Zákon o kolektívnom vyjednávaní 2/1991 účinný od 01.01.2004 do 30.11.2004

Platnosť od: 31.01.1991
Účinnosť od: 01.01.2004
Účinnosť do: 30.11.2004
Autor: Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Oblasť: Kolektívne pracovno-právne vzťahy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST20JUD223DS14EUPP178ČL3

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 2/1991 s účinnosťou od 01.01.2004 na základe 553/2003 a 551/2003

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 553/2003, dátum vydania: 18.12.2003

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 551/2003, dátum vydania: 18.12.2003

28

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prvý raz v právnom poriadku Slovenskej republiky upravil právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Týmto zákonom sa upravujú práva a povinností štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykon ávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

V tomto zákone sa premietajú právne úpravy problematiky štátnej služby iných, najmä európskych krajín.

Napriek tomu sa ukázalo, že v podobe, v akej bol zákon 2. júla 2001 schválený Národnou radou Slovenskej republiky nevyriešil všetky potreby a väzby štátnej služby. Najviac problé mov je okolo preklopenia zamestnaneckých vzťahov podľa predchádzajúcich predpisov do štátnozamestnaneckých vzťahov podľa tohto zákona.

Problémy spôsobuje aj súčasný spôsob schvaľovania systemizácie, kedy systemizácia sa stáva súčasťou zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. To spôsobuje ní zku mieru flexibility pri zmene organizačnej štruktúry v služobných úradoch.

Tieto a niektoré ďalšie problémy nevyriešilo (alebo nie úplne vyriešilo) ani doterajších šesť noviel zákona o štátnej službe.

V uplynulom období sa pristúpilo k analýze skúseností z uplatňovania zákona v praxi, pričom sa využilo poznatkov Úradu pre štátnu službu, ostatných ústredných orgánov štátnej sprá vy, ostatných štátnych orgánov a miestnych orgánov štátnej správy. Bola vypracovaná Stratégia reformy zamestnávania vo verejnom sektore, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Úradom pre štátnu službu.

Závery analýzy skúseností z uplatňovania zákona o štátnej službe ako aj závery zo Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore sa stali podkladmi pre vypracovanie tejto novely zákona.

Najrozsiahlejšie zmeny sa navrhujú v jednotlivých druhoch štátnej služby, kde k doterajšej prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe sa dopĺň a nominovaná štátna služba. Do nominovanej štátnej služby sa bude môcť prihlásiť každý štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a v prechodnom období aj iná fyzická osoba. Ten, kto sa prihlási do nominovanej štátnej služby musí úspešne absolvovať skúšku, ktorá svojou náročnosťou by mala zabezpečiť, že v nominovanej štátnej službe budú len tí najschopnejší. Nominovaná štátna služba by mala tvoriť jadro štátnej služby a u nej by sa mali uplatňovať aj zvýšené výhody upravené zákonom. Ide najmä o zachovanie inštitú tu zaradenia mimo činnej štátnej služby pri znížení počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii, zvýšené finančné ohodnotenie a niektoré iné výhody.

Na druhej strane doterajší inštitút zaradenia mimo činnú štátnu službu štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorému sa v dôsledku zníženia počtu štátnozamestnanecký ch miest zrušilo miesto, sa ruší. S takýmto zamestnancom môže služobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer i trojmesačnou výpovednou lehotou.

Navrhuje sa tiež zmena v postupe pri schvaľovaní systemizácie. Najmä sa navrhuje, aby systemizáciu schvaľovala vláda a nie Národná rada Slovenskej republiky ako súčasť zákona o štátnom rozpočte.

V návrhu novely zákona sa rieši novým spôsobom vymenovanie vedúceho služobného úradu a predstaveného, ktorého priamo riadi minister. Ten bude mať možnosť vybrať si zo všetkých uchádzačov, ktorí uspeli vo výberovom konaní.

Upravuje sa inštitút sťažnosti štátneho zamestnanca, kde sa navrhuje, aby sa o sťažnosti štátneho zamestnanca nerozhodovalo v konaní podľa zákona o štátnej službe, ale aby sa sťažnosti riešili podľa zákona o sťažnostiach. V nadväznosti na to sa upravujú aj niektoré ustanovenia o konan í.

Úplne nanovo sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Mení sa počet platových tried na 11 a riešia sa platové stupne, zvýhodnia sa štátni zamestnanci, ktorí sú dočasne preložení.

Navrhuje sa zrušiť príplatok k dôchodku a odchodné a navrhujú sa niektoré ďalšie zmeny. Všetky navrhované zmeny majú viesť ku skvalitneniu štátnej služby, k jej zlacneniu a k väčš ej flexibilite.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať dopad na výdavky zo štátneho rozpočtu 274 mil. Sk ročne. Nebude mať dopad na zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšší ch územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcii a nebude zakladať nároky na pracovné sily a na organizačné zabezpečenie. S uvedeným konštatovaním sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky stotožnilo vo svojom stanovisku zo dňa 16. 5. 2003.

Návrh zákona bol prerokovaný na dvoch zasadaniach Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, pričom ani na jednom rokovaní neprišlo k dohode sociálnych partnerov. Konfe derácia odborových zväzov Slovenskej republiky s návrhom zákona nesúhlasila a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky súhlasila s pripomienkami.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej ú nie

1.Navrhovateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov n ávrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa prí lohy tzv. Bielej knihy; patrí však medzi priority podľa Partnerstva pre vstup, aktualizovaného znenia NPPA, screeningu - 13. kapitola - Sociálna politika a zamestnanosť, časť 13.04 - Antidiskriminácia, podľa Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.

b) V negociačnej pozícii ku kapitole č. 13 - Sociálna politika a zamestnanosť Slovenská republika prevzala na seba záväzok dosiahnuť úplnú kompatibilitu s acquis v oblasti antidiskriminá cie do konca roku 2002 a deklarovala, že je pripravená na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do Európskej únie 1. januára 2004. Slovenská republika nepožadovala výnimky alebo prechodné obdobie na implementáciu legislatívy tejto kapitoly.

4.Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to v čl. 6, ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v amsterdamskom znení, ktorým sa inkorporuje Dohovor o ochrane ľudských práv a zá kladných slobôd (ďalej len "dohovor") a na jeho základe čl. 14 dohovoru, ktorý ustanovuje zákaz diskriminácie. Problematiky návrhu zákona sa v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev dotýka smernica Rady č. 2000/78/ES o všeobecnom rámci pre rovnané zaobchádzanie v zamestnaní a smernica Rady č. 2000/43/ES o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť. Ustanovenia vyššie uvedených smerníc boli v ú plnej zhode transponované do zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu nie je potrebné vypracovať ani tabuľky zhody.

6. Gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zmysle uznesenia vlády SR č. 962 z 10. októbra 2001 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozí ciu smerníc.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie:

Na vypracovaní návrhu zákona sa nezúčastnili experti EÚ. Nebola taktiež využitá ani iná forma účasti (napr. PHARE, twinning alebo bilaterálna spolupráca).

II. Osobitná časť

K Èl. 1

K bodom 1 a 2

Vypustenie slov „vyšších“ v ustanoveniach § 2 ods. 4 a 6 sa navrhuje v nadväznosti na zákon o probačných a mediačných úradníkoch a ktorým sa zároveň sa mení a dopĺňa zákon č . 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Zmenou znenia v § 2 ods. 7 sa reaguje na súčasný právny stav.

K bodu 4

Úprava § 2 ods. 8 písm. a) sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na ministra ako člena vlády.

K bodu 5

V ustanovení § 3 sa navrhuje nový odsek 3, ktorým by sa osobitne upravuje možnosť občana dom áhať sa svojich práv deklarovaných v odsekoch 1 a 2, ktoré nie je možné uplatniť podľa doterajšie znenia odseku 3. Dôkazné bremeno je na príslušnom služobnom úrade. V nadväznosti na doplnenie nové ho odseku sa prečíslováva doterajší odsek 3 na bod 4.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa v § 4 doplniť nominovanú štátnu službu, ktorá by mala byť najvyšší m stupňom dosiahnutej štátnej služby. Zamestnanci v nominovanej štátnej službe by mali tvoriť jadro štátnej služby, pričom sa predpokladá, že ju budú tvoriť štátni zamestnanci z ministerstiev, iný ch ústredných orgánov štátnej správy a z ďalších vybraných služobných úradov. O vykonanie nominačnej skúšky bude môcť požiadať každý zamestnanec v stálej štátnej služ be. Nominačnú skúšku bude realizovať Úrad pre štátnu službu. V nadväznosti na to sa v § 4 písm. b) vypúšťa slovo „a“.

K bodom 8, 18, 47, 96, 160 a 192

Nahradením slov v § 5 ods. 2, § 8 ods. 2, § 22 ods. 1, § 47 ods. 4, § 106 ods. 2 a v § 154 ods. 6 sa reaguje na vznik Kancelárie súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“) a doplnenie písm. g) vyplýva z aplikačnej praxe.

K bodu 9

Novým znením odseku 5 v § 5 sa presnejšie vymedzuje vzťah tohto zákona na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov národnej rady v nadvä znosti na potreby aplikačnej praxe.

K bodu 10

Novým znením § 6 sa navrhuje, aby z dôvodov jednotného uplatňovania štátnozamestnanecký ch vzťahov, v nadväznosti na organizačné štruktúry služobných úradov sa doplnila kompetencia pre úrad pre štátnu službu .

V odseku ods. 2 sa navrhuje presnejšie vymedzenie vykonávania výberového konania, kedy úrad pre štátnu službu vykonáva výberové konanie nielen na štátnozamestnanecké miesta v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe ale aj v stálej štátnej službe, ak to ustanovuje tento zákon.

Tiež sa navrhuje na základe aplikačnej praxe určiť explicitne, že na kontrolu podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o kontrole v štátnej správe.

Reaguje sa aj na zavedenie jednotného registra štátnych zamestnancov, ktorý bude slúžiť pre plnenie zo zákona vyplývajúcich povinností štátu ako zamestnávateľa napr. obsadzovanie štátnozamestnaneck ých miest štátnymi zamestnancami zaradenými mimo činnú štátnu službu.

Z praxe vyplynula potreba hodnotenia kvality štátnej služby ako nástroja na jej ďalšie skvalitňovanie a usmerňovanie, preto sa navrhuje, aby túto kompetenciu mal úrad pre štátnu službu.

Navrhuje sa aj, aby uverejňovanie služobných predpisov, vyhlasovanie voľných štátnozamestnaneckých miest, výberových konaní na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest a ďalších inform ácií podľa rozhodnutia úradu pre štátnu službu sa uskutočňovalo vo Vestníku úradu pre štátnu službu. Zákon ustanovil povinnosť úradu pre štátnu službu vyhlasovať voľné štá tnozamestnanecké miesta v tlači bez zreteľa na finančnú náročnosť tohto spôsobu vyhlasovania. Prax potvrdila potrebu vyhlasovania voľných štátnozamestnaneckých miest aj iným spôsobom než v tlač i. Osobitne je potrebné zákonom upraviť spôsob uverejňovania služobných predpisov, ale aj ďalších informácií úradu pre štátnu slu žbu a to aj v nadväznosti na reálne finančné možnosti úradu pre štátnu službu.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť využívanie odborných kapacít iných služobných úradov v procese riadenia štátnej služby úradom pre štátnu službu.

Z kompetencií Úradu pre štátnu službu nevyplýva nárok na nové štátnozamestnanecké miesta na Úrade pre štátnu službu.

K bodu 11

Novým § 6a sa navrhuje presnejšie vymedziť obsah registra štátnych zamestnancov vo vzťahu k zákonu o ochrane osobných údajov, resp. sa vyjadruje zoznam osobných údajov, ktoré sú oprávnené Úrad pre štátnu službu a služobné úrady oprávnené získavať a spracúvať o štátnych zamestnancoch.

K bodu 12

Zaradenie Kancelárie súdnej rady medzi ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) sa navrhuje vzhľadom n a jej vznik po účinnosti tohto zákona.

K bodu 13

Doplnením slov do § 7 ods. 1 písm. c) sa reaguje na zmeny v miestnej štátnej správe.

K bodu 14

Doplnením slov v § 7 ods. 1 písm. e) sa navrhuje reagovať na skutočnosť, že mnohé ú tvary Policajného zboru nemajú vo svojej pôsobnosti štátnych zamestnancov podľa tohto zákona, a preto je problematické, aby vytvárali služobné úrady tak, ako zákon predpokladá.

K bodu 15

Navrhuje sa vypustiť v § 7 ods. 1 písm. f), nakoľko na Akadémii Policajného zboru nie sú zamestnanci podľa tohto zákona. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje novo označiť písmená v predmetnom ustanovení

K bodu 16

Pripojenie slov do § 7 ods. 4 sa navrhuje z dôvodu odstránenia nejasností pri aplikácii tohto ustanovenia.

K bodu 17

Zmenou slov v § 8 ods. 1 sa zvýrazňuje osobitné postavenie osobného úradu v organizačnej štruktúre služobného úradu.

K bodu 19

Doplnením nového odseku 4 do § 8 sa dopĺňa zákon o určenie služobného úradu pre predstaveného v politickej funkcii a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu ná rodnej rady alebo podpredsedu národnej rady. Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby takýmto osobným úradom bol osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu okrem vedúcich služobných úradov.

K bodu 20

V § 9 sa navrhuje za odsek 1 vložiť nový odsek 2, ktorým sa dáva možnosť nadriadenému podľa § 4 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a predstavenému podľa § 3 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov vykonávať funkciu predstaveného podľa zákona o štátnej službe.

K bodu 21

Doplnením § 9 ods. 3 o štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa reaguje na doplnenie tohto druhu štátnej služby v § 4.

Vypustením slov z odseku 3 sa navrhuje odstrániť rozpor medzi ustanoveniami zákona po zavedení princípu prelomeného kariérneho postupu, ktorý umožnil, aby sa o pozíciu predstaveného mohli uchádzať aj ob čania, ktorí nie sú štátnymi zamestnancami, a preto nemožno vyžadovať, aby spĺňali kvalifikačný predpoklad na výkon riadiacich funkcií. Tento predpoklad mali, podľa pôvodného návrhu zá kona predpokladajúceho čistý kariérny postup, štátni zamestnanci získavať vo funkčnom vzdelávaní pred vymenovaním za predstaveného. Návrh v ďalších ustanoveniach upravuje funkčné vzdelá vanie predstavených ako následné vzdelávanie, po vymenovaní za predstaveného bez ohľadu na to, či sa stal predstaveným štátny zamestnanec alebo uchádzač, ktorý nebol štátnym zamestnancom.

K bodu 22

Novým znením odseku 4 v § 9 sa zosúlaď uje toto ustanovenie s ustanovením § 5 ods. 5, podľa ktorého sa na predstaveného v politickej funkcii a na predstaveného, ktorý je veľvyslancom ustanovenie § 9 nevzťahuje.

K bodu 23

Doplnenie ustanovenia § 9 o nový odsek 5 sa navrhuje z dôvodu, že vedúci zastupiteľského úradu je v súlade s medzinárodným právom nadriadený všetký m zamestnancom na zastupiteľskom úradu, teda aj zamestnancom, ktorých odborná náplň činnosti nie je v gescii Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ako aj zamestnancom, ktorí vykonávajú štá tnu službu alebo verejnú službu v inom služobnom úrade ako je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, ale tvoria súčasť personálu zastupiteľského úradu.

K bodu 24

Novým znením § 10 sa presnejšie vymedzuje právomoc a povinnosti vedúceho služobného úradu v nadväznosti na potreby aplikač nej praxe tak, aby nezasahovali do pôsobnosti ministra riadiť a zodpovedať za činnosť ministerstva.

Podľa zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej št átnej správy ministerstvo v znení neskorších predpisov riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. Podľa doterajšieho znenia zákona o štátnej službe v šak neboli vytvorené predpoklady na to, aby mal minister aj dostatočné kompetencie a vplyv na výber vedúceho služobného úradu, ktorý je kľúčovou funkciou pri zabezpečovaní plnenia služobných ú loh na ministerstve. Navrhuje sa preto, aby sa v § 10 odsek 3 uvedený deficit v zákone odstránil.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby minister mohol podávať návrh na vymenovanie vedúceho služobného úradu v úrade, ktorým je ministerstvo, navrhuje sa mu aj kompetencia, podľa ktorej môže dať návrh aj na odvolanie. Predseda úradu pre štátnu službu na základe takéhoto návrhu, vedúceho slu žobného úradu odvolá. V § 10 ods. 11 sa reaguje na neexistenciu úpravy.

K bodu 25

Návrhom nového znenia § 11 ods. 2 sa sleduje zosúladenie terminológie používanej v zá kone a odstránenie nadbytočných ustanovení.

K bodu 26

Novým znením § 12 sa reaguje na praktické potreby pri uplatňovaní zákona. Èlenenie štá tnozamestnaneckých miest v systemizácii podľa jednotlivých druhov štátnej služby sa ukázalo ako nepraktické a nesystémové. Presnejšie sa vymedzujú niektoré pôvodné ustanovenia a odstraň uje sa duplicita.

Navrhuje sa, aby systemiz áciu schvaľovala vláda, čím sa odstraňuje súčasný rozpor kedy Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje systemizáciu ako súčasť zákona, avšak vláda má v nej vykonať zmeny práve podľ a toho istého zákona. Navrhovanou zmenou sa tiež sleduje spružnenie systemizácie s ohľadom na organizačné zmeny v štátnej službe.

K bodu 27

Znenie § 14 ods. 1 sa navrhuje presnejšie vymedziť vzhľadom na potreby aplikačnej praxe a tiež sa navrhuje umožniť obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v dočasnej štátnej službe bez výberového konania len, ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, ak sa na dané štátnozamestnanecké miesto vyžadujú.

K bodu 28

Návrh na zmenu ustanovenia § 14 ods. 2 vyplynul z praktickej potreby mať výpis z registra trestov zalo žený v podkladových materiáloch uchádzača o štátnu službu a neskôr, v prípade prijatia do štátnej služby, i v jeho osobnom spise z dôvodu prípadných neskorších spochybnení jeho bezú honnosti.

K bodom 29, 31 a 32

Úpravami v § 14 sa navrhuje vypustiť úpravu osobitných kvalifikačný ch predpokladov na vykonávanie riadiacich činností vzhľadom na to, že tieto už nie sú podmienkou pre štátneho zamestnanca na vymenovanie za predstaveného. Tiež sa navrhuje vypustiť odbornú prax ako kvalifikačný predpoklad vzhľadom na to, že v šiestej hlave sa komplexne mení spôsob odmeňovania. Rovnako sa navrhuje vypustiť aj osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností vzhľadom na zrušenie odseku 8.

K bodu 30

Vypustením slov v § 14 ods. 5 sa reaguje na úpravy v § 14 ods. 3

K bodu 33

Navrhuje sa zmenou ustanovenia § 14 ods. 11 druhá veta, aby štátny zamestnanec, aby štátny zamestnanec v dočasnej štátnej slu žbe na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľ na, zaradenia mimo činnej štátnej služby alebo v prípade, že ide o miesto, ktoré bolo úradu pre štátnu službu ohlásené ako voľné , do doby výberu uchádzača vo výberovom konaní nemusel spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad na výkon niektorých činností podľa osobitného predpisu a osobitný kvalifikačný predpoklad na vý kon riadiacich činností.

K bodu 34

Doplnením § 14 o odsek 12 sa reaguje na blížiaci sa vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

K bodu 35

Novým znením ustanovenia § 15 sa ustanovuje možnosť obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta aj zo štátnych zamestnancov, ktorí boli zaradení mimo činnej št átnej služby z dôvodu zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest a v rámci toho zrušenia ich štátnozamestnaneckých miest v systemizácii a iných štátnych zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky a prejavili o voľné miesto záujem. Doterajšia obligatórna povinnosť sa mení na fakultatívnu mož nosť z dôvodov, že sa predpokladá zanedbateľný počet zamestnancov zaradených mimo činnej štátnej služby z tohto dôvodu. Ak je spomedzi štátnych zamestnancov na obsadenie voľného miesta viac kandidá tov, navrhuje sa možnosť pre služobný úrad uskutočniť interné výberové konanie, na ktoré sa uplatnia ustanovenia týkajúce sa výberového konania všeobecne. Navrhuje sa tiež zaviesť nový inštitú t spoločného výberového konania, ktorým by sa odlíšilo výberové konanie na viacero voľných miest súčasne oproti inštitútu hromadného výberového konania (fast stream), to znamená , že služobný úrad bude mať možnosť rozhodnúť sa v prípade obsadzovania viacerých voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby alebo aj v rôznych odboroch štá tnej služby o forme realizácie výberového konania. Doplnenie tejto možnosti si vyžiadala aplikačná prax. Obdobne sa navrhuje riešiť výberové konanie aj podľa odseku 16.

Tiež sa navrhuje, v súlade so zavedením povinnosti vydávať Vestník úradu pre štátnu službu, uverejňovať v ňom oznámenia o spoločných výberových konaniach a o hromadných výberových konaniach. Tá to povinnosť sa navrhuje s rovnocennou možnosťou zverejniť voľné štátnozamestnanecké miesta v tlači. Zároveň sa zachováva možnosť zverejniť voľné štátnozamestnanecké miesta aj v iný ch verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

Reaguje sa aj na skutočnosť, že je potrebné obsadzovať niektoré štátnozamestnanecké miesta aj iným spô sobom než podľa poradia, ktoré určí výberová komisia. Pôjde najmä o miesta vedúcich služobných úradov ministerstiev a predstavených priamo riadených ministrom.

Vytvára sa právny rámec na využívanie špeciálnych testov, ktorými je možné overiť schopnosti uchádza ča v súlade s ustanovením § 15 ods. 2

K bodu 36

Vložením nového § 15a sa reaguje na potrebu obsadzovať tie voľné štátnozamestnanecké miesta na ktoré sa vyžadujú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti v danom odbore štátnej služby, hromadným výberovým konaním. Vytvára sa právny rámec na uskutočň ovanie hromadného výberového konania (tzv. fast stream) za účelom skvalitnenia výberu uchádzačov.

Účelom hromadného výberového konania je poskytnúť služobným úradom možnosť výberu pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest z uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali také to výberové konanie.

K bodu 37

Novým znením § 16 ods. 1 sa navrhuje, aby priznanie funkčného platu, jeho jednotlivých zlož iek sa uskutočňovalo formou rozhodnutia. Táto potreba vyplynula zo zmeny ustanovenia § 78.

K bodu 38

Vypustením druhej vety v § 16 ods. 2 sa navrhuje odstrániť systémový nedostatok tohto ustanovenia vzhľadom na to, že v ustanoveniach § 16 sa rieši vznik štátnozamestnaneckého pomeru a nie obsadzovanie št. miest. Uvedená zmena sa navrhuje aj vzhľadom na nové znenie § 15.

K bodu 39

V nadväznosti na Stratégiu zamestnanosti vo verejnom sektore sa navrhuje v § 16 ods. 3 rozšíriť funkcie a platové triedy v štátnej službe tak, aby najmä na ústredných orgánoch štátnej správy bolo možné odmeňovať skupinu štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú najnáročnejšie č innosti vyššími tarifnými platmi ako umožňovala doterajšia právna úprava.

K bodu 40

Doplnením nového odseku 4 do § 16 sa navrhuje, aby sa nariadením vlá dy Slovenskej republiky ustanovil priemer platových tried na jednotlivých služobných úradoch tak, aby nedochádzalo k neopodstatnenému zaraďovaniu štátnych zamestnancov do vyšší ch platových tried.

K bodu 41

Novým písm. f) v § 17 sa navrhuje medzi náležitosti rozhodnutia o vymenovaní do štátnej slu žby zaviesť inštitút pravidelné miesto výkonu štátnej služby. Jeho zavedenie je potrebné na presné definovanie pravidelného miesta výkonu štátnej služby pre účely pracovných ciest a zahraničných pracovných ciest. Zároveň sa navrhuje novo označiť písmená v ustanovení.

K bodu 42

Navrhuje sa doplniť § 17 ods. 2 vzhľadom na to, že aplikačná prax preukázala že je potrebn é, aby štátny zamestnanec spoločne s vymenovaním obdržal aj opis štátnozamestnaneckého miesta. Tým sa vylúčia pochybnosti pri plnení služobných úloh.

K bodu 43

Novým znením § 19 ods. 3 sa skrátenie prípravnej štátnej služby navrhuje v nadvä znosti na zmeny v postavení stálej štátnej služby.

V § 19 ods. 4 sa navrhuje novým znením presnejšie vymedziť odborné vzdelávanie ako súčasť prípravnej štátnej služby, kedy doterajším znením nebolo jednoznačne zrejmé v nadväznosti na § 20 o aké osobitné kvalifikačné predpoklady a podľa akých osobitných predpisov sa mala odborná príprava uskutočňovať.

K bodom 44, 48 a 49

Zmenou v § 19 a v § 22 sa reaguje na špecifické postavenie štátnych zamestnancov na súdoch.

K bodu 45

V § 20 ods. 1 sa navrhuje, aby súčasťou kvalifikačnej skúšky bolo aj overenie znalostí osobitných predpisov, ak sa na výkon funkcie vyžadujú osobitné kvalifikačné predpoklady a tiež zhodnotenie vykonávania služobných úloh školiteľom a nie služobné hodnotenie, ktoré podľa § 48 má vykonať predstavený.

K bodu 46

Vypustenie § 21 sa navrhuje vzhľadom na to, že sa mení postavenie štátneho zamestnanca v stá lej štátnej službe, nieje žiadúce, aby úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo podmienkou na prechod z prípravnej štátnej služby do stálej štátnej služby a preto ani nie je dôvod vykoná vať opakovanú kvalifikačnú skúšku. sa uskutočňoval na základe kvalifikačnej skúšky.

K bodu 50

Doplnením § 24 sa navrhuje odstránenie rozporu, kedy v súlade so zásadou prelomeného karié rneho postupu sa úspešný uchádzač o miesto predstaveného vymenuje do stálej štátnej služby, pričom táto v prípadoch, ak uchádzač nebol predtým štátny zamestnanec, nenadväzuje na prípravnú štátnu službu. V nadväznosti na zmeny v prípravnej službe sa navrhuje vypustiť aj druhú vetu.

K bodu 51

Vložením nových § 24a až 24c sa nadväzuje na zavedenie inštitútu nominovanej štá tnej služby v § 4 písm. c). Navrhuje sa, aby nominovaná štátna služba nadväzovala na stálu štátnu službu a aby podmienkou vymenovania do tejto služby bolo úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

K bodu 52

Novým znením § 25 ods. 2 písm. c) sa navrhuje medzi dôvody prijatia štátneho zamestnanca do do časnej štátnej služby bez výberového konania na zastupovanie zaradiť aj zastupovanie štátneho zamestnanca postaveného mimo činnú štátnu službu a štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložen ý. Ïalej sa navrhuje upraviť spôsob dočasného obsadenia voľného miesta, ktoré sa má obsadiť výberovým konaním tak, aby miesto bolo možné dočasne obsadiť už od jeho nahlásenia vedúcim úradu pre štátnu službu a aby zastupovanie trvalo až do doby vymenovania vo výberovom konaní vybratého uchádzača.

K bodu 53

Novým znením § 25 ods. 3 sa odstraňuje obmedzenie vykonávania funkcie predstaveného v politickej funkcii na obdobie najdlhšie päť rokov, nakoľko bolo v nesúlade s viacerými osobitnými predpismi napr. ustanovenia o predsedovi Poštového úradu. Zá roveň sa zavádza možnosť pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky odvolať odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, čo je potrebn é najmä z dôvodov, ak už na plnenie týchto úloh nie je potrebný odborník alebo ak takýto odborník neplní úlohy v súlade s požiadavkami toho, pre koho má úlohy plniť.

K bodu 54

Doplnením § 25 ods. 4 sa presnejšie vymedzuje ustanovenie v tom, že dočasnú štátnu služ bu možno vykonávať len vymenovaným uchádzačom o tú ktorú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c).

K bodu 55

Navrhuje sa v § 25 vypustiť odsek 5 vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie z funkcií predstaven ých v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom upravujú osobitné predpisy napríklad zákon č. 575/2001 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., Ústava Slovenskej republiky.

K bodu 56

V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 26 sa navrhuje zmeniť aj jeho nadpis.

K bodu 57

Novým znením § 26 ods. 1 sa navrhuje, aby uchá dzači, ktorí boli štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, mohli opätovne vstúpiť do takejto služby aj bez prípravnej štátnej služby v uvedených lehot ách a za uvedených podmienok. Dôvodom je, že sa predpokladá, že ten kto bol štátnym zamestnancom v lehote troch rokov od skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si zachová v požadovanej miere vedomosti a ná vyky z tejto služby, preto nie je ani potrebné aby sa miera vedomostí a návykov overovala osobitným spôsobom. Na druhej strane sa umožňuje uchádzačom ktorí boli štátnymi zamestnancami v nominovanej štátnej s lužbe a od skončenia ich štátnozamestnaneckého pomeru uplynulo menej ako šesť rokov aby mohli opätovne vstúpiť do takejto služby aj bez prípravnej štátnej služby, avšak v tomto prípade vzhľ adom na uplynutú dobu sa navrhuje podmieniť ich vstup opätovným vykonaním nominačnej skúšky.

K bodu 58

Doplnením § 26 sa navrhuje, aby štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných predpisov (zákon o policajnom zbore, zákon o Hasičskom a záchrannom zbore a podobne) mohli vykonávať štátnu službu aj podľa tohto zá kona prípadne, keď ukončia štátnozamestnanecký pomer podľa týchto osobitných predpisov.

K bodu 59

Zmena v § 27 písm. d) sa navrhuje v nadväznosti na zmenu ustanovenia § 30 ods. 5, podľa ktoré ho vedúci služobného úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne alebo v prípade, keď sa uvoľní miesto predstaveného. Ku skrá teniu uvedenej lehoty z troch na dva týždne viedla aplikačná prax, nakoľko doterajšie vymedzenie sa ukázalo ako obmedzujúce v tom, že sa dlhodobo navodzoval stav bez právnej zodpovednosti za plnohodnotný vý kon funkcie predstaveného.

K bodom 60 a 61

Novým znením § 27 písm. i) sa reaguje na aplikačnú prax, kedy podľa doterajšej ú pravy nebolo možné štátneho zamestnanca v dočasnej alebo prípravnej štátnej službe zaradiť mimo činnú štátnu službu z dôvodu podozrenia zo závažného služobné ho previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu. Zmenou slov v písm. h) sa reaguje na zmeny v § 33 ods. 1.

K bodom 62 a 82

Vzhľadom na to, že navrhovaná novela zákona o štátnej službe určuje ako súčasť rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby uvedenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby a opis štátnozamestnaneckého miesta, považujeme za nevyhnutné v § 27 v novom písmene l) definovať vyslanie na zastupiteľský úrad ako ďalšiu zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. V nadväznosti na uvedené sa javí ako potrebné aj vloženie nového § 35a.

K bodu 63

Zmena ustanovenia v § 28 ods. 1 sa navrhuje v nadväznosti na zmeny navrhované v § 27.

K bodom 64 až 68

Novým znením § 29 ods. 1 sa reaguje na potrebu preložiť štátneho zamestnanca doč asne aj na dlhšiu dobu než na 6 mesiacov, pričom sa navrhuje, aby takéto preloženie bolo možné uskutočniť so súhlasom štátneho zamestnanca. Navrhuje sa, aby štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej slu žbe bolo možné preložiť na dobu až päť rokov aj bez jeho súhlasu, vzhľadom na to, že bude tvoriť jadro štátnej služby. Predpokladajú sa uňho nadštandardné vedomosti a schopnosti, ktoré bude treba využiť podľa potrieb štátnej služby. Tiež sa navrhuje možnosť preložiť štátneho zamestnanca v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného ú radu, ak sa zmení opis štátnozamestnaneckého miesta. Takáto úpravy v doterajšom znení zákona chýbala. Novým odsekom 2 sa navrhuje upraviť spôsob určovania funkčné ho platu zamestnancovi preloženému podľa odseku 1. V § 29 ods. 3 ide o spresňujúce ustanovenie, aby sa lehota 24 mesiacov vzť ahovala iba na dočasné preloženie, ktoré bolo vykonané bez súhlasu štátneho zamestnanca. Tiež sa navrhuje vypustenie odseku 4 a prečíslovanie odseku 5 na odsek 4, pričom úpravou novooznačen ého odseku 4 sa umožňuje trvalé preloženie štátneho zamestnanca z podobných dôvodov ako v odseku 1.

K bodu 69

Novým znením § 30 sa navrhuje vytvorenie rovnováhy medzi apolitickou štátnou službou a zodpovednosťou voči predstaveným v politických funkciách služobných úradov. Tiež sa navrhuje zrovnoprávniť podmienky výberového konania predstaveného pre uchádzačov, ktorí nie sú štá tnymi zamestnancami alebo sú štátnymi zamestnancami v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe. Podľa nového znenia § 30 sa umožň uje, aby zástupcu vedúceho služobného úradu mohol vymenovať a odvolať kedykoľvek vedúci služobného úradu. Z aplikačnej praxe vyplynula potreba riešiť zastupovanie uvoľneného miesta predstaveného in ým predstaveným. Doterajšie riešenie spôsobovalo problémy najmä v tom, že takýto zastupujúci predstavený sa často nemohol plnohodnotne venovať plneniu povinností predstavené ho. Okrem toho, ustanovenie nebolo vykonateľné v menších služobných úradoch, kde je len jeden predstavený. Naopak, prax ukazuje, že je efektívnejšie poveriť zastupovaním na uvoľnenom mieste predstaveného št átneho zamestnanca z toho istého odboru štátnej služby.

K bodu 70

Zmena v ustanovení § 31 ods. 1 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu v ustanovení § 9.

K bodu 71

Ide o presnejšie vymedzenie písmena a) v § 31 ods. 1. Novým znením § 31 ods. 1 písm. b) sa presnejšie vyjadruje a vnútorne zosúlaďuje dikcia záveru služobného hodnotenia podľa § 48 ods. 5 písm. e).

K bodom 72 a 73

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74

Návrhom nového odseku 4 v § 31 sa reaguje na skutočnosť, že doterajšia právna ú prava jednoznačne neriešila postup pri zaraďovaní odvolaného predstaveného.

K bodu 75

Novým znením § 33 ods. 1 sa reaguje na skutočnosť, že štátna služba v súč asnom stave sa všeobecne považuje za prebyrokratizovanú, prebujnenú, príliš nákladnú a málo efektívnu. Nemožno pripustiť preklopenie takejto štátnej služby do definitívneho stavu.

K bodu 76

Zmenou ustanovenia § 33 ods. 2 sa nadväzuje na zavedenie inštitútu nominovanej štátnej služ by v § 4 písm. c). Jeho doplnenie sa navrhuje v nadväznosti na nové znenie § 27 písm. i), pričom sa navrhuje upraviť zaradenie štátneho zamestnanca v dočasnej a prípravnej štátnej službe mimo činnú štátnu službu ako možnosť.

K bodu 77

Vypustenie slov v § 33 ods. 3 sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie ďalších platov.

K bodu 78

Doplnením slov do § 34 sa reaguje na predpokladané voľby do Európskeho parlamentu po prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie.

K bodom 79 a 80

Zavedením nového odseku 2 v § 34 a zrušením § 34a sa zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 27.

K bodu 81

Vypustením slova v § 35 ods. 3 sa vyjadruje potreba, aby sa toto ustanovenie vzťahovalo na všetkých štá tnych zamestnancov, ktorí sú zaradení mimo činnej štátnej služby.

K bodu 83

Doplnením § 36 ods. 2 sa presnejšie vymedzuje nástup štátneho zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a súčasne sa zosúlaďuje so zákonom o cestovných náhradách.

K bodu 84

Novým znením § 36 ods. 4 sa presnejšie vymedzuje pravidelné miesto výkonu štátnej služ by za účelom vymedzenia pracovnej cesty a zahraničnej pracovnej cesty.

K bodu 85

Novým znením § 39 ods. 1 písm. a) až c) sa reaguje na nový inštitút nominovaná štá tna služba v § 4 písm. c) a presnejšie sa vymedzujú doterajšie ustanovenia v jednotlivých písmenách.

K bodom 86 a 94

Vypustenie § 39 ods. 4 a doplnenie vety do ustanovenia § 43 ods. 3 vyplynulo v nadväznosti na predchádzajúcu novelu a zmeny navrhované v tomto zákone.

K bodu 87

Doplnenie nového písmena d) do ustanovenia § 40 ods. 1 vyplynulo z potreby aplikačnej praxe.

K bodu 88

Navrhuje sa doplniť do § 40 ods. 2 aj štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe v nadvä znosti na zmeny vykonané v § 33 ods. 1. Zároveň sa zosúlaďujú ustanovenia o služobnom hodnotení a súčasne sa zosúlaďuje ustanovenie s doplnením inštitútu nominovaná štátna služba v § 4 písm. c) a v nadväznosti na zmeny v § 12 ods. 12 a tiež sa navrhuje, aby v súlade s aplikačnou praxou sa zákonom umožnilo ukonči ť štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe u tých štátnych zamestnancov, ktorí sú uvedení v § 25 ods. 2 písm. c), aj z dôvodov zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii, pričom takýmto zamestnancov vzhľadom na to, že sú v dočasnej štátnej službe sa neposkytne odstupné.

K bodu 89

Zmenou § 40 ods. 3 sa zosúlaďujú ustanovenia o služobnom hodnotení a súčasne sa zosúlaďuje ustanovenie s doplnením in štitútu nominovaná štátna služba v § 4 písm. c).

K bodu 90

Vložením slov do ustanovenia § 40 ods. 5 sa reaguje na zavedenie štátnozamestnaneckého pomeru v nominovanej štátnej službe.

K bodu 91

Navrhuje sa doplniť § 42 o postup služobného úradu, ak o skončenie služobného pomeru v sk úšobnej dobe požiada štátny zamestnanec. Navrhuje sa, aby povinnosť služobného úradu vydať rozhodnutie bola do troch dní, pričom služobný pomer by skončil najskôr nasledujúci deň po doručení rozhodnutia, pričom sa ponecháva možnosť, že lehotu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru si môže určiť aj štátny zamestnanec.

K bodu 92

V § 43 ods. 1 sa navrhuje vypustiť písmeno e).

K bodu 93

Doplnením slov do § 43 ods. 2 sa navrhuje doplniť chýbajúce ustanovenie zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru predstaveného uvedeného v odseku 2 citovaného paragrafu.

K bodu 95

Doplnenie slov v § 46 ods. 2 písm. d) sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v § 12 a § 33 ods. 1.

K bodu 97

Novým znením § 48 sa navrhuje, aby služobné hodnotenie nebolo absolútnym hodnotením ale relatívnym hodnotením vo vzťahu k iným štátnym zamestnancom, čím by sa malo zabezpečiť väčš ia objektivita v hodnotení štátnych zamestnancov v služobnom úrade. V ustanovení § 48 ods. 2 sa navrhuje presnejšie vymedziť kritériá služobného hodnotenia a zároveň sa odstraňuje duplicita. Odsekom 3 sa navrhuje limitovať počet bodov, ktoré je možno použiť pri služobnom hodnotení. Tiež sa navrhuje, aby sa zá ver služobného hodnotenia vyjadroval presnejšie a kritériom bude porovnanie s inými zamestnancami služobného úradu.

K bodu 98

Novým znením § 50 sa navrhuje obmedziť právo na sťažnosť v prípadoch, ak môže š tátny zamestnanec využiť opravný prostriedok. Aplikačná prax preukázala, že inštitút sťažnosti, tak ako bol v zákone vymedzený viedol k tomu, že v tej istej veci často služobný ú rad rozhodoval tak v konaní o veci samej, ako aj v konaní o sťažnosti. Vytvárala sa nežiadúca duplicita a neúmerne to zaťažovalo služobné úrady. Tiež sa navrhujú zmeny v príslušnosti predstavený ch pri vybavovaní a prešetrovaní sťažností. Okrem toho sa navrhuje aj zákonom upraviť postup pri vybavovaní a prešetrovaní sťažností, ktoré smerujú voči vedúcemu služobného úradu, resp. vo či predsedovi úradu pre štátnu službu. Navrhuje sa aj, aby sa sťažnosti prešetrovali a vybavovali podľa zákona o sťažnostiach. Aplika čnou praxou zákona sa ukázalo ako nesystémové, riešiť sťažnosti v konaní podľa zákona. Postupom podľa doterajšieho vymedzenia v zákone sa strácal význam a opodstatnenie inštitútu sťaž nosti, kedy mala sťažnosť charakter návrhu na začatie konania podľa zákona.

K bodom 99 až 101

V § 53 sa navrhuje nový nadpis, nové znenie odseku 1 a vloženie nového odseku 2 za účelom presnejšieho vymedzenia povinností a obmedzení štátneho zamestnanca.

K bodom 102 a 103

Doplnením slov v § 54 ods. 1 písm. a) a b) sa v nadväznosti na poznatky z doterajšej aplikač nej praxe presnejšie vymedzuje obsah povinnosti štátneho zamestnanca podávať majetkové priznanie.

K bodu 104

Zmenou nadpisu sa v § 55 zosúlaďuje názov s obsahom ustanovenia predmetného paragrafu.

K bodu 105

Novým znením § 55 ods. 1 sa zjednocuje používanie názvu pre osobitné kategó rie zamestnancov, vzhľadom na ich jednotný režim výkonu štátnej služby.

K bodu 106 a 107

Novým znením § 55 ods. 2 písm. a) sa presnejšie vymedzuje okruh osôb, o stretnutiach s ktor ými je povinný štátny zamestnanec na štátnozamestaneckom mieste mimoriadnej významnosti viesť zoznam a na požiadanie predstaveného o nich informovať. Tiež sa navrhuje vložiť nové pí smeno f) do predmetného ustanovenia.

K bodu 108

Navrhuje sa v § 55 vypustiť odsek 4 a ustanovenie tohto odseku presunúť medzi ustanovenia š iestej hlavy.

K bodu 109

Zavedením ďalšej povinnosti predstaveného vložením nových písmen b) a c) v § 58 sa umo žňuje, aby predstavený mohol na základe toho, že sa o priestupku dozvie, podať návrh na disciplinárne konanie prostredníctvom vedúceho služobného úradu. S účasne sa navrhuje upraviť postup vedúceho služobného úradu tak, aby takýto podnet preskúmal, a ak zistí, že došlo k zavinenému porušeniu služobnej disciplíny, aby mal povinnosť dať podnet disciplin árnej komisii na disciplinárne konanie. Tiež sa navrhuje, aby sa zákonom riešilo konkrétne zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti, ktorá nepresahuje dĺžku dvoch týždňov, kedy doterajšie znenie zákona uvedenú problematiku neriešilo. Predpokladá sa, že predstavený si určí svojho zástupcu na tieto účely z podriadených štá tnych zamestnancov. Vzhľadom na to, že sa nepredpokladá vznik nároku na finančné ohodnotenie takéhoto zastupovania, dáva sa štátnemu zamestnancovi možnosť dohodnúť príp. odmietnuť zastupovanie, pričom v dohode sa môže dojednať aj prípadné ohodnotenie takéhoto zastupovania.

K bodu 110

Novým znením § 58 písm. f) sa zosúlaďuje toto ustanovenie s ustanovením § 64 ods. 8.

K bodu 111

Novým znením § 59 sa vymedzuje okrem iného aj pojem iná zárobková činnosť vzhľ adom na potrebu jednotného výkladu v aplikačnej praxi. Novo vymedzuje, že štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch ktorejkoľvek právnickej osoby nemôž e poberať odmenu za takéto členstvo a rozširuje sa aj okruh činností, ktoré sa nepovažujú za podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosti o činnosti, ktoré z praktického hľadiska sú potrebné . Súčasne sa napráva stav, keď sa novelou zákona umožnilo štátnym zamestnancom vykonávať funkciu poslanca obce alebo vyššieho územného celku, tiež č lena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Vypustením slov sa reaguje na potreby aplikačnej praxe, keď činnosti posudkových lekárov nebolo možno zabezpečiť zo zdrojov štátnych zdravotníckych zariadení alebo neštátnych zdravotníckych zariadení, ktorých zriaďovateľom je obec v plnom rozsahu.

Tiež sa vypĺňa medzera, kedy podľa doterajšieho znenia spôsobovalo problémy tak služobným úradom ako aj štátnym zamestnancom vymedzenie pravidiel vykonávania zákonom definovaných činností. Najmä nebolo zrejmé, či je možné takéto činnosti vykonávať aj v služobnom čase a či je mož no súbežne poberať funkčný plat a odmenu za výkon tej ktorej činnosti. Preto sa navrhuje, aby služobný úrad mohol umožniť vykonávanie činností uvedených v odseku 3 aj v služobnom čase, ak sú visia so štátnou službou a ak je ich výkon v inom ako pravidelnom mieste výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu. Navrhuje sa, aby aj v takomto pr ípade nebolo dotknuté právo štátneho zamestnanca za uvedené činnosti.

K bodu 112

Doplnením písmena c) do § 61 ods. 2 sa reaguje na zmenu v § 4. V nadvä znosti na uvedené sa navrhuje doterajšie písmená novo označiť

K bodu 113

Vypustením § 62 až 66 sa navrhuje upraviť veci disciplinárneho konania v hlave jedenásť, ktorej zmenou bode konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru upravené komplexne.

K bodu 114

Doplnením § 69 sa navrhuje jeho úprava podobne ako je v § 68.

K bodom 115 a 127

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 116

Zmenou slova v § 73 ods. 1 písm. i) bod 3. sa reaguje na zmeny v Zákonníku práce.

K bodu 117

Zmena § 73 ods. 2 písm. b) sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie § 34a.

K bodu 118

Doplnením nového písmena c) do § 73 ods. 2 sa reaguje na skutočnosť, že na štá tnozamestnanecký pomer sa vzťahujú aj ustanovenia Zákonníka práce o dôležitých osobných prekážkach v práci. Podľa týchto ustanovení sa umožňuje v niektorých prípadoch štá tnemu zamestnancovi čerpať služobné voľno bez nároku na služobný plat štátneho zamestnanca. Táto skutočnosť v doterajšom znení zákona zohľadnená nebola.

K bodu 119

Zmenou odseku 2 v § 77 sa reaguje na potrebu presnejšie vymedziť pojem „prehlbovanie kvalifikácie“.

K bodu 120

V § 77 ods. 3 ide o úpravu, ktorá má zabezpečiť účelné vynakladanie prostriedkov štátneho rozpočtu. V prípade, že by Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky muselo uhrádzať náklady na prehlbovanie kvalifikácie štátnym zamestnancom, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine, došlo by k neúmernému zaťaženiu rozpoč tu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Okrem poberania funkčného platu v zmysle § 98 ods. 2, by sa štátnemu zamestnancovi podľa súčasnej úpravy mali uhrádzať náklady na prehlbovanie kvalifik ácie v inej ako slovenskej mene (napr. účastnícky poplatok za odborný kurz by sa hradil vo valute na ťarchu rozpočtu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky). Z tohto dôvodu sa stanovuje, že štá tnemu zamestnancovi pri prehlbovaní kvalifikácie v cudzine bude Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky hradiť náklady len do výšky porovnateľných nákladov na území Slovenskej republiky.

K bodu 121

Vypustením slov v § 77 ods. 5 sa reaguje na potrebu praxe zvyšovať kvalifikáciu štá tneho zamestnanca podľa potrieb služobného úradu.

K bodom 122 a 123

Zmenou v § 77 ods. 7 písm. b) a v § 77 ods. 8 sa ustanovenia presnejšie vymedzujú.

K bodu 124

V § 78 ods. 1 sa navrhuje nové zloženie platu štátneho zamestnanca.

K bodu 125

Novo sa v § 78 ods. 2 vymedzuje v nadväznosti na zmeny v § 78 ods. 1 zloženie tarifného platu.

K bodu 126

Doplnením nového písmena do § 78 ods. 2 sa deklaruje funkčný plat podľa § 159b.

K bodom 128, 152 a 161

Vložením slov do § 78 ods. 5, § 100a a § 106 ods. 6 sa odstraňuje nesúlad v odmeňovaní predstavených v politických funkciách na ministerstvách a predstavených v politických funkciách na ostatný ch ústredných orgánoch štátnej správy, ktorí na čele týchto orgánov. Navrhované zmeny nebudú mať dopad na štátny rozpočet a budú uhradené z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

K bodu 129

Doplnením § 79 ods. 1 sa reaguje na skutočnosť, že už podľa doterajšieho znenia zá kona (napr. § 78 ods. 5, § 16 ods. 3) je možno priznať plat aj inak.

K bodu 130

V § 79 sa navrhuje vypustiť odsek 2.

K bodom 131 a 132

V § 82 sa navrhuje odmeňovanie štá tnych zamestnancov riešiť novým spôsobom na základe jednotného vstupného platu pre všetkých štátnych zamestnancov a jeho každoročnej úpravy na základe výsledkov služobného hodnotenia. Ná vrhom na nový spôsob odmeňovania by sa malo dosiahnuť spravodlivejšie odmeňovanie za zásluhovosť a dosahované výsledky a nie za dosiahnutie rokov odbornej praxe. Keďže služobné hodnotenie vykonané podľa § 48 sa na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady nevzťahuje, ale z ároveň má vplyv na tarifný plat, je nevyhnutné novým znením odseku 5 doplniť spôsob zvýšenia ich tarifného platu, respektíve jeho zachovanie bez zmeny na základe rozhodnutia člena vlá dy, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady. V nadväznosti na to sa navrhuje vypustiť § 80 a 81.

K bodu 133

V § 83 ods. 1 sa reaguje na novú terminologickú úpravu súvisiacu so zmenou zložiek platu podľa § 82 a ktor á má vplyv na základňu výpočtu súm.

K bodom 134 a 135

Doplnením nového odseku 3 do § 83 sa navrhuje, aby aj odborníci plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu ná rodnej rady alebo podpredsedu národnej rady mohli poberať príplatok za riadenie, ak vykonávajú riadiacu prácu. Podľa § 5 ods. 5 sa na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady § 9 (predstaven ý) nevzťahuje, preto doteraz tento príplatok nemohli poberať. Služobný predpis úradu pre štátnu službu sa bude vzťahovať iba na poskytovanie príplatkov podľa odsekov 1 a 2, a nie na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

K bodu 136

Zmena § 84 ods. 1 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu § 27 písm. d).

K bodu 137

Doplnením slov do § 84 ods. 2 sa ustanovenie legislatívno-technicky presnejšie vymedzuje.

K bodu 138

Nové znenie § 85 sa navrhuje v nadväznosti na zmeny v odmeňovaní štátnych zamestnancov.

K bodu 139

V § 85a navrhuje vymedziť spôsob poskytovania osobitného príplatku, kedy v doterajšom znení z ákona osobitný príplatok bol len nesystémovo riešený v § 55 ods. 4. V nadväznosti na nový druh štátnej služby sa podľa § 85a v odseku 2 až 4 určujú podmienky platového zvýhodnenia štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe prostredníctvom osobitného príplatku.

K bodu 140 až 145

Zmenou slov v § 89, 90 a 92 sa reaguje na zmenu terminológie v ustanoveniach o plate.

K bodu 146

Zmenou v § 94 ods. 1 písm. a) sa umožní flexibilné poskytovanie odmien štátnym zamestnancom. Poskytnutie odmeny bude možné „za kvalitné plnenie úloh“ alebo „za vykonanie služobných úloh nad rámec činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta“.

K bodu 147

V § 94 ods. 1 sa doplnením nového písmena d) navrhuje vytvoriť pre služobný úrad možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi z titulu prvého skončenia stálej štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dô chodok alebo invalidný dôchodok, a to najviac v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

K bodu 148

Doplnením odseku 2 v § 94 sa navrhuje, aby pri využití odborných kapacít iných služobných úradov v procese riadenia štátnej slu žby mohol úrad pre štátnu službu navrhnúť ich odmeňovanie.

K bodu 149

Vypustením § 95 sa navrhuje vypustiť ustanovenie o ďalšom plate na základe záverov Straté gie zamestnávania vo verejnom sektore.

K bodu 150

Doplnením § 97 ods. 2 sa zosúlaďuje toto ustanovenie napr. s ustanovením § 100a.

K bodu 151

Novým znením § 98 sa reaguje na doplnenie § 27 novým písmenom l) a na zmeny v § 78 ods. 1.

K bodu 153

Vypustením slova v § 102 ods. 1 sa presnejšie vymedzuje kto určuje všetky zložky platu.

K bodu 154

Novým znením § 102 ods. 2 sa reaguje na skutočnosť, že odvolaním končí štá tnozamestnanecký pomer a služobný úrad musí na základe toho odhlásiť štátneho zamestnanca z odvodových povinností do ôsmich dní po skončení štátnozamestnaneckého pomeru, avšak podľa doteraj šieho znenia tohto ustanovenia má vyplácal plat ešte tri mesiace.

K bodom 155 a 156

Zmenou v § 103 ods. 1 a 4 sa reaguje na zmeny v odmeňovaní.

K bodu 157

Novým znením druhej vety v § 104 sa navrhuje zabezpečiť jednotný postup pri určovaní prí slušnej časti funkčného platu v nadväznosti na iný týždenný služobný čas než ten, ktorý je uvedený v zákone.

K bodu 158

V § 105 sa novo navrhuje upraviť kolektívne vyjednávanie o zvýšení nárokovej zložky platu, ktorou od účinnosti tohto zá kona bude platová tarifa v príslušnej platovej triede. Navrhuje sa, aby nariadením vlády boli upravené zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

Navrhuje sa nové znenie § 105a v súlade so Stratégiou zamestnanosti vo verejnom sektore podľa Zákonníka práce.

K bodu 159

Zmenou nadpisu v § 106 sa zosúlaďujú názov s obsahom, ktorý sa doterajšími novelami zá kona zmenil.

K bodom 161 až 163

Z dôvodu zmeny základne na výpočet sumy paušálnej náhrady, ktorou bude príslušná platová tarifa, s cieľom zachovania jej výšky v absolútnom vyjadrení sa v § 106 ods. 6 až 8 navrhuje aj zmena jej percentuálneho vyjadrenia. V odseku 8 sa odstraň uje nesúlad v odmeňovaní predstavených v politických funkciách na ministerstvách a predstavených v politických funkciách na ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, ktorí sú na čele t ýchto orgánov.

K bodu 164

Zmenou ustanovenia § 106 ods. 9 sa ustanovenie zosúlaďuje s novým znením paragrafu po jeho predch ádzajúcich novelizáciách.

K bodu 165

Novým § 106a sa navrhuje jednorazové mimoriadne odškodnenie štátnemu zamestnancovi vykonávajúcemu štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo jeho pozostalým podľa situácie, za ktorej došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca alebo k jeho smrti, prípadne k vyhláseniu za màtveho. Štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v cudzine je vystavený zvýšeným rizikám, ktoré musí znášať pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním. Mnohé z týchto nepredvídaných udalostí, často zavinené tret ími osobami, svojou náhlosťou spôsobujú neúmerné zaťaženie členov domácnosti zamestnanca s dlhodobými dôsledkami. Jednorazové mimoriadne odškodnenie samotného štátneho zamestnanca má byť satisfakčným plnením za stratu zdravia v rizikovom prostredí, v ktorom plnil úlohy štátu. Výška poskytnutého odškodnenia v navrhovanom rozpätí bude závisieť od miery zníženia spôsobilosti na vý kon zahraničnej služby. Cieľom ustanovenia odseku 5 je vyhnúť sa nároku na dvojité odškodnenie.

K bodu 166

Vypustením § 107 a 108 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu vyplácania nemocenského podľa osobitn ého zákona. Navrhovaným vypustením 108a a 108b sa sleduje odstránenie inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku, ako nesystémového prvku vo vzťahu k pripravovanému systému dôchodkové ho zabezpečenia spočívajúcom na tzv. troch pilieroch dôchodkového zabezpečenia. Ïalším dôvodom navrhovanej zmeny sú nároky tohto inštitútu na štátny rozpočet. § 110 až 112 sa vypúšťaj ú v nadväznosti na vypustenie § 107 a 108.

K bodom 167 a 168

Doplnenie slov v § 114 ods. 1 a zmena v ods. 2 sa navrhuje v nadväznosti na zmenu v § 33 ods. 1

K bodu 169

Novým znením odseku 1 v § 118 sa navrhuje novým spôsobom vymedziť povinnosti služobného úradu vo vzťahu k odborovej organizácii tak, aby mala reálnejší vplyv na štátnu službu.

K bodu 170

Novým znení § 125 ods. 1 písm. b) sa navrhuje prispôsobenie ustanovenia zavedeniu nové ho pojmu nominačná skúška a vypusteniu inštitútu opakovanej kvalifikačnej skúšky.

K bodu 171

Vzhľadom na skutočnosť, že v doterajšej právnej úprave konania podľa tohto zákona nie s ú postihnuté všetky atribúty konania (napr. počítanie času, lehoty a doby, zastupovanie), navrhuje sa novým znením § 125 ods. 2, aby na konanie o štátnozamestnaneckom pomere sa vzťahoval sprá vny poriadok okrem osobitostí konania, ktoré sú už v zákone zahrnuté.

K bodom 172, 173, 176 a 179

Novým znením § 126 a § 138 ods. 1 sa navrhuje v ustanovení paragrafu presne vymedziť príslu šný orgán tak, aby sa odstránila nejednotnosť výkladu tohto ustanovenia.

Vloženie nových § 126a a 126b a novým znením § 129 sa navrhuje v súvislosti s vypustením § 62 až 65.

Novým znením § 138 ods. 2 sa sleduje, aby v odvolacom disciplin árnom konaní nerozhodovalo ministerstvo o previneniach v služobnom úrade, ktorým je okresný súd.

K bodu 174

Zmena ustanovení § 127 ods. 2 písm. a) sa navrhuje v dôsledku toho, že v doterajšej právnej úprave nebol vymedzený pojem navrhovateľ.

K bodu 175

Doterajšia ustanovenie § 128 ods. 1 nepresne vymedzovalo začatie konania vzhľadom na to, že aj opr ávnený predstavený je účastníkom konania v zmysle § 127 ods. 2. Naopak, je potrebné vymedziť predstaveného, ktorý môže podať návrh vo veci disciplinárneho konania.

K bodu 177

Vypustenie § 130 až 136 sa navrhuje v nadväznosti na to, aby sa na v konanie v štátnozamestnaneckých vzť ahoch postupovalo podľa zákona o správnom konaní.

K bodu 178

Novým znením § 137 ods. 6 sa nadväzuje na zmenu v § 50 a súčasne sa zachováva inštitú t pôvodne upravený v § 65 ods. 1.

K bodu 180

Doplnením § 138 ods. 4 sa reaguje na skutočnosť, že o odvolaní proti rozhodnutiu discipliná rnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia.

K bodu 181

Vloženie nového § 138a sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie § 66.

K bodom 182 až 184

Doplnením slov do § 139 ods. 1 sa presnejšie vymedzuje okruh orgánov, ktoré sú povinné zriaď ovať poradnú odvolaciu komisiu. Zároveň sa navrhuje v § 139 ods. 3 a 5 vykonať zmeny vyplývajúce zo zmeny ustanovenia odseku 1.

K bodu 185

Doplnením § 143 ods. 1 sa presnejšie vymedzuje inštitút príslušný orgán.

K bodu 186

Vypustením § 145 až 148 sa reaguje na zmenu a doplnenie zákona o kolektívnom vyjednávaní.

K bodu 187

Novým znením § 149 sa odstraňuje duplicita v zákone o štátnej službe so Zákonníkom práce a tiež a reaguje sa na novelu ustanovení Zákonníka práce.

Navrhované znenie § 150 súvisí s potrebou aplikačnej praxe týkajúcou sa organizačných zložiek Vojenského spravodajstva.

K bodom 188 a 189

Zmeny v § 151 ods. 2 písm. a) a b) sa navrhujú v súvislosti so zmenami v § 33 a 40 ods. 2.

K bodu 190

Navrhovaným doplnením ustanovenia § 154 ods. 2 sa upraví forma odborného vzdelávania pre vyslaných štátnych zamestnancov v cudzine. Forma diaľkového vzdel ávania sa odporúča najmä z dôvodu, aby nedošlo k znefunkčneniu zastupiteľských úradov, ako aj k neprimeranému zaťaženiu štátneho rozpočtu, v prípade, že by štá tni zamestnanci absolvovali toto vzdelávanie na Slovensku.

K bodu 191

Doplnením slov do § 154 ods. 3 sa navrhuje vzhľadom na potrebu vykonania veľkého množstva kvalifikačných skúšok v krátkom čase pri overovaní znalostí u všetkých štátnych zamestnancov, ktorí boli zaradení v dočasnej štátnej službe na základe preklopenia z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu.

K bodu 193

Vypustenie odseku 3 v § 156 sa navrhuje v súvislosti so zmenami v § 30.

K bodu 194

Doplnením § 159a ods. 1 sa navrhuje výnimku splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania udelenú podľa osobitn ého predpisu priznať podobne ako v § 154 a 155.

K bodu 195

Vypustenie vety z § 159a ods. 2 sa navrhuje v nadväznosti na zrušenie § 80 a 82.

K bodu 196

Vloženie nového § 159b sa navrhuje z dôvodov garancie výšky tarifného platu podľa doterajšej právnej úpravy.

K bodu 197

Nahradenie slov v § 163 ods. 1 sa navrhuje v súvislosti so zmenami vykonanými v § 12.

K bodu 198

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 164 ods. 2 v nadväznosti na vypustenie § 95.

K bodu 199

Novým § 165b sa navrhuje zabezpečiť právo, ktoré štá tnemu zamestnancovi vzniklo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona v nadväznosti na zrušenie § 108a, 108b, 107 až 112 a tiež zmenu § 33 ods. 1 a § 105a.

Novým § 165c sa umožňuje, aby v období, kedy nie je ešte stabilizovaná štátna služba, mohli sa o miesta v nominovanej štá tnej službe uchádzať aj štátni zamestnanci v prípravnej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe, ako aj uchádzači, ktorí nie sú štátni zamestnanci.

V § 165d sa navrhuje, aby prípravná štátna služba pre účinnosťou novely bola v súlade s doterajšou právnou úpravou.

K bodu 200

Novým § 167 sa zrušuje nariadenie vlády v nadvä znosti na zmenu ustanovenia § 79 ods. 2.

K bodu 201

Návrhom na zmenu pojmu „služobná cesta“ na „pracovná cesta“ a pojmu „zahraničná služobná cesta“ na „zahraničná pracovná cesta“ sa zosúlaďuje s ustanoveniami zákona č . 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Rovnako tak sa reaguje na vymedzenie ústredného orgánu štátnej správy Úradu pre štátnu službu v zákone č. 575/2001 Z.z. a na zmeny v používaní pojmu „kolektívna dohoda“.

K bodom 202 až 207

V prílohe č. 1 k z ákonu č. 312/2001 Z. z. - charakteristiky platových tried v 2. až 4. a 6. až 8. platovej triede sa v dôsledku zmeny § 14 ods. 3 z kvalifikačný ch predpokladov vypúšťa odborná prax.

K bodom 208 a 209

V prílohe č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z. - charakteristiky platových tried v nadväznosti na § 16 ods. 3 sa dopĺňa nová 10. platová trieda a 11. platová trieda.

V 10. platovej triede sa ustanovia vybrané najnáročnejšie činnosti v štátnej službe vykonávané v ústrednom orgáne štátnej správy (ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), a orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni (podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona Kancelária Ná rodnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Generálna prokurat úra Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv) a 11. platová trieda sa navrhuje na koncepčnú č innosť, tvorbu zásadných prierezových zákonov a legislatívnych opatrení na úrovni ministerstva súvisiacich s rámcovou pozí ciou Slovenskej republiky pre rozhodovací proces Európskej únie. V nadväznosti na to sa upravuje aj charakteristika 9. platovej triedy.

K bodu 210

Novým znením prílohy č. 2 sa reaguje na zmeny v § 82.

Navrhovaná zmena prílohy č. 3 k zákonu č. 312/2001 Z. z. v určení percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie vyplýva zo zmeny § 82. Zároveň sa upravuje definícia podriadených predstaveného v 3. stupni riadenia vo 4. stupni riadenia aj o zamestnancov.

K bodu 211

V novej prílohe č. 5 sa navrhuje vymedziť zoznam osobných údajov na potreby vedenia registra štátnych zamestnancov.

K čl. II

V čl. II sa zmenou a doplnením zákona č. 2/1991 Z.z. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov navrhuje novo upraviť kolektívnej vyjednávanie v štátnej službe do zákona o kolektívnom vyjednávaní a v nadväznosti na to sa vypúšťajú príslušné ustanovenia v zá kone o štátnej službe.

K čl. III

V čl. III sa zmenou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení z ákona č. 409/2000 Z.z. navrhuje, aby účastníkom právnych vzťahov doplnkového dôchodkového poistenia boli aj štátni zamestnanci.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vydal úplné znenie zákona so všetkými jeho zmenami a doplneniami.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť 1. januára 2004 okrem § 82 ods. 3, ktorý z dôvodov finančných možností štátneho rozpočtu nadobudne účinnosť 1. januára 2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2003.

Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády

Slovenskej republiky

¼ubomír Plai v. r.

predseda

Úradu pre štátnu službu

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 553/2003, dátum vydania: 18.12.2003

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore