone o správe majetku štátu používané pojmy špecifikované len odkazom na doteraz platné stavebné predpisy, novo definovať v zákone o správe majetku štátu.

K bodom 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Takisto sa dopĺňa ďalšia podmienka, ktorá oprávňuje vlastníka stavby nadobudnúť touto stavbou zastavaný pozemok vo vlastníctve štátu mimo súťaže, prípadne aj priľahlého pozemku. Navrhuje sa, aby v tomto prípade stavba spĺňala nielen definičné znaky stavby ustanovené v § 2 ods. 2 písm. a), ale jej pôdorys musí dosahovať výmeru aspoň 15 m2.

15

K bodom 3, 5 a 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7 a 8

Návrhom zákona sa zakotvujú podmienky, za akých možno pozemok vo vlastníctve štátu rozdeliť do menších celkov. Pri delení pozemku musí správca brať do úvahy využiteľnosť jednotlivých rozdelených alebo oddelených pozemkov a ekonomickú výhodnosť tohto delenia pre štát. Využiteľnosť pozemku štátu, ktoré ostáva vo vlastníctve štátu, nemôže byť zhoršená oproti využiteľnosti pôvodného pozemku. Ani hodnota pozemku, ktorý ostáva štátu, sa delením nemôže znížiť oproti hodnote pôvodného pozemku pred delením. Z tohto dôvodu sa prípustnosť delenia pozemkov štátu nebude (oproti terajšiemu stavu) posudzovať len v prípade predaja pozemkov do 200 m2, ale vždy pri každom delení pozemku štátu do menších celkov, t. j. bez ohľadu na jeho výmeru.

K bodom 9 a 10

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu zákona súvisiacu s definovaním stavby s pôdorysom najmenej 15 m2, ktorej vlastníctvo oprávňuje jej vlastníka nadobudnúť stavbou zastavaný pozemok štátu mimo súťaže a bez súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu súvisiacu s novou definíciou pojmu priľahlý pozemok. Zároveň sa z dôvodu jednoznačnosti navrhuje, aby bol správca povinný spoločne s celou dočasne prebytočnou stavbou ponúknuť do nájmu aj dočasne prebytočný priľahlý pozemok.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Navrhovaným ustanovením sa taxatívne upravujú možné prípady prenájmu dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu, avšak za trhové nájomné. Ide o výnimku zo súťažného nakladania s majetkom štátu, preto výpočet možných prípadov je limitovaný.

Naďalej sa umožňuje prenájom pozemku vo vlastníctve štátu zastavaného stavbou definovanej v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona jej vlastníkovi (spoluvlastníkovi), ak jej pôdorys má najmenej 15 m2.

Z dôvodu navrhovanej úpravy § 13a zákona o správe majetku štátu sa rozširuje možnosť priameho prenájmu majetku štátu na potreby zariadenia staveniska, ale za trhové nájomné.

K bodu 15

16

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje prenájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu cudziemu štátu bez nutnosti vykonať ponuku v registri ponúkaného majetku štátu a bez nutnosti dohodnúť trhové nájomné. Tým sa zjednotí prístup pri predaji a nájme majetku štátu cudziemu štátu na potreby jeho diplomatického zastúpenia. Nepôjde o povinnosť správcov, ale ak dôjde ku konsenzu medzi zmluvnými stranami o reálnych podmienkach prenájmu, správca bude oprávnený v zjednodušenom režime uzavrieť nájomnú zmluvu.

K bodom 16 a 17

Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona obsahuje tieto zmeny:

Okrem vymedzených inžinierskych stavieb možno stavby, dočasné stavby alebo zariadenia definované v § 13a ods. 1 návrhu zákona realizovať na majetku štátu len na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona o správe majetku štátu.

Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút zriadenia zariadenia staveniska môže reálne využiť len vlastník susediacich nehnuteľností, nájomnú zmluvu je možno uzavrieť bez ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za trhové nájomné. Aj nájom nehnuteľného majetku štátu z dôvodu stavby pre potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu je možno realizovať bez vykonania ponuky v registri ponúkaného majetku štátu, ale za nižšie než trhové nájomné. V takomto prípade však musí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdiť, že Slovenská republika požíva rovnaké výhody na území daného cudzieho štátu, a tiež, že stavba bude slúžiť na potreby diplomatického zastúpenia cudzieho štátu.

V ostatných prípadoch možno nehnuteľný majetok štátu prenajať len po ponuke v registri ponúkaného majetku štátu záujemcovi, ktorý ponúkne najvyššie trhové nájomné.

Na platnosť týchto nájomných zmlúv sa s poukazom na § 13 ods. 9 zákona o správe majetku štátu vyžaduje súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Taxatívne vymedzené inžinierske stavby možno realizovať na nehnuteľnom majetku štátu len na základe zmluvného vecného bremena, prípadne na základe zákonného vecného bremena podľa osobitných predpisov, napr. podľa § 10 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 21 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, ktorá je založená na definovaní povinností povinného z vecného bremena, návrh zákona vychádza z pozitívneho vymedzenia oprávnení pre oprávneného z vecného bremena. Vecné bremeno podľa tohto zákona je správca oprávnený na nehnuteľnom majetku štátu zriadiť len v nevyhnutnom rozsahu, to znamená len vtedy, ak zamýšľaný účel zmluvy nemôže oprávnený z vecného bremena dosiahnuť inak.

Správca majetku štátu môže vecným bremenom umožniť zriadenie, prevádzku, opravu a údržbu inžinierskej stavby uvedenej v odseku 1 písm. d) v prospech oprávneného z vecného bremena. Ak inžinierska stavba nie je na hranici pozemku, zmluvou o zriadení vecného bremena možno dohodnúť aj vstup na majetok štátu dotknutý týmto vecným bremenom.

Peší prechod cez nehnuteľný majetok štátu je možné zmluvne dohodnúť z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku; zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá možnosť iného prístupu k svojej nehnuteľnosti. Stavba vlastníka však musí spĺňať definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Správca môže zmluvne dohodnúť aj prejazd motorovými alebo inými vozidlami z dôvodu

17

zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho stavbe alebo k jeho pozemku. Podmienkou práva prejazdu je vybudovaná pozemná komunikácia na pozemku štátu. Taktiež platí, že zriadenie takejto ťarchy na nehnuteľnom majetku štátu je možné len vtedy, ak vlastník stavby alebo pozemku nemá iný možný prístup k svojej nehnuteľnosti a stavba vlastníka spĺňa definičné znaky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) návrhu zákona.

Návrh zákona výslovne zakazuje zriadenie pozemnej komunikácie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pretože pozemná komunikácia de facto neobmedzuje, ale priamo vylučuje výkon vlastníckych práv. Návrh zákona takisto zakazuje zriadenie akejkoľvek inej líniovej stavby, ktorá nie je uvedená v § 13a ods. 1 písm. d) návrhu zákona.

Na platnosť zmlúv o zriadení vecného bremena uzavretých od účinnosti zákona sa z dôvodu zjednotenia postupov pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok bude vyžadovať súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky,

Navrhujú sa tieto druhy odplaty za zriadenie vecného bremena alebo za zásahy do výkonu vlastníckych práv štátu:

1. Odplata za zriadenie vecného bremena

Odplatu za zriadenie vecného bremena musí správca dohodnúť aspoň vo výške znalcom stanovej hodnoty práv a závad podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena medzi správcami majetku podľa tohto zákona. Bezodplatné vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech štátnych podnikov, pretože štátne podniky nie správcami podľa tohto zákona.

Hodnota práv a závad sa určuje za výmeru, v ktorej je správca obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti štátu, preto zmluva o zriadení vecného bremena by mala, okrem dohodnutej odplaty za zriadenie vecného bremena, obsahovať aj výmeru dotknutej časti majetku štátu. Návrh zákona neupravuje splatnosť odplaty za zriadenie vecného bremena, ale z hľadiska hospodárnosti je vhodné ju dohodnúť ešte pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.

2. Odplata za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu

Vznik nároku na odplatu za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľného majetku štátu vyplýva obvykle z pozemných prác oprávneného z vecného bremena alebo iného obmedzenia pri obvyklom užívaní nehnuteľného majetku štátu. Výšku výšku odplatu nemožno vopred určiť, a teda ani vopred v zmluve o zriadení vecného bremena dohodnúť. Preto návrh zákona neupravuje spôsob určenia výšky takejto odplaty, ale ponecháva na zmluvných stranách, aby sa na jej výške dohodli. Zmluvné strany by sa mali vopred dohodnúť na spôsobe určenia výšky takejto odplaty, napr. znaleckým posudkom, určením fixnej sumy za každý deň obmedzeného užívania nehnuteľného majetku štátu jeho správcom a pod.

3. Náhrada škody

Ak v príčinnej súvislosti medzi existenciou vecného bremena a zhoršeným stavom dotknutej nehnuteľnosti štátu vznikne škoda a oprávnený z vecného bremena nevráti nehnuteľný majetok štátu do pôvodného stavu, vrátane porastov, štát zastúpený správcom nárok na náhradu škody. Podmienky uplatňovania a výšky náhrady škody sa riadia občianskoprávnymi predpismi.

Návrh zákona výslovne ustanovuje oprávnenie správcu odstúpiť od zmluvy o zriadení vecného bremena, ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na nehnuteľnom majetku štátu

18

značná škoda. Od odstúpenia od zmluvy o zriadení vecného bremena je potrebné odlíšiť zánik vecného bremena podľa § 151p Občianskeho zákonníka.

Zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá podľa zákona o správe majetku štátu by, okrem všeobecných náležitostí (označenie zmlúv strán a pod.), mala obsahovať aj

a) obsah vecného bremena (napr. zriadenie a prevádzkovanie plynovodnej prípojky),

b) rozsah vecného bremena (v m2),

c) trvanie vecného bremena (na dobu určitú alebo neurčitú), pričom platí, že vecné bremeno za účelom zriadenia a prevádzkovania rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, možno zriadiť do dňa ukončenia ich prevádzky, najviac na dobu 10 rokov,

d) druh vecného bremena, ktoré je zriaďované buď v prospech vlastníctva veci (in rem) alebo v prospech osoby (in personam),

e) hodnotu práv a závad,

f) výšku dohodnutej odplaty (najmenej vo výške hodnoty práv a závad), ak nejde o bezodplatné zriadenie vecného bremena,

g) splatnosť dohodnutej odplaty (najneskôr pred podaním návrhu na vklad vecného bremena do katastra).

Obmedzenie trvania doby vecného bremena sa týka výlučne rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody, vrátane zariadenia na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody alebo ich kombinácie, ak sa tieto zriaďujú na stavbách štátu.

K čl. XIV(zákon NR SR č. 42/1994 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XV(zákon NR SR č. 145/1995 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V nadväznosti na zmeny v oslobodení od poplatkov sa navrhuje vykonať úpravy v § 4.

K bodu 3

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k spoplatneniu úkonov a konaní, ktoré budú v zmysle prechodných ustanovení zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe dokončené podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že činnosti budovania a takpovediac nábehu informačného systému územného plánovania a výstavby budú vyžadovať zvýšenú potrebu financovania

19

z prostriedkov štátneho rozpočtu navrhuje sa, aby časť týchto prostriedkov bola pokrytá priamo príjmami zo „stavebných“ poplatkov, a to v čase prvých šiestich rokov od zriadenia tohto informačného systému.

K bodom 4 a 5

Navrhujú sa upraviť správne poplatky vo väzbe na nové procesné inštitúty konania vo výstavbe, pričom sadzby poplatkov sa navrhuje diferencovať vo väzbe na kategorizáciu stavieb. Zároveň je snaha rozložiť sumu poplatku v čase samotnej výstavby tak, aby sa väčšia časť poplatku platila až za kolaudáciu stavby a ekonomika výstavby bola menej zaťažená.

K čl. XVI(zákon NR SR č. 162/1995 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého údaje by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely konaní podľa zákona o katastri nehnuteľností, s cieľom najmä podporovať automatizáciu procesov zápisu stavieb.

K bodom 2 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XVII(zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XVIII(zákon NR SR č. 215/1995 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 a 3

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby, ktorého súčasťou je aj register stavieb a ktoré by mali mať referenčnú povahu a mali by sa poskytovať (aj) na účely geodézie a kartografie.

K bodom 4 a 5

V nadväznosti na úpravu registra stavieb v informačnom systéme územného plánovania a výstavby sa navrhuje tento register vypustiť v rámci úpravy informačného systému geodézie, kartografie a katastra a upraviť len spôsob poskytovania údajov z tohto registra.

K čl. XIX(zákon NR SR č. 129/1996 Z. z.)

20

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XX(zákon č. 64/1997 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXI(zákon č. 281/1997 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XXII(zákon č. 143/1998 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 5

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 6 a 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 10

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

21

K čl. XXIII(zákon č. 144/1998 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXIV(zákon č. 254/1998 Z. z.)

K bodom 1 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXV(zákon č. 298/1999 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVI(zákon č. 136/2000 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. XXVII(zákon č. 338/2000 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXVIII(zákon č. 302/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná vykonanými zmenami v procese a schvaľovacích oprávneniach v rámci územného plánovania a konania vo výstavbe.

K čl. XXIX(zákon č. 314/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXX(zákon č. 49/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

22

K bodom 4 až 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXI(zákon č. 319/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXII(zákon č. 503/2003 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIII(zákon č. 220/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 6 až 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXIV(zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 4 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 11

23

Zmena sa navrhuje z dôvodu nevyhnutnosti plne elektronickej komunikácie vo veciach konania vo výstavbe a používania informačného systému územného plánovania a výstavby.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XXXV(zákon č. 582/2004 Z. z.)

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zároveň sa spresňuje definícia stavebného pozemku, aby nedochádzalo k aplikačným nezrovnalostiam.

V odseku 5 sa navrhuje negatívne vymedzenie stavebného pozemku na účely dane z nehnuteľností. Za stavebný pozemok sa nebude považovať pozemok, na ktorom sa realizuje drobná stavba, zmena stavby, prístavba alebo nadstavba. Ak rozhodnutie o povolení stavby stratí platnosť a zároveň sa nezačali stavebné práce na pozemku, taký pozemok tiež nebude stavebným ďalej pozemkom a zaradí sa na účely dane z pozemkov podľa evidencie v katastri nehnuteľností. Ak v rozhodnutí o povolení stavby bude uvedený aj pozemok (parcela) vo vlastníctve inej osoby ako osoby stavebníka a na tomto pozemku budú realizované len inžinierske stavby, pozemok sa na účely dane z nehnuteľností nebude považovať za stavebný pozemok.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 3

Navrhuje sa spresniť definícia stavby na bývanie v súvislosti so zmenou pojmov v novoprijatom zákone o výstavbe. Za stavbu na bývanie sa bude považovať bytová budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých podlaží určená a vhodná na trvalé bývanie a takou stavbou bude aj rodinný dom určený na trvalé bývanie, ktorý najviac tri byty. Aby neboli bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi zdaňované v režime dane z bytov, ustanovuje sa lex specialis podmienka zdanenia stavieb na bývanie s najviac troma bytmi priamo v zákone o miestnych daniach. Navrhovaným doplnením sa zabezpečí, že všetky bytové budovy s najviac troma bytmi a rodinné domy s najviac troma bytmi budú zdanené ako stavba na bývanie a bytové budovy s najmenej štyrmi bytmi budú zdanené v režime dane z bytov a nebytových priestorov.

K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť, že nebytový priestor využívaný na bývanie sa bude považovať za byt, a teda pri výpočte dane z bytov za takýto nebytový priestor alebo jeho časť sa použije sadzba dane z bytov. Týmto sa rieši zdanenie rôznych apartmánov a apartmánových bytov slúžiacich na trvalé bývanie tým, že sa jednoznačne zdania ako byty.

K bodom 7 až 9

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

24

K bodu 10

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa v prípade vzniku daňových povinností, poplatkovej povinnosti a oznamovacej povinnosti do 31. decembra 2024 bude postupovať podľa predpisov platných do 31. marca 2024.

K čl. XXXVI(zákon č. 657/2004 Z. z.)

K bodom 1 až 4

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 5 a 6

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 7 a 8

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 9

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K čl. XXXVII(zákon č. 326/2005 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 až 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 12 a 13

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 14 až 19

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zmenami v procesoch územného plánovania.

K čl. XXXVIII(zákon č. 538/2005 Z. z.)

25

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 3 a 4

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenou v § 15.

K bodom 5 až 10

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XXXIX(zákon č. 555/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XL(zákon č. 39/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLI(zákon č. 218/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodu 2

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K čl. XLII(zákon č. 355/2007 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 3 až 9

26

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe, zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 10 a 11

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLIII(zákon č. 669/2007 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 4 až 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj konania vo výstavbe.

K čl. XLIV(zákon č. 448/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLV(zákon č. 66/2009 Z. z.)

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K čl. XLVI(zákon č. 274/2009 Z. z.)

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVII(zákon č. 513/2009 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 a 9

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8, 10 a 11

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

27

K bodom 12 až 17

Úprava vyvolaná zmenou v úprave špeciálnych stavebných úradov podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 18 až 23

Úprava nadväzujúca na zmenu v úprave špeciálnych stavebných úradov a vyvolaná tiež zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodu 24

Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu zmeny v úprave špeciálnych stavebných úradov a s tým súvisiacou delimitáciou.

K bodu 25

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. XLVIII(zákon č. 131/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania

K čl. XLIX(zákon č. 251/2012 Z. z.)

K bodom 1 až 6

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 11 a 13

V nadväznosti na ustanovenie kompetencie koordinácie činnosti v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry vo výstavbe medzi oprávnenia Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky podľa zákona o výstavbe sa navrhuje reflektovať túto úpravu v kompetenciách Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a nadväzne upraviť štandardné delimitačné ustanovenie s týmto prechodom súvisiace.

K bodu 12

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodu 14

28

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. L(zákon č. 125/2015 Z. z.)

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne a digitálneho obrazu Slovenskej republiky.

K čl. LI(zákon č. 282/2015 Z. z.)

K bodu 1

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodom 2 až 6

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a v príslušnosti orgánu, ktorý vedie vyvlastňovacie konanie.

K bodom 7 až 10

Úprava vyvolaná zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania a legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K čl. LII(zákon č. 447/2015 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zmenou pojmov v právnych predpisoch upravujúcich výstavbu (zákon o výstavbe) je potrebné zmeniť predmet miestneho poplatku za rozvoj. „Právoplatné stavebné povolenie“ sa nahrádza pojmom „právoplatné rozhodnutie o povolení stavby“ (následne sú identické zmeny vo všetkých tvaroch aj ďalej v celom zákone), pojem „zmena stavby pred dokončením“ v novom zákone o výstavbe nie je, pretože aj k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je s výnimkou prechodného ustanovenia, ktorým je možné dodatočne legalizovať stavby pred účinnosťou zákona o výstavbe. Z tohto dôvodu je potrebné definovať v predmete poplatku aj stavby, na ktoré bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti stavby na prevádzku. Ohlásené stavby zo zákona o výstavbe môžu byť len drobné stavby do 25 m2, preto je vznik poplatkovej povinnosti po účinnosti zákona o výstavbe k týmto stavbám vzhľadom na „odpočítateľnú položku“ 60 m2 zo základu poplatku irelevantný.

K bodu 2

Naďalej platí, že predmetom poplatku za rozvoj je len stavba, ktorej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha. Preto pre vylúčenie pochybností existujúca skolaudovaná stavba, ktorá prechádza stavebnými úpravami, zmenou účelu využitia stavby, rekonštrukciou, údržbou, nadstavením alebo pristavením časti stavby je predmetom poplatku vždy len v takom rozsahu, kde sa posúdi rozdiel vo finálnej podlahovej ploche nadzemnej časti stavby po realizácii stavebnej činnosti a pred ňou. Predmetom poplatku je len kladný rozdiel v podlahovej ploche nadzemnej časti stavby, pokiaľ § 6 ods. 8 a § 16 ods. 4 neustanovujú inak (ide o špeciálny režim k zníženiu podlahovej plochy počas realizácie stavby, kde konečná výška poplatkovej povinnosti po zohľadnení zmien na stavbe byť v sume zodpovedajúcej konečnej podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby).

29

K bodom 3 až 6

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný (viď bod 1). Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.

K bodom 7 a 8

V súvislosti s novou úpravou podľa zákona o výstavbe ak ide o stavebné práce na jednoduchej stavbe, rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Z dôvodu zachovania princípu minimalizácie administratívnej náročnosti sa pri jednoduchej stavbe nebude vyžadovať potvrdenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby projektantom stavby. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa navrhuje možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.

K bodom 9 až 11

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Pre upresnenie sa dopĺňa postup ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere.

K bodu 12

V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V oboch prípadoch sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije (viď § 8 ods. 4 v novom znení), pretože „odpočítateľná položka“ sa použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby. Slovným spojením „skorším rozhodnutím o povolení stavby“ sa myslí situácia, ak pred vydaním posudzovaného rozhodnutia o povolení stavby (z titulu ktorého vznikla poplatková povinnosť) bolo predtým na istú stavbu vydané jedno alebo viac skorších rozhodnutí o povolení stavby. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.

K bodu 13

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 nie je potrebná, keďže odkaz 3d) sa vzťahuje aj na pojem stavby na bývanie.

K bodu 14

30

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.

K bodom 15 a 16

V súvislosti s presunom pôvodných ods. 5 a 6 do § 6, sa v § 8 ods. 4 určuje, že v oboch prípadoch podľa § 6 ods. 8 alebo 9 sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije, pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby.

K bodu 17

V súvislosti so zmenou postupu pri zmenách nedokončenej stavby, keďže k zmene nedokončenej stavby sa vždy vydáva nové „rozhodnutie o povolení stavby“, nebude potrebné novým rozhodnutím rušiť pôvodné rozhodnutie a nebude dochádzať k započítavaniu už vyrubeného poplatku. Rozhodnutie o vyrubení sa vydá samostatne a zvlášť ku každému rozhodnutiu o povolení stavby.

K bodu 18

Z dôvodu zníženia administratívneho zaťaženia a neefektivity vyrubovania poplatku nižšieho ako sú jeho administratívne náklady na vyrubenie.

K bodu 19

Z dôvodu úpravy § 9 ods. 2 zákona je potrebné upraviť aj § 10 ods. 3 zákona. nebude dochádzať k novovyrubovaniu poplatku a ani k zníženiu vyrubeného poplatku za rozvoj.

K bodu 20

Z dôvodu aplikačných nezrovnalostí v praxi sa spresňuje pojem „školského“ a rozširuje sa aj o pojem „školy“ v širšom zmysle.

K bodu 21

Navrhuje sa znenie prechodných ustanovení, ktorých cieľom je stanovenie postupu pri určení poplatkovej povinnosti k stavbám, ktorým poplatková povinnosť:

-vznikla pred účinnosťou novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj,

-vznikla po účinnosti „nového“ zákona o výstavbe a novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ale povolená bola podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čiže podľa „starého“ stavebného zákona,

-vznikla z dôvodu zmeny nedokončenej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o povolení stavby podľa „nového“ zákona o výstavbe, avšak rozostavaná bola na základe „starého“ stavebného zákona.

K bodu 22

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIII(zákon č. 87/2018 Z. z.)

K bodu 1

31

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 2 až 4

Úprava vyvolaná zmenou v organizácii stavebných úradov a zmenou v kompetenciách ministerstva dopravy a nového úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

K bodom 5 až 7

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 8 až 10

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LIV(zákon č. 112/2018 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LV(zákon č. 452/2021 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania.

K bodu 4

Úprava vyvolaná zavedením inštitútu záväzných stanovísk v spojení s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami a s tým súvisiacimi zmenami v spôsobe udeľovania povolení, súhlasov a obdobných vyjadrení k stavbám a súvisiacim činnostiam.

K bodom 5 až 14

Úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy a zrušením niektorých inštitútov v rámci územného plánovania, ako aj legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodu 15

Úprava vyvolaná zriadením nového informačného systému územného plánovania a výstavby a budovaním jeho údajovej základne.

K bodom 16 až 18

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou a úprava vyvolaná zmenou v pojmoch podľa novej stavebnej legislatívy.

K čl. LVI(zákon č. 200/2022 Z. z.)

K bodom 1 až 4

32

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 5

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny v zákone SNR č. 138/1992 Zb.

K bodu 6

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 7

Navrhuje sa explicitne vyjadriť vzťah medzi všeobecne záväznými nariadeniami, ktorými sa územnoplánovacia dokumentácia schvaľuje a vydáva a požiadavkami podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Keďže cieľom jednotne ustanoviť pravidlá pre územnoplánovaciu dokumentáciu, jej obsah a spracovanie a tieto ustanovené vykonávacími predpismi, je s ohľadom na zákon o obecnom zriadení vhodné ustanoviť, že jednotlivé všeobecne záväzné nariadenia s nimi nesmú byť v rozpore. Úprava § 39 ods. 2 tým nie je dotknutá, čo znamená, že osobitné úpravy vo všeobecne záväzných nariadeniach týchto miest, v rozsahu § 39 ods. 12, sú možné a v súlade s § 18 ods. 1.

K bodu 8

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 9

Vzhľadom na osobitné postavenie hlavného mesta sa navrhuje, aby príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska mohol ustanoviť aj zákon o hlavnom meste. Cieľom je poskytnúť samospráve hlavného mesta priestor na úpravu, ktorá najlepšie reflektuje rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti.

K bodu 10

Z dôvodu potreby viacerých spresňujúcich úprav sa navrhuje ustanoviť § 25 v novom znení. Podstatnou vecnou úpravou je zavedenie inštitútu digitálneho obrazu Slovenskej republiky, ktorý bude predstavovať svojho druhu referenčnú databázu údajov o povrchu Slovenskej republiky a objektov na ňom sa nachádzajúcich. Povinné použitie týchto údajov sa ustanovuje vo vzťahu k ostatným systémom, ktoré tieto údaje evidujú, či vo svojej činnosti používajú. Cieľom je zabezpečiť, aby údaje v hodnotách ako zaznamenané v digitálnom obraze Slovenskej republiky boli používané jednotne pri činnostiach v územnom plánovaní a výstavbe a v širšom kontexte aj pri činnostiach evidencie objektov a javov na povrchu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na potenciál, ktorý nový informačný systém územného plánovania a výstavby ponúka sa tiež navrhuje, aby mohol poskytovať elektronické služby, ktoré založené na využití jeho komplexnej a jedinečnej povahy. Navrhuje sa tiež, aby prednostný účel takto poskytovaných služieb bol v zákone priamo vyjadrený a sledoval vedeckú, výskumnú alebo analytickú činnosť, s presahom do rozvoja digitálnej ekonomiky. Inak povedané, aby tieto služby boli poskytované tak, aby aspoň jedným z efektov bola aj podpora súvisiaceho ekosystému a možnosť stavať na činnosti informačného systému územného plánovania

33

a výstavby nadstavbu služieb zo strany súkromného sektora.

K bodu 11

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití podkladu, ktorý bol získaný na základe dohody s inou osobou, ako územnoplánovacieho podkladu. V záujme udržania štandardu spracovania týchto podkladov sa vyžaduje, aby boli spracované aj v tomto prípade kvalifikovaným spracovateľom podľa zákona a aj spôsobom, ktorý zákon a jeho vykonávacie predpisy vyžadujú. Inak povedané, proces spracovania bude mať rovnaké nároky na kvalitu spracovateľa a výstupu, či ho vykonáva orgán územného plánovania, alebo externý subjekt.

K bodom 12 až 15

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 16

Vzhľadom na to, že množstvo elektronických dokumentov bude prístupných prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby navrhuje sa, aby pri doručovaní takýchto dokumentov neboli doručované priamo dokumenty, ale len odkazy na miesto ich sprístupnenia v informačnom systéme. Dôvod je aj praktický, častokrát ide o objemom veľké súbory, čo jednak zahlcuje kapacitu elektronickej schránky a častokrát aj naráža na kapacitu samotnej elektronickej správy.

K bodu 17

Navrhuje sa spresniť, či inak upraviť ustanovenia, ktoré boli identifikované ako potenciálne spôsobujúce výkladové nejasnosti.

K bodu 18

Navrhuje sa v procese obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie zohľadniť aj procesné požiadavky § 29 ods. 1 písm. a) c), a to na účely skvalitnenia celého procesu.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava v spôsobe poskytovania údajov a prístupu k údajom zo strany správcu informačného systému územného plánovania a výstavby. Zachováva sa princíp prístupu k všetkým údajom ktoré pre činnosť územného plánovania a výstavby nevyhnutné, pričom sa zároveň upúšťa od výpočtu rozsahu údajov, ktoré je možné poskytnúť, keďže výpočet nie je schopný reflektovať dynamiku zmien a vývoja rôznych zdrojov údajov.

Navrhuje sa na úrovni zákona explicitne upraviť najmä poskytovanie údajov v predpísanej štruktúre a elektronicky, poskytovanie metadát k údajom, úpravu spôsobu uzatvárania dohôd o zabezpečení poskytovania údajov a vyjadrenie vzťahu ku kategóriám údajov, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov.

Poskytovanie údajov by malo prebiehať prioritne v elektronickej podobe, definovanej štruktúre a automatizovaným spôsobom, a to najmä v prípadoch, ak ide o zdroj údajov, ktorý poskytuje údaje prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov podľa zákona o e-Governmente. Predmetný zákon obsahuje úpravu tohto modulu, ako aj jeho fungovania, vrátane riadenia prístupu k údajom a ich poskytovanie elektronicky a nepretržitým spôsobom prístupu.

34

Samotný inštitút dohody o zabezpečení poskytovania údajov nie je koncipovaný ako podmienka na ich poskytovanie, ale ako svojho druhu realizačná dohoda, ktorá definovať technické podrobnosti poskytovania, pričom samotný právny nárok bude upravený na úrovni zákona. Preto ani neuzavretie dohody nie je dôvodom na neplnenie povinnosti poskytovať údaje z týchto zdrojov.

K bodom 20 až 22

Navrhuje sa spresniť splnomocňovacie ustanovenia.

K čl. LVII(zákon č. 201/2022 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na požiadavku Úradu jadrového dozoru sa navrhuje vypustiť obmedzenie rozsahu, v ktorom tento úrad vykonával činnosť špeciálneho stavebného úradu.

K bodu 2

Keďže časť vyhradených činností bude naďalej vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné upraviť predmetné ustanovenie.

K bodu 3

S cieľom odstrániť potenciálne výkladové nejasnosti sa navrhuje explicitne ustanoviť princíp, ktorý bol od počiatku so zriadením informačného systému územného plánovania a výstavby spájaný a to, že všetky konania, ktorých výsledkom je povolenie stavby, sa vykonávajú v tomto systéme, a to aj v prípade, ak procesne upravené iným predpisom a prípadne spojené (integrované) s ďalšími konaniami.

K bodu 4

Vzhľadom na to, že množstvo elektronických dokumentov bude prístupných prostredníctvom informačného systému územného plánovania a výstavby navrhuje sa, aby pri doručovaní takýchto dokumentov neboli doručované priamo dokumenty, ale len odkazy na miesto ich sprístupnenia v informačnom systéme. Dôvod je aj praktický, častokrát ide o objemom veľké súbory, čo jednak zahlcuje kapacitu elektronickej schránky a častokrát aj naráža na kapacitu samotnej elektronickej správy.

K bodom 5 a 6

Vzhľadom na osobitné postavenie hlavného mesta sa navrhuje, aby príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska mohol ustanoviť aj zákon o hlavnom meste. Cieľom je poskytnúť hlavnému mestu priestor na úpravu, ktorá najlepšie reflektuje rozdelenie úloh medzi mesto a mestské časti vrátane úpravy lehôt na vydanie záväzného stanoviska.

K bodu 7

Navrhuje sa zladiť text s predpismi na úseku civilného letectva.

K čl. LVIII (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje od 1. septembra 2023 vo vzťahu k niektorým zmenám v zákone o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a od 1. apríla 2024 vo vzťahu k ostatným ustanoveniam.

35

v

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA a Petra LIBU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 195/2023, dátum vydania: 07.06.2023

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák a Peter Liba.

Cieľom návrhu zákona je

zlepšiť postavenie verejnosti a jej aktívnu participáciu v procese prijímania územnoplánovacej dokumentácie,

priznať zastupiteľstvám samosprávneho kraja, obce, mesta a v Bratislave a Košiciach aj zastupiteľstvám ich mestských častí právomoc schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu a premietnuť povinnosť obstarať takúto dokumentáciu župnému, obecnému a mestskému úradu (magistrátu) aj do stavebného zákona.

Návrh zákona posilňuje postavenie verejnosti po vzore právnej úpravy v Českej republike prostredníctvom zástupcu verejnosti, ktorý bude zastupovať verejnosť na prerokovaní spoločnej pripomienky verejnosti pred orgánom územného plánovania, ktorý prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie. Povinnosť prerokovať pripomienky so zástupcom verejnosti sa v zásade rovná rozporovému konaniu s tým rozdielom, že ak sa rozpory nepodarí odstrániť, neznamená to zablokovanie územnoplánovacej dokumentácie v ďalšom procese schvaľovania.

v súčasnosti župný, obecný a mestský úrad (magistrát) povinnosť vykonávať uznesenia zastupiteľstva, pri územnom plánovaní sa tak často nedeje, navyše zastupiteľstvo nemôže v zmysle stavebného zákona meniť a dopĺňať návrh všeobecne záväzného nariadenia samosprávneho kraja, mesta alebo obce, ktorý sa týka územného plánovania, hoci podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov by tak mohlo robiť. Návrh zákona priznáva uvedeným zastupiteľstvám právomoc prijímať uznesenia k územnoplánovacej dokumentácii, ktoré bude župný, obecný alebo mestský úrad (magistrát) povinný vykonať (obstarať nový územný plán alebo jeho zmeny a doplnky) za predpokladu, že tým nebude prekročená územná pôsobnosť orgánu, ktorý ho schválil, a že nie je v rozpore so zákonom, inak bude môcť predseda samosprávneho kraja, primátor alebo starosta využiť sistačné právo podľa platnej legislatívy. Takéto oprávnenie zastupiteľstiev sa premieta aj do stavebného zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu

2

Slovenskej republiky. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a ani žiadne sociálne vplyvy a predpokladá sa nulový vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet).

B. Osobitná časť

K Čl. I

K Čl. I bodom 1, 2 a 9

v súčasnosti zákony z oblasti samosprávy priznávajú poslancom zastupiteľstiev predkladať návrhy na rokovanie zastupiteľstva a zastupiteľstvám schvaľovať aj zmeny a doplnenia návrhov všeobecne záväzných nariadení, ktoré poslanci uplatnia priamo na rokovaní zastupiteľstva.

Jedinou výnimkou návrhy všeobecne záväzných nariadení, ktorými sa schvaľuje územný plán obce, mesta alebo samosprávneho kraja alebo jeho zmeny a doplnky, a to z dôvodu, že stavebný zákon v procese schvaľovania neumožňuje meniť a dopĺňať územnoplánovací podklad po ukončení pripomienkového konania k nemu. Takéto obmedzenie právomoci zastupiteľstiev je sporné, návrhom zákona však v tejto otázke nedochádza k zmene.

Komunálne zastupiteľstva však v súčasnosti v oblasti územného plánovania obmedzované aj ďalšou praxou, ktorá zo zákona priamo nevyplýva, a to, že ak zastupiteľstvo schváli uznesenie o obstaraní nového územného plánu alebo, čo býva častejšie, o zmene a doplnení územného plánu a obstaraní takýchto zmien a doplnkov, a to aj vo verejnom záujme, takéto uznesenie zastupiteľstva sa neplní, pretože orgán, ktorý by ho plniť mal, t.j. župný, obecný alebo mestský úrad (magistrát) to odmietne, napr. s odôvodnením, že na danom pozemku uprednostňuje iný verejný záujem (napr. športovú halu pred škôlkou a pod.). Takáto prax je však v príkrom rozpore s povahou zastupiteľskej demokracie a dokonca aj platnými zákonmi, keď uvedené úrady jednak povinné plniť uznesenia zastupiteľstva bez výnimky a ak pri uplatnení sistačného práva predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu dôjde k prelomeniu ich veta, povinné rešpektovať, že výkon takto schváleného uznesenia nemožno pozastaviť. Napriek tomu sa tak deje a návrhom zákona by sa mala táto prax odstrániť.

Navrhuje sa preto výslovne v stavebnom zákone, aby orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovací podklad, bol viazaný aj uznesením príslušného zastupiteľstva, pričom v prípade Bratislavy a Košíc by to malo byť aj uznesenie zastupiteľstva ich mestských častí za podmienky, že sa podnet týka ich územnej pôsobnosti, ktorá nemôže byť prekročená. Ďalším obmedzením je súlad so zákonom alebo s nadradeným územným plánom, čo vyplýva aj v súčasnosti buď z ustanovení stavebného zákona alebo je predsedovi samosprávneho kraja, primátorovi alebo starostovi priznané sistačné právo,

3

ktorým môže uznesenie zastupiteľstva vetovať. Zároveň sa zakotvuje povinnosť pre orgán územného plánovania obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu na základe takto prijatého uznesenia príslušného zastupiteľstva, ako aj zákaz predložiť na schválenie schvaľujúcemu orgánu taký návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorý by nezohľadňoval podnet prijatý formou uznesenia príslušného zastupiteľstva.

K bodom 3 až 8 a bodu 10

Novým ustanovením § 23a sa po vzore Českej republiky a iných krajín priznáva verejnosti výslovne v stavebnom zákone, a to v jeho časti o územnom plánovaní, možnosť zapojenia sa verejnosti do procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom zástupcu verejnosti.

Aby fyzická osoba alebo právnická osoba mohla zastupovať obyvateľov pri prerokovaní spoločnej pripomienky pred príslušným orgánom územného plánovania, musí spĺňať tieto podmienky:

1.vyzbierať najmenej 10% podpisov obyvateľov príslušného volebného obvodu utvoreného v posledných voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt, a

2.obyvatelia uplatňujú zhodnú pripomienku, ktorej presadením poveria zástupcu verejnosti pred orgánom územného plánovania.

Zástupca verejnosti je povinný preukázať svoje splnomocnenie podpismi obyvateľov príslušného volebného obvodu, čo sa zvykne aj v súčasnosti robiť formou podpisového hárku so znením hromadnej pripomienky ako obdoba petície v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

Možnosť zvoliť si zástupcu by mala mať verejnosť tak pri prerokovaní zadania a konceptu územnoplánovacej dokumentácie, ako aj pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane návrhu územného plánu zóny. Povinnosť orgánu územného plánovania prerokovať pripomienky so zástupcom verejnosti sa v zásade rovná povinnosti uskutočniť rozporové konanie k územnoplánovaciemu podkladu, ktoré sa v súčasnosti stavebným zákonom priznáva len privilegovaným subjektom, s tým rozdielom, že prípadne neodstránenie rozporov so zástupcom verejnosti nebude znamenať zablokovanie ďalšieho procesu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie.

Zároveň sa v ustanovení § 31 ods. 2 stavebného zákona spresňuje, že ustanovenia § 22 28 sa vzťahujú na obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie rovnako, okrem prípadov, ak to vylučuje povaha veci. Snahou je zabrániť tomu, aby orgán územného plánovania mohol vylúčiť ustanovenia o zástupcovi verejnosti a povinnosti prerokovať s ním hromadnú pripomienku verejnosti s odvolaním sa na terajšie znenie tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je použité slovo „primerane“.

4

Navrhovaná slovenská právna úprava je prísnejšia v porovnaní s Českou republikou, kde na uplatnenie hromadnej pripomienky prostredníctvom zástupcu verejnosti stačí počet, ktorý sa vyžaduje na vybavenie petície na samosprávnej úrovni, t.j. 1 000 podpisov dotknutých obyvateľov. Navrhovaný výpočet premietnutý napr. na mestskú časť Bratislava – Petržalka by predstavoval podľa dotknutého volebného obvodu 1 600 2 400 podpisov dotknutých obyvateľov pod hromadnú pripomienku, čo pri 30-dňovej lehote na pripomienkovanie a bežnou praxou spustenia pripomienkového konania počas vianočných sviatkov alebo tesne pred letnými dovolenkami je pomerne zložité získať. Na druhej strane takýto výpočet poskytuje záruku, že obyvateľstvo v danej lokalite, ktorej sa územnoplánovací podklad týka, pociťuje zvažované zmeny územného plánu ako vážny zásah do kvality ich života a okolitého životného prostredia.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa do prílohy č. 2 k stavebnému zákona dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredia (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú v EÚ, kap. 15/zv. 6), keďže jej ustanovenia čl. 2 písm. d) a čl. 6, 7 a 9 sú transponované do návrhu zákona.

K Čl. II až V

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s Čl. I bodmi 1, 2 a 9 návrhu zákona. Spresňuje sa právomoc zastupiteľstiev samosprávneho kraja, obce a mesta (vrátane Bratislavy a Košíc) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu.

v súčasnosti zákony uvedené v Čl. II V priznávajú poslancom zastupiteľstiev právomoc podávať návrhy na rokovanie zastupiteľstva, samotné zastupiteľstvá však mali výslovne priznanú len právomoc schvaľovať územný plán obce (samosprávneho kraja, mesta) alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce (samosprávneho kraja, mesta). Návrhom zákona sa zastupiteľstvám spresní právomoc vo vzťahu k podnetom na prijatie, zmenu alebo doplnenie územnoplánovacej dokumentácie a k jej obstaraniu župným, obecným alebo mestským úradom (magistrátom).

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. decembra 2022.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák a Peter Liba

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 191 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredia (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001; Mimoriadne vydanie Ú v EÚ, kap. 15/zv. 6) čl. 2 písm. d), čl. 6, 7 a 9, ako aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v. L 26, 28. 1. 2012) čl. 1 ods. 2 písm. d) a e), čl. 6, 7, 9 a 11,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

6

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu smernice Európskej únie uvedenej ako prvej v bode 3 písm. b) tejto doložky uplynula 21. 7. 2004 a lehota na transpozíciu smernice Európskej únie uvedenej ako druhej v bode 3 písm. b) tejto doložky uplynula 25. 6. 2011,

b) proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, ako ani nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c) smernica Európskej únie uvedená ako druhá v bode 3 písm. b) tejto doložky bola transponovaná do stavebného zákona, smernica Európskej únie uvedená ako prvá v bode 3 písm. b) tejto doložky zatiaľ nie.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

7

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o územnom plánovaní

K predpisu 200/2022, dátum vydania: 07.06.2022

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o územnom plánovaní sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024.

Cieľom územného plánovania je systematicky a nepretržite vytvárať podmienky pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj, to znamená, aby územie bolo využívané efektívne, ekonomicky, esteticky, eticky a demokraticky s ohľadom na prírodné a kultúrne dedičstvo a kvalitu životného prostredia a života obyvateľov.

Územné plánovanie musí reflektovať ciele územného plánovania. Ostatná aktivita v tejto oblasti je z roku 2013, kedy Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zadalo výskumnú úlohu „Vytvorenie podmienok pre stanovenie zásad a pravidiel územného plánovania“ na základe ktorej bol spracovaný Návrh zásad a pravidiel územného plánovania, ktorý mal vytvárať základný rámec pre stanovenie urbanistických a územnoplánovacích princípov, všeobecne akceptovaných zásad a pravidiel pre jednotlivé úrovne územnoplánovacích dokumentácií ako základnej metodickej platformy pre územnoplánovaciu prax. Efekt uplatňovania týchto zásad v praxi je však otázny a výsledkom absencie všeobecne záväzného nástroja je prílišná nejednotnosť a neprehľadnosť súčasnej územnoplánovacej dokumentácie.

Nový zákon o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ významne posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, ktoré budú vydané ako všeobecne záväzné pri obstarávaní a spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie. Okrem toho si nová právna úprav dáva v oblasti územného plánovania za cieľ i profesionalizáciu štátnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, predovšetkým jeho elektronizácia a digitalizácia dát slúžiacich ako vstupy súvisiace s územným plánovaním a výstavbou, a na to nadväzujúce integráciu územného rozhodnutia do konania o stavebnom zámere.

Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Nakoľko kompetencia územného plánovania je originálnou právomocou orgánov samosprávy, úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania, prostredníctvom metodických usmernení. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostávajú zachované, predkladaným návrhom zákona sa dopĺňa nový typ územnoplánovacej dokumentácie a to územný plán mikroregiónu.

Základom novej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v jednotnej metodike a v jednom informačnom systéme územného plánovania a výstavby, v ktorom budú ukladané a zverejňované príslušné údaje a informácie z územnoplánovacích

2

podkladov, územnoplánovacích dokumentácií a vybraných rozhodnutí stavebných úradov a overených projektových dokumentácií stavieb.

Zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát bude zabezpečovať informačný systém, ktorý bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.

Proces územného plánovania sa výrazne zjednoduší prispieť k tomu jednak zjednodušenie samotných procesných postupov (zrušenie konceptu, neprerokovávanie zadania, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie), na druhej strane aj už spomenutá výrazná elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území, a nových územnoplánovacích dokumentácii v jednotnej forme.

Procesný postup sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému odborne spôsobilými osobami. Jednoduchosť alebo zložitosť procesných postupov bude závisieť od druhu územnoplánovacej dokumentácie a na ňu kladených náležitostí, ktoré upraví vykonávací predpis.

Návrh zákona reaguje aj na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Túto negatívnu prax sa predkladateľ v návrhu zákona snaží odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv. „uzamknutím“ na určité zákonom vymedzené obdobie s možnosťou vstupu za taxatívne vymenovaných podmienok.

Návrh zákona pozitívny i negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny i negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, ani sociálne vplyvy, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o územnom plánovaní

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády SR

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

19.4.2021

3.5.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Jún 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

September 2021

2.Definovanie problému

Odstránenie nedostatkov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nedostupnosť údajov o území.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom právnej úpravy na úseku územného plánovania je zjednodušenie, zrýchlenie, skvalitnenie a transparentnosť procesov na úseku územného plánovania.

Právnou úpravou sa:

-zavádza jednotný proces pre získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie, sprístupňovanie, poskytovanie, prenos, ukladanie, archivácia a likvidácia údajov, umožnenie poskytovania súvisiacich elektronických služieb používateľom s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby; predpokladom je podpora informačným systémom,

-zavádza informačný model stavby ako digitálnu reprezentáciu fyzickej a/alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme.

Očakávaným výsledkom je:

-zavedenie informačného modelu stavby ako digitálnej reprezentáciu fyzickej a/alebo funkčnej časti projektovaného územia alebo stavby v štruktúrovanej forme.

-zjednotenie a predvídateľnosť postupov pri výkone verejnej moci na úrovni štátnej správy a samosprávy, zvýšenie disciplíny a vymáhateľnosti, skrátenie trvania konaní,

-zlepšenie kvality rozhodovania a kontroly.

Ad prístup k dátam: Jedným z princípov architektúry IS “Kvalitné a otvorené dáta”. Všetky vstupné dáta budú štandardizované a bude ich možné následne strojovo spracovať. Údaje budú pokrývať domény priestorových informácií územného plánovania a výstavby ako aj transakčných údajov súvisiacich so zabezpečením výkonu agiend na týchto úsekoch správy. Na výstupe budú referenčné a spracované údaje dostupné ako open data. Zároveň budú vytvorené open api, ktoré umožnia vstupy dát z iných systémov. Data sety budú rovnako aj pre analytické nástroje dostupné aj

4

v samotnom IS. Údaje budú dostupné na základe rolí a príslušných oprávnení pre registrovaných, neregistrovaných a autentifikovaných používateľov systému. Všetky údaje budú evidované, spracovávané, publikované ako aj archivované v zmysle Zákon č. 95/2019 Z. z. (Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v návrhu kompetenčného zákona - je nasledované návrhmi zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe. Táto trojica návrhov zákonov je navzájom prepojená je vecne, časovo, prevádzkovo aj finančne podporujúca a tak tvorí jeden ucelený programový rámec zmeny v oblasti stavebníctva SR.

4.Dotknuté subjekty

Dotknuté subjekty sú:

- fyzické a právnické osoby

- novo navrhovaný Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý byť ústredným orgánom štátnej správy,

- okresný úrad v sídle kraja, ako orgán štátnej správy,

- orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce a samosprávne kraje

5.Alternatívne riešenia

Pri príprave nového konceptu boli zvažované alternatívne návrhy.

Alternatíva

krátky popis

popis

A1

AsIs

Žiadna zmena legislatívy. Žiadny IS. (tj ponechanie procesov územného plánovania a procesov výstavby úpravou doterajšieho zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

A2

MDV2019 bez IS

Zmena legislatívy bez následnej elektronizácie procesov prostredníctvom IS.

A3

ISVS - VS

Zmena legislatívy s podporou elektronizácie procesov prostredníctvom IS. Nový IS financovaný prostredníctvom št. rozpočtu - Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR

A4

ISVS - PPP

Zmena legislatívy s podporou elektronizácie procesov prostredníctvom IS. Nový IS financovaný prostredníctvom PPP. Funkčný SaaS dostupný skôr ako pri A3.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o požiadavkách na obsah a formu dosiahnutia kvalifikačných predpokladov zamestnancov v orgánoch územného plánovania a o odbornej príprave, o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti,

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii,

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky o všeobecných požiadavkách na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a územnotechnických požiadavkách na výstavbu.

Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú vzory formulárov používaných informačným systémom ÚPaV.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Návrhom nedochádza k transpozícii práva EÚ.

5

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

31.12.2023

Kritériom bude čas (v dňoch) o ktorý sa skráti stavebné konanie.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

V zmysle pripomienok z MPK

-analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je opätovne doplnená o vyznačenie pozitívno- negatívnych vplyvov na PP.

Nova právna úprava vyvolá úpravu aj iných súvisiacich predpisov, ktoré sa budú novelizovať v prvej polovici 2022.

Zmeny v kompetenciách na vertikálnej aj horizontálnej úrovni, ktoré budú predmetom dohody v druhej fáze pri príprave osobitných zákonov, bude predmetom doložiek súvisiacich s týmito zákonmi (týka sa to oblasti postavenia a kompetencií samosprávnych krajov)

11.Kontakt na spracovateľa

6

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

marian.vaniak@vlada.gov.sk

 

slavomira.salajova@vlada.gov.sk

12.Zdroje

Pri spracúvaní návrhu zákona ako aj doložky a jednotlivých analýz vplyvov boli za účelom získania relevantných údajov a informácií podľa možností použité všetky zdroje predchádzajúce návrhy dokumentácie z roku 2019, dostupné štatistiky, výstupy z procesnej analýzy a z návrhov efektivizácie štátnej správy, relevantné smernice EÚ, výsledky prieskumov, konzultácie s dotknutými subjektmi, spolupráca s odborníkmi ako aj metódy odhadu. Všetky použité zdroje bližšie popísané v častiach, kde sa s príslušnými informáciami pracuje, uvažuje a pod.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

I. Úvod: Úrad vlády SR predložil dňa 09. septembra 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na záverečné posúdenie materiál: „Zákon o územnom plánovaní“. Materiál predpokladá pozitívno-negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré čiastočne rozpočtovo zabezpečené, pozitívno-negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča doplniť bod 8. Preskúmanie účelnosti Doložky vybraných vplyvov o termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané. Cieľom prieskumu je overiť, či riešenie problému, ktoré bolo prijaté, plní svoj účel. DOPLNENÉ

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie novej Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (schválenej Uznesením Vlády SR č. 234/2021, s účinnosťou odo dňa 1.6.2021), a tiež o vyčíslenie úspor a nákladov regulácie, v nadväznosti na avizovaný a v Doložke vybraných vplyvov vyznačený pozitívny a negatívny vplyv predloženého materiálu na podnikateľské prostredie, vrátane MSP. Vzhľadom na pokročilé štádium nie je možné tejto pripomienke vyhovieť. Predkladateľ za to, že súčasná verzia doložky je postačujúca a plní účel v rozsahu, ktorý žiada komisia.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov uvedené pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré čiastočne rozpočtovo zabezpečené. V analýze vplyvov na rozpočet sú vyčíslené príjmy v roku 2023 v sume 19,962 mil. eur a v roku 2024 v sume 16,895 mil. eur. Výdavky vyčíslené v roku 2021 v sume 3,20 mil. eur - kapitálové výdavky kryté v rámci kapitoly ÚV SR, v roku 2022 v sume 1 mil. eur, v roku 2023 v sume 3,3 mil. eur a v roku 2024 v sume 3 mil. eur kapitálové výdavky pre nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (CSÚ), pričom sa uvádza, že výdavky v sume 610 tis. eur budú od roku 2022 presunuté z kapitoly MDV SR do kapitoly nového úradu CSÚ.

V bode 2.1.1. Financovanie návrhu predkladateľ uvádza, že výdavky v roku 2021 pre ÚV SR finančne zabezpečené v kapitole ÚV SR. V roku 2022 je financovanie zabezpečené čiastočne zo štátneho rozpočtu výdavkami v sume 610 tis. eur v kapitole MDV SR a od roku

7

2023 príjmami nového úradu CSÚ. Keďže k zmene systému dochádza postupne, v rokoch 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené výdavky z dôvodu súbežného vykonávania činností obcami a novozriaďovanou štátnou správou. Predkladateľ tiež uvádza, že kvantifikácia vplyvov na rozpočet uvedená v predloženom návrhu sa týka všetkých troch návrhov zákonov (z. o výstavbe, z. o územnom plánovaní a novely kompetenčného zákona)

Pokiaľ ide o výdavky na roky 2022 2024 tieto sú už súčasťou analýzy vplyvov vládou schváleného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pre novo zriaďovaný úrad CSÚ. Vzhľadom na uvedené je potrebné do doložky vybraných vplyvov v bode 10. ako aj do analýzy vplyvov na rozpočet uviesť, že vyčíslené výdavky súčasťou výdavkov vyčíslených v analýze vplyvov na rozpočet k vládou schválenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

V tab. č. 4 v názve „Úrad pre územné plánovanie (ďalej len CSÚ) vznik nového úradu a konverzia“ je potrebné vypustiť text „vznik nového úradu a“, keďže výdavky z titulu vzniku nového úradu boli kvantifikované v rámci analýzy vplyvov na rozpočet v novele kompetenčného zákona.

V rámci dopadov navrhovaného zákona z titulu postupnej zmeny kompetencií obcí, keď v rokoch 2022 a 2023 ešte budú obce vykonávať činnosť v rámci preneseného výkonu štátnej správy, sa v tab. č. 3 v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie uvádzajú nedaňové príjmy obcí v sume 19,962 mil. eur na rok 2023 a 16,9 mil. eur na rok 2024, pričom v poznámke pod tabuľkou je uvedené, že „Dôjde k zníženiu príjmov zo správnych poplatkov vyberaných obcami vo vzťahu k agende a procesom výstavby. V roku 2023 je pokles príjmov zo správnych poplatkov odhadovaný na polovicu, nakoľko počas roku 2023 konania budú

1. dobiehať podľa starého (súčasného) zákona tieto budú spravované do konca roku 2023 obcami a

2. začínať podľa nového zákona v novom elektronizovanom prostredí IS ÚPaV - tieto budú spravované novým Úradom - CSÚ.

*Dopad na kapitolu obcí v rozpočte: zrušenie správnych poplatkov: 1,8 mil. eur v r. 2023 a 3,6 mil. v r. 2024.“.

Zároveň v tabuľke uvedené aj príjmy CSÚ za poplatky za úkony v rovnakých sumách. Uvedená tabuľka č. 3 je mätúca, Komisia ju žiada upraviť.

Zároveň tabuľka č. 1 analýzy vplyvov na rozpočet neobsahuje negatívne vplyvy na príjmy obcí, ktoré boli vyčíslené na rok 2023 vo výške 1,8 mil. eur a na rok 2024 vo výške 3,6 mil. eur.

Uvedené tabuľky žiada Komisia v nadväznosti na §33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zosúladiť a dopracovať v rámci Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy o kvantifikáciu dopadov na rozpočet verejnej správy s uvedením dopadov na rozpočty obcí vzhľadom na to, že tieto dopady nie kvantifikované a to tak, aby bolo zrejmé, k akým zmenám v tejto oblasti príde. V rámci MPK k predloženému návrhu bolo uvedené, že z dôvodu ukončenia realizovania pôvodného (papierového) procesu na obciach od roku 2024 nebude potrebná dotácia na obce na úseku stavebného poriadku a teda ani poskytovaná dotácia zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy, ktorá je rozpočtovaná na rok 2021 vo výške 8 240 171 eur.

Súčasne Komisia upozorňuje, že výdavky v sume 610 tis. eur uvedené v 2. časti tabuľky č. 4 MinDop/Obce prenesený výkon, nie prostriedkami na prenesený výkon štátnej správy a sú plánované v rozpočte na samosprávne pôsobnosti obcí na úseku územného plánovania, ktoré i naďalej ostávajú v kompetencií obcí.

Komisia naďalej trvá na vypracovaní a zverejnení štúdie uskutočniteľnosti k zámeru vytvorenia spoločnosti, ktorá bude prevádzkovať IT systém. Bez zverejnenia štúdie

8

uskutočniteľnosti, v ktorej budú pomenované alternatívne riešenia a vyhodnotený ich ekonomický prínos, nie je možné v súčasnosti kvalifikovane zhodnotiť predložené doložky vplyvov. MF SR upozorňuje na skutočnosť, že zo strany predkladateľa bolo uvedené, že doložka vplyvov verejnej správy bude ešte upravená.

Doložka vplyvov na rozpočet verejnej správy bola po dohode s UHP prepracovaná a to tak, že všetky vplyvy vyplývajúce z troch predkladaných materiálov (zákon o výstavbe, zákon o územnom plánovaní a kompetenčný zákon) budú zosumarizované v jednej doložke, ktorá bude rovnaká pre všetky materiály.

Zároveň je podľa dohody s UHP pripravovaná Štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bude zohľadňovať aj pripomienky komisie.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na záverečné posúdenie.

IV. Poznámka: Stanovisko Komisie k doložke je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády Slovenskej republiky alebo na schválenie ministrovi, vedúcemu, predsedovi alebo riaditeľovi ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo vedúcemu iného orgánu.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0,00

0,00

29 300 000,00

35 500 000,00

CSÚ

0,00

0,00

29 300 000,00

35 500 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0,00

0,00

29 300 000,00

35 500 000,00

Rozpočtové prostriedky

0,00

0,00

29 300 000,00

35 500 000,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Výdavky verejnej správy celkom

3 200 000,00

10 300 000,00

52 600 000,00

36 200 000,00

Úrad vlády SR

3 200 000,00

0,00

0,00

0,00

CSÚ

0,00

3 800 000,00

21 000 000,00

19 600 000,00

CSÚ - koncesia

0,00

6 500 000,00

31 600 000,00

16 600 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

3 200 000,00

10 300 000,00

52 600 000,00

36 200 000,00

Rozpočtové prostriedky

3 200 000,00

10 300 000,00

52 600 000,00

36 200 000,00

EÚ zdroje

0,00

0,00

0,00

0,00

Spolufinancovanie

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

120

510

510

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

2 700 000,00

15 100 000,00

16 100 000,00

- vplyv na ŠR

0,00

2 700 000,00

15 100 000 ,00

16 100 000,00

- vplyv na obce

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na vyššie územné celky

0,00

0,00

0,00

0,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0,00

0,00

0,00

0,00

Financovanie zabezpečené v rozpočte

3 200 000,00

0,00

0,00

0,00

Úrad vlády SR

3 200 000,00

0,00

0,00

0,00

Iné ako rozpočtové zdroje*

0,00

0,00

0,00

0,00

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0,00

-10 300 000,00

- 23 300 000,00

-700 000,00

10

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené

- v r. 2021 je zdrojom kapitola Úrad vlády SR v rámci Štátneho rozpočtu na rok 2021,

- v r. 2022 financovaním čiastočne zo štátneho rozpočtu kapitola Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „CSÚ“), čiastočne z prostriedkov za prenesený výkon štátnej správy na obce a kapitoly MDV na fond územného plánovania

- od roku 2023 je zdrojom kapitola CSÚ.

V súčasnosti výdavky štátneho rozpočtu na stavebnú agendu (vrátane územných plánov obcí) vo výške cca 16 000 000 (prenesený výkon štátnej správy, fond územného plánovania a rozpočtové výdavky rezortov dopravy a vnútra). Zároveň samospráva realizuje dofinancovanie činností súvisiacich so stavebnou agendou vo výške cca 17 500 000 ročne, ktoré po navrhovanej reforme zostanú v ich rozpočtoch.

Plánované výdavky štátneho rozpočtu na roky 2022 a nasledujúce predstavujú výdavky na

- organizačno-materiálne zabezpečenie CSÚ

- fond na tvorbu územných plánov,

- fond na odstraňovanie čiernych stavieb a

- informatizáciu.

V nasledujúcich rokoch (2025 až 2032) sa predpokladá neutrálny dopad na štátny rozpočet

Rok Vplyv na SR

2025- 2 130 000,00 €

2026- 790 000,00 €

2027 + 4 100 000,00 €

2028 + 5 100 000,00 €

2029 + 5 600 000,00 €

2030 + 6 900 000,00 €

2031 + 7 700 000,00 €

2032 + 8 300 000,00 €

Navrhovaná reforma v oblastiach územného plánovania a výstavby si vyžaduje komplexnú zmenu organizácie, optimalizáciu procesov a výraznú informatizáciu.

Návrhom dochádza k zmene kompetencií tak, aby bol výkon stavebnej správy efektívnejší a transparentnejší. Návrh si ale vyžaduje vybudovanie nového prostredia, či inštitucionálneho alebo personálneho. K zmene systému môže dôjsť len postupne, nie jednorazovo. Postupná zmena bude znamenať, že v roku 2022 a 2023 budú dočasne zvýšené náklady z dôvodu, že ešte budú vykonávať činnosť aj obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy ale aj novozriaďovaná štátna správa. Tieto dvojité náklady ale budú len dočasné a v ďalších rokoch sa nepredpokladá negatívny dopad na štátny rozpočet.

Poplatky za úkony budú upravené novelou zákona o správnych poplatkoch, ktorý stanoví ich typ a výšku. Tieto poplatky budú príjmom štátneho rozpočtu.

* Kvantifikácia vplyvov na rozpočet VS, tak ako je uvedená v tomto dokumente, sa týka všetkých troch návrhov zákonov (o výstavbe, o územnom plánovaní a kompetenčnom).

11

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši?

1.Optimalizáciu procesov územného plánovania a ich realizáciu podľa jednotnej metodiky pomocou informačného systému.

2.Zavedenie nových typov poplatkov (novelou zákona o správnych poplatkoch).

Kto bude návrh implementovať?

1.Ad Elektronizácia - spočiatku Úrad vlády SR, po zriadení nového CSÚ zodpovednosť za implementáciu prevezme CSÚ v súčinnosti s MŽP SR, stavebnými úradmi v obciach a mestách, s okresnými úradmi a VUC a s novým prevádzkovateľom IS UPV.

Kde sa budú služby poskytovať?

Cieľovým stavom je automatizácia všetkých procesov, ktoré realizované na predmetnom úseku správy, a to pomocou najvyspelejších SW riešení.

Metodické a procesné riadenie bude centrálne, výkon bude realizovaný regionálne (8 krajských miest vrátane Bratislavy a Košíc).

V prechodnom období bude potrebné služby poskytovať paralelne oboma spôsobmi: 1. v pôvodnom formáte v mestách a obciach na príslušných stavebných úradoch, 2. postupne budú nabiehať služby po lokalitách a druhoch stavieb v novom systéme elektronicky.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

12

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

CSÚ / Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

0,00

29 300 000,00

35 500 000,00

0

29 300 000,00

35 500 000,00

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0,00

29 300 000,00

35 500 000,00

13

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Nedaňový príjem:

CSÚ - poplatky za úkony

Obce - Dôjde k zníženiu príjmov zo správnych poplatkov vyberaných obcami vo vzťahu k agende a procesom výstavby. V roku 2023 je odhadovaný pokles príjmov zo správnych poplatkov odhadovaný na polovicu, nakoľko počas roku 2023 konania budú

1. dobiehať podľa starého (súčasného) zákona – tieto budú spravované do konca roku 2023 obcami a

2. začínať podľa nového zákona v novom elektronizovanom prostredí IS ÚPaV - tieto budú spravované novým Úradom - CSÚ.

*Dopad na kapitolu obcí v rozpočte: zrušenie správnych poplatkov: 1,8 mil v r. 2023 a 3,6 mil v r. 2024.

Zároveň, ale dôjde na strane obcí k úspore nákladov, ktoré musia vynakladať zo svojich rozpočtov na výkony súvisiace s činnosťami stavebných úradov vo výške cca 17 000 000 €.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Obce / Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Obce

*výpadok z presmerovania správnych poplatkov

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0,00

0,00

0,00

14

Doložka vplyvov t.č. neobsahuje pozitívne vplyvy zrýchlenia povoľovacích procesov na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Skrátenie povoľovacieho procesu umožní skoršiu realizáciu verejných investícií a tým aj úsporu vyplývajúcu z medziročného rastu cien stavebnej produkcie.

Zmena procesu zároveň prinesie úsporu z digitalizácie, ktorá bola vyčíslená len pre verejný sektor. Zrýchlenie povoľovania novej výstavby bude znamenať aj tieto pozitívne vplyvy:

- skôr realizované stavby budú skôr predmetom daní (daň z príjmu, DPH, dane z nehnuteľností), čo priamy pozitívny vplyv na verejné financie,

- zrýchlenie a zjednodušenie povoľovacích konaní bude mať vysoko pravdepodobne vplyv na rast celkového objemu výstavby, ktorý bude priamo úmerne zvyšovať príjmy z daní vrátane multiplikačných efektov.

Pre exaktný výpočet t.č. predkladateľ nemá presná dáta.

Môžeme ale predpokladať, že ak zjednodušenie a skrátenie konaní povedie k rastu stavebnej produkcie len o 5%, bude to znamenať nárast z 5 067 180 000 na 5 320 539 000 €. Nárast predstavuje 253 359 000 €. Z uvedeného nárastu získa štát viac ako 50 mil. na dani z pridanej hodnoty.

Samosprávy získajú ďalej dlhodobý príjem z dane z nehnuteľností. Skrátením povoľovacích konaní získa štát príjem z DPH v celom objeme výrazne skôr ako pri súčasných lehotách.

Tabuľka č. 4

1. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej aj CSÚ) – vznik nového úradu a konverzia

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0,00

4 565 300,00

25 781 000, 0

25 944 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

2 994 300,00

16 384 000,00

17 113 000,00

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

775 000,00

4 243 000,00

4 432 000,00

Tovary a služby (630)2

0

796 000,00

5 154 000,00

4 399 000,00

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 000 000,00

3 300 000,00

3 000 000,00

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 000 000,00

3 300 000,00

3 000 000,00

konverzia

15

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

2. MinDop/ Obce – prenesený výkon

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

3. Úrad vlády – Proof of Concept a vložné

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

dokumentácie (digitaliz.) 300 tis, územné plány

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

5 565 300,00

29 081 000,00

28 944 000,00

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0,00

-610 000,00

-610 000,00

-610 000,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

-610 000,00

-610 000,00

-610 000,00

fond na územné plánovanie (ročne)

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

-610 000,00

-610 000,00

-610 000,00

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0,00

0,00

0,00

0,00

16

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ad 1. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR

Výdavky v hodnote 300 tis Eur plánované na konverziu stávajúcej neukončenej papierovej dokumentácie pri preberaní (takeover) agendy vyše 2000 stavebných úradov od obcí - do elektronického formátu.

Od roku 2022 návrh uvažuje kapitálové výdavky v hodnote 1 mil Eur a od 2023 v hodnote 3 mil Eur na financovanie vypracovania územnoplánovacej dokumentácie a ich zmien obcami a samosprávnymi krajmi.

Ad 2. MinDop/ Obce

Prostriedky plánované v rozpočte na územné plánovanie vo výške 610 tis. Eur budú presunuté z kapitoly MDVSR do kapitoly nového CSÚ od roku 2022.

Ad 3. Úrad vlády

Pri stanovení hodnoty - výšky kapitálovej investície - sa vychádzalo z expertného odhadu možnej účasti štátu pri budovaní takéhoto informačného systému podporenom zároveň konzultáciami so zástupcami Centier excelentnosti zahraničných univerzít, ktoré sa problematikou zaoberajú, ako napr. Standford University.).

Kapitálová investícia je limitovaná maximálnou výškou 3,2 mil. Eur, čo bude predstavovať najmä výstupy aktivít, ktoré úrad vykonáva v rámci prípravy nového stavebného zákona (napr. proof of concept).

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

3 200 000,00

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

3 200 000,00

0

0

0

Proof of Concept

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

3 200 000,00

0,00

0,00

0,00

17

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Ovplyvnené budú podnikateľské subjekty, ktoré budú potrebovať vydanie záväzného stanoviska k stavebnému zámeru alebo iného zámeru činnosti podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je povinnou súčasťou v procese povoľovania stavebného zámeru. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby občan / podnikateľ mohol predkladať / nahrať dokumentáciu v elektronickej forme a tým ju sprístupniť na konanie. Návrhom zákona sa dáva možnosť občanom a podnikateľom zapojiť sa do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá záujem v území a vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže po súhlase obce a s jej súčinnosťou zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

8 526

Spoločnosti s ručením obmedzeným

322 612

Ostatné obchodné spoločnosti

1 733

Družstvá

2 313

Štátne podniky

24

Príspevkové organizácie

1 318

Rozpočtové organizácie

12 705

Živnostníci

480 449

Ostatné právne formy

48 749

Spolu subjekty podľa právnej formy

517 431

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2018

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

18

Konzultácie prebiehajú od 19. decembra 2020 ako aj počas PPK, prvého kola MPK do 28.6.2021.

V zmysle záverov z rozporových konaní je materiál opätovne predložený do MPK.

Návrh bol konzultovaný s Klubom 500, ktorý mal pripomienky týkajúce sa nezaradenia inštitútu licencovaného projektanta pripomienky boli po konzultáciách akceptované v plnej miere a inštitút licencovaného projektanta bol vyňatý z návrhu zákona úplne.

Návrh bol konzultovaný ďalej s mnohými organizáciami a združeniami - ZSPS Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, SAMO Slovenská aliancia moderného obchodu, APZ Asociácia priemyselných zväzov, Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, SOPK Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský živnostenský zväz, SBA Slovenská banková asociácia, AZZZ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, RUZ Republiková únia zamestnávateľov, AmCHam, AussenwirtschaftsCenter Bratislava, WKO (Oficiálna Rakúska obchodná komora), SNOPK Slovensko - nemecká obchodná a priemyselná komora, FOSK - Francúzsko - slovenská obchodné komora, BCCSR - Britská obchodná komora v SR, Slovenská advokátska komora, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov;

s predstaviteľmi sieťových odvetví zo spoločností Orange, O2, Telecom, ZSE ako aj

so zástupcami rezortov a iných zainteresovaných strán - Generálna prokuratúra, Via Iuris, STU, Slovenská pošta, SK8, SIH, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo financií, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo obrany, Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo školstva, Protimonopolný úrad, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Úrad pre verejné obstarávanie, ZMOS, mesto Bratislava, Volkswagen, Kooperatíva, Strabag, Middle Cap -

ich koncepčné návrhy sme sa snažili zohľadňovať pri tvorbe koncepcie. Konkrétne súladné pripomienky a návrhy boli zapracované čiastočne, nejasné a protichodné návrhy a pripomienky boli predmetom MPK.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom zákona sa dáva možnosť občanom a podnikateľom zapojiť sa do obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá záujem v území a vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže oznámiť obci svoj zámer zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a požiadať obec o súčinnosť alebo uskutočniť jednotlivé úkony samostatne prostredníctvom odborne spôsobilej osoby...

-touto možnosťou nedochádza k zavedeniu nových povinností občanom a podnikateľom.

19

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Podporuje vyššiu efektivitu využívania údajov a dokumentácie v procese výstavby.

20

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

Novelizáciou Zákona sa zavádza jednotný proces a poskytovanie súvisiacich elektronických služieb používateľom pre používateľov s príslušným oprávnením na zabezpečenie a skvalitnenie výkonu verejnej moci na úseku správy v oblasti územného plánovania, výstavby a správy stavby.

Právnou úpravou gestor zavedie nové koncové elektronické služby na úrovni 4 a 5 v oblastiach:

A

as_61394

Služby územného plánovania

N/A

A

ks_340687

Evidencia územnoplánovacej dokumentácie

4

A

ks_340688

Poskytnutie územnoplánovacej dokumentácie

4

A

ks_340689

Preskúmanie stanoviska dotknutých orgánov k územnoplánovacej dokumentácii

4

A

ks_340690

Spracovanie územnoplánovacej dokumentácie

4

Územného plánovania:

A

ks_340691

Vydanie stanoviska k územnoplánovacej dokumentácii

5

A

as_61397

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

N/A

21

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

A

isvs_10799

Informačný systém územného plánovania a výstavby (IS UPV)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

x

Vplyv na rozpočet je uvedený v časti doložky finančných vplyvov

B

Pilier I: Obsah – informácie a služby

Pod obsahom a službami informačnej spoločnosti chápeme dostupný elektronický obsah a aplikácie, ktoré používateľ služieb môže využívať pre svoje potreby. V rámci tohto piliera sa hodnotí, či predmetný návrh materiálu vplyv na informatizáciu spoločnosti z hľadiska rozširovania a inovácie existujúcich služieb, t.j. ich zmeny ako aj vytvárania a zavádzania nových elektronických služieb verejnej správy.

Rozširovanie, inovácia, vytváranie a zavádzanie nových elektronických služieb verejnej správy

Informačný systém územného plánovania a výstavby je od počiatku plánovaný ako integrálna súčasť procesov územného plánovania a stavebného konania. Bez podpory informačného systému nie je možné navrhnuté procesy realizovať. Nie je to len zavedenie nových elektronických služieb ale radikálna zmena paradigmy týchto procesov. Základný cieľ je vytvorenie elektronických nástrojov, ktoré podporia a transformáciu plánovania aj výstavby do rámca Industry 4.0.

Navrhnuté služby úrovne 4 a 5, kde celý proces prebieha on line ( s možnými výnimkami pre obhliadky na mieste) a tam kde je to procesne možné je proces doplnený o proaktívne služby.

Na najvyššej úrovni systém podporuje územne plánovanie a procesy stavebného poriadku .

22

I.Územné plánovanie : Publikované služby umožnia vkladanie a poskytovanie aktuálnej plánovacej územnej dokumentácie (územne plány, návrhy zmien, územnoplánovacie podklady a územnotechnické podklady). Súčasťou tejto dokumentácie regulatívy územia v podobe, ktorá je jednoznačná a jej aplikácia je možná technickými prostriedkami a nie je potrebné subjektívne rozhodovanie. Zároveň ostáva možnosť vykonávať územne plánovanie mimo, ale s povinnosťou ukladať potrebné informácie v požadovaných formátoch do IS UPV.

II.Procesy stavebného poriadku: Navrhnuté procesy realizované plne elektronicky, dôležité je dodať že sa to týka aj stavebnej dokumentácie, predpokladá sa určenie formátov v ktorých bude potrebne vkladať stavebnú dokumentáciu s rozsiahlejšími pravidlami pre verejné budovy.

Pilier II: Infraštruktúra

Údaje, ktoré budú vznikať alebo sa budú ukladať do IS UPV citlivé a tak je vhodné ich ukladať v priestore vládneho cloudu. Zároveň je potrebné zdôrazniť že časť údajov je zo svojej povahy verejná a ich sprístupnenie stimuluje budovanie občianskej spoločnosti a poskytuje aj stimuly pre rozvoj iných služieb. Digitálna podoba územia v spojení s inými dátami umožní riešiť simulácie politík, krízových scenárov, pomôže zlepšiť adaptáciu na klimatické zmeny. Budovanie služieb v tejto oblasti nie je predmetom IS UPV, ale IS UPV je zásadný „enabler“, ktorý umožní ich vznik. Bezpečnosť privátnych údajov a súčasne maximálna dostupnosť verejných údajov je chápaná ako jedna zo základných požiadaviek na IS UPV

Predpokladaný dopad na informačné systémy verejnej správy

Koncepcia IS UPV nepredpokladá nutnosť zmeny iných systémov verejnej správy, zmeny procesov budú diať na strane IS UPV. Zároveň však IS UPV umožní zmeny s cieľom podporiť elektronizáciu procesov. Ako príklad slúži kataster, IS UPV predpokladá vytváranie potrebnej dokumentácie v tvare ako ju dnes požaduje kataster, zároveň však bude schopný poskytnúť jej plne elektronickú formu ak sa bude meniť IS na strane katastra. IS UPV tak koncepčne vytvára príležitosti ale nie požiadavky. Prevádzka IS UPV môže vyvolať potrebu upgrade IKT techniky napríklad požiadavku na väčšie monitory pre pracovníkov ktorí budú pracovať s elektronickou dokumentáciou. Vzhľadom na postupný nábeh systému predpokladáme že tieto zmeny budú súčasťou stabilnej obmeny techniky na úradoch a nie sú tak zahrnuté ako vyvolaný vplyv.

Predpokladaný dopad na informačné systémy mimo verejnej správy

Vzhľadom na požiadavky smerom k projektantovi na digitalizáciu výstupov je možné u niektorých predpokladať požiadavku aj na zmenu SW. V prípade projektantov verejných stavieb očakávame prechod na SW, ktorý umožňuje pracovať s BIM ( Building Information Model), ktorý poskytuje IFC ( Industry Foundation Class) ako akceptovaný a platformovo

23

nezávislý formát zdieľania údajov. Požiadavky IS UPV tak urýchlia dnešnú zmenu v projektovaní a výstavbe na strane podnikateľov.

24

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie dokumentácie v listinnej forme na právne účely.

Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby

-občan / podnikateľ mohol predkladať nahrať dokumentáciu v elektronickej forme a tým ju sprístupniť na konanie,

-zamestnanci orgánov verejnej moci a zainteresované osoby v procesoch územného plánovania a výstavby boli oprávnení/é na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje (a aj vkladať) z elektronicky dostupnej dokumentácie na právne účely, aby tieto údaje boli považované za úplné a správne.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

Zo ZoUP:

Územné rozhodnutie. Predmetná pôvodná služba nie je obsiahnutá v návrhu zákona.

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Stavebný úrad. Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Nepriamy vplyv (popíšte)

Návrhom zákona dávame možnosť občanom a podnikateľom sa zapojiť do

obstarávania územnoplánovacej dokumentácie

1.môže vzísť z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá záujem v území a má vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území, takéto fyzická osoba alebo právnická osoba

2.môže činnosti (podľa odseku 1 vyššie) zabezpečiť v súčinnosti s obcou alebo samostatne, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a predložiť ich výsledok orgánu územného plánovania na schválenie.

25

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá záujem v území a vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území riešenom územným plánom obce alebo územným plánom zóny, môže oznámiť obci svoj zámer zabezpečiť obstarávanie a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a požiadať obec o súčinnosť.

Ak obec neposkytne súčinnosť osobe (podľa odseku 1 vyššie) pri zabezpečení obstarávania a spracovania návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie alebo je úplne nečinná je osoba podľa odseku 1 oprávnená uskutočniť jednotlivé úkony samostatne prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, pričom všetky oznámenia a informácie zverejňuje na svojom webovom sídle a iným v mieste obvyklým spôsobom.

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

Všetci občania SR.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Žiadateľ o územnoplánovaciu informáciu v žiadosti uvedie základné údaje identifikujúce plochu alebo pozemok, pre ktoré vyžaduje územnoplánovaciu informáciu. Prílohou žiadosti o územné stanovisko -

26

v prípade elektronického podania údaje o umiestnení a parametroch stavby a jej súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, ktoré nahrá do príslušného systému.

Výpočet ak aj dopad / negatívny a pozitívny je predmetom (spoločne vyčíslený) v analýze vplyvov na občana pri návrhu Zákona o výstavbe.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Územné konanie a územné rozhodnutie podľa § 32 § 42 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Občanovi, ktorý využije možnosť a podmienky elektronického podanie/ konania, zanikne povinnosť predkladať dokumentáciu v papierovej forme na právne účely.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Spravovať procesy v novom elektronickom systéme.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Zaniká povinnosť územného konania pre Územné rozhodnutie. Predmetná pôvodná služba nie je obsiahnutá v návrhu zákona.

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K § 1:

Ustanovenie definuje predmet úpravy zákona o územnom plánovaní, v ktorom sa upravuje územné plánovanie pôsobnosť orgánov územného plánovania, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v územnom plánovaní a informačný systém územného plánovania a výstavby.

K § 2, § 3 a § 4:

Zákon v uvedených ustanoveniach vymedzuje pojem územného plánovania ako súbor činností, prostredníctvom ktorého sa za dodržania zásad územného plánovania sleduje cieľ územného plánovania, ktorým je dosiahnutie udržateľného územného rozvoja, efektívnej urbánnej štruktúry sídel a krajiny, zachovania prírodného, kultúrneho, historického dedičstva a ochrany životného prostredia. Územné plánovanie významnú úlohu aj pri umiestňovaní stavieb a určovaní urbanistických a architektonických požiadaviek na ich umiestnenie a riešenie. To predstavuje úloha vydávať záväzné stanovisko orgánmi územného plánovania o súlade s územným plánom. Úlohou územného plánovania je taktiež utvárať podmienky v území s cieľom znižovať negatívne dopady na ekonomický a hospodársky rozvoj v území, znižovať sociálne nerovnosti a diskrimináciu zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva, znižovať dôsledky možných ekologických a prírodných katastrof uplatňovaním preventívneho princípu a podobne. Osobitné úlohy sú zamerané na zisťovanie stavu a hodnôt územia.

K § 5:

Na účely tohto zákona sa vymedzujú pojmy, ktoré sa často používajú v územnom plánovaní, v územnoplánovacích dokumentáciách a zatiaľ neboli zákonne upravené a preto je potrebný pre územnoplánovaciu činnosť ich jednotný výklad. Zákon definuje pojmy na účel územného plánovania od druhov vymedzených území, cez nástroje územného plánovania, ako požiadavky, podmienky, regulatívy, po jednotlivé druhy štruktúry a pod. Zákon taktiež napríklad ustanovuje pojem verejný záujem z pohľadu potrieb územného plánovania vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou. To znamená, že riešenia v záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, sú vo verejnom záujme. Týka sa to napr. ustanovenia rozvojových území s určenou reguláciou, trasovania koridorov dopravnej a technickej infraštruktúry, zabezpečenia odkanalizovania, ochrany životného prostredia, sociálnych aspektov v území s prihliadnutím na medzinárodné dohovory s dôrazom nielen na záujmy detí, ochranu detí a ich rodín prostredníctvom budovania infraštruktúry v podobe detských ihrísk, parkov, odborných poradní po centrá pre deti a rodiny, ale aj s prihliadnutím na ostatné zraniteľné alebo znevýhodnené skupiny obyvateľstva.

Ak zákon používa pojem, ktorý je upravený v niektorom právnom predpise a vyhovuje územnoplánovacej praxi, zákon ho využíva a nedefinuje. Príkladom je pojem zelená infraštruktúra alebo významná investícia, ktoré definované v osobitných zákonoch. Rovnako tak zákon nedefinuje všeobecne známe a ustálené pojmy.

K § 6:

Ide o základné ustanovenie okruhu orgánov verejnej správy, ktoré zabezpečujú jednotlivé činnosti v oblasti územného plánovania. Predovšetkým ide o obstarávanie územnoplánovacích

28

podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, jej vyhodnocovanie, aktualizáciu formou zmien a doplnkov a schvaľovanie jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií.

V odseku 2 písmene a) je uvedený nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej len „úrad“), ktorý je ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku a v písmene b) sú uvedené orgány územnej samosprávy, pre ktoré tieto úlohy originálnou kompetenciou v zmysle Ústavy SR. Ide o pôsobnosť orgánov územnej samosprávy samosprávnych krajov a obcí v oblasti územného plánovania.

Odsek 3 ustanovuje, pôsobnosť orgánu územného plánovania na území vojenských obvodov - Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

K § 7:

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR plní z hľadiska predmetu navrhovaného zákona úlohu ústredného orgánu štátnej správy na úseku územného plánovania, na výkon tejto činnosti zriaďuje svoje stále pracoviská a ako svoj odborný, poradný a iniciatívny orgán zriaďuje Radu územného plánovania.

K § 8:

Predmetné ustanovenie upravuje spôsob voľby a odvolania predsedu a dvoch podpredsedov spolu s kvalifikačnými a osobnostnými predpokladmi na výkon predmetných funkcií.

K § 9:

V navrhovanom paragrafe sa upravujú kompetencie a úlohy úradu ako ostatného ústredného orgánu štátnej správy voči, orgánom samosprávy a právnickým osobám a fyzickým osobám. Uvedené úlohy zoznamom kompetencií upravených podrobne v ostatných ustanoveniach navrhovaného zákona. Tieto úlohy vo veľkej miere doteraz plnilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Rozdielom oproti doterajšej úprave, kedy okresný úrad v sídle kraja, oddelenie územného plánovania na odbore výstavby a bytovej politiky ako orgán územného plánovania, plnil úlohy pre oblasť územného plánovania, podľa predkladaného návrhu zákona budú tieto činnosti vykonávať regionálne pracoviská úradu zriadené naprieč SR, ktorých sídla a územné obvody špecifikuje príloha č.1.

K § 10:

V ustanovení sústredené úlohy vyššieho územného celku resp. samosprávneho kraja, ktorý má zákonnú povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu pre tvorbu Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu ak bol určený v Koncepcii územného rozvoja regiónu. Ide o sumár úloh, ktoré sú podrobnejšie uvedené v ustanoveniach navrhovaného zákona. Ide o úlohy, ktoré v podstate plní aj v súčasnosti.

V tomto ustanovení sústredené jeho povinnosti ako orgánu územného plánovania a zároveň aj dotknutého orgánu, ktorý sa vyjadruje k návrhu územnoplánovacej dokumentácie orgánu územného plánovania, s ktorého hranicou územia susedí a k návrhu územnoplánovacej dokumentácie obcí na území samosprávneho kraja z pohľadu súladu s Koncepciou územného rozvoja regiónu alebo územného plánu mikroregiónu, ak bol spracovaný.

Zmenou oproti doterajšej platnej úpravy je možnosť na žiadosť viacerých obcí v územnom obvode samosprávneho kraja obstarať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu mikroregiónu.

Ďalšou podstatnou zmenou je na úseku územného plánovania zavedenie možnosti vydania záväzného stanoviska samosprávnym krajom za obec v územnom obvode samosprávneho kraja, ak táto obec nemá územný plán alebo opätovne vydala nesúladné záväzné stanovisko.

29

K § 11:

Obec je orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce územného plánu obce, územného plánu zóny. Územnoplánovacia dokumentácia na úrovni obce je podkladom na činnosti a rozhodovanie v území a vydávanie záväzného stanoviska.

K § 12:

Predmetné ustanovenie § 12 zavádza povinnosť orgánov územného plánovania, aby osoby zabezpečujúce obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácií, ktoré nemusia byť výhradne zamestnancami orgánov územného plánovania, spĺňali ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon odborných činností orgánov územného plánovania. Zároveň uvádza, že obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácií musí i osoba so záujmom v území a s vzťahom k pozemkom na území, vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. V odseku 4 sa taxatívne uvádzajú oprávnenia odborne spôsobilej osoby na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a v odseku 5 povinnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá musí zabezpečovať celý proces obstarávania. Odborne spôsobilá osoba, ktorá nemôže byť súčasne spracovateľom a musí byť zapísaná v registri odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie úrad.

K § 13:

Ustanovenie § 13 upravuje register odborne spôsobilých osôb.

Ustanovenie odseku 1 upravuje podmienky, za ktorých môže byť fyzická osoba zapísaná do registra odborne spôsobilých osôb. Ustanovuje sa jej spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vzdelanie v príslušnom odbore, predpísaná prax a absolvovanie skúšky.

Predpokladom pre získanie osobitného kvalifikačného predpokladu je najmä príslušné vzdelanie prípadne odborná prax pri obstarávaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie alebo pri jej spracovaní.

Tak, ako doteraz 2a stavebného zákona), sa požaduje, aby orgány územného plánovania obstarávali územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá na túto činnosť odbornú spôsobilosť. Túto osobu si budú môcť vybrať z registra odborne spôsobilých osôb, ktorý teraz vedie Ministerstvo dopravy a výstavby SR, následne po prechode kompetencií bude tento register prostredníctvom informačného systému viesť úrad a bude verejne prístupný na webovom sídle úradu.

Požiadavky na zapísanie do registra sa v porovnaní s terajším stavom nemenia (odsek 1) a doteraz vydané osvedčenia zostávajú v platnosti, aby mohol byť zabezpečovaný kontinuálny proces.

Dokladom odbornej spôsobilosti naďalej zostáva preukaz, ktorý vydáva úrad.

Do registra sa zapisujú základné údaje podľa odseku 3.

Odsek 4 upravuje bezúhonnosť, ktorá je predpokladom na získanie odbornej spôsobilosti a jej preukazovanie a overovanie prostredníctvom informačných systémov.

Odsek 5 určuje termín na obnovu vedomostí odbornou prípravou každých 15 rokov a predpoklad upustenia od skúšky. Lehota 15 rokov je určená na základe doterajšej skúsenosti s činnosťou odborne spôsobilých osôb, odsek 6 ustanovuje, kedy môže úrad rozhodnúť o mimoriadnej odbornej príprave.

Odsek 7 upravuje podmienky, za akých môže byť odborne spôsobilá osoba vyčiarknutá z registra.

Odsek 8 je splnomocňovacím ustanovením na vydanie vykonávacieho predpisu o podrobnostiach o všeobecných požiadavkách na dosiahnutie kvalifikačných predpokladov

30

odborne spôsobilých osôb, o odbornej príprave, o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti, ktorý vydá úrad.

K § 14:

Predmetné ustanovenie upravuje skutočnosť, že vyhradené činnosti v územnom plánovaní, ktorými okrem obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vykonávanými odborne spôsobilými osobami je i vlastné spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, ktoré môžu vykonávať len fyzické osoby spracovatelia, ktoré majú požadovanú kvalifikáciu podľa § 4 zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie je oprávnený autorizovaný architekt, ktorý je zapísaný v zozname autorizovaných architektov. Práva a povinnosti spracovateľa vyplývajú aj zo zákona č. 138/1992 Zb. Podľa § 14 tohto zákona spracovateľ používa na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok svojej pečiatky. Ak územnoplánovacia dokumentácia nie je spracovaná autorizovaným architektom, a teda nie je osvedčená odtlačkom okrúhlej pečiatky podľa § 14 ods. 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb., nie je ju možné považovať za územnoplánovaciu dokumentáciu obstaranú v súlade so zákonom.

Odseky 2 a 3 ustanovujú oprávnenia a povinnosti spracovateľa. Spracovateľ je povinný spolupracovať aj s inými odborníkmi. Spracovanie územnej štúdie a územnoplánovacej dokumentácie nie je činnosťou len jednej osoby, ale podľa odbornej špecializácie sa na výsledku podieľajú aj iní odborníci zo súvisiacich oblastí spolupracujúce osoby (demografia, doprava, energetika, atď.), ktorých je si spracovateľ povinný zabezpečiť pri spracovávaní územnej štúdie a územnoplánovacej dokumentácie.

V rámci určenia povinností spracovateľa, ktoré v odseku 3 pri spracovávaní územnej štúdie a územnoplánovacej dokumentácie, sa ustanovuje povinnosť postupovať podľa platných právnych predpisov, využívať najnovšie poznatky o území, najmä vo vzťahu k zákonu č. 7/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre priestorových informácií a spolupracovať aj s ostatnými spolupracujúcimi osobami, a to s autorizovaným krajinným architektom podľa § 4a zákona SNR č. 138/1992 Zb., s autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý je podľa § 5 ods. 2 písm. c) zákona SNR č.138/1992 Zb. oprávnený na spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (pričom príslušná časť územnoplánovacej dokumentácie nie je územný plán obce ani územný plán zóny, ale príslušná odborná časť územnoplánovacej dokumentácie ako napr. riešenie dopravy, technickej infraštruktúry) a s ďalšími odborníkmi na demografiu, sociológiu, poľnohospodárstvo, geodéziu a pod. Tieto spolupracujúce osoby povinné potvrdiť rovnako ako spracovateľ svoje dielo odtlačkom pečiatky a podpisom podľa príslušných právnych predpisov. Ide o zvýšenie odbornosti pri spracovaní územnoplánovacej dokumentácie.

Podľa odseku 4 spracovateľ zodpovedá orgánu územného plánovania, ktorý je obstarávateľom územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie za výsledok svojej práce. Napr. jednotlivé etapy spracovania územnoplánovacej dokumentácie vychádzajú jednak zo zadania a jednak vypracované vo vzájomnej nadväznosti a zodpovedajú vyhodnoteniu pripomienok, a po obsahovej stránke v súlade so zákonom a vykonávacími predpismi. Súčasne ostatné spolupracujúce osoby zodpovedajú v rozsahu svojej spolupráce na spracovaní územnej štúdie alebo územnoplánovacej dokumentácie spracovateľovi ako osobe zodpovednej orgánu územného plánovania za výsledky svojej činnosti pri spracovaní jednotlivých častí územnej štúdie alebo územnoplánovacej dokumentácie.

31

K § 15:

Veľmi dôležitým pre činnosť pri prerokovávaní územnoplánovacej dokumentácie je jej prerokovanie s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami. Vymedzenie dotknutého orgánu štátnej správy a jeho stanoviska pri prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov v princípoch vychádza z doteraz platnej úpravy zavedenej novelou stavebného zákona v roku 2005.

Okruh dotknutých orgánov štátnej správy , ktorých kompetencie vyplývajú z osobitných predpisov, v územnom plánovaní je pri prerokovaní vždy určený individuálne podľa predmetu prerokovania a podľa toho, akých verejných záujmov upravených inými zákonmi sa bude týkať. Do úvahy prichádzajú dotknuté orgány podľa zákona napr.:

č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon),

č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov,

č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov,

č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov ,

č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov ,

č. 220/2004 Z. z. zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,

č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov,

č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov ,

č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ,

č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov ,

č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov,

č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov ,

32

č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ,

č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov ,

č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami,

č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov,

č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dotknutým orgánom je aj orgán štátnej správy, ktorý sa vyjadruje z hľadiska stavieb slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu. Ide o stavby podľa § 6 ods. 5 zákona o výstavbe, teda najmä stavby v správe, nájme a lebo výpožičke MVSR, SIS a NBÚ alebo nimi zriadených organizácií.

Dotknutými orgánmi územnej samosprávy jednotlivé obce a samosprávne kraje, ktoré sa vyjadrujú k príslušným územnoplánovacím dokumentáciám upravujúcim územia v územných obvodoch jednotlivých obcí a samosprávnych krajov a taktiež z pohľadu nadradenej územnoplánovacej dokumentácie.

Dotknutými právnickými osobami v procese prerokovávania územnoplánovacích dokumentácií vlastníci, správcovia alebo prevádzkovatelia dopravnej a technickej infraštruktúry, ktorá je pre potreby územného plánovania definovaná v § 5 predmetného zákona.

K § 16:

Územnotechnické podklady existujú teraz, ako trvalo udržiavaný a aktualizovaný zdroj informácií o území. Nový zákon posilňuje ich funkciu a budú slúžiť miesto doterajších prieskumov a rozborov územia. Ich úlohou je obsahovať relevantné dáta o území, ktoré budú nevyhnutným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Rozdiel od doterajších prieskumov a rozborov územia je v tom, že pokiaľ prieskumy a rozbory sa robili ad hoc, keď vznikla ich potreba, tak územnotechnické podklady sa budú získavať priebežne a udržiavať v aktuálnom stave bez ohľadu na to, či sa práve pripravuje územný plán alebo jeho zmeny a doplnky, alebo nie. Tým sa zabezpečí, že bude zaručená aktuálnosť ich obsahu, pohotovosť pre prípadné použitie i časová a finančná úspora v porovnaní s terajším stavom.

Súčasná právna úprava nezabezpečuje sústavné a aktuálne poznatky o stave územia, o obmedzeniach a podmienkach zmien jeho využitia. Tieto poznatky dostupné len pre tie územné celky, pre ktoré boli obstarané územné plány a tie sa stali časom neaktuálnymi. Poznatky o stave územia však nevyhnutné celoplošne, to znamená aj tam, kde nie je schválená územnoplánovacia dokumentácia, čo sa prejavuje v súčasnosti predovšetkým v nedostatočnej a nevyhovujúcej kvalite územného rozhodovania. Územnotechnické podklady budú predstavovať významný podklad pre spracovanie územných plánov a ich obstarávanie sa výrazným spôsobom zrýchli a zníži sa ich finančná náročnosť. Grafická forma územnoplánovacích podkladov sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných systémoch podľa Prílohy č. 5 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Predmetné ustanovenie ustanovuje, že územná štúdia nahrádza doterajšiu urbanistickú štúdiu, územný generel a územnú prognózu. Zmena názvu bola vyvolaná praxou, pretože pojem urbanistická štúdia sa používa nielen v súvislosti s územnoplánovacou činnosťou, ale aj sa študentskými prácami, prípravou projektov ako príloha k dokumentácii stavieb. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa rozširuje uplatnenie územnej štúdie. Územná štúdia bude plniť obdobné účely, aké mala urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza obstarávané

33

podľa súčasného stavebného zákona. Bude teda na rozhodnutí orgánu územného plánovania, na aký účel bude územnú štúdiu obstarávať.

Územná štúdia je nástrojom urbanistickej tvorby a slúži na overenie základnej urbanistickej koncepcie pri príprave územného plánu alebo ako podklad pri zmenách a doplnkoch územného plánu; používa sa aj na overenie požiadaviek na ochranu hodnôt v území, zámerov na zmeny využitia územia, na preverenie a posúdenie variantných riešení vybraných problémov v území alebo rozvoj jednotlivých funkčných zložiek osídlenia. Územnou štúdiou možno preverovať a posudzovať akékoľvek zmeny v území bez formálnych náležitostí požadovaných pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie.

Územná štúdia môže byť tiež zameraná na riešenie vybranej funkčnej zložky územia, ktorá preberá funkciu doterajšieho územného generelu, prehlbuje riešenie jednotlivých funkčných zložiek ako je napr. doprava, bývanie, zelená infraštruktúra, technická infraštruktúra podľa koncepčných zámerov schválenej územnoplánovacej dokumentácie alebo preveruje možnosti rozvoja funkčných zložiek pred obstaraním územnoplánovacej dokumentácie.

Územná štúdia sa nemusí prerokúvať a neschvaľuje sa. Ak obstarávateľ posudzuje možnosť využitia územnoplánovacej štúdie ako podkladu pre spracovanie alebo aktualizáciu územnoplánovacej dokumentácie, môže nariadiť jej prerokovanie, ak je to pre využitie územnej štúdie potrebné.

Obstarávateľom územnej štúdie je orgán územného plánovania. Ide o zmenu od súčasného stavebného zákona. Táto zmena vyplynula zo súčasnej praxe, kedy orgány územného plánovania podmieňovali výstavbu jednotlivým stavebníkom spracovaním urbanistickej štúdie na väčšie územia. Ustanovenie však nebráni investorom, stavebníkom spracovávať pre svoje potreby rôzne podklady, napr. urbanistickú štúdiu, alebo dať podnet na obstaranie územnej štúdie.

Odsek 5 upravuje tak ako v terajšej právnej úprave, možnosť využitia všetkých existujúcich relevantných podkladov vypracovaných pre riešené územie. Ide napríklad o programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja podľa zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, zásady ochrany pamiatkového územia, plány manažmentu lokalít svetového kultúrneho dedičstva, dokumenty ochrany kultúrneho a historického dedičstva, projekty pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, plán manažmentu povodňového rizika a mapy povodňového ohrozenia s vyznačením záplavových čiar podľa zákona č. 7/2010 z. z. o ochrane pred povodňami a zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dokumenty ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, Vodný plán Slovenska, plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, dokumenty územného systému ekologickej stability, dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny, dokumenty starostlivosti o dreviny, dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny, krajinný plán, stratégie adaptácie na zmenu klímy, programy odpadového hospodárstva, a iné schválené odvetvové stratégie ako napríklad koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, projekty, programy, iné koncepčné dokumenty a s nimi súvisiace priestorové údaje ako aj štúdie spracované fyzickými a právnickými osobami.

K § 17:

Zadanie je východiskovým dokumentom pre obstarávanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie. V ňom obstarávateľ určí hlavné požiadavky, ktoré chce územnoplánovacou dokumentáciou riešiť. Pri spracovaní zadania pre Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu obce alebo zóny je vhodné aj zapojenie poslancov regionálneho/ mestského/

34

miestneho zastupiteľstva, ktorí by mali zvoliť také detailné zadanie, ktoré by obsahovalo všetko, čo je pre riešené územie nevyhnutné a zásadné, a súčasne by ponechávalo priestor pre vlastnú invenciu spracovateľa spolu s možnosťou návrhu variantných riešení. Orgán územného plánovania tu najdôležitejšiu úlohu, lebo určuje základnú stratégiu svojho rozvoja. Obstarávateľ je akýmsi manažérom presadzuje určenie hlavných cieľov a požiadaviek na stratégiu rozvoja regiónu/ obce a vyberá najvhodnejší variant riešenia pre dané územie, ktorý sa premietne do samotného návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Je žiaduce, aby obstarávateľ podrobne poznal problémy svojho územia a vedel ich opísať. V porovnaní s dnešným zákonom sa však obsah a údaje zadania stáva súčasťou oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie z dôvodu zrýchlenia procesov.

K § 18:

Ustanovenie v odseku 1 je základnou definíciou územnoplánovacej dokumentácie, ktorou sa vo všeobecnosti vyjadruje jej základný význam a miesto v sústave iných významných dokumentov s právnymi účinkami a uvádza sa jej základný obsah vo vzťahu k územiu. V zásade sa územnoplánovacia dokumentácia zaoberá všetkými činnosťami, ktoré majú územný priemet, koordinuje ich v území, navrhuje ich rozvoj a ochranu.

V odseku 2 sa jednoznačne ustanovuje, že územnoplánovacia dokumentácia je záväzným podkladom pre povoľovanie stavieb a ostatných činností v území.

V odsekoch 3 a 4 sa určuje vertikálna štruktúra územnoplánovacej dokumentácie. Koncepcia územného rozvoja Slovenska a Koncepcia územného rozvoja regiónov, územný plán mikroregiónu, územný plán obce a zóny (pričom na úrovni obce ide o dva dokumenty s rôznou mierou podrobnosti) tvoria hierarchické stupne územnoplánovacej dokumentácie. Termín „územnoplánovacia dokumentácia“ je tak súhrnným vyjadrením existencie obsahovo hierarchicky previazaných územnoplánovacích dokumentácií. Dôvodom tohto riešenia je, že všetky územnoplánovacie dokumentácie sa vo svojom súhrne týkajú toho istého územia, resp. jeho časti, ale v rôznej miere podrobnosti.

V odseku 6 sa ustanovuje pre územnoplánovacie dokumentácie ako Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Koncepcia územného rozvoja regiónu, územný plán mikroregiónu a územný plán obce povinnosť posudzovať ich predpokladané vplyvy na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Územný plán zóny a zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. podliehajú zisťovaciemu konaniu, v rámci ktorého sa posúdi či je potrebné posudzovanie ich predpokladaných vplyvov na životné prostredie.

V odseku 7 sa ustanovuje, že územnoplánovacia dokumentácia je záväzná ako celok. Prílohou záväznej časti vyhlasovanej všeobecne záväzným nariadením je informatívna časť, ktorá nemá záväzný charakter. Jej úlohou je odôvodniť navrhované zásady a regulatívy záväznej časti. Ide o podstatnú koncepčnú zmenu, ktorá by mala výrazne zracionalizovať obsah a sprehľadniť územnoplánovaciu dokumentáciu a tak zvýšiť jej účinnosť a praktickú použiteľnosť. Forma vyjadrenia územnoplánovacej dokumentácie je textová a grafická, tak pre záväznú časť, ako aj pre informatívnu časť a spracúva sa elektronicky. Grafická forma územnoplánovacej dokumentácie sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných systémoch podľa Prílohy č. 5 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 19:

Koncepcia územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacou dokumentáciou najväčšieho územného celku Slovenskej republiky. Tak ako doteraz bude aj v budúcnosti riešiť územný rozvoj celého Slovenska.

35

Odsek 2 upravuje základný obsah Koncepcie územného rozvoja Slovenska, pričom sa preberá súčasná právna úprava. Obsahová štruktúra Koncepcie územného rozvoja Slovenska bude riešiť len celoštátne koncepčné územné potreby a plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z medzinárodných vzťahov, ktoré majú vplyv na územie. Východiskami pri tvorbe koncepcie sú celoštátne programy a rozvojové koncepcie spravidla dlhodobého významu, ktoré majú vplyv na osídlenie, na základnú dopravnú infraštruktúru (napríklad smerovanie diaľnic a rýchlostných ciest, hlavných železničných tratí a vodných ciest medzinárodného alebo celoštátneho významu), na významné technické infraštruktúry (napríklad ropovody, plynovody) a podobne. Obsahové podrobnosti upraví vykonávací predpis.

K § 20:

Koncepcia územného rozvoja regiónu je územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho územného celku, doteraz známa ako územný plán regiónu a má riešiť územný rozvoj samosprávneho kraja v novej miere podrobnosti a obsahu, ktorý bude rovnako tak spodrobnený vo vykonávacom predpise.

Samosprávny kraj je príslušným orgánom územného plánovania na obstaranie a schválenie Koncepcie územného rozvoja regiónu. V odseku 2 sa ustanovuje základný obsah Koncepcie územného rozvoja regiónu, ktorý prevažne preberá obsah súčasných územných plánov regiónov s tým, že je výhradne zameraný na riešenie problémov nadobecného regionálneho významu.

K § 21:

Novým typom územnoplánovacej dokumentácie je územný plán mikroregiónu, ktorý vychádza z potrieb územného rozvoja špecifického regiónu, území viacerých obcí alebo funkčného mestského regiónu najmä z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu, kultúrneho dedičstva, dopravnej infraštruktúry, a premieta Koncepciu územného rozvoj regiónu na úroveň podrobnosti, ktorá zodpovedá riešeniu územia obce. Mikroregiónom môže byť aj inak formulovaná časť územia samosprávneho kraja, v ktorej je potrebné riešiť nejaký dôležitý rozvojový aspekt (napríklad územie Vysokých Tatier a ich zázemia alebo územie Žitného ostrova). Navrhovaný zákon utvára právne predpoklady na možnosť takéhoto osobitného riešenia.

Územný plán mikroregiónu obstaráva samosprávny kraj na základe určenia v Koncepcii územného rozvoja regiónu alebo na žiadosť viacerých obcí v územnom obvode samosprávneho kraja. Odseky 4 a 5 upravujú podmienky, ktoré musia byť pri obstarávaní a spracovávaní územného plánu mikroregiónu dodržané.

K § 22:

Územný plán obce je základným dokumentom územného rozvoja obce pre celé jej územia, v ktorom sa premietajú základné koordinačné zámery a rozvojové impulzy z Koncepcie územného rozvoja regiónu spolu s vlastnými potrebami obce. To znamená, že napríklad predpokladané koridory nových diaľnic a železničných tratí a veľké stavby technickej infraštruktúry sa umiestňujú na pomery konkrétnych plôch v obci a sú vyjadrené mierkou a podrobnosťou obecnej úrovne.

Rozširuje sa povinnosť mať územný plán obce na všetky obce. Hlavné mesto Bratislava a mesto Košice z povahy ich charakteru spracovávajú územný plán obce ako metropolitný územný plán, ktorého osobitosti a prípadné prípustné odchýlky od všeobecných podmienok a regulatívov

36

s ohľadom na špecifickosť územia si v spolupráci s úradom môžu upraviť všeobecne záväzným nariadením mesta.

V odseku 3 je uvedený obsah územného plánu obce ako prienik vyjadrený celkovou urbanistickou koncepciou s nadväznosťami na Koncepcie územných rozvojov regiónov a na okolité obce a určením konkrétnych regulatívov funkčného využitia územia a priestorového usporiadania podľa tejto koncepcie. Definuje všeobecný obsah návrhu priestorového usporiadania územia zodpovedajúci podrobnosti riešenia územného plánu obce. Všeobecný obsah územného plánu obce je vnímaný cez funkčnosť a využiteľnosť územia vo vzájomnej korelácii jednotlivých činností a potrieb obyvateľstva a krajiny. Na základe tohto prístupu je potrebné vnímať, že nie všetky zložky, činnosti či potreby možno taxatívne vymedziť v jednotlivých písmenách, ale subsumované pod všeobecné pojmy. Príkladom je náhľad na školskú infraštruktúru prostredníctvom spôsobu využívania rôznych druhov územia a ich vzájomných vzťahov a limitov tzn., že školská infraštruktúra je jednou zo zložiek občianskej vybavenosti územia vo vzťahu k územiu určenému na bývanie a musí byť v dostupnej vzdialenosti, ktorá je odstupňovaná podľa rozlohy obývaného územia. Obsah územného plánu obce spolu so špecifikáciou vzťahov a limitov jednotlivých druhov územia bude spodrobnený vo vykonávacom predpise.

Odsek 4 ustanovuje, že všetky ochranné, bezpečnostné pásma zriadené podľa osobitných predpisov, územný systém ekologickej stability a mapa ochrany genetických fondov rastlín sa premietnu do vlastného riešenia územného plánu obce. Odsekom sa sleduje, aby v záujme komplexnosti regulatívy územnoplánovacej dokumentácie zahŕňali aj existujúce ochranné pásma zriadené podľa osobitných predpisov, napríklad ochranné pásma vodných zdrojov, pozemných komunikácií, dráh, prírodných zdrojov. Ukladá sa povinnosť nepreberať do územného plánu obce chránené územia iba mechanicky prevzatím z iného právneho predpisu, ale premietať požadovanú ochranu priamo do jednotlivých regulatívov.

Odsek 5 ustanovuje chápanie územného plánu obce ako právne záväzného dokumentu pre obsah územných plánov zón a obsahovo znamená, že uvedené koridory, plochy, koncepčné požiadavky a zásady sa musia zohľadniť a spodrobniť riešenie v mierke územného plánu zóny. Vzájomné väzby nástrojov územného plánovania prostriedkom ako zabezpečiť vzájomnú koordináciu a súlad jednotlivých zámerov v území.

Odsek 6 upravuje skutočnosť automatického premietnutia hranice zastavaného územia do katastra nehnuteľností prostredníctvom funkcionality informačného systému v rozsahu podľa Prílohy č. 5 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Odsek 7 ustanovuje možnosť vydania vykonávacieho predpisu, ktorý vymedzí rozsah územia pre spracovanie metropolitného územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice, ktoré môžu zahŕňať aj tzv. satelitné obce v blízkosti týchto dvoch metropol z dôvodu potreby lepšej regulácie funkčného využitia územia napríklad v oblasti bývania, občianskej vybavenosti a dopravnej dostupnosti do centra metropoly. Pre obce, ktorých územia budú zahrnuté do územia, pre ktorý sa obstará metropolitný územný plán sa metropolitný územný plán stane náhradou vlastného územného plánu. V prípade, že obce v území, ktoré bolo zahrnuté do územia metropolitného územného plánu majú vlastný územný plán, orgán územného plánovania, v tomto prípade mesto Bratislava a mesto Košice musia pri obstarávaní metropolitného územného plánu zohľadniť a rešpektovať jeho záväznú časť.

37

K § 23:

Územný plán zóny sa obstaráva najmä vo väčšej obci (meste) na podrobné územné riešenie niektorej časti obce, pre ktorú podrobnosť územného plánu obce nie je dostatočná. Zónou môže byť časť súvisle zastavaného územia obce (napríklad obytná štvrť), pričlenená bývalá obec alebo len niekoľko ulíc alebo pozemkov, ktorých väzby treba urbanisticky riešiť spoločne a komplexne.

V odseku 2 sa konštatuje, že pre územný plán zóny platia rovnako ako pre každú územnoplánovaciu dokumentáciu všeobecné ustanovenia, ktoré ustanovujú ciele územnoplánovacej dokumentácie a úlohy orgánov územného plánovania, hoci je nepovinným územným plánom. Vzhľadom na podrobnosť riešenia územia musí zohľadňovať aj územnotechnické požiadavky na využívanie územia ustanovené vo vykonávacom predpise a ochranné a bezpečnostné pásma ustanovené osobitnými predpismi.

Obsah územného plánu zóny uvedený v odseku 4 vychádza z obsahu územného plánu obce a pre potreby rozvoja zóny ho rieši demonštratívnym spôsobom podrobnejšie, aby bolo možné zohľadniť aj zámery a špecifiká časti obce. Územný plán zóny umožňuje, aby riešenie územného plánu mohlo riešiť regulatívy funkčného využitia pozemkov a priestorového usporiadania jednotlivých častí územia zóny aj v podrobnosti zastavovacích podmienok. To je aj jeho hlavnou úlohou. Rieši ale aj napojenie na dopravnú a technickú infraštruktúru. Dopravná a technická infraštruktúra je riešená z pohľadu líniových stavieb ako koridory a ostatná ako budovy. Obsah územného plánu zóny bude spodrobnený vo vykonávacom predpise.

K § 24:

V odseku 1 je ustanovenie nástroja územného plánovania, ktorým je záväzné stanovisko súladu s územným plánom. Ide o činnosť obce prípadne samosprávneho kraja ako orgánov územného plánovania. Záväzné stanovisko nie je územným rozhodnutím podľa súčasného stavebného zákona, ale ide o obdobu záväzného stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu. Je to stanovisko orgánu územného plánovania z pohľadu súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a celkového územného rozvoja k vydaniu rozhodnutiu o stavebnom zámere alebo inej činnosti podľa osobitných predpisov.

V odseku 2 sa upravuje spôsob predkladania žiadosti o vydanie záväzného stanoviska.

Odsek 3 ustanovuje na základe akých dokumentov v akej postupnosti sa vydáva záväzné stanovisko.

V odsekoch 4 a 5 je popísaný spôsob a rozsah posudzovania súladu stavebného zámeru podľa územného plánu obce a spôsob posudzovania v prípade keď orgán územného plánovania nemá územný plán spolu s uvedením osobitnej úpravy pre Bratislavu a Košice, kde vydávanie záväzného stanoviska vydáva vždy magistrát.

Odsek 6 upravuje spôsob vydávania záväzného stanoviska v prípade líniových stavieb dopravnej a technickej infraštruktúry..

V odseku 7 podmieňujúce opatrenia vyplývajúce z UPD podľa § 5 písm. i) tohto zákona je možné realizovať na zákalde dohody so stavebníkom, ktorý záujem zrealizovať taký zámer v územnom pláne, ktorý je nimi podmienený. V takom prípade musia byť podmienky vrátane výšky nákladov za podmieňujúce opatrenia súčasťou dohody, tak aby tieto nepredstavovali duplicitný nárok s popaltkom za rozvoj.

Odsek 8 ustanovuje časovú platnosť územného stanoviska. Bežne ide o dva roky platnosti alebo do schválenia územného plánu obce, zóny alebo zmien a doplnkov, ak bol v stanovisku na túto skutočnosť žiadateľ, teda stavebník upozornený. Záväzné stanovisko na líniovú stavbu dopravnej a technickej infraštruktúry a významnú investíciu platí 5 rokov. Záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere, ohlásenie o stavebnom zámere alebo žiadosť o povolenie činnosti alebo rozhodnutia podľa osobitných predpisov.

38

Odsek 9 ustanovuje, že záväzné stanovisko je preskúmateľné úradom. Podnet na preskúmanie zákonnosti územného stanoviska môže podať stavebník alebo stavebný úrad. Ide najmä o konanie o stavebnom zámere, kedy ide o jedinú možnosť preskúmania záväzného stanoviska. Pri podaní podnetu na preskúmanie záväzného stanoviska príslušný stavebný úrad na tento účel preruší administratívne konanie.

Odsek 10 a 11 upravuje postup a lehoty nápravy záväzného stanoviska. Navrhuje sa, aby stavebník alebo stavebný úrad, ktorý bude mať za to, že nesúhlasné záväzné stanovisko nie je správne, mohol podať podnet na preskúmanie na úrad. Úrad upozorní orgán územného plánovania na preskúmavanie a môže vydať nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí pôvodné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania alebo skonštatuje, že nebolo v rozpore a potvrdí ho. Ak následne s novým záväzným stanoviskom, ktorý vydá úrad z dôvodu, že v preskúmaní zistil, že orgán územného plánovania pochybil, orgán územného plánovania - teda obec nebude súhlasiť, môže podať správnu žalobu na súd. V tomto prípade sa nahrádza z dôvodu lepšej dostupnosti konaní ústavná sťažnosť podľa čl. 127a ods. 1 Ústavy SR konaním pred správnym súdom. Do právoplatného rozhodnutia súdu je stavebný úrad povinný konanie o stavebnom zámere prerušiť.

Ak je právoplatné rozhodnutie podľa osobitného predpisu založené na súhlasnom záväznom stanovisku, ktoré bolo neskôr vyhlásené za neplatné ide o dôvod na zmenu rozhodnutia.

V odseku 12 sa jednoznačne deklaruje, že záväzné stanovisko nenahrádza rozhodnutia, vyjadrenia, stanoviská, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je len jedným z požadovaných podkladov k rozhodnutiu o stavebnom zámere na uskutočnenie stavebných prác alebo činnosti, ale aj pri projektovaní stavieb. Aj v tomto prípade sa uplatňuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

V odseku 13 uvádza, že záväzné stanovisko sa nevyžaduje na stavby pre obranu štátu a bezpečnosť štátu mimo vojenských obvodov umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení funkcia, vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.

K § 25:

Základom novej právnej úpravy je plná elektronizácia a následná digitalizácia procesov v novom jednotnom informačnom systéme. Predmetným ustanovením sa zriaďuje nový nadrezortný informačný systém územného plánovania a výstavby, ktorého správcom a prevádzkovateľom bude úrad.

Informačný systém bude zabezpečovať zjednotený pohľad na dáta a integrované systémy prostredníctvom štandardných rozhraní výmeny dát, bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a procesov výstavby a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb. V časti územného plánovania bude informačný systém pre všetkých účastníkov procesu obstarávania územnoplánovacích dokumentácií bezodplatný a v procese povoľovania stavieb a ich prevádzky bude spoplatnený v podobe sadzobníka podľa zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Informačný systém bude budovaný postupne v 2 etapách, tak aby bol plne funkčný k účinnosti návrhu zákona. V prvej etape bude obsahovať dátovú a v druhej etape aj procesno-formulárovú vrstvu. Procesno-formulárová vrstva bude zabezpečovať výkon úradnej moci na úseku územného plánovania a výstavby plne elektronicky v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

39

Dátová vrstva bude obsahovať podkladové vrstvy existujúceho stavu územia (najmä krajinná pokrývka, údaje katastra nehnuteľností, údaje o dopravnej a technickej infraštruktúre, chránených objektoch a územiach, ochranných pásmach a stavebné objekty vo vysokom detaile) a zjednodušené modely plánovaných alebo realizovaných stavebných objektov, ktoré budú vytvárané činnosťou účastníkov územného plánovania a výstavby, následne uložené v systéme. Podkladové vrstvy a modely stavebných objektov budú postupne vytvárať integrovaný digitálny model územia Slovenskej republiky.

Jednotlivé odseky ustanovenia § 25 obsahujú minimálne zákonné požiadavky úpravy informačného systému verejnej správy osobitným predpisom oproti všeobecnému predpisu zákonu č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe, a to najmä obsah verejnej a neverejnej časti informačného systému okruh oprávnených osôb a spôsob ich registrácie a autentifikácie pri prístupe do informačného systému, rozsah údajov, s ktorými informačný systém pracuje a formu a obsah výpisu z informačného systému.

Odsek 6 upravuje rozsah údajov, ktoré budú vedené v informačnom systéme a do informačného systému budú po prvé priamo integrované zo zdrojových registrov alebo evidencií už existujúcich aby nedochádzalo k duplicitnej evidencii (napríklad dopravná infraštruktúra v rozsahu cestnej infraštruktúry bude integrovaná z existujúcej centrálnej evidencie podľa § 3h zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)) a po druhé tvorené vlastnou činnosťou orgánov územného plánovania a stavebných úradov.

K § 26

Predmetné ustanovenie je úvodným všeobecným ustanovením do časti procesov obstarávania, spracúvania a schvaľovania územnotechnických podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, ktoré sa podľa predmetného návrhu zákona uskutočňujú elektronicky prostredníctvom nového informačného systému čím sa významne racionalizujú procesy a skracujú lehoty jednotlivých fáz vďaka plne automatizovaným elektronickým procesom.

K § 27

Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie je osobitný postup, na ktorý sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, nakoľko sa v ňom nerozhoduje o právnom postavení konkrétnych osôb.

V odseku 1 je vyjadrená základná povinnosť orgánov územného plánovania obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu a sledovať jej aktuálnosť, a najmenej raz za štyri roky vypracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie. Táto povinnosť sa týka všetkých obstarávateľov od Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, cez vyššie územné celky po všetky obce, vrátane tých najmenších. Týmto sa sleduje charakteristický znak procesu územného plánovania, ktorým je okrem komplexnosti aj jeho permanentnosť. Rozdiel v porovnaní s terajším stavom je v tom, že územný plán budú musieť povinne obstarávať všetky obce a nie len obce s počtom obyvateľov presahujúcim 2 000. Cieľom je, aby sa celé územie Slovenska rozvíjalo plánovite pri zohľadnení daností územia a potrieb územného rozvoja, nie len veľké obce. Malým obciam však nič nebráni, aby sa pre potreby územného plánovania združovali a obstarávali spoločný územný plán. Územnoplánovaciu dokumentáciu, najmä zmeny a doplnky, obstaráva orgán územného plánovania z vlastného podnetu, ale môže aj na podnet fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má záujem v území a vzťah k pozemkom na danom území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov (ide o technickú infraštruktúru). Podmienky takéhoto postupu upravuje odsek 2 predmetného ustanovenia.

Odsek 3 taxatívne ustanovuje podmienky, kedy možno pristúpiť k obstaraniu územnoplánovacej dokumentácie alebo zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie a to z dôvodu

40

zabezpečenia stability územnoplánovacej dokumentácie minimálne po dobu 4 rokov kedy sa v minimálnych pravidelných cykloch vypracováva správa o stave územnoplánovacej dokumentácie. Tým sa zabezpečí nemožnosť častého prijímania zmien a doplnkov vyvolaných investičnými záujmami v území obce a vyvolá sa tým väčší tlak a dôraz na obstaranie a spracovanie kvalitných územnoplánovacích dokumentácií zohľadňujúcich dlhodobý územný rozvoj. Ustanovenie reaguje na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument.

Odsek 4 vymenúva jednotlivé etapy postupu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie v časovom slede a nadväznostiach. S úpravami ide o prevzaté ustanovenie § 19a súčasného stavebného zákona, pričom ide o skrátenie obstarávateľského procesu. Vypúšťa sa spracovanie prieskumov a rozborov, tie nahradené obstarávaním územnoplánovacích podkladov a koncept územnoplánovacej dokumentácie sa plne ruší. Ide o etapy od prípravných prác cez spracovanie zadania, návrhu územnoplánovacej dokumentácie po schválenie územnoplánovacej dokumentácie a následných činností.

K §28

V odseku 1 sa ustanovuje, že základným podkladom pre obstaranie územnoplánovacej dokumentácie územnoplánovacie podklady. Ďalej tak ako je uvedené v § 16 sa pri obstarávaní, tak ako v terajšej právnej úprave, využívajú všetky podklady relevantné pre riešené územie. Ide napríklad o programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, zásady ochrany pamiatkového územia, plány manažmentu lokalít svetového kultúrneho dedičstva, dokumenty ochrany kultúrneho a historického dedičstva, projekty pozemkových úprav, plán manažmentu povodňového rizika, Vodný plán Slovenska, plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, dokumenty územného systému ekologickej stability, dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny, dokumenty starostlivosti o dreviny, dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny, krajinnoekologický plán, stratégie adaptácie na zmenu klímy, programy odpadového hospodárstva, a iné schválené odvetvové stratégie, projekty, programy, iné koncepčné dokumenty a s nimi súvisiace priestorové údaje ako aj štúdie spracované fyzickými a právnickými osobami.

Odsek 3 a 4 rieši, akým spôsobom orgán územného plánovania obstaráva územnotechnické podklady. Ide v prvom rade o získavanie dostupných údajov o území z informačných systémov a registrov verejnej správy teda prostredníctvom jednotného zdroja informačného systému územného plánovania a výstavby, do ktorého údaje o území poskytujú orgány verejnej správy, právnické osoby, vlastníci stavieb dopravnej infraštruktúry a ich správcovia alebo prevádzkovatelia a vlastníci stavieb technickej infraštruktúry a ich správcovia alebo prevádzkovatelia. Následne ide o vlastné zisťovanie, využívanie existujúcich dokumentov a súborov informácií, ktoré pre spracovanie územnotechnických podkladov nevyhnutné. Údaje o území údaje o stave územia, jeho charakteristikách z hľadiska prírodných daností ale aj existujúcich stavbách a informácie o využívania územia, informácie o súvisiacich právach, povinnostiach a obmedzeniach a údaje navrhovaných zámeroch v území.

Upravuje sa povinnosť právnických osôb, ktoré povinné poskytovať údaje o území, ktoré nie obsahom informačného systému ako podklad pre obstarávanie územnotechnických podkladov na vyžiadanie. Ustanovenie jednak vychádza zo všeobecnej súčinnosti vlastníkov, správcov alebo prevádzkovateľov dopravnej infraštruktúry a stavieb technickej infraštruktúry pri poskytovaní údajov o území zavedenej v § 39 a dopĺňa sa o rovnakú povinnosť pre orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie a iné osoby, ktorým táto povinnosť vyplýva zo

41

zmluvy s orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územnotechnické podklady. Ustanovenie ukladá tieto povinnosti z dôvodu šetrného vynakladania prostriedkov na obstaranie územnoplánovacích podkladov, t.j. aby orgán územného plánovania nezískaval opätovne podklady, ktoré majú na základe svojej činnosti k dispozícii orgány verejnej správy (dodržanie zásady jedenkrát a dosť) a vlastníci stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb technickej infraštruktúry.

Odsek 5 upravuje povinnosť dodržania ustanovení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č.

215/2004 Z. z.

o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 16 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 2 písm. k) a § 12 zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre ak ide o poskytnutie údajov o území, ktoré podliehajú tomuto režimu.

Odsek 6 upravuje zodpovednosť za poskytnuté údaje o území, zodpovednosť za prípadné vzniknuté škody na základe nepravdivých údajov a liberačné dôvody.

Odsek 7 upravuje použitie údajov o území získaných výlučne na spracovanie územnoplánovacích podkladov a teda na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.

Odsek 8 upravuje povinnosť trvalej a sústavnej aktualizácie územnoplánovacích podkladov dopĺňaním o nové údaje a preskúmania ich aktuálnosti, ktoré sa bude realizovať minimálne v štvorročných cykloch.

K § 29

Ustanovenie upravuje prvú fázu procesu obstarávania, a to prípravné práce. Postup pri prípravných prácach podľa odsekov 1 3 s úpravami preberá overenú súčasnú právnu úpravu. Odsek 1 upravuje obsah prípravných prác, ktorý súčasnú úpravu po výbere a zazmluvnení spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, dopĺňa o zabezpečenie spracovania analýzy a syntézy údajov o území a vypracovania tzv. problémového výkresu, ktorý je priemetom stretov záujmov v riešenom území, vyjadrujúci limity využívania územia, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, správnych rozhodnutí, z rozvojových zámerov a z najdôležitejších problémov, ktoré treba na území riešiť, do zodpovedajúceho mapového diela. Následne po sústredení všetkých podkladov, výbere spracovateľa a spracovaní analýzy a syntézy údajov sa spracuje zadanie a zverejní oznámenie o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie.

V odseku 2 ustanovené základné náležitosti oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Obsah zadania ustanoví vykonávací predpis pre všetky stupne územnoplánovacej dokumentácie. Úlohou zadania ako uvádza § 17 je vymedzenie hlavných problémov, požiadavky na spracovanie, podrobnosti na formu, či rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie. Oproti doterajšej zákonnej úprave sa zadanie neschvaľuje zastupiteľstvom, ale tvorí súčasť oznámenia o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.

V odsekoch 3 5 vzhľadom na to, že územnoplánovacia dokumentácia ako strategický dokument podlieha procesu posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredia podľa zákona č. 24/2006 Z. z., sa ustanovuje, že oznámenie o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie je zároveň oznámením o strategickom dokumente podľa § 5 zákona č. 24/2006 Z. z. Obsah a štruktúra oznámenia o strategickom dokumente pre územnoplánovaciu dokumentáciu je uvedená v samostatnej prílohe zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň sa ustanovuje nová povinnosť, t. j. pred začatím prerokovania musí príslušný orgán územného plánovania odsúhlasiť úplnosť

42

oznámenia o strategickom dokumente s príslušným orgánom posudzovania vplyvov, ktorý následne uverejní oznámenie na svojom webovom sídle.

Zabezpečuje sa súlad s postupom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Návrh zadania, oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu a došlé k pripomienky k oznámeniu orgán územného plánovania príslušnému orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie na základe podkladov určí rozsah hodnotenia vplyvov a potrebu variantného riešenia konceptom riešenia. Pri zadaní územného plánu zóny stanoví, či sa bude návrh podľa zákona č. 24/2006 Z. z. posudzovať. Ak určí, že sa bude posudzovať, stanoví rozsah hodnotenia.

K § 30

Predmetné ustanovenie umožňuje orgánu územného plánovania, v tomto prípade obci, aby s cieľom zabezpečiť rozvoj svojho územia podľa pripravovaného územného plánu obce alebo zóny, vyhlásila stavebnú uzáveru na riešenom území vydaním rozhodnutia. Platnosť stavebnej uzávery je časovo obmedzená, trvá maximálne 2 roky alebo do schválenia územnoplánovacej dokumentácie. Stavebnú uzáveru možno vyhlásiť najskôr po začatí obstarávania zadania príslušnej územnoplánovacej dokumentácie a najneskôr pred začatím prerokovávania príslušnej územnoplánovacej dokumentácie. Vyhlásenú stavebnú uzáveru možno predĺžiť len raz a to o 12 mesiacov. Za obmedzenie vlastníckych práv stavebnou uzáverou možno priznať náhradu, ktorej výšku a spôsob výpočtu ustanoví vykonávacím predpisom úrad.

K § 31

Podľa odseku 1 návrh územnoplánovacej dokumentácie rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia na základe zadania a rozsahu hodnotenia.

Odseky 2 4 upravujú vzájomné previazanie a naplnenie požiadavky zákona č. 24/2006 Z. z., teda postup spracovania správy o hodnotení strategického dokumentu v procese SEA a jeho prerokovania a zverejňovania z dôvodu naplnenia požiadaviek smernice a informovanosti verejnosti.

Odseky 5 11 riešia samotné prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Prerokovanie návrhu sa podľa odseku 5 začína zverejnením oznámenia o prerokovaní.

Návrh sa podľa odseku 6 povinne prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej správy, s ktorými je potrebné návrh aj dohodnúť, s dotknutými orgánmi územnej samosprávy, s dotknutými právnickými osobami.

V odsekoch 7 a 8 sa upravuje spôsob a rozsah akým sa k návrhu vyjadrujú dotknuté orgány štátnej správy na základe osobitných predpisov upravujúcich ich pole pôsobnosti.

Odsek 9 obdobne upravuje spôsob vyjadrenia dotknutého orgánu územnej samosprávy s pohľadu súladu k nadradenej územnoplánovacej dokumentácii a odsek 10 upravuje spôsob vyjadrenia dotknutej právnickej osoby ako vlastníka, správcu alebo prevádzkovateľa dopravnej a technickej infraštruktúry.

Odsekom 11 sa ukladá orgánu územného plánovania susediaceho s iným štátom povinnosť prerokovať návrh územnoplánovacej dokumentácie s príslušným orgánom územného plánovania susediaceho štátu, s ktorým má orgán územného plánovania spoločnú hranicu.

V odseku 12 sa spodrobňujú povinnosti pri prerokovávaní návrhu formou verejného prerokovania za účasti prezentujúcej odborne spôsobilej osoby a spracovateľa. Verejné prerokovanie sa uskutočňuje v termíne, forme a spôsobom určeným v oznámení o začatí prerokovania. Verejného prerokovania sa môže zúčastniť akákoľvek verejnosť, dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby. Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie je v porovnaní so súčasnou právnou úpravou doplnené o povinnosť obstarávateľa uskutočniť

43

zhromaždenie obyvateľov obce - verejné prerokovanie k návrhu územného plánu obce, územného plánu zóny so všeobecne zrozumiteľným výkladom. Dôvodom zavedenia tohto postupu je umožniť širokej verejnosti oboznámiť sa s návrhom, čím sa zvýši nielen možnosť informovanosti obyvateľov obcí, ale sa zníži pravdepodobnosť nesúhlasných stanovísk a nátlakových akcií verejnosti po schválení územného plánu v čase jeho uskutočňovania. Zároveň sa zabezpečí splnenie požiadavky zákona podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň sa harmonizuje a odstraňuje duplicita dvojitého verejného prerokovania i podľa tohto zákona. Návrh je vystavený na verejné nahliadnutie.

V odsekoch 13 a 14 sa upravuje postup po prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie orgán územného plánovania a spôsob vyhodnotenia došlých pripomienky, podmienok a stanovísk spolu so spôsobom odstránenia rozporov.

V odseku 15 sa upravuje postup orgánu územného plánovania po vyhodnotení pripomienok. Návrh územnoplánovacej dokumentácie sa upraví podľa pripomienok a vypracuje sa správa o prerokovaní, ktorá obsahuje vyhodnotenie pripomienok a návrhov z prerokovania s návrhom na rozhodnutie o nich.

Podľa odseku 16 správa o prerokovávaní obsahuje aj údaje, či návrh územnoplánovacej dokumentácie je v súlade s vyšším stupňom územnoplánovacej dokumentácie, postup obstarania územnoplánovacej dokumentácie je v súlade s týmto zákonom a inými právnymi predpismi, ktoré súvisia s územným plánovaním.

V odsekoch 17 a 18 sa ustanovuje povinnosť orgánu územného plánovania doručiť správu o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácii orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie na účel vypracovania záverečného stanoviska a naplnenia požiadaviek zákona č. 24/2006 Z. z.

Odseky 19 24 upravujú postup po skončení prerokovania územnoplánovacej dokumentácie, na účel získania kladných záverečných stanovísk vybraných subjektov a to príslušnému orgánu podľa zákona o lesoch a zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy na účel získania záverečného súhlasu s návrhom a príslušnému orgánu ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny na účel získania záverečného súhlasu s návrhom, orgánu územného plánovania zodpovednému za vyšší stupeň územnoplánovacej dokumentácie na účel posúdenia súladu s takouto územnoplánovacou dokumentáciou, úradu na účel overenia zákonnosti postupov obstarania a spracovania územnoplánovacej dokumentácie a následne príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie na účel overenia dodržania podmienok záverečného stanoviska.

Odsekom 25 sa obstarávateľovi umožňuje znovu prerokovať návrh územnoplánovacej dokumentácie, ak sa na základe pôvodného prerokovania návrh podstatne zmenil. Ak je pochybnosť, či zmena návrhu územnoplánovacej dokumentácia upraveného podľa výsledku prerokovanie je podstatná, požiada orgán územného plánovania o stanovisko príslušný orgán územného plánovania štátnej správy.

Nová právna úprava zavádza tzv. fikciu súhlasu, ktorá na jednej strane núti dotknutý orgán v procese prerokovávania návrhu územnoplánovacej dokumentácie vyjadriť sa z pohľadu svojich právomocí a zároveň nespomaľuje alebo nezastavuje plynulý proces prerokovávania. Taktiež oproti súčasnej právnej úprave sa celý proces prerokovávania uskutočňuje plne elektronicky prostredníctvom informačného systému samozrejme okrem verejného prerokovania s verejnosťou vzhľadom na svoju povahu.

K § 32

Odsekom 1 sa ustanovuje povinnosť orgánu územného plánovania neustále sledovať a vyhodnocovať vývoj v území a reagovať na zistené zmeny obstaraním aktualizácie schválenej územnoplánovacej dokumentácie formou zmien a doplnkov alebo obstaraním novej

44

územnoplánovacej dokumentácie. Ak sa zistia významnejšie disproporcie, orgán územného plánovania musí rozhodnúť, či je potrebné aktualizovať územný plán alebo obstarať nový územný plán. Aktualizáciou územného plánu sa rozumie obstaranie konkrétnych zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie pri zachovaní jej vecného základu alebo obstaranie novej územnoplánovacej dokumentácie. Účelom tejto povinnosti je, aby územnoplánovacia dokumentácia bola udržiavaná v aktuálnom stave a včas reagovala na zmeny v území vyvolané potrebami územného rozvoja (napríklad, potrebou novej výstavby alebo umiestnenia stavby dopravnej infraštruktúry), alebo vyvolané zmenenými prírodnými pomermi.

Podľa odseku 2, ak orgán územného plánovania je povinný každý podnet vyhodnotiť a opodstatnený podnet zaradiť do obstarávaných zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, to neplatí ak ide o zjavne neopodstatnený podnet. O zaradení alebo nezaradení podnetu orgán územného plánovania informuje osobu, ktorá takýto podnet podala do 30 dní od doručenia. Návrh zákona precizuje psotup pri podávaní podnetov na zmeny a doplnky územného plánu resp. zóny alebo do spracovania nového územného plánu. Rozvoj územia je vecou spoločenskej dohody a limitov krajiny. Každý podnet, ktorý nie je zjavne nerealizovateľný pre rozpor s verejným záujmom musí prejsť procesom zaradenia do návrhu a musí prebehnúť o ňom odborná aj verejná diskusia, či v území sa alebo môže daný podnet v budúcnsoti realizovať. Ide o zabezpečenie realizácie účasti každého na rozvoji územia.

Nezaradenie podnetu možno preskúmať podľa odseku 3.

Zároveň zákon upravuje v odsekoch 4 7 postup orgánu územného plánovania pri vyhodnotení aktuálneho stavu územnoplánovacej dokumentácie odlišne od doterajšej právnej úpravy 30 stavebného zákona). Orgán územného plánovania musí najmenej raz za štyri roky preskúmať územnoplánovacie dokumentáciu a vypracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je predmetom užšieho prerokovania z hľadiska súladu s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa a z hľadiska zákonnosti postupov.

Odsekom 8 sa ustanovuje, že táto správa je podkladom pre následné rozhodnutie orgánu územného plánovania o potrebe obstarať zmeny a doplnky platnej územnoplánovacej dokumentácie, alebo obstarať novú územnoplánovaciu dokumentáciu.

V odseku 9 je ustanovené, že Správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska prerokováva vláda.

K § 33

Odsek 1 sa ustanovuje, že zmeny a doplnky sa môžu obstarať v pravidelných cykloch tak aby každý opodstatnený podnet doručený orgánu územného plánovania mohol byť zaradený do obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie najmenej však raz za 4 roky kedy sa povinne spracováva správa o stave územnoplánovacej dokumentácie. Ustanovenie reaguje na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Prax totiž naznačuje, že najmä veľkí investori donucujú obce meniť územnoplánovaciu dokumentáciu podľa ich predstáv, kedykoľvek sa im to hodí a sú ochotní požadované zmeny aj financovať. Zákon umožňuje obstaranie zmien a doplnkov aj viackrát len pre prípady, ak je potrebné obstarať zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, železnice, významnej investície, stavieb na ochranu pre povodňami. Ak však obec neobstará zmeny a doplnky ani po zaplatení nákladov, môže a stavby umiestniť aj v súlade s Koncepciou územného rozvoja regiónu.

Podľa odseku 2 po prijatí rozhodnutia o obstaraní zmien a doplnkov je obstarávateľ povinný zverejniť v informačnom systéme, na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli

45

oznámenie o obstarávaní zmien a doplnkov. Účelom je informovať, že sa ide aktualizovať platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorá môže mať dosah na práva a záujmy obyvateľov, podnikateľov a vlastníkov dopravnej infraštruktúry a vlastníkov technickej infraštruktúry. To umožní včas reagovať na navrhované zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie.

V odseku 3 sa ustanovuje, že zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie sa obstarávajú, spracúvajú a prerokovávajú na podklade platnej územnoplánovacej dokumentácie a len v rozsahu zmenených a dopĺňaných častí. Okruh dotknutých subjektov prerokovávania sa ustanovuje podľa obsahu návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie. Predmetné ustanovenie je za účelom, aby pri prerokovávaní spracovaného návrhu zmien a doplnkov nepožadovali dopĺňať nové návrhy, ktoré neboli predmetom obstarávania.

Podľa odseku 4 sa pri prerokovávaní zmien a doplnkov postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie upravujúcich tzv. zisťovacie konanie a na prerokovanie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa postupuje primerane ako pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie.

K § 34

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť zabezpečenia návrhu zmien a doplnkov územného plánu obce alebo územného plánu zóny vrátanie jeho zmien a doplnkov osobou so záujmom v území, jeho spôsob a formu. Takouto osobou môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a zároveň vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom na riešenom území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia podmienok podľa osobitných predpisov a získala súhlas na obstaranie a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie od obce.

V odseku 2 sa ustanovuje spôsob a náležitosti oznámenia zámeru fyzickej alebo právnickej osoby so záujmom v území obci a žiadosť o poskytnutie súčinnosti.

Odseky 3 až 5 upravujú postup orgánu územného plánovania po doručení oznámenia a lehotu na vyslovenie súhlasu so zámerom fyzickej alebo právnickej osoby a úpravu vzájomných vzťahov prostredníctvom zmluvy.

V odseku 6 je vymedzený spôsob poskytnutia minimálnej súčinnosti zo strany obce voči osobe so záujmom v území, a to najmä čo sa týka splnenia povinností podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov ak ide o potrebu posúdenia strategického dokumentu, splnenia oznamovacej povinnosti voči verejnosti a predloženia návrhu zmien a doplnkov na rokovanie zastupiteľstva orgánu územného plánovania. Orgán územného plánovania a osoba so záujmom v území si na základe zmluvy o zabezpečení obstarávania a spracovania zmien a doplnkov územného plánu obce a zmien a doplnkov územného plánu zóny môžu dohodnúť aj širší rozsah súčinnosti.

Osoba so záujmom území musí podľa odseku 7 vykonávať všetky činnosti týkajúce sa obstarávania návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby podľa § 12 a spracovanie návrhu zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie zabezpečiť prostredníctvom kvalifikovaného spracovateľa spĺňajúceho podmienky podľa § 14 a príslušných osobitných predpisov.

K § 35

Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie je finálnou etapou obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.

Územnoplánovaciu dokumentáciu schvaľuje schvaľujúci orgán, ktorým je pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska vláda, pre Koncepciu územného rozvoja regiónu zastupiteľstvo samosprávneho kraja a pre územný plán obce a územný plán zóny je to obecné zastupiteľstvo.

46

Podľa odseku 1 a 2 sa umožňuje schvaľujúcemu orgánu rozhodovať len s dvomi možnosťami. Buď návrh schváliť bez možnosti zasahovať do vecných riešení návrhu, alebo sa návrh územnoplánovacej dokumentácie neschváli. V prípade neschválenia rozhodne či vráti návrhu s pokynmi a pripomienkami na dopracovanie schvaľujúceho orgánu do štádia prerokovania alebo proces obstarávania ukončí.

Odsek 3 osobitne upravuje schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie zabezpečenej osobou so záujmom v území, ktorá na obstaranie a spracovanie získala súhlas obce ako orgánu územného plánovania a napriek tomu zastupiteľstvo orgánu územného plánovania nielen neschváli návrh takejto územnoplánovacej dokumentácie ale ani nedôjde k jej predloženiu na schválenie. V takomto prípade sa osoba so záujmom v území môže obrátiť priamo na úrad z dôvodu nečinnosti orgánu územného plánovania.

V odseku 4 sa ukladá lehota, do ktorej je potrebné schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, a to vo vzťahu k termínu zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania územnoplánovacej dokumentácie. Opatrenie je zamerané na racionalizáciu obstarávania a proti jeho neúmernému a neodôvodnenému predlžovaniu. Pre Hlavné mesto Bratislava a Mesto Košice sa ustanovuje osobitná lehota z dôvodu povahy metropolitného územného plánu.

V odseku 5 sa ukladá lehota, do ktorej je potrebné schváliť návrhy zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, a to vo vzťahu k termínu zverejnenia oznámenia o začatí obstarávania zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie. Opatrenie je zamerané na racionalizáciu obstarávania a proti jeho neúmernému a neodôvodnenému predlžovaniu. Opätovne pre Hlavné mesto Bratislava a Mesto Košice sa ustanovuje osobitná lehota z dôvodu povahy zmien a doplnkov metropolitného územného plánu.

Podľa odseku 6 sa úplné znenie schválenej územnoplánovacej dokumentácie a znenie schválených zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie zverejňuje prostredníctvom informačného systému v registri územnoplánovacích dokumentácií a v listinnej podobe sa uloží v sídle orgánu územného plánovania. Oznámenie o schválení územnoplánovacej dokumentácie a o schválení zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie sa zasiela prostredníctvom informačného systému aj dotknutým orgánom správy, a zverejňuje sa na webovom sídle orgánu územného plánovania územnoplánovacej dokumentácie a iným v mieste obvyklým spôsobom. Týmto sa výrazne posilňuje prvok verejnej prístupnosti schváleného územného plánu zverejnením na webovom sídle a na úradnej tabuli orgánu územného plánovania s možnosťou aj fyzického nahliadnutia v úradných hodinách v obecnom úrade. Zverejnením sa sprístupňuje obsah schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj miesto, kde možno do nej nahliadnuť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť, aby mal každý reálnu možnosť oboznámiť sa so schváleným územným plánom a poznať regulatívy, ktorými sa reguluje výstavba a iné činnosti v území a zabezpečuje ochrana prírodných daností a kultúrneho dedičstva.

K § 36

Podľa predmetného ustanovenia je pri nečinnosti obce z dôvodu nevydania záväzného stanoviska príslušný na vydanie záväzného stanoviska orgán územného plánovania zodpovedný za nadradený stupeň územnoplánovacej dokumentácie, teda samosprávny kraj. Ak ide o nečinnosť orgánu územného plánovania z dôvodu neprerokovania alebo nepredloženia návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečenej osobou so záujmom v území, ktorej bol vopred udelený súhlas, na rokovanie zastupiteľstva, takému orgánu územného plánovania je úrad oprávnený uložiť pokutu, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu.

K § 37:

V rámci predmetného spoločného ustanovenia sa upravuje spôsob doručovania v procesoch územného plánovania elektronicky prostredníctvom informačného systému cez príslušného

47

moduly za splnenia podmienok osobitného predpisu, ktorým je zákon o e-Governmente ako všeobecný predpis pre elektronický výkon verejnej moci.

V odseku 2 predkladateľ pamätá aj na doposiaľ neúplnú elektronizáciu resp. prístup k elektronickým prostriedkom zo strany všetkých občanov SR a v prípade nemožnosti splnenia povinnosti doručenia elektronickým spôsobom do elektronickej schránky ustanovuje náhradnú možnosť doručenia.

V odseku 3 sa upravujú osobitné spôsoby doručenia formou verejnej vyhlášky v konkrétnych prípadoch, ktoré upravuje návrh zákona.

K § 38:

V rámci spoločného ustanovenia sa konštatuje, že na činnosť orgánov územného plánovania v procese obstarania, spracovania a prerokovania sa tak ako aj v súčasnosti, okrem rozhodovania o stavebnej uzávere, ukladaní pokút a doručovaní verejnou vyhláškou nevzťahuje správny poriadok.

K § 39

Predmetným spoločným ustanovením sa do právneho poriadku zavádza povinnosť dotknutých právnických osôb, ktorými vlastník alebo správca alebo prevádzkovateľ stavieb dopravnej infraštruktúry a vlastník alebo správca alebo prevádzkovateľ stavieb technickej infraštruktúry viesť a pravidelne aktualizovať najmenej raz za 4 roky v informačnom systéme ako jedinom jednotnom mieste resp. kontaktom bode a registrovom uložisku, dokumentáciu o umiestnení, technických parametroch a kapacitách stavieb dopravnej infraštruktúry, o ich súčastiach a o ochranných pásmach a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej dopravnej stavby, dokumentáciu, ktorá obsahuje priestorovú polohu umiestnenia technickej infraštruktúry a vymedzenia jej ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem a uchovávať dokumentáciu aktuálneho zhotovenia existujúcej technickej stavby.

K § 40:

V odseku 1 uvedené splnomocňovacie ustanovenia, ktoré sa týkajú najmä úpravy podrobností formou vykonávacích vyhlášok Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorými sa nahradia vykonávacie predpisy uvedené v zrušovacom ustanovení.

Odsek 2 je ustanovením, ktoré splnomocňuje Hlavné mesto SR Bratislavu a mesto Košice na vydanie všeobecne záväzných nariadení týchto miest, ktoré obsiahnu osobitné požiadavky na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a územnotechnické požiadavky na výstavbu na území Hlavného mesta SR Bratislavy a na území mesta Košice, ktoré však nesmú byť v rozpore so všeobecnými požiadavkami a podmienkami stanovenými vykonávacími predpismi podľa odseku 1. Vyhláška, ktorá určí všeobecné požiadavky na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a o územnotechnické požiadavky na výstavbu zároveň pri jednotlivých požiadavkách určí, či a v akom rozsahu sa od všeobecnej úpravy môžu odchýliť mesto Bratislava a mesto Košice vo svojích VZN v nadväznosti na špecifiká metropol a metropolitného plánu.

K § 41

Nová úprava musí v prechodných ustanoveniach vyriešiť prechod niektorých práv a povinností založených v doterajších predpisoch.

V odseku 1 sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov založených pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona.

48

Odsek 2 ustanovuje podmienku ohľadom vydávania záväzného stanoviska, ak obec nemá územný plán obce, ale podľa určeného termínu má obec povinnosť mať územný plán obce. Zároveň je ustanovené, že uvedená podmienka sa nevzťahuje na stavby dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry, stavby na obranu štátu alebo zámery podľa územného plánu regiónu, pretože nemôže byť bránené výstavbe stavbám vo verejnom záujme, ktoré majú celospoločenský význam. Ak obec povinnosť mať územný plán obce a túto povinnosť si nesplnila je možnosť vydať súhlasné územné stanovisko s výstavbou len v hraniciach zastaveného územia, ktorého hranica je určená podľa zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy alebo na existujúcich stavebných pozemkoch.

V odseku 3 sa platnosť územnoplánovacej dokumentácie schválenej pred účinnosťou tohto zákona predlžuje, avšak zavádza sa povinnosť upraviť túto dokumentáciu do podoby podľa nového zákona a to spôsobom postupného prijatia zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa novej právnej úpravy. Ak tak obstarávateľ neurobí, stráca táto územnoplánovacej dokumentácie platnosť, a tým aj možnosť čerpať dotácie zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie.

V odseku 4 sa upravuje spôsob vydávania záväzného stanoviska na podklade územnoplánovacej dokumentácie schválenej pred účinnosťou tohto zákona tak, aby nedošlo k znefunkčneniu povoľovania výstavby v území do času úplného nahradenia územnoplánovacích dokumentácií podľa novej právnej úpravy.

Odsek 5 umožňuje obstarávateľom, ktorí pred časom účinnosti tohto zákona začali obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie, dokončiť jej obstaranie a schvaľovanie podľa doterajšej úpravy, a to najmä z dôvodu aby nedošlo k povinnosti vrátenia poskytnutých dotácií a zmareniu doteraz vynaložených nákladov na proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na skutočnosť, že územné plánovanie možno považovať za návrhové konanie je možné v ktorejkoľvek etape doterajšieho obstarávania proces ukončiť a pristúpiť k obstarávaniu územnoplánovacej dokumentácie podľa novej právnej úpravy.

Odsek 6 upravuje termín obstarania Koncepcie územného rozvoja regiónu podľa tohto zákona.

Odsek 7 sa týka povinnosti obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu pre všetky obce podľa stanoveného harmonogramu.

V odseku 8 sa zabezpečuje právna kontinuita urbanistickej štúdie, územného generelu, územnej prognózy rozpracovaných pred účinnosťou tohto zákona.

Odsek 9 rieši odborne spôsobilé osoby, ktoré splnili povinnosť získania osobitného kvalifikačného predpokladu pred účinnosťou tohto zákona.

Odsek 10 ustanovuje povinnosť dotknutých osôb resp. vlastníkov, správcov a prevádzkovateľov dopravnej a technickej infraštruktúry vložiť dátovú databázu o existujúcej infraštruktúre zhotovenej pred účinnosťou tohto zákona v minimálnej podrobnosti ochranných pásem a to takým spôsobom aby bola každá oprávnená osoba v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie na príslušnom území prostredníctvom funkcionality informačného systému upozornená na existenciu tejto infraštruktúry. Táto povinnosť sa vzťahuje len na infraštruktúru, ktorá je vlastníkovi, správcovi a prevádzkovateľovi známa.

Odsek 11 upravuje skutočnosť aby vyhlásením stavebnej uzávery podľa tohto zákona nedošlo zámerne k obmedzeniu výstavby schválenej podľa doterajších predpisov.

K § 42

Zrušuje sa doterajšia právna úprava v územnom plánovaní a vo výstavbe stavebný zákon a všetky jeho vykonávacie predpisy. Odo dňa účinnosti navrhovaného zákona už budú platiť len nové predpisy. Doterajšie predpisy sa použijú len v rozsahu prechodných ustanovení.

49

K § 43

Týmto zákonom sa čiastočne preberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 197, 21. 7. 2001).

K § 44

Navrhovaná účinnosť časovo zodpovedá predpokladanému času prerokúvania a schvaľovania zákona a potrebnému času na prípravu súvisiacich právnych predpisov, ktoré budú ustanovené samostatným zákonom, samostatným legislatívnym procesom vykonávacích predpisov, spracovaniu novej metodiky územného plánovania a plnej elektronizácii procesov územného plánovania.

Bratislava 12. januára 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Holý v. r.

podpredseda vlády

Slovenskej republiky

Andrej Doležal v. r.

minister dopravy a výstavby

Slovenskej republiky

v

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore