„(7)
Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi.3)“.

„3)
Napríklad zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Občan, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2 pri vstupe do štátnej služby, môže sa domáhať svojich práv na súde.3b) Ak občan, ktorý sa považuje za poškodeného v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou služobného úradu (§ 7) preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

„3b)
§ 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.“.

„c)
nominovanej štátnej službe (§ 24a) a“.

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).

„(5)
Na predstaveného v politickej funkcii a na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady") sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 3, § 17, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 43 ods. 2, § 45 až 47, ak osobitný predpis neustanovuje inak; na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa vzťahujú aj ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.“.

㤠6
Úrad pre štátnu službu
(1)
Úrad pre štátnu službu plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlom Úradu pre štátnu službu je Bratislava.

(2)
Úrad pre štátnu službu
a)
zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

b)
vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,

c)
vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,

d)
pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia"), zhromažďuje od služobných úradov podklady na jej zostavenie, kontroluje jej dodržiavanie a polročne predkladá informáciu o stave systemizácie vláde,

e)
vykonáva výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta okrem výberového konania na voľné štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, ktoré vykonajú tieto služobné úrady,

f)
riadi vzdelávanie v štátnej službe, zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov a určuje minimálne štandardy ďalšieho vzdelávania štátnych zamestnancov,

g)
plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

h)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,

i)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

j)
zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,

k)
vedie register štátnych zamestnancov a tiež spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) spravujú tieto služobné úrady,

l)
plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

m)
vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

n)
určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,

o)
určuje pravidlá a metódy hodnotenia kvality štátnej služby v služobnom úrade,

p)
vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,

r)
vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,

s)
vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex"),

t)
vydáva Vestník Úradu pre štátnu službu, v ktorom sa uverejňujú služobné predpisy, voľné štátnozamestnanecké miesta, výberové konania na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest a ďalšie informácie podľa rozhodnutia Úradu pre štátnu službu,

u)
vykonáva skúšky na vymenovanie do nominovanej štátnej služby,

v)
rozhoduje o vzniku nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa § 165b; na rozhodovanie o tomto nároku sa vzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)
Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 Úrad pre štátnu službu môže zriaďovať pracovné skupiny zložené aj zo štátnych zamestnancov iných služobných úradov, môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Zaradenie štátneho zamestnanca do pracovnej skupiny je podmienené jeho súhlasom a súhlasom služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu. Spôsob zriaďovania pracovných skupín upraví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

(4)
Ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) sa nevzťahujú na súdy, ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) a u) sa nevzťahujú na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. d), e), h) a u) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad").

(5)
Ustanovenia odseku 2 písm. d), f) až i) a n) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.

(6)
Ustanovenia odseku 2 písm. b), c), e), f), h) a j) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.

(7)
Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. f), g) a m) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom
a)
na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti"),

b)
na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra"); generálna prokuratúra vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre aj pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. e), h), i), l) a n); v rozsahu tejto pôsobnosti vydáva generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") pre štátnych zamestnancov na prokuratúre služobné predpisy,

c)
služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady.

(8)
Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. c), d), f) až h), l) až o) a r) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom organizačnej zložky Vojenského spravodajstva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)

(9)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.

(10)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(11)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(12)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany") na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe organizačnej zložky Vojenského spravodajstva.

(13)
Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade a v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.

(14)
Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany.“.

㤠6a
Register štátnych zamestnancov
(1)
Register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje.4a) Zoznam osobných údajov je uvedený v prílohe č. 5.

(2)
Služobný úrad je na účely vedenia registra oprávnený spracúvať osobné údaje a poskytovať osobné údaje4a) v rozsahu podľa odseku 1 Úradu pre štátnu službu.

(3)
Úrad pre štátnu službu poskytuje a sprístupňuje osobné údaje4a) z registra štátnych zamestnancov v rozsahu podľa odseku 1 služobnému úradu o štátnych zamestnancoch, ktorí v služobnom úrade vykonávajú štátnu službu.

(4)
Register štátnych zamestnancov obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.“.

„4a)
§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.“.

Doterajšie písmená g) až k) sa označujú ako písmená f) až j).

(4)
Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 5, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.“.

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

„(2)
Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4c)“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

„4b)
§ 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 181/1999 Z. z.

4c)
§ 3 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z. z.“.

„(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)“.

„(5)
Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.“.

㤠10
Vedúci služobného úradu
(1)
Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.

(2)
Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu (ďalej len „predseda").

(3)
Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva predseda na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní.

(4)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Úrad pre štátnu službu, je predseda.

(5)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

(6)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

(7)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu"). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

(8)
Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;5) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.5a)

(9)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) je táto osoba.

(10)
Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona. Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného predpisu.5b)

(11)
Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak
a)
nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

b)
nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,

c)
vedúci úradu písomne požiada Úrad pre štátnu službu o uvoľnenie,

d)
minister predloží predsedovi písomný návrh na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo

e)
zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

(12)
Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odseku 11 na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru štátnej služby, pre ktorý spĺňa predpoklady podľa § 14, a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje
a)
pri odvolaní podľa odseku 11 písm. a) podľa § 40 ods. 3,

b)
pri odvolaní podľa odseku 11 písm. b) až e) podľa § 40 ods. 2 písm. c).

(13)
Ustanovenie odseku 12 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.“.

„5)
Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 143 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 166/2003 Z. z., zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5a)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5b)
Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení zákona č. 182/2002 Z. z., zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z., § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov.“.

„(2)
Služobné predpisy vydáva Úrad pre štátnu službu a služobný úrad.“.

㤠12
(1)
Systemizácia podľa tohto zákona je počet štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v ich rámci v služobných úradoch alebo v skupinách služobných úradov v členení podľa funkcií (§ 16).

(2)
V systemizácii sa určuje aj počet štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti (§ 55), v rámci nich aj počet štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a počet štátnozamestnaneckých miest podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b).

(3)
Súčasťou systemizácie je aj objem mzdových prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.

(4)
Spôsob určenia štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat podľa odseku 2, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády").

(5)
Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať Úradu pre štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií") prostredníctvom správcu rozpočtovej kapitoly podklad na zostavenie návrhu systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka. Okresná prokuratúra a krajská prokuratúra predkladá tento podklad prostredníctvom generálnej prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany").

(6)
Úrad pre štátnu službu je oprávnený podklad podľa odseku 5 preskúmať a vyžiadať si jeho doplnenie alebo prepracovanie.

(7)
Návrh systemizácie vypracuje Úrad pre štátnu službu v spolupráci s ministerstvom financií a so správcami rozpočtových kapitol. Návrh systemizácie ministerstva obrany, služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie ministerstva zahraničných vecí vypracuje ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Najvyšší kontrolný úrad a služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode predkladajú návrh systemizácie národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ho oznamujú Úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(8)
Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 7 predkladá Úrad pre štátnu službu do konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.

(9)
Systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte vykoná vláda.

(10)
Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, okrem štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a s výnimkou zvýšeného počtu štátnozamestnaneckých miest v jednotlivých rozpočtových kapitolách, schvaľuje správca rozpočtovej kapitoly. Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré zakladajú nárok na štátny rozpočet, schvaľuje na návrh správcu rozpočtovej kapitoly vláda alebo po poverení vládou minister financií. Vedúci príslušného služobného úradu informuje Úrad pre štátnu službu o uskutočnených zmenách v systemizácii. Zmeny v systemizácii najvyššieho kontrolného úradu a služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom národnej rady alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi.“.

„(1)
Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač"), ak spĺňa tieto predpoklady:
a)
dosiahol vek 18 rokov,

b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e),

d)
spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)
je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)
ovláda štátny jazyk,

h)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,

i)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c),

j)
je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,5c) ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.“.

„5c)
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.“.

Doterajšie odseky 10 až 13 sa označujú ako odseky 8 až 11.

„Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).“.

㤠15
Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta
(1)
Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na základe určenia vedúcim úradu
a)
zo štátnych zamestnancov [§ 27 písm. b) alebo k)] alebo

b)
výberovým konaním, na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec.

(2)
Ak sa obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesto podľa odseku 1 písm. a), štátny zamestnanec musí spĺňať predpoklady podľa § 14 a musí
a)
byť zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta a vykonával štátnu službu v tom istom odbore alebo

b)
o voľné štátnozamestnanecké miesto sa uchádzať.

(3)
Ak sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje podľa odseku 1 písm. a) a uchádzajú sa o jeho obsadenie dvaja alebo viac štátnych zamestnancov, môže služobný úrad pri jeho obsadzovaní postupovať primerane podľa odsekov 6 až 9.

(4)
Väčší počet voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby alebo v tom istom služobnom úrade sa môže obsadiť na základe výsledkov spoločného výberového konania; na spoločné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 5 až 13 a 19.

(5)
Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).

(6)
Výberové konanie vyhlasuje Úrad pre štátnu službu vo Vestníku alebo v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:
a)
názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu"),

b)
druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

c)
odbor štátnej služby,

d)
predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,

e)
zoznam požadovaných dokladov,

f)
dátum a miesto podania žiadosti.

(7)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje Úrad pre štátnu službu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej jedného člena z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje Úrad pre štátnu službu. Ak je člen výberovej komisie predpojatý, oznámi túto skutočnosť Úradu pre štátnu službu.

(8)
Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci úradu.

(9)
Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), Úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(10)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest; to neplatí, ak sa výberové konanie uskutočnilo na voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho úradu alebo predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku priamo riadi minister.

(11)
Súčasťou overovania schopností uchádzača je písomný test overenia schopností a osobnostných vlastností. Okruh funkcií, na ktoré sa vyžaduje overovanie schopností a osobnostných vlastností uchádzača písomným testom, a kritériá na overovanie týchto schopností určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode okruh funkcií a kritériá určia tieto služobné úrady v služobnom predpise.

(12)
Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(13)
Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, Úrad pre štátnu službu vyhlási nové výberové konanie.

(14)
Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.

(15)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 a odsekov 9 až 13 sa vzťahujú aj na výberové konanie na štátnu službu na prokuratúre s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva generálny prokurátor a pôsobnosť Úradu pre štátnu službu generálna prokuratúra. Výberové konanie na prokuratúre uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje generálny prokurátor. Výberová komisia má päť členov; traja členovia musia byť prokurátori, dvaja členovia štátni zamestnanci z príslušného odboru štátnej služby. Predsedu výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor. Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví osobitný predpis, ktorý vydá generálny prokurátor. Tento predpis sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(17)
Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa použijú primerane.

(18)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na ministerstve zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(19)
Predseda môže po vyhlásení výberového konania, zriadení výberovej komisie a vymenovaní jej predsedu písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, alebo vedúceho úradu nadriadeného služobného úradu vykonaním výberového konania.“.

㤠15a
Hromadné výberové konanie
(1)
Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest. Ak hromadné výberové konanie nebolo vypísané na konkrétne štátnozamestnanecké miesto, obsadenie štátnozamestnaneckého miesta úspešným uchádzačom vykoná Úrad pre štátnu službu s príslušným služobným úradom.

(2)
Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

(3)
Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

(4)
Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov a osobitných odborných znalostí uchádzača v hromadnom výberovom konaní spolupracuje výberová komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(5)
Výberová komisia na základe výsledkov hromadného výberového konania súčasne odporučí zaradenie úspešných uchádzačov na konkrétne štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch.“.

„Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá rozhodnutie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.“.

„hlavný štátny radca 10.

generálny štátny radca 11.“.

„(4)
Priemer platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie, môže ustanoviť nariadenie vlády; to neplatí pre služobný úrad, ktorým je krajský súd, a služobný úrad, ktorým je okresný súd, a pre služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.“.

Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.

„f)
pravidelné miesto výkonu štátnej služby,“.

Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená g) a h).

„(2)
Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis štátnozamestnaneckého miesta.“.

„(3)
Prípravná štátna služba trvá najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak. Prípravná štátna služba sa predĺži najviac na jeden rok, ak je v rámci prípravnej štátnej služby štátny zamestnanec povinný získať osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu;7) predĺženie sa nevzťahuje na právnych čakateľov prokuratúry. Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa vykonaním kvalifikačnej skúšky za účasti školiteľa.

(4)
Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa a odborná príprava na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu7) (ďalej len „odborná príprava"), ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú.“.

„(6)
Čakateľ na súde, ktorého príprava sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov,2) vykonáva úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe a zo sudcov.“.

„(1)
Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov, ako aj osobitných predpisov, ak sa na výkon funkcie požaduje získanie osobitných kvalifikačných predpokladov. V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad uvedený v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj písomné zhodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom, ktoré vykoná školiteľ.“.

„V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia kvalifikačnej komisie môžu byť sudcovia.“.

„Nominovaná štátna služba
§ 24a
Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca do nominovanej štátnej služby vymenuje predseda. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky.

§ 24b
(1)
O vykonanie nominačnej skúšky môže požiadať predsedu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe.

(2)
Štátny zamestnanec podľa odseku 1 musí spĺňať tieto podmienky:
a)
najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)
vzdelanie podľa § 14 ods. 4 písm. d),

c)
ovláda anglický jazyk, francúzsky jazyk alebo nemecký jazyk,

d)
v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú hodnotu „3" alebo „4", ak tento zákon neustanovuje inak,

e)
spĺňa mimoriadne osobnostné predpoklady.


§ 24c
(1)
Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania cudzieho jazyka podľa § 24b ods. 2 písm. c).

(2)
Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie, koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať pod tlakom a schopnosť a vôľa sa učiť a ďalej sa vzdelávať.

(3)
Deň konania nominačnej skúšky určí predseda. Úrad pre štátnu službu písomne pozve uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.

(4)
Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu určí predseda. Nominačná komisia má päť členov.

(5)
Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov o nominovanú štátnu službu.

(6)
Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.

(7)
Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.“.

„c)
bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna, zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 32, § 33 ods. 2 a § 34, dočasného preloženia alebo v prípade, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo Úradu pre štátnu službu oznámené ako voľné, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.“.

„10a)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 498/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch.“.

„(3)
Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.“.

„(1)
Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby, ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.“.

„(4)
Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) ak takýto uchádzač
a)
bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) na tomto mieste,

b)
spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1 písm. a) až h),

c)
zložil sľub.

(5)
Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2, spĺňa predpoklady podľa § 14 a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.“.

„d)
zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade,“.

„i)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,“.

„l)
dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie").“.

„(1)
Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa mu zmení opis štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l); štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.“.

„(2)
Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.

㤠30
Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného
(1)
Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku10b) priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c), ktorého priamo riadi minister, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené podľa § 27 písm. l), možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného a od skončenia výkonu tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe, po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.

(2)
Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15.

(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.3a)

(4)
Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.

(5)
Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku; to neplatí v prípade zastupovania predstaveného, ktorý je veľvyslancom.“.

„10b)
Zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„a)
sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,

b)
nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,“.

„(4)
Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje
a)
pri odvolaní podľa odseku 1 písm. a), c) a d) podľa § 40 ods. 2 písm. c),

b)
pri odvolaní podľa odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3.

(5)
Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.“.

„(1)
Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa nekončí. Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.“.

„(2)
Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

(3)
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.“.

㤠35a
Dočasné vyslanie
(1)
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.

(2)
O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.

(3)
O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

(4)
Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.“.

„(4)
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [§ 17 písm. f)].“.

„a)
odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,

b)
uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej služby [§ 61 ods. 2 písm. c) až e)],

c)
na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),“.

„d)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami [§ 14 ods. 1 písm. j)], ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 4.“.

„(2)
V prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
a)
štátny zamestnanec nevykazuje podľa záveru služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe,

b)
zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c), alebo

c)
nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.

(3)
Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.“.

„Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu.“.

„d)
skončení prípravnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,“.

㤠48
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca
(1)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.

(2)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska
a)
plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,

b)
celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

c)
dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny.

(3)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) vykonáva ten, kto ho vymenoval.

(4)
Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:
a)
„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „4",

b)
„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „3",

c)
„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „2",

d)
„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „1",

e)
„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „0".

(5)
Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.“.

㤠50
Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby
(1)
Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.

(2)
Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)
Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu; ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a na vybavenie sťažnosti proti predsedovi je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(4)
Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.

(5)
Na lehoty, vybavovanie a prešetrovanie sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.13a)“.

„13a)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.“.

„Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca“.

„(1)
Štátny zamestnanec je povinný
a)
zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b)
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

c)
plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam; na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (§ 48) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o služobnom hodnotení (§ 48),

e)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

f)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,

g)
prehlbovať si kvalifikáciu,

h)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

i)
dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

j)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

k)
upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

l)
oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

m)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,

n)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,

o)
správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

p)
dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

r)
byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

s)
zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

t)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,

u)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,

v)
oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.“.

„(2)
Štátny zamestnanec nesmie
a)
vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,

b)
v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,

2.
obcou,

3.
vyšším územným celkom,

4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,

5.
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,

6.
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo

7.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d)
požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

e)
nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby10) štátneho zamestnanca,

f)
používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,

g)
zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby, a to ani po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

h)
zvýhodňovať blízke osoby10) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.“.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

„14a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.“.

„Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti“.

„(1)
Vedúci úradu so súhlasom Úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda pri schválení systemizácie.

(2)
Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný
a)
viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami služobného úradu alebo zamestnancami služobného úradu, okrem stretnutí, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia, a okrem stretnutí s členom vlády pôsobiacim v služobnom úrade,

b)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom, a s osobami, ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti a ktorých predmetom bolo plnenie služobných úloh v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

c)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,

d)
zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,18)

e)
oznámiť Úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby,

f)
informovať o obsahu stretnutí na požiadanie služobného úradu.“.

Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.

„b)
dávať písomné podnety vedúcemu úradu na disciplinárne konanie, ak sa dozvedel o porušení povinností podriadeným štátnym zamestnancom; vedúci úradu je povinný podnet posúdiť, a ak zistí disciplinárnu zodpovednosť, podá návrh disciplinárnej komisii na disciplinárne konanie,

c)
určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť, ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,“.

Doterajšie písmená b) až e) sa označujú ako písmená d) až g).

„f)
zastupovať služobný úrad v disciplinárnom konaní na základe poverenia vedúcim úradu,“.

㤠59
Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti
(1)
Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný zamestnávateľovi písomne oznámiť príjem z vykonávania ostatných činností uvedených v odseku 3, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.19)

(2)
Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu.

(3)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,19a) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,19b) Fondu ochrany vkladov19b) alebo Garančného fondu investícií19b) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska19c) alebo pre Úrad pre finančný trh.19d)

(4)
Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

(5)
Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

(6)
Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

(7)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno.

(8)
Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).“.

„19)
§ 6 a 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

19a)
§ 3 ods. 1 písm. a) a § 12 až 18 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
§ 13 až 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19b)
§ 7 ods. 7, § 10 ods. 3 a 14 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 16 ods. 2, § 20 ods. 2 a § 25 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

19c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

19d)
Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

„c)
prepustenie z nominovanej štátnej služby,“.

Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená d) až f).

„b)
zaradenie mimo činnú štátnu službu, za ktoré štátnemu zamestnancovi nepatrí plat štátneho zamestnanca,“.

„c)
poskytnuté služobné voľno, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca,“.

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d).

„(2)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie a minimálne štandardy vzdelávania určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti") a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) a na služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.“.

„(1)
Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je
a)
tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),

b)
príplatok za riadenie,

c)
príplatok za zastupovanie,

d)
osobný príplatok,

e)
osobitný príplatok,

f)
príplatok za štátnu službu v noci,

g)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

h)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,

i)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

j)
príplatok za prípravu čakateľa,

k)
príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,

l)
príplatok za zmennosť,

m)
plat za štátnu službu nadčas,

n)
odmena.“.

„a)
súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až e) a i) až l),“.

„e)
plat podľa § 159b.“.

㤠82
Tarifný plat
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3.

(2)
Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 v závislosti od platovej triedy podľa § 79 ods. 1. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

(4)
Pri zvýšení platových taríf podľa § 105 suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaného štátnemu zamestnancovi podľa odseku 3 ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf.

(5)
Platová tarifa podľa odseku 2 predstaveného v politickej funkcii sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto ho do funkcie vymenoval. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

(6)
Zvýšenie platových taríf podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.“.

„(1)
Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 3.“.

„(3)
Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.“.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

㤠85
Osobný príplatok
(1)
Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov.

(2)
Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).

(3)
Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.“.

㤠85a
Osobitný príplatok
(1)
Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, patrí osobitný príplatok vo výške 50 % až 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.

(2)
Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe patrí osobitný príplatok vo výške 50 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.

(3)
Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „2"; ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „1" alebo „0", osobitný príplatok sa mu odníme na dobu do ďalšieho služobného hodnotenia.

(4)
Zníženie alebo odobratie osobitného príplatku podľa odseku 3 sa uplatní od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť, a platí až do nadobudnutia právoplatnosti nasledujúceho rozhodnutia o služobnom hodnotení.“.

„d)
pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu.“.

㤠98
Plat pri dočasnom vyslaní
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], sa poskytuje časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Na tieto účely je časťou platu 60 % funkčného platu, platu podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h) a m) a n) a náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3. Zostávajúcich 40 % funkčného platu, platu podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h) a m) a n) a náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3 sa poskytuje v slovenskej mene.

(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68, § 71 ods. 2, sa 60 % funkčného platu poskytuje v cudzej mene; v prípade, ak mu patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, poskytuje sa mu 60 % funkčného platu v cudzej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)
Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(5)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za pracovnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.12)

(6)
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.“.

„(2)
Predstavenému v politickej funkcii patrí po odvolaní z funkcie náhrada vo výške trojnásobku jeho posledného platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; to neplatí, ak do jedného mesiaca po odvolaní z funkcie bude vymenovaný do štátnej služby podľa § 25 ods. 1 alebo podľa § 26 ods. 3.“.

„(4)
Zvýšenie platovej tarify podľa § 82 ods. 3 patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť.“.

㤠105
Nariadenie vlády ustanoví zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa21) dohodnutú na príslušný kalendárny rok v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenia platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Platové tarify uvedené v prílohe č. 2 alebo v osobitnom predpise strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§ 105a
Odchodné
(1)
Pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu. Táto výmera sa môže zvýšiť kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

(2)
Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,22) poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.22)“.

„21)
§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

22)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a sa vypúšťa.

„(8)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.“.

㤠106a
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov a vojnových udalostí, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume šesťnásobku až dvanásťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(2)
Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti,16) jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume pätnásťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene.

(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v slovenskej mene. Pri určení výšky odškodnenia sa použije kurz inej ako slovenskej meny, v ktorej bola štátnemu zamestnancovi vyplácaná časť mesačného funkčného platu, ku slovenskej mene, vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň poskytnutia odškodnenia.

(4)
Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí príslušný služobný úrad.

(5)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytne, ak bol štátny zamestnanec odškodnený podľa osobitného predpisu.“.

„(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
1.
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

2.
služobných predpisov,

3.
opatrení na otvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

5.
podkladov na zostavenie systemizácie,

b)
umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena s poradným hlasom vo výberovej komisii, v kvalifikačnej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim služobného úradu podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.“.

„b)
kvalifikačnej skúšky a nominačnej skúšky,“.

„(2)
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,27) ak tento zákon neustanovuje inak.“.

㤠126
Príslušnosť na konanie v prvom stupni
V prvom stupni koná a rozhoduje príslušný orgán, ktorým je
a)
disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,

b)
vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

c)
predstavený vo veci služobného hodnotenia,

d)
osobný úrad v ostatných veciach štátnozamestnaneckého pomeru.“.

„Disciplinárna komisia
§ 126a
Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na okresnom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na okresnom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na krajskom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode koná ten, kto ho vymenoval.

§ 126b
(1)
Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej komisie musia byť sudcovia.

(2)
Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení disciplinárna komisia koná; dvaja členovia musia byť prokurátori.

(3)
Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na okresnom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda okresného súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja členovia musia byť sudcovia.

(4)
Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.

(5)
Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(6)
Návrh na začatie disciplinárneho konania sa musí podať príslušnej disciplinárnej komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.

(7)
Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.“.

„(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu, sa disciplinárne konanie začína na návrh nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva Úrad pre štátnu službu.“.

㤠129
(1)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

(3)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).“.

„(6)
Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.“.

„(1)
Odvolacím orgánom je
a)
odvolacia disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,

b)
vedúci úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhodoval v prvom stupni osobný úrad alebo predstavený, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)
vedúci nadriadeného služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu,

d)
Úrad pre štátnu službu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu, v prípade, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,

e)
predseda vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval Úrad pre štátnu službu a vo veci služobného hodnotenia štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe.

(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na okresnom súde je krajský súd. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na krajskom súde je ministerstvo spravodlivosti, vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený v § 6 ods. 9 a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom úrade je orgán ustanovený v § 6 ods. 10. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je vedúci tohto služobného úradu.“.

㤠138a
(1)
Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe. Odvolacia disciplinárna komisia má troch členov. Všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské vzdelanie právnického smeru. Predsedu odvolacej disciplinárnej komisie vymenuje predseda.

(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na okresnom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov, najmenej dvaja členovia musia byť sudcovia. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na krajskom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na ministerstve spravodlivosti. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva minister spravodlivosti. Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov; všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť sudcovia a ďalší dvaja musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(3)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na generálnej prokuratúre, na vyššej vojenskej prokuratúre a na krajskej prokuratúre rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom kontrolnom úrade. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho kontrolného úradu.

(5)
Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena odvolacej disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania predsedovi, ktorý rozhodne, či bude člen odvolacej disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhoduje, kto nahradí vylúčeného člena.

(6)
Ustanovenie odseku 5 sa rovnako vzťahuje aj na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva zriaďovateľ odvolacej disciplinárnej komisie.

(7)
Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov odvolacej disciplinárnej komisie. Člen odvolacej disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(8)
Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa odseky 1 až 7 a ustanovenia § 126a a § 126b použijú primerane.“.

㤠149
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 39 ods. 1, § 41, § 64, § 85 až 95, § 96 ods. 1 a 2, § 97 až 117, § 129 až 132, § 136 až 141, § 142 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 233 až 236 a § 240 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

§ 150
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 12 ods. 5 až 8, § 14 ods. 1 písm. i), § 15 a § 15a.“.

㤠159b
(1)
Štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona sa určí nový tarifný plat.

(2)
Platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003. Zvýšenie sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

(3)
Ak tarifný plat podľa § 78 ods. 1 písm. a) je nižší ako tarifný plat určený k 31. decembru 2003, patrí štátnemu zamestnancovi vyrovnanie do výšky tarifného platu, ktorý mu patrí k 31. decembru 2003, ak vykonáva činnosti v tej istej funkcii ako pred účinnosťou tohto zákona, alebo ak v dôsledku tohto zákona došlo k zmene jeho funkcie. Vyrovnanie sa poskytuje až do doby, pokiaľ sa sumy tarifných platov nevyrovnajú. Vyrovnanie patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý zmení funkciu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí. Výška vyrovnania sa vypočíta ako rozdiel medzi tarifným platom, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril v danej funkcii pred účinnosťou tohto zákona a tarifným platom podľa § 78 ods. 1 písm. a).

(4)
Výška príplatkov priznaných štátnemu zamestnancovi pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachovaná, ak nezanikli dôvody na ich priznanie.“.

㤠165b
(1)
Nárok štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnú štátnu službu podľa § 33 ods. 1 do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný.

(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorému vznikol do 31. decembra 2003 nárok podľa § 40 ods. 2 písm. b), § 105a, § 108a, § 108b, § 107 až 112, zostáva tento nárok zachovaný.

(3)
V konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom do 31. decembra 2003 sa postupuje naďalej podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003.

§ 165c
(1)
O vykonanie nominačnej skúšky podľa § 24a môže do 31. decembra 2007 požiadať aj uchádzač, ktorý je v prípravnej štátnej službe, dočasnej štátnej službe, v stálej štátnej službe menej ako dva roky, ako aj uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom.

(2)
Úspešný uchádzač podľa odseku 1, ktorý nie je štátnym zamestnancom, sa vymenuje do nominovanej štátnej služby bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto, ktoré určí Úrad pre štátnu službu v spolupráci s príslušným služobným úradom.

§ 165d
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej službe k 1. januáru 2004, trvá prípravná štátna služba podľa doterajšej právnej úpravy.“.

㤠167
Zrušuje sa:

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 110/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 649/2002 Z. z.“.

„9.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni orgánu štátnej správy alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni orgánu štátnej správy alebo úradu, ktorý vykonáva štátnu správu na celoštátnej úrovni alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev. Koncepčná činnosť a tvorba legislatívnych opatrení na úrovni orgánu štátnej správy alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.“.

„10.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky na úrovni ústredného orgánu štátnej správy. Tvorba strategických zámerov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených Európskou komisiou alebo Radou Európskej únie na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev. Koncepčná činnosť a tvorba legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu štátnej správy. Tvorba zákonov na ministerstve a na inom ústrednom orgáne štátnej správy.

11.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: generálny štátny radca

Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky alebo rámcovej pozície Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev.

Koncepčná činnosť, tvorba zásadných prierezových zákonov a legislatívnych opatrení na úrovni orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, súvisiacich s rámcovou pozíciou Slovenskej republiky pre rozhodovací proces Európskej únie.“.

„Príloha č. 2 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(Sk mesačne)

„Príloha č. 5 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV V REGISTRI ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

a)
identifikačné údaje,
1.
evidenčné číslo štátneho zamestnanca,

2.
identifikácia čakateľa,

3.
kód osoby (osobné číslo zamestnanca),

4.
štátnozamestnanecký pomer (prípravná štátna služba, dočasná štátna služba, stála štátna služba a nominovaná štátna služba),

b)
osobná evidencia,
1.
meno, priezvisko, titul, vedecká hodnosť,

2.
dátum a miesto narodenia, rodné číslo,

3.
funkcia,

4.
pohlavie,

5.
rodinný stav,

6.
zmenená pracovná schopnosť,

7.
oprávnenie štátneho zamestnanca oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami,

8.
dátum vzniku nároku na starobný dôchodok,

c)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

d)
výnimky z nesplnenia predpokladov,

e)
dosiahnuté jazykové znalosti,

f)
kvalifikačné predpoklady,

g)
absolvované ďalšie povinné vzdelávanie,

h)
kontrola priebehu a výsledku vzdelávania,

i)
školiteľ čakateľa,

j)
čakateľ,

k)
členstvo v komisiách,

l)
štátnozamestnanecký pomer,

m)
zmeny evidenčného stavu v priebehu štátnozamestnaneckého pomeru,

n)
zmeny štátnozamestnaneckého pomeru,

o)
ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru,

p)
odpracovaná/neodpracovaná doba štátneho zamestnanca,

r)
systemizované miesto, na ktoré je štátny zamestnanec zaradený,

s)
platové zaradenie a priznané zložky platu,

t)
služobné hodnotenie,

u)
sumy zúčtované k výplate za sledované obdobie.“.

„(3)
Kolektívna zmluva je
a)
podniková uzavretá medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je aj služobný úrad,

b)
kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov,

c)
kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorým je štát.“.

„(4)
V podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa podľa odseku 3 písm. c).“.

„e)
zástupca poverený vládou, ak ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c).“.

„(3)
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

(4)
Ak sa neuzatvorila kolektívna zmluva vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) na príslušný kalendárny rok a ak uplynulo obdobie, na ktoré sa uzatvorila podniková kolektívna zmluva v služobnom úrade, účinnosť tejto podnikovej kolektívnej zmluvy sa predlžuje do nadobudnutia platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c).“.

„(4)
Zmluvné strany začnú rokovať o uzatvorení novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzatvorenej kolektívnej zmluvy.“.

„(6)
Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa podľa § 2 ods. 3 písm. c) sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka.“.

„(2)
Nezákonným podľa tohto zákona je aj štrajk štátnych zamestnancov vymenovaných za predstavených a štátnych zamestnancov, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne na ochranu života a zdravia, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.“.

„(2)
Zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

„Súčasťou platového poriadku kancelárie sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy pracovných činností zamestnancov kancelárie a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie.“.

„(9)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.84f) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.“.

„84f)
§ 105 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 551/2003 Z. z.
§ 28 zákona č. 553/2003 Z. z.“.

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY(Sk mesačne)

Platová trieda Platová tarifa 1. 9 700 2. 10 300 3. 11 300 4. 12 100 5. 14 500 6. 15 600 7. 17 500 8. 20 900 9. 24 200.“.

„(1)
Štátni zamestnanci v kancelárii sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu,3) charakteristík platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii a platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii. Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii sú uvedené v prílohe č. 1 a platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii sú uvedené v prílohe č. 2.“.

„3)
§ 78 až 106, § 159 a 159b zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

㤠2c
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.4) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a termín ich platnosti určí služobný predpis.“.

„5)
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(Sk mesačne)

„(1)
Štátni zamestnanci v Kancelárii sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu,3) charakteristík platových tried štátneho zamestnanca v Kancelárii a platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii. Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v Kancelárii sú uvedené v prílohe č. 1 a platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii sú uvedené v prílohe č. 2.“.

„3)
§ 78 až 106, § 159 a 159b zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

„(3)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.4) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii a termín ich platnosti určí služobný predpis.“.

„Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII ÚSTAVNÉHO SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(Sk mesačne)

„Súčasťou platového poriadku kancelárie sú charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii, platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii, katalógy činností zamestnancov kancelárie a stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie.“.

„(3)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenie stupnice platových taríf zamestnancov kancelárie sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu.22) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii a zvýšenú stupnicu platových taríf zamestnancov kancelárie a termín ich platnosti určí služobný predpis.“.

„22)
§ 105 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení zákona č. 551/2003 Z. z.
§ 28 zákona č. 553/2003 Z. z.“.

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV(Sk mesačne)

Platová trieda Platová tarifa 1. 9 700 2. 10 300 3. 11 300 4. 12 100 5. 14 500 6. 15 600 7. 17 500 8. 20 900 9. 24 200.“.